Svět čeká přelomový rok, předpovídá politolog Ian Bremmer. Mezi nejvýznamnější výzvy budou patřit politická revoluce ve Spojených státech, bitva o energie a vodu nebo evropské velmoci čelící destabilizaci. Největší hrozby, které čekají svět v roce 2026, shrnul uznávaný expert ve své nejnovější analýze.

Uznávaný expert očekává dvanáct měsíců plných geopolitické nestability, a to zejména kvůli vývoji v USA. „Spojené státy samy rozvracejí svůj vlastní globální řád. Nejmocnější země světa se nachází v politické revoluci,“ napsal politolog v úvodu letošní analýzy. Rok 2026 označil za přelomový.

Seznamy největších rizik tvoří Bremmer dlouhodobě. Čas ukázal, že v loňském výhledu dokázal správně předpovědět postoj Ruska na mezinárodní scéně, americkou obchodní válku či jiné priority Donalda Trumpa v úřadu.

1. Politická revoluce v USA

Bremmer již minulý rok varoval před „vládou Dona“. Podle jeho předpovědi se Trump po nástupu do úřadu uchýlil nejen k porušování norem, ale k celkové transformaci systému. Jeho kroky politolog označuje jako politickou revoluci. „Donald Trump se pokouší systematicky odstraňovat kontrolu nad svou mocí, ovládnout vládní aparát a použít jej jako zbraň proti svým nepřátelům,“ popisuje.

Trumpovy kroky prý zásadně překračují snahy i nejambicióznějších z jeho předchůdců. Systém brzd a protivah již v některých ohledech ani ne rok od Trumpova převzetí moci selhává. „Nemůžeme s jistotou říci, jaký politický systém budou Spojené státy mít po skončení této revoluce,“ míní Bremmer.

2. Bitva o energii

Elektřina a způsob její výroby či uchování nabyde v příštích letech na významu. Nejpokročilejší technologie dneška, v čele s umělou inteligencí, ji totiž využívají ve velkém. „Zvládněte uchování a můžete vyrobit téměř cokoli, co moderní ekonomika vyžaduje. Vzdáte-li se ho, kupujete pokrok od někoho jiného. Čína to zvládla. Spojené státy se toho vzdávají. V roce 2026 bude tento rozdíl nemožné ignorovat,“ míní Bremmer.

Nejvýraznější rozdíl mezi zeměmi je zejména v původu jejich elektřiny. Dříve na fosilních palivech závislá asijská velmoc se během pouhých 15 let stala největším spotřebitelem a producentem čisté energie. „Čínské firmy vedou v produkci solárních panelů, větrných turbín, dronů a zařízení pro rozvodné sítě a elektromobily,“ stojí v dokumentu.

Spojené státy mezitím upevnily své postavení ropné velmoci. „Energetická strategie prezidenta Trumpa se soustředí na vývoz LNG, uhlí, jaderné energie a omezení podpory obnovitelných zdrojů,“ dodává Bremmer.

3. „Donroeova doktrína“

Trumpova administrativa oživila Monroeovu doktrínu Spojených států z 19. století a přizpůsobila ji dnešní době. USA se již nespokojují jen s odrazováním ostatních světových velmocí od posilování vlivu na západní polokouli. Strategie spočívá v prosazování americké nadvlády prostřednictvím kombinace vojenského a ekonomického tlaku, budování spojenectví a osobního vyrovnávání účtů.

Nejvíce očividný je Trumpův postup proti Venezuele a tamnímu diktátorovi Nicolási Madurovi. Tím to ale nekončí. USA v posledním roce útočily na údajné drogové lodě, hrozily vojenskými akcemi v Kolumbii a Mexiku, uvalily sankce proti kolumbijskému prezidentovi a tlačily na Panamu ohledně správy průplavu. Tato strategie bude pokračovat i letos.

4. Evropa v obležení

Starý kontinent podle Bremmera čelí politickému vyprázdnění. „Francie, Německo a Spojené království vstupují do nového roku se slabými, nepopulárními vládami, které jsou pod tlakem populistické pravice, populistické levice a americké administrativy,“ píše.

Zmíněné evropské velmoci čelí hrozící paralýze či až destabilizaci. Ačkoliv ani v jedné ze zemí se letos nechystají volby, pod jejich lídry se nebezpečně kýve židle. Destabilizací nejmocnějších států kontinentu by utrpěla schopnost Evropy řešit ekonomickou krizi, zaplnit bezpečnostní vakuum po stažení USA a udržet Ukrajinu v boji proti ruské invazi.

5. Ruská druhá fronta

Washington se bude i nadále snažit vyjednat mír, průlom v jednáních však Bremmer neočekává. Tlak na Kyjev se však po téměř čtyřech letech od vypuknutí invaze stupňuje. „Oslabená Ukrajina bude nucena kapitulovat, nebo se v zoufalství pustí do riskantnějších kroků, které povedou k další eskalaci ruských akcí proti Kyjevu a jeho spojencům,“ míní expert.

„Nejnebezpečnější fronta v Evropě se letos přesune ze zákopů v Doněcku k hybridní válce mezi Ruskem a NATO,“ předpovídá Bremmer. Expert očekává, že i když boje mezi bránící se Ukrajinou a ruskými okupačními vojsky budou pokračovat i letos, ta hlavní válka se nepovede na ukrajinských bojištích.

Největší nebezpečí podle Bremmera leží v eskalacích ruských operací proti NATO – sabotážích, ovlivňování voleb nebo narušování vzdušných prostorů. „NATO, které po léta snášelo útoky, se poprvé brání. Tato kombinace zvyšuje pravděpodobnost častějších a nebezpečnějších konfrontací v srdci Evropy,“ píše politolog.

6. Kapitalismus s americkými rysy

Trumpův přístup k ekonomice je osobní a transakční. Podniky, které se přizpůsobí jeho agendě, se těší lepšímu zacházení ze strany federální vlády. „Ačkoli většina amerických firem pokračuje v podnikání jako obvykle, stále více těch, které se nepřizpůsobí, riskuje, že se ocitnou v nevýhodě,“ uvádí Bremmer.

Pro společnosti tak nastává hra podle nových pravidel. Ta mění dosavadní přístup k fúzím a akvizicím, schvalování předpisů či osvobození od cel. Některé americké firmy se novým pravidlům rychle přizpůsobily. Hrát podle Trumpa je ekonomicky racionální, odpor je nákladný.

7. Čínská deflační past

Druhá největší ekonomika světa čelí stále se prohlubující deflaci. Jedná se o v ekonomice nežádoucí jev snižování inflace. Ačkoliv má Peking možnost s nepříznivým trendem něco udělat, vůdce země Si Ťin-pching upírá svou pozornost primárně na politické cíle. V roce 2027 totiž proběhne 21. sjezd Komunistické strany Číny. Deflace se navíc může přelít i do zahraničí.

Dalším negativním jevem v ekonomice Číny je propad důvěry spotřebitelů a domácí poptávky. Státní investice do podniků způsobily nadbytečnou produkci a slabá domácí poptávka ji nedokáže absorbovat. Rozjíždí se tak další spirála. „Příliš mnoho čínských firem se snaží uspokojit příliš malou poptávku a snižují ceny, aby přežily. Marže se propadají, což nutí i dobře řízené firmy snižovat mzdy a propouštět, aby se udržely nad vodou. Pracovníci utrácejí méně. Poptávka dále slábne, takže firmy opět snižují ceny,“ popsal Bremmer.

Trend dále podporují banky a samosprávy, které udržují „zombie firmy“ při životě, což udržuje nadbytečné výrobní kapacity. Olej do ohně přilila také cla Donalda Trumpa, která de facto uzavřela klíčový exportní trh. Čínské firmy tak postavila před těžké rozhodnutí: snížit ceny, aby našly odběratele mimo Spojené státy, nebo přepravovat zboží přes třetí země, aby se stejně dostalo do Ameriky. Obě cesty dále snižují marže. Více než čtvrtina čínských společností kótovaných na burze je nyní ztrátová, což je nejvyšší podíl za posledních 25 let.

8. AI požírá vlastní uživatele

Přední společnosti zabývající se umělou inteligencí pod tlakem generovat příjmy se začnou chovat podobně jako sociální sítě. Přijmou jejich destruktivní model ve větším měřítku, který ještě zrychlí. To vše bez jakékoli regulace povede k ohrožení sociální a politické stability.

9. Dohoda USA–Mexiko–Kanada zakrní

Severoamerický obchod v roce 2026 uvízne v limbu. Dohoda mezi Spojenými státy, Mexikem a Kanadou (USMCA) nebude prodloužena, aktualizována ani zrušena. Bude se potácet jako zombie, a to přestože má letos projít povinným přezkumem, při kterém ji země mohou prodloužit o dalších 16 let.

Trump se však chce omezující dohodě vyhnout, aby mohl s oběma zeměmi jednat jednotlivě, s cílem jednoduššího vymáhání ekonomických a politických ústupků. „Proč se vázat dohodou, když současný přístup přináší americkému prezidentovi stále výsledky? Ani Kanada, ani Mexiko si nemohou dovolit se USA vzepřít. Spojené státy jsou cílem přibližně 75 % kanadského a 80 % mexického vývozu. Trump drží většinu karet a ví to,“ píše Bremmer.

10. Voda jako 

Voda se stává zdrojem, o který se povedou největší souboje. V příštím roce se zintenzivní poptávka a stane se zbraní a nástrojem nestátních aktérů k prosazování svých cílů. Hrozí prohloubení humanitárních krizí až po stvoření rizik pro národní bezpečnost.

Globální situace je kritická. Přibližně polovina lidstva žije alespoň jeden měsíc v roce s nedostatkem vody a bezmála dvě miliardy lidí čelí jejímu absolutnímu nedostatku. Její deficit již trápí také některá velkoměsta, jako jsou Teherán nebo Mexiko City. Vysídlování způsobené nedostatkem tekutiny se zrychluje. „A klimatické změny situaci ještě zhoršují: himálajské ledovce tají rychleji, monzuny jsou stále nepředvídatelnější a sucha v jižní Asii a Sahelu se prohlubují,“ uzavřel Bremmer.

X X X

 Šok pro Trumpa: Po útoku Ukrajinců Rusko přehodnotí mírová jednání, řekl mu Putin v telefonátu

Video playing in Picture-in-Picture mode

Ruský prezident Vladimir Putin v pondělním telefonátu řekl svému americkému protějšku Donaldu Trumpovi, že Rusko přehodnotí svůj postoj v mírových jednáních poté, co Ukrajina podle Moskvy zaútočila na Putinovu rezidenci v Novgorodské oblasti. Uvedl to Putinův poradce Jurij Ušakov, píše agentura Reuters. Šéf Bílého domu později uvedl, že pro takový úder není vhodná doba. Nevyloučil ovšem, že se tvrzení Rusů nezakládá na pravdě.

Trump byl podle Ušakova šokován, když mu Putin sdělil, že Kyjev podnikl dronový útok na ruské prezidentské sídlo. Mluvčí Bílého domu Karoline Leavittová označila hovor státníků za velmi pozitivní.

Putin podle ruského poradce řekl šéfovi Bílého domu, že Rusko hodlá nadále spolupracovat s Washingtonem na dosažení míru, ale že jeho pozice v mírových jednáních nyní bude přehodnocena.

Vyjádření poradce Vladimira Putina Jurije Ušakova k telefonátu ruského prezidenta s Donaldem Trumpem:

Zelenskyj v reakci na pondělní tvrzení ruské diplomacie o ukrajinském útoku s pomocí 91 dronů na Putinovo sídlo uvedl, že Moskva chce podkopat pokroky v jednání a připravuje si půdu k útoku na budovy ukrajinské vlády v Kyjevě. Šéf ruské diplomacie Sergej Lavrov řekl, že všechny drony cílící na Putinovo sídlo zneškodnila ruská protivzdušná obrana a nejsou informace o škodách nebo zraněných po pádu trosek dronů.

Trump: Nelíbí se mi to. Zjistíme, co se stalo

K údajnému útoku se později vyjádřil i sám Trump. „Nelíbí se mi to a není to dobré. Víte, kdo mi o tom řekl? Prezident Putin. Ráno mi řekl, že byl napaden. Nezapomeňte, že jsem zastavil dodání raket Tomahawk (na Ukrajinu),“ řekl Trump novinářům ve svém floridském sídle před jednáním s izraelským premiérem Benjaminem Netanjahuem. Dodal, že pro takové akce vzhledem k probíhajícím jednáním o ukončení konfliktu „není ten správný čas“. Na otázku, zda útok Ukrajinců na Putinovo sídlo potvrdily zpravodajské služby, odpověděl Trump, že se to nyní prověřuje. „Říkáte, že se to možná nestalo. Myslím, že je to možné, ale prezident Putin mi řekl, že se ten útok odehrál,“ dodal Trump.

Trump a jeho klíčoví poradci podrobně informovali Putina o vyjednáváních Američanů s Ukrajinou, uvedl rovněž Ušakov. Státníci si telefonovali den poté, co Trump ve svém floridském sídle Mar-a-Lago přijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Podle Američanů americká strana během těchto vyjednávání tvrdě prosazovala myšlenku, že Kyjev musí učinit skutečné kroky k definitivnímu urovnání konfliktu a nesmí se schovávat za požadavky na dočasné příměří,“ řekl Ušakov novinářům.

Šéf Bílého domu po schůzce se Zelenským prohlásil, že vidí značné přiblížení k možné mírové dohodě mezi Ukrajinou a Ruskem. Zelenskyj jednání s Trumpem označil za skvělé.

Trump po schůzce poznamenal, že nejspornější je otázka území, ale i zde šéf Bílého domu v neděli vyjádřil přesvědčení, že se k řešení podaří dospět. Rusko mimo jiné požaduje, aby mu Ukrajina postoupila celý Donbas včetně těch částí, které nedokázalo vojensky dobýt. Zelenskyj prohlásil, že Ukrajina má úctu k území, které ovládá, a že přístup Kyjeva k Donbasu je zcela odlišný, než je ten ruský.

Ukrajinský lídr rovněž řekl, že hlavním milníkem pro dosažení trvalého míru jsou bezpečnostní záruky, aby se Rusko znovu neodvážilo rozpoutat ozbrojený konflikt. Tyto záruky pro Ukrajinu jsou podle něj dohodnuty ze sta procent, podle Trumpa z 95 procent.

 X X X

 Ukrajinský velvyslanec nás nemá poučovat, řekl Babiš. Macinka si Zvaryče pozval

Ministr zahraničí a šéf Motoristů Petr Macinka se v pondělí sešel s ukrajinským velvyslancem Vasylem Zvaryčem, který se ohradil proti tomu, jak předseda Sněmovny a SPD Tomio Okamura v novoročním proslovu urážel Ukrajince jako zloděje kolem Zelenského junty. Premiér Andrej Babiš řekl, že ukrajinský velvyslanec nemá poučovat české politiky.

„Tématem schůzky byla mimo jiné i reflexe nálad části české společnosti. Setkání proběhlo v seriózní atmosféře. Zítra budu v této důležité diskusi pokračovat při telefonátu se svým ukrajinským protějškem, s ministrem Andrijem Sybihou,“ uvedl Macinka po schůzce.

Ukrajinská ambasáda zatím jednání Macinky se Zvaryčem nekomentovala.

 Proti Okamurovým slovům se ohradil nejprve Zvaryč a pak i předseda Verchovne rady, tedy ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk.

Za ukrajinského velvyslance se postavil i ministr zahraničí Ukrajiny Andrij Sybiha. „Ukrajinský velvyslanec měl naprostou pravdu, když reagoval na urážky předsedy Okamury vůči Ukrajině a jejímu vedení – a učinil tak diplomaticky. Všichni naši velvyslanci mají pokyn chránit důstojnost Ukrajiny,“ napsal na síti X Sybiha.

 Překročil diplomatický úzus, řekl Babiš o velvyslanci

„Překročil, řekněme, nějaký úzus diplomatický. Ukrajinský velvyslanec nemá nás tady co poučovat,“ řekl před tím v pondělí po jednání vlády premiér Andrej Babiš na adresu Zvaryče.

Na Instagramu Babiš jen stručně a dost obecně okomentoval Okamurův novoroční projev, který umístil na sociální sítě.

Babiš v pondělí uvedl, že Okamura podle něj projev pojal jako projev předsedy SPD a mluvil hlavně na své voliče. Okamura se tak podle Babiše možná snažil získat i voliče hnutí Stačilo!, které se do Sněmovny nedostalo.

 Na dotaz iDNES.cz, jak bude výrok českého třetího nejvyššího ústavního činitele vysvětlovat šéfce Evropské komise, Babiš opáčil, že Ursula von der Leyen ani neví, kdo Okamura je.

Opoziční strany chtějí v reakci na Okamurův projev, v němž urážel Ukrajince i šéfku Evropské komise, vyvolat hlasování o jeho sesazení z čela dolní komory parlamentu. Mají ale jen 92 poslanců z 200 a bez pomoci alespoň několika vládních poslanců nemá opozice šanci Okamuru z jeho křesla dostat.

X X X

 Strategická komunikace na vládě končí. Babiš: Na rozdíl od minulé vlády budeme komunikovat otevřeně

Na úřadu vlády končí odbor strategické komunikace státu, podle premiéra Andreje Babiše (ANO) není potřebný. Novinářům v pondělí po jednání vlády řekl, že nový kabinet ANO, SPD a Motoristů bude na rozdíl od minulého mluvit otevřeně. V říjnu rezignoval vládní koordinátor strategické komunikace Otakar Foltýn, který byl často terčem kritiky ANO. Uvedl tehdy, že odejít plánoval bez ohledu na výsledky voleb.

„Stratkom končí, protože ho nepotřebujeme. Nepotřebujeme někoho, kdo nám bude dávat komunikační karty. Žijeme v demokracii, na rozdíl od minulé vlády s vámi budeme komunikovat otevřeně,“ řekl Babiš novinářům.

 Podle Babiše se kabinet vrátí třeba k loňskému rozsáhlému výpadku elektřiny v Česku či zásahu proti střelci na Filozofické fakultě Univerzity Karlovy koncem roku 2023.

Odbor strategické komunikace měl na starosti posilování odolnosti společnosti, budování důvěry mezi státem a občany či ochranu veřejného prostoru před manipulací.

„V tuto chvíli nevíme, zda budou kanály stratkom pokračovat. Náš tým pod vedením ředitele Oldřicha Bruži na nich však nadále nebude působit,“ uvedl odbor strategické komunikace v neděli na sociální síti X.

Foltýna kritizovali současní vládní politici kvůli některým jeho výrokům, ale třeba také komunikačním kartám, které jeho tým rozeslal poslancům. Zákonodárcům doporučovaly, jak se vyjadřovat k některým tématům.

„O zřízení stratkomu rozhodla vláda Andreje Babiše (ANO) v roce 2021 a jsem rád, že jsem se účastnil realizace. Stát musí být schopen občanům vysvětlovat, na jakých hodnotách stojí, a tedy proč je důležité je bránit,“ řekl Foltýn loni ke své rezignaci.

 X X X

 Dánská premiérka: USA získání Grónska myslí vážně. Pokud zaútočí na jinou zemi NATO, bude konec všemu

Zájem amerického prezidenta Donalda Trumpa o převzetí Grónska je myšlen vážně. Upozornila na to v pondělí podle agentury Reuters dánská premiérka Mette Frederiksenová. Připomněla, že Dánsko a Grónsko jeho ambici odmítly. Grónský premiér Jens-Frederik Nielsen v pondělí odmítl srovnávání Grónska s Venezuelou, kde američtí vojáci minulý týden zajali autoritářského prezidenta Nicoláse Madura, neboť Grónsko je podle něj demokratická společnost.

Trump v neděli, den po americké vojenské intervenci ve Venezuele, znovu zopakoval, že Spojené státy potřebují Grónsko. Fredriksenová ještě tentýž den prohlásila, že taková vyjádření jsou nesmyslná a že USA nemají právo anektovat žádnou ze tří částí Dánského království.

 „Bohužel se domnívám, že bychom měli brát amerického prezidenta vážně, když říká, že chce Grónsko,“ řekla v pondělí dánská premiérka veřejnoprávní rozhlasové a televizní stanici DR.

„Dala jsem jasně najevo, jaký je postoj Dánského království, a Grónsko opakovaně prohlásilo, že nechce být součástí Spojených států,“ zdůraznila Frederiksenová. „Pokud Spojené státy zaútočí na jinou zemi NATO, bude konec všemu,“ dodala.

Grónský premiér Jens-Frederik Nielsen předtím podle místní rozhlasové a televizní společnost KNR vyzval ke klidu, neboť údajně není důvod k panice.

Později v pondělí Nielsen podle Reuters na tiskové konferenci prohlásil, že Grónsko doufá ve zlepšení vztahů s USA a obnovení předchozí dobré spolupráce s nimi. Grónsko přitom podle něj nelze srovnávat s Venezuelou, protože jde o demokratickou společnost. Grónský premiér také řekl že jeho země pracuje na posílení dialogu se spojeneckými zeměmi a s NATO.

Autonomní součást Dánska

Grónští politici opakovaně zdůrazňují, že Grónsko, které je autonomní součástí Dánského království, o své budoucnosti rozhodne samo.

Ostrov obývaný zhruba 56 tisíci lidmi býval do 50. let 20. století dánskou kolonií a v roce 1979 získal částečnou autonomii, když vznikl jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraniční záležitosti, obranu či měnovou politiku Grónska. V roce 2009 získalo Grónsko možnost vyhlásit plnou nezávislost na základě referenda.

Podporu suverenitě a územní celistvosti Dánska a Grónska v pondělí vyjádřily mimo jiné Británie, Francie a další evropské země a Evropská komise.

Trump v neděli v rozhovoru pro časopis The Atlantic řekl: „Grónsko rozhodně potřebujeme. Potřebujeme ho pro obranu.“

Své plány na získání Grónska, při nichž v minulosti nevylučoval ani nasazení vojenské síly, již dříve zdůvodňoval národní bezpečností USA. Ostrov o rozloze 2,17 milionu kilometrů čtverečních má strategický význam a zároveň disponuje velkým nerostným bohatstvím.

Pozorovatelé naznačují, že Grónsko by po Venezuele mohlo být další zemí, kde by USA mohly intervenovat.

Washington se přitom netají tím, že považuje za svou sféru vlivu celou západní polokouli. Potvrdilo to dnes i americké ministerstvo zahraničí, když na síti X napsalo: „Toto je naše hemisféra a prezident Trump nedovolí, aby byla ohrožena naše bezpečnost.“

Donald Trump podle komentátorů razí politiku přezdívanou novináři Donroeova doktrína, podle kombinace jeho jména a Monroeovy doktríny z 19. století, a snaží se tak zvýšit vliv Washingtonu na západní polokouli.

X X X

 Bývalý vyslanec Donalda Trumpa: Riadenie Venezuely USA nebude fungovať

 Bývalý vyslanec prezidenta Trumpa pre Venezuelu Elliott Abrams varuje pred snahou Spojených štátov riadiť Venezuelu, zdôrazňujúc potrebu podpory demokratických procesov a oslobodenia politických väzňov.

Riadenie Venezuely Spojenými štátmi podľa bývalého vyslanca prezidenta Donalda Trumpa pre Venezuelu Elliotta Abramsa nebude fungovať. V rozhovore pre televíziu CNN reagoval na slová Trumpa po vojenskej intervencii a odvlečení venezuelského prezidenta, že Spojené štáty teraz „riadia“ Venezuelu, informuje TASR.

„Spojené štáty nedokážu riadiť Venezuelu. Najhoršie, čo by sme mohli urobiť – a možno to už aj robíme – je uzavrieť nejakú dohodu so zvyškami režimu, s viceprezidentkou Delcy Rodríguezovou, a ponechať ju a režim na mieste, možno s výnimkou zmeny ropnej politiky,“ uviedol. Takýto scenár je podľa neho možný, avšak neznamená, že by Washington krajinu riadil. V skutočnosti by tak „robil Madurov režim len bez Madura“.

Abrams pôsobil ako Trumpov osobitný vyslanec pre Venezuelu počas posledných dvoch rokov jeho prvého funkčného obdobia. Podľa neho praktické riadenie Venezuely Washingtonom by bolo „mimoriadne náročné“. Upozornil, že Venezuela je veľkou krajinou či už rozlohou alebo počtom obyvateľov.

„Mali by sme sa usilovať o vytvorenie ľudovej vlády, demokraticky zvolenej vlády, ktorá by s našou podporou a podporou ostatných demokratických štátov v okolí Venezuely mohla začať ozdravovať krajinu,“ myslí si Abrams. Trumpovej vláde odporučil, aby z Venezuely vyhnala všetkých predstaviteľov Kuby a Iránu, oslobodila politických väzňov a podporila Edmunda Gonzáleza Urrutiu, ktorý podľa opozície a viacerých západných štátov v skutočnosti vyhral prezidentské voľby v roku 2024.

X X X

Volodymyr Zelenskyj přivítal nový rok největší personální obměnou od začátku války. Klíčovou pozici v prezidentské kanceláři přebírá Kyrylo Budanov, dosavadní šéf vojenské rozvědky. Měl by převzít mírová jednání s Rusy a Američany, která by na jaře mohla vstoupit do rozhodující fáze. Tím ovšem velká rošáda v Kyjevě zdaleka nekončí.

Budanov si za čtyři roky „velké války“ vypěstoval pověst génia špionáže, bezmála ukrajinského Jamese Bonda. Jeho tým neviditelných profíků se pouští do těch nejriskantnějších operací a pravidelně ukazuje, jak likviduje ruské vrtulníky, radary, lodě i rafinerie hluboko v týlu nepřítele.

X X X

 Predsedom venezuelského parlamentu je opäť brat dočasnej prezidentky Jorge Rodríguez 

Súrodenci tak majú pod kontrolou výkonnú aj zákonodarnú moc v štáte.

Venezuelskí poslanci v pondelok odsúdili zajatie prezidenta Nicolása Madura zo strany Spojených štátov. Na prvom zasadnutí nového parlamentu si za predsedu znovu zvolili Jorgeho Rodrígueza, brata dočasnej prezidentky Delcy Rodríguezovej. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Delcy a Jorge Rodríguezovci tak majú teraz pod kontrolou výkonnú aj zákonodarnú moc vo Venezuele. Viceprezidentka a v súčasnosti dočasná hlava štátu má plnú podporu armády aj Madurovho syna – poslanca Nicolása Madura Guerreru.

„Prezident Spojených štátov, pán (Donald) Trump, sa stavia do úlohy žalobcu, sudcu a svetového policajta,“ povedal poslanec Fernando Soto Rojas na ustanovujúcom zasadnutí venezuelského Národného zhromaždenia. „My hovoríme: neuspejete. A nakoniec prejavíme všetku našu solidaritu, aby sa náš legitímny prezident, Nicolás Maduro, vrátil víťazne do (prezidentského paláca) Miraflores,“ dodal.

Madurov syn na schôdzi vyhlásil, že jeho otec a matka, ktorú americké špeciálne jednotky taktiež zadržali, sa vrátia do Venezuely. „Skôr či neskôr budú s nami…Vrátia sa,“ povedal.

AFP pripomína, že noví členovia jednokomorového parlamentu Venezuely boli zvolení v máji minulého roka vo voľbách, ktoré väčšina opozície bojkotovala. Z 286 kresiel získala vládnuca Madurova Zjednotená socialistická strana Venezuely (PSUV) a jej spojenci 256 kresiel.

X X X

Vojenský útok USA na Venezuelu zabil najmenej 80 ľud 

Americký vojenský zásah vo Venezuele si vyžiadal najmenej 80 obetí vrátane civilistov a členov ochranky prezidenta Nicolása Madura, ktorého americké špeciálne jednotky zadržali.

Počet obetí sobotňajšieho amerického vojenského zásahu vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 80. V nedeľu to napísal denník The New York Times s odvolaním sa na vysokopostaveného venezuelského predstaviteľa. Medzi obeťami sú podľa neho príslušníci bezpečnostných zložiek aj civilisti. Informuje o tom TASR.

Podľa pôvodných informácií NYT pri operácii USA vo Venezuele zahynulo najmenej 40 vojakov a civilistov. Nemenovaný predstaviteľ zároveň varoval, že počet mŕtvych sa môže ešte zvýšiť.

Madurova ochranka eliminovaná

Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López v nedeľu oznámil, že o život prišla veľká časť ochranky prezidenta Nicolása Madura, ktorého spolu s manželkou Ciliou Floresovou zadržali a do USA odviedli americké špeciálne jednotky.

Zdroje citované denníkom New York Post uviedli, že pri akcii nezahynul žiadny americký vojak a nebolo zničené žiadne americké vybavenie.

Trumpove vyjadrenia a hrozby

Prezident USA Donald Trump, ktorý zásah nariadil, nevylúčil, že Spojené štáty podniknú v prípade potreby aj ďalší útok na Venezuelu. V sobotu zároveň vyhlásil, že USA sa neboja nasadiť do latinskoamerickej krajiny aj vojakov. Pri sobotňajšom zásahu podľa neho zahynulo vo Venezuele aj mnoho Kubáncov, ktorí sa podieľali na ochrane Madura.

X X X

 Vo Venezuele sa hrá o viac. Prečo sa ropná veľmoc stala úhlavným nepriateľom USA a spojencom Ruska a Číny? 

Počas sobotnej noci sa odohral prekvapivý americký útok na Venezuelu, ktorého vrcholom bolo zatknutie prezidenta Nicolása Madura. Táto operácia je len vyvrcholením napätých vzťahov medzi dvoma krajinami.

Zanedbávaná ekonomika, príliš veľa ropy, ktorú sa ale nedarí ťažiť, socialistické sľuby, obrovská inflácia, akú si nevieme predstaviť, a závislosť od Ruska a Číny. Príčin, prečo je Venezuela pre USA v regióne úhlavným nepriateľom, je viac.

Spojené štáty napokon v noci na dnes zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura po rozsiahlom útoku na túto juhoamerickú krajinu.

Americký prezident Donald Trump povedal, že venezuelský ľavicový prezident a jeho manželka boli v rámci vojenskej operácie v spolupráci s americkými bezpečnostnými orgánmi odvezení z krajiny.

Vysvetľujeme, prečo je Venezuela taká dôležitá nielen pre Ameriku, ale aj Čínu a Rusko, a čo sa v nej vlastne deje.

X X X

 Dánska premiérka Mette Frederiksenová protestovala proti výrokom Donalda Trumpa o Grónsku

 Manželka amerického poradcu zverejnila snímku Grónska v amerických farbách, čo vyvolalo vlnu kritiky zo strany Grónska a Dánska.

Grónsko a Dánsko vyjadrili pohoršenie po tom, čo manželka vplyvného poradcu amerického prezidenta Donalda Trumpa zverejnila na sociálnej sieti obrázok, na ktorom je Grónsko vymaľované farbami vlajky USA. Šéf Bieleho domu v nedeľu zase zopakoval tvrdenie, že Spojené štáty potrebujú Grónsko. Dánska premiérka Mette Frederiksenová proti jeho výrokom vyjadrila protest. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Trump potvrdzuje záujem USA o Grónsko kvôli bezpečnosti. Grónsko a Dánsko odmietli akékoľvek snahy o anexiu. Dánska premiérka proti týmto návrhom vyjadrila ostrý protest.

Upravenú fotografiu dánskeho autonómneho územia zverejnila Katie Millerová, manželka politického poradcu Bieleho domu Stephena Millera, na sieti X v sobotu neskoro večer – po vojenskom zásahu USA vo Venezuele, pri ktorom americké jednotky zadržali prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku. Príspevok komentovala slovom „Čoskoro“.

Grónsko reaguje

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen v reakcii označil takéto výroky za neúctivé. Na sociálnej sieti X napísal, že vzťahy medzi štátmi a ľuďmi sú „postavené na vzájomnom rešpekte a medzinárodnom práve – nie na symbolických gestách, ktoré ignorujú naše postavenie a naše práva“. Podľa neho však nie je dôvod na paniku ani obavy. „Naša krajina nie je na predaj a o našej budúcnosti nerozhodujú príspevky na sociálnych médiách,“ uviedol.

Záujem o ostrov

Trump po svojom návrate do úradu v januári tohto roka viackrát naznačil, že Grónsko by sa malo stať súčasťou Spojených štátov. Odvolával sa na bezpečnostné dôvody a záujem o nerastné zdroje ostrova. Grónsko a Dánsko túto myšlienku dôrazne odmietajú.

Záujem o najväčší ostrov na svete prejavil Trump aj v nedeľu v telefonickom rozhovore pre magazín The Atlantic. Na otázku o dôsledkoch operácie vo Venezuele pre Grónsko odpovedal, že rozhodnutie je na ostatných. „Budú sa musieť rozhodnúť sami. Naozaj neviem. Ale Grónsko určite potrebujeme. Potrebujeme ho na obranu,“ uviedol.

Dáni odmietajú anexiu

Dánska premiérka Frederiksenová následne vyzvala Spojené štáty, aby prestali s „ohrozovaním svojho historického spojenca“. Považuje za absolútne absurdné tvrdiť, že USA by mali prevziať kontrolu nad Grónskom. „Spojené štáty nemajú právo anektovať žiadnu z troch častí Dánskeho kráľovstva,“ uviedla vo vyhlásení. Kráľovstvo tvorí Dánsko, Grónsko a Faerské ostrovy.

Dánsky veľvyslanec v USA Jesper Moller Sorensen už predtým reagoval na príspevok Millerovej, ktorá za Trumpovho prvého mandátu pracovala na ministerstve vnútra a neskôr aj pre vtedajšieho viceprezidenta Mikea Pencea. Sorensen na X pripomenul, že Dánsko a Spojené štáty spolupracujú na posilňovaní bezpečnosti v Arktíde. „Sme blízki spojenci a ako takí by sme mali naďalej spolupracovať,“ dodal.

X X X

 Kolumbijský prezident odmieta nepodložené obvinenia Donalda Trumpa.

Prezident Gustavo Petro odmietol tvrdenia Trumpa o zapojení Kolumbie do pašovania drog a označil ich za nepravdivé, pričom požaduje objektívny a zdržiavací prístup k riešeniu sporov.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro sa v pondelok vyhranil proti vyhrážkam amerického prezidenta Donalda Trumpa. Po americkej vojenskej akcii v susednej Venezuele ho nazval pašerákom drog, varoval ho, aby „si dával pozor“ a nevylúčil ani vojenskú intervenciu USA v Kolumbii. Petro ostro kritizoval sobotné bombardovanie Caracasu a odvlečenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura do New Yorku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Trump počas brífingu na palube prezidentského špeciálu Air Force One vyhlásil, že Kolumbia je „chorou krajinou“ a „riadi ju chorý človek, ktorý rád vyrába kokaín a predáva ho do Spojených štátov“. Petro má podľa Trumpa na území Kolumbie továrne na výrobu kokaínu a varoval, že takáto situácia tam už dlho panovať nebude. Na otázku, či v Kolumbii chystá vojenský zásah podobný tomu vo Venezuele, odpovedal, že mu to „znie dobre“, pretože tam zabíjajú veľa ľudí.

Petro odmieta obvinenia

„Dôrazne odmietam, aby Trump hovoril bez znalosti veci. Moje meno sa za 50 rokov neobjavilo v (kolumbijských) súdnych spisoch o obchodovaní s drogami, ani v minulosti, ani v súčasnosti,“ uviedol Petro. Zdôraznil, že súdna moc v krajine nie je pod jeho kontrolou. „Prestaňte ma ohovárať, pán Trump. Takto sa nevyhráža latinskoamerickému prezidentovi, ktorý vzišiel z ozbrojeného boja a potom z boja za mier kolumbijského ľudu,“ vyhlásil.

V ďalšom príspevku ostro kritizoval americké bombardovanie venezuelskej metropoly Caracas a odvlečenie prezidenta Nicolása Madura do USA. „Spojené štáty sú prvou krajinu, ktorá v dejinách ľudstva bombardovala juhoamerické hlavné mesto. Neurobil to ani Netanjahu, ani Hitler, ani Franco, ani Salazar,“ zdôraznil ľavicový prezident.

Napätie medzi spojencami

AFP pripomína, že Kolumbia a Spojené štáty sú kľúčovými vojenskými a hospodárskymi spojencami v regióne. Od nástupu Trumpa sa lídri oboch krajín pravidelne sporia v otázkach migrácie, ciel alebo pašovania drog.

X X X

 Trump po páde Madura sľubuje miliardy do ropy: Čo to urobí s cenami na našich pumpách.

Spojené štáty už pred desaťročím zažili ropný boom. Po prevzatí kontroly nad Venezuelou budú opäť chcieť zaplaviť svet lacnou surovinou.

Donald Trump v sobotu po zajatí venezuelského diktátora Nicolása Madura vyhlásil, že americké firmy budú „investovať miliardy dolárov, aby opravili ropnú infraštruktúru a začali vytvárať zisky pre krajinu“.

Napriek geopolitickým otrasom a neistote, čo bude v juhoamerickej krajine nasledovať, zostala cena ropy na svetových trhoch pokojná a aj naďalej sa v úvode týždňa pohybovala v blízkosti niekoľkoročných miním.

Analytici očakávajú, že v úvode roka bude prevažovať tlak na pokles cien. A to aj napriek tomu, že už vlani ceny ropného štandardu Brent, ktorý je referenčnou zmesou pre Európu, prepadli o 20 percent.

Bridlicový boom

V polovici minulého desaťročia zaznamenal trh s ropou najväčší prepad v dejinách. Cena kontraktov na dodávku ropy sa v rokoch 2014 až 2016 znížila o zhruba 70 percent.

Na Slovensku v roku 2016 klesli ceny benzínu a nafty na niekoľkoročné minimá pričom liter nafty sa dostal pod úroveň jedného eura.

Vývoj cien pohonných látok na SlovenskuZdroj: Štatistický úrad SR

Táto situácia bola výsledkom boja medzi Spojenými štátmi, ktoré po svetovej ekonomickej kríze prudko navyšovali produkciu, a tradičnými exportérmi ropy, hlavne Saudskou Arábiou.

Saudi v tom čase odmietli znížiť produkciu, pretože sa spoliehali, že pokles cien ropy zatlačí na amerických ťažbárov. Tí mali v tom čase ďaleko vyššie náklady na ťažbu ropy v porovnaní s krajinami Perzského zálivu. Americké firmy v tom čase sa však dokázali na trhu udržať aj vďaka lacným úverom, ktoré zabezpečovala politika supernízkych sadzieb centrálnej banky Fed.

Výsledkom je, že Spojené štáty dnes produkujú viac ako 13,5 milióna barelov ropy denne, viac ako ktorákoľvek iná krajina na svete.

Ťažba ropy USAZdroj: US Energy Information Administration

Obrovské zásoby bude problém vyťažiť

Venezuela disponuje zásobami ropy, ktoré prevyšujú 300 miliárd barelov, ukazujú údaje Organizácie krajín exportujúcich ropu. To je približne pätina celosvetových rezerv. Celosvetovo sa pritom denne spotrebuje zhruba sto miliónov barelov ropy. Teoreticky by tak samotná Venezuela dokázala zásobovať svet na približne 3000 dní, teda viac ako osem rokov.

Made with Flourish • Create a chart

Predtým ako sa venezuelská ropa dostane na globálny trh, bude musieť prekonať úzke miesto v podobe nízkej ťažobnej kapacity. V novembri Venezeula produkovala zhruba 1,1 milióna barelov denne, čo zodpovedá necelému percentu celosvetovej ťažby, ukazujú mesačné údaje OPEC-u.

Od konca 90. rokov až do roku 2015 pritom krajina ťažila približne 2,5 až tri milióny barelov denne.

Vývoj produkcie ropy vo VenezueleZdroj: OPEC

„Odhady ukazujú, že ak by všetko išlo hladko, mohla by sa produkcia v krajine do konca roku 2026 zvýšiť na 1,2 milióna barelov denne. To by stále bolo pod úrovňou potenciálnej produkcie a Venezuela by sa v ťažbe zaradila za Líbyu na 18. miesto na svete,“ uviedol v komentári hlavný ekonóm Českej sporiteľne David Navrátil.

Ako ďalej dodáva, na to, aby sa produkcia vrátila na úrovne spred 15 rokov by boli potrebné investície vo výške 110 miliárd amerických dolárov. „To je dvojnásobok sumy, ktorú americké ropné spoločnosti investovali dokopy po celom svete v roku 2024,“ hovorí Navrátil. „Riziko politických otrasov a znárodnenia bude investície brzdiť.“

Venezuela pritom taktiež trpí nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, ktorí krajinu opustili práve kvôli Madurovmu režimu. Ak by sa produkcia vrátila na úrovne spred viac ako desaťročia, stala by sa Venezuela ôsmym najväčším producentom ropy vo svete.

X X X

Venezuela sa nesmie prepadnúť do chaosu či nestability,“ povedal Erdogan Trumpovi.

  Maduro pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Trump hrozí Venezuele ďalšími údermi, ak „to nepôjde podľa predstáv“

Venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová boli eskortovaní na federálny súd v newyorskom Manhattane. Som nevinný, povedal pred súdom. Útok amerických ozbrojených síl na Venezuelu nevyžadoval schválenie Kongresom, pretože išlo o operáciu s cieľom vymáhať právo, nie o dlhodobú inváziu do cudzej krajiny, vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio. Prezident Donald Trump uviedol, že Venezuela bude čeliť ďalšej vlne úderov, ak s ním jej vedenie nebude spolupracovať.

Obrnené vozidlo s venezuelským prezidentom Nicolasom Madurom a jeho manželkou Ciliou Floresovou prichádza v pondelok 5. januára 2026 k Federálnemu súdu na Manhattane v New Yorku.

Škody po americkom útoku vo venezuelskom Caracase. Letecká základňa dostala zásah

X X X

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok povedal, že hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po vojenskom zásahu v Caracase. Erdogan tvrdí, že Trumpovi povedal, že sa Venezuela nesmie prepadnúť do chaosu, a varoval ho pred neblahými dôsledkami zásahov do suverenity zahraničných krajín, píše agentúra AFP.

Erdogan je jednou z mála hláv štátu, ktorí tvrdia, že s Trumpom hovorili prostredníctvom telefónu po sobotňajšom zásahu. Americké špeciálne sily pri ňom zajali Nicolása Madura, ktorý zastával funkciu prezidenta.

„Venezuela sa nesmie prepadnúť do chaosu či nestability,“ povedal Erdogan Trumpovi. Americkému prezidentovi ďalej oznámil, že porušenie medzinárodného práva či suverenity „vytvorí vážne komplikácie v medzinárodnom poriadku“. Podľa neho v takom prípade hrozí „nestabilita, kríza a konflikty“.

„Maduro a venezuelský ľud opakovane vyjadrovali svoje priateľstvo nášmu národu,“ uviedol Erdogan. Turecký prezident mal s Madurom telefonický rozhovor po sporných venezuelských voľbách v roku 2024. Vtedy úrady Madura označili za víťaza volieb bez toho, aby zverejnili úplné a transparentné výsledky hlasovania. Podľa denníka The Washington Post sa v uplynulých týždňoch rokovalo o tom, že by Maduro mohol odísť do exilu práve do Turecka

X XX

Venezuelský prezident Nicolás Maduro sa pred newyorským súdom označil za nevinného a odmietol všetky obvinenia z obchodovania s drogami, informuje agentúra AP. Termín ďalšieho vypočutia sudca Alvin Hellerstein stanovil na 17. marca.

„Som slušný muž, prezident svojej krajiny,“ vyhlásil Maduro. Podľa denníka The New York Times (NYT) Madúrov právny zástupca uviedol, že jeho klient odmietol všetky štyri body obvinení, ktoré voči nemu boli vznesené. Americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová už skôr oznámila, že úrady v New Yorku dvojicu obvinili z rôznych trestných činov, napríklad drogového a teroristického spolčenia či spolčenia za účelom pašovania kokaínu do USA.

V prípade odsúdenia hrozí Madurovi podľa agentúry AP doživotné väzenie. Madurovým právnym zástupcom je podľa agentúry Bloomberg skúsený advokát Barry Pollack, ktorý predtým zastupoval napríklad zakladateľa serveru Wikileaks Juliana Assangea. Podľa serveru NBC News Madurov právny tím teraz neusiluje o jeho prepustenie na kauciu. Sudca Hellerstein oznámil, že žiadosť o prepustenie na kauciu možno podať aj neskôr.

X X X

 Riadenie Venezuely Spojenými štátmi podľa bývalého vyslanca prezidenta Donalda Trumpa pre Venezuelu Elliotta Abramsa nebude fungovať. V rozhovore pre televíziu CNN reagoval na slová Trumpa po vojenskej intervencii a odvlečení venezuelského prezidenta, že Spojené štáty teraz „riadia“ Venezuelu, informuje TASR.

„Spojené štáty nedokážu riadiť Venezuelu. Najhoršie, čo by sme mohli urobiť – a možno to už aj robíme – je uzavrieť nejakú dohodu so zvyškami režimu, s viceprezidentkou Delcy Rodríguezovou, a ponechať ju a režim na mieste, možno s výnimkou zmeny ropnej politiky,“ uviedol. Takýto scenár je podľa neho možný, avšak neznamená, že by Washington krajinu riadil. V skutočnosti by tak „robil Madurov režim len bez Madura“.

Trump o útoku na Venezuelu a o jej budúcnosti

Abrams pôsobil ako Trumpov osobitný vyslanec pre Venezuelu počas posledných dvoch rokov jeho prvého funkčného obdobia. Podľa neho praktické riadenie Venezuely Washingtonom by bolo „mimoriadne náročné“. Upozornil, že Venezuela je veľkou krajinou či už rozlohou alebo počtom obyvateľov.

„Mali by sme sa usilovať o vytvorenie ľudovej vlády, demokraticky zvolenej vlády, ktorá by s našou podporou a podporou ostatných demokratických štátov v okolí Venezuely mohla začať ozdravovať krajinu,“ myslí si Abrams. Trumpovej vláde odporučil, aby z Venezuely vyhnala všetkých predstaviteľov Kuby a Iránu, oslobodila politických väzňov a podporila Edmunda Gonzáleza Urrutiu, ktorý podľa opozície a viacerých západných štátov v skutočnosti vyhral prezidentské voľby v roku 2024.

Xx x

 Švajčiarska vláda s okamžitou platnosťou zmrazila všetky aktíva zosadeného venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho spolupracovníkov, ktoré sa nachádzajú vo Švajčiarsku.

Vláda prijala rozhodnutie o zmrazení majetku po tom, čo bol Maduro pri americkej operácii v Caracase zadržaný a prevezený do New Yorku, kde čelí obvineniam z obchodovania s drogami.

Kabinet označil aktuálnu situáciu za „nestabilnú“ a zdôraznil, že cieľom opatrenia je zabezpečiť, aby „žiadne nezákonne nadobudnuté prostriedky nemohli byť v súčasnej situácii prevedené mimo Švajčiarska“.

Z vrtuľníka do obrneného vozidla. Madura eskortovalo na súd ozbrojené komando.

Zmrazenie majetku nadobúda účinnosť okamžite a bude platiť štyri roky, „pokiaľ nebude rozhodnuté inak“. Vláda vo vyhlásení ďalej uviedla, „že ak budúce súdne konania preukážu, že tieto prostriedky boli nadobudnuté nezákonne, Švajčiarsko sa bude usilovať zabezpečiť, aby boli použité v prospech venezuelského ľudu“.

Uvedené preventívne opatrenie sa podľa švajčiarskeho vládneho kabinetu netýka žiadnych členov súčasnej venezuelskej vlády.

X X X

 Venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová boli eskortovaní na federálny súd v newyorskom Manhattane. Prokuratúra na pojednávaní prečíta text obžaloby voči manželskému páru, ktorý v sobotu odvliekli z Venezuely americké špeciálne jednotky. Píšu o tom denník Guardian a agentúra AFP.

Madura z metropolitnej väznice v Brooklyne transportovali vrtuľníkom a do budovy súdu ho eskortovalo niekoľko ťažko ozbrojených príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Z vrtuľníka do obrneného vozidla. Madura eskortovalo na súd ozbrojené komando

Venezuelského prezidenta obžalovali za narkoterorizmus, pašovanie kokaínu, držbu zbraní a držbu zbraní s cieľom použiť ich proti Spojeným štátom.

V obžalobe sa podľa britského denníka uvádza, že Maduro a ďalší venezuelskí predstavitelia viac ako 25 rokov „zneužívali svoje postavenie verejnej dôvery a korumpovali kedysi legitímne inštitúcie na dovoz ton kokaínu do Spojených štátov“. Maduro a jeho spojenci podľa newyorskej prokuratúry prostredníctvom venezuelských orgánov činných v trestnom konaní „poskytovali krytie a logistickú podporu“ významným skupinám obchodujúcim s drogami, ako sú kartel Sinaloa a gang Tren de Aragua. Tieto zločinecké organizácie sa o zisk delili s vysokopostavenými venezuelskými predstaviteľmi výmenou za svoju ochranu. 

Madura tiež obviňujú z predaja venezuelských diplomatických pasov obchodníkom s drogami a umožnenia letov pod diplomatickým krytím aby späť do Venezuely z Mexika dopravili výnosy z predaja drog.

Prvá dáma je podozrivá z nariadenia únosov a vrážd, ako aj z prijatia úplatku v roku 2007 za zorganizovanie stretnutia medzi pašerákmi drog a riaditeľom venezuelského Národného úradu pre boj proti drogám.

X XX

 Útok amerických ozbrojených síl na Venezuelu nevyžadoval schválenie Kongresom, pretože išlo o operáciu s cieľom vymáhať právo, nie o dlhodobú inváziu do cudzej krajiny, vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio v rozhovore so stanicou ABC News. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa čelí kritike od niektorých zákonodarcov, podľa ktorých vojenská akcia vo Venezuele, vrátane únosu venezuelského prezidenta Nicolása Madura do USA, predstavuje porušenie amerického práva, pretože ju neschválil Kongres.

„Nebolo to nutné, pretože to nie je invázia. Nezačali sme okupovať inú krajinu. Jednalo sa o zatýkaciu akciu. Jednalo sa o akciu orgánov činných v trestnom konaní. (Maduro) bol zatknutý na území Venezuely agentmi FBI, boli mu prečítané jeho práva, a bol odvezený z krajiny,“ odpovedal Rubio na otázku, prečo podľa neho nebolo nutné schválenie vojenského útoku Kongresom. Maduro, ktorý v USA čelí obvineniu z narkoterorizmu a pašovaniu kokaínu do krajiny, bude dnes predvedený pred federálny súd na Manhattane.

Podľa Rubia bola nutná asistencia Pentagonu, pretože akcia bola podniknutá na nepriateľskom území. „Aby sme ho zatkli, museli sme požiadať ministerstvo vojny, aby sa zapojilo do operácie… Zasiahli všetko, čo bolo hrozbou pre agentov, ktorí ho šli zatknúť, a zasiahli všetko, čo bolo hrozbou na ceste von (z Venezuely),“ povedal Rubio, pričom použil označenie Trumpovej administratívy pre ministerstvo obrany.

Jeremy Paul, odborník na ústavné právo z americkej Severozápadnej univerzity, podľa serveru televízie Deutsche Welle (DW) uviedol, že Rubiov argument je presvedčivý, ale vyhlásenie prezidenta Donalda Trumpa o tom, že USA riadia Venezuelu a jej ropné polia, túto logiku úplne podkopávajú. „Zatkli sme ho, teraz je vo väzbe a bude súdený v New Yorku. Tým by to malo skončiť, nie? Nemal by byť žiadny ďalší dôvod, aby sa niečo dialo,“ povedal Paul o zajatí Madura. Americká vláda podľa neho svojimi krokmi vo Venezuele nedodržiava americké právo, pretože ich nekonzultuje s Kongresom.

X X X

 Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v súvislosti so situáciou vo Venezuele vyzvala na „zdržanlivosť všetkých aktérov“ a na rešpektovanie medzinárodného práva. Reagovala tak na nejasnosti plánu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na prechodné obdobie v krajine po zosadení jej vodcu Nicolása Madura. Nedeľňajšie vyhlásenie podporilo 26 z 27 členských štátov EÚ, nepridalo sa iba Maďarsko. Informuje o tom web Euro News.

USA v sobotu zaútočili na venezuelskú metropolu Caracas, pričom elitné americké vojenské jednotky zajali Madura a jeho manželku. Trump naznačil, že Spojené štáty budú Venezuelu dočasne spravovať, avšak nepovedal, dokedy.

Čo povedal Zelenskyj o zajatí Madura?

„EÚ vyzýva všetkých aktérov na pokoj a zdržanlivosť, aby sa predišlo eskalácii a podarilo sa nájsť mierové riešenie krízy. Rešpektovanie vôle venezuelského ľudu je jedinou cestou, ako môže Venezuela obnoviť demokraciu a vyriešiť súčasnú krízu,“ uvádza sa v nedeľnom vyhlásení.

Je to doteraz najbližšie k jednotnému stanovisku EÚ po víkende, ktorý priniesol nejasné a často protichodné vyjadrenia európskych lídrov.

Španielsky premiér Pedro Sánchez označil sobotňajší útok za „porušenie medzinárodného práva“. Nemecký kancelár Friedrich Merz v sobotu uviedol, že právne posúdenie zásahu USA je „zložité a vyžaduje si dôkladné zváženie“ a zdôraznil, že politické úsilie by sa malo zamerať na demokratickú transformáciu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron nekomentoval podrobnosti operácie jednotky Delta Force. Povedal však, že chápe radosť Venezuelčanov po páde Madura a jeho „diktatúry“. Talianska premiérka Giorgia Meloniová naznačila, že zásah bol „legitímny“ voči štátnemu aparátu, ktorý podporoval obchod s drogami.

X X X

 Irán vyzval na prepustenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorého zadržali Spojené štáty a v New Yorku ho čaká súd pre obchodovanie s drogami. Teherán zároveň zdôraznil, že jeho vzťahy s Caracasom zostávajú nezmenené. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Prezident krajiny a jeho manželka boli unesení. Nie je to nič, na čo by mali byť hrdí, je to nezákonný čin,“ vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na tlačovej konferencii. „Ako zdôraznil venezuelský ľud, ich prezident musí byť prepustený,“ dodal.

Maduro v putách, obklopený protidrogovými pracovníkm

Irán a Venezuela sú dlhodobo blízkymi spojencami, čo v pondelok potvrdil aj Bakájí. „Naše vzťahy so všetkými krajinami, vrátane Venezuely, sú založené na vzájomnom rešpektovaní a tak to aj zostane… Sme v kontakte s venezuelskými orgánmi,“ potvrdil iránsky hovorca.

Počas tlačovej konferencie Bakájí komentoval aj vyjadrenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý podporil protesty v Iráne. Hovorca Izrael obvinil zo snahy o podkopanie iránskej národnej jednoty.

„Sionistický režim je odhodlaný využiť aj tú najmenšiu príležitosť na zasievanie rozporov a podkopávanie našej národnej jednoty, a my musíme zostať ostražití,“ uviedol Bakájí.

Demonštrácie sa začali v Teheráne pôvodne ako protesty proti ekonomickým problémom a prudko rastúcej inflácii, no rýchlo sa rozšírili aj do ďalších miest islamskej republiky. Od stredy si vyžiadali viac ako desať obetí.

X X X

 Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová vyzvala Spojené štáty k spolupráci a vzťahom založeným na vzájomnom rešpekte, informovala dnes agentúra Reuters. 

X X X

Prezident Gustavo Petro sa v pondelok vyhranil proti vyhrážkam amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Po americkej vojenskej akcii v susednej Venezuele ho nazval pašerákom drog, varoval ho, aby „si dával pozor“ a nevylúčil ani vojenskú intervenciu USA v Kolumbii. Petro ostro kritizoval sobotné bombardovanie Caracasu a odvlečenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura do New Yorku.

X X X

 Predstaviteľ opozície Edmundo González Urrutia medzitým zo španielskeho exilu vyzval na uznanie výsledkov prezidentských volieb z roku 2024, v ktorých podľa opozície zvíťazil práve Urrutia.

Venezuelská štátna televízia VTV vysielala zábery z prezidentského paláca Miraflores, na ktorých vedľa Rodríguezovej sedí minister obrany Vladimir Padrino López a minister vnútra Diosdado Cabello. Rodríguezová neskôr podľa AFP na Telegrame Spojené štáty vyzvala k vyváženým a rešpektujúcim vzájomným vzťahom. Najvyšší súd po americkom útoku poveril Rodríguezovú výkonom prezidentských právomocí.

Trump o útoku na Venezuelu a o jej budúcnosti

Rodríguezová v nedeľu vytvorila komisiu, ktorej úlohou bude snaha o prepustenie Madura a jeho manželky. Na čele komisie má stáť jej brat Jorge Rodríguez, ktorý je predsedom parlamentu, a minister zahraničia Yván Gil. Maduro a jeho žena Cilia Floresová dnes stanú pred súdom v New Yorku, pričom čelia obvineniu z rôznych trestných činov, napríklad drogového a teroristického spolčenia či spolčenia za účelom pašovania kokaínu do Spojených štátov.

Americký prezident Donald Trump v noci na palube Air Force One uviedol, že Spojené štáty vo Venezuele rokujú s ľuďmi, ktorí sa ujali vedenia krajiny. Dodal však, že sú to Spojené štáty, ktoré nad situáciou vo Venezuele držia kontrolu. Trump zároveň uviedol, že Venezuela bude čeliť ďalšej vlne úderov, ak s ním jej vedenie nebude spolupracovať na tom, čo nazval jeho snahou „spravovať“ túto krajinu.

Trump tiež uviedol, že pri americkom útoku zahynulo veľké množstvo kubánskych členov Madurovej ochranky. Americký prezident zároveň novinárom povedal, že si nemyslí, že sa USA budú musieť vojensky angažovať na Kube, pretože pre tamojší režim bude ťažké udržať sa bez prísunu lacnej venezuelskej ropy. „Kuba je pripravená padnúť,“ uviedol Trump. 

Americký prezident však podľa agentúry Reuters naznačil, že Kolumbia a Mexiko by tiež mohli čeliť vojenskej akcii, ak nezbrzdia prílev nelegálnych drog do USA. Kolumbijského prezidenta Gustava Petra označil za človeka, ktorý „rád vyrába kokaín a predáva ho do Spojených štátov“. Trump tiež uviedol, že „Operácia Kolumbia“ mu znie dobre. 

„Táto chvíľa predstavuje dôležitý krok, ale nestačí,“ uviedol podľa AFP Urrutia s tým, že uznanie výsledkov volieb z predvlaňajška a prepustenie všetkých politických väzňov sú nevyhnutnosťou na „normalizáciu“ situácie v krajine. Ďalšia opozičná predstaviteľka a nositeľka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová už v sobotu uviedla, že Urrutia by sa mal „okamžite ujať svojho ústavného mandátu“.

Predvlaňajším prezidentským voľbám vo Venezuele podľa štvorčlenného expertného panelu OSN chýbali základny transparentnosti a integrity. Ústredná volebná komisia podľa panelu porušila miestne pravidlá a vyhlásila Madura víťazom bez toho, aby boli spočítané výsledky z každej z 30 000 volebných miestností v krajine. To podľa nej nemá v súčasných demokratických voľbách obdoby.

Podľa výpočtu agentúry AP na základe údajov zo zhruba 80 percent volebných miestností v prezidentských voľbách v roku 2024 zvíťazil Urrutia, ktorý dostal 6,9 milióna hlasov. Taktiež opozícia s odvolaním sa na zápisnice z viac ako 80 percent volebných miestností tvrdí, že zvíťazil so 67 percentami hlasov Urrutia.

X X X

 Fotografia zo zatknutia Madura obletela svet. Jeho Nike „teplákovka“ sa stala virálnym hitom

Fotografia zadržaného venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorú po zásahu USA zverejnil Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social, sa v priebehu hodín rozšírila po celom svete. Kým politici riešia samotné zatknutie, internet si všimol úplne iný detaii.

Internet v priebehu niekoľkých hodín prehlušil politiku módou.

Fotografia zadržaného venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorú na sociálnej sieti Truth Social zverejnil americký prezident Donald Trump, sa stala virálnou z úplne iného dôvodu, než by sa dalo čakať.

Nie pre samotný zásah Spojených štátov, ale pre oblečenie, ktoré mal Maduro v čase zadržania na sebe, uvádza denník Bild.

Na snímke je venezuelský prezident Nicolás Maduro. Sedí spútaný, so zaviazanými očami a chráničmi sluchu, na palube americkej vojenskej lode USS Iwo Jima. V ruke drží fľašu s vodou. Práve jeden detail však zatienil všetko ostatné. Maduro má na sebe sivú teplákovú súpravu značky Nike.

Fotografia sa v priebehu niekoľkých minút rozšírila po sociálnych sieťach. Kým odborníci a politici rozoberali samotný zásah, internet sa sústredil na niečo úplne iné: Madurovo oblečenie.

Z teplákovej súpravy sa stal hlavný motív memov, fotomontáží aj posmešných komentárov na platformách X, TikTok a Instagram.

Mimoriadne často sa objavoval slogan „Just Did It“ (v preklade: Jednoducho to urobil), jasná narážka na známe heslo Nike „Just Do It“ (Urob to jednoducho). Niektorí používatelia hovorili dokonca o „partizánskom marketingu v tej najlepšej podobe“. Objavili sa aj ironické poznámky, napríklad: „Tak už vieme, čo bude tento rok najčastejší halloweensky kostým.“

Niektorí používatelia dokonca špekulovali, že Maduro bol do teplákovej súpravy oblečený zámerne, uvádza USA Today.

Virálny rozruch sa veľmi rýchlo premietol aj do predaja. Sivá tepláková súprava Nike Tech Fleece sa v priebehu niekoľkých hodín zmenila na nečakaný bestseller. Používatelia zdieľali snímky z oficiálneho online obchodu Nike, kde boli viaceré veľkosti náhle vypredané. 

Cena kompletu v USA je 260 dolárov (cca. 222 EUR), pričom mikina stojí 140 dolárov (cca. 119 EUR) a nohavice 120 dolárov (cca. 102 EUR). Podľa informácií výrobcu je súprava vyrobená z recyklovaných materiálov. Samotná spoločnosť sa k vzniknutému ošiaľu zatiaľ nijako nevyjadrila.

Z politického zásahu sa tak v očiach internetu stal kultúrny moment. 

Celý príbeh sa pritom začal vážnou politickou udalosťou. Spojené štáty zadržali venezuelského prezidenta a previezli ho do USA, pričom americké špeciálne jednotky dlhoročného lídra zatkli počas nočnej operácie.

To, čo malo byť obrazom moci a zásahu, sa však v očiach internetu zmenilo na virálny symbol a nečakanú reklamu na sivý teplákový komplet.

 X X X

 Pred 50 rokmi mohlo Slovensko zažiť svoj Černobyľ. Hrdina z Jaslovských Bohuníc zabránil katastrofe, ocenili ho až po rokoch

Pri výmene paliva v atómovej elektrárni A 1 v Jaslovských Bohuniciach 5. januára 1976 jeden z nových palivových kompletov „vystrelil“, narazil do mostového žeriavu a potom dopadol na podlahu reaktorovej sály.

Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.

Podľa technika výmeny paliva Viliama Pačesa to bola obrovská rana, po ktorej sa všetko okolo triaslo. Po komplete zostal otvor, z ktorého začal unikať oxid uhličitý. Usmrtil Libora Bendu a Izidora Ferecha, ktorí boli v nižších podlažiach elektrárne a o smrtiacej hrozbe nemohli vedieť. Okrem toho hrozilo, že reaktor zostane bez chladenia, čo by mohlo spôsobiť katastrofu. Od tejto udalosti dnes uplynulo 50 rokov.

Energie budúcnosti: Bude raz mať každý svoj vlastný malý jadrový reaktor? A aká je ich bezpečnosť?

V reaktorovej sále v tom čase zabezpečovali výmenu jadrového paliva Viliam Pačes a jeho dvaja kolegovia. „Mali sme šťastie, že nás palivový článok nezasiahol. Jeden kolega spadol na podlahu a zranil si tvár, druhý sa nadýchal oxidu uhličitého, obaja museli ísť k lekárovi. Všetci sme sa z reaktorovej sály dostali von,“ spomína Viliam Pačes. Od nadriadených dostal za úlohu zastaviť unikajúci oxid uhličitý. Hasiči mu dali na protichemické oblečenie, na chrbát kyslíkové fľaše, na tvár kyslíkovú masku, mal ju vtedy prvýkrát. „Vedúci mi povedal, že najlepšia alternatíva je utesniť otvor zavážacím strojom. Druhá bola – nejako to utesni,“ hovorí Pačes. 

Dali mu k dispozícii ešte dozimetristu Milana Antolíka, ktorý sa mal postarať o jeho radiačnú bezpečnosť. So zavážacim strojom išiel „po pamäti“, pretože optika nefungovala. Prvý pokus nevyšiel, ale vďaka dokonalej znalosti konštrukcie reaktora sa mu to na druhý pokus podarilo. Z Viliama Pačesa sa stal hrdina, pretože reaktor bez chladenia mohol spôsobiť ťažko predstaviteľnú katastrofu. Vedúci primárneho okruhu ho poslal ešte, už samotného a bez dozimetristu, zatvoriť ventil pod reaktorom. A mame zraneného kolegu mal oznámiť, čo sa Martinovi stalo. Napriek úľave, ktorá potom prišla, to bol podľa Viliama Pačesa veľmi smutný deň, pretože dvaja muži sa už z práce domov nevrátili. Vyšetrovanie príčin tejto havárie ukázalo, že palivové články mali konštrukčnú chybu, niektoré zaisťovacie kolíky nefungovali.

Dron zasiahol sarkofág reaktoru v Černobyle

O udalosti, ktorá poriadne vystrašila personál aj ľudí v okolí Jaslovských Bohuníc sa v tom čase v novinách veľmi nepísalo. „Vedeli o tom zamestnanci, rodiny, ale bolo nám naznačené, aby sme o tom moc nehovorili. Až po udalosti v Černobyle (1986) sa viac diskutovalo o tom, čo všetko sa mohlo stať,“ dodáva Pačes. Napriek všetkému, čo sa 5. januára 1976 stalo, zostal jadrovej energetike verný až do odchodu do dôchodku, rovnako zostali v podniku aj dvaja kolegovia. Keďže v ten deň dostal ročnú dávku rádioaktivity, na jeden rok ho poslali na elektráreň V1. Na A1 sa vrátil už len odstraňovať následky ďalšej havárie z roku 1977. Neskôr pracoval aj na V2 a v Mochovciach. 

Druhá vážna nehoda v jadrovej elektrárni A 1 sa stala 22. februára 1977 po chybe personálu, to už bol jej definitívny koniec. Prvú jadrovú elektráreň v Československu A –1 začali stavať v auguste 1958, do prevádzky bola uvádzaná postupne od januára 1972. V decembri toho roku už bola pripojená do rozvodnej elektrickej siete. Napokon bola v prevádzke len približne päť rokov.

Čin Viliama Pačesa a Milana Antolíka ocenil v roku 1987 vtedajší prezident Gustáv Husák Radom práce a v roku 1998 prezident Ivan Gaparovič Krížom Milana Rastislava Štefánika III. triedy za záchranu ľudských životov a značných materiálnych hodnôt s nasadením vlastného života. 

Celoživotný pracovník v slovenských atómových elektrárňach Viliam Pačes v roku 1976 počas havárie v Jaslovských Bohuniciach riskoval vlastný život, aby zabránil katastrofe. V roku 2008 za to dostal od prezidenta Ivana Gašparoviča Kríž Milana Rastislava Štefánika.

Čerstvý osemdesiatnik Viliam Pačes si dnes žije životom aktívneho dôchodcu. Bicykluje, venuje sa turistike a zbiera ocenenia v petangu. O tom, že jadrová energetika má budúcnosť, nikdy nepochyboval a nepochybuje ani dnes.

 X X X

 Maľuk končí ako šéf ukrajinskej SBU. Povedal tiež, čomu sa ide venovať a pre Rusov to nie je dobrá správa

Vo funkcii šéfa ukrajinskej tajnej služby SBU končí Vasyľ Maľuk. Tento činiteľ, pod ktorého vedením SBU podnikla množstvo významných operácií v Rusku, to oznámil po dnešnej schôdzke s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Zelenskyj Maľukovi navrhol, aby sa viac zameral na bojové operácie.

Vasyľ Maľuk

„Odchádzam z postu šéfa Bezpečnostnej služby. V systéme SBU zostanem a budem realizovať asymetrické špeciálne operácie svetovej úrovne, ktoré aj naďalej budú nepriateľovi spôsobovať maximálne škody,“ cituje server Ukrajinska pravda z Maľukovho vyhlásenia.

Ako včeličky z úľa. Takto vylietavali drony, ktoré Rusom zničili lietadlá za miliardy dolárov

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že „je potrebné viac ukrajinských asymetrických operácií proti okupantovi a ruskému štátu a jasnejšie výsledky čo do ničenia nepriateľa“. To je podľa neho Maľukovou najsilnejšou stránkou a bude v tom pokračovať v rámci SBU. „Uložil som Vasiľovi Maľukovi, aby naše asymetrické operácie boli najsilnejšie na svete,“ uviedol aj Zelenskyj.

Po Maľukovi sa vedenie SBU dočasne ujme Jevhen Chmara, ktorý v rámci tejto tajnej služby vedie centrum osobitných operácií A. 

O tom, že sa Zelenskyj Maľuka chystá odvolať, písal cez víkend napríklad server Politico, podľa ktorého ide o súčasť širšej obmeny na kľúčových pozíciách v krajine. V jej rámci sa novým šéfom prezidentskej kancelárie stal doterajší riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov. Na čele HUR ho nahradil doterajší šéf vonkajšej rozviedky (SZRU) Oleh Ivaščenko. Maľuk sa podľa nemenovaných zdrojov odchodu z čela SBU bránil.

Ukrajinci zverejnili nové unikátne zábery z masakru ruskej leteckej flotily. Moskva tvrdí, že bombardéry opravia

Úradujúcim šéfom SBU bol menovaný v júli 2022, parlament ho potom vo funkcii na návrh Zelenského oficiálne potvrdil vo februári 2023. SBU pod jeho vedením stála za bombovým útokom na Krymský most z októbra 2022 alebo za operácií Pavučina z minuloročného júna, počas ktorej ukrajinskej letiskách v hĺbke ruského územia.

X X X

 Čínsky súboj: BYD v Európe v predajoch dobieha MG. Tento rok sa môže stať jednotkou

Čínske značky v novembri v Európe medziročne viac než zdvojnásobili predaje. Ich objem stúpol o 108 percent na 78 358 vozidiel. V tom istom mesiaci pritom celý trh v Európe vzrástol len o 2,2 percenta na zhruba 1,05 milióna registrácií.

BYD Seal U DM‑i porazil v predajoch PHEV v Európe Volvo XC60, Tucson aj Ford Kuga.

Predaj čínskych automobiliek v Európe v závere roka 2025 zrýchlil nielen tempo, ale prichádza aj k významnému preskupeniu síl. Novembrové registrácie ukázali, že „číňania“ raktetovo rastú aj v čase, keď zvyšok trhu v Európe stagnuje.

Podľa údajov analytikov z Dataforce čínske značky v novembri medziročne viac než zdvojnásobili predaj, keď ich kombinovaný objem stúpol o 108 percent na 78 358 vozidiel. V tom istom mesiaci pritom celý trh vzrástol len o 2,2 percenta na zhruba 1,05 milióna registrácií. Výsledkom je, že čínski výrobcovia rastú násobne rýchlejšie než európsky priemer a čoraz častejšie preberajú rolu „ťahúňa“ najmä v cenovo citlivých segmentoch.

Najviditeľnejší posun nastal v súboji o titul najpredávanejšej čínskej značky v Európe. BYD si v novembri pripísal 20 281 registrácií, čo znamená medziročný nárast o 230 percent. MG patriace do skupiny SAIC síce zostalo na prvej priečke, no rástlo podstatne pomalšie, o 20 percent, na 23 133 registrácií. Náskok MG sa tak scvrkol na 2 852 áut, kým pred rokom bol rozdiel v prospech MG takmer 13-tisíc vozidiel. 

Zaujímavé je aj to, na čom je tento rast postavený. BYD sa opiera o silnú ponuku v elektrifikovaných pohonoch pričom plug-in hybridný Seal U sa v novembri udržal ako najpredávanejší PHEV v Európe aj s tým, že cenovo v základe rozhodne nejde o lacné auto.

Rast čínskych značiek zároveň zapadá do širšieho obrazu. Cenová vojna a prebytočné kapacity v Číne tlačia výrobcov k exportu, zatiaľ čo v Európe sa vyostruje konkurencia v segmente dobre vybavených, relatívne dostupných SUV a rodinných áut. V takom prostredí rozhoduje rýchlosť uvádzania noviniek, dostupnosť vozidiel a schopnosť udržať cenu pod psychologickými hranicami, ktoré sú pre mnohých kupujúcich stále kľúčové. A to aktuálne ide Číňanom podstatne lepšie, než európskym značkám.

 X X X

 Energie na Slovensku zdražejú pre všetkých. Vyššie účty čakajú aj ľudí, ktorí dostanú energopomoc

Tisícky Slovákov si od januára priplatia za elektrinu, plyn aj teplo výrazne viac. Po troch rokoch totiž štát ukončuje plošnú energopomoc, ktorú nahrádza nový, adresnejší mechanizmus. O tom, kto dostane dotácie na energie, už rozhoduje automatizovaný systém, ktorý spracováva desiatky miliónov informácií o slovenských domácnostiach a vyhodnocuje ich bonitu. Vláda však sľubuje, že pomoc sa bude týkať 90 percent z nich, čo znamená, že vyššie faktúry za energie bude mať približne 193-tisíc domácností, ktorým výrazne stúpnu náklady na bývanie.

Domácnosti, ktoré sa od roku 2026 nezmestia do systému energopomoci, čaká citeľný rast výdavkov už pri plyne. Koncové ceny stúpnu približne o tretinu, a to aj napriek tomu, že štát plánuje časť ceny plynu dotovať a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa snažil tlmiť rast sieťových poplatkov. Rozsah zdraženia závisí od spôsobu využívania plynu. V domácnostiach, kde sa plyn používa iba na varenie, sa ročné náklady zvýšia zhruba o 12 eur. Pri kombinácii varenia a ohrevu vody ide už takmer o 174 eur ročne. Najväčší zásah však pocítia domácnosti, ktoré plynom zároveň kúria – tam môže ročný účet narásť až o 360 eur.

Ešte výraznejší rozdiel sa ukáže pri elektrine. Domácnosti bez štátnej podpory zaplatia od januára približne o 37 percent viac než dnes. Kým v roku 2025 dostávajú všetky domácnosti silovú elektrinu za 61 eur za megawatthodinu (MWh), bez energopomoci sa jej cena zvýši približne na 104 eur za MWh.

Túto cenu stanovuje regulátor, ktorý sa musí riadiť vývojom na trhu a výšku samotnej komodity nedokáže výraznejšie ovplyvniť. Regulátor má však pod kontrolou sieťové poplatky – teda distribúciu, prenos a straty – a práve tie sa snaží udržať na nižšej úrovni, aby konečný účet domácností neexplodoval ešte viac.

Ani to však nestačí. Koncová cena elektriny pre domácnosti bez pomoci stúpne zhruba zo 190 eur približne na 260 eur za MWh. Naopak, domácnosti zapojené do systému energopomoci sa dostanú na cenu okolo 196 eur za MWh.

Zdražie aj dotovaná elektrina

Aj zvýhodnené domácnosti si priplatia. Ich účty vzrastú asi takmer o tri percentá v porovnaní s minulým rokom. Dôvodom je zmena štruktúry ceny – do regulovaných taríf sa viac premieta drahšia silová elektrina bez DPH a poplatkov, ktorá bude po novom tvoriť približne 35 percent celkovej ceny na faktúre.

Regulačný úrad už zároveň zverejnil návrhy distribučných cien pre Západoslovenskú a Východoslovenskú energetiku. Rozhodnutia ukazujú, že distribúcia a prenos vrátane strát dnes tvoria približne tretinu koncovej ceny elektriny.

V tarife D1, určenej pre domácnosti so spotrebou do 1,5 MWh ročne, zostáva fixná mesačná platba na úrovni 1,30 eura. Variabilná zložka mierne klesne, z 0,040 na 0,039 eura za kilowatthodinu. Podobný vývoj vidno aj v tarife D2, kde sa variabilná cena zníži z 0,014 na 0,013 eura za kilowatthodinu, zatiaľ čo fixná časť sa nemení.

Ceny tepla stúpnu tiež

Zatiaľ čo pri elektrine a plyne zostane štátna pomoc pre domácnosti aj v roku 2026 skôr skrytá v cenách na faktúrach – dodávatelia budú naďalej účtovať dotované tarify – pri teple sa systém láme. Pravidlá sa menia a pre mnohé domácnosti to bude prvýkrát viditeľné aj na peňaženkách.

Bytové domy napojené na centrálne zásobovanie teplom (CZT) – teda na veľké teplárenské systémy – budú od roku 2026 opäť platiť plné regulované ceny, ktoré pre jednotlivé oblasti stanovuje ÚRSO. Nejde pritom o jednotný systém. Na Slovensku fungujú stovky samostatných sústav CZT, v ktorých dodávky zabezpečuje 316 rôznych teplárenských spoločností. Každá lokalita má vlastnú cenotvorbu, iné vstupy aj odlišné náklady, čo znamená, že vývoj cien sa bude mesto od mesta výrazne líšiť.

Pre viacerých odberateľov to môže znamenať náhle zdraženie. Dôvod je jednoduchý – štát držal ceny tepla od 1. januára 2023 pod prísnym stropom. V regulovanom vyjadrení mohli ceny rásť najviac o 20 eur za megawatthodinu. Ak podľa rozhodnutí ÚRSO mali ísť ceny vyššie, rozdiel doplácal štát priamo teplárňam. Tento mechanizmus však po novom končí.

Zdraženie však podľa regulátora nebude výrazné. „Úrad k začiatku decembra spracoval 108 návrhov na zmenu cien, pričom v 93 prípadoch ide o lokality s dominantnou dodávkou tepla domácnostiam. Očakávaný medziročný pokles objednaného množstva tepla o 1,5 percenta a zníženie nákladov na palivo o 1,1 percenta sú vyvážené rastom fixných nákladov o 2,25 percenta v dôsledku investičného rozvoja. Výsledkom je odhadovaný nárast ročných platieb za teplo priemernej domácnosti o štyri eurá v roku 2026, pričom výsledná výška platieb bude závisieť aj od klimatických podmienok a hospodárenia s energiou,“ priblížil regulačný úrad.

Kto dostane energopomoc?

Pri rozhodovaní o tom, či domácnosť získa adresnú energopomoc, nie je rozhodujúci len súčet príjmov. Kľúčovým ukazovateľom je takzvaná bonita domácnosti – teda mesačný príjem prepočítaný podľa počtu a zloženia členov domácnosti. Štát tak neporovnáva malé a veľké domácnosti rovnakým metrom. Vláda nastavila hraničnú hodnotu bonity na úrovni 1 930 eur. Ak sa domácnosť po prepočte dostane pod túto hranicu, vzniká jej nárok na pomoc. Ak ju čo i len mierne prekročí, do systému podpory sa už nedostane.

Prepočet funguje cez váhové koeficienty, ktoré majú zohľadniť rozdielne potreby jednotlivých členov domácnosti. Prvý dospelý člen má váhu 1,0, každá ďalšia osoba staršia ako 14 rokov 0,7 a dieťa do 14 rokov 0,5. Tieto hodnoty sa sčítajú a celkový príjem domácnosti sa následne vydelí výsledným súčtom. Takto vypočítaná bonita má lepšie vystihovať skutočnú finančnú situáciu rodín s rôznym počtom členov. Pri jednočlennej domácnosti je rozhodujúca priamo hranica 1 930 eur – jej prekročenie automaticky znamená stratu nároku na energopomoc. Rovnaké pravidlo platí aj pre osamelého dôchodcu, kde sa posudzuje výška penzie.

Pri dvoch dospelých bez detí sa horný limit celkového mesačného príjmu posúva na 3 281 eur. Ak má takáto domácnosť dve deti mladšie ako 14 rokov, hranica sa výrazne zvyšuje – až na 5 211 eur mesačne.

Ako si overiť nárok na dotácie?

Nárok na energopomoc si možno overiť priamo on-line na portáli energopomoc.sk. V časti „Overenie energopomoci“ stačí pri elektrine zadať 16-miestny energetický identifikačný kód (EIC), ktorý domácnosti nájdu na svojej faktúre. Systém následne zobrazí informáciu, či sa na konkrétne odberné miesto vzťahuje štátna podpora.

Pri zemnom plyne je postup obdobný, rozdiel je len v type zadávaného údaja. Do vyhľadávacieho poľa sa uvádza identifikátor odberného miesta (POD), ktorý má podobu označenia SKSPPDIS doplneného o 12-číselný kód. Portál umožňuje preveriť aj nárok na podporu pri teple – v tomto prípade je potrebné vyplniť údaje o lokalite bytového domu, konkrétne mesto, ulicu a súpisné číslo objektu napojeného na centrálny systém zásobovania teplom.

Dodatočné informácie môžu domácnosti získať aj telefonicky prostredníctvom call centra na čísle 02/3300 3300 alebo osobne na okresných úradoch. Platí však, že konečné potvrdenie o priznaní alebo nepriznaní energopomoci štát doručí oficiálnym oznámením.

X X X

 Jazdec Formuly 1 pobúril nielen fanúšikov Schumachera. Na narodeniny legendy zverejnil „morbídnu“ poctu

Pierre Gasly, francúzsky jazdec Formuly 1, počas úvodných dní nového roka 2026 upútal pozornosť médií. Fotografie z lyžovačky, ktoré zverejnil na svojom Instagrame, zvláštnym spôsobom odkazujú na legendárneho nemeckého jazdca Michaela Schumachera.

Štvrtého januára pilot tímu Alpine zverejnil fotografie, na ktorých pripomína Michaela Schumachera pred veľkou tragédiou v roku 2013. 29-ročný Francúz sa odfotil vo francúzskych Alpách, konkrétne v známom lyžiarskom stredisku Val-d’Isère, oblečený identicky ako Schumacher. Spoločnosť mu robila jeho priateľka Francisca Gomezová.

Gasly mal na sebe červenú bundu Ferrari, čierne nohavice a znak tabakovej spoločnosti Marlboro. A to všetko na lyžiach. Schumacher zverejnil práve takúto fotografiu pár dní pred tragédiou.

Príspevok sa na Gaslyho sociálnych sieťach objavil v čase „Schumiho“ 57. narodenín, no Francúz v ňom nespomína Schumacherove narodeniny ani nehodu. „Snehový raj,“ napísal pretekár k fotografiám.

Gaslyho sleduje na Instagrame šesť miliónov ľudí a mnohým sa Francúzov odkaz na sedemnásobného majstra sveta nepozdával. 

„Zverejniť niečo takéto na Michaelove narodeniny v červenej bunde Marlboro je šialené“; „Kámo, veľmi zlé načasovanie“; „nevhodné a neúctivé“, citoval britský Daily Mail niektoré z komentárov.

Gasly na vlnu negatívnych ohlasov zatiaľ nereagoval. Daily Mail pripomenul, že jeho „morbídna pocta“ prišla v čase, keď Schumacherova dcéra Gina zverejnila súkromnú rodinnú momentku z minulosti.

„Navždy všetko najlepšie. Všetko najlepšie k narodeninám, ocko,“ napísala pod fotografiu usmiateho pretekára v spoločnosti detí a manželky.

Schumacherov život sa prevrátil naruby 29. decembra 2013, keď počas súkromnej rodinnej lyžovačky vo francúzskych Alpách spadol a udrel si hlavu o kameň.

Lyžoval mimo zjazdovky a náraz bol taký silný, že Nemec utrpel ťažké poškodenia mozgu. Šesť mesiacov zostal v kóme a informácie o jeho stave sa dodnes zverejňujú s mimoriadnou opatrnosťou.

X X X

 V Grécku začala pokuty posielať umelá inteligencia. Zvláda ich tisíce za deň

Umelá inteligencia dokáže v Grécku analyzovať denne svojpomocne tisíce záberov z kamier sledujúcich porušenia dopravných pravidiel, vyhodnotiť ich a prakticky okamžite previnilcom rozposiela pokuty.

V Grécku dokáže umelá inteligencia denne vyhodnotiť tisíce záberov z kamier, sledujúcich dopravné priestupky. (ilustračné foto)

Atény na prelome roka spustili pilotný projekt, ktorý posúva dopravný dohľad do novej fázy: záznamy z ôsmich kamier na vybraných miestach v meste spracúva umelá inteligencia a systém následne automatizovane pripravuje podklady na sankcionovanie vodičov. Už prvé zverejnené čísla vysvetľujú, prečo sa o projekte hovorí ako o „násobiči“ policajnej kontroly. Za štyri dni mali kamery zachytiť približne 2 500 porušení pravidiel, pričom jedna kamera na triede Syngrou evidovala vyše tisíc prípadov a ďalší uzol, križovatka ulíc Mesogion a Chalandriou, zaznamenala za rovnaké obdobie 480 prejazdov na červenú. Všetky priestupky analyzovala umelá inteligencia a ešte v ten istý deň rozposlala vodičom pokuty. Ak by to robili ľudia, vzhľadom na obmedzené personálne kapacity by spracovanie týchto záznamov trvalo týždne až mesiace.

Grécke úrady projekt prezentujú predovšetkým ako nástroj na zvýšenie bezpečnosti. Nový model preto stavia na automatizovanom dohľade v reálnom čase. Kamera zachytí priestupok, systém vyhodnotí typ porušenia a priradí k nemu vozidlo. Následne odošle prevádzkovateľovi auta výzvu na zaplatenie pokuty, prípadne pripraví dokumentáciu na ďalšie kola. 

Umelá inteligencia pritom nesleduje iba rýchlosť. Dokáže rozpoznávať aj viacero foriem nebezpečného správania vrátane používania mobilu za volantom, jazdy bez bezpečnostného pásu či neoprávnenej jazdy vo vyhradených pruhoch. Dokonca zvláda aj „kombo“ – ak jedna kamera vyhodnotí pri konkrétnom aute dva priestupky naraz (a má na to samozrejme vhodné zábery) – napríklad nedodržanie rýchlosti a telefonovania za volantom, dostane pokutu za oba. Práve kombinácia viacerých „priestupkových scenárov“ v jednom systéme je podľa gréckych policajtov dôležitá.

Dôležitá je aj ďalšia vec – pokuty odchádzajú previnilcom takmer okamžite, respektíve rádovo len dni po spáchanom priestupku. Pokuty pritom v Grécku nie sú symbolické. Pri používaní mobilu za volantom či pri jazde bez pásu sa sankcie pohybujú až do 350 eur, pri prekročení rýchlosti sa suma líši podľa závažnosti a môže dosahovať rádovo eur. Ak systém dokáže denne zachytiť stovky až tisíce porušení, spracovať ich a automaticky rozposlať pokuty, je to zaujímavé aj z pohľadu verejných príjmov.

Kľúčovou otázkou zostáva presnosť a kontrola rozhodnutí. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že aj technicky vyspelé riešenia môžu mať v praxi výraznú chybovosť, najmä ak sa spoliehajú na automatické rozpoznávanie detailov v zhoršených svetelných podmienkach, pri zakrytých evidenčných číslach alebo pri nejednoznačných situáciách v premávke. Grécke orgány zatiaľ nepublikovali detailné údaje o chybovosti ani metodiku nezávislého auditu, preto bude dôležité, ako nastavili kontrolné procesy a aké dôkazy dostane vodič. Podstatné je, aby mal možnosť vidieť záber priestupku, podať námietku a aby sa sporné prípady riešili transparentne. 

Pilotný projekt v Aténach má byť podľa verejne komunikovaných plánov len začiatkom. Grécko chce koncept rozšíriť do oveľa väčšieho rozsahu, pričom sa hovorí o tisícoch stacionárnych kamier naprieč krajinou a o stovkách mobilných zariadení, ktoré by mohli monitorovať napríklad zneužívanie vyhradených pruhov aj z autobusov verejnej dopravy.

S projektom sa spája aj citlivá téma ochrany súkromia. Pri masívnom nasadzovaní kamier bude rozhodovať, na aký účel sa záznamy používajú, ako dlho sa uchovávajú, kto k nim má prístup a či sa systém nebude postupne rozširovať aj za hranice dopravnej bezpečnosti. V demokratickej krajine musí byť jasné, že technológia slúži na vynucovanie pravidiel, nie na plošné sledovanie. A toto budú musieť Gréci jednoznačne zaručiť spôsobom, ktorý je kontrolovateľný nezávislými autoritami.

X X X

 Někteří hráči Brna titul nevstřebali, jak by měli, říká Zábranský. Odcházející trenér Komety týmu děkoval

Loni zažil hokejový trenér Kamil Pokorný asi nejpříjemnější chvíle kariéry, teď prožívá jedny z nejtěžších. Kouč obhájců titulu totiž po páté prohře v řadě sám rezignoval. Dosud přitom platilo, že když někde začal sezonu, tak ji na stejném místě taky dokončil.

Teď už bývalý trenér brněnské hokejové Komety Kamil Pokorný popsal důvody, díky kterým se rozhodl po páté prohře v řadě skončit v roli hlavního trenéra.

Co říkají Kamil Pokorný a Libor Zábranský o výměně realizačního týmu Komety Brno

„Jednak se cítím hodně vyčerpaný, to zběsilé tempo extraligy mě asi poznamenalo. Druhým důvodem je, že i já sám chci, aby Kometa vyhrávala, dát určitý impulz hráčům k tomu, aby tyhle jednogólový prohry převrátili,“ vysvětlil Pokorný.

Mužstvo dokonce minulý rok dovedl k zisku mistrovského titulu. „To mám v hlavě doteď a za to jsem hráčům poděkoval, že jsem mohl být součástí toho fantastického tažení,“ dodává. 

Obměna trenérského kádru

Krátce po nedělní prohře s Karlovými Vary přitom ještě jako hlavní trenér mluvil o tom, že sám odstoupit nechce. Pokorného rezignace tak překvapila i majitele klubu Libora Zábranského.

„Ani ve snu by mě nenapadlo, že tohle budeme řešit. Známe se dlouho, takže jsem jeho argumenty vzal v potaz, a ve finále jsme se dohodli, že té jeho žádosti o uvolnění z pozice hlavního trenéra vyhovím,“ líčí Zábranský.

„Hrozně mě to mrzí, ale já ho lidsky chápu. Je unavený, potřebuje se dát zdravotně dohromady,“ doplňuje klubový majitel.

Řešení našel Zábranský rychle. Do pozice hlavního trenéra se posunul dosavadní asistent Jiří Horáček, jedním z jeho asistentů bude i nadále Jaroslav Barvíř a doplní je Karel Beran, který přichází od juniorů. 

„Rozhodně jsem vyloučil, že bychom někoho přiváděli zvenku. U Karla Berana je to přirozený krok, je to Brňák, má obrovský zkušenosti a chceme zabudovávat mladé, on s tím má obrovské zkušenosti z našich juniorů a ty hráče zná, takže já si myslím, že to fungovat bude,“ popisuje změny v realizačním týmu Zábranský.

Po pěti prohrách v řadě a pádu na desáté místo reagoval majitel Komety i na to, jestli není potřeba před závěrem sezony doplnit kádr.

„Posilovat to bychom hrozně rádi, ale trh je slabý a přebraný. Nebo naopak ti hráči neví, co by chtěli za peníze, takže v některých situacích do jednání ani nejdeme, ale pracujeme na tom dnes a denně,“ říká Zábranský.

„Co se týče hráčů já si myslím, že ten loňský titul někteří možná nevstřebali tak, jak by měli. Spíš si myslím, že s tou kvalitou, co tu máme, bychom měli stačit na to, aby ty výsledky byly úplně jiný. Daleko lepší,“ vzkázal Zábranský směrem k týmu hokejové Komety. Ten se pokusí sérii proher utnout v úterý na ledě Olomouce.

X X X

 Viktoria Plzeň se připravuje na jarní zápasy. ‚Musíme mít hlad a být ve všech soutěžích nahoře,‘ věří Červ

Fotbalisté Plzně zamířili do Španělska na tradiční herní soustředění před jarní částí české nejvyšší soutěže a také Evropské ligy. V ní už 22. ledna přivítají portugalské Porto. Ve výpravě nechybí ani Lukáš Červ. Opora záložní řady Viktorie prožila pohodové vánoční svátky a už se těšila na spoluhráče a začátek zimní přípravy.

Během vánoční přestávky si plzeňský záložník Lukáš Červ stačil odpočinout, ale také se potkat s kamarádem a bývalým spoluhráčem z Viktorie Pavlem Šulcem, momentálně záložníkem francouzského Lyonu.

Poslechněte si, co říká Lukáš Červ o zimní přípravě Viktorie Plzeň

„Jo, krásné volno, mě to přišlo docela dlouhé, už jsem se těšil za všema, ale užil jsem si to moc. Byl jsem hlavně s celou rodinou, byli jsme doma a užívali jsme si to pospolu,“ říká Červ o prožitých vánočních svátcích.

Teď Lukáš Červ zamířil se svými spoluhráči do Benidormu, na tradiční herní soustředění ve Španělsku, kde si plzeňští fotbalisté mohou užívat příjemnějších teplot než v západočeské metropoli, kde rtuť teploměru nepřesahuje bod mrazu. 

„Je dobrý, že projedeme poprvé přípravu a můžeme si ty věci, ty systémy, které chceme hrát, ještě víc dostat pod kůži. Určitě plus toho, že to bude v teple, nebude to tady ve sněhu a v zimě, je veliký,“ usmívá se Lukáš Červ.

Na jaře by se přitom mohl znovu shledat s trenérem Miroslavem Koubkem, který jej ještě minulý rok na podzim vedl v Plzni a poté přebral český národní tým. Reprezentaci čeká baráž o postup na letošní světový šampionát.

 „Především musím hrát dobře zápasy na jaře které nás čekají abych se do nominace dostal a budu dělat všechno pro to, abych se do ní dostal. Samozřejmě se na to moc těším protože to jsou velký zápasy pod trenérem, kterého znám a já věřím, že můžeme v těch zápasech být úspěšní,“ myslí si Lukáš Červ.

Změny v sestavě

Kádr plzeňské Viktorie se za poslední dva roky hodně proměnil, po přeřazení dvojice Hejda – Kopic už v kádru zbyl jediný pamětník posledního titulu, gólman Marián Tvrdoň. Lukáš Červ tak teď patří mezi ty služebně starší v kabině.

„Od té doby, co jsem přišel já to jsou dva roky, to budou teď, a je tady pět, šest hráčů. Takže je to změna, je to obměna, ale asi byla potřeba a je to tak jak ten klub je nastavený a já věřím že to bude jenom k dobrému,“ soudí Červ.

Plzeňskou Viktorii v zimě posílili obránci Krčík s Kadlecem, z hostování se vrátili ofenzivní hráči Vašulín a Slončík.

Lukáš Červ však doufá, že obměněný kádr bude hladový po úspěchu. „Nějaké změny proběhly, ale já věřím že to mužstvo je stejně hladový, ne-li víc.“

„Třeba o ty nově příchozí hráče, kteří samozřejmě ten hlad maj velikej, ale ne jenom ty. Ten hlad musí mít každej, takže já věřím, že to mužstvo hlad má a mít bude, hlavně v těch zápasech, které nás čekají,“ dodává Červ.

V lize je po podzimní části Viktoria aktuálně čtvrtá se ztrátou třinácti bodů na vedoucí Slavii. Ani boj o titul ale Lukáš Červ nepovažuje za ztracený. 

„Šance je vždycky a člověk vždycky musí věřit, to bych chtěl mít v sobě a věřím že to tak budeme mít všichni. Jsme v Plzni a my musíme být v každý soutěži dobrý a hrát nahoře, takže není to jenom o lize, není to jenom o Evropské lize nebo o MOL Cupu,“ říká záložník Viktorie.

„My musíme být ve všech soutěžích nahoře a věřím tomu, že jsme takhle tady nastavení úplně všichni,“ doufá Lukáš Červ

X X X

  Politici nekonali a Berlín sevřel mrazivý teror. Sabotáž přinesla dvojí varování

Venkovní teplota klesá pod minus osm stupňů a v bytech či školách ve čtvrti Zehlendorf na jihozápadě Berlína se drží slabě nad nulou. Hustě sněží. Ulice jsou potemnělé, v oknech žádná světla. Sabotáž ekologických radikálů odřízla od elektřiny desítky tisíc domácností. Hned se začalo pátrat po širších okolnostech útoku.

Šestasedmdesátiletá paní Matilda postává před svým domem a stěžuje si. „Nikde nejde elektřina,“ konstatuje s tím, že jí brzy dojde potřebný inzulin. Jak se má ve tmě dostat někam pro nový? „Nikdo nepřijde a neřekne, co se děje,“ postěžovala si novinářům. Nefunguje jí ani pevná linka.

V centru kritiky se ocitl berlínský starosta, který se vrátil do metropole z dovolené až 30 hodin po útoku.