Generálny tajomník NATO Mark Rutte považuje niekedy ostrú kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na adresu nemeckého kancelára Olafa Scholza za neopodstatnenú. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy tlačovej agentúry DPA. „Mnohokrát som Zelenskému povedal: ‚Prestaňte kritizovať Olafa Scholza,‘ pretože si myslím, že to nie je fér,“ povedal Rutte v rozhovore pre DPA. To, čo Scholz urobil pre Ukrajinu, je pôsobivé, dodal šéf Severoatlantickej aliancie.
Rutte zdôraznil, že Scholz prispel k tomu, aby Nemecko bolo po USA druhé objeme vojenskej podpory pre Ukrajinu. Je to úspech, za ktorý môže byť Kyjev vďačný, dodal. Zároveň dal jasne najavo, že na rozdiel od Scholza dodá Ukrajine riadené strely dlhého doletu Taurus a ich používanie nijako neobmedzí.
„Vo všeobecnosti vieme, že tento typ spôsobilosti je pre Ukrajinu veľmi dôležitý,“ povedal Rutte, bývalý holandský premiér. Dodal, že nie je na ňom, aby rozhodoval o tom, čo by mali spojenci Ukrajine posielať.
Zelenskyj skritizoval Scholza za nedávny telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Scholz tiež odmieta poskytnúť Kyjevu strely Taurus nemeckej výroby, ktorými by mohli ukrajinské sily útočiť hlboko v ruskom vnútrozemí.
Scholz vylúčil ich dodanie bez ohľadu na rozhodnutia ostatných spojencov NATO s odôvodnením, že by to predstavovalo veľké riziko eskalácie konfliktu. Rutte predpokladá, že novozvolený americký prezident Donald Trump bude vyvíjať ďalší tlak v diskusii o pomerne nízkych výdavkoch európskych štátov NATO na obranu.
„Bude chcieť, aby sme robili viac,“ povedal Rutte. Pripomenul, že európski spojenci ako celok medzičasom investujú do obrany viac ako dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Ak však podľa neho nebudú vynakladať viac, za štyri až päť rokov vznikne problém s odradzovaním Ruska, aktuality.sk
X X X
Putina by na Slovensku nezatkli, mierový samit sa môže konať u nás, mieni Andrej Danko
Podpredseda Národnej rady Andrej Danko si myslí, že Slovensko by sa naozaj mohlo stať dejiskom mierovej konferencie medzi Ruskom a Ukrajinou. Vie vraj dohodiť Putina, tvrdí.
Januárová cesta parlamentnej delegácie do Moskvy má za cieľ obnoviť komunikáciu a načerpať informácie, ktorými je potrebné Slovákom „otvoriť oči“, ako to v Ruskej federácii funguje, osobitne v oblasti hospodárskej spolupráce so Západom. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol predseda koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady SR Andrej Danko.
Potvrdil, že sa stretne s predstaviteľmi ruského parlamentu i vlády. „Chceme pochopiť určité pozície, legislatívu a obnoviť niektoré vzťahy s Ruskom,“ uviedol Danko, ktorý sa chce zamerať aj na otázky spolupráce s veľkými západnými spoločnosťami. „Chcem ľuďom na Slovensku otvoriť oči, lebo tu je to deklarované, akoby s Ruskom žiadne nemecké či americké firmy neobchodovali,“ upozornil. Cestu šesťčlennej parlamentnej delegácie, zloženej z poslancov Smeru-SD a SNS, vníma ako pokračovanie dialógu, ktorý na svojej úrovni pri stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom otvoril pred Vianocami premiér Robert Fico (Smer-SD).
Danko zároveň zdôraznil význam ruského plynu pre Slovensko i celú Európu. „To nie je tak, že zo dňa na deň môžete začať využívať iný plyn. Podobne jadrové palivo, podstata je taká, že do našich elektrární nemôže ísť žiadne iné jadrové palivo než ruské,“ upozornil. Za falošné označil preto vyjadrenia, ktoré z Európy zaznievajú, o odstrihnutí sa od ruských dodávok, lebo západné spoločnosti ďalej na ruskom trhu fungujú.
Slovensko by mohlo hostiť samit
Podpredseda parlamentu sa vyjadril i k téme možného mierového rusko-ukrajinského samitu v Bratislave. Mieni, že hlavné mesto Slovenska skutočne môže byť dejiskom takéhoto stretnutia. Vyzval opozíciu, aby sa k tejto myšlienke pridala a pomohla ju uskutočniť.
„My vieme dohodnúť Putina, oni nech sa posnažia, aby presvedčili (Volodymyra) Zelenského (prezidenta Ukrajiny, pozn. TASR),“ uviedol. Je si istý, že problémom konania samitu by nebol ani medzinárodný zatykač na ruského prezidenta. „To sú také politické tance,“ poznamenal. Nevie si predstaviť Putinovo zatknutie v „pozícii, ktorú Ruská federácia má“.
Dotkol sa aj vzťahov v koalícii, pričom priznal, že sú „ťažké“ a je potrebné ich usporiadať. Za zdroj problémov označil správanie sa časti poslancov za stranu Hlas-SD. „Niektorí členovia Hlasu si vedia predstaviť alternatívu k súčasnej vláde,“ uviedol o poslancoch okolo Samuela Migaľa. Opätovne naznačil, že by v pozadí mohol byť záujem prezidenta Petra Pellegriniho o vymenovanie úradníckej vlády. Danko mieni, že hlava štátu musí mať na pamäti, že vo voľbách vyhral ako kandidát koalície. „Mal by mať bližšie k nám ako k opozícii,“ vyhlásil.
Vyjadril sa aj k novej verzii slovenskej hymny, v ktorej nevidí žiadny problém. Vyrušuje ho však, ak sa k dielu vyjadrujú ľudia, ktorým podľa neho neprislúcha hodnotiť úpravu slovenskej hymny, aktuality.sk
X X X
Ukrajina spustila novú ofenzívu v ruskej Kurskej oblasti
Rusov v Kurskej oblasti údajne zaskočili, ukrajinské sily tak postupujú viacerými smermi, hlásia ukrajinské úrady.
Ukrajinské orgány v nedeľu uviedli, že jej jednotky započali v ruskej Kurskej oblasti novú ofenzívu. Časť juhoruského regiónu ukrajinské sily kontrolujú od leta, keď podnikli prekvapivú ofenzívu a dobyli množstvo obcí vrátane menšieho mesta Sudža. Ukrajinský útok už potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany. TASR informácia prevzala z agentúry DPA.
„Kurská oblasť, dobré správy: Rusko dostáva to, čo si zaslúži,“ napísal na Telegrame šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, čím nepriamo potvrdil správy vojenských blogerov o novom ukrajinskom postupe v oblasti.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Andrij Kovalenko, šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám, ktorý vyhlásil, že Rusov v Kurskej oblasti zaskočili a ukrajinské sily postupujú vo viacerých smeroch. Zatiaľ nie je jasné ako ďaleko sa podarilo Ukrajincom postúpiť. Proruskí vojenskí blogeri však podľa AFP píšu o mohutnej ofenzíve.
Cieľom by mohlo byť spojenie s hlavným mestom
Podľa DPA sa zdá, že hlavným cieľom Ukrajincov je cestné spojenie do hlavného mesta oblasti Kursk severne od Sudže. Na videozáznamoch kolujúcich po internete, ktoré údajne pochádzajú z Kurskej oblasti, vidieť niekoľko kolón ukrajinských obrnených vozidiel, ktoré sa pohybujú vysokou rýchlosťou. Na ich čele sú odmíňovacie vozidlá. Podľa ruských vojenských blogerov Kyjev vo veľkej miere využíva aj prostriedky elektronického boja na zneškodnenie ruských dronov.
Na poludní o ukrajinskom útoku informoval aj ruský rezort obrany, podľa ktorého ofenzíva začala o 9.00 moskovského času (11.00 SEČ). Ukrajinské sily podľa ruských orgánov použili dva tanky, viac ako desať obrnených vozidiel a smerujú k obci Berdin. „Operácia na zničenie formácií ukrajinskej armády pokračuje,“ píše ministerstvo. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že ruské a spojenecké severokórejské jednotky v Kurskej oblasti utrpeli počas uplynulých dní veľké straty.
Ukrajinská ofenzíva, ktorá sa koná približne dva týždne pred inauguráciou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, by podľa analytikov mohla slúžiť na odhalenie ruských slabín s cieľom zabezpečiť si lepšiu pozíciu pred prípadnými mierovými rokovaniami medzi Moskvou a Kyjevom, aktuality.sk
X X X
Talianska premiérka Meloniová pricestovala do USA. Na Floride sa stretla s Trumpom
Kým u nás sa hovorí o návšteve Donalda Trumpa na Slovensku, niektorí európski lídri sa už stretli s novozvoleným prezidentom v jeho rezidencii na Floride. Trump cez víkend prijal taliansku premiérku Georgiu Meloniovú.
Aj keď obsah ich rokovaní nie je známy, podľa talianskych médií sa Meloniová pripravovala s Trumpom hovoriť o vojne na Ukrajine a obchodných otázkach.
Analytici pripomínajú, že talianska premiérka by mohla byť silnou spojkou pre Trumpa v rámci Európskej únie, vzhľadom na jej konzervatívne postoje. Meloniová má tiež blízky vzťah s Elonom Muskom.
Ďalším európskym lídrom, ktorý navštívil Donalda Trumpa po jeho víťazstve v prezidentských voľbách, je Viktor Orbán./agentury
X X X
Vysokí predstavitelia ÖVP rozhodli. Rakúskych ľudovcov po Nehammerovom odchode dočasne povedie Christian Stocker
Dočasným lídrom Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) sa v nedeľu stal jej generálny tajomník Christian Stocker. Rozhodli o tom vysokí predstavitelia strany.
V čele ľudovcov tak dočasne nahradí kancelára Karla Nehammera, ktorý svoju rezignáciu z čela ÖVP a rakúskej vlády oznámil v sobotu po zlyhaní koaličných rokovaní so sociálnymi demokratmi (SPÖ). Informujú o tom agentúry APA a AP.
Vysokí predstavitelia ÖVP sa v nedeľu stretli vo Viedni, aby určili nového lídra strany. Podľa zdrojov agentúry DPA pravdepodobne hľadali niekoho, kto je na rozdiel od Nehammera, ochotný vládnuť s krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) pod vedením Herberta Kickla.
Stocker, právnik a poslanec rakúskej Národnej rady, pôsobí ako generálny tajomník ÖVP od roku 2022.
Skúsený a pokojný krízový komunikátor
Podľa AP má povesť skúseného a pokojného krízového komunikátora, ktorý často vystupuje v rakúskych médiách, aby obhajoval kontroverzné rozhodnutia. Podľa agentúr však zatiaľ nie je jasné, kto dočasne povedie rakúsku vládu do vzniku novej koalícii.
Nehammer vyrazil na stretnutie s prezidentom
Podľa agentúry AP už kancelár Nehammer vyrazil na stretnutie s prezidentom Alexadrom van der Bellenom, na ktorom sa vzdá poverenia na zostavenie vlády.
Následne hlava štátu vystúpi s prejavom a oznámi ďalšie kroky. „Pre mňa je dôležité, aby sa pokračovalo v cestou stability a stredovej politiky,“ vyhlásil Nehammer pred stretnutím.
Rakúsko sa podľa AP od piatka zmieta politickom chaose po tom, čo liberálna strana NEOS odstúpila od koaličných rokovaní s SPÖ a FPÖ.
V sobotu sa dve zostávajúce strany pokúsili o ďalšie rokovania a vytvorenie vlády. Tieto snahy však zlyhali, keďže strany sa nedokázali zhodnúť na otázke zmiernenia rozpočtového deficitu./agentury/
X X X
Bátor: NATO neplánuje zaútočiť na Rusko. Všetci už vytriezveli z predstáv o Moskve, Kremeľ zahodil šancu na mierovú koexistenciu
Ruský režim dlhodobo potrebuje mať nepriateľa, čím odpútava pozornosť od každodenných problémov Rusov. Preto tvrdí, že vlastne bojuje na Ukrajine s NATO, čo však nie je pravda.
Bol svedkom vzostupu ruského vodcu Vladimíra Putina ku moci. Vtedy Vladimir Milov pôsobil ako viceminister energetiky, po rokoch sa stal opozičným politikom a časom bol donútený z vlasti odisť. V rozhovore pre denník Pravda vysvetli, prečo prikláňanie k Rusku neprenesie Slovákom žiadne výhody.
V relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta od agentúry SITA to uviedol Peter Bátor, bývalý stály predstaviteľ Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii. „Keď sa pozrieme na to, koľko Rusov mimo Moskvy má kanalizáciu, ako tí ľudia žijú, v akej infraštruktúre, či majú nejaké centrálne kúrenia, ako sa Rusko ekonomicky nevyvíja a ako v lepšom prípade absolútne stagnuje a reálne ide opačným smerom. Výrazne klesla cena rubľa. Toto sú všetko veci, ktoré by bežnú populáciu v Rusku trápili, pokiaľ by celé tie desaťročia niekto nebol vykresľovaný ako absolútny nepriateľ,“ poukázal Bátor s dodatkom, že hlavnou úlohou ruského režimu je brániť Rusko proti západnému nepriateľovi.
Súboj obrnencov: ruský tank „zutekal“ pred ukrajinským
Pravda je však podľa neho taká, že ten „nepriateľ“ nemá žiadne nepriateľské úmysly voči Rusku. V NATO padlo rozhodnutie hneď na začiatku konfliktu na Ukrajine, že sa nebude vojensky angažovať a platí to dodnes. „Osobitne v našich dezinformačných médiách sa často hovorí, že vlastne hrozí vojna medzi NATO a Ruskom, že NATO zaútočilo cez Ukrajinu proti Rusku a podobne. Pravda je taká, že NATO sa neangažuje, NATO neposiela zbrane, je tam veľmi striktná politika,“ zdôrazňuje bývalý stály predstaviteľ SR v Severoatlantickej aliancii. Všetka vojenská pomoc, ktorá prichádza na Ukrajinu, je bilaterálna z konkrétnych štátov. Bátor tiež poukazuje na to, že východné krajiny kritizovali, že NATO zostalo v tomto konflikte neutrálne. „Boli na to dôvody, aby konflikt neeskaloval. Ale na druhej strane, uvidíme, čo história povie o tom, že sa NATO rozhodlo absolútne nezapájať do konfliktu, aj keď jeho členské štáty Ukrajine pomáhajú,“ uvažuje Bátor.
Dnes je podľa neho Severoatlantická aliancia najsilnejšia v histórii. Má najvyspelejšie obranné plány, aké kedy boli vyvinuté. Takisto má nové obranné plány a vyčlenených oveľa viac vojakov, aby prišli okamžite brániť napríklad celé východné krídlo aliancie. „To neznamená, že sa chystáme na vojnu, ale je to bezpečnostná poistka. Keby sa takéto niečo stalo, tak jednoducho tu je ďalších 31 štátov, ktoré majú prísť a brániť – napríklad aj Slovensko,“ hovorí Bátor. Zároveň prízvukuje, že NATO nechce zaútočiť na Rusko a ide o obranné plány. „Nie sú to útočné plány, ale jednoducho, dnes už všetci vytriezveli a vedia, čo je Rusko zač, preto sa posilňuje obrana,“ skonštatoval.
Podotkol, že NATO plánovalo s Ruskom ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine dokonca spoločnú operáciu. „Je to najvyššia forma spolupráce, aká sa dá spraviť, to sme mali s máloktorým štátom. Mali sme spoločne prevážať chemické zbrane zo Sýrie. A to bolo pár dní predtým, ako sa Rusko rozhodlo napadnúť Ukrajinu prvýkrát, keď zabralo Krym,“ pripomenul Bátor. NATO podľa jeho slov otvorilo svoju ‚kuchyňu‘ Rusku až do takej miery, že sa oboznamovalo s operačnými plánmi aliancie, aby mohli tú operáciu spoločne robiť, čo bolo bezprecedentné. „Nehovoriac o tom, že sme spoločne cvičili afganských pilotov, že sme spoločne s Ruskom vyvinuli systém detekcie výbušnín v dave, ktorý bol otestovaný vo francúzskom metre práve na žiadosť Ruska, ktorému sa diali teroristické útoky na jeho infraštruktúru vrátane letiska v Moskve. A v situácii, keď sme mali spoločných veľmi veľa programov a projektov, tak sa Rusko rozhodlo to všetko zahodiť a zaútočilo na Ukrajinu,“ podotkol Bátor./agentury/
X X X
Ukrajina spustila novú ofenzívu v ruskej Kurskej oblasti
Rusov v Kurskej oblasti údajne zaskočili, ukrajinské sily tak postupujú viacerými smermi, hlásia ukrajinské úrady.
Ukrajinské orgány v nedeľu uviedli, že jej jednotky započali v ruskej Kurskej oblasti novú ofenzívu. Časť juhoruského regiónu ukrajinské sily kontrolujú od leta, keď podnikli prekvapivú ofenzívu a dobyli množstvo obcí vrátane menšieho mesta Sudža. Ukrajinský útok už potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany. TASR informácia prevzala z agentúry DPA.
„Kurská oblasť, dobré správy: Rusko dostáva to, čo si zaslúži,“ napísal na Telegrame šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, čím nepriamo potvrdil správy vojenských blogerov o novom ukrajinskom postupe v oblasti.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Andrij Kovalenko, šéf ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám, ktorý vyhlásil, že Rusov v Kurskej oblasti zaskočili a ukrajinské sily postupujú vo viacerých smeroch. Zatiaľ nie je jasné ako ďaleko sa podarilo Ukrajincom postúpiť. Proruskí vojenskí blogeri však podľa AFP píšu o mohutnej ofenzíve.
Cieľom by mohlo byť spojenie s hlavným mestom
Podľa DPA sa zdá, že hlavným cieľom Ukrajincov je cestné spojenie do hlavného mesta oblasti Kursk severne od Sudže. Na videozáznamoch kolujúcich po internete, ktoré údajne pochádzajú z Kurskej oblasti, vidieť niekoľko kolón ukrajinských obrnených vozidiel, ktoré sa pohybujú vysokou rýchlosťou. Na ich čele sú odmíňovacie vozidlá. Podľa ruských vojenských blogerov Kyjev vo veľkej miere využíva aj prostriedky elektronického boja na zneškodnenie ruských dronov.
Na poludní o ukrajinskom útoku informoval aj ruský rezort obrany, podľa ktorého ofenzíva začala o 9.00 moskovského času (11.00 SEČ). Ukrajinské sily podľa ruských orgánov použili dva tanky, viac ako desať obrnených vozidiel a smerujú k obci Berdin. „Operácia na zničenie formácií ukrajinskej armády pokračuje,“ píše ministerstvo. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že ruské a spojenecké severokórejské jednotky v Kurskej oblasti utrpeli počas uplynulých dní veľké straty.
Ukrajinská ofenzíva, ktorá sa koná približne dva týždne pred inauguráciou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, by podľa analytikov mohla slúžiť na odhalenie ruských slabín s cieľom zabezpečiť si lepšiu pozíciu pred prípadnými mierovými rokovaniami medzi Moskvou a Kyjevom./agentury/
X X X
Bezpečnostná situácia sa podľa odborníka zhoršuje, armádu čaká generačná výmena. Akým výzvam bude čeliť rezort obrany v roku 2025?
Rezort obrany tento rok plánuje prevziať kontrolu nad ochranou slovenského vzdušného priestoru a pokročiť vo výstavbe vojenskej nemocnice v Prešove. Rok 2025 očami ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) neprinesie výrazné zvýšenie výdavkov na slovenskú obranu a venovať sa chce najmä vzniku národných obranných síl. Odborník na obranu a bezpečnosť Martin Sklenár však upozorňuje, že Kaliňákov rezort by sa mal v prvom rade zaoberať vývojom vojny na Ukrajine a jej vplyvmi na bezpečnosť Slovenska. Veľkou výzvou podľa neho je aj generačná výmena v armáde.
Rok 2024 ministerstvo obrany uzavrelo v znamení veľkých nákupov. Začiatkom decembra Kaliňákov rezort sfinalizoval dohody na nákup systémov protivzdušnej obrany Barak MX. Tesne pred sviatkami ministerstvo tiež podpísalo zmluvy na nákup 12 vrtuľníkov Black Hawk a dvoch prúdových lietadiel Bombardier Global 5000. Celková hodnota obstaranej techniky a protivzdušných systémov vyšplhala nad 750 miliónov eur.
Návrat žandárov
Plánuje ministerstvo obrany pokračovať v masívnych nákupoch aj tento rok? Pravda oslovila rezort s prosbou prezradiť svoje plány a priority na budúci rok, odpovedí sme sa však nedočkali. Šéf rezortu Robert Kaliňák ale v rozhovore pre ta3 naznačil, že v roku 2025 vidí priority ministerstva obrany najmä v dvoch oblastiach.
„Z môjho pohľadu je pre nás najväčšou výzvou predstavenie nových zákonov o národných obranných silách, teda o záložnom vojsku ministerstva obrany. To by malo uzrieť svetlo sveta v úvodných dňoch nového roka v rámci medzirezortného pripomienkového konania,“ uviedol Kaliňák pre ta3.
Slovenskí vojaci na vojenskej základni NATO v lotyšskom meste Ádaži a minister obrany Robert Kaliňák (Smer).
Rezort chce podľa neho „zásadne“ zvýšiť zapojenie občanov do obrany vlasti. Ľudia by v rámci nového zákona mali vo vyššej miere spolupracovať s ozbrojenými silami napríklad pri núdzových situáciách ako sú povodne či zemetrasenia. Prihlásiť by sa do aktívnych vojenských záloh mal môcť každý občan vo veku od 18 do 55 rokov. Ministerstvo sľubuje novým „regrútom“ odmenu vo výške tritisíc eur ročne, teda 250 eur mesačne.
Ďalšou témou roka 2025 pre Kaliňáka je zriadenie žandárskych zložiek, ktoré by mali tvoriť príslušníci armády. „Vojaci môžu v rámci služby a spolupráce s vojenskou políciou opätovne poskytnúť hliadkovú službu v regiónoch a v oblastiach, kde polícia nemá dostatočné množstvo poriadkových hliadok,“ hovorí Kaliňák. Zvýšila by sa tak podľa neho bezpečnosť v týchto oblastiach a polícia by svoje hliadky mohla stiahnuť primárne do miest.
To sú podľa Kaliňáka dve veci, ktoré chce jeho rezort v roku 2025 predstaviť. Sľubuje pritom rokovania s koaličnými partnermi, opozíciou aj expertmi. Nejde však o jeho jediné vízie.
Výstavba prešovskej vojenskej nemocnice
Minister tiež pripustil, že ekonomická situácia neumožní rezortu obrany výrazne zvyšovať investície do armády. Bude sa naďalej snažiť investovať dve percenta HDP na obranu tak, ako to od neho žiada NATO. Bývalý minister obrany a analytik Globescu Martin Sklenár pre Pravdu uviedol, že rezort by sa predsa len mal pripraviť na zvýšenie požiadaviek na financovanie obrany. Výdavky na úrovni dvoch percent HDP sú len minimálnou požiadavkou a to je známe už niekoľko rokov, poznamenal.
„V prípade, že Ministerstvo obrany SR nebude politicky dostatočne silné na to, aby v rozpočte na rok 2026 dosiahlo výrazné zvýšenie výdavkov, bude musieť vedieť vysvetliť, ako bude kompenzovať takéto nedostatky v slovenskej obrane a v systéme kolektívnej obrany NATO,“ pripomenul Sklenár. Rezort by sa preto podľa neho mal pridať k pripravovaným spoločným európskym iniciatívam a získať tak dodatočné peniaze na obranu aj nad rámec štátneho rozpočtu.
Kaliňák ale opakované tvrdí, že obranné výdavky chce prioritne smerovať na projekty, ktoré majú dvojité použitie. Príkladom je výstavba novej vojenskej nemocnice v Prešove, kde sa budú môcť liečiť slovenské jednotky, ale aj vojaci od susedov z Poľska a Maďarska. V nasledujúcich dvoch až troch rokoch si tento projekt vyžiada viac než 600 miliónov eur.
Pokračovanie výstavby nemocnice šéf rezortu obrany považuje za jednu z priorít roka. „Verím, že to už bude pomaly aj vidieť, aby sa nám ta stavba nespomalila a aby sme v roku 2026 mali šancu predstaviť nejaké hlavné kontúry,“ podotkol minister.
Kaliňák ďalej podotýka, že ministerstvo bude investovať do obrannej techniky, ktorá môže pomôcť Slovákom pri prírodných katastrofách ako sú záplavy či požiare. Armáda dostane napríklad dvanásť amerických vrtuľníkov Black Hawk UH-60 vo verzii L.
Ochrana neba a vojna na Ukrajine
Aj napriek tomu, že vláda mala podpísať nákup systémov protivzdušnej obrany ešte vlani, príchod tejto techniky na Slovensko sa očakáva až v roku 2026. V súčasnosti nám s obranou vzdušného priestoru pomáhajú českí, poľskí aj maďarskí susedia. „Chcem sa našim spojencom poďakovať, že aj napriek pôvodnej dohode, ktorá bola do konca roku 2024, túto dohodu predĺžili a budeme môcť v spolupracovať aj naďalej,“ dodal.
Podľa Kaliňáka Slovensko by tento rok sa mohlo postupne túto úlohu prebrať a svoje nebo chrániť vlastnými silami. Dôležite je, aby bol dodržaný harmonogram príchodu moderných stíhačiek F-16 z USA.
„Momentálne máme tri stíhačky F-16, v priebehu prvého polroka by mali prísť ďalšie dve a v druhom polroku ďalšie štyri, čiže na konci roka by sme mohli hovoriť už o deviatich stíhačkách,“ uviedol minister. S týmto počtom sa už slovenský vzdušný priestor dá plnohodnotne chrániť aj podľa štandardov a predpisov NATO.
Exminister obrany Martin Sklenár pre Pravdu ale považuje za jednu z najdôležitejších výziev, ktoré sa týkajú bezpečnostnej situácie na Slovensku, vojnu na území susednej Ukrajiny. Odborník pripomína, že po zvolení Donalda Trumpa za staronového prezidenta Spojených štátov amerických svet počúva o tom, ako po svojom nástupe do Bieleho doma okamžite ukončí vojnu na Ukrajine. To sa v súčasnosti zdá byť stále menej pravdepodobné, no možnosť mierových rokovaní je zároveň stále skutočnejšia.
„Ak Slovensko nebude súčasťou európskej skupiny počas prípadných rokovaní, bude mať nevýhodu oproti ostatným krajinám na východnej hranici a nebude vedieť presne predpokladať vývoj vojny u nášho suseda. Pre ministerstvo obrany a Ozbrojené sily SR bude o to ťažšie naplánovať a ak bude potrebné tak pripraviť opatrenia, ktoré budú primerané vývoju takýchto rokovaní,“ hovorí Sklenár.
Podľa Kaliňáka slovenským záujmom je, aby sa vojna skončila čo najskôr. Pripúšťa zároveň, že Ukrajina sa bude musieť vzdať časti svojho územia. „Pre nás je najväčším záujmom, aby tá vojna okamžite prestala a nastalo nejaké mierové rokovanie, prímerie, na ktorom sa všetci, samozrejme, môžeme nejakým spôsobom podieľať. Ale je dôležité, aby predovšetkým prestali umierať ľudia,“ uviedol.
Sklenár si ďalej myslí, že v roku 2025 bude rezort obrany musieť pokračovať aj v získavaní dostatočného počtu nových vojakov. „Ozbrojené sily prechádzajú po vyše 30 rokoch svojej existencie generačnou výmenou a odchádzájúcich vojakov budú musieť nahradiť noví. Aj zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v našom regióne a zavádzanie novej vojenskej techniky obstaranej v minulých rokoch si bude vyžadovať zvyšovanie počtu vojakov v Ozbrojených silách SR,“ uzatvoril pre Pravdu s tým, že získavať vojakov je na pracovnom trhu čoraz ťažšie./agentury/
X X X
Toto si vyprosím: Maďarský prezident ostro odpovedá opozičnému lídrovi. Magyar obviňuje Sulyoka z nekompetentnosti
Maďarský prezident Tamás Sulyok ostro zareagoval na sobotňajšie vyhlásenie predsedu mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) Pétera Magyara – ten Sulyoka žiadal, aby sa vyjadril k zlému stavu krajiny a začal rokovania o možnosti predčasných parlamentných volieb. Hlava štátu si v statuse na Facebooku vyprosila od Magyara akékoľvek poučovanie o úlohách prezidenta, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Sulyok označil Magyarovu výzvu za paškvil plný drobných klamstiev.
„Základnou požiadavkou, aj pre politikov ašpirujúcich do parlamentu, je aj to, aby poznali pravidlá demokratického systému a práva stanovené ústavou, a aby ich rešpektovali,“ podčiarkla hlava štátu vo svojej reakcii.
Server telex.hu v tejto súvislosti poznamenal, že Sulyok, ktorý bol zvolený za prezidenta parlamentom vlani vo februári, viackrát deklaroval, že „nemieni komentovať vyjadrenia účastníkov straníckej politiky“, – napriek tomu sa teraz ozval mimoriadne ostrým tónom.
Magyar, ktorý je najostrejším kritikom vlády premiéra Viktora Orbána, nenechal Sulyokov status bez odozvy a vyčítal mu, že sa stal prezidentom bez skutočnej vedeckej práce či politického výkonu.
„Maďari si na poste prezidenta predstavujú osobnosti, akými bol Árpád Göncz, László Sólyom či môj krstný otec Ferenc Mádl,“ dodal Magyar na Facebooku s poznámkou, že Sulyok nie je spôsobilý na tento post z viacerých hľadísk, plní iba úlohy vládnej strany Fidesz a preto by prezidentský úrad mal opustiť.
Predseda strany TISZA vo svojom sobotňajšom vyhlásení zdôraznil, že hlavnou úlohou prezidenta je vždy zastupovať záujmy celého maďarského národa.
X X X
Ak USA zavedie clá, mali by sme sa brániť, tvrdí Manfred Weber
Líder konzervatívnej Európskej ľudovej strany Max Weber si myslí, že ak na dovoz z Európskej únie USA zavedie clá, mali by Európa udrieť späť.
Líder konzervatívnej Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber obhajuje protiopatrenia v prípade, že USA zavedú clá na dovoz z Európskej únie (EÚ). Podľa neho by sa prípadné clá EÚ mali zamerať na americké digitálne spoločnosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Musíme vychádzať z predpokladu, že Trump urobí presne to, čo avizoval. Dvadsaťpercentné clá na európske produkty budú možno už čoskoro,“ povedal Weber pre Funke Media Group v sobotu (4. 1.).
Republikán Donald Trump bude 20. januára inaugurovaný za 47. prezidenta USA. Európa sa podľa Webera musí pripraviť na jeho plány. „Ekonomicky sme približne rovnako veľkí ako Američania, pričom obaja predstavujeme viac ako 20 % výkonu globálnej ekonomiky. Sme schopní zaviesť protiopatrenia. Americké digitálne spoločnosti zarábajú veľa peňazí v EÚ a neplatia takmer žiadne dane, to je problém, ktorý by sme určite mohli vyriešiť.“
Weber je proti národnému vetovaniu ciel. Vyhlásil zároveň, že EÚ obchodnú vojnu nechce, pretože by to oslabilo Západ ako celok v čase, keď čelí Číne. „To, čo potrebujeme, je ekonomické NATO. Mali by sme Trumpovi ponúknuť príležitosť postaviť sa spoločne proti Číne,“ povedal. Pre Trumpa je politika „pretláčaním rúk“, skonštatoval nemecký konzervatívny politik. „Trump bude rešpektovať Európu len vtedy, ak bude vystupovať sebavedome a jednotne. V prípade ciel je zodpovednosť výlučne na EÚ, neexistuje žiadne národné veto, a to nás robí silnými,“ dodal, aktuality.sk
X X X
Ak USA zavedie clá, mali by sme sa brániť, tvrdí Manfred Weber
Líder konzervatívnej Európskej ľudovej strany Max Weber si myslí, že ak na dovoz z Európskej únie USA zavedie clá, mali by Európa udrieť späť.
Líder konzervatívnej Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber obhajuje protiopatrenia v prípade, že USA zavedú clá na dovoz z Európskej únie (EÚ). Podľa neho by sa prípadné clá EÚ mali zamerať na americké digitálne spoločnosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Musíme vychádzať z predpokladu, že Trump urobí presne to, čo avizoval. Dvadsaťpercentné clá na európske produkty budú možno už čoskoro,“ povedal Weber pre Funke Media Group v sobotu (4. 1.).
Republikán Donald Trump bude 20. januára inaugurovaný za 47. prezidenta USA. Európa sa podľa Webera musí pripraviť na jeho plány. „Ekonomicky sme približne rovnako veľkí ako Američania, pričom obaja predstavujeme viac ako 20 % výkonu globálnej ekonomiky. Sme schopní zaviesť protiopatrenia. Americké digitálne spoločnosti zarábajú veľa peňazí v EÚ a neplatia takmer žiadne dane, to je problém, ktorý by sme určite mohli vyriešiť.“
Weber je proti národnému vetovaniu ciel. Vyhlásil zároveň, že EÚ obchodnú vojnu nechce, pretože by to oslabilo Západ ako celok v čase, keď čelí Číne. „To, čo potrebujeme, je ekonomické NATO. Mali by sme Trumpovi ponúknuť príležitosť postaviť sa spoločne proti Číne,“ povedal. Pre Trumpa je politika „pretláčaním rúk“, skonštatoval nemecký konzervatívny politik. „Trump bude rešpektovať Európu len vtedy, ak bude vystupovať sebavedome a jednotne. V prípade ciel je zodpovednosť výlučne na EÚ, neexistuje žiadne národné veto, a to nás robí silnými,“ dodal, aktuality.sk
X X X
Najviac územia v minulom roku Ukrajina stratila v novembri
Najväčšie straty utrpela Ukrajina v Doneckej a Charkovskej oblasti.
Rusko sa v priebehu roku 2024 na Ukrajine zmocnilo územia s rozlohou viac ako 3600 kilometrov štvorcových. S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom v nedeľu informovala agentúra DPA.
Ukrajinský portál Militarnyj na základe údajov blogu DeepState dodal, že Ukrajina utrpela najväčšie územné straty v novembri, keď prišla o 610 kilometrov štvorcových územia. Ruské jednotky vtedy denne obsadzovali približne 20 km2 ukrajinského územia.
K najväčším územným stratám v roku 2024 došlo v Doneckej a Charkovskej oblasti, píše Militarnyj s tým, že v Doneckej oblasti bola aktivita ruských vojsk počas celého roka najvyššia. Militarnyj pre porovnanie uvádza, že za celý rok 2023 prišli ukrajinské ozbrojené sily o kontrolu nad územím s rozlohou približne 540 km2 a oslobodili asi 430 km2 Rusmi obsadeného ukrajinského územia.
Aj DPA konštatuje, že územné straty v roku 2024 boli niekoľkonásobne vyššie ako v roku 2023. Tieto čísla však zatiaľ neboli oficiálne potvrdené. Podľa DPA je pozoruhodné, že územné straty Ukrajiny výrazne vzrástli po ofenzíve jej jednotiek do západoruskej Kurskej oblasti, ktorú ukrajinská armáda spustila v auguste 2024. Ofenzíva v Kurskej oblasti bola prvou pozemnou inváziou iného štátu do Ruska od druhej svetovej vojny a zastihla ruskú armádu nepripravenú. DPA dodáva, že ruská armáda aj na prelome rokov 2024-25 pokračuje v postupe: rôzne zdroje uvádzajú, že ruské jednotky v Doneckej oblasti za posledných 24 hodín postúpili v oblasti blízko mesta Kurachove, ktoré leží neďaleko strategicky dôležitého mesta Pokrovsk, ako aj na fronte okolo mesta Toreck, aktuality.sk
X X X
Hlas je iný ako Smer, možno ho raz aj pohltí, vraví predseda Šutaj Eštok
Mať dve sociálne demokracie je opodstatnené, videli sme to pri voľbách, tvrdí predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok.
Koaličný Hlas-SD je inou stranou ako Smer-SD či SNS. Opodstatnenosť dvoch sociálnych demokracií sa ukázala pri parlamentných voľbách, keď mal Hlas-SD ako nová strana rekordný úspech. V rozhovore pre TASR to uviedol predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Tvrdí, že v Hlase-SD nemajú ambície zlúčiť sa so Smerom-SD. O niekoľko desiatok rokov je však podľa neho možné, že Hlas-SD bude ten, ktorý „pohltí“ Smer-SD.
„Myslím si, že sa opodstatnenosť dvoch sociálnych demokracií ukázala pri voľbách, keď voľby síce vyhral Smer-SD, ale my sme mali na novú stranu rekordný úspech, a to 15 percent, čiže odpovedali voliči a my si budeme robiť svoju politiku,“ povedal Šutaj Eštok pre TASR. Nezhody v koalícii sú preto podľa neho prirodzené, pretože Hlas-SD je iný ako Smer-SD aj ako SNS. Každý koaličný partner má totiž svoje priority a požiadavky.
Ambície zlučovať sa nemajú
Šutaj Eštok reagoval aj na slová českého exprezidenta Miloša Zemana, ktorý v príhovore k výročiu vzniku Smeru-SD hovoril, že je „nenormálne“, aby boli v jednej krajine dve sociálne demokracie. Radil preto stranám zlúčiť sa. „Myslím si, že to je múdry človek, ale v tomto sa s ním nezhodnem, pretože my v Hlase určite takéto ambície zlučovania nemáme. No ale možno o niekoľko desiatok rokov, keď predseda Fico skončí v politike, bude Hlas ten, ktorý Smer môže pohltiť,“ povedal líder Hlasu-SD.
Hlas-SD presadzoval v koalícii čo najskoršie schválenie 13. dôchodku. Chce tiež, aby minimálna mzda bola na konci volebného obdobia na úrovni 1000 eur. „Chceme ísť ako autentickí sociálni demokrati touto cestou, cestou pomoci ľuďom,“ pripomenul Šutaj Eštok. Pre Hlas-SD nie je dôležitý boj s mimovládnymi organizáciami, chce podľa neho bojovať za matky samoživiteľky, mladé rodiny i dôchodcov. Rozdiel medzi ním a predsedom Smeru-SD a premiérom Robertom Ficom vidí Šutaj Eštok aj vo forme komunikácie. „Predseda Fico už má odslúžené svoje dlhé roky v politike, možno aj on už je niekedy pri svojej komunikácii s médiami, často veľmi oprávnene, trošku podráždený,“ skonštatoval líder Hlasu-SD, ktorý sa podľa svojich slov snaží komunikovať s médiami slušne, aktuality.sk
X X X
Najväčšia slovenská dedina je Bratislava. Sociálny antropológ Buzalka vysvetlil Čechom, kde pramení chronická nespokojnosť Slovákov
Mnohých Slovákov hnevá, že nežijú tak, ako ľudia vo veľkomestách na pobreží Severnej Ameriky. Podľa Karolíny Farskej, predstaviteľky hnutia Za slušné Slovensko, stojí slovenská spoločnosť pred otázkou, či chceme byť stále krajinou na Západe alebo radšej pôjdeme na Východ.
Vedia, že je to neposlušný chlapec a aj tak ho volia. Sociálny antropológ Juraj Buzalka opísal politickú situáciu na Slovensku v Českom rozhlase ako prejav vzdoru. Takto si vysvetľuje, prečo si ľudia v ostatných voľbách vybrali vládu šarlatánov až hlupákov, plochozemcov a antivaxerov, ktorých označil za naozaj veľmi obskúrnu skupinu ľudí. Zároveň uviedol, že ide o cynických a schopných eskamotérov moci.
„Každý štvrtý dospelý Slovák má gramotnosť na úrovni desaťročného dieťaťa,“ opísala krajanov Karolína Farská z hnutia Za slušné Slovensko v českej rozhlasovej minisérii Chyba systému: Špeciál Slovensko. „Väčšina mojich priateľov pôsobí v zahraničí alebo teda minimálne rozmýšľajú nad tým, či na Slovensku zostanú,“ doplnila.
„Aby nebolo náhodou vidno, že sa máme dobre“
Autor knihy Postsedliaci Buzalka je presvedčený o tom, že v našom geografickom priestore „sa patrí posťažovať si, aby nebolo náhodou vidno, že sa máme dobre“. Platí to nielen na Slovensku, ale aj v Česku.
Chronickú nespokojnosť si všíma aj Farská. Buzalka však tvrdí, že slovenská spoločnosť sa nikdy v dejinách nemala tak dobre ako teraz. „Teraz hovorím štatisticky, z hľadiska nejakých sociokultúrnych parametrov, či ide o dĺžku dožitia, o nezamestnanosť alebo úroveň zdravotnej starostlivosti.“
Ľudia sa podľa sociálneho antropológa sťažujú, ale ani ich otcovia, ani dedovia sa nemali tak dobre tak dobre, ako sa majú oni dnes. Za postsedliakov považuje moderných obyvateľov Slovenska, ktorí si v sebe nesú veľmi silnú pamäť na svojich roľníckych predkov.
Slovensko ako jedno veľké mesto
„Na Slovensku je veľmi málo ľudí, ktorí nie sú postsedliakmi,“ tvrdí Buzalka. Hoci sa mnohí Slováci necítia byť mešťanmi v európskom kontexte je Slovensko čosi ako jedno veľké mesto. „Vzdialenosti nie sú veľké, hoci infraštruktúra zaostáva,“ približuje sociálny antropológ. Dodáva, že do jednej-dvoch hodín od hlavného mesta žije polovica krajiny.
„Ako my hovoríme, najväčšia slovenská dedina je Bratislava,“ priblížil spisovateľ českým poslucháčom s tým, že drvivá väčšina ľudí v Bratislave je odniekiaľ a je len málo Bratislavčanov, ktorí sú v hlavnom meste od deda-pradeda. V tomto kontexte je podľa Buzalku ťažké povedať, kto je vidiečanom. Dôležité je, ako sa človek, ktorý má problém s mestom, vníma sám.
Autor bestselleru tvrdí, že pocit nespokojnosti alebo rurálny pohľad na seba pramení z toho, že Slovensko nie je tak globálne a kozmopolitne rozvinuté ako veľkomestá na pobreží Severnej Ameriky a to Slovákov hnevá.
Slovenský fenomén
Čerstvá absolventka Karlovej univerzity v Prahe v odbore medzinárodná bezpečnosť Karolína Farská si všíma, že Slovensko je dosť polarizovaná krajina. Podľa známej aktivistky má súčasná slovenská vláda stále silnú podporu a slovenská spoločnosť stojí pred otázkou, či chceme byť stále krajinou na Západe alebo chceme ísť skôr na Východ.
Farská tvrdí, že je otázne, či Slováci vnímajú Európsku úniu ako náš domov, alebo „bububu strašiaka“ či zlú konkurenciu a mali by sme chodiť radšej do Moskvy. „Sú to často ľudia, ktorí majú na profilových fotkách ruskú vlajku, sú to ľudia, ktorí sa pozerajú na veľké mestá Severnej Ameriky a potom idú na dovolenku na Floridu, ale vlastne sa im páči Rusko, ale je paradoxné, že do Ruska ľudia veľmi nechodia, ale páči sa im,“ dodáva aktivistka.
Veľká časť spoločnosti túži podľa Juraja Buzalku po uznaní. „Oni drukujú Rusku, lebo môžu,“ hodnotí sociálny antropológ súčasných slovenských rusofilov. Ide o vzdor a nie o presvedčenie, že ide o civilizačný model, ktorý treba nasledovať.
Proruský sentiment má aj časť radikalizovanej spoločnosti na Slovensku a iná časť má „racionálny“ prístup k Východu a Západu. „Sedliak aj tak nikdy nevyhrá, či bude vľavo či vpravo, liberál alebo konzervatívec, vždycky na to len doplatí. Musí platiť dane a slúžiť v armáde. On si povie, že radšej bude ticho, treba to prežiť,“ zhrnul Buzalka historickú skúsenosť Slovákov, aktuality.sk
X X X
Toto si vyprosím: Maďarský prezident ostro odpovedá opozičnému lídrovi. Magyar obviňuje Sulyoka z nekompetentnosti
Maďarský prezident Tamás Sulyok ostro zareagoval na sobotňajšie vyhlásenie predsedu mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) Pétera Magyara – ten Sulyoka žiadal, aby sa vyjadril k zlému stavu krajiny a začal rokovania o možnosti predčasných parlamentných volieb. Hlava štátu si v statuse na Facebooku vyprosila od Magyara akékoľvek poučovanie o úlohách prezidenta, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Sulyok označil Magyarovu výzvu za paškvil plný drobných klamstiev.
„Základnou požiadavkou, aj pre politikov ašpirujúcich do parlamentu, je aj to, aby poznali pravidlá demokratického systému a práva stanovené ústavou, a aby ich rešpektovali,“ podčiarkla hlava štátu vo svojej reakcii.
Server telex.hu v tejto súvislosti poznamenal, že Sulyok, ktorý bol zvolený za prezidenta parlamentom vlani vo februári, viackrát deklaroval, že „nemieni komentovať vyjadrenia účastníkov straníckej politiky“, – napriek tomu sa teraz ozval mimoriadne ostrým tónom.
Magyar, ktorý je najostrejším kritikom vlády premiéra Viktora Orbána, nenechal Sulyokov status bez odozvy a vyčítal mu, že sa stal prezidentom bez skutočnej vedeckej práce či politického výkonu.
„Maďari si na poste prezidenta predstavujú osobnosti, akými bol Árpád Göncz, László Sólyom či môj krstný otec Ferenc Mádl,“ dodal Magyar na Facebooku s poznámkou, že Sulyok nie je spôsobilý na tento post z viacerých hľadísk, plní iba úlohy vládnej strany Fidesz a preto by prezidentský úrad mal opustiť.
Predseda strany TISZA vo svojom sobotňajšom vyhlásení zdôraznil, že hlavnou úlohou prezidenta je vždy zastupovať záujmy celého maďarského národa./agentury/
X X X
Slalom sa stal korisťou rodiacej sa chorvátskej hviezdy. V cieli sa poďakovala fanúšikom zo Slovenska
Chorvátska lyžiarka Zrinka Ljutičová vyhrala nedeľňajší slalom Svetového pohára v Kranjskej Gore. V slovinskom stredisku triumfovala s náskokom 16 stotín sekundy pred Švajčiarkou Wendy Holdenerovou. Tretia skončila Anna Swennová-Larssonová zo Švédska s priepastnou stratou 1,19 s.
Zrinka Ljutičová a jej triumfálne gesto v cieli.
Ljutičová dosiahla v oboch kolách najlepší čas. Zopakovala tak výkon zo Semmeringu, kde si pripísala premiérový triumf v prestížnom seriáli.
Chorvátka zaznamenala siedme pódiové umiestnenie vo SP a šieste v slalome. Po prvom kole mala spolu s Holdenerovou rovnaký čas, no v druhom oproti súperke zvládla lepšie druhú polovicu trate. Vďaka zisku sto bodov sa dostala na čelo celkového poradia disciplíny i celého prestížneho seriálu.
Najvýraznejší posun dosiahla Američanka Katie Hensienová, ktorá sa z 26. miesta po 1. kole dostala až na 12. priečku. Jazda vyšla aj Katharine Liensbergerovej z Rakúska, mala tretí najlepší čas v druhom kole a prenikla do najlepšej desiatky (9. pozícia).
Ljutičová sa v prvom rozhovore po pretekoch poďakovala fanúšikom zo Slovenska, ktorí ju pri absencii Petry Vlhovej hlasito podporujú.
„Je to neskutočné, nemám slov. Cítila som sa dobre, snažila som tlačiť, čo najviac som mohla. Nie som len spokojná so záverom. Vedela som, že to bude tesné. Dúfala som však, že to bude stačiť.
Nakoniec sa to podarilo a vyhrala som. Chcem sa poďakovať všetkým fanúšikom, ktorí ma podporovali. Špeciálne slovenským fanúšikom,“ uviedla víťazka pre televíziu FIS. Ljutičová sa stala prvou Chorvátkou, ktorá triumfovala v Kranjskej Gore.
Tretia z minulého roka AJ Hurtová z USA vypadla. Vlani druhá Nemka Lena Dürrová nedokončila už prvé kolo, keď urobila chybu na vnútornej lyži a vypadla pred prvým medzičasom.
Slovensko nemalo v súťaži zastúpenie. Petra Vlhová sa do kolotoča SP vráti najskôr až vo februári. V Kranjskej Gore chýbala pre zranenie aj ďalšia veľká favoritka Američanka Mikaela Shiffrinová.
Ženy sa najbližšie predstavia v St. Antone, v rakúskom stredisku absolvujú v sobotu 11. januára zjazd a o deň neskôr ich čaká super-G./agenturyú