Päť tureckých bánk sa pripája k ruskému platobnému systému Mir, uviedol podľa agentúry Bloomberg turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na spiatočnej ceste z ruského Soči, kde rokoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Výhody z toho budú mať tak ruskí turisti, ako aj Turecko, povedal Erdogan.

 Platobný systém Mir je ruská analógia k zahraničným službám, ako sú Visa alebo Mastercard. Obaja menovaní poskytovatelia kreditných kariet po napadnutí Ukrajiny Ruskom podnikanie v Rusku pozastavili.

Turecké banky urobili ohľadom ruských platobných kariet významný pokrok a platby v rubľoch budú znamenať finančnú vzpruhu ako pre Rusko, tak aj Turecko, oznámil Erdogan v lietadle pri ceste zo Soči. Doplnil, že v Rusku rokovali tiež guvernéri ruskej a tureckej centrálnej banky.

Počas rozhovorov v Soči sa Putin s Erdoganom dohodli, že Turecko začne za ruský plyn čiastočne platiť v rubľoch. Erdogan oznámil, že jeho stretnutie s Putinom „môže otvoriť úplne odlišnú kapitolu“ v turecko-ruských vzťahoch. Turecko síce odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, sankcie na Rusko ale neuvalilo./agentury/

 X X X

Čína a Taiwan predvádzajú na otvorenom mori hru na ‚mačku a myš‘

 Ako hru na ‚mačku a myš‘ opísala taiwanská strana čínske cvičenie v Taiwanskom prielive a svoju reakciu na ne.

 Na fotografii, ktorú poskytla čínska tlačová agentúra Xinhua, sa člen Ľudovej oslobodzovacej armády počas vojenských cvičení pozerá cez ďalekohľad na taiwanskú fregatu Lan Yang v piatok 5. augusta 2022.

Niekoľko čínskych armádnych lodí, lietadiel a dronov sa v nedeľu opäť zapojilo do vojenských cvičení a vykonáva manévre simulujúce útok na Taiwan, uviedlo podľa Reuters taiwanské ministerstvo obrany. Oznámilo tiež, že Taiwan v reakcii na tieto manévre vyslal do oblasti svoje plavidlá a lietadlá.

Agentúra Reuters citovala, že čínske a taiwanské vojnové lode hrali v nedeľu na otvorenom mori hru na „mačku a myš“. Keď čínske sily „stlačili“ líniu, ako to urobili v sobotu, taiwanská strana zostala blízko, aby ju monitorovala a tam, kde to bolo možné, odoprela Číňanom možnosť prejsť, uviedla taiwanská strana.

„Obe strany prejavujú zdržanlivosť,“ uviedol predstaviteľ ministerstva a opísal manévre ako hru na „mačku a myš“ na otvorenom mori. „Jedna strana sa snaží prejsť a druhá jej stojí v ceste a tlačí ich do nevýhodnejšej pozície a nakoniec sa musia vrátiť na druhú stranu.“

Blízko strednej línie Taiwanského prielivu, teda neformálnej hranice deliacej obe strany, naďalej stojí približne 10 lodí čínskeho a taiwanského námorníctva. Pri manévroch v uplynulých dňoch už Čína niekoľkokrát strednú líniu Taiwanského prielivu porušila.

Taiwanský premiér Su Čen-čchang v nedeľu uviedol, že Čína svojimi arogantnými armádnymi manévrami ohrozuje regionálny mier a stabilitu, a že by mala prestať s preťahovaním svalov svojej armády.

Doteraz najväčšie vojenské cvičenie v regióne s ostrou streľbou začala Čína vo štvrtok v reakcii na návštevu šéfky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane. Čína Taiwan považuje za súčasť svojho územia a v minulosti varovala, že ak sa ostrov pokúsi vyhlásiť nezávislosť, nebude váhať použiť vojenskú silu, aby ho dostala pod svoju úplnú kontrolu. Podľa posledného oznámenia Pekingu súčasné cvičenie potrvá až do 15. augusta.

Čínske veľvyslanectvo v Austrálii v nedeľu odsúdilo spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Austrálie, Japonska a Spojených štátov, ktorí vyjadrili znepokojenie nad čínskymi vojenskými manévrami v blízkosti Taiwanu, informoval denník The Guardian.

„Austrália by sa nemala stavať na žiadnu stranu a naslepo vynášať nespravodlivé úsudky, ktoré sú v protiklade s faktami,“ píše sa vo vyhlásení čínskeho veľvyslanectva.

Čínska ambasáda ďalej uviedla, že „ukazovanie prstom na oprávnené kroky Číny na zaistenie jej štátnej suverenity a územnej integrity je absolútne neprijateľné“./agentury/

X X X

 Vláda Slovenska padá. Spory poháňajú hádky cez médiá

 Ostávajú štyri týždne. Potom sa skončí august a s ním aj ultimátum koaličných liberálov na nápravu konfliktu vo vláde. V úvode septembra sa koalícia musí rozhodnúť, či odíde šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽaNO) zo stoličky ministra, alebo si kufre zbalí štvorica ministrov SaS a vrátia sa do poslaneckých lavíc.

 Kto hlasuje s ‚fašistami‘? Cigániková a Vetrák sa hádali v ta3

Kým liberáli nepripúšťajú, že ich odchod z vlády bude znamenať jej pád, poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) kolegov na sociálnej sieti vyzval, aby veci nazvali pravými menami. „Milí kolegovia, vaším odchodom padá vláda. Bodka. Samozrejme, je možné, že ešte nejaký čas bude pokračovať, ale už nebude disponovať parlamentnou väčšinou,“ zdôraznil Šeliga. Tvrdí, že nejde o to, či on, alebo Jana Žitňanská (Za ľudí) budú spolupracovať s Tomášom Tarabom a ostatnými odídencami od extrémistickej ĽSNS. „Hra, že sa tým pádom nič nedeje a vy nepoložíte vládu, nevyšla. Je to jednoducho fakt, vaším odchodom fakticky padá vláda,“ dodal Šeliga.

Strana SaS medzitým kolegov zo Za ľudí oslovila, aby sa nebáli otvorene povedať, kto škodí tejto krajine a neotáčali celý problém len do osobnej roviny. „Pretože tu nejde o spor Sulík – Matovič, ale o spor slušného demokratického Slovenska vs Igor Matovič,“ reagoval hovorca SaS Ondrej Šprlák. „My, čo sedávame na koaličných radách, čítame noviny, vieme, že to je osobné. To vidí celá krajina. Reči o duševných poruchách, idiotoch a vlastne škoda pokračovať. Hrubý pingpong z jednej strany na druhú. Kto začal prvý?“ oponoval strane SaS Šeliga.

Politológ zo Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak pripomenul, že sú parlamentné a vládne prázdniny. Len preto sa podľa neho spor medzi OĽaNO a SaS nedokázal pretaviť do paralýzy štátu. S jeseňou sa ale koaličná kríza pretaví do padnutej vlády. „No keď príde jeseň a bude zablokovaný parlament a vláda, tak verejnosť pocíti, že to nie je len spor v osobnej rovine,“ skonštatoval. Myslí si však, že nech sa v koalícii stane čokoľvek, demokracia na Slovensku ohrozená nebude, keďže najdôležitejšie inštitúcie budú fungovať aj naďalej.

Namiesto zmieru rady

Igor Matovič sa ale nikam nechystá. Priestor na sociálnych sieťach využíva na protiútoky a svoju počiatočnú rétoriku zakopania vojnových sekier zmenil na výchovné rady pre Sulíka. „Rišo, odlož hračky a skús prstom do piesku 1000-krát napísať, Som už veľký, klamať sa nepatrí!‘ Verím, že pomôže,“ vyhlásil financmajster. Dodal, že necíti k ministrovi hospodárstva nenávisť, len mu ho je ľúto. Premiér Eduard Heger (OĽaNO), ako aj klub hnutia za Matovičom stoja, a teda všetko nasvedčuje tomu, že o štyri týždne bude musieť byť vymenovaná nová vláda.

Podľa poslanca Milana Vetráka (OĽaNO) chcú tri koaličné strany vládnuť ďalej a tá štvrtá rieši osobnú nenávisť. Priznáva však, že z hľadiska plnenia priorít Programového vyhlásenia vlády bola SaS poctivejším koaličným partnerom ako Sme rodina. „Ak sa však pozrieme na to, kto robil vláde opozíciu, tak to robila SaS dokonale a zo šiestich percent vystúpala na 14 percent,“ spresnil Vetrák. Čo sa týka rozdelenia ministerských stoličiek, mala by strana Za ľudí podľa neho mať nárok na rezort spravodlivosti. Dodal, že je otázne, či sa toho Juraj Šeliga chopí.

„Zostáva tam hospodárstvo, školstvo a zahraničné veci. Najťažšie bude nahradiť práve ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, pretože ostatné strany nemajú vo svojich radoch takých diplomatov,“ dodal Vetrák. Hoci minister financií Matovič dlhodobo otvorene kritizuje ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO), Vetrák si myslí, že hnutie nebude mať záujem vymieňať ministra zdravotníctva. „Budeme mať čo robiť s ostatnými rezortmi,“ priznal.

Podľa Vetráka by sa však dalo vládnuť aj bez SaS. Teda v prípade, že by v parlamente podporovali „dobré návrhy“, s ktorými už súhlasili. Poslanec OĽaNO nechcel jednoznačne odpovedať, či by si vedel predstaviť vládu s podporou extrémistov. „Nie sme v takejto situácii. Máme ešte mesiac na to, aby sme sa všetci štyria dohodli, vrátane SaS,“ vyhlásil v diskusii na TA3.

Predčasné voľby podľa Vetráka nedávajú veľký zmysel, poukazuje na zákonné lehoty. Ak by sa totiž aj v septembri na skoršom termíne dohodli, do úvahy by takéto voľby pripadali až o rok. Otázne tiež podľa neho je, či by prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu ministrov za SaS.

Údajný hlas rozumu

Po tom, čo z poslaneckého klubu OĽaNO odišiel Juraj Krúpa, otvorene nad odchodom uvažuje aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Ten by však na rozdiel od svojho kamaráta Krúpu chcel ísť do politického dôchodku. „Nikdy nebudem človek, ktorý by nebol lojálny, ale keď sa rozhodnem odísť z politiky, tak úplne. To sa môže stať zajtra, človek toho už má plné zuby. Reálne hovorím, úprimne, že zvažujem, čo ďalej,“ vyhlásil na festivale Atmosféra na otázky Denníka N minister.

„Pokiaľ vidím, že niektorí politickí lídri uprednostňujú stranícke alebo osobné priority pred prioritami tejto krajiny, tak sorry. Načo mám byť dvadsať hodín v robote, aby som riešil, či niekto odíde a neodíde a išiel prosiť Kuffu, či môžem pomôcť Ukrajine s ďalšou dodávkou zbraní, lebo tam zabíjajú ľudí?“ pýtal sa Naď.

Bittó Cigániková: To, čo politici rozdávajú, musel nieto zarobiť

Poslankyňa za SaS a predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková mieni, že pri Matovičovi sa strana Richarda Sulíka javí ako hlas rozumu, pretože bojuje za to, aby sa nerozhadzovali verejné financie. „To, čo politici rozdávajú, musel nieto zarobiť. To, čo niekto zarobí, tak obdobnú čiastku posiela vláde a my s tými peniazmi musíme hospodáriť tak, aby spoločnosť cítila výsledky. Som veľmi rada, že som v strane, v ktorej dokážeme chrániť nielen našich voličov, ale aj zdravý rozum a demokratické zásady spoločnosti,“ spresnila Bittó Cigániková.

Liberálka dodala, že sa ocitli v koalícii, kde nevedia presadiť svoje návrhy, pretože sa podľa nej trestá každý, kto je zo SaS. „Príkladom je minister školstva Branislav Gröhling, ktorý presadzoval zvýšenie platov učiteľov, no bolo mu odkázané, že sa to nedá, a zrazu Igor Matovič nájde riešenie.“ Podotkla, že takisto nevedia zabrániť prijatiu zákonov, ktoré nepodporujú. „Ak s niečím nesúhlasíme, tak si to schvália s fašistami. Berte koalíciu ako manželstvo z rozumu, kde sľúbite vernosť partnerovi, a ten ju sľúbi vám. Nemôže sa diať to, že presadzujete niečo, s čím ten druhý nesúhlasí, vymyká sa to akejkoľvek ďalšej spolupráci,“ ozrejmila. Tvrdí však, že so zostavovaním vlády bude mať OĽaNO vážny problém. „Mali by to zvážiť a som si istá, že to nebude ako dnes,“ uzavrela.

SaS si podľa nej vie prestaviť, že by aj po 1. septembri bola naďalej súčasťou koalície, ale len za podmienky dodržiavania pravidiel a zmluvy a bez útokov na vlastných partnerov. Nemennou požiadavkou je aj odchod Matoviča, „krok späť“ v tejto veci neurobia./agentury/

X X X

Konflikt záujmov regionálneho politika SaS Drába pripravil univerzitu o šestotisíc eur

Žilinská univerzita sa kurióznym spôsobom pripravila o možnosť čerpania dotácie za vyše 600-tisíc eur od Fondu na podporu športu.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Žilinská univerzita (UNIZA) sa v posledných rokoch pustila do modernizácie a rekonštrukcie svojich športovísk. Koncom júna tohto roka otvorila nový atletický 400-metrový štadión s ôsmimi dráhami.

Výstavbu atletického štadióna spolufinancovali univerzita a mesto Žilina v sume viac než dva milióny eur. K investícii prispel aj Slovenský atletický zväz čiastkou 400-tisíc eur. Univerzita okrem toho vybudovala vo vlastnej réžii ešte dve ďalšie multifunkčné ihriská.

Pred časom si zároveň podala žiadosť o grant od štátneho Fondu na podporu športu na ďalší projekt s názvom „Rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline“ v celkovej výške dotácie 625 514,36 eur. Ďalších 417-tisíc eur mala do projektu investovať z vlastných zdrojov.

Jej žiadosť o pridelenie financií však bola napokon fondom „vyradená v rámci formálnej kontroly“.

Dôvodom vyradenia žiadosti o dotáciu vo výške vyše 625 tisíc eur bol konflikt záujmov regionálneho politika zo žilinskej župy Miroslava Drába (SaS), ktorý súčasne sedí v Správnej rade Žilinskej univerzity v Žiline aj v Správnej rade Fondu na podporu športu.

Žiadosť vyradil konflikt záujmov

Jeho pôsobenie v štruktúrach oboch štátom zriadených inštitúciách spadajúcich pod rezort školstva je totiž v priamom rozpore s pravidlami pre udeľovanie dotácií na fonde. Univerzita tak prišla o možnosť získať grant, a tým o plánovanú investíciu do športovísk v celkovej výške vyše 1 milión eur.

„Situácia ma ľudsky naozaj mrzí. O podanej žiadosti univerzitou som nevedel. Na svoje pôsobenie v správnej rade univerzity som na fonde sám náhodne upozornil, čo napokon právnici vyhodnotili ako konflikt záujmov. Bolo to v čase, kedy by moje odstúpenie zo správnej rady univerzity už na vyradení žiadosti fondom nič nezmenilo,“ vysvetľuje pre Aktuality Miroslav Dráb.

Fond napokon v rámci formálnej kontroly vyradil dokopy 28 žiadostí v celkovej žiadanej sume 8,75 milióna eur. Vedenie Žilinskej univerzity v Žiline vo svojej odpovedi informáciu o zmarenej príležitosti na investíciu do svojich športovísk potvrdzuje:

„Člen Správnej rady Žilinskej univerzity v Žiline bol v čase podania výzvy vo funkcii člena najvyššieho a výkonného orgánu Fondu na podporu športu, čo je v rozpore s pravidlami pre udeľovanie financií z Fondu na podporu športu. Z tohto dôvodu bola žiadosť UNIZA na projekt ´Rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline‘ vyradená.“

Okrem Drába v správnej rade fondu sedí ešte ďalší zamestnanec univerzity Michal Varmus, ktorý je docentom na Fakulte riadenia a informatiky. V jeho prípade však o konflikt záujmov nešlo, pretože nie je v správnej rade univerzity.

V športe pôsobí dlhé roky

Fond na podporu športu kreovala vláda v závere roka 2019. Jeho cieľom je podpora a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športových reprezentácií Slovenska, ale aj športu pre všetkých a to i zdravotne znevýhodnených ľudí.

Najvyšším, výkonným a štatutárnym orgánom fondu je správna rada, jej členovia majú päťročný mandát. Dráb do nej nastúpil začiatkom júla 2020 po tom, čo sa funkcie jej člena vzdal Ján Riapoš – predseda Slovenského paralympijského výboru.

Paralympici na uvoľnené miesto navrhli Miroslava Drába. Ten bol v tom čase generálnym manažérom slovenského parahokejového tímu, s ktorým v novembri 2019 postúpil medzi najlepšiu osmičku sveta a od roku 2010 formoval reprezentačný výber aj z pozície hlavného trénera.

Dráb je okrem toho v súčasnosti členom Výkonného výboru Slovenského paralympijského výboru a asistentom trénera slovenského parahokejového tímu. Zároveň je od roku 2004 riaditeľom hokejového klubu MHK Dolný Kubín.

Ak by sa situácia opakovala, odstúpi

Do Správnej rady Žilinskej univerzity v Žiline Miroslav Dráb nastúpil vlani v prvej polovici roka. V jej štatúte sa píše, že „poslaním správnej rady je uplatňovanie a presadzovanie verejného záujmu v činnosti univerzity a to najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytovaných univerzite štátom“.

Obe funkcie v správnych radách, ktoré politik strany Richard Sulíka zastáva, sú nehonorované. Dráb teda za túto prácu nepoberá žiadne odmeny. Sám hovorí, že dlhé roky pôsobí v oblasti športu s cieľom pomáhať mu a nie škodiť.

„Ak by sa situácia mala v budúcnosti zopakovať, tak pred podaním ďalšej žiadosti univerzity o pridelenie dotácie od fondu sám odstúpim z jej správnej rady, aby to nedopadlo tak ako teraz. Mám informáciu, že sa pripravuje rekonštrukcia telocvične a univerzita sa chce uchádzať o peniaze z fondu,“ uzatvára Dráb, ktorý je okresným predsedom Slobody a Solidarity v Dolnom Kubíne, aktuality.sk

X X X

Pomáhať a chrániť? Bývalý šéf elitných kukláčov mal vyzdradiť policajné akcie mafii za pár stoviek eur

Expolicajt známy pod prezývkou Baki podľa vyšetrovateľa vyzradil piťovcom akciu na vydieračov aj zásah kvôli drogám. Za pár stoviek eur tak zrejme zmaril prácu svojich kolegov.

Na jar 2015 mali policajti z Národnej kriminálnej agentúry pripravenú veľkú akciu na vydieračov. Priamo pri čine chceli zadržať mužov z mafiánskej skupiny piťovcov. Všetko bolo nachystané. Vyšetrovateľ už mal aj požehnanie sudcu na nasadenie odposluchov a kamier.

Napokon však z toho nič nebolo. Akciu kolegov mal totiž mafii vyzradiť vtedajší zástupca šéfa elitných kukláčov NAKA Branislav Bakoš. Vyplýva to z obžalobného návrhu, ktorý si Aktuality.sk vyžiadali cez infozákon.

Policajt prezývaný Baki mal podľa prokurátora najprv iniciovať kaviarenské stretnutie s mužom, o ktorom predpokladal, že má kontakty na spomínaných vydieračov spomedzi piťovcov. Tomu potom porozprával, že má z prostredia policajného zboru informácie o pripravovanej zaisťovacej akcii.

Vypýtal si 1500 eur

Dotyčnému mal podľa výsledkov vyšetrovania policajnej inšpekcie priamo povedať: „Aby nechodili na stretnutie s poškodeným, pretože bude monitorované a dokumentované policajtmi NAKA PPZ, poškodený bude mať na sebe nahrávacie zariadenie, a po takomto zadokumentovaní skutku budú podozrivé osoby zo spáchania vyšetrovaného trestného činu zadržané.“

Za vyzradenie a prekazenie akcie svojich kolegov si mal vypýtať 1500 eur, ktoré na ďalšom stretnutí v kaviarni aj dostal. To však nebolo všetko. Pár mesiacov nato totiž NAKA chystala ďalší veľký zásah na piťovcov. Tentoraz malo ísť o drogovú trestnú činnosť a vyšetrovateľ mal už od súdu v rukách príkazy na domové prehliadky. Bakoš opäť neváhal a obrátil sa na svoj pôvodný kontakt.

Tomu opäť podľa prokurátora „odovzdal informáciu, že policajtmi NAKA PPZ je na najbližší vikend pripravovaná zaisťovacia akcia, počas ktorej majú byť zadržaní členovia zločineckej skupiny xxxx dopúšťajúci sa prevažne drogovej trestnej činnosti“. Akcia sa napokon presúvala, lebo na daný termín nebolo možné zabezpečiť dostatok policajtov. Aj túto informáciu však Bakoš piťovcom podľa vyšetrovateľa posunul.

Paušál od takáčovcov

Prípad je už na Špecializovanom trestnom súde, v septembri čaká niekdajšieho policajného funkcionára prvé pojednávanie. Prokurátor na neho podal obžalobu pre zločin prijímania úplatku a zneužívanie právomoci.

Expolicajta usvedčujú ľudia priamo z podsvetia. Policajná inšpekcia svoje vyšetrovanie odrazila od výpovede mužov zadržaných pri veľkej razii s názvom Gondola v roku 2016. Tí sa rozpomenuli aj na „Bakiho“, ktorý im mal nosiť informácie.

Dotyčný dlhoročný policajný funkcionár nemal kontakty len na piťovcov. V roku 2017 ho totiž zadržali pri veľkej akcii zameranej na ďalšiu zločineckú skupinu – tentoraz to boli takáčovci. Bakoš mal od nich dostávať mesačný paušál tisíc eur, aby na polícii postrážil ich záležitosti.

Neskôr kvôli práci pre takáčovcov policajti zadržali aj ďalšieho dlhoročného policajta a autora detektívok Václava Kincla. Prípad zločineckej skupiny je už na súde. Vyšetrovanie vo vzťahu k spomínaným dvom bývalým policajtom však pokračuje naďalej.

Pre Aktuality.sk to potvrdil hovorca polície Michal Slivka. „Naďalej prebieha vyšetrovanie vedené vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry, no bližšie informácie nie je možné uviesť.“, aktuality.sk

X X X

 Cesty SR ničia preťažené autá. Štát napriek tomu zrušil zmluvu s firmou, ktorá zabezpečovala váženie vozidiel

 Slovenská správa ciest sa rozhodla ukončiť zmluvu s košickou firmou Sloveko, ktorá už viac ako dve desiatky rokov zabezpečuje váženie nákladných vozidiel na našich cestách. Náhradu však za ňu momentálne nemá, a tak kontrolu na cestách robí len polícia, ktorá však nerobí dostatok vážení.

Necelá polovica ciest prvej triedy na Slovensku je v nevyhovujúcom, prípadne havarijnom stave. Hlavnými dôvodmi, prečo motoristi musia jazdiť po zlých cestách, sú zanedbaná údržba a preťažené autá.

Preto najnovšie kroky Slovenskej správy ciest (SSC), pod ktorú patria komunikácie prvej triedy, vyznievajú zvláštne. Štátny správca sa totiž rozhodol ukončiť zmluvu, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou Sloveko.

Táto firma už viac ako dve desiatky rokov vykonáva úradné merania hmotnosti a nápravových tlakov vozidiel nielen na bežných cestách, ale aj na rýchlostných komunikáciách, diaľniciach či hraničných priechodoch na Slovensku.

Spoločnosť Sloveko dostala poštou oznámenie o odstúpení od zmluvy 30. mája s tým, že spolupráca medzi touto firmou a SSC sa končí 31. mája.

Od začiatku júna tak na slovenských cestách prvej triedy výrazne poklesla kontrola preťažených áut. A práve tieto vozidlá vo veľkom ničia naše vozovky, často bez akejkoľvek pokuty.

Nárast počtu preťažených áut

Odstúpenie od zmluvy potvrdilo aj samotné vedenie SSC. Konktétne dôvody však neuviedlo. Na našu otázku, prečo štátny správca ukončil kontrakt s doterajším vykonávateľom váženia, odpovedali neurčito: „§ 345 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.“

Viac detailov k svojmu rozhodnutiu SSC neuviedla. Jej hovorca Martin Guzi ďalej povedal, že komunikácie pod ich správou sú napriek ukončeniu zmluvy stále monitorované a nehrozí nárast počtu preťažených nákladných áut.

„Slovenská správa ciest naďalej zabezpečuje váženie na cestách I. triedy v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru SR,“ odkázal Guzi. S rozhodnutím správcu nemá problém ani ministerstvo dopravy.

„Postup SSC je v súlade so zákonom. Neobávame sa, že by tento krok spôsobil, že by nákladné vozidlá vo zvýšenej miere jazdili preťažené. SSC totiž naďalej zabezpečuje ich váženie na cestách I. triedy v spolupráci s Policajným zborom Slovenskej republiky. Zároveň spoločne prijali opatrenia, aby nedochádzalo k zneužitiu situácie,“ odkázal Martin Petro z odboru komunikácie rezortu dopravy.

Aké kroky prijali kompetentné orgány, však už nešpecifikovali.

 Polícia nestíha všetko

Faktom je, že váženie na cestách popri spoločnosti Sloveko zabezpečovala a aj naďalej zabezpečuje polícia. Avšak výpadok kontrol váženia tejto firmy nijako nenahradila.

Ako uviedla hovorkyňa Policajného prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová, od SSC nedostali požiadavku na zvýšenie počtu vážení nákladných automobilov. Preto dopravní policajti robia iba štandardné kontroly ako doteraz.

Podľa konateľa spoločnosti Sloveko Mikuláša Pivarníka urobila spoločnosť v tomto roku každý mesiac v súčinnosti s policajným zborom viac ako dvetisíc kontrol na cestách v správe SSC.

„Takto spôsobené škody, ktoré bude musieť SSC v budúcnosti opravovať, veľmi rýchlo prevýšia náklady na kontrolu váženia,“ priblížil Pivarník.

Pri svojich slovách vychádza z odborných prepočtov, ako aj údajov z minulosti. Kým pred desiatimi rokmi takmer každé tretie vozidlo pri kontrolách porušovalo povolené limity celkovej hmotnosti a nápravových tlakov, v súčasnosti, keď ešte zabezpečovali meranie hmotnosti vozidiel, to boli zhruba len dve percentá.

Veľké škody na cestách

Odborníci upozorňujú, že aj mierne prekročenie povolených limitov hmotnosti nákladných áut výrazne poškodzuje vozovky. Už 10-percentné prekročenie povoleného limitu zaťaženosti v rámci bežnej prevádzky poškodzuje povrch cesty o 30 až 50 percent. Tým sa skracuje životnosť komunikácie o 1,5 roka.

Podľa dopravného analytika Dalibora Trebichalského je prekračovanie hmotnostných limitov jeden z hlavných dôvodov zlého stavu našich ciest. Celkový systém kontroly považuje za nedostatočný a nedotiahnutý do konca.

Odborník upozorňuje, že štát by sa mal zamerať na oveľa väčšiu kontrolu nielen na cestách a hraničných priechodoch, ale aj pri samotných nakládkach automobilov. Navyše by sa mali vyriešiť výnosy z pokút, ktoré by mali smerovať priamo správcom ciest a nie do štátneho rozpočtu, z ktorého následne putujú na úplne iné účely.

 Pivarník okrem iného poukázal aj na skutočnosť, že polícia postupuje pri kontrole hmotnosti vozidiel podľa zákona o cestnej premávke, kde je maximálny postih 800 eur. SSC spolu so Slovekom mohli nečestných dopravcov riešiť v správnom konaní. V týchto prípadoch sa správny poplatok odvíja od percenta prekročenia maximálneho hmotnostného limitu a postih dopravcu sa môže vyšplhať až na osemtisíc eur.

„Takéto vysoké sankcie zodpovedajú spôsobenej škode na cestnej infraštruktúre a oveľa skôr odradia dopravcov od porušovania zákonov,“ myslí si Pivarník.

V neposlednom rade konateľ spoločnosti, s ktorou SSC rozviazala spoluprácu, poukázal na postup štátneho správcu pri odstúpeni od zmluvy.

„SSC mala požiadavky nad rámec uzatvorenej zmluvy a začala zasielať listy obsahujúce tvrdenia o porušení zmluvy. Na reakciu pritom poskytla doslova šibeničné termíny, ktoré boli niekedy len o trvaní niekoľkých hodín,“ priblížil konateľ firmy Sloveko.

Ako ďalej uviedol, SSC od marca tohto roka požadovala, aby jeho spoločnosť v prehľadoch meraní uvádzala nielen merania podľa cestného zákona, ale aj podľa zákona o cestnej premávke.

„Stalo sa tak napriek tomu, že jediný subjekt, ktorý môže vykonávať meranie podľa zákona o cestnej premávke, je Policajný zbor SR. Celé toto konanie vrátane odstúpenie od zmluvy považujem za šikanózne,“ dodal Pivarník.

Spoločnosť Sloveko sa preto obrátila na súd, ktorý bude musieť rozhodnúť, či SSC pri ukončení spolupráce neporušila zákon, aktuality.sk

X X X

Novinárka či špiónka? Kosovčania zadržali Rusku Aslamovovú

 Kosovo zadržalo na hraniciach ruskú novinárku Darju Aslamovovú, ktorú podozrieva zo špionáže. V noci na nedeľu to oznámilo kosovské ministerstvo vnútra, informovala agentúra Reuters.

 „Viacero krajín preukázalo, že (Aslamovová) je zapojená do špionáže pre ruskú spravodajskú službu a vydáva sa za novinárku,“ uviedol vo vyhlásení kosovský minister vnútra Xhelal Sfečla, ktorý vo svojom profile na Facebooku uverejnil fotografie Aslamovovej s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a sýrskym prezidentom Bašárom Asadom.

Agentúra Reuters upozorňuje, že Sfečlove tvrdenia sa jej nateraz nepodarilo nezávisle overiť. Uvádza tiež, že Rusko je hlavným spojencom Srbska a rovnako ako Belehrad neuznáva nezávislosť Kosova.

Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008. Väčšina členských štátov EÚ ju uznala, avšak Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko tak doteraz neurobili. Rozhovory medzi Kosovom a Srbskom pod záštitou Európskej únie, ktoré sa začali v roku 2011, zatiaľ neviedli k normalizácii vzťahov.

Najnovšiu eskaláciu napätia medzi Belehradom a Prištinou vyvolalo v uplynulých týždňoch opatrenie, podľa ktorého si mali ľudia so srbskými dokumentami pri vstupe na kosovské územie vymeniť doklady za dočasné. Situácia sa vyostrila v predvečer platnosti nariadenia, keď miestni Srbi začali na protest blokovať cesty a stavať barikády. Pod tlakom západných mocností a najmä USA, sa vláda v Prištine rozhodla odložiť nadobudnutie platnosti nových pravidiel o dokladoch na hraniciach so Srbskom do 1. septembra./agentury/

X X X

Chorvátski hasiči bojujú s lesným požiarom na Hvare, vyžiadal si už jednu obeť

Desiatky chorvátskych hasičov sa aj s pomocou hasiacich lietadiel pokúšajú dostať pod kontrolu lesný požiar, ktorý vypukol v nedeľu popoludní na ostrove Hvar a vyžiadal si aj jeden život. S odvolaním sa na správy chorvátskych médií o tom informuje agentúra Reuters.

 Požiar krátko ohrozoval obytné oblasti v blízkosti mesta Stari Grad. Jeden muž prišiel o život, keď sa snažil, aby plamene nezachvátili jeho majetok. Chorvátska polícia uviedla, že presnú príčinu jeho smrti vyšetruje, informuje agentúra HINA.

Veliteľ miestneho hasičského zboru Ivan Kovačevič uviedol, že požiar už neohrozuje domy, avšak naďalej horí v hustom borovicovom lese. „Situácia na mieste je momentálne dobrá,“ povedal agentúre HINA. Dodal, že na mieste zasahuje 55 hasičov, 15 hasiacich áut, tri hasiace lietadlá typu Canadairs a dve lietadlá typu Air Tractors.

Za posledný mesiac zachvátilo chorvátske pobrežie Jadranského mora viacero lesných požiarov. Došlo k tomu v čase silných horúčav, ktoré postihli väčšinu európskych krajín./agentury/

X X X

Agentúra Moody’s zhoršila výhľad slovenského ratingu A2 na negatívny

 Medzinárodná ratingová agentúra Moody’s potvrdila v piatok rating Slovenska na úrovni A2, zhoršila však jeho výhľad zo stabilného na negatívny. Dôvodom je najmä vysoká energetická závislosť od Ruska. Analytici však zároveň pozitívne vnímajú snahu Slovenska tento stav zmeniť, informovalo Ministerstvo financií (MF) SR.

Práve nepredvídateľná situácia najmä pri dodávkach plynu z Ruska je podľa agentúry najväčšou hrozbou pre slovenskú ekonomiku. Slovensko okrem plynu a ropy dováža z Ruska aj ďalšie energetické suroviny. Výsledkom je, že ruský dovoz tvoril v roku 2020 až 57 % nášho energetického mixu, čo je výrazne nad európskym priemerom 24,4 %.

Slovenskú ekonomiku navyše výrazne ťahá výrobný sektor, ktorý tvorí 22,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je tiež viac ako priemer eurozóny. Ratingová agentúra očakáva, že reálny HDP Slovenska v tomto roku vzrastie o 1 % a na budúci rok o 1,3 %.

„Pre naše verejné financie sú tak rizikom energetická kríza a s ňou spojené nižšie príjmy, vyššie výdavky a následné možné zvyšovanie dlhu. Agentúra pripomína aj štrukturálne problémy, ako je napríklad starnutie obyvateľstva,“ priblížil rezort financií.

Zároveň vyzdvihol, že analytici Moody’s vo svojej správe hodnotia aj pozitívne kroky Slovenska. Ide najmä o úsilie o diverzifikáciu zdrojov energie a adekvátnu prípravu pred zimnou sezónou. Tiež vnímajú solídnu ekonomickú silu s vysokou úrovňou HDP na obyvateľa a reformné úsilie v súvislosti s plánom obnovy.

„To, čo by mohlo upraviť výhľad naspäť na stabilný, je zmiernenie napätia pri téme dodávok energií, alebo úspešná a najmä čo najrýchlejšia trvalo znížená energetická závislosť od Ruska,“ dodalo ministerstvo./agentury/

X X X

Nemecký konzul v Brazílii podozrivý zo zabitia manžela

Brazílska polícia zatkla nemeckého konzula, ktorý je podozrivý zo zabitia svojho manžela a následného pokusu tento čin utajiť. S odvolaním sa na nedeľné vyjadrenie polície o tom informuje agentúra AFP.

Smrteľné poranenie hlavy

Nemecký konzul Uwe Herbert Hahn úradom nahlásil, že jeho manželovi, Belgičanovi Walterovi Henrimu Maximilienovi Biotovi, prišlo v piatok večer zle, spadol a utrpel smrteľné poranenie hlavy.

Polícia však po obhliadke tela aj bytu dvojice v Ipaneme, luxusnej štvrti Ria de Janeira, skonštatovala, že nebožtíka ktosi veľmi zbil.

„Verzia vývoja udalostí, podľa ktorej obeť spadla, ktorú poskytol konzul, je nezlučiteľná so závermi forenznej správy,“ uviedla Camila Lourencová z miestnej polície v príspevkoch zverejnených na sociálnych sieťach.

Početné modriny

Na tele obete, vrátane jej trupu, objavili experti početné modriny, ktoré policajtka označila za zranenia, aké mohli byť spôsobené dupaním, a tiež lézie, ktoré zase mohol zapríčiniť valcovitý nástroj.

Polícia na Instagrame zverejnila tiež zábery zachytávajúce krvavé škvrny na podlahe a nábytku v byte dvojice.

Brazílske médiá informovali, že Hahn nebude mať vzhľadom na povahu tohto zločinu pri vyšetrovaní diplomatickú imunitu. Polícia však dosiaľ túto správu nepotvrdila.

Zhruba 20 rokov manželstva

Miestne médiá tiež uviedli, že Hahn, ktorý bol s Biotom približne 20 rokov v manželskom zväzku, sa pokúsil ešte pred príchodom polície miesto činu upratať. Následne vraj policajtom povedal, že jeho manžel veľa pil a vzal si tabletky na spanie. Biot by mal podľa fotografie jeho občianskeho preukazu, ktorý zverejnili brazílske médiá, o týždeň 53. narodeniny.

Nemecké veľvyslanectvo dosiaľ správu nekomentovalo. Zdroj z nemeckého ministerstva zahraničných vecí, na ktorý sa odvoláva AFP, však v nedeľu uviedol, že nemecké veľvyslanectvo aj konzulát pri vyšetrovaní tohto prípadu úzko spolupracujú s brazílskymi orgánmi, aktuality.sk

X X X

Ľudia zháňajú drevo ako o život. Ide zima, jeho cena vystrelila a v skladoch niet.

 Palivové drevo a štiepka sa po stále dražejúcom plyne, okolo dodávok ktorého vládne neistota, stávajú energetickou poistkou číslo jeden.

  Ako zdroj tepla si palivové drevo chcú poistiť teplárne vybavené vhodnými spaľovacími zariadeniami a enormne stúpol dopyt po dreve aj zo strany domácností. Niektorí ľudia sa začínajú správať panicky. Dožadujú sa množstiev, ktoré im umožnia prežiť nielen najbližšiu, ale aj ďalšie dve-tri zimy. Za kubík dreva sa platí už o sto i viac percent viac ako pred rokom.

 Čím bližšie k zime, tým väčšia je nervozita na trhu s drevom. Nielen preto, že dražie, ale v skladoch ho jednoducho niet. Dva kľúčové rezorty, ktoré spravujú lesy – pôdohospodárstvo a životná ochrana – sa medzitým zaoberajú viac výmenou rôznych názorových stanovísk na budúcnosť lesov ako praktickým riešením zhoršujúcej sa situácie výrobcov tepla a obyvateľstva. Je to príznačné pre dobu, keď vláda rozhádanej koalície bojuje o svoje prežitie, lenže o prežitie a o cenu zaň ide aj obyvateľstvu Slovenska.

Začiatkom minulého týždňa oznámil Slovenský zväz výrobcov tepla, že na nasledujúcu vykurovaciu sezónu sú ohrozené bezpečné dodávky tepla, kde je palivom domáci produkt. „Upozorňujeme, že do dnešného dňa (správa vyšla pred týždňom) sa neprijali žiadne opatrenia na ochranu slovenského dreva, ktoré sú na rozdiel od plynu v rukách vlády, a situácia na trhu s drevom a biomasou sa stáva neúnosná.“

 Teplári poukázali na to, že prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania (CZT) sa dnes zásobuje 1,8 milióna obyvateľov Slovenska a 20 percent tepla sa vyrába z biomasy. Mnohé výrobné zariadenia na báze biomasy nemajú možnosť zameniť palivo za iné (uhlie, plyn) a v prípade nedostatku biomasy bude ohrozená výroba a bezpečná dodávka tepla pre obyvateľstvo počas nasledujúcej vykurovacej sezóny. Ohrozená je podľa informácií získavaných od dodávateľov biomasy preto, lebo zo Slovenska sa má vyvážať drevo a štiepka do zahraničia, a to aj do krajín, kde vývoz svojho dreva už stopli. Cena štiepky na trhu vzrástla od 4. kvartálu 2021 o vyše 100 percent a dostupnosť podľa teplárov je kritická.

Každý hudie inú pesničku

Ako sa vlastne veci majú? Situácia je dosť neprehľadná, každý zainteresovaný do kauzy palivové drevo tvrdí niečo iné. Rezort pôdohospodárstva odmietol správy o rastúcom vývoze. Ten sa, naopak, podľa colných štatistík v priebehu prvého polroka 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška znížil. Na porovnanie, vlani sa vyviezlo 220-tisíc ton palivového dreva a sortimentov na energetické využitie, kým do 30. júna tohto roku o 50-tisíc ton menej. Vývoz sa teda podľa dát Finančnej správy znížil. Samotné Lesy SR drevnú hmotu vhodnú na vykurovanie do zahraničia nevyvážajú. Štátny podnik nevyrába ani drevnú štiepku.

 Slovensko podľa Vlčanovho rezortu nemôže presadiť zákaz vývozu dreva, hoci aj palivového, už aj s ohľadom na to, že ako člen Európskej únie musí rešpektovať voľný pohyb tovarov medzi členskými krajinami. Ministerstvo pôdohospodárstva vo svojom stanovisku zdôraznilo, že palivové drevo a drevo na energetické účely tvorí len časť ťažby surového dreva – približne do 7,5 percenta z objemu ťažby. V poslednom období pritom klesá ťažba surového dreva aj v dôsledku obmedzení ochrany prírody a zvyšovania bezzásahových území v rámci transformácie národných parkov.

Najdôležitejšia je však poznámka rezortu pôdohospodárstva, že pri súčasnom vysokom dopyte po palivovom dreve a na druhej strane zvyšujúcich sa obmedzeniach zo strany rezortu životného prostredia a Štátnej ochrany prírody je reálne, že bude výrazný nedostatok palivového dreva.

 Pravda požiadala o stanovisko aj ministerstvo životného prostredia. To sa do uzávierky tohto článku nevyjadrilo. Z predchádzajúcich medializovaných stanovísk napríklad v Denníku E však vyplýva, že minister životného prostredia Ján Budaj je za reguláciu vývozu dreva. Možnosti lesov, ktoré spravuje ministerstvo životného prostredia, sú však obmedzené, keďže tvoria len 2,5 percenta z plochy všetkých lesov na Slovensku (49-tisíc hektárov). Na porovnanie, štátny podnik Lesy SR obhospodaruje lesné porasty na výmere milión hektárov lesov.

Vanko: Urbáre nevyvážajú

K dispozícii je, pravda, ešte jeden milión hektárov lesov, ktoré patria neštátnym vlastníkom – rôznym pozemkovým spoločenstvám, ako sú urbariáty či komposesoráty, lesy spravujú aj mestá a obce či cirkev. Ako tie vnímajú dianie na trhu s drevom a čo robia pre zásobovanie obyvateľstva palivom? „Neviem o tom, že by niektorý zo slovenských urbárov drevo vyvážal. To nepripadá do úvahy, nedovolili by to samosprávne orgány pozemkových spoločenstiev, pretože by s takouto požiadavkou neobstáli pred vlastnými členmi, ktorí potrebujú palivové drevo,“ povedal Juraj Vanko. Je predsedom urbára v Ilave a súčasne predsedom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Výzvy predstaviteľov rezortu životného prostredia, aby urbáre pozastavili vývoz dreva, označil Vanko za nezmysly.

 Pokiaľ ide o ceny, sú to práve pozemkové spoločenstvá, známe ako urbáre, ktoré podľa Vanku držia ceny na prijateľnej úrovni. Tie sa v súčasnosti šplhajú už k 70 až 80 eurám za kubík palivového dreva (buk, dub, javor, hrab), ale napríklad urbár v Ilave predáva palivo z listnatého dreva kubík po 45 eur. „Cenu schválilo valné zhromaždenie členov spoločenstva a je pre urbár záväzná,“ povedal Juraj Vanko.

Nekonečne dlhé poradovníky

Za pomerne dobrú cenu sa dá kúpiť tvrdé listnaté drevo, pravda, ak ho vôbec majú v dostatočnom množstve, v závodoch štátneho podniku Lesy SR. Aj tam zdraželo. Kým vlani sa predával kubík po 45 až 50 eur, tohto roku stojí to isté množstvo od 50 do 62,50 eura. Najlacnejšie ho predávajú lesné závody na východnom Slovensku, najdrahšie na Považí. Otázka však nie je, koľko záujemcovia za drevo zaplatia, ale či ho vôbec ešte dostanú kúpiť.

Zo stanoviska Lesov SR, ktoré poslali denníku Pravda, vyplýva, že očakávajú znížený objem výroby dreva oproti roku 2021 kvôli prechodu správy časti území pod ministerstvo životného prostredia. Dovedna spracujú 3,5 milióna kubíkov dreva, z čoho bude 147-tisíc kubíkov palivového dreva. To, či postačí pre všetkých záujemcov, je otázne.

Na niektorých expedičných skladoch sú dlhé poradovníky, naplnené až do konca roka. Ľudia pritom, ako uviedla hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová, chcú nakúpiť drevo nielen na túto, ale aj na budúce dve-tri zimy. To najlepšie hovorí o nálade obyvateľstva, ktoré verí len fúre dreva uskladnenej vo vlastnom dvore.

Ako sa dostať zo slepej uličky? Podľa jedného z manažérov štátneho podniku Lesy SR štát im môže nariadiť, aby ako palivové drevo predávali aj nejaké iné sortimenty, ktoré by išli za normálnych okolností na iné ako energetické použitie. „Je tu však otázka, z čoho vykryť stratu, ktorá z titulu zmeny použitia týchto sortimentov dreva vznikne. Výrobu palivového dreva môžeme pokryť len z toho, čo ťažíme. Túto otázku musí rozhodnúť vláda,“ povedal Pravde zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.

Dva milióny kalamity. Zhorí či zhnije?

Kde vziať drevo, po ktorom je taký enormný dopyt? Má sa nám váľať pod nohami v našich lesoch poznačených ťažkými kalamitami, pýta sa Igor Viszlai, hovorca Národného lesníckeho centra. V nedávno vydanej v tlačovej správe Kde by malo zhorieť drevo (4. augusta 2022) upozornil, že v slovenských lesoch, ako dôsledok nespracovania kalamity za posledných desať rokov ležia dva milióny kubických metrov dreva, ktoré by v čase energetickej krízy a nedostatku palivového dreva mohli krajine pomôcť. Oné dva milióny ležia a schnú v lese, môžu z nich vzbĺknuť požiare.

 Viszlai súhlasí s ochranármi, že tzv. mŕtve drevo ponechané v poraste vytvára vhodné podmienky na rozvoj biodiverzity. „Je však rozdiel ponechať pár stromov v poraste pre rozvoj biodiverzity, a ponechať v ňom rozsiahle plochy zasiahnuté vetrom či podkôrnym hmyzom,“ tvrdí lesník Igor Viszlai. Poznamenáva, že Slovensko je na prvom mieste v Európe v množstve ponechaného mŕtveho dreva na hektár lesa. A to pri vykonávaní bežného hospodárenia v lese.

V lesoch tak podľa Viszlaia zostáva nevyužitá, trvalo obnoviteľná, ekologická surovina, ktorá by mohla byť efektívne využitá v prospech spoločnosti. Pri súčasnom dopyte po palivovom dreve a na druhej strane pri zvyšujúcich sa obmedzeniach zo strany Ministerstva životného prostredia SR a Štátnej ochrany prírody SR je podľa Viszlaia reálne, že bude nedostatok palivového dreva. Obrovské množstvo kalamitného dreva hrozí požiarom, aký už vyše dvoch týždňov likvidujú v Českom Švajčiarsku.

Otázky, ktoré položil Igor Viszlai, nie sú filozofické, ale rýdzo praktické. Štátny aparát v lete pracuje v dovolenkovom tempe, ale nedávno vznikla na pôde ministerstva hospodárstva medzirezortná komisia, ktorá by mala posúdiť využitie dreva ako zdroja energie. Juraj Vanko z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska oceňuje jej vznik, ale nalieha, aby štát – vláda konečne v záujme svojich obyvateľov začala konať. Zima sa v podhorí ohlási prikurovaním už v septembri./agentury/

X X X

Minister obrany Naď uvažuje o odchode z politiky

 Minister obrany Jaroslav Naď uvažuje o odchode z politiky, povedal to v diskusii Denníka N na festivale Atmosféra s tým, že je z nej znechutený. „Oznámil som Igorovi aj Edovi Hegerovi, že zvažujem čo ďalej,“ uviedol.

 „Nikdy nebudem človek, ktorý by nebol lojálny, ale keď sa rozhodnem odísť z politiky, tak úplne. To sa môže stať zajtra, človek toho už má plné zuby. Reálne hovorím, úprimne, že zvažujem, čo ďalej,“ dodal v rozhovore minister za OĽaNO.

„Pokiaľ vidím, že niektorí politickí lídri uprednostňujú stranícke alebo osobné priority pred prioritami tejto krajiny, tak sorry. Načo mám byť dvadsať hodín v robote, aby som riešil, či niekto odíde a neodíde a išiel prosiť Kuffu, či môžem pomôcť Ukrajine s ďalšou dodávkou zbraní, lebo tam zabíjajú ľudí?“ pýtal sa Naď./agentury/

X X X

Sulík odmieta, že by rokoval s poslancom Sujom

 Líder SaS Richard Sulík odmieta, že by rokoval s nezaradeným poslancom Národnej rady (NR) SR Miroslavom Sujom. Reaguje tak na informácie, ktoré sa objavili na sociálnej sieti. Tvrdenia označil za klamstvá. Konštatuje to v stanovisku, ktoré TASR poskytol hovorca SaS Ondrej Šprlák.

 „Snaha o legitimizovanie kšeftov s fašistami najnovšie vyústila do absurdného klamstva, ktoré sa šíri na internete. A to, že som rokoval so Sujom. Toto dôrazne odmietam,“ zdôraznil Sulík.

  Pripomenul, že nie on upravoval zákon na podnet z ĽSNS. Rovnako tiež podľa jeho vyjadrení nesedel hodiny s poslancom Martinom Beluským, aby s ním dohadoval podporu „nejakého nedomysleného nápadu“. Odkázal, že podľa neho nie je rozdiel medzi „dobrým a zlým fašistom“./agentury/

X X X

Schranz skóroval aj v lige, prvú výhru má aj Sparta s duom Slovákov

Slovenský futbalista Ivan Schranz prispel v nedeľu jedným gólom k víťazstvu Slavie Praha v dueli 2. kola českej ligy doma nad Zlínom 4.

Pre Slaviu to bolo po prehre v Hradci prvé víťazstvo v novom ročníku najvyššej súťaže.

Schranz prišiel na ihrisko v 66. minúte za stavu 2:1 a v 85. minúte tretím zásahom poistil vedenie domácich, keď z prvej poslal do siete loptu po centri Václava Jurečku.

Za „zošívaných“ skóroval aj vo štvrtkovom zápase 3. predkola Európskej konferenčnej ligy s Panathinaikosom Atény (2:0).

Aj hráči Sparty Praha si v druhom kole pripísali na konto prvé tri body. V zostave so slovenským brankárom Dominikom Holecom a kapitánom Dávidom Hanckom vyhrali na ihrisku Dynama České Budějovice 2:0./agentury/

X X X

Železnica v Košiciach pomáha nezamestnaným, vypraviť vlak môžu aj návštevníci

 Na detskej železnici v Košiciach nájdete unikátnu trať s úzkym rozchodom i parnú lokomotívu, ktorej patrí európske prvenstvo.

V 50. rokoch ju vybudovali slovenskí železničiari po vzore sovietských mládežníckych železníc a pomenovali ju Pionierska železnica. Dnes na nej vďaka iniciatíve skupiny nadšencov premáva najstaršia funkčná parná lokomotíva v Európe. Detská železnica v Košiciach funguje už 67 rokov.

Návštevníci majú možnosť zviezť sa na autentických historických vozňoch po trati s unikátnym rozchodom jeden meter.

Múzeum, ktoré pred pandémiou ročne prilákalo 50-tisíc návštevníkov, pomáha aj ľuďom zo znevýhodneného prostredia. V spolupráci s úradmi poskytli zamestnanie niekoľkým občanom, ktorí sa vďaka prvotnej skúsenosti neskôr začlenili do profesijného života.

Pomoc nezamestnaným

Košická detská železnica sa nachádza na severe mesta v časti Čermeľ. Rovnako sa volá aj stanica, odkiaľ historické vozne vypravujú do stanice Alpinka a naspäť. V horúci letný deň stretávame na Čermeli riaditeľa muzeálnej železnice Ľubomíra Lehotského, ktorý tu začínal pred takmer 20 rokmi ako dobrovoľník.

Aj dnes je podľa neho železnica veľkým lákadlom pre turistov a o dobrovoľníkov nemajú núdzu. Okrem nich a riadnych zamestnancov historická železnička spolupracovala aj na špeciálnych projektoch, vďaka ktorým dostalo pracovné príležitosti niekoľko ľudí zo znevýhodneného prostredia.

„Vytvárať neziskové pracovné miesta je náročné, no úrad práce nám pomohol. Boli u nás niekoľko mesiacov. Niektorí z nich sem už predtým chodili ako dobrovoľníci. Ukazuje sa, že viacerí od nás odišli obohatení o skúsenosti a s pracovnými návykmi,“ vysvetľuje Ľubomír Lehotský s tým, že šlo o ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo aj s istou miernou psychosomatickou diagnózou.

V súčasnosti majú dvoch zamestnancov s podporou úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Jeden pomáha skôr s terénnymi úpravami, zbieraním dreva, drobnými opravami, druhý pracuje na projektovom oddelení.

„Vyžaduje si to obrovskú pozornosť a starostlivosť. No vidíme, že tí ľudia našli svoj svet, uplatnenie a tešia sa z úspechov,“ doplnil riaditeľ.

 Európsky unikát

Na trati stoja dva historické vozne, my čakáme, kým príde ďalší. Popri tom sa dozvedáme, že v Košiciach sa nachádza najstaršia funkčná úzkorozchodná lokomotíva v Európe. Katka, ako ju volajú, bola vyrobená v roku 1884 v nemeckom Erfurte pre uhorské dráhy. Premávala na Spiši – z Gelnice do Smolníckej huty, neskôr na trati z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice.

Lokomotíva fungovala do 60. rokov minulého storočia, kým ju neodstavili. V depe v Spišskej Novej Vsi ju následne používali ako vykurovací kotol, neskôr tam bola vystavená. Vďaka skupine nadšencov sa ju podarilo zachrániť a dopraviť do Košíc.

Rovnako ako Katka, aj trať v Košiciach má unikátny rozchod 1000 milimetrov, ktorý dnes na Slovensku nájdete už len na Čermeli, v Bratislave na električkovej trati a v Tatrách na Tatranskej elektrickej železnici, zubačke či pozemnej lanovke.

História trate Košickej detskej železnice sa začala písať v roku 1955. Ako Pionierska železnica sa stala prvou rekreačnou železnicou v Československu s funkciou prímestskej dopravy. Výstavba trvala približne rok a financovalo ju ministerstvo dopravy. Po vzore iných železníc v Sovietskom zväze slúžila aj na výchovu a motiváciu mládeže a tiež na šírenie komunistickej ideológie.

Rovnaké železnice postupne vznikli aj v iných mestách Československa, zachovaná dodnes zostala iba košická. Po Nežnej revolúcii a rozdelení Československých dráh sa o trať starali tri subjekty: Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko a Dopravný podnik mesta Košice.

„V Košiciach kedysi jazdili unikátne lokomotívy radu U 35. V rámci modernizácie v 60. rokoch sa však v socializme držali toho, že chcú ukázať pokrok, a tak tie parné nahradili dieselovými lokomotívami. Do Technického múzea v Košiciach sa, žiaľ, nedostala žiadna z nich. Boli nádherné a unikátne, dnes by mali nevyčísliteľnú hodnotu,“ hovorí Lehotský.

Lokomotíva Katka, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, začala v Košiciach premáva

Dreziný ovál

Múzeum okrem vzácnej lokomotívy vlastní aj ďalšie h odnotné vozidlá. Tie najstaršie – pôvodné – odkúpili od Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá kedysi de                        tskú železnicu prevádzkovala, a ďalšie získali za pomoci financií z projektov či vlastných zdrojov zo švajčiarskych, rumunských, poľských či českých železničiek. Vďaka spolupráci s mestom, ktoré získalo do vlastníctva trať, si ju teraz prenajímajú za jedno euro. Opravy a finančne náročnú údržbu si však muzeálna železnica hradí zo svojho.

„Sme živé múzeum, naše atrakcie udržiavame funkčné, i keď máme aj nejaké vystavené exponáty,“ vysvetľuje riaditeľ múzea. Do zbierky patria aj vozidlá s normálnym rozchodom, ktoré jazdia cez víkendy, avšak už na normálne rozchodnej trati ako turistické vlaky po Prešovskom a Košickom kraji.

Iba nedávno sa im v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom podarilo vytvoriť atrakciu, ktorá nemá na Slovensku obdobu – 300 metrov dlhý drezinový ovál. Na ekologických cyklodrezinách alebo pákových drezinách na ľudský pohon sa môžu návštevníci bezpečne previezť a zažiť tak jazdu po koľajniciach vďaka vlastnej sile. Atrakcia sa nachádza v stanici Alpinka.

Návštevníci si môžu na vlastnej koži vyskúšať vypraviť vlak a pomáhať s riadením železničnej dopravy. Dobrovoľníkov do prevádzky zapájajú aj ako výpravcov, sprievodcov, hlásateľov v staničnom rozhlase či výhybkárov. Ako potvrdzuje aj riaditeľ železničky Ľubomír Lehotský, dobrovoľníci tvoria podstatnú časť celej organizácie a prevádzku by bez nich zvládli len ťažko.

 Zdražovanie je problém

Tak ako všade, aj na košickej železnici rozpočet zaťažujú rastúce ceny energií a palív, a to najmä uhlia a nafty. Múzeum zatiaľ podľa riaditeľa čerpá zo zásob, ktoré nakúpilo pred zdražovaní. Čo bude potom, nie je jasné.

„Vlak, ktorý pôjde dnes, minie na jazdu do stanice Alpinka a späť približne 30 litrov nafty,“ ozrejmuje nám, akú spotrebu majú dieselové rušne. Tie premávajú cez pracovný týždeň, cez víkendy jazdí aj parná lokomotíva Krutwig. Na Katke sa toto leto dokončujú posledné práce po generálnej oprave kotla.

Jednosmerná jazda po 3,9 kilometra dlhej trati trvá približne 25 minút.

Železnica je otvorená celoročne, najhustejší grafikon má práve v letných mesiacoch. Okrem klasických jázd organizuje múzeum aj množstvo podujatí určených pre rodiny s deťmi i nadšencov koľajovej dopravy.

Kúsok od železnice sa nachádza rekreačné stredisko Alpinka a Bankov, kde sa začínajú mnohé turistické a lyžiarske bežecké trasy.

Turisti to majú na skok aj do centra Košíc. V metropole východu nájdu historické centrum s najrozsiahlejšou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku, gotický Dóm svätej Alžbety, Štátne divadlo či Technické múzeum. V neďalekých Kavečanoch zasa môžu navštíviť zoo, aktuality.sk