Obáva sa dvoch vecí. Nemecko nechce poskytnúť Ukrajine svoje strely Taurus kvôli obavám, že by ich Kyjev použil na zničenie Krymského mosta a že by zbraň mohla padnúť do rúk Rusov. Nemecká strela Taurus má výrazne sofistikovanejšiu bojovú hlavicu, ktorá umožňuje efektívnejšie ničenie cieľov s viacerými vrstvami materiálov.
Napísal to server Politico. O dodávku nemeckých striel s doletom až 500 kilometrov Ukrajina v posledných mesiacoch často žiada, Berlín však zatiaľ s poskytnutím týchto zbraní nesúhlasil.
Strely Taurus sú často porovnávané s raketami Storm Shadow/SCALP, ktoré Ukrajine už poskytli Británia a Francúzsko. Obe zbrane merajú zhruba päť metrov, majú dolet zhruba 500 kilometrov a nesú bojovú hlavicu s váhou zhruba 450 kilogramov.
Podľa analytika Fabiana Hoffmanna, ktorého cituje server Politico, je však medzi raketami jeden podstatný rozdiel. Nemecká strela Taurus má výrazne sofistikovanejšiu bojovú hlavicu, ktorá umožňuje efektívnejšie ničenie cieľov s viacerými vrstvami materiálov. Keby Ukrajina Taurusy dostala, bola by podľa Hoffmanna schopná výrazne efektívnejšie zaútočiť na Krymský most, ktorý spája okupovaný ukrajinský polostrov Krym s ruskou pevninou. Práve toho sa obáva nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý podľa webu Politico nedávno označil možnosť, že by Ukrajina vyradila z prevádzky kľúčový most za použitia nemeckých zbraní za eskaláciu vojny.
Nemeckí predstavitelia sa tiež obávajú, že by sa k taurusom mohli dostať ruskí experti v prípade, že by raketa dopadla na územie pod kontrolou Ruska a nevybuchla by. Taurus je navrhnutý tak, aby dokázal prekonať pokročilé ruské protivzdušné systémy. Ruskí experti by na základe skúmania nemeckej rakety mohli zlepšiť svoje vlastné zbrane.
„Taurus je jedinou zbraňou so schopnosťou útoku do hĺbky, ktorú Nemecko má,“ uviedol analytik Gustav Gressel. Kým Francúzsko a Británia už pracujú na vývoji novej zbrane, ktorá nahradí rakety Storm Shadow / SCALP, Nemecko počíta s tým, že bude mať strelu Taurus vo výzbroji minimálne do polovice storočia. Ak by sa k rakete dostali ruskí vojenskí inžinieri, bola by to pre Nemecko citeľnejšia strata ako v prípade striel Storm Shadow / SCALP pre Britániu a Francúzsko.
Hoffmann naopak odmieta domnienku, že by Ukrajinci nemohli používať nemecké zbrane, pretože nemajú dostatok dát pre navigačný systém Taurusov. Viacero týchto údajov je totiž verejne dostupných, tvrdí analytik.
Napriek všetkým námietkam a obavám stúpa tlak na nemeckú vládu, aby povolila odovzdanie rakiet Ukrajine, píše server Politico. Na zmenu doteraz zamietavého postoja vyzývajú kancelára Scholza aj niektorí zákonodarcovia z jeho vlastnej sociálnodemokratickej strany (SPD)./agentury/
X X X
Irán, Izrael, Rusko… Túži niekto po väčšej vojne na Blízkom východe?
Oblasť Blízkeho východu je dnes pokojnejšia, ako bola dve desaťročia. Túto vetu vyslovil len týždeň pred krvavým teroristickým útokom Hamasu proti Izraelu Jake Sullivan, poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť.
Vyčínanie islamistických extrémistov si vyžiadalo viac ako 1 300 obetí. Pri odvete Izraela doteraz zomrelo vyše 1 500 ľudí. Na jednej strane má židovský štát právo na obranu, no pravdepodobná veľká pozemná operácia v Gaze, kde Hamas sídli, bude určite viesť k veľkým stratám na životoch medzi civilistami.
Čo urobí Irán?
Je teda jasné, že neplatí Sullivanov spomenutý výrok. Dokonca sa množia obavy, že vojna medzi Izraelom a Hamasom by mohla prerásť do väčšieho regionálneho konfliktu. Pravdou oslovení odborníci to nevylučujú, ale zatiaľ sa skôr prikláňajú k názoru, že sa to nestane.
„Regionálny konflikt momentálne nie je pravdepodobný, pretože v skutočnosti by nebol v nikoho záujme. Izraela, Iránu, Ruska ani akejkoľvek inej veľmoci. Je pozoruhodné, že americkí a izraelskí vojenskí predstavitelia bagatelizovali správu denníka Wall Street Journal o zapojení Iránu do útoku Hamasu,“ reagoval Sean Foley, expert na dejiny a politiku islamského sveta na Štátnej univerzite v strednom Tennessee.
„Existuje riziko, že boj medzi Izraelom a Hamasom spustí väčšiu regionálnu vojnu na Blízkom východe. Čo sa stane, závisí do veľkej miery od toho, nakoľko sa Irán zapojil do útoku. Teherán poskytuje Hamasu zbrane a vyjadril mu podporu. No momentálne dôkazy naznačujú, že Hamas, nie Irán, bol hlavným plánovačom a rozhodoval o tom, čo sa stane. Ale je ešte stále príliš skoro o tom hovoriť a pravdepodobne čoskoro zistíme viac,“ povedal expert na medzinárodnú bezpečnosť Nicholas Grossman z Illinoiskej univerzity.
„Či sa do vojny zapojí Hizballáh, je otázka za milión dolárov. Dá sa však povedať, že je málo pravdepodobné, že Izrael by začal takýto konflikt. Čo sa týka Hizballáhu, v Libanone naň vyvíjajú tlak, aby sa nepridal a zachránil Libanon pred zničujúcou vojnou. Veľa závisí od toho, čo povie Irán. Poradí Hizballáhu, aby sa zapojil do konfliktu? Iránci boli nahnevaní, keď Hizballáh v roku 2006 vyvolal vojnu v Libanone. Bude teraz Hizballáh vzdorovať Iránu, ak Teherán povie, aby sa nepridal? Na Blízkom východe neustále čelíme riziku, že nesprávne odhadneme zámery druhej strany,“ uviedol Ahron Bregman z univerzity v King’s College v Londýne. „Ak Hizballáh z akéhokoľvek dôvodu verí, že Izrael sa chystá zaútočiť, mohol by rýchlo zasiahnuť a strieľať skôr, ako mu Izraelčania spôsobia veľké škody. To isté platí pre Izrael. Ak ten dospeje k presvedčeniu, že Hizballáh je pripravený na útok, pokúsi sa zasiahnuť ako prvý,“ vysvetlil izraelský analytik.
Boj na dvoch frontoch
Čo teda urobia radikáli? Hizballáh dnes vyhlásil, že je pripravený zasiahnuť proti Izraelu, keď na to bude správny čas.
„Ak sa začne vojna medzi Izraelom a Hizballáhom, bol by to ničivý konflikt, pri ktorom by sme boli svedkami obrovských škôd v Tel Avive a ďalších mestách a tiež v Libanone. Hizballáh by sa mohol pokúsiť prekročiť hranicu do izraelských osád susediacich s plotom oddeľujúcim Izrael a Libanon. Keď vypukne vojna medzi Izraelom a Hizballáhom, Izraelčania pozastavia operácie na južnom fronte, len sa tam budú brániť. Namiesto toho sa zamerajú na Hizballáh. Izraelčania neradi bojujú súčasne na dvoch frontoch,“ ozrejmil Bregman, ktorý slúžil šesť rokov v ozbrojených silách a odišiel z nich v hodnosti majora.
Foley si myslí, že Hizballáh sa bude usilovať vyhnúť sa otvorenému konfliktu s Izraelom vzhľadom na už spomínanú vojnu v roku 2006. Tá mala na Libanon ničivý dosah.
„Žiadny z iných susedov Izraela nemôže začať vojnu. Jordánsko a Egypt s ním majú podpísané mierové zmluvy a udržiavajú úzke vzťahy s USA. Sýria je stále zdevastovaná občianskou vojnou, ekonomickými a politickými výzvami,“ zdôraznil Foley.
Podľa experta Irán môže poskytnúť rétorickú podporu Hamasu, ale čelí vlastným vnútorným výzvam a má málo dôvodov na vojnu.
Zaneprázdnená Moskva
„Tá by ohrozila nedávne diplomatické úsilie Teheránu vrátane normalizácie vzťahov so susednými štátmi Perzského zálivu, ktoré produkujú ropu. Navyše žiadna z mocností nechce a nepotrebuje vojnu. A to sa týka najmä Ruska. Moskva je zaneprázdnená vojnou na Ukrajine a má spojenie s oboma stranami konfliktu. Rusko je spojencom Iránu i Hamasu, ale zároveň má hlboké väzby na Izrael. Ani iné mocnosti nemajú záujem na širšom konflikte, ktorý by mohol vyústiť do prílevu utečencov a zvýšenia cien ropy v období, keď je svetová ekonomika v ťažkej situácii s vysokou infláciou, úrokovými sadzbami a inými problémami. Stále je možné, že väčší konflikt vypukne. Ale nie je v záujme nikoho,“ vyhlásil expert.
„Predchádzajúce vojny medzi Izraelom a Hamasom prudko vzplanuli, ale zostali obmedzené a netrvali dlhšie ako mesiac alebo dva. Útok, ktorý vyvolal tento konflikt, bol väčší a izraelská odpoveď bude výraznejšia. Existuje skutočné riziko, že sa to pretaví do väčšej regionálnej vojny a ostatné strany, ako sú Hizballáh, Irán a Amerika, budú musieť konať obozretne, ak sa chcú vyhnúť takému vývoju. Momentálne je však pravdepodobnejšie, že konflikt zostane pod kontrolou a nezmení sa na vojnu v celom regióne,“ povedal Grossman.
Neznamená to však, že situáciu sa podarí rýchlo vyriešiť. Izrael hovorí o zničení teroristov z Hamasu a varovanie pre obyvateľov Gazy, aby opustili svoje domovy, hoci ich možnosti sú v tomto veľmi obmedzené, neveští nič dobrého.
„Násilnosti tiež vyvíjajú tlak na arabské vlády, ktoré sa otvorene snažia nájsť spôsob, ako podpísať mierové dohody s Izraelom. Najvýznamnejšia je v tomto prípade Saudská Arábia. Ale sú tu i štáty, ktoré už majú pevné vzťahy s Izraelom. Napríklad Spojené arabské emiráty. Sme však aj svedkami stále vražednejšieho cyklu násilia, pri ktorom sa nezdá, že sa ho v krátkodobom a strednodobom horizonte podarí prerušiť. Bude to vážna skúška regionálnej, ako aj globálnej diplomacie, do ktorej sa zapojí viacero vlád. Napríklad Jordánsko, Egypt a Turecko. Budú sa usilovať sprostredkovať prímerie, hoci sa zdá nepravdepodobné, že sa im to v blízkej budúcnosti podarí,“ vysvetlil expert na Blízky východ Christopher Anzalone z Marine Corps University. (Jeho názory nereprezentujú postoje univerzity, námornej pechoty ani americkej vlády, pozn. red.)./agentury/
X X X
Za nerealistický označil dnes šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell požiadavku Izraela, aby sa viac ako milión Palestínčanov za 24 hodín evakuoval na juh Pásma Gazy. Borrell sa tak vyjadril po rokovaní s čínskym ministrom zahraničia Wang Iem v Pekingu. Wang uviedol, že príčinou terajšieho konfliktu na Blízkom východe je dlhodobé odkladanie vzniku nezávislého palestínskeho štátu a neschopnosť reagovať na historickú nespravodlivosť, ktorej Palestínčania trpia.
Podľa Borrella sa ministri zahraničia krajín EÚ zhodli na práve Izraela brániť sa pred agresiou, musia tak však robiť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom.
„Civilisti musia byť nepochybne varovaní pred nadchádzajúcimi vojenskými operáciami, ale je absolútne nerealistické, aby sa viac ako milión ľudí niekam presunul o 24 hodín,“ vyhlásil Borrell na tlačovej konferencii v Pekingu.
Za zložitú úlohu označil dnes aj Biely dom izraelskú požiadavku, aby sa asi milión obyvateľov severnej časti Pásma Gazy počas jedného dňa presunul na juh zóny kontrolovanej radikálnym hnutím Hamas. Podľa nemenovaného amerického činiteľa citovaného agentúrou Reuters sa pri štvrtkovej schôdzke amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom hovorilo tiež o potrebe vytvoriť v Gaze bezpečné zóny pre evakuovaných.
„Je to veľmi málo času na presun toľkých ľudí,“ uviedol Kirby vo vysielaní televízie MSNBC. Médiá podotýkajú, že zo severu Gazy na juh vedie iba jedna väčšia cesta, pričom v oblasti za izraelskej blokády dochádza palivo a infraštruktúru značne poškodili intenzívne izraelské nálety reagujúce na víkendový útok Hamasu.
„Chápeme, o čo sa snaží a prečo sa to snaží urobiť. Snaží sa izolovať civilné obyvateľstvo od Hamasu, čo je ich skutočný terč,“ povedal Kirby o Izraelčanoch. „Samozrejme nechceme vidieť žiadnych zranených civilistov. Títo Palestínčania sú tiež obeťami. Nechceli toto, nepozvali Hamas a nepovedali im: ‚Bežte na Izrael‘,“ dodal hovorca Bieleho domu v neskoršom rozhovore s televíziou CNN.
X X X
Iránom podporované libanonské militantné hnutie Hizballáh oznámilo, že je plne pripravené pripojiť sa k palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas vo vojne proti Izraelu. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
„My ako Hizballáh sa podieľame na tejto konfrontácii a budeme k nej (aj ďalej) prispievať v rámci našej vízie a plánu. Sme plne pripravení, a keď príde čas konať, využijeme ho,“ vyhlásil vo štvrtok zástupca šéfa Hizballáhu Naím Kássim na zhromaždení na podporu Palestínčanov v libanonskom Bejrúte.
Zdôraznil, že viaceré významné krajiny, arabské štáty, ako aj veľvyslanci pri OSN, ktorí vyzývajú hnutie Hizballáh, aby sa do konfliktu medzi Hamasom a Izraelom nezapájalo, jeho konečné rozhodnutie v tejto otázke neovplyvnia.
X X X
Pentagon je podľa Austina pripravený do Izraela poslať ďalšie vojenské prostriedky. Minister na tlačovej konferencii v Tel Avive tiež povedal, že do Izraela mieri munícia, prostriedky protivzdušnej obrany a ďalšie vybavenie.
Jeho izraelský náprotivok Joav Galant uviedol, že Izrael vedie vojnu proti Hamasu, aby docielil trvalé zmeny a ochránil svoju vlastnú existenciu a demokraciu. Hamas spolu s Iránom označil za „os zla“.
X X X
Zamestnanec izraelského veľvyslanectva v Pekingu sa v piatok stal terčom útoku, po ktorom ho museli hospitalizovať, oznámilo izraelské ministerstvo zahraničných vecí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
„Zamestnanca previezli do nemocnice a je v stabilizovanom stave,“ oznámilo ministerstvo s tým, že útok sa neodohral v areáli veľvyslanectva. Izraelské orgány podľa neho zisťujú podrobnosti.
Americký veľvyslanec v Číne Nicholas Burns uviedol, že ho incident šokoval, informovala agentúra AFP. V príspevku na sociálnej sieti tiež napísal, že hovoril s izraelskou veľvyslankyňou v Pekingu Iritou Ben-Abbovou a vyjadril svoju plnú podporu izraelskej ambasáde a komunite v Číne.
Motív útoku nie je bezprostredne známy. Krátko pred ním izraelské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom vyjadrilo „hlboké sklamanie“ nad vyjadrením Číny po útoku Hamasu na Izrael.
Vo vyhlásení Izrael píše, že nepočul od Číny „žiadne jasné odsúdenie strašného masakru, ktorý spáchala teroristická organizácia Hamas na nevinných civilistoch, z ktorých desiatky uniesla do Gazy“. Čínske vyhlásenia podľa izraelského ministerstva „nehovoria nič o izraelskom práve na obranu seba a svojich občanov, ktoré je základným právom akéhokoľvek samostatného štátu, ktorý napadli bezprecedentným spôsobom a s krutosťou, aká nepatrí do ľudskej spoločnosti“.
X X X
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani v piatok počas návštevy Izraela prirovnal palestínske militantné hnutie Hamas k teroristickej skupine Islamský štát (IS) a k niekdajším nacistickým jednotkám SS. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
„Hamas je ako IS, ako SS, ako gestapo, robia rovnaké veci, sú to teroristi, vrahovia a využívajú palestínsky ľud ako štít,“ povedal Tajani pre talianske médiá. „Musíme sa vyhnúť ďalším úmrtiam nevinných,“ dodal.
Tajani navštívil mesto Netivot na juhu Izraela neďaleko Pásma Gazy. Vysvetlil, že touto návštevou chcel preukázať solidaritu Talianska s Izraelom po masívnom víkendovom útoku Hamasu.
Šéf talianskej diplomacie zároveň dúfa, že bude opäť obnovený mier a že reakcia Izraela nespôsobí príliš veľkú tragédiu medzi civilným obyvateľstvom.
„Izrael má právo na sebaobranu a som presvedčený, že bude reagovať primerane a urobí všetko pre to, aby zasiahol iba Hamas,“ povedal Tajani.
X X X
Do Izraela dnes priletel americký minister obrany Lloyd Austin. Po stretnutí s premiérom Benjaminom Netanjahuom povedal, že útok Hamasu je horší, ako čo videl od Islamského štátu. Do Tel Avivu už tiež dorazili šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová, nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková a šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani. Počas dňa sa očakáva tiež prílet kanadskej ministerky zahraničia Mélanie Jolyovej.
Austin izraelskému premiérovi Netanjahuovi povedal, že USA stoja pri Izraeli. „Ako viete, som chlap, ktorý dal dokopy kampaň proti ISIS… toto je horšie, ako čo som videl od ISIS,“ povedal Austin o sobotňajšom útoku Hamasu na južný Izrael, pri ktorom zahynulo najmenej 1300 ľudí.
ISIS je jedna zo skratiek používaných pre teroristickú organizáciu Islamský štát, ktorá na vrchole moci v rokoch 2014 a 2015 ovládala severnú časť Iraku a východ Sýrie a na dobytých územiach sa dopúšťala okrem iného masakrov civilného obyvateľstva. V Iraku bol IS porazený na konci roka 2017, v Sýrii bolo ním pôvodne ovládané územie dobyté až v roku 2019.
Vyjadriť solidaritu do Izraela priletela dnes aj šéfka Európskej komisie von der Leyenová a predsedníčka Európskeho parlamentu Metsolaová. K spoločnej fotke na sieti X šéfka EP napísala: „Terorizmus nezvíťazí. Na našej reakcii záleží. Dokážeme a musíme zastaviť Hamas a robiť čo môžeme na zmiernenie humanitárnych dôsledkov.“
X X X
Tisíce ľudí v Iráne, Iraku, Jordánsku a iných krajinách vyšli v piatok do ulíc, aby podporili Palestínčanov počas pokračujúcich izraelských náletov na Gazu, ktoré sú odvetou za víkendový útok Hamasu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Demonštranti počas pochodu v iránskom hlavnom meste mávali vlajkami Iránu, Palestíny a hnutia Hizballáh a držali transparenty s nápismi „Preč s Amerikou“ a „Preč s Izraelom,“ uviedol novinár agentúry AFP. Podobné protesty sa konali aj v ďalších mestách islamskej republiky, kde pálili vlajky Spojených štátov a Izraela.
Teherán, ktorý finančne aj vojensky podporuje militantov Hamasu, vyzýva islamské a arabské krajiny z regiónu, aby vytvorili jednotný front proti Izraelu.
Demonštranti sa zhromaždili aj na námestí Tahrír v Bagdade, kde skandovali napríklad: „Nie okupácii! Nie Amerike!“ Na demonštrácie na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy vyzval šiitský vodca Muktadá as-Sadr, ktorý má v krajine veľký politický vplyv. Protestujúci mávali palestínskymi a irackými vlajkami, zatiaľ čo obrovská izraelská vlajka bola položená na zemi, kde po nej demonštranti šliapali.
Sadrovo hnutie zaviedlo okolo námestia Tahrír prísne bezpečnostné opatrenia, zatiaľ čo iracké bezpečnostné sily sú rozmiestnené okolo miesta konania zhromaždenia. Za hnutie na podporu Gazy sa postavila aj iracká vláda, ktorá obhajuje palestínske záujmy.
Iračania organizujú masové zhromaždenie na podporu Palestínčanov v 13. októbra 2023 v Bagdade v Iraku.
Viac ako 10.000 ľudí sa na demonštrácii na podporu Palestínčanov v piatok zišlo aj v jordánskom hlavnom meste Ammán. Na protesty vyzývalo jordánske Moslimské bratstvo a niekoľko ľavicových a mládežníckych skupín.
Protesty sa konali aj v malajzijskom Kuala Lumpure, kde sa po piatkových modlitbách zhromaždilo približne 1000 moslimov, aby vyjadrili solidaritu s Palestínčanmi.
X X X
„OSN považuje za nemožné, aby sa takýto presun uskutočnil bez ničivých humanitárnych následkov,“ upozornil Dujarric. „OSN dôrazne apeluje na to, aby akýkoľvek takýto príkaz, ak bude potvrdený, bol zrušený, a zabránilo sa tak tomu, čo by mohlo už tak tragickú situáciu zmeniť na katastrofálnu,“ dodal.
„Reakcia OSN na včasné izraelské varovanie určené obyvateľom Gazy je hanebná,“ vyhlásil izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan. OSN by sa podľa neho mala zamerať na odsúdenie Hamasu a podporu práva Izraela na sebaobranu.
Izraelská armáda neskôr vydala varovanie pre obyvateľov mesta Gaza, ktoré sa nachádza v severnej časti oblasti a v ktorom mieni v nasledujúcich dňoch významne pôsobiť. Do svojich domovov sa podľa armády budú môcť ľudia vrátiť až po vydaní ďalšieho oznámenia. Armáda tiež varovala obyvateľov Gazy, aby sa nepribližovali k hraničnému plotu. „Pre svoju vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť vašich rodín sa vzdajte od teroristov Hamasu, ktorí vás využívajú ako ľudské štíty,“ uviedla armáda.
Hovorca OSN Dujarric povedal, že príkaz izraelskej armády sa vzťahuje aj na všetkých zamestnancov OSN a osoby ukryté v zariadeniach organizácie, vrátane škôl a zdravotníckych zariadení. Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) na sieti X informoval, že premiestnil svoje ústredie a medzinárodný personál na juh Pásma Gazy.
X X X
Vladimir Putin dnes varoval pred pozemnou operáciou Izraela v Pásme Gazy. Vyžiadala by si podľa neho straty medzi civilistami, čo ruský prezident označil za „úplne neprijateľné“. Vo vystúpení na summite postsovietskych štátov v Biškeku podľa tlačových agentúr tiež vyhlásil, že Izrael sa stal terčom bezprecedentne krutého útoku a má právo na sebaobranu. Konflikt by však podľa neho mal byť vyriešený mierovými prostriedkami a vytvorením palestínskeho štátu.
Izrael chystá pozemnú operáciu po sobotňajšom výpade radikálneho palestínskeho hnutia Hamas z Pásma Gazy, pri ktorom ozbrojenci Hamasu v južnom Izraeli podľa izraelských médií zabili 1300 ľudí a zhruba 200 ďalších uniesli. Izrael odpovedal nálety a totálnou blokádou Pásma Gazy, kde podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva od 7. októbra zahynulo vyše 1500 Palestínčanov a ďalších viac ako 6600 bolo zranených.
„(Izrael) bol vystavený útoku, ktorý vo svojej krutosti nemá obdoby. A prirodzene má právo na obranu, má právo na to, aby zabezpečil svoju pokojnú existenciu,“ povedal Putin. Varoval ale, že nasadenie ťažkých zbraní v obytných štvrtiach pri pozemnej operácii v Pásme Gazy, kde žijú vyše dva milióny ľudí, hrozí „vážnymi následkami pre všetky strany, predovšetkým absolútne neprijateľnými stratami medzi civilistami“.
„Teraz je hlavné zastaviť krviprelievanie,“ zdôraznil Putin, na ktorého príkaz vlani vo februári ruská armáda začala inváziu na Ukrajinu, kde sa odvtedy stávajú terčom ruských útokov aj civilné objekty. Podľa šéfa Kremľa je Rusko pri urovnaní blízkovýchodného konfliktu pripravené spolupracovať so všetkými konštruktívne uvažujúcimi partnermi. Moskva vidí riešenie palestínsko-izraelského konfliktu prostredníctvom mierových rokovaní s cieľom „vytvorenia nezávislého palestínskeho štátu s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme, ktorý by v mieri a bezpečí koexistoval s Izraelom“, uviedol Putin.
X X X
Tri židovské školy v Amsterdame zostali v piatok zatvorené z dôvodu bezpečnosti žiakov a učiteľov potom, čo palestínske hnutie Hamas vyzvalo moslimov na celom svete, aby zabíjali Židov a prejavili tak solidaritu s Palestínčanmi. Na správu portálu DutchNews.nl upozornil bruselský spravodajca TASR.
Všetky tri amsterdamské židovské školy – Rosj Pina, Maimonides a Cheider – vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že bezpečnosť detí a zamestnancov je pre nich najvyššou prioritou a nebudú zbytočne riskovať.
Predseda organizácie Ústredný židovský dialóg (CJO) Channan Hertzberger pre amsterdamský denník Het Parool povedal, že prebehli intenzívne diskusie s mestským úradom a vládnymi úradníkmi, ale nebol dostatok času zvýšenie bezpečnosti na školách.
Židovské školy majú v súčasnosti zaistenú bezpečnostnú službu len na začiatku a na konci školského dňa. Vedenie škôl chcelo bezpečnostný dozor rozšíriť tak, aby pokrýval celý čas vyučovania.
DutchNews.nl spresnil, že ostatné židovské organizácie v Amsterdame vrátane synagóg a Židovského historického múzea zostávajú otvorené.
X X X
Palestínski militanti z Pásma Gazy vystrelili v piatok dopoludnia na Izrael stovky rakiet. Informuje o tom spravodajca agentúry AFP, podľa ktorého boli rakety odpálené v priebehu 15 minút.
Správa prichádza v čase, keď Izrael pokračuje v intenzívnych náletoch na Pásmo Gazy, v rámci odvety na bezprecedentne masívny útok Hamasu na Izrael z minulej soboty.
Izraelská armáda vyzvala v piatok ráno obyvateľov severnej časti Pásma Gazy, aby sa evakuovali na juh tejto palestínskej enklávy, a to z dôvodu možnej pozemnej ofenzívy Izraela proti palestínskym militantom z radikálneho hnutia Hamas.
X X X
Spojené štáty „musia mať pod kontrolou Izrael“, ak sa chcú vyhnúť regionálnej vojne. Podľa agentúry AFP to dnes vyhlásil iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján pri návšteve Bejrútu. Dodal, že Irán chce zachovať bezpečnosť Libanonu.
„Ak chcú Američania zabrániť vzniku vojny v regióne, musia mať pod kontrolou Izrael,“ povedal iránsky minister a dodal, že „bezpečnosť a mier v Libanone sú pre nás dôležité“.
Amírabdolláhján sa dnes v Libanone stretol tiež s vodcom mocného a ozbrojeného šiitského hnutia Hizballáh, ktoré podporuje Teherán, informovali libanonské médiá. Šéf iránskej diplomacie s Hasanom Nasralláhom hovoril o „izraelskej agresii v Gaze a brutálnych zločinoch spáchaných na jej obyvateľstve,“ uvádza sa vo vyhlásení Hizballáhu.
Panujú obavy, že by sa Iránom podporovaný a ťažko vyzbrojený Hizballáh mohol zapojiť do vojny s Izraelom. V posledných dňoch boli na napätej libanonsko-izraelskej hranici hlásené sporadické násilnosti.
X X X
Americký minister obrany Lloyd Austin pricestoval v piatok do Tel Avivu, aby prejavil solidaritu s Izraelom a rokoval o ďalšej vojenskej pomoci po bezprecedentnom útoku militantného hnutia Hamas. Informovali o tom agentúra AFP a AP.
Očakáva sa, že sa Austin stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a ministrom obrany Joavom Galantom, uviedli už vo štvrtok zdroje z americkej administratívy. Šéf Pentagónu sa v stredu a vo štvrtok zúčastnil na schôdzke ministrov obrany NATO v Bruseli.
X X X
V Maďarsku nebude žiadna demonštrácia na podporu terorizmu, napísal v piatok na Facebooku maďarský premiér Viktor Orbán. Predtým v pravidelnom rozhovore pre stanicu Kossuth Rádió v súvislosti so situáciou na Blízkom východe povedal, že po celej Európe sa konajú demonštrácie, na ktorých sú vyjadrované sympatie k teroristickým organizáciám.
Orbán zdôraznil, že v Maďarsku takéto zhromaždenie nepovolia, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
K aktuálnej situácii v Izraeli Orbán zdôraznil, že nejde o arabsko-izraelskú vojnu, ale o boj proti terorizmu. Dodal, že arabsko-izraelské vzťahy sa počas vlády bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa naopak veľmi zlepšili, čo by bolo potrebné aj napriek teroristickému útoku zachovať.
Orbán pripomenul, že Maďarsko v roku 2015 vybudovalo hraničné zábrany na zastavenie migrácie, čo je podľa neho dôležité, pretože medzi migrantov sa zamiešavajú aj teroristi.
„Maďarská vláda musí chrániť svojich židovských občanov,“ povedal ďalej Orbán. Tvrdil tiež, že EÚ „pozýva migrantov do Európy“ a chce utečencov rozdeliť medzi členské štáty, čo označil za absurdné.
X XX
Americký minister zahraničia Antony Blinken sa v dnes v Ammáne stretol s jordánskym kráľom Abdalláhom II., informovala agentúra Reuters. Blinken sa v Jordánsku stretne tiež so šéfom palestínskej autonómie Mahmúdom Abbásom. Návšteva Jordánska je druhou zastávkou Blinkenova doteraz najrozsiahlejšieho blízkovýchodného turné, ktoré sa koná v čase, keď sa Izrael zrejme pripravuje na rozsiahlu pozemnú ofenzívu v Pásme Gazy a vyzval obyvateľov severného mesta Gazy, aby sa evakuovali na juh.
Blinken rozšíril svoju cestu z Izraela a Jordánska na všetky arabské krajiny Perzského zálivu a Egypt, čo z nej robí jeho najväčšiu návštevu regiónu od nástupu do funkcie v januári 2021. Len dnes má Blinken navštíviť ďalšie tri krajiny: Katar, Bahrajn a Saudskú Arábiu, kde strávia noc. Pred odletom do Dauhy sa má v Ammáne stretnúť aj s Abbásom.
„Pri každom z týchto rokovaní budeme naďalej naliehať na krajiny, aby pomohli zabrániť rozšíreniu konfliktu a využili svoj vplyv na Hamas na okamžité a bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov,“ povedal Blinken na tlačovej konferencii v Tel Avive.
„Budeme tiež diskutovať o tom, ako môžeme pokračovať v uskutočňovaní našej pozitívnej vízie regiónu, ktorý bude mierumilovnejší, prosperujúci, bezpečnejší a integrovanejší. A to je vlastne voľba, ktorá sa sobotňajšími akciami Hamasu v niektorých ohľadoch ešte viac zostrila,“ dodal.
X X X
Lovci lebiek zadržali Antona Hudeca, jedného z najhľadanejších Slovákov
Policajti z oddelenia cieľového pátrania NCODK Prezídia Policajného zboru, známi ako Lovci lebiek, v spolupráci s rakúskymi policajtami zadržali hľadaného Antona Hudeca z Nitry. Jedného z najhľadanejších Slovákov sa podarilo zadržať v rakúskom meste Graz, informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
Oddelenie cieľového pátrania na prípade intenzívne pracovalo od roku 2017. Situáciu sťažovalo, že hľadaná osoba postupovala na úteku veľmi sofistikovane, pohybovala sa po viacerých miestach Európy, pričom používala rôzne aliasy a falošné doklady, skonštatovala Bárdyová.
Hudec v minulosti aktívne pôsobil v rámci organizovanej skupiny páchaním najmä násilnej trestnej činnosti predovšetkým v Nitrianskom kraji.
Krajský súd v Nitre 12. októbra 2012 uznal Hudeca za vinného pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu, za čo mu nariadil trest odňatia slobody na 12 rokov nepodmienečne. Hľadaný do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpil a dal sa na útek. Až doposiaľ sa úmyselne vyhýbal nástupu do výkonu trestu.
Okresný súd v Nitre na hľadaného vydal 20. decembra 2012 Európsky a Medzinárodný zatýkací rozkaz. Lovci lebiek odvtedy po hľadanej osobe pátrali. Vďaka medzinárodnej spolupráci v rámci projektu ENFAST intenzívne spolupracovali s partnerskou jednotkou z Bundeskriminalamt – FAST Rakúsko, ktorá hľadaného v rakúskom meste Graz zadržala v týchto dňoch. „V súčasnosti bude prebiehať extradičné konanie, ktorého účelom je vydanie zadržanej osoby na Slovensko,“ potvrdila Bárdyová./agentury/
X X X
Útočník na škole vo francúzskom Arrase zabil nožom učiteľa, ďalších ľudí zranil
Útočník na strednej škole v Arrase na severe Francúzska dnes nožom zabil učiteľa a ďalších ľudí zranil, informujú francúzske médiá.
Motív útoku je zatiaľ neznámy, stanica BFM TV s odvolaním sa na nemenovaný zdroj uvádza, že útočník kričal „Alahu akbar“ (arabsky „Boh je veľký“). Úrady túto informáciu zatiaľ nepotvrdili.
Minister vnútra Gérald Darmanin na sieti X oznámil, že „páchateľa polícia zadržala“.
Arras leží v severofracúzskom departemente Pas-de-Calais neďaleko hraníc s Belgickom.
S odvolaním sa na policajný zdroj BFM TV uvádza, že podozrivému mužovi je okolo 20 rokov a ide o bývalého študenta školy. Polícia vypočúva aj brata podozrivého. AFP s odvolaním sa na policajný spis uvádza, že páchateľ je čečenského pôvodu a že prípadom sa začala zaoberať Francúzska protiteroristická prokuratúra (PNAT).
Útočníka podľa denníka Libération zachytáva video na školskom dvore okolo 11. hodiny dopoludnia, očividne pri vyostrenom rozhovore. Iné video ukazuje, ako sa útočníka snaží dostať pod kontrolu niekoľko osôb. Jeden z mužov zviera stoličku, pomocou ktorej sa od agresora snaží udržať odstup, muž ho však zvalí na zem a napadne ho.
Na miesto okolo pol jednej vyrazil francúzsky prezident Emmanuel Macron. V parlamente medzitým sústrasť „rodinám, školskej obci i národu“ vyjadril Jean-Noël Barrot, vládny námestník pre telekomunikácie a prechod na digitálne technológie. Barrot tiež vzdal „hold hrdinstva tých, ktorí podľa všetkého chceli sami zasiahnuť, aby zabránili tragédii“.
Devätnásťročný študent Samuel, ktorý sa v čase útoku nachádzal v inej budove školského komplexu, krátko pred 13:00 novinárom opísal, že varovný poplach sa na škole rozoznel okolo 11:10. Študenti sa v súlade s inštrukciami s učiteľmi zavreli v triedach a telocvični.
S Libération hovorili aj žiaci, ktorí boli priamymi svedkami útoku. „Odchádzali sme z triedy do jedálne, keď sme videli, ako chlap s dvoma nožmi napadá učiteľa, ten na sebe mal krv. Snažil sa ho upokojiť a chrániť nás. Povedal nám, nech odídeme, veľmi sme tomu nerozumeli, ale bežali sme preč, “ uviedol jeden z nich./agentury/
X X X
Voľby v Poľsku: Aký výsledok volieb Poliaci očakávajú? Priaznivci PiS dúfajú v 60 percent
Poliakov sa pýtali na výsledok parlamentných volieb. Najoptimistickejší sa ukázali byť voliči PiS, vyplýva to z prieskumu IBRiS pre Rádio ZET. Počítajú s tým, že vládnuca strana získa takmer 60 percent hlasov. Čo očakávajú priaznivci ostatných strán? Aký výsledok predpovedajú Poliaci?
Kto vyhrá? Tu sú predpovede Poliakov
Respondenti najčastejšie uvádzali, že PiS (Právo a Spravodlivosť) získa 34 percent hlasov, KO 30 percent, Ľavica a Tretia cesta po 10 percentách a Konfederácia 8 percent.
Stúpenci PiS sú najoptimistickejší
Veľký optimizmus je zrejmý medzi voličmi strany Právo a spravodlivosť. Predpokladajú, že vládnuca strana získa v nedeľu až 58,9 percent hlasov.
U priaznivcov ostatných strán sú výsledky podobné tým, ktoré sme videli v nedávnych prieskumoch. Voličom KO predpovedá prieskum 36,9 percenta, Tretej ceste 13,3 percenta, Ľavici 12,7 percenta.
Podľa prieskumu verejnej mienky IBRIS pre denníky Rzeczpospolita a RMF, ktorý sa uskutočnil 9. a 10. októbra, teda čiastočne pred debatou v poľskej štátnej televízii TVP, môže PiS počítať s podporou 33,5 percenta, KO má 28 percent, Tretia cesta 10,9 percenta, Ľavica 10,1 percenta a Konfederácia 9,2 percenta.
X X X
Aké firmy vlastnia noví poslanci? V novom parlamente budú aj podnikatelia s krásou, záložňami či s prehliadkami mŕtvol
IT milionár, výrobca zbraní, prevádzkovateľ záložne či súdna znalkyňa s výnosnými salónmi krásy. Letmý pohľad na podnikateľské aktivity novozvolených zákonodarcov naznačuje, že do Národnej rady (NR) SR vstúpili zástupcovia vskutku zaujímavých odvetví biznisu. Nové zloženie parlamentu má početné zastúpenie z prostredia veľkých, ale aj malých podnikov.
Zákon nezakazuje poslancom vlastníctvo firmy ani podielu na nej počas výkonu mandátu. Nesmú však mať aktívnu živnosť či byť konateľmi v obchodných spoločnostiach. Teda po nástupe do parlamentu sa majú zákonodarcovia vzdať všetkých štatutárnych a riadiacich funkcií v súkromných firmách. Finančne z nich však profitovať môžu. Ak firma bude produkovať zisk, pokojne si ho môžu pripísať na účet. Informácie o podieloch vo firmách, ako aj o príjmoch, majú následne poslanci uviesť v majetkovom priznaní verejných funkcionárov, ktoré sa podáva každý rok.
V prípade živnostenského podnikania je zákon prísnejší. Poslanci si totiž musia pozastaviť živnosť ešte pred nástupom do funkcie. Podmienky stanoví zákon o ochrane verejného záujmu a za jeho porušenie hrozí mastná pokuta. O prehreškoch rozhoduje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a k potrestaniam podnikavých, ale nezodpovedných poslancov dochádza pomerne často.
V roku 2017 napríklad výbor uložil pokuty Igorovi Matovičovi (OĽANO) a Stanislavovi Kubánekovi (Smer), ktorí po nástupe do parlamentu nepozastavili živnostenské oprávnenie. Líder OĽANO mal zaplatiť 12-tisíc eur, Kubánek dvakrát viac. V roku 2020 dostal pokutu člen Sme rodina Ľudovít Goga, lebo bol pri výkone mandátu konateľom vo firme, ktorú navyše neuviedol v majetkovom priznaní. Musel preto zaplatiť pokutu vo výške šiestich mesačných platov, teda necelých 25-tisíc eur.
Novozvolení zákonodarcovia ešte poslanecké sľuby nezložili, preto by mali v najbližších dňoch spraviť revíziu svojich podnikateľských aktív a funkcií, inak tiež môžu naraziť na problém.
Biznis zo Súmračnej
V Obchodnom registri (OR) SR, kde sú evidované všetky slovenské firmy a ich majitelia, sa dá vyhľadať každý druhý poslanec parlamentu. Mnohí z nich s podnikaním už skončili, no člen predsedníctva Smeru Robert Kaliňák sa s biznisom rozlúčiť nevie. Pred voľbami 2020 exminister vnútra nečakane uviedol, že nebude kandidovať a vzápätí sa pustil do podnikania. Na jeseň 2019 totiž zriadil advokátsku kanceláriu Kallan Legal, ktorá momentálne poskytuje právnické služby obvineným z viacerých veľkých káuz.
Kaliňák, ktorý vo vlastnej eseročke pôsobí ako advokát, je napríklad zástupcom nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra na súdoch v kauze Dobytkár či Očistec. Kaliňákova firma poskytuje advokátske služby aj lídrom Smeru, zastupovala napríklad Roberta Fica či Ľuboša Blahu v jeho sporoch s firmou Eset, prezidentkou Zuzanou Čaputovou či Igorom Matovičom.
Ďalším biznisom Kaliňáka je výroba zbraní, takisto s ňou začal v roku 2019. Eseročka Liwa Arms Slovakia vyvinula novú loveckú pušku, ktorú už uviedla na trh. Má ambíciu „obohatiť nielen lokálny a regionálny, ale aj svetový trh o produkty najvyššej kvality a precíznosti“. Firma je zatiaľ zrejme v štádiu rozbehnutia, napriek státisícovým tržbám totiž spoločnosť minulý rok skončila v polmiliónovej strate. Finančne prínosnejšia je pre Kaliňáka advokátska kancelária, ktorá vlani vyprodukovala zisk 177-tisíc eur či stranícka Agentúra Smer, v ktorej zatiaľ pôsobí ako konateľ. Tá je síce v stratách, no Kaliňák vlani za výkon funkcie dostal slušnú odmenu 60-tisíc eur.
Osvedčenia o zvolení do Národnej rady (NR) SR si poslanci prevzali v pondelok v historickej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Na snímke poslanec Smeru Robert Kaliňák.
Rovnako ako strýko má podnikavú povahu aj čerstvý člen parlamentu Erik Kaliňák. Ten sa dlhší čas prezentuje ako kreatívny manažér, v strane začínal ako správca sociálnych sietí pre politikov Smeru. Pred šiestimi rokmi spolu s bratom Kristiánom založili eseročku Four-K, ktorá poskytuje služby v oblasti informačných technológií. S biznisom sa bratom darilo, firma skončila v zelených číslach v štyroch z piatich rokov svojej existencie. Najvyššie výnosy však Kaliňákovci nemali z poskytovania služieb, ale z predaja cenných papierov. V roku 2020 takto vygenerovali tržby milión eur. Kaliňák mladší sa podielu na firme už zbavil, štyri dni pred voľbami svoju časť firmy posunul bratovi.
Zaujímavý biznis má aj banskobystrický člen Smeru Daniel Karas. Aktuálne pôsobí v štyroch firmách, jedna z nich ponúka administratívne práce a poradenstvo zahraničným podnikateľom a investorom na Slovensku. Meno čerstvého poslanca parlamentu však svieti v OR SR pri desiatkach firiem, ktoré vraj založil spolu so štátnymi príslušníkmi iných krajín. Pravé táto činnosť je podstatou poradenstva pre zahraničných investorov, vysvetlil pre Pravdu jeden z bývalých Karasových klientov, ktorý požiadal o anonymnosť.
Založenie firmy na Slovensku dáva cudzincom právo požiadať o pobyt v krajine a legálne tu žiť a podnikať. Karas mal za odmenu riešiť všetky administratívne a byrokratické záležitosti, ktoré sa vzniku eseročky týkali. Po tom, čo firma pripravila všetky potrebné doklady a povolenia, jej zahraničný majiteľ dostal pobyt. Slovenský podnikateľ z nej odchádzal. Z informácii v OR SR vyplýva, že prevažná väčšina Karasových klientov pochádza z Ruska a Iránu.
Záložňa a prehliadky mŕtvych
Podpredsedníčka Hlasu Zuzana Dolínková je podľa dostupných informácií horúcou kandidátkou na novú ministerku zdravotníctva. Do politiky vstúpila v lete 2021, predtým bola niekoľko rokov funkcionárkou Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP). Odborovú organizáciu lekárov krátky čas aj riadila, hoci nie je zdravotníčkou, ale vyštudovanou právničkou. Dolínkovej meno je v registri zapísané pri dvoch eseročkách, ktoré generujú skromné zisky v sumách niekoľkých tisíc eur ročne.
Pred pár rokmi však jedna z Dolínkovej firiem, Morat, čelila závažným obvineniam Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Zdravotnícki kontrolóri totiž tvrdili, že spomínaná spoločnosť má byť súčasťou kartelu, ktorý vytvoril ilúziu férovej súťaže pri tendroch na zabezpečenie prehliadok mŕtvych tiel. Tým sa zvyšovali konečné ceny služby a podľa úradu boli v tejto kauze u Dolínkovej výrazné indície konfliktu záujmov.
„Prezidentka ZAP je zároveň majiteľkou jednej zo spomínaných súkromných spoločností. Pravidelne sa zúčastňuje výberových konaní na zabezpečenie prehliadok mŕtvych tiel a je aj zmluvnou stranou ako súkromný organizátor,“ upozorňoval ÚDZS. Podpredsedníčka Hlasu podozrenie poprela a vyjadrenie Úradu pre dohľad na d zdravotnou starostlivosťou dokonca označila za účelové. Firma je aktívna doteraz, vlani mala výnosy vo výške 60-tisíc eur. Dolínková zatiaľ konateľskú funkciu vo firme nikomu neposunula.
Ďalším podnikateľom z prostredia Hlasu je Erik Vlček. Slovenský reprezentant a štvornásobný medailista z olympijských hier začal s biznisom iba vlani. Odkúpil podiel na eseročke LIBRA-BM, ktorá v Komárne prevádzkuje záložňu. Vlček je vo firme jediný spoločník a konateľ. Prvý rok pod vedením športovca bol pre firmu úspešný a vlaňajšok skončila so ziskom, aj keď skromným, v sume 640 eur.
Giganti IT a médiá
Súčasťou parlamentu bude aj Peter Kotlár, ktorý bol zvolený na kandidátke SNS. Najviac sa preslávil ako tvár kontroverznej on-line televízie Slovan. Vysiela relácie na YouTube a jej videá majú státisíce pozretí. Kotlár je nielen hviezdou tejto televízie, ale aj jej majiteľom. Čísla však naznačujú, že vysielanie diskusií na sociálnych sieťach zatiaľ nie je finančne prospešné. Eseročka Televízia Slovan podľa dát portálu FinStat pri rôznych výnosoch nad 70-tisíc eur nedokáže generovať zisk a od momentu vzniku je v stratách. Navyše má pohľadávky pred štátom, na sociálnom poistení od septembra dlhuje 730 eur.
Na kandidátke Progresívneho Slovenska (PS) sa do parlamentných lavíc dostali aj podnikatelia, ktorým to s biznisom na internete vyšlo lepšie. Michal Truban a Ivan Štefunko v minulosti založili známu IT firmu Websupport, ktorá z nich spravila milionárov. Svoje podiely vo firme však predali ešte pred minulými voľbami a po neúspechu sa obaja venovali investíciám do inovácií. Truban je teraz spoločníkom a konateľom vo firme Trantor, ktorá poskytuje hlavne konzultácie v oblasti IT. Firmá má však najväčšie výnosy z nakladania s finančným majetkom, teda z predaja cenných papierov, dividend alebo podielu na zisku.
Štefunko je spojený s luxemburskou spoločnosťou Slovak Venture Fund S.C.A., SICAR. Väčšinovým investorom v nej je Európsky investičný fond. Poskytuje začínajúcim firmám vstupný kapitál a Štefunko stál pri formovaní tohto fondu. Tvrdí, že v súčasnosti je v ňom iba pasívny investor, teda bez možnosti rozhodovať o smerovaní investícií, a podieľa sa niekoľkými percentami na celkových prostriedkoch fondu.
Novou členkou parlamentu je aj Darina Luščíková z obce Hôrka. Prezentovala sa ako súdna znalkyňa, odborníčka na dane a účtovníctvo. Svoje znalosti zrejme používala aj vo firmách, ktoré vlastni. Ide totiž o štyri eseročky, ktoré prevádzkujú kaderníctva a salóny krásy v Poprade. Firmy majú dlhoročnú históriu, a pravdepodobne aj popularitu medzi obyvateľmi mesta. Podľa FinStatu totiž každá firma má ročne tržby v desiatkach tisíc eur.
Zvolení poslanci za PS sa okrem iného živia aj z pôžičiek pre svoje politické hnutie. Podpredseda strany Truban požičal PS na kampaň vyše tristotisíc eur s päťpercentným úrokom, splatnú dobu má do konca mája budúceho roka. Ďalších 200-tisíc strane požičal Martin Pekár, tiež zvolený na jej kandidátke. Pôžičku majú progresívci splatiť svojmu členovi do konca tohto roka, a to s trojpercentným úrokom. /agentury/
X X X
Tomáš Taraba nebude ministrom kultúry, o tento rezort nemá záujem
Proti Tarabovi ako možnému ministrovi kultúry už začali protestovať viacerí predstavitelia umeleckej obce.
Informáciu o tom, že by mal byť ministrom kultúry, označil Taraba na sociálnej sieti za hoax. Chce však urobiť všetko preto, aby sa kultúra „vrátila Slovákom“. Peniaze treba podľa neho presmerovať na opravu hradov a zámkov, historických pamiatok, podporovať opätovné vydávanie slovenskej klasickej literatúry či umelecké zbory v obciach a umelecké školy.
Viacerí umelci podporili petíciu, v ktorej odmietajú, že by sa ministrom kultúry mal stať Taraba. Nemá podľa nich dostatok profesijných skúseností. Jeho verejné pôsobenie vnímajú ako radikálno-nacionalistické. Vyzvali tiež predstaviteľov strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS, aby na čelo rezortu postavili osobnosť, „ktorá požíva prirodzenú vážnosť a rešpekt v oblasti kultúry na Slovensku a nevyvoláva kontroverzné reakcie v spoločnosti“.
Strana Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali v stredu dohodu o spolupráci a dohodli sa na podpise koaličnej zmluvy. Strane Smer má patriť premiérska pozícia a šesť ministerstiev, Hlas získa sedem rezortov a SNS bude mať pod sebou tri ministerstvá, z toho jedno od začiatku roku 2024./agentury/
X X X
Sagan urobil nemožné na tretiu. Akoby Messi zdolal jedenástku Slovana
V roku 1994 získal na majstrovstvách sveta v cyklistike striebornú medailu a vyhlásili ho za najlepšieho športovca roka. Teraz sa najintenzívnejšie venuje behu, uplynulú nedeľu absolvoval aj Medzinárodný maratón mieru.
Po športovej kariére pracoval aj ako inštalatér, aktuálne pôsobí ako projektový manažér v nadnárodnej firme.
„Návrat do bežného života nie je pre vrcholových športovcov vždy jednoduchý,“ vraví dvojnásobný účastník OH Milan Dvorščík (53), ktorý ovláda sedem jazykov a púšťa sa do štúdia ďalších.
X Máte čerstvé dojmy z košického maratónu, ktorý oslavoval storočnicu. Bola to vaša premiéra na tomto podujatí?
Zabehol som ho piaty raz. Ale v dvoch predchádzajúcich ročníkoch som chýbal, pretože som mal problémy s meniskom. V roku 2020, keď úradoval covid, organizátori pustili na štart len menší okruh bežcov, asi tristo, medzi nimi aj mňa. V porovnaní s týmto ročníkom to bol teraz obrovský kontrast, pretože sa zišla na štarte rekordná účasť.
X Aká vládla atmosféra v Košiciach? Je iná ako na maratónoch, ktoré ste už absolvovali?
Je to najstarší maratón v Európe a už táto charakteristika mu dodáva punc výnimočnosti. Teším sa, že organizátori začínajú stále viac túto značku využívať aj marketingovo, lebo to nie je len reklama pre Košice, ale aj pre slovenský šport i celé Slovensko.
X Ste spokojný so svojím výkonom alebo na ňom ani príliš nezáležalo?
Som rekreačný bežec a čas nie je príliš dôležitý. Ale z obdobia, keď som sa venoval profesionálnemu športu, mám v sebe aj pretekárske srdce. Chcel som prvý raz zabehnúť maratón pod tri hodiny, cítil som sa pred ním veľmi dobre, ešte aj v jeho polovici išlo všetko podľa plánu.
Ale po 30 kilometroch prišla kríza, stvrdli mi nohy a trochu som sa trápil. Dosiahol som čas 3 hodiny 3 minúty a 55 sekúnd. Ale ani to nebolo zlé, v mojej kategórii som obsadil v rámci majstrovstiev Slovenska tretie a celkovo pätnáste miesto. Medzi 4 700 štartujúcimi som skončil 228.
X Bežali ste maratón už aj rýchlejšie?
Len raz, tiež v Košiciach, v roku 2018. Dosiahol som čas 3 hodiny 1 minúta a 8 sekúnd. Aj teraz som ho mohol stlačiť možno o minútu-dve. Ale to by som išiel na doraz a bol by som, ako sa hovorí, na šrot. V cieli som sa cítil dobre a na druhý deň ráno som v pohode išiel do práce.
Trénujem len popri nej, maximálne päťkrát v týždni, v nedeľu mám zvyčajne vytrvalostný tréning, vtedy bežím dlho a pomalšie. Za tri hodiny absolvujem asi 30 kilometrov. Zistil som, že mi stačí trénovať menej ako kedysi na bicykli, vtedy bývali tréningy tvrdšie a trvali často aj vyše šesť hodín.
X Máte ešte aj bicykel? Vysadnete naň?
Bicykle stále mám, ale jazdím na nich už len príležitostne, keď sa napríklad vyberiem na nejakú akciu. Teraz určite nabehám viac kilometrov, ako ich najazdím.
S profesionálnou cyklistickou kariérou ste sa lúčili, keď ste mali tridsať rokov. Prečo tak skoro?
Mal som problémy s ďalšou motiváciou. Mohol som ešte pokračovať. Mojou túžbou bolo dostať sa na Tour de France, ale v tridsiatke som už strácal vieru, že sa mi to podarí. A nevidel som ani perspektívu ďalšieho výkonnostného rastu.
V závere som pôsobil aj v Španielsku a potom v profesionálnom kolumbijskom zoskupení Avianca Telecom. Chýbal mi však silnejší tím, s perspektívou štartu na Tour. Čoraz viac som si uvedomoval, že si musím hľadať miesto v bežnom živote a uvažoval som, čo ďalej.
X Aké náročné je to pre bývalého športovca, reprezentanta? Vy ste vyštudovali vysokú školu, mali ste titul inžiniera…
Každý sa s tým vyrovná inak, ale je to komplikovaná situácia. Vravím tomu postšportový syndróm. Cítil som sa, akoby som odrazu spadol z Marsu na Zem. Podobný pocit majú mnohí. Desať až pätnásť rokov žijú v športovej bubline.
V hlave majú preteky, tréningy, ako zvyšovať výkonnosť, ako sa stravovať, spať a podobne. Odrazu sú postavení pred úplne inú realitu./agentury/