Prečo sa motor rastu Nemecka zadrháva? Najžiarivejšie dni motora Európy sú, ako sa zdá, na konci. Nemecko už niekoľko rokov bojuje s poklesom produkcie spracovateľského priemyslu a jeho konkurencieschopnosť na globálnom trhu sa výrazne oslabila.
Základy nemeckej priemyselnej mašinérie padajú ako domino, píše vo svojej analýze agentúra Bloomberg. Berlín totiž zachvátila politická paralýza, ktorá bola v spojení s energetickou krízou poslednou ranou pre tamojších priemyselných producentov. Nemecko by tak mohlo v najbližšom čase stratiť svoj status priemyselnej veľmoci.
Podľa analytikov za tým stojí viacero faktorov. V prvom rade ide o silnejúcu konkurenciu zo strany Spojených štátov, dopady spomínanej energetickej krízy, ktorá sa prehnala Európou, ale aj o klesajúci dopyt po nemeckom tovare zo strany Číny.
Strata konkurencieschopnosti
Bloomberg tiež zdôrazňuje, že poslednou ranou pre niektorých tamojších výrobcov bola stopka pre tok obrovských objemov lacného ruského zemného plynu do krajiny. Hľadanie alternatívnych zdrojov, ktoré by mohli dodávky ruského plynu nahradiť, spôsobuje nemeckému priemyslu výrazné problémy, čo sa ukazuje aj na schopnosti krajiny konkurovať ostatným globálnym hráčom.
„Prestali sme byť konkurencieschopní. Chudobnieme, pretože nemáme žiadny rast. Zaostávame,“ povedal pre agentúru Christian Lindner, nemecký minister financií. S ministrom súhlasia aj samotní producenti. „Ak mám byť úprimný, neexistuje veľká nádej. Naozaj si nie som istý, či sme schopní tento trend zastaviť. Veľa vecí by sa muselo zmeniť, a to veľmi rýchlo,“ podotkol v tejto súvislosti Stefan Klebert, šéf nemeckej strojárskej spoločnosti GEA.
Nepriaznivý ekonomický vývoj spôsobil, že sa zotavovanie nemeckého hospodárstva po pandémii zastavilo. Nemecká ekonomika stúpla minulý rok, v porovnaní s predpandemickým rokom 2019, iba o 0,7 percenta. To predstavuje zlú správu pre celú eurozónu, teda aj pre Slovensko, ktoré je ako mimoriadne otvorená ekonomika do značnej miery závislé práve na tom, ako sa nemeckej ekonomike darí.
USA, ktoré so svojimi transatlantickými spojencami súperia o investície do klímy, sa tak Európe vzďaľujú míľovými krokmi. Okrem toho, podľa Medzinárodného menového fondu je Nemecko jediným štátom spomedzi najvyspelejších krajín sveta G7, ktorý v roku 2023 klesol. Očakáva sa tiež, že ekonomický rast krajiny bude aj v tomto roku naďalej pod výrazným priemerom pre vyspelé svetové ekonomiky.
Traktory a štrukturálne problémy
Nemecko okrem toho sužujú aj problémy na domácej politickej scéne. Tamojšia vláda sa začiatkom roka ocitla pod tlakom farmárov. Tí na svojich traktoroch a iných poľnohospodárskych strojoch vyrazili na cesty, s cieľom dotlačiť spolkovú vládu k tomu, aby zachovala daňovú úľavy pre lesnícku a poľnohospodársku naftu.
Problémy v Nemecku sú však aj štrukturálne, a týkajú sa ako nedostatku pracovných síl, tak aj zastaralej fyzickej či digitálnej infraštruktúry, sumarizuje americká CNN. Podobne ako ostatné priemyselné krajiny aj Nemecko čelí problémom s nedostatkom pracovnej sily. Podľa oficiálnych odhadov bude v krajine do roku 2035 chýbať až 7 miliónov kvalifikovaných pracovníkov.
„Nemecko potrebuje zásadnú ekonomickú transformáciu. Najväčšou výzvou pre krajinu nie sú budúce dva roky, je to nasledujúcich 10 rokov… potrebujeme transformovať náš priemysel.“ povedal pre CNN v tejto súvislosti Marcel Fratzcher, prezident Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum v Berlíne.
Napriek všetkým problémom, ktorými si krajina prechádza, však stále platí, že Nemecko je svetovým lídrom vo viacerých priemyselných odvetviach. Ako pripomína CNN, krajine sa aj naďalej darí priťahovať toky priamych zahraničných investícií./agentury/
X X X
Motor Európy sa zadrháva. Slovensko na to môže doplatiť. Čo sa deje v Nemecku?
Nemecká ekonomika má problémy a spolu s ňou aj celá eurozóna. Ťahúňovi starého kontinentu dochádza dych a to, samozrejme, ovplyvňuje aj Slovensko. Je to tak preto, že naša krajina je mimoriadne otvorená ekonomika, ktorej sa bude dariť tak dobre, ako sa darí trhom, do ktorých posiela svoje produkty a služby.
„Celkový ekonomický vývoj Nemecka v roku 2023 kolísal. Ekonomika sa nachádza v prostredí, ktoré poznačilo viacero kríz,“ povedala Ruth Brandová, riaditeľka nemeckého štatistického úradu. „Nepriaznivé finančné podmienky, ktoré vznikli pod vplyvom rastu úrokových sadzieb, a znížený domáci a zahraničný dopyt si tiež vybrali svoju daň,“ doplnila Brandová s tým, že ekonomický rast ohrozuje vysoká úroveň cien. Nemecká ekonomika tak v minulom roku zastavila svoje zotavovanie po pandemickom roku 2020. V roku 2023 tak bola len o 0,7 percenta väčšia ako v roku 2019, teda rok pred tým ako svet zasiahla pandémia.
Nemecký minister financií Christian Lindner dokonca označil v januári ekonomiku za „unaveného človeka“, ktorý potrebuje šálku kávy. Je to narážka na reči o tom, že Nemecko by mohlo byť „chorým človekom“. Toto označenie nemecká ekonomika dostala na konci minulého storočia. Vtedy krajina bojovala s problémami, ktoré okrem iného spôsobilo aj zjednotenie Nemecka. Zaostávanie nemeckej ekonomiky je zlá správa pre celú eurozónu, a teda aj pre Slovensko. Prečítajte si najdôležitejšie otázky a odpovede na túto tému.
X Čo sa deje v nemeckej ekonomike?
Nemecku sa nedarí naštartovať výraznejší hospodársky rast po pandémii. V roku 2020 najväčšia európska ekonomika klesla o 3,8 percenta, v nasledujúcom roku sa posilnila o 3,2 percenta, no v ďalšom roku sa rast spomalil na 1,8 percenta. Zotavovanie sa teda spomalilo a to vyvrcholilo práve v roku 2023, keď ekonomika klesla o 0,3 percenta.
K poklesu ekonomiky z veľkej časti prispelo jej previazanie s globálnymi dodávateľskými reťazcami. Problémy v týchto reťazcoch výrazne oslabili nemecký priemysel a na pôvodnú úroveň sa nedostali ani výdavky domácností.
Nemecko má navyše problémy so zelenou transformáciou hospodárstva. Symbolom týchto problémov je snaha o presunutie nevyužitého dlhu v sume šesťdesiatich miliárd eur práve na zelenú transformáciu. Nemecko si tieto peniaze požičalo počas pandemickej krízy a nevyužilo ich. Presun peňazí do zelenej transformácie zamietol ústavný súd v krajine s tým, že to neumožňujú pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.
Najväčšiu európsku ekonomiku okrem toho ochromovali počas minulého roku aj početné štrajky vlakových prepravcov. Tieto štrajky pokračujú aj v januári. Odbory sa januárovým štrajkom snažia dosiahnuť skrátenie pracovného týždňa na 35 hodín bez krátenia mzdy. To by malo zvýšiť atraktivitu pracovných pozícií v doprave a pritiahnuť ďalších zamestnancov. Do štrajku by sa mohlo zapojiť celkovo 90-tisíc ľudí.
Okrem týchto protestov vláda čelí aj protestom poľnohospodárov. V januári protestovalo tridsaťtisíc farmárov proti plánu vlády obmedziť im dotácie. Berlín tak bol plný traktorov, v hlavnom meste ich v polovici januára mohlo byť zhruba päťtisíc. Farmári ich použili na blokovanie ulíc.
X Čo to všetko znamená?
Výsledky nemeckej ekonomiky sú v porovnaní s inými rozvinutými krajinami jednoducho slabé. Americká ekonomika sa v minulom roku posilnila o 2,1 percenta, eurozóna o 0,7 percenta a britská ekonomika o 0,5 percenta.
V Nemecku teda klesali maloobchodné tržby, export a tiež priemyselná výroba. Priemysel trpí tým, že k dispozícii nemá lacnú energiu z Ruska a domácnosti, naopak, zažívajú výrazný nárast nákladov na život. Spotreba domácností, preto v minulom roku klesla o 0,8 percenta a je teda o 1,5 percenta nižšia ako pred pandémiou. To znamená, že domácnosti stále nemíňajú toľko ako pred prepuknutím pandemickej nákazy. Nemecko sa teda nemôže spoliehať ani na domáce obyvateľstvo a ani na zahraničie. To sa už odráža aj na výsledkoch priemyslu. Napríklad pridaná hodnota, ktorú vyprodukoval priemysel, sa v minulom roku znížila o dve percentá.
Pomocnú ruku nepodala ekonomika ani vláda. Výdavky kabinetu v Nemecku vlani klesli o 1,7 percenta, práve preto, že postupne vyprchávajú mechanizmy pandemickej pomoci.
„Aktuálne to nevyzerá, že by v najbližších mesiacoch malo dôjsť k razantnému oživeniu. Predstihový ukazovateľ v podobe kompozitného indexu HCOB Flash Germany Composite PMI Output Index ostáva naďalej pod úrovňou 50 bodov, čo znamená, že naďalej uvidíme spomalenie, respektíve stagnovanie nemeckej ekonomiky. Naďalej vidíme slabý dopyt a pokles nových objednávok vo výrobe. Pracovný trh ostáva zatiaľ odolný, čiastočne aj preto, že sa zamestnanci presúvajú z výroby do služieb,“ upozorňuje Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
X Aký jej vplyv problémov Nemecka na Slovensko?
To je ťažké predpokladať. Závisí od toho, ako sa bude situácia v Berlíne ďalej vyvíjať. V každom prípade platí, že Nemecko je najvýznamnejší obchodný partner Slovenska. „Nemecko je pre Slovensko významným obchodným partnerom, keďže dvadsať percent nášho exportu smeruje práve na nemecký trh. Spomalenie dopytu, s ktorým sa nemecká ekonomika borí, sa tak zákonite musí preniesť aj do našej priemyselnej produkcie. Vývoj v eurozóne, respektíve v celej EÚ a najmä Nemecka, ako nášho dôležitého partnera, tak bude z podstatnej časti ovplyvňovať situáciu aj u nás. Predstihové dáta ukazujú, že eurozóna a aj veľké ekonomiky Nemecka či Francúzska sa budú aj v prvých mesiacoch nového roka potýkať s pokračujúcim ekonomickým ochladením,“ hovorí Kočiš.
Za obdobie od januára do novembra minulého roku slovenský export dosiahol hodnotu zhruba sto miliárd eur a približne pätina smeruje práve do Nemecka.
X Sú problémy Nemecka trvalé?
To zatiaľ nie je isté a je to kľúčová otázka, ktorá okolo situácie v Nemecku panuje. Ak je spomalenie tohto motora celej Európskej únie dočasné, môžu ho spôsobovať napríklad vyššie úrokové sadzby, pomocou ktorých Európska centrálna banka (ECB) bojuje proti zdražovaniu. Problém môže byť však hlbší. „V prípade, že by išlo skutočne o štrukturálne problémy, vplyv na ostatné krajiny Európy by bol citeľne väčší a aplikácia riešení by si vyžiadala dlhší čas. Netreba zabúdať, že Čína pre Nemecko predstavuje významného obchodného partnera, preto ochladenie obchodných vzťahov a pokračujúce geopolitické napätie môže ekonomiku Nemecka a s ním aj celej EÚ významne ovplyvniť,“ hovorí Kočiš./agentury/
X X X
Vysoké dôchodky si nemôžeme v SR dovoliť. Napriek tomu sa na štát spoliehajú aj dnešní mladí ľudia, ukázal prieskum
Množstvo občanov Slovenska sa spolieha na štát, pokiaľ uvažuje o svojom dôchodku. Ukázal to prieskum investičnej spoločnosti Portu. Takýto postoj je, samozrejme, chybný a v súčasnosti by si už každý človek mal pripraviť plán, podľa ktorého bude jeho majetok rásť, ktorý bude môcť použiť počas dôchodku.
X Ide o peniaze: Ako mať na dôchodku o 100 eur viac?
Na to, že občanom pomôže s dôchodkom štát, sa v súčasnosti v nejakej miere spolieha až 42 percent ľudí. Samozrejme, to neznamená, že títo ľudia pre vlastný dôchodok nerobia vôbec nič, no aj štvrtina najmladších účastníkov prieskumu uviedla, že očakáva, že sa o približne štyridsať rokov budú môcť, pokiaľ ide o dôchodky, spoľahnúť na štát.
Všetky faktory, ktoré dnes v ekonomike sú, hovoria, že taký štedrý dôchodkový systém ako máme dnes, si nebudeme môcť dovoliť. Platí to aj napriek tomu, že mnohým dôchodcom vypláca štát nízke dôchodky už dnes. V druhej polovici minulého roka vyplácala Sociálna poisťovňa priemerný starobný dôchodok na úrovni okolo 650 eur – a práve to je štedrosť, ktorú si dôchodkový systém nebude môcť dovoliť.
Je to tak preto, že na dôchodkový systém tlačí napríklad nepriaznivá demografia. Prvý pilier, ktorý je zdrojom dôchodkov vyplácaných zo Sociálnej poisťovne, je založený na tom, že dôchodky súčasných seniorov financujú súčasní pracujúci. V budúcnosti bude dôchodcov viac a pracujúcich menej. Práve preto si prvý pilier nebude môcť bez dodatočných zmien aktuálnu výšku dôchodkov dovoliť. Dôchodky z prvého piliera teda budú klesať.
„Stále menej a menej ľudí bude prispievať do prvého piliera a stále viac ľudí bude poberať. Už Otto von Bismarck (významný nemecký politik z 19. storočia, pozn. red.) tento model navrhol tak, že príjmy by sa mali rovnať výdavkom. V tomto našom prípade to znamená, že hrozí rapídny pokles dôchodkov. Vzhľadom na voličskú základňu sa to politici budú snažiť utlmiť. Na druhej strane môžeme vo forme odvodov vybrať viac od pracujúcich a to tiež nie je cesta. Do budúcnosti sa prikláňam k tomu, že dôchodky budú klesať a miera náhrady, teda pomer dôchodku a predchádzajúcej mzdy za prácu, bude klesať zo súčasných 65 percent niekam k tridsiatim,“ hovorí Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
„Zo štátu dostaneme menej. Nedá sa to nejakým spôsobom oklamať, nemôžeme od svojich rodičov chcieť, aby poberali nižší dôchodok, nemali by dôstojný život. Oni zase nemôžu od nás chcieť, aby my sme viacej prispievali, lebo nebudeme mať na bývanie a nebudeme schopní svojim deťom zabezpečiť kvalitný život. V horizonte tridsiatich rokov si nikto nedovolí nič predpovedať, no isté je, že dôchodcovia sa nebudú môcť spoliehať len na štát,“ dodáva.
Dôchodkový systém je príliš štedrý
Čistá miera náhrady mzdy aktuálne na Slovensku tvorí podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) takmer až 70 percent. To je nadpriemer aj v porovnaní s priemerom OECD, aj EÚ. Napríklad miera náhrady v Litve je čistá miera náhrady len 30 percent. K tomu smeruje aj Slovensko.
Štát má v zásade tri možnosti, ako situáciu riešiť. Viac peňazí môže pýtať od súčasných pracujúcich. Odvodové zaťaženie na Slovensku je však v porovnaní s priemerom OECD už teraz nadpriemerné. Druhou možnosťou je znižovanie dôchodkov a treťou posúvanie dôchodkového veku vyššie. Práve zvyšovanie dôchodkového veku je najúčinnejším receptom. Naraz totiž pomáha aj príjmovej aj výdavkovej strane dôchodkového systému. Žiadna iná z troch základných možností túto vlastnoosť nemá.
Dobrou správou je, že 49 percent respondentov uviedlo, že si sporí v druhom pilieri. Významným problémom druhého piliera bolo v minulosti rozloženie úspor, ktoré spôsobovalo, že sporitelia boli príliš konzervatívni a nevyužívali potenciál tohto nástroja. Aktuálne, po významnej novele zákona, sa však časť sporiteľov presúva do vhodnejších rizikovejších fondov, takže sporitelia budú mať úspory rozložené vhodnejšie.
Na dôchodok od štátu sa podľa prieskumu pre Portu, ktorý zostavila agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1 050 respondentov, spolieha aj takmer tretina mladých ľudí vo veku od 18 do 26 rokov. Vo veku 54 až 65 rokov je sú to takmer dve tretiny účastníkov prieskumu.
V investičnej gramotnosti sme sa zhoršili
To, že aj veľmi mladí ľudia počítajú s výrazným príspevkom štátu k dôchodkom, súvisí aj so slabšou investičnou gramotnosťou. Prieskum pre Portu ukázal, že v tomto druhu zručností a vedomostí je na tom slovenská verejnosť postupne dokonca horšie.
„Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. I keď mierne, medziročne ich investičná gramotnosť poklesla a dostala sa pod východiskovú úroveň z roku 2021. Kým znalosti žien sa postupne zlepšujú, u mužov je trend opačný,“ uvádzajú analytici z platformy Portu.
„Kým na Slovensku úroveň Indexu dosiahla po poklese o 1,5 bodu doteraz najnižšiu úroveň 99,1 bodu, v Česku bol vývoj opačný. Index investičnej gramotnosti stúpol u našich západných susedov na 115,9 bodu. V Poľsku prebehlo testovanie po prvýkrát, pričom úroveň vedomostí Poliakov dosiahla v prepočte na slovenskú bázu 92,3 bodu,“ dodávajú.
Česi sú na tom teda výrazne lepšie ako Slováci, v Poľsku sú vedomosti spojené s investíciami na zhruba podobnej úrovni ako u nás.
Slovensko nadol, dokonca aj pod úroveň roku 2021, ťahali okrem iného aj slabšie výsledky mladých ľudí. „Za poklesom Indexu investičnej gramotnosti na Slovensku môžeme hľadať predovšetkým slabšie vedomosti mladej generácie, nakoľko v kategórii 18 až 26 ročných zaznamenal index najvyšší pokles oproti roku 2021. Pod slabšie vedomosti sa mohlo podpísať najmä zhoršenie kvality vyučovania počas pandémie ochorenia COVID-19. To sa prejavilo aj v medzinárodnom meraní PISA, ktorého výsledky napríklad minister školstva označil za národnú tragédiu,“ hovorí Michal Mešťan./agentury/
X X X
Štvrť milióna eur k dôchodku navyše? Dá sa to, ale nemôžete otáľať
Kľúčové je najmä začať investovať, prekonať prvotnú bariéru, strach o vlastné peniaze a začať. Investovať totiž môže v podstate každý. To je jeden z odkazov Investičnej konferencie, ktorú zorganizovala televízia ta3.
„V každej dobe treba investovať aj v tejto, napriek turbulenciám je dobré obdobie na investovanie. Najhoršie je neinvestovať,“ povedal v paneli Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP). Investovanie totiž môže peniaze ochrániť pred zdražovaním a budovať majetok smerom do budúcnosti. Človek, ktorí s relatívnym úspechom investoval počas desiatok rokov môže byť na dôchodku menej odkázaný na dôchodok od štátu.
Investičný horizont robí veľký rozdiel
Ak si ako príklad vezmeme pravidelnú mesačná investícia vo výške sto eur investovaná počas štyridsiatich rokov investovanú na kapitálovom trhu s priemerným ročným zhodnotením 6,7 percenta za rok, na konci tohto obdobia bude mať človek zhruba 236-tisíc eur. Pravidelným investovaním sto eur mesačne napríklad na začiatku pracovnej kariéry teda dokáže človek získať pri nástupe na dôchodok „navyše“ zhruba štvrťmilióna eur. Práve na túto sumu sa premenila postupne vložená suma vo výške 48-tisíc eur. Táto suma sa teda počas štyridsiatich rokov takmer späťnásobila.
Výnos na úrovni 6,7 percenta ročne, samozrejme, nie je ničím garantovaná a môžu prísť aj ťažké stratové roky. Takým bol napríklad rok 2022. Výnosnosť na úrovni 6,7 percenta ročne je ale dlhodobý priemer pri investovaní do akcií na horizonte od roku 1802.
To je absolútne iná suma, než sú čísla, o ktorých uvažuje veľká časť obyvateľov Slovenska. Prieskum spoločnosti Simplea uverejnený v lete roka 2023 ukázal, že polovica respondentov by pri nástupe na dôchodok bola spokojná s úsporami na úrovni desaťtisíc eur.
Preto jednou z najdôležitejších hodnôt, ktoré investor má, je čas. Podľa Kopála je čas pri investovaní cennejší ako samotné peniaze. Každý preváhaný rok môže znamenať stratu.
Strata jedného roka znamená, že hodnota majetku z ilustračného príkladu na konci bude o zhruba 16-tisíc eur menej. Ak investor stratí štyri roky, jeho majetok bude nižší až o viac ako 58-tisíc eur. Preto je dôležité začať s investovaním čo najskôr. Aj relatívne malá investícia môže priniesť zaujímavý výnos v prípade, že prostreidky zhodnocuje dostatočne dlho.
Juraj Forgács, generálny riaditeľ spoločnosti Fumbi a profesionál v oblasti virtuálnych mien, ale nesúhlasí s tým, že čas nevyhnutne bude pracovať v prospech investora. Platí to podľa neho iba v prípade, že rozvinuté ekonomiky budú vo všeobecnosti ďalej rásť. Ak nie, tak dlhý časový horizont môže pôsobiť proti cieľom investorov. Preto pre rozvinutý svet môže byť veľkým problémom pokles populácie. Západné ekonomiky podľa Forgácsa budú musieť akceptovať masívnu migráciu z rozvíjajúcich sa krajín, v opačnom prípade bude ubúdanie populácie problém.
„Tu sa hovorí o mantre, že čas je najlepší priateľ investora, no to platí len v prípade, že populačná pyramída sa vyvíja takým spôsobom, že môže ekonomika rásť. Ak v nejakom regióne populácia klesá, zužuje sa trh. V EÚ bude do roku 2050 asi o 40 až 50 miliónov ľudí v produktívnom veku menej. Pokiaľ chcem investovať v európskom regióne s tým, že ten trh bude rásť, musím počítať s migráciou v rozsahu desiatok miliónov ľudí, ktorá je veľmi ťažko zvládnuteľná,“ hovorí Forgács.
Investovanie je samozrejme dynamický ekosystém, každý nový deň je nová hrozba či nová príležitosť. Tí, ktorí sa v roku 2024 rozhodnú investovať, majú pred sebou významnú neistotu. Tú napríklad vnáša na trh to, že mnohé vyspelé krajiny čakajú voľby.
„Stopercentne vieme, že na trhu bude pomerne významná volatilita. Vo svete bude množstvo volieb. Ak sa nemýlim, voľby sa dotknú štyridsiatich percent populácie sveta, ktorá tvorí šesťdesiat percent hrubého domáceho produktu. V týchto krajinách je zároveň 80 percent trhovej kapitalizácie investícií, budú voliť významné regióny,“ povedal počas Investičnej konferencie televízie Maroš Ovčarík zo spoločnosti Partners Investments.
Istota v nehnuteľnostiach?
Špecifickú pozíciu má na Slovensku investovanie do nehnuteľností. Viac ako deväť z desiatich Slovákov býva v nehnuteľnosti, väčšina z nich nie je zaťažená hypotékou. Nehnuteľnosti teda obyvatelia Slovenska milujú, no pre mnohých ľudí nákup nehnuteľnosti nie je dostupný, prípadne kúpa nehnuteľnosti znamená vloženie všetkých peňazí na jednu kartu. Pre ľudí, ktorí by na kúpi potrebovali hypotéku je to dokonca investovanie takzvane na páku, to znamená, že takýto investor vkladá do nehnuteľnosti peniaze, ktoré nie sú jeho.
Alternatívou je investovanie do realitných fondov. To je možné aj s niekoľkými desiatkami eur, nie sú potrebné desaťtisíce až stotisíce eur. Podielové fondy, v tomto prípade realitné fondy, umožnia investorovi investovať menšie prostriedky do veľkého množstva aktív, teda v prípade realitných fondov do rôznych druhov nehnuteľností. Môžu to byť rezidenčné budovy, kancelárie a aj obchodné domy. Týmto spôsobom sa rozkladá riziko a pravdepodobnosť výrazných strát sa znižuje.
Na tom je založené investovanie do podielových fondov. Podielový fond je majetok pozostávajúci najmä z cenných papierov a peňažných prostriedkov, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov. Ich vlastnícke práva k majetku v podielovom fonde sú reprezentované podielovými listami a každému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície.
Tento druh investovania má aj svoje nevýhody, no je to jeden zo spôsobov ako môže začať investovať každý./agentury/
X X X
Nová správa o nerovnosti a bohatstve vo svete. Slovensko je unikát
Hoci sa o Slovensku hovorí ako o krajine so zlou perspektívou a množstvom problémov, stále s náskokom patríme do bohatej časti sveta. V roku 2022 platilo, že každý dospelý človek, ktorý mal majetok vo vyššej hodnote ako je 9 167 amerických dolárov, patrí do bohatšej polovice sveta. Túto sumu vypočítala švajčiarska banka UBS vo svojom Global Wealth Report 2023. Do bohatšej polovice sveta tak patria všetci, ktorých majetok prevyšuje prípadné dlhy o túto sumu. Medzi tých šťastnejších tak patrí takmer každý Slovák.
Kľúčovým dôvodom, prečo suma, ktorá delí svet na dve polovice, je taká nízka, je príjmová nerovnosť. Aj toto číslo ukazuje, že väčšina bohatstva celého sveta sa koncentruje v rukách miliardárov.
Piati najbohatší ľudia na svete v minulom roku zvýšili podľa nadácie Oxfam svoje bohatstvo od roku 2020 o 114 percent na 869 miliárd dolárov. Túto päticu tvoria Elon Musk, Bernard Arnault, Jeff Bezos, Larry Ellison a Mark Zuckerberg. Jedno percento najbohatších vlastní 43 percent finančného majetku. Zároveň neziskovka upozorňuje, že schudobnelo päť miliárd ľudí. „Sledujeme začiatky rozdeľujúcej dekády, keď miliardy ľudí nesú následky ekonomických šokov z pandémie, inflácie a vojny, zatiaľ čo miliardárom sa darí,“ vyhlásil riaditeľ Oxfamu Amitabh Behar.
Najbohatší ľudia sú na čele obrovských firiem, ktoré tvoria miliardové zisky. Z týchto ziskov následne vyplácajú najbohatších ľudí sveta, z ktorých sú miliardári. Oxfam upozorňuje, že 148 najväčších firiem na svete v období dvanástich mesiacov do júna 2023 vytvorilo zisk vo výške 1,8 bilióna dolárov. Príliš veľká príjmová nerovnosť vytvára predpoklady pre ďalšie prehlbovanie rozdielov v spoločnosti. „Hrozí, že spoločnosť sa bude formovať podľa predstáv tých, ktorí dosahujú vyššie a vysoké príjmy a sú bohatší a veľmi bohatí. Ľudia s nízkymi príjmami a chudobní ľudia sú obvykle vylúčení z rozhodovania: ich volebná účasť a participácia na rozhodovaní inými formami, ako ukazujú viaceré štúdie, je takmer nulová. Koncentrácia bohatstva na jednej strane a chudoby na strane druhej ohrozuje bezpečnosť spoločnosti. Z ekonomického hľadiska má za následok obmedzovanie kúpyschopného dopytu ako faktora rastu,“ hovorí ekonómka a exministerka financií Brigita Schmögnerová.
Okrem toho upozorňuje, že extrémne bohatí ľudia vytvárajú aj nadpriemernú uhlíkovú stopu, keďže žijú luxusné životy a napríklad používajú súkromné lietadlá.
Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, však upozorňuje, že práve títo ľudia výrazne posúvajú ekonomiku dopredu. „Zjednodušovanie problematiky príjmovej nerovnosti do polohy porovnania jednotlivcov voči miliónom alebo miliardám ľudí často opomína fakt, že bohatstvo jednotlivcov tvoria podiely v spoločnostiach, ktoré dávajú prácu tisícom ľudí po celom svete a zároveň miliardám ľudí prinášajú istú pridanú hodnotu v podobe služieb alebo tovarov,“ hovorí.
Veľká príjmová nerovnosť je však v neprospech celej globálnej ekonomiky. „Za jednu z najzásadnejších hrozieb považujem nevyužitý potenciál ľudí, ktorých príjem alebo postavenie nestačí na to, aby mohli svoje talenty v plnej miere rozvinúť v prospech celej ľudskej spoločnosti, čo by v konečnom dôsledku široko zvyšovalo bohatstvo, prosperitu, a teda aj príjmovú rovnosť,“ dodáva Kočiš.
Miliardári vlastnia absolútnu väčšinu všetkého
Koncentrácia ziskov teda znamená, že väčšina majetku je v rukách miliardárov. Podiel miliardárov na globálnom majetku je takmer 75 percent, zároveň takmer tri štvrtiny miliardárov žije v bohatých regiónoch sveta, teda v Európe, v Severnej Amerike a v Austrálii.
Podľa odhadov Oxfam bude na svete do desiatich rokov prvý bilionár, teda človek s majetkom, ktorý presahuje hodnotu tisíc miliárd. Na druhej strane, odstrániť najvypuklejšiu chudobu by mohlo trvať až 229 rokov. Toľko času by mohlo trvať, aby sa každý obyvateľ tejto planéty dostal nad hranicu chudoby, ktorú stanovila Svetová banka. Podľa nej sú pod hranicou chudoby tí ľudia, ktorí majú na deň menej ako 6,85 dolára.
Problém chudoby zhoršuje aj vysoká inflácia, ktorá bola v uplynulom období v mnohých krajinách sveta. Za uplynulé dva roky mzda až 800 miliónov pracovníkov nedokázala držať tempo s rastom cien. Títo ľudia tak počas dvoch rokov obrazne prišli o 1,5 bilióna dolárov. Dostali sa teda do situácie, ako keby odpracovali o 25 dní menej.
Za kratší koniec ťahajú ženy
Analýza Oxfam ukázala, že ženy, ktoré pracujú v zdravotníctve a sociálnych službách, by potrebovali 1 200 rokov na to, aby sa dostali na priemernú sumu, ktorú zarobia generálni riaditelia stovky najväčších firiem za jeden rok.
Rodová nerovnosť je špecifickou podkategóriou celého problému a aj na Slovensku platí, že ženy zarábajú na rovnakých pozíciách menej ako muži. Z jedného eura, ktoré tento rok zarobili slovenskí muži, dostali Slovenky za svoju prácu len 83 centov. Je to dokonca menej ako minulý rok a rozdiel v priemerných mesačných mzdách medzi mužmi a ženami je až 19 percent v neprospech žien.
„Slovenské ženy zarábajú v priemere takmer o pätinu menej ako muži. Dokonca sa, na rozdiel od mužov, aj viac boja požiadať o vyšší plat. Nižšie mzdy Sloveniek sa následne podpisujú nielen na nižšej výške ich finančnej rezervy, ale môžu ovplyvňovať aj dostupnosť financovania v bankách, napríklad pri žiadaní o úver alebo hypotéku,“ tvrdí hovorkyňa 365.bank Linda Valko Gáliková.
Problémom je aj to, že ženy pracujú v profesiách, kde sú relatívne nižšie mzdy, napríklad v sociálnej oblasti a v zdravotníctve. Navyše, ženy vykonávajú aj veľa takzvanej neplatenej práce napríklad v domácnosti. Na Slovensku teda ženy pracovali v porovnaní s mužmi zadarmo zhruba od novembra.
Proti nerovnosti sa dá bojovať
Príliš veľkú príjmovú nerovnosť je potrebné riešiť, pretože znamená, že množstvo ľudí nežije svoje životy kvalitne. „Čiastočne by mohlo pomôcť vhodné prehodnotenie daňového a sociálneho systému. Chudoba aj bohatstvo bývajú medzigeneračne dedičné. Vyššie zdanenie bohatstva u bohatých a nižšie zdanenie príjmov u nízkopríjmových obyvateľov sa z istého uhla pohľadu ponúka ako logický záver,“ hovorí analytik Kočiš.
Podľa Schmögnerovej existuje niekoľko nástrojov, ktoré potláčajú nerovnosť. Ide o investovanie do služieb vo verejnom záujme, riešenie nezamestnanosti a pracujúcej chudoby a progresívne zdanenie. Vyššie dane pre bohatých majú však svoje úskalia. „Je tu otázka následnej motivácie ďalej tvoriť hodnoty, samotnej realizácie – teda transferu bohatstva a v neposlednom rade aj neprimeranej optimalizácie daňových základov,“ dodáva Kočiš.
Slovensko prvé medzi rovnými
Napriek tomu je Slovensko, pokiaľ ide o príjmovú nerovnosť, premiantom. Príjmová nerovnosť je aj v medzinárodnom porovnaní spomedzi vyspelých krajín najnižšia. Znamená to, že príjmy sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami rozdelené relatívne rovnomernejšie. Ukazuje to takzvaný Giniho koeficient. Je to ekonomický ukazovateľ, ktorý meria rovnomernosť príjmov. Jeho hodnota je od 0 po 1. Giniho koeficient dosahuje hodnotu nula v prípade, že všetci členovia spoločnosti majú rovnako. Táto situácia vzniká vtedy, keď napríklad tretina spoločnosti vlastní tretinu bohatstva, polovica polovicu a tak ďalej. Takáto situácia nenastáva nikde na svete. Naopak, absolútna nerovnosť nastáva vtedy, ak je hodnota Giniho koeficientu 1. Toto je stav, keď celé bohatstvo spoločnosti má v rukách jediný jednotlivec. Aj to je absolútne nereálny stav spoločnosti. Všetky krajiny sveta sa teda nachádzajú niekde medzi týmito dvoma extrémami.
Na Slovensku bola roku 2021 podľa OECD hodnota Giniho koeficientu zhruba 0,217. Patríme teda ku krajinám, kde sa príjmy rozdeľujú relatívne rovnomerne. Znie to ako dobrá správa, no snaha o úplnú rovnosť nie je v trhovej ekonomike žiaduca. „Príjem sa tak u nás distribuuje medzi obyvateľov, resp. domácnosti najrovnomernejšie zo všetkých štátov Európskej únie. Nutne však nemusí ísť o úplne žiaduci stav. Vidíme, že prosperujúcejšie ekonomiky majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Spravodlivé rozdelenie príjmu by malo zohľadňovať a oceňovať šikovných a snaživých, čo následne vedie k vyššej miere nerovnosti. No z hľadiska ľudskosti, samozrejme, nemožno zabudnúť ani na núdznych, ktorí nepriazňou osudu nemajú šancu v plnej miere participovať na celkovom ekonomickom raste spoločnosti,“ hovorí Kočiš.
Exministerka Schmögnerová však nepovažuje Giniho koeficient za kľúčový ukazovateľ. „Je otázne, či Giniho koeficient dostatočne odráža nárast miery nerovností, resp. či sú dosť spoľahlivé východiskové údaje. Vlani žilo na Slovensku 800-tisíc ľudí na hranici biedy – alebo bolo sociálne vylúčených. Dnes je ich pravdepodobne v dôsledku inflácie ešte viac. Naopak, slovenský Forbes uvádza, že aj u nás máme miliardárov. Pritom nemáme ani progresívnu daň, ani daň z bohatstva, ani daň z dedičstva a naše služby vo verejnom záujme k riešeniu nerovnosti zásadnejšie neprispievajú,“ hovorí ministerka financií prvej vlády Mikuláša Dzurindu.
Sú však indície, ktoré naznačujú, že bohatstvo na Slovensku je rozdelené rovnomernejšie ako vo vyspelých ekonomikách. Na to, aby na Slovensku patrila domácnosť do bohatšej polovice, potrebuje bohatstvo vo vyššej hodnote ako napríklad nemecká domácnosť. Vyplýva to z údajov Európskej centrálnej banky. Mediánová výška bohatstva, teda hranica, ktorá rozdeľuje domácnosti na dve polovice, je na Slovensku zhruba 116-tisíc eur. V Nemecku to je len zhruba 106-tisíc.
Bohatstvo v tomto prípade znamená rozdiel medzi aktívami a záväzkami. Aktívom slovenských domácností je napríklad nehnuteľnosť a zostatky na bežných účtoch. Záväzkom je napríklad prípadná hypotéka či iné dlhy, ktoré môže domácnosť mať. Na Slovensku však väčšina vlastníkov nehnuteľností nemá svoje bývanie zaťažené hypotékou, preto je množstvo nehnuteľností aktívom.
Napriek tomu, že príjmy sa na Slovensku rozdeľujú relatívne rovnomerne, miliardári majú aj slovenské doklady. Najbohatším Slovákom je podľa časopisu Forbes Ivan Chrenko. Hodnota jeho majetku sa odhaduje na 1,7 miliardy eur. Na druhej pozícii je Valéria Haščáková s rodinou, ich majetok dosahuje hodnotu 1,46 miliardy eur. Na tretej pozícii sú Patrik a Jozef Tkáčovci, ich majetok je podľa odhadov na úrovni 920 miliónov eur. /agentury/
X X X
Ficov minister ďakuje Bruselu. Prídu milióny eur na projekt, ktorý pomôže tisíckam vodičov
Slovensko dostane od Európskej únie (EÚ) viac ako 69 miliónov eur na výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova. V konkurencii stovky projektov bola pre Slovensko predschválená druhá najvyššia suma hneď po nemeckom železničnom projekte.
Severný obchvat Prešova.
Ide o zdroje v rámci nástroja na prepájanie Európy (CEF), výzva na projekty s vojensko-civilným využitím. Na tlačovej konferencii v Prešove to v stredu uviedol minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD).
„Viac ako 69 miliónov, ktoré sme získali, si nepredstavujme len ako virtuálne číslo, ktoré nám teraz zostane v kasičke. Sú to ušetrené peniaze do štátneho rozpočtu, ktoré môžeme preinvestovať napríklad na obchvat niektorého okresného mesta alebo 20 opravených mostov. Ďakujem zástupcom EÚ za to, že nám tieto peniaze schválili a mojim kolegom, ktorí na tom naozaj tvrdo pracovali,“ povedal Ráž.
Minister si v stredu projekt druhej etapy prešovského obchvatu, ktorý je vo výstavbe, osobne pozrel. Počas stretnutia s predsedom Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milanom Majerským sa spojili cez videohovor aj s Heraldom Ruijtersom z Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu v Európskej komisii, ktorý v stredu v Bratislave rokoval so zástupcami ministerstva dopravy o ďalších projektoch.
„Nové diaľničné prepojenie prinesie prosperitu regiónu, jeho obyvateľom aj podnikateľom. Preto má Európska komisia mnoho dôvodov na 69-miliónový príspevok. Veríme, že vďaka tomuto príspevku bude región napredovať,“ doplnil Ruijters.
Predmetom žiadosti o grant, ktorú v septembri 2023 podala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), boli tri balíky výdavkov. Väčšina zdrojov je na už spomínanú stavbu obchvatu Prešova, časť peňazí je na vypracovanie projektovej dokumentácie na úseky R4 od Prešova po štátnu hranicu s Poľskom.
Rýchlostná cesta R4 je súčasťou TEN-T siete a dôležitej medzinárodnej trasy Via Carpatia. Chýbajúce úseky na Slovensku je potrebné vybudovať čím skôr aj vzhľadom na blížiace sa termíny ukončenia prác v susedných krajinách.
„Via Carpatia je cesta, po ktorej sme volali dlhé roky a dnes sa napĺňa ďalší z míľnikov tejto významnej cestnej komunikácie. Severný obchvat a projektová dokumentácia, ktorá bude hradená z CEF vo výške 69 miliónov eur, je finančná čiastka, ku ktorej by sme sa len tak ľahko nevedeli dostať,“ doplnil Majerský.
NDS vlani v júni podpísala zmluvu s víťazným uchádzačom verejného obstarávania na výstavbu druhej etapy úseku R4 Prešov – severný obchvat. Zhotoviteľom je konzorcium na čele so spoločnosťou Eurovia SK, ktoré uspelo vo verejnej súťaži s cenovou ponukou 337,74 milióna eur bez DPH. Stavba, s ktorou sa začalo vlani v septembri, je financovaná zo štátneho rozpočtu a čiastočne z európskeho programu CEF. Lehota na dokončenie výstavby je v poslednom kvartáli roka 2027./agentury/
X X X
Korčokovu minulosť v ŠTB historici rýchlo popreli. Teraz sa kritika obrátila na nich
Hoaxy nie sú v predvolebných kampaniach ničím výnimočným. Pred prezidentskými voľbami im čelí aj dvojica favoritov Peter Pellegrini (Hlas) a Ivan Korčok. Kým slová predsedu parlamentu prerozprávala umelá inteligencia a do úst mu vložila vyjadrenia o spolupráci s neexistujúcou firmou, na exministra zahraničných vecí vytiahli dezinformátori eštebácku kartu. Na jeho údajné napojenie na tajnú službu zareagoval slovenský Ústav pamäti národa (ÚPN), čím sa dostal do nemilosti konšpirátorov aj šéf inštitúcie historik Jerguš Sivoš. Ústav obviňujú, že je marketingovým nástrojom Korčoka a spochybňujú, či sa inštitúcia vôbec mohla ozvať. Prečo sa ústav vyjadroval k hoaxu o Korčokovi a ako je možné, že reagoval tak rýchlo?
Informácie o Korčokovi a ŠtB sa šírili sociálnymi sieťami dlhšie. Na dezinformačných kanáloch sa však rozmohli najmä po tom, ako zverejnil video na sieti Youtube právnik a podnikateľ Zoroslav Kollár, ktorý je obžalovaný v rámci kauzy Víchrica. Jeho konto na Youtube má necelých 36-tisíc odberateľov a na najznámejších slovenských youtuberov sa zatiaľ nedoťahuje ani v počte publikovaného obsahu. Vo videách sa venuje prevažne súčasným opozičným politikom, ale aj špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi. Prvé video venované Korčokovi publikoval koncom januára a druhé minulý týždeň v sobotu. Obe majú takmer spolu takmer 400-tisíc vzhliadnutí.
Prečo ÚPN reagovala na hoax
Niekoľkostranový údajný dokument podnikateľovi podľa jeho slov niekto doručil v obálke. Píše sa v ňom o tom, že Korčok v polovici 80. rokov spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou, a že donášal na členov svojho univerzitného volejbalového tímu počas študentských čias. Vytipovať si ho mali ako potenciálneho spolupracovníka po zahraničnej ceste družstva do Talianska, stretnúť sa mal s agentmi aj operatívcami tajnej služby a posúvať im informácie o členkách tímu. Korčok najskôr na šíriace sa informácie nereagoval, vyvrátil ich až po tom, ako svoj vlog zverejnil podnikateľ. „Nikdy som s ŠTB nespolupracoval,“ reagoval kandidát na sociálnej sieti.
K údajnému dokumentu sa vyjadrili po zverejnení videa ÚPN, český Archív bezpečnostních složek aj agentúra AFP. Slovenský ústav označil dokumenty, ktoré údajne pristáli v právnikových rukách, jednoznačne za falzifikát. „Na sociálnych sieťach sa objavili dokumenty, ktoré mala v polovici 80. rokov 20. storočia vytvoriť komunistická tajná polícia – ŠtB. Tieto dokumenty sú podvrh!“ odpovedala v statuse inštitúcia.
Aktivity a pôsobnosť ÚPN upravuje priamo zákon, na základe ktorého vznikol. Ústav zhromažďuje a dokumentačne spracováva informácie, ktoré sa vzťahujú na neslobodu z obdobia 1939 až 1989. Šíritelia údajného dokumentu začali spochybňovať, či ústav vôbec mohol reagovať, keď ho nemal k dispozícii.
Ako vysvetlil pre Pravdu vedúci oddelenia dokumentácie a hovorca ÚPN Michal Miklovič, na obsahovú analýzu dokumentu nie je potrebný jeho originál. „Vyvracať dezinformácie týkajúce sa Štátnej bezpečnosti je vo verejnom záujme,“ doplnil.
Iné hoaxy spojené s ŠtB sa zatiaľ v prezidentskej kampani neobjavili. ÚPN by podľa Mikloviča zareagoval rovnako aj v prípade, ak by sa falošné dokumenty týkali iných kandidátov. Podotkol, že pointou nebolo sa vyjadriť ku Korčokovi, ale k tomu, že ak budú kolovať a zneužívať sa falošné dokumenty o tajnej službe, tak ústav je schopný ich odhaliť.
Okrem toho sa spochybňoval aj reakčný čas inštitúcie – prečo ústav reagoval tak rýchlo a na koho pokyn. „Ústav pamäti národa nebol požiadaný o to, aby pripravil vyjadrenie, urobil tak z vlastnej iniciatívy v rámci vyššie uvedenej zákonnom stanovenej úlohy a s predpokladom, že sa na daný prípad budú pýtať novinári,“ uviedol historik s tým, že vyjadrenie publikovali až po prvej novinárskej otázke k falzifikátu.
Zákon o ÚPN hovorí aj o tom, ako sa má postupovať v prípade sprístupnenia konkrétnych dokumentov, potrebné je poslať písomnú žiadosť. „Lehota 90 dní uvedená v §21 zákona o pamäti národa sa vzťahuje na sprístupnenie zväzku formou overenej fotokópie, v ktorej treba znečitateľniť osobné údaje tretích osôb. Neznamená to teda, že 90 dní je akýsi štandard len na overenie, či bol na osobu zavedený zväzok,“ pokračoval.
Stránka Hoaxy a podvody, ktorá bojuje proti dezinformáciám, podotkla, že forma útoku aká bola využitá pri Korčokovi je prirodzenou taktikou dezinformačných zdrojov. „Práve rýchlosť reagovať na hoaxy je kľúčová a takto by mala konať každá inštitúcia,“ konštatuje stránka. Vo videu sú podľa nej použité okrem naratívu o „záhadne“ rýchlom reakčnom čase ÚPN a českého archívu aj ďalšie prvky spojené so šírením hoaxov vrátane spochybňovania zákonnosti reakcie či útoku voči konkrétnej osobe.
Miklovič ozrejmil, že najjednoduchšou a navyše aj verejne dostupnou možnosťou, ako si overiť informácie o spolupracovníkoch či prenasledovaných osobách je štúdium registračných protokolov bývalej Štátnej bezpečnosti. Do nich sa zapisovali všetky zväzky založené ŠtB. Takéto overenie je podľa neho pre skúseného človeka niekoľkominútovou záležitosťou.
Vyhľadávanie v protokoloch ÚPN a ABS
Čo na údajnom dokumente nesedí
Do registračných protokolov tajnej služby sa zapisovali zväzky bez ohľadu na to, či išlo o tajných spolupracovníkov, sledované osoby alebo nepriateľské osoby. Preto si podľa pracovníka ústavu treba všímať kategóriu, v ktorej bol zväzok zaevidovaný.
„Zo štúdia registračných protokolov vyplýva, že zväzok na Ivana Korčoka nebol založený. Založený nebol ani vo zverejnenom dokumente uvedený zväzok č. 45100 tajného spolupracovníka „Smečiar“,“ doplnil. Historik vysvetľoval, ako mohol údajný dokument vzniknúť ešte koncom januára v ta3. Zväzok číslo 45100 síce existoval, ale bol založený v Ostrave v rokoch 1968 až 1978. Existovalo aj krycie meno Smečiar, ale nebol to tajný spolupracovník, ale preverovaná osoba v Banskej Bystrici.
„Niekto jednoducho zobral registračné číslo zväzku tajného spolupracovníka z Ostravy, pridal tomu krycie meno preverovanej osoby z Banskej Bystrice a snažil sa navodiť dojem, že by sa to malo týkať Ivana Korčoka,“ objasnil.
Pre dezinformácie je podľa neho typické, že sa vezme časť pravdy do príbehu a časť falošných informácií. Pravdivá časť má vzbudiť dôveryhodnosť dokumentu a vymyslené časti zdiskreditovať dotyčného človeka. Okrem toho sa v dokumentoch uvádza päť príslušníkov tajnej bezpečnosti, z toho dvaja sú vymyslení a v prípade ďalších troch je podľa pracovníka ÚPN evidentné, že ich podpisy sú sfalšované. Porovnávali ich totiž s reálnymi dokumentmi po bývalej ŠtB.
Informácie, ktoré mali Korčoka diskreditovať, analyzovala aj tlačová agentúra AFP. Z verejne dostupných archívov zistila, že neexistujú záznamy o niektorých z príslušníkov, ktorí mali spísať údajné dokumenty.
„Ďalší mali v tom čase inú hodnosť, v iných prípadoch sa nezhodujú podpisy príslušníkov ŠtB s tými, ktoré sú dohľadateľné v záznamoch. Formát dokumentov sa taktiež líši od formátu, ktorý používala ŠtB v 80. rokoch,“ píše agentúra. Obsahujú podľa nej nielen nesprávny formát mien, hodnosti a podpisy skutočných dôstojníkov tajnej služby, ale aj mená fiktívnych príslušníkov a číselné označenie strán. V údajnom dokumente z októbra 1985 tiež nesedí časová následnosť. Hovorí sa v ňom totiž o absolvovaných zápasoch volejbalového oddielu v sezóne 1986/1987.
Korčokovu minulosť tiež vyvracajú bezpečnostné previerky na stupeň „prísne tajné“, vrátane previerky NATO. Ak by sa ukázali čo i len náznaky spolupráce s tajnou službou, previerku na diplomatické misie v zahraničí by nedostal. Okrem toho sa má v údajnom dokumente spomínať aj prepojenie na ŠtB v prípade Korčokovho starého otca. Pravdivosť dokumentu vyvrátili detaily ako krstné meno a dátum narodenia.
Po reakcii ústavu sa v druhom z videí podnikateľ zameral aj na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguša Sivoša, ktorého do funkcie navrhol ešte ako podpredseda parlamentu Gábor Grendel. Kollár po zapojení sa ÚPN do vyvrátenia hoaxu odporučil národnej rade, aby sa zamyslela, či má Sivoš zostať vo funkcii. „Ústav pamäti národa postupoval v zmysle vyššie uvedenej zákonnom stanovenej úlohy, preto nie je dôvod domnievať sa, že by ústav, či dokonca osobne predseda správnej rady Jerguš Sivoš, porušil zákon. Z tohto dôvodu nie je dôvod na odvolanie J. Sivoša a ani na to, aby sa vzdal funkcie,“ uzavrel Miklovič.
Na sociálnych sieťach sa objavilo aj video, ktoré zobrazovalo rozhovor moderátora RTVS Miroslava Frindta s predsedom NR SR Pellegrinim. Moderátor sa s ním neformálne rozpráva o spolupráci vlády s neexistujúcou spoločnosťou „Slonaft“ a o investičných možnostiach ľudí do tejto spoločnosti. Hlas Pellegriniho zas hovorí o tom, ako si môžu ľudia „znásobiť peniaze“. Ide o falošné video vyrobené tzv. deep fake metódou, navyše je do veľkej miery nekvalitné. Frindt pre portál omediach.com uviedol, že žiadny takýto rozhovor sa neuskutočnil. „Celé video je deep fake,” povedal./agentury/
X X X
Nemocnica v Pásme Gazy je mimo prevádzky pre obliehanie izraelskej armády
V nemocnici sa má nachádzať približne 200 pacientov, pričom najmenej 20 z nich potrebuje urgentnú starostlivosť. WHO žiada o uvoľnenie prístupu k pacientom.
Násirova nemocnica v meste Chán Júnis na juhu Pásma Gazy je mimo prevádzky v dôsledku týždeň trvajúceho obliehania izraelskou armádou a následnej razie. V príspevku na sociálnej sieti X to v nedeľu uviedol šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus. Informoval o tom britský denník The Guardian.
Podľa Tedrosa sa v nemocnici nachádza asi 200 pacientov, z ktorých najmenej 20 potrebuje urgentnú starostlivosť v iných zariadeniach. „Odklad bude vykúpený životmi pacientov,“ zdôraznil šéf WHO, ktorý žiadal uľahčiť prístup k pacientom a nemocnici.
Generálny riaditeľ WHO ďalej uviedol, že tím zdravotníckej organizácie, ktorý chcel zhodnotiť stav pacientov a potreby nemocnice a doviezol palivo, izraelskí vojaci do jej areálu nepustili v piatok ani v sobotu.
Boje v okolí nemocnice
V okolí Násirovej nemocnice prebiehali v uplynulých dňoch intenzívne boje. Izraelské obranné sily uviedli, že vojaci vstúpili do priestorov nemocnice vo štvrtok na základe „dôveryhodnej“ informácie od tajnej služby, že sa tam nachádzajú rukojemníci zadržaní 7. októbra pri útoku Hamasu na Izrael a stále tam môžu byť aj ich telá.
O znefunkčnení Násirovej nemocnice informovalo v sobotu aj ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy ovládané Hamasom. Jeho hovorca pre agentúru Reuters povedal, že o pacientov sa v súčasnosti starajú len štyria zdravotnícki pracovníci. Dodal, že nemocnica nefunguje pre nedostatok paliva a boje v jej okolí.
Ministerstvo tiež tvrdí, že v dôsledku výpadku elektriny a následného prerušenia prísunu kyslíka počas izraelskej operácie zomrelo 12 hyna jednotke intenzívnej starostlivosti päť pacientov.
Izraelská armáda v sobotu oznámila, že počas operácie v Násirovej nemocnici zadržala viac ako 100 ľudí podozrivých z účasti na teroristických aktivitách, aktualitysk
X X X
Kollár opísal detaily transplantácie vlasov v Turecku: Laura na mňa pred odletom nahulákala!
Bývalý predseda Národnej rady Boris Kollár (58) všetkých prekvapil svojim rozhodnutím pre transplantáciu vlasov v Turecku. Na začiatku to vyzeralo ako obyčajný výlet spolu s Laurou Vizváryovou, matkou číslo 11, ktorá sa momentálne pravidelne zjavuje po jeho boku. V relácii Reflex prezradil viac o tomto zákroku.
Svoju premenu sa rozhodol netajiť. „Ja z toho nerobím vedu. Ja som sa neschovával, možno niekto by sa zašil na pol roka a potom by došiel s hrivou a tváril sa, že toto má od narodenia. To sú jak tie dievčatá, čo majú tie obrovské pery: „Ja to mám od maminy,“ no, áno, hej všetky to majú od maminy,“ začal s rozprávaním Boris.
Sebavedomo všetko ukázal na sociálnych sieťach. „Ten predok som mal už taký, že začal rednúť. Mal som pocit, že už to bude len taký chochol, ostrovček. Už by som to potom musel dať kompletne na koleno a to sa mi nechcelo. My nie sme naučení, že muži sú ochotní niečo podstúpiť, že si dajú urobiť viečka, alebo že si dajú možno urobiť vlasy. Ale robia to, len to schovávajú. Ja si myslím, že to patrí k životu a preto som sa s tým nepáral a capol som to na Instagram,“ povedal bez okolkov.
Zákrok dostal od Laury ako vianočný darček. „Už dávno mi hovorila, že v Turecku to robia, že tam sú na to dobrí odborníci a ja už, že dobre tak, vybav mi termín pôjdem. A ešte som zabojoval na poslednú chvíľu jej hovorím: „Počúvaj mám veľa roboty nemôžem nikam ísť.“ Tak na mňa nahulákala, že či som taký mäkký a pokakaný z toho, že sa toho bojím. Tak aby som neostal v hanbe tak hovorím dobre. Tak sme odleteli,“ pokračoval so smiechom Kollár.
Zo zákroku mal najprv obavy. „Všetci ma strašili, že to strašne bolí, že to je obrovská bolesť, že nebudem vedieť spávať, že niektorí ľudia, ktorí si to dali robiť tak tri týždne ani v robote neboli, že katastrofa. Ale došiel som na tú kliniku a mal som pocit, že som prišiel do nejakej vesmírnej stanice. Ja som takú kliniku nevidel ani v západnej Európe,“ opísal desivé slová iných.
O pravde sa však nakoniec presvedčil sám. „Kto sa bojí, že to je obrovská bolesť, tak ja som nemal žiadnu. Áno, je pravda, tých desať injekcií alebo pätnásť do tej hlavy na začiatku to svinsky bolelo ale nie je to nič také, čo by sa nedalo vydržať. Tak to vysvetlím, aby ľudia vedeli, akým spôsobom to funguje. Ráno vás príjmu, zoberú vám krv, zistia, že či je všetko v poriadku s krvou, zrážanlivosť a tak ďalej. Keď všetko prejdete, tak vás sú ochotní operovať a zobrali mi z tejto strany 3500 tých štepov alebo tých cibuliek,“ začal opisovať zákrok.
Na pohľad vyzerá celá procedúra nepríjemne. „Samozrejme to dosť zakrváca. Tak to mi potom zalepili nejakou bandážou a išiel som na obed, tam sme si dali jedlo, to bolo excelentné a keď sme dojedli, tak ja som zase išiel na sál a dvaja lekári, z jednej, z druhej strany na mne pracovali. Ale pozrel som dva filmy a ešte som spal, kým ma nezobudili, že môžem ísť domov. Na druhý deň len dôjdete na kliniku, vám to dajú dole a zase vás pustia, už to máte všetko otvorené. A tretí deň vám len umyjú hlavu a ukážu vám, ako si máte ošetrovať tú hlavu a poobede idete domov,“ pokračoval.
Nakoniec zhodnotil, ako celý zážitok vnímal. „V Maďarsku tento zákrok vyjde okolo 8-tisíc, v Turecku bežné kliniky 2-tisíc a akože jedna z tých najlepších 4-4,5 dajme tomu. To znamená, že je to ešte stále aj lacnejšie a tá skúsenosť je tam ďaleko väčšia. Je to vysoko profesionálne. Samozrejme v rámci tohto celého bolo aj päť hviezdičkový hotel, ktorý bol tesne pri klinike, servis úžasný, jedlo fantastické. Teraz keď si pozriete, tak už to rastie, na starobu budem mať vlasy,“ uzavrel so smiechom.
X X X
Bolieva vás hlava? Pozrite si, ktoré nápoje a potraviny môžu nahradiť lieky. Dokáže to aj káva s citrónom?
Aké látky môžu zabrániť bolesti hlavy a aké sú efektívne a účinné spôsoby, ako zatočiť s bolesťou aj vo vyššom veku?
Aj keď bolesti hlavy majú rôzne príčiny, existuje viacero spôsobov ako ich im predchádať, zmierniť ich a ako si pomôcť v prípade, ak vás už hlava bolí.
Čo pomôže predísť bolesti hlavy
Dôkladná hydratácia: Starší ľudia často nepociťujú smäd, čo môže viesť k dehydratácii a tá spúšťa bolesti hlavy. Pravidelný príjem vody je veľmi dôležitý pre udržanie optimálnej hydratácie.
Zdravá výživa a pravidelný pohyb: Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a obmedzenie príjmu nezdravých tukov a cukrov ‚takisto môže znižovať riziko vzniku bolesti hlavy.
Obmedzenie stresu a úzkosti: Relaxačné techniky, ako je meditácia, hlboké dýchanie alebo joga, môžu pomôcť seniorom zmierniť emocionálny stres a minimalizovať výskyt bolesti hlavy.
Pravidelný spánok: Nedostatok spánku môže zhoršiť problémy s bolesťou hlavy.
Potraviny a nápoje, ktoré pomáhajú uľaviť pri bolestiach hlavy
Mnoho byliniek priaznivo vplýva na bolesť hlavy a tlmí ju podobným spôsobom ako tabletka. „Čaj z borievky je veľmi jednoduchý na prípravu a veľmi účinný na bolesť hlavy. Hrsť borievok rozpučte a zalej vriacou vodou, 8–10 minút lúhuj a ešte za tepla vypi, “ píše portál Fitshaker.
Ak nemáte po ruke borievky, neváhajte siahnuť po lipe, ľubovníku, medovke, zázvore, medovke či ibišteku. Máte doma čerstvú bazalku? Prihoďte do čaju 2–3 lístky. „Aj bazalka má totiž priaznivý účinok na bolesti hlavy. Skvelá možnosť je aj čaj z oregána a majoránky, “ uvádza spomínaný portál.
**====== Dôvody výskytu bolesti hlavy u starších ľudí ======
Zmeny v cirkulácii krvi: S vekom sa môže zmeniť cirkulácia krvi v mozgu, čo môže spôsobovať bolesti hlavy.
Nízky príjem tekutín: Starší ľudia často nepociťujú smäd, čo vedie k dehydratácii a následným bolestiam hlavy.
Zdravotné problémy: Chronické zdravotné problémy ako artritída, hypertenzia alebo cukrovka takisto zvyšujú riziko výskytu bolesti hlavy u starších ľudí.
Účinky liekov a ich interakcie: Seniori často užívajú viac liekov, čo môže viesť k ich vedľajším účinkom, vrátane bolesti hlavy.
Znížená elasticita ciev: S vekom sa cievy stávajú menej pružnými, čo môže spôsobiť zhoršenú reguláciu krvného tlaku a viesť k bolestiam hlavy.
Hormonálne zmeny: Hormonálne zemny spojené so starnutím môžu ovplyvniť chemické procesy v mozgu a zvýšiť náchylnosť k bolestiam hlavy.
Zhoršený spánok: Starší ľudia môžu mať problémy so spaním, čo môže spôsobiť časté výskyty bolesti hlavy.
Zmeny v postoji a svalové napätie: Zmeny v postoji a svalové napätie spojené so starnutím môžu viesť k bolestiam hlavy, najmä v krku a ramenách.
Praktické rady pre rýchle a efektívne zmiernenie bolesti hlavy:
Studené obklady: Aplikácia studených obkladov na čelo alebo krk môže pomôcť zmierniť alebo uspokojiť bolesť.
Masáž krku a ramien: Jemná masáž krku a ramien môže uvoľniť napätie svalov a zmierniť bolesť hlavy.Skvelou pomocou pri bolestiach hlavy je masáž krku, šije a čela francovkou, horúcimi obkladmi z byliniek alebo citrónovou šťavou. Toto však obvykle pomôže iba vtedy, ak je príčinou stres alebo stuhnutosť svalstva.
Zábal nôh: Bolesť hlavy môže prejsť po studenom zábale nôh, samozrejme, ak nejde o vážnejší zdravotný problém. Zabaľte si lýtka do studeného, ale nie ľadového obkladu, a prikryte sa dekou.
**Magnézium: “ Pri bolestiach hlavy zo stresu pomáha magnézium (horčík), ktoré prispieva k správnej funkcii psychiky a k zníženiu únavy a vyčerpania.
**Dubová kôra: “ Jej hlavnou účinnou látkou je salicin, ktorý sa v syntetickej forme objavuje aj v aspiríne. Keď ju zalejete horúcou vodou a precedíte, môžete ju piť ako čaj.
** Liečivé čaje: “ Vyskúšajte čaj z vŕbovej kôry, ktorý je veľmi účinný na tlmenie bolesti. Uveďte pomaly do varu štvrť litra vody s jednou kopcovitou čajovou lyžičkou posekanej vŕbovej kôry. Tú by ste mali zohnať v každej lekárni. Potom odvar zložte z ohňa, nechajte päť minú lúhovať a sceďte. Pri bolestiach hlavy spôsobených nervozitou a stresom pomôže čaj z medovky lekárskej.
Konzumujte potraviny a nápoje s obsahom kofeínu: V prípade migrény môže kofeín pomôcť zmierniť bolesť hlavy tým, že rozšíri krvné cievy. Kofeín navyše dokáže blokovať tvorbu špeciálneho enzýmu, ktorý je zodpovedný za vznik bolesti. Overeným hoci nie veľmi vychýreným nápojom pri bolestiach hlavy je silná káva bez cukru s citrónovou šťavou. Vynechajte ju ale, ak môže byť príčinou vašich bolestí dehydratácia.
Oleje : Potieranie spánkov mätovým olejom môže mať rovnako dobrý účinok ako tabletka proti bolesti. Pri bolestiach hlavy vám urobí dobre eukalyptový olej, no vhodný je aj levanduľový, z citrónovej trávy, medovkový alebo rozmarínový.
Vyhnite sa hluku a svetlu : Prílišné svetlo a hluk môžu zhoršiť bolesť hlavy, preto sa snažte zostať v tichom a tmavšom prostredí.
Relaxačné techniky: Meditácia, hlboké dýchanie, jóga alebo progresívna relaxácia svalov môžu pomôcť uvoľniť napätie a zmierniť bolesť hlavy.
Užívanie liekov podľa pokynov lekára: Ak sa bolesť hlavy nezmierni pomocou domáceho liečenia, je dôležité konzultovať s lekárom a užívať lieky predpísané podľa jeho pokynov.
Vyhýbajte sa nestriedmemu pitiu alkoholu: Takmer všetky druhy alkoholických nápojov nakoniec prinesú bolesť hlavy, keď to preženieme. Mnohých ľudí rozbolí hlava už po 2 dcl vína./agentury/
X X X
Pozrite sa na Slovenky, ktorým to v sobotu na poslednom plese sezóny naozaj pristalo – nechýbala Vica, Kristína, ale ani Twiinsky či Verešová
Ktoré Slovenky tu zažiarli? / Česko-Slovenský ples 2024, 17.2.2024, Obecní dom v Prahe
Módna polícia z Česko-Slovenského plesu! Jubilejný 10. ročník Česko-Slovenského plesu si nenechala utiecť ani redakcia magazínu Diva.sk. Toto sú tie najkrajšie outfity, v ktorých sa ukázala Andrea Verešová, speváčka Kristína, herečka Vica Kerekeš, ale aj Twiinsky a naozaj to v tento večer pristalo aj Lele.
Šaty a róby na Česko-Slovenskom plese
V stovežatej Prahe sa v sobotu večer konal prestížny Česko-Slovenský ples 2024. Ten organizátori už tradične smerujú na záver plesovej sezóny, vďaka čomu je každý rok lákadlom pre známe tváre z oboch krajín:
V krásnych róbach aj tento rok zažiarili Twiinsky, no prišla aj Sisa Sklovská, Jana Pištejová, či naša aktuálna víťazka Miss Slovensko Daniela Vojtašová. Neprehliadnuteľnou bola speváčka Kristína, ktorá je hlavnou hviezdou hudobného programu, či Vica Kerekeš v úlohe moderátorky. Po červenom koberci sa tento rok prešli tiež Ondřej Gregor Brzobohatý, Petr Vondráček, Zuzana Kronerová, Adriana Kučerová, či módny návrhár Boris Hanečka.
Andrea Verešová
Naša úspešná modelka a niekdajšia slovenská MISS sa plesu zúčastňuje pravidelne, a hoci nás vždy prekvapí výberom svojej róby, ako aj teraz jej farbou, ostáva verná svojej obľúbenej návrhárke Janke Pištejovej. Verešová síce tento rok oslávi 44. narodeniny, no stále je vo skvelej forme a môže si dovoliť výrazné farby, hlboký výstrih, či kombinácie rôznych materiálov, čoho sa iné ženy boja.
Andrea Verešová – Česko-slovenský ples 2024, Obecní dům Praha, 17. 2. 2024
Daniela Vojtašová
Svoju premiéru na Česko-Slovenskom plese si tento rok užila naša aktuálna slovenská Miss. Charizmatická Daniela Vojtašová sa pár týždňov dozadu ukázala aj na koncerte Dary Rolins, ako jedna z jej tanečníčok. Pri výbere plesovej róby však blondínka upustila od extravagantných modelov, svoj outfit si vybrala v známom svadobnom salóne. Daniela aj vďaka rozprávkovým šatám jednoznačne patrí medzi tie najkrajšie dámy 10. ročníka tohto plesu.
Dominika Myslivcová
Väčšina žien siahla po čiernej či bielej farbe, no Myslivcová patrila medzi tú skupinu, ktoré pútali farbou aj strihom. Kontroverzná blondínka si obliekla červené šaty s veľkým rázporkom a hlbokým výstrihom, ktorý si počas celého večera musela striehnuť. Dopadla bez zlyhania v podobe fopá.
Jana Pištejová
Milovníčkou plesov je aj Janka Pištejová, ktorá pochopiteľne siahla po šatách zo svojej vlastnej tvorby. Ako ona sama otvorene priznala, svoj outfit si každý rok vyberá ako posledný, z toho, čo jej ostane v štúdiu. Napriek tomu je pre mnohé ženy vždy veľkou inšpiráciou nielen v móde, ale aj vo svojom pozitívnom prístupe k životu. Pozornosť si ako vždy zaslúži tiež jej príjemná vizáž, ktorej dominovala výrazná štrasová pokrývka hlavy.
Daniela a Veronika Nízlové
Ples ani tento rok nevynechali krásne Twiinsky. Veronika a Daniela sa vždy spolu pekne zladia, dokonca si po dlhej dobe obliekli takmer identické šaty a nikto ich nevedel rozoznať. Na plese si vystačili aj bez mužskej spoločnosti, no možno aj práve preto ich môžeme označiť za najkrajší pár plesu. Twiinsky si najviac užívali to, že si na jeden večer mohli oddýchnuť od materských povinností a zabaviť sa, ako za starých čias.
Vica Kerekeš
Nemenej dôležitú úlohu má každý rok moderátorská dvojica tohto večera. Česko-Slovenský ples 2024 moderovala slovensko-maďarská hviezda Vica Kerekeš a český herec a moderátor Petr Vondráček. Herečka sa ukázala v šatách, v ktorých vynikla jej prirodzená krása a pochvalu si zaslúži tiež za vizáž, ktorá dotvorila celý look.
Kristína
Premiéru na Česko-Slovenskom plese mala tento rok aj speváčka Kristína. Tá sa v posledných rokoch venovala najmä svojej rodine, no dnes už opäť koncertuje a pripravuje nový album. Svoje najväčšie hity zaspievala aj v Obecnom dome, kde sa samozrejme aj ona, ukázala v šatách, v ktorých vyzerala ako princezná. Neskôr na javisku ukázala svoje štíhle nohy, v krátkych čiernych šatách, ktoré jej tiež mimoriadne svedčali.
Lela Ceterová
Málokto by zrejme čakal, že kontroverzná Lela siahne po takých elegantných šatách, ako včera večer. Blondínka tentoraz vynechala výstrih, výrazné farby či vzory doma. Lela si obliekla pomerne jednoduché čierne šaty s rázporkom, doplnené o pierka na rukávoch. Ona sama nám však priznala, že manžel Karlos má radšej, ak sa obliekla vyzývavo, aktuality.sk