Armáde chýbajú tisíce vojakov. Budú Nemci znova rukovať? Obnovia v Nemecku brannú povinnosť? Spolkové ministerstvo obrany má síce plány pre prípadný útok Ruska, no stav nemeckej armády tomu nezodpovedá. Poznačili ju viaceré škandály, obvinenia z extrémizmu a sexuálneho zneužívania, ale najväčším problémom je nedostatok vojakov. Šéf rezortu Boris Pistorius preto uvažuje nad opätovným zavedením povinnej vojenskej služby, ktorú zrušili už pred 13 rokmi.

Vojaci nemeckej armády v novembri minulého roka počas vojenskej prehliadky v litovskom meste Vilnius. „V tom čase boli dôvody na zrušenie brannej povinnosti, ale pri spätnom pohľade to bola chyba,“ vyjadril sa pre médiá. Podľa neho môže armáda regrútom ponúknuť prácu až v tisícke rôznych profesií – od informatikov až po pilotov stíhačiek.

 „Veľa mladých ľudí hľadá zmysluplnú úlohu v živote. Kto sa rozhodne pre Bundeswehr, prispieva k bezpečnosti a slobode v našej krajine,“ zdôvodnil minister.

Švédsko ako vzor

Všeobecná branná povinnosť platila v Nemecku do júna 2011, potom sa armáda profesionalizovala. Zatiaľ čo v roku 2010 mala takmer 246-tisíc príslušníkov, v nasledujúcom období ich počet rýchlo klesal.

V júni 2016, keď už v uniforme slúžilo menej ako 178-tisíc mužov a žien, sa vtedajšia ministerka obrany a súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rozhodla problém riešiť.

 Ako cieľ stanovila, aby sa do roku 2024 stav armády zvýšil na 198-tisíc vojakov, neskôr to dokonca upravili až na 203-tisíc do roku 2031.

Odborníci varujú, že plán sa zrejme nepodarí splniť. Napriek všetkej snahe totiž v Bundeswehri stále slúži len asi 181-tisíc vojakov (popri vyše 80-tisíc civilných zamestnancoch). Situáciu sťažuje tiež nepriaznivý demografický vývoj a nedostatok ľudí na pracovnom trhu.

 Pistorius preto armádu v lete minulého roka požiadal, aby preskúmala rôzne modely vojenskej služby. Na základe toho dospel k názoru, že ako vzor by mohlo poslúžiť Švédsko.

Aj tam branná povinnosť v roku 2010 zanikla, no v marci 2017 ju znova zaviedli, lebo záujemcov o túto prácu bolo menej, ako vojsko potrebovalo. Dnes je 12-mesačná služba vo švédskej armáde založená na dobrovoľnosti.

„Všetci síce idú na odvod, ale rukuje ich iba 10-tisíc, ktorých vyberú zo skupiny tých, čo chcú nastúpiť do ozbrojených síl,“ priblížil na sociálnej sieti X (bývalý Twitter) Carlo Masala z vojenskej univerzity v Mníchove.

Rovnošatu si tak podľa neho oblečú iba tí najlepší, čo chcú naozaj slúžiť vlasti. Ostatní musia absolvovať civilnú službu. Zaujímavé je, že branná povinnosť vo Švédsku platí aj pre ženy.

 Pripravení na vojnu

Pistorius potvrdil, že experti teraz zvažujú, či by sa podobný systém mohol uplatniť v Nemecku. To, že vláda z tohtoročného rozpočtu pre rezort obrany škrtla pol miliardy eur, je pritom podľa neho „znesiteľné“.

Nemalo by to ohroziť ani záväzok, že Nemecko do armády konečne investuje dve percentá hrubého domáceho produktu, ako to od členských štátov žiada NATO.

„Musíme byť teraz opäť schopní odstrašiť agresora,“ zdôraznil minister. Podľa neho sa Bundeswehr musí stať základom európskej bezpečnosti. Tak to definuje aj nová stratégia nemeckej obrannej politiky, ktorá reaguje na ruskú agresiu proti Ukrajine. Ruskú federáciu označuje za „dlhodobo najväčšie ohrozenie pre mier a bezpečnosť v euroatlantickom priestore“.

 Denník Bild pred pár dňami informoval, že rezort obrany vypracoval i tajný dokument, ktorý odhaduje ďalší vývoj v prípade, že by Rusi napadli východné krídlo NATO.

Podľa uvedeného scenára by Rusko vo februári tohto roka mohlo vyhlásiť ďalšiu mobilizáciu viac ako 200-tisíc mužov, vďaka čomu by na jar zatlačilo Ukrajincov a v júli by začalo s hybridnou vojnou proti Západu.

Ako zámienku by využilo ruské menšiny v baltských štátoch. Scenár potom podrobne opisuje, čo by sa ďalej dialo až do mája 2025.

„Musíme si znova zvyknúť na myšlienku, že by v Európe mohla hroziť vojna. A to znamená, že sa na ňu musíme pripraviť. Musíme byť bojaschopní. Pripraviť na to Bundeswehr aj spoločnosť,“ povedal Pistorius pre televíziu ZDF.

 Dôvera napriek škandálom

To, že chýbajú tisíce vojakov, však nie je jediným problémom nemeckej armády. V posledných rokoch čelila i viacerým škandálom, ktoré odhalili, že sa stala útočiskom pravicových extrémistov vrátane neonacistov.

Množili sa prejavy rasizmu, antisemitizmu či sexuálneho obťažovania, no zaznamenali aj prípady krádeží munície a výbušnín. Odborníci upozorňujú i na nedostatočnú výzbroj a bojovú pripravenosť. Navzdory tomu dôveruje Bundeswehru až 83 percent Nemcov.

Otázne je, koľko pochopenia pre svoje plány nájde Pistorius u koaličných partnerov, ale aj vo vlastnej sociálnodemokra­tickej strane (SPD). Liberálnym slobodným demokratom (FDP) sa jeho nápad nepozdáva.

 Ako novinárom prezradil jeden z ich hovorcov Alexander Müller, švédsky model by v Nemecku nefungoval, pretože nemožno skupinu vybraných mladých ľudí nútiť do vojenskej služby na úkor ostatných.

Podpora, naopak, prišla z tábora opozície. Johann Wadephul z Kresťanskode­mokratickej únie (CDU) pre denník Rheinische Post uviedol, že jeho strana schvaľuje obnovenie vojenskej povinnej služby a je pripravená rokovať aj o iných spôsoboch riešenia.

Spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD) sa tým zatiaľ nezaoberá a vyhlásil, že diskusiu k tejto téme neotvorí ani vo februári. Pistorius si teda na riešenie ešte musí počkať.

Stav nemeckej armády:

počet vojakov – 181 383, z toho žien – 24 292 (13 %), civilných zamestnancov – 81 529, vojakov na zahraničných misiách – 1 433, Iagentury/

X X X

 Favorit Smeru na šéfa SIS v Gorile: Tibor Gašpar nechcel ísť do konfliktu s tajnou službou

Tibor Gašpar sa v súvislosti so SIS nespomína prvýkrát. Dnes je kandidátom na šéfa služby, v minulosti ho súvislosti so SIS spomínal aj spravodajský spis tajnej služby Gorila, ktorý naznačoval pnutie medzi Gašparovým policajným útvarom a SIS.

Tibora Gašpara pasujú predstavitelia Smeru už niekoľko mesiacov za možného šéfa SIS. „Nateraz teda platí, že je pre mňa jeden z najhorúcejších kandidátov na túto pozíciu, lebo ho považujem za jedného z najlepšie pripravených ľudí,“ tvrdil premiér Robert Fico v nedávnom rozhovore pre tlačovú agentúru.

Aktuálne už Gašpar sedí na politickej stoličke predsedu brannobezpečnostného výboru parlamentu. Ešte počas predchádzajúcej policajnej kariéry, keď bol počas druhej Dzurindovej vlády riaditeľom protikorupčnej polície a neskôr za Fica policajným prezidentom, prichádzal do pracovného kontaktu s predstaviteľmi tajnej služby.

Gašparovo meno sa pritom 17-krát spomína v spise tajnej služby Gorila, ktorý hovorí o údajnom vplyve finančných skupín na vrcholných predstaviteľov štátu. On sám síce nechodil do konšpiračného bytu, v ktorom sa odohrávali odpočúvané rozhovory. Často sa však v týchto konverzáciách objavujú zmienky o jeho osobe – hovoril o ňom expolicajt Ján Rejda, ktorý bol počas policajnej kariéry Gašparov podriadený a spolupracovník skupiny Penta, v minulosti tiež policajt Zoltán Varga.

Táto dvojica v rozhovoroch rozoberala, aký mal Gašpar vzťah k SIS počas druhej Dzurindovej vlády, kedy riadil Úrad boja proti korupcii (ÚBPK). V rozhovoroch sú náznaky, že Gašpar sa už vo svojich bývalých funkciách dostával do mocenských hier, v ktorých na druhej strane figurovala aj tajná služba.

Úrad boja proti korupcii, ktorému vtedy Gašpar šéfoval, bol jedným z elitných policajných útvarov, fungujúcim pred vznikom Národnej kriminálnej agentúry NAKA, ktorú neskôr zakladal už ako policajný prezident. Dnes ju jeho kolega z koalície, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) plánujú zrušiť alebo reorganizovať. No a SIS, ktorá odpočúvala konšpiračný byt, by mohol podľa plánov Smeru prebrať Tibor Gašpar.

Svoju stoličku mal riešiť s politikmi

Rejda s Vargom sa mali v jednom odpočutom rozhovore z 20. marca 2006 baviť o tom, že Gašpar už v čase, kedy šéfoval Úradu boja proti korupcii (ÚBPK), mal čulé vzťahy s politikmi. „REJDA hovorí, že jeho šéf Tibor GAŠPAR mal už rokovania s viacerými politikmi (KALIŇÁK, KDH…), ktorí ho uistili, že by po voľbách mal zostať na svojom poste,“ mal podľa spisu povedať vtedajší policajt Rejda o svojom vtedajšom šéfovi Gašparovi. Varga mu ale oponoval, že to tak nemusí byť, lebo v tom čase ešte nevedeli, kto bude novým ministrom vnútra. Ten by si mohol vymeniť policajného prezidenta a prezident šéfov špecializovaných policajných úradov.

Rozhovor sa udial v čase dosluhujúcej Dzurindovej vlády, z ktorej medzičasom odišlo KDH. Po parlamentných voľbách, ktoré boli v polovici júna 2006, sa moci ujala koalícia vedená Smerom Roberta Fica. Ministrom vnútra sa stal Robert Kaliňák a Gašpar ostal na svojej stoličke.

Nechce ísť so SIS do konfliktu

Rejda s Vargom spomenuli Gašpara už aj v skoršom rozhovore z konca februára 2006. Pred opisom tejto zmienky je potrebné poznať kontext. Stretnutie zrejme inicioval Rejda, lebo chcel Vargovi vyrozprávať, ako sa stretol s bratom Františka Poláka, ktorý vtedy viedol jeden z odborov v SIS (neskôr sa vrátil do advokácie a dnes čelí obvineniam z trestnej činnosti – tie však s touto témou nijako nesúvisia). Polákov brat mal Rejdovi zvestovať, že siskári mali pripravený materiál, ktorý plánovali odstúpiť policajtom – týkal sa Rejdovej údajnej spolupráce s Vargom, za ktorú mal dostávať kvartálne 50-tisíc slovenských korún. Informatívny materiál však stopli, údajne tak mal urobiť práve Polák. No a práve s ním sa mal Rejda stretnúť ešte v ten istý deň, ako sa vyrozprával Vargovi.

Polák oznámil Rejdovi, že sa s ním chce v ten deň stretnúť pre jednu kauzu, na ktorej Rejda (ako policajt) spolupracoval so siskármi (odborom vedeným Polákom). Varga sa domnieval, že ohlásený dôvod schôdzky je len zámienka a Polák možno bude verbovať Rejdu na spoluprácu s tajnými. Rejda už pred tým schôdzku s Polákom nahlásil svojmu šéfovi.

„REJDA už ohlásil stretnutie s F. POLÁKOM svojmu nadriadenému Tiborovi (pravdepodobne Tibor GAŠPAR — riaditeľ ÚBPK). REJDA Tibora informoval aj o správe SIS o jeho spolupráci s VARGOM za 50 tis. Sk mesačne (ak by náhodou minister vnútra dostal tú informáciu, čo mala byt stopnutá) – Tibor sa smial, že prečo dostáva REJDA tak málo. REJDA a Tibor majú kamarátsky vzťah,“ píše sa v Gorile.

Varga si podľa ďalšej časti spisu myslel, že František Polák nechcel Rejdovi zle, ale to sa uvidí až podľa výsledku stretnutia. Ak by ho chcel len naverbovať, tak je dobre. „Ak budú chcieť od REJDU informácie a budú sa mu vyhrážať, tak má REJDA napísať oficiálny záznam zo stretnutia, kde má uviesť, že sa mu vyhrážali, že na neho vyťahovali jeho kontakty z minulosti na VARGU, HRBÁČKA, ŽAMBOCHA, (podľa tohto čo siskári použijú) a že ak s nimi nebude spolupracovať, tak sa postarajú o to, že na PPZ skončí,“ píše sa v textovom prepise spisu Gorila.

Napokon dospeli k záveru, že ak by bolo najhoršie, tak by vytiahli zrejme kompromitujúci materiál, ktorý ale nekonkretizovali. Rejda ho už pred tým ukázal istému Tiborovi. Autor spisu Gorila sa opäť domnieval, že to bol Tibor Gašpar.

„V prípade problémov majú proti riaditeľovi kontrarozviedky SIS a ďalšej osobe zo SIS určitý materiál, ktorý už REJDA ukazoval Tiborovi (pravdepodobne GAŠPAROVI). Tibor zatiaľ nechce ísť so SIS do konfliktu a nechce uvedený prípad rozrábať. V uvedenom prípade sú zainteresovaní aj funkcionári CKÚ. Ak by sa REJDA so SIS nedohodol, tak nadriadeným povie, že materiály o jeho spolupráci s VARGOM vyprodukovala SIS, keď sa dozvedela, že REJDA má materiály na riaditeľa kontrarozviedky,“ tvrdí spis Gorila.

Riaditeľom kontrarozviedky bol Ľubomír Arpáš, ktorého podozrievali, že spis Gorila napokon zo SIS vyniesol (dnes čelí nesúvisiacemu trestnému konaniu). Rejda zas Arpáša už od konca marca 2006 podozrieval, že práve on v tajnej službe upozorňoval na spoluprácu dvojice Rejda-Varga. Po tomto zistení bol nahnevaný a navštívil svojho vtedajšieho šéfa Tibora Gašpara. Táto pasáž Gorily signalizuje, že Gašpar mohol mať informácie na SIS-károv.

„REJDA hovorí, že bol z celej situácie nahnevaný a vo veci ARPÁŠA – PETRÁŠA bol za svojim šéfom Tiborom GAŠPAROM. GAŠPAR mu povedal: ‚Neboj sa Jano, najprv musíš vychladnúť a potom ich zrealizujeme. Aj ja mám na nich informácie‘,“ uvádza sa v Gorile.

V záverečnej časti spisu Gorila sa uvádza údajné zistenie z odposluchov, že vtedajší policajt Rejda odovzdáva finančnej skupine Penta operatívne informácie z prostredia PPZ vrátane tzv. realizákov a následne pokynov od vyšetrovateľov a prokurátorov, ktoré mu „prejdú cez ruku“ a ku ktorým sa má možnosť v rámci ÚBPK dostať. „..dostáva prostredníctvom Zoltána VARGU paušálne 50 tisíc Skk na štvrťroka a za každý operatívny poznatok (na čom sa aktuálne pracuje) sa pohybuje odmena od 3-5 tisíc SKK a za každý ‚stiahnutý realizák‘ odstúpený vyšetrovateľovi sa odmena pohybuje od 5-10 tis. SKK,“ píše sa v spise.

„Môžem kategoricky odmietnuť, že by skupina Penta platila akékoľvek finančné prostriedky v súvislostiach, na ktoré sa pýtate vo Vašich otázkach,“ uviedol manažér Penty Martin Danko na otázky týkajúce sa spomínaných platieb v spise a dodal, že ide o nezákonný materiál. Na otázku, čo v byte na Vazovovej Rejda robil, však Danko neodpovedal.

Vedenie tajnej služby kvôli Rejdovi malo iniciovať stretnutie s predstaviteľmi polície, na ktorom mal byt aj Tibor Gašpar.

„Po záchyte týchto informácií sa z poverenia riaditeľa SIS uskutočnilo stretnutie riaditeľa sekcie D SIS, jeho zástupcov a riaditeľa 1. odboru sekcie D s Prezidentom Policajného zboru SR Antonom KULICHOM a riaditeľom Úradu boja proti korupcii PPZ SR Tiborom GAŠPAROM, ktorý je priamy nadriadený Ing. Jána REJDU. Na uvedenom stretnutí boli funkcionári PPZ oboznámení s korupčnou činnosťou Ing. Jána REJDU.“

Rejdove spisy, na ktorých v polícii pracoval, boli podľa Gorily tajné a prístup do nich mal len on sám a Tibor Gašpar.

Gašpar mlčí, v minulosti povedal viac

Tibor Gašpar na otázky týkajúce sa spomínaných pasáží v spise Gorila nereagoval. Jána Rejdu sa redakcii podarilo skontaktovať, nechcel sa však vyjadriť.

Tento expolicajt v minulosti návštevy konšpiračného bytu priznal, odmietal však korupciu. „To by som v živote neurobil – za peniaze ututlať trestnú činnosť, to nikdy,“ povedal podľa knihy Gorila v minulosti Tomovi Nicholsonovi. „50-tisíc mesačne, to je smiešna suma. Ja som vtedy mal okolo 1300 eur mesačne. Keby aspoň 300-tisíc (korún) hovoria, ale 50,“ dodal podľa Nicholsona Rejda.

Tibor Gašpar o vzťahom Rejdu so závadovými ľuďmi hovoril v rozhovore v roku 2012, ktorý poskytol vtedajšej redaktorke denníka SME Monike Tódovej. „Ako šéf operatívy musel mať kontakty s týmto prostredím, ak chcel niečo vedieť. Je tenký ľad medzi tým, čo je ešte v poriadku a čo už za hranicou. Nikdy sa ku mne nedostala informácia, že hranicu prekročil. Či to bolo tak, ako píše Gorila, že bral peniaze, je ťažké hodnotiť, kým to nebude preukázané. On tvrdí, že nebral.“

Správu u Gašpara skartovali

Spravodajskú informáciu vyplývajúcu zo spisu Gorila dostali aj ľudia z Úradu boja proti korupcii, ktorému vtedy šéfoval Gašpar. Daniel Lipšic ako minister vnútra ho v minulosti obvinil, že dokument nelegálne skartoval. Gašpar to poprel a uviedol, že archivovaný spis bol skartovaný v súlade s pravidlami „Robí to skartačná komisia, ktorá robí raz za rok skartovanie písomností, ktoré už majú ukončenú lehotu archivácie,“ uviedol v roku 2012 dnešný kandidát na šéfa SIS.

V spomínanom rozhovore pre Sme bol konfrontovaný s otázkou, prečo na Gorilu nenasadil viac ľudí, keď ju celú dostal od novinára Toma Nicholsona. „Nemyslím, že som to podcenil,“ argumentoval. Spis Gorila vtedy k reálnemu vyšetrovaniu neviedol. Gašpar poukázal aj na to, ako SIS poprela, že by spis pochádzal z tejto tajnej služby. Ak by sa k nemu priznala, brali by ho vážnejšie.

Gašpar vtedy vyjadril aj chuť vyšetrovať korupciu na najvyššej politickej úrovni. „Rád by som zažil, aby sme aj tu spoznali kauzu typu Ratha. Na Slovensku som zatiaľ takého politika, čo by sa cítil tak sebavedome a nosil si hotovosť v škatuli, nestretol.“

Osem rokov po spomínanom rozhovore Gašpara zadržali pre podozrenie z páchania trestnej činnosti v kauze Očistec. Podľa výpovedí sa mal stretávať s policajnými špičkami a nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom na 6. poschodí budovy Transpetrolu, aby ovplyvňovali vyšetrované prípady, aktuality.sk

X X X

 Zomrel jeden z najbohatších Slovákov, Lazar, majetok za 200 miliónov eur

Vo veku 66 rokov zomrel po dlhej a ťažkej chorobe jeden z najbohatších Slovákov Michal Lazar. Jeho majetok odhadujú na 200-miliónov eur.

 Informoval o tom portál startitup. Michal Lazar žil v Bratislave, podľa Forbesu podnikal v oblasti strojárstva, obchodu s vozidlami a realitami.

Lazar bol vyštudovaný právnik, pôsobil ako generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky, bol spolukapelník Mira Žbirku, pracovník štátneho podniku zahraničného obchodu Omnia a rakúskej banky Girozentrale. Zaoberal sa tiež predajom výpočtovej techniky a bol honorárny konzul Bahám.

Najcennejším aktívom podnikateľského portfólia Michala Lazara bola v súčasnosti popradská Tatravagónka. Konsolidované tržby spoločnosti dosahujú vyše 600 miliónov eur a podľa manažérov sa firma aktuálne prepracovala na pozíciu najväčšieho výrobcu nákladných železničných vagónov v Európe.

S Petrom Lukešom a Ladislavom Rehákom spoluvlastnil obchodný holding Top Auto, v realitách mal s Petrom Lukešom developerskú skupinu Immocap, ktorá v Bratislave stavia The Mill či nový Istropolis.

V rebríčku najbohatších Slovákov figuroval Lazar na 20. mieste s majetkom 200 miliónov eur./agentury/

X X X

Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciach

„Ukrajina musí vyhrať vojnu. Nie je dôvod, aby sme v tom nemali jasno,“ uviedol v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu nemecký minister obrany Boris Pistorius (SPD). Zdôraznil tiež, že dobrá spolupráca s novou vládou v Bratislave je v záujme Berlína, ale že je znepokojujúce počuť o vládnych útokoch na médiá. Interview vzniklo písomnou formou.

Denník Bild uviedol, že existuje tajný plán Nemecka a USA, ktorý by mal prinútiť Ukrajinu, aby začala rokovania s Ruskom. Je niečo také na stole? Vedú sa diskusie medzi spojencami, ako dotlačiť Ukrajinu do vyjednávaní?

Samozrejme, že to nie je pravda, že by sme mali nejaký tajný plán. Neurčujeme, kedy by mala byť Ukrajina pripravená rokovať. Iba samotný Kyjev môže urobiť takéto rozhodnutie. Dodávame zbrane, strelivo a vybavenie na Ukrajinu, aby mohla odraziť brutálnu agresívnu vojnu Ruska. Poskytujeme jej podporu v oblastiach, ktoré sú pre ňu obzvlášť dôležité, čo sa týka najmä protivzdušnej obrany. Tá každý deň zachraňuje životy. Už sme vycvičili približne 10-tisíc ukrajinských vojakov a budeme v tom pokračovať. Taktiež pomáhame Ukrajine rozvíjať jej vlastné spôsobilosti protivzdušnej obrany. Minulý týždeň sme usporiadali dvojdňovú konferenciu na túto tému v Berlíne, na ktorej bolo 70 účastníkov z 22 krajín. Odborníci diskutovali o tom, ktoré veliteľské štruktúry sú potrebné, ktoré systémy by boli vhodné a na aký výcvik by sme sa mali zamerať. Len v roku 2024 poskytneme Ukrajine osem miliárd eur. Tieto rôzne opatrenia znamenajú, že v Európe sme podporovateľom Kyjeva číslo jeden a na svete sme druhí. Všetko to však robíme z nejakého dôvodu. Ukrajina nebojuje s obdivuhodným odhodlaním len za svoju slobodu, ale aj za našu slobodu. Jej odvážny boj ukazuje, že zvíťazí sila práva, nie právo najsilnejšieho.

 X Myslíte si, že Rusko v tejto chvíli vyhráva vojnu, keďže ukrajinská protiofenzíva sa sotva dá označiť za úspešnú?

Nie, nemyslím si, že je to tak. Chceme, aby Ukrajina odrazila neľudskú agresiu Ruska a aby Moskva stiahla svojich vojakov. Inak sa vystavujeme nebezpečenstvu, že prezident Vladimir Putin bude realizovať svoje imperialistické fantázie. Chce návrat do temných, dávno zašlých čias. Bolo by chybou veriť, že by sa obmedzil na Ukrajinu. Jeho minimálnym cieľom je obnovenie hraníc bývalého Sovietskeho zväzu. Ak by Rusko vyhralo na Ukrajine, mohlo by ho to povzbudiť, aby zaútočilo na iné nezávislé štáty, medzi ktoré by mohli patriť aj pobaltské krajiny. Musíme sa tomu brániť. Európska únia a NATO čelia tomuto ruskému imperializmu silou a jednotou. Podporujeme sa navzájom a držíme spolu.

X Prispeli spojenci Ukrajiny, vrátane Nemecka, k neúspešnej protiofenzíve tým, že boli pomalí pri dodávkach zbraní, a ani ich neposlali v dostatočnom množstve?

Nie. Čo sa dalo, darovali sme Ukrajine zo zásob Bundeswehru, a poviem to celkom úprimne, išli sme až na hranice našich možností. Odkedy som nastúpil do úradu (v januári 2023, pozn. red.), bol som v úzkom kontakte aj s naším obranným priemyslom, aby sa rozbehla čo najrýchlejšia výroba zbraní a streliva. Ukrajina z toho získa tiež.

X Mnohí analytici tvrdia, že Západ sa stále zdráha jasne povedať, že Rusko musí prehrať a súčasná úroveň podpory pre Kyjev len zabezpečuje, že Ukrajina sa dokáže brániť, ale nie zvíťaziť. Ako vnímate tento pohľad?

Hovorím to často a rád to zopakujem. Ukrajina, ako každá iná suverénna krajina, má právo brániť svoje územie. Čokoľvek iné by bolo absurdné. Preto sa Ukrajina musí presadiť v obrane proti ruským útočníkom. Musí vyhrať vojnu. A Rusko musí čo najrýchlejšie stiahnuť svoje jednotky. Čím skôr, tým lepšie. Nie je dôvod, aby sme v tom nemali jasno.

 X Máte obavy, že Donald Trump sa v USA vráti do Bieleho domu po prezidentských voľbách v roku 2024? Čo by to znamenalo pre transatlantické vzťahy?

Transatlantické štruktúry sa vyvíjali desaťročia a sú založené na vzájomnej dôvere. Napriek všetkému Trumpovmu rozčuľovaniu sa, americká vláda stojaca za akýmkoľvek prezidentom a Republikánska strana veľmi dobre vedia, čo ich spája s partnermi v NATO. Na druhej strane je pravdepodobné, že každá vláda USA sa v budúcnosti bude výraznejšie orientovať na indo-pacifickú oblasť. Znamená to, že Európania musia prevziať väčšiu zodpovednosť za svoj vlastný kontinent.

X Aký je najlepší spôsob, ako môže Európa zvýšiť svoju obrannú výrobu? Ako z toho môžu profitovať menšie krajiny ako Slovensko?

Máme inovatívny a rôznorodý obranný priemysel. Tri desaťročia mieru však viedli k tomu, že znížil svoje výrobné kapacity. Ruský útok na Ukrajinu a rozhodnutie Kremľa navýšiť výdavky na obranu asi o 60 percent však zásadne zmenili bezpečnostnú situáciu. Pre nás to znamená, že musíme zvýšiť naše výrobné kapacity. Robíme to spolu s partnermi, napríklad cez spoluprácu v oblasti obstarávania. Ušetríme tým, a môžu z toho získať aj menšie krajiny. Jedným z vynikajúcich príkladov je iniciatíva Európsky nebeský štít, ktorú Nemecko spustilo minulý rok. (Cieľom European Sky Shield je vytvoriť v Európe čo najsilnejšiu sieť protivzdušnej obrany, pozn. red.).

X Ako hodnotíte bezpečnostnú spoluprácu so Slovenskom? Aké hlavné projekty budú pokračovať a existujú už konkrétne plány, ako kontakty ešte prehĺbiť?

Naša spolupráca so Slovenskom je v posledných rokoch silná a veľmi úzka. Mali sme viacero spoločných projektov. Mám na mysli napríklad Rozšírený nemecko-slovenský dialóg alebo našu spoluprácu v kontexte iniciatívy Európsky nebeský štít, ktorú som už spomínal. Spoločne sme tiež poskytli podporu Ukrajine, napríklad prostredníctvom našej výmennej dohody týkajúcej sa bojových vozidiel pechoty a tankov alebo veľmi dôležitého strediska údržby ukrajinských vozidiel v Michalovciach. Naši vojaci okrem toho priamo prispievajú k bezpečnosti Slovenska. Či už v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Lešti, alebo pri ochrane vzdušného priestoru vašej krajiny. Najskôr to bolo nasadenie systému protivzdušnej obrany Patriot na Sliači na viac ako rok a teraz sú to naše lietadlá Eurofighter v rámci iniciatívy Severoatlantickej aliancie týkajúcej sa ochrany vzdušného priestoru spojencov. Som veľmi optimistický a dúfam, že naše krajiny a ozbrojené sily túto spoluprácu ešte vo všetkých oblastiach upevnia a, keď to bude možné, ďalej ju rozšíria.

 X Slovenská opozícia hovorí o obavách, že nová vláda sa môže pokúsiť narušiť normy právneho štátu a už teraz sme svedkami útokov na médiá. Ako pozorne sledujete vývoj na Slovensku, keď uvažujete o ďalšej politickej a bezpečnostnej spolupráci s Bratislavou? Je to pre vás dôležité?

Áno, sledujem dianie na Slovensku a dobrá spolupráca s novou vládou v Bratislave je, samozrejme, v našom záujme. Je znepokojujúce počuť o spomínaných vládnych útokoch na médiá. Jedna vec je istá. Politici, a to platí o to viac pre tých, ktorí sú vo vláde, musia čeliť verejnej diskusii, vyjadrovať svoje postoje a byť schopní prijať kritiku. Niekedy to môže bolieť, ale je to neoddeliteľná súčasť práce politika v demokracii. Nová slovenská vláda povedala, že dodrží svoje záväzky voči NATO a EÚ. Je to dôležité, pretože v konečnom dôsledku je v stávke jednota medzi západnými krajinami a všetko, čo sme spolu dosiahli. Nemôže byť v ničom záujme, aby autokrati ako Putin určovali agendu, útočili na iné krajiny a zabíjali ich občanov. Ja to vidím tak, že sloboda je náš najcennejší úspech. A spoločne ju bránime./agentury/

X X X X

Hamas odmieta akékoľvek „medzinárodné či izraelské“ plány pre Pásmo Gazy

Palestínske radikálne hnutie Hamas odmieta akékoľvek plány Izraela či iných krajín o budúcnosti Pásma Gazy. Skupina to uviedla v nedeľu vo vyhlásení o svojom októbrovom útoku na Izrael, ktorý spustil masívnu izraelskú ofenzívu v Gaze. Vyhlásenie prichádza v čase správ o mierových plánoch Spojených štátov či Európskej únie pri riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu.

 „Kategoricky odmietame všetky medzinárodné alebo izraelské plány, ktorých cieľom je rozhodnúť o budúcnosti Pásma Gazy,“ citovala z dokumentu agentúra AFP. Hamas v ňom vyzýva Izrael, aby okamžite zastavil svoju „agresiu“, a vyhlasuje, že o budúcnosti oblasti musia rozhodnúť Palestínčania.

Hamas, ktorý USA aj EÚ klasifikujú ako teroristickú organizáciu, kontroluje Gazu a jej asi dva milióny obyvateľov od roku 2007. Dlhodobým cieľom hnutia je zničenie Izraela a 7. októbra jeho bojovníci pri útoku na izraelské pohraničie zabili 1 140 ľudí, zatiaľ čo ďalších asi 250 uniesli.

Izrael začal v reakcii na husto osídlenú Gazu zhadzovať tisíce bômb a neskôr začal inváziu, čo si podľa Hamasu doteraz vyžiadalo vyše 25-tisíc palestínskych životov. Znepriatelené strany podľa všetkého aktuálne nerokujú o zastavení bojov a izraelská vláda trvá na zničení Hamasu a prevzatí kontroly nad Gazou.

 USA medzitým zastávajú stanovisko, že Gaza by sa po vojne mala vrátiť pod správu palestínskej samosprávy pôsobiacej na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Podľa zdrojov denníka The Wall Street Journal momentálne Izraelčanov aj Hamas spoločne s Egyptom a Katarom nabáda k začatiu postupného procesu, ktorý by začal prepustením zostávajúcich rukojemníkov Hamasu a pokračoval stiahnutím izraelských jednotiek z Gazy./agentury/

X X X

Skončili nám zlaté časy eurofondov? Kéry hovorí o zavádzaní europoslancov, Hojsík ukázal prstom na Fica

 Ak by sa Peter Pellegrini (Hlas) stal novým prezidentom, druhý Michal Kováč z neho nebude, myslí si to Ivan Štefunko z Progresívneho Slovenska (PS). Ako hlava štátu by sa podľa neho nevzoprel ani strane, ani koalícii, z ktorej vzišiel. Poslanec Smeru a predseda zahraničného výboru Marián Kéry zase spochybnil prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, ktorý chce byť protiváhou vláde. Kéry si tiež myslí, že slovenskí opoziční europoslanci, ktorí sa podpísali pod rezolúciu Európskeho parlamentu (EP) proti Slovensku ohrozili svojim konaním budúcnosť eurofondov.

Kéry sa domnieva, že každý prezident musí s vládou spolupracovať, otázka je do akej miery. „Je absolútne pomýlené, ak Ivan Korčok tvrdí, že on chce byť nejakou protiváhou súčasnej vládnej koalícii. Už na začiatku nastavuje mantinely, že to nebude dobré. Najvyšší ústavní činitelia sa musia stretávať, nemusia mať vždy za každú cenu rovnaké názory,“ uviedol s tým, že tiež nie je dobré ísť do súboja o Prezidentský palác a kritizovať túto koalíciu.

Štefunko uviedol, že ak by sa Peter Pellegrini dostal do prezidentského paláca, nemá šancu sa stať „Michalom Kováčom“, teda prezidentom, ktorý by sa vzoprel strane a koalícii, z ktorej vzišiel.

Prezidentka Zuzana Čaputová podľa poslanca PS rovnako prekážala Igorovi Matovičovi ako aj Robertovi Ficovi. Líder bývalého hnutia OĽaNO podľa neho skoro „z kože vyskočil“, keď prezidentka vystupovala v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR).

Nikoho nezavádzame, hovorí Hojsík. EÚ vie, čo sa deje na Slovensku

Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová si myslí, že rezolúcia, ktorú počas týždňa schválilo takmer 500 europoslancov, bola písaná v opozičných politických stranách proti súčasnej vláde a veci, ktoré obsahuje nie sú v súlade s tým, čo by mala Európska únia (EÚ) riešiť. „Je to presunutie opozično-politického súboja na európsku úroveň,“ skonštatovala v dueli s progresívcami s tým, že ide o očierňovanie a znevažovanie Slovenskej republiky (SR) a rezolúcia podľa nej hovorí o tom, čo sa nestalo.

„Európsky parlament je aj slovenským parlamentom. EÚ je náš domov, EÚ nie je zahraničie,“ oponoval Roth Neveďalovej europoslanec Hojsík. „Pre mňa EÚ je takpovediac rozšírením Slovenska. Hovoriť o tom, že EP je cudzia mocnosť mi príde vyslovene zavádzajúce,“ oponoval jej. Nie je podľa neho pravdou ani to, že by išlo o prvú rezolúciu voči Slovensku.

Kéry tvrdí, že opoziční europoslanci svojich kolegov z EP hrubo zavádzajú a poskytli im na situáciu na Slovensku jednostranný pohľad. Rezolúcia podľa neho obsahuje „mišmaš“ – od vraždy Jána Kuciaka, cez študenta Právnickej fakulty Mareka Janigu až po to, že premiér nekomunikuje s niektorými médiami. „Je to hrubo zavádzajúce, čo ste urobili,“ vyjadril sa. Hojsíka obvinil z toho, že lobujú za zastavenie eurofondov pre Slovensko. „Je to za mantinelom dovoleného,“ podotkol.

 „Klamete,“ oponoval mu Hojsík. Opoziční europoslanci podľa neho nepožadujú zastavenie eurofondov. Pripomenul, že premiér nazval europoslancov potkanmi. Ak Slovensko príde o peniaze z fondov únie, na zodpovednosti to bude mať Fico, nie opoziční europoslanci. Európska komisia vie čo sa na Slovensku deje a dianie u nás sleduje a bude musieť prikročiť ku krokom, ak bude Smer robiť to, čo robí.

Kéry sa pýta, prečo si teda eurokomisia nevšimla, že v Bulharsku zrušili špeciálnu prokuratúru. „Ak už je reč o Slovensku, tak už musia byť blesky. Sú to naše vnútorné veci či my Úrad špeciálnej prokuratúry zrušíme, alebo nie, to nie je vec Európskej komisie,“ povedal poslanec parlamentu.

X Môže rezolúcia spôsobiť Slovensku problém?

V normálnych krajinách, ktoré sú demokraticky vyspelejšie, prechádzajú podobne veľké zmeny Trestného zákona širokou diskusiou, podotkol Štefunko. Koaličným poslancom vytkol, že s nimi v parlamente o navrhovanej novele nekomunikujú, a hovoria s nimi len v médiách. Neveďalová sa pýta, akú ďalšiu diskusiu k novele Trestného zákona ešte treba, keď už teraz sa masívne k novele vyjadrujú opoziční poslanci.

Neveďalová tiež tvrdí, že zo strany komisie ide o jasné zasahovanie do domácich záležitostí a v rezolúcii nejde o práva občanov. Slovensko sa podľa nej stalo obeťou predvolebnej kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu. Jedna vec je podľa nej čerpanie eurofondov, druhá príprava budúceho obdobia, kde bude mať SR záujem, aby získala čo najväčší podiel eurofondov.

 „Nemôžeme takto spochybňovať SR, lebo ktokoľvek bude pri vláde, bude mať veľký problém presvedčiť EK, že všetko je v poriadku,“ myslí si europoslankyňa. Hojsíkovi vytkla, že im nedali priestor na diskusiu. Ten jej v reakcii pripomenul, že europoslanci za Smer neboli pri debate o rezolúcii preto, lebo nie sú v žiadnom poslaneckom klube.

„Nosná štruktúra a línia, ktorou sme sa vydali, určite zmenená nebude, ale pripúšťam, že prídu nejaké pozmeňujúce návrhy aj z radov vládnej koalície, ktoré môžu získať podporu,“ vyjadril sa poslanec Smeru./agentury/

X XX

Utajované lety sledujú Rusko a Ukrajinu pohľadom božieho oka

 V diaľke je Ukrajina, ktorá bojuje o prežitie. Pri pohľade z kokpitu lietadla francúzskeho letectva letiaceho nad susedným Rumunskom sa zdá, že v zasneženej krajine panuje mier. Zdanie však klame, napísala agentúra AP v reportáži z paluby lietadla včasnej výstrahy a riadenia.

 Mŕtvi z vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, zničené ukrajinské mestá a zdevastovaná krajina, ktorá sa stala bojiskom, nie sú vidieť voľným okom cez mraky. Ale francúzski vojenskí technici monitorujúci obrazovky, na ktorých sa počas nečinnosti zobrazuje varovanie „tajné“, majú oveľa prenikavejší pohľad. S výkonným radarom, ktorý sa otočí šesťkrát za minútu, a trupom vyplneným sledovacím zariadením, dokáže lietadlo zaznamenať štarty rakiet, letecké bombardovanie a ďalšie aktivity v konflikte.

 Vzhľadom na to, že sa blíži druhé výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu z 24. februára 2022 získala agentúra The Associated Press vzácny prístup na palubu lietadla označeného anglickou skratkou AWACS, vytvorenou zo slov Airborne Warning and Control System. S 26 členmi posádky a novinárom na palube sa stroj vydal zo stredného Francúzska na desaťhodinovú prieskumnú misiu do rumunského vzdušného priestoru a späť, pričom elektronickými očami sledoval južnú Ukrajinu a Čierne more, vrátane Ruskom okupovaného ukrajinského polostrova Krym.

Lietadlo s hrdým galským kohútom na chvostovej ploche krúžilo na autopilota vo výške 34 000 stôp (desať kilometrov) a poskytovalo v reálnom čase spravodajské poznatky veliteľom na zemi.

Misia týchto lietadiel na východnom krídle Severoatlantickej aliancie 31 členských štátov vytýčila neprekonateľnú čiaru na európskom nebi.

 Trvalá prítomnosť lietadla vysoko nad východným Rumunskom, odkiaľ stroj vidí na ruské sily a je pre ruské sily tiež viditeľný, ukazuje, ako intenzívne NATO dohliada na svoje hranice a na Rusko a tiež, že je pripravené v prípade potreby zasiahnuť, ak by hrozilo, že sa ruská agresia rozšíri mimo Ukrajiny.

Pravidelné pozorovacie lety, spolu s patrolami stíhačiek, pozemnými radarmi, raketovými batériami a ďalšou technikou, ktorú má NATO k dispozícii, tvoria to, čo veliteľ francúzskej eskadry AWACS označil za „štít“ proti akémukoľvek potenciálnemu prieniku.

 „Konečným cieľom je samozrejme odstrašenie, aby nevypukol žiadny konflikt,“ povedal veliteľ, podplukovník Richard, ktorého AP smela, rovnako ako iných francúzskych vojakov, uviesť iba hodnosťou a krstným menom. „Musíme ukázať, že máme štít, ukázať ostatným krajinám, že NATO znamená kolektívnu obranu,“ pokračoval. „Máme schopnosť všetko zistiť. Nie sme tu kvôli konfliktu. Sme tu, aby sme ukázali, že sme prítomní a pripravení,“ dodal.

Štyri francúzske lietadlá AWACS patria medzi rad prieskumných lietadiel a bezpilotných lietadiel, ktoré zhromažďujú informácie pre NATO a jeho členské štáty.

 Francúzsky AWACS typu E-3F so svojimi charakteristickými čiernobielymi radarovými kopulami podľa podplukovníka Richarda „dovidí“ stovky kilometrov ďaleko; ďalšiemu spresneniu sa vyhol.

Lietadlá E-3 sú upravené stroje Boeing 707. Toto pôvodne civilné dopravné lietadlo po prvý raz vzlietlo v roku 1957, ale v roku 2013 prestalo komerčne prepravovať cestujúcich, takže E-3 sú tiež lietajúcimi príkladmi histórie letectva.

Kým lietadlo krúžilo a sledovalo okolie, posádka odhalila vzdialené ruské lietadlo včasného varovania letiace nad Azovským morom, mnoho stoviek kilometrov ďaleko. Ruské lietadlo zrejme tiež zistilo prítomnosť francúzskeho lietadla AWACS, pretože senzory nainštalované na trupe zachytili signály ruského radaru.

„Vieme, že nás vidia a oni vedia, že my vidíme ich. Dá sa povedať, že je to istý druh dialógu,“ poznamenal druhý pilot, major Romain.

 NATO má tiež vlastnú flotilu 14 lietadiel AWACS, rovnako typu E-3. Môžu podľa aliancie odhaliť nízkoletiace ciele na vzdialenosť až 400 kilometrov, v prípade vysokoletiacich cieľov ešte o ďalších 120 kilometrov ďalej. Hovorí sa, že jeden AWACS dokáže sledovať oblasť veľkosti Poľska a tri môžu pokryť celú strednú Európu.

Francúzske stroje AWACS, schopné dvanásťhodinových letov bez dopĺňania paliva, sa neobmedzujú len na misie pre NATO. Očakáva sa, že budú nasadené v rámci rozsiahlej operácie zabezpečujúcej bezpečnosť pre olympijské hry v Paríži. Môžu svojimi radarmi zaobstarať to, čo podplukovník Richard nazval „pohľad božieho oka“.

Ruskí piloti občas dávali najavo, že sa im nepáči, keď ich niekto sleduje. V roku 2022 vypustila ruská stíhačka raketu blízko britského prieskumného lietadla RC-135 Rivet Joint, ktoré letelo nad medzinárodnými vodami Čierneho mora, uviedla britská vláda. Americká vláda zverejnila v marci 2023 zábery ruskej stíhačky, ktorá vypustila palivo na prieskumný dron amerického letectva. Dron sa zrútil do Čierneho mora.

Lietadlá Rivet Joint sú obzvlášť schopné špionážne stroje a Rusi „naozaj nenávidia“ ich schopnosť monitorovať vojnu proti Ukrajine, uviedol Justin Bronk z londýnskeho analytického strediska Royal United Services Institute.

 Okrem zhromažďovania spravodajských informácií v reálnom čase, ktoré by teoreticky mohli zdieľať s ukrajinskými partnermi, tieto lietadlá poskytujú „fantastický pohľad na to, ako ruské sily skutočne fungujú v skutočnej vojne“, povedal Bronk v telefonickom rozhovore. „Samozrejme, že Rusi zúria,“ dodal.

NATO tiež vysiela stíhačky, aby zachytili ruské lety. Uvádza sa, že spojenecké lietadlá v roku 2022 podnikli viac ako 500 vzletov, aby zachytili ruské lietadlá, ktoré sa odvážili blízko ku vzdušnému priestoru NATO. V roku 2023 počet takýchto vzletov podľa aliancie klesol na vyše 300.

 Tento pokles možno čiastočne vysvetliť posilnením ukrajinskej protivzdušnej obrany; hrozba zostrelenia zjavne urobila ruských pilotov opatrnejšími. NATO tiež vlani zaznamenalo menší počet pilotovaných ruských letov nad západnou časťou Čierneho mora. NATO tvrdí, že prevažná časť vzdušných stretnutí medzi lietadlami NATO a Ruska bola bezpečná a profesionálna a že ruské stroje sa len zriedka a krátkodobo dopustili narušenia vzdušného priestoru aliancie.

Na palube francúzskeho lietadla druhý pilot uviedol, že ruské lietadlá už dlho „nezachytili“ francúzske AWACS. Ak by sa tak stalo, francúzski piloti sa pokúsia zmierniť akékoľvek napätie. „Naše rozkazy znejú, že máme zostať pasívni. Civilne povedané – slušní,“ povedal major Romain./agentury/

X X X

Čakajú svet v roku 2024 Putinove víťazstvá i nepokoje v Amerike?

 Šéfa Kremľa Vladimira Putina čakajú v polovici marca prezidentské voľby. Je očividné, že v tom čase bude naďalej viesť krvavú vojnu proti Ukrajine.

Na začiatku svojej vlády Putin do istej miery aspoň manažoval zdanie demokracie. No Rusko sa už zmenilo na volebnú diktatúru. Zásadným spôsobom k tomu prispela agresia proti Ukrajine, ktorá dala režimu ďalšiu zámienku brutálne vystúpiť proti každej známke nespokojnosti a kritiky.

 Ak sa teda Putin (71) volieb dožije, určite ich vyhrá. A šancu na aspoň istú formu víťazstva má i na Ukrajine. Ruský diktátor sa bude v roku 2024 spoliehať na politickú únavu spojencov Kyjeva z vojny a na politikov, ako sú maďarský premiér Viktor Orbán či slovenský predseda vlády Robert Fico, ktorí budú vojenskú podporu pre Kyjev naďalej spochybňovať.

Vládca Kremľa bude chcieť do prezidentských volieb zaznamenať aspoň nejaké úspechy na bojisku, ale je celkom možné i to, že sa Západ bude usilovať vtiahnuť do rokovaní. Ako však na sociálnej sieti Twitter (X) pripomenul autor knihy Putin verzus ľud Sam Greene, Putinovi nejde o skutočné mierové vyjednávania, ale o oslabenie pomoci pre Kyjev.

„Putin vie, že ak sa rozhovory začnú, Západ bude chcieť, aby boli úspešné, a pravdepodobne bude mať nechuť urobiť čokoľvek, čo by mohlo podkopať tento úspech – ako napríklad poskytnutie nových zbraňových systémov Ukrajine alebo urýchlené členstvo v NATO. Už len to je dostatočný dôvod na to, aby Putin rokoval,“ napísal Greene.

 Celý svet bude 5. novembra sledovať, ako dopadne súboj o Biely dom.

„Zhnite v pekle!“ odkázal vo vianočnom pozdrave republikán Donald Trump svojim kritikom. Je takmer isté, že krajne pravicový populistický miliardár zvíťazí v primárkach svojej strany, ktoré odštartujú 15. januára v štáte Iowa.

Prezidentské voľby v USA tak budú s najväčšou pravdepodobnosť zápasom Trumpa so súčasným demokratickým prezidentom Joeom Bidenom. Republikán čelí mnohým právnym problémom a so stále väčšou vervou šíri klamstvá a konšpirácie, keď tvrdí, že víťazstvo vo voľbách v roku 2020 mu ukradli.

Či už Trump vyhrá, alebo prehrá súboj o Biely dom, existujú obavy, že časť spoločnosti to ešte viac zradikalizuje, čo môže viesť až k občianskym nepokojom. Samotný republikán tvrdí, že bude diktátorom. Ale vraj len na jeden deň.

A aký postoj by zaujal Trump ako prezident k ruskej vojne proti Ukrajine? Dá sa očakávať, že by chcel utlmiť až zastaviť podporu pre Kyjev, veď šéfa Kremľa Vladimira Putina takmer vôbec nekritizuje.

 Prekvapivý teroristický útok radikálov z palestínskeho hnutia Hamas na Izrael 7. októbra okamžite viedol k odvete. V Pásme Gazy už podľa miestnych úradov zahynulo viac ako 21-tisíc ľudí. Hoci počty obetí nie je vždy možné overiť, je medzi nimi aj veľmi veľa detí.

Izrael bude určite naďalej čeliť výzvam, aby pribrzdil svoju operáciu a v oveľa väčšej miere chránil civilistov. Problémom sú aj čoraz častejšie nepriame i otvorené výzvy na (ne)dobrovoľné vysťahovanie Palestínčanov. Konflikt v Gaze okrem toho môže prerásť do regionálnej vojny. A nepomáha ani to, že na čele krajiny zostáva premiér Benjamin Netanjahu.

„Musí byť politicky zničený, inak s ním Izrael padne,“ jasne pre denník Haarec reagoval Alon Pinkas, zahraničnopolitický poradca viacerých izraelských predsedov vlády.

 Vlaňajšok bol najhorúcejším rokom v histórii pravidelných meraní, teda za 174 rokov. Klimatické zmeny prispievajú k tomu, že mnohé prírodné katastrofy, ktoré súvisia s počasím, sú dlhšie a ničivejšie. To už má a bude naďalej mať zásadné ekonomické, politické i bezpečnostné vplyvy.

„Keď sa pozrieme na to, čo sa dialo počas letných mesiacov alebo na jeseň, tak stále lámeme rekordy. Máme buď najteplejšie mesiace, alebo mesiace s najväčším počtom prírodných katastrof,“ pripomenul nedávno pre Pravdu Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie, ktorý má na starosti Európsku zelenú dohodu.

 „Úroveň skleníkových plynov je rekordne vysoká. Globálne teploty sú rekordne vysoké. Nárast hladiny morí je rekordne vysoký. Úroveň antarktického morského ľadu je rekordne nízka,“ zdôraznil koncom novembra Petteri Taalas, generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie.

Napriek tomu sa klimatické zmeny stali súčasťou politického boja. Populistická pravica i ľavica si z nich urobili nástroj, ako vystrašiť ľudí, že prechod na bezuhlíkové hospodárstvo zasiahne nielen do ich spôsobu života, ale vraj priamo do ich občianskych práv.

Tento trend sa týka aj Slovenska a viacerých predstaviteľov súčasnej vlády. A je vysoko pravdepodobné, že klimatická kríza a boj proti nej bude výrazným motívom volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v Európskej únii v júni./agentury/

X X X

Šefčovič: Časti sveta budú neobývateľné a utečenci sa pohnú. Musíme so zelenou dohodou uspieť

 V Bruseli mu hovoria aj pán Oprav to (Mr. Fix it) či Maroš Implementovič. Slovenského výkonného podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča práve vplyvný portál Politico zaradil na šieste miesto, keď vybral 28 najvplyvnejších Európanov. Najdlhšie slúžiaci eurokomisár v histórii má na starosti Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad. Už dnes sa v Dubaji začína globálna konferencia o zmene klímy COP28. Pre Pravdu Šefčovič opísal, ako musí Európska únia bojovať s prehrievaním planéty, i to, čo si v Bruseli myslia o novej vláde.

Výkonný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič

X Počas svojho mandátu ste sa od roku 2019 v rámci Európskej komisie už tri razy sťahovali. Teraz máte na starosti Európsku zelenú dohodu, čo je aj z politického hľadiska obrovská téma. Čo to znamená pre Slovensko so silným priemyslom? Zaznievajú i názory, že sme malá krajina, na ktorej nezáleží.

Určite je to obrovská téma. Keby som mal zelenú dohodu charakterizovať, povedal by som, že je to na jednej strane nevyhnutnosť, a na strane druhej pre Európu a Slovensko obrovská príležitosť. Keď sa pozrieme na to, čo sa dialo len v tomto roku počas letných mesiacov alebo i teraz na jeseň, tak neustále lámeme rekordy. Máme buď najteplejšie mesiace alebo mesiace s najväčším počtom prírodných katastrof. Európska komisia v lete po prvýkrát v histórii musela spustiť krízový mechanizmus civilnej pomoci v tom istom čase pre dve rôzne krajiny. V prípade Slovinska pre obrovské povodne a v Grécku vzhľadom na mohutné požiare. Má to i ekonomické dôsledky. Grécko prišlo o 22 percent ročnej produkcie v poľnohospodár­stve. A vplyv na životy ľudí je nezmerateľný. S prílišnými horúčavami má napríklad veľké problémy staršie obyvateľstvo. Z hľadiska klimatickej matematiky sme hlboko pod cieľom, ktorý sme si stanovili ako svetové spoločenstvo, a to, že by sme sa nemali prehrievať o viac ako 1,5 stupňa Celzia. Napriek tomu vidíme, čo sa nám deje s počasím a klímou. Môžeme si len predstaviť, ako dramaticky by vyzeral život na našej planéte, keby sme sa prehriali o dva, respektíve o tri stupne. Myslím si, že aj ľudia na Slovensku si to veľmi dobre uvedomujú. V podstate celé leto som strávil doma, čiže človek vníma z roka na rok, ako teplota stúpa a vody ubúda. Znamená to, samozrejme, stále väčšie výzvy pre ľudí i pre naše hospodárstvo. Čiže to by som povedal o tej nevyhnutnosti. Z druhej strany, keď sa pozrieme na to, ako sa zmenila geopolitická a ekonomická situácia, vidíme obrovský a tvrdý konkurenčný boj, ktorý je záležitosťou niekoľkých posledných rokov.

X Čoho sa týka?

Súvisí najmä s technológiami budúcnosti a tie sú v podstate všetky spojené s ekológiou, čistým priemyslom a zelenými technológiami. Hovoríme o tom, kto bude konkurencieschopný vo výrobe fotovoltických panelov, kto dokáže dostať na trh cenovo dostupné elektromobily a kto bude vedieť vyrobiť čistý vodík v potrebnom množstve a za nízku cenu. Samozrejme sa to tiež týka toho, kto bude disponovať kritickými surovinami, ktoré sú na tieto technológie potrebné. Zároveň musíme riešiť modernizáciu energetickej infraštruktúry, aby sme dokázali čistú energiu, ktorú nám obnoviteľné zdroje vyprodukujú, aj prepraviť. Či už do priemyselných podnikov alebo do domácností. Vidíme, na čo sú zamerané obrovské podporné programy vo svete, ako je protiinflačný zákon v USA alebo mohutná subvenčná politika, ktorú vedie Čína.

 X Hovoríme teda, že sa snažíme týmito opatreniami zachrániť budúcnosť ľudstva, ale je to i konkurenčný súboj dokonca s Americkou, ktorá je najbližším partnerom EÚ?

Je to viditeľné na obrovských dotáciách, ktoré v USA či Kanade fungujú na princípe daňových úľav. Sú naozaj zamerané na odvetvia priemyslu, v ktorých Európa doteraz v podstate dominovala. Či je to výroba batérií alebo produkcia elektromobilov a s tým sú spojené všetky čisté technológie. Americkí predstavitelia hovoria, že ich tradičný Hrdzavý pás (Rust Belt, čo je región v USA, ktorému dominoval priemysel, pozn. red.) sa má zmeniť na Batériový pás. Spojené štáty robia všetko možné preto, aby tieto technológie budúcnosti, a nie sú to len zelené, ale aj digitálne technológie, vybudovali na domácej pôde. Sme tiež svedkami obrovskej expanzie, ktorú podporuje veľkými subvenciami Čína. Peking sa export usiluje čoraz viac smerovať do Európy, pretože vývoz do USA je komplikovaný. Dostali sme sa do veľmi náročnej situácie a do veľmi zložitého konkurenčného prostredia. Aj preto je jednou z oblastí, ktorej sa teraz veľmi intenzívne venujem, pravidelná komunikácia s priemyslom. Pre mňa je úplne jednoznačné, že dekarbonizácia v Európe musí ísť ruka v ruke s reindustria­lizáciou.

X Čiže si myslíte, že je to možné spojiť? Počul som o vás v Európskom parlamente, že vás vnímajú ako niekoho, kto sa usiluje vízie, ktoré máme, preniesť do praxe. Ale asi musíme robiť aj nepopulárne veci, ktoré do istej miery menia to, ako je nastavená ekonomika zameraná na hospodársky rast.

Čísla jednoznačne potvrdzujú, že to možné je, a Európa v tom bola lídrom. Dá sa povedať, že sme to začali rátať od roku 1995. Odvtedy sme znížili celkové emisie oxidu uhličitého o 32,5 percenta. Ale zároveň sa nám podarilo vygenerovať hospodársky rast vo výške 67 percent HDP. Je možné to vnímať aj z hľadiska týchto tradičných ukazovateľov. Za posledné dve desaťročia zamestnanosť a rast v zelených odvetviach už predbehli zamestnanosť i rast v tradičných priemyselných odvetviach. Dnes už nevedieme diskusie či spory, na čom je založená ekonomická budúcnosť. Skôr pred nami stojí veľká výzva, aby sme vo veľmi ostrom konkurenčnom boji priemysel v Európe nielen udržali, ale zároveň, aby sme mu vytvorili také podmienky, aby sa mohol rozvíjať a prosperovať. Je to moje posolstvo na každom stretnutí s predstaviteľmi priemyslu. Hovorím im, že Európska únia je pripravená za nich bojovať. A používam výraz bojovať. Chceme, aby sa vysoko kvalitné pracovné miesta a budúcnosť priemyslu s vysokou pridanou hodnotou formovali v Európe. Ako som povedal, je to ostrý konkurenčný boj, a EÚ sa musí s týmto tlakom vyrovnať. Preto musíme oveľa viac spolupracovať s priemyslom, aby sme mu vytvorili také podmienky, aby to bolo možné.

X No potrebná je určite i komunikácia s občanmi.

Hovoril som o nej aj pri híringu v Európskom parlamente, keď som prezentoval pohľad na to, ako zvládnuť moje portfólio. Jednoznačne som podčiarkol, že musíme oveľa viac zaangažovať do týchto diskusií občanov v Európe. Bolo by to vo forme zelených dialógov, ktoré navrhujem. Ale musíme sa rozprávať i s priemyslom, ktorý najviac zasiahne prechod na zelené hospodárstvo. Cítim napätie, ktoré je v spoločnosti nielen na Slovensku, ale v podstate v celej EÚ. Európania práve prekonávajú veľmi zložité obdobie. Všetci sme dramaticky prežívali covidovú pandémiu a s ňou spojené ekonomické obavy. Potom prišla vojna na Ukrajine a raketový nárast cien energií a vysoká inflácia. Teraz sme, samozrejme, svedkami tragických udalostí, ktoré sa zase odohrávajú veľmi blízko pri európskych hraniciach v Izraeli a na palestínskych územiach. Spoločnosť má obavy, či dokážeme udržať životné štandardy a čo s nákladmi na živobytie, ktoré ohrozujú vysoké ceny energií. Prostredníctvom zelených dialógov chceme ukázať, že na politických postoch nielen rozdávame recepty, ale si aj vypočujeme, ako ľudia toto nové obdobie vnímajú a čo nám hovoria. A ak je potrebné, mali by sme urobiť niektoré zmeny alebo prispôsobiť isté opatrenia. Považujem za absolútne kľúčové, aby sme nestratili podporu pre zelenú ekonomiku, ktorá bola v Európe tradične veľmi vysoká. Dá sa to, samozrejme, dosiahnuť tak, že budeme pripravení nielen predkladať riešenia, ale budeme počúvať a veľmi citlivo reagovať na ekonomické a sociálne obavy ľudí. Zelená transformácia nastane len vtedy, keď bude sociálne spravodlivá.

X Čo by sa stalo, keby sa to nepodarilo?

Samozrejme, bude veľmi dôležité, aby sme v tomto boji nezostali ako Európania osamotení. Zelená európska diplomacia beží na plné obrátky. Pripravujeme sa na klimatickú konferenciu COP28, ktorá sa koná v Dubaji. Budú to veľmi zložité vyjednávania i preto, že vzťahy medzi liberálnymi západnými demokraciami a krajinami globálneho Juhu sú dosť napäté. Je to pre geopolitické konflikty, cez ktoré prechádzame, ale takisto sú tu obrovské očakávania týkajúce sa toho, čo rozvinutejšie krajiny môžu ešte priniesť k rokovaciemu stolu. Európa si plní všetky svoje povinnosti v súvislosti so znižovaním emisií či finančnými transfermi, ku ktorým sme sa zaviazali ako vyspelé ekonomické spoločenstvo už pred niekoľkými rokmi. Preto apel ohľadne nejakých ďalších finančných prostriedkov zaznieva smerom k USA, Číne či krajinám Perzského zálivu. Každý, kto môže pomôcť rozvojovým štátom, aby postupne prechádzali na zelenšie technológie, by mal k tomu prispieť. Ak by sme neuspeli, obávam sa, že sa bude iba zhoršovať trend, ktorý vidíme každý rok najmä v oblasti živelných katastrof. Už to nebudú len problémy v lete, ale aj na jar, v jeseni a v zime. Čiže sa môžeme dostať do cyklu takýchto dramatických udalostí. Viem si predstaviť, že to, samozrejme, bude mať dôsledky na hospodárstvo a budeme mať novú kategóriu klimatických utečencov. Už momentálne sme svedkami obrovských pohybov vo východnej Ázii či v Afrike. Oblasti na týchto svetadieloch sa už stávajú neobývateľnými pre obrovské suchá a zvyšujúce sa teploty. Musíme pokračovať v globálnom úsilí, aby sme tomu zamedzili. Zároveň musíme nájsť spôsob, ako to urobiť tak, aby ľudia, ktorých sa to najviac týka, boli presvedčení, že sa to deje sociálne spravodlivým a férovým spôsobom. Že je to zo stredno- a dlhodobého hľadiska tendencia, ktorú treba podporovať, lebo prinesie nový ekonomický rast, vysoko kvalitné pracovné miesta a, samozrejme, lepšie životné prostredie.

X Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v septembri v prejave o stave EÚ povedala, že eurokomisia sa pozrie na dovoz lacných čínskych elektromobilov do Európy. Ako ďaleko sa už pohla táto procedúra?

Bol to veľmi dôležitý krok, lebo čínska subvenčná politika je z hľadiska únie veľmi netransparentná. Elektrické autá z Číny výrazne nastúpili na európske trhy. Očakáva sa, že z nulového podielu spred niekoľkých rokov sa môžu dostať až na 18 percent v priebehu roka až dvoch. Sme presvedčení, že to nie je spôsobené len kvalitou, ale aj tým, ako lacno sa tieto vozidlá vyrábajú. Procedúra je založená na veľmi dôslednom posudzovaní všetkých možných subvencií a podporných programov. Bude trvať asi rok a na základe tejto analýzy a aj po konzultáciách s členskými krajinami prijmeme opatrenia, ktoré budú adekvátne na to, aby sme v tomto odvetví dosiahli určitú rovnováhu. Moji kolegovia viackrát navštívili Čínu a ja mám tiež absolvovať dialóg s čínskymi partnermi na vysokej úrovni. Onedlho budeme mať summit EÚ – Čína a bude to určite jedna z tém, o ktorých sa budeme rozprávať.

X Spomenuli ste reindustrializáciu. Čo to znamená v praxi, respektíve, aký je priemysel budúcnosti?

V praxi to znamená, že skutočne musíme urobiť maximum pre to, aby sa priemyselný charakter, ktorý Európa vždy mala a ktorý z nej urobil ekonomickú veľmoc, zachoval, a aby sa transformoval na nové technológie budúcnosti. Teda na tie, ktoré budú zamerané na produkovanie čistej energie. Čiže veterný priemysel či solárnu energiu. Stojíme i pred veľkou výzvou na modernizáciu energetickej infraštruktúry. Všetky naše prepojenia budú musieť fungovať v oveľa väčších kapacitách a byť oveľa flexibilnejšie a musíme riešiť technológie spojené so skladovaním energie. Napríklad Poľsko v minulom roku odmietlo viac ako 3 500 žiadostí majiteľov fotovoltických zdrojov, lebo prenosová sústava nebola schopná túto energiu transportovať. Je to veľká výzva. Budeme musieť zaviesť nový prístup k tomu, ako budeme podporovať konkurencieschopnú udržateľnosť. Znamená to, že povedzme pri verejných obstarávania nemôže byť cena jediným kritériom, na základe ktorého budeme vyberať projekty do budúcnosti. Musí tam byť zohľadnené to, akú majú uhlíkovú stopu, ako sa dodržiavajú ľudské, environmentálne a iné štandardy. Nemôžeme európskych výrobcov trestať za to, že vyrábajú svoje výrobky najekologickejším spôsobom, a zároveň dovážať z tretích krajín produkty, ktoré tieto štandardy nespĺňajú.

X Z vyjadrení niektorých predstaviteľov novej slovenskej vlády vyplýva, že spochybňujú, že by ľudská činnosť spôsobovala klimatické zmeny, a zľahčujú tento problém. Obávate sa, že Slovensko môže byť zložitý partner pre vás, ale aj pre krajiny, ktoré jednoznačne podporujú prechod na zelenú ekonomiku?

Určite nie. Možno sa to na Slovensku nevie, ale naša krajina si počína veľmi dobre v súvislosti s prechodom na zelené technológie. Keď sa pozrieme na to, aký máme ekvivalent CO2 na obyvateľa, sme na úrovni 7,7 tony, čo je pod priemerom Európskej únie, v ktorej je to 8,4 tony. Slovensko patrí medzi producentov elektrickej energie s najnižšími emisiami. Po spustení ďalšieho bloku jadrovej elektrárne budeme mať v podstate dekarbonizovanú produkciu elektrickej energie. Takmer každý týždeň absolvujem rokovania so slovenskými firmami, ako sú Železiarne Podbrezová, US Steel, Duslo Šaľa a veľa iných firiem, ktoré prechádzajú na zelené technológie. Myslím si, že aj slovenský automobilový priemysel si uvedomuje, že rozhodnutie o tom, že budúcnosť je elektrická, padlo nielen na politickej úrovni, ale i na úrovni vedenia automobiliek. Som presvedčený, že ako sme boli mimoriadne silní vo vyrábaní najkvalitnejších áut na svete so spaľovacím motorom, tak Slovensko musí mať jednoznačnú ambíciu, že bude schopné produkovať najkvalitnejšie autá s elektrickým pohonom. Diskutuje sa o výrobe väčších baterkární a produkcii nových modelov. Tým Slovensko potvrdzuje, že ideme správnym smerom. Aj predstavitelia súčasnej vlády boli pri zrode toho, keď sa posledný banský región na hornej Nitre začal transformovať na nové technológie. Čiže by som povedal, že Slovensko v tejto oblasti žiadnym spôsobom nevybočuje. Možno je potrebné vo verejnej diskusii častejšie pripomínať príklady, v ktorých Slovensko dosahuje veľmi dobré výsledky. Hovorili sme už o tom, v ktorých priemyselných oblastiach sa skrýva budúca ekonomická perspektíva a vysoké platy, vysoká pridaná hodnota. Aj čísla, ktoré som spomenul, poukazujú na to, že Slovensko si v tom počína veľmi dobre.

X Vy patríte k európskym socialistom, ktorí suspendovali Smer i Hlas. Vnímajú v Bruseli nový slovenský kabinet ako možný problém pre EÚ?

Európska komisia má záujem o konštruktívne vzťahy s každou členskou krajinou. Hneď po nástupe novej vlády nasledovalo stretnutie na najvyššej úrovni so šéfkou EK ako i summit EÚ. Bolo to úplne štandardné. Som veľmi rád, že noví ministri sa už veľmi aktívne zúčastňujú rokovaní v Bruseli. Najmä otázka obrovského deficitu, ktorý vláda zdedila, ale aj čerpanie eurofondov, Plánu obnovy a mnohé iné témy sa dajú riešiť jedine v spolupráci s eurokomisiou. Som presvedčený, že z našej strany budeme robiť maximum, aby sme sa k týmto problémom postavili konštruktívne.

X Bolo správne, že Slovensko zastavilo vojenskú pomoc pre Ukrajinu?

Aj keď si pozriete závery Európskej rady, je v nich štandardný paragraf, ktorý sa vždy uplatňuje. Každá krajina má suverénne právo rozhodnúť sa, ako bude v otázkach bezpečnosti a obrany postupovať. V Bruseli si všetci uvedomujú, že Slovensko z vojenského hľadiska urobilo veľa a je naďalej pripravené poskytovať pomoc v humanitárnej oblasti, v energetike, v mnohých cezhraničných projektoch či pri odmínovaní. Verím, že vlády v Kyjeve a Bratislave nadviažu kontakty a že aj túto tému budú riešiť konštruktívne./agentury/

X X X

Kultové miesta: Secesný pavilón v košickom Mestskom parku postavili korčuliarom. Takto vyzeral

 Budova nemala v čase svojho vzniku obdobu. Do výstavby vtedy investovali približne 110-tisíc korún.

KOŠICE: Secesná budova v košickom Mestskom parku, bývalý Korčuliarsky pavilón desiatky rokov zarastal burinou a rozpadával sa. Národná kultúrna pamiatka z roku 1909 po viac ako 20 rokoch rekonštrukcie je vynovená a je v nej reštaurácia a kaviareň.

Korčuliarsky Pavilón

0 seconds of 2 minutes, 5 secondsVolume 0%

 

Budova dostala názov Villa Sandy a odkazuje na architekta a projektanta Júliusa Sándyho. Korčuliarsky pavilón vtedy v ešte vtedy Széchenyiho sade postavili podľa projektu tohto prešovského rodáka a budapeštianskeho staviteľa.

Svetoznámy architekt

Július Sándy, syn maliara Júliusa Sándyho staršieho, sa narodil v roku 1868 v Prešove. Kým naprojektoval Korčuliarsky pavilón, tak ešte ako študent Technickej univerzite v Budapešti pracoval v projekčnom ateliéri pre stavbu Parlamentu. Podieľal sa na stavbe Centrálneho trhoviska a Reformovaného kostola na námestí v Budapešti, navrhoval budovu Reformovaného gymnázia v meste Hódmezővásárhely.

Zavrieť reklamu

(článok pokračuje pod fotografiou)

11fotiek v galériiKorčuliarsky pavilónZdroj: FB Robert Molinary

Na Slovensku bol za prestavbou veže reformovaného kostola v Rimavskej Sobote, ale pripravil aj plány takmer 50 evanjelických kostolov. Navrhol aj prvú secesnú stavbu v Marosvásárhely v Sedmohradsku a zúčastňoval sa mnohých medzinárodných architektonických súťaží.

Prezliekarne aj koncerty

Košice svojou korčuliarskou históriou patria vôbec k najstarším na Slovensku a tiež i v bývalom Uhorsku. Prvý korčuliarsky spolok v meste zriadili nadšenci už v 70-tych rokoch 19.storočia. Korčuľovalo sa však na inom mieste, nie v súčasnom Mestskom parku. Tam sa presunuli korčuliari až 1888, keď vzniklo mestské klzisko. V tom čase vznikol aj Košický korčuliarsky a tenisový spolok, ktorého členovia uvažovali nad výstavbou budovy.

 Korčuliarsky secesný pavilón začali stavať ešte v roku 1907 a výstavbu ukončili v roku 1909. Ako jedna z prvých secesných stavieb v Košiciach a súčasne účelová športová budova nemala v čase svojho vzniku obdobu. Do výstavby vtedy investovali približne 110-tisíc korún. V pavilóne boli prezliekarne, spoločenská miestnosť a miestnosť na občerstvenie. Konali sa tam aj rôzne koncerty a spoločenské podujatia.

Okrem novej budovy vzniklo aj nové klzisko a pribudli aj tenisové kurty. Od roku 1911 sa o pavilón začal starať Mestský okrašľovací spolok.

Až do vybudovania štadiónu

V medzivojnom období, po vzniku Československa, sa začal hrať v Mestskom parku aj hokej. Bol obľúbeným športom českých úradníkov, ktorí pracovali v Košiciach.

 Po II. svetovej vojne dostal park názov Petrov sad. Klzisko obnovili a spravovala ho sokolská jednota. Hokejové stretnutia sa tam hrávali dlhé roky, kde sa v zime časť tenisových kurtov premenila na ľadovú plochu s mantinelmi a časť na verejné klzisko. Všetko záviselo od počasia a v niektorých rokoch ani nemohli dokončiť pravidelné súťaže.

Začiatok úpadku Korčuliarskeho pavilónu nastal až koncom 60-tych rokov 20.storočia. Vtedy v Košiciach otvorili nový zimný štadión pre hokejistov, krasokorčuliarov a verejnosti.

„Nový zimný štadión má umelú ľadovú plochu a celková hodnota tejto investície presiahla tri milióny korún,“ písalo sa v agentúrnej správe z roku 1959. Štadión mal kapacitu 3000 divákov. Až do roku 1964 nebol zastrešený.

Postupná skaza

V Mestskom parku, vtedy Petrovom sade, už zostali iba tenisové kurty. Slúžil ešte ako účelová budova ako sklad, bolo v ňom sídlo tenisového spolku a malá atletická hala. Pavilón dlhé roky zostal nevyužitým a chátral. V 70-tych rokoch necitlivá prestavba narušila pôvodný vzhľad budovy. V roku 1998 asanovali úsek východného krídla budovy, ktorá bola v zdevastovanom stave.

 Národná kultúrna pamiatka patrila v minulosti mestu. Po zadlžení Košíc vtedajším primátorom a neskôr prezidentom Rudolfom Schusterom sa podobne ako množstvo iných budov založila v prospech bánk. Za jeho nástupcu Zdenka Trebuľa Korčuliarsky pavilón predali, kúpil ho košický podnikateľ Dušan Mach. Býva v kontroverznom nebytovom športovo-relaxačnom apartmáne domu na druhej strane Mestského parku. Susedom im bol už zosnulý predseda parlamentu Pavol Paška. Jeho spoločnosť City Park Center vlastní aj tenisový areál s rozlohou okolo 12-tisíc metrov štvorcových.

Pod dohľadom pamiatkarov

S rekonštrukciou bývalého Korčuliarskeho a tenisového pavilónu sa začalo v roku 2012, no práce na jej obnove trvali dlhšie.

„Záchrana a obnova tak jedinečnej secesnej stavby, ktorú sme prevzali v zdevastovanom stave, si vyžiadala mnoho úsilia, času a investícií zo súkromných zdrojov. Sme šťastní, že sa nám to po viac ako dvadsiatich rokoch úprimnej snahy o zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva podarilo,“ povedala Ivana Halászová, marketingová manažérka Villa Sandy.

(článok pokračuje pod fotografiou)

11fotiek v galériiVilla SandyZdroj: Robo Hakl/aktuality.sk

Rekonštrukcia prebiehala pod prísnym dohľadom pamiatkového úradu. S prácami sa začalo pred viac ako dvadsiatimi rokmi, okolo roku 2000 prebiehal najprv pamiatkový a reštaurátorský prieskum. Museli zmeniť územný plán aj vypracovať projektovú dokumentáciu.. Až potom sa začala samotná záchrana a oprava Korčuliarskeho pavilónu.

 „Našou snahou bolo dodržiavať všetky podmienky stanovené pamiatkarmi a budovu obnoviť do stavu, aby vyzerala presne ako v roku 1909,“ doplnila Halászová.

Dôležité bolo podľa nej dodržanie farebnosti budovy, ale aj úprav interiéru alebo exteriéru.

„Podľa dobových fotografií, ktoré sa zachovali, sa nám podarilo zrekonštruovať aj vežičky tejto národnej kultúrnej pamiatky. Pôvodne boli z dreva, a preto sa po čase rozpadli.“

Náklady na konštrukciu národnej kultúrnej pamiatky presiahli sumu štyri milióny eur.

Reštaurácia aj hotel

Historická budova sa delí na kaviarenskú a reštauračnú časť. Sprístupnili aj podzemné parkovisko s kapacitou viac ako 90 parkovacích miest. Nasledovať bude otvorenie celoročného exteriérového kiosku, ktorý ponúkne „parkfood-ový“ koncept autentických jedál pripravovaných na živom ohni.

 „Ďalšie časti rezortu, vrátane prvého 5 hviezdičkového hotela v regióne, wellness, dvoch nových reštauračno-kaviarenských prevádzok, plánujeme otvoriť v priebehu roka 2024,“ informoval Branislav Kováč, generálny manažér rezortu.

Od budúcej sezóny má byť prístupná aj ľadová plocha, v areáli sú už v súčasnosti tenisové kurty

X X X

Nehodu ruského súkromného lietadla na severe Afganistanu prežili štyria ľudia

Dvaja zo šiestich ľudí na palube neprežili sobotňajšiu haváriu ruského súkromného lietadla v hornatej oblasti na severovýchode Afganistanu. Na sociálnej sieti X o tom v nedeľu informoval hovorca vládnuceho hnutia Taliban Zabihulláh Mudžáhid.

 Ruský letecký úrad (Rosaviacija) uviedol, že lietadlo typu Dassault Falcon 10 zmizlo z radarov v sobotu večer. Podľa predbežných informácií boli na jeho palube štyria členovia posádky a dvaja cestujúci.

Malé dopravné lietadlo smerovalo zo štátu Goa na východe Indie na Medzinárodné letisko Žukovskij v Moskve. Podľa správ ruských štátnych médií všetky osoby v lietadle boli občania Ruska vo veku od 26 do 65 rokov.

Miestni predstavitelia uviedli, že lietadlo narazilo do hory v provincii Badachšán, ktorá hraničí s Pakistanom, Tadžikistanom a Čínou. Lietadlo spadlo v ťažko prístupnej hornatej oblasti v provincii, ktorú pretína pohorie Hindúkuš s vrcholmi dosahujúcimi výšku až 7-tisíc metrov. „Informovali nás o tom miestni,“ povedal agentúre AFP k havárii úradník provincie Badachšán zodpovedný za komunikáciu.

Jedným z pasažierov bola vážne chorá žena, ktorá mala byť letecky prevezená na ošetrenie do Ruska. Jej prevoz podľa agentúry RIA Novosti zaplatil jej manžel.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie začal trestné stíhanie pre porušenie predpisov týkajúcich sa bezpečnosti letectva. Lietadlu podľa výboru zlyhali oba motory a posádka 25 minút predtým, ako stroj zmizol z radaru, hlásila, že jej dochádza palivo a musí pristáť v Tadžikistane./agentury/

X X X

Kľačali ste pred Ficom, tvrdil Danko, len fňukáte, oponoval Korčok. Kandidáti na prezidenta sa v Markíze hádali a obviňovali

Fňukáte, celý čas nariekate, váš žáner je komédia, tvrdil Ivan Korčok. A vy ste sa strčili do zadnej časti Sulíkovi, aby ste sa stali ministrom, hovoril zasa Andrej Danko.

Súboj prezidentských kandidátov Ivana Korčoka a Andreja Danka, ktorý dnes v relácii Na telo odvysielala televízia Markíza, priniesol množstvo osobných útokov, obvinení a hádok. Korčok s Dankom diskutovali o celom spektre tém, zhodu nenašli ani v jednej.

Šéf SNS musel vysvetľovať, prečo krátko po svojej nehode tvrdil, že nebol zranený, no už po dvoch dňoch tvrdil, že sa „zranil veľmi“. Danko vysvetľoval, že sa mu pri nehode zlomil zub, ktorý mu však hneď ráno zalepili.

Preto bol vraj „celý šťastný“ a keď sa ho ráno redaktor pýtal na zranenia, povedal, že žiadne nemal. Danko tiež hovoril, že fúkaniu sa nevyhýbal, policajtov klopať na dvere nepočul a nebol na nich vulgárny.

Korčok pripustil, že nehoda sa môže stať každému, problém je však podľa neho najmä v tom, čo nasledovalo potom.

Váš žáner je komédia

„Vyslal signál občanovi a ukázal obraz slovenskej politiky. To nie je v poriadku a myslím si, že to najjednoduchšie, čo by mal urobiť, je, že by mal odstúpiť,“ reagoval exminister zahraničia, ktorý kandiduje s podporou SaS aj PS.

Danka Korčokov postoj rozhorčil a obvinil ho, že „kľačal pred Ficom“, aby z neho spravil veľvyslanca v USA. Korčok sa stal veľvyslancom v Spojených štátoch v septembri 2018, teda v čase vlády Smeru, SNS a Mostu.

Historku o tom, ako mal Korčok kľačať v kancelárii, líder SNS zopakoval viackrát v priebehu relácie. Neskôr tiež dodal, že prosil nielen predsedu Smeru Roberta Fica, ale aj Petra Pellegriniho a aj jeho osobne, aby ho poslali do Spojených štátov.

Korčok to označil za klamstvo. „Vy si myslíte, že vždy zafunguje to, že tu vylejete vedro špiny a my ho budeme zbierať. Toto, čo predvádzate, je to, čo robíte v politike od začiatku, grobianstvo. Viete, čo robíte? Fňukáte, celý čas nariekate. (…) Váš žáner je komédia a klamstvo v priamom prenose,“ oponoval Korčok.

Ako malý chlapec

Predsedu SNS reakcia Korčoka podráždila ešte viac. Obvinil ho, že to on „fňukal“ v jeho kancelárii a vraj nie raz. „Fňukali ste ako malý chlapec, lebo ste chceli byť veľvyslanec,“ zopakoval.

Korčokovi tiež vytkol, že z neho srší arogancia, nikdy v živote nič neriešil a len kľačal pred Ficom aj Mečiarom. „A potom ste sa strčili do zadnej časti Sulíkovi, aby ste sa stali ministrom,“ dodal.

„Viete, čo vás ženie dopredu? Vaša kariéra, túžba po uznaní. Na rozdiel od vás ja som si svoj post v SNS musel oddrieť,“ dodal Danko a Korčokovi bez dôkazov predhodil, že kandiduje len preto, lebo mu to povedali Američania.

Obaja kandidáti nedokázali nájsť spoločnú reč ani pri témach, ako sú protesty ľudí, novela Trestného zákona či naša zahraničná politika.

Kto nás valcuje

Kým Danko označil vystúpenie prezidentky Zuzany Čaputovej v parlamente k chystanej novele Trestného zákona za „hlúposť“, Korčok vyhlásil, že súhlasí so všetkými jej vecnými výhradami.

Bránil tiež kroky opozície, ktorá obštrukciami v parlamente dosiahla oddialenie schválenia novely, a teda aj zrušenie špeciálnej prokuratúry. Korčok povedal, že stojí za protestujúcimi, Danko hovorí, že vidí „predprípravu majdanu“.

Reč bola aj o návšteve premiéra Fica v Budapešti, kde sa stretol s Viktorom Orbánom. Korčok návštevu schvaľuje, tvrdí však, že Fico mal v metropole Maďarska jasne povedať, aby už z úst maďarského premiéra nikdy nezazneli výroky, ako že Slovensko sú len odtrhnuté územia.

„Viete, títo slniečkari by chceli, aby sme sa vracali do krívd slovensko-maďarských vzťahov. Ale nás dnes valcuje Brusel,“ reagoval Danko.

Fejkoví vlastenci

„Slovensko neohrozujú slniečkari, ale takíto fejkoví vlastenci ako vy. Slovensko nevalcuje Brusel, ale takýto typ politikov ako vy, ktorí na čelo národného parku dávate pytliakov,“ bránil sa Korčok. „Vy ste kariérny sluha slúžiaci komukoľvek,“ nedal sa predseda národniarov.

Danko tiež Korčokovi radil, akým by mal byť prezidentom – skúseným, charizmatickým, takým, ktorý prešiel svet a nepoklonkoval sa.

„Mnohé veci spĺňate, ale v mnohých ste pozadu,“ povedal. Korčok reagoval, že chce byť prezidentom, ktorý bude rovnováhou moci v štáte, no chce sa uchádzať aj o hlasy koaličných voličov, aktuality.sk

X X X

Kultové miesta: Secesný pavilón v košickom Mestskom parku postavili korčuliarom. Takto vyzeral

 Budova nemala v čase svojho vzniku obdobu. Do výstavby vtedy investovali približne 110-tisíc korún.

KOŠICE: Secesná budova v košickom Mestskom parku, bývalý Korčuliarsky pavilón desiatky rokov zarastal burinou a rozpadával sa. Národná kultúrna pamiatka z roku 1909 po viac ako 20 rokoch rekonštrukcie je vynovená a je v nej reštaurácia a kaviareň.

Budova dostala názov Villa Sandy a odkazuje na architekta a projektanta Júliusa Sándyho. Korčuliarsky pavilón vtedy v ešte vtedy Széchenyiho sade postavili podľa projektu tohto prešovského rodáka a budapeštianskeho staviteľa.

Svetoznámy architekt

Július Sándy, syn maliara Júliusa Sándyho staršieho, sa narodil v roku 1868 v Prešove. Kým naprojektoval Korčuliarsky pavilón, tak ešte ako študent Technickej univerzite v Budapešti pracoval v projekčnom ateliéri pre stavbu Parlamentu. Podieľal sa na stavbe Centrálneho trhoviska a Reformovaného kostola na námestí v Budapešti, navrhoval budovu Reformovaného gymnázia v meste Hódmezővásárhely.

Na Slovensku bol za prestavbou veže reformovaného kostola v Rimavskej Sobote, ale pripravil aj plány takmer 50 evanjelických kostolov. Navrhol aj prvú secesnú stavbu v Marosvásárhely v Sedmohradsku a zúčastňoval sa mnohých medzinárodných architektonických súťaží.

Prezliekarne aj koncerty

Košice svojou korčuliarskou históriou patria vôbec k najstarším na Slovensku a tiež i v bývalom Uhorsku. Prvý korčuliarsky spolok v meste zriadili nadšenci už v 70-tych rokoch 19.storočia. Korčuľovalo sa však na inom mieste, nie v súčasnom Mestskom parku. Tam sa presunuli korčuliari až 1888, keď vzniklo mestské klzisko. V tom čase vznikol aj Košický korčuliarsky a tenisový spolok, ktorého členovia uvažovali nad výstavbou budovy.

 Korčuliarsky secesný pavilón začali stavať ešte v roku 1907 a výstavbu ukončili v roku 1909. Ako jedna z prvých secesných stavieb v Košiciach a súčasne účelová športová budova nemala v čase svojho vzniku obdobu. Do výstavby vtedy investovali približne 110-tisíc korún. V pavilóne boli prezliekarne, spoločenská miestnosť a miestnosť na občerstvenie. Konali sa tam aj rôzne koncerty a spoločenské podujatia.

Okrem novej budovy vzniklo aj nové klzisko a pribudli aj tenisové kurty. Od roku 1911 sa o pavilón začal starať Mestský okrašľovací spolok.

Až do vybudovania štadiónu

V medzivojnom období, po vzniku Československa, sa začal hrať v Mestskom parku aj hokej. Bol obľúbeným športom českých úradníkov, ktorí pracovali v Košiciach.

 Po II. svetovej vojne dostal park názov Petrov sad. Klzisko obnovili a spravovala ho sokolská jednota. Hokejové stretnutia sa tam hrávali dlhé roky, kde sa v zime časť tenisových kurtov premenila na ľadovú plochu s mantinelmi a časť na verejné klzisko. Všetko záviselo od počasia a v niektorých rokoch ani nemohli dokončiť pravidelné súťaže.

Začiatok úpadku Korčuliarskeho pavilónu nastal až koncom 60-tych rokov 20.storočia. Vtedy v Košiciach otvorili nový zimný štadión pre hokejistov, krasokorčuliarov a verejnosti.

„Nový zimný štadión má umelú ľadovú plochu a celková hodnota tejto investície presiahla tri milióny korún,“ písalo sa v agentúrnej správe z roku 1959. Štadión mal kapacitu 3000 divákov. Až do roku 1964 nebol zastrešený.

Postupná skaza

V Mestskom parku, vtedy Petrovom sade, už zostali iba tenisové kurty. Slúžil ešte ako účelová budova ako sklad, bolo v ňom sídlo tenisového spolku a malá atletická hala. Pavilón dlhé roky zostal nevyužitým a chátral. V 70-tych rokoch necitlivá prestavba narušila pôvodný vzhľad budovy. V roku 1998 asanovali úsek východného krídla budovy, ktorá bola v zdevastovanom stave.

 Národná kultúrna pamiatka patrila v minulosti mestu. Po zadlžení Košíc vtedajším primátorom a neskôr prezidentom Rudolfom Schusterom sa podobne ako množstvo iných budov založila v prospech bánk. Za jeho nástupcu Zdenka Trebuľa Korčuliarsky pavilón predali, kúpil ho košický podnikateľ Dušan Mach. Býva v kontroverznom nebytovom športovo-relaxačnom apartmáne domu na druhej strane Mestského parku. Susedom im bol už zosnulý predseda parlamentu Pavol Paška. Jeho spoločnosť City Park Center vlastní aj tenisový areál s rozlohou okolo 12-tisíc metrov štvorcových.

Pod dohľadom pamiatkarov

S rekonštrukciou bývalého Korčuliarskeho a tenisového pavilónu sa začalo v roku 2012, no práce na jej obnove trvali dlhšie.

„Záchrana a obnova tak jedinečnej secesnej stavby, ktorú sme prevzali v zdevastovanom stave, si vyžiadala mnoho úsilia, času a investícií zo súkromných zdrojov. Sme šťastní, že sa nám to po viac ako dvadsiatich rokoch úprimnej snahy o zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva podarilo,“ povedala Ivana Halászová, marketingová manažérka Villa Sandy.

 Rekonštrukcia prebiehala pod prísnym dohľadom pamiatkového úradu. S prácami sa začalo pred viac ako dvadsiatimi rokmi, okolo roku 2000 prebiehal najprv pamiatkový a reštaurátorský prieskum. Museli zmeniť územný plán aj vypracovať projektovú dokumentáciu.. Až potom sa začala samotná záchrana a oprava Korčuliarskeho pavilónu.

 „Našou snahou bolo dodržiavať všetky podmienky stanovené pamiatkarmi a budovu obnoviť do stavu, aby vyzerala presne ako v roku 1909,“ doplnila Halászová.

Dôležité bolo podľa nej dodržanie farebnosti budovy, ale aj úprav interiéru alebo exteriéru.

„Podľa dobových fotografií, ktoré sa zachovali, sa nám podarilo zrekonštruovať aj vežičky tejto národnej kultúrnej pamiatky. Pôvodne boli z dreva, a preto sa po čase rozpadli.“

Náklady na konštrukciu národnej kultúrnej pamiatky presiahli sumu štyri milióny eur.

Reštaurácia aj hotel

Historická budova sa delí na kaviarenskú a reštauračnú časť. Sprístupnili aj podzemné parkovisko s kapacitou viac ako 90 parkovacích miest. Nasledovať bude otvorenie celoročného exteriérového kiosku, ktorý ponúkne „parkfood-ový“ koncept autentických jedál pripravovaných na živom ohni.

 „Ďalšie časti rezortu, vrátane prvého 5 hviezdičkového hotela v regióne, wellness, dvoch nových reštauračno-kaviarenských prevádzok, plánujeme otvoriť v priebehu roka 2024,“ informoval Branislav Kováč, generálny manažér rezortu.

Od budúcej sezóny má byť prístupná aj ľadová plocha, v areáli sú už v súčasnosti tenisové kurty, aktuality.sk

X X X

Ako sa Čína snažila manipulovať kľúčové voľby na Taiwane

Geopolitický dôsledok januárových volieb na Taiwane uvidíme až neskôr. Karty môže ešte do veľkej miery zamiešať prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.

Adapt Institute je slovenský analytický think-tank, ktorý sa zaoberá obrannou a bezpečnostnou politikou so špecifickým zameraním na strategické adaptácie.

Obyvatelia Taiwanu si v sobotu 13. januára volili nového prezidenta, viceprezidenta aj zloženie parlamentu. Hlavnými súpermi boli konzervatívnejšia strana Kuomintag (KMT), ktorá podporuje zlepšenie vzťahov s Čínou, a stredoľavá Demokratická progresívna strana (DPP).

Tá je pri moci nepretržite posledných osem rokov a voči Číne sa vymedzuje asertívnejšie. V zahraničnej oblasti presadzuje ideu nezávislejšej politiky založenej na spolupráci so Spojenými štátmi.

Vyhral progresívny kandidát

Lídrom prezidentských predvolebných prieskumov bol kandidát DPP Laj Čching-te, známy aj ako Wiliam Laj. Porazeným opozičným kandidátom za KMT bol Hou You-yi, ktorý tvrdil, že posilnenie ekonomických väzieb s Čínou je najlepší spôsob ako zachovať mier.

Laj sa napokon skutočne stal prezidentom. Posledné štyri roky pracoval ako viceprezident po boku prezidentky Cchaj Jing-wen. Predstavuje tak záruku kontinuity v doterajšej politike ostrova, ktorá by mala byť založená na budovaní silnejších vzťahov najmä s demokratickými krajinami na čele so Spojenými štátmi a na diverzifikácii obchodu.

Lajovo víťazstvo však skomplikoval fakt, že v parlamentných voľbách jeho DPP nezískala väčšinu. Bude si preto musieť hľadať koaličného partnera, napríklad v podobe Taiwanskej ľudovej strany (TPP), ktorá sa na politickom spektre hýbe niekde medzi KMT a DPP a zdôrazňuje potrebu udržiavania vyvážených vzťahov so Spojenými štátmi aj s Čínou.

Riziko celosvetového konfliktu

Taiwan, v ktorom žije približne 23,5 milióna obyvateľov, je známy svojim sporným politickým statusom. Od 40. rokov minulého storočia je síce de facto nezávislý, no podľa rétoriky Číny ide len o odštiepeneckú provinciu, ktorá má patriť pod výlučnú kontrolu Pekingu.

Ostrov v Tichom oceáne, vzdialený od čínskej pevniny viac ako 150 kilometrov, sa však identifikuje ako samostatný štát s vlastnou ústavou a demokraticky volenými zástupcami. V poslednom období Čína čoraz dôraznejšie hovorí o svojom nároku na územie Taiwanu. Výsledok volieb tak môže zásadne ovplyvniť bezpečnosť v ázijsko-tichomorskom regióne.

Akákoľvek eskalácia vzťahov medzi Čínou a Taiwanom predstavuje riziko, že konflikt prerastie do celosvetových rozmerov. Región je totiž dôležitou zónou vplyvu aj pre Spojené štáty, ktoré majú svoje námorné a letecké základne rozmiestnené od Austrálie až po Japonsko. Nový taiwanský prezident tak bude zohrávať kľúčovú úlohu aj pri ďalšom formovaní vzťahov medzi Taiwanom, Pekingom a Washingtonom.

Otázka vzťahu medzi Taiwanom a Čínou dominovala celému predvolebnému obdobiu. Peking, ale aj strana KMT sa o týchto voľbách často vyjadrovali ako o voľbe medzi vojnou a mierom. Hou vo svojej kampani zdôrazňoval, že hlas pre DPP znamená „vyslanie všetkých obyvateľov na bojisko,“ pretože výhra Laja bude začiatkom vojny s Čínou.

Ekonomický nátlak

Dôvodom, prečo ekonomika Taiwanu stagnuje, je podľa KMT práve nedostatočne silný vzťah s Čínou. Export tovarov z Taiwanu do Číny v posledných rokoch klesol, no Čína napriek tomu zostáva hlavným a najdôležitejším obchodným partnerom Taiwanu. Podľa údajov taiwanskej vlády bol obchod medzi dvoma krajinami v roku 2022 vyčíslený na 205,11 miliardy dolárov.

Peking si svoje ekonomické postavenie vo vzťahu k Taiwanu dobre uvedomuje a svoju silu dlhodobo využíva na dosahovanie vlastných záujmov. V roku 2019 zakázal čínskym turistom návštevu Taiwanu. Neskôr, v roku 2021 začal pokutovať taiwanské spoločnosti pôsobiace v Číne a zakázal aj dovoz ovocia či rýb z ostrova.

Ekonomický nátlak sa vyostril najmä počas predvolebnej kampane. Čína ohlásila rozsiahle vyšetrovanie taiwanských obchodných praktík. V decembri Peking rozhodol, že Taiwan nespravodlivo uvalil obchodné bariéry na viac ako dvetisíc čínskych výrobkov.

Čínska vláda to označila za porušenie obchodnej dohody a pozastavila daňové úľavy na dovoz 12 chemikálii z Taiwanu. Tieto taktiky Čína využívala na zvýšenie nedôvery taiwanských voličov k prozápadne orientovanej DPP, v nádeji, že sa priklonia k strane KMT, ktorá má s Čínou priateľské vzťahy.

Znepokojivé balóny

Taiwanské ministerstvo obrany zároveň nedávno upozornilo na čínske balóny, ktoré boli pozorované nad územím ostrova len pár dní pred konaním dôležitých volieb. Podľa údajov ministerstva, od decembra minulého roka Čína vypustila už takmer 20 balónov lietajúcich vo vysokej nadmorskej výške. Balóny prechádzali centrálnou líniou Taiwanského prielivu, mnohé leteli ponad samotný Taiwan

Úrady zaznamenali prelet troch balónov aj ponad dôležité vojenské základne. Tajpej poukazuje na ohrozovanie bezpečnosti civilného letectva, no Čína akékoľvek dohady o hrozbách pre medzinárodné civilné letectvo odmieta. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že tieto aktivity nijako nesúvisia so zahraničnými záležitosťami Číny.

Čínske balóny začali vzbudzovať pozornosť už vo februári roku 2023, keď Spojené štáty zostrelili balón, ktorý prelietal vzdušným priestorom ponad americké teritoriálne vody. Pentagon vtedy hovoril o špionážnom balóne, ktorý dokáže zhromažďovať spravodajské informácie.

Úrady v Pekingu popierajú, že balóny používajú na špionážne účely a uviedli, že išlo len o meteorologický balón, ktorý sa odklonil od dráhy letu. Súčasný zvýšený výskyt balónov, čínskych bojových lietadiel, prieskumných dronov a námorných lodí v okolí územia Taiwanu znepokojoval globálnych expertov aj taiwanské úrady.

Manipulácie nezabrali

Tajpej obvinil Peking z vedenia psychologickej vojny a snahy ovplyvniť výsledok sobotňajších volieb s využitím vojenskej hrozby, diplomatického nátlaku, no najmä šírením dezinformácii a deepfake príspevkov.

Nateraz sa však zdá, že čínske manipulatívne taktiky na taiwanských voličov nestačili. Zverejnené volebné výsledky ukázali jednoznačné víťazstvo demokratického kandidáta Williama Laja, ktorý získal 40-percentnú podporu.

Predpoklady, že víťazstvo kandidáta DPP bude viesť k zvyšovaniu napätia medzi ostrovom a pevninskou Čínou, sa Laj snažil upokojiť vo svojom prvom príhovore k občanom. Hovoril o spolupráci medzi Taiwanom a Čínou, ktorá by mala byť založená na dôstojnosti a rovnocennosti. Zdôrazňoval aj zachovanie mieru v regióne.

Odmietavý postoj Pekingu k víťazovi volieb naznačuje, že ďalší vývoj vzájomných vzťahov je zatiaľ otázny. Ak by sa Čína skutočne rozhodla tvrdšie zasiahnuť proti Taiwanu, utrpel by nielen samotný ostrov ale aj celá globálna ekonomika.

Trump môže zamiešať karty

Takmer polovica svetových kontajnerových lodí každoročne prepláva cez Taiwanský prieliv, ktorý je dôležitým uzlom pre medzinárodný obchod. Taiwan je tiež významným producentom polovodičov, ktoré sa využívajú v autách, telefónoch či chladničkách. Akékoľvek narušenie produkcie a svetových dodávok by paralyzovalo celý globálny trh.

Hoci bol odlišný postoj oboch strán a ich kandidátov k Pekingu dôležitý, prieskumy dlhodobo naznačovali, že výsledok volieb z veľkej časti rozhodnú bežné problémy obyvateľov akými sú inflácia, zvyšovanie cien, nedostupné bývanie či energetická bezpečnosť.

Riešenie domácich aj zahraničných otázok môže však komplikovať fakt, že víťazná strana v prezidentských voľbách nemá väčšinu v parlamente. Dokonca to vyzerá tak, že v týchto voľbách nezískala väčšinu žiadna politická strana.

Odborníci a analytici sa však zhodujú, že vláda, v ktorej sa strany budú deliť o legislatívnu a exekutívnu moc, môže byť pre Taiwan v súčasnosti najlepším riešením. Rovnováha strán vo vládnutí by mohla krajine pomôcť opäť naštartovať ekonomiku a zároveň udržať mierové vzťahy s Čínou.

Ozajstný geopolitický dôsledok januárových volieb na Taiwane uvidíme až neskôr. Svoje nové vedenie si v roku 2024 zvolia aj Spojené štáty. Karty môže ešte do veľkej miery zamiešať prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa, aktuality.sk

X X X

Na toto čakali milióny fanúšikov 10 rokov: Schumacher sa má po prvýkrát ukázať na verejnosti

Viaceré nemecké médiá v posledných dňoch informovali o tom, že by sa Michael Schumacher, 7-násobný majster sveta F1 a legenda motoršportu, mohol objaviť na svadbe svojej dcéry.

 Schumacher mal pred viac ako desiatimi rokmi nehodu na lyžiach vo francúzskych Alpách a odvtedy ho nikto okrem najbližšej rodiny a blízkych priateľov nevidel.

Hoci sa už mnohí vzdali nádeje, že sa to ešte niekedy podarí, nemecké médiá vrátili možnosť vidieť Schumachera na verejnosti do hry.

Dcéra legendárneho pilota Gina-Maria Schumacherová sa má vydať za snúbenca Jana Bethkeho na ostrove Malorka, kde vlastní rodina Schumacherovcov už šesť rokov vilu. A práve v nej by sa mala konať veľká svadobná hostina.

 V minulosti sa objavili informácie, že rodina uvažovala o predaji rozsiahleho sídla na španielskom ostrove, aby mohla naďalej financovať Schumacherovu nákladnú liečbu. To sa nestalo.

Teraz unikli informácie, že 55-ročnú ikonu motoršportu previezli z vily vo Švajčiarsku na Malorku, kde ma dokonalé podmienky za svoj liečebný proces.

Keďže rodina o otcovi a manželovi všetko tají, nikto informáciu o presťahovaní nedokázal potvrdiť, ani vyvrátiť. No nemecké médiá veria, že ho bude možné vidieť na spomínanej svadbe.

Téme sa venoval aj taliansky Corriere dello Sport. Skonštatoval, že Malorka je ideálnym miestom na svadbu, nakoľko sa nebude musieť nikam presúvať aj na mieste bude aj svadobný obrad.

 Zaujímavosťou je, že manželka bývalého pilota Ferrari Corina Schumacherová kúpila nehnuteľnosť v roku 2018 od prezidenta Realu Madrid Florentina Pereza. Následne vnútorné aj vonkajšie priestory nechala prerobiť tak, že Schumacher má na ostrove prakticky súkromnú kliniku.

Súčasťou vily je aj stály zdravotnícky personál, ktorý neustále sleduje priebeh a prípadne zmeny v kondícii bývalého šampióna F1.

Mimochodom, okrem najbližšej rodiny a niekoľkých priateľov Schumachera nikto nevidel už desať rokov. Naposledy o nemeckej legende rozprával bývalý britský jazdec Johnnyho Herbert, jeho bývalého kolegu z Benettonu.

 „Občas počujem nejaké veci… Napríklad od niektorých ľudí z Formuly 1 som počul, že Schumacher sedí počas večere pri jedálenskom stole, ale neviem, či je to pravda, viem čítať len medzi riadkami,“ uviedol Herbert.

„Každý by chcel vedieť, čo sa deje, najmä ak sa veci vyvíjajú pozitívne. Ale keďže nemáme žiadne informácie, môžeme sa len domnievať, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že je možné jeho úplné uzdravenie.“

Podľa neho minimum informácii o zdravotnom stave nasvedčuje jediné. „Podľa môjho názoru a musím povedať, že to, že sme o Schumacherovi od jeho rodiny nič nepočuli, mi hovorí, že situácia je, žiaľ, podobná tej, aká bola tesne po nehode,“ dodal Herbert. Gina-Maria Schumacherová sa narodila v roku 1997 a je amatérskou jazdkyňou na koni./agentury/

X X X

Zranená Vlhová vo Švajčiarsku

 Slovenská lyžiarka Petra Vlhová odletela do Švajčiarska, kde ju čakajú konzultácie s lekármi po zranení, ktoré utrpela po páde v sobotných pretekoch v Jasnej.

 Na sánkach v cieľovom priestore zamávala Petra Vlhová slovenským fanúšikom po sobotňajšom páde v obrovskom slalome.

Otec slovenskej lyžiarskej hviezdy Igor Vlha potvrdil, že ju v blízkom období čaká operácia.

„Petra odletela do Švajčiarska na konzultácie s lekármi, ktorí zhodnotia jej stav a budeme postupovať podľa ich prognóz. Ani ja nemám bližšie informácie, ale verím, že jej operácia dopadne dobre,“ uviedol Vlha.

Na slovenskú lyžiarku sa prišli pozrieť do Jasnej tisícky fanúšikov, po zranení jej vyjadrili obrovskú podporu na sociálnych sieťach.

 „Neskôr už bola vysmiata, ale mrzí ju to. Ale riziko pri lyžovaní je vždy. Stalo sa to, treba to brať, ako to je,“ povedal Vlha a doplnil, že aj to patrí k lyžovaniu:

„Je to ťažké aj z psychickej stránky. Museli sme sa z toho dostať. Zranili sa však i iní. Všetkým sľubujem, že Petra z toho vyjde silnejšia a bude nám znova robiť radosť, ako robila doteraz.“

Vlhovej otec sa vyjadril aj k SP v Jasne, ktorý sa organizoval po troch rokoch: „Klobúk dole. Som veľmi šťastný, že zväz sa zhostil tejto úlohy. Nebolo to na výbornú, bolo to top. Videli to aj v zahraničí. Fungovalo všetko, aj doprava aj vstupenky. Ľudia boli šťastní. Bol to sviatok športu na Slovensku. Veľmi vydarené podujatie.“

Podľa neho to boli ešte lepšie preteky ako v roku 2021: „Bol to najlepší Svetový pohár, aký som zažil. Naposledy bol žiaľ covid. Nedá sa to porovnať. Som veľmi rád, keď sú ľudia vysmiati a šťastní. Bohužiaľ, stáva sa i to, čo sa stalo nám. Som rád, že aj na nedeľňajší slalom všetci prišli a zatlieskali najlepším dievčatám.“

Na záver vyslovil prianie, aby sa SP vrátil čoskoro opäť na Slovensko: „Dúfam, že FIS všetko prehodnotí a o dva roky tu bude znova Svetový pohár. Boli by sme z toho šťastní. Aj oni vidia, že dokážeme nemožné veci a fungujeme na jednotku.“/agentury/

X X X

S granátometom za roľníkmi, aby mali vyššiu úrodu. Kto je Lukašenkov vplyvný generál?

Autoritárskeho vládcu a jeho mocenskú oporu spájajú nielen zhodné názory, ale aj rovnaké prvé dve mená. Keď sú bieloruský prezident a tajomník bezpečnostnej rady štátu v jednej spoločnosti, prítomní ich nemôžu oslovovať podľa miestnej zvyklostí krstným a otcovským menom, lebo by nebolo jasné, ku komu sa prihovárajú. Prvý sa volá Alexandr Grigorievič Lukašenko, druhý je Alexandr Grigorievič Voľfovič.

Bieloruský autokrat Alexandr Lukašenko (uprostred) diskutuje v Minsku s tajomníkom republikovej bezpečnostnej rady Alexandrom Voľfovičom (vľavo) a predsedom Vyšetrovacieho výboru Dmitrijom Gorom.

Posledný diktátor v Európe, ako v demokratickom svete prezývajú Lukašenka, si v januári 2020 vybral Voľfoviča za náčelníka generálneho štábu armády a v roku 2021 ho presunul na nemenej významnú pozíciu tajomníka bezpečnostnej rady. Ústava ju definuje ako najvyšší kolektívny orgán štátu za účelom výkonu právomoci prezidenta pri garantovaní národnej bezpečnosti. Generál Voľfovič ako tajomník jej fakticky šéfuje.

 Zdá sa, že 56-ročný rodák z ruskej Kazani má zmysel pre drsný humor. Keď sprevádzal Lukašenka na návšteve jednej motostreleckej brigády, pripravil mu prekvapenie, ktoré sarkasticky komentoval. Najprv sa ozval minister obrany Viktor Chrenin: „Súdruh prezident Bieloruskej republiky, toto je do vášho arzenálu.“ Lukašenko si pri pohľade na granátomet povzdychol, že sa vracia do mladosti, keď bol na vojenčine. „Súdruh prezident, môžete s ním pricestovať do ktoréhokoľvek kolchozu a každý riaditeľ bude pracovať trojnásobne lepšie,“ reagoval Voľfovič v narážke na potrebu zvyšovania úrody. Bieloruská štátna televízia neváhala odvysielať kurióznu scénku.

V snehu, ľade, boj v mestách. Takto cvičia Rusi a Bielorusi svojich vojakov

Lukašenko je známy tým, že apeluje na funkcionárov, aby sa na verejnosti nepretŕčali s drahými vecami. Je to pochopiteľné, pretože v Bielorusku sa síce darí udržiavať sociálne istoty, ale priemerná mesačná mzda dosahuje v prepočte len približne 615 eur. (Na Slovensku je to už viac ako 1400 eur, pričom minimálny plat je od januára 2024 stanovený na 750 eur.)

O Voľfovičovi sa dá povedať, že sa, naopak, rád ukazuje s luxusnými výrobkami. Nedávno na novoročnom plese v prezidentskom paláci mal na ruke veľmi drahé hodinky. „Boli značky Breitling Transocean Tomograph, vyrábajú sa z 18-karátového zlata,“ upozornil server Naša Niva, ktorý zverejnil fotografiu tancujúceho generála. Cena týchto náramkových hodiniek dosahuje takmer 12500 eur.

Server naznačil, že to zrejme nebude jediný vzácny kus na ruke Voľfoviča: pred mesiacom ho fotografi zachytili s hodinkami, ktoré mohli byť značky Rolex Datejust (stoja rôzne, podľa prevedenia je ich cena v eurách minimálne štvorciferná, najdrahšie majú o jednu nulu ešte viac).

Vlani Voľfovič nepotešil mladých Bielorusov, ktorí plánujú podať si prihlášku na univerzitu. Povedal, že krajina by sa mala vrátiť do sovietskeho obdobia, v ktorom platilo pravidlo najprv vojenská služba, až potom vysoká škola. „Aj dievčatám by sa mládenci viac páčili,“ poznamenal v súvislosti s úvahou zrušiť odklad povinnej vojenčiny pre vysokoškolákov. Na ich šťastie tento nápad išiel do stratena, respektíve odvtedy sa o ňom nikto z politickej vrchnosti nezmieňuje.

Predstavitelia bieloruskej opozície, ktorí žijú vo vynútenej emigrácii, tvrdia, že Voľfovič nielen verne slúži Lukašenkovi, ale mohol by sa aj stať jeho možnou hrozbou. A to v prípade, že by si Moskva želala vidieť v Minsku iného vládcu. O generálovi dokonca hovoria, že funguje ako predĺžená ruka Kremľa v Bielorusku.

Podobné názory zaznievajú z Kyjeva. Viktor Jahun, generál vo výslužbe, ktorý pôsobil ako zástupca šéfa ukrajinskej tajnej služby, naznačil, že Voľfovič možno pracuje ako agent v ruských službách. „Je to hlavný človek, ktorého sa musí obávať samotný Lukašenko,“ povedal pre server Charta 97. V narážke na to, že sa narodil v Rusku, dodal, že k Bielorusku nemá nijaký mentálny vzťah. Šéfredaktorka tohto serveru napísala, že Lukašenko nemôže odvolať Voľfoviča, pretože by s tým nesúhlasil ruský prezident Vladimir Putin. „Plní pokyny z Kremľa a možno ani Lukašenko netuší, aké dostáva úlohy,“ dodala.

Ruské bojové vozidlá trénujú na polygóne v Bielorusku

Z radov opozície je tiež počuť názor (nedá sa však nezávisle overiť podobne ako predchádzajúce tvrdenia), že Voľfovič je radikálnejší v porovnaní so šéfom rezortu obrany Chreninom. Kým ministrovi sa údajne nepozdávalo, že Putin poslal vo februári 2022 proti Ukrajine bojovať i svojich vojakov z bieloruského územia, naopak, tajomník bezpečnostnej rady mal byť silným stúpencom ruskej invázie aj zo severu.

 Jedine čas ukáže, či by Lukašenko odvolal Voľfoviča, keby mu prestal dôverovať, a teda či by sa odhodlal ísť proti údajnej vôli Putina. Kým on sa cíti byť bieloruským prezidentom asi doživotne, naopak, nikto v jeho najbližšom mocenskom okruhu nemôže mať istotu trvalej funkcie, čo viackrát predviedol aj v prípade čelných predstaviteľov silových rezortov.

 Nateraz je však isté, že keby v Bielorusku vypukli nepokoje, ktoré by viedli k zosadeniu Lukašenka (čo je predbežne málo pravdepodobné), tak by jeho právomoci prebral Voľfovič. Vyplýva to z ústavy, ktorá na rozdiel od iných scenárov vývoja v tomto prípade určuje, že kompetencie hlavy štátu by prešli do rúk tajomníka bezpečnostnej rady./agentury/

X X X

Škandalózne a kontroverzné. Ukrajinci riešia Ficove výroky, všimli si aj Šimkovičovú a píšu o jej minulosti

A čo čakajú? Že Rusi odídu z Krymu, Donbasu a Luhanska? Veď to je nereálne, hovoril v sobotu slovenský premiér.

 Viaceré ukrajinské médiá si všimli vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica, ktoré odzneli v sobotu v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu. Rozoberajú aj počin ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorá obnovila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom.

Premiér Fico v sobotu informoval o svojej pripravovanej návšteve ukrajinského Užhorodu v blízkosti hraníc, kde by sa mal v stredu stretnúť s premiérom Denysom Šmyhaľom.

Ukrajinu však zároveň pomerne nediplomaticky označil za štát ovládaný Spojenými štátmi a naznačil tiež, že sa bude musieť vzdať časti svojho územia v prospech Ruska.

Jeho výroky rozoberá web Ukrajinska pravda, ktorý napísal, že Fico pokračuje vo svojich kontroverzných vyjadreniach. Ukrajinska pravda sa vracia aj k stretnutiu Fica s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Web píše, že slovenský premiér sa na rokovaní s maďarským kolegom „uchýlil k nehoráznemu papagájovaniu ruského propagandistického naratívu“, podľa ktorého Západ zakázal Kyjevu uzavrieť s Ruskom prímerie.

Ficove slová, ktoré zazneli v Slovenskom rozhlase, si všimol aj jeden z najväčších ukrajinských portálov censor.net, podľa ktorého išlo o „škandalózne“ vyjadrenia.

Čo povedal?

Ukrajinci citujú predovšetkým dva Ficove výroky. Prvý, v ktorom slovenský premiér označil Ukrajinu za štát pod „absolútnym vplyvom Spojených štátov“, a druhý, kde Fico naznačil, ako si predstavuje riešenie vojny.

„Musí prísť k nejakému kompromisu, ktorý bude veľmi bolestivý pre obidve strany. A čo čakajú? Že Rusi odídu z Krymu, Donbasu a Luhanska? Veď to je nereálne,“ hovoril včera predseda vlády.

Fico okrem iného informoval, že po stretnutí so Šmyhaľom nebude spoločná tlačovka, pretože to vraj nechce ukrajinská strana.

Slovenský premiér chce na rokovaní so svojím ukrajinským kolegom predostrieť zoznam našej humanitárnej pomoci, no plánuje tiež potvrdiť, že Kyjev od našej armády a z našich skladov nedostane žiadne zbrane. S komerčnými dodávkami zbraní na Ukrajinu premiér problém nemá.

Šmyhaľovi tiež chce Fico podľa vlastných slov povedať, že bude proti členstvu Ukrajiny v NATO, bude ho vetovať a blokovať. „Pre mňa je táto cesta veľmi dôležitá,“ zdôraznil Fico.

Šimkovičovej snaha

Portál Hromadske.ua zasa rozoberá iniciatívu šéfky rezortu kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorá obnovila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom.

Ministerstvo kultúry v marci 2022 ešte pod vedením vtedajšej ministerky Natálie Milanovej (OĽaNO) vydalo príkaz, ktorým sa zatrhla akákoľvek komunikácia či spolupráca s Ruskom a Bieloruskom. Bolo to týždeň po začatí vojny na Ukrajine. Podľa informácií Pravdy však súčasná šéfka kultúry tento príkaz zrušila.

Hromadske.ua o tom informuje, no pripomína tiež Šimkovičovej minulosť. Ukrajinci píšu, že Šimkovičová sa stala výraznou tvárou slovenskej dezinformačnej scény, v minulosti šírila homofóbne názory, proruskú propagandu a propagovala protisystémové strany.

Ukrajinský portál sa odvoláva aj na starší článok Plus 7 dní, podľa ktorého Šimkovičová urobila v žiadosti o post ministerky kultúry 28 pravopisných chýb v 36 riadkoch.

O Šimkovičovej rozhodnutí píšu aj ďalšie ukrajinské médiá (napríklad tu a tu)./agentury

X X X

Slováci versus semafory. Poisťovne ukázali, ako často riešia nehody podobné tej Dankovej

 V noci naraziť do semafora, vycúvať a rozbitým autom odísť domov? Nedávna nočná nehoda stála podpredsedu Národnej rady Andreja Danka (SNS) vodičský preukaz, podľa premiéra Roberta Fica (Smer) zas ide o bežný ľudský príbeh. Štatistiky slovenských poisťovní tiež ukazujú, že za rok riešia desiatky až stovky prípadov so zdemolovanými semaformi. Vodiči sa však majú správať inak, aby nestratili nárok na poistné plnenie.

Polícia a prokuratúra od piatka (12. 1.) skúmajú okolnosti nárazu lídra SNS do semafora v bratislavskej Dúbravke. Náraz do semafora sa štandardne považuje za dopravnú nehodu. Ak k nej došlo, podľa zákona musí jej účastník zostať na mieste udalosti, zavolať políciu a počkať na príchod hliadky. V opačnom prípade hrozí pokuta až do tisíc eur a zadržanie vodičského preukazu aj na niekoľko rokov.

Ako postupovať pri dopravnej nehode

Zo zákon vyplývajú účastníkovi cestnej premávky pri spôsobení dopravnej nehody nasledujúce povinnosti:

bezodkladne zastaviť vozidlo, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Prokuratúra voči Dankovi začala trestné stíhanie pre prečin poškodzovania a ohrozovania verejneprospešného zariadenia a vec vyšetruje ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Rozhodnutie deň po nehode oznámil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Niektorí právnici však považujú podobnú kvalifikáciu udalosti za otáznu.

Radačovského (SNS), zdemolovaním semafora Danko nespôsobil všeobecné ohrozenie. To by sa stalo, keby išlo o zničenie dopravnej značky daj prednosť v jazde, uviedol príklad. “Aj keby svetlo semafora nesvietilo, je tu predsa pruhové označenie, tzv. zebra a ešte pred ňou značka pre vodičov, čo musia rešpektovať,” uviedol Radačovský.

Pri rozhodovaní o tom, či ide o trestný čin, alebo nie, zohráva úlohu viacero faktorov, oponuje právnik Milan Ficek. Zároveň poukazuje na to, že trestný zákon jasne určuje svetelné zariadenie, ktorým je semafor, za všeobecne prospešné zariadenie. “V nadväznosti na vyššie uvedené by sa preto dalo uvažovať okrem priestupkovo-právnej zodpovednosti aj o zodpovednosti trestnoprávnej. V prípade, ak by bolo preukázané zodpovednej osobe spáchanie priestupku, tak by jej mohla byť uložená pokuta v rozsahu 300 až 1300 eur, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní jeden až päť rokov,” myslí si právnik.

Stovky nehôd ročne

Magistrát hlavného mesta politikovi už vystavil faktúru vo výške 2 500 eur bez DPH. Ak by Danko nevyslovil vôľu zaplatiť škodu, sumu by uhradila poisťovňa, pri podobných nehodách sa platí v rámci povinného zmluvného poistenia.

Hovorkyňa poisťovne Wüstenrot Gabriela Holková však pripomína, že ak poistník porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, má poisťovňa nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia. “V prípade úteku z miesta dopravnej nehody poisťovňa zvyčajne postupuje pri určení rozsahu požadovanej náhrady vyplateného poistného plnenia podľa interných pravidiel zohľadňujúc okolnosti konkrétneho prípadu,” doplnila.

Ak účastník nehody nesplní zákonom stanovené povinnosti, poisťovňa môže znížiť plnenie aj v rámci havarijného poistenia. “Poisťovňa je napríklad oprávnená znížiť poistné plnenie, ak k poistnej udalosti došlo z dôvodu porušenia ustanovení zákona o premávke, ktorými sa považuje jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, porušenie pravidiel, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, vedenie vozidla bez tabuľky s evidenčným číslom,” zhrnula Holková.

 Pravda oslovila najväčšie poisťovacie spoločnosti na slovenskom trhu s otázkou, ako často majú podobné udalosti riešiť. Ukázalo sa, že ročne naozaj dochádza aj k stovkám nehôd so semaformi, dopravnými značkami alebo inými objektmi.

Štatistiky najmä k semaforom zatiaľ žiadna z oslovených spoločností neevidovala. Dáta totiž vedú všeobecne za poškodenie majetku iného než motorové vozidlo, zdôraznila hovorkyňa Generali Katarína Ondra. „Čiže tam spadajú nielen poškodené dopravné značky a semafory, ale aj ploty, zvodidlá a podobne. Odhadom tvoria poškodenia verejnoprospešných dopravných zariadení cca 15 percent z týchto škôd,” priblížila.

 Každoročne tak poisťovňa eviduje 150 až 200 nárazov na semafory a dopravné značky. Náhrada škody závisí od typu zariadenia, ktoré bolo poškodené. V prípade semaforu pre chodcov je suma okolo 2 200 eur, nabúranie do jednoduchého semaforu pre autá poisťovne vyjde cca na 3 500 eur. Pri veľkom semafore, na ktorom je uchytených niekoľko samostatných signalizačných zariadení, náhrada škody je ešte vyššia.

Podobné čísla hlásia aj z poisťovne Allianz, v rámci vlastných štatistík evidujú v priemere 10 poistných udalostí mesačne, pri ktorých je poškodená dopravná značka, semafor, osvetlenie alebo iné verejnoprospešné zariadenie. „Minulý rok sme zaregistrovali 117 takýchto poistných udalosti s priemernou výplatou 2 043 eur, v roku 2022 to bolo 128 škôd s priemernou výplatou 1 742 eur. Skutočná výška nákladov za škodu je znížená o amortizáciu, respektíve vek a opotrebovanie zariadenia,” uviedla hovorkyňa poisťovne Helena Kanderková.

ČSOB poisťovňa vlani riešila 117 prípadov, kde došlo k poškodeniu verejného majetku a zariadení. Celková suma spôsobenej škody bola vyše 265-tisíc eur, informovalo tlačové oddelenie spoločnosti. Beáta Lipšicová zo spoločnosti UNIQA priblížila, že v rokoch 2022 a 2023 evidovala poisťovňa škody pri takmer 300 podobných nehodách. „Priemerná suma náhrady škody v prípade poškodenia semaforov je cca 6 000 Eur, pri dopravných značkách okolo 1 000 Eur,” uzavrela./agentury/

X X X

Železničné trate sú u nás v zlom stave. ZSSK musela na jednej z nich znížiť rýchlosť na 10 km/h

 Správca infraštruktúry hovorí o tom, že oprava trate pokračuje. Cestujúcich však čaká meškanie.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informovala médiá o tom, že musela na časti trate Senec – Bernolákovo znížiť rýchlosť len na 10 kilometrov za hodinu. Dôvodom je zlý stav železničnej trate.

„ZSSK upozorňuje, že na podnet manažéra železničnej infraštruktúry, Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), v úseku Senec – Bernolákovo do odvolania obmedzuje rýchlosť vlakov na 10 km/h. A to z dôvodu zlého stavu železničného zvršku. Všetkým cestujúcim sa ospravedlňujeme za prípadné komplikácie v železničnej doprave.,“ uviedol vlakový dopravca.

Cestujúci majú na uvedenej trati očakávať meškanie vlakov v rozsahu od 15 do 45 minút.

Štátny dopravca spresnil, že správca železničnej infraštruktúry, Železnice Slovenskej republiky, pracuje na odstránení nevyhovujúceho stavu tejto trate. Následne majú vlaky jazdiť opäť bez rýchlostných limitov.

Železničná spoločnosť Slovensko zverejňuje informácie o meškaní vlakov a zmenách na trati na sociálnej sieti Mastodon. Tam nájdu cestujúci aj ďalšie informácie v prípade problémov.

 Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) popisujú, že celková dĺžka úseku trate Senec – Bernolákovo je 6,795 kilometra. V tomto úseku je bežná traťová rýchlosť 120 kilometrov za hodinu.

„Prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti (POTR) na rýchlosť 10 km/h nie je konštantne zavedené v celom medzistaničnom úseku trate Senec – Bernolákovo. Toto prechodné obmedzenie bolo dňa 12.01.2024 zavedené v km 73,050 – 74,200 v dĺžke 1 150 metrov,“ spresnila pre Aktuality riaditeľka odboru komunikácie a marketingu ŽSR Vladimíra Bahýlová.

Tento štvrtok už správca infraštruktúry skrátil obmedzenie rýchlosti o 150 metrov a platí pre koľaj číslo 1. Ide o smer Bratislava – Nové Zámky.

„V tomto úseku sú však na koľaji č. 1 ešte zavedené dve prechodné obmedzenia traťovej rýchlosti na rýchlosť 50 km/h o celkovej dĺžke 1 440 m. Aktuálne je POTR zavedené v oboch traťových koľajach, avšak v rôznych kilometrických polohách a s rôznym rýchlostným obmedzením (10 km/h, resp. 50 km/h). Na koľaji č. 2 (t. j. smer jazdy Nové Zámky – Bratislava) sú zavedené tri prechodné obmedzenia traťovej rýchlosti na rýchlosť 50 km/h o celkovej dĺžke 710 m,“ vysvetlila Bahýlová.

Je vhodné uviesť, že na rýchlosť vlaku vplýva aj zábrzdná vzdialenosť pred týmto obmedzením. Zároveň vlak môže začať zrýchľovať až po prejdení posledného vozňa daným obmedzujúcim úsekom.

„Na odstránenie zistených defektoskopických chýb sú nasadené dostupné personálne, strojné a materiálové kapacity. Vzniknuté chyby na železničnom zvršku sa odstraňujú vkladaním koľajnicových vložiek a ich spojkovaním. Následne bude potrebné vykonať zváranie týchto spojov, ktoré je možné vykonávať len za určitých poveternostných podmienok,“ popísala zástupkyňa ŽSR.

V čase realizácie zvárania bude potrebné vylúčiť koľaje z prevádzky, čo bude tiež mať vplyv na dopravu. Správca infraštruktúry očakáva, že obmedzenie na koľaji č. 2, kde je obmedzenie na 50 kilometrov za hodinu, by mohlo byť odstránené zajtra. Do konca januára by mali byť odstránené obmedzenia na koľaji č. 1.

Môže pribudnúť ďalší úsek s obmedzením

Spoločnosť Železnice Slovenskej republiky tvrdí, že vykonáva maximálne úsilie, aby odstránila prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti a minimalizovala tak meškania vlakov. Spresnila však, že už čoskoro môže pribudnúť ďalšia trať, kde budú jazdiť vlaky pomalšie.

„Na trati Bratislava – Štúrovo prebieha základná defektoskopická kontrola a je predpoklad, že budú zistené aj ďalšie defektoskopické chyby pri ktorých bude potrebné zaviesť prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti na zaistenie železničnej dopravy,“ dodala pre Aktuality.sk Bahýlová.

Problémy aj v hlavnom meste

O zlom stave na železniciach vypovedá aj aktuálna situácia na bratislavskej hlavnej stanici. Všetky prichádzajúce a odchádzajúce spoje tu totiž naberajú meškanie. V týchto úsekoch totiž môžu ísť vlaky maximálnou rýchlosťou 10 km/h.

Tento stav trvá už od začiatku novembra minulého roka. K radikálnemu spomaleniu pristúpil správca koľají pre veľmi zlý stav infraštruktúry:, aktuality.sk

X X X

Železničné trate sú u nás v zlom stave. ZSSK musela na jednej z nich znížiť rýchlosť na 10 km/h

 Správca infraštruktúry hovorí o tom, že oprava trate pokračuje. Cestujúcich však čaká meškanie.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informovala médiá o tom, že musela na časti trate Senec – Bernolákovo znížiť rýchlosť len na 10 kilometrov za hodinu. Dôvodom je zlý stav železničnej trate.

„ZSSK upozorňuje, že na podnet manažéra železničnej infraštruktúry, Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), v úseku Senec – Bernolákovo do odvolania obmedzuje rýchlosť vlakov na 10 km/h. A to z dôvodu zlého stavu železničného zvršku. Všetkým cestujúcim sa ospravedlňujeme za prípadné komplikácie v železničnej doprave.,“ uviedol vlakový dopravca.

Cestujúci majú na uvedenej trati očakávať meškanie vlakov v rozsahu od 15 do 45 minút.

Štátny dopravca spresnil, že správca železničnej infraštruktúry, Železnice Slovenskej republiky, pracuje na odstránení nevyhovujúceho stavu tejto trate. Následne majú vlaky jazdiť opäť bez rýchlostných limitov.

Železničná spoločnosť Slovensko zverejňuje informácie o meškaní vlakov a zmenách na trati na sociálnej sieti Mastodon. Tam nájdu cestujúci aj ďalšie informácie v prípade problémov.

 ŽSR: Robíme, čo je v našich silách

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) popisujú, že celková dĺžka úseku trate Senec – Bernolákovo je 6,795 kilometra. V tomto úseku je bežná traťová rýchlosť 120 kilometrov za hodinu.

„Prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti (POTR) na rýchlosť 10 km/h nie je konštantne zavedené v celom medzistaničnom úseku trate Senec – Bernolákovo. Toto prechodné obmedzenie bolo dňa 12.01.2024 zavedené v km 73,050 – 74,200 v dĺžke 1 150 metrov,“ spresnila pre Aktuality riaditeľka odboru komunikácie a marketingu ŽSR Vladimíra Bahýlová.

Tento štvrtok už správca infraštruktúry skrátil obmedzenie rýchlosti o 150 metrov a platí pre koľaj číslo 1. Ide o smer Bratislava – Nové Zámky.

„V tomto úseku sú však na koľaji č. 1 ešte zavedené dve prechodné obmedzenia traťovej rýchlosti na rýchlosť 50 km/h o celkovej dĺžke 1 440 m. Aktuálne je POTR zavedené v oboch traťových koľajach, avšak v rôznych kilometrických polohách a s rôznym rýchlostným obmedzením (10 km/h, resp. 50 km/h). Na koľaji č. 2 (t. j. smer jazdy Nové Zámky – Bratislava) sú zavedené tri prechodné obmedzenia traťovej rýchlosti na rýchlosť 50 km/h o celkovej dĺžke 710 m,“ vysvetlila Bahýlová.

Je vhodné uviesť, že na rýchlosť vlaku vplýva aj zábrzdná vzdialenosť pred týmto obmedzením. Zároveň vlak môže začať zrýchľovať až po prejdení posledného vozňa daným obmedzujúcim úsekom.

„Na odstránenie zistených defektoskopických chýb sú nasadené dostupné personálne, strojné a materiálové kapacity. Vzniknuté chyby na železničnom zvršku sa odstraňujú vkladaním koľajnicových vložiek a ich spojkovaním. Následne bude potrebné vykonať zváranie týchto spojov, ktoré je možné vykonávať len za určitých poveternostných podmienok,“ popísala zástupkyňa ŽSR.

V čase realizácie zvárania bude potrebné vylúčiť koľaje z prevádzky, čo bude tiež mať vplyv na dopravu. Správca infraštruktúry očakáva, že obmedzenie na koľaji č. 2, kde je obmedzenie na 50 kilometrov za hodinu, by mohlo byť odstránené zajtra. Do konca januára by mali byť odstránené obmedzenia na koľaji č. 1.

Môže pribudnúť ďalší úsek s obmedzením

Spoločnosť Železnice Slovenskej republiky tvrdí, že vykonáva maximálne úsilie, aby odstránila prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti a minimalizovala tak meškania vlakov. Spresnila však, že už čoskoro môže pribudnúť ďalšia trať, kde budú jazdiť vlaky pomalšie.

„Na trati Bratislava – Štúrovo prebieha základná defektoskopická kontrola a je predpoklad, že budú zistené aj ďalšie defektoskopické chyby pri ktorých bude potrebné zaviesť prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti na zaistenie železničnej dopravy,“ dodala pre Aktuality.sk Bahýlová.

Problémy aj v hlavnom meste

O zlom stave na železniciach vypovedá aj aktuálna situácia na bratislavskej hlavnej stanici. Všetky prichádzajúce a odchádzajúce spoje tu totiž naberajú meškanie. V týchto úsekoch totiž môžu ísť vlaky maximálnou rýchlosťou 10 km/h.

Tento stav trvá už od začiatku novembra minulého roka. K radikálnemu spomaleniu pristúpil správca koľají pre veľmi zlý stav infraštruktúry:, aktuality.sk

X X X

Senzácia v Bundeslige. Bayernu sa vzdialila obhajoba titulu, prišiel o neporaziteľnosť

Futbalisti Bayernu Mníchov prekvapivo doma zakopli v nedeľňajšom zápase 18. kola nemeckej Bundesligy s Werderom Brémy.

 Radosť futbalistov Werderu Brémy po víťaznom a jedinom góle do brány favorizovaného Bayernu Mníchov.

Prvú domácu prehru v prebiehajúcom ligovom ročníku zariadil v 59. minúte Mitchell Weiser. Obhajcovia titulu strácajú na vedúci Bayer Leverkusen sedem bodov.

Bavori prehrali v Allianz aréne prvýkrát od augustového finále Superpohára, keď nestačili na RB Lipsko (0:3).

Poslednú ligovú prehru na domácej pôde zaznamenali proti rovnakému súperovi v predposlednom kole uplynulého ročníka Bundesligy 20. mája (1:3).

 X X X  

 Hudáček držal najbohatší tím v Nemecku v napätí. Víťaznú sériu nenatiahol, ale zachytal si

Rozprávková cesta slovenského hokejového brankára Júliusa Hudáčka v nemeckej DEL sa skončila.

Július Hudáček sa štvrtého víťazstve v drese Frankfurtu Löwen nedočkal.

Po víťazných stretnutiach nad Ingolstadtom (3:2), Norimbergom (3:1) a Straubingom (3:2 po nájazdoch) tentokrát Frankfurt Löwen prehral na ľade jedného najbohatších nemeckých klubov Eisbärenom Berlín tesne 3:4.

Hudáček tentokrát čelil 34 streleckým pokusom hokejistov Eisbärenu, predviedol 30 zákrokov a dosiahol zatiaľ najhoršiu úspešnosť zákrokov od svojho príchodu do Nemecka, 88,24 percenta.

 Eibärenu bol pred súbojom jasným favoritom, keďže v tabuľke DEL mu po víťazstve v nedeľnom zápase patrí s 80 bodmi priebežne prvé miesto. Druhý Bremerhaven má rovnaký počet, ale aj zápas k dobru.

Mužstvo z hlavného mesta Nemecka diktovalo počas celého súboja tempo a pre Frankfurt bolo úspechom už len to, že dokázal s Eisbärenom držať krok až do poslednej minúty.

O veľkej prevahu Berlínčanov svedčí aj pomer streleckých pokusov. Kým na Hudáčka ich išlo 34, spoluhráči slovenského brankára ich vyslali na bránu Eisbärenu iba 13./agentury/