Velmoc Nemecko a Slovensko sa nevedia dohodnúť na dodávkach zbraní Ukrajine. Bratislava plánovala v rámci kompenzačných dodávok presunúť Kyjevu 30 tankov T-72, píše Business Insider. Berlín však za odplatu ponúkol príliš málo tankov. Presun ťažkých zbraní na Ukrajinu v rámci kompenzačných dodávok, ktorý Nemecko so Slovenskom naplánovali už pred dvoma mesiacmi, sa oneskoruje pre chýbajúcu dohodu medzi Berlínom a Bratislavou, informuje Business Insider.

Slovensko sa pripravovalo na presun 30 tankov sovietskej výroby T-72 na Ukrajinu s tým, že za odplatu dostane od Nemecka modernejšie tanky. Bratislava však minulý týždeň odmietla dodávky tankov pre Kyjev po tom, čo jej Berlín ponúkol ako kompenzáciu 15 tankov Leopard 2A4 . Podľa slovenských úradov to na obranu krajiny nestačí.

„Realita je taká, že nemôžeme akceptovať formu podpory, na akej sa dohodla napríklad Česká republika alebo iné krajiny, že za dva kusy vyvezenej techniky dostanú jeden kus techniky ako alternatívu z Nemecka alebo inej krajiny. Slovensko má 30 tankov T-72. Preto pre nás nemôže byť riešením 15 hlavných bojových tankov Leopard, keďže na tankový prápor potrebujeme 30 hlavných bojových tankov,“ cituje portál z vyjadrenia hovorkyne slovenského ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej, ktoré Business Insider obdržal v pondelok večer.

„Slovensko je síce malá krajina, svojho suseda Ukrajinu však podporovalo takmer vo veľkom. Okrem iných zbraní v hodnote viac ako 150 miliónov eur darovalo Slovensko Ukrajine aj svoj jediný protilietadlový raketový systém S-300,“ pripomína Business Insider. „Aby Slovensko v dôsledku toho nezostalo bez ochrany, Nemecko, Holandsko a USA v krajine rozmiestnili celkovo štyri raketové systémy Patriot. V podobnej kruhovej výmene má Slovensko v úmysle odovzdať Ukrajine svoje sovietske stíhačky MiG-29 a mať vlastný vzdušný priestor chránený Poľskom a Českom,“ dodáva nemecká mutácia spravodajského portálu.

Bratislava a Kyjev navyše uzavreli komerčný kontrakt, na základe ktorého Ukrajina kúpila od Slovenska osem samohybných húfnic Zuzana 2.

Nemecký Bundestag koncom apríla drvivou väčšinou hlasov podporil dodávky ťažkých zbraní na Ukrajinu. Rozhodnutie schválené 586 poslancami z celkového počtu 736 podľa Deutsche Welle vyzýva nemeckú vládu, aby „pokračovala a podľa možnosti urýchlila dodávky potrebnej techniky na Ukrajinu a zároveň rozšírila presuny ťažkých a zložitých zbraňových systémov, napr. v rámci kompenzačných dodávok“.

Nemecko prisľúbilo kompenzovať dodávky ťažkej techniky sovietskej výroby zo zásob východoeurópskych krajín, s ktorými je ukrajinská armáda dobre oboznámená.

Česko už minulý štvrtok oznámilo dosiahnutie predbežnej dohody s Nemeckom. Praha dostane od Berlína bezplatne 15 tankov Leopard 2A4 ako náhradu za oficiálne neupresnený počet tankov darovaných Ukrajine. Podľa portálu CzDefence.cz Česko rokuje aj o nákupe 40 až 50 najmodernejších nemeckých tankov Leopard 2A7+. „Práve celkový počet nových tankov vyvoláva otázky, keďže pre mierovú a vojnovú armádu by sme potrebovali aspoň 100 kusov,“ konštatoval český špecializovaný portál.

Podľa CzDefence.cz Česká republika už niekoľko rokov potrebuje nahradiť staré tanky T-72 resp. T-72M4 CZ, u ktorých je veľkou nevýhodou, že posádka prakticky sedí nad zásobníkom s muníciou, takže pri zásahu dôjde k strate tanku i celej posádky. „Jednoducho munícia vybuchne a s ňou i celá posádka, čoho sme často svedkami v súčasnom konflikte na Ukrajine,“ konštatuje portál./agentury/

X X X

Gepardy i Stingery. Nemci zverejnili zoznam zbraní poskytnutých Ukrajine

 Nemecko zverejnilo podrobný zoznam vojenskej techniky a zbraní, ktoré poskytlo ukrajinskej armáde a ktoré na dodanie pripravuje. Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit novinárom oznámil, že Nemecko tak robí po vzore spojencov, okrem iného Spojených štátov. Berlín dlhodobo čelí kritike, že sa k vojenskej pomoci Kyjevu stavia váhavo. To kancelár Olaf Scholz odmietol a vyhlásil, že Nemecko pomáha rovnako ako USA, Francúzsko či Británia.

 „Nemecká vláda sa teraz rozhodla prispôsobiť praxi zverejňovania vojenskej podpory podľa našich najbližších spojencov, ako sú napríklad Spojené štáty,“ povedal Hebestreit. Zoznam chce vláda pravidelne aktualizovať.

Zoznam je rozdelený na dve časti. V prvej sú uvedené zbrane, technika a ďalšie vojenské vybavenie, ktoré Ukrajina už získala. Druhá časť je výpočtom pripravovaných či sľúbených dodávok.

 Medzi dokončenými zásielkami sú okrem iného 500 kusov prenosného protilietadlového kompletu Stinger a 2 700 kusov prenosných raketových systémov Strela, 16 miliónov munície do ručných strelných zbraní, 100 000 ručných granátov, 178 nákladných vozidiel, mikrobusov či terénnych vozidiel, 10 000 spacích vakov, 345 okuliarov na nočné videnie, 10 ton chemikálie AdBlue pre naftové motory či nespresnené náhradné diely pre stíhačky MiG-29.

 Pri pripravovaných alebo uskutočňovaných dodávkach je 53 000 kusov munície pre protiletecké kanóny, 10 000 kusov delostreleckej munície, sedem kusov húfnic PzH 2000, 30 samohybných protileteckých systémov Gepard so 6 000 kusmi munície, systém protivzdušnej obrany IRIS-T, desať obrnených vozidiel, 54 obrnených transportérov M113 alebo 22 nákladných vozidiel./agentury/

X X X

Putin oznámil nasadenie S-500 do arzenálu armády

 Rusko bude ďalej posilňovať svoje ozbrojené sily, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin pri tradičnom stretnutí s absolventmi vojenských škôl v Kremli. Šéf štátu, ktorý je súčasne vrchným veliteľom ozbrojených síl, pripustil, že Rusko teraz prechádza skúškami, ale je presvedčený, že všetky ťažkosti prekoná.

 „Budeme pokračovať v rozvíjaní a posilňovaní našich ozbrojených síl, s prihliadnutím na možné vojenské hrozby a riziká,“ povedal Putin v prejave vysielanom naživo televíziou. „Niet pochýb, že budeme ešte silnejší,“ zdôraznil.

Jednotky podľa Putina už začali dostávať nové systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany S-500 a do konca roka bude do bojovej pohotovosti zaradená prvá nová medzikontinentálna raketa Sarmat. Oba tieto zbraňové systémy nemajú podľa Putina vo svete obdoby.

Rusko na Putinov rozkaz 24. februára začalo útok na Ukrajinu, a tým rozpútalo najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny, ktorý si podľa odhadov vyžiadal už desiatky tisíc mŕtvych. Ukrajina sa ruskému útoku bráni už 118. dňom. Západ uvalil na Rusko sériu sankcií, ktoré majú Moskvu prinútiť k stiahnutiu vojsk a ukončeniu konfliktu.

„Krajina teraz prechádza cez ďalšiu sériu skúšok,“ povedal Putin podľa agentúry TASS. „Áno, sú obmedzenia, áno, prekonávajú sa rôzne, ale rozhodne ich prekonávame a prekonáme,“ zdôraznil ruský prezident.

Raketu Sarmat ruskí vojaci úspešne otestovali 20. apríla. Putin vtedy v blahoželaní zdôraznil, že raketa je schopná prekonať všetky prostriedky modernej protiraketovej obrany. „Nemá obdoby vo svete a ešte dlho mať nebude. Táto naozaj jedinečná zbraň posilní bojový potenciál našich ozbrojených síl, spoľahlivo zabezpečí bezpečnosť Ruska voči vonkajším hrozbám a prinúti k premýšľaniu tých, ktorí sa v zápale zbesilej, agresívnej rétoriky snažia ohrozovať našu krajinu,“ zdôraznil.

Ťažkú medzikontinentálnu raketu Sarmat, ktorá je na kvapalné palivo a je odpaľovaná z podzemných síl, označil server Armadninoviny.cz svojho času za „ruskú superraketu pre koniec sveta“. Jej úlohou je totiž spôsobiť nepriateľovi čo najťažšie straty na civilných cieľoch a zlomiť tak jeho odhodlanie pokračovať v boji./agentury/

X X X

V kauze ČR obvinený aj Slovák, ktorý mal blízko k Ficovi

Českom otriasa kauza Dopravného podniku mesta Prahy, ktorá si vyžiadala už aj hlavu Petra Gazdíka, ministra školstva vo vláde Petra Fialu. Medzi obvinenými je aj Slovák Matej Augustín, ktorý mal blízko k Robertovi Ficovi.

Česká polícia podľa Novinky.cz v pondelok zadržala a obvinila Mateja Augustína, dnes už odvolaného ekonomického námestníka a člena predstavenstva Dopravného podniku Praha (DPP). Podľa polície manipuloval zakázky a zaisťoval úplatky, za čo mu hrozí desať rokov väzenia.

Matej Augustín mal podľa idnes.cz blízko k Robertovi Ficovi, v čase jeho vládnutia pôsobil ako hlavný poradca na úrade vlády. Augustín viedol taktiež istý čas štátnu spoločnosť Cargo Slovakia, ktorá bola pred jeho odchodom v strate 36 miliónov eur.

Hlavy skupiny

Celá kauza odštartovala minulý týždeň zadržaním námestníka pražského primátora Petra Hlubučeka. Ten je spoluobvinený zo založenia a organizovania zločineckej skupiny. Hlavou skupiny je Michal Redl, lobista a podnikateľ, bývalý spolupracovník Radovana Krejčířa.

Spolu so svojím priateľom Pavlom Kosom sa všetci traja mali podieľať na obsadení pozícií v DPP tak, aby dosadení spriatelení manažéri mohli ovplyvňovať výberové konania a potom od víťazných firiem vyžadovať úplatky. Tie sa delili medzi 13 členov skupiny. Hlubuček presadil do vedenia DPP aj Mateja Augustína.

Augustín figuruje v prípade obnovy stanice Holešovice

Podľa irozhlas.cz bola takýmto prípadom aj rekonštrukcia stanice Holešovice, v ktorej si skupina chcela od developera vymôcť úplatok 5 miliónov českých korún. Ústrednou postavou bol práve Matej Augustín, ktorý sa snažil developerovi požiadavku skupiny sprostredkovať.

Developer však za schválenie svojej zákazky zaplatiť odmietol a prípad sa dostal nakoniec až na políciu. Tá sledovala komunikáciu medzi jednotlivými členmi skupiny. Podľa Neovlivní.cz ich odpočúvala napríklad aj na kokaínových večierkoch, kde sa obvinení dohovárali, ako si rozdelia zisky z úplatkov.

Najväčší politický dosah má kauza na STAN

Politicky má kauza najväčší dosah na hnutie Starostovia a nezávislí (STAN), ktoré je členom vládnej koalície premiéra Petra Fialu. Sám obvinený námestník primátora Petr Hlubuček je členom STAN.

Jeho spolustraník Petr Gazdík musel rezignovať zo svojej funkcie ministra školstva, lebo s hlavou skupiny Petrom Redlom komunikoval niekoľkokrát šifrovaným telefónom. Gazdík popiera, že by šlo o veci týkajúce sa kauzy DPP.

Stolička sa trasie aj pod ministrom vnútra zo STAN Vítom Rakušanom. Česká opozícia namieta, aby zotrvával vo svojej funkcii v čase, keď sa budú vyšetrovať jeho spolustraníci. Rakušan však rezignovať odmieta a sľubuje, že do vyšetrovania zasahovať nebude, aktuality.sk

X X X

Kollár chce kúpiť Bory. Koalícia znova odložila rozhodnutie o nových nemocniciach

 Keď je reč o výstavbe nemocníc, Slovensko sa nemá čím pýšiť. Najmladším fakultným zdravotníckym zariadením je Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke. Práce na nej sa začali v roku 1986. Plánovali ju otvoriť do piatich rokov no otvorili ju až o 11 rokov neskôr. Postavená je podľa rovnakého projektu ako Nemocnica sv. Barbory v Rožňave. Následne bolo dvadsať rokov ticho a ďalšiu novú Nemocnicu sv. Michala v Bratislave otvoril štát v roku 2015.

Z areálov budúcich nemocničných komplexov by mal byť na Slovensku vďaka európskym financiám z plánu obnovy opäť počuť stavebný ruch.

V stredu chcel minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) predložiť materiál na výstavbu štátnych nemocníc financovaných z plánu obnovy. Minulý týždeň mu materiál nedovolil predstaviť premiér Eduard Heger (OĽaNO). Vypýtal si dodatočnú analýzu. Tlačový odbor ministerstva zdravotníctva tvrdil, že premiér bol s dodatočnou analýzou spokojný.

Komunikačný odbor rezortu zdravotníctva však v utorok podvečer TASR potvrdil, že vláda sa návrhom výstavby nemocníc z plánu obnovy zaoberať nebude.

Koaliční partneri si chcú návrh preštudovať. „Minister zdravotníctva koaličným partnerom predstavil návrh na výstavbu nových nemocníc a zároveň aj dátové podklady, na základe ktorých bol návrh pripravený. Partneri si vyžiadali čas na naštudovanie pripraveného návrhu do konca týždňa. Následne, po vzájomnej dohode, minister predloží materiál na rokovanie vlády,“ spresnil komunikačný odbor ministerstva.

„Mám absolútnu dôveru k ministrovi zdravotníctva. Je to jeden z najlepších ministrov, ktorých sme doteraz mali. Nekonfliktný, pracuje, má nejakú predstavu a asi mu ju chce niekto silou-mocou nabúrať,“ vyhlásil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Štát súkromné projekty potrebuje

O tom, kde sa bude na Slovensku stavať, nepanuje podľa informácií denníka Pravda v koalícii zhoda. O peniaze z plánu obnovy sa uchádza aj Penta a niektorým ministrom prekáža, že by štát obchodoval práve s touto finančnou skupinou. Tá však už predstavila päť projektov rekonštrukcií či výstavby nemocníc. Tvrdí, že roku 2026, teda do míľnika, ktorý si Slovensko stanovilo, ich aj postaví. Najväčšiu šancu majú projekty v Humennom a Rimavskej Sobote.

Proti tomu, aby nemocnice stavala Penta, je aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Radšej by bol, keby peniaze na obnovu získali tie nemocnice, kde má jeho domáca strana svojich nominantov. Teda v Trnave a Prešove. V súčasnosti poslanec Národnej rady Krajčí na otázky denníka Pravda nereagoval.

Predsedníčka zdravotného výboru a poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) tvrdí, že štát Pentu potrebuje a obchoduje s ňou už dávno. „Štát nebol schopný postaviť pre ľudí nemocnice, a preto musí Pente platiť za zdravotnú starostlivosť. Jediný, kto v poslednej dobe stavia nemocnice, je finančná skupina,“ tvrdí poslankyňa.

Upozorňuje, že ak chce štát prestať obchodovať so súkromníkom, mal by ísť príkladom v spravovaní majetkov. „Špeciálne v prípade zdravotníctva sa to o štáte povedať nedá,“ zdôraznila Bittó Cigániková. Aktuálna vládna garnitúra sa v programovom vyhlásení zaviazala, že pripraví materiál na výstavbu dvoch nových regionálnych nemocníc. Zároveň chcela zrýchliť výstavbu bratislavských Rázsoch a pokračovať v projekte novej martinskej univerzitnej nemocnice. Takisto sa zaviazala pripraviť koncepciu rozvoja univerzitných nemocníc v Košiciach a v Banskej Bystrici.

Momentálne je podľa ministerstva zdravotníctva istá len hrubá stavba bájnych Rázsoch. Pôvodnú stavbu začali stavať v roku 1987 ako štátny projekt, ktorý bol napokon v 90. rokoch postupne utlmený. Lengvarský si však za programovým vyhlásením stojí a otvorenie hovorí o výstavbe bratislavskej koncovej nemocnice.

Kollár by Bory kúpil

Predseda parlamentu Kollár potvrdil, že niekto z politikov sa môže stále snažiť o postavenie nemocnice v jeho regióne. Predseda parlamentu si však myslí, že peniaze z plánu obnovy by malo pocítiť celé Slovensko, nielen hlavné mesto.

„Ja by som bol za martinskú nemocnicu. Bol by som aj za to, aby sa postavili nemocnice v Humennom a Rimavskej Sobote a aby sa spravodlivo peniaze rozdelili po všetkých regionálnych nemocniciach,“ ozrejmil Kollár. Preto sa chce sústrediť na menšie nemocnice.

„Potrebujú peniaze na to, aby mohli kvalitnú zdravotnú starostlivosť poskytovať ľuďom v ťažkých regiónoch, kde je nezamestnanosť a zlé technické či materiálne vybavenie nemocníc,“ dodal. Vyhlásil, že je ochotný o všetkom rokovať.

Ak by sa mal predseda parlamentu rozhodnúť medzi výstavbou novej štátnej koncovej nemocnice na Rázsochách a odkúpením takmer dokončenej súkromnej nemocnice Bory, vybral by si odkúpenie nemocnice od finančnej skupiny Penta. „Na Rázsochy nemáme peniaze. Tie sa postaviť nedajú. Dá sa z nich postaviť len skelet a na ďalšie nemáme peniaze,“ vysvetľoval šéf hnutia Sme rodina.

Podľa Kollára to znamená, že štát postaví hrubú stavbu a tým sa projekt opäť skončí. „O dvadsať rokov príde nejaký ,Pelle‘ a zbúra to,“ narážal Kollár na moment, keď Peter Pellegrini ešte ako predseda vlády verejne začal búrať tridsaťročný skelet legendárnej štátnej nemocnice.

„Musíme urobiť niečo, čo tí ľudia dostanú hneď. Preto som za Bory, pretože ak získame Bory, tak táto vláda vie otvoriť nemocnicu v tomto volebnom období,“ vyhlásil Kollár a o Rázsochách hovorí ako o „stavaní vzdušných zámkov“. „Skelet urobiť môžeme, ale (do konca volebného obdobia – pozn. red.) tam nepríde ani jeden pacient,“ uzavrel.

Nemocnice pre ľudí, nie pre nominantov

Minister Lengvarský vie, že na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc je z Plánu obnovy a odolnosti vyčlenených 800 miliónov eur. Priznal, že z týchto peňazí by celú nemocnicu Rázsochy síce štát dokázal postaviť, no potom by zostalo málo pre regióny.

Počas neformálneho stretnutia s novinármi priznal, že do roku 2026 chce stihnúť postaviť hrubú stavbu Rázsoch. Tá by mala stáť sto miliónov a ostatnú technickú a materiálnu výbavu chce následne vykryť cez eurofondy. V tejto otázke spolupracuje aj s vicepremiérkou Veronikou Remišovou (Za ľudí).

Poslankyňa Bittó Cigániková prízvukuje, že peniaze z plánu obnovy by mali putovať tam, kde budú mať najväčší osoh pre ľudí. „Toto sa dá odmerať tak, že sa pozrieme na optimalizáciu siete nemocníc,“ tvrdí. Investície by podľa nej mali smerovať tam, kde sa očakáva najvyšší nárast počtu lôžok. „Ako budú moji vážení kolegovia vysvetľovať v Humennom ľuďom, kde je penťácka nemocnica a ráta sa tam s nárastom lôžok, no nemal ich kto zafinancovať. Namiesto toho by štát zaplatil projekty, s ktorými reforma ani nerátala,“ dodala. Podľa nej by pri prerozdeľovaní peňazí nemalo zohrávať rolu len to, že vlastníkom je štát.

 Dôležité je podľa nej hľadieť aj na komplikovanosť pacientov a spádovú oblasť. „Dôležitá je aj pripravenosť projektov. Pretože ak sa to nestihne, prídeme o peniaze, za ktoré by súkromník dokázal tie nemocnice postaviť,“ spresnila.

No tým, že materiály výstavby vláda odobrí, sa ešte nič nekončí. Do prvého štvrťroku 2024 musí vybrať, kto ich vlastne postaví. Problémy pri výstavbe by mohli spôsobiť aj rastúce ceny stavebného materiálu. Podľa dobových archívov pri posledných štátnych výstavbách pred 30 rokmi spôsobovali problémy pri výstavbe dodávatelia dreva, cementu či hliníkových profilov. Omeškanie výstavby spôsoboval aj nedostatok stavebného materiálu. Aj preto nemocnicu na Antolskej ulici v bratislavskej Petržalke stavali namiesto piatich až jedenásť rokov. Nemocnicu sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke stavali podľa nemocnice v Rožňave. Tá momentálne spadá pod sieť nemocníc Svet zdravia, ktorá patrí súkromnej finančnej skupine Penta./agentury/

X X X

Exšéfka súdu mala za úplatky vybavovať rozsudky. Polka zneužíval moje meno a funkciu, tvrdí

Niekdajšia šéfka žilinského krajského súdu sedí na lavici obžalovaných pre podozrenia z korupcie. Jej kolegyňa sa priznáva, Kyselová vinu naďalej odmieta.

Sudkyňa Eva Kyselová pracovala na žilinskom krajskom súde od roku 1997, časom sa vypracovala až do jeho čela. Potom ju však začali dobiehať kauzy, o ktorých rozhodovala ako členka trestného odvolacieho senátu.

Podľa zistení vyšetrovateľov mal ten správny rozsudok, teda zmiernenie trestu, vrátenie kauzy nižšiemu súdu, prípadne úplné oslobodenie, vyjsť na desaťtisíce eur.

Chobotnica na žilinských súdoch padala ako domino. Najprv sa rozhovorila známa postava miestneho podsvetia František Salinger alias Malý Fero, potom zadržali spojku medzi podsvetím a súdmi Františka Tótha, zvaného Veľký Fero. Napokon si polícia prišla aj po známeho emeritného sudcu Pavla Polku.

Urbanová a Polka sa priznali, Kyselová vinu odmieta

Keďže niekdajší mocní muži v kraji sa rozhovorili aj o Kyselovej, sudkyňa teraz čelí obžalobe z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku v spolupáchateľstve.

Spolu s kolegyňou zo senátu Máriou Urbanovou mali za úplatky predávať rozsudky a rozhodovať v prospech trestne stíhaných – Kyselová hneď v štyroch prípadoch.

V senáte s nimi sedela aj neskoršia sudkyňa Najvyššieho súdu Dana Wänkeová, tú po čase nahradila Marcela Malatká. Ani jednu z nich polícia neobvinila.

Kyselová obvinenia od začiatku odmietala, o Polkovi hovorila, že sa ju snaží očierniť. V utorok pred sudcom Špecializovaného trestného súdu Jánom Giertlim v Banskej Bystrici vyhlásila, že „naďalej dôrazne popiera spáchanie skutkov v obžalobe“.

Polka ako „kajúcnik“ podľa nej účelovo menil svoje výpovede, aby sa s prokurátorom dohodol na čo najnižšom treste. To, že v jej prípade nejde „len o sudkyňu, ale predsedníčku krajského súdu“ mu malo pri dohode o vine a treste priniesť body navyše.

To bol podľa nej aj dôvod, prečo najskôr hovoril, že úplatok vzala len v jednom prípade, a neskôr otočil, že v ďalších troch prípadoch dal peniaze okrem Urbanovej aj jej.

„Polka dlhodobo zneužíval moje meno a funkciu predsedníčky súdu. Predpokladám, že v záujme získania čo najväčšieho objemu peňazí za jeho údajné vybavovanie vecí u mňa,“ snažila sa vysvetliť, prečo by Polka pri komunikáciami s uplácajúcimi operoval aj jej menom.

Jej kolegyňa zo senátu Urbanová sa ku korupcii priznala a svoj trest už pozná, Špecializovaný trestný súd v jej prípade schválil dohodu o vine a treste a vymeral jej trojročnú podmienku a peňažný trest 10-tisíc. „Morálne som zlyhala,“ priznala pred sudcom.

Kyselovú najprv nakrátko zadržali pri protikorupčnej razii Plevel v roku 2020, potom si po ňu priamo na súd prišli znova v roku 2021, keď NAKA riešila kauzu Plevel 2.

Vypovedal proti nej aj bývalý kolega zo súdu Pavol Polka. Aj ten sa po mesiacoch vo väzbe priznal, dohodol a vyviazol s podmienečným trestom tri roky a peňažným trestom 150-tisíc eur.

Sudkyňa Kyselová bola od januára minulého roka vo väzbe, od vlaňajšieho mája je stíhaná na slobode.

Veľký Fero ako spojka so súdmi

Obžaloba jej pripisuje štyri korupčné skutky. Kyselová mala vziať úplatok 17-tisíc eur v kauze výbuchu telefónnej búdky v centre Žiliny z konca 90. rokov. Pri vybavovaní si účtov v podsvetí vtedy zomreli traja nevinní ľudia. Explózia nastraženej výbušniny pripravila o život 21-ročného mladíka a manželský pár.

V prípade po dlhých rokoch odsúdili niekdajšieho šéfa žilinského podsvetia Františka Salingera a skupinu mužov, medzi nimi aj Patrika Brezániho, ktorý dostal sedem rokov.

Práve on mal cez Polku vybavovať zmenu verdiktu. Cena bola 25-tisíc. Časť si mal nechať „vybavovač rozsudkov“ Veľký Fero s kontaktmi na justíciu. Päťtisíc si nechal Tóth, tritisíc Polka a zvyšok mala dostať Kyselová. Krajský súd v Žiline skutočne zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a Brezáni neskôr dosiahol oslobodenie.

O tom, že pri vybavovaní rozsudkov mal pomáhať aj senát s Urbanovou a Kyselovou, vypovedal aj Veľký Fero. Práve on fungoval ako spojka medzi kriminálnym prostredím a súdmi. Obracal sa na Polku.

Vypovedal Murza, ktorý uplácal

Tóth bude pred súdom vypovedať v stredu, v utorok však o korupcii na žilinskom krajskom súde hovoril ďalší svedok – Patrik Murza, ktorý mal sám problémy so zákonom.

Ku korumpovaniu žilinských sudcov sa priznával už v roku 2018. Keď chcel pre kamarátov zariadiť oslobodenie alebo zrušenie väzby, obracal sa práve na Tótha. Z jeho rozprávania vedel, že jeho kontaktom na súde je Polka aj to, že pri niektorých senátoch a sudcoch požiadavky prejdú a pri iných nie.

Keď mal raz za takúto „službu“ zaplatiť 22-tísíc eur, zdalo sa mu to veľa. Tóth mu však vysvetľoval, že úplatok sa ďalej delí. Časť ostáva jemu a peniaze musia dostať aj dvaja sudcovia v v trojčlennom senáte, aby tretieho boli schopní prehlasovať. „Bral som to ako bežnú prax delenia peňazí pri poskytnutí úplatku,“ vypovedal.

Murzovi záležalo, aby jeho záujmy na súde prechádzali. Keď mal obavy, či sa to podarí, Tóth ho upokojoval, že je tam takzvaný „ženský senát“ s Kyselovou a Urbanovou. „Pri tom je istota, že to prejde,“ ubezpečoval ho.

S Kyselovou sa však Murza osobne nepoznal a nikdy neboli v kontakte. To potvrdila aj samotná Kyselová. O tom, že by mala niečo spoločné s korupciou na žilinskom súde, musel podľa nej Murzovi len niekto povedať. „Z jeho výsluchu vyplynulo, že to bol Tóth,“ reagovala.

Chceli vylúčiť médiá

Kyselová na otázky médií v tejto fáze procesu odpovedať odmietla, jej advokát Ľubomír Hagara povedal, že sa vyjadria až po skončení procesu.

Kyselovej obhajca navyše namietal u sudcu Giertliho to, že novinári počas pojednávania robia online prepis, argumentoval krátkym spravodajským príspevkom Denníka N. Išlo o aktualizáciu diania z pojednávania, aké viaceré médiá, vrátane Aktualít, robia zo súdov bežne. Pojednávania sú totiž verejné.

Hagara v tom videl problém, svedkovia sa tak podľa neho majú možnosť oboznámiť s výpoveďami a meniť v nadväznosti na ne tie svoje. Žiadal preto vylúčiť médiá. Sudca Giertli reagoval, že nejde o online prepis výpovedí a že sa „nechce zaradiť do šíku tých, ktorí zakazujú médiám informovať.“ Jeho návrh preto neakceptoval.

V obžalobe sú aj ďalšie tri skutky

Okrem najznámejšieho prípadu tragického výbuchu, sú v obžalobe ďalšie tri skutky.

Polka mal osloviť Kyselovú s Urbanovou, aby pomohli žene neprávoplatne odsúdenej Okresným súdom v Námestove. Za úplatok 20-tisíc, ktorý odovzdal advokát Ľuboš Mahdoň Tóthovi, bolo cieľom zníženie trestu z desiatich rokov na tri. Veľký Fero si nechal päťtisíc a zvyšok odovzdal Polkovi. On mal Kyselovej posunúť najmenej dvetisíc a Urbanovej tisíc eur. Ich senát skutočne rozsudok okresného súdu zrušil a žena dostala trojročný trest.

Sudkyne mali pomôcť aj v prípade dvoch mužov pôvodne odsúdených Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, ktorí chceli v odvolacom konaní dosiahnuť oslobodenie spod obžaloby. Z úplatku 25-tisíc si nechal Tóth päťtisíc a 20-tisíc posunul Polkovi.

Kyselová si mala vo svojej kancelárii prevziať najmenej dvetisíc eur a Urbanová tisíc eur. Obaja muži skutočne oslobodenie dosiahli.

Rovnako cez Polku mala Kyselovú a Urbanovú osloviť matka súdeného muža. Za úplatok 12-tisíc vyplatený cez Veľkého Fera chcela v odvolacom konaní dosiahnuť zníženie synovho trestu. Tóth si nechal dvetisíc, zvyšok odovzdal Polkovi, ku Kyselovej malo podľa obžaloby smerovať opäť najmenej dvetisíc a k Urbanovej tisíc eur.

S miernymi trestami

Akcie Plevel súviseli s podplácaním sudcov a vybavovaním rozsudkov. Ku korumpovaniu sudcov sa priznali aj František Tóth, zvaný Veľký Fero, no aj niekdajší boss žilinského podsvetia František Salinger, známy ako Malý Fero.

Prvý z nich dostal trojročný podmienečný trest a peňažný trest 100-tisíc eur. Na základe jeho svedectiev polícia udrela na podozrivých sudcov a advokátov. Druhý dostal dvojročnú podmienku.

S miernymi trestami vyviazli i ďalší v korupčnej kauze. Advokát Ľuboš Mahdoň dostal trojročný podmienečný trest s odkladom na dva roky.

Právnik Pavol Kuric sa priznal ku korupcii, dostal 18-mesačný podmienečný trest a peňažný trest 35-tisíc eur. Niektorí z aktérov kauzy na rozhodnutia čakajú./agentury/

X X X

Protiinflačný balíček: Matovič by sa mohol pozrieť do Rakúska

 Od samého začiatku je zrejmé, že v prípade Matovičovho balíčka nejde o pomoc ľudom v núdzi, pretože tieto opatrenia obchádzajú veľkú časť spoločnosti a nie je sú ani adresné. A keďže majú začať platiť až od januára budúceho roka, nie sú ani včasné. Ide len a len o to, aby Igor Matovič mohol ukojiť svoje ego a v prípade prelomenia veta sa pomstiť prezidentke. Lebo pomsta je sladká, nech to stojí, čo stojí…

Keďže koalícia minulý týždeň nemala dostatočný počet hlasov na prelomenia prezidentkinho veta, hlasovanie sa posunulo. Dalo by sa očakávať, že Matovič využije „nadstavený“ čas na presviedčanie poslancov (ako to urobil predtým v prípade kotlebovcov) a zoženie potrebných 76 hlasov, aby triumfálne ohlásil, že balíček prejde parlamentom.

Lenže nič také sa nedialo a otázne je, kto by boli tí „obrátení“. Odídenci z OĽaNO majú pramalú chuť vyťahovať Matoviča zo „šlamastiky“, ktorú si sám vyrobil. Do úvahy teoreticky prichádzajú poslanci hnutia Republika. Lenže po utorkovom vystúpení Milana Mazureka v rozprave je zrejmé, že obrátenie Šavla na Pavla sa nekoná.

Navyše, šéf OĽaNO, ktorý predtým pri prerokovaní návrhu balíčka v Národnej rady sedel a niekoľkokrát sa zapojil do rozpravy, teraz v parlamente vôbec nebol. A ani žiadny minister. Tento fakt môže naznačovať, že nad celým balíčkom sa zmráka.

Keby chcel Matovič naozaj pomôcť aspoň rodinám, za ktoré tak vehementne bojuje, tak by schválil iba tú časť zákona, ku ktorej prezidentka nemala pripomienky. Respektíve by pristúpil na kompromis, ktorý mu ponúka SaS. Lenže on nechce ustúpiť a tvrdí, že pri tejto téme sa nedá robiť kompromis. A tak hrozí, že po 1. júli rodiny nedostanú vôbec nič.

A možno práve to je Matovičov cieľ. Bude môcť zo sebe urobiť martýra, ktorý veľmi chcel pomáhať, no „zlá“ Čaputová a „protirodinní progresívci“ mu v tom zabránili.

Hrozí, že po 1. júli rodiny nedostanú vôbec nič. A možno práve to je Matovičov cieľ. Bude môcť zo sebe urobiť martýra, ktorý veľmi chcel pomáhať, no „zlá“ Čaputová mu v tom zabránila.

Porazení však napokon budeme všetci – rodiny, dôchodcovia aj sociálne slabí. Za dverami sú prázdniny a vládny štvorlístok sa za pol roka nedokázal zhodnúť na tom, ako pomôcť ľudom, ktorým z príjmov ukrajuje inflácia. Pretože ľudia potrebujú pomoc okamžite. Teraz hneď, keď cena benzínu atakuje hranicu dvoch eur, keď ceny energií a potravín letia prudko hore. Nie od 1. januára 2023 vo forme nejakého krúžkovného!

Po príklady, že sa to dá, netreba chodiť ďaleko – rakúska vláda minulý týždeň predstavila balík opatrení zameraných na zmiernenie vplyvu vysokej inflácie. V rámci neho dostanú všetci dospelí občania príspevok 500 eur a ľuďom s nízkymi príjmami pridajú ďalších 300 eur. Okrem toho v auguste vláda popri rodinných prídavkoch rodinám vyplatí 180 eur na každé dieťa navyše. Pritom rakúsky vládny kabinet už v marci poskytol ľudom balík v hodnote 2 mld. eur na zvládnutie masívneho zvýšenie cien energií.

U nás stále nič, len jeden neuznaný karpatský génius silou-mocou presadzuje niečo, čo ľudom ani nepomôže. Skončí sa tento príbeh pomstou alebo fiaskom?/agentury/

X X X

Štrajk železničiarov v Británii si vyžiadal rokovania zamestnávateľov s odborármi

Britský odborový zväz zamestnancov dopravy RMT a šéfovia železničných spoločností v utorok oznámili, že v stredu začnú nové rokovania. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC, ktorá sa odvoláva na zdroj z prostredia železničnej dopravy.

Utorkový štrajk zamestnancov železníc zasiahol milióny ľudí v Anglicku, Škótku sa Walese. RMT tento protest ohlásil po tom, ako sa mu so železničnými spoločnosťami nepodarilo dohodnúť na platoch a záležitostiach v oblasti istoty zamestnania.

Zdroj pre BBC uviedol, že štrajk naplánovaný na štvrtok nebude možné zrušiť ani v prípade, že odbory a zamestnávatelia dosiahnu dohodu. Ďalší protest, ktorý sa má konať v sobotu, by však v prípade dohody bolo možné odvolať.

Viac než 50-tisíc pracovníkov železníc má štrajkovať počas utorka, štvrtka a soboty. Ide o najväčšie takéto narušenie v oblasti železničnej dopravy v Británii od roku 1989, uvádza RMT. V krajine počas štrajkových dní funguje približne len 20 percent vlakových spojení, aktuality.sk

X X X

Riešenie problémov menšín ovplyvňuje kvalitu života nás všetkých, tvrdí Čaputová

Riešenie problémov menšín ovplyvňuje kvalitu života nás všetkých. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to v utorok uviedla po pravidelnom stretnutí so zástupcami menšín žijúcimi na Slovensku.

„To, či vytvárame podmienky na dôstojný život, ekonomické uplatnenie či kultúrny rozvoj každého človeka predsa nemožno oddeliť od snahy o rovnomerný sociálny rozvoj celého Slovenska,“ zdôraznila s tým, že hovorili o ekologickej katastrofe na rieke Slaná na Gemeri, problémoch s oneskoreným financovaním kultúry menšín či o nejasnostiach v súvislosti s prípravou menšinovej legislatívy.

Tiež podľa jej slov diskutovali o sociálnom prepade v marginalizovaných komunitách, nízkych plánovaných zdrojoch z eurofondov na programy rozvoja infraštruktúry v znevýhodnených regiónoch či výzvach pri začleňovaní ukrajinských detí utekajúcich pred vojnou v školách.

„Som presvedčená, že problémy, o ktorých sme hovorili, treba riešiť a otvorím ich aj pri stretnutiach s členmi vlády a zohľadním ich pri mojich cestách do regiónov,“ podotkla prezidentka na sociálnej sieti, aktuality.sk

X X X

Turbulencie na trhu s ropou môžu podľa šéfa ExxonMobilu trvať roky

Spotrebitelia musia byť pripravení aj na to, že turbulencie na trhu s ropou môžu trvať až päť rokov. Vyhlásil to v utorok šéf spoločnosti ExxonMobil Darren Woods.

Poukázal pritom na nízke investície do novej ťažby a pandémiu nového koronavírusu. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Energetickými trhmi otriasla invázia Ruska na Ukrajinu. A zatiaľ čo Moskva, ktorá pre vojnu čelí sankciám Západu, obmedzila export energií do Európy, Brusel oznámil plány, ako sa v nadchádzajúcich rokoch zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív.

Napätá situácia

ExxonMobil sa stal štvrtým zahraničným partnerom Kataru v projekte na rozšírenie ťažby a export skvapalneného zemného plynu (LNG). Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Woods však v utorok upozornil, že svet čelí veľkej neistote.

Woods na Katarskom ekonomickom fóre skonštatoval, že v najbližších troch až piatich rokoch bude pokračovať pomerne napätá situácia na trhu s ropou. To, ako sa to premietne do cien, bude závisieť od dopytu, čo je ťažké predvídať.

Okrem nedostatočných investícií do hľadania nových zdrojov ropy v rokoch 2014 – 2015 Woods pripomenul, že pandémia skutočne pripravila toto odvetvie o značnú časť príjmov. Firmy aj vlády musia preto uvažovať v dlhšom časovom horizonte. A ak ich politika nebude „premyslenejšia“, premietne sa to do volatility a diskontinuity na trhu.

Zástupcovia energetického priemyslu na Blízkom východe v tejto súvislosti zopakovali výzvy na lepšie plánovanie v spotrebiteľských krajinách. Kuvajt na podujatí informoval, že začal prvý prieskum ložísk vo svojich pobrežných vodách a buduje tiež najväčšiu rafinériu na svete.

Najväčšia vrtná súprava na svete

Prvá pobrežná vrtná súprava dorazila do Kuvajtu pred týždňom a čoskoro bude uvedená do prevádzky. A nová rafinéria by mohla spustiť výrobu do konca roku 2022. S kapacitou 615-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) ropy denne bude najväčšia na svete a pomôže uspokojiť zvýšený dopyt z Európy a iných krajín.

Katarský minister energetiky Saad Šerida al-Kaabi medzitým kritizoval „démonizáciu“ ropných spoločností a neočakávané dane pre ropné firmy, ktoré navrhujú mnohé vlády. Dodal, že si nespomína, že by vlády zareagovali, keď ropné spoločnosti na začiatku pandémie strácali peniaze a cena texaskej ropy WTI bola záporná.

ExxonMobil získal 6,25 percenta podiel v projekte na rozšírenie katarského ložiska North Field, ktoré obsahuje najväčšie svetové zásoby zemného plynu. Jeho podiel je rovnaký ako v prípade francúzskej spoločnosti TotalEnergies, zatiaľ čo talianska firma Eni a americká ConocoPhillips majú v projekte každá podiel vo výške 3,13 percenta. Najväčší, 75 percent podiel v ňom má katarská štátna firma QatarEnergy, ktorá nevylúčila malý podiel v projekte aj pre čínskeho partnera, aktuality.sk

X X X

Kazašský prezident schladil Putina. Rusmi okupované ‚republiky‘ neuzná

Povedal to ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi priamo do očí. Kazašský líder Kasym-Žomart Tokajev prekvapil publikum na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre. Hoci stredoázijský štát je častým diplomatickým spojencom Kremľa, v pohľade na ruskú vojnu proti Ukrajine sa nezhodnú.

 Tokajev sa na pódiu v Petrohrade ocitol priamo s Putinom. Ten obhajoval svoju vojnu proti Ukrajine mnohokrát opakovanými polopravdami a výmyslami o tom, ako vraj Rusko muselo zasiahnuť, aby bránilo svojich ľudí. Keď sa podľa agentúry Bloomberg moderátorka a šéfka televízie RT Margarita Simonianová usilovala na Tokajeva zatlačiť, či podporuje ruské pozície, kazašský prezident jednu z hlavných propagandistiek Kremľa asi veľmi nepotešil.

„Neuznáme kvázi štátne teritóriá, ako my vnímame Luhansk a Doneck,“ citoval Bloomberg Tokajeva. Podľa neho by na svete zavládol chaos, keby sa zjavili stovky nových krajín, hoci môže existovať konflikt medzi právnymi princípmi územnej celistvosti krajín a právom ľudí na sebaurčenie.

Nie je to po prvý raz, čo sa Tokajev takto vyjadril. No tentoraz to povedal Putinovi rovno do očí. Podľa Bloombergu šéf Kremľa na fóre vyhlásil, že bývalý ZSSR zahŕňal územie historického Ruska. Putin však uznal, že nikto nechce kaziť vzťahy s bratskými susedmi.

Možno ruský prezident naozaj Kazachstan pokladá za bratského suseda, no Tokajevove slová bude ťažko tráviť. „Kremeľ to nenechá len tak. Sledujte, ako extra tvrdo budú pracovať propagandistické kanály v nasledujúcich dňoch a týždňoch,“ napísala na sociálnej sieti Twitter odborníčka na strednú Áziu Erica Maratová.

A zdá sa, že Rusko chce Tokajevovi vyslať odkaz aj iným spôsobom. Podľa denníka Kommersant dočasne zastavilo prevádzku námorného terminálu, ktorý Kazachstanu slúži na vývoz až dvoch tretín ropy. Problémom vraj je munícia z druhej svetovej vojny. Oznámila to spoločnosť Caspian Pipeline Consortium, ktorá zabezpečuje prepravu ropy z Kazachstanu do ruského čiernomorského prístavu Novorossijsk.

Je, samozrejme, otázne, či tento krok skutočne priamo súvisí s tým, čo povedal Tokajev. No faktom je, že vzťahy Ruska a Kazachstanu nie sú v žiadnom prípade bezproblémové. Tokajev sa v januári musel obrátiť na Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá pod vedením Moskvy spája viaceré postsovietske štáty. Jej vojaci pomohli potlačiť nepokoje v stredoázijskej krajine. Kazachstan však na druhej strane s veľkým znepokojením sleduje dianie na Ukrajine.

Medzi mlynskými kameňmi

„Putin v súvislosti s tým, čo urobil, hovorí o prehistorickej ruskej civilizačnej a kultúrnej sfére, ktoré je väčšia ako súčasné Rusko. Tí, ktorí sa odvolávajú na túto ideológiu, do nej často zahŕňajú severný Kazachstan. Spomínajú s nostalgiou, že to bolo ruské historické územie. Samozrejme, keď Rusko flirtuje s revizionizmom, extrémne to znervózni ktoréhokoľvek prezidenta Kazachstanu. Aj preto sa Tokajev musel ozvať,“ reagoval pre Pravdu Gerard Toal, expert na postsovietsky priestor z Virgínskej technickej univerzity.

X X X

Taraba chce zlomiť veto Čaputovej. Šeliga je proti, Matovič vraj zbytočne rozbíja múr hlavou

O protiinflačnom balíku budú poslanci hlasovať v stredu. Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ale aj nezávislého poslanca Tomáša Tarabu má koalícia dosť hlasov na to, aby prelomila veto prezidentky. Podľa Juraja Šeligu (Za ľudí) by Igor Matovič (OĽaNO) nemal rozbíjať hlavou múr.

 Pre hnutie Sme rodina je podľa Kollára prijateľný návrh Čaputovej – aby časť balíčka platila už od 1. júla, ale časť návrhu zákona koalícia prerobí „v riadnom legislatívnom procese do zimy“.

„Ale toto je na OĽaNO, keď sa rozhodnú, že to urobia naraz, hnutie Sme rodina nepotopí koaličného partnera a zahlasujeme v počte 17 poslancov za prelomenie veta,“ dodal Kollár.

„Nateraz to vyzerá tak, že balík by mal prejsť v podobe, v akej je,“ vyhlásil Taraba v utorok s dôvetkom, že definitívne potvrdí až v stredu, ako bude hlasovať on a poslanci, ktorí sa združujú okolo neho.

Čaputová vrátila balíček do parlamentu s tým, že časť návrhov – vyšší daňový bonus a tzv. krúžkovné, vetuje. „Čo mám informácie, koalícia má dosť hlasov. Neviem, či rátajú aj s nami,“ pokračoval s tým, že nikto z koalície s ním a jeho kolegami nerokuje.

Podľa neho sa z protiinflačného balíčka stáva politická kauza. „Už dnes je jasné, že z balíka kvôli obštrukciám nič nebude a skončí na Ústavnom súde. Myslím si, že potom by prezidentka mala odôvodňovať, prečo sa tak rozhodla,“ vyhlásil Taraba.

Nepáči sa mu, že 1,7 miliardy dá štát na nákup ďalšej vojenskej techniky. „Ak stojí otázka, či sa má šetriť na slovenských deťoch a rodinách, alebo na zbrojárskej technike, tak nech sa šetrí na vojenskej technike,“ myslí si Taraba s tým, že deti by mali byť prioritou.

„Ak prezidentka chce blokovať nejakú pomoc, tak nech blokuje výdavky na vojenskú techniku,“ dodal.

Pre hnutie Sme rodina je podľa Kollára prijateľný návrh Čaputovej – aby časť balíčka platila už od 1. júla, ale časť návrhu zákona koalícia prerobí „v riadnom legislatívnom procese do zimy“. „Ale toto je na OĽaNO, keď sa rozhodnú, že to urobia naraz, hnutie Sme rodina nepotopí koaličného partnera a zahlasujeme v počte 17 poslancov za prelomenie veta,“ dodal Kollár.

„Sú tri strany, ktoré sú pripravené rokovať. Ak ide o rodiny, schválime pripomienky pani prezidentky. S tým, že ostatné sa doladí. Ak náhodou neprejde nič, tak vopred hovorím, že toto nebolo o rodinách, ale o politickom súboji,“ myslí si Juraj Šeliga (Za ľudí). Objasnil, že koalícia nie je ešte dohodnutá.

Možnosť, že by poslanci schválili pripomienky Čaputovej, teda neprelomenie jej veta, Šeliga považuje za cestu k stabilizácii spoločnosti. „Zdá sa mi veľmi zvláštne, že niekto chce rozbiť hlavou múr, keď riešenie je na stole,“ dodal Šeliga na adresu ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý žiada prelomenie veta.

Potvrdil, že nie všetci poslanci z klubu OĽaNO sú rozhodnutí prelomiť veto Čaputovej. Šéf klubu OĽaNO Michal Šipoš zasa tvrdí, že na poslancov sa nevyvíja nátlak a môžu hlasovať slobodne./agentury/

X X X

Stretnutie s Kollárom a Sulíkom bolo úspešné, koalícia má výsledky, vraví Heger

Premiér Eduard Heger (OĽANO) považuje stretnutie s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom (Sme rodina) a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) za úspešné.

Skonštatoval, že spoločný záujem o stabilitu a dobré fungovanie vládnej koalície prevláda. Dôkaz vidí v návrate SaS na koaličné rokovania, čo považuje premiér za správne a nevyhnutné. Podotkol, že koalícia má výsledky, za ktoré sa nemusí hanbiť. Dôsledkom osobných sporov a útokov medzi partnermi je však podľa predsedu vlády negatívny obraz o práci koalície.

„Ako predseda vlády chcem občanov informovať, že obrusujem názorové hrany, znižujem osobné animozity medzi členmi koalície, ale necítim potrebu o tom dennodenne informovať. Robím to v záujme plnenia ambiciózneho vládneho programu, aby sme napriek bezprecedentným krízam od vzniku nášho štátu doviedli Slovensko k riadnym voľbám v lepšej sociálnej i hospodárskej kondícii,“ uviedol premiér.

Tvrdí, že súčasná vláda nie je zahltená korupčnými kauzami ako tá predchádzajúca a za nezhodami partnerov sú odlišné preferencie a potreby ich voličov. Tie podľa neho dokážu riešiť nachádzaním kompromisov. Dodal, že berie vážne výhrady občanov voči množstvu sporov vo vláde a osobným útokom. „Ako predseda vlády sa snažím ísť príkladom, vyhýbam sa osobným útokom a k takémuto korektnému správaniu nabádam aj mojich koaličných partnerov,“ tvrdí.

Šéf parlamentu v pondelok inicioval stretnutie s premiérom a ministrom hospodárstva v súvislosti so situáciou v koalícii. Podľa slov Kollára mal premiér prisľúbiť Sulíkovi, že osobné útoky zo strany ministra financií a lídra OĽANO Igora Matoviča sa skončia. Na otázku, prečo nebol na stretnutí aj Matovič odpovedal Kollár tým, že chcel mať výsledok a niekam sa posunúť. Argumentoval osobnou animozitou medzi Sulíkom a Matovičom. Podčiarkol, že minister financií o rokovaní vedel a nekonalo sa poza jeho chrbát, aktuality.sk

X X X

Smer chce zvolať mimoriadnu schôdzu, riešiť má vysoké ceny potravín

Opozičná strana Smer-SD chce zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k vysokým cenám potravín. Oznámil to v utorok na brífingu predseda strany Robert Fico.

Ak nebude koalíciou schválený program schôdze NRSR k tejto téme, strana Smer-SD podľa neho pôjde do odvolania agroministra Samuela Vlčana (nominant OĽANO).

„Dnes skupina 30 poslancov NRSR predložila návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá sa dotýka regulácie cien potravín. Uvedomujeme si, že schôdza bude opäť predmetom veľkej kritiky zo strany vládnej koalície a povedia, že ju treba ‚zarezať‘. Je dosť pravdepodobné, že nám neschvália program,“ spresnil Fico.

„My však v tomto prípade nepýtame peniaze zo štátneho rozpočtu, nejdeme cestou znižovania DPH, ale chceme hovoriť o regulácii cien, ktorá je založená na znižovaní marží obchodných reťazcov na Slovensku,“ priblížil predseda Smeru.

Strana Smer-SD podľa Fica v návrhu žiada vládu, aby u potravín využila zákon o cenách. „Ten umožňuje, ak je mimoriadna situácia na trhu, že vláda má právo pristúpiť k regulácii cien u vybraného okruhu potravín s tým, že ako nástroj na reguláciu využije marže obchodných reťazcov.“

Marže obchodných reťazcov sú podľa Ficových slov „neuveriteľné“. „Sú komodity, ktoré sa predávajú v našich obchodných reťazcoch, kde je marža 200-percentná. Navrhujeme, aby pri zachovaní elementárnej miery ziskovosti boli marže (obchodu) znížené a ceny vybraného okruhu potravín budú ako-tak pod kontrolou,“ dodal Fico, aktuality.sk

X X X

Počet kybernetických útokov na infraštruktúru rezortu obrany sa podľa Naďa zvýšil o tretinu

Počet kybernetických útokov na infraštruktúru Ministerstva obrany (MO) SR sa medzi rokmi 2020 a 2021 zvýšil o tretinu. Uviedol to minister Jaroslav Naď (OĽANO) po prerokovaní Správy o plnení úloh Vojenského spravodajstva (VS) za rok 2021.

Parlament správu prebral v utorok na neverejnej časti schôdze. Naď tiež informoval, že vzhľadom na nedávne vyhostenie ruských diplomatov eviduje VS zmenu realizácie záujmových aktivít ruských spravodajských služieb u nás.

Útoky z Ruska i Číny

Minister spresnil, že zintenzívnenie kybernetických útokov zaznamenalo centrum pre kybernetickú obranu vojenského spravodajstva. Primárne išlo podľa neho o útoky z Ruska, Číny, Iránu a KĽDR.

Ruské spravodajské služby to majú na našom území podľa Naďa komplikovanejšie vzhľadom na nižší počet spravodajských dôstojníkov. „Na druhej strane, nebuďme naivní, spolupracovníkov ruských alebo čínskych spravodajských služieb je na Slovensku stále veľmi veľa,“ podotkol.

Naď pripomenul, že VS rieši snahy o získavanie utajovaných informácií z ministerstva obrany aj iných štátnych inštitúcií, takisto hybridné pôsobenie, ako je propaganda či šírenie dezinformácií.

Snažia sa eliminovať ich aktivity

Zaznamenáva tiež veľkú iniciatívu zo strany cudzích spravodajských služieb komunikovať, respektíve prepájať svoje vzťahy s poslancami Národnej rady (NR) SR, a tak ovplyvňovať dianie na Slovensku. „Primárne sa sústredíme na elimináciu aktivít spravodajských služieb Ruska a Číny,“ povedal minister. Tajné služby sa podľa neho snažia skontaktovať okrem poslancov aj iných vysokých štátnych úradníkov či príslušníkov ozbrojených síl.

Naď v pléne upozornil poslancov, aby si dávali pozor. „Veľakrát v dobrej viere prijmú pozvanie na nejakú aktivitu, ani nevedia, že priamo tam sú predmetom spravodajského záujmu tej-ktorej krajiny,“ dodal. Pripomenul medializované informácie, že napríklad asistenti poslancov sa snažili získať utajované správy o činnosti VS či Slovenskej informačnej služby (SIS). O tom informovali predsedu NR SR Borisa Kollára a ďalšie osoby a robia adekvátne závery.

VS podľa ministra nemonitoruje žiadne politicky exponované osoby. „Je pravda, že z času na čas môže nastať situácia, že pri monitorovaní osôb spravodajského záujmu a dostaneme do styku aj s politicky exponovanými osobami,“ skonštatoval.

Pripomenul tiež, že sa prvýkrát realizovala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR na vojenskom spravodajstve. „Niektoré závery neboli príjemným čítaním,“ povedal s tým, že v tejto súvislosti už podávali trestné oznámenia a niektoré už podané dopĺňali.

Podozrenia na podvody

Predseda parlamentného branobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) dodal, že šéf NKÚ Ľubomír Andrassy informoval o audite, ktorý má byť zameraný na činnosť VS v ekonomickej oblasti a spôsobe jeho hospodárenia za roky 2016 až 2020, kde bolo viacero podozrení na podvody.

Okrem správy o VS poslanci preberali aj správu o činnosti SIS. Predseda NR SR ocenil spoluprácu medzi VS, SIS a Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) a tiež spoluprácu so zahraničnými agentúrami. Poslanec zo strany Za ľudí Juraj Šeliga povedal, že v pléne sa poslanci dozvedeli aktuálnu bezpečnostnú situáciu. Rozprávali sa podľa neho aj o tom, v akej miere spolupracuje SIS s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Bolo nám komunikované, že všetky podnety, ktoré prichádzajú na službu, sú vybavované,“ dodal. Myslí si, že situácia v SIS je stabilizovaná. Podotkol, že by služba potrebovala viac peňazí pre svoju činnosť, aktuality.sk

X X X

 Chomu zo Smeru rozhorčili fašisti v parlamente. Teraz žiada Mazureka, aby ho podporil za župana

„Ak prvovoliči – naše deti – zvolili do parlamentu zástupcov Ľudovej strany či Sme rodina (vraj z recesie), je to predovšetkým výsledok nás – ich rodičov,“ hneval sa Choma pred šiestimi rokmi. Dnes by chcel od Republiky podporu.

Keď sa vo voľbách v roku 2016 extrémistická ĽSNS prebojovala až do parlamentu, žilinský primátor a vtedajší poslanec Smeru Igor Choma neskrýval svoje rozhorčenie.

Na Facebooku zverejnil status, v ktorom sa posťažoval, že v Národnej rade zasadnú fašisti. Ten istý Choma dnes žiada hnutie Republika, aby ho podporilo v jeho kandidatúre na post župana Žilinského kraja.

Republiku pritom vytvorili bývalí členovia ĽSNS, ktorým sa nepáčilo príliš silné postavenie Mariana Kotlebu v strane.

Zatiaľ sa nedohodli

Igor Choma je dlhoročným politikom Smeru. Poslancom strany sa prvýkrát stal už v roku 2010, opätovne bol zvolený aj v rokoch 2012 a 2016. Známy je najmä ako primátor Žiliny, kde zvíťazil vo voľbách v roku 2010 aj 2014.

Robert Fico by chcel, aby práve Choma v nadchádzajúcich župných voľbách porazil súčasnú šéfku Žilinského samosprávneho kraja a kandidátku OĽaNO Eriku Jurinovú. Predstava Smeru je, aby Chomu podporili aj strany Hlas a Republika.

„Zatiaľ nedošlo k nejakým písomným dohodám, pretože dnes oficiálne oznamujeme kandidatúru Igora Chomu. Toto je kandidát, s ktorým pôjdeme na rokovanie s týmito politickými stranami,“ oznámil Fico minulý týždeň, keď predstavoval Chomu ako svojho kandidáta.

Hlas ani Republika sa ešte k Chomovi oficiálne nevyjadrili. Podpredseda Hlasu Erik Tomáš v nedeľu v Markíze povedal, že so Smerom ešte vôbec nerokovali.

Šéf Republiky Milan Uhrík nám zasa odpísal, že komentovať priebeh a výsledky interných rokovaní zatiaľ nebudú. „Nebolo by to korektné voči našim potenciálnym politickým partnerom,“ dodal.

Šňupači, fašisti a mafiáni

Fakt, že Smer by chcel na komunálnej úrovni spolupracovať s Republikou, nie je sám osebe až taký prekvapujúci. Fico už dávnejšie vyhlásil, že Uhríkovo hnutie považuje za partnera.

Samotný Choma však v minulosti hovoril o „fašistoch“ v parlamente a je zrejmé, že úspech kotlebovcov v roku 2016 vnímal skôr negatívne. V marci 2016 na Facebooku písal, že národ bude mať takú vládu, akú si zvolí.

„A ak si do nej navolí slušných ľudí bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, je to úplne v poriadku. Ak si však do vlády či parlamentu navolí okrem nich nebodaj aj klamárov, zlodejov, vydieračov, podvodníkov, odpočúvačov, šňupačov, fašistov, mafiánov, presstitútov, homosexuálov či bývalé prostitútky, a takíto ľudia prečíslia tých slušných, tak to tak bude vyzerať s celým štátom,“ zveril sa na sociálnej sieti.

Jeho status si vtedy všimli aj Aktuality.sk. Choma nemenoval, koho presne za fašistov či mafiánov považuje, no neskôr konkrétne spomenul ĽSNS a Sme rodinu Borisa Kollára.

„Ak prvovoliči – naše deti – zvolili do parlamentu zástupcov Ľudovej strany či Sme rodina (vraj z recesie), je to predovšetkým výsledok nás – ich rodičov,“ doplnil.

Neodpovedá

Niektorí zo zástupcov ĽSNS, ktorých vtedajší primátor spomínal, sú už dnes v Republike. Napríklad Milan Mazurek, ktorý bol v roku 2019 právoplatne odsúdený Najvyšším súdom pre svoje rasistické vyjadrenia na adresu Rómov.

Alebo Milan Uhrík, ktorý v roku 2017 v relácii O päť minút 12 nedokázal odsúdiť transporty Židov zo Slovenska počas druhej svetovej vojny.

Chomu sme sa chceli spýtať, či nepovažuje zástupcov Republiky za fašistov. Nepodarilo sa nám s ním spojiť, tlačové oddelenie Smeru na naše otázky nereagovalo.

Spoluprácu so Smerom odmieta väčšina parlamentných strán či subjektov, ktoré majú šancu uspieť v ďalších voľbách. Republika je jednou z mála výnimiek.

Ani Fico nikdy nevylúčil spoluprácu s Uhríkom. Naopak, obe strany sa v uplynulých mesiacoch pomaly zbližujú. Vo februári Fico prvýkrát pripustil, že by jeho Smer vedel s Republikou vládnuť.

Spolupráca s Republikou

„Určite treba hovoriť s SNS, hoci je predovšetkým povinnosť SNS prekročiť a zabojovať o päť percent. Ale naše skúsenosti z vládnutia hovoria, že to bol solídny partner a že sa s ním dá. Ďalej je tu Republika, samozrejme, nemáme s tým žiadny problém,“ konštatoval expremiér.

Politikov obidvoch strán spájajú rovnaké témy a viackrát sa stretli na spoločných protestoch. Smer a Republika tiež podľa Uhríka rokovali o spoločnom postupe pri organizovaní referenda o predčasných voľbách.

„Áno, rokujeme so Smerom o spojení síl za úspešné referendum. Nepolitikárčime. Ide nám o vec,“ písal Uhrík na Facebooku.

Minulý týždeň poslanec Republiky Miroslav Suja informoval, že zákonodarcovia Smeru podporili svojimi podpismi ich návrh na odvolanie ministra životného prostredia Jána Budaja. Bez poslancov Smeru by Republika nedokázala zvolať mimoriadnu schôdzu.

Prípadná spolupráca oboch strán v Žilinskom kraji je tak len pokračovaním ich vzájomného zbližovania sa, ktoré sa začalo oveľa skôr.

Ešte minulý rok pri organizovaní protestu v Košiciach sa Smer od Republiky dištancoval. Zástupcovia odídencov z ĽSNS tvrdili, že demonštráciu organizujú spolu, Fico sa od tohto vyjadrenia dištancoval. Podujatia napokon naozaj prebehli samostatne, aktuality.sk

X X X

Strana SaS by sa mala vrátiť na koaličné rady. Premiér Heger dal Sulíkovi prísľub

Strana SaS sa zrejme vráti na koaličné rady. Potvrdil to predseda parlamentu Boris Kollár po neformálnej večeri, na ktorej boli aj premiér Eduard Heger a minister hospodárstva Richard Sulík.

Premiér dal prisľúb lídrovi liberálov, že útoky zo strany ministra financií Igora Matoviča sa skončia. Uviedol to predseda Národnej rady Boris Kollár. Šéf strany Sme rodina apeluje na to, aby sa situácia v koalícii vyriešila, a žiada návrat liberálov na koaličné rady. Predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) dnes na tlačovej besede potvrdil, že na koaličné rady sa vrátia už budúci týždeň.

„Bude sa snažiť upokojiť situáciu, pán premiér, aby tie útoky, tie osobné útoky voči koaličným partnerom a od koaličných partnerov ustáli,“ povedal Boris Kollár. Podľa jeho slov je medzi ministrami Sulíkom a Matovičom taká averzia, že už len z princípu by sa nevedeli dohodnúť. To je dôvod, prečo nebol na večeri s premiérom prítomný minister financií.

Premiér Heger považuje včerajšie stretnutie za úspešné. „Beriem však vážne výhrady občanov, že sporov je priveľa a neraz sú sprevádzané osobnými útokmi, či už zo strany členov vlády alebo poslancami parlamentu, píše v stanovisku. Ľuďom odkazuje, že ako predseda vlády sa snaží “obrusovať“ názorové hrany medzi členmi koalície.

Ešte začiatkom júna liberáli vyhlásili, že sa nebudú dočasne zúčastňovať na koaličných radách. Sulíkovci sa rozhodli spraviť tento krok po búrlivej diskusii o Matovičovom miliardovom balíčku, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: V Izraeli pribudlo viac ako 10-tisíc nových prípadov

V súvislosti s nárastom prípadov predstavitelia ministerstva zdravotníctva miestnym nemocniciam povedali, aby začali s prípravami na znovuotvorenie vyhradených oddelení pre pacientov s ochorením COVID-19.

Izraelské ministerstvo zdravotníctva hlásilo v pondelok viac ako 10 000 nových prípadov nákazy koronavírusom, čo je najväčší denný prírastok od 4. apríla. TASR o tom informovala na základe správy denníka The Times of Israel.

Podľa údajov ministerstva zaznamenali v priebehu nedele v Izraeli 10 202 prípadov nákazy a mieru pozitivity pri testoch na úrovni 38,9 percenta. Vo vážnom stave je dovedna 168 ľudí, čo predstavuje 95-percentný nárast oproti minulému týždňu.

V súvislosti s nárastom prípadov predstavitelia ministerstva zdravotníctva miestnym nemocniciam povedali, aby začali s prípravami na znovuotvorenie vyhradených oddelení pre pacientov s ochorením COVID-19.

Úrady takisto uvažujú o opätovnom zavedení určitých obmedzení. Predstavitelia z oblasti zdravotníctva majú v pláne diskutovať o návrate k povinnému noseniu rúšok vo vnútorných priestoroch a možnosti schválenia očkovania dojčiat a predškolákov.

Izrael oficiálne zrušil povinné nosenie rúšok v interiéri 24. apríla. Opatrenia boli prvýkrát zavedené v apríli 2020, aktuality.sk

X X X

Najväčšie katakomby sveta ožívajú. Nádeje Odesanov smerujú do podzemia

Obyvatelia Odesy si zariaďujú staré katakomby, ktoré už počas druhej svetovej vojny slúžili ako úkryt, informovala BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

 Protitankové zátarasy blokujú ulicu v Odese na Ukrajine.

Teraz tam dovážajú zásoby vody, potravín, spacákov a dokonca zaviedli aj wi-fi, a to pre prípad útoku ruskej inváznej armády, uvádza stanica, ktorá zároveň zverejnila videoreportáž z tunelov.

Odeské katakomby sú najrozsiahlejším komplexom tunelov na svete, dĺžka chodieb je asi 2 500 kilometrov. Nachádzajú sa zhruba 18 metrov pod povrchom zeme.

Katakomby vznikli podľa BBC pred viac ako 200 rokmi pri výstavbe mesta, ide pritom o bývalé lomy. Labyrint tunelov využívali už počas druhej svetovej vojny partizáni vo svojom odboji proti nacistickému Nemecku.

V meste a jeho okolí sa nachádza približne 150 vchodov do tunelov. Mnohé z nich však nie sú zmapované, poznamenala BBC./agentury/

X X X

Šeligov brat kupuje od štátu ‚polorozsypaný dom‘. Poslanec ho preventívne háji

Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) informuje, že jeho brat chce kúpiť od štátu „starý polorozsypaný dom“. Ide o poľovnícku hájenku grófa Pálffyho vo Veľkých Levároch.

 „Môj brat spoločne s manželkou už dlhšie hľadali dom, ktorý by kúpili. Na obecnej stránke obce Veľké Leváre našli inzerát Vojenských lesov a majetkov, kde ponúkali na predaj staršiu poľovnícku hájenku priamo vo Veľkých Levároch. Rozhodli sa preto prihlásiť do verejnej obchodnej súťaže so svojou ponukou,“ píše Šeliga na sociálnej sieti.

 Poslanec tvrdí, že pred niekoľkými týždńami netušil, že takýto dom existuje a je na predaj. „Túto informáciu zdieľam, takto verejne preto, aby bolo zrejmé, že chcem o transparentnosti nielen hovoriť, ale ju aj realizovať,“ vysvetľuje. Preto poprosil brata, ktorý nie je politik, o súhlas, aby zverejnil, že chce kúpiť hájenku.

Prvá ponuka, vyhlásená ešte v marci minulý rok, bola bez výsledku. O hájenku nikto neprejavil záujem. Druhá výzva už úspešná je – víťazom je Šeligov brat.

Podľa oficiálnej ponuky bola stavba pôvodne vybudovaná pred rokom 1928 ako hájenka grófa Pálfyho. V roku 1928 ju nadobudol štát a prestavl na rekreačné účely. V rokoch 1997 až 2002 bola rekonštruovaná. No má poškodený strop – časť pod kúpeľňou na poschodí sa prepadla. Stavba je napojená na elektrinu, vodu má z vlastnej studne, odpad je napojený na žumpu. V budove je splyňovací kotol na drevo, krb s teplovzdušnými rozvodmi.

Minimálna cena bola určená na 137-tisíc eur.

Za jediné hlavné kritérium vyhodnotenia výberového konania je „najvyššia navrhnutá cena za odplatný prevod konkrétneho predmetu výberového konania“.

„Proces ešte nie je ukončený, preto ktokoľvek má záujem o informácie, má možnosť obrátiť sa na Vojenské lesy a majetky SR, š.p. alebo Ministerstvo obrany SR. Rovnako chcem veľmi jasne povedať, že v tejto veci som nekontaktoval ani ‚neloboval‘ u nikoho,“ vyhlásil poslanec Šeliga.

Podľa neho chce brat mať len „svoj vlastný domov pre svoju rodinu a pritrafilo sa mu, že jeho brat je v politike“.

Poslanec uznáva, že pre mladé rodiny je ťažké získať vlastné bývanie. „Nehovoriac, že tak ako oni, aj väčšina mladých ľudí, mňa nevynímajúc, bude splácať hypotéku najbližších 25 rokov,“ podčiarkuje Šeliga.

Tvrdí, že takýmto oznámením chce ľudí presvedčiť, že „politika sa dá robiť inak“. „Do politiky som sa rozhodol ísť slobodne, ale kým to človek nezažije na vlastnej koži, nikdy by mi nenapadlo, že budem verejne písať o tom, ako môj brat s manželkou chcú kúpiť starý polorozsypaný dom. Naše povolanie sa dotýka našich blízkych viac, ako by si niekto myslel,“ dodáva./agentury/