Od Zelenského chce, aby dal časť Ukrajiny Putinovi. Americký prezident Donald Trump dal svojim poradcom súkromne najavo, že mu nebude stačiť uzavretie dohody o nerastoch s Ukrajinou, pokiaľ má Kyjevu odblokovať americkú pomoc a spravodajské informácie. Po ukrajinskom prezidentovi Volodymyru Zelenskom bude chcieť územné ústupky voči Rusku a možno bude dokonca požadovať kroky vedúce k jeho odstúpeniu z funkcie, napísal v nedeľu spravodajský web americkej televízie NBC News s odvolaním sa na informované americké zdroje.

Zástupcovia USA a Ukrajiny budú v utorok rokovať v Saudskej Arábii. Trumpov splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff v rozhovore s Fox News vyjadril nádej, že po rokovaniach bude podpísaná dohoda o nerastoch.

Trump chce, aby s ním Zelenskyj uzavrel dohodu, ktorá by Spojeným štátom zaručila podiel na ukrajinských nerastných zdrojoch. Zároveň ale podľa zdrojov NBC News chce, aby Zelenskyj zmenil prístup k mierovým rokovaniam a bol ochotný urobiť ústupky, napríklad odstúpiť časť ukrajinského územia Rusku. Trump tiež podľa zdrojov chce, aby Zelenskyj urobil kroky smerom k vypísaniu volieb a možno aj svojmu odstúpeniu.

 Na Ukrajine platí od jej napadnutia Ruskom vo februári 2022 vojnový stav, ktorý konanie volieb neumožňuje.

„Ako ukázal prezident Trump prečítaním posolstva prezidenta Zelenského na spoločnom zasadnutí (Kongrese), Ukrajinci urobili pozitívny posun. Pri rokovaniach v Saudskej Arábii v nadchádzajúcom týždni sa tešíme na ďalší pozitívny posun, ktorý snáď nakoniec ukončí túto brutálnu vojnu a krviprelievanie,“ uviedol hovorca bezpečnostnej rady Bieleho domu Brian Hughes v odpovedi na otázku ohľadom Trumpových požiadaviek.

Rusko po americkom prerušení dodávok vojenského vybavenia a zablokovaní spravodajských informácií Ukrajine v uplynulom týždni zintenzívnilo útoky a piatok bol jedným z najsmrteľnejších dní pre civilistov v tomto roku, uviedla misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine. Väčšina obetí bola zaznamenaná v Doneckej oblasti na území kontrolovanom Ukrajinou. Tohtoročná bilancia obetí je zatiaľ vyššia ako za rovnaké obdobie vlani, uviedla misia.

 Podľa nemenovaného amerického úradníka a predstaviteľa Trumpovej administratívy nemajú USA žiadne indície, že by pozastavenie zdieľania spravodajských informácií malo priamy vplyv na ruské útoky. Uviedli, že tieto rozsiahle útoky boli pravdepodobne naplánované pred americkým krokom.

Trumpov splnomocnenec pre Blízky východ dnes uviedol, že očakáva, že tento týždeň dôjde k významnému pokroku v rozhovoroch s Ukrajinou a že by mohla byť podpísaná dohoda o nerastoch. V rozhovore pred odletom na Blízky východ stanici Fox News Witkoff tiež povedal, že USA nezastavili zdieľanie tých spravodajských informácií s Ukrajinou, ktoré potrebuje pre svoju obranu.

Stanica NBC News predtým s odkazom na svoje zdroje uviedla, že USA naďalej zdieľajú s Ukrajinou spravodajské informácie potrebné na jej obranu pred útokmi, ale prestali poskytovať spravodajské dáta pre útoky na ruské ciele. V praxi tak podľa zdrojov USA môžu Ukrajinu varovať, keď zistia, že Rusko plánuje daný útok, ale už jej neposkytnú súradnice, ktoré by Kyjevu umožnili vykonať úder ako prvý.

USA poskytovali Ukrajine satelitné snímky a spravodajské informácie po väčšinu obdobia od začiatku vojny pred tromi rokmi. Európski spojenci teraz pracujú na preklenutí niektorých medzier, ale podľa západného predstaviteľa má nedostatok amerických spravodajských informácií na Ukrajinu už teraz každodenné dopady./agentury/

X X X

Robert Fico vyzýva Európsku komisiu, aby zaujala jasný postoj k voľbám v Rumunsku

Rumunské prezidentské voľby čelili zásahom z Ruska a právnym sporom. Fico varuje, že mlčanie Európskej komisie môže ohroziť dôveryhodnosť Európskej únie.

Európska komisia (EK) musí podľa slovenského premiéra Roberta Fica (Smer-SD) zaujať postoj k prezidentským voľbám v Rumunsku, inak to zníži dôveryhodnosť celej Európskej únie. Predseda vlády SR tak v pondelok reagoval na zamietnutie opätovnej registrácie Calina Georgesca ako víťaza prvého kola anulovaných prezidentských volieb pre nové hlasovanie, informuje TASR.

„EK musí zaujať k prezidentským voľbám v Rumunsku postoj. A prevziať zaň zodpovednosť. Ak sa C. Georgescovi krivdí len preto, že má iný názor, musí dostať európsku ochranu. Ak bude EK presvedčená, že rumunské orgány konajú správne, musí sa za ne postaviť,“ napísal Fico na sociálnej sieti.

Ak sa EK nevyjadrí, podľa Fica vznikne „nebezpečný precedens, keď bude možné v slobodnej demokratickej súťaži odstrániť úspešného kandidáta len preto, lebo nevyhovuje so svojimi odlišnými názormi“.

Voľby narušilo Rusko

Rumunská volebná komisia svoje nedeľné rozhodnutie podložila rozhodnutím ústavného súdu. Dňa 6. decembra rumunský ústavný súd anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb z 24. novembra. V ňom Georgescu prekvapivo zvíťazil napriek minimálnej podpore podľa predchádzajúcich prieskumov. Férovosť hlasovania podľa zistení spravodajských služieb narušilo Rusko prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva tieto tvrdenia poprela.

Rumunská prokuratúra okrem toho začala vo februári proti Georgescovi trestné konanie. Obvinený je z podnecovania konania proti ústavnému poriadku, iniciovania alebo založenia fašistickej, rasistickej alebo xenofóbnej organizácie či verejnej podpory kultu osôb vinných z genocídy a vojnových zločinov a tiež z nepravdivých vyhlásení o financovaní predvolebnej kampane.

Opakované prvé kolo nových prezidentských volieb sa bude konať 4. mája. Ak žiaden z kandidátov nezíska v prvom kole viac ako 50 percent hlasov, prípadné druhé kolo volieb bude 18. mája, aktuality.sk

X X X

SNS žiada premiéra, aby odvolal predsedu Štatistického úradu pre údajné manipulácie prieskumov

Podľa SNS sú prieskumy Štatistického úradu politicky zneužívané a chýba im kontrola verejnosti, čo považujú za politický škandál.

Slovenská národná strana (SNS) vyzýva predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), aby pre pondelkový prieskum volebných preferencií odvolal predsedu Štatistického úradu (ŠÚ) SR Martina Nemkyho. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Nemkyho SNS zároveň žiada, aby bezodkladne zverejnil metodiku a spôsob merania. Podľa nich došlo k hrubým manipuláciám vo vzťahu k jednotlivým politickým stranám.

„SNS apeluje, aby ŠÚ nebol politicky zneužívaný, a aby dáta, ktoré bude poskytovať, boli objektívne,“ uviedla Škopcová. Dodala, že podľa SNS ŠÚ vykonáva prieskumy, ktoré nie sú objektívne posudzované, nemajú kontrolu verejnosti a sú vytvárané na politickú objednávku.

Škopcová dodala, že SNS bude iniciovať poslanecký prieskum na ŠÚ s cieľom zabezpečiť objektívne meranie. „Považujeme však za politický škandál, ak štátna inštitúcia koná tak, ako si želajú marketéri niektorých politických strán,“ deklaruje Škopcová. SNS zároveň navrhuje vytvorenie systému, ktorý zabezpečí objektívne meranie.

Prieskum zverejnilo v pondelok Centrum sociálnych výskumov, ktoré je súčasťou Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat), príspevkovej organizácie ŠÚ, aktuality.sk

X X X

Nemcom už nestačí americký jadrový dáždnik. Nechcú sa spoliehať len na USA a Donalda Trumpa

 Letecká základňa Büchel ukrýva asi 20 amerických jadrových hlavíc, ktoré sú prísne strážené a ich použitie závisí od rozhodnutia USA.

Malebné mestečko Büchel by mal za normálnych okolností problém nájsť na mape aj bežný Nemec. V útrobách priľahlého lesa a hlboko pod zemou však ukrýva jedno z najprísnejšie strážených tajomstiev nielen v celom Nemecku, ale aj v Európe – jadrové zbrane.

Práve z tohto miesta by Američania v prípade napadnutia Európy jadrovými zbraňami uskutočňovali odvetný útok voči nepriateľovi.

Základňa je taká tajná, že ešte do 90. rokov o nej nevedeli ani miestni politici. Ak by ju ktokoľvek zo zodpovedných prezradil, hrozilo by mu trestné stíhanie.

Letecká základňa Büchel skrýva jadrový arzenál, ktorý však nepatrí Nemcom. Odhadom asi 20 prísne strážených jadrových hlavíc v Bücheli patrí Spojeným štátom. Nemci by ich nevedeli sami ani odpáliť, museli by s tým súhlasiť USA.

Nemecko preto teraz opäť uvažuje, že by sa malo začať spoliehať skôr na európsky, než ten americký jadrový „dáždnik“, ako doteraz.

Pripustil to líder CDU Friedrich Merz, ktorý by sa mal už v apríli stať novým nemeckým kancelárom.

 Európa by mala byť len doplnkom

„Zdieľanie jadrových zbraní je otázka, o ktorej musíme hovoriť,“ povedal Merz v nedeľňajšom rozsiahlom rozhovore pre televíznu stanicu Deutschlandfunk (DLF). „V oblasti jadrového odstrašovania musíme byť spoločne silnejší,“ dodal.

Merz, niekdajší vášnivý transatlantista, dúfa, že americký jadrový štít zostane zachovaný a ten európsky by mal byť len „doplnkom“. Jediné dve európske krajiny, ktoré vlastnia jadrové zbrane, sú Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Práve ich jadrový arzenál by teoreticky chceli využívať aj Nemci.

Možnosť, že by Nemecko skonštruovalo vlastnú jadrovú zbraň, je však minimálna. Bolo by to šialené drahé a najmä technicky takmer nemožné, keďže v Európe sa jadrové zbrane prakticky ani nedajú nikde testovať.

Navyše, v rámci prístupových rokovaní západného Nemecka do Únie na londýnskej a parížskej konferencii v 50. rokoch bolo krajine zakázané vlastniť jadrové, biologické alebo chemické zbrane. Východné Nemecko takisto nemalo jadrové zbrane, keďže Sovieti ich nechceli umiestňovať do svojich satelitov. Nacistické Nemecko do konca druhej svetovej vojny nestihlo skonštruovať jadrovú bombu.

Štátne tajomstvo

Presný počet bômb uložených v podzemných skladoch na leteckej základni v Bücheli nie je jasný. Odhady sa pohybujú medzi 15 až 20 a ich umiestnenie je štátnym tajomstvom.

Nemecká vláda nikdy oficiálne nepotvrdila existenciu jadrových bômb v Bücheli. Berlín len oficiálne priznáva, že je súčasťou takzvanej „dohody o spoločnom využívaní jadrových zbraní“.

Nikde v Európe nie je strach zo stiahnutia sa Američanov z Európy taký citeľný ako v Nemecku, kde USA udržiavajú svoju druhú najväčšiu zahraničnú vojenskú prítomnosť.

Na vyplnenie bezpečnostnej medzery by Nemecko malo štyri možnosti, povedal Christian Mölling, riaditeľ programu Budúcnosť Európy v think tanku Bertelsmannova nadácia: „Všetky tieto možnosti sú riskantné,“ povedal s odkazom na nejadrové vojenské sily.

„Američania si zachovajú svoje jadrové odstrašenie, Európania ho preberú, kombinácia oboch, alebo sa snažíte o konvenčnú náhradu… Všetky tieto možnosti sú riskantné,“ povedal s odkazom na nejadrové vojenské sily.

„Nemecko sa už takmer 70 rokov spolieha na rozšírené jadrové odstrašovanie USA, pričom po sebe nasledujúce nemecké vlády – vrátane konzervatívcov, sociálnych demokratov, slobodných demokratov a zelených – ho neustále podporujú,“ tvrdí Ulrich Kühn, riaditeľ Programu kontroly zbrojenia a nových technológií na Univerzite v Hamburgu.

„Predpoklad, že by Nemecko porušilo túto tradíciu a úplne sa zbavilo jadrového odstrašovania, ak by Trump stiahol jadrové zbrane USA z Európy, sa zdá byť sotva realistický. Nemecko by skôr žiadalo Paríž a Londýn o zvýšenie jadrových záväzkov v oblasti bezpečnosti Európy,“ vysvetľuje autor knihy Nemecko a jadrové zbrane v 21. storočí.

Nemci sa obávajú odpovede Američanov

Podľa prieskumov si až 90 percent Nemcov neželá, aby ich krajina vlastnila jadrové zbrane, tvrdí prieskum Körber Stiftung.

Nemecko síce nemá jadrové zbrane, ale v rámci dohôd NATO o zdieľaní jadrových zbraní sú nemecké vojenské lietadlá vybavené na odpaľovanie amerických jadrových zbraní umiestnených v Nemecku. Rozhodnutie o použití týchto zbraní by však bolo na rozhodnutí USA.

Nemecko dlhodobo zastáva názor, že jadrové odstrašenie NATO by sa malo sústrediť na tieto americké zbrane, a obáva sa, že akýkoľvek krok, ktorý by Nemecko začlenil pod jadrový dáždnik Francúzska, by mohol povzbudiť USA, aby znížili svoju celkovú vojenskú prítomnosť v Európe.

Vzhľadom na to, že Trump spochybňuje základný princíp NATO, že akýkoľvek útok na jedného člena je útokom na všetkých, nemeckí politici tvrdia, že ich krajina je zraniteľnejšia ako Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo.

Bez ohľadu na to, či bude Trump opätovne zvolený, niektorí sa obávajú, že odchod USA z Európy je už tak či tak, minimálne zo strednodobého hľadiska, len otázkou času.

 Nová vláda v Nemecku už vzniká

Merzova CDU/CSU sa minulý mesiac umiestnila na prvom mieste v spolkových voľbách a usiluje sa vytvoriť „mini-veľkú“ koalíciu so sociálnymi demokratmi. Obe strany v sobotu oznámili, že ukončili kolo „sondážnych rozhovorov“, aby zistili, či medzi nimi existuje dostatočná zhoda pred začatím oficiálnych rokovaní. Oficiálne rozhovory by sa mohli začať na budúci týždeň.

Očakáva sa, že hlavnými spornými bodmi budú migrácia a bezpečnosť, pričom Merz sa pred voľbami vyslovil za výrazné sprísnenie pravidiel týkajúcich sa toho, kto môže vstúpiť na územie Nemecka a za akých podmienok tam môže zostať, aktuality.sk

X X X

Lavrov hodnotí Trumpov postup voči Ukrajine ako povzbudivý krok k mieru

Lavrov označil Trumpove výroky o Ukrajine za krok správnym smerom, no varoval pred predčasnými závermi o zlepšení rusko-amerických vzťahov.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok chválil administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa za nedávne výroky na adresu Ukrajiny. Vo všeobecnosti sa dajú považovať za povzbudivé, povedal v rozhovore pre magazín Nové regióny Ruska, ktorý citovala agentúra TASS. TASR o tom informuje podľa agentúry TASS.

USA pozastavili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou

Trump v uplynulých dňoch zvýšil tlak na Kyjev, aby začal mierové rokovania s Ruskom. Riaditeľ Ústrednej spravodajskej (CIA) John Ratcliffe minulý týždeň v stredu potvrdil, že USA pozastavili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou. Predchádzala tomu roztržka medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome, po ktorej Trump dočasne zastavil poskytovanie americkej vojenskej pomoci Ukrajine.

„Zatiaľ je priskoro robiť ďalekosiahle závery, ale to, čo sme zatiaľ počuli od predstaviteľov Trumpovej administratívy, je celkovo povzbudivé. Samotný americký prezident priznal, že rozširovanie NATO a pokusy vtiahnuť doň Ukrajinu boli jednou z hlavných príčin konfliktu,“ povedal Lavrov s odkazom na vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko.

Ruský minister takisto ocenil svojho amerického náprotivka Marca Rubia za to, že hovorí o multipolarite moderného sveta a potrebe rešpektovať záujmy všetkých štátov. Lavrov v rozhovore spomenul aj hlasovanie vo Valnom zhromaždení OSN, kde sa USA a Rusko prvýkrát za tri roky postavili na jednu stranu a hlasovali proti rezolúcii vyzývajúcej na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzujúcej jej územnú celistvosť. Túto rezolúciu presadzovali európske štáty a Kyjev.

„To všetko sú kroky správnym smerom. Vážime si ich, ale opakujem: na tomto základe je predčasné robiť nejaké hlboké závery. Vo všeobecnosti sme ani nezačali s prácou na prekonaní nahromadených problémov a rozporov v našich vzťahoch s Američanmi,“ poznamenal Lavrov.

Moskva a Washington podľa TASS zintenzívnili svoju komunikáciu po telefonáte ruského prezidenta Vladimira Putina s Trumpom z 12. februára. Odvtedy sa uskutočnili najmenej dve kolá rokovaní medzi americkou a ruskou delegáciou, raz v Saudskej Arábii a potom v Turecku.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v pondelok uviedla, že na tento týždeň nie je v pláne žiadne ďalšie rokovanie zástupcov USA a Ruska v Saudskej Arábii, kde sa koná schôdzka medzi Američanmi a Ukrajincami, aktuality.sk

X X X

Dvakrát po 1,5 %. Dankovi sa nepáčia štátne prieskumy a od Fica žiada hlavu štatistikov

Slovenská národná strana (SNS) vyzýva predsedu vlády Roberta Fica (Smer), aby pre pondelkový prieskum volebných preferencií odvolal predsedu Štatistického úradu Martina Nemkyho.

 Andrej Danko: Nemkyho SNS zároveň žiada, aby bezodkladne zverejnil metodiku a spôsob merania. Podľa nich došlo k hrubým manipuláciám vo vzťahu k jednotlivým politickým stranám.

Prvé dva štátne prieskumy, zverejnené v prvej polovici februára a aj v pondelok 10. marca namerali národniarom zhodne po 1,5 percenta.

 „SNS apeluje, aby ŠÚ nebol politicky zneužívaný, a aby dáta, ktoré bude poskytovať, boli objektívne,“ uviedla Zuzana Škopcová z SNS. Dodala, že podľa SNS ŠÚ vykonáva prieskumy, ktoré nie sú objektívne posudzované, nemajú kontrolu verejnosti a sú vytvárané na politickú objednávku.

Škopcová dodala, že SNS bude iniciovať poslanecký prieskum na ŠÚ s cieľom zabezpečiť objektívne meranie. „Považujeme však za politický škandál, ak štátna inštitúcia koná tak, ako si želajú marketéri niektorých politických strán,“ deklaruje Škopcová. SNS zároveň navrhuje vytvorenie systému, ktorý zabezpečí objektívne meranie.

Prieskum zverejnilo v pondelok Centrum sociálnych výskumov, ktoré je súčasťou Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat), príspevkovej organizácie ŠÚ SR./agentury/

X X X

Návrh na čiastočné prímerie na Ukrajine je sľubným riešením, tvrdí Marco Rubio

Ukrajina navrhuje prímerie vo vzduchu a na mori, čo Marco Rubio označil za sľubný krok k ukončeniu konfliktu. Rokovania sa uskutočnia v Saudskej Arábii.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio v pondelok ocenil návrh Ukrajiny na čiastočné prímerie s Ruskom a označil to za sľubné riešenie. Nemenovaný zdroj agentúry AFP predtým uviedol, že ukrajinskí predstavitelia prídu na utorňajšie rokovania so zástupcami Spojených štátov v Saudskej Arábii s návrhom prímeria vo vzduchu a na mori, informuje TASR.

„Netvrdím, že to samo osebe stačí, ale je to ústupok, ktorý je potrebný na ukončenie konfliktu,“ vyhlásil Rubio krátko pred príchodom do prístavného mesta Džidda na pobreží Červeného mora, kde sa uskutočnia rokovania s ukrajinskými predstaviteľmi.

Rubio ozrejmil, že na rokovaniach chcú zistiť, či má Kyjev záujem o mierové rozhovory. „Uvedomujeme si, že pre Ukrajincov to bola nákladná a krvavá vojna. Ich ľudia veľmi trpeli a po niečom takom je ťažké vôbec hovoriť o ústupkoch, ale to je jediný spôsob, ako to ukončiť a zabrániť ďalšiemu utrpeniu,“ vyhlásil.

Chce riešiť aj otázku vojenskej pomoci

Šéf americkej diplomacie dúfa, že počas rozhovorov sa podarí vyriešiť aj otázku prerušenia americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. K tomuto kroku pristúpil prezident USA Donald Trump po ostrej slovnej výmene s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

V Saudskej Arábii budú Ukrajinu zastupovať ministri zahraničných vecí a obrany, Andrij Sybiha a Rustem Umerov a vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. V delegácii Spojených štátov bude Rubio, Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Podľa očakávaní sa rokovania sústredia na bilaterálnu dohodu o ukrajinských nerastných surovinách a možnosti ukončenia vojny na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni invázii Ruska.

V Saudskej Arábii bude aj Zelenskyj, ktorý sa stretne s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Stretnutie s americkou delegáciou však neplánuje, aktuality.sk

X X X

Pre Rusov sa stala „kufrom bez rúčky“. Putin vraj Záporožskú elektráreň vráti Ukrajine

Záporožská jadrová elektráreň by mohla byť jedným z bodov rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o ukončení vojny.

 Ukrajinskí predstavitelia budú trvať na obnovení kontroly nad jadrovou elektrárňou. A podľa vysokopostaveného vládneho zdroja je pravdepodobnosť jej návratu pomerne vysoká.

Záporožská jadrová elektráreň na Ruskom okupovanej časti Ukrajiny v auguste 2022.

Podľa ukrajinskej rozviedky sa najväčšia jadrová elektráreň na európskom kontinente stala pre Rusko akýmsi „kufrom bez rúčky“. Ruský prezident Vladimir Putin preto dokonca zvolal mimoriadne zasadnutie, kde bol informovaný o nemožnosti využitia elektrárne na zamýšľaný účel.

Takáto situácia by podľa zdroja mohla prinútiť Rusov k ústupkom a mohli by opustiť zariadenie, ale existujú obavy, že predtým by mohli zámerne zničiť jeho kriticky dôležité prvky. Britské noviny The Times písali o podobnom scenári už v roku 2023.

 Možnosť zamínovania jadrovej elektrárne pripúšťa aj expertka na jadrovú energetiku a bezpečnosť Oľha Košarnová. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Záporožská jadrová elektráreň Záporoží by sa mala stať súčasťou bezpečnostných záruk pre našu krajinu./agentury/

X X X

Bratranec J. D. Vancea bojoval na Ukrajine: Po stretnutí Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenským som sa dusil zlosťou

47-ročný Nate Vance, bratranec amerického viceprezidenta, strávil bojmi na Ukrajine tri roky. Po svojom januárovom návrate do Ameriky však zostal z pozície Trumpa a J. D. Vancea k Ukrajine nemilo prekvapený.

Nate a J. D. Vance spolu kedysi vyrastali. Zatiaľ čo z Jamesa Davida sa stal senátor Ohia a neskôr 50. americký viceprezident, Nate sa vybral bojovať proti Rusom na Ukrajinu. Zúčastnil sa tam na krvavých bojoch v Kupiansku, Bachmute, Avdiivke či Pokrovsku. Aj preto ho najnovší obrat svojho mladšieho príbuzného rozzúril.

Prepadnutie Zelenského

„To, že sme rodina, neznamená, že akceptujem, že necháš zabíjať mojich kamarátov,“ hnevá sa Nate Vance v rozhovore pre francúzske Le Figaro. J. D. je podľa neho dobrý a inteligentný chlap: „Myslel som si, že to, čo tvrdí, je taká politická hra – kvôli voličom. Ale to, čo urobil spoločne s Trumpom ukrajinskému prezidentovi, bolo ako prepadnutie.”

Viceprezidentov bratranec kritizuje slovný útok americkej dvojice na Zelenského, počas ktorého J. D. ukrajinskému lídrovi vyčítal, že sa za pomoc USA doposiaľ nepoďakoval. To sa neskôr ukázalo ako lož. „Skoro som sa udusil hnevom, keď som videl, čím J. D. obhajuje svoj postoj k vojne na Ukrajine,” vraví Nate.

Vojak ľutuje, že nemal príležitosť Vanceovi priblížiť skutočnú situáciu na ukrajinskom fronte. „Mohol som mu povedať pravdu, bez pretvárky, bez postranných úmyslov. Nikdy sa nesnažil zistiť viac,“ opisuje. Nate ho podľa svojich slov pokúsil kontaktovať hneď niekoľkokrát, no neúspešne. „Nie je ľahké kontaktovať senátora z Ukrajiny,“ priznáva. Aj keď mu nechal v jeho kancelárii odkazy, viceprezident sa mu späť neozval.

Dobrovoľník s vojenskými skúsenosťami

Nate Vance sa rozhodol ako dobrovoľník vycestovať na Ukrajinu najmä za dobrodružstvom. Aj keď bol vo veku 18 až 22 rokov štyri roky v námornej pechote, nasledujúce obdobie viedol bežný život pracovníka ropnej spoločnosti v texaskom San Antoniu. To sa zmenilo v roku 2022, keď na Ukrajine vypukla vojna.

„Chcel som sa tam ísť pozrieť. Zo zvedavosti. A tiež za dobrodružstvom,” priznáva, aj keď vie, že takáto motivácia neznie najlepšie. Už tri týždne po začatí invázie preto odcestoval do Ľvova. „Videl som, že sa predo mnou píšu dejiny, chcel som byť toho súčasťou,“ opisuje svoj príchod na Ukrajinu. Tam sa pre svoje skúsenosti s bojom stal členom práporu s prezývkou Da Vinciho vlci.

Spory s vlastnou rodinou

Nate sa z Ukrajiny stiahol v januári tohto roku, len krátko pred inauguráciou Donalda Trumpa do prezidentského kresla – a s ním aj jeho bratranca, J. D. Vancea. Dovtedy sa totiž svojím vzťahom k budúcemu viceprezidentovi nechválil a nechcel, aby mu to prinieslo problémy.

Teraz, naspäť v Amerike, plánuje vydať memoáre zo svojho času stráveného na bojisku. Ukrajinu chce podľa vlastných slov ochraňovať naďalej, no inak: „Potrebuje to,“ vraví.

Ako republikán sa však teraz stretáva s nepochopením aj u ľudí, s ktorými doteraz vždy súhlasil – a to i vo vlastnej rodine. Jeho matka Donna si osvojila nesúhlasný postoj J. D. Vancea proti Volodymyrovi Zelenskému, a nazvala ho „malým domýšľavým sráčom“.

Po svojich skúsenostiach na fronte má však Nate o vojne na Ukrajine jasnú predstavu: „Donald Trump a môj bratranec jasne veria, že dokážu presvedčiť Vladimira Putina. Mýlia sa. Rusi nezabudnú na našu podporu Ukrajine. Sme užitoční idioti Vladimira Putina,” dodáva, aktuality.sk

X X X

Schôdza o transakčnej dani nebude, rovnaký návrh bol v decembri, odkázal Peter Žiga

Podpredseda NR SR Peter Žiga odmietol zvolať schôdzu k transakčnej dani, čo predseda PS Michal Šimečka označil za prejav dvojitého metra koalície.

Mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR, ktorú iniciovalo opozičné PS k zrušeniu transakčnej dane, sa nebude konať. Podpredseda NR SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas-SD) ju nemôže zvolať, keďže program schôdze je totožný s návrhom, ktorý parlament vlani v decembri odmietol a ešte neprešla povinná šesťmesačná lehota. Pre TASR to uviedli z odboru komunikácie Kancelárie NR SR. Ak poslanci neschvália návrh zákona, podľa rokovacieho poriadku NR SR sa môže nový návrh zákona v tej istej veci podať najskôr o šesť mesiacov.

Návrh PS nie je podľa kancelárie NR SR možné zaradiť na rokovanie parlamentu. „Nemôžem ju zvolať, keďže program schôdze je totožný s bodom programu, ktorý v decembri minulého roka Národná rada odmietla. Keďže neprešlo ešte 180 dní od neschválenia takéhoto bodu, schôdza sa nedá zvolať. Dnes som vydal rozhodnutie, že takáto schôdza nebude zvolaná,“ informoval Žiga.

Koalícia ukazuje dvojitý meter

Návrh na zvolanie schôdze podali poslanci za PS minulý týždeň. Tvrdili, že nová daň z finančných transakcií, ktorú majú začať platiť podnikatelia od apríla, je škodlivá a nemala by sa nikdy uplatňovať. Na schôdzi chceli prijať návrh zákona, ktorý by túto daň zrušil. Transakčnú daň navrhoval zrušiť poslanec opozičnej SaS Marián Viskupič v novele zákona o dani z finančných transakcií. V decembri 2024 ju parlament odmietol.

Nezvolaním mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorú iniciovalo opozičné PS k zrušeniu transakčnej dane, ukazuje vládna koalícia dvojitý meter. Uviedol to predseda PS Michal Šimečka na sociálnej sieti v reakcii na rozhodnutie podpredsedu NR SR povereného jej riadením Petra Žigu (Hlas-SD). Ten argumentoval, že program schôdze je totožný s návrhom, ktorý parlament vlani v decembri odmietol a ešte neprešla povinná šesťmesačná lehota. Transakčnú daň vtedy navrhoval zrušiť poslanec opozičnej SaS Marián Viskupič.

„Náš návrh na zrušenie transakčnej dane mal iné znenie ako návrh pána Viskupiča. Sledoval rovnaký cieľ, ale iným spôsobom. Presne v takomto prípade vedenie Národnej rady v minulosti umožnilo hlasovať o návrhu poslanca Migaľa len mesiac po tom, čo návrh v inom znení, ale s rovnakým cieľom, predložila poslankyňa Števulová,“ zdôraznil Šimečka. Ak by sa uplatnil ten istý výklad, o transakčnej dani poslanci podľa neho mohli hlasovať. „Ale koalícia sa bojí, že by sa našla väčšina na zrušenie tejto nezmyselnej dane,“ myslí si predseda PS.

Panika bola zbytočná, dodáva

Zároveň sa podľa neho ukázalo, že šírenie paniky o tom, že koalícia využije mimoriadnu schôdzu na zloženie poslaneckého sľubu Miroslava Radačovského, bolo zbytočné. „Podľa našich informácií má vedenie parlamentu v pláne nechať ho zložiť sľub ešte pred hlasovaním o otvorení najbližšej riadnej schôdze,“ doplnil Šimečka.

PS čelilo zároveň výzve stiahnuť návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze k transakčnej dani. Žiadalo to od neho hnutie Slovensko. Chcelo tak zabrániť tomu, aby počas schôdze zložil sľub náhradník za novovymenovaného ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka, ktorým má byť Miroslav Radačovský. Hnutie Slovensko tvrdilo, že koalícia si tak zabezpečí väčšinu 76 poslancov. Vyzývalo aj ostatné opozičné strany, aby na túto mimoriadnu schôdzu neprišli.

Žiga vyhlásil, že pri skladaní sľubu Radačovského bude postupovať v súlade s Ústavou SR a rokovacím poriadkom NR SR, aby sa mohol náhradník riadne ujať poslaneckého mandátu, aktuality.sk

X X X

Ukrajina možno neprežije vojnu, poznamenal len tak Trump

Americký prezident Donald Trump vyvolal rozruch, keď počas rozhovoru vysielaného v nedeľu poznamenal, že Ukrajina možno neprežije vojnu. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

 Trump dostal počas rozhovoru pre americkú televíziu Fox News, ktorý televízia odvysielala v nedeľu, otázku, či mu neprekáža, že zastavil pomoc Ukrajine, ktorá to možno neprežije.

„Nuž, aj tak by možno neprežila,“ odpovedal Trump.

Na konflikt „treba dvoch,“ uviedol Trump na margo viac ako trojročnej vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine. „A tak sme uviazli v tomto marazme,“ dodal.

Spojené štáty pod Trumpovým vedením radikálne zmenili svoj prístup k Ukrajine a úplne ju aspoň dočasne prestali podporovať, píše DPA. Biely dom tvrdí, že sa tak ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského snaží dotlačiť za rokovací stôl.

Trump Zelenského obvinil z rozpútania vojny, ktorá sa začala po tom, ako na Ukrajinu zaútočilo Rusko a obvinil ho z toho, že nechce vojnu ukončiť. Okrem toho Zelenského označil za diktátora, pripomína DPA.

Návšteva ukrajinského prezidenta v Bielom dome 28. februára sa skončila predčasne po slovnej roztržke predstaviteľov USA a Zelenského v priamom prenose v Oválnej pracovni. Trump i jeho viceprezident J. D. Vance vytýkali Zelenskému údajný nevďak za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nezáujem o rokovania o mieri s Ruskom a zahrávanie sa s treťou svetovou vojnou.

Ukrajinský prezident oznámil, že v pondelok navštívi Saudskú Arábiu, kde sa stretne s tamojším korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Jeho tím bude následne rokovať s americkými predstaviteľmi o mieri na Ukrajine./agentury/

X X X

Rubio po šiestich týždňoch skúmania: USA rušia 83 % programov USAID

Spojené štáty zrušia 83 percent programov Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), vyhlásil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa v pondelok 10. marca 2025 rozpráva s novinármi počas letu do Džiddy v Saudskej Arábii.

„Po šesťtýždňovom preskúmavaní oficiálne rušíme 83 percent programov v USAID,“ upresnil Rubio na sociálnej sieti X. „Na 5 200 zrušených zmlúv sa vynakladali desiatky miliárd dolárov spôsobom, ktorý neslúžil kľúčovým záujmom Spojených štátov (a v niektorých prípadoch im dokonca škodil),“ doplnil minister.

 Americký prezident Donald Trump v januári podpísal dekrét, v ktorom žiadal zmrazenie americkej zahraničnej pomoci, aby tak jeho administratíva získala čas na posúdenie zahraničných výdavkov. Následne plánuje zrušiť programy, ktoré nie sú v súlade s prístupom administratívy „Amerika na prvom mieste“, píše AFP.

USAID distribuuje humanitárnu pomoc v približne 120 krajinách. Pomáha tým proti šíreniu chorôb, rieši potravinovú neistotu, podporuje demokratické reformy a podporuje hospodársky rast na zmiernenie chudoby. Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré dohliada na USAID, oznámilo 26. februára, že plánuje znížiť financovania programov agentúry o 92 percent. Zároveň určilo 5800 grantov, ktoré sa majú zrušiť.

Rubio sa v pondelok poďakoval najmä úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý vedie miliardár Elon Musk v snahe znížiť náklady a počet pracovných miest vo všetkých vládnych rezortoch. Trump a jeho spojenci tvrdia, že zahraničná pomoc je nehospodárna a neslúži záujmom USA, pripomína AFP.

Humanitárne skupiny zdôrazňujú, že veľká časť pomoci podporuje záujmy USA tým, že prispieva k stabilite a zdraviu v zahraničí. Zároveň varujú, že znižovanie pomoci ohrozuje životy zraniteľných skupín ľudí./agentury/

X XX

Europoslanci v Štrasburgu otvoria debatu o klimatických zmenách a bezpečnosti Únie

Marcové zasadnutie EP prinesie diskusie o zmene klímy, bezpečnosti, migrácii a nových legislatívach, vrátane návrhov na zníženie závislosti na kritických liekoch.

Európska obrana, podpora Ukrajiny, zmeny pravidiel pre návrat migrantov či zníženie byrokracie s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť Európskej únie patria medzi najdôležitejšie témy marcového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. Začne sa v pondelok o 17.00 h.

Europoslanci budú v pondelok po otvorení schôdze najskôr s Európskou komisiou (EK) diskutovať o vplyve zmeny klímy na najzraniteľnejšie regióny Európy a o nedávnom cyklóne na ostrove Réunion, informuje TASR.

Poslanci následne preskúmajú návrhy EK na zníženie byrokracie a zjednodušenie právnych predpisov pre podniky a občanov EÚ. Minulý týždeň v rámci stratégie na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ navrhla EK prvé dva súhrnné balíky zjednodušujúcich opatrení.

Diskutovať budú aj o obrane

V utorok EP zhodnotí výsledky minulotýždňového mimoriadneho summitu Európskej rady (ER) o Ukrajine a európskej bezpečnosti. Poslanci budú hovoriť o posilnení bezpečnosti Európy a neskôr načrtnú svoje očakávania od ďalšieho summitu 20. až 21. marca, ktorý by sa mal okrem Ukrajiny zamerať aj na Blízky východ, konkurencieschopnosť Európy, obchodnú politiku a riadenie migrácie.

Napoludnie si EP pripomenie Medzinárodný deň žien (8. marca). Na vystúpenie v pléne boli pozvané štyri ženy bojujúce za slobodu, mier a spravodlivosť vo svojich domovských krajinách vrátane líderky bieloruských demokratických síl Sviatlany Cichanovskej.

V rozprave popoludní budú europoslanci a zástupcovia poľského predsedníctva Rady a EK diskutovať o pripravovanej bielej knihe o budúcnosti európskej obrany, ktorá by mala byť predstavená v polovici marca. Plénum v stredu ukončí túto rozpravu hlasovaním o uznesení.

Europoslanci budú hovoriť o pokračujúcej podpore Ukrajiny, o uznesení budú hlasovať nasledujúci deň. Uznesenie má načrtnúť, ako má EÚ reagovať a pokračovať v podpore Kyjeva, ak by sa USA usilovali o dohodu s Ruskom, bez zapojenia EÚ alebo samotnej Ukrajiny. Pravdepodobne sa zameria aj na európske príspevky k bezpečnostným zárukám potrebným na zabezpečenie spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine, píše sa na stránke EP.

Riešenie vyžaduje aj migrácia

Europoslanci a Komisia budú diskutovať aj o zmenách pravidiel EÚ o návrate migrantov, ktorí nemajú zákonné právo zostať v Európe. Očakáva sa, že EK v utorok oficiálne predstaví návrh nového právneho rámca pre takzvané „návraty“, ktorý oznámila von der Leyenová v júli 2024.

V utorok EK predstaví návrh novej legislatívy o kritických liekoch (CMA), po čom bude nasledovať diskusia s europoslancami. Cieľom CMA je riešiť vážny nedostatok liekov a zdravotníckych pomôcok a znížiť externú závislosť na kritických liekoch a prísadách, ako aj zabezpečiť dodávky cenovo dostupných liekov.

Od utorka do štvrtka budú poslanci v troch samostatných rozpravách diskutovať s EK o jej nových návrhoch o čistom priemysle, plánoch pre energetiku a automobilový priemysel.

Na pretras príde aj ruský plyn

V stredu sa bude v EP hovoriť a hlasovať o ekonomických a sociálnych prioritách a prioritách zamestnanosti pre EÚ. Diskusia sa viaže k cyklu „Európskeho semestra“ – rámcom koordinácie hospodárskej a sociálnej politiky EÚ. Poslanci chcú podľa spravodaja EP zdôrazniť potrebu podnietiť rast zvýšením konkurencieschopnosti a zároveň pripraviť ekonomiky EÚ na riziká súvisiace s geopolitickou a klimatickou krízou.

V dvoch samostatných rozpravách v stredu popoludní budú europoslanci hovoriť o možnosti využitia zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny a o urýchlení postupného vyraďovania ruského plynu a ďalších energetických komodít Moskvy.

Vo štvrtok bude jedným z najhlavnejších bodov rozprava o plánoch pre budúcnosť agropotravinárskeho sektora EÚ. Hlasovať sa má aj o uzneseniach v súvislosti s ľudskými právami v Thajsku, Sudáne a Azerbajdžan. O situácii v týchto krajinách sa uskutoční rozpráva už v stredu, aktuality.sk

X X X

Dve tretiny zbraní dovezených do európskych krajín NATO pochádzajú zo Spojených štátov

Údaje Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru podčiarkujú silnú závislosť Európy od zbraní americkej výroby.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.

Podľa nového výskumu, ktorý podčiarkuje hlbokú závislosť Európy od výzbroje americkej výroby, takmer dve tretiny zbraní, ktoré za posledných päť rokov doviezli európski členovia NATO, boli vyrobené v Spojených štátoch.

Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) sa dovoz zbraní do európskych krajín v rokoch 2020 až 2024 v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi viac ako zdvojnásobil, pretože Európa reagovala na plnohodnotnú inváziu Ruska na Ukrajinu v roku 2022. Spojené štáty dodali 64 percent týchto zbraní. V rokoch 2015 až 2019 to bolo len 52 percent.

Do zbrojenia pôjde 150 miliónov eur

Riaditeľ programu SIPRI pre transfery zbraní Mathew George uviedol, že štáty pokračovali v rozhodnutiach o nákupe amerických zbraní napriek verejným výzvam „prijať opatrenia na zníženie svojej závislosti od dovozu zbraní a na posilnenie zbrojárskeho priemyslu v Európe“.

Tieto údaje podčiarkujú, pred akou veľkou výzvou stoja európski lídri, ktorí sa snažia znížiť svoju vojenskú závislosť od Spojených štátov, keďže prezident Donald Trump požaduje, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť.

Hoci sa európski spojenci z NATO snažili posilniť svoje národné kapacity už od ruskej invázie pred tromi rokmi, Trumpov návrat do Bieleho domu im dodal nový impulz. Lídri 27 členských štátov EÚ minulý týždeň schválili nové iniciatívy financovania obrany, ktoré navrhol Brusel, vrátane nástroja, ktorý by členským štátom poskytol pôžičky vo výške 150 miliárd eur na výdavky na vojenské kapacity.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu uviedla, že pomocou týchto pôžičiek chce znížiť závislosť Únie od zbraní nakupovaných mimo nej. Povedala, že je „veľmi dôležité“, aby sa táto injekcia použila na zabezpečenie „výskumu, vývoja a dobrých pracovných miest tu v Európe“.

Fond v hodnote 150 miliárd eur sa stal novým ohniskom v dlhodobom boji medzi Francúzskom a Nemeckom o vyzbrojovanie Európy a o to, či by sa mal týkať aj krajín mimo EÚ. Šéf Komisie sa domnieval, že je dôležité byť „rozumný“ a zachovať si dobré vzťahy s Nórskom a so Spojeným kráľovstvom.

Američanov treba udržať, nie nahradiť

Lídri priemyslu zopakovali výzvy, že región musí znížiť závislosť od mimoeurópskych dodávateľov, aby sa zvýšila jeho odolnosť. Narastajú obavy, že Spojené štáty by sa dokonca mohli rozhodnúť zastaviť rozhodujúcu podporu kľúčových zbraňových systémov, ako je napríklad moderná stíhačka F-35.

Vedúci výskumný pracovník SIPRI Pieter Wezeman uviedol, že zoči-voči „čoraz agresívnejšiemu Rusku a transatlantickým napätiam počas prvého Trumpovho funkčného obdobia prijali európske štáty NATO opatrenia, aby sa vyslobodili zo závislosti od dovozu zbraní a posilnili európsky zbrojársky priemysel“.

Zdôraznil však aj „hlboké korene“ vzťahov Európy s Washingtonom v oblasti zbrojenia a poznamenal, že európske členské štáty NATO stále majú „objednávky na takmer 500 bojových lietadiel a mnoho ďalších zbraní zo Spojených štátov“. Počas celého povojnového obdobia európske vlády hojne míňali na drahé americké zbrane, pretože to považovali za cenu toho, že Washington sa zaviazal zabezpečiť bezpečnosť kontinentu.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vo februári povedal novinárom, že „Európa by mala viac investovať do bezpečnosti, aby si udržala prítomnosť Američanov v Európe, a nie aby ich nahradila.“ Dodal, že táto „poistka“ by novej americkej vláde ukázala, že Európa spĺňa dve podmienky, ktoré Trump často zdôrazňuje ako protihodnotu za americkú podporu: vyššie výdavky na obranu a „vzájomné hospodárske vzťahy s americkým biznisom“.

Ukrajina dováža stonásobne viac

Výročná analýza globálnych transferov zbraní od SIPRI tiež zdôraznila, ako si Spojené štáty upevnili svoju pozíciu najväčšieho svetového vývozcu zbraní. Za päť rokov zvýšili svoj podiel na ich vývoze z 35 percent na 43 percent. Ukrajina sa medzitým v tomto období stala najväčším svetovým dovozcom hlavných zbraní. Bojuje proti ruským silám, a tak sa jej dovoz zvýšil takmer stonásobne.

Prvýkrát za dve desaťročia smeroval najväčší podiel amerických zbraní do Európy, a nie na Blízky východ, hoci Saudská Arábia bola najväčším príjemcom amerických zbraní. Spojené štáty zostali hlavným dodávateľom pokročilých kapacít na úder dlhého dosahu, ako sú bojové lietadlá, uviedol SIPRI.

Z údajov tiež vyplynulo, že desať najväčších vývozcov zbraní za posledných päť rokov bolo rovnakých ako v predchádzajúcom období, ale Rusko kleslo na tretie miesto za Francúzsko, keďže vývoz sa znížil. Taliansko poskočilo z desiateho na šieste miesto. Ruský vývoz zbraní v rozmedzí rokov 2015 až 2019 a 2020 až 2024 klesol o 64 percent, keďže vojna na Ukrajine „urýchlila“ pokles schopnosti Moskvy vyvážať zbrane.

Wezeman uviedol, že to bolo spôsobené tým, že Rusko si potrebovalo ponechať viac domácej produkcie na použitie na bojisku, ako sankciami a západným tlakom na iné krajiny, aby nenakupovali od Moskvy. Podľa prieskumu dve tretiny ruského vývozu zbraní smerovali do Indie, Číny a Kazachstanu.

Dovoz zbraní do Číny sa v tomto obdobiami znížil o 64 percent, keďže čoraz viac nahrádzala dovoz, najmä z Ruska, lokálne navrhnutými a vyrobenými zbraňovými systémami. Podľa SIPRI je pravdepodobné, že dovoz zbraní do Číny bude naďalej klesať, keďže kapacita domáceho zbrojárskeho priemyslu rastie, aktuality.sk

X X X

Prokurátorka Kučerková, manželka pôvodne právoplatne odsúdeného policajta Kučerku, sa môže vrátiť do práce

Prokurátorka čelí obvineniu z legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Výkon funkcie jej prerušil generálny prokurátor. Pre prieťahy však teraz svoje rozhodnutie zrušil.

Prokurátorka Katarína Kučerková, manželka expolicajta Mariána Kučerku pôvodne právoplatne odsúdeného za korupciu, sa môže vrátiť do práce. Kučerková je spolu s manželom stíhaná aj pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Obvinili ju ešte v januári 2021. Následne na to jej generálny prokurátor Maroš Žilinka prerušil výkon funkcie prokurátorky. Teraz však Žilinka ďalšie trvanie dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátorke zrušil. Dôvodom sú prieťahy v konaní.

Generálny prokurátor musí totiž pravidelne posudzovať, či je stále dôvod na odstavenie prokurátora od práce. „V rámci posudzovania dôvodnosti ďalšieho trvania dočasného pozastavenia výkonu funkcie generálny prokurátor zistil, že prokurátor špeciálnej prokuratúry podal na JUDr. K. K. obžalobu až po neprimeranej dobe – po 10 mesiacoch od doručenia návrhu vyšetrovateľa na podanie obžaloby,“ informovala hovorkyňa GP SR Zuzana Drobová.

Navyše podľa nej od podania obžaloby 14. decembra 2022 až doposiaľ, teda po dobu takmer dva a štvrť roka, na príslušnom okresnom súde nebolo vykonané ani jedno hlavné pojednávanie a nedošlo ani k prečítaniu obžaloby. „Generálny prokurátor zároveň zistil, že na tomto stave konania nemá JUDr. K. K. žiadnu vinu.“ Prípad manželov Kučerkovcov skončil na Mestskom súde Bratislava 1, aktuality.sk

X X X

Poľsko neobnoví povinnú vojenskú službu, vláda sľubuje dobrovoľné výcviky

Cieľom Poľska je vytvoriť armádu aktívnych záložníkov, ktorí budú pravidelne cvičiť s rovnakou výzbrojou ako profesionálni vojaci.

Štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk informoval, že Poľsko neplánuje obnoviť povinnú vojenskú službu. Povedal to v pondelkovom rozhovore pre Polsat News, informuje podľa portálu televízie spravodajca TASR.

Poľský premiér Donald Tusk vo svojom prejave pred parlamentom a prezidentom v piatok povedal, že chce, aby bol každý dospelý muž v Poľsku vyškolený pre prípad vojny. Novinárom po prejave však vysvetlil, že nemal na mysli obnovenie povinnej vojenskej služby.

Podľa Tomczyka má byť výcvik dobrovoľný a jeho výsledkom nebude vstup do armády. Cieľom je vytvoriť armádu aktívnych záložníkov. Podľa zistení TVN24 by boli motivovaní rôznymi výhodami ako napr. finančnou odmenou, či dodatočnými dňami voľna v práci. Armáda pripravuje krátkodobé školenia pre tých, ktorí by nemali záujem o túto formu. Podľa tajomníka ich cieľom nie je spraviť z človeka vojaka za víkend, ale aj tak ich považuje za potrebné.

Podľa TVN24 má byť v priebehu niekoľkých týždňov spustená prihlasovacia stránka, na ktorej si záujemcovia od 18 rokov budú môcť vybrať z ponuky výcvikov v trvaní od jedného dňa po mesiac. Systém následne záujemcu priradí do útvaru, kde výcvik absolvuje a poskytne mu všetky potrebné informácie. Poľská armáda má v súčasnosti vyše 200.000 profesionálnych vojakov a 300.000 vojakov v zálohe. Do budúcnosti plánuje zvyšovať počet aktívnych záložníkov, ktorí budú pozývaní na pravidelné cvičenia do konkrétnych útvarov. Čaká ich rovnaký výcvik ako majú profesionálni vojaci a budú mať rovnakú výzbroj, aktuality.s

X X X

Smeruje do PS? Samuel Migaľ rokoval so Šimečkom. Chce byť mostom medzi opozíciou a koalíciou

Z Hlasu vylúčený poslanec Samuel Migaľ sa v pondelok stretol s lídrom opozície a predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.

 Samuel Migaľ, Michal Šimečka a Martin Dubéci na spoločnom stretnutí.

Spoločnú fotografiu zo stretnutia zverejnil na facebooku líder PS. Na stretnutí s Migaľom bol okrem Šimečku aj predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci.

K stretnutiu líder PS uviedol, že témou bola „situácia v parlamente a voľba predsedu NR SR, kde sa zhodujeme, že Richard Raši nie je dobrým kandidátom“. Raši z Hlasu je momentálne ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a už mesiace je kandidátom Hlasu na post šéfa parlamentu.

 Podľa Šimečku sa „teraz láme, kam budeme patriť. To som dnes povedal aj poslancovi Migaľovi, ktorý spolu so svojimi dvoma kolegami, Radomírom Šalitrošom a Jánom Ferenčákom, môžu pomôcť rozhodnúť“.

Podľa lídra PS je vláda Roberta Fica „úplne paralyzovaná. Ťahá nás preč z Európy a podhadzuje Rusku. Ohrozuje tak nielen našu prosperitu, ale aj bezpečnosť a všetko, čo sme všetci vyše 35 rokov budovali. O každú šancu zastaviť ich treba zabojovať a rokovať,“ dodal na margo rokovania so vzbúrencom z Hlasu.

 Migaľ na sociálnej sieti po stretnutí uviedol, že verí, že sa raz skončia „vojny koalície voči opozícii“ a že názor „druhej strany“ nebude považovaný za nesprávny bez toho, aby bol vypočutý. Podotkol, že poslanci v parlamente reprezentujú aj ľudí, ktorí ich nevolili.

„Dnes som mal veľmi dobrú debatu s lídrom opozície a šéfom poslaneckého klubu PS. Hovorili sme o aktuálnej vnútropolitickej situácii, o tom, ktoré témy nás spájajú a ktoré rozdeľujú. Faktom je, že veľké množstvo vecí, ktoré má koalícia v programovom vyhlásení, majú veľký prienik aj s programami opozičných strán a naopak,“ napísal Migaľ.

Poslanec vyhlásil, že v prípade, ak by sa mu s koalíciou nepodarilo nájsť mechanizmus, ako by ju mohol ďalej podporovať, chcel by medzi ňou a opozíciou aspoň „budovať mosty“. „A ak nájdeme spoločnú cestu, tak budem veľmi rád, ak budem môcť koaličných partnerov presviedčať, že je dôležité počúvať aj ‚konkurenciu‘,“ dodal.

 Premiér Robert Fico (Smer) cez víkend uviedol, že odídencom okolo Migaľa ponúkol post ministra investícií, teda post, na ktorom momentálne sedí Richard Raši, alebo títo poslanci dajú nejakého nominanta, ktorý má potrebnú kvalifikáciu, vyjadril sa premiér v Sobotných dialógoch STVR.

„Ani ma to už nebaví,“ poznamenal Fico v súvislosti s rokovaniami s nespokojnými poslancami koalície. Zdôraznil, že mu záleží na stabilite vlády a schvaľovaní zákonov. To, že rokuje s koaličnými rebelmi považuje za niečo, čo nazval ako prácu naviac, pomimo jeho povinností zaistiť fungovanie vlády a plnenie jej programového vyhlásenia. „Ja nemám pocit, že sa vo vládnej koalícii trápim,“ podotkol v odpovedi na otázku, čo by sa muselo stať, aby uznal, že budú lepšie predčasné voľby, než trápenie sa vo vládnej koalícii. Vláda podľa neho funguje dobre. „V tomto okamihu som od predčasných volieb tak ďaleko, ako je to potrebné,“ dodal. Poznamenal, že s touto možnosťou stále počíta, no v súčasnosti je podľa neho pravdepodobnosť ich konania veľmi nízka.

 Z Hlasu sa koncom roka odčlenila skupinka na čele s Migaľom. Jeho aj Šalitorša strana v januári 2025 vylúčila zo svojich radov, zakrátko ďalší „rebel“ Malatinec prešiel k Národnej koalícii Rudolfa Huliaka. Medzi „rebelmi“ je aj Ján Ferenčák, ktorý je stále členom Hlasu i jeho poslaneckého klubu./agentury/

X X X

Informačný chaos na fronte. Prekĺzli Rusi slimačím tempom cez plynovod do tyla Ukrajincov alebo ich v cieli pozabíjali?

Ani po troch dňoch nie je jasné, ako skutočne dopadol špeciálny pokus ruských vojakov o prienik do mesta Sudža v Kurskej oblasti. Kým Ukrajinci tvrdia, že ich plán zlyhal, naopak, ruský gubernátor tohto regiónu si pochvaľuje udatnosť svojich mužov na fronte. Pripomeňme, že ide o správu, podľa ktorej približne sto príslušníkov ruskej armády využilo prázdny plynovod, aby prekvapili svojho nepriateľa. Ide o potrubie, kadiaľ až do začiatku tohto roku prúdil ruský plyn cez ukrajinské územie až do Užhorodu a stadiaľ ho odoberalo aj Slovensko. Konkrétne ide o vetvu plynovodu na trase Urengoj-Pomary-Užhorod.

Ukrajinský vojak vypúšťa malý dron. Snímka je z Doneckej oblasti, ťažké boje sa však teraz vedú aj v Kurskej oblasti na území Ruska.

 Rusi dali svojej akcii krycí názov Potrubie (v ruštine Truba). Plynovod využili ako úzky tunel, ktorý má priemer len zhruba 1,4 metra. Znamená to, že dospelý človek cezeň neprejde vzpriamený. Gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn uviedol, že ruskí vojaci si nasadili do plynovodu ochranné masky s prísunom kyslíku, pretože existovalo riziko, že by sa mohli otráviť. Obávali sa, že v potrubí sa ešte nachádzajú zvyšky plynu. Chinštejn na sociálnej sieti Telegram poznamenal, že podzemnou trasou sa vojaci mohli vyhnúť ukrajinským mínam, dronom a ďalšej vojenskej technike. „Vojaci vedeli o všetkých rizikách, napriek tomu išli a dosiahli svoje ciele,“ tvrdí gubernátor ruskej oblasti, ktorej časť naďalej ovládajú príslušníci ukrajinských ozbrojených síl.

 „(Ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj zastavil tranzit plynu, ale potrubie zostalo. Naši bojovníci sa rozhodli využiť ho a skryto prejsť do tylu Ukrajincov v okolí Sudže. Nie je to prvý prípad takzvanej potrubnej taktiky, podobný postup sa využil pri oslobodzovaní Avdijivky,“ podotkol denník Moskovskij komsomolec. Tieto noviny zároveň zverejnili podrobnosti o podzemnej operácii v blízkosti Sudže: „Vojaci museli prejsť cez plynovod 15 kilometrov.“ Svoje zbrane, jedlo s vodou a ďalšiu výbavu ťahali na vozíkoch.

 Postup pod zemou trval bezmála týždeň, napísal Moskovskij komsomolec. Zhrbení vojaci kráčali dokopy dva dni a ďalšie štyri dni presedeli v plynovode, keď čakali na vhodný moment vyjsť na povrch. Zo slov Chinštejna vyplýva, že pokus o prienik dopadol úspešne. Naopak, skončilo sa to fiaskom nielen podľa Ukrajincov, ale aj na základe rôznych ruských zdrojov.

Ukrajina nezmenila svoju interpretáciu udalostí: z jej pohľadu naďalej platí to, čo na sociálnej sieti Facebook napísal dôstojník Miroslav Gaj. Uviedol, že Ukrajinci rátali s možnosťou ruského prieniku cez nevyužívaný plynovod a Rusov zasypali delostreleckou paľbou. Podľa Gaja zlikvidovali okolo 80 percent prenikajúcich ruských vojakov. K jeho tvrdeniu, o ktorom sme na webovej stránke Pravdy informovali už v nedeľu ráno, pribudol videozáznam, ktorý zverejnil generálny štáb ukrajinskej armády. Tvrdí, že zachytáva delostreleckú paľbu na úsek plynovodu, kde sa Rusi mali pokúsiť preniknúť do tylu Ukrajincov.

 Ruskí blogeri, o ktorých sa hovorí, že disponujú dôveryhodnými informáciami, na sociálnej sieti Telegram píšu veci, ktoré sú v protiklade so slovami Chinštejna. Kanál Rybar, ktorý je blízky k ruskému ministerstvu obrany, poznamenal, že boje v Kurskej oblasti naberajú na intenzite, Rusi dosahujú úspechy, ale za vysokú cenu. Ďalší provojnový kanál Severnyj uviedol, že ruské sily pri pokuse prekĺznuť cez plynovod utrpeli veľké straty a preto sa celá akcia skončila neúspešne: „Tentokrát ukrajinské ozbrojené sily boli pripravené.“

Čo sa však týka ďalších informácií o ruskom postupe v okolí Sudže, tie už zjavne nahrávajú Rusom, ktorí sa snažia oslobodiť celú Kurskú oblasť, do ktorej Ukrajinci nečakane prenikli v auguste minulého roku. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu zverejnilo správu, podľa ktorej sa jeho vojakom podarilo získať späť pod kontrolu štyri obce v blízkosti Sudže. Rusi tam začali útočiť zo všetkých strán a veria, že Ukrajincov obkľúčia, aby ich prinútili ku kapitulácii,. Z Kyjeve zaznieva, že situácia v Kurskej oblasti vyzerá dramaticky, ale v žiadnom prípade nepovažujú túto bitku za vopred stratenú./ Informačný chaos na fronte. Prekĺzli Rusi slimačím tempom cez plynovod do tyla Ukrajincov alebo ich v cieli pozabíjali?

Ani po troch dňoch nie je jasné, ako skutočne dopadol špeciálny pokus ruských vojakov o prienik do mesta Sudža v Kurskej oblasti. Kým Ukrajinci tvrdia, že ich plán zlyhal, naopak, ruský gubernátor tohto regiónu si pochvaľuje udatnosť svojich mužov na fronte. Pripomeňme, že ide o správu, podľa ktorej približne sto príslušníkov ruskej armády využilo prázdny plynovod, aby prekvapili svojho nepriateľa. Ide o potrubie, kadiaľ až do začiatku tohto roku prúdil ruský plyn cez ukrajinské územie až do Užhorodu a stadiaľ ho odoberalo aj Slovensko. Konkrétne ide o vetvu plynovodu na trase Urengoj-Pomary-Užhorod.

 Ukrajinský vojak vypúšťa malý dron. Snímka je z Doneckej oblasti, ťažké boje sa však teraz vedú aj v Kurskej oblasti na území Ruska.

 Rusi dali svojej akcii krycí názov Potrubie (v ruštine Truba). Plynovod využili ako úzky tunel, ktorý má priemer len zhruba 1,4 metra. Znamená to, že dospelý človek cezeň neprejde vzpriamený. Gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn uviedol, že ruskí vojaci si nasadili do plynovodu ochranné masky s prísunom kyslíku, pretože existovalo riziko, že by sa mohli otráviť. Obávali sa, že v potrubí sa ešte nachádzajú zvyšky plynu. Chinštejn na sociálnej sieti Telegram poznamenal, že podzemnou trasou sa vojaci mohli vyhnúť ukrajinským mínam, dronom a ďalšej vojenskej technike. „Vojaci vedeli o všetkých rizikách, napriek tomu išli a dosiahli svoje ciele,“ tvrdí gubernátor ruskej oblasti, ktorej časť naďalej ovládajú príslušníci ukrajinských ozbrojených síl.

 „(Ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj zastavil tranzit plynu, ale potrubie zostalo. Naši bojovníci sa rozhodli využiť ho a skryto prejsť do tylu Ukrajincov v okolí Sudže. Nie je to prvý prípad takzvanej potrubnej taktiky, podobný postup sa využil pri oslobodzovaní Avdijivky,“ podotkol denník Moskovskij komsomolec. Tieto noviny zároveň zverejnili podrobnosti o podzemnej operácii v blízkosti Sudže: „Vojaci museli prejsť cez plynovod 15 kilometrov.“ Svoje zbrane, jedlo s vodou a ďalšiu výbavu ťahali na vozíkoch.

 Postup pod zemou trval bezmála týždeň, napísal Moskovskij komsomolec. Zhrbení vojaci kráčali dokopy dva dni a ďalšie štyri dni presedeli v plynovode, keď čakali na vhodný moment vyjsť na povrch. Zo slov Chinštejna vyplýva, že pokus o prienik dopadol úspešne. Naopak, skončilo sa to fiaskom nielen podľa Ukrajincov, ale aj na základe rôznych ruských zdrojov.

Ukrajina nezmenila svoju interpretáciu udalostí: z jej pohľadu naďalej platí to, čo na sociálnej sieti Facebook napísal dôstojník Miroslav Gaj. Uviedol, že Ukrajinci rátali s možnosťou ruského prieniku cez nevyužívaný plynovod a Rusov zasypali delostreleckou paľbou. Podľa Gaja zlikvidovali okolo 80 percent prenikajúcich ruských vojakov. K jeho tvrdeniu, o ktorom sme na webovej stránke Pravdy informovali už v nedeľu ráno, pribudol videozáznam, ktorý zverejnil generálny štáb ukrajinskej armády. Tvrdí, že zachytáva delostreleckú paľbu na úsek plynovodu, kde sa Rusi mali pokúsiť preniknúť do tylu Ukrajincov.

 Ruskí blogeri, o ktorých sa hovorí, že disponujú dôveryhodnými informáciami, na sociálnej sieti Telegram píšu veci, ktoré sú v protiklade so slovami Chinštejna. Kanál Rybar, ktorý je blízky k ruskému ministerstvu obrany, poznamenal, že boje v Kurskej oblasti naberajú na intenzite, Rusi dosahujú úspechy, ale za vysokú cenu. Ďalší provojnový kanál Severnyj uviedol, že ruské sily pri pokuse prekĺznuť cez plynovod utrpeli veľké straty a preto sa celá akcia skončila neúspešne: „Tentokrát ukrajinské ozbrojené sily boli pripravené.“

Čo sa však týka ďalších informácií o ruskom postupe v okolí Sudže, tie už zjavne nahrávajú Rusom, ktorí sa snažia oslobodiť celú Kurskú oblasť, do ktorej Ukrajinci nečakane prenikli v auguste minulého roku. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu zverejnilo správu, podľa ktorej sa jeho vojakom podarilo získať späť pod kontrolu štyri obce v blízkosti Sudže. Rusi tam začali útočiť zo všetkých strán a veria, že Ukrajincov obkľúčia, aby ich prinútili ku kapitulácii,. Z Kyjeve zaznieva, že situácia v Kurskej oblasti vyzerá dramaticky, ale v žiadnom prípade nepovažujú túto bitku za vopred stratenú./ Informačný chaos na fronte. Prekĺzli Rusi slimačím tempom cez plynovod do tyla Ukrajincov alebo ich v cieli pozabíjali?

Ani po troch dňoch nie je jasné, ako skutočne dopadol špeciálny pokus ruských vojakov o prienik do mesta Sudža v Kurskej oblasti. Kým Ukrajinci tvrdia, že ich plán zlyhal, naopak, ruský gubernátor tohto regiónu si pochvaľuje udatnosť svojich mužov na fronte. Pripomeňme, že ide o správu, podľa ktorej približne sto príslušníkov ruskej armády využilo prázdny plynovod, aby prekvapili svojho nepriateľa. Ide o potrubie, kadiaľ až do začiatku tohto roku prúdil ruský plyn cez ukrajinské územie až do Užhorodu a stadiaľ ho odoberalo aj Slovensko. Konkrétne ide o vetvu plynovodu na trase Urengoj-Pomary-Užhorod.

 Ukrajinský vojak vypúšťa malý dron. Snímka je z Doneckej oblasti, ťažké boje sa však teraz vedú aj v Kurskej oblasti na území Ruska.

 Rusi dali svojej akcii krycí názov Potrubie (v ruštine Truba). Plynovod využili ako úzky tunel, ktorý má priemer len zhruba 1,4 metra. Znamená to, že dospelý človek cezeň neprejde vzpriamený. Gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn uviedol, že ruskí vojaci si nasadili do plynovodu ochranné masky s prísunom kyslíku, pretože existovalo riziko, že by sa mohli otráviť. Obávali sa, že v potrubí sa ešte nachádzajú zvyšky plynu. Chinštejn na sociálnej sieti Telegram poznamenal, že podzemnou trasou sa vojaci mohli vyhnúť ukrajinským mínam, dronom a ďalšej vojenskej technike. „Vojaci vedeli o všetkých rizikách, napriek tomu išli a dosiahli svoje ciele,“ tvrdí gubernátor ruskej oblasti, ktorej časť naďalej ovládajú príslušníci ukrajinských ozbrojených síl.

 „(Ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj zastavil tranzit plynu, ale potrubie zostalo. Naši bojovníci sa rozhodli využiť ho a skryto prejsť do tylu Ukrajincov v okolí Sudže. Nie je to prvý prípad takzvanej potrubnej taktiky, podobný postup sa využil pri oslobodzovaní Avdijivky,“ podotkol denník Moskovskij komsomolec. Tieto noviny zároveň zverejnili podrobnosti o podzemnej operácii v blízkosti Sudže: „Vojaci museli prejsť cez plynovod 15 kilometrov.“ Svoje zbrane, jedlo s vodou a ďalšiu výbavu ťahali na vozíkoch.

 Postup pod zemou trval bezmála týždeň, napísal Moskovskij komsomolec. Zhrbení vojaci kráčali dokopy dva dni a ďalšie štyri dni presedeli v plynovode, keď čakali na vhodný moment vyjsť na povrch. Zo slov Chinštejna vyplýva, že pokus o prienik dopadol úspešne. Naopak, skončilo sa to fiaskom nielen podľa Ukrajincov, ale aj na základe rôznych ruských zdrojov.

Ukrajina nezmenila svoju interpretáciu udalostí: z jej pohľadu naďalej platí to, čo na sociálnej sieti Facebook napísal dôstojník Miroslav Gaj. Uviedol, že Ukrajinci rátali s možnosťou ruského prieniku cez nevyužívaný plynovod a Rusov zasypali delostreleckou paľbou. Podľa Gaja zlikvidovali okolo 80 percent prenikajúcich ruských vojakov. K jeho tvrdeniu, o ktorom sme na webovej stránke Pravdy informovali už v nedeľu ráno, pribudol videozáznam, ktorý zverejnil generálny štáb ukrajinskej armády. Tvrdí, že zachytáva delostreleckú paľbu na úsek plynovodu, kde sa Rusi mali pokúsiť preniknúť do tylu Ukrajincov.

 Ruskí blogeri, o ktorých sa hovorí, že disponujú dôveryhodnými informáciami, na sociálnej sieti Telegram píšu veci, ktoré sú v protiklade so slovami Chinštejna. Kanál Rybar, ktorý je blízky k ruskému ministerstvu obrany, poznamenal, že boje v Kurskej oblasti naberajú na intenzite, Rusi dosahujú úspechy, ale za vysokú cenu. Ďalší provojnový kanál Severnyj uviedol, že ruské sily pri pokuse prekĺznuť cez plynovod utrpeli veľké straty a preto sa celá akcia skončila neúspešne: „Tentokrát ukrajinské ozbrojené sily boli pripravené.“

Čo sa však týka ďalších informácií o ruskom postupe v okolí Sudže, tie už zjavne nahrávajú Rusom, ktorí sa snažia oslobodiť celú Kurskú oblasť, do ktorej Ukrajinci nečakane prenikli v auguste minulého roku. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu zverejnilo správu, podľa ktorej sa jeho vojakom podarilo získať späť pod kontrolu štyri obce v blízkosti Sudže. Rusi tam začali útočiť zo všetkých strán a veria, že Ukrajincov obkľúčia, aby ich prinútili ku kapitulácii,. Z Kyjeve zaznieva, že situácia v Kurskej oblasti vyzerá dramaticky, ale v žiadnom prípade nepovažujú túto bitku za vopred stratenú.

Ani po troch dňoch nie je jasné, ako skutočne dopadol špeciálny pokus ruských vojakov o prienik do mesta Sudža v Kurskej oblasti. Kým Ukrajinci tvrdia, že ich plán zlyhal, naopak, ruský gubernátor tohto regiónu si pochvaľuje udatnosť svojich mužov na fronte. Pripomeňme, že ide o správu, podľa ktorej približne sto príslušníkov ruskej armády využilo prázdny plynovod, aby prekvapili svojho nepriateľa. Ide o potrubie, kadiaľ až do začiatku tohto roku prúdil ruský plyn cez ukrajinské územie až do Užhorodu a stadiaľ ho odoberalo aj Slovensko. Konkrétne ide o vetvu plynovodu na trase Urengoj-Pomary-Užhorod.

 Ukrajinský vojak vypúšťa malý dron. Snímka je z Doneckej oblasti, ťažké boje sa však teraz vedú aj v Kurskej oblasti na území Ruska.

 Rusi dali svojej akcii krycí názov Potrubie (v ruštine Truba). Plynovod využili ako úzky tunel, ktorý má priemer len zhruba 1,4 metra. Znamená to, že dospelý človek cezeň neprejde vzpriamený. Gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn uviedol, že ruskí vojaci si nasadili do plynovodu ochranné masky s prísunom kyslíku, pretože existovalo riziko, že by sa mohli otráviť. Obávali sa, že v potrubí sa ešte nachádzajú zvyšky plynu. Chinštejn na sociálnej sieti Telegram poznamenal, že podzemnou trasou sa vojaci mohli vyhnúť ukrajinským mínam, dronom a ďalšej vojenskej technike. „Vojaci vedeli o všetkých rizikách, napriek tomu išli a dosiahli svoje ciele,“ tvrdí gubernátor ruskej oblasti, ktorej časť naďalej ovládajú príslušníci ukrajinských ozbrojených síl.

 „(Ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj zastavil tranzit plynu, ale potrubie zostalo. Naši bojovníci sa rozhodli využiť ho a skryto prejsť do tylu Ukrajincov v okolí Sudže. Nie je to prvý prípad takzvanej potrubnej taktiky, podobný postup sa využil pri oslobodzovaní Avdijivky,“ podotkol denník Moskovskij komsomolec. Tieto noviny zároveň zverejnili podrobnosti o podzemnej operácii v blízkosti Sudže: „Vojaci museli prejsť cez plynovod 15 kilometrov.“ Svoje zbrane, jedlo s vodou a ďalšiu výbavu ťahali na vozíkoch.

 Postup pod zemou trval bezmála týždeň, napísal Moskovskij komsomolec. Zhrbení vojaci kráčali dokopy dva dni a ďalšie štyri dni presedeli v plynovode, keď čakali na vhodný moment vyjsť na povrch. Zo slov Chinštejna vyplýva, že pokus o prienik dopadol úspešne. Naopak, skončilo sa to fiaskom nielen podľa Ukrajincov, ale aj na základe rôznych ruských zdrojov.

Ukrajina nezmenila svoju interpretáciu udalostí: z jej pohľadu naďalej platí to, čo na sociálnej sieti Facebook napísal dôstojník Miroslav Gaj. Uviedol, že Ukrajinci rátali s možnosťou ruského prieniku cez nevyužívaný plynovod a Rusov zasypali delostreleckou paľbou. Podľa Gaja zlikvidovali okolo 80 percent prenikajúcich ruských vojakov. K jeho tvrdeniu, o ktorom sme na webovej stránke Pravdy informovali už v nedeľu ráno, pribudol videozáznam, ktorý zverejnil generálny štáb ukrajinskej armády. Tvrdí, že zachytáva delostreleckú paľbu na úsek plynovodu, kde sa Rusi mali pokúsiť preniknúť do tylu Ukrajincov.

 Ruskí blogeri, o ktorých sa hovorí, že disponujú dôveryhodnými informáciami, na sociálnej sieti Telegram píšu veci, ktoré sú v protiklade so slovami Chinštejna. Kanál Rybar, ktorý je blízky k ruskému ministerstvu obrany, poznamenal, že boje v Kurskej oblasti naberajú na intenzite, Rusi dosahujú úspechy, ale za vysokú cenu. Ďalší provojnový kanál Severnyj uviedol, že ruské sily pri pokuse prekĺznuť cez plynovod utrpeli veľké straty a preto sa celá akcia skončila neúspešne: „Tentokrát ukrajinské ozbrojené sily boli pripravené.“

Čo sa však týka ďalších informácií o ruskom postupe v okolí Sudže, tie už zjavne nahrávajú Rusom, ktorí sa snažia oslobodiť celú Kurskú oblasť, do ktorej Ukrajinci nečakane prenikli v auguste minulého roku. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu zverejnilo správu, podľa ktorej sa jeho vojakom podarilo získať späť pod kontrolu štyri obce v blízkosti Sudže. Rusi tam začali útočiť zo všetkých strán a veria, že Ukrajincov obkľúčia, aby ich prinútili ku kapitulácii,. Z Kyjeve zaznieva, že situácia v Kurskej oblasti vyzerá dramaticky, ale v žiadnom prípade nepovažujú túto bitku za vopred stratenú.

X X X

Nerobme si ilúzie o konci vojny (chýba vôľa). Aké symbolické, začína sa v diktatúre

V saudskoarabskej Džidde sa začínajú ukrajinsko-americké rokovania o prímerí a mieri na Ukrajine. Čo môžeme od nich očakávať, nikto nevie. Zmätok už je taký veľký, že sa v ňom málokto vyzná. Dôvera klesla na bod mrazu, a to najmä medzi USA a väčšinou členských krajín EÚ.

 Už len fakt, že rokovania medzi Kyjevom a Washingtonom sa začínajú na neutrálnej pôde, nie v USA či na Ukrajine, alebo aj v Európe, hovorí za veľa. Rokovanie v Saudskej Arábii, kde o demokracii a slobode nemôže byť reč, je to monarchia a diktatúra, je výstižným symbolom morálneho zmätku, v ktorom sa svet nachádza.

No rozhodne je úspechom, že sa po troch rokoch konečne začína hovoriť a rokovať o prímerí a mieri. Po prestrelkách medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským a ostatnými európskymi lídrami napätie stále graduje, akoby už nešlo o spojencov, ale o nepriateľov. V Kremli určite zavládla radostná nálada.

Maslo na hlave nemá iba Trump – ako sa stalo módnym a intelektuálne komfortným. Hoci rétorika šéfa Bieleho domu, jeho strašenie, prestreľovanie, vyhrážanie sa, je neakceptovateľná, za čiarou, predsa len ide o amerického prezidenta a mali by sme ho rešpektovať. Trumpa si za prezidenta zvolili občania USA, nedelegoval sa do funkcie sám. A veľká časť americkej populácie nechce naďalej nalievať peniaze do vojny na Ukrajine, lebo im nič neprináša, nevidia „svetlo na konci tunela“ (mnohí ani poriadne nevedia, kde Ukrajina leží).

Fakt, že rokovania sa začínajú na území výstavnej diktatúry (v Saudskej Arábii), je symbol, ktorý nepotrebuje ďalšie slová.

Sám Trump zas v predvolebnej kampani sľúbil, že vojnu skončí do 24 hodín. Bolo to nadnesené, čo každý vie, aj jeho neprajníci, predsa však vyslal signál, že ukončenie vojny je preňho prioritou. Okrem toho, že sa chce stať hrdinom a mierotvorcom, akékoľvek zlyhanie by znamenalo preňho zahanbujúcu politickú porážku. To jeho zarytí nepriatelia dobre vedia. No Trump si tiež pragmaticky uvedomuje, že súperom USA číslo jeden je Čína, nie Rusko. Vojna, naopak, utužuje ich spojenectvo. Európania zase majú oprávnený pocit, že ich šéf Bieleho domu hádže cez palubu (po 70 rokoch).

Európski lídri, okrem kritiky Trumpa, podpory Zelenského a prezentovania smelých plánov o zvyšovaní výdavkov na obranu (peniaze na nákupy zbraní v nemalej miere potečú do vreciek amerických zbrojárov), však zatiaľ nepreložili žiadny, nieto realistický, plán na ukončenie konfliktu.

Samozrejme, prímerie či mier nemôžu proste znamenať kapituláciu Ukrajiny. Čo však by prímerie alebo mier mali vlastne obsahovať, nateraz nikto nevie. Trump chce priviesť Putina k rokovaciemu stolu, ale nevieme, ako chce dosiahnuť ústupky z ruskej strany a čo chce vybojovať pre Ukrajinu (konečná dohoda i tak nakoniec bude musieť vzniknúť medzi prezidentmi Ukrajiny a Ruska). Aké karty má v rukách Trump voči Putinovi, netušíme (nejaké určite má). On sám určite netúži vyzerať ako ten, ktorý ťahá za kratší koniec. No svoje zámery by mal aspoň naznačiť spojencom v Európe (aspoň Macronovi a Starmerovi), aby ich upokojil.

Najbližšie dni ukážu, či existuje snaha na jednej i druhej strane dosiahnuť určitú formu prímeria, ako sa to podarilo v Gaze. Kyjevský návrh o prímerí vo vzduchu a na mori asi príliš nevonia Moskve. Lenže čo vyhovuje Putinovi? Vlastne vôbec nevieme, kto čo chce… Čo chce Ukrajina realisticky dosiahnuť, aspoň v prvej fáze, kam siahajú ústupky Kremľa, čo má v pláne Trump a čo EÚ?

Cesta k (spravodlivému) mieru je riadne ďaleko, ale rokovať treba začať – či už s prímerím, alebo bez prímeria (nezabúdajme, že denne zbytočne zomierajú ľudia). Múdre by bolo, keby Trump a európski lídri najprv zakopali vojnovú sekeru a prestali si hádzať polená pod nohy. Fakt, že rokovania sa začínajú na území výstavnej diktatúry (v Saudskej Arábii), je symbol, ktorý nepotrebuje ďalšie slová./agentury/

X X X

USA hlásia prvú obeť osýpok, epidémia sa zhoršuje. Minister RFK Jr. odporúča treščiu pečeň namiesto očkovania

  Epidémia osýpok sa v USA šíri a vyvoláva obavy medzi odborníkmi aj verejnosťou. Minister zdravotníctva RFK Jr. však namiesto očkovania presadzuje netradičné riešenie. Jeho postoj pritom nie je prekvapivý – už v minulosti sa preslávil šírením kontroverzných tvrdení.

Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. (v amerických médiách bežne uvádzaný ako RFK Jr.) bol známym v šírení rôznych konšpiračných teórií ohľadom zdravia už predtým, ako sa dostal na vysoký federálny post.

Jeho terajšie tvrdenia však verejnosť a odborníkov ešte viac znervózňujú práve kvôli tomu, že preukázateľne nepravdivé informácie šíri z pozície štátnej autority.

Spojené štáty bojujú s „mŕtvym“ ochorením

USA najnovšie trápi lokálna epidémia osýpok, ktorá začala v Texase, no postupne sa rozšírila do 11 ďalších štátov. Osýpky boli v mnohých západných krajinách v minulosti takmer úplne eradikované vďaka vysokej miere zaočkovanosti, ktorá viedla k dramatickému poklesu prípadov.

 V posledných rokoch sa však v dôsledku poklesu očkovania začali opäť objavovať epidémie, čo predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie.

Osýpky sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie (dokonca nákazlivejšie ako covid-19) prenášané vzduchom. Medzi hlavné symptómy patrí vysoká horúčka, kašeľ, nádcha, zápal spojiviek a typická červená vyrážka, ktorá sa šíri od tváre smerom nadol.

Úmrtnosť sa pohybuje okolo 1 – 3 na 1 000 prípadov, pričom komplikácie ako zápal pľúc, encefalitída či ťažká dehydratácia sú častou príčinou smrti. Pred zavedením očkovania zomieralo na osýpky ročne milióny ľudí.

Namiesto očkovania rybacia pečeň

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je práve očkovanie najefektívnejším spôsobom ochrany pred nakazením sa osýpkami. Vakcíny sú naviac používané už desaťročia a ich bezpečnosť je podložená obrovským množstvom dát. Americký minister zdravotníctva napriek tomu volí inú stratégiu, ktorá znepokojuje doktorov po celej krajine.

V rozhovore pre prorepublikánsku televíziu Fox News Kennedy Jr. obyvateľom postihnutých štátov odporučil, aby v strave prijímali vysoké množstvá vitamínu A, ktorý má podľa viacerých štúdií pomáhať v liečbe osýpok. Špecificky hovoril o používaní treščej pečene, ktorá má prirodzene vysoký obsah vitamínov A a D.

 RFK Jr. sa pritom odvolával na viaceré štúdie, ktoré preukázali pozitívny účinok vitamínu A v boji proti osýpkam. Ako informoval spravodajský web CNN, tieto štúdie sú skutočne relevantné, no minister zdravotníctva ich použil v úplne nesprávnom kontexte.

Dáta vo výskumoch totiž pochádzajú z krajín, v ktorých je deficit vitamínu A bežný. Takémuto typu pacientov môže spomínaný vitamín skutočne zachrániť život, no v prípade USA, kde deficitom trpí málokto, je podávanie suplementov v podstate zbytočné.

Namiesto toho by bolo najvhodnejšou prevenciou očkovanie, no to RFK Jr. spomína len veľmi okrajovo. V rozhovore pre Fox News o ňom povedal len, že „ide o každého osobnú voľbu“, a že môže „dopomôcť k dosiahnutiu kolektívnej imunity“.

Naprieč USA sa pritom podľa najaktuálnejších informácií objavilo takmer 230 prípadov nákazy a jedno úmrtie.

Známy konšpirátor

Rétorika Kennedyho Jr. však vzhľadom na jeho doterajšie pôsobenie nie je až tak prekvapivá. Americký minister zdravotníctva je známym spochybňovateľom vakcín a iných vedou overených metód.

Ako pripomína denník The Washington Post, RFK Jr. dlhodobo šíril hoax o tom, že vakcíny spôsobujú autizmus u detí. Táto teória bola pritom mnohokrát vyvrátená.

Cast vakcín proti koronavírusu. Nazval ich napríklad „najsmrteľnejšími vakcínami, aké boli kedy vyrobené“, a dokonca tvrdil, že samotný covid-19 zámerne napáda len belochov a černochov. Imúnni voči nemu sú vraj Aškenázski Židia a Číňania.

Okrem toho odporúčal ľudom, aby pili nepasterizované mlieko, ktoré preukázateľne môže obsahovať nebezpečné baktérie, ako salmonelózu či E.coli. Pasterizácia je proces vyvinutý práve na odstránenie týchto rizík.

Kennedy Jr. tiež tvrdil, že určité látky vo vode môžu ovplyvňovať sexuálnu orientáciu či rodovú identitu detí, že ochorenie AIDS nemusí byť spôsobované vírusom HIV, alebo že 5G siete ovplyvňujú správanie ľudí, aktuality.sk

X X X

Smerácky vlk Gedra chcel dať vplyv neznámym politickým poradcom. Narazil na koaličných partnerov

Etický kódex správania verejných funkcionárov smeráckeho vlka Juraja Gedru je pod paľbou kritiky vlastných. Ministerstvá namietajú štatút politických poradcov, ktorí majú vplyv na tvorbu verejných politík. Úradom prekáža aj to, že z Roberta Fica bude arbiter morálky.

Šéf úradu vlády Juraj Gedra nedávno predstavil pravidlá hry pre vysokých verejných funkcionárov. Jeho nápad medzičasom pripomienkovali viaceré rezorty a úrady a zanechali mu tam niekoľko odkazov. Gedrov kódex tak napokon bude zrejme vyzerať inak, ako zamýšľal.

Problém má aj odborník. „V prvom rade mám výhradu voči tomu, na koho sa má kódex vzťahovať. Mieša totiž dohromady politické funkcie, odborné funkcie a predstaviteľov nezávislých inštitúcií. Jednotlivým skupinám funkcionárov pritom možno ukladať rôzne povinnosti,“ reaguje právnik Pavel Nechala.

Kódex by mal platiť v momente, keď ho schváli vládny kabinet.

Prečo chce dať váhu politickému poradcovi?

Veľkú pozornosť v rámci pripomienkového konania na seba strhol inštitút takzvaného „politického poradcu“, ktorého chce vedúci úradu vlády svojím návrhom ustanoviť a pripísať mu obrovské právomoci.

„Politickým poradcom sa rozumie osoba, ktorá plní poradné úlohy pre člena vlády bez ohľadu na zmluvný alebo iný právny vzťah, na základe ktorého tieto úlohy plní, a má priamy vplyv na tvorbu verejných politík,“ píše sa v návrhu.

To sa však nepáči ani koaličným partnerom. Problém s inštitútom politického poradcu má napríklad minister práce a podpredseda Hlasu Erik Tomáš. Jeho rezort totiž pripomienkou žiada celého politického poradcu z kódexu úplne vyhodiť. „Politický poradca by sám osebe nemal mať priamy vplyv na tvorbu verejných politík, tú by mal mať výlučne funkcionár, pre ktorého ,politický poradca‘ plní určité úlohy na základe uzatvoreného právneho vzťahu,“ argumentuje ministerstvo, aktuality.sk

X X X

Parlamentné výbory budú rokovať o pandemických nákupoch v utajenom režime

Na výbore zazneli podozrenia z netransparentného nakladania s prostriedkami a výmazu dát z NCZI, čo vyvoláva otázky o efektivite riadenia pandémie.

O téme manažovania zdrojov počas pandémie ochorenia COVID-19 by mohli spoločne rokovať členovia parlamentného zdravotníckeho a brannobezpečnostného výboru. Informoval o tom v pondelok podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD). Na výbore by sa malo hovoriť v utajenom režime o nakladaní s európskymi peniazmi v súvislosti s nákupom vakcín, ktoré nakupovala Európska komisia centrálne pre členské krajiny EÚ. Tieto informácie sú podľa jeho slov neverejné.

„Dohodli sme sa, že budeme ešte raz zvolávať výbor k tejto téme. Chceli by sme, aby nám tam boli poskytnuté aj tieto informácie vo vyhradenom stupni, aby sme aspoň ako poslanci mohli mať základnú informáciu o tom, ako efektívne sa nakladalo s európskymi peniazmi,“ povedal Gašpar na tlačovej konferencii s tým, že musí zistiť, či spoločné rokovanie umožňuje rokovací poriadok.

Výbor bol zvolaný pre viaceré podozrenia

Gašpar zároveň vysvetlil, že pondelkový zdravotnícky výbor k manažovaniu zdrojov počas pandémie zvolali pre podozrenia z netransparentného a neekonomického nakladania s verejnými prostriedkami. Pripomenul, že na výbore sa dozvedeli aj to, že došlo k výmazu mnoho informácií zo systémov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Šéf NKÚ Ľubomír Andrassy na výbore povedal, že najmä z informačného systému Moje eZdravie boli zmazané dáta týkajúce sa prevádzky mobilných odberových miest (MOM) počas pandémie COVID-19.

Opozičný poslanec Oskar Dvořák (PS) považuje pondelkový zdravotnícky výbor a jeho neformálnu diskusiu za stratu času. Koalícia by podľa neho mala riešiť chýbajúci personál a kolabujúce ambulancie. „Keď chcú riešiť pandémiu a nezneužívali by tieto procesy na nejaké revanše, tak by som čakal, že prídu s nejakými závermi ako ideme aktualizovať naše krízové pandemické plány. Z tohto nie sú žiadne poučenia,“ skonštatoval Dvořák.

Výbor nebol uznášaniaschopný

Správa NKÚ o mobilných odberových miestach má podľa exministra zdravotníctva a opozičného poslanca za hnutie Slovensko Mareka Krajčího „obrovské nedostatky“. Správu o vakcínach proti koronavírusu považuje za správne urobenú. „Vznikla škoda a toto je vec, ktorá by sa mala ďalej prešetrovať,“ podotkol Krajčí. Poukázal pri tom na bývalého ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorý nakúpil 11 miliónov vakcín a nemal na to rozhodnutie vlády. Krajčí si taktiež stojí za plošným testovaním.

Výbor nebol uznášaniaschopný, keďže neprišlo dostatok poslancov. Dohodli sa však na neformálnej diskusii. Okrem dočasnej šéfky polície Jany Maškarovej a Andrassyho prišiel na výbor aj splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko, riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Maroš Kubala, ako aj zástupca z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, aktuality.sk

X X X

Rozhodnutie volebnej komisie vyhrotilo situáciu: Rumuni bojujú za férové voľby

Rumunský ústavný súd anuloval výsledky volieb po zisteniach o ruskom zasahovaní, čo vyvolalo politické napätie a násilné protesty v krajine.

Líder nacionalistickej Aliancie za jednotu Rumunov (AUR) George Simion na pondelkovej tlačovej konferencii odsúdil nedeľné rozhodnutie volebnej komisie a označil to za súčasť pokračujúceho prevratu v krajine. Komisia v nedeľu zamietla opätovnú registráciu Calina Georgesca ako víťaza prvého kola anulovaných prezidentských volieb pre nové hlasovanie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Agerpres.

Podľa Simiona je rozhodnutie „hanlivé“ a je „ďalšou epizódou prevratu, ktorý sa začal 6. decembra.“ V piatok 6. decembra rumunský ústavný súd anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb z 24. novembra. V ňom Georgescu prekvapivo zvíťazil napriek minimálnej podpore podľa predchádzajúcich prieskumov. Férovosť hlasovania podľa zistení spravodajských služieb narušilo Rusko prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva tieto tvrdenia poprela.

Celá krajina potrebuje vysvetlenie

„Boli sme si vedomí, že súčasná vláda sa dopúšťa zneužívania, že sa vysmieva zákonom, ústave a vôli rumunského ľudu, ale nikdy by nám nenapadlo, že sa stane niečo takéto. Celé Rumunsko potrebuje vysvetlenie,“ myslí si líder AUN, ktorá je druhou najsilnejšou stranou v dolnej komore rumunského parlamentu. Simion sám kandidoval v prezidentských voľbách, ale v zrušenom prvom kole skončil štvrtý so ziskom takmer 19 percent. Pred neuskutočneným druhým kolom podporil nezávislého Georgesca.

Po rozhodnutí volebnej komisie vypukli v nedeľu v Rumunsku násilné strety medzi podporovateľmi Georgesca a políciou. Líder AUR vyzval na „pokojné demonštrácie a slobodné voľby“ a varoval pred hospodárskymi dôsledkami, ak by Rumunsko upadlo do chaosu. Opakované prvé kolo nových prezidentských volieb sa bude konať 4. mája. Ak žiaden z kandidátov nezíska v prvom kole viac ako 50 percent hlasov, druhé kolo volieb bude 18. mája,., aktuality.sk

X X X

Škandál s kombinézami má dohru. Nórska federácia zasiahla

Nórska lyžiarska federácia pozastavila až do odvolania činnosť trénerovi skokanov Magnusovi Brevigovi v súvislosti so škandálom s upravovaním kombinéz na MS v Trondheime.

 Suspendovala aj jeho asistenta Adriana Liveltena. Pozíciu kouča zatiaľ prevezme bývalý slovinský skokan na lyžiach Bine Norčič.

Svetový šampionát v severských lyžiarskych disciplínach sa skončil v nedeľu a Nóri ovládli medailovú bilanciu (14–11–8). Federácia priznala manipuláciu s kombinézami dvoch pretekárov pred sobotňajšími pretekmi na veľkom mostíku.

Po pretekoch dodatočne diskvalifikovali Mariusa Lindvika a jeho krajana Johanna Andreho Forfanga. Lindvik pôvodne získal striebornú medailu.

 

„Podvádzali sme a sklamali sme všetkých fanúšikov skokov na lyžiach, vrátane samých seba. Chcel by som sa ospravedlniť všetkým tímom, skokanom, sponzorom a v neposlednom rade priaznivcom. Celú vec dôkladne prešetríme,“ povedal na nedeľňajšej tlačovej konferencii športový riaditeľ nórskych skokanov Jan Erik Aalbu.

Podozrenia sa pritom objavili už počas prvého kola. Výpravy Rakúska, Slovinska a Poľska podali protest proti štartu domácich pretekárov na základe anonymného videa.

Na ňom bolo údajne zachytené, ako si domáci reprezentanti po oficiálnom očipovaní upravili kombinézy. Medzinárodná lyžiarska a snoubordová federácia (FIS) pôvodne protest zamietla s tým, že pri vstupnej prehliadke materiál zodpovedal pravidlám.

FIS v nedeľu oznámila, že začne na základe ďalších podozrení dôkladnejšie vyšetrovanie pretekov MS. Z úpravy kombinéz aj v iných disciplínach na domácich MS upodozrievajú Nórov ostatní účastníci šampionátu. Aabu tieto podozrenia poprel a uviedol, že vie iba o dvoch prípadoch. Informovala o tom agentúra DPA./agentury/

X X X

Čína má ďalší supervlak. Je rýchlejší než koľajnice

Vlak má extrémne aerodynamický tvar, do veľkej miery je skonštruovaný z kompozitných materiálov a bol preň špeciálne upravený riadiaci a aj bezpečnostný softvér.

 Zatiaľ čo niektoré vlaky majú kabínu, CR450 má regulárny kokpit.

Ak je niekto veľmocou v oblasti výroby a navrhovania rýchlovlakov, reč nemôže byť o iných krajinách, než o Japonsku a Číne. Čína sa len pred niekoľkými dňami oficiálne pochválila nový rýchlovlakom s modelovým označením CR450 (China Railway 450). Ten pri testovaní dosiahol maximálnu rýchlosť 453 km/h a je stavaný na dlhodobé jazdy rýchlosťami nad hranicou 400 km/h. Problémom preň budú skôr čínske rýchlotrate, ktoré sú zväčša stavané na maximálku 350 km/h, čim nový vlak, ktorý by mohol byť nasadený do komerčnej prevádzky už v tomto roku, limitujú.

 Nový rýchlovlak by sa mal dostať do komerčnej prevádzky najneskôr v budúcom roku.

Vývoj CR450 je výsledkom spolupráce viacerých čínskych firiem, predovšetkým však výrobcu vlakových súprav CRRC (China Railway Rolling Stock Corporation). Nový model má najmodernejšie aerodynamické riešenia a vo veľkej miere využíva ľahké kompozitné materiály. Veľká pozornosť pri navrhovaní dizajnu bola venovaná hlavne jeho prednej časti, optimalizovanej s ohľadom na maximálne zníženie odporu vzduchu pri extrémnej rýchlosti. Oproti jeho predchodcovi boli vylepšené aj podvozok a pruženia tak, aby zaisťovali hladkú jazdu aj pri prudších oblúkoch a meniacich sa náklonoch tratí.

 Nový rýchlovlak by sa mal dostať do komerčnej prevádzky v tomto, najneskôr však v budúcom, roku.

Po technologickej stránke bolo kompletne prepracované hnacie ústrojenstvo a brzdy. Výkon je riadený inteligentnými meničmi a elektromotormi, pričom vlak dokáže efektívne využiť regeneračné (rekuperatívne) brzdenie, ktoré spätne dodáva energiu do systému alebo napájacej siete. Vylepšený bol aj bezpečnostný softvér ktorý vďaka množstvu rozličných senzorov vo vlaku a aj na trati sleduje v reálnom čase tepelné zaťaženie motorov, stav tratí a opotrebenie kolies a bŕzd.

Súprava s ôsmimi vozňami dokáže prepraviť 552 cestujúcich, na dĺžku meria 211 metrov a výrobca tvrdí, že je prevádzkovo oveľa ekonomickejšia ako jej predchodca CR400AF. Nový rýchlovlak by mal byť do komerčnej prevádzky nasadený v tomto roku, najneskôr však v tom budúcom./agentury/