Najviac ľudí bolo deportovaných na Balkán. Nemecko deportovalo v období medzi tohtoročným januárom a septembrom 9567 ľudí, informovala v sobotu agentúra DPA na základe najnovších údajov spolkového ministerstva vnútra. Ministerstvo poskytlo tento údaj v odpovedi na otázku poslankyne Clary Büngerovej z krajne ľavicovej opozičnej strany Die Linke (Ľavica).

Pre porovnanie, v roku 2021 deportovalo Nemecko dovedna 11 982 ľudí. Najčastejšími cieľovými štátmi deportácií boli balkánske krajiny Severné Macedónsko, Albánsko a Srbsko. Každý z týchto štátov prijal viac než 600 osôb. Takmer 600 ľudí bolo deportovaných aj do Gruzínska.

O niečo menej ľudí prijali späť na svoje územie štáty Európskej únie Španielsko, Francúzsko, Poľsko, Rakúsko a Taliansko. Desiatu priečku spomedzi cieľových krajín deportovaných osôb si drží Turecko, sumarizuje DPA.

„Znova a znova sú ľudia deportovaní do krajín, kde im hrozí drsná politická perzekúcia, nespravodlivé väznenie a mučenie,“ nechala sa počuť Büngerová, ktorá je vo svojej parlamentnej skupine hovorkyňou v otázkach utečeneckej politiky.

Poslankyňa uviedla ako príklad Turecko, kde sú ľavicovo zmýšľajúci opoziční činitelia i predstavitelia kurdskej národnostnej menšiny perzekvovaní čoraz neľútostnejšie.

„Utečenci jednoducho nesmú byť vyhosťovaní do svojich domovských krajín, kde im hrozí prenasledovanie,“ tvrdí Büngerová, aktuality.sk

X X X

Politológ: Za rast Republiky môže Matovič aj Kollár. Politická kultúra je v suteréne

 Novembrový prieskum prekvapil mnohých. Bohužiaľ, nie pozitívne. OĽaNO by prvýkrát skončilo pod hranicou zvoliteľnosti. Kým do parlamentu sa dostalo ako najsilnejšie hnutie s viac ako 25 percentami, teraz mu namerali necelé štyri percentá.

 Minister financií Igor Matovič počas rokovania vlády

Politológ Radoslav Štefančík v rozhovore pre Pravdu uviedol, že OĽaNO sa nikdy nepoučí a práve Igor Matovič a Boris Kollár naháňajú hlasy nielen Smeru, ale aj extrémistom.

 X V prieskume sa na prvých troch priečkach umiestnili Hlas, Smer a Republika. Republika dosiahla dokonca 11,8 %. SaS má 6,5 %, Sme rodina 5,8 %. Progresívne Slovensko sa drží, ale OĽaNO kleslo pod hranicu zvoliteľnosti. Je to zrkadlo súčasnej vláde? Poučí sa OĽaNO?

Nie, OĽaNO sa nepoučí, lebo OĽaNO je Igor Matovič a u neho to končí. Ostatní sú štatisti. A Igor Matovič je nepoučiteľný. Uvidíme, či tento prepad potvrdia aj iné agentúry na prieskum verejnej mienky a uvidíme, či ten prepad bude dlhodobý, alebo ide o momentálnu záležitosť.

Sulík sa vyjadril na adresu možných náhradníkov Jany Bittó Cigánikovej.

X Kým zdravotníctvo a školstvo chátrajú, eurofondy sa nečerpajú, Slovensko sa dostáva na chvost rebríčkov a naši poslanci tu riešia personálne boliestky a svoje egá. SaS po odvolaní Bittó Cigánikovej hovorí, že sa menšinová vláda spája s fašistami, a že kvôli Matovičovi rastú extrémistické strany. Je to tak? Dá sa to vnímať ako tiché ospravedlnenie spoločnosťou rovnako, ako prechádza mnoho vecí Sme rodine, lebo oficiálne dohody nie sú?

Treba pre objektívnosť povedať, že aj Sme rodina sa považuje za pravicovo-populistickú stranu a veľmi blízko k pravicovým populistom má aj Igor Matovič. Dá sa povedať, že to s krajinou za posledné dva roky išlo neskutočne smerom dole. Nevládnu nám elity, ale ľudia s úrovňou vlekárov a kolotočárov. Máme neskutočne nízku politickú kultúru. Chcelo by to nejaké intelektuálne obrodenie, ale vyzerá to tak, že kto kričí najviac, tomu sa najviac darí v prieskumoch verejnej mienky. Pri pohľade na výsledky tohto prieskumu mi behá mráz po chrbte.

X Myslíte si, že Republika má skutočne takýto potenciál? Prečo sa vlastne ľudia uchyľujú k strane, ktorá zaujala len populistickými a extrémistickými rečami a neponúka žiadne riešenia?

Republika, vzhľadom na mizivé preferencie ĽSNS môže mať dvojciferné číslo. Počas rôznych typov kríz sa darí populistom a krajne pravicovým skupinám. A my máme za sebou viacero kríz, navyše Republike či Ficovi naháňajú hlasy aj Igor Matovič s Borisom Kollárom. To, ako sa správajú. Jeden sa vyjadruje ako honelník kdesi na paši, druhý naplno ukazuje svoje papalášske maniere. Sľubovali, že budú iní, ale ľudia sa dnes pýtajú, či nie sú ešte horší. Možno tak nekradnú, ako tí pred nimi, ale že sú to politickí amatéri a nevedia spravovať veci verejné, o tom niet pochýb.

X Je to nebezpečný jav?

Ak niekto spochybňuje holokaust, hovorí o príslušníkoch niektorých menšín ako o asociáloch, či parazitoch, t. j. používa slovník pripomínajúci slovník nemeckých nacistov z 30. rokov dvadsiateho storočia, ide o mimoriadne nebezpečnú situáciu. Len si predstavme, že podľa ich mentálneho nastavenia by táto krajina mala byť spravovaná trebárs po najbližších voľbách. To by sme sa veľmi rýchlo ocitli na úrovni Ruska či Bieloruska.

X Ako by podľa vás vyzeralo zloženie parlamentu s týmto výsledkom? Bolo by vôbec možné nejakú vládu vyskladať?

O tomto radšej ani nejdeme uvažovať. Predpokladajme, a história nám dáva za pravdu, že takto určite parlament nebude vyzerať. Ale v každom prípade to môže byť aj horšie a na to sa musíme pripraviť. Možno by sme si mali aktualizovať naše cestovné pasy a mať po ruke aj doklady o vzdelaní. Určite by sme mali zabudnúť na budovanie hrádze proti extrémizmu, ako ju kedysi ohlasoval Robert Fico a pripraviť sa na to, že krajná pravica bude súčasťou nielen parlamentu, ale možno aj vládnej koalície. Aj keď Sme rodina, ktorá spolupracuje s krajne pravicovými stranami z krajín západnej Európy, už vo vláde je. A pozrime sa, ako kultúra parlamentu a politiky všeobecne klesla na úroveň suterénu./agentury/

X X X

Slováci nezvládajú zdražovanie a siahajú na úspory. Obavy majú zo splácania hypoték

Výrazne vyššie výdavky hlási šesť z desiatich Slovákov, ďalších 35 % pociťuje ich miernejší nárast. Pritom sa 60 % obáva, že budú mať problémy so splácaním úverov, štvrtina sa toho obáva veľmi a 5 % takéto problémy má. Hoci 40 % ľudí zvýšené výdavky pokryje, 36 % siaha na úspory, takmer 15 % musí niektoré výdavky výrazne obmedzovať. Informoval o tom poskytovateľ financovania Home Credit Slovakia na základe reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre nich od 13. do 17. októbra realizovala prieskumná agentúra STEM/Mark na vzorke slovenskej populácie 506 respondentov od 18 do 64 rokov.

 V poslednom roku zaznamenalo výrazne vyššie výdavky 56 % opýtaných, ukázal prieskum. „Ďalších 35 % uviedlo, že sa ich celkové výdavky na chod domácnosti trochu zvýšili a 7 % je s výdavkami približne na rovnakej úrovni. Našli sa však aj 2 % takých, ktorí tvrdia, že sa im v porovnaní s minulosťou o niečo znížili,“ približuje analytik trhu zo spoločnosti Jaroslav Ondrušek.

x Najviac potraviny a drogéria

Najväčší nárast životných nákladov ľudia v dopytovaní uviedli pri nákupoch v potravinách a drogérii, kde pociťuje výrazné zvýšenie cien 67 % opýtaných, ďalších 25 % hovorilo o miernom raste cien. Medzi ďalšie položky, kde ľudia postrehli najvýraznejší nárast cien, patria okrem energií, napríklad aj vyššie výdavky na letnú dovolenku.

 Najväčší nárast životných nákladov ľudia v dopytovaní uviedli pri nákupoch v potravinách a drogérii, kde pociťuje výrazné zvýšenie cien 67 %, ďalších 25 % hovorilo o miernom raste cien. Medzi ďalšie položky, kde postrehli najvýraznejší nárast cien, patria okrem energií napríklad aj vyššie výdavky na letnú dovolenku, uviedla spoločnosť.

Doplnila, že ak by sa Slováci dostali do problémov so splácaním súčasných úverov, najviac z nich, 43 %, by si hľadalo dodatočnú prácu a takmer 40 % by sa obmedzilo. Tretina by požiadala o zníženie splátky pôžičky. Majetok by rozpredávalo 13 %.

 „Ak sa u ľudí objavia akékoľvek problémy so splácaním svojich záväzkov, ihneď by mali o tom informovať spoločnosť, v ktorej si požičali a požiadať ju o pomoc,“ uviedol ombudsman klientov firmy Miroslav Zborovský. „Ak už niekomu pôžičky doslova prerastajú cez hlavu, riešením môže byť aj ich konsolidácia, čo je zlúčenie viacerých pôžičiek dohromady, na čom sa dá ušetriť,“ uzavrel./agentury/

X X X

Turecko vymenovalo nového veľvyslanca pre Izrael

Turecko po štvorročnej prestávke vymenovalo nového veľvyslanca pre Izrael. Tento krok je súčasťou snáh o normalizáciu vzťahov medzi týmito dvoma krajinami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Za nového tureckého veľvyslanca v Izraeli bol prezidentským dekrétom vymenovaný diplomat Šakir Özkan Torunlar, ktorý v rokoch 2010–2014 pôsobil ako generálny konzul v Jeruzaleme.

Turecko a Izrael vyhostili veľvyslancov v roku 2018 a v súvislosti s izraelsko-palestínskym konfliktom často na seba slovne útočili alebo sa urážali.

Vzťahy medzi Tureckom a Izraelom sa zhoršili po tom, čo turecký prezident Recep Tayyip Erdogan kritizoval izraelské správanie k Palestínčanom počas vlády bývalého a zároveň budúceho izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, pripomína AFP.

Erdogan však Netanjahuovi v piatok zagratuloval k víťazstvu v novembrových predčasných parlamentných voľbách, aktuality.sk

X X X

Kollár sa stal krstným otcom NR SR. Parlament stratil legitimitu, tvrdí Soltész  

 Dnes sa treba pýtať, či tento parlament má ešte záujem o aspoň zdanie demokratického systému a či spoločný hodnotový základ, na ktorom funguje nová parlamentná koalícia je v súlade s ústavnými princípmi štátu. A či je tento parlament vôbec legitímny. Čestným východiskom sú už len predčasné voľby, tvrdí komentátor Arpád Soltész. Druhou témou podcastu bude nelegálna migrácia.

Je piatok a tak je tu čas na poohliadnutie sa za aktuálnymi udalosťami uplynulých dní s briskným komentátorom politického i spoločenského diania, spisovateľom Arpádom Soltészom.

Parlament je totiž po takzvanej káblovej prestávke opätovne plne funkčný a poslanci majú za sebou doslova maratón hlasovaní, v ktorých sa to hlasovalo i obštruovalo naprieč všetkými možnými stranami a vo všakovakých ad hoc koalíciách.

Aký je teda odkaz takéhoto parlamentu občanom a platí stará známa poučka, že keď zasadá parlament, životy občanov, ich slobody ani majetky nie sú v bezpečí? No a ako sa stal Boris Kollár krstným otcom parlamentu? Odpovede budeme v dnešných Aktualitách Nahlas hľadať s Arpádom Soltészom.

V druhej téme podcastu sa pozrieme na tému nelegálnych migrantov. Slovensko a Česko ohlásili užšiu spoluprácu pri riešení tohto problému na našich spoločných hraniciach. Ako sa však zhodli, ide najmä o celoeurópsky problém. Európska únia by preto podľa nich mala posliniť vonkajšie hranice schengenského priestoru.

Ďalším problémom nelegálnej migrácie v prípade Sýrčanov a Afgáncov je prekážka v ich vyhostení. Problematiku nelegálnej migrácie a hraničných kontrol vysvetľujú policajný prezident Štefan Hamran, minister vnútra Roman Mikulec a riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký, aktuality.sk

X X X

Polák Jagielski: Jar ukáže, či Ukrajina prežije zimu, no i to, či budú mať Rusi toľko trpezlivosti, aby naďalej stáli pri Putinovi

Tohtoročná zima, keď hrozí, že sa Ukrajina ocitne v tme a bez tepla, mnohé ukáže aj o nás, hovorí v rozhovore popredný poľský vojnový reportér.

Zo signálov, ktoré predchádzali ruskej invázii na Ukrajinu, čítal, že sa Vladimir Putin jednoznačne rozhodol. Dospel k záveru, že Putin má ideálnu príležitosť na to, aby sa pokúsil o zmeny v súčasnom medzinárodnom poriadku.

Odchod Američanov z Afganistanu, ale aj nezhody medzi krajinami – vrátane polarizácie v ich vnútri – poskytovalo Moskve možnosti dokonalej búrky na to, aby zaútočila vo veľkom. Ukázalo sa však, že Západ nie je až taký slabý, ako si to predstavovali za kremeľskými múrmi.

„Predovšetkým sa ukázalo, že Rusko má slabiny. Západ ukázal, že je jednotný. Lenže vojna netrvá ani rok. Skúškou jednotnosti bude táto zima, keď pocítime nedostatok ruského plynu,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk skúsený vojnový novinár Wojciech JAGIELSKI, ktorý patrí k špičke poľskej reportáže.

X Za vojnami ste cestovali do Afriky, na Kaukaz, do strednej Ázie. Vojny, ktoré boli od domova vzdialené tisícky kilometrov. A zrazu 24. február, veľká vojna v susedstve.

Mám kolegu, ktorý na Ukrajine pracuje ako korešpondent. Ešte pred inváziou sme sa zhovárali o tom, že sa niečo môže zomlieť. Opisoval mi svoje obavy. Ja som sedel u seba doma na Mazurách (región na severovýchode Poľska, pozn. red). Krátko pred vypuknutím vojny som mu ešte poslal SMS-ku, že sa stane čosi vážne, že to skrátka vybuchne. Zdalo sa mi, že Rusi nemôžu cúvnuť. Pri hraniciach s Ukrajinou nazhromaždili masu vojsk a mne sa videlo, že čokoľvek by sa už udialo, neustúpia.

Díval som sa na to dvomi pohľadmi: ako novinár, ktorý videl mnohé vojny, ale aj ako občan susednej krajiny. Prvé, čo mi napadlo, bolo, že pokiaľ by čosi veľké vypuklo, mojich dvoch synov by mohli povolať do armády. Starší syn je zhruba vo vašom veku, mladší má 21. Chystal sa práve na štúdiá do Švédska. Ak by sme sa u nás vrátili k povinnej vojenskej službe, išiel by do armády, nie do školy. Bola to moja otcovská obava.

Druhá sa týkala toho, že som vedel, že príde mnoho ľudí – ľudia odtiaľ, kde sa bojuje, utekajú. Ukrajinci Poľsko poznajú. Roky k nám chodia pracovať. Prídu, zarobia si, vrátia sa domov. Poľsko pre nich nie je veľká neznáma. Vedel som ale i to, že ich budú mimoriadne počty a obával som sa, aby nevznikli problémy. Zvlášť po tom, čo sme vlani v jeseni videli na hranici s Bieloruskom (migračná kríza vyvolaná lukašenkovským režimom, ktorú sa Poľsko snažilo stopnúť prítomnosťou poľskej armády na hranici, pozn. red).

Od začiatku som bol presvedčený, že toto nie je len vojna o Ukrajinu. Že už nejde len o Krym. Že to nie je o tom, či Čečensko bude nezávislé, alebo bude súčasťou Ruskej federácie. Alebo, kto bude moldavským prezidentom. Stávka v tejto hre – ako bude vyzerať medzinárodný poriadok. Putin sa usiluje o revíziu všetkého, čo sa stalo po roku 1989. No to, či sa mu to podarí, je ešte otázkou dlhej cesty.

X Pred vypuknutím invázie sa mesiace hľadala odpoveď na otázku, či Putin len blafuje. Vy máte vojny zažité, poznáte symptómy pred ich vypuknutím. Čo sme si mali všímať?

Prvým predpokladom pre vojnu bolo v tomto prípade to množstvo vojsk, ktoré zhromaždili okolo hraníc. Taká operácia je veľmi komplikovaná a drahá. Zhromaždiť vojská nepozorovane sa dá len s veľkými ťažkosťami, nedá sa to spraviť tajne. Keď čosi i chcete utajiť, vyžaduje to komplikovanejšiu operáciu. Ak potom vojská odvoláte, ale nedosiahnete triumfálny úspech, musíte z toho vykľučkovať. Prečo ste tie vojská zhromažďovali a teraz ich sťahujete?

X Rusi sa tvárili, že sú na cvičení.

Ale na cvičení, ktoré trvá od leta? Také vojská a v takom množstve sa nezhromažďujú preto, aby trénovali. Druhá čečenská vojna sa začala v roku 1999 incidentom v Dagestane (Čečenci vedení Šamiľom Basajevom obsadili v Dagestane niekoľko dedín, pozn. red). Hovorilo sa, že to mohla byť i provokácia. Vytvorila sa situácia, ktorá bola zámienkou pre vojnu. Ďalší signál, nechuť k rokovaniam. S Ruskom sa snažili všetci komunikovať už v decembri. No nie poľský prezident Duda, ale samotný prezident Biden. Nie slovenská prezidentka, ale americký prezident. Keď sa stretávate s odmietnutím, znamená to, že druhá strana sa už rozhodla.

Ale dávam aj na inštinkt. Keď ste tých vojen už niekoľko videli, cítite, že sa čosi blíži. Navonok sa nič nedialo. Ukrajinci nikam neodchádzali, pretože si sami neuvedomovali, že to vybuchne. Zhodou okolností pracujem na knihe, ide o antológiu vojnovej reportáže. Vybral som texty iných autorov, ku ktorým dopisujem svoje vlastné myšlienky. O povolaní novinára, o vojnách. Práve vtedy som písal o čečenských vojnách a o tom, ako sa Putin ujal moci, o čo mu išlo alebo o čo mu ide. Písal som aj o ukrajinskej kríze.

Ako som tak nad tým všetkým uvažoval, dospel som k záveru, že ak by Putin chcel zmeniť medzinárodný poriadok, tak práve teraz. Ani o päť rokov skôr, ani o päť neskôr. Nevieme, čo bude o päť rokov. Treba brať do úvahy, že Putin má 70 rokov. O päť rokov by tu už fyzicky nemusel ani byť. Zbadal, že Západ oslabil. Takým slabým dávno nebol. Predtým Trump prezidentom Spojených štátov, potom USA prehrali v Afganistane. Všetci sa hádajú a Putin do tých hádok, ak je to pravda, ešte prilieva. Prigožin (zakladateľ súkromnej žoldnierskej spoločnosti známej ako Vagnerova skupina, pozn. red.) sa priznal k zasahovaniu do amerických volieb. Keď zasahoval do amerických volieb, tak možno zasahoval aj do brexitu. Západ slabol, takže kedy bol ten najlepší moment, ak nie teraz?

X Ukázalo sa ale, že ten Západ nie je až taký slabý, ako si to v Kremli predstavovali.

Sčasti áno, no predovšetkým sa ukázalo, že Rusko má slabiny. Západ ukázal, že je jednotný, dodáva Ukrajine zbrane, bez ktorých by to nezvládla. Lenže vojna netrvá ani rok. Skúškou jednotnosti bude táto zima, keď pocítime nedostatok ruského plynu. Sami uvidíme, ako to zvládneme. Ukrajinci túto zimu budú musieť prežiť na Ukrajine – bez elektriny, bez tepla.

Zníženie nášho doterajšieho pohodlia zasa preverí našu solidaritu s Ukrajiniu. Ako to dopadne? Netuším. Vezmite si, že v USA sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia: dosť bolo zbraní pre Ukrajinu. Lenže, kto bude zásobovať Ukrajinu zbraňami? Poľsko, Slovensko, Južná Kórea? Západ ukázal, že je silnejší, Putin sa prerátal, ale ako to celé dopadne, sa ešte len dozvieme.

X Čo vojny, ktoré vedú Rusi, či už to bolo Čečensko, Gruzínsko, Sýria, ukazujú o nich samých?

V súvislosti s vojnou na Ukrajine som siahol po knihe Leva Tolstého Vojna a mier. V prvej časti opisuje, ako prišla ruská armáda do Rakúska, aby bojovala s Napoleonom pri Slavkove. Rakúšania mali Rusom zabezpečiť zásobovanie, no nespravili to. Ako sa zachovalo ruské vojsko: kradlo, drancovalo, znásilňovalo ženy. Netvrdím, že toto je DNA ruského vojska, ale ukazuje sa, že naprieč časmi nebola táto armáda nikdy úplne profesoniálna.

Rusko bolo vždy autokratickou krajinou. Generáli cárovi, prvému tajomníkovi či prezidentovi hlásili len to, čo chcel počuť. Báli sa mu povedať, aby to nerobil, že to nedopadne dobre. Koniec-koncov, keď to má dopadnúť zle, tak čo potom robíš vo svojej funkcii? Aj Putinovi zrejme hovorili to, čo chcel počuť. Alebo minimálne to, aby si neuškodili. Keď Putin prikázal pripraviť manévre, zrejme mu tvrdili, že je všetko v poriadku a ruská armáda je v stopercentnej bojovej kondícii. Podporia nás Ukrajinci? Čakajú na oslobodenie, obzvlášť Donbas!

Aspoň vidíte, ako sa prezident, ktorý vládne dvadsať rokov, dokáže odtrhnúť od reality.

 X A pandémia to ešte znásobila, keď sa Putin odizoloval úplne.

Pustil sa inštinktívne do strategických plánov na základe informácií, ktoré mu nosili. Lenže možno to robili tak po rusky, keď mu hovorili, že trénujú, no v skutočnosti nebolo nič pripravené. Azda len na papieri. Prečo potemkinove dediny vznikli v Rusku? Máte fasádu domu, ale domu niet. A zdá sa mi, že to tak mohlo byť aj v tomto prípade. Rusov som v Afganistane nevidel, pretože som tam prišiel až po sovietsko-afganskej vojne. No počul som tie príbehy. A vieme, ako to dopadlo. V Čečensku to bola úplná katastrofa. Druhá vojna bola iná, pretože už bojovala profesionálna armáda, ale tiež sa objavili krádeže, korupcia.

Pýtal som sa Basajeva, či je pravdou, že si zbrane kupujú v Turecku. A on mi odpovedal: Načo by som kupoval od Turkov, keď nám po ruke Rusov? Kupoval zbrane od Rusov, aby potom s nimi mohol bojovať. Peniaze, ktoré Putin zarobil za tých dvadsať rokov, boli ohromným bohatstvom. Keď už mal sen vybudovať veľkú a silnú krajinu, myslel som si, že i jeho armáda bude moderná. Ukázalo sa, že to tak nie je a nakoniec bojujú presne tým istým spôsobom ako v Čečensku. Napríklad neberú ohľad na civilistov. Ľudia sú pre nich ako muchy, môžete ich zabíjať, okrádať. Až máte pocit, že prišla akási mongolská horda, ktorá k vám vtrhne len preto, aby vás olúpila.

Natrafil som na informácie, že Čečenci-kadyrovci a Burjati po sebe strieľajú. Čo sa to vlastne deje? A potom som si spomenul, že Burjati – ich otcovia – bojovali v Čečensku. Keď do čečenskej dediny vstúpil kalmycká alebo burjatská jednotka, bolo jasné, že nezostane kameň na kameni. Mladí Čečenci si tieto časy nepamätajú, no spomienky sa dedia, a tak pre nich burjatský vojak v ruskej uniforme nie je o obrane svojho kamaráta v boji. Je zarážajúce, koľko sa toho nezmenilo.

Bol taký sovietsky disident Vladimir Bukovskij. Na Západe ho považovali za tak trochu fanatika. Bukovskij kedysi tvrdil, že Rusko prestane byť pre slobodný svet ohrozením vtedy, keď sa rozpadne na menšie celky. Pretože vládnuť takej veľkej a rozmanitej krajine, ako je Rusko, sa nedá inak než despoticky. A pre despotu je demokracia ohrozenie. V čomsi môže mať pravdu. Pretože či už to bol cár, alebo prezident – zakaždým sa tam objavila autokracia.

X Vy si viete predstaviť, že výsledkom prehratej vojny môže byť rozpad Ruskej federácie?

Bukovskij tvrdil, a necitujem ho preto, že by bol pre mňa alfou a omegou, že pokiaľ by Rusko prehralo, impérium by sa začalo rozpadať po druhýkrát. No nie na jednotlivé etnické republiky, ale na niekoľko Rúsk. Kedysi Nemecko nebolo zjednotené. Existovali nemecké kniežatstvá, ktoré si žili svoje životy. Jedni žili lepšie pospolu s Rakúskom, iní s Dánskom, ďalší s Francúzskom. Také Ruská by sa ale tvorili z hospodárskych potrieb. Ďaleký východ, Sibír, Jakutsko by mali bližšie k Japoncom, Číňanom, Kórejcom. Južné Rusko k Turecku. Sever zasa k Škandinávii. Znie to ako science fiction.

Osobne by som vám povedal, že si to neviem predstaviť. Lenže kedysi som si nevedel predstaviť ani rozpad Sovietskeho zväzu. A Berlínsky múr i zväz sa mi rozpadli pred očami. Nie som odborník na Rusko, no zdá sa mi, že jediný záblesk slobody Rusi zažili v závere perestrojky a počas vlády Borisa Jeľcina. Lenže to, čo si my spájame s čímsi pozitívnym, má v Rusku negatívny náboj. Pretože pre Rusov to bol čas totálneho úpadku. Bola síce sloboda, ale i chudoba. Niekto za nich celé veky robil rozhodnutia, rozhodoval o ich osude. A zrazu – postarajte sa o seba, sami sa rozhodujte. Ste slobodný človek, nech sa páči!

V Poľsku sa toho ľudia báli, čo potom v takom Rusku.

X O tom je aj vaša kniha Kamenné veže, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Absynt. Hovorí o výzvach slobody, pred ktorým stál malý kaukazský národ – Čečenci.

Každý slobodu chápal po svojom. Sloboda je ale ako silné víno alebo drogy – udrie vám do hlavy. Môže vás obrať aj o zdravé myslenie, človek chce všetko, čo si len vysníval. Každý chce rozhodovať, no neustúpiť inému. V Čečensku sa objavilo hneď niekoľko koncepcií slobody. Najmä po vojne, ktorú Čečenci neprehrali, ale ani nevyhrali.

Uvidíme, ako to bude aj na Ukrajine. Pretože prečo by tí, ktorí bojovali, chceli odovzdávať moc do rúk kohosi, kto sedel kdesi v bezpečí v úkrytoch alebo za hranicami v Paríži.

V Čečensku sa do vlády dostali ľudia, ktorí bojovali, všetko to boli poľní velitelia. Čečenci mali ale málo času na to, aby si s tou slobodou poradili. Nikto im nepomáhal. Svet považoval Čečensko za súčasť Ruska a Rusko robilo všetko preto, aby to tak aj zostalo. Dôkazy na to nemáme a možno ani nikdy mať nebudeme, ale klebety tvrdili, že v únosoch ľudí či v kriminálnom svete, ktorý tam ožil, mohli mať prsty ruské tajné služby. Skôr by som sa čudoval, keby sa tajné služby nesnažili v tom krátkom čase Čečencov rôznym spôsobom rozdeliť.

X Čo zostalo z Čečenska, ktoré poznáte z 90. rokov a zo začiatku milénia? Vieme, že mu tvrdo vláde Ramzan Kadyrov, plne k dispozícii Kremľu.

Kadyrova máme tak trochu za toho najhoršieho z možných. Ale keby sme v 80. rokoch boli v Moskve a hovorili tamojším Čečencom, že sa Džochar Dudajev, sovietsky generál, ktorý bojoval v Afganistane – treba povedať, že Čečenci sa len tak náhodne nestávali generálmi, musel to byť Čečenec, ktorý sa považoval za toho najvernejšieho a najlojálnejšieho zo všetkých lojálnych Čečencov, musel byť lojálnejším než samotní Rusi – stane krstným otcom čečenskej neposlušnosti, poumierali by od smiechu. A stal sa ním.

Kadyrov starší, Achmat, ktorého si pamätám ešte z 90. rokov, stál po Dudajevovom boku a predovšetkým po boku Aslana Maschadova (niekdajší prezident neuznanej čečenskej republiky, pozn. red.), ktorý bol politikom striedmosti. Bol za islamizáciu Čečenska, ale podľa islamu umierneného, nie toho radikálneho, ktorý sa mu protivil a obával sa ho. No nikdy by som si nepomyslel, že ten Achmat Kadyrov kývne Rusom na ich ponuku, aby sa stal prvým proruským prezidentom, a to ešte k tomu po vojne. Jeho syn Ramzan sa stal jeho nástupcom úplnou náhodou, pretože jeho otec zahynul počas bombového atentátu.

Ramzan je prostým človekom. Nemá vzdelanie, stačí sa pozrieť, čo rozpráva na svojich tiktokoch. Až vás zarazí, že človek ako on môže byť tak vysoko v hierarchii. Ale predstavme si situáciu, že Putin už nebude v Kremli, prichádza ktosi nový. Dajme tomu z ministerstva obrany. Ruskí generáli Kadyrova nenávidia, k Čečencom nemajú žiadnu dôveru. Jediným ochranným dáždnikom nad Ramzanom je Putin. A Putin je odrazu preč. Čo spraví Kadyrov, keď mu hrozí strata vlády? Prijme to alebo povie, mám to na háku, vyhlasujem nezávislosť Čečenska? Ak by videl, že v Rusku dochádza k chaosu, ako k nemu došlo na konci perestrojky, prečo by to nemal spraviť?

Snaha o slobodu sa však už dávno zadupala pre dve veci. Prvá, vo vojnách zomrelo ohromné množstvo Čečencov. Rok, dva a hrozilo, že by dopadli ako Čerkesi v 19. storočí, keď takmer zmizli. Hrozila im záhuba. Druhá, po 11. septembri 2001 sa už na nič nemohli spoliehať.

X Dnes vidieť zaujímavú situáciu: Čečenci-kadyrovci bojujú na Ukrajine za Rusko, Čečenci, ktorí aj dnes hovoria o Ičkérii, zasa po boku Ukrajiny.

Mnohokrát to tak bolo, že vnútorné vojny preniesli na bojiská iných území. Sympatie môžeme mať k tým, ktorí bojujú za Ičkériu, pretože ide o ľudí, ktorí bojujú za ideu slobody. Lenže aj kadyrovci by vám povedali, že bojujú za slobodu. Pretože tvrdia, že to, ako je to teraz, je lepšie – že je lepšie s Moskvou spolupracovať a využívať výhody, ktoré z toho plynulú, a tamtí, ktorí nás zatiahli do vojny, sú naivky, ktoré poutekali do Dánska, Veľkej Británie a snívajú o Ičkérii.

To, ako to dnes majú Čečenci nastavené, ukazujú proporcie, koľko je (na Ukrajine, pozn. red.) jedných a koľko druhých. Tie dva batalióny, v mene Mansúra a v mene Dudajeva, ktoré bojujú na strane Ukrajiny, potvrdili, že sú to dobrí bojovníci. Lenže Gruzíncov na Ukrajine bojuje oveľa viac. Kadyrovci tiež nie sú žiadna avantgardná jednotka. Slúžili pri pacifikácii obyvateľstva alebo strážili, aby Rusi neustupovali. To svedčí o tom, že ich tam Kadyrov posiela s tým, aby poslúžil Putinovi, ale zároveň trénoval vlastných vojakov v reálnych bojových podmienkach.

 X Ako toto vojsko vlastne vzniklo?

Väčšinu z týchto vojakov rekrutovali z prostredia partizánskeho odboja. Keď Kadyrov dostal od Kremľa voľnú ruku, mohol v Čečensku spraviť všetko. V Čečensku platí, že keď niekto veľmi chce, nájde hocikoho. Predpokladám, že sa Kadyrov dovolal k partizánom, ktorí sa ukrývali v horách, a prišiel s ponukou ako z Krstného otca. Takzvaná ponuka, ktorá sa neodmieta: viem, kde si, ráno na teba buď spadnú ruské bomby, alebo vyjdeš z lesa a ja ti garantujem beztrestnosť, bezpečie a plat s podmienkou, že budeš slúžiť mne osobne.

Mnohí sa rozhodli prejsť na druhú stranu. Toto sa dialo ale na začiatku milénia, pred pätnástimi rokmi. Časť z týchto ľudí ešte vo vojsku môže byť, no ten zvyšok sú už novozverbovaní vojaci. Služba v Kadyrovom vojsku môže byť pre tých, ktorí v ňom chcú slúžiť, skvelou kariérnou možnosťou a zdrojom zárobku. Keď sa ale pozrieme na súčasnosť, ako v Čečensku vyzerala mobilizácia – ako chytačka. Berú, koho chcú. Dokonca maloletých. Čítal som, že do vojska chcú brať nezamestnaných. Nepracuješ – bojuješ.

X Vašu knihu, ktorá opisuje politické zázemie Čečenska na pozadí vojen, ktoré sa odohrali na Kaukaze, sprevádza symbolický výrok: Kto myslí na následky, nebude hrdinom. My sme sa o tom kedysi zhovárali, že ten výrok vyrytý na skale bol pre vás odpoveďou na otázku, o čom má byť čečenský príbeh.

Myslím, že táto myšlienka pretrvala aj po druhej vojne, ktorá sa skončila, ako sa skončila. Neprišlo však obdobie hrdinstva, ako skôr obdobie prežitia. A to prežitie bolo veľmi traumatizujúce. Vydesili ich počty mŕtvych, to, akým spôsobom na nich Rusi udreli, koľko ľudí z Čečenska utieklo do Európy. Čečenci si navyše ešte pamätali deportácie na Sibír.

Nemyslím si, že Kadyrova rešpektujú, skôr sa ho boja, ale už od nikoho neočakávajú hrdinstvo. Ak by sa objavil nový Basajev, zrejme by sa nestretol s prijatím. Teraz na to nie je vhodný čas. Ale to hovorím o Čečencoch, ktorých som poznal a na ktorých sa dívam z perspektívy konca 90. rokov. Pretože po roku 2003 som sa do Čečenska už nedostal.

X Ukrajina sa zatiaľ pomerne úspešne bráni, Rusi neobsadili Kyjev za tri dni a najnovšie sú nútení stiahnuť sa z Chersonu. Ako sa podľa vás skončí táto vojna?

Nemám poňatie. Počul som vyjadrenie starostu Klička, že budú musieť naplánovať aj možnú zimnú evakuáciu Kyjeva. Neviem si to predstaviť. Koľko obyvateľov má Kyjev?

X Momentálne asi tri milióny.

Evakuovať tri milióny ľudí? Kyjev zostane v zime pustou metropolou? To je, ako keby sme sa zhovárali o konci sveta, o apokalypse. Avšak neviem si predstaviť ani to, že tri milióny ľudí zostanú v zime bez tepla a elektriny. Myslím, že nadchádzajúca zima mnohé ukáže i rozhodne. Ukáže sa, či Ukrajina do jari vytrvá, či prežije – v hlade, v temnote, v mraze, v tom, o čom sú vojny. No aj to, či bude mať Rusko toľko trpezlivosti, aby ďalej stálo pri Putinovi, najmä ak nebude úspechov.

Neboli žiadne tri dni, invázia na konci zimy dosiahne svoj rok. Hynúť budú čerstvo mobilizovaní muži. A to už nie sú len ľudia z Ďalekého východu, z Burjatska. Nestihli ich vycvičiť ako profesionálnych vojakov, na front idú ako potrava pre kanóny. Budú zomierať, aby mohli postupovať tí profesionálni, skúsenejší vojaci. Toto sa nezapíše v Putinov prospech.

Pre mňa je rovnako vážne i to, čo tohtoročná zima ukáže o nás, o Západe. Aké to bude zostať bez ruského plynu? Zatiaľ sme v teoretických rovinách. Bude zaujímavé pozorovať, čo sa stane, ak sa začneme ocitať bez vecí, ktoré považujeme za samozrejmé, bez konzumu, ktorým sa tak opájame. A to nie je len o tejto vojne, o Rusku. Čo by nastalo, ak by sme skončili bez benzínu, pretože raz dôjde ropa? Ako žiť bez auta? Budeme vychádzať na ulice a dožadovať sa vlád, prezidentov: dajte nám prúd, dajte nám autá!

Počas tejto zimy sa o sebe dozvieme mnoho vecí. Zistíme, čo potrebujeme naozaj. Samého ma zaujíma, akým budem v jari, aktuality.sk

X X X

Kuba začne opäť prijímať občasné deportačné lety z USA

Kubánskych občanov, ktorých pohraničná stráž chytila na americko-mexickej hranici budú do vlasti opäť prevážať špeciálnymi letmi.

Kuba po prvý raz od začiatku koronavírusovej pandémie súhlasila, že začne prijímať občasné deportačné lety z USA s kubánskymi občanmi, ktorých pohraničná stráž chytila na americko-mexickej hranici. Pre agentúru Reuters to povedali traja nemenovaní americkí predstavitelia, informuje TASR.

Colná a imigračná služba Spojených štátov (ICE) v súčasnosti zadržiava približne desiatku Kubáncov, ktorým sa na hraniciach nepodarilo splniť podmienky na získanie azylu. ICE podľa vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov čaká len na to, aby zadržala toľko občanov Kuby, koľko sa zmestí do jedného lietadla, ktoré následne pošle do Havany.

Podľa Reutersu síce neexistuje medzi USA a Kubou nová dohoda o pravidelnom prijímaní deportačných letov zo Spojených štátov, Havana však súhlasila, že ich príležitostne povolí.

Ľudí prijať musia

Pravidelné deportácie kubánskych občanov do ich vlasti boli pozastavené počas pandémie koronavírusu, hoci Spojené štáty i počas nej deportovali malé skupiny Kubáncov prostredníctvom komerčných letov.

Reuters pripomína, že Kuba je na základe dohôd o migrantoch povinná prijať späť svojich občanov, ktorých im vrátia Spojené štáty. Poslednú z týchto dohôd uzavrel ešte v roku 2017 vtedajší americký prezident Barack Obama.

V stredu sa v Havane stretla americká vládna delegácia s kubánskymi predstaviteľmi na rokovaniach o obavách Washingtonu súvisiacich s neregulovanou migráciou z tohto ostrovného štátu. Išlo o návštevu na vôbec najvyššej úrovni od čias zmierenia medzi týmito dvoma krajinami, ku ktorému prišlo práve za Obamu, aktuality.sk