Pôjdu Fico a Orbán proti všetkým? Budú Slovensko a Maďarsko vetovať 18. balík protiruských sankcií? Premiér Robert Fico (Smer) vyhlásil, že je na to pripravený. Dnes je na summite Európskej únie v Bruseli, kde sa stretol aj s predsedníčkou   Predseda vlády tvrdí, že 18. balík opatrení proti Rusku, ktoré pokračuje vo vojne proti Ukrajine, nie je pre Slovensko problémom. Fico však na parlamentnom výbore pre európske záležitosti povedal, že je ochotný ho zablokovať. Ešte na začiatku týždňa šéf diplomacie Juraj Blanár tvrdil, že Slovensko proti nemu nebude.  Koniec energií z Ruska

„Kým nedostaneme od EÚ odpoveď, čo s plynom pre Slovákov, nebudeme hlasovať za 18. balík sankcií,“ vyhlásil premiér. Fico aj s von der Leyenovou diskutoval o únijnej legislatíve REPowerEU, ktorá od 1. januára 2028 zakáže dovoz všetkého plynu z Ruska do členských štátov EÚ a obmedzí aj import jadrového paliva.

Fico tvrdí, že tento krok by ohrozil slovenský priemysel a mohol by viesť aj k súdnym sporom s ruskými dodávateľmi energií. Preto Bratislava potrebuje záruky, aby k tomu nedošlo. „Opäť sa pýtame, kto nám zaplatí, ak dôjde k rozhodnutiu arbitráže vo výške 16 až 20 miliárd eur?“ povedal premiér na výbore s tým, že vyriešenie tejto otázky by malo byť aj v záujme Nemcov, ktorí na Slovensku veľa investovali. „Asi nechcú, aby im kľakli fabriky, asi nechcú, aby im subdodávateľské nemecké firmy, ktoré sú tu, kľakli,“ uviedol Fico, ktorý sa v Bruseli stretol aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

 Predseda vlády tvrdí, že Slováci by nemali platiť viac za plyn kvôli Ukrajine, no zároveň dodal, že únia by nebola v tejto situácii, keby režim Vladimira Putina nezačal vojnu. V tejto súvislosti je faktom aj to, že Kyjev už 11. marca súhlasil s prímerím, zatiaľ čo Moskva len stupňuje útoky.

„Chcem oceniť vcelku konštruktívny prístup pani predsedníčky a na budúci týždeň príde na Slovensko špeciálna misia Európskej komisie,“ povedal Fico po stretnutí s von der Leyenovej. Potvrdil však, že Slovensko bude vetovať 18. balík sankcií, ak nebudú vyriešené požiadavky Slovenska. Fico uviedol, že Slovensko musí mať jasno v tom, aká bude cena plynu, ako budú vyzerať tranzitné poplatky, keď na Slovensku nebude prúdiť plyn z východu, aké kompenzácie by mohli dostať domácnosti a firmy pri zvýšení ceny plynu a zdôraznil aj už spomenutý problém arbitráží.

Slovenskí opoziční politici pripomínajú, že do súdneho sporu by sa v skutočnosti mal pustiť Slovenský plynárenský priemysel, keďže ruský Gazprom mu nedodáva dohodnuté objemy plynu. Okrem toho by arbitráže nemuseli byť problémom, pretože ukončenie dodávok by bolo založené na platných zákonoch – argumentovalo by sa vyššou mocou (vis maior). Fico však tento argument spochybňuje.

 Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka v Bruseli povedal, že keby bola jeho strana pri moci, bola by lepšie pripravená na diverzifikáciu energetických zdrojov. „Robert Fico nemá okrem Viktora Orbána nijakého partnera a búra vzťahy so spojencami. Keby sa naozaj ukázalo, že Slovensko na REPowerEU stratí, rokoval by som nielen s komisiou, ale aj s kolegami v rámci únie a Európskej rady. Mohlo by to byť o kompenzáciách alebo o nejakom predĺženom období. Všetko toto sú veci, ktoré sú na debatu – len na to musíme mať vzťahy s partnermi, aby nám boli ochotní vyjsť v ústrety,“ uviedol Šimečka.

Kým na postoj Slovenska k sankciám sa netrpezlivo čakalo, už vopred bolo jasné, že jednotu EÚ naruší Maďarsko. Premiér Viktor Orbán na summite, ktorý sa skončil po uzávierke tohto vydania denníka Pravda, odmietol podporiť závery týkajúce sa Ukrajiny. Budapešť tak blokuje začiatok rokovaní s Kyjevom o budúcom vstupe do únie.

 Jeden hlas

„Ruská agresia proti Ukrajine je výstižným príkladom toho, že keď EÚ hovorí jedným hlasom, môže byť spoľahlivým a predvídateľným aktérom. Je tiež efektívna v tom zmysle, že dokáže dodržať svoje sľuby a môže podporovať Kyjev tak dlho, ako bude potrebné. Keďže je to však únia 27 členských štátov, je ťažké udržať jednotu,“ reagovala na súčasnú situáciu Isabel Camisaová, odborníčka na medzinárodné vzťahy z univerzity v portugalskej Coimbre.

„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vzhľadom na okolnosti to EÚ na globálnej scéne zvláda dobre. Únia sa dokázala vyrovnať s niektorými výzvami, ktoré sa týkajú jej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. EÚ vie robiť rýchle rozhodnutia a na dosiahnutie svojich cieľov vie nájsť peniaze a rôzne politické nástroje. Stala sa z nej principiálna pragmatička, ktorá efektívne manažuje krízy. Táto úloha EÚ je evidentná napríklad v tom, ako rieši vzťahy s USA v rámci NATO i na bilaterálnej úrovni,“ povedal pre Pravdu Vihar Georgiev, expert na európsku politiku z Univerzity Klimenta Ochridského v Sofii.

 Odborník však aj varuje: „Keď sa stretne viacero kríz, alebo keď majú členské štáty príliš rozdielne názory na to, čo sa deje, EÚ postupne stráca vplyv. Nezabúdajme však, že únia je jedným z mála celosvetových hráčov, ktorý sa môže zapojiť do riešenia najrôznejších problémov – od vojny na Ukrajine, po Juhočínske more, či od Iránu po Venezuelu. Kritici často prehliadajú rozsah toho, čo únia robí na globálnej scéne,“ pripomenul Georgiev.

Dimitris Tsarouhas z Centra pre výskum Európskej únie a transatlantických vzťahov je menej optimistický. Podľa neho nie je problémom len to, že EÚ neraz zložito hľadá spoločný postup. „Boli časy, keď bola Európa považovaná za slabého globálneho hráča. Bolo to pre nerovnováhu medzi silnou ekonomickou úlohou a slabou zahraničnou politikou, ktorá nedokázala hovoriť jedným hlasom. Hoci sa to z inštitucionálneho hľadiska za posledné dve desaťročia zlepšilo, obávam sa, že konečný výsledok je teraz ešte horší. EÚ sa už nedá opísať ako neefektívna alebo slabá. Je bezvýznamná,“ uviedol Tsarouhas pre Pravdu.

Rozdelia si USA, Čína a Rusko svet?

 „Nikto z hlavných hráčov v oblasti si nemyslí, že Európa by mohla hrať významnú úlohu pri hľadaní prímeria v konfliktoch alebo pri mierových rozhovoroch. A problémom nie je to, že únia nemá vojenskú silu. Hovorím o tom, čo by malo byť každodennou agendou európskej integrácie – snaha dostať znepriatelené strany za jeden stôl a hľadať kompromisy, hoci sa môže zdať, že je to nemožné. Izraelsko-iránska vojna sa po zásahu USA možno čoskoro skončí, ale nestabilita na Blízkom východe sa šíri minimálne od roku 2011, keď sa začala občianska vojna v Sýrii. Za ten čas si nepamätám jediný príklad, keď Európa v regióne niečo skutočne zmenila – ak nerátame jednorazové migračné dohody s problematickými režimami, ktorých cieľom je zadržať novodobých bedárov mimo brán únie,“ uzavrel Tsarouhas, ktorý pôsobí aj ako profesor programu bezpečnostných štúdií na Georgetownskej univerzite.

Summit EÚ sa tiež zaoberá migráciou, konkurencieschopnosťou, obranou a bezpečnosťou, geoekonomickými výzvami a západným Balkánom./agentury/

X X X

Je iránsky jadrový program na kolenách? Americké tajné služby hovoria o nových zisteniach

Dvaja najvyšší predstavitelia amerických spravodajských služieb v administratíve Donalda Trumpa v stredu 25. júna oznámili, že podľa nových spravodajských informácií boli iránske jadrové zariadenia počas víkendových amerických náletov „zničené“.

 Bombardéry B-2 bezpečne pristáli v Missouri po 36-hodinovom útoku na Irán, uviedol Biely dom a zverejnil video z pristátia.

Riaditeľ CIA John Ratcliffe a riaditeľka Národnej spravodajskej služby (DNI) Tulsi Gabbardová vydali samostatné vyhlásenia len niekoľko hodín po sebe. Ich cieľom bolo podporiť pozíciu Bieleho domu a vyvrátiť medializované správy, že útoky údajne nezabránili ďalšiemu rozvoju iránskeho jadrového programu, všíma si portál Politico.

Nové informácie

„Nové spravodajské informácie potvrdzujú to, čo @POTUS opakovane uvádzal: Iránske jadrové zariadenia boli zničené,“ napísala Gabbardová na platforme X v stredu popoludní. Ratcliffe následne zverejnil vlastné vyhlásenie, v ktorom uviedol: „Dôveryhodné spravodajské informácie naznačujú, že iránsky jadrový program bol vážne poškodený.“

 Ratcliffe dodal, že spravodajstvo pochádza z „historicky spoľahlivého a presného zdroja/metódy“ a tvrdí, že „niekoľko kľúčových zariadení bolo zničených a ich obnova by trvala roky“. Zdôraznil, že zber overených informácií pokračuje.

Ani Gabbardová, ani Ratcliffe neposkytli podrobnosti o tom, kedy a ako boli dané spravodajské dáta získané. Hovorkyňa DNI Olivia Coleman však potvrdila, že informácie, na ktoré sa Gabbardová odvoláva, pochádzajú z amerických zdrojov.

 Riaditelia FBI – Kash Patel, Národného spravodajstva – Tulsi Gabbardová a CIA – John Ratcliffe 25. marca 2025 v Kongrese USA

Neobvyklé správanie tajných služieb

Správanie CIA bolo niektorými odborníkmi označené za neobvyklé. Jeden bývalý analytik CIA pre médiá anonymne poznamenal, že je „veľmi nezvyčajné“, aby riaditeľ agentúry vydal hodnotiacu analýzu formou tlačového vyhlásenia. Zároveň však dodal, že samotné vyhlásenie pravdepodobne neohrozilo zdroje ani metódy.

Počiatočné hodnotenie zo strany Agentúry obranného spravodajstva (DIA), ktoré v utorok zverejnili CNN a ďalšie médiá, tvrdilo, že útoky nezasiahli kľúčové komponenty jadrového programu a pravdepodobne ho iba oddialili o niekoľko mesiacov. DIA však v stredu uviedla, že ide len o „predbežné hodnotenie s nízkou mierou istoty“.

 Správy DIA vyvolali hnev prezidenta Trumpa, ktorý zaútočil na jedného z reportérov CNN a opätovne vyhlásil, že iránske zariadenia boli „zrovnané so zemou“. Gabbardová sa tiež ostro vyjadrila na adresu „propagandistických médií“.

Po boku Trumpa vystúpili aj minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister obrany Pete Hegseth počas tlačovej konferencie na summite NATO v Holandsku. Hegseth obvinil kritikov z „podkopávania úspešnej misie“ a uviedol, že Pentagon a FBI vyšetrujú únik utajenej správy.

 Podporu americkému prezidentovi vyjadrili aj izraelské úrady. Izraelská komisia pre atómovú energiu uviedla, že kombinovaný účinok amerických a izraelských útokov „oddialil schopnosť Iránu vyvíjať jadrové zbrane o mnoho rokov“.

Bývalý námestník ministra obrany pre Blízky východ Daniel Shapiro však varoval pred predčasnými závermi. „Je veľmi pravdepodobné, že zariadenia boli vážne poškodené, ale mali by sme si počkať na konkrétne dáta a informácie,“ povedal. Dôkladné hodnotenie dopadu by podľa neho mohlo trvať niekoľko týždňov.

Trump vo večernom príspevku na Truth Social oznámil, že minister Hegseth plánuje vo štvrtok zvolať „veľkú tlačovú konferenciu“, ktorá má priniesť „zaujímavé a nevyvrátiteľné“ dôkazy o účinnosti útokov.

 Irán nestihol podľa Trumpa nič zachrániť

Americký prezident Donald Trump neskôr vo štvrtok vyhlásil, že Irán nestihol odviezť materiál z jadrového zariadenia Fordó, na ktoré počas víkendu zaútočili americké bombardéry.

„Nič nebolo vynesené zo zariadenia. Bolo by to príliš zdĺhavé, nebezpečné, veľmi ťažké a náročné na presun!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

Šéf Bieleho domu tvrdí, že satelitné snímky veľkého počtu áut v blízkosti zariadenia pred útokom amerických síl neznamenali, že sa odtiaľ niečo odvážalo. „Autá a malé nákladné vozidlá na mieste patrili betonárom, ktorí sa snažili zakryť vrch (ventilačných) šácht,“ vyhlásil Trump.

Americký minister obrany Pete Hegseth vo štvrtok na tlačovej konferencii povedal, že nevie o žiadnych spravodajských informáciách, ktoré by naznačovali, že Irán presunul svoj obohatený urán na ochranu pred americkými útokmi.

Podľa agentúry Reuters niekoľko odborníkov upozornilo, že Irán pravdepodobne presunul zásoby vysoko obohateného uránu zo zariadenia Fordó pred útokmi amerických bombardérov, ku ktorým došlo v noci na nedeľu. Odborníci tvrdia, že zásoby mohol Irán ukryť na miestach, ktoré Izrael, USA a jadroví inšpektori OSN nepoznajú./agentury/

X X X

 Irán presunul zásoby uránu ešte pred útokmi USA, tvrdia európske spravodajské zdroje

 Iránske zásoby uránu, podľa Financial Times odolali víkendovým útokom USA. Európske analýzy spochybňujú tvrdenia Trumpovej vlády o zničení iránskeho jadrového programu.

Iránske zásoby vysoko obohateného uránu zostávajú po víkendovom americkom bombardovaní z veľkej časti nedotknuté. Naznačujú to predbežné analýzy spravodajských informácií poskytnuté vládam európskych krajín, o ktorých vo štvrtok informoval denník Financial Times (FT), píše TASR.

Tieto zistenia tak opäť spochybňujú tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že americké bombardovanie v nedeľu nadránom „zničilo“ iránsky jadrový program. Trumpa vo štvrtok podporil aj jeho minister obrany Pete Hegseth, ktorý údery označil za úspešné a správy tvrdiace opak za nepravdivé. Šéf Bieleho domu v ten istý deň hovoril, že Irán nestihol odviezť materiál zo zariadenia na obohacovanie uránu vo Fordó.

Zásoby uránu pravdepodobne premiestnili ešte pred útokmi

Dvaja nemenovaní európski predstavitelia pre Financial Times však uviedli, že spravodajské informácie naznačujú, že iránske zásoby 408 kg uránu obohateného takmer na úroveň, ktorá je vhodná na výrobu jadrových zbraní, neboli v čase útoku v zariadení Fordó, ale zrejme ich medzičasom previezli na iné miesta v Iráne.

Vlády štátov EÚ podľa zdrojov stále čakajú na kompletnú správu spravodajských služieb o rozsahu škôd vo Fordó, ktorého kľúčové časti sa nachádzajú hlboko pod skalnatou horou neďaleko mesta Kom. Jeden z prvotných odhadov nasvedčuje tomu, že v zariadení došlo k rozsiahlym škodám, ale nie jeho úplnému zničeniu.

Útoky zasiahli viaceré jadrové lokality

Iránski predstavitelia tvrdia, že zásoby obohateného uránu boli premiestnené ešte pred americkým bombardovaním, ktoré prišlo po viac než týždni izraelských náletov na Irán. Americké bombardéry na Fordó a ďalšie zariadenie v Natanze zhodili špeciálne bomby určené na ničenie podzemných bunkrov. Na tretí cieľ – objekt v Isfaháne – USA vypálili rakety s plochou dráhou letu typu Tomahawk.

Trump už predtým odmietol predbežný odhad amerických spravodajských služieb, ktorý unikol do amerických médií a podľa ktorého bol iránsky jadrový program útokmi vrátený späť len o niekoľko mesiacov.

Potenciál na výrobu jadrovej zbrane môže pretrvávať

Odborníci ale podľa FT upozornili, že ak si Teherán ponechal zásoby obohateného uránu a centrifúgy umiestnil na skrytých miestach, stále môže mať kapacitu na výrobu štiepneho materiálu potrebného na výrobu jadrovej zbrane, o ktorú sa podľa USA a Izraela usiluje, hoci sám to popiera.

Spojené štáty po úderoch podľa troch nemenovaných predstaviteľov neposkytli spojencom v EÚ definitívne informácie o zostávajúcich jadrových kapacitách Iránu a neposkytli jasné usmernenia o tom, ako plánujú budovať vzťahy s Teheránom, aktuality.sk

X X X

 Donald Trump mení názor na Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina

 Americký prezident po rozhovore s ukrajinským prezidentom na okraji samitu NATO označil Zelenského za „veľmi milého“, ale vyjadril sklamanie z ruského prezidenta, ktorý neukončil vojnu.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. 

Donald Trump prejavil sympatie k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorého po stretnutí na okraji samitu NATO označil za „veľmi milého“, zatiaľ čo o Rusku hovoril tvrdším tónom.

„Vladimir Putin musí tú vojnu naozaj ukončiť. Ľudia umierajú v takom rozsahu, aký sme už dlho nevideli,“ povedal Trump. Dodal, že ruský líder ponúkol sprostredkovanie v konflikte medzi Iránom a Izraelom, na čo Trump odpovedal: „Nie, vy mi môžete pomôcť s Ruskom.“

Veľmi príjemné stretnutie

Postoj amerického prezidenta voči svojim ruským a ukrajinským náprotivkom kolísal, čo vyvrcholilo februárovou hádkou so Zelenským v Oválnej pracovni, po ktorej Washington dočasne pozastavil vojenskú a spravodajskú pomoc Kyjevu.

Naopak, spočiatku sa zdalo, že Trump má viac pochopenia pre Putina, ktorému niekoľkokrát telefonoval a s Spojené štáty viedli s jeho vyjednávacím tímom priame mierové rokovania. V posledných týždňoch však Trumpa čoraz viac frustrujú maximalistické požiadavky ruského prezidenta a to, že odmieta súhlasiť s prímerím.

 Počas diskusií na samite NATO Trump vyjadril svoju frustráciu zo situácie na Ukrajine, ktorá sa podľa dvoch osôb prítomných v miestnosti „vymyká spod kontroly“. Zelenskyj opísal svoje stretnutie s Trumpom ako „dlhé a vecné“. Bolo to ich druhé osobné stretnutie od februára. Ukrajinský líder uviedol, že diskutovali o „všetkých skutočne dôležitých otázkach“, vrátane „ochrany nášho ľudu“ a „dosiahnutia prímeria a skutočného mieru“.

Trump poprel, že by preberali prímerie, ale takmer hodinové stretnutie opísal ako „veľmi príjemné“ a zamerané na celkovú situáciu na Ukrajine. „Nie, nie, chcel som vedieť, ako sa má. Bol veľmi milý, naozaj,“ povedal Trump. „Vedie ťažký boj. Je to ťažký boj.“

Je správny čas to ukončiť

Trump povedal, že on a Zelenskyj mali v minulosti „ťažké časy“, čo bola zjavná narážka na spor v Bielom dome. „Zo stretnutia som si odniesol – nemohlo to byť krajšie – že by bol rád, keby sa to skončilo,“ povedal Trump o Zelenskom. „Myslím, že je správny čas to ukončiť. Porozprávam sa s Vladimírom Putinom a uvidíme, či to dokážeme ukončiť,“ dodal.

Trump povedal, že „ukrajinská kríza tiež zdôraznila naliehavosť obnovy nášho obranného priemyslu“ a že ani Spojené štáty, ani ich spojenci si nemôžu „dovoliť byť závislí od zahraničných nepriateľov v oblasti kritických nerastných surovín“.

 Kyjev a Washington podpísali minulý mesiac dohodu o nerastných surovinách, potom ako bola pôvodná dohoda, ktorú mal Zelenskyj podpísať vo Washingtone, zrušená kvôli sporu v Oválnej pracovni.

Trump a Zelenskyj sa opäť stretli v apríli, keď spolu hovorili osamote v Bazilike svätého Petra počas pohrebu pápeža Františka. Očakávalo sa, že sa stretnú na samite G7 minulý týždeň, ale americký prezident odišiel skôr.

Brutálna pozemná ofenzíva

Ich stretnutie v stredu prišlo v čase, keď Rusko zrýchľuje letnú ofenzívu a výrobu rakiet a dronov. Konrad Muzyka, riaditeľ poľskej spoločnosti Rochan Consulting, ktorá monitoruje vojnu, povedal, že Rusko tento rok na jar vypustilo viac dronov Šáhid ako kedykoľvek predtým počas vojny. „V júni ich už vypustili 4 342 a ak sa súčasné tempo udrží, do konca mesiaca ich počet môže prekročiť päťtisíc,“ povedal.

Ruská vzdušná kampaň sprevádza brutálnu novú pozemnú ofenzívu, v rámci ktorej ruské jednotky postupujú najrýchlejším tempom od novembra. V ich hľadáčiku sa teraz nachádza niekoľko kľúčových miest na východe Ukrajiny, vrátane logistických centier Pokrovsk a Kosťantynivka, ktoré sa v dôsledku neúnavného ruského bombardovania takmer zmenili na mestá duchov.

 Trump tvrdil, že ukrajinská a ruská armáda utrpeli minulý týždeň na bojisku spolu sedemtisíc strát. Tento údaj nebolo možné nezávisle overiť. S armádou v defenzíve a čeliac nedostatku zbraní a munície dodávaných Spojenými štátmi – financovanie vojenskej pomoci, ktoré schválil bývalý prezident Joe Biden, sa pravdepodobne vyčerpá tento rok v lete – Zelenskyj prosil Trumpa, aby Ukrajine predal viac zbraní.

Na vrchole jeho zoznamu želaní sú ďalšie americké protivzdušné systémy Patriot a protilietadlové rakety na ochranu vzdušného priestoru nad jeho vojnou zničenou krajinou. Trump povedal, že Washington zvažuje dodanie ďalších rakiet Patriot Ukrajine, hoci ich potrebujú aj Spojené štáty a Izrael.

Na článku spolupracovali Anne-Sylvaine Chassany a Henry Foy v Haagu., aktuality.sk

 X X X

 Vedie ich biely kôň, figurovali v Dobytkárovi a štátu dlhujú 15 miliónov. Daniari aj tak vyčkávajú (ekonomický výber)

Eseročka Zedas dlhuje na daniach 4,6 milióna eur, sesterská firma Xedas vyše 9,8 milióna. Za oboma stojí biely kôň Martin Šandor.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.

Firmy známe z úplatkárskej kauzy Dobytkár dlhujú na daniach milióny eur: Názov bratislavskej eseročky Zedas vám na prvé počutie možno nič nehovorí. Vznikla pred približne 11 rokmi, sídli v Starom Meste a podľa oficiálnych zdrojov sa venuje administratívno-kancelárskym činnostiam.

Pred pár rokmi však táto nenápadná firma začala byť skloňovaná v spojitosti s jednou z najväčších korupčných afér na Slovensku, ktorá odhalila rozsiahlu schému zneužívania agrodotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry v rokoch 2012 až 2016 počas jednofarebnej vlády Smeru.

O úlohe Zedasu v kauze Dobytkár informovali Hospodárske noviny v priebehu roka 2023 v sérii niekoľkých článkov.

Z tých vyplýva, že spoločnosť Zedas, ktorá papierovo patrí Martinovi Šandorovi, v skutočnosti slúžila len ako účelová firma pre podnikateľa Petra Kubu, ktorý bol v kauze Dobytkár obžalovaný z legalizácie príjmov z korupcie pri prideľovaní agrodotácií PPA.

Následky týchto zistení na seba nenechali dlho čakať. Osem dní po zverejnení prvého zo spomínanej série článkov, v ktorom sa spomína názov eseročky, ju finančná správa zaradila na zoznam menej spoľahlivých daňových subjektov, aktuality.sk

X X X

 Ako sa ruský oligarcha dostal k obchodnej značke, ktorá pochádza zo Slovenska

 Ruský podnikateľ obchoduje s lukratívnymi technológiami, aj keď ministerstvo voči nemu plánuje právne kroky. Spolupráce so slovenskými firmami sú opradené rúškom tajomstva.

Kým slovenské ministerstvo zahraničných vecí dnes podniká proti ruskému oligarchovi Vasilijovi Shimkovi právne kroky, ešte nedávno ho vládni predstavitelia prezentovali ako úspešný príklad slovensko-uzbeckej spolupráce. Za týmto dvojakým prístupom je biznisová história ruského podnikateľa, ktorému sa podarilo investíciami preniknúť do slovenského sektora pokročilých zdravotníckych technológií. Urobil to cez Uzbekistan, ktorý obchoduje s Ruskom aj napriek medzinárodným sankciám.

Jeho zoskupenie Shimco Group dnes kontroluje v Moskve a Taškente značku, ktorá má u nás etablované meno: Shimko si založil takpovediac vlastnú Chiranu. Nie je však zrejmé, ako spolupráca medzi slovenskou Chiranou a jej „sestrami“ v Moskve a Taškente funguje. Slovenská spoločnosť Chirana nám na otázky ohľadom jej biznisu so Shimco group neodpovedala a rovnako dopadla naša snaha u ruskej firmy.

Isté však je, že ruský koncern Shimco Group teraz pokrýva lukratívny trh Ázie a Ruska pokročilými zdravotníckymi technológiami, ktorých pôvod je na Slovensku.

Od Dankovej podpory k Blanárovmu vyhadzovu

Príbeh spomínaného biznismodelu Vasilija Shimka sa začína v septembri 2019, keď v Moskve slávnostne otvárali výrobu na dýchacie ventilátory značky Chirana. Na podujatí sa osobne zúčastnil vtedajší predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko. Túto expanziu známej značky na ruský trh označil za dôkaz, že „svetový podnikateľský segment by mal pochopiť, že slovenský národ sa oplatí spoznávať“.

Danko sa stretol aj s Vasilijom Shimkom – sú zachytení na spoločných fotografiách. Okrem otvorenia výroby Danko navštívil aj Slovensko-Ruské podnikateľské fórum, kde bol spolu s vtedajším ruským ministrom obchodu Denisom Manturovom.

V tom čase sa však verejne nehovorilo o tom, že značku Chirana v Rusku či Uzbekistane nevlastní žiadna slovenská spoločnosť, ale Shimkova ruská skupina Shimco Group – jej logo svietilo hneď pod logom Chirany.

 Slovenský rezort diplomacie má dnes k Shimkovi postoj, ktorý sa nedá označiť slovom pozitívny – minister Juraj Blanár (Smer) ho z postu honorárneho konzula odvolal. „Ministerstvo podniká v prípade konania Vassilija Shimka právne kroky,“ uviedlo ministerstvo, keď sa ho Aktuality.sk na tohto muža pýtali. Spomínané právne kroky však nespresnili.

Situácia sa ešte viac zneprehľadnila počas nedávnej návštevy premiéra Roberta Fica v Uzbekistane. V rámci jej hospodárskej časti, ktorej súčasťou bol aj šéf štátnej agentúry SARIO Róbert Šimončič, prezentovali spoločnosť Chirana Asia, teda súčasť Shimco Group, ako pozitívny príklad uzbecko-slovenskej spolupráce. Stalo sa tak v čase, keď ministerstvo zahraničných vecí už podľa vlastných slov malo „pochybnosti o Shimkovi“ a odvolalo ho z funkcie honorárneho konzula.

 „Vassily Shimko nie je honorárnym konzulom Slovenskej republiky v Uzbekistane. Menovaný bol 2. augusta 2021 vtedajším ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivanom Korčokom. Súčasný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár rozhodol o jeho odvolaní a z funkcie honorárneho konzula bol odvolaný 28. augusta 2024,“ potvrdilo ministerstvo.

Ministerstvo zahraničných vecí nám pritom potvrdilo, že Shimka preverili aj slovenské bezpečnostné zložky. „Súčasťou procesu schválenia honorárneho konzula, ktorý v tomto prípade prebiehal počas vedenia rezortu ministrom I. Korčokom, je aj posúdenie kandidáta bezpečnostnými zložkami SR,“ uviedol rezort.

 Slovenské technológie pre ruský trh

Shimkove obchodné aktivity však siahajú ďaleko za rámec značky Chirana. Pod krídla jeho koncernu sa dostala aj uzbecká pobočka slovenskej biotechnologickej spoločnosti DB Biotech, ktorá sa špecializuje na výrobu monoklonálnych protilátok. To sú pokročilé zdravotnícke technológie s vysokou pridanou hodnotou – používajú sa napríklad aj na diagnostikovanie rakoviny.

DB Biotech sa v minulosti zúčastnila aj Globsec fóra a získavala aj štátne stimuly a eurofondy. Firmu však prenasledovali aj škandály. V minulosti musela vracať štátom pridelené peniaze a figurovala aj v kauze prideľovania dotácií ministerstvom školstva.

Dnes je firma s týmto menom v Uzbekistane pod kontrolou ruského kapitálu, čo vyvoláva otázky, ako sa slovenské high-tech technológie dostávajú do krajín spolupracujúcich s Ruskom.

Presný obchodný model medzi Shimco Group a DB Biotech zostáva nejasný. Do tohto vzťahu nevniesol viac svetla ani majiteľ slovenskej firmy DB Biotech Peter Tkáč, ktorý tvrdí, že so Shimkovým koncernom nič nemajú, ale v minulosti mu poskytli informácie a usmernenia.

 I„Spoločnosť DB Biotech, a.s. nespolupracuje so spoločnosťou Shimco Group. DB Biotech v minulosti poskytla odborné usmernenia a informácie ohľadom laboratórnych techník pre klinickú diagnostiku laboratórnemu personálu pracujúcemu v Uzbekistane a Tadžikistane,“ uviedol Tkáč pre náš portál. Rovnako tak sa majiteľ firmy dištancoval od toho, že by do Uzbekistanu či Ruska dodávali akýkoľvek tovar alebo služby.

Na vzťah k DB Biotech sme sa pýtali aj organizácie Globsec, ktorá každý rok organizuje prestížnu bezpečnostnú konferenciu. Tá nám uviedla, že spoločnosť na svojej stránke nesprávne uvádza informácie o členstve v známej organizácií.

 „Spoločnosť DB Biotech nie je členom Globsecu. V roku 2021 bola účastníkom Globsec Fóra. Okrem účasti na konferencii sme so spoločnosťou nijako nespolupracovali. Informácie, ktoré teda DB Biotech uvádza na svojej stránke, sú zavádzajúce a Globsec bude spoločnosť kontaktovať so žiadosťou o nápravu,“ uviedol Globsec.

Organizácia Globsec ďalej uviedla, že aktivity v Uzbekistane DB Biotech vykonával až po spomínanej konferencií, teda po ukončení jednorazovej spolupráce.

Aj tajomné firmy

Shimko začínal v oblasti požiarnej bezpečnosti. Jeho firmy vyvíjali rôzne technické riešenia pre hasičov, ako napríklad štít proti plameňom. Teraz cez svoje firmy obhospodaruje široké spektrum obchodných vzťahov. V Uzbekistane pod túto ruskú skupinu patria aj výrobcovia cukroviniek či výživových doplnkov.

V jeho portfóliu sú však aj spoločnosti, u ktorých nie je zrejmé, aké majú presné zameranie. A práve takú firmu s názvom SlavRoss založil na Slovensku.

 Zaujímavá je napríklad turecká pobočku slovenskej firmy SlavRoss, ktorú mal viesť v roku 2023 Uzbek Ivan Boyka. Práve cez túto pobočku realizovali podľa dostupných informácií obchody s ruským uhlím a firmami, ktoré sú na sankčných zoznamoch. Táto firma mala dovážať uhlie z Ruska do Číny, konkrétne od ťažiarskej firmy Priargun z Krasnokamensku, ktorá patrí medzi lídrov v ťažbe uránu v Rusku a je na sankčných zoznamoch Ukrajiny., aktuality.sk

X X X

 Izrael zastavil humanitárnu pomoc pre Gazu. Vraj je znova ovládaná Hamasom

Dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy boli pozastavené na dva dni. Izrael obviňuje Hamas z kontroly nad týmito zásobami, čo však palestínska strana odmieta.

Izrael nariadil zastavenie dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy na dva dni s cieľom zabrániť militantnému hnutiu Hamas prevziať nad nimi kontrolu, uviedol vo štvrtok nemenovaný izraelský predstaviteľ. Premiér Benjamin Netanjahu spolu s ministrom obrany Jisraelom Kacom ešte v stredu varovali, že militanti sa tejto pomoci určenej pre civilistov znovu začínajú zmocňovať. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Dnes sme dostali informácie, ktoré naznačujú, že Hamas opäť preberá kontrolu nad humanitárnou pomocou vstupujúcou na sever Pásma Gazy a okráda o ňu civilistov,“ vyhlásili v stredu večer Netanjahu a Kac. Izraelský premiér dodal, že armádu poveril vypracovaním plánu, ako zabrániť Hamasu v uzurpovaní si humanitárnej pomoci.

Podľa nemenovaného izraelského predstaviteľa boli dodávky pomoci už dočasne pozastavené na dva dni, aby mala armáda čas na vypracovanie takéhoto plánu. Úrad izraelského premiéra, ministerstvo obrany ani izraelská armáda sa k tomu pre Reuters bezprostredne nevyjadrili.

 Vyššia komisia pre kmeňové záležitosti v Pásme Gazy, ktorá zastupuje vplyvné klany v enkláve a funguje nezávisle od Hamasu, vo štvrtok izraelské tvrdenia odmietla ako nepravdivé.

Na internete sa v stredu a vo štvrtok rozšírili videá, na ktorých je vidieť maskovaných mužov na nákladných autách s humanitárnou pomocou. Podľa palestínskej komisie títo muži pomoc v skutočnosti strážia, a neodvážajú ju militantom z Hamasu, ako tvrdí izraelská strana.

Izrael zablokoval dodávky humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy v marci, v dôsledku čoho sa v enkláve zhoršila humanitárna kríza. OSN opakovane upozorňovala, že celej populácii s viac ako dvoma miliónmi Palestínčanov hrozí vyhladovanie. Čiastočné dodávky pomoci povolil Izrael v máji, aktuality.sk

X X X

 Apka, ktorá ti môže zachrániť dovolenku. Toto by ste mali urobiť hneď teraz

Letná dovolenka je čas oddychu, no aj počas nej sa môžu prihodiť nečakané situácie. Viete, že existuje jedna mobilná aplikácia, ktorá vám môže výrazne uľahčiť riešenie problémov doma aj v zahraničí? Navyše mnohí isto netušia o jednom detaile, ktorý môže v prípade núdze vážne skomplikovať prístup k zdravotnej starostlivosti v Európe. Zistite, o čo ide a prečo by ste si aplikáciu mali stiahnuť skôr, než sa vydáte za dobrodružstvom.

 Zvláštne vyrážky na pokožke

Na dovolenke, najmä pri mori alebo na horách, nás môže prekvapiť množstvo kožných problémov. Medzi najčastejšie patria alergické reakcie na slnečné žiarenie, uštipnutia hmyzom, vyrážky z chlórovanej alebo slanej vody či plesňové infekcie spôsobené vlhkým prostredím. Pridať sa môžu aj reakcie na kozmetiku alebo opaľovacie prípravky. Je toho neúrekom, preto je dôležité venovať pokožke zvýšenú pozornosť a v prípade nejasností vyhľadať odborné poradenstvo. Nemusíte však hľadať miestneho lekára a znepríjemňovať si pobyt.

Stačí, ak v apke Dôvery využijete službu Kožné vyšetrenie. Po odoslaní fotky a krátkeho dotazníka dostanete odborné vyjadrenie lekára do 3 dní, vrátane e-receptu, ak bude treba./agentury/

X X X

 Najkrajšia tvár Francúzska s vášnivou dušou oslavuje 70: Muži sa jej báli. Ten, ktorému porodila syna, sa s ňou rozišiel cez fax

Máloktorá herečka dokázala tak dokonale spojiť anjelskú krásu s vášnivou intenzitou ako ona.

 Herečka Isabelle Adjani na zábere z roku 1973.

Jej prenikavé modré oči, alabastrová pleť a havranie vlasy z nej urobili symbol francúzskej elegancie, no boli to práve jej úlohy psychicky zlomených, posadnutých a tragických hrdiniek, ktoré ju navždy zapísali do dejín kinematografie. Isabelle Adjani, držiteľka rekordných piatich Cézarov a večná femme fatale, oslávi 27. júna neuveriteľných 70 rokov.

Tvár anjela, povesť démona

Narodila sa v roku 1955 v Paríži alžírskemu otcovi a nemeckej matke. Vyrastala na predmestí v skromných pomeroch a snívala skôr o kariére psychologičky. Osud to však zariadil inak. Už ako 14-ročnú si ju na školskom dvore všimol filmový štáb a obsadil ju do jej debutu Le petit Bougnat (1970).

 Kariéra relatívne rýchlo nabrala raketové obrátky. V 17 rokoch sa stala členkou prestížneho divadla Comédie-Française, no svet filmu ju zlákal definitívne. Prelom prišiel s filmom Facka (1974), spolupráca s legendárnym Françoisom Truffautom na filme Príbeh Adely H. (1975) z nej urobila hviezdu. Za rolu dcéry Victora Huga, posadnutej neopätovanou láskou, získala svoju prvú nomináciu na Oscara. Mala vtedy len 20 rokov.

 Adjani si cielene vyberala zložité a extrémne roly. Stala sa múzou režisérov, ktorí sa nebáli skúmať temné zákutia ľudskej duše. Nezabudnuteľný je jej výkon v horore Andrzeja Żulawského Posadnutosť (1981). Scéna v berlínskom metre, kde prežíva démonické posadnutie spojené s potratom, patrí k najintenzívnejším a najznepokojivejším momentom filmovej histórie. Herečka neskôr priznala, že z tohto nakrúcania sa psychicky zotavovala niekoľko rokov.

Búrlivé lásky a tajomstvá súkromia

Rovnako intenzívny ako jej herectvo bol aj jej súkromný život. Médiá ju milovali, no zároveň sa jej báli pre jej odmeranosť a ochranu súkromia. Stala sa synonymom femme fatale nielen na plátne.

 Herečka Isabelle Adjani na zábere z filmu Vražedné leto.

Jej prvým synom je Barnabé Saïd-Nuytten, ktorého má s režisérom a kameramanom Brunom Nuyttenom, ktorý ju režíroval v životopisnej dráme Camille Claudelová (1988). Za túto rolu získala svojho tretieho Cézara a druhú nomináciu na Oscara.

Celosvetovo známym sa stal jej búrlivý vzťah s britsko-írskym hercom Danielom Day-Lewisom, považovaným za jedného z najlepších hercov všetkých čias. Ich románik bol plný vášne a rozchodov. Majú spolu syna Gabriela-Kanea Day-Lewisa, ktorý sa dnes venuje modelingu a hudbe. Slávnou sa stala pikoška, že Day-Lewis sa s tehotnou Adjaniovou údajne rozišiel prostredníctvom faxu.

 Ďalšia pikoška, ktorá svedčí o jej mystickom statuse, pochádza z 80. rokov. V médiách sa rozšírila falošná správa, že herečka zomrela na AIDS. Fáma bola taká silná, že Adjani musela osobne vystúpiť v televíznych správach, aby všetkých uistila, že je živá a zdravá.

Nezmazateľná stopa v kinematografii

Je dodnes jedinou herečkou, ktorá získala päť Cézarov (francúzska obdoba Oscara) za najlepší ženský herecký výkon. Po Posadnutosti a Camille Claudelovej si sošky odniesla za drámu Vražedné leto (1983), historický veľkofilm Kráľovná Margot (1994) a sociálnu drámu Deň sukní (2008).

 Francúzska herečka Isabelle Adjani na pódiu na Piazza Grande v rámci otváracieho ceremoniálu filmového festivalu v švajčiarskom Locarne.

Jej filmografia je plná ikonických spoluprác s režisérmi ako Roman Polanski (Nájomník), Werner Herzog (Upír Nosferatu) či v posledných rokoch François Ozon (Peter von Kant).

 Napriek blížiacemu sa jubileu nestráca nič zo svojej charizmy a tajomnosti. Zostáva absolútnou ikonou, ženou, ktorá dokázala byť zraniteľná aj nebezpečná, anjelsky krásna a diabolsky talentovaná. Je živým dôkazom, že skutočné legendy nestarnú – iba dozrievajú. Milujú ju aj módni tvorcovia, opakovane sa objavuje v prvých radoch prehliadok značiek ako Dior či Ami Paris a dokonca si zahrala aj v niekoľkých reklamných kampaniach. Pre médiá a fanúšikov je vďačným sústom aj jej vzhľad – a špekulácie o plastických operáciách. Jedno je však isté, či s nimi alebo bez nich, vyzerá aj so 70 na krku úžasne./agentury/

X X X

 Lídri Erópskej únie volajú po prímerí v Gaze a okamžitom prepustení rukojemníkov

Európska rada na summite v Bruseli riešila humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, eskaláciu na Západnom brehu Jordánu a uviedla kroky na podporu mieru a stability v regióne.

Prezidenti a premiéri členských krajín Európskej únie sa na štvrtkovom summite v Bruseli venovali aj situácii na Blízkom východe, pričom osobitnú pozornosť venovali najmä humanitárnej situácii v Pásme Gazy a aktuálnemu vývoju v Iráne. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Lídri v prijatých záveroch vyzvali na okamžité prímerie v Pásme Gazy a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných hnutím Hamas v palestínskej enkláve. To by podľa nich mohlo viesť k trvalému ukončeniu bojov.

Európska rada: Izrael musí dodržiavať záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva

Európska rada (ER) zároveň vyjadrila poľutovanie nad kritickou humanitárnou situáciou v Pásme Gazy a neprijateľným počtom civilných obetí. Izrael vyzvala na úplné zrušenie blokády Pásma Gazy, zabezpečenie neobmedzeného a udržateľného prístupu humanitárnej pomoci a umožnenie nezávislej a nestrannej práce humanitárnych organizácií a agentúr OSN.

 „Izrael musí v plnej miere dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva. Európska rada pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť ochranu všetkých civilistov vrátane humanitárnych pracovníkov, a to za každých okolností, ako aj civilnej infraštruktúry vrátane zdravotníckych zariadení, škôl a priestorov OSN,“ píše sa v záveroch. Lídri tiež odsúdili neochotu Hamasu vydať zvyšných rukojemníkov.

V súvislosti s hodnotiacou správou EÚ o dodržiavaní článku 2 asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom lídri vyzvali Radu EÚ, aby pokračovala v diskusii o ďalšom postupe proti Izraelu, zohľadňujúc vývoj situácie na mieste.

Rada odsúdila aj násilie na Západnom brehu Jordánu

ER opäť odsúdila aj eskaláciu násilia na Západnom brehu Jordánu. Upozornila na nárast násilia zo strany židovských osadníkov, rozširovanie nelegálnych osád a izraelské vojenské operácie. Vyzvala aj na ďalšie reštriktívne opatreniach proti extrémistickým osadníkom a subjektom, ktoré ich podporujú, ako aj voči Hamasu.

EÚ podľa predstaviteľov členských štátov naďalej pevne podporuje trvalý a udržateľný mier založený na riešení dvoch štátov. Únia je podľa vyhlásenia pripravená prispieť ku všetkým iniciatívam smerujúcim k tomuto cieľu a vyzýva všetky strany, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli ohroziť jeho uskutočniteľnosť.

Európska rada sa vyjadrila aj k Iránu, Sýrii a Libanonu

V súvislosti s Iránom ER zopakovala záväzok EÚ k mieru, bezpečnosti a stabilite v regióne. Privítala ukončenie nepriateľských akcií a vyzvala všetky strany na rešpektovanie medzinárodného práva, zdržanlivosť a vyhýbanie sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii. Únia zároveň pripomenula, že Iránu nesmie byť nikdy umožnené získať jadrovú zbraň a že musí dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. EÚ bude pokračovať v diplomatických snahách o riešenie tejto otázky, poznamenali lídri.

V otázke Sýrie členské krajiny privítali nedávne zrušenie hospodárskych sankcií. Zdôraznili význam mierového a inkluzívneho prechodu bez zahraničného zasahovania, ochrany práv všetkých Sýrčanov a spravodlivosti. Potvrdili ďalej podporu suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti krajiny v súlade s medzinárodným právom.

V prípade Libanonu ER zopakovala podporu ľuďom v Libanone a privítala snahy nových úradov o stabilizáciu situácie v krajine. Pripomenula dôležitú úlohu Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) a vyzvala všetky strany na plnenie podmienok prímeria z novembra 2024 a implementáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701, aktuality.sk

X X X

 Rusko označilo tribunál pre zločiny agresie proti Ukrajine za nástroj na prehĺbenie krízy

 Rusko bude ignorovať rozhodnutia nového tribunálu pre zločiny agresie voči Ukrajine, ktorého cieľom je stíhať vysokopostavených predstaviteľov vrátane Vladimira Putina.

Rusko vo štvrtok oznámilo, že nebude brať do úvahy rozhodnutia nového osobitného tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Dohodu o jeho vytvorení v stredu v Štrasburgu podpísali generálny tajomník Rady Európy Alain Berset a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko bude rozhodnutia tribunálu považovať za neplatné

„Práca a rozhodnutia tohto orgánu budú pre nás neplatné. Pristúpenie akéhokoľvek štátu k nemu budeme považovať za nepriateľský demarš, ktorý odráža snahu nie urovnať, ale prehĺbiť súčasnú krízu okolo Ukrajiny,“ vyhlásila hovorkyňa ruského zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok na tlačovej konferencii v Moskve.

Agentúra TASS doplnila, že podľa Zacharovovej budú proti „takýmto nástrojom justície na objednávku prijaté reštriktívne opatrenia“ v súlade s legislatívou Ruskej federácie.

Osobitný tribunál pre zločiny agresie proti Ukrajine je prvý svojho druhu, ktorý vzniká pod záštitou Rady Európy – najvýznamnejšej organizácie na ochranu ľudských práv na európskom kontinente. Jeho vytvorenie schválili ministri zahraničných vecí členských štátov Rady Európy na stretnutí v západoukrajinskom Ľvove 9. mája tohto roka.

Tribunál bude stíhať „zločiny agresie“

Tribunál by mal stíhať „zločiny agresie“ počas invázie, ktorú Rusko na Ukrajine spustilo vo februári 2022. Podľa Rady Európy bude tribunál mať mandát stíhať za zločin agresie proti Ukrajine aj vysokopostavených predstaviteľov vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom bude vypĺňať medzeru vytvorenú jurisdikčnými obmedzeniami Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, ktorý v marci 2023 vydal na Putina zatykač za únos ukrajinských detí.

Rada Európy vo svojom vyhlásení upozornila, že hoci je ICC oprávnený stíhať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu, nemá jurisdikciu, aby stíhal aj „zločin agresie“ – teda rozhodnutie začať ozbrojený útok na iný štát, čo je v rozpore s Chartou OSN.

Podľa Berseta by nový tribunál mohol začať pracovať už na budúci rok. Berset očakáva, že sa zrodí aj širšia dohoda, ktorá aj ďalším krajinám umožní podporovať nový tribunál a podieľať sa na jeho riadení. Zatiaľ nepadlo konkrétne rozhodnutie, kde bude tribunál sídliť, ale Zelenskyj sa vyjadril, že Haag by bol na to „ideálny“, píše AFP., aktuality.sk

X X X

Lídri 26 krajín EÚ sa zhodli na ďalšej podpore Ukrajiny, nesúhlasilo iba Maďarsko

Lídri 26 členských krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli pripojili k spoločnému vyhláseniu predsedu Európskej rady (ER) Antónia Costu o pokračovaní v podpore Ukrajiny. So spoločnými jednomyseľnými závermi podľa informácií TASR nesúhlasilo len Maďarsko.

Zopakovala sa tak situácia z marcového zasadnutia, keď maďarský premiér Viktor Orbán rovnako odmietol spoločné závery o Ukrajine. Budapešť tiež nesúhlasí s prijatím Ukrajiny do EÚ, hoci podľa Európskej komisie vojnou zničená krajina splnila všetky podmienky na začatie prístupových rokovaní. To si však vyžaduje podporu všetkých členských štátov.

Prezidenti a premiéri 26 krajín opäť vyjadrili podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva. Uvítali tiež všetky snahy o dosiahnutie takéhoto mieru vrátane snáh pod vedením Spojených štátov. Zhodli sa taktiež na zvýšení tlaku na Rusko aj prostredníctvom nových sankcií.

Európska rada dôrazne odsúdila pokračujúce ruské útoky na civilné ciele. Ocenila ochotu Ukrajiny zastaviť boje a vyzvala Moskvu, aby preukázala politickú vôľu ukončiť agresiu. „EÚ je pripravená v prípade potreby zvýšiť tlak na dosiahnutie tohto cieľa, a to aj prostredníctvom nového prísneho balíka sankcií, ktorý by zahŕňal aj ďalšie opatrenia zamerané na príjmy Ruska z energetiky,“ píše sa v stanovisku.

Vyhlásenie tiež zdôrazňuje význam humanitárnej pomoci a opatrení na budovanie dôvery, najmä výmeny vojnových zajatcov, prepustenia civilistov a návratu všetkých unesených ukrajinských detí a iných civilistov, ktorí boli nezákonne deportovaní a prevezení do Ruska a Bieloruska.

Všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú poskytované pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a s prihliadnutím na bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov, zhodli sa predstavitelia krajín.

Európska rada ďalej uvítala prijatie 17. balíka sankcií, ktoré sa zameriavajú najmä na energetický a finančný sektor Ruska, vrátane „tieňovej flotily“ ropných tankerov a ich prevádzkovateľov. Vyzýva tiež na prijatie ďalších opatrení proti ruskej tieňovej flotile, ktorú Rusko podľa nej využíva na obchádzanie sankcií.

Únia bude Ukrajine naďalej poskytovať pravidelnú a predvídateľnú finančnú podporu v dlhodobom horizonte a bude naďalej odhodlaná, aj v rámci cesty Ukrajiny k pristúpeniu do EÚ, podporovať jej opravu, obnovu a rekonštrukciu v koordinácii s medzinárodnými partnermi, prisľúbili najvyšší predstavitelia 26 krajín.

Lídri tiež potvrdili, že trvalý mier bude vyžadovať dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. V závere vyhlásenie potvrdzuje podporu pre ukrajinskú cestu k členstvu v EÚ, pričom premiéri a prezidenti ocenili dosiahnutý pokrok v reformách a vyzvali Radu na podniknutie ďalších krokov v prístupovom procese./agentury/

X X X

Česká legenda Nedvěd začala na svojej pozícii od podlahy. Kým Hašekovi v Česku čistil žalúdok, Calzonovi sa dostalo pocty v Taliansku

Tréner Slovenskej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona získal prestížne ocenenie Timone D’Oro (v preklade Zlaté kormidlo), ktoré udeľuje Talianska asociácia futbalových trénerov.

 Ocenenie Timone D’Oro je uznaním jeho práce, najmä za pôsobenie pri slovenskej futbalovej reprezentácii, ktorú priviedol na majstrovstvá Európy 2024.

„Cítim hrdosť a chcem sa o ňu podeliť so svojím realizačným tímom; cenu venujem svojej rodine a Slovenskému futbalovému zväzu, povedal Francesco Calzona,“ uviedol Slovenský futbalový zväz.

Siedmeho júla to budú tri roky, čo vedie národný tím. V doterajších 32 zápasoch má bilanciu 14 výhier, 8 remíz a 10 prehier so skóre 45:32.

Podarilo sa mu postúpiť na majstrovstvá Európy 2024, kde Slováci vypadli v osemfinále.

Zároveň však ani na druhý pokus nedostal reprezentáciu z C-divízie Ligy národov.

Pred jeho príchodom bol jedným z kandidátov na post trénera Slovenska Ivan Hašek. Ten sa nakoniec po predčasnom konci z vlastnej vôle od Jaroslava Šilhavého stal koučom národného tímu.

Český tím si vyslúžil za počínanie na minuloročnom Eure veľkú kritiku, keď nepotešil hrou ani výsledkami.

Už v skupine skončili aj reprezentanti do 21 rokov na terajších ME tejto vekovej kategórie na Slovensku.

A negatívne hlasy na hru Haškovho tímu prišli aj po júnovom debakli v kvalifikácii MS 2026. Na chorvátskej pôde padli 1:5.

Výkony, výsledky i viaceré ospravedlnenky v seniorskom či juniorskom tíme sa nepozdávali novému generálnemu manažérovi českých futbalových reprezentácii Petrovi Nedvědovi.

Ten si dnes na pôde Futbalovej asociácie Českej republiky zavolal na koberček práve Haška. Podľa slov Nedvěda mali trojhodinový tvrdý, ale konštruktívny rozhovor.

„Povedal som mu, ktoré veci sa mi nepáčili a riešil by som ich inak. Tvrdá konfrontácia ho môže posunúť ďalej,“ reagoval niekdajší stredopoliar Lazia či Juventusu./agentury/

X X X

 Hviezdna invázia sa začala! Kim Kardashian a Ivanka Trump dorazili na Bezosovu svadbu, Benátky sú hore nohami a miliardár v strese. Čo sa deje?

Benátky sú na nohách a celý svet sleduje, čo sa deje v meste lagún. Miliardár Jeff Bezos a jeho snúbenica Lauren Sánchez si povedia ÁNO už najbližšiu sobotu.

 Miliardár Jeff Bezos odchádza z hotela v Benátkach, kde sa koná jeho svadba s Lauren Sanchezovou (na snímke za ním).

Mnohé médiá označujú udalosť ako svadbu storočia, no zdá sa, že ani neobmedzený rozpočet nezaručí hladký priebeh. Bezos na poslednú chvíľu musel urobiť niekoľko zmien, tajomstvá sa kopia a do Benátok sa už zlietava svetová smotánka.

Útek do pevnosti a prísne tajomstvo

Zakladateľ Amazonu dostal pravdepodobne strach z prílišnej pozornosti. Podľa talianskych médií sa rozhodol hlavnú oslavu presunúť z pôvodne plánovaného miesta do bývalej lodenice Arsenale. Dôvod? Maximálne súkromie! Arsenale je totiž historická pevnosť obohnaná vodou, kam sa len tak hocikto nedostane.

 Iróniou je, že v časti komplexu práve prebieha bienále architektúry, a tak sa hostia budú musieť o priestor podeliť aspoň symbolicky. Program osláv je strážený ako štátne tajomstvo, no hlavná párty má vypuknúť možno už v piatok – v sobotu sa potom uskutoční sobášny obrad.

Bezosova jachta dostala stopku!

Najväčšou pikoškou aktuálnych dní je absencia Bezosovej pýchy – gigantickej luxusnej jachty Koru za pol miliardy dolárov. Tá namiesto plavby benátskymi kanálmi zostala potichu kotviť na druhej strane Jadranu, v Chorvátsku. Podľa denníka La Repubblica to nebola náhoda. Samotné talianske úrady mali Bezosovi odporučiť, aby „potlačil pompéznosť osláv“ a vyhol sa zbytočnej provokácii v súčasnej napätej medzinárodnej situácii. Prehnaná okázalosť sa nenosí a miliardárovi slúži ku cti aspoň fakt, že si nechal poradiť. Ak teda neprekvapí ešte v najbližších dňoch. To by však asi mnohých nepotešilo. A len by to zintenzívnilo protesty, ktoré sa už v Benátkach niekoľko dní konajú.

 Televízna a internetová superstar Kim Kardashian je tiež hosťom na svadbe Jeffa Bezosa a Lauren Sanchezovej.

Sobáš rozdelil aj miestnych. Domáci aktivisti a ekológovia zúria a dokonca sľubovali, že sa pokúsia oslavy narušiť, no Bezosove zmeny na poslednú chvíľu im plány poriadne skomplikovali. Starosta Benátok Luigi Brugnaro a predseda regiónu Luca Zaia však kritiku odmietajú. Podľa nich desiatky miliónov eur, ktoré Bezos a jeho hostia v meste minú, sú pre ekonomiku prínosom a oslavy budú mať na život v meste len minimálny dopad.

Bez hviezd to nepôjde

Zatiaľ čo Bezosova jachta chýba, jachty iných miliardárov, ako sú Bill Miller a Shahid Khan, už pri Benátkach kotvia. Na letisku pristálo už niekoľko súkromných lietadiel a očakáva sa ich takmer sto! Prvé celebritné lastovičky už dorazili. Paparazzovia zachytili objektívmi a kamerami dcéru bývalého amerického prezidenta Ivanku Trumpovú s manželom Jaredom Kushnerom, priletela už aj módna návrhárka Diane von Furstenberg.

 Ivanka Trump tiež nebude chýbať na svadbe a párty Jeffa Bezosa a Lauren Sanchezovej. Už je v Benátkach.

V stredu zavítali do Benátok aj televízne hviezdy Kim Kardashian a Khloe Kardashian. Neprehliaduteľné boli už od prvého kroku na taliansku pôdu. Jedna v overale so zvieracím vzorom, druhá v tope, ktorý len ledabolo zakrýval jej kypré poprsie. Zoznam hostí je oveľa dlhší a plný zvučných mien. Očakáva sa príchod Leonarda DiCapria, Micka Jaggera, Orlanda Blooma či mediálnej magnátky Oprah Winfreyovej./agentury/

X X X

 Začiatok éry vojenskej AI: OpenAI podpísalo s Pentagónom zmluvu za 200 miliónov

 Hranice medzi civilnou a vojenskou AI sa rýchlo stierajú. OpenAI bude pre Pentagón vyvíjať umelú inteligenciu pre bojové účely.

Ešte pred pár rokmi OpenAI deklarovalo, že nikdy nevyužije svoju technológiu na vojenské účely. Teraz podpisuje zmluvu s Pentagónom v hodnote 200 miliónov dolárov (174 miliónov eur) a vytvára špeciálnu produktovú líniu pre vládu USA. Je to zrada misie, geopolitická nevyhnutnosť alebo možno nevyhnutný smer vývoja umelej inteligencie? Vo svete, v ktorom sa hranice medzi technológiou a armádou stále viac stierajú, je rozhodnutie OpenAI viac než len lukratívna zmluva.

Zmluva v hodnote 200 miliónov dolárov medzi OpenAI a Ministerstvom obrany USA je najväčšou jednorazovou objednávkou softvéru, ktorú Pentagón udelil spoločnosti mimo tradičného zbrojného priemyslu. Zmluva je uzatvorená na dvanásť mesiacov s možnosťou predĺženia a jej cieľom je vyvinúť najmodernejšie možnosti umelej inteligencie pre bojové a administratívne účely. Väčšina prác bude vykonaná vo Washingtone.

Toto rozhodnutie završuje rýchly obrat v politike spoločnosti. Keď začínala v roku 2015, stanovy a predpisy jasne vylučovali vojenské projekty, ale v januári 2024 tieto ustanovenia ticho zmizli a nahradil ich všeobecný zákaz „pôsobenia škody”. O niekoľko mesiacov neskôr OpenAI oznámila program „OpenAI for Government“, ktorý spája predchádzajúce zmluvy s federálnymi laboratóriami, NASA a NIH do jednej ponuky zahŕňajúcej ChatGPT Gov a „neštandardné modely pre národnú bezpečnosť“.

Na jednej z konferencií Sam Altman vysvetlil, že jeho spoločnosť „sa chce s hrdosťou angažovať v oblasti národnej bezpečnosti“, pretože práve tam bude vplyv technológií najväčší.

Samozrejme, existuje aj finančný motív. Ten je zrejmý, hoci zmluva predstavuje len 2 % ročných príjmov, ktoré v júni vzrástli na 10 miliárd dolárov (takmer 8,7 miliardy eur). Oveľa cennejší je tu pokračujúci prístup k federálnym rozpočtom v čase, keď OpenAI plánuje investovať 500 miliárd dolárov do výstavby výpočtovej infraštruktúry Stargate a nedávno uzavrela kolo financovania v hodnote 40 miliárd dolárov (bezmála 35 miliárd eur) s hodnotou 300 miliárd dolárov (necelých 262 miliárd eur).

 Vláda zabezpečí prostriedky

Vládny klient nedáva len peniaze. Umožňuje tiež spoluvytvárať normy. Najnovšie usmernenia OMB (Office of Management and Budget – oficiálne odporúčania amerického Úradu pre riadenie a rozpočet, ktoré určujú, ako majú federálne agentúry nakupovať, implementovať a kontrolovať technológie) z apríla uľahčujú federálnym agentúram nákup AI, ale zároveň vynímajú z predpisov systémy používané v oblasti obrany, čo zvyšuje tlak na Pentagón, aby sám vypracoval bezpečnostné normy.

Preto sa vojenskí inovátori zameriavajú na partnerstvá s veľkými technologickými spoločnosťami. Microsoft tak dosiahol certifikáciu Azure OpenAI na úrovni údajov „Secret“, Anthropic dodáva modely Claude prostredníctvom platformy Palantira a AWS IL6, a Anduril okrem spolupráce s OpenAI má vlastnú zmluvu v hodnote 100 miliónov dolárov (87 miliónov eur) na integráciu údajov na bojisku.

V dôsledku toho si nikto nemôže dovoliť luxus zostať mimo obranného ekosystému – najmä keď sa zrýchľuje súperenie s Čínou o prvenstvo v oblasti vojenskej umelej inteligencie, čo dokazujú ďalšie správy Pentagónu o tempe pridávania funkcií umelej inteligencie do vojenských riešení.

Umelá inteligencia zrýchli a uľahčí niektoré procesy aj v armáde.Zdroj: istock

Pentagón jasne uvádza, čo očakáva. Sú to generatívne algoritmy na prehľadávanie logistickej dokumentácie, plánovacie nástroje pre program Replicator a systémy autonómnej ochrany kybernetického priestoru. V oznámení tiež zdôrazňuje podporu rodín vojakov pri poskytovaní zdravotných služieb – ide o menej mediálne, ale nákladné úlohy, ktoré AI môže výrazne zjednodušiť.

Pokiaľ ide o etické zásady, ministerstvo sa odvoláva na svoje vlastné zásady „Zodpovednej AI“ z roku 2020, ktoré zahŕňajú požiadavky, aby každý systém bol zodpovedný, monitorovateľný a plne spravovateľný. OpenAI deklaruje, že všetky scenáre použitia budú musieť spĺňať tieto usmernenia aj vnútorné politiky spoločnosti.

 Niektorí zamestnanci môžu z firmy odísť

História spoločnosti Google a projektu Maven však ukazuje, že etika nekončí pri deklaráciách. V roku 2018 niekoľko zamestnancov podalo výpoveď a 3 000 ľudí podpísalo otvorený list, čo donútilo Google zrušiť zmluvu na analýzu údajov z dronov. Dnes je takých sťažností a kritiky menej, ale skeptici poukazujú na to, že generatívne modely umelej inteligencie sú ťažšie kontrolovateľné ako klasické algoritmy počítačového videnia. Môžu tiež rýchlejšie viesť k neúmyselným dôsledkom.

Nie je vylúčené, že z OpenAI odíde aj časť zamestnancov, ktorí nie sú ochotní spolupracovať s vojenským sektorom. Zatiaľ však žiadne takéto správy publikované neboli.

A čo Európa? Náš kontinent zatiaľ situáciu sleduje s odstupom. Nedávno prijatý Akt o umelej inteligencii výslovne vylučuje „výhradne vojenské“ systémy zo svojej pôsobnosti a stavia ich mimo rámca dohľadu EÚ. Takáto výnimka posilňuje argument USA, že je lepšie rozvíjať vojenskú umelú inteligenciu pod demokratickou kontrolou, ako nechať pole pôsobnosti autoritárskym hráčom. Paradoxne však obmedzuje aj verejný pohľad do diania v Pentagóne, pretože čiastočne vylučuje projekty z civilných štandardov transparentnosti.

 Obavy o AI na bojisku

Mali by sme sa báť, že AI spôsobí nezvratné škody vo vojenskej oblasti? Nepochybne rastie riziko autonómnosti bojových rozhodnutí, presunu technológií na súkromný trh a zrýchlenia globálnych zbrojných pretekov. Zároveň však práve verejné zákazky vyžadujú najpresnejšie audítorské postupy, bezpečnostné testy a jasnú právnu zodpovednosť.

Dôležité bude, či Kongres, novinári a mimovládne organizácie získajú prístup k skutočným prípadom použitia a mechanizmom vypínania algoritmov umelej inteligencie, keď niečo pôjde zle. Aspoň na papieri majú Spojené štáty dnes najrozvinutejší systém noriem a dozorných inštitúcií pre vojenskú umelú inteligenciu. V praxi však až nadchádzajúce implementácie ukážu, či deklarácie zodpovedajú skutočnosti.

Pre OpenAI, tvorcu populárneho ChatGPT, je to vstup do sektora, ktorý síce nemusí generovať najväčšie príjmy, ale zabezpečuje politickú podporu a prístup k kritickým údajom. Cenné kontakty a spolupráca s vládou určite uľahčia získavanie ďalších prostriedkov na budovanie dátového centra.

Internetové podvody, ktoré zneužívajú tváre známych ľudí na lákanie na falošné investície, sú len vrcholom ľadovca. Útočníci neustále prichádzajú s novými, kreatívnymi metódami, ako oklamať používateľov. Jednou z najnovších a na Slovensku mimoriadne rozšírených hrozieb je podvodná CAPTCHA, ktorá zneužíva dôveru ľudí v známy bezpečnostný prvok. Ako tieto útoky fungujú, prečo sú také úspešné a ako sa voči nim môžeme brániť? Na kľúčové otázky odpovedáme v našom podcaste.

Pre technologický trh je to zase jasný signál, že oddelenie „civilného“ a „vojenského“ v oblasti umelej inteligencie sa stáva ťažko udržateľným. Najbližšie roky ukážu, či sa podarí zaviesť transparentné pravidlá takejto spolupráce, skôr ako komerčná túžba po výpočtovom výkone a geopolitický tlak úplne zrušia etické spoločenské dohody.

(1 EUR = 1,1472 USD)

Čo potrebujete vedieť o umelej inteligencii: Pripravte sa na budúcnosť

 Spoznajte dopady umelej inteligencie s knihou „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Po veľkom záujme a dotlači je opäť dostupná. 16 respondentov a redakcia Živé.sk vám poskytnú kľúčové poznatky zo 16 oblastí, ktoré AI čoskoro zmení, aktuality.sk

X X X

 Rusko kritizuje Nemecko za údajné obťažovanie ruských novinárov

 Rusko predvolalo nemeckého veľvyslanca na rokovanie o údajnom obťažovaní ruských novinárov. Rusko obviňuje Nemecko za údajné porušovanie mediálnej slobody. Na protest vyhostí ďalších nemeckých novinárov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že si predvolá nemeckého veľvyslanca, aby ho informovalo o odvetných opatreniach v reakcii na údajné obťažovanie ruských novinárov pôsobiacich v Nemecku. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová, píše TASR podľa správ agentúr DPA a Reuters.

Toto nie je prvý takýto konflikt

Rusko sa v otázke novinárov opakovane dostalo do konfliktu s Nemeckom a v novembri 2024 vyhostilo spravodajcu a kameramana nemeckej verejnoprávnej televízie ARD. Tento krok označilo za symetrickú odpoveď na krok Nemecka proti novinárom ruskej štátnej televízie Pervyj kanal.

Spomínaná ruská televízia uviedla, že Nemecko sa rozhodlo zatvoriť jej berlínsku redakciu, pričom dvaja členovia spravodajského tímu – reportér a kameraman – dostali nariadenie opustiť Nemecko z bezpečnostných dôvodov. Nemecko uviedlo, že odchod ruských novinárov súvisel s pravidlami pobytu a že ruskí novinári môžu v krajine slobodne vykonávať svoje povolanie.

 Rusko sľubuje protiopatrenia voči Berlínu

Zacharovová vo štvrtok obvinila Berlín, že nedodržiava svoje záväzky v oblasti ochrany slobody tlače a plurality médií. Nemecko podľa nej vyvíja neprimeraný tlak a obťažuje ruských novinárov a ich rodinných príslušníkov. V minulosti už hovorila o odoberaní pasov a obmedzovaní slobody pohybu novinárov.

„Preto, ako sme sľúbili, prijímame protiopatrenia,“ povedala. O týchto opatreniach informuje ministerstvo nemeckého veľvyslanca Alexandra Grafa Lambsdorffa, ktorého si v nasledujúcich dňoch predvolá.

DPA s odvolaním na ruské médiá informuje, že najnovší spor sa týka osoby z ruského štátneho mediálneho holdingu, ktorá je údajne nútená opustiť krajinu. Nemeckí predstavitelia podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí robia „všetko možné“, aby vyhnali ruských novinárov. Rovnako ako v novembri 2024 aj v tomto prípade sa očakáva, že ruské ministerstvo zahraničných vecí opäť zareaguje protiopatrením a vyhostí ďalších nemeckých novinárov, konštatuje DPA, aktuality.sk