V ČR riešia upchávanie kotlov, evidujú desiatky prípadov. Môže za to iný ako ruský plyn? Servisné firmy začali v posledných týždňoch evidovať prípady častejšieho zanášania plynových kotlov nečistotami. Technici zatiaľ evidujú desiatky takýchto prípadov. Výrobcovia to podľa nich pripisujú najmä zmene v dovoze plynu, informujú České noviny a televizie.
Kvalita iného ako ruského plynu by mala byť stále dobrá. No môže sa stať, že kotol bude slabšie kúriť a môže sa aj poškodiť, píše portál.
„Niekoľko desiatok sťažností na upchatie plynových kotlov a v niektorých prípadoch aj ich poškodenie v uplynulých dňoch už zaznamenalo aj ministerstvo priemyslu a obchodu, uviedol v pondelok minister Jozef Síkela. Podľa neho pri kontrolách na vstupe plynu do Česka žiadne anomálie v jeho zložení odhalené neboli. Vec teraz rieši s Českým plynárenským zväzom, spoločnosťou Net4gas, ktorá zaisťuje prepravu zemného plynu cez Českú republiku, a tiež Energetickým regulačným úradom,“ tvrdí ČTK.
Úrady vraj evidujú desiatky prípadov, kedy sa zanášali nečistotami. Český plynárenský zväz upozornil, že nečistoty sa usadzujú hlavne na medených inštaláciách, nejde však o plošný problém. „Máme informácie od výrobcov, že týchto prípadov pribúda,“ povedal ČTK Martin Šácha zo spoločnosti Plynoservis Jílek. Odporúčajú preto pozornejšiu kontrolu kotlov.
„Spoločnosť Jirsakservis sa zatiaľ s podobnými prípadmi nestretla, rovnako však dostala od výrobcov správy o ich možnom výskyte. Podľa nej ide najmä o nánosy v plynovode, ktoré zanášajú predovšetkým ventily. Ako riešenie vidí okrem čistenia aj možnú výmenu niektorých dielov alebo inštaláciu filtra,“ píše portál.
Do Česka sa už nedováža žiadny ruský plyn. Hospodárske noviny minulý týždeň informovali, píše ČTK, že plyn mieriaci do Česka zo Západu obsahuje viac sírovodíka. U niektorých kotlov to údajne môže viesť k poškodeniu, oprava vyjde na tisíce českých korún. Plyn, ktorý teraz domácnosti aj firmy odoberajú, pochádza z Nórska a LNG terminálov./agentury/
X X X
MDŽ Smeru v Nitre narušil nahnevaný muž. Zoberte dáždniky a vyžeňte ho, reagoval
Paradoxom je, že Fico len pár sekúnd predtým kritizoval povereného ministra zahraničia Rastislava Káčera za to, ako vystupoval na diskusii v Michalovciach, ktorú po celý čas narúšali prívrženci Ruska.
Pred budovou jedného z nitrianskych penziónov postáva chlapík v mikine ĽSNS, zbiera podpisy pod petíciu „za mier“. Z času na čas sa pri ňom niekto zastaví, no inak veľa záujmu nevzbudzuje.
Hlavný prúd ľudí smeruje do veľkej sály vo vnútri, kde sa v stredu okolo pol piatej popoludní tlačia už stovky ľudí. Prevažne žien, no nájde sa tu aj zopár mužov a malých detí.
Pozrite sa, ako to vyzeralo na oslavách MDŹ, ktoré Smer zorganizoval v Nitre (text pokračuje pod videom):
Smer usporadúval oslavy MDŽ celé roky, v poslednom období však túto tradíciu narušil covid. Robert Fico sa k nej po odznení pandémie rozhodol vrátiť.
Každý, kto už na podobnej akcii či mítingu Smeru aspoň raz bol, tuší, čo bude nasledovať. Na pódiu sa objaví moderátor, troška zavtipkuje, no napokon ustúpi do úzadia, aby mohli svetlá reflektorov dopadnúť na muža, kvôli ktorému sa ľudia naozaj zišli.
„Dievčatá, bozkávam!“ zakričí Fico do mikrofónu po tom, ako svižne vybehne pred nedočkavé diváčky. Plná hala ľudí úprimne tlieska. Je možné, že herec Roman Valkovič, ktorý ako moderátor Fica na pódiu privítal, si také ovácie neužije ani po divadelnom predstavení.
Potlesk aj pre Gašpara
„Troška ma kárala pani Remišová v nedeľu v televízii, že sa mám ospravedlniť všetkým ženám na svete. Ja sa vám teda ospravedlňujem, že nám covid znemožnil stretávanie sa,“ začal šéf Smeru. Už len zmienka o Veronike Remišovej ľudí rozosmiala.
V časoch najväčšej slávy Smeru zvykli na javisku vedľa Fica stáť najdôležitejšie kádre strany. Peter Pellegrini, Robert Kaliňák či Peter Kažimír spomínali na to, ako kedysi balili dievčatá.
Doba sa zmenila a Smer sa snaží zaujať v značne oklieštenej zostave. Nezdá sa však, že by to voličom strany na takýchto podujatiach prekážalo. S Ficom predstúpil v Nitre pred ľudí aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, podpredseda Erik Kaliňák či poslanec Marián Kéry.
Obzvlášť Gašpar, ktorého polícia obvinila z viacerých trestných činov a vo väzbe strávil dlhé mesiace, si na privítanie užil silný potlesk. „Vidím, že rozlišujete spravodlivosť od nespravodlivosti a to je dôležité,“ reagoval pohotovo expremiér.
Skutočný rozruch však spôsobil až inak celkom nenápadný Kéry. Práve keď ho Fico vítal, z davu sa ozvalo razantné „fuj!“. A potom znovu.
Zoberte parazóly
Hlavy sa začali otáčať k nespokojnému mužovi, ktorý čosi pokrikoval, a tak narúšal vopred pripravený scenár. „Zoberte parazóly a vyžeňte ho von,“ všimol si nezvyčajný huriavk už aj Fico. „Pekne ho vyveďte,“ dodal ešte. A naozaj. Niekoľko chlapov muža chytilo a odviedlo zo sály von.
Paradoxom je, že Fico len pár sekúnd predtým kritizoval povereného ministra zahraničia Rastislava Káčera za to, ako vystupoval na diskusii v Michalovciach.
Káčer spolu s Jaroslavom Naďom začiatkom týždňa diskutovali na východe Slovenska o situácii na Ukrajine. Debatu po celý čas rušili hluční odporcovia vojenskej pomoci Ukrajine či prívrženci Ruska.
Káčer ich obvinil, že sa správajú ako „hulváti a dobytok“. „Nemôže byť ministrom zahraničia človek, ktorý sa správal tak, ako sa správal,“ povedal Fico v Nitre na oslavách MDŽ, aby vzápätí radil hnať dáždnikmi jediného muža, ktorý narušil akciu jeho strany.
„Už som to nemohol vydržať,“ povedal nám Vladimír Vavro, teda chlap, ktorý pokrikoval na Kéryho. Na poslanca vraj dával trestné oznámenie, pretože mal fyzicky napadnúť jeho kamaráta v Zlatých Moravciach.
Zaspieva aj Vondráčková
Smeru okrem toho vyčítal, že 12 rokov na ženy kašľal, no teraz im dáva kytice. Pred budovou sa ešte hádal s prívržencami Fica, ktorí odmietajú pomáhať Ukrajine.
„A keď vás napadne sused na vašom pozemku, čo by ste chceli dostať? Zemiaky?“ pýtal sa. „Ty chmuľo sprostý,“ odpľul si starší pán, ktorý ho počúval, a radšej odišiel.
Oslava Smeru inak pokračovala nerušene. Fico stihol povedať vtip z manželského života, prečítať kúsok básne od Jacquesa Préverta, ale aj pripomenúť, že 15. septembra bude mať narodeniny, a vyhlásiť, že 30. septembra ide vyhrať parlamentné voľby.
„Musí prísť stabilná a profesionálna vláda. Toto nie je čas pre amatérov. Tak je krajina rozbláznená, ako nebola nikdy a verím že 30. septembra sa rozhodnete správne,“ dodal.
Keď už politici Smeru uvážili, že politiky stačilo, na rad prišiel spevák Karol Konárik. V oslavách MDŽ chce strana pokračovať. Zavíta do Ružomberka aj Topoľčian, svoju tour ukonči v Prešove a vo Svidníku.
Robertovi Ficovi a jeho voličom zaspievajú a zahrajú aj Ján Berky Mrenica, Ján Babkaj či česká star Helena Vondráčková, aktuality.sk
X X X
Švajčiarsko zamietlo reexport svojich zbraní a munície na Ukrajinu
Dolná komora švajčiarskeho parlamentu v stredu s odkazom na neutralitu štátu zamietla návrh, ktorý by umožnil tretím krajinám vyviezť na Ukrajinu švajčiarske zbrane a muníciu. O reexport vojenského materiálu vyrobeného vo Švajčiarsku žiadalo alpskú krajinu Nemecko a ďalšie štáty. Informovala o tom agentúra DPA.
Súčasná právna úprava Švajčiarsku zakazuje dodávky zbraní a munície do krajín zapojených do medzinárodného konfliktu. Návrh, ktorý v stredu zamietla švajčiarska Národná rada, by reexport umožnil pod podmienkou, že by Valné zhromaždenie OSN označilo konflikt za útočnú vojnu, ako sa to stalo v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. V súčasnosti môže Švajčiarsko vysloviť súhlas s reexportom iba vtedy, ak by konflikt za agresívnu vojnu označila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Švajčiarsky minister hospodárstva Guy Parmelin podľa DPA pripustil, že v prípade vojny na Ukrajine je toto nemožné.
O povolenie odovzdať Ukrajine 20 vyradených bojových vozidiel pechoty Piranha Švajčiarsko neúspešne žiadala dánska vláda. Rovnako tak Nemecko nemôže dodať Ruskom napadnutej krajine 12-tisíc nábojov do svojich protileteckých systémov Gepard. Kyjev nedostane ani dva protilietadlové kanóny kalibru 35 milimetrov, ktoré mu chcelo dodať Španielsko, napísal server Nau.ch
Nemecko minulý týždeň požiadalo Švajčiarsko o odkúpenie zakonzervovaných tankov Leopard 2, ktoré by slúžili ako náhrada za stroje poskytnuté Ukrajine. Podobnú žiadosť podľa švajčiarskej ministerky obrany Violy Amherdovej adresovalo Bernu aj Česko. Ani v tejto veci švajčiarsky parlament nejaví známky toho, že by bol ochotný s odkúpením vysloviť súhlas./agentury/
X X X
Sponzora sabotáže Nord Streamu tajné služby poznajú, tvrdí Times. Utajili ho
Meno toho, kto stojí za výbuchmi na plynovodoch Nord Stream koluje v spravodajských kruhoch už dlho, ale zachovávajú mlčanie, tvrdí bristký denník The Times.
Týždeň po výbuchu plynovodu Nord Stream odišli členovia delegácie jednej zo škandinávskych krajín z Bruselu zo spravodajského brífingu veľvyslanectva ohromení mierou podrobností, ktoré dostali tak skoro po útoku, píše britský denník.
Útok neuskutočnili Američania, Rusi alebo Poliaci, ale súkromný podnik pochádzajúci z Ukrajiny. Spravodajcovia im však povedali, že to nebude zverejnené, aby sa zamedzilo otázkam, prečo vyšetrovanie postupuje tak pomaly.
Explózie prederavili potrubie, cez ktoré prúdi ruský zemný plyn do Nemecka. Britský denník Times napísal, že diverznú akciu si objednal nejaký veľmi vplyvný a bohatý človek z Ukrajiny, ktorý však nemá prepojenie so Zelenským: „Môže si dovoliť financovať sofistikovú operáciu zahŕňajúcu jachtu, elitných potápačov, falošné pasy a špeciálne výbušniny.“
The Times tvrdí, že spravodajské zložky v členských štátoch NATO o pozadí sabotáže vedia už dlhší čas, ale snažili sa ututlať ukrajinskú stopu, aby neohrozili ďalšie dodávky zbraní pre Kyjev. „Verejná mienka je vrtkavá a v Nemecku podpora vyzbrojovania Ukrajiny už teraz visí na vlásku. Predstava, že Ukrajinci prešli s autom naloženým výbušninami cez celé Poľsko, aby z nemeckého územia vykonali útok na plynovody, nemeckú verejnosť nepochybne podráždi,“ upozornil Maxim Tucker, šéf zahraničnej rubriky The Times.
Objasňovanie sabotáže stále sprevádzajú nejasnosti. Počet páchateľov je už známy, ale ich totožnosť zostáva tajomná, čo platí aj o identite objednávateľa zločinu.
Z reportáže nemeckej televíznej stanice ARD vyplynulo, že výbušniny dopravila na miesto činu jachta prenajatá od firmy so sídlom v Poľsku: „Táto spoločnosť zrejme patrí dvom Ukrajincom. Na more vyrazil šesťčlenný tím: päť mužov a jedna žena. Išlo o kapitána, dvoch potápačov a dvojicu ich asistentov a o lekárku.“ Podľa ARD nie je jasné, z akej krajiny pochádzali, pretože sa preukazovali profesionálne sfalšovanými pasmi.
Viaceré iné západné médiá tiež informovali s odvolaním na svoje zdroje v tajných službách, že za útokmi na ruské plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori v septembri 2022 stojí nejaká (pro)ukrajinská skupina.
„Zapojenie Kyjeva je zábavná konšpiračná teória,“ napísal na Twitteri Mychajlo Podoljak, poradca ukrajinského prezidenta. Americké noviny New York Times uviedli, že ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj nevedel o chystanej sabotáži.
Ukrajina poprela akúkoľvek účasť na septembrovom útoku na plynovody Nord Stream. Moskva zase spochybnila, že USA môžu robiť závery bez vyšetrovania, uviedla BBC. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nazval správu „koordinovanou mediálnou kampaňou falošných správ“ a štátnej tlačovej agentúre Ria-Novosti povedal, že tí, ktorí na plynovod zaútočili, „chcú odvrátiť pozornosť“. Rusko z výbuchov obvinilo Západ a vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby ich nezávisle vyšetrila.
„To, čo vieme, je, že sa odohral útok proti plynovodom Nord Stream, ale nemôžeme s určitosťou tvrdiť, kto je za tým. Prebiehajú vyšetrovania krajín a podľa môjho názoru je správne počkať, kým ich neukončia, až potom môžeme povedať viac o tom, kto sa tým stojí,” uviedol podľa denníka The Guardian šéf NATO Jens Stoltenberg. Aj nemecký minister obrany Boris Pistorius bol opatrný. „Rovnako dobre to mohla byť zinscenovaná operácia s cieľom obviniť Ukrajinu. Aj túto možnosť už priniesli médiá,“ uviedol Pistorius pre stanicu Deutschlandfunk./agentury/
X X X
Politici sa na MDŽ predbiehajú v prejavoch úcty k ženám. Z pôvodného významu sviatku však zostali len polozvädnuté ruže
Aké je na Slovensku ozajstné postavenie žien? Prečo sa zrejme zlepší až o 300 rokov? V období, keď sa politici rozbiehajú s karafiátmi či ružami do kultúrnych domov a predbiehajú sa v tom, kto krajšie a úprimnejšie vyzná úctu ženám je namieste si pripomenúť pôvodnú a hlavnú myšlienku vzniku Medzinárodného dňa žien a tou je zlepšenie postavenia ich práv. Téma v podcaste denníka Pravda pre Ivanu Vagaskú zo združenia firiem Business Leaders Forum a Andrejom Kurucom z Inštitútu pre výskum práce a rodiny./agenturyˇ/
X X X
Bude z neho kajúcnik? Kočner sa rozhodol „spievať“ a začal spolupracovať s políciou
Odsúdený a vo viacerých kauzách obžalovaný Marian Kočner začal spolupracovať s vyšetrovateľmi.
Informuje o tom web topky.sk. Kočner, ktorý si odpykáva 19-ročný trest za falšovanie zmeniek televízie Markíza, začal polícii „spievať“ o prípade korupcie na súdoch. V tomto prípade bol trestne stíhaný za zločin zasahovania do nezávislosti súdu. „Uplatiť mal niekoľkých sudcov, medzi nimi bola aj Kočnerova „opička“ Monika Jankovská. Tú zadržali v rámci akcie Búrka. No úplatok 300-tisíc eur za to, že rozhodne podľa želania Kočnera, mal dať aj sudcovi Vladimírovi Sklenkovi. Ten bol vtedy podpredsedom Okresného súdu Bratislava I a z titulu svojej funkcie mal pôsobiť na zákonné sudkyne v konaniach, aby rozhodli v prospech žalovaného,“ pripomínajú topky.
Podľa medializovaných informácií ide o skutok, ktorý sa stal ešte v roku 2016 a počas súdneho pojednávania žaloba spochybňovala privatizáciu ružomberských papierní. „Ústrednou postavou týchto sporov bol ružomberský podnikateľ a multimilionár Milan Fiľo. Tomu žaloby veľmi znepríjemňovali život a aj keď sa netýkali priamo Mariana Kočnera, on sa o ne veľmi zaujímal,“ dodávajú topky.
Okrem trestu za falšovanie zmeniek čelí Kočner obžalobe v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Špecializovaný trestný súd pôvodne Kočnera oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd vrátil v máji 2021 prípad prvostupňovému súdu. Momentálne je prípad ŠTS v Pezinku a najbližšie termíny hlavného pojednávania budú 17. a 28. marca./agentury/
X X X
Práva žien sú ohrozené na celom svete, upozornil Biden na MDŽ
Poukázal konkrétne na Afganistan, Irán a Rusko.
Americký prezident Joe Biden v stredu upozornil, že práva žien a dievčat sú v ohrození „po celom svete“, pričom konkrétne poukázal na Afganistan, Irán a Rusko. Vyjadril sa tak vo vyhlásení k Medzinárodnému dňu žien, informuje agentúra AFP.
MDŽ je podľa Bidena pravdivým dôkazom toho, že „ženy a dievčatá sú nevyhnutné pre úspech a pokrok v každom aspekte našej spoločnosti“. Avšak „napriek desaťročiam pokroku sú práva žien a dievčat na mnohých miestach po celom svete stále terčom útokov“, upozornil.
Šéf Bieleho domu kritizoval podmienky v Afganistane, kde militantné hnutie Taliban od roku 2021, keď prevzalo moc v krajine, zakázalo „ženám a dievčatám chodiť do školy a vykonávať zamestnanie“.
Znásilňovanie ako vojnová zbraň
Rusko podľa Bidena zase využíva počas invázie na Ukrajine „znásilňovanie ako vojnovú zbraň“. Prezident USA poukázal na „nespočetné množstvo príbehov žien, ktoré statočne bojujú za ľudské práva a základné slobody všetkých Ukrajincov“.
Iránske vedenie Biden obvinil z „brutálneho potláčania hlasov žien, ktoré sa odvážne postavia za svoju slobodu“.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken ohlásil, že USA zavedú sankcie voči viacerým iránskych bezpečnostným predstaviteľom a spoločnostiam za „brutálny zásah počas protestov, ktoré sa začali po smrti Mahsy Amíníovej“.
AFP si všíma, že Biden v súvislosti s pozíciou žien v Spojených štátoch nespomenul minuloročný verdikt Najvyššieho súdu, ktorý zrušil prelomový rozsudok známy ako Roe vs. Wade, ktorý zaručoval ženám v USA právo na potrat približne do 23. týždňa tehotenstva. Odvtedy niekoľko štátov USA pristúpilo k zákazu alebo prísnemu obmedzeniu potratov.
Biden namiesto témy interrupcií hovoril o „prelomových investíciách“ jeho administratívy, ktoré majú pomôcť rodinám a pracujúcim ženám, ako aj o zákone na boj proti domácemu násiliu. Dodal, že USA sa zameriavajú na „pozdvihnutie práv žien a dievčat v každom aspekte zahraničnej aj domácej politiky“, aktuality.sk
X X X
Kočner je obžalovaný aj v prípade príprav vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Kočnera podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr./agentury/
X X X
Každý deň nové hodnoty. Rozštiepená pravica posilňuje Hlas a Smer
Do parlamentných volieb zostáva pol roka a na Slovensku dochádza k čoraz výraznejšiemu triešteniu pravicovej politickej scény. „V priebehu niekoľkých krátkych dní sa objavili tri pravicové politické strany aj napriek tomu, že sa donedávna hovorilo o ich spájaní,“ skonštatoval pre Pravdu politológ Tomáš Koziak.
Takto podľa neho vznikla paradoxná situácia, kde viaceré nové, zatiaľ malé subjekty zápasia o podobne orientovaného voliča.
Inak to nebolo ani v tretí deň tohto týždňa. Na veľkej tlačovej konferencii voličom predstavili už v poradí tretí „hodnotový“ politický projekt. V pondelok začal tento maratón expremiér Mikuláš Dzurinda s projektom Modrí – Európske Slovensko. Na druhý deň prebral štafetu dočasne poverený premiér Eduard Heger a prekopal stranu Modrá koalícia, bývalú stranu Spolu, na nových Demokratov a v stredu voličom priblížila svoju víziu pre Slovensko začínajúca strana Lucie Ďuriš Nicholsonovej s názvom Jablko.
Nové subjekty unisono sľubujú konzervatívnym, ale i stredopravým voličom, že ich hlasy vo voľbách neprepadnú. Podľa politológa je však pravdepodobnejší opačný scenár, teda že vyvolajú trieštivý efekt a chaos. „Tieto strany môžu pomôcť k tomu, že Hlas, respektíve Smer zvíťazia vo voľbách s ešte vyšším volebným výsledkom,“ zdôraznil politológ Koziak, pôsobiaci na Vysokej škole medzinárodného podnikania v Prešove.
U koho skončí kandidátka Za ľudí?
Politické strany a hnutia musia kandidátky do predčasných volieb odovzdať do 2. júla, Dzurinda, ako aj Ďuriš Nicholsonová musia za ten čas stihnúť celý proces registrácie strany.
Dočasne poverená ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová (Za ľudí) priamo neodpovedala na to, či dostala ponuku od Demokratov. „Do 1. júla sa to dozviete,“ reagovala vyhýbavo na otázku politickej budúcnosti strany Za ľudí.
Podľa informácií denníka Pravda by však v strane Demokrati mohol vzniknúť konflikt medzi Remišovou a odídencami zo strany Za ľudí, ktorí sú v predsedníctve novej Hegerovej strany. Otázna je nateraz budúcnosť dvoch poslancov Za ľudí Juraja Šeligu a Lucie Žitňanskej. Tí majú Hegerovu ponuku o pripojení sa k Demokratom zvažovať. Ich podmienkou je však absencia Remišovej.
Podľa údajov z prieskumu agentúry IPSOS pre Denník N z januára 2023 by si vedelo predstaviť voliť Hegerovu stranu takmer 22 percent voličov. Aký bude mať volebný potenciál po utorkovom predstavení projektu Demokrati, ukážu však až najbližšie prieskumy. Politológ Koziak je presvedčený, že Heger odčerpá hlasy hnutiu OĽaNO a to vyvolá „nervóznu reakciu“ u lídra hnutia Igora Matoviča. „Matovič veľmi zle znáša krízové situácie a bude hľadať vinníkov, a to bude práve to liberálne krídlo hnutia, ktoré odišlo za Hegerom. S najväčšou pravdepodobnosťou bude mať ďalšieho nepriateľa a vymedzí sa voči nemu tak, ako to len on dokáže,“ dodal Koziak.
No kým sa bude pravica osočovať, rásť budú dnešné opozičné strany. Prvé priečky vo volebných prieskumoch už dlhodobo obsadzujú sociálnodemokratické strany Smer a Hlas. Koziak neočakáva nič, čo by mohlo zásadne ovplyvniť voľby a čo by zabránilo Hlasu, teda Petrovi Pellegrinimu, vyhrať voľby. „Môže vyplávať na povrch všeličo možné, no tých zhruba 15 percent, ktoré Hlas v rozdielnych prieskumoch dlhodobo má, je príliš vysoké číslo na to, aby mu preferencie padli, a volič je už kauzami otupený,“ podotkol politológ. Obdobnú optiku na kauzy politických predstaviteľov majú aj voliči Smeru.
Rozklad OĽaNO a maďarská karta
So svojou politickou budúcnosťou musí kalkulovať aj jeden z najbližších spojencov lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča György Gyimesi. Denník Új Szó napísal, že Gyimesi by mohol dostať na kandidátke aliancie 150. miesto, no on sám „si vie predstaviť aj to“, že by stál na čele kandidátky. Matovič podľa Gyimesiho nemá žiadny problém s tým, že jeho poslanec rokuje aj s inými stranami – pretože líder OĽaNO vraj chce, aby sa do parlamentu dostalo čo najviac strán.
Mučeník krízotvorca
Novovzniknutá strana Demokrati, ktorá ešte neprešla voľbami, však aktuálne ovláda celkovo šesť ministerstiev a premiérsky post. Dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman (nom. koalície) súhlasí, že aktuálna politická situácia nie je normálna. No tento bizarný stav, keď štát riadia nezvolení zástupcovia, porovnáva s odchodom SaS z vlády vlani v lete.
„Celá anabáza tejto vlády porušila a narušila niekoľko politologických pravidiel a poučiek fungovania. Môžeme to diplomaticky nazvať ako nezvyk a celá tá situácia z toho vyplýva,“ ozrejmil Hirman. Za celú túto situáciu viní dvoch ľudí. „Pán Igor Matovič a pán Richard Sulík svojím postupom spôsobili to, že pôvodná koalícia stratila väčšinu,“ spresnil.
Hirman Matovičovi odkázal, že je „krízotvorca“, a je presvedčený, že vo vytváraní kríz bude pokračovať až do volieb. „Matovič bol premiér a šéf najväčšej politickej strany s podporou koalície, ktorá mala ústavnú väčšinu. Vo výsledku stratil premiérske kreslo, stratil členstvo vo vláde a aj väčšinu v parlamente. To je politologické konštatovanie faktu,“ zdôraznil Hirman. To isté podľa neho platí aj pre Sulíka.
Odmieta tvrdenia, že Heger len slepo pomáhal Matovičovi. „Heger mal od nástupu do premiérskeho kresla pred sebou misiu, ktorá hraničila s nemožnosťou. Musel za danej situácie ukočírovať chod štátu a vlády tak, aby sme tu fungovali,“ dodal.
Niektorí zrejme končia, iní určite zostávajú
Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec nechcel špekulovať o svojej politickej budúcnosti. „Kým však nie je vyrokované všetko, nie je vyrokované nič,“ zdôraznil. „Úprimne, ešte stále je otvorené aj to, či vôbec budem pokračovať v politike,“ dodal Mikulec.
Ponuku kandidovať v ďalších voľbách dostal aj dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. „Neplánujem v ďalších voľbách kandidovať za žiadnu stranu,“ povedal po rokovaní vlády.
„Kandidoval som za Sme rodina, som Sme rodina a budem Sme rodina,“ povedal dočasne poverený minister práce Milan Krajniak.
Stíhačky a rodinkárstvo
Je však otázne, ako bude momentálne fungovať vzťah medzi vládou, ktorú ovládla nová Hegerova strana, a parlamentom, kde má najväčší poslanecký klub líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.
Dnes sa ukazujú dva možné spory, ktoré môžu naštrbiť vzťahy medzi orgánmi moci. Prvým je poslanec OĽaNO Erik Ňarjaš, ktorého do predstavenstva národnej lotériovej spoločnosti Tipos nominoval v posledný deň vo funkcii financmajster Matovič. Ten pre Denník N uviedol, že z postu odíde, len ak ho o to „požiada Igor, pretože Edo už pre neho nie je nejakým spôsobom smerodajný“.
Druhým kameňom úrazu môže byť pomoc Ukrajine. Matovičovi totiž napadlo, že o poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine by nemala rozhodovať vláda ani parlament, ale s novým návrhom chce túto kompetenciu preniesť na prezidentku Zuzanu Čaputovú.
„Poďme zmeniť ústavu, máme druhé čítanie na tejto nasledujúcej schôdzi a dajme možnosť hlavnej veliteľke ozbrojených síl, aby vyšla zo zákopu, aby rozhodla, či migy pôjdu, alebo nepôjdu na Ukrajinu,“ povedal Matovič.
Heger si však stále stojí za tým, aby o migoch rozhodol parlament. „Určite nebudem robiť tú chybu ako Robert Fico, že budem fušovať do ústavy, keďže nie som ústavný právnik. Národná rada prijme uznesenie, v ktorom dá mandát vláde. Hoci ja si myslím, že ten mandát máme na základe vyjadrení viacerých ústavných právnikov,“ uviedol./agentury/
X X X
Majdan v Tbilisi? Načo je Gruzínsku „ruský“ zákon?
Vodné delá, slzný plyn, kordóny policajných ťažkoodencov s obuškami a štítmi, lietajúce kamene a molotovove koktaily. Zábery z rozbúrenej Rustaveliho triedy v Tbilisi, napríklad ako prúd z vodného dela zráža k zemi ženu mávajúcu vlajkou EÚ, pripomínajú výjavy z niekdajšieho kyjevského Majdanu.
Demonštrantmi s vlajkami Gruzínska, EÚ a Ukrajiny protestujú pred parlamentom v Tbilisi proti prijatiu zákona o zahraničných agentoch.
Podobne ako na Ukrajine na prelome rokov 2013 a 2014 aj v dnešnom Gruzínsku ide o smerovanie krajiny. Vláda Gruzínskeho sna, čo je projekt miliardára Bidzinu Ivanišviliho, oficiálne hovorí o európskom kurze, čo podporujú až štyri pätiny Gruzíncov, v reakcii na Putinovu ukrajinskú inváziu však lavíruje. Nepridala sa k západným sankciám, odmieta Kyjevu poskytnúť zbrane a muníciu, pričom tvrdí, že vzdoruje snahám zatiahnuť Gruzínsko do vojny.
Gruzínska polícia s vodným delom rozháňa demonštrantov v centre Tbilisi.
Pre problémy so slobodou tlače a neregulovanou mocou oligarchov sa Tbilisi vlani na rozdiel od Kyjeva a Kišiňova nedočkalo od EÚ pridelenia štatútu kandidátskej krajiny. V pondelok si cestu do Európy ešte viac zahatalo, keď parlament v prvom čítaní schválil zákon o zahraničných agentoch.
Zákon, ktorý opozícia nazýva „ruským“, zaväzuje mimovládne organizácie a médiá, ktoré dostávajú viac ako pätinu financií zo zahraničia, aby sa dali ociachovať ponižujúcim biľagom zahraničných agentov, v opačnom prípade im hrozí pokuta v prepočte asi 8¤800 eur. Parlament, kde má Gruzínsky sen so svojím krajne pravicovým spojencom pohodlnú väčšinu, sa chystá vo štvrtok hlasovať aj o ďalšom návrhu zákona, na základe ktorého by štatút zahraničného agenta mali dostať nielen právnické, ale aj fyzické osoby, pričom sankcie pre jednotlivcov siahajú až po odňatie slobody na päť rokov.
Zrážky gruzínskej polície s demonštrantmi protestujúcimi v Tbilisi proti prijatiu zákona o zahraničných agentoch.
Brusel i Washington postup gruzínskej vlády tvrdo kritizujú. „Zákon je nezlučiteľný s hodnotami a normami EÚ. Je to v rozpore s deklarovaným cieľom Gruzínska vstúpiť do Európskej únie,“ upozornil šéf diplomacie Josep Borrell.
„Dnes je čierny deň pre gruzínsku demokraciu. Prijatie zákonov inšpirovaných Kremľom je nezlučiteľné s jasnou túžbou Gruzínska po integrácii s Európou a demokratickým rozvojom krajiny,“ varovalo veľvyslanectvo USA v Tbilisi.
Demonštrantov, ktorí sa nahrnuli pred parlament, podporila aj prezidentka Salome Zurabišviliová. „Som na vašej strane, keďže zastupujete slobodné Gruzínsko. Tento zákon nikto nepotrebuje, bol napísaný pod diktátom Moskvy,“ odkázala zo sídla OSN. Hlava štátu sľúbila, že zákon nepodpíše, vládna väčšina však má dosť hlasov, aby jej veto prelomila.
Gruzínska polícia zasahuje v Tbilisi proti demonštrantom protestujúcim proti prijatiu zákona o zahraničných agentoch
Gruzínska vláda tvrdí, že jej zákon o agentoch nemá nič spoločné s tým ruským, naopak, za vzor vraj poslúžila americká právna úprava. „Tvrdenia, že tento návrh zákona je založený na americkom zákone o registrácii zahraničných agentov, sú zjavne nepravdivé. V skutočnosti je založený na podobnej ruskej a maďarskej legislatíve,“ reagoval hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. Aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie trvajú na tom, že gruzínsky zákon nie je namierený proti tieňovému lobingu ako v USA, ale proti občianskej spoločnosti ako v Rusku.
Viacerí analytici usudzujú, že pred budúcoročnými parlamentným voľbami sú pre Gruzínsky sen, vládnuci od roku 2012, oslabenie domácich kritikov a ochrana oligarchických záujmov svojho zakladateľa podstatnejšie ako európska budúcnosť krajiny.
„Gruzínska vláda je presvedčená, že Západ je geopoliticky slabý, a preto ho možno vydierať,“ myslí si doktorka parížskeho Inštitútu politických vied a bývalá ministerka pre euroatlantickú integráciu Tornike Gordadzeová. „Pre Gruzínsky sen je euroatlantická integrácia menej dôležitá ako zotrvanie pri moci,“ poznamenala pre Gruzínsky politický inštitút./agentury/
X X X
Česko chce na Ukrajinu poslať 15 vojenských policajtov, pomôžu vyšetrovať vojnové zločiny
Ich vyslanie musia ešte schváliť obe komory parlamentu.
Česká vláda chce vyslať 15 príslušníkov vojenskej polície na Ukrajinu, aby tam pomáhali s vyšetrovaním vojnových zločinov páchaných Ruskom. Mandát, ktorý vychádza z dohody ČR a Holandska o zapojení sa do vyšetrovacieho tímu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, v stredu schválila vláda. Po rokovaní to potvrdil minister dopravy Martin Kupka, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Príslušníci vojenskej polície budú zbierať informácie, mapovať a dokumentovať vojnové zločiny, ktorých sa na ukrajinskom území dopúšťa ruská armáda. Ich vyslanie musia ešte schváliť obe komory parlamentu. Ministerka obrany Jana Černochová vo februári uviedla, že úlohy vojenských policajtov budú podobné ako pri vyslaní do oblasti bývalej Juhoslávie.
Česi by mali byť nasadení primárne na území Ukrajiny, ale úlohy môžu plniť aj v Holandsku, kde Medzinárodný trestný súd sídli. Tím bude nasadený niekoľkokrát ročne na štyri až šesť týždňov podľa požiadaviek ICC a možností českého rezortu obrany, aktuality.sk
X X X
Británia ohlásila sankcie voči subjektom zodpovedným za násilie voči ženám
Rezort diplomacie v Londýne spresnil, že balík sankcií sa vzťahuje na štyroch jednotlivcov a jednu právnickú osobu.
Britská vláda oznámila v stredu zavedenie sankcií voči jednotlivcom a inštitúciám, ktoré sú podľa nej zodpovedné za rodovo podmienené násilie v Iráne, Sýrii, Južnom Sudáne a Stredoafrickej republike. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Britský minister zahraničných vecí James Cleverly ohlásil sankčné opatrenia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien počas návštevy Sierra Leone. V tejto západoafrickej krajine stretne s poslankyňami, ktoré pomáhajú pri prijímaní reforiem na podporu rodovej rovnosti.
Rezort diplomacie v Londýne spresnil, že balík sankcií sa vzťahuje na štyroch jednotlivcov a jednu právnickú osobu. Sú medzi nimi aj vojenskí predstavitelia, ktorí nesú zodpovednosť za znásilňovane a iné formy rodovo podmieneného násilia v konfliktoch v Sýrii, Južnom Sudáne a Stredoafrickej republike.
Predmetom sankcií sú aj inštitúcie v Iráne zodpovedné za to, že „neprimeranou silou“ presadzujú pravidlá obliekania pre ženy.
„Podpora rodovej rovnosti prináša slobodu, posilňuje prosperitu a obchod a tiež bezpečnosť nás všetkých,“ vyhlásil Cleverly. „Avšak ťažko vybojované výdobytky v oblasti rodovej rovnosti sú čoraz viac ohrozené. Tieto sankcie vysielajú jasný signál, že voči páchateľom ohavného rodovo motivovaného násilia musí byť vyvodená zodpovednosť,“ dodal.
Británia už v decembri prijala sankcie voči 18 jednotlivcom obvineným z porušovania ľudských práv, z ktorých sa šesť týkalo sexuálneho násilia, aktuality.sk
X X X
Rastúce ceny energií zvyšujú náklady na vykurovanie. Prinášame Vášmu biznisu 5 tipov, ako ušetriť
Vysoké ceny energií trápia nielen domácnosti, ale aj facility managerov, majiteľov kancelárskych budov, hotelov a penziónov.
Energetická kríza vyvolala obrovský impulz pre rozvoj obnoviteľných zdrojov. Výzvou aktuálnej zimy je naučiť sa, ako efektívnejšie narábať s energiami a pritom si zachovať komfort, na ktorý sme zvyknutí. Vďaka tomu sa lepšie pripravíte na horšie časy, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Náklady na vykurovanie a ohrev vody tvoria pomerne významnú časť prevádzkových nákladov budov. Ak budete dodržiavať nasledujúce efektívne opatrenia, môžete výrazne ušetriť.
Nezabudnite na audit
Pre komplexnú energetickú analýzu možno osloviť profesionálov a nechať si vypracovať energetický audit. Firma vďaka nemu získa prehľad spotreby energií, návrhy efektívnych opatrení či vyčíslenie predpokladaných investičných nákladov a ich návratnosti. Takéto služby ponúka napr. spoločnosť Daikin. Na ich webovej stránke stačí vyplniť nezáväzný formulár.
Následne Vás bude kontaktovať osobný zástupca, ktorý Vám bude k dispozícii počas celého projektu, až po prípadnú realizáciu. Navrhne Vám riešenie na mieru pre Vašu budovu. Ešte predtým, ako sa vedenie firmy rozhodne, aký spôsob analýzy spotreby využije a aké opatrenia prijme, je dôležité si uvedomiť rozlohu firemných priestorov, ale tiež aj to, či sídli vo vlastnej budove.
Dobrá investícia šetrí rozpočet
Keď sa povie šetrenie energií, mnohí sa ako prví zamerajú na osvetlenie. V prvom rade je dôležité preškoliť zamestnancov, že efektívne šetrenie prichádza s vypnutým osvetlením, keď sa v miestnosti nikto nenachádza. Ďalšou možnosťou sú šetrnejšie LED žiarovky, ktoré čoraz častejšie nahradzujú tie klasické. Tie sa podľa odborníkov vyznačujú až o 80 percent nižšou spotrebou.
Efektívne vetranie vďaka rekuperácii
Zatiaľ čo v minulosti bolo vetranie zabezpečené aj netesnosťami stavby, dnes sú také budovy energeticky náročné a na prevádzku veľmi drahé.
Jedným zo spôsobov, ako predchádzať tepelným stratám, sa považuje rekuperácia. Vďaka nej je do budovy privádzaný čerstvý vzduch a odvádzaný je ten použitý. Výnimočnosť rekuperácie je v zabezpečení veľmi efektívneho vetrania bez toho, aby sme stratili vzácne a dnes tak drahé teplo.
Nechajte si poradiť
Nižší účet vám zaručí aj inštalácia tepelných čerpadiel. S inovatívnym riešením prichádza napríklad spoločnosť Daikin. Tá vo svojom portfóliu ponúka Invertorové tepelné čerpadlo, ktoré zabezpečí vykurovanie, chladenie aj prípravu teplej vody.
Vzhľadom na široký výkonový rozsah je vhodné pre bytové domy ale aj komerčné priestory. Japonská kvalita sa nezaprie, tepelné čerpadlá Daikin sú známe vysokou spolahlivosťou, účinnosťou a úspornosťou. Svedčí o tom aj záruka, ktorú si môžete predĺžiť až na päť rokov.
Pri výmene starých zdrojov vykurovania vieme v určitých prípadoch využiť existujúce potrubie a elektrické rozvody, aby sa eliminovali dodatočné náklady. Chráni tiež životné prostredie, pretože využíva obnoviteľné zdroje energie a používa ekologickejšie chladivo. Navyše, energetickú účinnosť môžete zvýšiť aj pripojením k solárnemu riešeniu.
Viac informácií o tom, ako dokážete dlhodobo ušetriť energiu aj peniaze, ktoré môžete investovať do svojho biznisu, získate na tomto mieste./agentury/
X X X
Demokrati idú v Matovičových šľapajach. O demokracii zatiaľ nemožno hovoriť
Eduard Heger s Jaroslavom Naďom, Jánom Budajom a ostatnými opustili OĽaNO, pretože chcú robiť politiku inak ako Igor Matovič. Čo sa však nestalo? Prvé kroky urobili, ako by im ich priamo nadiktoval bývalý šéf.
Bolo pol dvanástej v noci, keď poverený premiér cez sociálnu sieť ohlásil odchod zo strany. Nemohol počkať do rána? Na druhý deň sa z ničoho nič konal utajený snem Modrej koalície, došlo k jej premenovaniu a odpoludnia už bol Heger predsedom strany Demokrati. Ešte na začiatku roka to bola strana Spolu. Existuje niekde vo svete politická strana, ktorá dvakrát počas šiestich týždňov zmenila názov? A Hegerov expresný prestup a bleskové prevzatie žezla? To by si žiadalo zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Toto je cesta k inému Slovensku?
Ale prekvapilo to niekoho? Počas uplynulých troch rokov sme si za bačovania Igora Matoviča zvykli, že zákony sa menia z večera do rána, bez diskusie, pripomienkovania, poslanci ich bež štúdia a reptania na pokyn zhora odhlasovali na počkanie. A to sa dialo aj za Hegerovho premiérovania, s jeho súhlasom. O demokracii tu v žiadnom prípade hovoriť nemôžeme. O to komickejšie vyznieva, že Heger s celou oľanovskou suitou sa stáva predsedom Demokratov.
Nemenej otázna je legitimita staronovej strany vo vláde. Spolu sa vo voľbách v koalícii s PS tesne nedostala do Národnej rady. Aj donedávna predseda strany, teraz podpredseda Demokratov, Miroslav Kollár, sa stal poslancom za stranu Za ľudí. Teraz po troch rokoch, pol roka pred predčasnými voľbami, sa neparlamentná strana Spolu (Demokrati) ako blesk z jasného neba zmocnila vlády v demisii. Samotný poverený predseda vlády riadi aj ministerstvo financií a zdravotníctva. Tu už vlasy stoja dupkom.
Vymenovanie úradníckej vlády by bolo v tejto situácii oveľa spravodlivejšie, férovejšie voči ostatným stranám a demokratickejšie.
Čo na to prezidentka Zuzana Čaputová? Zatiaľ mlčí. Nemala by. Vymenovanie úradníckej vlády by bolo v tejto situácii oveľa spravodlivejšie, férovejšie voči ostatným stranám a demokratickejšie.
Od Hegera ide navyše o šikovný marketingový ťah. Spolu s bývalými oľanovskými ministrami sa zbavili bremena a nálepky OĽaNO a očistili si štít od Matoviča. Zároveň však budú čerpať výhody nepoškvrnenej strany a pozornosti, ktorú médiá prirodzene venujú ministrom. Ak opäť poslanci OĽaNO podajú v NR SR bizarné návrhy, Demokrati sa budú dištancovať: „my nič, my muzikanti“.
Pokiaľ ide o vysnívané spájanie stredopravicových strán, vytvorením strany Demokrati nenastal žiadny posun, práve naopak. Je pravdou, že zo súčasných či ohlásených mikrostrán majú najväčší potenciál. Kto videl nudnú tlačovú konferenciu Nicholsonovej Jablka, plnú nevýrazných osobností, nemohol sa vyhnúť myšlienke, či nešlo o propagáciu terapie proti nespavosti. Dzurindovo odmietnutie stať sa súčasťou spoločnej strany s Kollárom i Hegerom, hovorí o jeho úprimných úmysloch samo za seba. A KDH, OĽaNO, PS a SaS sa budú teraz týždne triasť, koľko voličov im Demokrati „vysajú“.
Je len otázkou času, kedy dá Matovič preč ruky od vlády (okrem boja s mafiou) a začne frontálne útoky na Hegera a spol. Nič lepšie si pred voľbami nemohol želať. Šesť mesiacov pred voľbami je koalícia mŕtva, máme stranícke bezvládie a čaká nás totálny chaos./agentury/
X X X
Ruská vojna, idea slovanstva, antiamerikanizmus a mier
Tí inteligentnejší, ktorí stoja za Ruskom, ani nie sú tak veľmi proputinovskí, ako sú až zaťato protiamerickí.
Len veľmi malá časť Slovákov ešte velebí romantický mýtus slovanstva, lebo však ako to zladiť, keď prísažnými nepriateľmi od II. svetovej vojny sú na európskom kontinente práve Srbi, Chorváti a Slovinci, Poliaci a Rusi, Rusi a Ukrajinci. A aj my Slováci s Čechmi, aj keď teda nepriateľmi nie sme, sme spolu ako „Slovania“ žiť nevedeli, a tak sme sa radšej rozviedli. Aj pre tých romantikov a blúznivcov je stále viditeľnejšie, že idea slovanstva žiadnym príťažlivým spojivom nie je.
Svetový poriadok
Ale aký svetový poriadok si antiamerikanisti vlastne predstavujú? Nechám bokom teraz nie veľmi lichotivú podporu všetkým možným diktatúram na svete len preto, že sú protiamerické. Vyzerá to proste tak, že antiamerikanistom sú bližší Saddám Hussajn, Muammar Kadáffí, iránski ajatolláhovia, Nicolás Maduro, Kim Čong-un, čínska komunistická strana, Putin či Lukašenko. Zmeska kadečoho zvrhlého, hlavne, že sú v konflikte s USA, s týmto satanom, sataniskom najväčším.
Nemám žiadne sympatie ani k mnohým imperiálnym momentom americkej politiky, celkom zasvätene poznám mechanizmy uplatňovania moci v USA, a sú veru dosť ďaleko od toho, čo my v Európe pokladáme za demokratické štandardy… Ale na druhej strane poznám aj silu právnych inštitúcií, cez ktoré si americký občan vie ochrániť svoje práva alebo celý politický systém schopný odolať fašizujúcim avantúram takého Trumpa.
Mierové hnutie je nepochybne potrebné. A je aj správne, že väčšina týchto mierových iniciatív označuje Rusko za agresora. Len nesmie to byť tak, že všade je požiadavka zastaviť dodávky zbraní Ukrajine a zrušiť protiruské sankcie. Ale nikde nie je požiadavka, aby Rusko zastavilo boje a stiahlo sa z okupovaných území cudzieho štátu.
Nuž ak si pod „novým svetovým poriadkom“ mám predstaviť multipolaritu, ktorá v praktickom predvedení znamená len to, že si tri veľmoci, USA, Čína a Rusko, rozdelia svet na sféry vplyvu, ďakujem pekne. Raz sme sa pred pár rokmi na jednom posedení starých kolegov z výskumu vadili, kto je väčší imperialista, či Amíci, alebo Rusi. Jedna kolegyňa nám vstúpila do debaty: chlapci ja veru neviem, kto je väčší imperialista z tých dvoch, ale keby som sa mala rozhodnúť, pod ktorým chcem žiť, iste to Rusi nebudú… Aj tak sa dá k tomu pristúpiť a naša politická scéna sa to takto aj usiluje zjednodušiť. Hlavne tá pravicová, ktorá ako mantru vzýva Západ a svoj životný zmysel vidí v boji proti Východu.
Nuž sformulujme si to presne- neviem, prečo by sme mali Európsku úniu nechať napospas USA, prečo by sme to, kam budeme patriť my, mali nechať na rozhodnutí Ruska a USA? A prečo by o tom, kam bude patriť Gruzínsko, Arménsko, Kuba, Venezuela, Filipíny alebo Vietnam mali rozhodovať Rusi, Číňania a USA? Navyše, aby som to ešte spresnil, tieto tri krajiny v skutočnosti až takými superveľmocami nie sú, a veru by svet pod svojou kuratelou vedeli udržať zasa len tvrdými vojnami. Veď tu máme ešte Turecko, Britániu, Indiu, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a mnohých ďalších, čo pokukujú po tom, ako sa stať veľmocami. Proste uvoľnili by sme uzdu tomu, čo som nazval „geopolitikou národnej konkurencie“. Všetci proti všetkým plus to staré predvojnové svinstvo aliancií: s kým sa spojiť, aby som mal garancie – a potom otázka, čo za ne zaplatím, a istota, že za lepšiu cenu od toho druhého ma môj ochranca zradí (ako sme to zažili viackrát, spomeňte si len na Mníchov, okyptené Slovensko aj Česko alebo augustovú inváziu sovietskych „spojencov“…)
OSN
Väčšina krajín sveta to chápe. Preto aj na pomery OSN nebývalá väčšina 141 štátov hlasovala proti ruskej agresii proti Ukrajine. Ak na nejakom princípe môže medzinárodný poriadok fungovať, tak je to suverenita, pochopená ako neporušiteľnosť štátnej teritoriálnej integrity. Iba mimochodom, vedú sa vážne diskusie, že žiaden štát a jeho politický režim nemajú suverenitu potláčať ľudské práva: ale tento problém ešte OSN nevyriešila, aj keď Medzinárodný trestný tribunál (ICC) je krokom vpred na tejto ceste. Ba aj väčšinu z tých štátov, ktoré sa hlasovania zdržali, nemožno pokladať za podporovateľov agresie. Niektoré sa stavajú do pozície možných sprostredkovateľov mierových rozhovorov, iné sú s Ruskom v takzvanom BRICS, teda zoskupení štátov, ktoré sa pokúšajú rozvinúť osobitnú zónu obchodnej spolupráce (zahrnujú najľudnatejšie rozvojové krajiny).
Zaujímavý je prípad Južnej Afriky. Ako člen BRICS sa v hlasovaní zdržala, ale v krajine prevláda jednoznačná podpora Ukrajiny – a to tak v médiách, ako aj vo verejnosti, až 80 percent ľudí sa vyjadruje v prospech Ukrajiny. Je tu však aj určitá historická nostalgia: Sovieti jednoznačne podporovali boj proti apartheidu, čo sa o Američanoch povedať nedá, a tak Rusi majú v oficiálnej politike stále akúsi nostalgickú prednosť… Ale všetci chápu, že Rusko je agresorom.
Mierové hnutia
A to by nepochybne malo jednoznačne chápať aj mierové hnutie, či už je to u nás doma, či kdekoľvek v Európe. Mierové hnutie je nepochybne potrebné. A je aj správne, že väčšina týchto mierových iniciatív označuje Rusko za agresora. Len nesmie to byť tak, že keď idete hlbšie do vyhlásenia týchto „mierotvorcov“, všade je požiadavka zastaviť dodávky zbraní Ukrajine a zrušiť protiruské sankcie. Ale nikde nie je požiadavka, aby Rusko zastavilo boje a stiahlo sa z okupovaných území cudzieho štátu. Lebo presne od tejto podmienky sa odvíja možnosť mierových rokovaní, ktoré sa môžu skončiť kompromisom aj zrušením protiruských sankcií. Takže želal by som si, aby tu bolo mohutné mierové hnutie, ale nie skrytá proruská propaganda./agentury/
X X X
Mzdy na papieri rastú, no na infláciu to nestačí. Sme na tom horšie ako pred rokom, západné krajiny sú ďaleko pred nami
Populizmus má v súčasnosti rôzne podoby, no legendou z minulosti sú sľuby o tom, že na Slovensku budú dôchodky ako vo Švajčiarsku a dvojnásobné platy. Po tridsiatich rokoch existencie samostatnej krajiny je jasné, že sme Švajčiarsko nedobehli, od životnej úrovne v tejto krajine sme relatívne ďaleko. Vzhľadom na vysokú infláciu sa máme dokonca horšie ako pred rokom.
Napriek tomu priemerná mzda na Slovensku rastie a to má dopady na množstvo ekonomických veličín. Naďalej platí, že priemernú mzdu v celej krajine zvyšuje predovšetkým Bratislavský kraj.
Na papieri máme viac, reálne menej
Priemerná nominálna mzda na Slovensku v minulom roku síce stúpala, dostala sa na 1 304 eur, napriek tomu sa situácia v ekonomike podobá na krízu. Medziročný rast miezd v ekonomike dosiahol úroveň 7,7 percenta, no aj tak si môžeme z výplaty kúpiť menej. „Reálna mzda klesla o 4,5 percenta. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy bezprostredne po finančnej kríze, teda v rokoch 2011 a 2012,“ upozorňuje Štatistický úrad SR. Nominálny rast miezd teda zďaleka nestačí na to, aby sa situácia obyvateľov zlepšovala.
Ešte v roku 2020 bola situácia iná. Rast cien bol pod úrovňou dvoch percent, v súčasnosti je na úrovni 15,2 percenta. Rast miezd taký prudký nárast cien nedokáže vyrovnávať. Samotný pokles reálnych miezd je však pravdepodobne dočasný, no odhaľuje vážnejšie problémy, ktoré slovenská ekonomika má.
„My sme mzdy zvyšovali, ale nový nárast je menší ako inflácia. To nie je žiadne prekvapenie pre nás a nemalo by byť pre nikoho. Dlhodobo sme komunikovali, že každému sa zhorší životná situácia. V minulosti to bolo presne naopak. Keď sme tlačili peniaze a keď sme mali vyššie mzdy, ako bola inflácia, tak dlhé roky bol rast vyšší. Momentálne dochádza k istej korekcii. Čo je dnes pre nás kľúčové, je produktivita práce, ktorá sa nám nezvyšuje. Bohužiaľ, stále sa otvárajú nožnice v tom zmysle, že sú stále väčšie mzdové nároky ako produktivita práce. To nám zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska,“ hovorí Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Plat vám nezdvihli a predsa dostanete na účet viac. Kto, prečo a o koľko? Pozrite si reláciu Ide o peniaze s daňovou poradkyňou Alicou Orda Oravcovou. Premiéra 11. 1. 2022.
To je zlá správa pre celé hospodárstvo. „V dlhodobom horizonte sa nám to vypomstí. Situácia sa bude čím ďalej, tým viac zhoršovať, lebo my už nevieme konkurovať lacnou pracovnou silou a ani to nechceme,“ tvrdí Machunka.
Na priemer dosiahne iba Bratislava
Priemerná mzda je však pre väčšinu krajiny vysoká méta. Aj v roku 2022, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji, kde dosiahla 1 599 eur. Vo všetkých ôsmich krajoch priemerný hrubý zárobok medziročne vzrástol a prvýkrát sa na celoročnej úrovni dostal nad 1 000 eur vo všetkých ôsmich krajoch Slovenska. Súčasne mzdu vyššiu ako 1 200 eur na celoročnej úrovni zaznamenali až štyri kraje, pred rokom to bol len región okolo hlavného mesta. Prešovský kraj však stále zostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou na Slovensku,“ upozorňuje Štatistický úrad SR. V Prešovskom kraji sa priemerná mzda dostala na 1 011 eur mesačne.
Na to aby mohli byť na Slovensku švajčiarske dôchodky, museli by byť na Slovensku aj vyššie platy. Z týchto čísel je jasné, že na švajčiarske platy si môžeme nechať zájsť chuť. Príjmy Švajčiarov sú v porovnaní so Slovenskom trikrát vyššie. Neznamená to, že si švajčiarske domácnosti môžu dovoliť trikrát viac ako slovenské. Životné náklady vo Švajčiarsku sú, samozrejme, vyššie. Príjmy v kontexte výšky cenovej hladiny berie do úvahy ukazovateľ parity kúpnej sily. Tá je podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo Švajčiarsku zhruba dvakrát vyššia ako na Slovensku. Tento ukazovateľ má metodické nedostatky, no jednoznačne ukazuje, že za vyspelými západnými krajinami zaostávame. Ak sa pozrieme čisto na výšku príjmov, mzdy na Slovensku patria k najnižším v rámci krajín OECD.
Aj na nominálnom raste miezd záleží
Rast priemernej mzdy sa týka aj ľudí, ktorí zarábajú menej. Na priemernú mzdu je nadviazaných viacero ekonomických veličín. Upozornil na to odborník na sociálny systém Jozef Mihál. Denník Pravda prináša výber z dôležitých čísel, ktoré sa v ekonomike menia:
Maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie počas roka 2024 bude 9 128 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.
Od 1. júla 2024, od 1. októbra 2024 v prípade podania daňového priznania za rok 2023 po 31. marci 2024, bude v Sociálnej poisťovni povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej hrubý príjem za rok 2 023 bude vyšší ako 7 824 eur.
Minimálny vymeriavací základ SZČO počas roka 2024 bude 652 eur, minimálne poistné na sociálne poistenie Sociálnej poisťovne 216,13 eura, minimálny preddavok na zdravotné poistenie 91,28 eura. Spolu bude minimálne poistné mesačne 307,41 eura.
Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky v roku 2024, teda nemocenské, ošetrovné, materské, tehotenské, bude 85,7425 eura. Napríklad najvyššia možná suma materského bude 1 993,60 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní.
Rok 2022 sa započíta do počtu rokov takzvaného kvalifikovaného obdobia pre nárok na minimálny dôchodok, ak vymeriavací základ poistenca za rok 2022 dosiahol aspoň 3 772 eur. Ide o 24,1 percenta z priemernej mzdy zistenej za rok 2022. Do výpočtu tak vstupuje suma 1 304 eur vynásobená dvanástimi.
Minimálna mesačná mzda bude v roku 2024 744 eur, ak sa sociálni partneri nedohodnú inak, minimálna hodinová mzda bude 4,276 eura. Následne na minimálnu mzdu sú nadviazané okrem iného príplatky za nočnú prácu./agentury/
X X X
Rusi testujú vlastné počítače. Volajú sa Bobor a sú postavené na čipoch, ktoré sa už nevyrábajú
Tvorcom zariadení je dcérska spoločnosť jadrového energetického giganta Rosatom.
Rusi sa pri kritickej infraštruktúre snažia o väčšiu nezávislosť, energetický priemysel nevynímajúc. Príkladom je gigant Rosatom, ktorý si objednal počítače postavené na „ruských“ čipoch. Ich výkon a technologická výbava je však ďaleko za modernými počítačmi zo západu.
Dané procesory sa navyše už nevyrábajú, nakoľko producent sa zaviazal rešpektovať obchodné obmedzenia s Moskvou. Aktuálne nie je jasné, odkiaľ chce Rusko vziať dostatok čipov, pomôcť však môže Čína.
Moskva síce už pomerne dlhú dobu vyhlasuje, že sa pokúša o samostatnosť vo viacerých oblastiach priemyslu, no skutočnosť je iná. Pokiaľ ide o západné technológie, tak stopnutie ich oficiálnych dodávok vykrýva takzvaným paralelným dovozom. Kritickú infraštruktúru však zrejme chce mať Kremeľ skutočne pod svojou kontrolou. Ako upozornil Tom’s Hardware, ruský energetický gigant Rosatom plánuje počítače pre svoje potreby založiť na domácich technológiách.
Boj za nezávislosť podľa Moskvy
Po invázii na Ukrajinu prestali mnohé krajiny i komerčné spoločnosti na území agresorskej krajiny oficiálne podnikať. Zároveň sem bol zakázaný dovoz mnohých strategických produktov vrátane počítačového hardvéru. Ten do Ruska aktuálne preniká len prostredníctvom šedého dovozu, teda cez sprostredkovateľov a tretie krajiny.
Moskva sa však naďalej usiluje o osamostatnenie a pracuje na vývoji a výrobe vlastných elektronických zariadení. To platí aj o počítačoch. Už sme tu mali napríklad obchodnú riaditeľku spoločnosti Prombit, ktorá ešte v auguste minulého roka pózovala na sociálnej sieti VKontakte s notebookom Bitblaze Titan. Podľa jej vtedajších slov mal tento ruský produkt mieriť na trh. Reálne však doteraz k štartu predaja zariadenia nedošlo.
Pochybnosti o dostupnosti sú namieste aj v prípade najnovšej správy, ktorú prinieslo ruské médium 3DNews, odvolávajúc sa na ruskú štátnu spravodajskú službu TASS. Podľa týchto zdrojov má Delta Computers pripravovať vlastný počítač. Spomínaná firma je dcérskou spoločnosťou Rosatomu. Pripravované zariadenia majú byť nasadené práve v tomto štátnom podniku zameranom na jadrovú energetiku, ktorý je súčasťou kritickej infraštruktúry krajiny.
Bobor s „ruským“ srdcom
Počítače nesú meno Bober (DC-BOb), teda v slovenčine Bobor. Môžu niesť maximálne 64 GB operačnej pamäte DDR4, pričom maximálny úložný priestor pre dáta sa môže vyšplhať až na 16 TB. Počíta sa ako s mechanickými diskami, tak aj modernejšími SSD. Z hľadiska konektivity nechýbajú USB typu A vo verzii 2.0 i 3.0, PS/2 pre klávesnicu či myš, prítomná je tiež dvojica portov Ethernet a RS-232. Pre pripojenie monitora je k dispozícii HDMI a vo výbave sú aj dve samostatné dierky na 3,5mm audio jacky pre slúchadlá a mikrofón. Cez PCIe 3.0 x8 sa počíta tiež s rozšírením o samostatné karty vrátane grafík.
Základom hardvéru však má byť procesor Baikal-M (BE-M1000) s ôsmimi ARM jadrami Cortex-A57, ktoré boli uvedené ešte v roku 2012 a reálne procesory na nich začali vznikať o dva roky nato. Jadrá v čipoch Baikal navyše pracujú na veľmi nízkom takte 1,5 GHz. Výrazne vyšší výkon tak dnes ponúknu moderné smartfóny, pričom procesory Intelu, AMD či Applu sú pre ne v nedohľadne.
Súčasťou výbavy počítačov Bobor je aj monitor, klávesnica a myš.Zdroj: Delta Computers
Tým najväčším problémom použitia čipov Baikal-M však je, že sa už reálne nevyrábajú. Rusi ich síce prezentujú ako domáce, no architektúru vytvorila britská spoločnosť ARM, pričom fyzické procesory Baikal-M reálne vznikali na linkách taiwanského producenta TSMC. Obidva spomínané subjekty však rešpektujú sankcie voči Rusku, pričom TSMC dodávky nových procesorov stoplo už pred niekoľkými mesiacmi.
Aktuálne vraj už síce prebieha testovanie niekoľkých hotových počítačov, ktoré bežia na vlastnej distribúcii Linuxu s názvom Astra Linux Special Edition, no kde chce Rosatom, respektíve Delta Computers, získať potrebné množstvá procesorov, nevedno. Teoreticky by Rusi mohli osloviť Čínu a jej polovodičovú spoločnosť SMIC, no presunutie výroby z jednej fabriky a jej technológie na úplne inú nie je ľahká a krátkodobá úloha.
Napriek tomu si však Rosatom vraj už prvú várku „bobrov“ kúpil a aktuálne sa pripravuje na ich implementáciu do existujúcej infraštruktúry. Vzhľadom na pravdepodobný nedostatok procesorov však aktuálne nie je jasné, o aké množstvá by vlastne malo ísť, aktuality.sk
X X X
Technológie sťažia život dlžníkom. Autá by ich mohli obmedzovať aj samé opustiť
Patent automobilky Ford poukazuje na spôsoby, ktorými môžu majitelia áut vymáhať platby od ľudí nesplácajúcich lízing či úver.
Autá môžu neplatičov upozorňovať vizuálne, akusticky i obmedzením komfortu. Dôjsť by mohlo aj k vypnutiu motora či vymknutiu používateľa. Vozidlá by sa mohli autonómne odviezť k právoplatnému majiteľovi. Patentová žiadosť neznamená, že tieto riešenia Ford použije.
Moderná doba zásadne upravila fungovanie automobilov a počas najbližších rokov môže priniesť ďalšie evolučné či revolučné zmeny. Jednu zásadnú novinku si nechal v auguste roka 2021 patentovať Ford a aktuálne pri nej získal úradné potvrdenie, o čom napísal portál Carscoops.
Patent nesie označenie „Systémy a metódy na opätovné prevzatie vozidla“ a zameriava sa na spôsoby, ktorými môžu predajcovia tlačiť na zákazníkov nesplácajúcich lízing alebo úver. Dnešná úroveň digitalizácie v rámci sektora im dáva široké možnosti.
Dlhy môže pripomínať viacerými spôsobmi
Vďaka prepojeniu množstva rôznych funkcií a neustálej online konektivite by majitelia dotknutých áut mohli ich používateľom napríklad obmedziť používanie komfortných prvkov ako rádio, navigácia alebo klimatizácia. Vypnutie by sa mohlo týkať aj diaľkového ovládania či automatického zamykania.
Ďalšou formou upozornenia môžu byť správy na palubných systémoch či nepríjemné zvuky počas používania. Technológie tak sťažia vizuálnymi i akustickými prvkami dlžníkom život, po ignorovaní výziev by mohlo dôjsť aj k radikálnejším zásahom. Ide o vypnutie motora alebo diaľkové vymknutie používateľa. Dokumenty však rátajú s tým, že v prípade núdze by sa aj takto zablokované vozidlo dalo používať.
Schematický nákres sprevádzajúci patentovú žiadosť.Zdroj: Ford
Vlastníkovi automobilu môže novinka dať prístup do kamerového systému, ktorým si vie overiť jeho polohu a zhodnotiť podmienky na jeho opätovné prevzatie. Odťahová služba pritom nemusí byť nutnosťou. Dokument ráta s tým, že v krajnom prípade by mohli vozidlá neplatičov aj samé opustiť vďaka pokročilým schopnostiam jazdy bez vodiča.
Samostatne by mohli ísť aj na vrakovisko
Neuposlúchnutie výziev na splatenie dlhov môže viesť k automatizovanému presunu do rúk právoplatného majiteľa, teda najmä sprostredkovateľa lízingu, predajcu, banky či exekútora. V prípade príliš nízkej zostatkovej hodnoty pritom americký výrobca predpokladá, že by sa vozidlo mohlo odviezť rovno na vrakovisko. Podmienkou funkčnosti je dosiahnutie a certifikovanie 4. úrovne autonómie.
Ford si tieto riešenia síce dal patentovať, avšak to nutne neznamená, že ich v budúcnosti použije. Reálna aplikácia by nepochybne nebola jednoduchá. Prípadný plán na zavedenie týchto spôsobov určite vyvolá záujem právneho sektora, nakoľko niektoré z nich môžu byť z hľadiska legislatívy problematické, aktuality.sk
X X X
Profesor VŠVU šikanoval a ponižoval študentov. Ivan Csudai na škole končí
Rektorka VŠVU v Bratislave Bohunka Koklesová vydala oficiálne stanovisko k výsledkom šetrenia podnetu na profesora Ivana Csudaia. Požiadala rektorka Etickú radu VŠVU o otvorenie konania v prípade podozrenia z neetického správania sa profesora Ivana Csudaia. O jeho konaní informovalo viacero médií.
„Etická rada získala svedectvá obetí, vypočula 15 svedkov a svedkýň z radov absolventov a absolventiek, súčasných i bývalých kolegov a kolegýň, ktorí a ktoré podali svedectvo o správaní sa pedagóga voči študentom a študentkám v rokoch 2008 – 2012,“ píše sa v stanovisku.
Koklesová konštatuje, že Csudai sa mal dopustiť porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, navyše sa dopúšťal psychického násilia a navodzovania fyzického násilia, ponižovania, zosmiešňovania a šikany voči študentom a študentkám, nerešpektoval slobodu slova a kritického myslenia, okrem toho vytváral na Katedre maliarstva zastrašujúce prostredie.
„Uznávam podnet obetí ako oprávnený. Ako rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa ospravedlňujem v mene svojom a v mene celej školy menovite Mgr. art. Ivane Šátekovej, Mgr. art. Kataríne Sido a Mag. art. Év van Hettmer, ako aj ich rodinám a blízkym. Ospravedlňujem sa aj ich spolužiakom a spolužiačkam z Katedry maliarstva, ktorí a ktoré zažívali incidenty pedagóga voči šikanovaným študentkám, študentom a tým aj napätú klímu na katedre,“ píše sa ďalej v stanovisku rektorky Koklesovej.
Spomínaná Év van Hettmer kvôli Csudaiovi z VŠVU odišla. „Za bakalárku som od neho dostala hodnotenie E. V ateliéri som mu nehrala do karát, pretože som sa nenechala manipulovať a obchytkávať. Nebol spokojný s vývojom mojej tvorby napriek tomu, že sme sa venovali voľnej tvorbe. Chcela som, aby jasne a zrozumiteľne vysvetlil, čo mu prekáža a čo mám zmeniť. Na to mi odpovedal, že si želá, aby som všetky jeho požiadavky, citujem doslova: „vytušila“,“ povedala v rozhovore pre ArtTalk.cz.
Prípad Csudaia podľa rektorky zviditeľnil zásadný nedostatok nástrojov, ktoré by dovoľovali škole takéto konanie postihovať. „Nakoľko išlo v prípade prof. Ivana Csudaia, akad. mal. o konanie v rokoch 2008 – 2012, z pohľadu antidiskriminačného zákona je už podnet premlčaný. Vďaka verejným sťažnostiam obetí sme ako škola začali podnikať kroky smerujúce k vytvoreniu bezpečného a spravodlivého priestoru, k zavádzaniu nástrojov na vyvodzovanie dôsledkov za neetické a diskriminačné správanie, napríklad aj rozviazaním pracovnej zmluvy.“
Podľa informácií denníka SME sa napokon Ivan Csudai po dohode s rektorkou rozhodol ukončiť svoje pôsobenie na škole.
Rektorka ďalej informuje, že bol prijatý Etický kódex, ustanovená Etická rada a školský ombudsman. Na webovej stránke školy a v informačných študijných materiáloch bol tiež zverejnený postup ako a komu podať podnet. „Momentálne sa dokončuje Pracovný poriadok školy, ktorý sa bude v prípade závažných porušení pracovnej disciplíny zamestnancov a zamestnankýň vzťahovať aj k Etickému kódexu.“
Podľa Koklesovej pôjde o proces, ktorý bude trvať niekoľko najbližších rokov. „Verím, že spoločne vytvoríme na akademickej pôde jasné pravidlá s vymedzenými hranicami, na ktorej sa môže rozvíjať sloboda, kreativita, kritické myslenie a osobnosť každého jedného študenta a študentky školy.“/agentury/