Trestají exprezidenta, Zemanovi kanceláriou v spálni zavarili.Bývalý prezident Českej republiky Miloš Zeman začal úradovať vo svojej novej kancelárii v pražskej štvrti Dejvice. Uviedol to server Seznam Zprávy. Podľa jeho niekdajšieho hovorcu Jiřího Ovčáčka by v nej mal byť prítomný každú stredu.
Je zarážajúce, že kancelária je v byte, do ktorého nevedie bezbariérový prístup. „Vzhľadom na obmedzenú mobilitu bývalej hlavy štátu, musel cestou do kancelárie Zeman prekonať schodisko,“ napísali Novinky.cz. Zemanovi pomáhali po schodoch aj jeho ochrankári, ktorých má pridelených zo zákona.
Ďalším paradoxom je fakt, že nová Zemanova kancelária vznikla po vysťahovaní postele zo spálne. Nájom a financovanie kancelárie zabezpečuje spolok Priatelia Miloša Zemana. Ten si priestory prenajal od developerskej firmy pražského arcibiskupstva XPlace.
Do sídla Zemanovej kancelárie prišiel aj jeho bývalý poradca Martin Nejedlý a bývalý šéf prezidentskej kancelárie Vratislav Mlynář. „Idem ho podporiť. Tak, ako som ho podporoval celých 15 rokov, čo ho poznám, a budem ho podporovať naďalej,“ povedal podľa servera Seznam Zprávy Mlynář.
Podľa Ovčáčka sa Zeman okrem novinárov chce v pražských Dejviciach stretávať aj s politikmi a inými osobnosťami. Asistentkou by mala byť jeho manželka Ivana.
Po odchode z funkcie poberá prezident Českej republiky doživotnú mesačnú rentu 50-tisíc korún (vyše 2 100 eur). K tomu Zemanovi prislúcha aj dôchodok vo výške 23-tisíc korún (979 eur). „Budeme z toho musieť vyžiť,“ komentoval svoju ekonomickú situáciu po skončení mandátu. Momentálny plat českého prezidenta Petra Pavla je 341-tisíc korún (14,5-tisíca eur)./agentury/
X X X
Peniaze áno, reformy nie: V čerpaní miliónov z plánu obnovy Slovensko vedie, v plnení záväzkov zlyháva
Slovensko patrí v čerpaní peňazí z plánu obnovy medzi premiantov v Únii. Kým viac ako polovica členov nedostala ešte ani euro, pod Tatry už pritiekli takmer 2 miliardy eur. Onedlho sa však tento stav môže obrátiť na katastrofálny. Nová dávka európskych peňazí je ohrozená, pretože sa vláde nepodarilo včas presadiť až polovicu sľúbených reforiem.
Plnenie slovenského plánu obnovy patrí medzi najlepšie v Európskej únii (EÚ), informoval Úrad vlády. Dôvodom je, že sa nám vlani podarilo získať dve platby z európskeho stimulačného balíku v celkovej hodnote takmer 1,3 miliárd eur. Dokopy sme dostali už skoro dve miliardy.
Podobným výsledkom sa zatiaľ môže pochváliť iba zopár štátov. Vyše polovica krajín Únie zatiaľ nedostali z plánu obnovy ani euro, medzi ne patrí napríklad Belgicko, Estónsko, Nemecko, či naši susedia ako Poľsko, Maďarsko alebo Rakúsko.
“Prvá žiadosť bola vyplatená trinástim z 27 štátov, druhá žiadosť bola vyplatená šiestim štátom vrátane Slovenska,” informoval ďalej Hegerov úrad s tým, že podľa tohto ukazovateľa plnenie slovenského plánu obnovy patrí medzi najlepšie v Európe.
Ciele neplníme najlepšie
Ak by sme si však pozreli aj iný indikátor, podľa ktorého sa dá posúdiť realizácia plánu obnovy, výsledok až tak ružový nie je. Slovensko totiž má splnených len 15 percent záväzkov. To je 30 z doterajších 196 cieľov, ku ktorým sa štát zaviazal.
To je spomedzi šiestich krajín, ktorým EÚ už prefinancovala druhu žiadosť o platbu, druhý najhorší výsledok. Menši podiel splnených míľnikov má iba Grécko, ktorého výsledok zatiaľ je na úrovni 13 percent.
Lídrami v presádzaní reforiem sú Francúzsko a Španielsko. Madrid totiž dosiahol tretinu zo svojich vyše 400 cieľov a dostal z plánu obnovy už tretiu dávky financií. Francúzi zatiaľ požiadali iba o jednu výplatu z európskeho nastroja obnovy, no majú splnených až 22 percent záväzkov.
Ambiciózne v tomto smere je aj Taliansko. V rámci plánu obnovy sa zaviazalo dosiahnuť vyše päťsto cieľov. Súčasne je v tom istom štádiu, ako Slovensko. Teda je po vyplatení dvoch žiadosti a chystá sa na tretiu. Rozdiel je, že sa talianskym úradom podarilo v tom istom čase spustiť takmer sto reforiem a investičných projektov, čo je trojnásobne viac v porovnaní so Slovenskom.
Na rodinné domy aj na nemocnice
Doterajšie peniaze prišli na účet štátnej kasy za splnenie míľnikov, ktoré sme si v pláne nastavili. Systém funguje tak, že žiadajúca krajina najskôr potrebuje prijať včas všetky reformy, ku ktorým sa zaviazala a následne dostane finančnú injekciu z Bruselu. Peniaze by žiadateľovi mali pomôcť dotiahnuť reformy do úspešnej praxe. Takýmto spôsobom napríklad spustil envirorezort Jána Budaja (Demokrati) výzvu na obnovu budov za trištvrte miliardy eur, v ktorej domácnosti môžu získať do 20-tisíc eur na zateplenie či rekonštrukciu rodinného domu a mestá dotáciu na zefektívnenie verejných budov. Ministerstvo informatizáce Veroniky Remišovej (Za ľudí) zas vymyslel projekt na školenie digitálnych zručností, v ktorých chce za 70 miliónov poskytnúť 173-tisíc dôchodcom tablety.
Väčšie sumy v rádoch stoviek miliónov majú isť na výstavbu nových nemocníc. Z plánu obnovy sa plánovalo postavenie napríklad bratislavskej univerzitnej nemocnice na Rázsochách za 281 miliónov eur, alebo martinskej univerzitnej nemocnice za 330 miliónov eur.
Peniaze z tretej 815-miliónovej platby, ktorú aktuálne Slovensko očakáva, by mali smerovať napríklad na ďalšie dotácie pre zelenú obnovu budov, dobudovanie školskej infraštruktúry a digitálne vybavenie škôl. Časť prostriedkov je určená na investície v oblasti zdravotníctva a z nich by mali byť preplatené aj prvé projekty rekonštrukcie nemocníc či zaobstaranie zdravotníckeho prístrojového vybavenia, ale aj podpora nákupu elektromobilov.
Pokuty za zlyhanie reformy sa spätne neudeľujú. Keby teda plány, na ktoré sme peniaze dostali, nedošli do praxe, financie v štátnej kase zostanú. Európska komisia ale zdôrazňuje, že v budúcich žiadostiach o platbu bude posudzovať aj fakt, či sa už splnené opatrenia nezvrátili. To sa môže stať práve Slovensku osudným.
Problémová budúcnosť
Tento rok má Slovensko požiadať Európsku komisiu o tretiu a štvrtú finančnú dávku zo stimulačného balíku. Ide o platby v hodnote 815 a 924 miliónov eur. Pre plán obnovy pritom platí, že pred podaním každej žiadosti treba splniť všetky míľniky príslušnej etapy.
„Slovensko si v rámci kalendárneho roka môže podať maximálne dve žiadosti o platby. Preto v súčasnosti platí, že všetko, čo tretia a štvrtá žiadosť obsahujú, sa musí splniť tak, aby sme ich mohli podať do konca roka,“ informovala Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA), ktorá na Úrade vláde zodpovedá za realizáciu plánu obnovy. V ktorom mesiaci by sa mali žiadosti predložiť európskym orgánom úrad nepriblížil.
Pre schválenie novej výplaty však najprv treba splniť ďalších 29 míľnikov v rámci tretej žiadosti a ešte 16 pre štvrtú. Podľa harmonogramu všetky potrebne reformy mali byť schválené ku koncu uplynulého decembra, najneskôr koncom marca. Dodnes sa to vláde ale podarilo iba s polovicou z nich.
Pri piatich reformách, ktoré sú nevyhnutne pre podanie tretej žiadosti o peniaze, existuje hrozba, že míľnik vôbec nebude splnený. To znamená, že ohrozená bude celá 815-miliónová platba, ako aj všetky ďalšie budúce splátky z plánu obnovy.
Chýba záujem
Najhoršie sa na realizácii míľnikov plánu obnovy má ministerstvo školstva. Na zodpovednosti majú tri z piatich nesplnených míľnikov. Ešte vlani mali pripraviť legislatívu pre zvýšenie dostupnosti a kvality inkluzívneho vzdelávania a tiež uzavrieť aspoň dve výzvy na podporu strategického rozvoja vysokých škôl.
Rezort sa obhajuje tým, že dve zo spomínaných reforiem už predložene do Národnej rady a čakajú na prerokovanie.
“Čo sa týka výziev na podporu strategického rozvoja vysokých škôl, prvé dve boli neúspešné,” vysvetlil pre Pravdu rezort. Vysoké školy totiž neprejavili záujem o investície, zámerom ktorých bolo spájanie univerzít do väčších celkov pre ich rozvoj a zvýšenie konkurencieschopnosti. Za tri mesiace sa do výziev neprihlásil žiaden uchádzač.
„Po diskusiách s NIKA ministerstvo pokračuje realizovaním ďalších dvoch upravených výziev. Prvá bola vyhlásená v marci 2023,“ doplnil rezort školstva.
Naťahovanie v parlamente
Ďalšiu meškajúcu reformu má na svedomí ministerstvo životného prostredia. Je zodpovedné za prípravu a schválenie reformy krajinného plánovania, tá má pomôcť s prípravou Slovenska na negatívne dosahy klimatickej zmeny. Síce rezort pripravil príslušný zákon, ten prepadol pri hlasovaní v Národnej rade. Reformu v parlamente nepodporili opoziční poslanci a takmer všetky členovia klubu Sme rodina.
Takisto parlamentom neprešla reforma z dielne ministerstva spravodlivosti. Pre splnenie míľnika z plánu obnovy mal rezort pripraviť zákon na boj proti konkurznej mafii. Zmena legislatívy mala prispieť k tomu, aby majetky nekončili v schránkových firmách.
Ani tento kľúčový návrh poslanci neposunuli do druhého čítania. Rezort spravodlivosti pre Pravdu uviedol, že sa o schválenie reformy usiluje a plánuje ju previesť parlamentom počas nasledujúcej schôdzi. Poslanci by mali o nej hlasovať ako o pozmeňujúcom návrhu.
V parlamentne tiež prepadol míľnik v súvislosti so zákonom o dráhach, ktorý sa týkal križovania železničnej trate s pozemnými komunikáciami. Ministerstvo dopravy nachystalo legislatívne zmeny ešte v roku 2021. „Komplexnú novelu však parlament pred mesiacom neschválil,“ informoval rezort pod vedením Andreja Doležala (nom. Sme rodina).
Ďalšia reforma z dielne ministerstva má byť prerokovaná na júnovej schôdzi parlamentu. „Čo sa týka oneskorenia, je to mimoriadne komplikovaný a komplexný zákon a chceli sme ho spraviť najlepšie, ako sa dalo,“ uviedlo ministerstvo.
Sekcia plánu obnovy na otázky o nesplnených míľnikoch uviedla, že situáciu má pod kontrolou a vykonáva zvýšený dohľad na ministerstvách, ktoré s plnením reforiem majú najväčšie problémy.
Časová tieseň
Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková koncom marca už varovala poslancov parlamentu, že čas na schválenie konkrétnych zákonov, na ktoré sú naviazané žiadosti o peniaze, sa kráti.
„V záujme prijatých záväzkov SR, ale najmä v záujme zlepšovania fungovania našej krajiny verím, že poslanci NR SR podporia plnenie potrebných míľnikov a cieľov plánu obnovy,“ apelovala v liste šéfka NIKA. Výzva poslancom nezafungovala a parlament mnohé pomenované v liste návrhy presunul na ďalšiu schôdzu.
Analytik Národnej banky Slovensko (NBS) Marián Labaj pripomenul, že do konca roka musíme z eurofondov vyčerpať vyše päť miliárd eur s predošlého obdobia. Plnenie projektov pritom u nás je pomalé a príčinou je nízka efektívnosť ich manažovania. „Neschopnosť v tomto smere sa v konečnom dôsledku premieta v nerovnomernom čerpaní eurofondov a napokon aj v slabom tempe dobiehania rozvinutejšej časti Európy,“ skonštatovali v NBS.
Plán obnovy prináša vláde nové príležitosti, a tie sú sprevádzané určitou mierou optimizmu. „Na naplnenie očakávaní však bude potrebný zásadný posun v schopnosti včas a efektívne realizovať investície,“ upozornil Labaj./agentury/
X X X
Skúsil, nevyšlo. Bývalý dekan UK sa priznal k úplatku 20-tisíc eur a chce sa dohodnúť
Osobou, ktorú v stredu 19. apríla zadržali elitní policajti z Národnej kriminálnej agentúry na Univerzite Komenského v Bratislave, je bývalý dekan Prírodovedeckej fakulty UK Milan Trizna.
Triznu zadržali policajti tesne po prebratí úplatu 20-tisíc eur, informoval Denník N. Vyžiadať si ho mal v súvislosti s preberacím konaním vykonaných stavebných prác na Prírodovedeckej fakulte a Fakulte matematiky, fyziky a informatiky. Hodnota investície z eurofondov bola takmer 111 miliónov eur a je najväčšou injekciou do slovenskej vedy a výskumu vôbec.
Zadržaného Triznu obvinila polícia z prijatia úplatku. „Dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry o ďalšom procesnom postupe vo veci rozhodne po ukončení vyšetrovania,“ priblížila hovorkyňa Generálnej prokuratúry a Úradu špeciálnej prokuratúry Zuzana Drobová s tým, že obvinenie voči Triznovi vzniesli už v stredu.
Trizna ešte minulý týždeň k projektu uviedol, že vďaka investícii sa vytvorí pracovné prostredie pre vedecký výskum a výučbu najmä študentov tretieho stupňa štúdia má vytvoriť deväť špecializovaných laboratórnych celkov. „Všetky laboratóriá sú schopné poskytnúť učiteľom a vedeckým pracovníkom porovnateľné pracovné podmienky, aké poznali zo svojich zahraničných služobných ciest a stáží na prestížnych univerzitách,“ povedal Trizna.
„Celkovo 105 výučbových laboratórií získa moderné vybavenie, 60 učební a posluchární prechádza kompletnou rekonštrukciou, čo zlepší kvalitu vyučovacieho procesu a vyrovná rozdiely oproti zahraničným univerzitám,“ uviedli k rekonštrukcii z najväčšej slovenskej univerzity.
Samotná univerzita ešte včera v reakcii na zadržanie Triznu uviedla, že svojho zamestnanca „s okamžitou platnosťou odvolala zo všetkých riadiacich a koordinačných funkcií a odňala mu všetky príslušné poverenia“.
Milan Trizna počas otvorenia laboratória ultrarýchlej laserovej fotoniky na Prírodovedeckej fakulte UK v januári 2012.
Trizna pôsobí na UK už viac ako 35 rokov. Podľa verejne dostupného životopisu viedol prednášky, semináre i diplomové a doktorandské práce, predsedal aj komisiám pre štátne skúšky či vedecké projekty./agentury/
X X X
Gašpar na súde: Žigu vidím prvýkrát a Slobodník? Klamár na liekoch
Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku dnes pokračuje hlavné pojednávanie s príbuzným bývalého ministra hospodárstva a exministra životného prostredia Petra Žigu Štefanom Žigom. Ten je stíhaný pre trestný čin podplácania. Súd na dnešné pojednávanie predvolal bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý je sám stíhaný v rámci kauzy Očistec.
Policajný exprezident Tibor Gašpar, ktorý prichádza ako svedok v korupčnej kauze podnikateľa Štefana Žigu na hlavné pojednávanie na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku vo štvrtok 20. apríla 2023.
Gašpar na súde konkrétne uviedol, že Žigu vidí prvýkrát v živote a o žalovanom skutku nič nevie. Vyjadroval sa však aj na adresu kľúčového svedka Bernarda Slobodníka, ktorý bol v minulosti jeho podriadeným v rámci Policajného zboru. „Je to klamár, ktorý si nič nepamätá,“ povedal Gašpar. Slobodník podľa neho fungoval dlhodobo pod vplyvom liekov, ktoré majú vplyv na jeho pamäťové schopnosti a celkovú osobnosť.
Podľa obžaloby mal Žiga podplácať bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka. Obžalovaný však obvinenia odmieta.
Gašpar priblížil, že Slobodník bol jeho podriadeným v období, keď šéfoval polícii. „Po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2012 mal záujem vrátiť sa do polície. Preto ma už po vyjadrení nedôvery vláde kontaktoval, či sa môže vrátiť,“ zdôraznil svedok. Slobodník podľa neho nemohol získať vyšší stupeň bezpečnostnej previerky, lebo mal v minulosti pôsobiť v ŠtB.
Kamaráti s výhodami
Minulý mesiac na súde opísal odovzdávanie úplatkov zo strany Žigu Slobodníkovi podnikateľ Peter Petrov alias Tiger. Dvojica mala podľa Petrova na spoločných stretnutiach hľadať spôsoby, aby Žigu neobvinili. Na prvých stretnutiach mal byť prítomný aj neprávoplatne odsúdený expolicajt Marián Kučerka. „Mám vedomosť, že na stretnutiach, na ktorých som bol prítomný, sa otvorene bavili o tejto problematike,“ zdôraznil svedok. Slobodník mu mal povedať, že od Štefana Žigu dostáva kvartálne 20-tisíc až 30-tisíc eur „na réžiu“.
Petrov tiež uviedol, že Štefana Žigu vnímal ako Slobodníkovho blízkeho kamaráta. Hovoril o tzv. kamarátstve s výhodami. „Evidoval som, že spolu trávili aj voľný čas,“ podotkol.
Orgány činné v trestnom konaní majú za to Slobodníkovi podľa Gašpara dávať nezákonné benefity „prostredníctvom atomizovania jeho trestných vecí“ a niektorú trestnú činnosť nestíhať. Zdôraznil, že žiadnemu podriadenému policajtovi nikdy nevydal žiaden nezákonný príkaz, pokyn, rozkaz alebo inú neformálnu požiadavku k protiprávnej činnosti.
Prokurátor: Gašpar nie je kľúčový
Podľa Žigovho obhajcu Sergeja Romžu vyplývajú z Gašparovej výpovede dve zásadné skutočnosti. „Svedok Gašpar charakterizoval osobnosť pána Slobodníka ako klamára, ako osobu, ktorá má vážny pamäťový hendikep, ako osobu, ktorá užíva návykové látky. Z jeho výpovede rovnako vyplynulo, že ani on, ani jeho nadriadení či iné osoby neintervenovali v žiadnych konaniach v prospech môjho klienta,“ uviedol.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus nepovažuje Gašpara za kľúčového svedka pre prejednávaný skutok. „Neodznelo nič také, čo by spochybnilo dôvodnosť podania obžaloby,“ uviedol médiám.
Žiga bol pôvodne obvinený, že odovzdal úplatky 175-tisíc eur. Tie mali v období rokov 2016 až 2020 smerovať bývalému šéfovi Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi, ale aj bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi. Vo veci podplácania Makóa však nakoniec Generálna prokuratúra SR prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila Štefanovi Ž. obvinenie. Peniaze pre Slobodníka sa mali týkať vyšetrovania kauzy známej ako Valčeky, v ktorej išlo o nadmerné odpočty DPH.
Slobodník pred súdom vypovedal ako svedok v januári, pričom potvrdil tvrdenia v obžalobe. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus zároveň uviedol, že v tejto veci bolo Slobodníkovi podmienečne zastavané trestné stíhanie, ktoré bolo vedené vo veci prijímania úplatku./agentury/
X X X
Zrušia 33 okresov a štyri kraje? Vláda chystá nové hranice samospráv, župani sa búria
Keď sa naposledy menilo územné rozdelenie Slovenska, takmer na tom stroskotala vláda Mikuláša Dzurindu. Minulý týždeň z ministerstva vnútra unikol dokument, podľa ktorého sa už od roku 2021 pripravuje nové územné členenie. Aj keď sa zdá, že päť mesiacov pred parlamentnými voľbami k takej zmene už nedôjde, otázka vyšších územných celkov či kompetencií okresov zostala od začiatku milénia nevyriešená.
Navrhované nové rozdelenie regiónov.
Na reforme podľa rezortu vnútra pracuje odborná komisia z ministerstva, no samosprávy tvrdia, že ich do diskusie doteraz nepozvali. Už dávno majú pritom vytvorené vlastné analýzy, ktoré sa s tými ministerskými nezhodujú.
Združenie samosprávnych krajov s názvom SK8 v minulosti navrhovalo, aby územné celky fungovali ako v Česku. Tam okresné úrady zrušili a úroveň okresov presunuli na samosprávy. Z pohľadu udržateľného rozvoja regiónu by tak kraje mali od okresných úradov prebrať najmä kompetencie v oblasti územného plánovania či životného prostredia.
„Reforma sa nachádza vo vysoko internej fáze, a preto akékoľvek potvrdenie, vyvrátenie by mohlo spôsobiť zbytočné reakcie, ktoré by sa neskôr mohli zneužiť na prípravu volebnej kampane niektorých jednotlivcov,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Rezort na základe dokumentu, ktorý zverejnil denník Napunk, plánuje znížiť počet okresov zo súčasných 79 na 46. Okrem toho by vznikli takzvané subregióny so svojimi spádovými obcami. V nich by sídlili obecné úrady. Podľa návrhu by ich bolo 118, v súčasnosti sú v každej obci a tých je na Slovensku takmer tritisíc.
Nezakladá sa na histórii
Po novom by sa z ôsmich krajov stali len štyri, pričom Bratislava by zostala samostatným krajom. Okrem toho by existoval Západoslovenský kraj so sídlom v Nitre, Severoslovenský s centrom v Žiline, Stredoslovenský so sídlom v Banskej Bystrici a Východoslovenský kraj s centrom v Košiciach. Zástancom tohto modelu bol v roku 1999 aj Robert Fico (Smer).
V prípade schválenia tohto návrhu by už mestá Trenčín, Trnava a Prešov neboli krajskými mestami. Rozdelenie Slovenska v 90. rokoch kritizovali za to, že je necitlivé a nezakladá sa na prirodzených historických regiónoch.
Aktuálna administratívna mapa Slovenska platná od roku 1996.
Nové rozdelenie krajiny by malo vychádzať z údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, ale aj o dochádzke ľudí za službami, ich reálnom pobyte a ďalších väzbách.
Chceme peniaze a právomoci
Je otázne, ako a kedy sa vôbec reforma zrealizuje, pretože ministerstvo ju nemá v pláne posunúť do legislatívneho procesu ešte v tomto volebnom období. S príchodom ďalšej vlády tak môže byť všetko inak. Návrh preto nemožno považovať za konečný a zatiaľ ho ani nepredstavili verejnosti. Neoboznámili s ním však ani županov, ktorí odkazujú, že o novom plánovanom rozdelení Slovenska nič nevedia.
Podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča sa preň nepodarí nájsť politickú podporu. On sám uprednostňuje decentralizáciu a uplatňovanie princípu subsidiarity, čo znamená, že ten, kto to vie robiť lepšie, to aj robí.
„To, čo vie lepšie robiť mesto, nech robí mesto, to, čo vie lepšie robiť kraj, nech robí kraj. Podľa mňa centrálna vláda má robiť len systémové, metodické a zásadné riadenie. Štát bude mať vždy čo hovoriť napríklad do obrany, do zahraničných vecí či bezpečnosti. Niekoľko desaťročí sa iba konštatuje, že reforma verejnej správy nebola dokončená,“ ozrejmil Viskupič.
Ani so šéfom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským plány na nové rozdelenie nikto nepreberal. Predseda Únie miest Slovenska a trenčiansky primátor Richard Rybníček odkazuje, že reforma sa začne od návrhu na zmenu financovania, a nie novou mapou Slovenska.
Muž, ktorý je zodpovedný za to, ako je Slovensko rozdelené dnes, Viktor Nižňanský, si myslí, že skôr by sa mali vyriešiť kompetencie, ako rozmýšľať nad novým členením krajiny. Znamenalo by to prehodnotenie, ktoré kompetencie samosprávam štát odoberie a ktoré im, naopak, odovzdá. Od toho sa má odvíjať napríklad aj to, ako a kde budú fungovať školy či úrady.
Ani bratislavský župan Juraj Droba (Saska) uniknutý návrh nepovažuje za reformu. „To, čo samosprávy na Slovensku v skutočnosti potrebujú, je dokončenie decentralizácie verejnej správy a nové usporiadanie kompetencií žúp, obcí aj štátnej správy. Aktuálny materiál však betónuje nevyhovujúci stav,“ zdôraznil.
Najprv sa podľa neho musia vyriešiť kompetencie a financovanie samospráv, až potom kresliť nové usporiadanie okresov a krajov.
„Vláda k tejto téma pristupuje úplne opačne. Čo je ešte horšie, rezort vnútra chystá zásadnú reformu fungovania samospráv, do ktorej samosprávy vôbec nie sú zapojené. Je neprijateľné, aby sme sa o takej dôležitej veci, ako je zmena fungovania samosprávy, dozvedali cez médiá prostredníctvom uniknutých materiálov,“ upozornil.
Združenie SK8 chce o téme pripraviť mimoriadne rokovanie. Župani by tak mali pripraviť vlastný návrh, ktorý podľa nich bude zohľadňovať skutočné problémy samospráv.
„Vo všeobecnosti sa zástupcovia samospráv zhodujú na potrebe uskutočniť reformu verejnej správy, no v súvislosti s týmto pojmom považujú za prioritné aj ďalšie oblasti, najmä pokiaľ ide o posilnenie finančného a kompetenčného postavenia samospráv,“ uviedlo ministerstvo.
Optimalizácia územných celkov
V prípade schválenia dokumentu by napríklad Zlaté Moravce stratili status okresného mesta a výrazne by sa rozrástol okres Zvolen. Podobne by sa rozšíril okres Rimavská Sobota, a to o Tornaľu, ktorá by tak vypadla spod správy Revúcej.
Na západnom Slovensku by Piešťany pohltili Nové Mesto nad Váhom. Stará Turá by už nepatrila do Novomestského, ale do Piešťanského okresu. Na severe by sa zrušili okresy Kysucké Nové Mesto a Bytča v prospech okresu Žilina či okres Turčianske Teplice, ktorý by sa stal súčasťou Martinského okresu.
História územného členenia Slovenska
Československo pri svojom vzniku zákonom č. 11 z 28. októbra 1918 prevzalo dovtedajší rakúsko-uhorský právny systém, a tým aj dovtedajšie územné a správne usporiadanie.
Po vyhlásení samostatného Slovenska 14. marca 1939 došlo k reorganizácii štátnej správy a rozdeleniu Slovenska na šesť žúp. Časť južného Slovenska zabralo Maďarsko.
V roku 1960 na Slovensku vznikli tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský s krajskými mestami Bratislava, Banská Bystrica a Košice.
Po páde komunistického režimu tieto kraje zanikli a štát zostal rozčlenený na 38 okresov.
Prvá veľká zmena systému prišla v roku 1996 a bola to až tretia vláda Vladimíra Mečiara, ktorá znovu zaviedla krajskú úroveň štátnej správy. Slovensko sa rozdelilo na 79 okresov a osem krajov.
Autorom reformy bol Viktor Nižňanský, ktorý v rokoch 1991 až 2001 pôsobil ako splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy. Následne počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pracoval ako splnomocnenec vlády pre decentralizáciu, keď štát na vyššie územné celky preniesol časť svojich kompetencií.
Prvé voľby do VÚC boli ešte v roku 2001. Účasť dosiahla 26 percent.
V roku 2022 sa konali spojené voľby do orgánov samosprávy obcí s voľbami do orgánov samosprávy VÚC, účasť bola vyššia ako 43 percent.
X X X
Zostrelí nemecký Patriot na Ukrajine ruské Kinžaly?
Nemecko čelí kritike, že z vojenského hľadiska nedostatočne pomáha Ukrajine v boji proti ruskej agresii. Výčitky na adresu Berlína často znejú, že mu príliš dlho trvajú rozhodnutia týkajúce sa podpory pre Kyjev. Príkladom bola debata o tankoch Leopard. Vyzerá to však tak, že v posledných týždňoch už Nemecko ukazuje silu. Ukrajine poslalo systém Patriot, ktorý posilní jej protivzdušnú obranu.
Rakety, tanky, stíhačky
Informáciu zverejnila vláda v Berlíne v utorok večer. Nemecko z bezpečnostných dôvodov vždy o dodávkach zbraní pre Ukrajinu hovorí až vtedy, keď ich už Kyjev má. Okrem systému Patriot poslalo aj 16 nákladných vozidiel Zetros vhodných do extrémneho terénu, ktorých má tak Kyjev už 76, a dva hliadkové automobily na ochranu hraníc. Tých Ukrajina spolu využíva 124.
Kyjev má z Berlína k dispozícii 18 tankov Leopard, 40 bojových vozidiel pechoty Marder či 34 samohybných protiletadlových systémov Gepard. Nemecko pred niekoľkými dňami vyhovelo žiadosti Poľska, ktoré chce Ukrajine odovzdať ďalšie stíhačky MiG-29 pochádzajúce ešte zo zásob komunistickej NDR.
Patriot je najmodernejší systém protivzdušnej obrany, aký zatiaľ Ukrajinci od západných krajín dostali. Mimochodom, s dodávkami ťažkých zbraní tohto typu začalo vlani v apríli Slovensko, keď poskytlo svoju S-300. Čo sa týka nemeckého Patriota, podľa ukrajinských médií Berlín mal odovzdať jednu batériu, ktorá sa zvyčajne skladá zo štyroch až ôsmich zariadení. Z každého je možné odpáliť štyri rakety, ale existuje aj verzia so 16 strelami.
Už cez víkend hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat naznačoval, že Patriot Kyjev čoskoro využije. „Dozviete sa to, keď zostrelí prvé ruské lietadlo,“ povedal.
Patriot by mohol pomôcť proti vzdušným hrozbám, ktoré má Ukrajina problém eliminovať. Nevie si napríklad poradiť s nadzvukovou ruskou raketou Kinžal.
„Najmä na verzii PAC-3 Patriota je výhodou, že jej strely majú dobré manévrovacie schopnosti vo veľkej výške. Dokážu zachytiť ciele, ktoré zostupujú po veľmi strmej dráhe, ako sú balistické rakety. Som skutočne veľmi zvedavý, či Patriot bude vedieť zničiť strely Kinžal. Je možné ho nasadiť proti raketám vypáleným zo systémom Iskaderov, ale aj proti strelám z protivzdušnej obrany S-300, ktoré Rusi používajú proti pozemným cieľom. Patriot je dobrý proti všetkému, s čím mali doteraz Ukrajinci problémy,“ vysvetlil Gustav Gressel, vojenský analytik z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Nemecko poslalo Ukrajine bojové vozidlá pechoty Marder (Kuna). Pozrite si vo videu Bundeswehru, čo vo vojne proti Rusku táto zbraň dokáže.
Ďalšie batérie už prišli z USA či Holandska. V marci v Spojených štátoch ukončilo 65 ukrajinských vojakov výcvik na obsluhu Patriota.
„Sú obdivuhodní a jednoznačne sa veľmi rýchlo učia. Vďaka ich rozsiahlym znalostiam a skúsenostiam v oblasti protivzdušnej obrany v bojovej zóne bolo pre nich jednoduchšie, aj keď to nikdy nie je ľahké, pochopiť koncepty prevádzky a údržby systému Patriot,“ povedal pre televíziu CNN o Ukrajincoch generál Shane Morgan.
Patriot má obmedzenia
Samozrejme, Patriot nie je dokonalý systém.
„Ukrajinci ho nevyužijú na chystanú ofenzívu. Patriot je príliš veľký a má viacero komponentov. Pri protiofenzíve Kyjev dokáže lepšie využiť mobilné protivzdušné systémy, ako je Gepard. Patriot nie je na to až taký vhodný. Američania mu síce dávajú prívlastok mobilný, ale v skutočnosti taký nie je. Dá sa povedať, že systém vytvorili na ochranu dôležitých vojenských cieľov, ako sú letecké základne či objekty s jadrovým materiálom. Preto ani nemusí byť taký mobilný. Viem si predstaviť, že systém z Nemecka Ukrajinci nasadia niekde pri Kyjeve,“ vysvetlil Gressel.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Podľa experta je slabosťou Patriota aj to, že jeho radar nerotuje, má zorný uhol iba 120 stupňov a dokáže teda zachytávať len ciele z jedného smeru.
„Jedna batéria má za normálnych okolnosti problémy, ak má riešiť hrozby z rôznych smerov. Teoreticky je na celkovú ochranu objektu potrebný jeden prápor. Ukrajina však nebude mať v blízkej budúcnosti toľko systémov. Patriot vzhľadom na obmedzenia radaru dokáže pokrývať len jeden sektor priestoru. Jeho použitie by Ukrajinci mali skombinovať s inými druhmi protivzdušnej obrany, ktoré im už fungujú,“ ozrejmil Gressel./agentury/
X X X
Šéf OSN vyzval na prímerie v Sudáne počas sviatku na konci ramadánu
V Sudáne už šiesty deň pokračovali ťažké boje.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres vyzval vo štvrtok na najmenej trojdňové prímerie v Sudáne počas sviatku íd al-fitr, ktorým sa končí moslimský pôstny mesiac ramadán. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Prežívame veľmi významný okamih v moslimskom kalendári. Domnievam sa, že je to ten správny moment na udržanie prímeria,“ povedal Guterres novinárom. Ako dodal, OSN je v kontakte s bojujúcimi stranami a verí, že prímerie bude možné dodržať.
V Sudáne medzitým už šiesty deň pokračovali ťažké boje medzi tamojšou armádou vedenou generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a polovojenským zoskupením Sily rýchlej podpory (RSF), na čele ktorého stojí Burhánov námestník, generál Muhammad Hamdán Daklú. Boje si vyžiadali už viac než 300 obetí a ďalšie stovky zranených. Humanitárna situácia v metropole Chartúm sa výrazne zhoršila po tom, čo vo svojich domovoch v dôsledku bojov uviazli desaťtisíce ľudí.
Burhán vo štvrtok odmietol priame rokovania s Daklúom, nevylúčil však sprostredkované rozhovory.
Spojené štáty medzitým nasadzujú jednotky na prípravu možnej evakuácie personálu amerického veľvyslanectva v Chartúme, oznámilo vo štvrtok americké ministerstvo obrany. „V regióne nasadzujeme ďalšie kapacity na núdzové účely súvisiace so zabezpečením a potenciálnym uľahčením odchodu personálu veľvyslanectva USA zo Sudánu,“ uviedol Pentagón vo vyhlásení, aktuality.sk
X X X
Exšéf polície: Slobodník je klamár. Za jeho éry však v polícii stúpal
Niekdajši policajný prezident Tibor Gašpar dnes takmer dve hodiny na súde kritizoval svojho bývalého kolegu z NAKA Bernarda Slobodníka. Napriek tomu ho celé roky nechal vo vysokých policajných funkciách.
To najdôležitejšie zo súdu s obžalovaným Štefanom Žigom, kde vypovedal Tibor Gašpar:
– Štefan Žiga je obvinený za prečin uplácania;
– policajnému funkcionárovi Bernardovi Slobodníkovi mal odovzdať minimálne 85-tisíc eur;
– príbuzný exministra hospodárstva vinu popiera;
– zo svedectiev vyplýva, že Štefan Žiga sa zúčastňoval na viacerých stretnutiach s policajtmi či ľuďmi z bezpečnostných zložiek;
– Slobodník podrobne opísal, ako mal dostávať úlohy vybavovať veci v prospech podnikateľa Žigu a ako za to dostával peniaze – pre seba a iných policajtov;
– policajný exprezident Tibor Gašpar poprel, že by intervenoval v prospech Štefana Žigu.
„Je to klamár, ktorý si nič nepamätá. Fungoval pod vplyvom liekov, čo má vplyv na jeho pamäť aj na jeho osobnosť,“ povedal v úvode výsluchu policajný exprezident Tibor Gašpar o Bernardovi Slobodníkovi. Tento bývalý šéf finančnej jednotky NAKA bol policajným funkcionárom práve za čias Gašpara. Dnes sa však priznáva k úplatkom a manipuláciám vyšetrovania a svedčí proti ďalším ľuďom vrátane Tibora Gašpara, Norberta Bödöra aj obžalovaného Žigu.
Hoci sa Gašpar venoval v úvode svojej výpovede práve spochybneniu Slobodníka, potom sa mu už ťažšie vysvetľovalo, prečo takého údajne nekompetentného a skompromitovaného človeka nechal viesť dôležité zložky Národnej kriminálnej agentúry.
Gašpar vypovedal v prípade Štefana Žigu preto, že to navrhla obhajoba obžalovaného. Exriaditeľ jednotky finančnej polície Slobodník totiž na predchádzajúcom pojednávaní v tejto kauze vypovedal, že na jar 2016 si ho zavolal do kancelárie vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.
Slobodníka vraj upozornil, že vyšetrovateľ z jeho oddelenia rieši dépeháčkarskú kauzu Valčeky, v ktorej preveruje fitkívne dodávky ocele – a že treba „dohliadnuť“, aby „mladý Žiga“ nebol obvinený.
Gašpar to dnes ako svedok poprel. „Žiadnemu podriadenému policajtovi počas môjho pôsobenia v policajnom zbore, ani Slobodníkovi, som nikdy nezadal príkaz, pokyn, rozkaz alebo inú neformálnu požiadavku k protiprávnej činnosti,“ povedal Tibor Gašpar na súde pod prísahou. Odmietol, že by sa zúčastnil na nejakých stretnutiach, ktoré sa týkali trestných káuz obžalovaného Štefana Žigu.
Bývalý policajný prezident vypovedal takmer dve hodiny. O Slobodníkovi rozprával všeličo, poukazoval na jeho údajné klamstvá aj zdravotný stav. Keď sa prokurátor Matúš Harkabus chcel pýtať na stretnutia v sídle SBS Bonul, svedok Gašpar to odmietol. Rovnako nechcel odpovedať na otázky okolo Norberta Bödöra a ani na to, či sa Slobodník stretával práve s Bödörom.
Bödör a Gašpar sú príbuzní, spoločne sú obvinení, že založili zločineckú skupinu v policajnom zbore. Prípad sa vyšetruje ako kauza Očistec.
Vo funkcii chceli lojálnych
Gašpar sa pri opise vzťahu so Slobodníkom vrátil ešte do roku 2010, keď sa stal ministrom vnútra Daniel Lipšic a policajným prezidentom Jaroslav Spišiak. Bernard Slobodník bol na zozname nežiaducich, z funkcie na okresnom riaditeľstve v Leviciach musel odísť.
Po necelých dvoch rokoch, keď padla vláda Ivety Radičovej, Slobodník vraj prišiel za Gašparom a snažil sa opäť získať funkciu v policajnom zbore. „Politizáciu polície a rozdeľovanie funkcionárov začal už Daniel Lipšic,“ vyhlásil dnes Gašpar. „Odvtedy po každých voľbách dochádza k masívnym výmenám funkcionárov v polícii.“
Gašpar sa ako svedok na súde posťažoval, že Slobodník sa k nemu sám pozýval na kávu, hoci on o to nestál. Návštevy považoval za účelové, lebo po voľbách v roku 2012 sa chcel vrátiť do funkcie v policajnom zbore.
Prokurátor Matúš Harkabus sa Gašpara v reakcii na to opýtal, či mu teda nezasvietila kontrolka, keď sa Slobodník takto snažil o funkciu. Gašpar priznal, že o vrátenie do funkcie sa nesnažil len Slobodník, ale aj ďalších asi 20 až 30 osôb, ktorí v čase policajného prezidenta Spišiaka odišli.
„On nebol osobou, ktorú som ja sám priamo oslovil, aby sa vrátila do polície, o ten návrat sa zaujímal sám.“
Ako sa teda Slobodník napokon dostal po voľbách v roku 2012 do funkcií? Najprv šéfoval jednej časti protikorupčnej jednotky.
„Na základe čoho ste sa teda spoľahli, že bude dobrým riaditeľom expozitúry stred protikorupčnej jednotky?“ opakovane sa pýtal prokurátor. Snažil sa totiž zistiť, akú logiku malo robiť zo Slobodníka funkcionára a nechať ho riadiť ďalších policajtov, ak o ňom boli pochybnosti. Gašpar totiž na jednej strane o Slobodníkovi nehovoril vôbec pozitívne, na strane druhej mu umožnil dostať sa v policajnom zbore stále vyššie a vyššie. Svedok napokon priznal, že keby mal vedomosť o Slobodníkovej trestnej činnosti, rozhodol by sa zrejme inak.
Potom však Slobodník stúpal v štruktúrach polície ešte vyššie a v roku 2014 sa stal riaditeľom finančnej jednotky NAKA.
„Uvoľnilo sa miesto riaditeľa finančnej jednotky. Nominácia prebehla štandardne, bola skonzultovaná vo vedení NAKA, on bol osobou, ktorá bola vybratá z dostupných možností. Obdobným spôsobom sa vyberajú osoby na pozície v PZ aj dnes. Vyberajú sa ľudia, ktorých poznáte, o ktorých máte vedomosť o ich služobnej činnosti, ktorí by mali byť lojálni a dávate ich na pozíciu,“ dovysvetlil Gašpar, prečo nerobili výberové konania.
Prokurátora Harkabusa zaujímalo, čo teda policajný prezident robil, ak zistil, že Slobodník mu klamal. „Ja som mu to vytkol, ale podnet na disciplinárne konanie voči Slobodníkovi som nedal,“ reagoval Gašpar.
Gašpar: Nemal som dosť informácií
Gašpar po výsluchu novinárom povedal, že „na to, aby som mohol Slobodníka z tej funkcie odvolať, by som potreboval konkrétne zistenia, ktoré sú porušením zákonov, interných predpisov. Tie podozrenia neboli v podobe konkrétnych podkladov, ktoré môžete použiť v disciplinárnom konaní. Mohol som ho požiadať v neformálnom rozhovore, aby odišiel z funkcie.“
Bývalý policajný prezident pritom na súde povedal, že Slobodník mu viackrát klamal o záveroch trestných konaní a pravdu sa dozvedal, paradoxne, z novinárskych otázok. Napriek tomu podnet na Slobodníkovu disciplinárku nepodal. Hoci na súde svojho exkolegu vykreslil ako kriminálnika, ktorý páchal trestnú činnosť, za čias Gašpara ho neobvinili.
„Čoho všetkého sa dopustil Slobodník, som sa ja dozvedel až od momentu, keď som začal byť trestne stíhaný a prečítal som si uznesenie, k čomu všetkému sa priznáva. Vy máte predstavu, že policajný prezident vie o osobnom živote 21-tisíc policajtov? Ročne je stíhaných asi 160 policajtov a to neznamená, že každý jeden sa dá za vinu policajnému prezidentovi a dôvodí sa, že mal o tom vedieť a mal ho poslať preč. Slobodník nebol môj priamy podriadený,“ povedal novinárom.
Na súde spomenul, že v období roka 2015 sa s Gašparom dostal do sporu. Po internete vraj koloval dokument o Slobodníkovi a jeho kontaktoch na Albáncov. „Požiadal som ho, že odíde z tejto funkcie. Mal aj problém so získaním previerky na vyššom stupni utajenia, pretože získal len základnú previerku. Dôvod, prečo nemohol mať vyšší stupeň previerky bol, že pôsobil v zložkách ŠtB.“
Slobodníka vraj žiadal o odchod z funkcie preto, aby sa vyhli mediálnym útokom naňho aj políciu. Napriek tomu funkcionár neodišiel a policajný prezident ho vraj z miesta nevedel dostať. Bolo to okolo roku 2015.
„On povedal, že o tom nebudem rozhodovať ja.“ Vtedy sa vzťahy medzi Gašparom a Slobodníkom naštrbili, policajný prezident s ním vraj riešil už len pracovné záležitosti. Prečo potom polícia nevyšetrovala údajné kontakty funkcionára NAKA s albánskou mafiou, už Gašpar viac nevysvetlil. Slobodník naďalej zotrvával na svojom poste – šéfoval národnej jendnotke finančnej polície NAKA.
Gašpar sa vrátil aj k roku 2018, teda do obdobia po vražde novinára Jána Kuciaka, keď padali hlavy naprieč úradom vlády až po policajného prezidenta. Gašpar dobrovoľne odísť nechcel, urobil tak až po tom, čo sa novým premiérom stal Peter Pellegrini a načas viedol aj ministerstvo vnútra.
„Slobodník bol jediný, ktorý neodišiel,“ vypovedá policajný exprezident. Bývalý funkcionár ukončil svoje pôsobenie až v lete 2019 a tona vlastnú žiadosť.
Sudca napokon Gašpara zastavil, keďže ten namiesto vecných informácií začal rozprávať o iných trestných konaniach a o rozporoch v Slobodníkových výpovediach.
Pojednávanie odročili do 8. septembra. Na tento deň súd naplánoval výsluch stíhaného expolicajta Mariana Kučerku cez telemost, keďže je na úteku a žije v Bosne a Hercegovine, aktuality.k
X X X
Otec Daniela Tupého: Vyšetrovateľ má našu plnú dôveru
Daniela Tupého zavraždili na Tyršovom nábreží v Bratislave v novembri 2005. Len pred niekoľkými týždňami polícia z vraždy obvinila bratislavského advokáta Adama Puškára.
Otec Daniela Tupého dnes ako poškodený približne hodinu vypovedal na Národnej kriminálnej agentúre. Ako zástupca poškodených ho sprevádzal advokát Roman Kvasnica. Z NAKA si dnes odniesli kópiu celého vyšetrovacieho spisu od roku 2005 a chcú si ho poriadne preštudovať. Mladého muža dobodali v novembri 2005 na petržalskej strane Dunaja neďaleko Starého mosta. Vyšetrovanie bolo dlho v slepej uličke.
Pozrite si, čo povedal otec Daniela Tupého po dnešnej výpovedi na NAKA:
„Vyšetrovateľ, ktorý túto trestnú vec realizuje, má plnú dôveru rodičov zavraždeného. Myslím si, že môžeme takéto silné slová použiť. Tento vyšetrovateľ má skutočne našu dôveru,“ povedal Kvasnica.
Nechcel hodnotiť obrannú stratégiu obvineného Adama Puškára, ktorý vinu posúva na kľúčového svedka Vladimíra M.
Puškára chceli vypočuť už na začiatku
Meno advokáta sa podľa Daniela Tupého staršieho spomínalo už v prvotnom vyšetrovaní bezprostredne po vražde.
„Mám pocit, že jeho meno sa spomínalo v rámci vyšetrovania prvou vyšetrovateľkou ako jeden z podozrivých, alebo jeden z tých, ktorí boli predvolaní na výsluch. Vypovedať odmietol,“ povedal otec zavraždeného študenta. Či sa už vtedy spomínalo aj meno dnes kľúčového svedka Vladimíra M. si Daniel Tupý starší nespomína.
Polícia disponuje obrovským množstvom dát od mobilných operátorov z dňa vraždy. Zachytila aj telefonáty medzi Puškárom a ďalšími mužmi z partie, ktorá bola v čase útoku na Tyršovom nábreží v Bratislave. Zrejme práve na základe týchto dát identifikovala advokáta už prvá vyšetrovateľka z kraja, ktorá na prípade pracovala.
Odbočka k piťovcom
Po tom jej však prípad odňali a posunuli vyšetrovaciemu tímu na vtedajšom Úrade boja proti organizovanej kriminalite, ktorý zriadil vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Vyšetrovanie sa vtedy vybralo po nesprávnej stope. Pred súdom skončili muži blízki skupine piťovcov, ktorých následne oslobodili. Čo sa stalo?
„To ideme práve zisťovať zo spisu. Keďže po takom dlhom čase sa nám tu objavila osoba, ktorá už v minulosti bola z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti snáď aj skúmaná,“ avizoval Roman Kvasnica. Odbočka od pôvodnej vyšetrovacej verzie, ktorá už vtedy smerovala ku extrémistom spomedzi futbalových chuligánov, prišla v roku 2006.
„Pôvodná vyšetrovateľka bola odvolaná. Bola nám predstavená nová vyšetrovateľka, s novou verziou a vyšetrovanie sa ubralo smerom k piťovcom. Vtedy dôkazná situácia bola takmer žiadna. Bolo to celé čudné, že to vôbec išlo na súd. Zdá sa, že teraz by mala byť situácia lepšia, ale uvidíme, keď si to celé naštudujeme,“ doplnil ho Daniel Tupý starší.
Kto chodí s nožom?
Z vyšetrovania mal vtedy podľa svojich slov zvláštny pocit. Sám sa stretol aj s vtedajším bossom piťovcom Jurajom Ondrejčákom, ktorý mal na papieriku odovzdať meno vraha aj polícii. Bolo to meno dnes obvineného advokáta? „Mne osobne vtedy spomínal trošku iné meno. V spise sa spomína papierik, ktorý odovzdal polícii, keď ho zatýkali. Musíme si to pozrieť,“ vysvetlil Tupý.
Aktuality.sk pred týždňom priniesli informáciu, že Puškára riešila polícia aj v roku 2008, keď mal vytiahnuť nôž na lepičov plagátov v bratislavskom Starom meste. Z udalosti existuje aj fotka. „Bežný človek nenosí nôž vo vrecku, keď sa ide prejsť po Bratislave, je to zvláštne,“ komentoval túto záležitosť otec zavraždeného študenta.
Pred niekoľkými týždňami NAKA pri akcii Karma zadržala mužov, ktorí boli podľa šéfa polície Štefana Hamrana so 110 percentnou istotou na mieste činu. Akcia viedla k obvineniu bratislavského advokáta Adama Puškára z vraždy mladého študenta.
Puškár je vo vyšetrovacej väzbe. Vinu odmieta. Ukazuje prstom na kľúčového svedka, ktorého polícia našla až teraz. Mlčal takmer 18 rokov, aktuality.sk
X X X
Mimozemšťania? Rusi? Kyjev ožiaril tajomný záblesk. NASA: My sme to neboli
Záblesk, ktorý v stredu večer pozorovali obyvatelia Kyjeva aj iných miest na Ukrajine, podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) nesúvisí s jeho satelitom. Zástupca NASA to povedal britskej spravodajskej stanici BBC. Ukrajinskí experti sa podľa tlače domnievajú, že pravdepodobne išlo o pád meteoritu.
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v prvej chvíli podľa agentúry Unian pripísal záblesk paľbe protivzdušnej obrany. Neskôr ale tento príspevok zo sociálnych sietí zmazal a vyzval, aby sa počkalo na informácie od letectva. To uviedlo, že v danej chvíli protivzdušná obrana nestrieľala. Agentúra dodala, že záblesk bol taký intenzívny, že ho pozorovali aj v susednom Bielorusku.
Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko v stredu uviedol, že podľa prvotných informácií bol záblesk nad Kyjevom „dôsledkom pádu družice NASA na zem“. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že tento jav súvisel so satelitom alebo meteoritom. V situácii, keď Ukrajina už skoro 14 mesiacov čelí ruskej agresii, uistili, že nešlo o ďalší útok zo strany Moskvy.
NASA predtým tento týždeň informovala, že do atmosféry sa v stredu vráti 300-kilogramový satelit. Vedecká družica RHESSI, ktorej úlohou bolo sledovanie slnečných erupcií, odštartovala vo februári 2002 a jej misia skončila v roku 2018. Potom bola na nízkej obežnej dráhe Zeme. Rob Margetta z oddelenia komunikácie NASA BBC povedal, že v čase, keď na Ukrajine zaznamenali záblesk, bol satelit stále na obežnej dráhe a návrat do atmosféry ho ešte len čakal. Dodal, že NASA aj Pentagon satelit sledujú.
Ukrajinské sociálne médiá kvôli záhadnému záblesku zaplavili špekulácie a vtipy o tom, čo ho mohlo spôsobiť. Často sa objavovalo tvrdenie, že ide o mimozemšťanov.
Staráme sa o Rusov, nie vesmír
Hlavné stredisko zvláštnej kontroly, ktoré pôsobí pri ukrajinskej vesmírnej agentúre a teda má podobné javy na starosti, uviedlo, že zaznamenaná „akustická udalosť s veľkým výdavkom energie“ zrejme súvisela „so vstupom vesmírneho telesa do hustých vrstiev atmosféry“.
„Vzdušné sily sa nestarajú o nebeské telesá. Vzdušné sily sa starajú o odrazenie ruskej agresie,“ vyhlásil v televízii hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat v odpovedi na otázku, prečo nebol vyhlásený letecký poplach.
Ukrajinské letectvo a experti na kozmonautiku z projektu Alpha Centauri sa podľa webu denníka Ukrajinska pravda domnievajú, že išlo o pád meteoritu. „Nešírte klamstvá o páde satelitu NASA. Pri Kyjeve spadol meteorit,“ napísali experti na sociálnej sieti s tým, že dráha amerického satelitu je príliš vzdialená od Ukrajiny./agentury/
X X X
Dlh síce klesol, je však stále nad sankčným pásmom. O 14 dní sa zapnú tvrdé sankcie, čo sa stane?
Ukázalo sa, že aj vysoká inflácia je na niečo dobrá. Potichu a dočasne upratala naše verejné financie. Výsledkom je, že deficit štátneho rozpočtu v minulom roku dosiahol 2,04 percenta. Dlh verejnej správy klesol zo 61 na 57,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To sú údaje, ktoré by splnili aj prísne maastrichtské fiškálne kritériá.
Politici nezaviedli prísne škrty vo výdavkoch a nezvyšovali ani dane. Urobila to za nich v najväčšej miere práve vysoká inflácia. Tichá konsolidácia má za následok, že stav spoločných peňazí je v lepšom stave ako po minulé roky. Zlou správou je, že je to len prechodné obdobie a už tento rok môžu byť čísla oveľa horšie.
Problémom je náš stále vysoký verejný dlh, ktorý sa nachádza nad hranicou sankčného pásma. Už v máji sa tak spustia tvrdé opatrenia. V eurovom vyjadrení je náš verejný dlh na úrovni 63,38 miliardy eur. Ak na Slovensku žije zhruba 5,5 milióna obyvateľov, tak každý vrátane novorodenca dlhuje v prepočte 11 524 eur. V roku 2021 to bolo skoro o 320 eur menej.
A keďže dlh je stále nad takzvaným sankčným pásmom, vládu to zaväzuje vykonať tri opatrenia. Dať hlasovať o dôvere, predstaviť vyrovnaný rozpočet či ušetriť vyše 700 miliónov. Prvé opatrenia vykonať nemusí, druhé predstaví na jeseň a na tretie peniaze našla.
Za rok 2022 plníme maastrichtské kritériá. Tie tvrdia, deficit môže byť najviac tri percentá a dlh 60 percent HDP. Slovensko dosiahlo nižšie percento v oboch prípadoch. Deficit bol 2,04 percenta a verejný dlh bol za vlaňajšok na úrovni 57,8 percenta.
Maastrichtské kritériá platia, len sú technické pozastavené. Znova by ich mali uviesť do prevádzky v roku 2024. Vypnuté sú len sankcie, pravidlá platia ďalej. Maastrichtské kritériá sú označované ako „vstupenka do hospodárskej a menovej únie (EMÚ)“. To znamená, že pred vstupom do tejto únie musia krajiny splniť presne stanovené podmienky. „Jasne sa teda potvrdilo, že nie je pravda, že rozvraciame verejné financie. A nie je ani pravda, že bohapusto zadlžujeme občanov Slovenskej republiky,“ povedal vo štvrtok dočasne poverený premiér Eduard Heger (Demokrati).
2. Prečo je štrukturálny deficit taký nízky?
Štrukturálny deficit za roky 2021 a 2022 je najnižší v histórii. Tento deficit ukazuje pravidelné výdavky a príjmy štátu. Takže tam nebudú zahrnuté jednorazové výdavky, ktoré boli vlani použité napríklad v boji proti vysokej inflácii. Na rok 2022 prognózovali deficit na úrovni 4,9 percenta HDP. V skutočnosti bol na úrovni dvoch percent, čo bolo prekvapením pre všetkých. V eurovom vyjadrení ide o prekvapenie na úrovni troch miliárd eur.
Deficit verejný financií.
Rozpočtová rada poukazuje na viacero dôvodov, prečo je štrukturálny deficit nižší. Najviac sa pod to podpísali lepšie daňové a odvodové príjmy. Druhým dôvodom sú výdaje v obrane. Stalo sa, že boli vyčlenené peniaze, ale dodávky vojenskej techniky prídu neskôr. Posúva sa to teda v čase. V neposlednom rade samosprávy lepšie hospodárili. Očakávalo sa, že budú v predvolebnom roku viac míňať, čo sa nakoniec nepotvrdilo.
Lepší výber daní si môžeme ilustrovať na príklade. Bochník tmavého chleba stál dve eurá. Daň z pridanej hodnoty (DPH) predstavuje z tejto sumy 40 centov. Vlaňajšok bol v znamení vysokej inflácie a zdražovanie neobišlo ani potraviny. Rovnaký bochník chleba zdražel o 30 percent. Už nebude stáť dve eurá, ale 2,6 eura. DPH z neho už nebude 40 centov, ale 52 centov. Do štátnej kasy tak pribudlo o 12 centov viac. Vyšší príjem nebol len z DPH, ale nominálne rástli aj platy. Čím vyššie platy, tým viac sa odvádza aj vo forme daní a odvodov do rozpočtu. V konečnom dôsledku to malo za následok, že daňové a odvodové príjmy boli lepšie, konkrétne o 1,5 miliardy eur. Takto v praxi inflácia nafúkla štátne príjmy.
3. Bude nižší deficit trvalý?
Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že zlepšenie je len prechodné a v tomto roku očakávajú opätovné zhoršenie hospodárenia. Pripomeňme, že vlani sa ešte v plnej miere nevyplácala pomoc s energiami a nebol tam ani vplyv takzvaného rodinného balíka z dielne ministerstva financií ešte pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO). Analytici centrálnej banky vo svojom komentári upozorňujú, že na výdavkovej strane rozpočtu sa postupne prejavuje oneskorený vplyv vysokej inflácie na sociálne výdavky.
Poukazujú tiež na to, že kompenzačné opatrenia na vysoké ceny energií boli navrhnuté do veľkej miery plošne a budú tak finančne nákladné. V neposlednom rade sú podľa nich plošné a finančne nákladné aj opatrenia na podporu rodiny, ktorých vplyv sa naplno prejaví až v tomto roku. „Z týchto dôvodov scenár NBS očakáva v roku 2023 prudký návrat k vysokým úrovniam deficitu verejných financií,“ informujú analytici.
4. Ako pokryla vláda jednorazové výdavky?
Ďalším faktorom nízkeho deficitu bola podľa rozpočtovej rady aj konzervatívna protiinflačná výdavková politika realizovaná v roku 2022, keďže výdavky sa nezvýšili napriek vyššej inflácii. No vyššie nárasty sú plánované až na tento rok. Najznámejšou jednorazovou pomocou v boji proti inflácii boli vlani stoeurové príspevky pre najzraniteľnejšie skupiny. Spolu za vlaňajšok realizovali jednorazové výdavky za vyše 600 miliónov eur, ukazujú dáta rozpočtovej rady. Dve opatrenia na strane príjmov však dokázali vykompenzovať takmer všetky jednorazové výdavky v roku 2022. Konkrétne ide o ropnú daň, ktorá priniesla do rozpočtu 410 miliónov eur. Druhou sú príjmy za armádnu techniku, ktoré boli na úrovni 130 miliónov eur.
5. Ako krízové roky ovplyvnili náš verejný dlh?
Náš verejný dlh v dôsledku pandémie rapídne stúpol. Kým v roku 2019 bol verejný dlh na úrovni 48 percent HDP, tak v roku 2020 už bol na 58,9 percenta HDP a o rok neskôr sa dostal až na 61 percenta. V minulom roku klesol pod 60-percentnú hranicu na 57,8 percenta HDP. Najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy však stále presahuje. Rozpočtová rada upozorňuje, že dlh od roku 2020 navyšovala hlavne hotovostná rezerva a náklady na jednorazové protikrízové výdavky. Vyššia hotovostná rezerva sa ukázala ako dobré riešenie, pretože boli v minulosti nižšie úrokové sadzby a štát si mohol požičať peniaze lacnejšie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že trajektória dlhu sa bude po spomalení inflácie zvyšovať. Stane sa to z dôvodu, že nastane takzvaný doskok v sociálnych výdavkoch. Inými slovami, vysoká inflácia sa premietne aj do nárastu sociálnych dávok, ktoré sa počítajú napríklad od životného minima.
6. Aké opatrenia dlhovej brzdy sa aktivujú?
Náš dlh je aj napriek poklesu stále nad sankčným pásmom dlhovej brzdy začínajúcim sa od úrovne 55 percent HDP. Už v máji sa tak zapnú najtvrdšie sankcie dlhovej brzdy. Medzi nimi je napríklad hlasovanie o dôvere, predloženie vyrovnaného rozpočtu či viazanie výdavkov. Hlasovanie o dôvere vlády v súčasnosti nemá zmysel, keďže vláda je len dočasne poverená. Vyrovnaný rozpočet predstavia na jeseň.
Posledným opatrením je viazanie troch percent výdavkov v rozpočte na tento rok, čo predstavuje v prepočte 709 miliónov eur. Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek na tlačovej konferencii povedal, že 750 miliónov mali pripravených v rozpočte ako finančnú injekciu pre štátne podniky. „Nebudeme to musieť využiť, keďže situácia je lepšia. Trojpercentné viazanie sa občanov ani firiem nedotkne. Bude splnené práve prostredníctvom týchto zdrojov,“ uviedol Marcel Klimek./agentury/
X X X
Krajiny G7 zvažujú zavedenie zákazu na väčšinu vývozu do Ruska
Ak by došlo k takémuto sprísneniu sankcií voči Rusku, dalo by sa s touto krajinou stále obchodovať, avšak už len veľmi obmedzene.
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) údajne zvažuje, že zakáže väčšinu vývozu do Ruska, a to v snahe zvýšiť tak ekonomický tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina za to, že vedie vojnu na Ukrajine. Informuje o tom vo štvrtok na svojej webstránke agentúra Bloomberg, citujúca nemenované zdroje dobre oboznámené so situáciou.
Skupina G7 o takomto opatrení údajne diskutuje pred svojim nadchádzajúcim májovým summitom v Japonsku. Dúfa pritom, že k prípadnému zákazu by sa pridali aj ďalšie krajiny Európskej únie. O návrhu sa však podľa zdrojov stále iba diskutuje a môže sa zmeniť.
Ak by došlo k takémuto sprísneniu sankcií voči Rusku, dalo by sa s touto krajinou stále obchodovať, avšak už len veľmi obmedzene, komentuje denník The Guardian. Správu dáva toto médium zároveň do kontrastu s článkom denníka The Financial Times, ktorý skôr vo štvrtok informoval, že podľa viacerých predstaviteľov EÚ sa v blízkej budúcnosti žiadne nové sankcie voči Rusku nezavedú.
Skupina G7 pozostáva zo Spojených štátov, Nemecka, Francúzska, Británie, Talianska, Kanady a Japonska. Nadchádzajúci summit šéfov vlád a štátov tohto zoskupenia sa má konať 19. – 21. mája v Hirošime, aktuality.sk
X X X
Brutálny útok vo viedenskom metre. Muža napadli mačetami, zraneniam podľahol
Niekoľko páchateľov s mačetami napadlo v noci na štvrtok muža v rakúskej metropole. Po prevoze do nemocnice zraneniam podľahol, informovala rakúska polícia. Jedného z páchateľov už zadržali. Útok sa stal v stanici metra Jägerstrasse v štvrti Brigittenau.
Pravda 20.04.2023 15:32
Vyšetrovanie vedie Úrad štátnej kriminálnej polície vo Viedni. Pitva sa uskutoční v najbližších dňoch. Pozadie tejto udalosti kriminalisti stále skúmajú, uviedli policajti.
K útoku došlo krátko po polnoci. Svedkovia zavolali na tiesňovú linku. Napadnutého muža previezli záchranári do nemocnice, kde zraneniam podľahol. Totožnosť obete nie je známa.
Po páchateľovi začali okamžite pátrať. V putách skončil 24-ročný Alžírčan, ktorý v snahe utiecť skočil do kanála Dunaja. Policajti ho z vody vytiahli a zatkli./agentury/
X X X
Čína údajne odmietla vyhovieť žiadosti vagnerovcov o poskytnutie zbraní
Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang dlhodobo hovorí, že Peking nebude predávať zbrane ani jednej z krajín bojujúcich vo vojne, ktorú na Ukrajine rozpútalo Rusko.
Čína údajne odmietla vyhovieť ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupine a poskytnúť jej zbrane. Píše o tom vo štvrtok britský denník The Financial Times (FT) odvolávajúc sa na informácie z uniknutých dokumentov amerických tajných služieb.
Žiadosť vagnerovcov zo začiatku roka 2023 podľa FT naznačovala, že majú istú dôveru v to, že „Peking bude otvorený voči vyzbrojovaniu Moskvy“, ktoré by siahalo nad rámec tzv. nesmrtiacich foriem podpory poskytovanej čínskymi spoločnosťami.
Nijaké zbrane však Čína podľa dokumentov tejto skupine neposkytla, ani s ňou následne nebola v kontakte.
Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang dlhodobo hovorí, že Peking nebude predávať zbrane ani jednej z krajín bojujúcich vo vojne, ktorú na Ukrajine rozpútalo Rusko. Peking sa tak vyjadruje napriek obavám, ktoré v tejto veci vyslovujú USA. Kyjev taktiež tvrdí, že na bojisku dosiaľ nenašiel nijaké čínske zbrane, dodáva denník, aktuality.sk
X X X
Nový reťazec s lacným oblečením ide trápiť slovenskú konkurenciu: Veľa ľudí, veľa vecí, opisujú ho zákazníci
Slováci ho poznajú najmä zo zahraničia a vedeli si v ňom vždy lacno nakúpiť. O pár dní otvorí svoju predajňu v hlavnom meste.
BRATISLAVA: Prvú predajňu Primarku v krajine otvoria 25. mája. Bude to v rovnaký deň, ako oficiálne sprístupní zákazníkom svoju novú nákupnú pasáž Eurovea.
Primark Eurovea ponúkne podľa vlastných slov „módne trendy, vrátane najnovších letných „must-haves“, a to za dostupné ceny, navyše spolu s každodennými potrebami v oblasti dámskeho, pánskeho, detského a domáceho oblečenia, ako aj kozmetiky a doplnkov“.
Slovensko bude pre Primark 16. trhom na svete a 5. trhom v strednej a východnej Európe.
„Zákazníci na Slovensku sa môžu tešiť na nákupy najnovších trendov a každodenných potrieb, vrátane stále narastajúceho radu Primark Cares. Už teraz je 45 % odevov značky Primark vyrobených z recyklovaných alebo udržateľnejších materiálov, čo je súčasťou ambície spoločnosti Primark urobiť udržateľnejšiu módu dostupnou pre každého. V novom obchode sa budú nachádzať aj licencované kolekcie spoločnosti Primark, vrátane značiek Disney a NBA,“ uvádza sieť v správe.
„Je to kvalitou niečo ako Pepco a Kik. Takže za málo peňazí niekoľkomesačná záležitosť,“ hovorí Jana z Nových Zámkov, ktorá niekoľko rokov žila v Londýne a v tamojšom Primarku nakupovala.
„Najčastejší zákazníci ale neboli Briti. Skôr my – východná Európa, alebo ešte mladí ľudia. Keď sa povie Primark, prvé mi príde na rozum, ako boli veci pohádzané po zemi. Veľa ľudí, veľa oblečenia. Ale detské veci si striedame pre ratolesti doteraz, to je pravda,“ smeje sa.
Rovnaké pohľady na pohádzané veci na zemi sú tiež v neďalekej Viedni, kde okrem Východoeurópanov vo veľkom nakupujú Indovia či zákazníci pochádzajúci z arabských krajín.
„Primark si obľúbia mnohí Slováci. Najmä pre mimoriadne priaznivé ceny, za ktoré zákazníkom ponúkne najaktuálnejšie módne trendy,“ zhoduje sa ďalšia čitateľka Jana, ktorá sa rada venuje móde a nakupuje v zahraničí.
„Na svoje by si mali prísť dámy, páni, ale aj ich deti. Na jednom mieste si bude možné zaobstarať tiež obuv, doplnky či kozmetiku. Netreba však očakávať ‘za málo peňazí veľa muziky’. Primark prakticky stále čelí kritike týkajúcej sa nekvalitných materiálov jeho odevov. Spotrebitelia sa tiež ozývajú s tým, že tovary bývajú zle ušité a nesedia dobre na postave,“ podelila sa so skúsenosťou zo zahraničia.
„Nech je ako chce, stále je táto značka mimoriadne obľúbená a vo svete vyhľadávaná. Nie nadarmo si Primark vyslúžil titul kráľa Fast Fashion priemyslu. Rýchlosť, akou na trh prináša tie najaktuálnejšie módne trendy je neskutočná, tým pádom konečnému spotrebiteľovi zaručí, byť vždy (a len za pár eur) IN,“ pokračovala.
V konkurenčnom boji tak podľa nákupnej maniačky potrápi nielen predajne odevov s diskontnými cenami ako KiK alebo Pepco.
„Odliv zákazníkov môže spôsobiť predajniam patriacim do nadnárodnej odevnej spoločnosti Inditex (Zara, Pull & Bear, Bershka). Filozofia Primarku extrémne podporuje konzum a navyše pre nekvalitné materiály oblečenia neumožňuje ďalej ho recyklovať. Na svedomí každého nakupujúceho teda je, či ju bude alebo nebude ďalej podporovať,“ dodala expertka.
Hľadajú posily
Primark Eurovea vytvorí pre miestnu ekonomiku viac ako 200 pracovných miest a naďalej robí nábor posily.
Napríklad na Profesii ponúka pre tímových manažérov mesačný plat 1650 eur v hrubom. Na pozíciách vedúcich oddelení je to 1700 eur. Hľadá taktiež brigádnikov aj z radov študentov za 5,5 eura na hodinu.
Asistentkám predaja na 20-hodinový úväzok ponúka sieť na pracovnom portále plat od 600 eur. Špecialista prevádzkových procesov – starajúci sa o riešenie prevádzkových problémov v predajni, zarobí v hrubom 1600 eur. Uchádzačom sľubujú zamestnanecké zľavy či príspevok na stravu nad rámec zákona.
Predajňa na dvoch podlažiach
Bratislavská prevádzka sa rozprestiera na dvoch podlažiach a má viac ako 3 660 metrov štvorcových
„Predajňa je už takmer hotová a my sa naozaj tešíme, že budúci mesiac otvoríme svoje brány a spoznáme našich nových zákazníkov. Veríme, že si našu ponuku zamilujú, či už ide o veci každodennej potreby alebo letné trendy,“vyjadril sa šéf Primarku pre strednú a východnú Európu Maciej Podwojski.
Majiteľ shopping parku Peter Korbačka si od príchodu siete sľubuje „zvýšenie potenciálu obchodnej ponuky pre návštevníkov z celého Slovenska“.
Primark uvázda, že stredná a východná Európa je preň dôležitým rastovým trhom. V súčasnosti má jeden obchod v Slovinsku a Rumunsku, dve predajne v Česku a štyri v Poľsku. Ale u severných susedov plánuje otvoriť ďalšie dva, ako aj druhý obchod v Rumunsku.
V budúcom roku chce tiež expandovať do Maďarska, čím sa jej celkový počet predajní v strednej a východnej Európe zvýši na 13 v šiestich trhoch.
Deklarované ekologické smerovanie
Tento maloobchodný predajca oblečenia zamestnáva viac ako 70 000 ľudí v 15 krajinách Európy a USA. Založili ho v Írsku v roku 1969 pod značkou Penneys a jeho cieľom je poskytovať cenovo dostupný výber pre každého, od kvalitného oblečenia na každý deň až po výrazný štýl v dámskom, pánskom a detskom oblečení, ako aj v kozmetike, domácich potrebách a doplnkoch.
Primark sa prezentuje ako reťazec s udržateľnejšou módou, ktorá má byť dostupná pre každého. Ambíciou je predĺžiť životnosť oblečenia.
Spoločnosť prijala ekologické záväzky, ktoré plánuje dosiahnuť do roku 2030. Patrí medzi ne výroba všetkého oblečenia z recyklovaných materiálov alebo materiálov získaných z udržatelnejších zdrojov, zabezpečenie recyklovateľnosti oblečenia už od jeho návrhu, zníženie emisií uhlíka v celom hodnotovom reťazci na polovicu a snaha o zabezpečenie mzdy na úrovni životného minima pre pracovníkov v svojom dodávateľskom reťazci, aktuality.sk
X X X
Zlá správa z Milána, Škriniar je po operácii. Čaká ho dlhá pauza, stihne reprezentačné duely?
Slovenskeho obrancu Milana Škriniara čaká dlhšia pauza od futbalu. Kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie sa podrobil operácii bedrovej chrbtice a v tejto sezóne si už zrejme nezahrá.
Informovalo o tom vedenie Interu Miláno, s ktorým má obranca platný kontrakt do 30. júna. Po jeho skončení sa stane hráčom Paríža St. Germain.
„Milan Škriniar absolvoval endoskopickú operáciu na športovej klinike v Merignacu.
Následne obranca Interu absolvuje niekoľkotýždňovú rehabilitáciu,“ uviedol Inter v oficiálnom komuniké.
Slovenský futbalový zväz priniesol Škriniarovu fotku priamo z nemocničného lôžka.
„Posielam objatie svojim spoluhráčom a chcem im poďakovať za skvelý postup do semifinále Ligy Majstrov. Zároveň chcem informovať o mojom zranení, ktoré som utrpel v prvom zápase proti Portu.
Včera som po dohode s Interom absolvoval operáciu, aby som sa mohol čo najskôr vrátiť na ihrisko. Pozdravujem vás, napísal Škriniar na sociálnej sieti.
V drese čerstvého semifinalistu Ligy majstrov odohral 246 stretnutí. Dal jedenásť gólov a na päť prihral.
Túto štatistiku už nerozšíri a podľa talianskych médií zmešká aj možné finále Ligy majstrov. Do neho sa však Inter najskôr musí prebojovať cez mestského rivala – AC Miláno.
Škriniar hral naposledy 14. marca v osemfinále Ligy šampiónov. S viditeľným sebazaprením naskočil na záverečných desať minút súboja proti FC Porto.
Na San Siro prestupoval 28-ročný obranca v júli 2017 za 34 miliónov eur zo Sampdorie Janov.
Predtým pôsobil v mládežníckych štruktúrach MŠK Žilina, krátko z nej hosťoval aj v Zlatých Moravciach.
Rodák zo Žiaru nad Hronom vynechal úvodné dva kvalifikačné zápasy Slovenska v boji o ME 2024 s Luxemburskom (0:0) a Bosnou a Hercegovinou (2:0).
Je nepravdepodobné, že Škriniar stihne ďalšie dva kvalifikačné duely – 17. júna na Islande a 20. júna v Lichtenštajnsku./agentury/
X X X
Za pôrod pred 50-tkou si vypočula kritiku, vraj je stará a nezodpovedná! Ona až dnes vysvetlila, prečo sa tak rozhodla…
„Chúďatká jej deti. Keď budú mať dvadsať, budú mať rodičov v domove dôchodcov alebo mŕtvych,“ píše sa v komentároch pod fotografiou Hilary Swank s dvojičkami. Vlna hejtu o tehotnosti vo vysokom veku sa tu mieša s vlnou srdečných gratulácií, ale aj nádeje pre ženy 45+, ktoré sa snažia otehotnieť.
10. apríla sme písalio krásnej instagramovej správeobľúbenej a charizmatickej, oscarovej herečky Hilary Swank, ktorá vo veku 48 rokov porodila dvojičky, chlapčeka a dievčatko. „Nebolo to jednoduché,“ píše Swank v komentári pod fotografiou, kde od chrbta vidno, ako drží v náručí dve novorodeniatka, „ale chlapček (a dievčatko!), stálo to za to. Krásne veľkonočné sviatky! Píšem z čistého neba.“
Hviezdy, ktoré porodili tesne pred 50-tkou
Herečka sa tak zaradila k zoznamu celebrít, ktoré sa prvýkrát stali rodičmi tesne pred 50-tkou (alebo ako 40+), ale aj k zoznamu celebrít, ktoré porodili vo vyššom veku. Za všetkých môžeme spomenúť napríklad Rachel Weisz, ktorá vo veku 48 rokov porodila prvé dieťa s manželom Danielom Craigom v roku 2017, alebo Janet Jackson, ktorá rodila v krásnej 50-tke v roku 2017.
Nižšie nájdete zoznam ďalších slávnych mamičiek, ktoré sa stalo mamami vo veku 40+ nielen vlastným pôrodom, ale aj adopciou či vďaka náhradnej matke.
Jeden z najkrajších párov svetového šoubiznisu Hilary Swank s manželom Philipom Schneiderom si svoje súkromie prísne stráži. Aj preto sa oznámenie, že je herečka vôbec tehotná, stalo takým hitom, prekvapením a odohralo sa len minulý rok v americkej rannej relácii Good Morning America.
Šokovala nielen potvrdením, že je tehotná, ale že čaká nie jedno, dokonca dve deti. „Budem mamou. A nielen jedného, ale dvoch detí. Je krásne o tom hovoriť a môcť sa s tým podeliť.“
Instagramové komentáre plné lásky a gratulácií
Správu na Instagrame lajkovali a krásne komentovali aj herečkine celebritné priateľky ako Kate Hudson, Lindsey Lohan alebo Sharon Stone. Mnohé ženy hviezde filmov Chlapci neplačú či Million Dollar Baby vyjadrovali vďaku za nádej, ktorú im poskytuje, keď sa aj napriek vyššiemu veku stále aktívne snažia o dieťatko. Aj ženy, ktoré rovnako ako herečka už porodili vo veku medzi 40 a 50.
„Mám 47 rokov a som práve 7 mesiacov tehotná. Čakám svoju druhú dcérku, pritom som otehotnela prirodzene. Narodiť sa má 20 dní pred mojimi 48-mimi narodeninami! Cítim sa úžasne.“ „Mala som takmer 48, keď som porodila dcérku, teraz má 15!“ A približne v akom veku ste sa stali mamou vy? Dajte nám vedieť v našej ankete:
Správny čas na dieťa
V akom veku ste sa stali mamou vy?
V 20-tke, V 30-tke, V 40-tke, V 50-tke
Vyplňte 1 zostávajúcu otázku
Vlna hejtu obviňuje Hilary zo sebectva a nezodpovednosti
No pomedzi láskyplné komentáre sa dvihla aj vlna hejtu a kritiky smerom k herečke pre jej vysoký vek, v ktorom si „dovolila“ otehotnieť a porodiť, teda „naplniť si sebecké chúťky“. Označujú ju za príliš „starú“ a teda voči deťom „nezodpovednú“. Dokonca Hilary Swank obvinili, že celé tehotenstvo je podvod, predstierala ho, či použila vajíčka od donora.
„Kým jej deti dosiahnu 20 rokov, ich rodičia budú buď v domove dôchodcov alebo mŕtvi…“ „To bolo falošné tehotenstvo a sú to falošné deti. Chúďatká nikdy nebudú poznať svojich pravých rodičov…“ „Neznášam, keď staršie ženy hovoria, akú nádej im Hilary dáva, keď to je falošná nádej. Bolo by skvelé, keby zdieľala, ako otehotnela. Cez IVF zo zmrazených vajíčok alebo vajíčok od donora…“
„Aké strašne sebecké je mať deti v tak vysokom veku. Tvoje deti majú vysokú šancu, že skončia bez mamy, kým budú malé, alebo budeš v plienkach v domove, kým vyrastú. A ich deti nikdy nespoznajú svoju starú mamu. Takže – skvelá robota.“
Hilary Swank vysvetlila, prečo má deti až teraz
Slávna a milovaná herečka nikdy nepovažovala svoje tehotenstvo za jednoduché, ale sa o ňom vyjadrila ako o požehnaní a veľkom dare. Že sa jej vôbec podarilo otehotnieť, popísala ako niečo extatické, ako sen, ktorý sa stal skutočnosťou. V relácii Extra TV prezradila, že o deťoch premýšľala už ako mladá žena, no aby ste si založili rodinu, musí to všetko „do seba správne zapadnúť“. Plus je treba predsa len aj ten správny partner.
Svojho princa na bielom koni totiž stretla len 4 roky pred otehotnením. A aj to bola nádherná náhoda. Hoci bola vydatá už predtým – za Chada Lowea, rozišla a rozviedla sa s ním po 8 rokoch manželstva a 13 rokoch spolužitia. Sama popísala, že sa zo vzťahu vymanila nielen preto, aby sa uzdravila z toxického popierania vlastných potrieb a dávania potrieb iných ľudí pred svoje.
„Starala som sa o mamu. Starala som sa o otca. Starala som sa o Chada. Takto už viac nechcem kráčať. Obetovala som tomu veľkú časť svojho života,“ vysvetlila pre Vanity Fair v roku 2008. Rozvodom s človekom, ktorý mal svoje vlastné problémy, chcela uzavrieť jednu kapitolu života.
Terajšieho manžela stretla vďaka rande naslepo a už o rok prišli zásnuby. Práve to bola jedna z tých správnych vecí, ktoré potrebujete, aby ste si mohli splniť aj sen o rodine. V októbri 2022 prvýkrát oznámila tehotenstvo, ktoré dokonca skrývala aj počas nakrúcania. „Všetko akosi do seba zapadlo a stalo sa to len nedávno.“
Pôrodom sa zmenil aj jej prístup k sebe: „Cítim, že ženy sú superhrdinky. Čo všetko naše telá dokážu? Vyjadrujem novonájdený rešpekt! Vždy som ženy obdivovala a milovala, ale po tejto skúsenosti hovorím – wau, toto dokážeme!“ Mimochodom, v rodine oboch manželov sa vraj dvojičky nachádzajú, preto nie je prekvapujúce, že sa aj Hilary podarilo otehotnieť s dvojičkami. Údajne pochádzali staré mamy od oboch manželov z dvojičiek.
Ďalší celebritní rodičia po 40-tke a 50-tke
Celebritné mamičky, ktoré sa stali mamami vo vyššom veku: Michelle Williams (ako 42-ročná), Alanis Morissette (druhé a tretie dieťa porodila vo veku 42 a 45 rokov), Madonna (porodila ako 42-ročná), Gwen Stefaní vo veku 44 rokov, Christina Ricci ako 41-ročná, Mena Suvari (42), Eva Longoria (42).
Celebrity, ktoré sa stali matkami vďaka adopcii alebo cez surogátnu matku: Sandra Bullock (45), Kristin Davis (46), Sheryl Crow (v 45 prvá a v 48 druhá adopcia), Sarah Jessica Parker (44), Diane Keaton (po 50-tke), Cameron Diaz (47), Kristen Wiig (47), Paris Hilton (42), Rebel Wilson (42)…
Prečo sa však sústreďovať len na celebritné matky vo vysokom veku? Najslávnejšími celebritnými otcami vo vysokom veku sa môžu popýšiť aj deti Aleca Baldwina, Jeffa Goldbluma či Brucea Willisa.
Prečo toľko hejtu? Za otehotnením po 40-tke sa skutočne skrývajú rôzne riziká
Zahraničné weby reagovali na hejty, ale aj komentáre o vysokom veku Hilary Swank vysvetleniami, že sa skutočne za tehotenstvom vo veku 40+, 45+ či nebodaj 50+ skrývajú rôzne tehotenské komplikácie pre matku aj dieťa. Poďme si zhrnúť, čo sú zač.
Štatisticky, čo je každému jasné, sa s vekom možnosť spontánneho otehotnenia znižuje – čo súvisí nielen so znižujúcim sa počtom vajíčok, ale aj zhoršujúcim sa zdravím žien po 40-tke, ktoré má priamy vplyv na tehotenstvo aj zdravie matky a bábätiek.
Napríklad šanca počať dieťa s Downovým syndrómom sa zvyšuje z 1z800 vo veku rodičky 30 rokov na 1zo100 vo veku 40 rokov a 1z25 vo veku 44 rokov (šanca sa znižuje, ak žena použije vajíčko od donora alebo zmrazené vajíčko). Pre ženy vo veku 45+ sa šanca, že tehotenstvo skončí potratom, zvyšuje na 53%.
Ďalšie riziká: problémy s rastom u plodu, problémy s pôrodnou hmotnosťou, vyššie riziko mimomaternicového tehotenstva, problémov s placentou (napr. placenta previa), vyvinutia si gestačnej cukrovky, gestačnej hypertenzie, preeklampsie, vyššie riziko spontánneho potratu či narodenia sa mŕtveho plodu, ale aj pôrodných komplikácií (a teda nutnosti krvnej transfúzie), riziko ukončenia tehotenstva cisárskym rezom, vyššie riziko, že dieťa bude mať chromozómové abnormality alebo srdcové defekty.
Ak žena porodí vo vysokom veku, aj pre ňu sa zvyšuje riziko srdcového infarktu.
S vekom 45+ sa znižuje pravdepodobnosť, že spontánne otehotniete (vo veku 50 rokov je to podľa niektorých lekárov a lekárok menej ako 1%): u žien vo veku 20-30 rokov je šanca na otehotnenie 25-30% počas jedného menštruačného cyklu – teda 1zo4 žien otehotnie, vo veku nad 40 rokov to je 1z10 (5% počas jedného menštruačného cyklu a 44% počas jedného roka).
Samozrejme tieto riziká možno znížiť, ak si žena dá zmraziť vajíčka v mladšom veku a použije ich v staršom, ak dovtedy neotehotnie spontánne, alebo za zdravotníckej asistencie.
Benefity tehotenstva vo vyššom veku
Každá minca má dve stránky. Hoci niektoré ženy tvrdia, že byť tehotná a mať deti vo vyššom veku je oveľa únavnejšie, aj napriek tomu stúpa počet žien, ktoré si rodiny zakladajú po 40-tke či dokonca po 45-ťke a v tomto veku tiež premýšľajú o deťoch a počatí. Podľa dát CDC stúpa pôrodnosť žien vo veku 40-44 rokov a klesá vo veku 15-39 rokov.
Mnoho žien si zvolí tehotenstvo takto neskoro z rôznych dôvodov – a nie je to len o kariére. Mnohí si stále neuvedomujeme, že tehotná žena a žena na materskej sa stáva finančne závislou od partnera, ktorý vo vzťahu nemusí figurovať. Ženy v staršom veku sú finančne nezávislejšie a dosiahli v kariére také úspechy a stabilitu, že si môžu dovoliť počať.
Sú tiež vyzretejšie a emočne stabilizované natoľko, aby sa mohli sústrediť na vyrovnanú výchovu a podporu svojich detí – štúdie ukázali, že deti starších rodičov dosahujú lepšie akademické úspechy a oveľa viac ich dosahuje vyššie vzdelanie.
Nielen to – dieťa vo vyššom veku predlžuje rodičke život a znižuje riziko mentálneho starnutia. Ženy majú tiež stabilizované rodinné prostredie, vyriešené vzťahy, partnera, s ktorým sa hlboko milujú a vedia, čo si vzájomne k sebe môžu dovoliť a žijú v konsenze, aktuality.sk
X X X
Obľúbená slovenská herečka sa vydala, polroka to dokázala tajiť! Po neúspešných vzťahoch tak napokon aj ona našla svoju spriaznenú dušu
To je ale prekvapenie! Herečka Petra Polnišová domnienky novinárov potvrdila až polroka od svadby. Sama priznala, že opäť našla lásku i spriaznenú dušu a je z nej vydatá pani:
Krásne tajomstvo si nechávali s manželom pre seba
Po neúspešných vzťahoch našla spriaznenú dušu!Jedna z najúspešnejších slovenských herečiek, Petra Polnišová, sa správou pochválila krásnym čiernobielym záberom. Šťastná selfie už manželského páru by mohla bez povšimnutia zapadnúť do profilu, ak by k nej herečka nepripojila krátky, no dôležitý popis. „Môj manžel,“ napísala k fografii a dodala ďalšie dôležité slová – šťastie, láska, všetko. Manželom Petry je scénarista Juraj Brocko, s ktorým tvorí pár viac ako päť rokov.
Pod snímkom hneď začali pribúdať gratulácie. K radostnej správe zaželali páru všetko dobré aj známe tváre ako Kristína Tormová, Adela Vinczeová, Martin Pyco Rauch či Wanda Hrycová. Z toho možno dedukovať jedno – a to, že o novinke skutočne netušili ani len ľudia z brandže. Petra si svoje súkromie dlhodobo stráži a toto gesto je toho len dôkazom.
Láska na tretí pokus
Herečka Novému Času prezradila, že si nepotrpí na rozruch a žiadnu pompéznu svadbu neplánovala. „Bola to veľmi malilinká civilná svadba. Bolo to také, akoby som povedala… náhle a improvizačné. Inšpiroval ma fakt, že ma požiadal o ruku, a že som to v danom momente a v danej situácii chcela zažiť a vydať sa za svojho teraz už muža. Pripadalo mi, že je to správne, a chcem, aby sme to takto mali spečatené napriek tomu, že nie som fanúšička svadieb. Je nám spolu dobre a je to pekné,“ prezradila denníku a dodala, že obrad, ktorý ich životy spečatil, prebehol už pred polrokom.
Petra má za sebou už manželstvo – jedno s architektom Jaroslavom Takáčom, ktoré trvalo tri a pol roka. Istý čas sa špekulovalo aj o manželstve s Francúzom Mathieuom Darrasom. Začalo to vyjadrenie v šou Inkognito „A môj bývalý manžel bol Francúz,“ povedala v jojkárskej šou. Ako však neskôr uviedla na pravú mieru, vydatá bola len za Jaroslava Takáča.
Manželom Petry je scénarista Juraj Brocko, s ktorým tvorí pár viac ako päť rokov. Práve Brocko napísal scénar k filmu Cuky Luky, v ktorom Polnišová stvárnila hlavnú postavu. Či sa ich cesty spojili práve tam, nevedno. Isté však je, že spolu tvoria šťastný a harmonický pár. My dvojici srdečne blahoželáme!, aktuality.sk