Fico, Trump uzavrú jadrovú megadohodu. Analytik varuje: Bez tendra hrozí problém pre ďalšie vlády. Premiér Robert Fico (Smer) navštívi Biely dom. V USA má podpísať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom dohodu, ktorá povedie k výstavbe nového bloku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Najväčší obchod v histórii Slovenska vláda spustila bez verejného obstarávania a zo štátnej kasy vytiahne zrejme až 15 miliárd eur. Na druhej strane sa môžeme stať krajinou s najvyšším podielom energie vyrobenej z jadra. Analytik však upozorňuje, že výber zhotoviteľa bez tendra môže priťažiť vláde, ktorá príde po Ficovi.

 Informáciu o Ficovej pozvánke do Ameriky priniesol v utorok maďarský investigatívny novinár Szabolcs Panyi s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj. Šéf Smeru má podľa jeho zistení podpísať vo Washingtone dohodu, že firma Westinghouse vystavia na Slovensku novú jadrovú elektráreň za zhruba 12 až 15 miliárd dolárov. „Dohoda bola sfinalizovaná nedávno. Podľa aktuálnych plánov by sa Ficova cesta mala čoskoro uskutočniť,“ uviedol Panyi.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) vo štvrtok na otázku Pravdy, či pôjde s Ficom, odpovedal len stručne. „Nemám ešte takúto informáciu. Myslím, že to písali iba noviny, vzhľadom na pokročilé štádium rokovania o otázkach nového jadrového bloku. Myslím si, že sú to predčasné informácie v tejto fáze. Nemám o nich žiadnu takú podrobnosť, ktorú by sa vedel s vami podeliť,“ reagoval.

Premiérovu návštevu potvrdil Pravde zdroj z diplomatického prostredia. Úrad vlády zatiaľ cestu neavizoval, do vydania článku neodpovedal ani na naše otázky. Pracovnú cestu neschvaľovala vopred ani vláda, najbližšie má zasadať na výjazdovom rokovaní v Trnavskom kraji na konci augusta.

Dohoda je „vyštrnganá“

Americké veľvyslanectvo na Slovensku informáciu o stretnutí Fica s Trumpom nevyvrátilo a v odpovedi sa venovalo najmä spomínanej zmluve. Ako ambasáda priblížila, ide o medzivládnu dohodu so Slovenskom, ktorá momentálne prechádza nevyhnutnými procedurálnymi etapami vrátane posúdenia Európskou komisiou, prekladu do slovenčiny a overenia textu, čo zvyčajne trvá jeden až dva mesiace. Proces označila za svoju hlavnú prioritu.

Z odpovede veľvyslanectva vyplýva, že predmetom medzivládnej zmluvy nebude priamo výstavba elektrárne Westinghousom. „Medzivládna dohoda nevyžaduje, aby si Slovensko zvolilo konkrétnu technológiu alebo spoločnosť. Namiesto toho stanovuje rámec na podporu spolupráce a asistenciu pri rozvoji projektu. Voľba poskytovateľa technológie vrátane spoločnosti Westinghouse je výlučne rozhodnutím Slovenska,“ uviedlo Veľvyslanectvo USA na Slovensku pre Pravdu.

V rovnakom duchu hovorila o dohode v nedeľu v ta3 ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Ako povedala, nejde o dohodu o výstavbe, ale o spolupráci s americkou vládou v oblasti energetiky, vývoja a implementácie nových technológií v jadrovej energetike. „Môžem oznámiť, že medzivládna dohoda medzi Slovenskom a Amerikou je už vyštrnganá, odsúhlasená aj americkou administratívou a momentálne je na pôde Európskej komisie, aby notifikovala, či je to v súlade so zahranično-obchodnou politikou a jednotlivými nariadeniami. Očakávame odpoveď do konca júla tohto roku,“ oznámila šéfka rezortu.

Dohodu zosúladili v priebehu piatich týždňov, pričom susednému Poľsku to podľa jej slov trvalo pätnásť mesiacov. „Na základe tejto dohody budeme vedieť potom ďalej rozpracovávať aj ďalšie feasibility study (štúdia uskutočniteľnosti, z angl.), to znamená aj ďalšie analýzy, čo sa týka technickej aj ekonomickej stránky výstavby nového jadrového bloku. Dúfam, že to už začneme realizovať niekedy na jeseň alebo niekedy na začiatku zimy,“ pokračovala.

Po analýzach bude podľa ministerky jasné, ako budú vyzerať ďalšie kroky, či stihnú na začiatku roku 2027 podpísať „zmluvu s dodávateľom a zhotoviteľom nového jadrového bloku – americkou spoločnosťou Westinghouse“.

 Môže sa to predražiť

Pôvodným zámerom vlády bolo spustiť v júni tohto roka tender a vybrať zhotoviteľa. Ako upozornil analytik webu energie-portal Radovan Potočár, postupne však začali na verejnosť prenikať informácie, že Ficov kabinet zrejme pôjde cestou medzištátnej dohody s USA. „Jadrové projekty sa bežne realizujú aj takouto formou a Westinghouse je veľký renomovaný hráč, ale transparentnosti celého postupu by určite prospelo, keby vláda jasne odkomunikovala, prečo opustila zámer vyhlásiť tender a za akých okolností dohoda s USA vzniká,“ uviedol pre Pravdu.

Potočár sa domnieva, že aj v prípade otvorenia riadnej súťaže by bol Westinghouse jedným z favoritov, ale do procesu by videla verejnosť. „Do nedávneho českého tendra na rozšírenie JE Dukovany sa však prihlásil tak Westinghouse, ako aj jeho francúzsky konkurent EDF a kórejská KHNP. Celý projekt v Česku naberá veľký sklz už na úrovni tendra, najmä kvôli odvolaniam. Na druhej strane výhodou medzivládnej dohody je väčšia rýchlosť, no vzhľadom na robustnosť projektu by bola na mieste väčšia transparentnosť,“ vysvetlil.

Na margo kritiky, prečo firma nevzišla z verejného obstarávania, Saková reagovala, že sa pozreli na Poľsko, Bulharsko a Česko. „Aj my sme chceli ísť formou tendra. Keď sme sa pozreli na Čechy, kde ten tender bežal približne štyri roky a náklady na to boli niekoľko sto miliónov eur, aby celú tú fázu vôbec uzatvorili, a nakoniec, kto je vo finále dodávateľ? Westinghouse s Juhokórejčanmi,“ uviedla.

Saková podotkla, že na svete sú len štyri veľmoci v jadrovej energetike – USA, Rusko, Južná Kórea a Francúzsko. Zatiaľ čo Rusko vypadlo z hry pre napadnutie Ukrajiny, Kórejčania podľa Sakovej nemôžu stavať elektrárne bez licencie od Westinghouse nikde vo svete. Ďalšou krajinou je Francúzsko, ktoré nemá pre domáce zákazky kapacitu na výstavbu ďalších. „Zostáva nám jedine Westinghouse, americká spoločnosť, ktorá stavia elektráreň v Poľsku, Bulharsku a bude sa podieľať na Česku. To znamená, že bude celá flotila westinghousových jadrových elektrární v Európe,“ vyzdvihla.

Analytik hovorí, že pre projekt tohto formátu je kľúčová širšia spoločenská a politická zhoda, pretože výstavba potrvá roky alebo dokonca dekády, počas ktorých sa vystrieda viacero vlád. „Ak napríklad, v hypotetickom scenári, nejaká vláda už nebude dávať projektu prioritu a priškrtí jeho financovanie, celý investičný zámer sa môže o to viac natiahnuť a v konečnom dôsledku aj predražiť. To je zároveň hlavným úskalím projektu aj z toho pohľadu, že projekt chce kompletne financovať vláda,“ upozornil.

Investícia do novej jadrovej elektrárne má predstavovať až 15 miliárd dolárov. Potočár hovorí, že okrem samotnej ceny projektu, ktorá je kľúčovou premennou, býva predmetom tendrov a dohôd aj otázka zapojenia domáceho priemyslu. „Aj Slovensko má vysoko špecializované firmy s dlhou tradíciou v jadrovej energetike, ktoré by sa v role subdodávateľov vedeli do projektu zapojiť. Predpokladám, že pri rokovaniach s USA je na stole aj táto otázka,“ dodal.

 Ak Fico poletí do zámoria, nepôjde o jeho prvú tohtoročnú cestu do USA. So šéfom Bieleho domu sa videli relatívne nedávno. Šéf Smeru vystúpil vo februári na zraze konzervatívnej pravice CPAC, pričom sa špekulovalo, či vôbec dôjde k osobnému stretnutiu s americkým prezidentom. Hoci politológovia označili premiérovo vystúpenie za pomyselnú vstupenku na stretnutie s Trumpom, napokon k nemu nedošlo.

Trump sa však k Ficovi prihlásil. Bol hlavnou hviezdou zrazu a počas vystúpenia v posledný deň sa prihovoril viacerým lídrom vrátane poľského prezidenta Andrzeja Dudu či britského politika Nigela Faragea. V publiku zaregistroval aj Fica. „Ďakujem, Robert. Rád ťa vidím,“ odkázal mu do hľadiska.

Donald Trump v Haagu na samite NATO so slovenskou delegáciou na čele s prezidentom Petrom Pellegrinim a ministrami Robertom Kaliňákom a Jurajom Blanárom.

Zo slovenských politikov bol naposledy s Trumpom prezident Peter Pellegrini a ministri obrany a zahraničných vecí Robert Kaliňák a Juraj Blanár (obaja Smer). Nakrátko sa zišli ešte pred začiatkom summitu NATO v Haagu, kde bolo ústrednou témou zvyšovanie výdavkov na obranu, pričom spolu hovorili práve o budovaní elektrárne Westinghousom.

 Pellegrini sa stretol s Trumpom zoči-voči po šiestich rokoch, keď ho prijal ešte počas prvého prezidentského mandátu. Ani v prípade Fica nepôjde o prvé stretnutie s americkou hlavou štátu. S Kaliňákom leteli do Ameriky pred viac ako desiatimi rokmi, keď bol na čele krajiny ešte Barack Obama.

 Cesta z izolácie? Nie

Od návratu do premiérskeho kresla sa Fico od zvyšných lídrov Európskej únie (EÚ) názorovo izoluje a v otázkach zahraničnej politiky sa rozhádal aj s najbližšími. Výnimkou je maďarský predseda vlády Viktor Orbán. Výrazne iné postoje než zvyšok EÚ má v prípade Ukrajiny aj protiruských sankcií. Kritiku si vyslúžil za návštevy Vladimira Putina. V reakcii na let do Moskvy mu pobaltské štáty zakázali v máji prelet nad svojím územím.

Predstavitelia štvrtej Ficovej vlády zvyknú hovoriť, že svoju politiku robia na všetky štyri svetové strany. Vráti teda návšteva za oceán Fica „do hry“? Politológ z Prešovskej univerzity v Prešove Michal Cirner je skeptický. Trump nie je podľa neho miláčikom európskych politikov pre jeho nevyspytateľnosť a nesystematické kroky. „Jeho chaotické riadenie a obchodné vojny, ktoré sa týkajú aj EÚ, z neho nerobia želaného partnera, ale keďže je na čele veľmoci, musí byť tolerovaný,“ myslí si.

 Cirner si však myslí, že z tohto hľadiska môže ísť o dva v jednom. USA ako najmocnejší člen NATO a náš euroatlantický spojenec bude rád, ak veľký projekt bude Slovensko zadávať americkej spoločnosti. „Spojenectvo sa tak posilní. Po druhé, Fico sa vyšvihne pred svojimi voličmi, ktorí Trumpa uznávajú,“ pokračoval.

Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave s Cirnerom súhlasí. „Nie, ani európska verejnosť nevníma amerického prezidenta pozitívne, skôr ho trpí, ako rešpektuje. A každý bude vedieť, že ak Fico navštívi Biely dom, nebude to pre jeho zásluhy v oblasti rozvoja právneho štátu a ľudských práv, ale pôjde výlučne o poďakovanie za veľmi dobrý obchod pre americkú stranu,“ skonštatoval. „Ide o obchod a tam Fico nerozlišuje. Postaviť novú jadrovú elektráreň nemohol dať Rusom, to by sa úplne znemožnil a vyzerá to tak, že americká ponuka vyšla najlepšie,“ poznamenal Štefančík.

Netreba sa ani nádejať, že návšteva v Bielom dome vytiahne Fica z izolácie. „Myslím, že európski partneri na neho pozerajú zvrchu a ako na problémového, ale keďže nakoniec vždy stiahne chvost, a všetko čo treba podporí, tak to s nechuťou – tolerujú. Nechcú, aby bol z neho druhý Orbán, ten im robí väčšie starosti, Fico to len hrá,“ myslí si Cirner.

O prinavrátení dôvery v čase, keď únia rokuje s Trumpom o zavedení 30-percentných ciel, pochybuje aj Štefančík. Ak by k tomu malo dôjsť, Fico by musel v Bielom dome vyrokovať niečo nielen pre Slovensko, ale aj pre celú EÚ. „Vyzerá to tak, že európsky komisár Šefčovič, paradoxne – Ficov nominant, v USA toho veľa nevybavil, takže ak by sa Ficovi podarilo získať niečo aj pre celé európske spoločenstvo, mohli by sa na neho partneri z EÚ pozerať inak,“ zhodnotil. „Hoci stále sa budú pri ňom správať zdržanlivo, pretože okrem jeho proruskej rétoriky vnímajú aj to, ako vláda Roberta Fica znásilňuje princípy liberálnej demokracie u nás doma,“ dodal.

 Paradoxne, v čase, keď bol Fico v opozícii, bol proti inej dohode s USA. „Yankees, go home! Musíme zrušiť zmluvu, ktorú teraz podpisuje slovenská vláda. Vieme, prečo to robí. Robí na Slovensku zločin a myslí si, že jej americká administratíva všetko odpustí,“ uviedol na jednom z protestov pred tromi rokmi.

Počas kampane Smer dokonca sľuboval, že ak sa dostane k moci, dohodu zruší. „Ale Fico ju nezrušil, predvolebné reči a povolebná realita sú dve odlišné veci, ako aj dvojtvárna zahraničná politika, keď sa doma hovorí niečo iné a v Bruseli alebo Washingtone niečo iné,“ podotkol Cirner.

 Štefančík si všíma, že aktuálne Ficova vláda o obrannej dohode nehovorí, pretože vie, že je pre Slovensko v súčasných geopolitických podmienkach výhodná. „Ale práve rozporuplný postoj Smeru k obrannej zmluve s USA v období v opozícii a v období vládnej zodpovednosti sú vynikajúcim dôkazom, ako rozpoltene až schizofrenicky pôsobí zahraničná politika tejto vládnej strany,“ zhodnotil politológ.

Ako teda prijmú voliči novú dohodu s USA? Štefančík si myslí, že Fico bude samého seba prezentovať pred voličmi ako štátnika, ktorý je schopný sa stretnúť s ruským a rovnako aj americkým prezidentom. „Ak sa raz opäť dostane do opozície a bude niekoho prezentovať ako amerického agenta, bude pritom pôsobiť mimoriadne smiešne,“ zhodnotil. „Trump má rád biznis a asi ten mu chce Fico ponúknuť. Ak by sa to podarilo, tak Fico povie, že Slovensko je USA akceptované ako partner a ešte sa predvedie pred svojimi voličmi,“ doplnil ho Cirner.

I keď stále nie je zo strany vlády stretnutie potvrdené a môžeme o jeho obsahu len špekulovať, keď k nemu dôjde, plusové body predsa len niekto zozbiera. „Každé prijatie lídra malej krajiny prezidentom USA je minimálne dobrou prácou diplomacie,“ dodal prešovský politológ./agentury/

   X X X

EU  SE  POTŘEBUJE  ZBAVIT  LEYENOVÉ  Z  NĚMECKA,  NESCHOPNÁ

 Von der Leyenová na kolenách – v Pekingu. Už Čína drží Európu v hrsti, nie opačne

V Pekingu sa stretli predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom pri príležitosti 50. výročia nadviazania diplomatických vzťahov. Za polstoročie sa karta obrátila. Už nestojí proti sebe slabá Čína a silná EÚ, ale naopak.

Pre európskych lídrov to musí byť trpké precitnutie: aké je to byť v koži slabšieho? Európske mocnosti si totiž po stáročia navykli byť v úlohe toho, kto určuje pravidlá a (morálne) poúča. Hoci od 2. svetovej vojny prebrali taktovku nad polovicou Európy USA, proti ktorým najmä Francúzi neraz protestovali, bralo sa to ako samozrejmosť – veď ide o najbližšieho spojenca. No Donald Trump zavelil na ústup, pre neho je úhlavným súperom Čína. Európa nič neznamená, rokovania o clách akoby to len dosvedčovali.

Lenže donedávna bola (morálne poučovaná) Čína iba krajinou lacnej pracovnej sily, kam Európa „exportovala“ výrobu, aby domácemu publiku ponúkala tovary za lacný peniaz. Veď čo iné si v spotrebnej demokracii viac priať?

Karta sa však obrátila: HDP Číny a EÚ sa vyrovnal, pri meraní v parite kúpnej sily nás východná veľmoc jasne prevyšuje. Technologicky nám ušla na míle. Tu nejde len o elektromobily či nové technológie v bežnom živote, ale aj o využitie umelej inteligencie, ktorá dramaticky mení procesy výroby, o čom sa nám v Európe zatiaľ ani nesníva. Podpore Číny Putinovej agresii sa môžeme iba prizerať. Európa oslabená konfliktom na Ukrajine a colnou vojnou s USA jej hrá do karát.

Navyše Peking si za „tupého“ prizerania Európanov „sprivatizoval“ strategické nerastné suroviny po celom svete. Keď povestné „kohútiky“ zatiahne, sme nahratí. Niektoré väčšie i menšie európske štáty sa snažia čínskemu drakovi líškať. No aj ten najväčší pochlebovač – Viktor Orbán – dostal pozastavením závodu BYD v Segedíne „výchovnú“ facku. Preto by náš premiér mal byť trochu prezieravejší.

Má EÚ vlastne v rukách nejaké karty voči Číne? Mohla by zaraziť prístup čínskym výrobkom na náš trh. To by tamojšiu ekonomiku mohlo rozložiť. Lenže Peking má v rukách ešte väčšie tromfy (nerasty). Neostáva nič iné, len sa prosiť o jeho priazeň. Ešte jednu možnosť ale máme: začať sa konečne nad sebou zamýšľať.

 X X X

UKONČIT  VOJNU  NA  UKRAJINE,  ZABIJENÍ  ĽUDÍ

 Ruská taktika sa radikálne zmenila: generál Zalužnyj varuje, dokedy môže trvať vojna proti Ukrajine

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný veľvyslanec vo Veľkej Británii Valerij Zalužnyj varoval, že ruská vojna proti Ukrajine by mohla trvať až do roku 2034.

 Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) zverejnila 14. júla exkluzívne zábery z nasadenia pozemného robotického systému Liut (v preklade „Zúrivosť“) v aktívnom boji proti ruským jednotkám v Sumskej oblasti. / Zdroj: Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR)

„Ak sa pokúsime dosiahnuť prímerie bez vybudovania našej budúcej obrany, vojna sa bude ťahať ešte mnoho rokov. Začala sa v roku 2014, ak Boh dá, skončí sa v roku 2034,“ povedal Zalužnyj v rozhovore pre portál LB.ua. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa Zalužného Rusko v roku 2024 radikálne zmenilo taktiku. Kremeľ upustil od priamych útokov v prospech vyčerpávajúcej vojny. „V súčasnosti existuje frontová línia hlavne na zabíjanie,“ povedal Zalužnyj. „V roku 2022 išli tanky vpredu a pechota ich nasledovala… Teraz si tanky a vojaci vymenili miesta,“ dodal.

 Podľa bývalého šéfa ukrajinskej armády musí Kyjev prepracovať svoju obrannú stratégiu a prístup k mobilizácii, aby zabránil Rusku využívať demografické a ekonomické zraniteľnosti Ukrajiny.

 Zalužného komentáre prišli krátko po tom, čo sa 24. júla v Turecku stretli ukrajinské a ruské delegácie na treťom kole mierových rozhovorov. Stretnutie, ktoré trvalo menej ako hodinu, sa skončilo bez prelomu.

Rusko ponúklo len dočasné prímeria v trvaní 24 až 48 hodín na evakuáciu zranených a mŕtvych, pričom opäť odmietlo ukrajinský návrh na úplné a bezpodmienečné prímerie.

 odľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroje blízke Kremľu, ruský prezident Vladimir Putin má stále v úmysle pokračovať vo vojne, kým Západ nepristúpi na podmienky výhodné pre Moskvu, pripomína Kyiv Independent.

Ukrajinský generál Valerij Zalužnyj už 22. mája vyhlásil, že Ukrajina môže prežiť len „vysokotechnologickú vojnu o prežitie“ a jedinou reálnou cestou k víťazstvu je zničenie vojenského a ekonomického potenciálu Ruska viesť vojnu.

 X X X

 Na Záhorí našli pred domom zastreleného vojaka. Zanechal list na rozlúčku

V piatok krátko po desiatej hodine dopoludnia došlo v obci Kuchyňa (okres Malacky) k tragickej udalosti. Podľa dostupných informácií bol pred rodinným domom nájdený bez známok života 34-ročný príslušník Ozbrojených síl SR v hodnosti rotného.

Informáciu priniesla Televízia Markíza, podľa ktorej muž utrpel strelné poranenie hlavy, pričom pri tele bola nájdená krátka guľová zbraň.

V interiéri domu sa našiel list na rozlúčku a osobná identifikačná karta profesionálneho vojaka, ktorá obsahovala aj jeho osobné číslo. Zosnulý slúžil v miestnom útvare v Kuchyni a bol držiteľom zbrojného preukazu.

Ako informovala bratislavská policajná hovorkyňa Katarína Bartošová, na mieste momentálne policajti vykonávajú procesné úkony.

To, že v obci Kuchyňa zomrel profesionálny vojak, potvrdili na sociálnej sieti aj Ozbrojené sily SR. „K úmrtiu došlo mimo výkonu služby,“ uviedla armáda. Vzhľadom na citlivosť prípadu sa nebudú k udalosti bližšie vyjadrovať.

 X X X

 Ruská propaganda nie tak dávno útočila na aktuálneho nemeckého kancelára, ktorého označovala za potomka nacistov. Tejto vlny sa chytila aj slovenská dezinformačná scéna. Ako to ale naozaj je?

Tento naratív má za cieľ obviniť vedenie Nemecka, že v ňom naďalej panuje nacizmus. Podobnú rétoriku používajú ako ospravedlnenie pri agresívnej vojne na Ukrajine, ktorej Nemecko na čele s Friedrichom Merzom vyjadruje podporu.

Realita je ale taká, že Joachim, otec Friedricha Merza, bol povolaný do Wehrmachtu vo veku 17 rokov. To sa dialo v dobe, keď bola povinná vojenská služba. Nikdy ale nebol členom nacistickej strany, práve naopak, po vojne predsedal viacerým súdnym procesom voči jej členom. Neskôr sa aj stal členom kresťansko-konzervatívnej strany CDU, v ktorej bol až 51 rokov.

Čo sa týka jeho starého otca, ktorý sa volal Josef Paul Savigny, tak ten bol členom nacistickej strany a zároveň aj starostom v roku 1933. Podľa Friedricha Merza to ale bolo kvôli štátnej službe a tvrdí, že nebol ideologicky v súlade s touto rétorikou. Dokonca bol v antisemitských novinách označený za „súdruha žida“, čo podľa Friedricha Merza dokazuje problematický vzťah jeho starého otca s predstaviteľmi nacistického Nemecka.

Dôležité je však poznamenať, že nikto nemôže za to, akých predkov má. Tieto kvázi argumenty sú irelevantné a nesvedčia nič o danej osobe, akou je napríklad súčasný nemecký kancelár. Dôležité sú kroky danej osoby. Ak by sme sa pozreli na slovenských šíriteľov tohto naratívu, taktiež by bolo možné nájsť kontroverzných členov rodokmeňa, aktuality.sk

X X X

 50 rokov diplomacie: Lídri EÚ a Číny sa zhodli na zelených cieľoch

 Európska únia a Čína posilnia spoluprácu v oblasti klímy. Na summite sa dohodli na nových cieľoch a opatreniach na splnenie Parížskej dohody.

Na 25. bilaterálnom summite Európskej únie a Číny, ktorý sa vo štvrtok konal v Pekingu, sa lídri oboch strán pri príležitosti 50. výročia nadviazania diplomatických vzťahov a 10. výročia prijatia Parížskej dohody dohodli na spoločnom vyhlásení o ďalšom postupe v oblasti klimatických zmien. Zaviazali sa zintenzívniť spoluprácu a opatrenia na riešenie situácie, informuje TASR.

„Opätovne zdôrazňujeme, že v dnešnej nestálej a turbulentnej medzinárodnej situácii je mimoriadne dôležité, aby všetky krajiny, najmä veľké ekonomiky, zachovali kontinuitu a stabilitu svojich politík a zintenzívnili úsilie v boji proti zmene klímy,“ píše sa v spoločnom stanovisku.

Obe strany uznali, že posilnenie spolupráce medzi EÚ a Čínou v oblasti klímy má zásadný význam pre blahobyt obyvateľstva na oboch stranách, ako aj pre udržanie multilateralizmu a pokrok v oblasti globálneho klimatického riadenia.

Zdôraznili, že Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Parížska dohoda sú základným kameňom medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti a je potrebné plniť ich ciele. Zaviazali sa premeniť klimatické ciele na konkrétne výsledky prostredníctvom systematických politík a opatrení.

Lídri zároveň vyhlásili, že zelená transformácia je kľúčovou súčasťou partnerstva medzi EÚ a Čínou a obe strany disponujú solídnym základom a širokým priestorom na spoluprácu.

Uviedli tiež, že chcú podporiť Brazíliu pri organizácii tohtoročnej klimatickej konferencie COP30 a prispieť k ambicióznym, spravodlivým a inkluzívnym výsledkom, ako aj pomôcť urýchliť globálne rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečiť prístup ku kvalitným zeleným technológiám aj pre rozvojové krajiny.

Ďalej si dali záväzok predložiť pred novembrovým COP30 nové klimatické ciele do roku 2035 pokrývajúce všetky sektory a skleníkové plyny v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Prehĺbiť chcú tiež bilaterálnu spoluprácu v oblastiach ako energetická transformácia, riadenie emisií metánu, uhlíkové trhy či zelené technológie.

Na summite v Pekingu sa stretli predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, následne rokovali aj s premiérom Li Čchiangom. Na rozhovoroch sa zúčastnila aj vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Predstavitelia spolu hovorili aj o vojne na Ukrajine, obchode a ďalších aktuálnych celosvetových otázkách, aktuality.sk

X X X

 Thajské stíhačky F-16 rozpútali peklo v Kambodži: eskalácia naberá obludné rozmery, počet obetí rastie

Pohraničný spor medzi Thajskom a Kambodžou, ktorý sa tiahne už viac ako storočie, dosiahol nový vrchol. V oblasti známej ako Smaragdový trojuholník a okolo starobylého hinduistického chrámu Preah Vihear prepukli vo štvrtok 24. júla intenzívne ozbrojené zrážky, ktoré si vyžiadali životy najmenej 12 ľudí, väčšinou civilistov. Konflikt, ktorý eskaloval po májovom incidente, keď thajská armáda zabila kambodžského vojaka, nabral na obrátkach a hrozí, že prerastie do širšieho regionálneho napätia, píšu svetové médiá.

Pri výbuchu míny v spornom pohraničnom území, čo Thajsko pripísalo Kambodži. Incident viedol k prudkému zhoršeniu diplomatických vzťahov – Thajsko odvolalo svojho veľvyslanca z Phnom Penh a vyhostilo kambodžského diplomata. Nasledovalo uzavretie všetkých hraničných priechodov, čím sa zastavil pohyb turistov, obchodníkov a dokonca aj humanitárnych výnimiek, okrem prípadov ako zdravotná starostlivosť či študenti, uvádza The Guardian.

Vo štvrtok ráno došlo k prudkým zrážkam v oblasti chrámu Ta Moan Thom, ktorý obe krajiny považujú za svoje územie. Thajská armáda uviedla, že kambodžské jednotky začali paľbu a použili aj raketomety BM-21, ktoré zasiahli civilné oblasti vrátane nemocnice a čerpacej stanice v thajskej provincii Surin, píše CNN. Výsledkom bolo najmenej 11 mŕtvych thajských civilistov, vrátane osemročného chlapca, a 24 zranených, dodáva The New York Times. Kambodža naopak tvrdí, že jej vojaci konali v sebaobrane po „nevyprovokovanom útoku“ thajských síl, ktoré údajne porušili dohodu o deeskalácii napätia. Kambodžské ministerstvo obrany odsúdilo „zbrklú a brutálnu thajskú agresiu“ a uviedlo, že thajské stíhačky F-16 zhodili bomby na cestu v provincii Preah Vihear.

 Dym a oheň stúpajú z obchodu s potravinami na čerpacej stanici uprostred vojenských stretov medzi Thajskom a Kambodžou v okrese Kantharalak v provincii Sisaket v Thajsku 24. júla 2025.

Thajsko nasadilo stíhačky F-16

Thajsko nasadilo svoje vzdušné sily, ktoré podľa armádnych zdrojov zničili dva kambodžské vojenské ciele. Kambodža tvrdí, že jej protivzdušná obrana zostrelila jednu thajskú stíhačku F-16, hoci Thajsko túto informáciu nepotvrdilo. Boje sa rozšírili na šesť lokalít pozdĺž 817-kilometrovej hranice, ktorá je čiastočne nevymedzená kvôli nepresným mapám z čias francúzskej koloniálnej správy Kambodže, píše Al Jazeera.

V dôsledku bojov bolo evakuovaných približne 40-tisíc thajských civilistov z 86 dedín v provinciách Surin, Sisaket a Ubon Ratchathani. Ľudia utekajú do provizórnych krytov vybudovaných z betónu a spevnených pneumatikami. Kambodžský premiér Hun Manet vyzval obyvateľov, aby zachovali pokoj a nepodliehali panike, zatiaľ čo jeho otec, vplyvný bývalý premiér Hun Sen, obvinil Thajsko z ostreľovania dvoch kambodžských provincií.

Politické dôsledky konfliktu

Konflikt má vážne politické dôsledky, najmä v Thajsku, kde premiérka Petongtán Šinavatrová čelí suspendácii z úradu kvôli uniknutému telefonátu s Hun Senom z 15. júna. V telefonáte označila thajskú armádu za „stranu, ktorá chce vyzerať dobre“, čo vyvolalo vlnu kritiky a nacionalistických protestov v Bangkoku. Šinavatrová, pochádzajúca z vplyvnej politickej dynastie, je obviňovaná z podkopávania národných záujmov a čelí možnému odvolaniu, uvádza CNN.

Hun Sen, ktorý Kambodžu ovládal tvrdou rukou takmer 40 rokov, odstúpil z funkcie v roku 2023 a moc prenechal svojmu synovi Hun Manetovi. Napriek tomu zostáva výraznou politickou postavou – v súčasnosti pôsobí ako predseda Senátu. Dôležité je aj jeho osobné prepojenie s Thajskom – dlhoročným spojencom mu bol Thaksin Šinawatra, bývalý thajský premiér a otec Paetongtarn.

Hun Manet požiadal Bezpečnostnú radu OSN o naliehavé zasadnutie, aby zastavila „thajskú agresiu“, a plánuje opätovne predložiť spor Medzinárodnému súdnemu dvoru (ICJ). Thajsko však jurisdikciu ICJ odmieta a trvá na bilaterálnom riešení cez Spoločnú hraničnú komisiu (JBC), ktorá však zatiaľ nepriniesla výsledky.

Konflikt sa zrejme ešte viac vyostrí

Vzťahy medzi Thajskom a Kambodžou sa v posledných týždňoch dramaticky zhoršili a podľa analytikov sa konflikt medzi dvoma juhovýchodnými ázijskými susedmi pravdepodobne ešte viac vyostrí. Ako pre CNN uviedol politológ Thitinan Pongsudhirak z Chulalongkornovej univerzity v Bangkoku, konflikt sa „pravdepodobne zhorší skôr, než sa zlepší“.

V najbližších dňoch sa podľa neho dajú očakávať „ďalšie konfrontácie, zrážky, eskalácia“, pretože „obe strany majú nahromadené veľké napätie“.

Podľa Pongsudhiraka je thajská vláda momentálne „veľmi slabá a chýba jej jednota“, čo podľa neho Kambodža „využíva na prehlbovanie vnútorných rozporov v Thajsku“.

Analytik zároveň tvrdí, že konflikt má aj osobný rozmer: „Toto je rodinná vendeta… rodina Šinawatra je teraz veľmi nahnevaná na Hun Sena. Už to nie je len o thajsko-kambodžských vzťahoch, ale aj o poškodení rodiny Šinawatra.“

Situácia má dopad aj na širší región. Pongsudhirak upozorňuje, že pohraničný konflikt prispieva k narušeniu rovnováhy v rámci Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Tento regionálny blok, ktorého členmi sú okrem Thajska a Kambodže aj napríklad Mjanmarsko, Vietnam či Indonézia, čelí v posledných rokoch viacerým výzvam – od občianskej vojny v Mjanmarsku až po rôzne územné spory a geopolitické napätie.

„Okrem občianskej vojny v Mjanmarsku, ktorú ASEAN nedokázal vyriešiť, tu máme teraz otvorenú vojenskú konfrontáciu medzi Thajskom a Kambodžou,“ uviedol Pongsudhirak. „To robí z ASEAN-u slabý hráč.“

Konflikt je izolovaný do pohraničných provincií

Úradujúci thajský premiér Pchúmtcham Véčajačaj sa vo štvrtok predpoludním vyjadril k ozbrojeným zrážkam s Kambodžou, ktoré v noci vypukli na hraniciach. Konflikt je podľa neho obmedzený na pohraničnú oblasť, nerozšíril sa do ostatných provincií a ani jedna zo strán nevyhlásila vojnu. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Véčajačaj oznámil, že Kambodža na thajské územie zaútočila ťažkými zbraňami, a to bez toho, aby pálila na špecifický cieľ. Z tohto dôvodu preto podľa neho došlo k obetiam v radoch civilistov. Thajsko dopoludnia hlásilo 11 civilných obetí a jedného mŕtveho vojaka. Dočasný premiér zároveň odmietol rokovania s Kambodžou, dokým jej armáda nezastaví útoky./agentury/

X X X

 USA stiahli vyjednávačov z Dauhy, Hamas vraj brzdí dohodu o prímerí

 Podľa osobitného vyslanca Bieleho domu Hamas neprejavil skutočný záujem o dohodu a rokovania tak opäť uviazli.

Spojené štáty sa rozhodli stiahnuť svoj vyjednávací tím z katarskej Dauhy, kde pôsobili ako sprostredkovatelia rokovaní o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, uviedol vo štvrtok osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff. K rozhodnutiu USA podľa neho viedlo to, že Hamas nekoná v dobrej viere a jeho postoj svedčí o nedostatku snahy dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

Návrh dohody, o ktorej sa v Dauhe posledné týždne rokovalo, počítal s uzavretím 60-dňového prímeria, počas ktorého by Hamas postupne prepustil desať živých rukojemníkov a odovzdal Izraelu pozostatky 18 ďalších výmenou za Palestínčanov väznených v Izraeli. Okrem toho by sa podľa návrhu zintenzívnili dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a obe strany by ďalej rokovali o trvalom ukončení vojny.

Nezhody v rokovaniach

Hamas v stredu večer potvrdil, že sprostredkovateľom odovzdal svoju odpoveď, jej obsah však nezverejnil. Izrael v reakcii najskôr uviedol, že s odpoveďou hnutia sa dá pracovať, vo štvrtok popoludní – niekoľko hodín pred USA – však oznámil, že z Dauhy sťahuje svojich vyjednávačov.

 „Rozhodli sme sa zobrať náš tím z Dauhy späť domov na konzultácie po najnovšej odpovedi Hamasu, ktorá jasne ukazuje nedostatok ochoty dosiahnuť prímerie v Gaze. Teraz zvážime alternatívne možnosti, ako dostať rukojemníkov domov,“ uviedol Witkoff na sieti X.

Hĺbkový spor o podmienky

Rokovania v Dauhe podľa AP uviazli na protichodných požiadavkách. Hamas tvrdí, že všetkých rukojemníkov prepustí len výmenou za úplné stiahnutie izraelských síl z Pásma Gazy a ukončenie vojny. Naopak, Izrael uviedol, že nesúhlasí s ukončením vojny, pokiaľ Hamas neodovzdá moc a neodzbrojí sa. Túto podmienku zase odmieta militantné hnutie. Obe strany sa vzájomne obviňujú z neochoty ustúpiť zo svojich požiadaviek.

Spojené štáty, ktoré spolu s Egyptom a Katarom pôsobia ako sprostredkovatelia rozhovorov medzi Izraelom a Hamasom, sú podľa slov Witkoffa naďalej odhodlané dosiahnuť ukončenie konfliktu v Pásme Gazy. „Je škoda, že Hamas konal takto sebecky,“ napísal. Dodal, že Hamas vyzeral byť v Dauhe nekoordinovaný a nekonal ani v dobrej viere, aktuality.sk

X X X

 USA stiahli vyjednávačov z Dauhy, Hamas vraj brzdí dohodu o prímerí

 Podľa osobitného vyslanca Bieleho domu Hamas neprejavil skutočný záujem o dohodu a rokovania tak opäť uviazli.

Spojené štáty sa rozhodli stiahnuť svoj vyjednávací tím z katarskej Dauhy, kde pôsobili ako sprostredkovatelia rokovaní o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, uviedol vo štvrtok osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff. K rozhodnutiu USA podľa neho viedlo to, že Hamas nekoná v dobrej viere a jeho postoj svedčí o nedostatku snahy dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

Návrh dohody, o ktorej sa v Dauhe posledné týždne rokovalo, počítal s uzavretím 60-dňového prímeria, počas ktorého by Hamas postupne prepustil desať živých rukojemníkov a odovzdal Izraelu pozostatky 18 ďalších výmenou za Palestínčanov väznených v Izraeli. Okrem toho by sa podľa návrhu zintenzívnili dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a obe strany by ďalej rokovali o trvalom ukončení vojny.

Nezhody v rokovaniach

Hamas v stredu večer potvrdil, že sprostredkovateľom odovzdal svoju odpoveď, jej obsah však nezverejnil. Izrael v reakcii najskôr uviedol, že s odpoveďou hnutia sa dá pracovať, vo štvrtok popoludní – niekoľko hodín pred USA – však oznámil, že z Dauhy sťahuje svojich vyjednávačov.

 „Rozhodli sme sa zobrať náš tím z Dauhy späť domov na konzultácie po najnovšej odpovedi Hamasu, ktorá jasne ukazuje nedostatok ochoty dosiahnuť prímerie v Gaze. Teraz zvážime alternatívne možnosti, ako dostať rukojemníkov domov,“ uviedol Witkoff na sieti X.

Hĺbkový spor o podmienky

Rokovania v Dauhe podľa AP uviazli na protichodných požiadavkách. Hamas tvrdí, že všetkých rukojemníkov prepustí len výmenou za úplné stiahnutie izraelských síl z Pásma Gazy a ukončenie vojny. Naopak, Izrael uviedol, že nesúhlasí s ukončením vojny, pokiaľ Hamas neodovzdá moc a neodzbrojí sa. Túto podmienku zase odmieta militantné hnutie. Obe strany sa vzájomne obviňujú z neochoty ustúpiť zo svojich požiadaviek.

Spojené štáty, ktoré spolu s Egyptom a Katarom pôsobia ako sprostredkovatelia rozhovorov medzi Izraelom a Hamasom, sú podľa slov Witkoffa naďalej odhodlané dosiahnuť ukončenie konfliktu v Pásme Gazy. „Je škoda, že Hamas konal takto sebecky,“ napísal. Dodal, že Hamas vyzeral byť v Dauhe nekoordinovaný a nekonal ani v dobrej viere, aktuality.sk

X X X

  Leyenová v Pekingu: Vzťahy s Čínou podmienime jej postojom k Rusku

 Vyjadrila očakávanie, že Peking využije svoj vplyv na ukončenie vojny na Ukrajine.

Pre rozvoj vzťahov EÚ a Číny bude rozhodujúce to, ako bude Peking pristupovať k Rusku, vyhlásila vo štvrtok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Čína by podľa jej slov mala využiť svoj vplyv na Rusko a povzbudiť ho k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters, píše TASR.

Von der Leyenová to uviedla na tlačovej konferencii počas summitu EÚ – Čína v Pekingu. Lídri tam okrem Ukrajiny rokovali aj o ďalších globálnych a geopolitických témach, ako aj obchode a bilaterálnych vzťahoch, pričom sa zaviazali posilniť spoluprácu v oblasti klimatickej zmeny. Predstavitelia EÚ podľa tlačovej správy Bruselu počas stretnutia potvrdili záujem prehĺbiť spoluprácu s Čínou, najmä pri riešení celosvetových výziev.

Vplyv Číny na Rusko

„To, ako bude Čína naďalej spolupracovať s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom, bude rozhodujúcim faktorom pre naše budúce vzťahy,“ povedala von der Leyenová. „Čína má vplyv na Rusko, podobne ako Európska únia má vplyv na Ukrajinu, a očakávame, že Čína tento vplyv využije, aby Rusko pristúpilo k serióznym rokovaniam,“ dodala.

 Predseda Európskej rady António Costa na tlačovej konferencii podotkol, že Čína má ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN osobitnú zodpovednosť za presadenie prímeria vo vojne na Ukrajine. Preto ju vyzval, aby venovala pozornosť svojmu vývozu do Ruska a zabránila dodávkam tovaru dvojakého použitia, ktorý by mohol byť použitý aj na vojenské účely.

Ľudské práva a obchod

EÚ na summite podľa Costu zopakovala svoje obavy, pokiaľ ide o ľudské práva. „Ochrana ľudských práv je ústredným pilierom vzťahov Európskej únie s ostatnými krajinami vrátane Číny… Dnes sme opätovne vyjadrili svoje obavy a tejto dôležitej záležitosti sa budeme naďalej venovať,“ povedal Costa.

Čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý von der Leyenovú a Costu v Pekingu prijal, podľa čínskych médií dúfa, že vedenie Európskej únie upustí od svojej politiky obmedzení v oblasti obchodu a hospodárstva a vytvorí priaznivé podmienky pre investície a podnikateľskú činnosť čínskych spoločností.

Recipročný prístup a vývoz

Šéfka Ek však podľa Reuters naznačila, že EÚ možno bude musieť obmedziť otvorenosť svojho trhu voči čínskemu dovozu, ak Peking nebude k situácii pristupovať recipročne. Takisto uviedla, že sa treba zaoberať aj ďalšími otázkami, ako napríklad dotovanou výrobou v Číne, ktorá podľa nej nezodpovedá domácemu dopytu.

Lídri EÚ súčasne oznámili, že sa s Čínou dohodli na „vylepšení“ mechanizmu pre čínsky vývoz vzácnych zemín, ktorý bol podľa AFP kľúčovým bodom sporov v bilaterálnych vzťahoch. Tento mechanizmus podľa von der Leyenovej umožní okamžite skontrolovať a vyriešiť problém, ktorý sa vyskytne v dodávateľskom reťazci, aktuality.sk

X X X

 Trump podporil Muska: Nezničím jeho spoločnosti tým, že im odoberiem dotácie. Chcem, aby prosperovali

Prezident Donald Trump dnes podporil podnikateľa Elona Muska. V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že nezničí jeho spoločnosti tým, že im odoberie federálne dotácie, a chce, aby Muskove podniky prosperovali.

„Všetci tvrdia, že ničím Elonove spoločnosti tým, že mu odoberiem niektoré, ak nie všetky, veľké dotácie, ktoré dostáva od americkej vlády. To nie je pravda.“ napísal Trump. Dodal, že chce, aby Elonove podniky a všetky podniky v Spojených štátoch prosperovali.

Musk býval blízkym spojencom Trumpa, na začiatku júna sa však dostali do sporu kvôli Trumpovmu daňovému zákonu. V júli potom Musk oznámil založenie novej politickej strany s tým, že Trumpov daňový zákon privedie Ameriku k bankrotu. Musk tiež zaútočil na Trumpa kvôli jeho vzťahu s Jeffreyom Epsteinom, ktorý bol usvedčený zo sexuálneho zneužívania maloletých.

 Príspevok od Trumpa prišiel krátko po tom, ako Musk v stredu varoval investorov Tesly, že zníženie podpory americkej vlády pre výrobcov elektromobilov by mohlo pre spoločnosť znamenať niekoľko ťažkých kvartálov. Hoci Musk často tvrdil, že vládne dotácie by mali byť zrušené, Tesla v minulosti ťažila z daňových úľav a ďalších politických výhod v ráde miliárd dolárov vďaka svojmu biznisu v oblasti čistej dopravy a obnoviteľnej energie.

 Rozsiahla daňová a rozpočtová legislatíva schválená Kongresom a podpísaná Trumpom ruší daňovú úľavu 7500 USD na nákup alebo lízing nového elektromobilu a úľavu 4000 USD pre ojazdené elektromobily. Tieto úľavy v posledných rokoch pomáhali stimulovať predaj elektromobilov. Investori však už skôr uviedli, že zrušenie daňových úľav pre elektromobily bude mať menší vplyv na Teslu ako na jej konkurentov, pretože tieto úľavy pomáhajú hlavne konkurentom Tesly.

 Než sa vzťah medzi Muskom a Trumpom zhoršil, minul Musk viac ako štvrť miliardy USD, aby pomohol Trumpovi vyhrať vlaňajšie novembrové prezidentské voľby. Stál tiež na čele chaotickej snahy rezortu pre efektívnosť štátnej správy DOGE o zníženie rozpočtových výdavkov a o prepúšťanie v štátnej správe. Koncom mája však Trumpovu administratívu opustil, aby sa znovu sústredil na svoje podnikanie.

Musk a Trump sa krátko potom pohádali, keď Musk otvorene odsúdil návrh na zníženie daní a výdavkov. Trump potom pohrozil, že zruší federálne vládne zákazky v hodnote miliárd USD s Muskovými spoločnosťami. Agentúra Reuters týždeň po hádke napísala, že Biely dom nariadil ministerstvu obrany a NASA zozbierať podrobnosti o zákazkách pre SpaceX s cieľom pripraviť možné odvetné opatrenia voči podnikateľovi a jeho firmám.

 Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittova dnes naznačila, že administratíva nechce, aby federálne agentúry spolupracovali s Muskovým start-upom pre umelú inteligenciu xAI. Pentagon pritom v polovici mesiaca oznámil, že udelil xAI a trom ďalším spoločnostiam zaoberajúcim sa umelou inteligenciou zákazky, každú za 200 miliónov USD.

Muskova spoločnosť SpaceX bola považovaná za hlavného kandidáta na výstavbu raketového obranného systému Golden Dome, ktorého rozpočet predstavuje 175 miliárd dolárov, a naďalej sa javí ako prirodzená voľba pre dôležité časti projektu. Podľa zdrojov agentúry Reuters však administratíva tento týždeň začala rozširovať okruh možných partnerov, pretože napäté vzťahy s Muskom ohrozujú doterajšie dominantné postavenie SpaceX v programe.

 Akcie Tesly dnes klesajú o takmer deväť percent. Reagujú tak na stredajšiu správu, ktorá ukázala, že zisk automobilky v druhom štvrťroku klesol o viac ako pätinu pre nižší odbyt automobilov. Musk tiež povedal, že Trumpova obchodná vojna a politika proti elektromobilom a solárnej energii ďalej zasiahnu zisk firmy./agentury/

X X X

 Mračná nad Zelenským. Po vlne kritiky robí ukrajinský prezident krok späť

„Vova, už si ako Viťa,“ píše jeden z transparentov na proteste v Kyjeve, kde ľudia kritizovali zákon obmedzujúci nezávislosť protikorupčných orgánov.

 Niektorí obmedzenie nezávislosti protikorupčných úradov spájajú s faktom, že sa vyšetrovatelia zamerali na ľudí z blízkeho okolia prezidenta.

Volodymyr Zelenskyj má problém. Stal sa ním zákon, ktorý sám – a expresne – podpísal v utorok večer po tom, čo celá krajina nehovorila o ničom inom, než dramatickom zásahu do činnosti dvoch kľúčových protikorupčným inštitúcií – Národného protikorupčného úradu (NABU) a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAP).

Tieto dva doposiaľ nezávislé úrady sa v dôsledku zákona, ktorý v utorok bez akejkoľvek spoločenskej diskusie odkleplo 263 parlamentných poslancov, prakticky stali závislými od rozhodnutí generálneho prokurátora, čím sa podkopal ich pôvodný význam.

 Ukrajinské sociálne siete zaplavila búrka kritiky, rázne sa však ozvali aj zahraniční partneri, ktorí ukrajinskému prezidentovi pripomenuli, že boj s korupciou – a to aj na tých najvyšších miestach – je podmienkou európskej integrácie.

Zelenskyj teraz, ako sa zdá, robí krok späť. V stredu sa najskôr stretol s predstaviteľmi silových a protikorupčných orgánov – tých, ktorých sa dotkla zmena zákona – a odkázal, že „všetci počujú, čo hovorí spoločnosť“. Následne sľúbil, že predloží do parlamentu zákon, ktorý zabezpečí „silu systému práva a poriadku“ a zachová nezávislosť protikorupčných inštitúcií. A skutočne sa poponáhľal. Vo štvrtok popoludní informoval, že text návrhu zákona schválil a ten teraz zamieri do parlamentu.

„Je dôležité, že udržiavame jednotu. Je dôležité, že udržiavame nezávislosť. Je dôležité, že rešpektujeme postoj všetkých Ukrajincov a sme vďační každému, kto je s Ukrajinou,“ napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti.

 X X X

 Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo zákazky za 330 miliónov dolárov (10,7 miliardy eur) na dodávky služieb týkajúcich sa protivzdušnej obrany na Ukrajine a údržby samohybných húfnic M109. S odvolaním sa na vyhlásenie Pentagonu o tom dnes informuje agentúra Reuters.

Služby týkajúce sa protivzdušnej obrany budú vo výške 180 miliónov dolárov a služby súvisiace s údržbou a opravami húfníc za 150 miliónov dolárov.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v uplynulých mesiacoch dvakrát krátko prerušila dodávky amerických zbraní Ukrajine, ale Trump v posledných týždňoch výrazne zmenil svoj postoj ku konfliktu a v polovici tohto mesiaca oznámil, že ďalšie americké zbrane sú na ceste do východoeurópskej krajiny, ktorá sa už takmer tri a pol roka bráni ruskej agresii.

Šéf Bieleho domu sa v posledných mesiacoch snažil sprostredkovať zastavenie bojov a mierové rokovania. Kým Ukrajina s bezpodmienečným prímerím opakovane súhlasila, Rusko na tento americký návrh nepristúpilo, a Trumpovi postupne začala dochádzať trpezlivosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Šéf Bieleho domu dal opakovane verejne najavo, že je s Putinovým prístupom veľmi nespokojný, aktuality.sk

Tento mesiac potom Trump pohrozil Moskve, že ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny s Ukrajinou, uvalí na Rusko stopercentné clo. Druhotné sankcie potom podľa Bieleho domu dopadnú na krajiny, ktoré od Ruska nakupujú ropu.

X X X

Ukrajinské úrady vo štvrtok nariadili evakuáciu rodín s deťmi z desiatich miest a dedín, ktoré ležia v blízkosti frontovej línie v Doneckej oblasti. V dotknutých obciach, ku ktorým sa približujú ruské sily, sa stále nachádza približne 900 detí, uviedol oblastný gubernátor Vadym Filaškin. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Evakuácia sa týka aj mesta Dobropilľa, kde pred vojnou žilo 28-tisíc ľudí. Mesto leží asi 20 kilometrov od frontovej línie severozápadne od strategického Pokrovska, ktoré je jedným z ústredných cieľov ruských vojenských akcií zameraných na obsadenie celej Doneckej oblasti.

X X X

 Holandsko a ďalších 40 členských krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) požadujú nezávislé vyšetrenie údajného zlého zaobchádzania s ukrajinskými vojnovými zajatcami a ich mučenia zo strany Ruska. S odvolaním sa na holandského ministra zahraničia Caspara Veldkampa o tom dnes informovala agentúra Reuters.

„Holandsko a partnerské krajiny prispievajú k odhaleniu pravdy a zabezpečeniu zodpovednosti za ruské vojnové zločiny na Ukrajine,“ uviedol minister na sieti X. Nespresnil, ktoré ďalšie krajiny sa k výzve pripojili.

Podľa správ, ktoré pravidelne prichádzajú z Ukrajiny aj od medzinárodných organizácií, k mučeniu ukrajinských vojnových zajatcov v ruskom držaní dochádzalo opakovane. Pri výmenách zajatcov alebo tiel padlých bojovníkov ukrajinské médiá uvádzali, že ukrajinskí vojaci, ale tiež civilisti, boli vystavení mučeniu.

X X X

 Predstavitelia Európskej únie na summite v Pekingu vyzvali Čínu, aby pomohla presadiť prímerie na Ukrajine a prinútila Rusko zasadnúť k rokovaciemu stolu. Po konci dnešného rokovania to vyhlásila šéfka únijnej diplomacie Ursula von der Leyenová. Vzťahy medzi Čínou a Ruskom podľa nej ovplyvnia práve aj vzťahy medzi Čínou a Európskou úniou.

Ako dve najväčšie svetové ekonomiky majú EÚ a Čína podľa von der Leyenovej zodpovednosť nielen za dodržiavanie a reformu globálneho obchodného systému, ale aj na dodržiavaní medzinárodných noriem a pravidiel. „Preto sme zdvihli kritickú otázku čínskej podpory ruskej agresie proti Ukrajine. To má priamy a nebezpečný dopad na bezpečnosť Európy,“ zdôraznila šéfka únijnej exekutívy.

„Spoločne sme vyjadrili naše očakávania, že Čína bude reagovať na naše obavy a že využije svoj vplyv na to, aby prinútila Rusko k prijatiu prímeria, k tomu, aby zasadlo k rokovaciemu stolu, k začatiu mierových rozhovorov a k ukončeniu krviprelievania. To, ako sa bude Čína aj naďalej správať k vojne (ruského prezidenta Vladimira) Putina, bude určujúcim faktorom pre naše vzťahy do budúcnosti, „uzavrela von der Leyenová.

X X X

 Najmenej 37 ľudí bolo dnes zranených pri bombardovaní Charkova, uviedol starosta Ihor Terechov. Husto osídlenú štvrť mesta na východe Ukrajiny, ktoré leží len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom, podľa starostu cez deň zasiahli dve ruské riadené letecké bomby, každá s hmotnosťou 250 kilogramov. Poškodili podľa neho desiatky budov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil nálet ako absolútne nezmyselný z vojenského hľadiska a nabádal partnerov k ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii štvrtým rokom.

„V tej chvíli boli vonku ľudia. Je zázrak, že nikto nezahynul,“ napísal starosta na sociálnej sieti. Medzi ranenými sú podľa neho aj deti.

Pri nálete utrpeli škody dve desiatky obytných budov, 17 panelákov a tri rodinné domčeky. Explózie rozbili viac ako 600 okien. Sedem áut zhorelo, ďalších 18 je poškodených. Škody utrpel tiež textilný podnik, kancelárska budova mestského podniku a sklady. Škody na elektrickej sieti sľubujú energetici opraviť a ešte do večera obnoviť dodávky elektriny./agentury/

X X X

 Francúzsko uzná Palestínsky štát, oznámil Macron. Oficiálne tak urobí v septembri.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že jeho krajina uzná existenciu Štátu Palestína. Oficiálne tak urobí v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, uviedla agentúra AFP. Pripojí sa tak k viac ako 140 krajinám OSN, ktoré Palestínu uznávajú. Izrael sa podľa agentúry AP k oznámeniu zatiaľ nevyjadril.

 „V súlade s historickým záväzkom Francúzska k dosiahnutiu spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe som sa rozhodol, že Francúzsko uzná Štát Palestína. Slávnostne to oznámim Valnému zhromaždeniu OSN v septembri tohto roku,“ napísal francúzsky prezident na internete.

Macron v reakcii na útok teroristického hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 opakovane vyjadroval svoju podporu Izraelu a upozorňoval na antisemitické útoky. V poslednom čase sa však pripojil k viacerým ďalším štátom, ktoré apelujú na izraelskú vládu, aby prišla s riešením humanitárnej krízy v Pásme Gazy a tiež vojnového konfliktu.

„Je potrebné zabezpečiť okamžité prímerie, prepustenie všetkých rukojemníkov a hromadný prísun humanitárnej pomoci pre obyvateľov Pásma Gazy. Je tiež potrebné zaručiť odzbrojenie Hamasu, zabezpečenie a obnovu Gazy. A je potrebné konečne vybudovať palestínsky štát, zabezpečiť jeho životaschopnosť a umožniť mu, aby sa mohol po demilitarizácii a uznaní štátu Izrael podieľať na bezpečnosti celého Blízkeho východu,“ doplnil Macron.

 Francúzsky prezident svoje odhodlanie uznať existenciu Štátu Palestína vyjadril už minulý mesiac. Opakovane tiež vyjadroval svoju podporu dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu spolu s uznaním práva Izraela na obranu. Francúzsko je tiež jedným z usporiadateľov konferencie OSN, ktorá má budúci týždeň rokovať o dvojštátnom riešení konfliktu.

Starmer, Macron a Merz sa v piatok spoja, aby prebrali situáciu v Pásme Gazy

Britský premiér Keir Starmer sa v piatok spojí s kolegami z Francúzska a Nemecka na naliehavé rokovania o tom, ako zastaviť zabíjanie v Pásme Gazy. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters britský ministerský predseda. Utrpenie a hladovanie v Gaze je podľa neho nevýslovné a neobhajiteľné. Podľa Starmera sa všetci zhodujú na potrebe vyvinúť na Izrael tlak, aby zmenil svoj postup a umožnil vpustiť do Pásma Gazy viac humanitárnej pomoci.

„Zajtra (v piatok) budem mať mimoriadny hovor s partnermi z E3 (Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo), počas ktorého prediskutujeme, čo môžeme vo všetkej naliehavosti urobiť pre zastavenie masakrov a pre poskytnutie potravín obyvateľstvu, ktoré ich zúfalo potrebuje,“ uviedol Starmer v dnešnom vyhlásení. Dodal, že budúce prímerie v Gaze bude smerovať „na cestu k uznaniu palestínskeho štátu“. Starmer tak bude hovoriť s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

 Izrael aj Hamas čelia silnejúcemu tlaku doma i zo zahraničia, aby uzavreli prímerie, pretože sa humanitárna situácia v Pásme Gazy prudko zhoršuje kvôli rozšírenému hladovaniu jeho obyvateľov.

Izrael od 2. marca zaviedol blokádu akýchkoľvek dodávok do Gazy, ktorú čiastočne uvoľnil až na konci mája po kritike a nátlaku medzinárodného spoločenstva a opakovaných varovaniach medzinárodných organizácií ohľadom už existujúcej akútnej podvýživy a hroziaceho hladomoru v Pásme Gazy. Dňa 26. mája začala humanitárna nadácia pre Gazu (GHF), ktorá má podporu Spojených štátov a Izraela a ktorá mala nahradiť doterajší systém distribúcie humanitárnej pomoci vykonávaný agentúrami OSN a inými medzinárodnými organizáciami.

Útok teroristov z Hamasu na účastníkov hudobného festivalu v Izraeli 7. októbra  

OSN a medzinárodné humanitárne organizácie upozorňujú, že mechanizmus zavedený GHF je neefektívny, porušuje humanitárne princípy a umožňuje Izraelu používať jedlo ako zbraň. V posledných týždňoch sú pravidelne hlásené prípady streľby či paľby z granátometov pri centrách GHF zo strany izraelských jednotiek, pri ktorých boli zabité už stovky Palestínčanov.

 V uplynulých týždňoch v Pásme Gazy v dôsledku podvýživy zahynuli desiatky ľudí, uviedli tamojšie úrady. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu uviedla, že od začiatku roka si hlad v Pásme Gazy vyžiadal životy 21 detí mladších ako päť rokov. Dnes ministerstvo zdravotníctva v Gaze oznámilo, že na podvýživu zomreli ďalší dvaja ľudia, podľa šéfa nemocnice Šífa išlo o dvoch pacientov, ktorí zahynuli po niekoľkých dňoch bez jedla.

 V októbri 2023 začal Izrael v Pásme Gazy vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov miestneho ministerstva zdravotníctva zabitých takmer 60 000 Palestínčanov./agentury/

X X X

 Cestujete k lekárovi desiatky kilometrov? Nové ambulancie by mohli pribudnúť v týchto obciach

Predstavte si, že bývate v malej obci, kde je najbližšia ambulancia vzdialená desiatky kilometrov a autobus vám ide raz denne, ak vôbec. Presne taká je realita v mnohých kútoch Slovenska, kde chýbajú všeobecní lekári a pediatri. Zdravotná poisťovňa Dôvera spúšťa rozsiahlu podporu pre vznik nových ambulancií tam, kde sú najviac potrebné.

 Lekári, ktorí sa rozhodnú otvoriť si ordináciu v jednom z 56 vytypovaných miest a obcí po celom Slovensku, môžu získať finančný príspevok od zdravotnej poisťovne Dôvera. Podpora až do výšky 60 000 eur má pomôcť s rozbehom na zariadenie ambulancie, techniku či inú potrebnú výbavu. Využiť ju môžu všeobecní lekári pre dospelých aj pediatri.

„Často ide o odľahlé, riedko osídlené regióny, kde zároveň vnímame potrebu našich poistencov mať zabezpečenú všeobecnú ambulantnú starostlivosť. Veríme, že táto forma finančnej spolupráce pomôže lekárom najmä s pokrytím zvýšených nákladov na otvorenie ambulancie,“ vysvetlil manažér centrálneho nákupu zdravotnej starostlivosti v Dôvere Martin Ďurkovič.

Desiatky tisíc na štart novej ambulancie

Výška príspevku závisí od počtu poistencov Dôvery v danom okrese a tiež od úväzku, na aký chce lekár ambulanciu prevádzkovať.

Až 51 000 eur môžu získať lekári v obciach ako Lednické Rovne a Beluša, kde podiel poistencov Dôvery presahuje 85 %.

Lekár, ktorý by si chcel otvoriť ambulanciu napríklad v Rimavskej Sobote, môže získať príspevok 26 730 eur. Detský lekár, ktorý by chcel liečiť v Banskej Štiavnici na plný úväzok, môže dostať na rozbeh finančnú injekciu vo výške 23 676 eur.

Okrem príspevku Dôvera ponúka aj zvýšené kapitačné platby počas prvých 12 mesiacov fungovania ambulancie. To znamená, že na jedného pacienta dostane každý mesiac od zdravotnej poisťovne vyšší finančný príspevok.

Podpora, ktorá má zmysel

Cieľom Dôvery nie je len nalákať lekárov do regiónov jednorazovým príspevkom, ale aj zabezpečiť ich dlhodobé zotrvanie. Preto je podmienkou, aby ambulancia fungovala minimálne dva roky.

Táto iniciatíva môže priniesť zásadnú zmenu pre tisíce ľudí, ktorí sa dnes musia za bežným vyšetrením presúvať desiatky kilometrov. Rovnako môže byť motiváciou pre mladých lekárov, ktorí uvažujú o vlastnej praxi, no odrádzajú ich finančné riziká a neistá budúcnosť.

Máte to ďaleko k všeobecnému lekárovi alebo k pediatrovi? Pozrite sa, v ktorých mestách a obciach by mohli vzniknúť nové ambulancie vďaka finančnému príspevku od Dôvery. Nasleduje časť: Ambulancie všeobecného lekára pre dospelých, /agentury/

X X X

Thajské stíhačky F-16 rozpútali peklo v Kambodži: eskalácia naberá obludné rozmery, počet obetí rastie

Pohraničný spor medzi Thajskom a Kambodžou, ktorý sa tiahne už viac ako storočie, dosiahol nový vrchol. V oblasti známej ako Smaragdový trojuholník a okolo starobylého hinduistického chrámu Preah Vihear prepukli vo štvrtok 24. júla intenzívne ozbrojené zrážky, ktoré si vyžiadali životy najmenej 12 ľudí, väčšinou civilistov. Konflikt, ktorý eskaloval po májovom incidente, keď thajská armáda zabila kambodžského vojaka, nabral na obrátkach a hrozí, že prerastie do širšieho regionálneho napätia, píšu svetové médiá.

Napätie sa vyhrotilo po tom, čo v stredu 23. júla thajský vojak prišiel o nohu pri výbuchu míny v spornom pohraničnom území, čo Thajsko pripísalo Kambodži. Incident viedol k prudkému zhoršeniu diplomatických vzťahov – Thajsko odvolalo svojho veľvyslanca z Phnom Penh a vyhostilo kambodžského diplomata. Nasledovalo uzavretie všetkých hraničných priechodov, čím sa zastavil pohyb turistov, obchodníkov a dokonca aj humanitárnych výnimiek, okrem prípadov ako zdravotná starostlivosť či študenti, uvádza The Guardian.

 Vo štvrtok ráno došlo k prudkým zrážkam v oblasti chrámu Ta Moan Thom, ktorý obe krajiny považujú za svoje územie. Thajská armáda uviedla, že kambodžské jednotky začali paľbu a použili aj raketomety BM-21, ktoré zasiahli civilné oblasti vrátane nemocnice a čerpacej stanice v thajskej provincii Surin, píše CNN. Výsledkom bolo najmenej 11 mŕtvych thajských civilistov, vrátane osemročného chlapca, a 24 zranených, dodáva The New York Times. Kambodža naopak tvrdí, že jej vojaci konali v sebaobrane po „nevyprovokovanom útoku“ thajských síl, ktoré údajne porušili dohodu o deeskalácii napätia. Kambodžské ministerstvo obrany odsúdilo „zbrklú a brutálnu thajskú agresiu“ a uviedlo, že thajské stíhačky F-16 zhodili bomby na cestu v provincii Preah Vihear.

 Dym a oheň stúpajú z obchodu s potravinami na čerpacej stanici uprostred vojenských stretov medzi Thajskom a Kambodžou v okrese Kantharalak v provincii Sisaket v Thajsku 24. júla 2025.

Thajsko nasadilo stíhačky F-16

Thajsko nasadilo svoje vzdušné sily, ktoré podľa armádnych zdrojov zničili dva kambodžské vojenské ciele. Kambodža tvrdí, že jej protivzdušná obrana zostrelila jednu thajskú stíhačku F-16, hoci Thajsko túto informáciu nepotvrdilo. Boje sa rozšírili na šesť lokalít pozdĺž 817-kilometrovej hranice, ktorá je čiastočne nevymedzená kvôli nepresným mapám z čias francúzskej koloniálnej správy Kambodže, píše Al Jazeera.

V dôsledku bojov bolo evakuovaných približne 40-tisíc thajských civilistov z 86 dedín v provinciách Surin, Sisaket a Ubon Ratchathani. Ľudia utekajú do provizórnych krytov vybudovaných z betónu a spevnených pneumatikami. Kambodžský premiér Hun Manet vyzval obyvateľov, aby zachovali pokoj a nepodliehali panike, zatiaľ čo jeho otec, vplyvný bývalý premiér Hun Sen, obvinil Thajsko z ostreľovania dvoch kambodžských provincií.

Politické dôsledky konfliktu

Konflikt má vážne politické dôsledky, najmä v Thajsku, kde premiérka Petongtán Šinavatrová čelí suspendácii z úradu kvôli uniknutému telefonátu s Hun Senom z 15. júna. V telefonáte označila thajskú armádu za „stranu, ktorá chce vyzerať dobre“, čo vyvolalo vlnu kritiky a nacionalistických protestov v Bangkoku. Šinavatrová, pochádzajúca z vplyvnej politickej dynastie, je obviňovaná z podkopávania národných záujmov a čelí možnému odvolaniu, uvádza CNN.

Hun Sen, ktorý Kambodžu ovládal tvrdou rukou takmer 40 rokov, odstúpil z funkcie v roku 2023 a moc prenechal svojmu synovi Hun Manetovi. Napriek tomu zostáva výraznou politickou postavou – v súčasnosti pôsobí ako predseda Senátu. Dôležité je aj jeho osobné prepojenie s Thajskom – dlhoročným spojencom mu bol Thaksin Šinawatra, bývalý thajský premiér a otec Paetongtarn.

Hun Manet požiadal Bezpečnostnú radu OSN o naliehavé zasadnutie, aby zastavila „thajskú agresiu“, a plánuje opätovne predložiť spor Medzinárodnému súdnemu dvoru (ICJ). Thajsko však jurisdikciu ICJ odmieta a trvá na bilaterálnom riešení cez Spoločnú hraničnú komisiu (JBC), ktorá však zatiaľ nepriniesla výsledky.

Konflikt sa zrejme ešte viac vyostrí

Vzťahy medzi Thajskom a Kambodžou sa v posledných týždňoch dramaticky zhoršili a podľa analytikov sa konflikt medzi dvoma juhovýchodnými ázijskými susedmi pravdepodobne ešte viac vyostrí. Ako pre CNN uviedol politológ Thitinan Pongsudhirak z Chulalongkornovej univerzity v Bangkoku, konflikt sa „pravdepodobne zhorší skôr, než sa zlepší“.

V najbližších dňoch sa podľa neho dajú očakávať „ďalšie konfrontácie, zrážky, eskalácia“, pretože „obe strany majú nahromadené veľké napätie“.

Podľa Pongsudhiraka je thajská vláda momentálne „veľmi slabá a chýba jej jednota“, čo podľa neho Kambodža „využíva na prehlbovanie vnútorných rozporov v Thajsku“.

Analytik zároveň tvrdí, že konflikt má aj osobný rozmer: „Toto je rodinná vendeta… rodina Šinawatra je teraz veľmi nahnevaná na Hun Sena. Už to nie je len o thajsko-kambodžských vzťahoch, ale aj o poškodení rodiny Šinawatra.“

Situácia má dopad aj na širší región. Pongsudhirak upozorňuje, že pohraničný konflikt prispieva k narušeniu rovnováhy v rámci Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Tento regionálny blok, ktorého členmi sú okrem Thajska a Kambodže aj napríklad Mjanmarsko, Vietnam či Indonézia, čelí v posledných rokoch viacerým výzvam – od občianskej vojny v Mjanmarsku až po rôzne územné spory a geopolitické napätie.

„Okrem občianskej vojny v Mjanmarsku, ktorú ASEAN nedokázal vyriešiť, tu máme teraz otvorenú vojenskú konfrontáciu medzi Thajskom a Kambodžou,“ uviedol Pongsudhirak. „To robí z ASEAN-u slabý hráč.“

Konflikt je izolovaný do pohraničných provincií

Úradujúci thajský premiér Pchúmtcham Véčajačaj sa vo štvrtok predpoludním vyjadril k ozbrojeným zrážkam s Kambodžou, ktoré v noci vypukli na hraniciach. Konflikt je podľa neho obmedzený na pohraničnú oblasť, nerozšíril sa do ostatných provincií a ani jedna zo strán nevyhlásila vojnu. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Véčajačaj oznámil, že Kambodža na thajské územie zaútočila ťažkými zbraňami, a to bez toho, aby pálila na špecifický cieľ. Z tohto dôvodu preto podľa neho došlo k obetiam v radoch civilistov. Thajsko dopoludnia hlásilo 11 civilných obetí a jedného mŕtveho vojaka. Dočasný premiér zároveň odmietol rokovania s Kambodžou, dokým jej armáda nezastaví útoky./agentury/

X X X

Športová reportérka predčasne končí pri extraligovom hokeji. Po sťažnosti klubov ju televízia stiahla z obrazovky

Jedno z najznámejších športových klišé znie: Čo sa povie v šatni, to zostane v šatni. Na vlastnej koži sa o tom presvedčila aj populárna česká športová reportérka Tereza Kubíčková, ktorú televízia Oneplay stiahla z obrazu.

 41-ročná Češka sa tak od novej sezóny neobjaví v hokejových prenosoch z českej najvyššej súťaže. Podľa českých médií sú dôvodom aj sťažnosti viacerých klubov Tipsport Extraligy na jej spôsob práce.

Primárne hokejová reportérka sa tak sústredí iba na futbalové prenosy. „Od novej sezóny príde k zmenám, ktoré sa týkajú redaktorov a úprave športov, ktorým sa budú venovať.

V prípade Terezy sa jedná o futbalovú ligu a reláciu Handi Talks. Blížiaca sa hokejová sezóna sa Terezy týkať nebude,“ uviedol pre Sport.cz hovorca Oneplayu David Solnař. Samotná Kubíčková uviedla, že k téme sa nesmie vyjadrovať.

Vecí, ktoré vadili Asociácii profesionálnych klubov, bolo viacero. Jednou z hlavných „posledných kvapiek“ mal byť moment z play off, kedy sú jednotlivé tímy obzvlášť citlivé na akékoľvek nadbytočné zverejňovanie správ.

Kubíčková mala vyniesť zákulisné informácie, ktoré priliali olej do ohňa už tak tak vybičovaných emócií.

„Neviem, či je horšie vidieť nehybného Lukáša Sedláka na ľade, alebo počuť Martina Pláňka v útrobách v emóciách kričať, že to nebol faul a že dostal päť plus do konca len preto, že je to Sedlák a že leží,“ napísala na sociálnu sieť počas semifinálovej série medzi Hradcom Králové a Pardubicami Kubíčková, ktorej náplňou práce je práve reportovanie podobných aktualít z miesta zápasu pre verejnosť.

Napriek tomu čelila kritike nielen od fanúšikov na internete, ale aj nevôli klubov a napokon aj nadriadených. Za svojim príspevkom si však stála.

„Stalo sa to pri odchode z ľadu a počulo to x ďalších ľudí. Vynášanie informácií vyzerá naozaj inak. Chcela som len, aby táto situácia viedla k tomu, že súperi budú mať k sebe väčší rešpekt,“ obhajovala sa v minulosti./agentury/