Prečo Afrika, Kórea či Izrael nepomáhajú Ukrajine. Viaceré štáty sveta majú vlastné a čiastočne pochopiteľné dôvody, prečo neposielajú na Ukrajinu zbrane. Patrí k nim Izrael či Južná Kórea, ale aj Afrika či Latinská Amerika.

Svet sa v tom čase konečne ako-tak spamätal z konca druhej svetovej vojny, no tá ho zanechala rozdelený tak, ako nikdy predtým. Na jednej strane stál Západ na čele so Spojenými štátmi, na tej druhej Sovietsky zväz aj so svojimi satelitmi.

No napriek tomu, že z diaľky to pôsobilo, akoby bol svet rozčesnutý len na dve polovice, realita bola trochu iná. Desiatky krajín sa odmietli pridať k tomu-ktorému táboru a nechceli byť ani súčasťou studenej vojny.

Koncom 50. rokov sa na tomto základe začínal rodiť neformálny spolok, ktorý v roku 1961 dostal názov Hnutie nezúčastnených krajín a ktorý, nie náhodou, formálne založili v Belehrade, v tom čase hlavnom meste Juhoslávie.

Hoci po rozpade Sovietskeho zväzu už hnutie tak trochu stratilo zmysel, dnes ho čiastočne oživila ruská agresia na Ukrajine.

Arabské, africké či latinskoamerické štáty sa dnes podobne ako vtedy ocitli v nelichotivej situácii. Na jednej strane si podporou Ruska nechcú pohnevať Západ, na strane druhej sa nehrnú ani do podpory Ukrajiny, aby nenaštvali Kremeľ.

No nie sú to len prevažne chudobné krajiny známe aj ako „globálny juh“, ktoré chcú zostať mimo v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou. Aj viacerí západní spojenci si vybrali túto možnosť: pre vlastné záujmy si nechcú pohnevať Moskvu a výmenou za „domácu stabilitu“ radšej nepomáhajú Ukrajine vojensky.

Chudobný juh planéty zostáva mimo

Bola to jedna z najrýchlejších a najráznejších reakcií zo strany Valného zhromaždenia OSN, jediného zoskupenia planéty, kde má zástupcu každá krajina sveta. Už niekoľko dní po tom, ako Rusko 24. februára minulého roka napadlo Ukrajinu, tento najvyšší orgán OSN agresiu odsúdil. Nielen rýchlo, ale na jeho pomery aj mimoriadne jednoznačne. Za rezolúciu odsudzujúcu napadnutie Ukrajiny hlasovalo 141 štátov sveta.

Keď však malo prísť aj na konkrétne činy, mnohé krajiny sa rozhodli nepohnevať si Moskvu. Valné zhromaždenie neskôr v apríli hlasovalo aj o vylúčení Ruska z Rady pre ľudské práva, no návrh si už takú podporu nevyslúžil a hlasovalo za neho „len“ 93 štátov. Zdržalo sa 58 krajín vrátane Egyptu, Indie, Indonézie ale aj Juhoafrickej republiky.

A keď sa Západ rozhodol uvaliť sankcie na režim ruského diktátora Vladimira Putina, krajiny „globálneho juhu“ zostali opäť mimo.

Putin viaceré, najmä africké diktátorské režimy, podporuje aj vojensky a dnes v mnohých z nich pôsobia aj ruskí žoldnieri bojujúci proti tamojším povstalcom. Rusko systematicky buduje čoraz čulejšie ekonomické ale aj diplomatické vzťahy s africkými štátmi, čo bolo naposledy najviac vidieť v roku 2019 počas summitu v ruskom Soči, kam prišlo 40 afrických lídrov.

No nie sú to len krajiny tretieho sveta či bývalí alebo súčasní členovia Hnutia nezúčastnených, ktorí sa boja vojensky podporovať Ukrajinu. Medzi váhajúcimi sú aj niekoľkí zvyčajne západní spojenci.

Južná Afrika či Kórea. Ani oni si nechcú pohnevať Moskvu

Patrí k nim aj Juhoafrická republika a má to najmä historické dôvody. Tamojší Africký národný kongres (AFC), ktorý na čele s laureátom Nobelovej ceny za mier Nelsonom Mandelom, nevie Američanom zabudnúť, že v čase boja proti aparteidu nestál na ich strane. Africký národný front pritom krajine vládne od povalenia rasistického režimu v Južnej Afrike a samotného Mandelu Američania až do roku 2008 držali na zozname teroristov. Odstránili ho odtiaľ len päť rokov pred jeho smrťou.

Južná Afrika je považovaná za najvyspelejšiu krajinu kontinentu, no zároveň háji aj záujmy ostatných afrických krajín a považuje sa za súčasť „globálneho juhu“. A tie si nechcú pohnevať Rusko.

K zaujímavým západným spojencom, ktorý odmieta posielať zbrane na Ukrajinu, patrí aj kľúčový americký spojenec v Ázii – Južná Kórea. Tá pritom celosvetovo patrí k najväčším výrobcom zbraní a vlani ich produkciu ešte zvýšila o 140 percent. Južná Kórea si napríklad vyrába aj vlastné bojové lietadlá.

No namiesto toho, aby ich posielala na pomoc Ukrajincom, skôr ich dodáva západným spojencom. Dôvod tentoraz nie je historický, ale vysoko aktuálny – Juhokórejci považujú Rusko za jednu z dvoch krajín sveta (tou druhou je Čína), ktorá má aspoň aký-taký vplyv na kľúčového nepriateľa Soulu, teda Severnú Kóreu. Južná Kórea skrátka uprednostnila vlastný bezpečnostný záujem.

Izrael takisto váha. Dôvodom je Irán v Sýrii

Rovnaký dôvod na opatrný postoj pri Ukrajine má aj Izrael. Ďalší západný spojenec, ktorého vláda takisto neposiela zbrane na Ukrajinu, hoci izraelská armáda patrí k najmodernejšie vyzbrojeným. Ukrajinci prejavili špeciálny záujem najmä o izraelský protivzdušný systém známy ako Železná kupola, ktorý je považovaný za najsofistikovanejší na svete. No ani Izrael si nechce pohnevať Rusko – tentoraz je dôvodom Irán. Ak je pre Soul hlavným nepriateľom Severná Kórea, pre Izrael je to jednoznačne islamistický režim v Teheráne.

Rusko je v Sýrii, s ktorou susedí aj Izrael, považované za hlavného vojenského hráča. Moskva tam dlhodobo razí politiku zachovania status quo a s Izraelom má tichú dohodu o tom, že nedopustí príliš veľké zaangažovanie Iránu v sýrskej vojne.

„Rusko je najvýznamnejšou vojenskou silou v Sýrii a naša spolupráca s nimi napomáha nášmu odhodlanému boju proti iránskemu opevneniu na našej hranici,“ vyhlásil dnes už bývalý izraelský premiér Jair Lapid.

Napriek tomu je verejná mienka v Izraeli skôr na strane Ukrajine, hoci v krajine žije aj pomerne početná asi 15-percentná menšina so sovietskym (často ruským) pôvodom. Podľa nedávneho prieskumu až 76 percent Izraelčanov podporuje vo vojne Ukrajinu, zatiaľ čo Rusku fandí len 10 percent obyvateľov židovského štátu.

Zástupca africkej Kene v OSN opatrný postoj voči trestaniu Ruska za vojnu na Ukrajine mnohých krajín sveta okomentoval takto: „Predtým, než sa rozhodnete skočiť, mali by ste sa pozrieť pod seba. To je dobrá rada, ak ide o geopolitiku.“, aktuality.sk

 X X X

Výbušniny prišli z Poľska. Komando zodpovedné za útok na Nord Stream malo sfalšované pasy

Nemeckým vyšetrovateľom sa v snahe objasniť, kto stál za výbuchmi plynovodov Nord Stream 1 a 2 zo septembra minulého roka, podarilo identifikovať jachtu, ktorá bola údajne použitá počas tajnej operácie. Plavidlo bolo prenajaté od firmy so sídlom v Poľsku, ktorú zrejme vlastnia dvaja Ukrajinci, vyplýva zo zistení televízie ARD, rozhlasovej stanice SWR a týždenníka Die Zeit.

 Potrubné systémy a uzatváracie zariadenia na prečerpávacej stanici plynovodu Nord Stream 2 pri nemeckej obci Lubmin.

Reportáž ARD sa s americkým denníkom The New York Times zhoduje na tom, že za útokom na plynovod môže byť proukrajinská skupina.

Pri tejto tajnej operácii údajní páchatelia použili jachtu prenajatú od firmy so sídlom v Poľsku. Táto spoločnosť podľa ARD zrejme patrí dvom Ukrajincom.

 Na more vyrazil šesťčlenný tím: päť mužov a jedna žena. Išlo o kapitána, dvoch potápačov a dvojicu ich asistentov a o lekárku. Na miesta doviezli výbušniny a rozmiestnili ich tam. ARD uvádza, že nie je jasné, z akej krajiny pochádzali, pretože sa preukazovali profesionálne sfalšovanými pasmi. Použili ich údajne napríklad práve pri prenájme plavidla.

Loď nevyčistili

Toto komando vyrazilo 6. septembra z Rostocku. Vybavenie pre tajnú operáciu im predtým doviezlo do prístavu nákladné vozidlo. Plavidlo sa vyšetrovateľom podarilo nasledujúci deň lokalizovať v obci Wieck am Darß a neskôr na dánskom ostrove Christiansö ležiacom severovýchodne od ostrova Bornholm. Po akcii skupina vrátila loď majiteľom nevyčistenú, vyšetrovatelia tak vďaka tejto „chybe“ na stole v kajute dokázali zistiť stopy výbušniny.

 Podľa informácií ARD už vlani na jeseň tajná služba nemenovanej západnej krajiny odovzdala svojim európskym partnerom indície, podľa ktorých je za zničenie potrubia zodpovedné ukrajinské komando. Potom sa objavili ďalšie náznaky, že išlo o nejakú proukrajinskú skupinu.

ARD na svojich internetových stránkach píše, že aj keď stopy vedú na Ukrajinu, nepodarilo sa vyšetrovateľom doteraz zistiť, na koho pokyn údajní páchatelia konali.

 Z národných bezpečnostných kruhov nevylučujú, že mohlo ísť o operáciu pod falošnou vlajkou, to znamená, že skutoční páchatelia mohli stopy nastražiť tak, aby ukazovali na Ukrajinu. Vyšetrovatelia však podľa ARD zatiaľ nezistili nič, čo by tomu nasvedčovalo.

Prípad vyšetruje nezávisle na sebe Nemecko, Švédsko a Dánsko. Až pred niekoľkými dňami tieto krajiny informovali Bezpečnostnú radu OSN, že vyšetrovanie pokračuje a že z neho zatiaľ nie sú žiadne výsledky.

Spojené štáty a NATO označili útoky na plynovody, ku ktorým došlo sedem mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu, za „akt sabotáže“. Moskva zodpovednosť pripísala západným štátom a vyzvala Bezpečnostnú radu OSN na nezávislé vyšetrovanie. Ani jedna strana neposkytla dôkazy pre svoje tvrdenia./agentury/

X X X

Americké tajné služby vidia za sabotážou na Nord Streame „proukrajinskú skupinu”

Neexistujú dôkazy o tom, že by sa na operácii akokoľvek podieľal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj alebo ľudia z jeho okolia.

Americkí predstavitelia získali a preskúmali nové informácie, ktoré naznačujú, že za minuloročné výbuchy na plynovode Nord Stream je zodpovedná „proukrajinská skupina“. Napísal to v utorok denník New York Times (NYT) s tým, že neexistujú dôkazy, že by do útoku bolo zapletené ukrajinské vedenie, informuje TASR.

Agentúra Reuters nebola schopná túto správu nezávisle overiť a predstaviteľov USA nebolo možné bezprostredne zastihnúť, aby sa k nej vyjadrili. Kontaktovať sa nepodarilo ani zástupcov ukrajinskej a ruskej vlády.

Bez dôkazov

Spojené štáty a NATO označili útoky, ku ktorým došlo sedem mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu, za „akt sabotáže“. Moskva zo zodpovednosti za ne obvinila západných podporovateľov Ukrajiny a vyzvala Bezpečnostnú radu OSN na nezávislé vyšetrovanie. Ani jedna strana neposkytla dôkazy pre svoje tvrdenia.

Denník NYT s odvolaním sa na amerických predstaviteľov uviedol, že neexistujú dôkazy o tom, že by sa na operácii akokoľvek podieľal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj alebo ľudia z jeho okolia, alebo že by páchatelia konali na príkaz niektorého z ukrajinských vládnych predstaviteľov.

Americký denník napísal, že zo správy od spravodajských služieb vyplýva, že tí, ktorí útoky na plynovodné potrubia spáchali, boli štátni príslušníci Ukrajiny alebo Ruska vystupujúci proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Správa však nešpecifikuje, o akú skupinu šlo, ani to, kto operáciu riadil alebo zaplatil.

Citovaní predstavitelia USA nedospeli k jednoznačným záverom o získaných informáciách, „čo ponecháva otvorenou možnosť, že operáciu mohla mimo oficiálnych kanálov uskutočniť nejaká zástupná zložka s väzbami na ukrajinskú vládu alebo jej bezpečnostné služby“, napísal denník.

Motívy

Podľa správy agentúry AFP denník NYT konštatuje, že vzniknutá situácia vážne uškodila Rusku, ktoré získavalo milióny eur z predaja zemného plynu do západnej Európy. Mala však aj za následok zvýšenie tlaku na ceny energonosičov pre kľúčových spojencov Ukrajiny v západnej Európe.

Plynovody boli poškodené podmorskými výbušninami 26. septembra.

V tom čase sa špekulovalo, že motív na uskutočnenie takejto akcie malo viacero krajín, napríklad Rusko, Nemecko, Ukrajina, Poľsko, Británia či Spojené štáty.

Vo februári „veterán“ americkej investigatívnej žurnalistiky Seymour Hersh uviedol, že za operáciou s cieľom vyhodiť do vzduchu plynovod Nord Stream stáli Spojené štáty a pomáhalo im aj Nórsko.

Biely dom však Hershovu správu, ktorá sa odvolávala na nemenovaný zdroj, označil za „úplný výmysel“. Zatiaľ nevysvetlenými explóziami boli poškodené tri zo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 vedených na dne Baltského mora.

Plynovodom Nord Stream 1 v čase pred explóziou už plyn do Európy neprúdil kvôli rastúcemu napätiu medzi Moskvou a Západom po ruskej invázii na Ukrajinu. Moskva zastavenie prevádzky zdôvodňovala údržbou. Nord Stream 2 bol síce dokončený, spustený ale kvôli vojne na Ukrajine a protiruským sankciám nikdy nebol, aktuality.sk

X X X

Heger povedie do volieb stranu Demokrati. Tajný snem ho zvolil za lídra, členmi budú Káčer, Naď aj Hirman

 Na rozhodnutie o politickej budúcnosti dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera sa čakalo dlhé týždne. Svoj odchod z OĽaNO nakoniec oznámil v pondelok pred polnocou. O niekoľko hodín bol už známy aj termín tlačovej konferencie s Miroslavom Kollárom. Pred oficiálnym oznámením sa mal konať tajný snem, na ktorom zvolili Eduarda Hegera za lídra strany, ktorá podľa našich informácií zmení názov.

Eduard Heger predstavil novú stranu Demokrati.

Pre denník Pravda to potvrdil Kristián Čekovský, ktorý bude takisto členom strany a ktorý pred časom spolu s ďalšími poslancami klubu OĽaNO z hnutia vystúpili. Strana by sa mala volať Demokrati. Podľa informácií denníka Pravda z viacerých zdrojov by mal byť súčasťou aj odvolaný minister zahraničných vecí Rastislav Káčer či dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman.

 Kampaň budú financovať z prostriedkov strany Spolu, ktoré im boli vyplatené od štátu za výsledok vo voľbách. „Budeme sa uchádzať aj o podporu prostredníctvom transparentného účtu,“ uviedol.

Matovič v Slovenskom rozhlase uviedol, že odchod Hegera a vytvorenie novej strany bola vlastne idea lídra OĽaNO a celé to malo byť koordinované. „Toto je moja vízia a vízia ľudí, ktorí stoja za mnou,“ odpovedal Heger. Nepriamo tak vylúčil, že by to bola pravda.

Káčer chce, aby bola zo Slovenska lepšia krajina a nie taká, akej svedkom bol v Michalovciach. „Mne určite nejde o ministerskú stoličku. Je to zatiaľ môj najhorší džob, nikdy som nebol taký zaneprázdnený a za 20 rokov som najhoršie platený,“ reagoval Káčer.

  Heger zdôraznil, že s OĽaNO rokovať nebude. Rokovať plánuje aj s ďalšími stranami. „Nehovorím o žiadnom spájaní s OĽaNO,“ povedal.

„Priority jednotlivých koaličných partnerov sa v niektorých oblastiach líšili natoľko, že sa nedalo dosiahnuť dohodu a vzťahy boli napäté,“ reagoval po dlhšom úvode, v ktorom opakoval piliere novej strany, na opakovanú otázku, čo mu bránilo.

  Heger rokoval so všetkými koaličnými partnermi a súhlasili, aby pokračoval v poverení. „Keďže sa Slovensko nachádza v zložitej politickej situácii a naša vláda je v poverené, preto budeme pokračovať v poverení,“ povedal.

Odpovedi na otázku, aký je rozdiel medzi OĽaNO a Demokratmi, sa vyhol. Neodpovedal ani na to, prečo vlastne odišiel z OĽaNO, aký bol v hnutí problém a čo mu bránilo presadzovať politiku, akú má v pláne presadzovať teraz.

Predseda Šance a primátor Prešova František Oľha je hrdý na tento projekt. „Všetci, čo sú za mnou preukázali, že princíp spájania pod jednou značkou je im blízky. Myslím si, že Slovensko si zaslúži takýchto demokratov,“ povedal.

  Súčasťou strany Demokrati budú aj štyria ministri jeho súčasnej vlády: minister obrany Jaroslav Naď, minister hospodárstva Karel Hirman, minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a minister životného prostredia Ján Budaj, ktorí budú zároveň podpredsedami strany.

Demokrati zo spolupráce vylúčili Smer, Hlas, ĽS NS a Republiku. „Neexistuje možnosť, kedy by sme spolupracovali s Petrom Pellegrinim, Denisou Sakovou či Richardom Rašim,“ povedal. „Keď demokrati nespolupracujú a požierajú sa, demokracia je oslabená. Naopak, ak spolupracujú a vidíme to aj z histórie, Slovensko prosperuje a má úspech.“

„Vstupujeme do novej etapy, v ktorej demokrati musia občanom ponúknuť jasnú alternatívu,“ pokračuje Heger. Jeho strana bude mať päť pilierov – zdravé Slovensko, vzdelané Slovensko, bezpečné Slovensko, silné regióny a spolupráca s občianskou spoločnosťou a piatym pilierom je starostlivosť o najzraniteľnej­ších.

„Keď demokrati nespolupracujú a požierajú sa, demokracia je oslabená. Naopak, ak spolupracujú a vidíme to aj z histórie, Slovensko prosperuje a má úspech,“ povedal Heger s tým, že rokovania pokračujú ďalej a pozval aj ďalších odborníkov, aby sa pridali. Voličov ponúka umiernenú stredopravú politiku.

Za Hegerom stojí aj Andrea Letanovská, europoslanec Vladimír Bilčík, Kristián Čekovský, Jaroslav Naď, Ján Budaj, František Oľha a ďalší. „Chceme byť spojencom, ktorý sa nebojí vyjadriť svoj názor,“ hovorí Heger. „Chceme, aby Slovensko bolo krajinou, kde spravodlivosť nie je tovar,“ povedal Heger.

„Dnes tu stojím pred vami ako líder strany Demokrati,“ začal Heger rázne. Po boku Hegera a Kollára bude stáť aj Rastislav Káčer, Ján Budaj a Andrej Stančík. Talčová besedu o malú chvíľu začne.

Hegerova nová strana

Na kandidátke sú miesta aj pre členov strany Šanca a budajovcov. Nie je tajomstvom, že po boku Hegera bude stáť aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď a zrejme aj minister životného prostredia Ján Budaj.

 Súčasťou projektu však zatiaľ nebude Pavel Macko, ktorého strana o spájaní s Modrou koalíciou rokovala. „ODS vo vnútrostraníckom referende rozhodli, že budú pokračovať v úsilí o vytvorenie širšej Veľkonočnej dohody demokratických strán Pre lepšie Slovensko. S partnermi sa pokúsime vytvoriť alternatívu a dať šancu aj novým politikom,“ reagoval pre Pravdu.

Smer vyzýva prezidentku, aby vysvetlila, ako bude zabezpečovať riadny chod vlády

Smer kritizuje, že dočasne poverený premiér Eduard Heger a ďalší ministri už pôsobia v strane, ktorá neprešla voľbami.

„Dnes potrebujeme prezidentku, aby prevzala povinnosti a právomoci, ktoré má podľa Ústavy SR. Naďalej tvrdíme, že nikdy neboli tak splnené podmienky na zmenu termínu predčasných parlamentných volieb z 30. septembra na 1. júl, ako sa to stalo po tlačovej konferencii Hegera,“ povedal Robert Fico. Chce tiež vedieť, ako to Čaputová vidí s funkčnosťou poverenej vlády.

Hlava štátu by mohla podľa Fica úradnícku vládu vymenovať ešte tento týždeň. Smer je pripravený rokovať o podpore úradníckej vlády. Podmienkou je, aby boli predčasné voľby stanovené na prelome júna a júla.

Nová strana Demokrati vznikla podľa Fica na objednávku lídra OĽyNO Igora Matoviča. „Rozhodol sa vyslať Hegera na misiu do iného rybníka, kde verí, že táto zlátanina naberie určité percentá a potom budú môcť vytvoriť koalíciu,“ skonštatoval.

Hlas: Heger urobil podvod na voličoch, stále je čas na júlové voľby

Opozičná mimoparlamentná strana Hlas vyzvala Hegera, aby po odchode z OĽaNO vytvoril podmienky na menovanie úradníckej vlády a čo najskorší termín predčasných volieb. Hovorí o možnom júlovom termíne.

„Oddnes má krízou zmietané Slovensko na čele štátu odvolaného premiéra bez politickej príslušnosti a podpory v parlamente, ktorá by odzrkadľovala výsledky parlamentných volieb. A ktorý má ešte navyše v kompetencii dva rezorty, ktoré sa zásadne týkajú života ľudí,“ vyhlásila strana s tým, že dva rezorty sa ocitli v rukách človeka, ktorého zaujíma len jeho politická stolička. Strana označila Hegera za stelesnenie zlyhania a temnej minulosti amatérskej garnitúry.

SaS pôjde do volieb samostatne, Hegera vníma ako možného partnera

SaS pôjde do predčasných parlamentných volieb samostatne. Uviedol to jej líder Richard Sulík s tým, že ich strana je jasná, čitateľná a s dlhoročnými skúsenosťami. Novoohlásenú stranu Demokrati označil za možného partnera.

„Ponúkame stabilitu a skúsenosti, bez korupcie a chaosu. Som presvedčený, že toto osloví dostatočne veľa ľudí,“ uviedol Sulík. Príliš intenzívne spájanie podľa neho nesie so sebou riziko, že sa pospájajú ľudia, ktorí nevedia spolu fungovať. Jednotnosť v SaS je, ako tvrdí, dôležitá, ak chcú fungovať po voľbách v parlamente či vo vláde. Sulík priblížil, že na kandidátke SaS budú aj poslanci zo strany OKS. „Táto spolupráca je dlhoročná,“ doplnil Sulík.

KDH o Demokratoch: Nevidíme dôvod zapájať sa do OĽANO 2

Mimoparlamentné KDH považuje nový politický projekt dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera Demokrati za OĽANO 2. Nevidí dôvod sa do subjektu zapájať.

„Eduard Heger pred časom dostal od KDH ponuku miesta na našej kandidátke, lebo sme si mysleli, že patrí do nášho konzervatívneho hodnotového sveta. Ukázalo sa, že nie. Poučení z minulosti konštatujeme, že mačkopsy nefungujú. Potvrdilo to OĽANO a nevidíme dôvod zapájať sa do OĽANO 2,“ skonštatoval v stanovisku KDH jeho predseda Milan Majerský. „Po dvoch vládach Smeru a jednej vláde OĽANO si ľudia zaslúžia, aby sa mali lepšie,“ doplnil.

Hegerov projekt je podľa Majerského hodnotovo vzdialený od ich konzervatívneho videnia sveta. „Otázky o ďalšom spoločnom predvolebnom postupe sú teda bezpredmetné,“ uviedol pre TASR.

Polnočný koniec v OĽaNO

Dočasne poverený premiér Eduard Heger včera večer na sociálnej sieti oznámil, že definitívne odchádza z OĽaNO. „Dostal som od hnutia dôveru a príležitosť byť súčasťou vlády a neskôr riadiť našu krajinu. S hnutím som si prešiel dlhú spoločnú cestu. Zažili sme náročné i pekné chvíle. Robili sme aj chyby, pretože nie sme dokonalí, pretože sme len ľudia. Lepšie Slovensko však bolo našou prioritou,“ napísal na sociálnej sieti.

Podľa slov premiéra sa jeho úloha a poslanie v hnutí naplnili. „Mám vlastnú víziu o politike. Viem, že ak ju chcem naplniť, musím sa vydať vlastnou cestou. Život jednoducho prináša situácie, kedy sa musíme rozhodnúť. Ja to robím dnes,“ dodal Heger. Status mu komentoval aj líder OĽaNO, bývalý premiér a bývalý minister financií Igor Matovič. „Edo, veľa šťastia a dík za spoločnú cestu,“ napísal.

Predseda poslaneckého klubu hnutia OĽaNO Michal Šipoš verí, že sa poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi podarí spojiť všetky menšie demokratické strany, a to hlavne Kresťanskodemo­kratické hnutie a stranu Aliancia. Ich hlasy by podľa Šipoša vo voľbách prepadli a pomohli by tak mafii a extrémistom. Šipoš to uviedol na svojej sociálnej sieti po tom, čo Heger v noci na sociálnej sieti oznámil svoj odchod z OĽaNO.

„Heger sa definitívne rozhodol pre vlastnú politickú cestu. Jeho rozhodnutie beriem na vedomie a zároveň mu ďakujem za všetko pozitívne, čo pre hnutie OĽaNO, ako aj pre celé Slovensko urobil,“ doplnil Šipoš s tým, že on bude pod vlajkou OĽaNO aj naďalej pokračovať v boji proti korupcii a za lepšie Slovensko. „Čaká nás príprava na kľúčový zápas o zachovanie právneho štátu. Ideme naplno a sústredíme sa len na jeden cieľ – znovu poraziť mafiu,“ uzavrel./agentury/

X X X

Uvidíme OĽaNO 2? Heger vzal so sebou štyroch ministrov. Demokratov vraj vymyslel Matovič

O veľkom spájaní sa toho povedalo veľa. Najprv to mal byť tzv. veľký demokratický blok, spájanie stredopravých síl, no dnes pripomínajú rokovania lídrov skôr delenie. Pravica je opäť roztrúsená. Všetko sa zlomilo po tom, ako sa bývalý premiér Mikuláš Dzurinda rozhodol nevstúpiť do Modrej koalície. Miroslav Kollár preto dal prednosť Eduardovi Hegerovi, ktorého v utorok zvolili za lídra strany. Tá následne opäť zmenila názov. Spolu s premiérom získali Demokrati aj štyroch ministrov a ďalšie tri posty vrátane premiéra.

 Poverený premiér Heger oznámil, že odchádza z OĽaNO v noci päť minút pred pol dvanástou. Na jeho rozhodnutie sa čakalo dlhé týždne, hoci bol jeho odchod istý. Prečo neskoro večer a prečo cez sociálnu sieť? Po návrate z pracovnej cesty v Izraeli smerovali jeho kroky priamo k lídrovi hnutia Igorovi Matovičovi, ktorému rozhodnutie oznámil a rozlúčil sa s ním. „Nemohol som to spraviť skôr,“ zdôvodnil Heger. Aj keď to obaja prezentujú ako priateľský rozchod, neznamená to, že sa Heger časom nestane terčom Matoviča.

Demokrati vzali pod krídla viaceré menšie strany, ako je Šanca či Zmena zdola a rokujú s ďalšími. „To, že tu stojíme, dokazuje, že spájame sily. Egá idú bokom,“ zdôrazňoval premiér, aj keď to s realitou momentálne veľmi nekorešponduje. O veľkom spájaní už totiž definitívne nemôže byť reč. Väčšina veľkých a preferenčne silnejších strán sa chystá do volieb samostatne.

Premiér a štyria ministri

Jediný, kto dáva akú-takú nádej nejakej forme spájania sa, sú malé strany. Pár hodín po odchode z OĽaNO už bola známa aj Hegerova vlajková loď. Vo svojej ceste tzv. „zjednotiteľa“ bude pokračovať v Modrej koalícii, ktorej názov sa opäť zmení na Demokrati. Príbeh za jej vznikom je vraj podľa Hegera veľmi vtipný. „Raz, keď o tom napíšeme knihu, dozviete sa to,“ uviedol.

Heger sa stal lídrom strany tesne pred oficiálnou tlačovkou na tajnom sneme. Nebolo to však nič nečakané. Koniec koncov aj to bol dôvod, prečo spolupráca s Dzurindom skrachovala. Bývalý premiér to potvrdil slovami, že ho Miroslav Kollár vymenil za hegerovcov.

 A nie hocijakých. Spolu s Hegerom prišli do strany aj štyria poverení ministri – Rastislav Káčer (zahraničie), Jaroslav Naď (obrana), Karel Hirman (hospodárstvo) a Ján Budaj (životné prostredie).

Okrem štyroch spomínaných ministrov, ktorí s ním vstúpia do strany Demokrati, vedie Heger oficiálne aj ministerstvo financií a zdravotníctva. To je spolu s funkciou premiéra sedem vládnych postov, čo je najviac zo všetkých strán, pričom so sebou nemá oporu ani jedna z koaličných strán, ktoré prešli voľbami. Poverený minister vnútra Roman Mikulec sa zatiaľ nevyjadril k prípadnej spolupráci. „Minister sa aktuálne naplno venuje práci v prospech občana z pozície ministra vnútra. Otázka jeho politickej budúcnosti je otvorená, ako aj fakt, či bude v politike ďalej pôsobiť,“ reagovala pre denník Pravda hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Rezort na otázku, či s Hegerom rokuje, neodpovedal.

Heger rokoval so všetkými koaličnými partnermi a súhlasili, aby pokračoval v poverení. „Keďže sa Slovensko nachádza v zložitej politickej situácii a naša vláda je v poverení, preto budeme pokračovať v poverení,“ povedal.

Čo s nálepkou OĽaNO 2?

Aj keď to Heger oficiálne nepriznal, ponuka kresťanských demokratov byť dvojkou na kandidátke mu nevoňala. Svedčili o tom aj jeho slová po minulotýždňovom rokovaní vlády, keď uviedol, že by chcel ako premiér pokračovať. O spolupráci s KDH na čele s Milanom Majerským sa pokúšali na niekoľkých stretnutiach, na jednom z nich bola aj predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.

Spoluprácu s KDH a Alianciou ako absolútnu prioritu odporúčal Hegerovi v pondelok podvečer v Rádiu Slovensko aj Matovič. Podobne sa na sociálnej sieti vyjadril aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Ak prepadne možno štvrť milióna hlasov týchto strán, všetko to nemalo zmysel,“ povedal. „Miroslav Kollár, to je nepodstatné, lebo to je nula celá nula ničpercentná podpora,“ vravel Matovič.

Spoluprácu s KDH si však môže Heger po utorku definitívne vyškrtnúť zo zoznamu. Majerský v reakcii na Hegerovu novú stranu uviedol, že dal premiérovi ponuku, lebo si myslel, že patrí do ich konzervatívneho hodnotového sveta. „Ukázalo sa, že nie. Poučení z minulosti konštatujeme, že mačkopsy nefungujú. Potvrdilo to OĽaNO a nevidíme dôvod zapájať sa do OĽaNO 2,“ uviedol.

Práve ‚OĽaNO 2‘ je nálepka, ktorej sa Heger potrebuje zbaviť. Ako prvý hovoril o cielenom rozdelení OĽaNO Šipoš, ktorý načrtol, že ak sa rozdelia, získajú viac percent. Chcú to však robiť otvorene, a nie ako Hlas a Smer. Matovič v rádiu dokonca hovoril o tom, že Hegerova nová strana a jeho odchod bolo celé jeho nápad.

„Ja som ho v polovičke decembra oslovil s tým, že keď nechceme, aby sa mafia vrátila k moci, bolo by dobré urobiť všetko pre to, aby neprepadli hlasy najmä tých menších strán, ktoré prepadli v minulých voľbách,“ povedal. Heger najprv reagoval vyhýbavo a priamo sa nevyjadril. „Toto je moja vízia a vízia ľudí, ktorí stoja za mnou,“ odpovedal Heger. Neskôr novinárom odpovedal jednoznačnejšie. „Nič nevymyslel,“ odpovedal stroho.

 Nechcel sa vyjadriť ani k tomu, čo bol vlastne problém v hnutí a prečo z neho odišiel. „Sme tu, aby sme predstavili víziu našej novej strany,“ povedal. „Priority jednotlivých koaličných partnerov sa v niektorých oblastiach líšili natoľko, že sa nedalo dosiahnuť dohodu a vzťahy boli napäté,“ reagoval po dlhšom úvode na opakovanú otázku, čo mu bránilo presadzovať hodnoty v súčasnej vláde.

A aj keď to obaja prezentujú ako priateľský rozchod a Matovič dokonca hovorí o koordinovanom pláne, aj tento vzťah môže tvrdo naraziť. Heger už teraz jasne povedal, že žiadna spolupráca nebude. Líder OĽaNO síce hovoril, že o Hegerovi neplánuje hovoriť ako o zradcovi, ktorý využil OĽaNO, aby sa dostal do politiky; pri jeho štýle politiky a šikovných rečníckych obratoch je na to verejnosť zvyknutá.

Na jeho oznam o novej strane reagoval Matovič najprv krátkym poďakovaním pod Hegerovým polnočným statusom a až po niekoľkých hodinách niekoľkosekundovým oficiálnym videom. V ňom sa dopĺňali Šipoš, Matovič, ktorý zdôraznil, že ľudia v OĽaNO mu vždy kryli chrbát a poprial mu, aby takých ľudí našiel aj inde. „A nezabudni, hrajme fair play,“ dodal Karol Kučera.

S Hegerom odíde hnutiu aj časť voličov, ktorí majú dosť útočného štýlu politiky. Stať sa môže aj to, že matovičovcom klesnú preferencie a dostanú sa až na hranicu zvoliteľnosti.

 Modrý Dzurinda a demokrat Heger

Procesy urýchlilo aj nečakané rozhodnutie Dzurindu nevstúpiť do Modrej koalície. Miroslav Kollár tomu nerozumel, no rešpektoval to. O pár dní bývalý premiér oznámil, že sa najprv pod tlakom rozhodol ísť skratkou cez stranu Spolu, čo nevyšlo, a preto začne zbierať hlasy na vznik ďalšej strany Modrí – Európske Slovensko.

V súvislosti so situáciou okolo pôvodne plánovaného spájania sa so stranou Spolu mali len dve možnosti. „Rezignovať, alebo zabojovať,“ poznamenal. Pre Dzurindu je to uzavretá kapitola. „Ja som Modrý, táto partia je Modrí,“ uviedol. Kollár v reakcii uviedol, že nemá v pláne „pretekať sa“ s Dzurindom, kto je modrý. A vedel aj, prečo.

Napriek tomu stále verí, že Dzurinda by mohol byť súčasťou finálnej dohody. Podobne je na tom aj Heger. „Ja som sa s Mikulášom Dzurindom nerozišiel,“ uviedol s tým, že rokovania s Dzurindom nie sú pasé a budú prebiehať. Jedinou možnosť by bolo ponúknuť im miesta na kandidátke, no po vyjadreniach Dzurindu to nie je veľmi pravdepodobné. Dzurinda nechce, aby v krajine pokračoval chaos. Je otázne, či týmto chaotickým (ne)spájaním presvedčí voličov o tom, že chcú chaos zastaviť.

 Heger uviedol, že sa spájania nevzdávajú a rokovania prebiehajú aj s Alianciou či so stranou Občianski demokrati Slovenska (ODS) Pavla Macka. Ten však pre denník Pravda uviedol, že zatiaľ súčasťou strany nebude a to, že sa z rokovaní stiahol, nám potvrdili aj zdroje zvnútra strany.

Zároveň zo spolupráce jasne vylúčil štyri strany – Hlas, Smer, ĽS NS a Republiku. Demokrati chcú ponúkať umiernené stredové riešenia. „Áno, odmietame aj pána Pellegriniho,“ vyhlásil Heger s tým, že nemieni sedieť v jednej vláde s Richardom Rašim či Denisou Sakovou.

Dôležitá je aj otázka financovania kampane. Odchodom z OĽaNO Heger stráca možnosť ukrojiť si z takmer 11-miliónovej odmeny, ktorú OĽaNO ešte po voľbách má. Na otázku, z čoho chce kampaň financovať, odpovedal, že z prostriedkov strany Spolu, ktoré im boli vyplatené od štátu za výsledok vo voľbách.

„Budeme sa uchádzať aj o podporu prostredníctvom transparentného účtu,“ uviedol. Spolu si po voľbách rozdelilo príspevok a k dispozícii by mali mať okolo 275-tisíc. Limit v kampani sú tri milióny a je jasné, že aspoň podľa oficiálnych príjmov stranám ako OĽaNO, SaS či Smer konkurovať nemôžu. Heger však môže ťažiť u časti voličov aspoň tým, že ho poznajú./agentury

X X X

Toto vám nepovedali? Pravda o vysokých úrokoch na hypotékach

Asi patríte k tým Slovákom, ktorí splácajú hypotéku na byt alebo dom. A veľmi pravdepodobne s nevôľou sledujete, ako banky každú chvíľu oznamujú zvyšovanie úrokových sadzieb. Veď už aj tak nám splátky úverov odkroja značnú časť príjmu. A máme platiť ešte viac?

Počet úverov na bývanie s fixáciou od 1 do 5 rokov (2021-2022)Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Prečo to banky robia? „Tým, že platíme viac, pomáhame skrotiť infláciu,” vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. Ako to ale myslí a naozaj máme veriť tomu, že keby to takto centrálni bankári nerobili, tak by nám na konci dňa ostalo v peňaženkách ešte menej peňazí? A prečo vlastne musia za infláciu „zaplatiť“ bežní ľudia?

Jablková metafora ukazuje výrazné zdraženie hypoték za posledné obdobie.Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Tour de paralen

Mimochodom, počuli ste už výraz „lieková turistika“? Na rozdiel od vysokohorskej ju pravdepodobne absolvujete s úplne iným zdravotným zámerom. Namiesto lepšej kondičky si z výletu po lekárňach domov prinesiete balenia liekov, ktoré vám predpísal váš lekár.

Komplikácie s dodávkami liekov pociťujeme už dlhšie a ani koncom zimy sa situácia viditeľne nezlepšila. Podľa európskeho prieskumu sa nejedná o lokálny problém a nedostatok pravdepodobne vzniká už u výrobcov. Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory upozorňuje, že väčšina liekov sa vyrába v ázijských krajinách, ktoré majú problémy s aktuálne vysokou cenou výrobných vstupov. Problém je však aj s obalmi, do ktorých sa tabletky balia. Na trhu nám tak vznikla situácia, kedy spotrebiteľ musí lieky jednoducho hľadať – a to nielen v miestnych, ale často aj zahraničných lekárňach. Dokedy táto situácia potrvá? A čo vieme spraviť, aby sme ju zvládli v zdraví?

Už aj vy ste boli na „liekovej turistike“? Prečo ju vôbec musíme absolvovať?Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Na tieto a iné otázky jednoducho a zrozumiteľne odpovedá trinásta epizóda relácie JANOLYTIK s Janom Gorduličom, ktorá vás prevedie aktuálnymi témami zo sveta ekonomiky a financií. S pravidelným hosťom, analytikom Slovenskej sporiteľne, Matejom Horňákom a prezidentom Slovenskej lekárnickej komory Ondrejom Sukeľom sa pozrú na to, ako sa vyvíja lieková kríza na Slovensku a ako bojuje Európa so stále aktuálnou infláciou.

Páči sa vám táto relácia?

Prihláste sa na odber denného newslettra aktuality.sk a každý druhý utorok o 17:00 v ňom nájdete najnovší diel relácie Janolytik s ekonomickými aj lifestylovými témami, ktoré aktuálne rezonujú spoločnosťou, aktuality.sk

X X X

Kňazov upratoval, kam sa dalo. Ján Pavol II. vedel o zneužívaní detí a tajil to

Sv. Ján Pavol II. ešte ako arcibiskup v Poľsku vedel o sexuálnom zneužívaní detí kňazmi, ktorí mu boli podriadení, a snažil sa ho utajiť, vyplýva z reportáže poľskej televízie TVN24.

 Karol Wojtyła bol prvým netalianskym pápežom od roku 1522. Na snímke fanúšik Jána Pavla II.

Televízia TVN24 uviedla prípady troch kňazov, ktorých budúci pápež, vtedy arcibiskup Karol Wojtyla, v 70. rokoch minulého storočia – po tom, ako boli obvinení zo zneužívania maloletých – presúval medzi farnosťami alebo posielal do kláštora, informuje TASR.

Kňaza – agenta poslal do Rakúska

Jeden z nich – Boleslaw Saduš – bol poslaný do Rakúska, kde pôsobil ako farár. Wojtyla s ním udržiaval kontakt aj po tom, ako sa stal pápežom. Okrem toho bol Saduš registrovaným agentom poľskej tajnej služby s krycími menami „Kanon“ a „Brodecki“.

TVN24 uviedla, že jeho rakúski farníci dodnes nepoznajú skutočné dôvody, prečo bol poslaný do Rakúska. „Bolo nám povedané, že to bolo z dôvodu nedostatku kňazov…a on vedel po nemecky,“ povedal jeden z farníkov, Johann Schmidl, ktorý bol zároveň Sadušovým šoférom.

Dvaja z tejto trojice kňazov, Eugeniusz Surgent a Józef Loranc, si nakoniec za zneužívanie odsedeli krátke tresty odňatia slobody, uviedla televízia TVN24, keď prezentovala výsledky svojho dva a pol roka trvajúceho pátrania. Žiadny z kňazov nebol v dôsledku svojho konania zbavený kňazstva.

Televízia TVN24 citovala z dokumentov poľských tajných bezpečnostných služieb z čias komunizmu, ktoré sa snažili zdiskreditovať katolícku cirkev a mali v nej svojich informátorov.

Mlčal, držal sa postupov

Tieto dokumenty sa nachádzajú v archívoch štátneho Ústavu pamäti národa.

Vyšetrovanie televízie TVN24 na základe svojich zistení dospelo k záveru, že Wojtyla nepochybne vedel o pedofilných kňazoch vo svojej arcidiecéze a snažil sa ho utajiť.

 Vo vysielaní TVN24 vystúpil aj novinár, ktorý písal o prípadoch zneužívania kňazmi v krakovskej diecéze a ktorý tvrdil, že Wojtyla reagoval v súlade s vtedajšími postupmi katolíckej cirkvi.

Dominikánsky mních Pawel Gužyňski v utorok pre TVN24 povedal, že dané zistenia postupne povedú k „dekonštrukcii obrazu Jána Pavla II., na ktorý sme boli doteraz zvyknutí“.

Búrlivé reakcie

Pripustil, že niektorí ľudia nemusia byť pripravení vyrovnať sa s novými faktami. Gužyňski však zdôraznil, že „neexistuje znak rovnosti medzi svätorečením a úplnou absenciou chýb, dokonca zločinov, v niečom konaní“.

Poľskí cirkevní predstavitelia poverení ochranou mladistvých v utorok v komuniké uviedli, že je potrebný ďalší výskum, kým bude možné Wojtylove činy „spravodlivo posúdiť“. Zdôraznili, že cirkev je pripravená vypočuť si obete zneužívania a podporiť ich.

Vyšetrovanie kanála TVN24 vyvolalo v Poľsku búrlivé reakcie: niektorí pozorovatelia ho vysmiali ako pokus ľavicových síl zničiť pamiatku Jána Pavla II.; iní požadovali, aby katolícka cirkev odhalila pravdu.

Aj jeho nasledovníci

Ján Pavol II. nie je jediným pápežom, ktorý je pod drobnohľadom v súvislosti s riešením problému sexuálne „predátorských“ kňazov.

Aj jeho nástupcovi Benediktovi XVI., ktorý zastával oveľa prísnejší postoj a kvôli zneužívaniu maloletých zbavil kňazstva stovky duchovných, sa správe vypracovanej na objednávku katolíckej cirkvi v Nemecku vyčíta, že v čase, keď bol mníchovským biskupom, riešil štyri prípady pedofílie.

 Obvinenia, že ako biskup nereagoval na prípady zneužívania detí kňazmi vo svojej rodnej Argentíne i v Čile, boli adresované aj súčasnému pápežovi Františkovi.

Komentátori poznamenali, že hierarchia katolíckej cirkvi sa väčšinou snažila chrániť imidž inštitúcie, čomu dávala prednosť pred potrebami obetí pedofilov z radov duchovných./agentury/

X X X

Súd s kľúčovým svedkom policajnej inšpekcie: Kaľavský vypovedá cez telemost, spomína premiéra Hegera aj praktiky na NAKA

 Bývalý šéf operatívcov NAKA čelí obvineniu z korupcie a vynášania informácií. Vyzradiť mal najdôležitejšie policajné akcie. Na Slovensko nepríde, žije v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl.

V utorok predpoludním sa súd v Pezinku spojil so súdom v Bosne a Hercegovine cez videokonferenciu. Krátko na to sa na obrazovke objavil Ján Kaľavský. Verejnosť ho nemala možnosť príliš spoznať, expolicajt totiž ušiel do Bosny a Hercegoviny, známa bola len jeho fotografia z vyhláseného zatykača.

V belasej košeli sedel vedľa miestneho obhajcu a prikyvoval sudcovi Miroslavovi Mazúchovi, ktorý ho poučoval o právach. Fotografovať či natáčať samotný výsluch verejnosť nesmie.

Text pokračuje pod reakciou žalobcu:

„Chcem sa vyjadriť k bodom obžaloby. Chcem, aby ste počuli pravdu, ako to celé bolo,“ povedal na úvod obžalovaný.

„Necítim sa byť vinný, žiaden skutok som nespáchal,“ začal s výsluchom. Prokurátor Ladislav Masár upozornil, že obžalovaný číta. „Len chcem, aby to bolo chronologické.“ Po výsluchu musel Kaľavský ukázať cez video aj poznámky, s ktorými si pomáhal pri výpovedi. Ide o takmer 5 strán rukou písaného textu.

„Ide o pomstu mojich bývalých kolegov, za to, že som sa rozhodol vypovedať o nezákonných postupoch kolegov z NAKA,“ povedal Kaľavský.

Vysvetľuje, že mobil, ktorý dostal od Petra Petrova, aj riadne zaplatil, na benzínovej pumpe a odovzdal zaň 500 eur. Ďalej tvrdí, že poprosil podnikateľa Petrova, aby mu kúpil okná na firmu, „vedel som, že budú lacnejšie, keď to bude bez DPH“. Zároveň ale tvrdí, že faktúru chcel preplatiť, no Petrov mu faktúru už nedal, sám navrhol, že mu to uhradí.

Kaľavský potvrdzuje aj rozhovory o autách, ale opisuje inú verziu. Auto vraj nebolo dobré, zaplatil 500 eur, motorové vozidlo po mesiaci nešlo a vrátil ho v autobazáre v Leviciach späť.

Kaľavský: nič som nevyzradil

Obžalovaný priznáva, že nemal dosť peňazí, preto si aj ďalšie veci, napríklad za servis a súčiastky na auto, vybavoval cez Petrova a jeho firmu. Z dôvodu, aby platil menej, teda cenu bez DPH. Opäť zopakoval príbeh, že chcel Petrovovi preplatiť faktúru, no ten mu to neumožnil.

„Petrov mi telefonoval, bol prekvapený, že má byť akcia Tiger, bojí sa o seba, lebo celá Bratislava vie, že ho prezývajú Tiger. Ja som mu povedal, že mu neviem pomôcť. O hodinu mi volal, že kolega z Nitry mu povedal o akcii a ide o anabolíka.“ Kaľavský spomína, že na akcii Tiger participoval, lebo prekladal z francúzskeho jazyka. „Bol som za túto akciu odmenený. Petrovovi som ukázal fotografie, ale až po zásahu.“

Kaľavský spomína aj ďalšie rozhovory s Petrovovom. Vraj ho vypaľovali policajný funkcionár Bernard Slobodník a šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. „Petrov mi tvrdil, že má sa realizovať veľká skupina Hraško, Krajmer a spol.,“ tvrdí Kaľavský cez telemost. Dodáva, že on mu nevyzrádzal informácie o policajných akciách, bolo to vraj naopak. „Sú to výmysly.“

„Bol to môj informátor, nie ja jeho, ako tvrdí,“ opäť okomentoval vzťah s Petrovom obžalovaný Kaľavský. „Ja som vedel, čo je Petrov za človeka, jeho služby sme ale využívali, lebo tie boli prospešné pre operatívcov, o čom poviem.“

 O Petrovovi a praktikách NAKA

Kaľavský na obrazovke vytiahol malý biely papierik z peňaženky. Hovorí, že chce dodať súdu dôkaz o tom, že Petrov mu napísal značku konania a žiadal intervenciu na súde, lebo sa vraj bojí.

K expolicajtovi Marianovi Kučerkovi povedal, že o zadržiavacej akcii nevedel. „Majo mi volal, že Jano, nevieš, či bude realizácia? Ja som nevedel,“ povedal obžalovaný.

„Rozumiem, že Petrov na mňa začal vypovedať, vytvoril si pozíciu v rámci NAKA tak silnú, že chcú mu pomáhať a musia,“ vyhlásil Kaľavský zvýšeným hlasom.

K akcii na exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského povedal, že nie je pravda, že vyzradil plány. „Volal mi Petrov, pýtal sa, či bude zadržiavaný farár, to bola prezývka pre Pčolinského,“ povedal obžalovaný s tým, že on informácie o akcii nevyzradil.

Expolicajt Kaľavský sedí v Bosne a Hercegovine, postupne zvyšuje hlas a chce rozpovedať príbeh, prečo ho vraj nezákonne obvinili. „Povedal som Branislavovi Zurianovi o praktikách, ktoré sme robili s Petrovom. Povedal som mu, že aj jeho chce Petrov odstrániť,“ tvrdí Kaľavský, že toto boli počiatky jeho obvinenia. „Petrov mi hovoril, že zbavíme sa Pukačky, to bola prezývka pre Zuriana.“

Obžalovaný hovorí, že „účelovo sme zamieňali listy“ pre väzobne stíhaného Milana Lučanského. Menuje svojich kolegov z NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ktorí vraj účelovo manipulovali svedka v kauze takáčovci.

Kaľavský skáče z témy na tému, medzirečou spomína aj stretnutie s premiérom Eduardom Hegerom v sídle Tiposu. „Aj on povedal, že veď to nie je normálne, vy ani neviete, čo sa deje,“ opakuje údajné slová Hegera.

Obžalovaný hovorí, že polícia vyšetrovala hlava nehlava, „robili sme zverstvá, bolo to hrozné“. Spomína na stretnutie s prokurátorom Ondrejom Repom, ktorý sa vraj pýtal na dôkazy na Roberta Fica (Smer). „Robili sa veľké akcie, my sme sa tešili. Jano Čurilla sa tešil, že na základe feťáka sme zavreli Kováčika,“ hlasno hovorí obžalovaný.

Sudca Mazúch ho opäť prerušil a požiadal ho, aby sa vyjadroval ku skutkom v obžalobe.

Kaľavský sa tak opäť dostal ku kľúčovému svedkovi Petrovi Petrovovi. Ten si ho vraj tajne fotografoval, mal sa vyjadriť aj tak, že si platí novinára.

„Peter Petrov mal takto 30 až 40 ľudí na NAKA,“ opisuje Kaľavský vzťahy Petrova na bezpečnostné zložky.

Obžalovaný opakovane priznáva, že Petrov bol jeho informátorom, no popiera, že by mu pomáhal. O svojom zadržaní na jeseň 2021 sa dozvedel z tlačovky Roberta Fica, preto odišiel do Bosny a Hercegoviny.

Pôžičky, hotovosť, splátky

Prokurátora Ladislava Masára zaujíma, prečo zaplatil Rastislavovi Jakubekovi za mobil (od Petrova) 500 eur. Obžalovaný nevedel, odkiaľ nabral túto sumu, faktúru nikdy nevidel. „Spadol mi mobil, rozbil sa mi displej, dohodli sme sa na benzínovej pumpe, ja som nevedel, koľko mobil stojí.“

K oknám na chate, ktoré zaplatila Petrovova firma, Kaľavský povedal, že sumu za okná nevie. „Okná som vyberal ja. Petrov mi povedal, Janko, nechaj tak, to je dar odo mňa. Keď som si chcel vybudovať vzťah s informátorom, to nebolo o tom, že som mu platil. Navštevovali sme sa, chodili sme k sebe domov, mali sme bližší vzťah ako si myslíte. Preto ma to tak mrzí,“ opisuje Kaľavský vzťah s Petrovom. Viac sa už nesnažil, aby okná zaplatil, nepamätá si, či komunikoval s dodávateľskou firmou.

Kaľavský opakovane naznačuje, že nemal peniaze. Napríklad pri kúpe ojazdeného auta. „Zaplatili sme poistku, ja som Petrovovi zaplatil prvú splátku 500 eur v hotovosti. Bolo to u Petrova doma, ale nepamätám si, kto tam bol.“ Dvojica Kaľavský a Petrov boli dohodnutí, že auto bude policajt splácať každý mesiac 500 eur, lenže auto sa hneď na druhý deň už kazilo, tečie olej. „Zaplatil som hneď za prvú opravu 400 eur, auto som už nechcel.“

Aj pri kúpe ďalšieho auta si Kaľavský pomohol informátorom Petrovom. Požičal si od neho 5-tisíc eur, ale keďže z kúpy auta nič nebolo, peniaze mu vrátil. „Myslím, že som si to nahral, ako mu vraciam peniaze.“

Napokon si Kaľavský požičal od iného kolegu, celkovo 16-tisíc eur. Zrejme ide o Mariána Kučerku, ktorý rovnako ako Kaľavský šéfoval operatívcom NAKA. „Priniesol mi ich do Modry, asi týždeň pred kúpou auta. Bolo to v obálke, sčítal som to, peniaze som použil. Ja som ho poprosil, že či mi požičia peniaze. Povedal som, že potrebujem asi 15-tisíc. Dohodli sme sa, že keď si nasporím nejakú sumu, tak mu vrátim postupne. Nespísali sme žiadny dokument, žiadne zmluzvy. Požičiaval som si viackrát peniaze, vždy som vrátil.“

Kaľavský poodhaľuje svoju finančnú situáciu. „Ja som si požičiaval ako policajt, každý mesiac som si musel požičiavať. Manželka bola na materskej, mám dvoch synov, choval som psy, len aby som mal, aby som nemusel páchať trestnú činnosť. Požičiavali sme si od rodičov, známych, ako každý na Slovensku, aby som neplatil úroky v banke.“ Privyrábal si ako tréner.

Obžalovaný však o pár sekúnd spomína, že mal slabosť na Petrovovu dcéru, ktorá je zdravotne znevýhodnená. Vzápätí dodáva, že odvádzal dve percentá, „čo bola pri mojom plate dosť vysoká suma“, aby si Petrovova rodina prilepšila „o korunku“.

Kaľavský na otázky prokurátora popiera, že by mal prístup k živým spisom, „mal som len informácie od operatívcov, od mojich podriadených.“ Vzápätí sa priznáva, že s kolegami klamali sudcov pri nasadení odposluchov, aby mohli lokalizovať páchateľov.

Expolicajt spomína ďalší príbeh. Vraj v jednom aute pred čerpacou stanicou v Rači v Bratislave sedel s Petrovom a policajtom Marianom Kučerkom. Vraj sa tam bavili o blížiacej sa akcii na Kučerku, Petrov ho inštruoval, že má vypovedať o korupčnom správaní sa exšéfa inšpekcie Andriánov Szabóovi a on dodá faktúry.

Szabó je dnes právopaltne odsúdený za korupciu, priznal sa a súd mu schválil dohodu o vine a treste.

Prokurátor Masár sa Kaľavského pýta, prečo radil kolegom, ako majú zadržať policajného exprezidenta Milana Lučanského. „Som človek, bol môj nadriadený,“ vysvetľuje obžalovaný. Chcel predchádzať chybám zo strany polície pri zadržiavacích akciách. Kaľavský popisuje, prečo začal vypovedať proti kolegom. Tvrdí, že mu neprekážali zverstvá, kým robili na takáčovcoch, ale keď ich začali robiť na vlastných kolegoch, to už bolo pre neho vraj príliš.

Na Slovensko sa nevráti

Otázky na klienta má aj jeho obhajkyňa Eva Mišíková. Tú zaujíma, ako sa Kaľavský s Petrovom spoznal, prečo sa rozhodol urobiť z neho policajného informátora.

Mišíkovú zaujíma, či už na jar 2021 vypovedal o trestnej činnosti, ktorá mu je dnes kladená za vinu. Obžalovaný potvrdil, že áno, vypovedal viackrát a v rôznom postavení.

Sudca Mazúch sa Kaľavského pýtal, ako je možné, že podpísal uznesenie o obvinení zo septembra 2021, hoci už bol v zahraničí. Obžalovaný vysvetlil, že syna a manželku už vopred splnomocnil, aby rodina mohla žiť riadne na Slovensku.

„Utiekol som zo Slovenska, bál som sa o svoj život a zdravie. Vzal som všetky peniaze a odišiel som preč, opustil som manželku a deti, bolo to asi v auguste 2021.” Najprv bol v Chorvátsku, potom v Čiernej hore, potom v Bosne a Hercegovine. Vysvetľuje to tak, že Bosna je jazykovo bližšia Slovensku a domnieval sa, že to bude preňho jednoduchšie ako v anglicky hovoriacej krajine.

Sudca chce vedieť, ako si Kaľavský predstavuje pokračovanie hlavného pojednávania. „Chcem byť nápomocný akokoľvek na diaľku, lebo sa bojím o svoj život. Som k dispozícii, ale nevrátim sa na Slovensko,” povedal. Napokon dal súhlas na konanie v neprítomnosti. Znamená to, že pojednávanie môže pokračovať ďalej, Kaľavský nemusí prísť na Slovensko, na súde v Pezinku ho bude zastupovať obhajkyňa.

Najbližšie pojednávania súd nariadil na 30. marca, 4. apríla, 14. apríla, 10. až 12. mája, 13. a 14. júna 2023.

Zradil kolegov?

Ján Kaľavský v minulosti šéfoval operatívcom Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sú súčasťou tímu Očistec. Po prevalení jeho podozrivých kontaktov otočil a začal spolupracovať s inšpekciou a donášať na kolegov. V septembri 2021 ho obvinili z korupcie a vynášania informácií z polície. Vlani v januári podal prokurátor obžalobu na súd.

Dnes už bývalý policajt je stíhaný pre pokračovací zločin prijímania úplatku, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti.

„Predmetom obžaloby je podozrenie z prezrádzania citlivých informácií z prostredia Policajného zboru nepovolaným osobám, a to čiastočne za rôzne neoprávnené majetkové plnenia,“ informoval vlani Úrad špeciálnej prokuratúry.

Prvé pojednávanie v Kaľavského prípade bolo vlani v novembri. Sudca Miroslav Mazúch sa však musel vysporiadať s tým, že Kaľavský ešte pred obvinením v roku 2021 odišiel zo Slovenska. Žije v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl.

Napokon rozhodol, že proti expolicajtovi bude konať ako proti ušlému. Kaľavský ale súhlasil s výsluchom cez telemost.

Vynášal Tigrovi

Kaľavský mal informácie z polície vynášať predovšetkým podnikateľovi Petrovi Petrovovi prezývanému Tiger, s ktorým sa pozná už roky. Tento muž mal byť aj oficiálne Kaľavského informátorom. Podľa polície však ich vzájomný vzťah prerástol do akéhosi výmenného obchodu – za peniaze či iné protislužby mal šéf operatívcov NAKA vynášať cenné informácie z vyšetrovania práve svojmu informátorovi Petrovovi. Podľa doterajšieho vyšetrovania mu mal napríklad povedať o všetkých veľkých policajných akciách posledného obdobia.

Jedným z najhodnotnejších úplatkov, ktoré mal Kaľavský prijať, bolo ojazdené auto Range Rover Sport v hodnote osem- až deväťtisíc eur. Exfunkcionár NAKA si mal podľa zistení vyšetrovateľov všetko zariadiť cez Petrova. V inom prípade zas mali byť úplatkom plastové okná na chatu či mobil.

Kaľavský mal nielen vynášať, ale aj zamlčať dôležité informácie, ktoré ako policajný operatívec zistil. „Zatajil zistené informácie, aby tak chránil Petra Petrova,“ predniesol prokurátor Ladislav Masár z obžaloby.

Petrov, ktorý mal kontakty aj na zločineckú skupinu takáčovci, sa takto dozvedel aj o zadržiavacej akcii na exriaditeľa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa, na skupinu okolo Norberta Bödöra a Tibora Gašpara a vedel aj o obvinení policajného exprezidenta Milana Lučanského či exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.

Kaľavský sa mal vyjadriť tak, že už by sa malo vyšetrovanie stopnúť, lebo to smeruje k jeho priateľovi Petrovi Koščovi.

O zadržiavacej akcii sa cez Kaľavského dozvedel aj iný policajný funkcionár Marián Kučerka. Ten je neprávoplatne odsúdený na 11 rokov, pred finálnym rozhodnutím Najvyššieho súdu ušiel do Bosny a Hercegoviny. Nie je známe, či sú Kučerka a Kaľavský v zahraničí spolu. Podľa obžaloby sa Kučerka na zadržanie pripravil, vyhodil mobil a pripravený skoro ráno čakal na policajtov.

Obhajkyňa Mišíková po prečítaní časti obžaloby vyhlásila, že podľa nej nie je obžaloba dôvodná, aktuality.sk

X X X

Holandský kráľ je na Slovensku. Nezabudne ani na jeho problémy

Tvrdil, že na Slovensko sa teší. Holandský kráľ Viliam-Alexander (55) pricestoval na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej. Spolu s manželkou kráľovnou Máximou (51) strávi na Slovensku tri dni.

 Holandská kráľovná Máxima, holandský kráľ Viliam-Alexander a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová

Boľavá história

Holandský kráľ neobíde ani boľavé miesta krajiny. Pripomenul si zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Prišiel aj k Bráne slobody na Devíne, kde si uctil obete komunistického režimu.

 Nezabudol na teroristický čin pri bratislavskom bare Tepláreň, kde vlani v októbri krajne pravicový extrémista zastrelil dvoch ľudí. Zajtra sa stretne s príbuznými a priateľmi obetí. Vzhľadom na Medzinárodný deň žien kráľ absolvuje debatu o rodovej rovnosti.

Kráľ Viliam-Alexander o tom hovoril vo februári na stretnutí so slovenskými novinármi, ktorých prijal v Haagu. Vtedy spomenul aj to, že na Slovensko sa teší, veď jeho matka princezná Beatrix ho navštívila už dva razy.

Kráľ Viliam-Alexander

Narodil sa 27. apríla 1967 v Utrechte, jeho matka je bývalá holandská kráľovná Beatrix, otec Claus van Amsberg zomrel v roku 2002. Má dvoch bratov. Princa Constantijna a princa Frisa, ktorý však zomrel v roku 2012, keď ho v Rakúsku zavalila lavína.

Vo februári 2002 si vzal za manželku Argentínčanku Máximu Zorreguietaovú Cerrutiovú. Majú tri deti. Korunnú princeznú Catharinu-Amaliu (19), princeznú Alexiu (17) a princeznú Ariane (15).

Na trón nastúpil 30. apríla 2013.

Okrem Bratislavy Viliam-Alexander navštívi Poprad či Liptovský Mikuláš.

Pre panovníka je dôležité, aby spoločnosť poznala svoju históriu. Možno aj preto zavíta na Slovensku na viaceré pietne miesta. V Haagu na otázku Pravdy o tom, nakoľko sú dôležité dejiny, monarcha odpovedal, že počas návštevy sa zameria na podporu demokracie a na to, aký vplyv na ňu majú dezinformácie.

Viliam-Alexander tvrdí, že sme svedkami zneužívania histórie na šírenie falošných správ. Vytvára to atmosféru, v ktorej sa začala aj príšerná agresívna vojna proti Ukrajine. Takto kráľ definoval ruskú inváziu, ktorá sa začala 24. februára 2022.

Holandský monarcha zdôraznil, že história môže byť veľmi nebezpečným nástrojom. Na Ukrajine to podľa neho vedie k zabíjaniu, znásilňovaniu a mučeniu, teda k činom, o ktorých sme si mysleli, že do 21. storočia už nepatria.

 Viliam-Alexander chce lepšie poznať aj vlastné dejiny. Vlani v decembri oznámil, že vznikne komisia, ktorá nezávisle posúdi, akú úlohu hrala kráľovská rodina v koloniálnej histórii Holandska. Nedá sa vylúčiť, že na konci tohto procesu sa panovník za jej rolu ospravedlní. Kráľ povedal, že ak nepoznáme vlastnú históriu, a v prípade jeho rodu sú to stáročia, nie je možné, aby sme sa s minulosťou vyrovnali a v budúcnosti spolupracovali s inými. Viliam-Alexander priznal, že napriek skvelej holandskej ústave čelia ľudia v jeho krajine diskriminácii vrátane potomkov otrokov. Aj preto si kráľ myslí, že nastal čas, aby sa skupina nezávislých odborníkov pozrela na históriu jeho rodiny.

 Formálna úloha

Viliam-Alexander sa narodil 27. apríla 1967 v Utrechte. So svojou budúcou manželkou Argentínčankou Máximou Zorreguietaovou Cerrutiovou sa Viliam-Alexander po prvý raz stretol v roku 1999 v Seville. Pár mal svadbu 2. februára 2002. Na trón Viliam-Alexander nastúpil 30. apríla 2013, keď abdikovala jeho matka Beatrix. S Máximou má tri dcéry. Korunnú princeznú Catharinu-Amaliu (19), princeznú Alexiu (17) a princeznú Ariane (15). Samozrejme, úloha panovníka je v holandskom politickom systéme v prvom rade formálna.

„Kráľ je hlavou štátu bez politickej moci. Je súčasťou vládneho systému, a teda podpisuje zákony, čo však nemôže odmietnuť. Je to podobné ako Británii, kde má monarcha právo na konzultácie, môže povzbudzovať a varovať,“ povedal pre Pravdu Joop van den Berg, expert na holandskú politiku a emeritný profesor na univerzite v Leidene.

 „Ako hlava štátu kráľ oficiálne zastupuje Holandsko na medzinárodnej scéne. V tejto ceremoniálnej úlohe prišiel aj na Slovensko. Sprevádza ho minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra, ktorý je zodpovedný za všetko, čo kráľ povie počas svojich prejavov na oficiálnej večeri a pri iných príležitostiach,“ pripomenul van den Berg.

Návšteva holandského panovníckeho páru

Kráľ Viliam-Alexander a jeho manželka kráľovná Máxima budú na Slovensku v dňoch 7. až 9. marca.

7. marec:Kráľ sa stretne s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, absolvuje pietne akty pri Bráne slobody na Devíne a pri Pamätníku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP. Čaká ho aj prechádzka historickým centrom Bratislavy v sprievode primátora mesta Matúša Valla či diskusia na tému sloboda médií so zástupcami novinárov.

8. marec:Kráľa čaká debata o rovnoprávnosti dievčat a žien pri príležitosti MDŽ, slovensko-holandské biznis fórum či prezentácia zálohovacieho systému PET fliaš a plechoviek. Kráľovský pár sa stretne aj s rodinnými príslušníkmi a priateľmi obetí útoku na Zámockej ulici.

7. marec:Navštívi Centrum podpory Spišskej katolíckej charity v Poprade, kde pomáhajú ukrajinským utečencom, aj Spišskú Sobotu. Zavíta do Základnej školy Miloša Janošku v Liptovskom Mikuláši, kde absolvuje diskusiu o občianskom vzdelávaní, a pozrie si aj Tatranský národný park v rámci prezentácie projektu biodiverzity a ochrany životného prostredia./agentury/

X X X

Káčer a Naď to povedali po lopate. No viac slušnosti by im nezaškodilo

 Až do pondelka sme si mysleli, že niektorí ľudia naberú odvahu iba na sociálnych sieťach, kde ich nikto nevidí. V diskusii s ministrami obrany Jaroslavom Naďom a zahraničných vecí Rastislavom Káčerom v Michalovciach konečne vyšli z anonymity a svoju krčmovú úroveň predviedli v plnej paráde.

 Debata pripomínala dedinský futbal po prehýrenej sobotňajšej noci. Pokriky, pískanie, hlúpe poznámky. Nie od všetkých. Minister Naď najprv povedal, že z dvesto účastníkov je hlučná iba polovica, neskôr ju okresal na tretinu. Prekvapivo takúto atmosféru privítal, lebo mal konečne možnosť priamo povedať rôznym pochybovačom pravdu o vojne na Ukrajine.

Štipľavé poznámky si však mohol odpustiť. Radovať sa z toho, že si „neposlušných“ nasnímajú bezpečnostné zložky, by ho v iných demokraciách okamžite stálo kreslo ministra. Poznámka, že to, čo robia, keby robili v Rusku, išli by do basy, bola veľmi trefná – aj keď možno nepadla na úrodnú pôdu.

Oveľa menej sa držal na uzde minister zahraničných vecí. Jeho poznámky k hlučnej časti publika boli niekedy za čiarou. Hovoriť o protestujúcich ako „stáde paviánov, ktoré vulgárne ziape, chodili do školy a hádam do tej piatej triedy aj vychodili“ či odkazy, aby „niekto neziapal, lebo mu pukne žilka a dá ho dole v tom sedadle, veď sa rozpučí, aj sa tak možno najedli viacej, nech vás nevybuchne,“ nie je hodné ministra ani slušného politika.

Na druhej strane je pravda, že obaja ministri vysvetlili základné veci po lopate: prirovnali prípad Ukrajiny k údelu Slovenska a Československa, k Mníchovu, Viedenskej arbitráži či SNP. Niekedy už nemožno hovoriť príliš distingvovane, ale použiť priamy jazyk, ktorému každý rozumie.

A možno by bolo dobré, aby podobných ostrých konfrontácií bolo viac, aj v politických debatách. Pretože ak budeme jednu (zmanipulovanú) skupinu úplne vytesňovať, nakoniec podľahne úplným fantazmagóriám a zdivie./agentury/

X X X

Buď Rusko alebo nič. V Moskve nikomu nepodpíšem zmenu občianstva

Prezidentka Ruskej lyžiarskej federácie Jelena Välbeová po prvýkrát verejne prezentovala postoj súvisiaci s možných prechodom športovcov do reprezentácii iných krajín.

 Prezidentka Ruskej lyžiarskej federácie Jelena Välbeová.

Odstavenie ruských národných tímov z medzinárodných súťaží prinútilo niektorých športovcov premýšľať o zmene občianstva.

Spravidla ich motivoval fakt, že kariéra v športe je krátka a nechceli strácať čas v izolácii. Minulý rok bolo takýchto odchodov veľa – napríklad cyklista Pavel Sivakov sa rozhodol reprezentovať Francúzsko, atlétka Sardana Trofimová bude reprezentovať Kirgizsko a odišlo aj niekoľko šachistov.

 V klasickom lyžovaní však Rusi s istotou o žiadneho športovca neprídu. Túto tému Välbeová rázne ukončila v programe Na lyžiach a jej slová citovali RIA Novosti.

„Ak sa teraz niekto z ruskej reprezentácie rozhodne, že chce odísť z krajiny, takýto papier určite nikomu nepodpíšem. Tento postup je každému známy,“ uviedla Välbeová. K zmene občianstva je potrebný súhlas oboch krajín, ktorý následne musí odsúhlasiť Medzinárodná lyžiarska federácia.

 „Čo sa týka detí, situácia je iná. Rodičia s nimi budú môcť odísť. Z mojej strany v týchto prípadoch nebude prekážka,“ vysvetlila.

Je to po prvý krát, čo sa takto ohľadom zmeny občianstva verejne vyjadril niektorí zo šéfov ruskej športovej federácie. „Nebuďte prekvapení, že je priekopníkom Välbeová. Má povesť vodkyne, ktorá má všetko pod prísnou kontrolou,“ dodávajú RIA Novosti./agentury/

X X X

V Rusku už rozoberajú autá priamo na ulici. Chýbajú náhradné diely?

Dlhoprstí majú v Rusku nový biznis. Kradnú súčiastky z áut na opravy iných. Chýba všetko. Ruská duma chce nájsť riešenie ako z čias „prestrojky“ – recyklovať staré diely z vrakovísk a dodávať ich servisom.

\ Opraviť dnes v Rusku auto nie je jednoduché. Náhradné diely sú stále väčšou vzácnosťou.

Tvrdé sankcie proti Rusku nezasiahli len automobilový trh a automobilovú výrobu, ale aj oblasť servisu áut. Do krajiny už totiž viac ako rok neprúdia náhradné diely. Takže aj z triviálnych opráv áut sa stáva veľká komplikácia. Do práce sa dali dlhoprstí, ktorí nemajú zábrany kradnúť komponenty z áut priamo na ulici. Podľa portálu Auto.pl najviac miznú spätné zrkadlá, blatníky, nárazníky či reflektory. Rovnako miznú súčasti interiérov – volanty, displeje, panely klimatizácie či celé výplne dverí. V servisoch sa tak objavuje čoraz viac tovaru pochádzajúceho z trestnej činnosti. A keďže náhradných dielcov bude len ubúdať, sami Rusi očakávajú, že krádeží bude viac a viac.

 Problémy zohnať náhradné diely na opravu majú najmä majitelia Mercedesov-Benz, BMW, Nissanov a Toyot. Oveľa ľahšie to však nemajú ani vlastníci Jaguarov, Lexusov, Porsche alebo ultraluxusných značiek Bentley a Rolls-Royce. Všetky do jednej opustili ruský trh. Na uliciach a na parkoviskách supermarketov ale nie je ťažké nájsť ani rozobraté Hyundaie Santa Fe, Solaris, Kie Sorento alebo Lady Vesta, teda v Rusku masovo rozšírené či dokonca donedávna vyrábané autá. Servisom ale okrem dielcov chýba aj softvér. Automobilové centrály zastavili totiž prístup k aktualizáciám diagnostických zariadení.

 Ruským servisom nechýbajú len nové súčiastky ale aj diagnostický softvér. Pre nové autá je to veľký problém.

Z tohto dôvodu nie sú ani značkové opravovne schopné určiť poruchu alebo sprevádzkovať po výmene niektoré elektronické komponenty – napríklad radar adaptívneho tempomatu. Jednoducho, v Rusku momentálne platí, že je lepšie „nebúrať“. Inak sa môže oprava aj jednoduchej poruchy natiahnuť na celé mesiace. Putinova krajina však prichádza s riešením ako z čias perestrojky. Izvestia informuje, že poslanci štyroch výborov Štátnej dumy sa obrátili na vládu s iniciatívou vytvoriť priemysel masovej obnovy a používania starších autodielov. Tvrdia, že v mnohých krajinách, ako v USA, Číne, Turecku či v Južnej Afrike majú rozvinutý priemysel renovácie a opätovného využitia použitých komponentov.

 Ak Rusi nedokážu nájsť zdroj náhradných dielov, môže sa stať z Ruska veľké vrakovisko.

To ale naráža na kritikov. V Rusku žiaden podobný priemysel neexistuje a navyše, použitie starých dielov predstavuje bezpečnostné riziko. Rusi chcú preto vytvoriť zoznam komponentov, ktoré sa môžu a ktoré sa nesmú recyklovať. Medzi povolené by mohli patriť súčasti karosérie a medzi zakázané napríklad hadice brzdového systému a podobne. Bez využitia toho, čo je k dispozícii, to ale asi nepôjde. Situácia je vážna najmä v sektore nákladnej a autobusovej dopravy. Ruská asociácia poisťovateľov vozidiel sa obáva, že totálny nedostatok dielcov môže viesť ku kolapsu zásobovania regiónov tovarom a ku kolapsu verejnej dopravy.

 Rusi si to predstavujú tak, že zdrojom dielcov budú nepojazdné autá z vrakovísk. Odtiaľ budú putovať komponenty do novovytvoreného repasovacieho zariadenia s expertmi na renováciu náhradných dielcov. Tu budú diely zrenovované a označené. Vláda chce, aby sa na tomto systéme podieľali výrobcovia a predajcovia áut v Rusku, ale aj zahraničné automobilky. A aby do systému investovali. Aby tiež poskytli technickú dokumentáciu všetkým servisom. Tu ale vzniká problém, pretože nik nechce investovať do vytvorenia nového priemyslu, ktorý je považovaný za dočasné krízové riešenie. Možno aj preto chce Štátna duma prijať legislatívu, ktorá to dotknutým subjektom nariadi./agentury/