Obavy týkajúce sa bezpečnosti spolkového prezidenta počas návštevy Ukrajiny vyjadrili ministerstvá zahraničných vecí a vnútra aj ďalšie bezpečnostné úrady, napísal denník Bild s tým, že Steinmeierova cesta bude čoskoro naplánovaná na iný termín.

 Steinmeier chcel absolvovať cestu do Kyjeva už v apríli spoločne s prezidentmi Poľska a pobaltských štátov. Kyjev ho však vtedy odmietol prijať s odôvodnením, že má blízke väzby na Rusko. Ešte ako minister zahraničných vecí v dvoch kabinetoch vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej mal totiž úzke kontakty okrem iných so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Denník Die Welt pripomína, že Steinmeier podporoval tiež sporný projekt plynovodu Nord Stream 2.

Steinmeier priznal chyby vo vzťahu k Rusku po prvý raz až po vypuknutí vojny na Ukrajine a uviedol, že sa mýlil aj v ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Ukrajinu v júni navštívil nemecký kancelár Olaf Scholz spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, talianskym premiérom Mariom Draghim a rumunským prezidentom Klausom Iohannisom.

 X X X

Američania odhalili sieť donášačov citlivých informácií Rusku

Americké úrady odhalili ruskú sieť, ktorá získavala vojenské a ďalšie citlivé technológie dvojakého použitia od amerických výrobcov a dodávala ich koncovým ruským užívateľom. Na odhalení sa podieľali aj ministerstvo spravodlivosti a Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).

Za nelegálnou činnosťou stál podľa úradov ruský občan menom Jurij Jurjevič Orechov a dve jeho spoločnosti – NDA GmbH a Opus Energy Trading. Ako k tomu poznamenalo americké ministerstvo financií, dnešné odhalenie je súčasťou „pokračujúceho úsilia americkej vlády obmedziť schopnosť Ruska viesť útočnú vojnu na Ukrajine“.

 „Vďaka bezprecedentným sankciám a kontrolám exportu, ktoré prijali naši spojenci a partneri, je pre Rusko stále ťažšie získať dôležité technológie potrebné na ich brutálnu vojnu proti Ukrajine,“ uviedol námestník ministerky financií Wally Adeyemo. „Vieme, že tieto snahy majú priamy vplyv na situáciu na bojisku, zúfalstvo Rusov prinútilo obracať sa na podradných dodávateľov a využívať zastarané vybavenie,“ dodal.

Medzi technológiami, ktoré Orechov a jeho spoločnosti obstarávali, boli napríklad mikroprocesory používané v stíhacích lietadlách, raketových systémoch, ale aj radaroch a satelitoch./agentury/

X X X

Popredný predstaviteľ ukrajinskej samosprávy Chersonskej oblasti označil v ruskú evakuáciu civilistov z mesta Cherson za ekvivalent deportácie, informuje TASR.

„Evakuácia ohlásená v Chersone sa podľa nás rovná deportácii. Jej zámerom je vytvoriť v Chersone akúsi paniku a propagandistický obraz,“ povedal podľa agentúry AFP na tlačovej konferencii Serhij Chlaň, zástupca ukrajinského gubernátora Chersonskej oblasti.

Zoznam vecí, ktoré proruské úrady odporúčajú civilistom zbaliť si na cestu, vyzerá podľa neho „jednosmerne“, pričom ľudí z Chersonu evakuujú do juhoruského Krasnodarského kraja, a nie na susedný polostrov Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. „Rusko vykonáva deportácie ako za čias Sovietskeho zväzu,“ dodal.

Chlaň tiež uviedol, že proruské sily sa presúvajú do mesta Heničesk pri Azovskom mori, kde si vytvárajú „nové hlavné mesto“. „Rozhodnutie okupantov opustiť pravý breh (Dnepra) v Chersone je výsledkom konzistentných krokov našich ozbrojených síl,“ dodal.

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saľdo v utorok uviedol, že evakuovaní by mohli byť umiestnení na Krymskom polostrove.

X X X

 Ruský prezident Vladimír Putin sa podľa amerického prezidenta Joea Bidena ocitol „v neuveriteľne ťažkej pozícii“, keď sa vo svojej pokračujúcej vojne proti Ukrajine uchýlil k používaniu jediného nástroja, ktorým je brutálne zaobchádzanie s ukrajinskými občanmi. Biden to dnes podľa agentúry Reuters povedal novinárom v Bielom dome.

„Pripadá mi, že jediný nástroj, ktorý využíva, je brutálne zaobchádzanie s obyvateľmi Ukrajiny,“ uviedol Biden. Týmto spôsobom sa podľa neho ruský prezident snaží Ukrajincov „zastrašiť, a tak ich prinútiť sa vzdať“.

Ako v súvislosti so vzťahom medzi Bidenom a Putinom poznamenal britský denník The Guardian, Biely dom „robí všetko možné“, aby sa vyhol priamemu stretnutiu medzi americkým a ruským prezidentom na summite krajín G20, ktorý sa uskutoční v novembri v Indonézii. Podľa informácií, ktoré denník získal od svojich zdrojov, sa americkí predstavitelia snažia vyhnúť aj tomu, aby sa obaja vodcovia stretli na chodbe alebo na seba narazili pri fotení.

Prezident Biden už minulý týždeň v rozhovore so CNN povedal, že nemá v pláne sa s Putinom na Bali stretnúť. Výnimku by urobil len v prípade, že by s ním ruský prezident chcel otvorene diskutovať o prepustení americkej basketbalovej hviezdy Brittney Grinerovej. Tá dostala tvrdý trest od ruského súdu za držanie drog. Podľa Washingtonu bol ale rozsudok politicky motivovaný.

„Vieme, čo si prezident Biden o prezidentovi Putinovi myslí. Myslí si, že je vrah a vojnový zločinec. A s vrahmi a vojnovými zločincami sa obvykle nestretávate,“ nechal sa počuť William Taylor, bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine.

X X X

 Ruský prezident Vladimír Putin podpísal nariadenie o bezpodmienečnom dodržiavaní termínov a výšky výplat vojakom povolaným v rámci čiastočnej mobilizácie. Oznámila to agentúra Interfax. Plat má podľa Putina činiť najmenej 195 000 rubľov mesačne (asi 3 200 eur).

Putin nariadil „čiastočnú mobilizáciu“ minulý mesiac a vzápätí z Ruska ušli alebo sa o to pokúsili státisíce Rusov v brannom veku. V médiách sa medzitým objavili správy o úmrtiach čerstvo zmobilizovaných vojakov, a to buď ešte v ruských posádkach, alebo na Ukrajine, kam prví vojaci dorazili bez akéhokoľvek výcviku.

„Dnes som podpísal nariadenie o bezpodmienečnom dodržiavaní termínov a výšky výplat. Pripomínam, že majú byť najmenej 195 000 rubľov za kalendárny mesiac. Zvlášť zdôrazním, že zahŕňajú aj obdobie prípravy a výcviku,“ povedal Putin počas zasadnutia bezpečnostnej rady.

V nariadení, zverejnenom na webe Kremľa, sa hovorí, že ministerstvám obrany a financií sa ukladá, aby stanovili výšku peňažného príspevku a ďalších platieb občanom povolaným k vojenskej službe za mobilizácie, a to na základe minimálnej zaručenej výšky najmenej 195 000 rubľov za kalendárny mesiac od zaradenia do zoznamov vojenskej jednotky, vrátane obdobia výcviku. Splniť toto nariadenie majú ministerstvá k 1. novembru.

Prezident tiež vyhlásil, že zmobilizovaní vojaci musia byť vybavení všetkým potrebným. Putin zrejme narážal na informácie z médií, že v mnohých prípadoch si zmobilizovaní vojaci museli zaobstarať aj životne dôležité vybavenie, napríklad nepriestrelné vesty, alebo balíčky prvej pomoci, na vlastné náklady, alebo im ich kupovali príbuzní.

X X X

  Dějiny Československa jsou dějinami mé rodiny, říká kanadská ministryně s českými kořeny

Reuters: Pro prosazování českých zájmů byli často důležití Češi v zahraničí. Za vznik Československa vděčíme tažení legionářů na Sibiři nebo krajanům v Severní Americe. Na vstupu Česka do NATO měla zásadní podíl Madeleine Albrightová, pražská rodačka v roli americké ministryně zahraničí. Teď má Česko svou ženu ve vládě Kanady, tedy jedné ze světových velmocí, která je důležitým spojencem ve snaze ukončit ruskou válku na Ukrajině.

 Kanadská ministryně s českými kořeny Karina Gouldová je v 35 letech nejmladší členkou vlády v historii země. V kabinetu premiéra z Liberální strany Justina Trudeaua má na starost ministerstvo pro rodinu, děti a sociální rozvoj.

Vystudovala ale mezinárodní vztahy, dříve vedla kanadský resort pro mezinárodní rozvoj a i vzhledem ke své rodinné historii patří v kanadské vládě k silným hlasům na podporu Ukrajiny při obraně proti ruské agresi.

„Pocházím z rodiny českých Židů, kteří uprchli před holocaustem. Je to součástí mé identity a formuje mě to coby Kanaďanku každý den, tedy i v práci. Dějiny Československa jsou dějinami mé rodiny. Takže to, co se děje teď na Ukrajině, je pro mě velmi osobní a blízké. Vidíme věci, o kterých jsme mysleli, že jsou minulost,“ říká v rozhovoru pro Radiožurnál kanadská ministryně pro rodinu.

„Anektování území a zvěrstva jako únosy ukrajinských dětí a jejich posílání kamsi do Ruska, to je naprosto zdrcující a děsivé,“ podotýká.

Když Karina Gouldová v roce 1995 v sedmi letech poprvé přijela do Česka, prý se hned cítila jako doma – byl únor a venku sněhová bouře. „Můj pradědeček provozoval obchod s látkami v Žatci. Je pro mě vždycky úžasné a emotivní se tam vracet a vidět to místo,“ vysvětluje Gouldová.

„Vzhledem k tomu, jakým způsobem Československo opustili, bylo pro mé prarodiče těžké na původní zemi vzpomínat. Ale na konci života už babička mluvila o životě v meziválečném Československu mnohem víc. Taky měla doma na zdi obrázek s náměstím v Žatci a vždycky říkala – to je náš domov, odtamtud pocházíme. A udržovat i po těch letech tuhle vazbu je pro mě naprosto speciální,“ říká.

Na domácí scéně patří Karina Gouldová k průkopnicím a boří bariéry. Je nejen nejmladší ministryní v historii Kanady. V roce 2018 se stala první ministryní, která během svého funkčního období porodila. Krátce poté vzbudila pozornost, když syna Olivera kojila během interpelací v kanadském parlamentu.

Pokud jde o vztah k Česku, je pro ni důležitý nejen v osobní, ale i profesní rovině: „Jsme přátelé, jsme spojenci, Kanada je silný člen NATO a chce silné spojení s Evropou udržovat. Myslím, že je důležité opravdu důležité opakovat, že vyznáváme stejné hodnoty, a že jsme v tom všichni společně.“

„Kanaďani jsou velmi hrdí na svou diverzitu, na svůj původ – u mě je to český a německý. Propojení Kanady, Evropské unie a NATO je hluboké. Musíme se vzájemně dál podporovat a taky podporovat Ukrajince,“ myslí si Karina Gouldová, tak trochu česká ministryně kanadské vlády, aktuality.sk

X X X

Emisie začínajú štípať v nose. Slota lietal v tryskáči manželky obvineného  

Dnes si ukážeme, že hoci prešlo viac ako desať rokov od pofidérneho biznisu s emisnými kvótami, vytrvalé vyšetrovanie prináša svoje ovocie. Nádej zomiera posledná.

Kým sa Slovensko zmietalo vo vojne policajtov a na svetlo sveta takmer denne vychádzali nové zoznamy obvinených policajtov, siskárov a štátnych úradníkov, jeden vyšetrovací tím nenápadne odhaľoval podstatu kriminálneho praveku – robil to úplne v tichosti a v ústraní.

V utorok títo vyšetrovatelia šokovali Slovákov objavom, ktorý pre našu krajinku (v sfére krimi) znamená niečo podobné, čo pre egyptológov presne pred sto rokmi znamenal objav hrobky Tutanchamóna (objavená 26. novembra 1922 Howardom Carterom).

Dobre, uznávam, že teraz trochu preháňam. Ale úprimne, kto z nás ešte veril, že najväčší škandál spoločnej vlády Smeru, HZDS a SNS z roku 2007 až 2008, ktorý sa upiekol na „národniarskom“ alebo lepšie slotovskom ministerstve životného prostredia, niekedy bude mať trestnoprávnu dohru? Emisie sa nám pod cenu vyparili do Japonska cez garážovú firmu. A hoci média túto garáž roky rozoberali na súčiastky, obvinenie neprichádzalo, aktuality.sk

X X X

 Martin Behula: Poslanci sú hrdí na vlastnú hanbu

V deň, keď premiér Eduard Heger vyhlásil, že Slovensko potrebuje posilnenie práv LGBTIQ+ komunity, poslanci nedokázali čo i len do druhého čítania posunúť ani úplne nedostatočný návrh, ktorý navyše posilňoval práva LGBTIQ+ ľudí okľukou cez partnerské spolužitie pre všetky páry.

Konšpiračný parlament

Heger tak poveril ministra spravodlivosti Viliama Karasa, aby vypracoval vlády návrh, ktorý bude túto problematiku riešiť. Musel. Inak by opäť vyzeral ako premiér, ktorého slová nemajú váhu a poslanci ho môžu bez obáv ignorovať.

Podľa Igora Matoviča návrh neprešiel, lebo kampaň za jeho prijatie sa mala viesť kultivovanejším spôsobom. Áno, o kultivovanosti hovorí človek, ktorý pár dní po útoku na Facebooku vykrikoval, že je hetero. Hlavným problémom dneška však výnimočne nebol Matovič, ale celá politická reprezentácia.

Miroslav Kollár má pravdu, že je to hanba Národnej rady. No je to hanba, ku ktorej sa väčšina zákonodarcov hrdo prihlási. Čo iné sme mohli čakať od parlamentu, v ktorom pravidelne zaznievajú otvorene homofóbne výroky, pojem liberál sa používa ako urážka a na boj proti fantómovej LGBTI ideológii by sa azda našla aj ústavná väčšina?

Len včera sa napríklad poslanec ĽSNS Rastislav Schlosár opäť spustil k najprimitívnejším konšpiráciám, v ktorých spájal práva pre LGBTIQ+ ľudí s pedofíliou, queer ľudí vykresľoval ako sexuálnych deviantov a pohoršoval sa, že poslanci robia minútu ticha „za tých dvoch homosexuálov“, no nie za 400-tisíc potratených detí.

Tvrdého kresťana Štefana Kuffu pripravil odpor k liberalizmu o posledné zvyšky logického úsudku. Menšiny vraj nie sú utláčané. Vysvetlil to naozaj odporne. Podľa poslanca je menšinou nórsky masový vrah Anders Breivik, pretože bol sám, no zastrelil 50 ľudí. Keby Kuffu a Schlosára nechránila výroková imunita, ich úvahami by sa nezaoberalo plénum Národnej rady, ale NAKA.

Ústava spolužitiu nebráni

Osobitnou kapitolou sú pokrytci ako György Gyimesi a Peter Pčolinský. Gyimesi ešte v máji tvrdil, že kolegov z OĽaNO „doslova prosil“, aby podali návrh, ktorý by uľahčil život párom rovnakého pohlavia. Keď mal možnosť zahlasovať za úpravu, ktorá je taká mierna, že nemôže uraziť nikoho (azda iba LGBTIQ+ ľudí tým, aký je nedostatočný), na hlasovaní chýbal, hoci v rozprave vystúpil.

Pčolinský zas tvrdil, že návrh je v rozpore s Ústavou, pretože tá chráni manželstvo. Nuž, povedzte to trebárs Maďarom, ktorí majú ústavnú ochranu manželstva i registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Ani naša Ústava zavedeniu partnerského spolužitia nebráni. SaS bola navyše ochotná sporné ustanovenie vypustiť.

Hra na to, že Pčolinský a spol. čakajú na vládny návrh, je zas otravným alibizmom. Po teroristickom útoku mal parlament príležitosť urobiť nadstranícke gesto solidarity (uznesenie, ktoré čin odsúdilo, sa neráta), no nedokázal to. Ak si máme tipnúť, vládny návrh bude ešte menej prínosný ako ten od SaS. Ak vôbec nejaký vznikne. Nabudúce sa treba namiesto výhovoriek bez okolkov priznať, že LGBTI ľuďom poslanci nechcú dopriať ani minimálne práva.

Radšej kilečko ako partnerstvá

Richard Sulík zacítil, že partnerské spolužitie je témou, ktorou by sa SaS mohla zviditeľniť. V parlamente nemá liberálnu konkurenciu. SaS údajne pôjde len do takej vlády, ktorá si spolužitie napíše do programového vyhlásenia, a hneď na prvej alebo druhej schôdzi ho schváli. Nuž, snáď sa nenahnevá, že mu to tak celkom neveríme. Viac mu záleží na podnikateľských ako na osobných slobodách.

V roku 2015 zo SaS odišla aktivistka Romana Schlessinger, pretože sa obávala, že Sulík sa vzdá témy registrovaných partnerstiev, aby mohol po voľbách ísť do koalície s OĽaNO. Keď poslanci Ondrej Dostál a Jarmila Halgašová vlani predložili partnerské spolužitia prvýkrát, Sulík to označil za opičky, ktorými sa chcú ukazovať.

„Jasné, že to neprejde. (…) Je to úplne zbytočná aktivita“, povedal vtedy Sulík. Prekážalo mu, že návrh nebol s nikým dohodnutý. To však zjavne nebol ani teraz. Iba sa ním ukázali. SaS má registrované partnerstvá v programe dlho. Nikdy však neboli prioritou. Prednosť vždy dostali podnikateľské kilečká a odvodové bonusy. Tentoraz to bude len sotva inak, aktuality.sk

X X X

Minister Hirman: Môžem ubezpečiť, že ceny elektriny a plynu v roku 2023 budú pre väčšinu únosné

Trh s energiami je v súčasnosti chorý a liečenie musí začať s cenami plynu, ktoré musíme zastropovať, hovorí v rozhovore pre Pravdu minister hospodárstva Karel Hirman. Je presvedčený, že cenové nárasty za elektrinu, plyn či teplo budú od 1. januára 2023 pre drvivú väčšinu domácností zvládnuteľné. Ak niektoré rodiny budú potrebovať dodatočnú pomoc, vyplatí im ju ministerstvo práce vo forme energošekov alebo preplatením faktúry od distribučnej spoločnosti.

 X Aké budú ceny elektriny a plynu od budúceho roku pre domácnosti?

Asi vás veľmi nepoteším, ale odpoviem tak, ako zakaždým za posledné týždne. Cenové výmery sa budú zverejňovať tak, ako každý rok, začiatkom decembra. Až vtedy sa dozvieme, aké budú definitívne ceny od 1. januára 2023. Dovtedy môžem ubezpečiť a podčiarknuť, že ceny pre drvivú väčšinu domácností budú aj napriek nejakému zvýšeniu únosné. Domácnosti, ktoré budú mať problém s cenami aj tak, dostanú ďalšiu pomoc v podobe sociálnych dávok od ministerstva práce.

X Ministerstvo financií aj Národná banka Slovenska prognózujú na základe doteraz zverejnených informácií, že napríklad ceny plynu by mali stúpnuť od 40 do 60 percent. Bude to tak?

Zopakujem, že definitívne ceny sa dozvieme začiatkom decembra. Určitý nárast cien v niektorých kategóriách odberateľov bude, na to sa treba pripraviť, ale bude taký, že pre podstatnú časť domácností bude znesiteľný. A na tom na ministerstve hospodárstva intenzívne pracujeme.

X Z toho, čo hovoríte, nám vyplýva, že tento nárast za ceny bude miernejší. Má SPP zabezpečený dostatok tohto „lacnejšieho“ plynu?

Chápem, že všetci chcú vedieť, aké budú ceny, ale aj za posledné dni vidíme, že vývoj na trhu sa veľmi dynamicky mení. Trh značne vníma napríklad i to, že Nemecko sa rozhodlo zatiaľ odložiť ukončenie činnosti posledných troch jadrových elektrární. To znamená, že komodity na trhu bude viacej. Vývoj sa mení aj preto, že náš tlak na stropy na ceny plynu, ktoré by boli prijateľnejšie, ako tie súčasne šialene vysoké, prirodzene tlačí na trh a toto je aj náš zámer. Mnoho reakcií vyvoláte iba tak, že o riešeniach hovoríte a trh to vníma. Aj špekulanti si svoje pozície uzatvárajú a uberajú z plynu. Čiže snaha na úrovni Európskej únie i spoločné riešenie sú je kľúčová a môžu priniesť veľmi rýchlo výsledky, ktoré budú pre nás prijateľné bez toho, aby sme na to museli vynaložiť veľa peňazí zo štátnych rozpočtov.

 X Nemienite predstaviť nové cenníky za elektrinu, plyn aj teplo práve preto, aby ste upokojili verejnosť?

Mohlo by to byť kontraproduktívne, lebo trh sa stále vyvíja. A vidíme, že ceny plynu aj elektriny na trhoch smerujú nižšie a nižšie.

X Čiže nechcete komunikovať nejaké ceny, pretože sa môžu ešte výrazne meniť?

V súčasnosti je napríklad situácia úplne iná, ako keď bola v lete, kedy sme videli extrémne nárasty cien energií. Dnes vidíme opak, situácia sa zlepšuje a ceny klesajú. Čiže je lepšie, ak sa neunáhlime. Pre nás je teraz prioritou pomôcť malým odberateľom, malému biznisu a verejnému sektoru, ktorým chodia vysoké účty za energie už teraz. Domácnosti sú do konca roka chránené. Venovať teraz primárne energiu do určovania cenníkov pre domácnosti, pričom vieme, že ešte tak robiť nemusíme a vývoj na trhoch môže byť ešte lepší, je z môjho pohľadu predčasné a trošku nezodpovedné. Potrebujeme najlepšie riešenie, nie najrýchlejšie.

X No ľudia predsa len situáciu vnímajú a majú strach o účty za energie. Preto sa pýtame, či štát nebude nové cenníky komunikovať skôr.

Neviem viac upokojiť ľudí ako tak, že poviem, že tie cenové nárasty budú také, aby podstatná časť rodín a všetkých sociálnych skupín celú situáciu aj s dodatočnou pomocou od ministerstva práce, zvládli.

X Poďme k elektrine. Stále platí, že domácnosti pre lacnú elektrinu budú musieť ušetriť 15 percent oproti svojej spotrebe alebo priemeru svojej odbernej skupiny tak, ako to navrhoval váš predchodca Richard Sulík?

V tomto riešení nastane zrejme zmena. Kvantifikovať úspory domácností je takmer nemožné. Znamená to, že to aplikujeme iným spôsobom. Aplikujeme to na štátny sektor, sektor verejnej správy a podnikateľský sektor. Táto otázka je stále otvorená aj pri plyne, aj pri elektrine.

 X Čiže po novom sa počíta s riešeniami, ktoré budú zahŕňať vyžiadané úspory aj pri spotrebe plynu?

Tlačí na to aj Európska únia, no je to aj prirodzené. Šetriť musia všetci, ja všetrím všade, kde sa dá. Pri šetrení je problém zmerať objem ušetreného množstva. Inteligentné merače fungujú až od určitého objemu a drvivá väčšina domácností používa štandardné merače. Veľa domácností zároveň žije rôznym spôsobom života, pričom jedno riešenie pre všetkých nie je jednoduché a ani spravodlivé. Pri verejnej správe a podnikateľskom sektore je to trochu ľahšie.

X Ak tomu dobre rozumieme, počíta ministerstvo hospodárstva s návrhom, že lacnejší plyn budú mať vo verejnej správe a v podnikateľskom sektore tí, ktorí niečo ušetria?

Myslel som to všeobecne. Ak už by sme takýto systém rozhodli zaviesť systémovo, tak to zaveďme nielen na elektrinu, ale aj na plyn a na teplo. Lebo prečo by mali domácnosti šetriť iba elektrinu a nie na plyne a na teple. Šetrenie je jednoducho nevyhnutné a malo by byť prirodzené.

X Aby sme si to teda ujasnili. Je v hre návrh, či už z Európskej komisie alebo ministerstva hospodárstva, aby sa povinne šetrilo elektrinou aj plynom vo verejnom či firemnom sektore?

Diskutuje sa o tom a ja vám len vymenúvam argumenty pre a proti argumenty. Je veľmi jednoduché vyhlásiť,, ušetrite 15 percent zo svojej spotreby elektriny. Potom však vznikajú otázky, a čo plyn a čo vykurovanie? A ako to budeme merať? A ako to budú merať tí, čo si kúpili nový byt alebo dom? Z tohoto vzniká veľmi veľa praktických problémov, pričom sa môže stať, že nejaké prijaté riešenie napácha viac škôd ako úžitku.

X Skôr budú teda prijaté návrhy na šetrenie s plynom, elektrinou a teplom pre verejný a podnikateľský sektor, ale nie pre domácnosti?

Áno, v energiách ako takých.

 X Čiže domácnosti nebudú musieť povinne šetriť, no budú k tomu iba vyzvané. Ak má doma niekto bazén a vykuruje si ho, priplatí si, no nie až tak veľmi veľa?

Ak má doma niekto bazén, či bude platiť za elektrinu 100 alebo 500 eur, je mu to jedno. My musíme prijať riešenie pre podstatnú časť domácností a také, ktoré bude spravodlivé.

 X Pri cenách za elektrinu pre domácnosti na rok 2023 sa čaká stále na dohodu so Slovenskými elektrárňami, ktorú musí schváliť Európska komisia?

Na domácnosti máme ešte približne mesiac a pol čas. Pripomínam, že do konca roka sa ceny pre domácnosti nemenia. Čakáme však na viacej vecí. Jednak by mal byť tretí reaktor Mochovciach v plnom výkone. A čakáme aj na to, ako sa vyvinie trh vyvinie. Ide o načasovanie rozhodnutia, aby som mal čo najpresnejšie a najaktuálnejšie údaje.

X Riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček upozorňuje, čo hrozí, keď štát znárodní elektrinu – bankrot firmy. Komunikujete so Slovenskými elektrárňami, ako to vyzerá?

Slovenské elektrárne sú vo veľmi zložitej situácii, ktorá sa vytvorila ešte predtým, ako som vôbec tušil, že sa stanem ministrom hospodárstva. To, že zákon, ktorý som v parlamente predložil, teda plán B, že by spôsobil zlú situáciu v Slovenských elektrárňach, nie je pravdivá. Navyše o tom svedčí aj list, ktorý poslali Slovenské elektrárne a ktorý je datovaný ešte do obdobia, kedy som nebol ministrom hospodárstva. Situácia v Slovenských elektrárňach teda je finančne napätá. Celé je to spojené s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Mochoviec. To je zásadný problém, ktorý ťaží Slovenské elektrárne. S akcionármi a manažmentom už vedieme po tomto mediálnom nedorozumení seriózny dialóg, v ktorom sa snažíme hľadať riešenie, ktoré by stabilizovalo situáciu a ktorý súčasne napomôže k tomu, aby sme splnili zámer z memoranda.

X Vráťme sa k navýšenie rozpočtu pre tento rok. Z 1,5 miliardy eur je vyčlenených aj 190 miliónov pre domácnosti. Aká forma pomoci by to mohla byť?

Kombinácia fixnej ceny od dodávateľov energií s tým, že štát bude dodávateľom rozdiel medzi trhovou cenou a zafixovanou cenou kompenzovať.

X V novele rozpočtu na tento rok sa počíta s 900 miliónmi pre pomoc pre firmy. Ako presne sa rozdelia?

Finalizujeme s mechanizmom, ktorý by bol uplatniteľný už v tomto roku. Pretože malodoberatelia čelia účtom, ktoré sú pre nich likvidačné, už v tomto roku. A na to sú tieto peniaze. Musíme nastaviť pravidlá tak, aby sme zasiahli čo najviac odberateľov vrátane verejného sektora.

X S touto pomocou pre firmy musí súhlasiť Európska komisia?

Sú dve možnosti. Buď to pôjde cez kompenzačné schémy, na ktoré ste sa predchvíľou pýtali. Druhá možnosť je to urobiť pomocou domáceho zastropovania cien, ktoré bude pre podstatnú časť sektora znesiteľné a pomôže im prežiť nasledujúce mesiace a ktoré môže štát a my všetci z našich daní kompenzovať.

X Nemci sa rozhodli pre štedrý strop na ceny plynu. Nebude to ich firmy konkurenčná výhoda oproti iným firmám na európskom trhu?

Sledujeme vývoj v okolitých krajinách. Práve preto tlačíme na to, aby sa prijalo celoeurópske riešenia. Cesta, ktorú si zatiaľ zvolili Nemci, je deštruktívna cesta pre spoločný európsky trh a aj pre celú Európsku úniu. Toto je veľmi nebezpečná cesta. Potom by začali vznikať rozdiely medzi podnikateľmi či domácnosťami a v konečnom dôsledku by sme smerovali k tomu, že spoločný trh by sa začal trieštiť.

X V súčasnosti sa diskutuje o stropoch na ceny zemného plynu. Európska komisia plánuje zaviesť strop na ceny plynu na holandskej burze TTF. O tomto riešení sa bude diskutovať aj vo štvrtok na summite EÚ. Prečo je to dôležité?

Ceny plynu sú problém a sú ako ohnisko nákazy, z ktorého sa šíria problémy aj do cien elektriny a tepla. Príčina tkvie v tom, že trhový mechanizmus cenotvorby na území Európy sa ukázal ako zlý. Teda aspoň podľa názoru 15 členských štátov vrátane Slovenska. A túto chybu chceme aspoň dočasne vyriešiť tak, že sa stanoví cenový strop na cenu plynu, ktorý bude prijateľný pre dodávateľov, či už potrubného alebo LNG plynu a na stranej druhej nás spotrebiteľov. Keby sa nám to podarilo, automaticky by to malo vplyv nielen na výrobu elektriny, ale aj na kúrenie. Týmto by klesla aj cena elektriny, ktorá by bola únosná, ako aj pre domácnosti, tak aj pre firemný sektor. Tento mechanizmus už funguje aj na iných trhoch – regulátor jednoducho zastaví obchodovanie na určitej úrovni dovtedy, dokým sa trh nestabilizuje. Trh s energiami je v súčasnosti chorý a liečenie musí začať s cenami plynu.

X Aký postoj v téme stropov na ceny plynu majú iné štáty vrátane Nemecka?

Ten postoj je kolísavý, no najnovšie aj Nemci smerujú k tomu, že to riešenie má zmysel.

X Prečo je dôležité, aby to bolo celoeurópske riešenie?

Výrazne by to pomohlo v tom, že by zatlačilo ceny energií na prijateľnejšie úrovne bez dodatočných administratívnych a finančných nákladov, ktoré by sme museli použiť z vlastného vrecka. Celá situácia by sa upokojila a nevytvárali by sa rozdiely medzi bohatšími krajinami a chudobnejšími. Vytvorili by sa rovnaké podmienky pre nás všetkých. Teda aj pre domácnosti a firmy.

X Prejde toto riešenie na summite EÚ?

Vidíte, že verejná diskusia prebieha a informácie sú v počas dňa iné. Ak sa pozriem z pohľadu občana, tak som bol prekvapený, že diskusie sú naozaj veľmi tvrdé a idú do detailov. Prebiehajú neustále a tým pádom majú zmysel. Stanoviská sú ešte v niektorých ohľadoch rozdielne, ale považujem to za prioritu Európskej únie, že to nie je len o prázdnom čítaní papiera. Diskusie v kuloároch prebiehajú a je cítiť z nich cítiť, že situácia je zlá pre všetkých a je treba to riešiť.

 X Komisia už schválila strop na cenu elektriny, elektrina predaná nad týmto stropom sa zdaní a pomoc sa prerozdelí domácnostiam. Problémom je, že toto riešenie Slovensku nepomôže. Hneď po minulom summite sa ozval predseda vlády Eduard Heger a vyhrážal sa znárodnením elektriny, resp. vyzýval, aby sa v zahraničí zdanili firmy, ktoré nakúpili zo Slovenska elektrinu. Pochopili aj ostatné krajiny, že na Slovensku sa nadmerné zisky v takom rozsahu netvoria a nemali by sme teda koho zdaniť?

Mnohé krajiny majú podobný problém, ako my na Slovensku, len ich tak ostro nedali najavo. Návrh Európskej komisie bol vo svojej podstate dosť zlý. Nevyhovoval veľmi veľkému počtu krajín. Tie sa zdali toho, že poďme hľadať radšej praktické riešenie a nestrácajme čas. To bolo otvorená pozícia niekoľkých ministrov a radšej sa hovorilo o tom, že poďme sa baviť o zastropovaní cien plynu.

 X Toto riešenie teda ostáva v platnosti, nič sa na ňom nebude meniť?

Toto riešenie stratí zmysel, ak sa dohodneme na zastropovaní cien plynu. Tým by sme stlačili aj jeho cenu, čím by sa problém vyriešil.

X Môžeme teda po štvrtkovom a piatkovom samite, keď sa na stropovaní cien plynu dohodnú členské štáty EÚ, očakávať pokles cien plynu?

Asi hneď nie, ale postupne. Na úrovni EÚ prebiehajú neustále rokovania, aj budúci týždeň rokujeme v Luxemburgu.

X Vyhlásili ste pri nástupe do úradu, že žiadne čistky robiť nebudete. Odvtedy došlo k výmene na pozíciách v SPP či Transpetrole. Ako to máme vnímať?

Pán Richard Prokypčák (generálny riaditeľ SPP, pozn. red.) odišiel sám. Mali sme inú dohodu, preto ma toto rozhodnutie zaskočilo. a zaskočil ma. O tom, že rezignoval som sa dozvedel na rokovaní v Bruseli. Musel som prijať rýchle rozhodnutie o prijatí nové riaditeľa tak, aby som mal istotu, že inštitúcia bude fungovať. Podpredsedom predstavenstva SPP je teraz Marián Široký, ktorý niekoľko rokov riadi obchodovanie s tankermi a vrátil sa zo zahraničia. Profesionalita a výkon bude ešte na vyššej úrovni.

X Prečo došlo k zmenám vo vedení Transpetrolu?

Potreboval som, aby boli vo vedení ľudia, ktorí firme rozumejú a majú reálne skúsenosti s prepravou ropy. Doba je zlá, zhoršuje sa a vedenie musí profesionálne fungovať. Niektorých ľudí z nového vydania som poznal zo svojho pôsobenia v dozornej rady a dlhodobo som sledoval, čo robili. Chcel som mať aj v jednom, aj v druhom prípade ľudí, ktorí majú vzdelanie, prax a rešpekt v odbornej komunite.

X Vo funkcii ste päť týždňov. Novinári sa na vás často v minulosti obracali ako na analytika s otázkami ohľadom energetiky. Ako zatiaľ hodnotíte svoje pôsobenie?

Aj v minulosti som sa v prostredí politiky pohyboval. Je to nová skúsenosť. Podstatné je, že som na ministerstve našiel dobrý kolektív a mnohých som dlhodobo poznal. Vedel som, aké je tu odborné zázemie. To bola jedna z dôležitých vecí, keď som sa rozhodoval, či prijať ponuku. Sekcia energetiky je zázemie, o ktoré sa môžem oprieť a je to pre mňa zásadná vec.

X Žijeme v časoch energetickej krízy, ktorú rozpútalo Rusko vpádom na Ukrajinu. Oblasť energetiky rieši primárne vaše ministerstvo. Koľko robíte hodín denne?

Poctivé dvanástky. Niekedy aj viac. Napríklad prvé stretnutie som mal dnes (v utorok – pozn. red.) o siedmej ráno. Pracujem aj cez víkendy, ale zároveň si dávam pozor na to, aby som mal aj relax.

x Volali vás aj do politickej strany?

Nikto ma zatiaľ nevolal.

X Zrejme nemáte veľa času na čítanie, ale predsa len. Aké knihy čítate?

Veľmi dobrý je autor Daniel Yergin, ktorý píše o energetike. Napísal knihu o rope The Price či knihu The Quest. Čítal som niečo aj od Václava Smíla. Najviac čítam literatúru faktu, no sem tam aj nejakú beletriu.

 Vyštudoval ťažbu ropy a plynu na univerzite v Moskve a na Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach. Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov viacerých slovenských energetických spoločností, ako i v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre spadajúcej práve pod rezort hospodárstva. Bol i externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana./agentury/

X X X

 Inter Miláno na predaj! Čo bude so Škriniarom?

Pre fanúšikov talianskeho futbalu to bol až dovtedy pokojný pondelok. Podvečer sa však na internete objavil text, ktorý dal všetkých do pozoru. Vraví sa, že by sme nemali veriť všetkému, čo si prečítame na webe, lenže tento text je z inej kategórie. Publikoval ho totiž britský denník Financial Times špecializujúci sa na ekonomické záležitosti.

PODĽA DENNÍKA FINANCIAL TIMES MAJÚ BANKY RAINE GROUP A GOLDMAN SACHS MANDÁT NA HĽADANIE KUPCA PRE LOMBARDSKÝ KLUB

Financial Times je viac než dôveryhodný zdroj, a preto správa, ktorá sa vďaka nemu dostala na verejnosť, poriadne zarezonovala. Rešpektovaný denník v pondelok informoval, že taliansky klub Inter Miláno, v ktorom pôsobí aj slovenský obranca Milan Škriniar, bol oficiálne uvedený do predaja. Počnúc týmto týždňom majú mandát na hľadanie kupca americké banky Raine Group a Goldman Sachs. Ak vezmeme do úvahy udalosti z tohto roka, tak to vôbec nie je prekvapenie, pretože to bola práve investičná banka Raine Group, ktorá sa postarala o rekordnú aukciu FC Chelsea v hodnote 2,5 miliardy libier.

Pripomeňme si, že súčasný vlastník Interu Miláno je čínska spoločnosť Su-ning. Jej zakladateľ Ťin-tung Čang odkúpil Inter v roku 2016 od indonézskeho podnikateľa Ericka Thohira, ktorý mal v tom čase väčšinový podiel, a od rodiny Morattiovcov za 270 miliónov eur. V októbri 2018 zveril Ťin-tung Čang klub svojmu synovi Stevenovi, ktorý dodnes pôsobí vo funkcii prezidenta lombardského klubu.

Poďme však k tomu, prečo Su-ning a jeho prezident Steven Čang uviedli Inter do predaja. Nikoho asi v tejto chvíli neprekvapí, že za tým do istej miery stojí pandémia. Tá zmenila návyky ľudí u nás v Európe, ale aj v Číne. Su-ning je predajca spotrebnej elektroniky, no háčik je v tom, že táto firma sídliaca v meste Nan-ťing sa odjakživa koncentrovala na kamenné predajne. Problém prišiel vtedy, keď sa Čínania v čase pandémie rozhodli vo veľkom nakupovať v online priestore.

Spoločnosti Su-ning navyše skomplikoval situáciu krátkodobý dlh, ktorý ju vystavil sprísňovaniu úverových podmienok v tamojšej ekonomike. Čangovci dospeli až do takého bodu, že aby spravili Inter ekonomicky udržateľným klubom, museli si vo februári 2021 od Oaktree Capital vziať pôžičku v hodnote 275 miliónov dolárov. V júli minulého roka bolo nad slnko jasnejšie, že Čangovci neudržia Inter dlhodobo, pretože ich firmu Su-ning musela zachrániť miestna vláda v spolupráci so spoločnosťou Alibaba Group.

Hoci Raine Group a Goldman Sachs sú uznávané inštitúcie, pri predaji Interu Miláno to budú mať neporovnateľne ťažšie ako v prípade FC Chelsea. Toto súvisí s ekonomickou silou Talianska a tamojšej futbalovej súťaže. Ak vezmeme do úvahy päť elitných európskych líg, tak je tu priepastný rozdiel v peniazoch vyplácaných za televízne práva. Zatiaľ čo v Španielsku je to 900 miliónov eur na rok, v Taliansku len 230 miliónov.

Ďalšia komplikácia bude nový štadión, ktorý by mal byť domovom nielen Interu, ale aj mestského rivala AC. Zdieľaný štadión bude totiž hostiť dvojnásobný počet zápasov, čo zníži možnosti pre príjmy z iných podujatí. Momentálne sa v Taliansku hovorí o tom, že náklady na nový futbalový stánok v Miláne by sa mohli vyšplhať na 1,3 miliardy eur.

Na lombardský klub čakajú neisté časy. Jeho budúcnosť totiž môže mať veľký vplyv na to, ako bude vyzerať hráčsky káder. Jeho súčasť je stále aj Milan Škriniar, ktorému sa však po tejto sezóne skončí zmluva a v prípade, že s Interom nepredĺži spoluprácu, v lete sa z neho stane voľný hráč. Najväčší záujem o jeho služby má stále Paríž Saint-Germain, no nepreženieme to, ak napíšeme, že Škriniara bude chcieť získať každý, kto si to bude môcť dovoliť.

Športový riaditeľ klubu Giuseppe Marotta stále verí, že slovenský obranca zostane v klube aj napriek ponuke, ktorá sa ani zďaleka nerovná tej parížskej. „Po zápase s Viktoriou Plzeň sa stretneme s Milanovými zástupcami. Podľa mňa tu je šanca na predĺženie zmluvy. Milan je ukážkový profesionál a navyše miluje Inter, takže som v tomto smere optimistický. Bude to však na ňom,“ vyhlásil Giuseppe Marotta, aktuality.sk

X X X

Európska únia chce mať nabíjacie stanice pre e-autá každých 60 kilometrov

Do roku 2024 majú členské štáty predložiť plán realizácie infraštruktúry, hotová má byť do roku 2026.

Nabíjačky budú umiestnené pozdĺž hlavných ťahov EÚ.

V rámci koridorov TEN-T majú byť zariadenia aj pre nákladné vozidlá. Okrem nabíjacích staníc rieši návrh aj čerpacie stanice na vodík. Poslanci schválili aj regulácie týkajúce sa námorného sektora.

Európsky parlament (EP) dnes schválil ďalšie návrhy z balíka Fit for 55. Jeho cieľom je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % oproti úrovni z roku 1990 a dôležitú rolu v tom hrá podpora elektromobility. Súčasťou toho je výstavba nabíjačiek.

Sieť pre osobné i nákladné autá

Prijatý návrh stanovuje minimálne záväzné ciele týkajúce sa hustoty siete pre e-autá. Európska únia chce mať nabíjacie stanice pre osobné vozidlá každých 60 kilometrov pozdĺž hlavných ťahov EÚ, v rámci koridorov TEN-T majú mať rovnaké rozostupy aj zariadenia určené pre autobusy a nákladné elektromobily (resp. plug-in hybridy).

Takáto infraštruktúra má byť hotová do roku 2026, pričom jednotlivé členské štáty musia do roku 2024 predložiť plán jej realizácie. Agendu budú riešiť na vnútroštátnej úrovni. Hoci ciele majú všeobecnú platnosť, v prípade ostrovov, odľahlých regiónov či ciest s nízkou intenzitou dopravy sa na ne budú vzťahovať výnimky.

Popri nabíjačkách sú súčasťou návrhu tiež čerpacie stanice na vodík. Parlament v ich prípade navrhuje umiestňovanie zariadení 100 km od seba, kým Európska komisia (EK) hovorila o 150 kilometroch. Poslanci sú ambicióznejší aj z hľadiska termínov. EK chcela tento typ infraštruktúry dokončiť v roku 2031, no EP ráta s rokom 2028.

 Návrh ďalej uvádza, že spomínané zariadenia by mali byť kompatibilné s vozidlami všetkých značiek. Cenu majú uvádzať jednotne za kWh alebo kg. Európsky parlament okrem toho ráta, že do roku 2027 vznikne prístupové miesto informujúce o cenách, dostupnosti či čakacích lehotách na jednotlivých staniciach v rámci celej EÚ.

Ekologickejšie palivá pre lode

Okrem infraštruktúry pre e-autá dnes poslanci odklepli aj pravidlá týkajúce sa námornej dopravy, pričom boli opäť prísnejší než EK. Do roku 2035 má tento sektor znížiť emisie o 20 % namiesto Komisiou navrhovaných 13 %. V roku 2050 má pokles dosiahnuť 80 %, kým EK chcela 75 %. Tento návrh sa týka plavidiel s hmotnosťou vyše 5 000 ton, ktoré sú zodpovedné za 90 % produkcie oxidu uhličitého v lodnej doprave.

EP okrem toho stanovil cieľ využívať v rámci odvetvia do roku 2030 minimálne 2 % palív vyrobených z obnoviteľných zdrojov. Ráta tiež s tým, aby osobné i kontajnerové lode využívali počas kotvenia v hlavných prístavoch Únie pobrežné zásobovanie elektrinou. Nedodržiavanie týchto opatrení by mohla Európska únia trestať. Financie získané zo sankcií majú ísť do Fondu pre oceány a prispieť k obmedzeniu produkcie skleníkových plynov v tomto sektore, aktuality.sk

X X X

Operovali mu nádor na mozgu, kým on hral na saxofóne. Muž lekárom pripravil 9-hodinovú šou

 Muž počas operácie hral na saxofóne.

Doktori mužovi operovali nádor na mozgu, kým on bol v bdelom stave a hral na hudobný nástroj. Lekári tak mali počas zákroku istotu, že neohrozili základné neurologické funkcie. O zábery z operačnej sály sa postarala samotná nemocnica.

35-ročný hudobník absolvoval naozaj netradičnú operáciu. Lekári v Taliansku mu odstránili nádor na mozgu počas deväťhodinovej operácie, pri ktorej bol v bdelom stave a pri plnom vedomí. Počas zákroku hral na saxofóne. Dr. Christian Brogna, neurochirurg a odborník na tento typ operácií, uviedol, že nádor bol úspešne odstránený a pacient šiel po pár dňoch domov, uvádza portál CBSNews.

Hral taliansku hymnu

Brogna viedol vysoko špecializovaný 10-členný tím odborníkov, ktorí využili tie najmodernejšie technológie. „Nádor sa nachádzal vo veľmi komplexnej oblasti mozgu. Pacient bol navyše ľavák. A aj táto skutočnosť všetko komplikovala, pretože nervové dráhy mozgu sú takto oveľa zložitejšie,“ objasnil.

Lekár podotkol, že pacient počas operácie hral v rôznych intervaloch ústrednú melódiu z filmu Love Story z roku 1970, ako aj taliansku hymnu. Pred zákrokom muž lekárskemu tímu povedal, že zachovanie jeho hudobných schopností je pre neho priam nevyhnutné. „Tým, že hráte na hudobný nástroj, dávate najavo, že rozumiete hudbe, čo je dôležitá kognitívna funkcia,“ upresnil lekár.

Vďaka tomu mohli odborníci vidieť, že pacient dokáže nerušene hrať, hýbať rukami, cvičiť pamäť a počítať. „Môžete otestovať zrak, pretože pacient musí vidieť nástroj a zároveň môžete otestovať aj spôsob, akým interaguje so zvyškom tímu,“ ozrejmil.

Brogna, ktorý vykonal stovky podobných operácií mozgu, povedal, že kľúčom k jej zvládnutiu je hlavne príprava. „Každý pacient je jedinečný, každý mozog je jedinečný, čo znamená, že pacienta musíme veľmi dobre poznať,“ pokračoval. Približne desať dní pred operáciou sa muž stretol s lekárskym tímom šesť až sedemkrát. Odborník dodal, že pred každou operáciou mozgu musí tím preskúmať celkovú osobnosť človeka, nielen jeho zdravotný problém.

„Keď operujeme mozog, musíme mať istotu, že nepoškodíme pacienta ako človeka – jeho osobnosť, spôsob, akým vyjadruje emócie alebo to, ako celkovo vníma život. Pacient vám povie, čo je v jeho živote dôležité a vašou úlohou je splniť jeho priania,“ povedal. Brogna podotkol, že je hrdý na to, že sa muž mohol vrátiť do bežného života. Teší ho aj to, že s každou operáciou sa znalosti v tomto medicínskom odvetví posúvajú vpred. „Každá operácia je oknom do mozgu. Vidíme, ako funguje a počas toho, ako sa učíme nové postupy, berieme do úvahy aj celú osobnosť človeka– život, vášeň, záľuby, prácu. To je náš cieľ,“ uzavrel, aktuality.sk

X X X

 Neapol okamžite reaguje na záujem z Premier League. Stanislav Lobotka môže byť spokojný

Neapol sa ústne dohodol so Stanislavom Lobotkom na predĺžení zmluvy do 30. júna 2025, informuje Sky Sport Italia. Klub tak potlačil špekulácie o možnom prestupe do Chelsea.

Po odchode Fabiána Ruiza má Stanislav Lobotka v aktuálnej sezóne neotrasiteľné miesto v základnej zostave tímu Luciana Spallettiho. Navyše hrá na veľmi vysokej úrovni. Potvrdzujú to napríklad jeho štatistiky.

Podľa webovej stránky Whoscored.com bol defenzívny stredopoliar jedným z najlepších hráčov „modrých” pri víťazstve 4:2 nad Ajaxom.

Jeho dobrá hra išla ruka v ruke so záujmom iných tímov. Stanislava Lobotku si údajne už vyhliadla Chelsea.

Reakcia SSC Neapol na tieto špekulácie netrvala dlho. Podľa Sky Sport Italia sa obe strany ústne dohodli na predĺžení spolupráce. Hovorí sa o zmluve platnej do 30. júna 2025 s opciou na ďalších 12 mesiacov. V rámci nej bude mať Stanislav Lobotka čistý plat 3 milióny eur za sezónu, v prípade využitia opcie jeho mzda klesne o 500-tisíc eur.

Nový kontrakt by mali obe strany podpísať najneskôr začiatkom budúceho mesiaca. V tom čase získa 27-ročný rodák z Trenčína aj prémiu vo výške dvoch miliónov eur.

Stanislav Lobotka má na konte 79 vystúpení v drese Neapola, v ktorých zaznamenal dva góly a jednu asistenciu. Ďalšími hráčmi, ktorí chcú predĺžiť zmluvy, sú kapitán Giovanni Di Lorenzo, Mário Rui a Matteo Politano, aktuality.sk