USA od dodávky cúvli. Spojené štáty Ukrajine nedodajú vyspelé útočné bezpilotné lietadlá Gray Eagle, o ktoré Kyjev žiadal už niekoľko mesiacov. Pentagon žiadosť odmietol na základe obáv, že dodanie dronov typu Gray Eagle MQ-1C by mohlo ešte vyostriť konflikt na Ukrajine a zároveň signalizovať Moskve, že USA Kyjevu dodávajú zbrane, ktoré mieria aj na pozície vo vnútri Ruska.

 Americké bojové bezpilotné lietadlo Gray Eagle MQ-1C je známe pod prezývkou Nebeský bojovník. S odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov o tom informoval denník The Wall Street Journal.

Američania už skôr vyjadrili svoje obavy, že by v prípade dodávky týchto bezpilotných lietadiel na Ukrajinu mohlo sofistikované vybavenie týchto strojov padnúť do ruských rúk. Tieto obavy však nehrali hlavnú úlohu v súčasnom rozhodnutí, uviedli predstavitelia, na ktorých sa denník odvoláva.

Hovorca spoločnosti General Atomics, ktorá stroje Gray Eagle vyrába, potvrdil, že boli o rozhodnutí Bidenovej administratívy informovaní. Ďalšie podrobnosti ale odmietol oznámiť. Pentagón ani Biely dom sa k týmto informáciám tiež zatiaľ nevyjadrili.

Bojové bezpilotné lietadlo Gray Eagle MQ-1C je známe pod prezývkou Nebeský bojovník. Je dlhý deväť metrov a rozpätie krídiel má 17 metrov. Je schopný vyvinúť maximálnu rýchlosť 309 kilometrov za hodinu a vo vzduchu vydrží aj cez 30 hodín. Američania drony v minulosti využívali v Iraku a v Afganistane./agentury/

 X X X

Stiahnutie Rusov z Chersonskej oblasti je potupné, ale nie prekvapivé

 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že sa jeho vojaci pripravujú na stiahnutie z časti okupovanej ukrajinskej Chersonskej oblasti. Vojaci ruskej armády stoja pri svojich nákladných autách na Námestí slobody v Chersone

Tento krok je pre Moskvu potupný, ale zároveň, vzhľadom na situáciu v posledných týždňoch – neprekvapivý, píše vo svojej analýze server CNN.

Ak sa Rusko stiahne, vzdá sa tisícok kilometrov štvorcových území, ktoré zahŕňajú aj jednu z najlepších poľnohospodárskych pôd na Ukrajine.

Podstatnú časť juhukrajinskej oblasti Moskva okupovala takmer od začiatku svojej invázie a pred piatimi týždňami ju vyhlásila za svoje územie. Stiahnutie z pravého brehu rieky Dneper oznámil v stredu pri starostlivo nacvičenej schôdzi ruský minister obrany Sergej Šojgu veliteľovi ruských inváznych síl na Ukrajine Sergeji Surovikinovi. Podľa Šojgua ide o krok, ktorý ochráni životy civilistov.

Slovu ústup sa opatrne vyhýbajú aj ruskí komentátori a ďalší predstavitelia, ktorí „sťahovanie“ jednotiek prezentujú ako múdre vojenské rozhodnutie o preskupení síl na východný breh rieky Dneper. Z týchto pozícií sa ruská armáda môže lepšie brániť ukrajinskej ofenzíve.

V tejto chvíli nie je jasné, ako budú Ukrajinci na oznámenie reagovať. Ukrajinské jednotky na južnej frontovej línii sú vyčerpané a územie pred nimi je najskôr zamínované. Prenasledovanie ruských síl by viedlo k preliatiu ďalšej krvi, rovnako ako akékoľvek boje v husto obývaných oblastiach, ako je oblastná metropola Cherson.

Ukrajina bude „postupovať s veľkou obozretnosťou, bez emócií, bez zbytočného rizika“, povedal v stredu neskoro večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve. „Postupne sa presúvame na juh, posilňujeme naše pozície. Krok za krokom,“ dodal.

Oznámenie o stiahnutí z Chersonskej oblasti pritom nevyvolalo v Rusku takú vlnu kritiky, ktorú sprevádzali predchádzajúce správy o čiastkovom stiahnutí ruských vojsk z iných oblastí Ukrajiny.

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorý často kritizoval ruské ministerstvo obrany a vojenské velenie, uviedol, že Surovikin zachránil tisíce vojakov a „urobil ťažkú, ale správnu voľbu medzi nezmyselnou obeťou a záchranou drahocenných životov vojakov“. Kadyrov dodal, že v Chersonskej oblasti sa ťažko bojuje, obzvlášť bez zaistených zásobovacích línií.

Ukrajina v lete, keď od spojencov dostala rakety dlhšieho doletu, ako napríklad systém HIMARS od Spojených štátov, začala s ničením čo najväčšieho počtu mostov cez rieky, železničných uzlov a zásobovacích skladov hlboko za ruskými líniami. Rusi sa kvôli tomu uchýlili k pontónovým mostom, v núdzi im slúžili aj potopené železničné vozidlá – dostať muníciu a ďalšie zásoby cez Dneper ale pre nich bolo čím ďalej zložitejšie.

Najväčšia geopolitická porážka Ruska od pádu ZSSR

Nie všetci však stiahnutie ruských síl z Chersonskej oblasti prijali s pokojom. Nekompromisný ruský komentátor Sergej Markov označil chystané stiahnutie za „najväčšiu geopolitickú porážku Ruska od pádu Sovietskeho zväzu“. „Politické dôsledky tejto obrovskej porážky budú nedozerné,“ uviedol.

„Hlavným dôvodom tejto porážky je odmietnutie skutočnej vojny a katastrofálne oneskorenie pri prijatí potrebných rozhodnutí,“ domnieva sa Markov.

Surovikin v októbri, keď sa stal veliteľom jednotiek nasadených na Ukrajine, varoval, že bude treba čeliť ťažkým rozhodnutiam. Jeho vymenovaniu predchádzal debakel v Charkovskej oblasti, kde ukrajinské sily počas jedného týždňa prevalcovali ruské sily a dobyli späť veľkú časť regiónu. Surovikin sa tak mohol obávať, že vývoj v Chersonskej oblasti môže viesť k ďalšej veľkej potupe.

Cez Dneper! Takto poslal Šojgu Surovikina s armádou na druhý breh rieky.

Pokiaľ (a či vôbec) sa ruské jednotky stiahnu na východný breh, uľahčia si tým zásobovanie a do hĺbky obnovia svoju obranu. Akýkoľvek pokus ukrajinských síl prekročiť Dneper by bol nákladný až neúnosný. Rusko si navyše stále udrží kontrolu nad zhruba 60 percentami Chersonskej oblasti, vrátane pobrežia Azovského mora. Kým budú mať jednotky Moskvy pod kontrolou východný breh Dnepra, ukrajinské sily tiež nebudú môcť poškodiť kanál, ktorý privádza sladkú vodu na Krymský polostrov.

Surovikinovou prioritou je podľa všetkého po niekoľkých ťažkých mesiacoch stabilizovať ruské obranné línie. V stredu uviedol, že sily stiahnuté z Chersonu budú slúžiť „v aktívnych operáciách, vrátane útočných, v iných smeroch tejto operačnej zóny“.

Stále existuje možnosť, že stredajšie oznámenie Moskvy má za cieľ Ukrajincov vlákať do pasce a že Rusi nemajú vôbec v úmysle západný breh opustiť. Vysoko postavení ukrajinskí činitelia sú jednoznačne skeptickí. Ale situácia pre ruské sily, zatlačené do zmenšujúcej sa zóny nad riekou, je teraz zo strategického hľadiska v podstate neudržateľná./agentury/

X X X

Masaker v divadle. Rusi strašili v ukrajinských uniformách

 Do hľadiska sa vrútia ozbrojenci, strieľajú, berú rukojemníkov z radov divákov, ozývajú sa zúfalé výkriky – „to bolí, pusť“, jedného muža útočníci odvlečú do zákulisia a zarachotí dávka popravnej salvy.

Kaluga, tristopäťdesiattisícové mesto necelých dvesto kilometrov juhozápadne od ruskej metropoly, zažila v utorok večer desivé scény ako vystrihnuté z rukojemníckej drámy spred dvadsiatich rokov. V moskovskom divadle Dubrovka vtedy trojdňové peklo neprežilo asi 130 divákov muzikálu Nord-Ost.

Predstavenie v Kaluge sa zaobišlo bez krvi. Násilie, akokoľvek hrôzostrašné, bolo iba hrané. Na scénu miestnej filharmónie nevtrhli skutoční čečenskí teroristi ako v Dubrovke, ale herci v uniformách ukrajinskej špeciálnej jednotky.

„Obyvateľom Kalugy predviedli strhujúce predstavenie o vojenskej operácii na Donbase. Diváci doslova čuchali pušný prach,“ hlásila v miestnej Nika TV reportérka Jekaterina Rodinová. „Z takýchto scén naskakuje husia koža, samá hrôza a zmätok. Tvorcovia chceli divákov ponoriť do atmosféry toho, čo už osem rokov zažívajú obyvatelia Donbasu. Hlavnou myšlienkou predstavenia je ukázať konfrontáciu medzi zlom a dobrom,“ poznamenala.

Multižánrový projekt s názvom Zdvorilí ľudia, ktorého súčasťou je aj filmová projekcia a vystúpenie živej kapely, oslavuje ruskú inváziu na Ukrajine. „Zdvorilí ľudia“ je eufemizmus pre ruských vojakov bez insígnií, ktorí okupovali Krym predtým, ako Moskva v roku 2014 anektovala ukrajinský polostrov. Menej úctivo sa im hovorilo aj zelení mužíci.

Rolu hlavného antihrdinu v predstavení hrá herec Vilen Babičev, ktorý si podľa Nika TV v minulosti zahral aj vo filme s Jackiem Chanom a Arnoldom Schwarzeneggerom a v súčasnosti je príslušníkom milície donbaských separatistov. „Moja postava má divákom ukázať podstatu nepriateľa, proti ktorému Rusko bojuje,“ poznamenal pre miestnu televíziu.

Autor projektu Zdvorilí ľudia Roman Razum tvrdí, že jeho cieľom je „vytvoriť pozitívny obsah, ktorý bude pôsobiť proti nemorálnej ideológii odporujúcej ruskému kultúrnemu kódexu“. „Ukazujeme, že to nie sú len ukrajinskí (vojaci), ale bojovníci plne vycvičení Severoatlantickou alianciou, po dlhé roky zásobovaní jej zbraňami,“ povedal pre kalužskú televíziu.

Predstavenie, ktoré sa má hrať v dvanástich mestách vrátane Moskvy, podporil Prezidentský fond pre kultúrne iniciatívy sumou desiatich miliónov rubľov (160-tisíc eur), čo predstavuje dve tretiny jeho celkových nákladov. „Zaujímavý je najmä dátum podania prihlášky – 3. január 2022. To znamená, že tvorba obsahu potrebného na podporu vojnovej propagandy sa začala skôr ako rozsiahla invázia na Ukrajinu,“ napísal telegramový kanál Sirena po preskúmaní webovej stránky prezidentského fondu.

Predstavenie vyvolalo v Kaluge zmiešané ohlasy, mnohých pobúrilo, napísal portál Republic.ru analyzujúci stovky komentárov búrlivej diskusie na sociálnej sieti VKontakte. „Väčšina z nich bola mimoriadne negatívna. Viacerí občania sa domnievajú, že v krajine, ktorá prežila teroristický útok na Dubrovku, je to neprijateľné,“ poznamenal Republic.ru.

„V Rusku, kde bol Nord-Ost, je (zajatie divákov) samozrejme veľmi zábavný žart. Nasmejete sa!“ ironizuje diskutérka Jelizaveta Lavrenovová. „Máš pravdu,“ pritakala jej Anastasia Komarovová. „Aj mne to bezprostredne pripomenulo Nord-Ost. Je to šok. Nočná mora,“ dodala na VKontakte. Ďalší diskutér Sergej Filatčenko napísal, že tehotná manželka jeho priateľa bola na premiére hry v Kaluge a stále sa cíti zle. „Podľa jej slov to bolo šialené! Len si to predstavte! Ako sa dá niečo také ukazovať v divadle? Ľudia si tam chodia oddýchnuť a nie ošedivieť!“ napísal.

Podľa Oľgy Chnykinovej pravým zámerom takého predstavenia je ešte viac poštvať Rusov proti Ukrajincom. „Umelo nás nútia, aby sme sa vzájomne nenávideli. Diktujú, kto je priateľ a kto nepriateľ,“ cituje Kalužanku portál Republic.ru./agentury/

X X X

Klus reaguje na Sulíka: Vznikla potreba nasadiť mi čertovské rohy

 Nezaradenému poslancovi Národnej rady SR (NR SR) Martinovi Klusovi prídu zvláštne výroky predsedu Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka, ktorý uviedol, že Klus má sľúbené teplé miestečko v Bruseli. „Je to zvláštne preto, lebo predseda SaS mi ešte nedávno sľúbil zvoliteľné miesto na kandidátke do europarlamentu, ak podľa jeho slov prestanem vystrájať,“ uviedol Klus na sociálnej sieti. Napriek tomu, že poslanec opustil poslanecký klub SaS, tu „vznikla veľká potreba ‚nasadiť mi čertovské rohy‘ v duchu ‚nechal sa kúpiť a uvidíme za čo‘,“ dodal poslanec.

 Martin Klus tvrdí, že Richard Sulík veľmi dobre vie o poslancovej dlhodobej ambícii zameniť politický život za skúsenosť v diplomacii či v európskych inštitúciách. „Prvýkrát sa o tom verejnosť dozvedela už v júni minulého roku na kongrese SaS, keď túto možnosť spomenul vtedajší minister rezortu diplomacie Ivan Korčok. Na mojom záujme sa nič nezmenilo,“ napísal Klus. Poslanec zdôraznil, že odchodom z diplomacie a s príchodom do NR SR sa jeho záujem ešte viac umocnil a dodal, že sa o takú ponuku bude v budúcnosti uchádzať. „Spájať to s hlasovaním ma uráža a považujem to za maximálne nekorektné. Práve Sulík by si mal čo najviac priať, aby sa táto ambícia naplnila. Mojím odchodom by totiž do parlamentu nastúpil náhradník, predpokladám lojálny člen klubu SaS,“ doplnil.

 Klus na sociálnej sieti taktiež napísal, že sa na nebezpečných a úplne zbytočných obštrukciách parlamentu zúčastňovať nebude. „Bol som prekvapený, že niektorí ostali prekvapení, keď som sa zaprezentoval. Keďže nesúhlasím so zdanením dôchodkov, tak som sa v danom prípade zdržal. Že práve moje zaprezentovanie spôsobí vo výsledku schválenie zákona, je, bohužiaľ, riziko,“ vysvetľuje poslanec. Klus zdôrazňuje, že k obštrukcii je ochotný pridať sa len za predpokladu, ak dôjde k porušeniu zákona, ako napríklad rokovacieho poriadku. „Mrzí ma, že tí, ktorí mi vyčítajú podraz voči DNS SaS si nevšimli, že v odhadom 90 percent hlasovaní som bol v úplnej zhode s mojím pôvodným klubom,“ uviedol.

 Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík sa domnieva, že ich odídenec Martin Klus hlasoval v utorok s koalíciou výmenou za niečo, „napríklad nejaké teplé miesto v Bruseli“. Povedal to v stredu 9. novembra na tlačovej konferencii. Klus podľa jeho slov najprv pomohol spolu s liberálmi zabrániť tomu, aby v parlamente prešiel návrh Sme rodina na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre lyžiarske vleky, lanovky a akvaparky od začiatku budúceho roka do konca apríla budúceho roka z 20 na 10 percent. Sulík upresnil, že návrh neprešiel presne o jeden hlas, za čo sa Klusovi podľa svojich slov osobne poďakoval.

 O niekoľko minút neskôr pri hlasovaní o zmenách pravidiel v druhom pilieri dôchodkového sporenia sa už Martin Klus prezentoval. „Ja nerozumiem, ako môže človek, ktorý dlhé roky spolupracuje so stranou, pre ktorú sú vyššie dane červenou čiarou a je s tým evidentne stotožnený, zrazu a vedome svojím hlasom prispeje k tomu, aby parlament bol uznášaniaschopný, pretože bez jeho hlasu by nebol. Umožnil, aby následne prešlo zdaňovanie dôchodkov,“ povedal Sulík. Dodal, že pre neho osobne je to veľké sklamanie a od Klusa to nečakal. „Mám podozrenie, že za tým bude aj nejaký druh volebnej korupcie, napríklad nejaké teplé miesto v Bruseli. Ukáže nám to čas,“ vyhlásil Sulík.

Strana SaS nesúhlasí so zdanením úspor v druhom dôchodkovom pilieri pri jednorazovom výbere. Je to prvýkrát v histórii druhého piliera, že sa úspory sporiteľov budú zdaňovať. „Keď si niekto nasporil viac, ako je stanovené, tak tú sumu navyše si môže vybrať jednorazovým výberom. Keď sa tieto peniaze nezdaňujú po mesiacoch, nie je dôvod to zdaňovať, keď si to niekto vyberie ako celok,“ skonštatoval Sulík./agentury/

X X X

Transrodová Charlotte: Pre niektorých z rodiny som zomrela

 Okrem rodičov ma v rodine paradoxne podporuje iba babka, a to napriek tomu, že je silná katolíčka. Má 81 rokov a prijala ma, hovorí Charlotte Srnčík.

Charlotte Srnčík je mladá transrodová žena. Pochádza zo Spišskej Novej Vsi, kde sa pre svoju idenditu stretla aj so šikanou a nadávkami. Oporu však našla v rodičoch a aj vďaka nim sa mala vždy rada taká, aká je.

„Ženskosť nepochádza iba z toho, ako vyzerá moje telo, ale z môjho vnútra,“ myslí dvadsaťjedenročná Charlotte, ktorá úprimne hovorí aj o pláne podstúpiť operáciu pohlavných orgánov. Vysvetľuje tiež, že za jej otvorenosťou je aj snaha edukovať.

 X Aké boli u vás prvé prejavy transrodovosti?

Bola som veľmi citlivá, empatická a jemná. Venovala som sa ženskejším veciam, aj keď nerada škatuľkujem veci na mužské a ženské. Vždy som sa kamarátila najmä s dievčatami. Od mala som cítila, že je niečo inak, no rodičia na mňa netlačili, aby som sa zmenila. Nemusela som hrať futbal ani iné stereotypné aktivity, ktoré sú pre chlapcov. Nebola som nútená definovať, kto som.

Nevadilo mi preto, keď ma ľudia oslovovali mužským rodom. Moju transrodovosť som pomenovala v 18 rokoch počas prvého lockdownu. Mala som viac času premýšľať o tom, kto vlastne som.

X Povedali ste, že ste začali so ženskými vecami. Znamená to, že ste sa začali líčiť či nosiť dámske oblečenie?

Mala som cit pre módu, zdelila som ho po mame. V troch rokoch som povedala, že: „Tieto ponožky si do škôlky nezoberiem, pretože mi neladia s nohavicami!“ Prvýkrát som navštívila ženské oddelenia v obchodoch v 13 rokoch, no nosila som všetko, čo sa mi páčilo. Nerozdeľovala som oblečenie na mužské a ženské.

Od 11 rokov som mala dlhé vlasy a rodičia ma nesúdili, keď som si obliekla dámske šaty. Maľovala som sa a vnímala som svoje estetické cítenie. Objavovala som tiež svet mejkapu.

X Bola vaša transrodovosť pre vašich rodičov prekvapením?

Nemyslím si, že to bolo prekvapivé, no asi si skôr mysleli, že som gay. Štýl môjho výzoru brali skôr ako niečo, čo je aktuálne v móde. V hĺbke srdca však asi tušili, že je niečo inak. Nemala som potrebu pomenovať môj rod skôr, a to vďaka tomu, že mi nič nezakazovali.

X Aký bol váš coming out?

Môj coming out sa spája s veľkou hádkou. Chystali sme sa s rodičmi k babke, ktorá je zarytá kresťanka. Tranzíciu u mňa odštartovalo akné. Snažila som sa ho zakrývať mejkapom. Aj v ten deň som sa namaľovala. Dala som si aj náušnice a tielko.

Nastal z toho obrovský konflikt medzi mnou a rodičmi. Hovorili mi, že babka je stará a dostane infarkt, keď ma takto uvidí. Mama vtedy povedala: „Povedz mi, kto si.“ V tej chvíli som sa mohla uzavrieť, no donútilo ma to premýšľať. Transrodovosť som vtedy dokázala priznať iba preto, že sme doma veľa komunikovali. Vždy je však dobré, keď rodičia na svoje dieťa nejdú s nátlakom.

 X Máte v rodine okrem rodičov niekoho, kto vás podporuje?

Paradoxne ma podporuje iba babka, a to napriek tomu, že je silná katolíčka. Má 81 rokov a prijala ma. Pre ostatných som zomrela. Je mi to ľúto, no ja som stále rovnaká. Nezmenila som sa, iba inak vystupujem.

X V slovenskom zdravotníctve nie je bežné, aby lekári prijímali ľudí, ktorí chcú podstúpiť tranzíciu. Čakacie lehoty na vyšetrenie sú viac než pol roka. Zistili ste si informácie o tranzícii samoštúdiom alebo vás poučili lekári?

Veľmi mi pomohlo Komunitné centrum Prizma v Košiciach, no, samozrejme, som hľada aj na internete. Na Slovensku je veľmi ťažké dohľadať informácie týkajúce sa tranzície, pretože túto tému rieši málo odborníkov.

Neviem, či je aktuálne v našej krajine nejaký psychiater, ktorý prijíma transrodových ľudí. Pár iniciatív a komunitných centier tu je, no zdravotná starostlivosť nie je dostatočná. Tranzíciu som začala riešiť v čase, keď ešte neboli naplnené kapacity. Netuším, čo by som robila teraz.

xPriebeh tranzície je cisrodovým ľuďom vzdialený. Čím všetkým ste si museli prejsť?

Je nutné ísť za psychiatrom, ktorý mi vypísal diagnózu F64.0. Je zaujímavé, že od roku 2018 to nie je diagnóza, čiže som zo dňa na deň prestala byť chorá. Potom som musela absolvovať genetické, endokrinologické vyšetrenie a psychodiagnostiku. Na genetické výsledky som čakala osem mesiacov a na vyšetrenie tri mesiace. Povedali mi: „Našli sme vám niečo v krvi, príďte o dva týždne.“ Aj tu sa ukazuje úroveň slovenského zdravotníctva. Dva týždne nervozity a plaču. Nevedela som, či nemám rakovinu. Trvalo ďalšie štyri mesiace, kým mi definitívne oznámili, že to nie je nič vážne, čo by ovplyvnilo moju tranzíciu.

Na endokrinologické vyšetrenie som sa dostala iba šťastnou náhodou. Vyšetrenie vám určí hladinu hormónov v tele, aby sa neskôr dala nastaviť liečba – teda koľko estrogénu či blokátorov testosterónu môžem prijímať.

X Ako prebiehala psychodiagnostika?

Bola veľmi príjemná. Mala vylúčiť schizofréniu a iné poruchy osobnosti. Začala som si tam viac uvedomovať svoje bytie.

X Poďme k samotnej hormonálnej liečbe.

Hormonálna liečba je na rade, až keď človek absolvuje zdĺhavý proces všetkých vyšetrení, ktoré som spomenula. Začala som užívať blokátory testosterónu a neskôr sa zvyšujú dávky estrogénu.

X Koľko liečba trvá?

Do konca života.

X Ako reagovalo vaše telo na hormonálnu liečbu počas prvých mesiacov?

Začiatok bol šialený. Preplakala som celé dni. Chvíľu som sa triasla od zimy, následne mi bolo veľmi teplo. Typické hormonálne výkyvy. Dlhé roky som napríklad tancovala, no na začiatku tranzície som pri tanci neustále plakala. Po chvíli som sa začala zaobľovať a narástli mi prsia. Emócie sa po čase ustálili. Stále priberám, no som veľmi spokojná.

Po nejakej dobe som začala pociťovať aj menštruačný cyklus. Samozrejme, nekrvácam, no mám kŕče a bolí ma hlava. Nemám rada, keď ľudia hovoria, že nie som žena. Je to klamstvo. Zažívam nepríjemnosti, ktoré majú aj cis rodové ženy.

 X Pociťovali ste pred tranzíciou nenávisť voči svojmu telu?

Celý život som sa mala rada, a to najmä vďaka dobrému rodinnému zázemiu. Teraz som určite spokojnejšia, no mám šťastie. Tranzícia u mňa prebieha dobre.

X Súčasťou transrodovosti sú aj operačné zákroky. Viem, že podobné otázky môžu byť pre transrodových ľudí zraňujúce, no vy ste v týchto veciach veľmi otvorená. Prešli ste si operáciou hrudníka alebo genitálií?

Nie. Ženskosť nepochádza iba z toho, ako vyzerá moje telo, ale z môjho vnútra. Plánujem však podstúpiť operáciu pohlavných orgánov, vagínoplastiku. Odoberú sa počas nej reprodukčné orgány a výsledkom by mal byť 100-percentne funkčný pohlavný orgán. Stále však budem musieť dopĺňať estrogén, ale moje telo už nebude produkovať toľko testosterónu.

X U nás sa však taká operácia pohlavných orgánov nevykonáva.

Nie, najbližšie je táto možnosť v Česku, no ani českým odborníkom veľmi nedôverujem. Viem, že mnohí ľudia s výsledkom operácii nie sú spokojní.

X Okrem toho že máte nasadenú hormonálnu liečbu, musíte robiť veci, ktoré cisrodové ženy nerobia?

Žijem veľmi ženský život. Som obyčajná normálna žena. Akceptujem, ako som sa narodila, no niektoré veci mi nie sú príjemné. Nosím tri vrstvy spodného prádla, aby som sa cítila komfortnejšie. Necítim sa dobre, ak sa niekto dotýka pri sexe môjho pohlavného orgánu, no vždy to na začiatku odkomunikujem.

X Máte zmenené doklady?

Nemám. Na Slovensku je to s legislatívou ťažké. Existuje jediný zákon o rodnom čísle. Ak psychiater potvrdí, že som prešla hormonálnou liečbou, matrika by mi mala zmeniť rodné číslo aj meno. Doklady zmenené nemám, pretože na Slovensku musíme podstúpiť kastráciu, aby nám vystavili nové doklady. Podobné operácie by však nemali byť povinné, je to zásah do ľudského tela.

Vyšlo nové usmernenie, podľa ktorého stačilo k zmene podstúpiť iba hormonálnu liečbu. OĽaNO opäť zasiahlo do života LGBTI+ komunity a túto smernicu zrušilo. Meno som si zmenila na neutrálne. Oficiálne sa volám Charlie Srnčík, ale doklady mám stále na mužské pohlavie. Je to veľmi nepríjemné. Na úradoch vidia ako vyzerám, vidia fotku v občianskom, no stále je tam napísané, že som muž. Pôsobí to mätúco. Aj pri cestovaní by to mohol byť problém.

X Myslíte si, že transrodoví ľudia to majú na Slovensku náročnejšie než gayovia a lesby?

Podporujem všetkých z komunity. Som transrodová, bisexuálna alebo až pansexuálna – to znamená, že pri výbere partnera mi nezáleží na rode. Chcem sa baviť o transrodových ľuďoch, lebo sú v úzadí. Registrované partnerstvá sú aspoň vo verejnej diskusii.

Všetci by sme mali mať rovnaké práva, ale pre mňa je podstatné, že nemôžem mať občiansky preukaz na rod, ktorý mi patrí. Ak by sa mi teraz niečo stalo, pravdepodobne by som išla ležať na mužské oddelenie. Transrodoví ľudia sú na Slovensku rukojemníkmi politikov a političiek. Nedá sa porovnávať rodová identita so sexuálnou orientáciou, no v niečom to máme náročnejšie.

X V medicínskej terminógii sa stáva, že lekári nazývajú transrodových ľudí prechádzajúcich si tranzíciou pacientmi. Je to korektné?

Nie, pretože nie sme chorí. Áno, budem brať tabletky, ktoré mi budú umožňovať žiť život, ktorý chcem, ale nedá sa to porovnávať napríklad s astmatikom či onkologickým pacientom.

X Stáva sa, že vás ešte niekto osloví mužským rodom?

Samozrejme. Akceptujem, ak ma niekto osloví v mužskom rode preto, že nie je vzdelaný, no niektorí ľudia mi chcú vyslovene ublížiť.

X Ľudia, ktorí sú súčasťou LGBTI+ komunity, často čelia predsudkom. Je pre vás náročné nájsť si partnera?

Vzťahy som mala aj pred tým, ako som vedela, že som transrodová. Po premene som mala iba jeden vzťah. S chlapom. Momentálne vzťahy nevyhľadávam. Sústredím sa na sebarozvoj. Niektorí chlapi prejavia záujem, no keď zistia, že som transrodová, nevedia prijať, že sa im páči transrodová žena. Majú zranené ego. Keď ma chlap osloví v bare a cúvne, keď zistí, že som transrodová, viem, že mu nešlo o mňa. Išlo mu iba o sex. Je to dobrý filter. Nechcem, aby so mnou niekto chodil preto, že mám penis alebo vagínu. Chcem, aby ma vnímal v prvom rade ako človeka.

 X Mali ste v tomto smere aj iné zlé skúsenosti?

Jeden muž mi povedal, že si vďaka mne len odškrtol, že spal s transrodovou ženou. Transrodové dievča môže mať po takejto skúsenosti problém nadväzovať vzťahy. Ja som už obrnená – viem, že ľudia vedia byť zlí. Dostala som od mužov aj otázku, či sú gayovia, keď sa im páčim. Tiež sa ma pýtajú, čo mám medzi nohami. Prišli mi aj správy od mužov, ktorí sa ma pýtali, či s nimi budem mať sex pred tým, než pôjdem na operáciu. Je to nepríjemné.

O mojom pohlavnom orgáne hovorím, pretože chcem edukovať. A to, že som iná, mi z mojej ženskosti neuberá. Vyznie to šialene, ale ja som rada, že som transrodová.

X Nerozmýšľali ste niekedy, že skončíte so sociálnymi sieťami?

Snažím sa na nich ukazovať, že aj transrodová žena môže viesť normálny život. Niektorí ma súdia, že pridávam vyzývavé fotky. Myslia si, že chcem zaujať, no ja sa len snažím ukázať cisrodovým ľuďom, že som so sebou spokojná. Môj Instagram mnohým ľuďom pomáha.

X Rozmýšľali ste, že niekedy odídete do inej krajiny?

Áno, ale nič by sa nevyriešilo. Ale v budúcnosti to ešte určite zvážim, aktuality.sk

X X X

Kňaz Moravčík: Nerozumné vyjadrenia kňazov spôsobujú pocit hanby

 Od vrážd na Zámockej ulici v Bratislave sa do pozornosti verejnosti dostávajú výroky rímskokatolíckych kňazov. Tí vyššie postavení z nich sa za ne musia ospravedlňovať a ich vyjadrenia sú usmerňované. Lásku k blížnemu vystriedali konšpirácie, manipulácie a upozorňovanie na hriešny život zavraždených. Teológ Karol Moravčík v rozhovore pre Pravdu zdôraznil, že úloha cirkvi je hlásať evanjelium čiže radostné posolstvo pre život ľudí.

 Kňaz, teológ a publicista Karol Moravčík.

Priznáva však obavu, že cirkev a jej poslanie oslabujú najčastejšie nevhodné, nepripravené a niekedy necitlivé vyjadrenia kňazov, s ktorými sa ľudia môžu stretnúť pri bežnom kontakte na farských úradoch a keď počúvajú kázne v kostoloch či na pohreboch. Cielene šírená nenávisť je podľa neho horšia ako šírenie hlúpostí.

 x Aká je dnešná úloha cirkvi? Ako na ňu vplývajú nenávistné výroky kňazov či biskupov?

Úlohou cirkvi je hlásať evanjelium čiže radostné posolstvo pre život ľudí. Tak nazval pápež František aj programový dokument pre cirkev 21. storočia: Radosť evanjelia. Zaiste, nemyslí sa lacná radosť, ale plnohodnotný život, o ktorý musíme aj bojovať. Takže k úlohe cirkvi niekedy patria aj polemiky a konfrontácie, či už tým myslíme zápas človeka o zvládnutie vlastného života, alebo zápas o podobu a smerovanie spoločnosti. Spomínate, že od vrážd na Zámockej ulici ľudia zaznamenali nenávistné kázne rímskokatolíckych kňazov. Zo svojho prostredia v Bratislave a okolí neviem o nenávistných kázňach. Ak myslíte vyjadrenia arcibiskupa Oroscha v jeho obežníku pre kňazov, azda sa to nepatrí označovať za nenávistnú reč, ale za reč nevhodnú a nemúdru.

 x Ako jednotlivé vyjadrenia kňazov oslabujú inštitút cirkvi?

Cirkev nie je len inštitúcia, cirkev sú najmä vzťahy, príslušnosť k určitej tradícii a snaha o aktualizáciu viery a evanjelia v prepojení s mnohými ľuďmi. Ale cirkev zaiste má aj svojich úradných predstaviteľov a organizované vzťahy. Obávam sa, že cirkev a jej poslanie oslabujú najčastejšie nevhodné, nepripravené a niekedy necitlivé vyjadrenia kňazov, s ktorými sa ľudia môžu stretnúť pri bežnom kontakte na farských úradoch a keď počúvajú kázne v kostoloch či na pohreboch. Najčastejšie počúvam sťažnosti na nepochopenie a sklamanie pri takýchto „obyčajných“ príležitostiach. Ak má niekto takéto skúsenosti dlhodobo, môže to, samozrejme, oslabiť jeho väzbu na cirkev alebo otriasť aj jeho vierou. Ak sa vyskytnú nejaké nenávistné alebo jednoducho nerozumné vyjadrenia kňazov ako reakcie na niektoré udalosti v spoločnosti, v ich úzkom prostredí môžu zožať aj určitú podporu, ale celkovo spôsobia pocit odporu u necirkevných ľudí a pocit hanby u viacerých členov cirkvi.

 x V kázňach sa po teroristickom čine na Zámockej ulici spomínajú útoky na kresťanov a presadzovanie LGBTI+ agendy. Pochopili kňazi, čo sa stalo? Je toto úloha cirkvi?

V médiách som zachytil, že niektorí ľudia pripísali podiel na teroristickom čine aj konzervatívnym kresťanom a slovenskej cirkvi všeobecne. Viacerých členov cirkvi sa to dotklo a mohli to brať ako cielené urážky. Či je vhodné na to reagovať na kázni v kostole, je iná otázka. Čo sa týka agendy LGBTI+, je to dlhodobá téma a úlohou cirkvi je zaoberať sa všetkým, čo sa týka ľudí. Opäť je ďalšia otázka, ako sa má cirkev touto agendou zaoberať, a to filozoficky, teologicky, psychologicky i politicky. V zásade platí, že ľuďom, ktorí sa k tejto téme vyjadrujú na verejnosti, či už sú to vyšší cirkevní predstavitelia, alebo aktivisti, chýba širší rozhľad a občas aj diplomacia.

x V posledných rokoch cirkev zaznamenala úbytok veriacich. Môžu podľa vás za to aj obdobné stredoveké vyjadrenia?

Priamo by som jednotlivým vyjadreniam neprikladal až taký význam. Problém vidím viac v tom, ak majú ľudia dlhodobo skúsenosť s kňazmi, ktorí sa k nim správajú byrokraticky, necitlivo a vystupujú nekompetentne. Naši vyšší cirkevní predstavitelia a pracovníci v tzv. katolíckych médiách si asi neuvedomujú, že aj veľmi veľa verných katolíkov si myslí, že slovenské katolícke médiá sú slabé, že nedokážu osloviť širšiu spoločnosť a že zastupujú len veľmi malú názorovú skupinu medzi katolíkmi. Nerád používam pre kresťanov označenie konzervatívny alebo liberálny. Aj súčasný pápež je predsa v istom zmysle konzervatívny človek. Problém je, ak je niekto tvrdý a uzavretý a nechce vidieť, že je nevzdelaný i nechápavý.

 x Majú v dnešnej spoločnosti priestor nenávistné kázne?

Nenávisť nesmie byť. Osobne nepoznám takých kňazov alebo kostoly, kde by sa kázalo s nenávisťou. V Bratislave a okolí som sa nedopočul ani o nejakých bojovných či burcujúcich rečiach. Kázne majú byť vysvetľujúce a motivujúce. To znesie aj trochu zápalu za vec. Ale cielene šírená nenávisť – to by bolo horšie ako šírenie hlúpostí.

x Prečo sú niektorí kňazi či biskupi pápežskejší ako pápež?

Na Slovensku sa hovorí „pánboh vysoko a pápež ďaleko“. Časť kňazov žije a pracuje uzavreto, v izolácii, ich teologická, filozofická či kultúrna vzdelanosť je otázna. Celkovo si myslím, že vyšší predstavitelia cirkvi na Slovensku za ostatných 30 rokov vnímali narastajúcu sekularizáciu spoločnosti tak, že sa treba brániť liberalizačným trendom, ale málo si kládli otázku, ako v aktuálnych podmienkach prezentovať a realizovať vlastné posolstvo. Cirkev by sa nemala prispôsobovať móde alebo aktuálnej, často primitívnej, politickej agende, ale musí byť prítomná v realite. Nedá sa povedať, že súčasný pápež František je nekritický k dnešnej podobe sveta, ale úlohu cirkvi vidí najmä v službe zraneným, chudobným, hľadajúcim zmysel života. Vážnou vecou je, že viacerí kňazi na Slovensku súčasného pápeža nechápu a ani nemajú na to, aby jeho podnety spracovali./agentury/

X X X

Policajt neprežil útok nožom v Belgicku

Podľa prvotných informácií môže ísť o teroristický útok. Pri útoku nožom v Bruseli vo štvrtok večer zahynul policajt. Podľa zdrojov z vyšetrovania išlo zrejme o teroristický útok. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Pri útoku utrpel zranenia aj ďalší policajt. Incident sa odohral v blízkosti jednej z troch hlavných železničných staníc v hlavnom meste Belgicka – Brussel-Noord.

Útočníka previezli do nemocnice

Ako informujú britské noviny Express, na útok na dvoch policajtov reagovali streľbou ich dvaja kolegovia a podľa vyhlásenia polície útočníka „zneškodnili“, avšak nezabili. So zraneniami ho neskôr záchranári previezli do nemocnice.

Napadnutý 29-ročný policajt zraneniam spôsobeným nožom podľa denníka Le Soir podľahol po prevoze do nemocnice. Jeho kolega má strelné poranenie v oblasti rozkroku. Útočník podľa miestnych médií kričal: „Alláhu akbar!“ (arabsky: Boh je najväčší), aktuality.sk

X X X

Bittó Cigániková končí ako šéfka zdravotníckeho výboru. Nahradí ju Záborská?

 Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková končí ako šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru. V tajnom hlasovaní o tom vo štvrtok rozhodli poslanci Národnej rady.

 Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS). Z 91 prítomných hlasovalo za odvolanie Cigánikovej 67 poslancov, proti bolo 22, zdržali sa dvaja poslanci. Na jej odvolanie bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Kým poslanci nezvolia nového predsedu, výbor bude pravdepodobne riadiť Anna Záborská z OĽaNO. Strana SaS avizovala na piatok o 10.00 h tlačovú konferenciu, kde bude reagovať na odvolanie Bittó Cigánikovej z postu zdravotníckeho výboru.

Návrh na odvolanie Bittó Cigánikovej predložil poslanec OĽaNO Martin Čepček do parlamentu ešte 30. septembra. Čepček jej vyčítal, že nespĺňa odborné ani osobné predpoklady na funkciu. Poslanec tiež tvrdil, že Bittó Cigániková zneužíva svoje postavenie vo výbore na presadzovanie „progresívnej ideologickej agendy“.

„Poslankyňa Jana Bittó Cigániková sa opakovane správa vulgárne, hystericky a celkovo nedôstojne v pozícii poslanca NR SR, pričom z medializovaných informácií vyvstáva aj podozrenie z účasti na fyzickej potýčke s poslaneckou kolegyňou (Romanou Tabák – pozn. red.),“ napísal Čepček.

 „Obhajujem právo žien podstúpiť interrupcie, a to sa pánu Čepčekovi nepáči, lebo ženy majú povinne vynosiť všetky deti, porodiť ich a aj ich vychovať,“ uviedla Cigániková s tým, že dôvodom je aj obhajoba práv LGBTI+ ľudí.

„Je zaujímavé, že poslanec Čepček takto pomáha koalícii, aj keď nie je koaličným poslancom,“ povedala Bittó Cigániková ešte v októbri pre Pravdu s tým, že práve to, že navrhovateľom je poslanec Čepček, je dôkazom, že nejde o odbornú prácu. „Lebo o tej poslanec Čepček nemá ani páru. Ide o čisto politický trest z ideologických dôvodov. Viac by som ocenila, keby to navrhol niekto, kto aspoň trochu vie, čo robí,“ skonštatovala.

 Poslanecký klub OĽaNO sa odvolávania Cigánikovej nezúčastnil. „Aj keď na poste predsedníčky zdravotníckeho výboru urobila mnoho excesov, nebudeme sa mstiť nášmu bývalému koaličnému partnerovi,“ povedal po hlasovaní predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Na odvolanie Bittó Cigánikovej reagoval na sociálnej sieti aj minister financií a líder strany OĽaNO Igor Matovič. Uviedol, že poslanci SaS si sami „ODVOLALI TEPŠU“. „Keď mi naši poslanci z OĽANO povedali, že nebudú mať krvavé oči – ukážu gesto voči SaS a nezúčastnia sa hlasovania o odvolaní Cigánikovej, povedal som si že frajeros. Podržať tak neschopnú vulgárnu zrúdu, to chce fakt tonu pokory a sebazaprenia,“ napísal Matovič./agentury/

X X X

Skoro 60 dávok prevalcuje inflácia, doplatia na to chudobní. Môže za to chyba v systéme

Keď je zamestnanec nespokojný s platom, pôjde si za šéfom pýtať viac. Keď je však nespokojná s príjmom sociálne odkázaná rodina, vyššiu dávku od štátu si nevypýta. Na účte jej pristane pevná dávka, ktorá sa dvíha podľa dopredu nastavených pravidiel. A práve sociálne dávky absolútne nestíhajú nevídanej inflácii.

 Môže za to najmä kľúčový parameter sociálneho systému. Volá sa životné minimum. Od neho sa totiž odvíja finálna suma takmer 60 sociálnych dávok. Už v júni tohto roku životné minimum vzrástlo iba o 7,5 percenta, hoci náklady nízkopríjmových domácností by mali stúpnuť o 11,7 percenta. Výsledok? Hranica pre absolútnu chudobu, vyjadrenú životným minimom, sa reálne znížila o 3,8 percenta.

 Takýto nepriaznivý trend bude zrejme pokračovať aj v roku 2023. Analytici na ministerstve financií prognózujú, že nízkopríjmová inflácia zrýchli v júni 2023 až na vyše 16 percent. Životné minimum vzrastie len o 9,5 percenta, takže znovu dôjde k reálnemu zníženiu životného minima o 5,8 percenta, varuje ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak sa potvrdí pesimistický scenár na budúci rok, bude to mať za následok zníženie životnej úrovne zraniteľných skupín obyvateľstva.

 „Očakávame, že životná úroveň domácností v absolútnej chudobe klesne dva roky po sebe, spolu o skoro 10 percent,“ tvrdí pre Pravdu ekonóm Martin Šuster. Sociálne najslabší ľudia tak túto jeseň a zimu budú musieť siahnuť hlbšie do peňaženky. Také vysoké nárasty cien si krajina nepamätá viac ako 20 rokov.

Situácia je tak porovnateľná s platmi. Ak rast platov nestíha rastu cien, dochádza k poklesu reálnych príjmov a k znižovaniu životnej úrovne. Ľudia si tak môžu dovoliť kúpiť menej tovarov či služieb. Kým v súkromnej sfére si zamestnanci môžu vypýtať vyšší plat, pri dôchodkoch a dávkach je to inak. Tie neraz tvoria významnú časť príjmov rodinného rozpočtu a túto „výplatu“ už posiela sektor verejný, teda štát. A v prípade štátu je zvýšenie z mesiaca na mesiac niekedy veľmi obmedzené.

Medzi dávky naviazané na minimum patria napríklad rodičovské príspevky a daňové bonusy na deti, príspevky pre invalidov alebo dávky v hmotnej núdzi. Napríklad príspevok na bývanie má vzrásť v tomto roku z 59,40 eura na 63,90 eura v roku 2023. V číselnom vyjadrení je to 4,50 eura, čo je nárast o 7,6 percenta. Inflácia dosahovala v septembri 14,2 percenta. Za celý tento rok presiahne dvojcifernú úroveň, predpovedá Národná banka Slovenska či ministerstvo financií.

 Aj na tomto príklade je vidieť, ako konkrétne navýšenie príspevku na bývanie nestíhalo rastu cien. A presne na nepomer nárastu sociálnych dávok v porovnaní s infláciou upozorňuje rozpočtová rada. „Pre časť populácie s nízkymi príjmami to bude preto znamenať nižšiu kúpnu silu sociálnych dávok a pre inú časť stále nízkopríjmovej populácie sa zvýši daňové zaťaženie,“ kritizujú ekonómovia nastavenie sociálneho systému.

Zle nastavený systém

Mechanizmus valorizácie súm životného minima je pevne legislatívne ukotvený v zákone o životnom minime. Jeho sumy sa upravujú vždy k 1. júlu. Upravuje sa dvoma spôsobmi. Buď sa to deje na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu, alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Životné minimum sa automaticky upravuje podľa nižšieho z dvoch koeficientov. Od 1. júla je tak pre jednu plnoletú fyzickú osobu stanovené životné minimum na 234,42 eura mesačne. Rozpočtová rada upozorňuje, že pri valorizácii životného minima sa tak budúci rok – rovnako ako tento rok – uplatní rast čistého peňažného príjmu na člena domácnosti, ktorý má opäť rásť pomalšie ako inflácia nízkopríjmových domácností.

Systém valorizácie životného minima je na Slovensku veľmi nešťastne nastavený, upozorňuje Šuster. Podľa neho výber vždy nižšej hodnoty z dvoch koeficientov spôsobuje, že životné minimum bude rásť systematicky pomalšie než inflácia ako aj priemerné príjmy iných domácností. Dôsledkom toho sa celkovo od roku 1998 znížil pomer životného minima k priemernej mzde z 30 na 17 percent. „Inak povedané, kým životná úroveň pracujúcich, daná mzdami, postupne rastie, naša hranica absolútnej chudoby je prinajlepšom konštantná a v niektorých zlých rokoch ešte aj klesne. To zhoršuje príjmové nerovnosti a zvýrazňuje relatívnu chudobu tých najzraniteľnejších,“ opisuje dôsledky zle nastavenej valorizácie životného minima.

Za jednoduché a rýchle riešenie považuje valorizovať životné minimum iba o infláciu. Minimálne v budúcom roku by to bolo podľa Šustera viac než vhodné. „Z dlhodobejšieho hľadiska by však bolo lepšie valorizovať minimum rovnako ako rast priemernej mzdy (príjmov),“ dodáva.

Denník Pravda zisťoval, či rezort práce chystá zmeny vo valorizácii životného minima, na ktoré je naviazaných takmer 60 dávok. Priama odpoveď však z tlačového oddelenia neprišla. Pripomínajú valorizáciu z júla tohto roka, keď sa suma životného minima zvyšovala.

Dôchodky rastú podľa inflácie

Naproti životnému minimu rastú dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. Penzistom sa od 1. januára zvyšujú penzie novým valorizačným mechanizmom, ktorý platí od roku 2022. Porastú tak nie o fixnú tarifu, ako to bolo v minulých rokoch, ale o takzvanú dôchodcovskú infláciu, ktorá dosiahla 11,8 percenta. Priemerná starobná penzia, ktorá je momentálne 515 eur, tak stúpne o viac ako 60 eur. Dôchodcov tak od Nového roka čaká historicky najvyšší nárast penzií.

Problémom je, že dôchodcovia čakali na vyššiu penziu celý rok. Vysoká inflácia tu s nami bola celý tento rok, ale valorizácia dôchodkov sa zrealizuje až od januára 2023. Aj preto vláda kompenzovala nárast cien napríklad cez skoršie vyplatenie 13. dôchodku.

Protiinflačný balík pomoci

V súvislosti s enormným rastom cien rezort práce pripravil už druhý balík inflačnej pomoci. Prvý balík bol schválený v máji 2022 a najzraniteľnejšie skupiny sa k nemu dostali počas leta. Druhý inflačný balík pomoci bude zameraný na najohrozenejšie skupiny. Stoeurová pomoc bude určená celkovo pre 158-tisíc ľudí. Zo štátnej pokladnice na to bude použitých celkovo približne 15,6 milióna eur.

Vláda druhý balík predstavila, pretože do prvého balíka pomoci sa niektoré ohrozené skupiny nedostali a prepadli by tak cez sociálne sito. Pomoc bude vyplatená celkovo siedmim skupinám. Dvíhať sa budú napríklad prídavky na deti, pomoc bude určená tiež pre ťažko zdravotne postihnutých, siroty či domácnosti v hmotnej núdzi./agentury/

X X X

Rusko pripravovalo test torpéda s jadrovým pohonom, tvrdí CNN

 Spojené štáty v ostatných týždňoch pozorovali ruské námorné plavidlá, ako sa pripravujú na možný test nového torpéda s jadrovým pohonom. Pre televíziu CNN to povedal popredný americký predstaviteľ, ktorý má priame informácie o tejto záležitosti.

 Medzi plavidlami, ktoré sa zúčastnili na ruských akciách, bola aj ponorka s riadenými strelami Belgorod upravená na špeciálne operácie, schopná vypustiť podvodné zariadenia vrátane torpéda Poseidon.

Minulý týždeň boli plavidlá pozorované, ako opúšťajú testovaciu oblasť v Arktíde a smerujú späť do prístavu bez vykonania testu. USA sa domnievajú, že Rusi mohli mať technické problémy.

„Môžeme to vnímať ako súčasť širšieho obrazu a nedávnej ruskej vojenskej praxe, posielanie zle vycvičených a nedostatočne vybavených vojakov na Ukrajinu,“ povedal západný diplomat pre CNN. „Ruský vojenský priemysel prechádza ťažkými časmi a môžeme tiež vidieť, že západné sankcie na high-tech vojenský tovar majú účinok a musia pokračovať,“ dodal.

Americkí predstavitelia uviedli, že Rusko by sa mohlo pokúsiť torpédo otestovať znova, ale poznamenávajú, že vody v testovacej oblasti čoskoro začnú zamŕzať, čo obmedzí priestor pre operácie.

Torpédo Poseidon je bezpilotné podvodné zariadenie s jadrovým pohonom schopné niesť konvenčnú aj jadrovú muníciu. Jeho jadrový pohonný systém dáva Poseidonu prakticky neobmedzený dosah.

Spojené štáty neveria, že by nejaký test mohol obsahovať i odpálenie jadrového zariadenia. Akékoľvek potenciálne nebezpečenstvo by však pochádzalo z poruchy jadrového pohonného systému, čo by mohlo predstavovať riziko rádioaktivity./agentury/

X X X

Ženy v EÚ robia od štvrtka do konca roka zadarmo

V Európskej únii od 10. novembra do konca roka ženy pracujú zdarma a na Slovensku je týmto dňom 4. november. Informovala o tom vo štvrtok manažérka pre vzťahy s verejnosťou a komunikáciu Americkej obchodnej komory (AOK) v SR Veronika Yörümez pri príležitosti symbolického Európskeho dňa rovnakého odmeňovania, ktorý ustanovila Európska komisia na 10. novembra, aby upozornila, že ženy v Európe stále zarábajú priemerne menej než muži.

Ženy v Európskej únii zarábajú v priemere o 14 percent menej za hodinu než muži. To sú takmer dva mesačné platy, upozornila AOK. Ak sa bude pokračovať v rovnakom tempe, bude podľa Organizácie Spojených národov trvať 257 rokov, kým sa odstránia rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami.

AOK sa piatykrát venuje téme postavenia žien v spoločnosti a konferenciou Posilnenie postavenia žien: Od finančnej nezávislosti k udržateľnej budúcnosti chce inšpirovať a rozšíriť túto tému. Cieľom podujatia je motivovať súkromný sektor, verejné inštitúcie a celú spoločnosť, aby podporovali ženy, a deliť sa o príklady z praxe, zo spoločností, ktoré si zakladajú na rovnakom platovom ohodnotení a majú mechanizmy na podporu žien v kariérnom raste aj po návrate z rodičovskej dovolenky.

Zároveň je podľa AOK dôležité deliť sa o skúsenosti žien z finančného sektora, ktorému ešte stále dominujú muži, medzi hostkami sú aj slovenské podnikateľky a investorky, ktoré sa venujú podpore žien vo finančnej nezávislosti a zvyšovaniu finančnej gramotnosti. Muži sú v tomto procese dôležití jednak preto, lebo stále zastávajú väčšinu vedúcich pozícií a rozhodujú o kariérnom raste, no aj z pozície partnerov, manželov, kolegov a otcov, ktorí ženy podporujú.

Podľa výsledkov komunálnych a krajských volieb v SR z tohto roku je nízke aj zastúpenie žien vo verejnom živote, ich podiel v zastupiteľstvách krajov je okolo 17 percent, medzi starostami 26 percent a medzi poslancami samospráv 28 percent. Odstraňovať právne bariéry teda podľa AOK nestačí a keď má byť vyrovnané zastúpenie žien aj na najvyšších úrovniach rozhodovacieho procesu v oblastiach, ako sú verejný život, inštitúcie štátnej a verejnej správy, súkromný sektor, veda a výskum, je aktívna podpora žien nevyhnutná.

Americká obchodná komora zdôrazňuje, že podpora žien je celospoločenská téma s vplyvom na všetky aspekty života. Podľa nej je potrebné mať diverzné zastúpenie v správnych radách a manažmente v súkromných spoločnostiach, vo vede, vzdelávaní či v politickom živote, keďže odlišnosť prináša nové pohľady, nové riešenia, lepšie finančné výsledky či bezpečnejšiu spoločnosť, hodnoty a kvality, ktoré majú pozitívny dosah na všetkých, aktuality.sk

X X X

EMA odporučila na schválenie posilňovaciu covidovú vakcínu od firmy Sanofi

Európska agentúra pre lieky (EMA) vo štvrtok odporučila povoliť používanie posilňovacej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 od francúzskej spoločnosti Sanofi Pasteur. Vakcína vyvinutá v spolupráci s britskou farmaceutickou spoločnosťou GSK má názov Vidprevtyn Beta.

TASR správu prevzala z agentúry AFP a oficiálnej webovej stránky regulačného úradu EÚ. Výbor EMA pre lieky na humánne použitie (CHMP) odporučil použitie posilňovacej očkovacej látky Vidprevtyn Beta pre dospelých, ktorým boli v minulosti podané mRNA vakcíny od spoločností Pfizer a Moderna alebo vektorové vakcíny vyvinuté firmami AstraZeneca a Johnson & Johnson.

„Očakáva sa, že posilňovacia vakcína VidPrevtyn Beta bude pri obnove ochrany pred COVID-19 prinajmenšom taká účinná ako vakcína Comirnaty (od Pfizeru),“ uviedla vo vyhlásení EMA so sídlom v Amsterdame.

Štúdia, do ktorej sa zapojilo 162 dospelých osôb, podľa EMA ukázala, že posilňovacia očkovacia látka od Sanofi-GSK spúšťa vyššiu produkciu protilátok proti subvariantu omikronu BA.1 ako vakcína od Pfizeru. V rámci druhej štúdie vakcína poskytla ochranu pred rôznymi variantmi vírusu SARS-CoV-2 u 627 dospelých, ktorí počas prvého cyklu očkovania dostali iné dávky vakcíny.

Na základe dostupných dôkazov CHMP dospel k záveru, že prínos vakcíny VidPrevtyn Beta prevyšuje jej riziká, a odporučil povoliť uvedenie očkovacej látky na trh 27 členských krajín EÚ, aktuality.sk

X X X

Rozvod Charlesa a Diany podľa Netflixu. Piata séria Koruny je divácky príťažlivá, kritizujú ju však britskí expremiéri

Na obrazovky Netflixu prišla po dvojročnej pauze očakávaná piata séria veľkorozpočtového, cenami ovenčeného seriálu Koruna (The Crown). Ide zároveň o prvú sériu, ktorá vychádza po smrti kráľovnej Alžbety II. a princa Philipa.

Annus horribilis

Kým predchádzajúca séria pokrývala časové obdobie medzi rokmi 1979 a 1990, nová sa týka turbulentných rokov 1990 až 1997. Toto obdobie si mnohí dobre pamätajú, nové epizódy, aj na základe záujmu, ktorý si vyslúžili už pred premiérou, tak budú nepochybne divácky veľmi príťažlivé a prinesú Netflixu vysokú sledovanosť.

Nová séria zahŕňa aj „annus horribilis“ (latinský výraz pre „strašný rok“), za ktorý kráľovná Alžbeta II. označila rok 1992, kedy dosiahla 40. výročie jej nástupu na trón. Jej milovaný hrad Windsor zasiahol ničivý požiar a zničil 115 izieb, rozpadli sa tiež tri zo štyroch manželstiev jej detí, vrátane vtedajšieho princa Charlesa a Diany, princeznej z Walesu.

„Princ Charles tlačí na svoju matku, aby mu dovolila rozviesť sa s Dianou, čo predstavuje ústavnú krízu monarchie. Šíriace sa klebety hovoria o tom, že manžel a manželka žijú čoraz oddelenejšie životy a s čoraz intenzívnejším mediálnym záujmom sa Diana rozhodne prevziať kontrolu nad svojím vlastným rozprávaním, poruší rodinný protokol a vydá knihu, ktorá podkopáva verejnú podporu Charlesa a odhaľuje trhliny vo Windsorskej dynastii,“ približuje oficiálna synopsa Netflixu.

Piata séria, ktorú napísal scenárista Peter Morgan, čerpala podľa spisovateľa Andrewa Mortona z jeho biografickej knihy Diana: Her True Story, ktorú vytvoril v spolupráci so zosnulou princeznou.

Seriál sa tiež venuje kontroverznému rozhovoru, ktorý Diana poskytla pre BBC v roku 1995. S nečakanou úprimnosťou v ňom hovorila o krachu jej manželstva, o jej vzťahu s kráľovskou rodinou i o jej bulímii. Zaznela v ňom aj slávna veta „v tomto manželstve sme boli traja“, mysliac tým Camillu Parker Bowles.

Seriál sa tiež v jednej z epizód zaoberá neslávne známym a značne intímnym telefonátom z roku 1989, známym ako „Camillagate“ alebo „Tampongate“, medzi vtedajším následníkom trónu a Camillou (Olivia Williams), ktorý sa dostal na svetlo sveta v roku 1993. Britská tlač sa vtedy pýtala, či sa Charles po tomto škandále bude môcť stať niekedy kráľom.

Nová Alžbeta aj Diana

Keďže seriál vymieňa hereckú zostavu každé dve série, piata v poradí obsahuje nových hercov stvárňujúcich kráľovskú rodinu v 90. rokoch, vrátane nového obsadenia kráľovnej Alžbety II., princa Charlesa či princeznej Diany.

Panovníčku tesne pred jej sedemdesiatkou si tentokrát zahrá 66-ročná anglická herečka Imelda Staunton, ktorá sa v našich končinách preslávila ako Dolores Umbridge z filmov o Harrym Potterovi.

Ako uviedla v rozhovore pre magazín People, je pre ňu veľkou výzvou byť poslednou herečkou, ktorá v seriáli stvárni kráľovnú, keďže ľudia si toto jej obdobie ešte dobre pamätajú a budú ju viac porovnávať než v prípade predošlých herečiek Claire Foy či Olivie Colman.

Dianu stvárňuje 32-ročná austrálska herečka Elizabeth Debicki. Štafetu prevzala po Emme Corrin, ktorá si zahrala Dianu v 3. a 4. sérii, v rozmedzí rokov 16 až 28. „Dúfam, že ľudia budú cítiť, že v priebehu série u nej nastal obrovský vývoj. Ide o cestu človeka, ktorý v sebe nájde silnú súčasť samého seba, časť, ktorá toho toľko prežila a teraz môže rozkvitnúť,“ uviedla Debicki pre Entertainment Weekly.

Úlohu Charlesa získal známy anglický herec Dominic West. Zaujímavosťou je, že princa Williama v období dospievania stvárni jeho syn, Senan West. Svoj debut na obrazovke zažije v posledných epizódach série.

Novým princom Philipom sa stal herec Jonathan Pryce. Uvidíme aj postavy dvoch premiérov – Jonny Lee Miller, ktorého poznáme z Trainspottingu, stvárňuje premiéra Johna Majora, ktorý bol vo funkcii v rokoch 1990 až 1997. V role jeho nástupcu, Tonyho Blaira, sa predstaví Bertie Carvel. Dianinho posledného priateľa Dodiho Al-Fayeda si zahral Khalid Abdalla, jeho otca, egyptského podnikateľa Mohameda Al-Fayeda, stvárni Salim Daw.

Stať sa súčasťou hereckej zostavy seriálu Koruna je pre hercov veľká príležitosť. Víťazstvo na cenách Emmy získali Olivia Colman či Claire Foy za ich stvárnenie kráľovnej Alžbety II., Josh O’Connor za jeho stvárnenie Charlesa, Tobias Menzies za úlohu princa Philipa, John Lithgow za rolu Winstona Churchilla, ako aj Gillian Anderson za stvárnenie britskej premiérky Margaret Tatcher. Bude preto zaujímavé sledovať, ako zaujme svojimi výkonmi nová herecká zostava.

Kritika od expremiérov i známej herečky

Piata séria populárneho seriálu sa však nevyhla kritike, a to kvôli zahrnutiu niektorých kontroverzných príbehových línií týkajúcich sa súčasného panovníka, kráľa Karola III. Niektorí experti na britskú kráľovskú rodinu sa domnievajú, že nové epizódy môžu negatívne ovplyvniť vzťah časti verejnosti k novému panovníkovi.

Voči seriálu sa kvôli zobrazeniu ich postáv ohradili aj bývalí britskí premiéri. Tony Blair bol zvolený za predsedu vlády krajiny v roku 1997. V piatej sérii sa odohrá scéna, v ktorej sa vtedajší princ z Walesu stretne s novovymenovaným Blairom v snahe vydláždiť si cestu k svadbe s jeho tajnou spoločníčkou Camillou. „Nemalo by byť prekvapením, že je to úplná hlúposť,“ odkázal Blair cez svojho hovorcu.

Seriál kritizuje aj Blairov predchodca, John Major. Počas piatej série má jeho postava obavy, že rozdelená kráľovská rodina ohrozí národnú stabilitu. Major sa ohradil, že scéna, v ktorej Charles v snahe urýchliť svoj nástup na trón lobuje u premiéra, aby podporil abdikáciu jeho matky, kráľovnej Alžbety II., je vymyslená.

„Bude to veľmi zraňujúce pre rodinu, ktorá stále smúti za osobou, na ktorej živote bol celý dramatický seriál založený,“ uviedol expremiér v liste pre the Telegraph. „Netflix môže zaujať názor, že každá reklama je dobrá reklama. Uisťujem ich však, že nie je – najmä vtedy, keď znevažuje pamiatku tých, ktorí už nežijú, alebo vkladá slová do úst tým, ktorí ešte žijú a nie sú schopní sa brániť,“ dodal.

Proti seriálu verejne vystúpila aj herečka Judi Dench. „Sir John Major nie je sám, kto sa obáva, že najnovšia séria Koruny predstaví nepresný a zraňujúci popis histórie. Čím viac sa dráma približuje našej súčasnej dobe, tým viac je, zdá sa, ochotná rozmazávať hranice medzi historickou presnosťou a hrubou senzáciou,“ napísala oscarová herečka v liste, ktorý poslala novinám The Times.

Zároveň si myslí, že existuje riziko, že mnoho divákov, najmä tých v zámorí, bude vnímať seriálovú verziu histórie za úplne pravdivú. „Je to kruto nespravodlivé voči jednotlivcom a poškodzuje to inštitúciu, ktorú zastupujú,“ dodala a vyzvala Netflix, aby na začiatok epizód pridal upozornenie, že ide o fiktívnu drámu.

Tvorca seriálu Peter Morgan však opakovane hovoril, že jeho seriál nebol vytvorený tak, aby bol úplne historicky presný. Na kritiku reagovala aj herečka Claudia Harrison, ktorá hrá princeznú Anne. „Mojou úlohou je vždy rešpektovať inteligenciu publika. Poučovať publikum na celom svete a myslieť si, že ľudia si skutočne pri sledovaní myslia, že ide o dokument a že všetko, čo vidia, je skutočnosť, mi je nepríjemné,“ povedala pre The Guardian.

Na slávnostnej premiére novej série zasa vysvetlila, že seriál napísal výnimočný dramatik a jeho úlohou je predstavovať si rozhovory a to, ako sa mohli cítiť postavy.

K tomuto názoru sa prikláňa aj seriálová Diana, Elizabeth Debicki: „Je to jednoznačne vymyslené. Mám pocit, že to diváci vedia, pretože tam hrajú herci. Nikdy som nepozerala Korunu mysliac si, že toto je dokument, alebo že je to očividná pravda.“

Dominic West, predstaviteľ Charlesa, zasa na premiére série uviedol, že snahy o umiestnenie upozornenia pred epizódy sú „lichotivé“, keďže podľa neho na rozdiel od iných filmov, článkov, kníh a relácií, ktoré kedy boli natočené o kráľovskej rodine, pripadá divákom Koruna omnoho autentickejšia.

Netflix síce napokon pridal slová, že ide o „fiktívnu dramatizáciu inšpirovanú skutočnými udalosťami“, avšak len do textu pod trailer k piatej sérii. Pred samotnými epizódami sa toto upozornenie nevyskytuje.

Dianina smrť až v šiestej sérii

Piata séria sa končí v lete 1997, tesne pred smrťou princeznej Diany. Tou sa bude zaoberať až šiesta a zároveň posledná séria, ktorá sa práve natáča. Jej produkcia bola po úmrtí kráľovnej Alžbety II. v septembri tohto roka načas pozastavená.

Rozhodnutie zahrnúť tému tragickej smrti princeznej Diany do seriálu vzbudzuje v mnohých divákoch obavy, kritizovala ho aj britská tlač. Tvorcovia však ubezpečujú, že bude poňatá citlivo. Nebude zobrazená samotná automobilová nehoda v parížskom podjazde, iba to, čo jej predchádzalo a čo po nej nasledovalo.

V šiestej sérii pribudne niekoľko nových postáv vrátane Kate Middleton, ktorú si zahrá doposiaľ neznáma herecká tvár Meg Bellamy. Princa Williama v jeho študentských rokoch stvárni herec Rufus Kampa. Postava princa Harryho do šiestej série ešte obsadená nebola. Výroba posledných epizód seriálu potrvá do júna budúceho roka, na obrazovky sa dostanú pravdepodobne na jeho konci.

X X X

 Chcela som dieťa, snažila som sa… Jennifer Aniston úplne po prvýkrát prehovorila o tajnom boji s neplodnosťou aj umelom oplodnení

Bola to pre mňa náročná a bolestivá cesta… Jennifer Aniston je celé roky terčom bulváru kvôli špekuláciám o tehotenstve, karierizme a údajnom odmietaní detí, čo malo byť podľa niektorých aj dôvodom rozvodu s Bradom Pittom. Herečka teraz prvýkrát prehovorila o bolestivom boji s neplodnosťou.

„Snažila som sa otehotnieť. Bola to pre mňa náročná cesta, cesta snahy o počatie dieťaťa,“ prehovorila prvýkrát Jennifer o svojom osobnom príbehu o pokusoch stať sa mamou, uvádza magazín People.

Tajný a bolestivý boj s neplodnosťou

Herečka sa opäť vrátila k nekonečnej téme jej tehotenstva a toho, či chce alebo nikdy nechcela mať dieťa. Klebety o tehotenstve boli pre ňu vždy bolestivé, čo úprimne naznačila už niekoľkokrát, no teraz vysvetlila všetky okolnosti. Odkryla tajný boj s neplodnosťou.

„Všetky tie roky a roky špekulácií… Bolo to naozaj ťažké,“ poznamenala. „Podstúpila som umelé oplodnenie, pila som čínske čaje, všetko, na čo si len spomeniete. Skúšala som naozaj všetko. Dala by som čokoľvek za to, keby mi niekto povedal: Zmraz si vajíčka. Urob si láskavosť.“

Za rozchodom s Bradom nebolo odmietanie dieťaťa

V problémoch s počatím jej nepomohol ani rozchod s manželom Bradom Pittom v roku 2005 po 5 rokoch manželstva a ani zraňujúce špekulácie o tom, že uprednostnila kariéru pred deťmi.

„Boli to absolútne klamstvá,“ pokračovala Aniston. „Myslím, celý príbeh o tom, že som bola len sebecká… Záležalo mi len na mojej kariére. A, nedajbože, že žena môže byť aj úspešná a nemať dieťa. Aj to, že to bol dôvod, prečo ma manžel opustil,“ vysvetlila, že za rozchodom s Bradom nebol údajný fakt, že mu nechce dať dieťa, po ktorom on veľmi túžil.

Dnes neľutuje, ako veci napokon dopadli

Jennifer Aniston nešpecifikovala, kedy a koľkokrát podstúpila umelé oplodnenie. Povedala len, že to bolo pred niekoľkými rokmi. Dnes, keď má 53 rokov, už neľutuje to, ako sa veci vyvinuli. „Dnes som tu. Loď odplávala,“ povedala a dodala: „V skutočnosti teraz cítim malú úľavu, pretože už na to nemusím myslieť.“

Medzi 30-kou a 40-kou si prešla skutočne náročným obdobím, ktoré ju zmenilo. Nič z toho však neľutuje, pretože aj vďaka týmto skutočnostiam sa stala silnejšou ženou. „Som tak vďačná za všetky tie veci. Inak by som zostala v živote zaseknutá a bola naďalej osobou, ktorá bola taká ustráchaná, tak nervózna, taká neistá. Cítim sa najlepšie taká, aká som dnes. Lepšie, ako kedykoľvek predtým vo svojich 20. alebo 30. rokoch alebo v 40-ke.“

Kvôli bulvárnym správam sa cíti trápne už celé roky

Herečka už niekoľkokrát komentovala špekulácie o svojom tehotenstve slovami, že je to pre ňu veľmi zraňujúce a cíti sa zakaždým trápne. „Spôsob, akým ma zobrazujú médiá, len odzrkadľuje to, ako sú vnímané ženy vo všeobecnosti, hodnotené na základe zvláštneho ideálu krásy.“ Dlho sa snažila brať bulvár ako obyčajný komiks, presviedčala samú seba, že ho nesmie brať vážne, ale už si to viac hovoriť nedokáže. Takéto správy z druhej ruky ju ovplyvňujú už viac ako desaťročie a týkajú sa celého sveta žien, ktorých sa rozhodla zastať, aktuality.sk