Viac ako 30 rokov pôsobil Jaroslav Hlinka ako starosta mestskej časti Juh, kde žije vyše 23-tisíc obyvateľov. Mestskú časť Košice – Juh viedol starosta Jaroslav Hlinka (68) osem volebných období. Patrí medzi najdlhšie slúžiacich na Slovensku. Do funkcie nastúpil 1.januára 1991 po tom, čo v novembri 1990 uspel v historicky prvých komunálnych voľbách. Po deviatykrát sa už do boja o starostovskú stoličku nezapojí.

Po odchode do dôchodku sa plánuje venovať vnúčatám, ktoré podľa neho rastú „ako huby po daždi“. V pláne má viac športovať, v zime lyžovať a v lete bicyklovať „úmerne svojmu veku“ a chodievať na dlhé prechádzky.

 Komunálnu politiku však úplne neopúšťa, znova sa uchádza o miesto poslanca v košickom mestskom zastupiteľstve, kde pôsobí s výnimkou jedného volebného obdobia a obhájiť chce aj kreslo poslanca v Košickom samosprávnom kraji, kde pôsobí od roku 2001.

X Už viac ako 30 rokov ste starostom, teraz ste sa rozhodli, že v ďalších voľbách už necháte priestor iným. Ako spätne hodnotíte, že sa vám podarilo osemkrát uspieť?

Ako rodák z mestskej časti Juh, respektíve z južanskej častí Košíc som tento obvod veľmi dobre poznal. Vyrastal som tu, takmer celý život býval s výnimkou niekoľkých rokov. To bol jeden z dôvodov, prečo som chcel byť užitočný a aby som niektoré problémy posunul dopredu.

Každé voľby, ktoré som doteraz úspešne absolvoval, bolo to osemkrát, nikdy pre mňa nemali vopred jasný ich výsledok. Voľby sú vždy o tom, aká je konkurencia, aké sú nálady ľudí. Niekedy je výhodou ale aj nevýhodou kandidovať na tú istú pozíciu. Ten kto nebol starostom alebo primátorom, to má možno ľahšie. Môže hovoriť, ako by to malo byť urobené, inak ale nenesie žiadnu zodpovednosť. Na druhej strane, ľudia ho nemusia zase poznať. Vychádzame z toho, že keď ma ľudia toľké roky volili, zrejme poznali moju prácu, moju osobu a na základe toho sa dostavili výsledky volieb.

(článok pokračuje pod fotografiou)

 K tomu, aby bol človek úspešný v komunálnej, ale aj inej politike, podľa môjho názoru, treba byť čestný, treba vedieť byť poslúchať názory iných, komunikovať s nimi, aj keď nie vždy je to jednoduché. Treba byť aj dostatočne rozhodný, pretože tie pozície a situácie si niekedy vyžadujú aj zobrať isté riziko. Toto sú tie atribúty, ktoré sú dôležité.

X Čo sa vám podarilo počas tých viac ako tridsiatich rokoch zrealizovať?

Môžem spomenúť z takých hmatateľných kúpu od mesta a následnú výstavbu športovo-zábavného areálu na Alejovej ulici. Doteraz plní funkcie v oblasti športu a relaxu pre celé mesto aj širšie okolie.

Podarilo sa vybudovať spoločensko-relaxačné centrum na ulici Milosrdenstva, ktoré sme tiež získali od mesta. Zariadenie do roku 1989 asi slúžilo ako sobášne sieň, predtým materská škola. Najprv tam bol klub dôchodcov a o niekoľko rokov sme to prebudovali na centrum s bazénom protiprúdmi, viacerými priestormi na schádzanie sa nielen seniorov, ale aj mamičky s deťmi.

Od mesta sme tiež kúpili jedáleň pre dôchodcov, v okolí ktorej sú malometrážne byty, takže je tam daná klientela. Stále sme investovali, prerábali rozvody, kúrenie či opravili strechu. V súčasnosti poskytuje stravu pre 635 ľudí.

Zároveň prevádzkujeme zariadenie opatrovateľskej služby na Mlynárskej ulici nonstop nepretržitú prevádzku pre zdravotné ťažšie alebo veľmi ťažko chorých ľudí. Je toho oveľa viac, napríklad vybudovanie oddychovej zóny – Parčíka Jozefa Psotku – rodáka z našej mestskej časti, ktorý tragicky zahynul pri zostupe z najvyššej hory sveta Mount Everestu 16.októbra 1984. Nehovoriac o vybudovaní 13 moderných detských ihrísk a 10 športových ihrísk v réžii mestskej časti.

Pred nami sú v súčasnosti regenerácie vnútroblokových priestorov na viacerých lokalitách. My sme vypracovali štúdiu a mesto sa bude uchádzať o finančné zdroje.

X Vráťme sa späť do roku 1990, keď ste sa rozhodli kandidovať prvýkrát za starostu. Vtedy sa kreovali zákony, dovtedy boli Košice rozdelené iba na päť celkov. Nemali ste obavy, čo vás čaká?

V čase, keď sa tie zákony o samosprávach na Slovensku v roku 1990 prijímali, bol som oslovený vtedy vznikajúcou budúcou stavovskou organizáciou. Chceli, aby sme sa vyjadrili svoj názor k legislatívnym návrhom, ktoré prišli z ministerstva vnútra do vtedajšej Slovenskej národnej rady. Napríklad zákon o obecnom zriadení mi bol už vtedy známy.

  Špeciálne sa chcem zastaviť pri zákone o meste Košice. Tento zákon bol vtedy prerokovávaný pracovnou skupinou, kde som mal možnosť pôsobiť. Vtedajší minister spravodlivosti spolu s mestom Košice a končiacim národným výborom dali možnosť, aby ľudia, znalí práva a skúsenosťami z verejnej sféry, sa k tomu vyjadrili. Dostali sme na stôl návrh paragrafového znenia tohto zákona a mohli sme ho pripomienkovať. Z týchto dôvodov som vedel, ako sa bude vyvíjať po roku 1991 komunálna politika.

X Začínalo sa na zelenej lúke, žiadne priestory. Ako to vtedy bolo?

Sídlili sme vtedy ešte vo vedľajšej budove. V rámci nápravy krívd sa budova vrátila pôvodným majiteľom, sestričkám. Mali sme však šťastie, pretože koncom ešte 80-tych rokov začali na Smetanovej 4 výstavbu administratívnej a kultúrnej budovy. V roku 1990 to už bola hrubá stavba, už sa len čakalo na dokončenie a presťahovali sme sa.

X Ako to bolo s majetkom, mala na to samospráva peniaze?

Museli sme riešiť delimitáciu majetku po národných výboroch, to bolo v rokoch 1990 až 1991. Stretli sme sa po prvých komunálnych voľbách všetci šiesti starostovia z bývalého obvodu, zo „štvorky“. Dohodli sme sa, že majetok sa rozdelí spravodlivo a proporcionálne. Automobily či kancelársky nábytok.

 X Bolo na začiatku aj dostatok zamestnancov?

Ľudia našťastie boli. Dovtedy pracovali na vtedajších národných výboroch. Dostali ponuku pracovať napríklad u nás, v inej mestskej časti alebo priamo na magistráte mesta Košice.

X Košice majú 22 mestských časti, Juh je jednou z nich. Ako vnímate tento počet? Ako je to s kompetenciami, ktoré majú?

Som nespokojný s tým, aké kompetencie majú mestské časti v Košiciach v porovnaní s Bratislavou. Patril som k tým ktorí hovorili, že buď dostaneme kompetencie s peniazmi, s ktorými budeme vedieť zabezpečiť verejné služby a bežný chod mestskej časti, opravy chodníkov a komunikácii či kosenie, alebo nech tie mestské časti sa zrušia a urobí sa iná organizácia fungovania miestnej samosprávy na území mesta. Nech tu napríklad bude len jeden druh samosprávy, ktorá bude mať expozitúry na území menších územných celkov.

X Koľko mestských častí by ste si vedel predstaviť?

Podľa môjho názoru, nech sa zachovajú, mohli by byť v počte napríklad 5 až 7. Aj predtým bolo v Košiciach päť obvodov. Neprešlo to. Chyba bola v tom, že debaty sa začali viesť v tom duchu, že aký počet mestských častí má byť, ako majú byť delené, či majú zostať historické obce naďalej so samostatným postavením.

Podľa mňa sme sa mali v prvom rade baviť o tom, čo by mesto Košice bolo ochotné z hľadiska lepšieho fungovania, efektivity a väčšej pružnosti vo vzťahu k občanom, postúpiť mestským častiam. A samozrejme, to je spojené finančné zabezpečenie.

Treba si uvedomiť, že správa daní z nehnuteľností aj všetkých ostatných miestnych daní a poplatkov prešla od 1.januára 2005 na mesto Košice. Dovtedy sme zabezpečovali nad rámec štatútu verejnoprospešné služby. Mali sme krytie z vybraných daní a mohli realizovať vysprávky ciest, opravu chodníkov či verejného osvetlenia. Keď boli tieto zdroje, tak sa využili.

Bolo by lepšie, ak by tieto veci obhospodarovala mestská časť a aby sa decentralizovalo až dole. Samozrejme doprava, územné plánovanie, zabezpečovanie vody a ochrana CO, tak to by malo byť v réžii mesta. No kosba zelene, opravy výtlkov a ďalšie veci by mali robiť mestské časti.

X Spolupracovali ste za ten čas so siedmimi primátormi. S kým ste vychádzali najlepšie?

Vedel som vychádzať s každým. Našli sme si pracovné témy, ktoré tlačili mňa aj daného primátora a vedeli sme, že problém treba riešiť. Predtým boli všetci starostovia členmi mestskej rady, kde sa takéto problémy otvárali a rokovalo sa o tom, prečo sa niečo neurobilo alebo nerobí tak, ako bolo sľúbené. A oni nám zasa povedali, ako to vidia z ich pohľadu.

S každým bola dobrá komunikácia, nebudem ich hodnotiť. Každý z nich bol istým spôsobom špecifický.

X Aj vy ste vo voľbách v rokoch 1993 a 2006 kandidovali za primátora Košíc, hoci neúspešne. Čo vás k tomu viedlo?

Myslel som si, že by bolo dobré skúsenosti a aj podporu ľudí doniesť aj na pozíciu primátora mesta. Mal som skúsenosti, prečo by som neskúsil? (v roku 1993 skončil na 2.mieste, primátorom sa stal Rudolf Bauer, v roku 2006 na 4.mieste, mesto viedol František Knapík – poznámka redakcie)

X Čo budete ľutovať, že sa za 31 rokov nepodarilo?

Sú niektoré veci, stále biele miesto. Napríklad delimitácia pozemkov a plôch aj v mestskej časti Juh, ale aj inde v Košiciach. Neprebehla celkom šťastne. Od štátu na mesto alebo z mesta na mestské časti. Máme miesta, ktoré sú stále bez zápisu majetkového vzťahu mesta Košice v katastri. Mesto by malo vykupovať takéto pozemky, na ktorých mu záleží alebo urobiť zámenné zmluvy. Ja takúto možnosť nemám. V prípade takýchto pozemkov nie je možné ich udržiavať, teda v lete kosiť a v zime vykonávať zimnú údržbu. Ľudia to nevnímajú, prídu za starostom, nech to rieši, no mám zviazané ruky.

Dlho sú nevyriešene napríklad schody medzi garážami na Turgenevovej ulici. Delimitácia nebola urobená, dodnes to nikto neopravil, pretože nemajú majiteľa a ani mesto a ani mestská časť to nemôžu urobiť.

Rovnako je to aj s podchodom, vedúcim ku katastrálnemu úradu. Riešim to niekoľko rokov, intenzívnejšie posledné štyri. Bola dohoda s mestom a Národnou diaľničnou spoločnosťou o spoločnej investícii, no dodnes sa to nezmenilo. Ako mestský poslanec v rámci interpelácii som mal požiadavku na opravu, aktuálne sa nič nemení pre nedostatok financií. V podchode stojí voda a neteší ma nebezpečné otáčanie vozidiel cez električkovú trať.

X Mestská časť Juh je známa tým, že okrem sídliska je v nej veľa priemyselných prevádzok. Je to pravdepodobne iné, keď má mestská časť najmä obytnú funkciu.

Juh je naozaj multifunkčnou mestskou časťou. Je tu zmes funkcií priemyselnej, obchodnej, skladovej ale aj obytnej. Máme tu veľké nákupné centrá a veľké športové centrá, ako napríklad Steel Arénu či Košickú futbalovú arénu, ale aj kultúrny stánok Kasárne/Kulturpark. Stále je niečo v pohybe, máme tu hlavný cestný ťah, veľké dopravné koridory. Nehovoriac aj o nemocnici, ktorá sa u nás nachádza. Znamená to teda aj viac automobilov, a teda väčšia opotrebovanosť komunikácií. Problémom je aj parkovanie, hoci sme aj vlani postavili 30 parkovacích miest.

Narodil sa v Košiciach, kde vyštudoval aj Právnickú fakultu na Univerzite P. J. Šafárika. Po dvojročnej praxi právneho čakateľa prokuratúry zložil prokurátorské skúšky. Bol vymenovaný za prokurátora Mestskej prokuratúry v Košiciach a neskôr sa stal prokurátorom Generálnej prokuratúry v Bratislave.

Od roku 1986 pôsobil ako tajomník ObNV Košice IV. V roku 2015 som bol menovaný za člena slovenskej delegácie vo Výbore regiónov EÚ v Bruseli.

X X X

Ruský súd nariadil zhabať v prospech štátu sídlo organizácie Memorial v Moskve

Súd v Moskve v piatok nariadil zhabať moskovské sídlo ľudskoprávnej organizácie Memorial v prospech štátu. Stalo sa tak v rovnaký deň, ako sa Memorial stal jedným z nositeľov Nobelovej ceny za mier, informovala agentúra AFP.

Britská stanica BBC dodala, že súd rozhodol na základe žiadosti, ktorú podala ruská generálna prokuratúra. Rozhodnutie sa týka úradu organizácie na ulici Karetnyj riad v centre Moskvy. Prokuratúra vo svojom podaní tvrdí, že prevod týchto priestorov z neziskovej organizácie Memorial na Výskumné a vzdelávacie centrum Memorial je protizákonný.

Právni zástupcovia ľudskoprávnej neziskovej organizácie však s touto interpretáciou nesúhlasia. Advokátka Nataľja Petrovová po zasadnutí súdu upozornila, že „štát si môže uplatniť nárok na tento majetok len vtedy, ak s ním nezisková organizácia sama nemôže nakladať v súlade so svojou zakladateľskou listinou.“

Upozornila však, že štatutárne ciele výskumného centra sú „blízke cieľom dnes už zlikvidovanej organizácie International Memorial, preto mal mať možnosť darovať budovu na ulici Karetnyj riad výskumnému ústavu“.

Memorial, najznámejšiu ruskú organizáciu na ochranu práv, úrady oficiálne rozpustili v decembri minulého roka. Memorial od svojho vzniku v roku 1989 dokumentuje zločiny stalinizmu a vytvára veľký archív. V jeho sídle v Moskve sa pravidelne konali aj výstavy prístupné verejnosti.

Ruské orgány v minulosti vykreslili Memorial ako organizáciu špiniacu minulosť krajiny. Aj v piatok zástupca generálnej prokuratúry na súde obvinil Memorial z „rehabilitácie nacistických zločincov, diskreditácie úradov a vytvárania falošného obrazu ZSSR“, aktuality.sk

X X X

Rusko pripravuje svojich občanov na použitie jadrových zbraní, tvrdí Zelenskyj

 Ruskí predstavitelia začali pripravovať tamojšiu verejnosť na možné použitie jadrových zbraní. V rozhovore pre britskú stanicu BBC to v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si však podľa vlastných slov nemyslí, že Moskva sa naozaj chystá tieto zbrane použiť.

 V súvislosti s ukrajinskou protiofenzívou a tiež anexiou štyroch ukrajinských oblastí Moskvou vznikli obavy, podporené vyhláseniami niektorých ruských predstaviteľov, že Rusko by mohlo použiť na obranu týchto oblastí taktické jadrové zbrane.

„Nie sú pripravení tieto zbrane použiť. Ale začínajú o tom komunikovať. Nevedia, či ich použijú alebo nie. Ja si myslím, že nebezpečné je už hovoriť o tom,“ povedal Zelenskyj po anglicky pre BBC.

 Ako dodal po ukrajinsky, ľudia držiaci v Rusku moc „majú radi život, takže ja si nemyslím, že s použitím jadrových zbraní je to také určité, ako hovoria niektorí experti“.

V rozhovore poprel, že by bol vo štvrtok vyzval západné krajiny na vojenské údery proti Rusku. Jeho vyjadrenia boli vraj nesprávne preložené a pod údermi mal v skutočnosti na mysli sankcie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok reagoval na Zelenského vyhlásením, že sa snaží vyvolať svetovú vojnu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zase poznamenal, že Zelenského výrok potvrdzuje správnosť februárového rozhodnutia Moskvy spustiť na Ukrajine takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu, aktuality.sk

X X X

Ladislav Almási: Calzonov systém by mi mohol sedieť

Je to prípad pre doktora Štrosmajera. Tento bonmot s využitím mena legendárneho lekára zo seriálu Nemocnica na okraji mesta, ktorý odhalil aj najskrytejší problém, použil tréner Ostravy Pavel Vrba pred pár týždňami na adresu nášho futbalového útočníka Ladislava Almásiho.

Napokon sa 23-ročný slovenský reprezentant vyliečil aj bez pomoci fiktívnej postavy, ale problémový členok autora šestnástich gólov minulej sezóny českej ligy pustil na trávnik v najvyššej súťaži u našich západných susedov prvýkrát v tomto ročníku až v 10. kole.

Baník v ňom doma prehral s Českými Budějovicami 1:2, v tabuľke mu patrí nelichotivá 14. priečka, 196 cm vysoký hrot sa zatiaľ strelecky nepresadil. Napriek tomu si prvých 90 minút veľmi užil. Ladislava Almásiho sme oslovili, aby sme zistili, aké záhadné zranenie ho trápilo v uplynulom období.

ÚTOČNÍK BANÍKA OSTRAVA LADISLAV ALMÁSI SA VRÁTIL PO ZRANENÍ DO SÚŤAŽNÝCH ZÁPASOV

X Prvýkrát v ligovej sezóne ste vybehli na ihrisko až v desiatom kole. Ako ste prežívali obdobie bez futbalu?

„Bol to naozaj dlhý čas. Myslel som si, že to bude otázka dvoch – troch týždňov. Napokon som bol mimo dva mesiace. Futbal mi už chýbal a prvý zápas som si užil. Škoda len prehry.“

X Prečo sa liečba vášho členka takto natiahla?

„Problém spočíval v jednej kostičke v členku, ktorú som vraj príliš zaťažoval tým, že nesprávne bežím. Svojou váhou tela zaťažujem viac jednu stranu a tým tlačím na túto kosť, ktorá dostáva pri veľkej záťaži zabrať. Aj keď nebola zlomená, mal som bolesti. Keď som po dvoch týždňoch oddychu začal naplno trénovať, znova som zacítil problém. Opäť som dostal voľno, potom som znova začal, zase som prestal s tréningom a takto dookola. Jednoducho, kĺb v členku si žiadal dlhší oddych.“

No a čo musíte robiť, aby sa vám tento problém vzhľadom na štýl vášho behu nevrátil?

„Dostal som špeciálne vložky do kopačiek, ktoré mi spravili na mieru. Vďaka nim by som nemal toľko tlačiť na tú stranu členka, ktorú som si predtým až príliš namáhal.“

X Budete už navždy hrávať s týmito špeciálnymi vložkami, alebo vás čaká trénovanie novej techniky behu?

„Musím členok posilňovať a ďalej používať vložky. Hrá sa mi v nich celkom dobre. Zvykal som si na ne asi týždeň, ale teraz už ani neviem, že ich mám.“

X Ako ste sa cítili v zápase a po ňom?

„Keďže sme prehrali doma, nemohol som byť spokojný. Pomer striel bol 19:5, čiže sme boli o dosť lepší. Futbal sa však hrá na góly a my sme dali o jednej menej ako súper. Aj ja som mal dve – tri šance, ktoré mi chytil brankár Janáček. Cítil som sa v pohode, bez problémov som vydržal 90 minút, čo ma prekvapilo, aj potešilo.“

X Ostrave sa v tejto sezóne nedarí, s bilanciou 2-4-4 vám patrí až štrnásta priečka. Pýtal sa vás tréner Pavel Vrba na dennej báze, kedy sa už konečne vrátite?

„Pýtal sa ma na to každý! Stále som počúval: Kedy už budeš, kedy už budeš… Bolo to trochu na hlavu, keďže som nevedel na to odpovedať. A tak som hovoril len: Uvidíme, uvidíme… Takto to trvalo asi dva mesiace. Áno, nedarí sa nám, ale rozdiely medzi prvou a dolnou šestkou nie sú veľké. Na štvrtého máme päťbodové manko. Rýchlo sa môžeme dostať hore, len potrebujeme začať víťaziť.“

X Bolo uplynulé obdobie pre vás o to viac psychicky náročné, že ste nevedeli odhadnúť, kedy sa vrátite? Pri zlomeninách, alebo aj roztrhnutých väzoch, sa dĺžka absencie stanovuje ľahšie…

„To je pravda, ale radšej zažiť stokrát takéto zranenie ako niečo horšie. Len bolo treba nájsť spôsob, ako to vyriešiť. Dnes už bolesť skoro vôbec necítim, ozve sa len sem-tam pri väčšej záťaži. Bolo to síce náročné na hlavu, ale mohol som aspoň cvičiť v posilňovni alebo bicyklovať. Na štadióne som bol vždy dvakrát denne, určite viac ako ostatní hráči. Venoval som sa cvičeniam, na ktoré som doteraz nemal veľa času.“

X Kedy by ste mohli byť v optimálnej forme?

„Verím, že čoskoro. Mám za sebou jeden pohárový a jeden ligový duel. Cítil som sa super, dostával som sa do šancí a nejaké som aj vytvoril spoluhráčom. Myslím si, že je to už len otázka jedného – dvoch zápasov. Žiaľ, jesenná časť sa pomaly končí, ale taký je futbal. Dúfam, že do konca roka ešte uhráme nejaké body.“

X V predošlej sezóne ste atakovali popredné české kluby a dlho ste bojovali o pohárové priečky. Čomu pripisujete vašu súčasnú fazónu?

„Ťažko sa mi na to odpovedá. Minulý rok sme síce tiež dostávali veľa gólov, ale podstatne viac sme ich aj strieľali. Teraz nie sme takí úspešní pred bránkou súpera, a to je asi náš najväčší problém.“

Ladislav Almási, FC Baník OstravaZdroj: fcb.cz

X V minulom ročníku ste dali šestnásť gólov. Cítite, že je teraz zodpovednosť na vás, aby dával Baník viac gólov?

„Zodpovednosť cítim, ale prehnaný tlak na seba nevyvíjam. Viem, že góly prídu, len musím byť zdravý. Spravím všetko pre to, aby som sa presadzoval.“

X Čo vám v týchto dňoch najmä zdôrazňuje tréner Pavel Vrba, akým spôsobom vás chce vyviesť z krízy?

„Veľa pracujeme na taktike. Hľadáme cestu, ako súperov zdolávať. Inak nerobíme nič špecifické. Každý deň trénujeme a všetci veríme, že už to musí prísť.“

X V minulej sezóne ste za éry trénera Ondřeja Smetanu hrali pomerne jednoduchý futbal. Čo od vás chce tréner Pavel Vrba, ktorého tímy sa vždy prezentovali kombinačným a ofenzívnym futbalom?

„Samozrejme, náš štýl sa zmenil. Asi len potrebujeme čas, aby sme dostali do krvi to, čo tréner chce. V minulom ročníku sme hrali jednoduchšie, to je pravda. Do šestnástky súperov lietalo veľa centrov a tým sme sa dostávali do tlaku a šancí. Verím, že na jar, keď už budeme pod trénerom Pavlom Vrbom dlhšie obdobie, budeme hrať podstatne lepšie.“

X Ako sa vám osobne pozdáva spolupráca s Pavlom Vrbom?

„S mužstvom trénujem len dva týždne, čo je ešte krátka doba. Pred zranením som trénoval s tímom pod vedením Pavla Vrbu tiež asi len dva týždne. Za tento krátky čas však nemôžem povedať nič zlé, je to super. Náš kouč je profesionál s obrovskými skúsenosťami, ale to som nepovedal asi nič nové. Veci, ktoré nám rozpráva, majú hlavu a pätu. Ja osobne som spokojný.“

X Zranenie vás pripravilo o septembrový reprezentačný zraz. Mrzí vás to o to viac, že ste nemohli byť pri začiatkoch nového kouča Francesca Calzonu?

„Beriem to ako realitu. Futbal prináša aj zranenia, dokážem takéto veci vnímať s nadhľadom. Samozrejme, chcel som byť v nominácii, no jednoducho to nebolo možné. Spravím všetko pre to, aby som sa ocitol v reprezentácii nabudúce.“

X Láka vás spolupráca s talianskym trénerom, ktorý v minulosti pracoval po boku veľkých kormidelníkov?

„Samozrejme. Verím, že spolupráca s trénerom Francescom Calzonom mi môže dať veľa. Taliani si veľmi zakladajú na taktike a aj chalani spomínali, že sa práve tomuto výrazne venovali v tréningovom procese. Verím, že ak si ma tréner vyberie, budem z týchto skúseností ťažiť aj v ďalšej fáze kariéry. Podrobnosti zo zrazu som si však od nikoho nezisťoval. Nerád si zbieram informácie dopredu, nechávam si to na prípadné stretnutie a osobnú skúsenosť.“

X Sledovali ste septembrové zápasy s Azerbajdžanom (1:2) a Bieloruskom (1:1)?

„Áno. Na prvom zápase som bol dokonca osobne v Trnave, druhý som videl v televízii.“

X Aké ste z nich mali pocity?

„V oboch zápasoch sme odohrali dobré druhé polčasy. V prvých polčasoch sme síce takisto mali tlak, ale chýbali nám góly. Spozoroval som, že v porovnaní s nedávnou minulosťou smerovalo viac centrovaných lôpt do pokutového územia súperov. Ja osobne som videl progres.“

X Čo sa teda najmä zmenilo z vášho pohľadu v porovnaní s predošlou érou?

„Najmä to, čo som spomenul. Podstatne viac centrov lietalo do šestnástky súpera.“

X Veríte, že herný systém, ktorý sa snaží forsírovať Francesco Calzona, by vám mohol vyhovovať? Inak povedané, dočkáte sa v reprezentácii už čoskoro prvého gólu?

„Ak zostaneme pri tom, že veľa centrov bude lietať do šestnástky súpera, určite sa nebudem sťažovať. Mne to vyhovuje, takže pevne verím, že ak dostanem šancu, konečne sa aj strelecky presadím.“, aktuality.sk

X X X

Vynikajúci krasokorčuliar Slovenska Ondrej Nepela

 Minulý týždeň sa meno najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia Ondreja Nepelu spomínalo viac než inokedy. Náš bývalý vynikajúci krasokorčuliar (22. januára 1951 – 2. februára 1989) sa „Športovcom 20. storočia“ stal na základe ankety, ktorú v roku 2000 zastrešil Slovenský olympijský výbor (SOV) v spolupráci s Klubom športových redaktorov SSN po predchádzajúcom hlasovaní tisícok čitateľov denníka Šport. Inak, povedzme na základe konkrétnych faktov, ani nebolo možné vyberať medzi športovými velikánmi z rôznych odvetví.

Na najväčšom zimnom štadióne v Bratislave, ktorý od roku 1995 nesie jeho meno, sa minulý týždeň uskutočnil 30. raz krasokorčuliarsky Memoriál Ondreja Nepelu. To bol základný dôvod spomienok naňho. A ďalší vyznel v niekoľkých médiách tak, ako by ho boli práve teraz uviedli do „nejakej“ Siene slávy, čo sa však vôbec nestalo. Aj preto, že všeobecná slovenská či krasokorčuliarska neexistuje.

Nemôže totiž patriť medzi členov Siene slávy slovenského futbalu, Siene slávy slovenského hokeja, Siene slávy slovenskej atletiky, Siene slávy slovenskej hádzanej, Siene slávy slovenského basketbalu či Siene slávy slovenského volejbalu, pričom sme azda vymenovali aj všetky takéto slovenské siene z populárnejších športov. Zväčša – až na futbal, ktorý má na svoju sieň osobitné priestory – existujú predovšetkým vo virtuálnej podobe, ale majú aj menšie či väčšie expozície v „prislúchajúcich“ športových arénach.

To tiež platí o Sieni slávy slovenského hokeja na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, keďže táto aréna v správe STaRZ-u slúži roky predovšetkým hokeju. A tam dostal minulý týždeň svoju novú „vitrínu“ aj Ondrej Nepela.

Exponáty z jeho pozostalosti, ktoré patria do zbierky Slovenského olympijského a športového múzea, a takisto aj spomienkové predmety na jeho trénerku Hildu Múdru, už môžu uvidieť návštevníci na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Tento počin na podnet riaditeľa STaRZ-u Ladislava Križana, ktorého myšlienke vyšli v ústrety SOŠV i SZĽH, si zaslúži pochvalu. Z úcty k Nepelovým úspechom aj voči histórii, ktorú si treba všemožne pripomínať. Najmä ľudia z mladej generácie totiž hneď nevedia, ak prídu v Bratislave trebárs na hokej, že nositeľ mena štadióna bol vynikajúci krasokorčuliar, a nie hokejista, aktuaity.sk

X X X

 Prezident SFZ Ján Kováčik: Verejnosť nás môže kritizovať za výber trénerov

 Pozornosť futbalovej Európy sa v nedeľu sústredí do nemeckého Frankfurtu. Práve tam vyžrebujú zloženie skupín kvalifikácie Eura 2024. Slovensko sa bude nachádzať v piatom výkonnostnom koši.

To je výsledok nelichotivých výsledkov našej reprezentácie v uplynulom období, výkonnostný pokles vyvrcholil treťou priečkou nášho národného tímu v 3. skupine C-divízie Ligy národov a septembrovými výsledkami s Azerbajdžanom (1:2) a Bieloruskom (1:1). Pod paľbou kritiky sú nielen hráči, ale aj vedenie Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Aj na túto tému sme hovorili s prezidentom SFZ Jánom Kováčikom.

PREZIDENT SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU JÁN KOVÁČIK OČAKÁVA OD FRANCESCA CALZONU NAJMÄ BUDOVANIE TÍMU

X Kde sa stala chyba a kto je na vine toho, že Slovensko sa prepadlo do piateho výkonnostného koša?

„Zopakujem to, čo som povedal niekoľkokrát. Na vine nášho pádu je fakt, že sme nedosiahli dobré výsledky. Cesta späť vedie zase len cez dobré výsledky. Musíme začať víťaziť, to je celé. Verejnosť, vrátane bývalých reprezentantov, nás môže kritizovať za výber trénerov. Nie za to, že ich vyberá výkonný výbor. To je totiž v našich stanovách a tie sú naša ústava. Kým sa to nezmení, výber iný nebude.

Ktorýkoľvek člen futbalového zväzu vrátane kritikov môže napísať návrh na Konferenciu SFZ, ako inak máme vyberať trénerov. Konferencia sa tým potom bude musieť zaoberať. Ja garantujem, že do programu to dám. Či to konferencia schváli, bude na jej rozhodnutí, ktoré budem rešpektovať. Považujem za dôležité povedať aj to, že ani ja ako prezident, ani členovia výkonného výboru, na konferencii nemajú právo hlasovať.“

X Keď kritici povedia, že za pád do piateho výkonnostného koša zodpovedá aj vedenie SFZ, nemá ich tvrdenie hlavu a pätu?

„Z môjho pohľadu to nie je hodnotenie podložené argumentmi. Tie sa vám pokúsim ponúknuť ja. Spravili sme si priemer, na akých priečkach v renkingu FIFA sa na konci roka nachádzali jednotlivé reprezentácie za roky 2011 až 2021. Jedenásťročný priemer máme v zásade, pri zaokrúhlení na celé číslo (35), rovnaký ako Česko, Srbsko či Rakúsko, lepší ako Maďarsko, výrazne lepší ako Nórsko a, po zaokrúhlení, o jednu priečku horší ako Poľsko. Dnes sme na 55. mieste.

Na konci roka 2011 sme boli na 40. priečke, na konci roka 2012 na 47. priečke a na konci roka 2013 dokonca na 60. priečke. Terajší kritici z radov bývalých reprezentantov – Šesták, Mucha, Ďurica či Škrtel – gro svojej reprezentačnej kariéry absolvovali pri tomto vedení zväzu. Oni boli na ihrisku aj v zápasoch, ktoré sme v rokoch 2010 – 2013 prehrali viackrát – keď už oni používajú termín hanebne, použijem ho aj ja – s Arménskom (1:3, 0:4), ktoré bolo na 105. mieste, s Luxemburskom (1:2), ktoré bolo na 131. mieste.

Mohol by som pripomenúť aj remízy so Severným Macedónskom, Lichtenštajnskom či Litvou s podobným renkingom súperov. Nechcem však vyťahovať minulosť preto, aby som hovoril o ich niekdajších zlých výsledkoch. Len chcem poukázať na to, že futbal je o dobrých aj slabších obdobiach. Za posledných jedenásť rokov sme dosiahli dobré aj zlé výsledky, pričom vedenie zväzu sa takmer nemenilo. Vo výkonnom výbore sa akurát obmenilo obsadenie zástupcov trénerov a regionálnych zväzov.“

X Martin Škrtel, Ján Mucha, Stanislav Šesták a Ján Ďurica pomohli Slovensku dostať sa na MS 2010 a Euro 2016, súčasť reprezentácie boli dlhodobo. Prečo by ich názor nemal byť relevantný?

„Ja nehovorím, že nemajú právo na názor. Ja ich názor rešpektujem. Hovorím len to, že aj počas ich pôsobenia v reprezentácii sme zažili rôzne obdobia. Aj horšie, ako je teraz. Je to normálne.“

X Na výsledkoch majú vždy podiel hráči, tréneri aj funkcionári. Urobilo vedenie SFZ v uplynulom období svoj diel práce dostatočne dobre?

„Opakujem, verejnosť nás môže kritizovať za výber trénera. Nie však za podmienky, ktoré sme vytvorili hráčom na to, aby čo najlepšie odviedli svoju prácu. Tie sú na približne rovnakej úrovni dlhé roky a nemenia sa s ohľadom na výsledky, ktoré mužstvo dosahuje.“

x Poďme teda k výberu trénera. Výsledkový pád prišiel za éry Štefana Tarkoviča, ktorého ste do funkcie vymenovali a podržali po remíze 2:2 s Maltou v kvalifikácii MS 2022 či po neúspechu na Eure. Následne ste mu po neúspešnej kvalifikácii predĺžili zmluvu. Ako by ste to komentovali?

„K tejto téme som sa už vyjadril a nemám k tomu čo viac povedať. (pozn. Ján Kováčik v minulosti podotkol, že podľa neho bola chyba len predĺženie zmluvy so Štefanom Tarkovičom v januári 2022).“

X Kritiku ste si vyslúžili za to, že ste si pri výbere Francesca Calzonu nechali poradiť od stále aktívneho hráča Mareka Hamšíka. Neprikrývate sa dopredu jeho perinou?

„O tom, že myšlienka angažovať Francesca Calzonu za trénera reprezentácie prišla od Mareka Hamšíka, som verejnosť informoval z jediného dôvodu. Chcel som v praxi ukázať, že keď niekto príde s návrhom, budeme sa ním zaoberať. V minulosti som už niekoľkokrát povedal, že nemáme gule na dverách. Nemusíte byť člen výkonného výboru alebo delegát konferencie, ale keď prídete s dobrým podnetom, nezahodíme ho do koša. Toto bol dôvod, prečo som Mareka Hamšíka spomenul. Navyše, s touto myšlienkou prišiel až po skončení reprezentačnej kariéry.

A čo je dôležité, neprišiel len s menom. Zároveň ponúkol argumenty, prečo je podľa neho táto cesta správna a dnes aj potrebná. Veď aj veľká časť médií a verejnosti volala po zahraničnom trénerovi. Vypočuli sme hlasy a povedali sme si, poďme to skúsiť. Po impulze od Mareka sme si začali zbierať o Francescovi Calzonovi informácie a na ich základe sme sa ubezpečili, že to môže byť dobré riešenie. O tom, či to tak bude, však samozrejme vo finále rozhodnú výsledky.“

 X Kritici možno čakajú, že prípadný úspech Francesca Calzonu bude úspech všetkých a pri neúspechu sa zakryjete tvrdením, že ste dali na názor Mareka Hamšíka… Beriete za toto rozhodnutie plnú zodpovednosť?

„Áno, tak to bolo vždy. Už som sa však naučil, že Slováci hodnotia úspech ako náhodu. Stretávam sa s tým dlhodobo. A takisto sa dlhodobo stretávam s tým, že za výber každého trénera áčka sme pod paľbou kritiky. Bolo to tak pri dvojici Stanislav Griga – Michal Hipp, takisto pri angažovaní Jána Kozáka st., Pavla Hapala, Štefana Tarkoviča a aj teraz Francesca Calzonu.

Verejnosť nebola nikdy stopercentne spokojná s výberom trénera. Spomínam si, že asi najviac kritiky bolo v dobe vymenovania toho najúspešnejšieho spomedzi nich – Jána Kozáka. Proces výberu trénera vždy prináša takéto emócie a ja som s tým vyrovnaný. Rátal som s tým, že aj výber Francesca Calzonu nebude pre istú časť slovenskej laickej i expertnej časti verejnosti dostatočne dobrý.“

X Ako ste si „preklepli“ Francesca Calzonu, kým ste mu zverili dôveru?

„Najskôr sme s viceprezidentom Karolom Belaníkom absolvovali stretnutie s Marekom Hamšíkom, na ktorom nám do detailov vysvetlil, prečo si myslí, že Francesco Calzona je vhodný kandidát. Za dvanásť rokov vo funkcii prezidenta SFZ som získal množstvo veľmi cenných vzťahov. Pýtal som sa teda ľudí z talianskeho prostredia, ale trebárs mám aj kontakt na človeka v Londýne, ktorý spolupracoval v FC Chelsea s Mauriziom Sarrim.

Netreba pripomínať, že práve pri ňom Francesco Calzona zastával post asistenta. Čiže sme získali sprostredkované referencie aj od jeho niekdajšieho nadriadeného. Verte, že sme pracovali s veľkým sumárom informácií, na základe ktorých sme sa presvedčili, že to môže byť dobré riešenie. Nuž a potom nasledovali rozhovory s Francescom Calzonom a jeho spolupracovníkmi. Z nich nám bolo zrejmé, že vie, čo chce dosiahnuť, a tiež, ako to chce dosiahnuť.“

X Prečo je teda z vášho pohľadu Francesco Calzona správny muž?

„Nešiel by som do detailov, aj tak ho bude každý súdiť na základe výsledkov. Počkajme si teda na ne. Som presvedčený, že sme spravili dobré rozhodnutie a že sme angažovali dobrého trénera. Aj hráči si ho po prvom zraze pochvaľovali. Každý jeden, s kým som sa rozprával, mi potvrdil informácie, aké som mal.“

X Nový realizačný tím začal prehrou 1:2 s Azerbajdžanom a remízou 1:1 s Bieloruskom, čo malo za následok ďalšiu vlnu kritiky. Boli ste veľmi sklamaný?

„Patrím medzi ľudí, ktorí dlhodobo nemajú nereálne očakávania a potom ma obchádzajú sklamania. Počítal som aj s tým, že prvý zraz nemusí vyjsť podľa predstáv. Som presvedčený, že Francesco Calzona je dobrý tréner, ale nie je to kúzelník.“

X Francesca Calzonu kritizuje odborná verejnosť za to, že ho nevidieť na Slovensku. To vám neprekáža?

„My sa s Francescom Calzonom stretávame na Slovensku, necestujeme za ním. A určite sa objaví aj na slovenských štadiónoch.“

X Koľko času teda trávi tréner na Slovensku?

„Stretávame sa približne každých desať dní a zvyčajne príde na dva – tri dni. Vtedy intenzívne riešime veci, ktoré riešiť treba. Ale nekomunikujeme len osobne. Sme v kontakte takisto prostredníctvom mailov alebo videohovorov. Komunikácia je štandardná a pravidelná ako s predošlými slovenskými reprezentačnými trénermi.“

X Na rozdiel od minulosti ste na základe zmluvného tajomstva neprezradili plat trénera, len náklady na taliansku časť realizačného tímu. Môžete teda prezradiť, o koľko vzrástli náklady na celý realizačný tím v porovnaní s érou Štefana Tarkoviča?

„Približne o 40%.“

X Toto vás neodrádzalo od myšlienky angažovať Francesca Calzonu?

„Nie. My sme vedeli, že sme na chvoste európskych asociácií, čo sa týka nákladov na realizačný tím. Aj preto trvali rokovania dlhšie. Museli sme si to vydiskutovať a ozrejmiť si naše možnosti a limity.“

 X Čo najmä očakávate od trénera?

„Najmä to, že vytvorí 25-27 členný káder, ktorý bude základ reprezentácie na dlhšie obdobie.“

X Neexistuje teda podmienka postúpiť na Euro 2024?

„V zmluve máme zakotvené, že ak sa kvalifikujeme na Euro 2024, kontrakt Francesca Calzonu sa automaticky predĺži až do skončenia šampionátu. Samozrejme aj v prípade neúspechu v kvalifikácii si môžeme sadnúť a na základe mnohých relevantných aspektov sa dohodnúť na prípadnej ďalšej spolupráci. Dnes je prvoradá úloha trénera budovať nové mužstvo. On sám s tým prišiel, že chce dať šancu novým hráčom a definitívne dokončiť obmenu kádra, o ktorej začal hovoriť už Ján Kozák st. po Eure 2016.

Nikto ju doteraz neurobil zrejme v potrebnom rozsahu. Dokonca sa do kádra vracali hráči, ktorí ukončili reprezentačnú kariéru, keďže to tréneri vyhodnotili ako nevyhnutné. Dnes musí byť priorita tvorba partie, ktorá bude pohromade fungovať dlhšie obdobie a bude konkurencieschopná v rámci Európy. Navyše, nedémonizujme piaty kôš. Na MS 2010 sme postúpili zo štvrtého a Slovinsko z piateho. Opakujem, reprezentácia nikdy nedosahovala len dobré výsledky a tak to bude aj v budúcnosti.

Je pravda, že výber trénera áčka je síce mediálne asi najvďačnejšia témou, ale je mi veľmi ľúto, že aspoň porovnateľná pozornosť, čo sa týka činnosti SFZ, sa nevenuje aj iným oblastiam slovenského futbalu. Oveľa radšej ako x-tý rozhovor na tému „prečo Calzona“ by som rád venoval aj iným témam, ktoré sú taktiež dôležité a významné a sú jeho dôležitou súčasťou. Chcem veriť, že bude aspoň trochu porovnateľný záujem zo strany tých, ktorí činnosť prezidenta a aj výkonného výboru zužujú len na áčko a výber jeho trénera.“

X Úloha Francesca Calzonu je aj nastaviť systém aj smerom k mládežníckym reprezentáciám. Bude mať vplyv takisto na personálne obsadenie jednotlivých realizačných tímov?

„Nie.“

X Pýtame sa aj preto, že sa skončil kvalifikačný cyklus reprezentácie do 21 rokov. Aká bude budúcnosť trénera Jaroslava Kentoša?

„Národný tím do 21 rokov sa dostal do baráže. Je to úspech alebo neúspech? Podarilo sa nám to tretíkrát v histórii, i keď okolnosti teraz hrali v náš prospech, a v roku 2017 sme z kvalifikácie postúpili priamo na Euro. Dnes je taký trend odvolávať sa na Maďarsko. Tak teda, maďarská dvadsaťjednotka za obdobie môjho mandátu, teda od r. 2011, nehrala v baráži ani raz.

Na záverečný turnaj Euro U21 sa dostala len ako usporiadateľ a prehrala na ňom všetky tri zápasy so skóre 2:11. V priebehu októbra vyhodnotíme prácu realizačného tímu trénera Jaroslava Kentoša, nemáme sa kam ponáhľať. Dnes nie je isté nič.“

X Budúci rok sa Slovensko predstaví na majstrovstvách sveta do 20 rokov v Indonézii. Bude príprava na tento šampionát mať prioritu pred budovaním novej dvadsaťjednotky?

„Keďže sme nepostúpili na Euro do 21 rokov, prioritu bude mať dvadsiatka. Jej tréneri budú mať k dispozícii všetkých hráčov, ktorí môžu nastúpiť v tejto vekovej kategórii. Čo sa týka dvadsaťjednotky, jej program bude závisieť aj od toho, či sa nám podarí uspieť s návrhom organizovať šampionát v roku 2025. Ak by sme hrali kvalifikáciu, bola by situácia iná. Ak by naša kandidatúra uspela, vytvoríme družstvu čo najlepšie podmienky na prípravu a urobíme maximum pre to, aby hralo s čo najkvalitnejšími súpermi.“

X Ste v súvislosti s organizáciou Eura do 21 rokov optimista?

„Áno.“

X Z čoho vychádzate?

„Z podmienok, ktoré máme. Mnohí síce hovoria, že SFZ robí všetko zle, ale my dnes máme relevantné štadióny aj vhodné tréningové plochy, na čom sme pracovali desať rokov. V tomto smere máme určite výhodu pred krajinami ako Srbsko či Chorvátsko, ktoré majú horšiu infraštruktúru. Na Euro do 21 rokov potrebujete osem štadiónov na patričnej úrovni.

V slovenských podmienkach nemôžeme zorganizovať už nič väčšie alebo lepšie. Navyše, dostali sme veľmi dobré hodnotenie zo strany UEFA za to, ako sme zorganizovali tohtoročné Euro do 19 rokov. Ocenenie dostal náš organizačný tím a veľká spokojnosť bola aj s diváckym záujmom o zápasy.“

NERIEŠIM HYPOTETICKÚ SITUÁCIU

Žiadny slovenský futbalista dnes nepôsobí v Rusku a vedenie SFZ sa teda nemusí zaoberať otázkou, akú musel nedávno riešiť Slovenský zväz ľadového hokeja. Teda, či hráči nastupujúci v kluboch z krajiny vojenského agresora majú mať možnosť reprezentovať Slovensko. Zaujímalo nás, aký postoj by zaujali v našej futbalovej asociácii.

„Som proti vojne kdekoľvek vo svete. Som proti vojne na Ukrajine a bol som aj proti vojne v Sýrii, Iraku či na Balkáne. Vojna je najhoršie riešenie. Nikdy sa nebudem vyjadrovať k rozhodnutiam iných zväzov. Ak by sme my mali potenciálnych reprezentantov v Rusku, zaujali by sme korektné stanovisko, za ktoré sa nebudeme hanbiť a budeme si za ním stáť. Nechcem riešiť hypotetickú situáciu. Robiť prázdne gestá je to najjednoduchšie,“ povedal Ján Kováčik.

UPREDNOSTNILI OSEM KLUBOV

Výkonný výbor SFZ schválil tento týždeň návrh na zmenu a doplnenie Smernice o infraštruktúre štadiónov so zapracovanými pripomienkami od prezídia Únie ligových klubov (ÚLK). Členovia uložili povinnosť klubom prvej ligy, ktoré svoje domáce súťažné zápasy nehrajú na prírodnej alebo hybridnej hracej ploche, aby v termíne do 31. decembra 2023 mali uzavreté s dodávateľmi zmluvy o vyhotovení diela.

Kluby zo Žiliny a Trenčína dostali ešte ročný odklad na výmenu trávnika. Od sezóny 2024/25 sa všetky stretnutia najvyššej súťaže odohrajú už len na prírodných alebo hybridných hracích plochách. Samozrejme, že MŠK Žilina a AS Trenčín boli z tohto rozhodnutia nahnevaní. V Žiline ho komentovali lakonickým vyhlásením: „Uvedené rozhodnutie zodpovedá úrovni vnímania futbalu kompetentnými inštitúciami.“

Nechali sme na to zareagovať aj Jána Kováčika. „Výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu rešpektoval väčšinu klubov Únie ligových klubov, konkrétne osem z dvanástich, ktoré sú za prírodný alebo hybridný trávnik. Ak by Prezídium ÚLK neprišlo s týmto rozhodnutím, výkonný výbor by sa tým nezaoberal. SFZ len rešpektoval ÚLK, ktorému zveril autonómiu pri riadení najvyššej súťaže. Keď sa raz takto rozhodli samotné kluby, prečo by sme my mali do toho vstupovať? A k stanovisku Žiliny by som povedal len toľko, nech sa sami zamyslia, prečo nedokázali väčšinu klubov presvedčiť o svoje pravde,“ povedal prezident SFZ. , aktuality.sk

X X X

  Na medailu nedosiahol, ale o rok ju môže mať Martin Vaculík

Už desať rokov je Martin Vaculík pravidelný účastník elitnej skupiny plochodrážnikov, ktorá jazdí v seriáli majstrovstiev sveta. Ešte ani raz sa mu nepodarilo získať medailu, po ktorej tak túži. Veľmi blízko k nej mal v roku 2019, keď napokon skončil piaty. V tejto sezóne mal k nej možno ešte bližšie, nebyť toho, že ho v lete pribrzdila zlomenina lopatky, v dôsledku čoho vynechal jedno podujatie, čo znamenalo stratu bodov.

V dvoch ďalších síce nastúpil, ale so sebazaprením a so zraneným zápästím, o ktorom vôbec nehovoril. Vyhral dve veľké ceny a raz skončil druhý. Pred nehodou figuroval na treťom mieste, napokon sa mu ušla konečná deviata priečka, keď na bronzovú strácal 15 bodov. Niekomu sa môže konečné 9. miesto máliť, ale v kontexte všetkého, čo sme spomenuli, má jeho celkové umiestnenie väčšiu hodnotu, než reálne dokumentuje jeho aktuálne postavenie vo svetovom rebríčku.

Nie je jednoduché držať sa tak dlho medzi svetovou elitou. Jazdecké pole je veľmi vyrovnané. Minimálne dvanástka plochodrážnikov je schopná vyhrať veľkú cenu, aj preto si Vaculík zaslúži uznanie nielen za svoje jazdecké, ale aj morálno-vôľové vlastnosti. V tejto sezóne mal smolu. Myslíme si, že mal reálne na zisk bronzovej medaily. Čo sa mu však nepodarilo tento rok, môže dokázať na budúci rok. Je už zrelý pretekár.

Jazdí v najlepšej plochodrážnej lige na svete, v špičkovom poľskom klube po boku novopečeného majstra sveta, čo tiež dáva záruku ďalšieho výkonnostného rastu. Plochej dráhe venuje všetko úsilie i prostriedky. Je dôležité, že ho tento šport stále baví, má chuť sa zlepšovať. To môže byť záruka, že sa dočká vytúženého cenného kovu a možno aj toho najcennejšieho. O 32-ročnom Martinovi Vaculíkovi platí, že zreje ako víno – čím je starší, tým je lepší, aktuality.sk

X X X

Ďalší exces. Limberského obvinili z vydierania, hrozí mu osem rokov

Bývalý český futbalový reprezentant David Limberský má na krku ďalší problém. Aktuálne hráča Domažlíc v tretej lige síce prepustili a vyšetrujú ho na slobode, no mal by mu vraj hroziť až osemročné väzenie.

Portál Novinky.cz informuje, že spomínaná štvorica mužov vo veku 37, 39, 46 a 48 rokov podozrivá z toho, že pod hrozbou strelnej zbrane vymáhala od muža z Karlovarska štyri milióny korún, ktoré mu mal Limberský v minulosti poskytnúť na nákup výpočtovej techniky na ťažbu kryptomien.

Podľa Práva sa incident odohral pred dvoma týždňami v Karlových Varoch. Limberský pozval poškodeného do jednej z kaviarní na osobnú schôdzku.

Zdroj tvrdí, že v salóniku ho čakala štvorica obvinených. Limberský mal od muža žiadať vrátanie peňazí s tým, že nie je spokojný s výsledkami ťažby, z ktorej mal profitovať.

 Limberský vraj na poškodeného kričal, že ho okradol a chce späť svoje peniaze.

Následné ďalší zo štvorice obvinených mužov údajne požiadal prítomných hostí, aby salónik opustili a potom si mal sadnúť k poškodenému, vytiahnuť pištoľ, s ktorou ho najprv udrel do zátylku.

Potom mu ju priložil k hlave s otázkou, dokedy peniaze vráti. Po jeho prísľube, že to urobí do konca novembra, ho nechali odísť.

Denníku sa s bývalou hviezdou Plzne nepodarilo skontaktovať. Jeho obhajca odkázal, že je viazaný mlčanlivosťou a nemôže nič komentovať.

 Limberský je známy viacerými excesmi. V médiách najviac zarezonovala jeho havária v septembri 2015. Nezvládol riadenie svojho bentley v pražskom Smíchove a narazil do plotu. Snažil sa utiecť, no polícia ho dobehla. Na mieste nadýchal údajne 1,5 promile a od Plzne dostal pokutu milión korún. Odobrali mu vodičský preukaz. /agentury/

X X X

Spor(t)y Róberta Kotiana: ŠtB na ľade

 Medzi rokmi 1948 a 1989 sa podarilo emigrovať 271 československým športovcom. Medzi nimi bolo 47 hokejistov a mnohí z nich mali aj po úteku veľmi úspešnú kariéru. Vysoké zastúpenie hokejistov medzi emigrantmi bolo logické – každoročné majstrovstvá sveta boli konfrontáciou života na oboch stranách železnej opony, hokejisti patrili medzi svetovú špičku a bol o nich veľký záujem.

Dvadsaťdielna televízna séria „ŠtB: Prísne tajné“ môže ako celok ponúknuť divákovi viac-menej ucelený pohľad na kontext ŠTB v systéme štátnej moci, na mechanizmy a prostriedky boja s „vonkajším domácim nepriateľom“. Nie som si však istý, či každá osobitne splní tento účel.

V tomto časovom rámci pokryť pôsobenie ŠtB v ľadovom hokeji, počnúc zatknutím a odsúdením väčšiny československého reprezentačného tímu v roku 1950 po druhú polovicu 80. rokov ani nie je celkom dobre možné. Logicky sa preto autori tohto dielu sústredili na tri dôležité akcie, kde zohrala veľkú rolu ŠtB. Už spomenutý brutálny záťah na začiatku 50. rokov bol plne pod jej kontrolou a pod dohľadom sovietskych poradcov.

Druhú líniu tvorili roky 1968/69 a povestné konfrontácie československého a sovietskeho hokejového tímu na olympiáde v Grenobli a MS v Štokholme. Tieto súboje boli svetovou verejnosťou veľmi ostro sledované a vnímané ako zástupný súboj okupovanej krajiny s okupantom. Československí hokejisti vyjadrili svoj postoj k okupácii tým, že po oboch víťazných zápasoch nepodali súperom ruky a Golonka ako kapitán skončil na vyšetrovačke ŠtB, odkiaľ ho dostal až zásah najvyššieho bratislavského vyšetrovateľa.

Tretia dramaturgická línia bola spolupráca Dušana Pašeka a Dáriusa Rusnáka s ŠtB a reakcie Vincenta Lukáča, Milana Kuželu a Miroslava Ihnačáka na tie roky. Rusnák sa svoje podľahnutie nátlaku ŠtB snažil obhajovať slovami, že nikomu neublížil a na nikoho nedonášal. Niekoľkominútová sekvencia nedala ani Rusnákovi, ani autorom cyklu dosť času na precíznejšie vysvetlenie tejto spolupráce, ktorá trvala fakticky iba niekoľko mesiacov v roku 1981 a bola ukončená po jeho „dekonšpirovaní z vlastnej viny“ – po prezradenom stretnutí s agentmi NHL vyšla najavo jeho spolupráca.

Čerešnička na torte bola účasť Petra Šťastného v drese Kanady na Kanadskom pohári v roku 1984. Tá trauma športových komentátorov, ako sa vyrovnať so situáciou, keď má Šťastný puk, či dáva gól do československej siete, a oni by sa mali vyhnúť jeho menu, bola až bizarná. A hoci Vincent Lukáč má nemálo kritikov, za to, ako sa zachoval, keď ušiel jeho spolubývajúci z izby Peter Ihnačák, zaslúži si rešpekt – treba vidieť.

Kratučká zmienka o dôstojníkovi ŠtB Jurajovi Širokom (v rokoch 1998 až 2011 bol prezident SZĽH) v závere dokumentu dáva tušiť, že svoje miesto v cykle dostanú aj oligarchovia s minulosťou v ŠtB, aktuality.sk