Láka ich súkromník. Najväčšie štátne zdravotnícke zariadenie opäť čelí kolapsu. Vláda síce na jeseň zasanovala platovú krízu, teraz sa však rozbieha nový a vážnejší problém. Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) má na stole rastúcu hromadu výpovedí od lekárov a sestier, ktorých odlákala súkromná konkurencia.

 Riaditeľ UNB Alexander Mayer priznal, že výpovede nepodávajú len zdravotnícki pracovníci, ale i zamestnanci ekonomických úsekov. Dôvodom za hromadnými odchodmi je otvorenie novej súkromnej nemocnice Bory. Finančná skupina Penta ju plánuje otvoriť už v marci. Nemocnica Bory patrí do siete Svet zdravia a bude jej prvou koncovou nemocnicou. „Mnoho zdravotníkov vníma Nemocnicu Bory ako poslednú šancu zotrvať v slovenskom zdravotníctve predtým, než definitívne odídu zo Slovenska alebo z tejto profesie,“ zdôraznila personálna riaditeľka Nemocnice Bory Jana Palenčárová.

„S blížiacim sa termínom otvorenia môže Nemocnica Bory potvrdiť vyšší záujem o prácu v nej. Ani zďaleka však nejde iba o zamestnancov UNB, naopak, hlásia sa lekári a sestry z celého Slovenska a zahraničia. V tomto momente je v pracovnom pomere už 300 ľudí, začiatkom marca nastúpi ďalších 150. Jedným z dôvodov rastúceho záujmu sú určite aj pozitívne referencie súčasných zamestnancov, ktorí nastúpili v ostatných mesiacoch,“ podotkol pre denník Pravda hovorca siete Svet zdravia Tomáš Kráľ.

Nemocnica Bory momentálne nemá zmluvu so všetkými zdravotnými poisťovňami. Chýba jej zmluva so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorá je na Slovensku najväčšia. Jej poistencami sú zhruba dve tretiny obyvateľov. Rokovania medzi súkromnou nemocnicou a štátnou poisťovňou naďalej prebiehajú, no predpovedať ich výsledok je predčasné. Nemocnica by však mohla fungovať aj bez zmluvy so štátnou poisťovňou. Zatiaľ nie je jasné ani to, do ktorej kategórie budú v rámci optimalizácie siete nemocníc spadať. Podľa ministerstva zdravotníctva je isté len to, že koncovou nemocnicou nebude. Nemocnica Bory by však mohla patriť do tretej úrovne, pričom niektoré programy medicíny by mohla vykonávať v štvrtej kategórii. Do spomínanej úrovne patria viaceré fakultné nemocnice naprieč Slovenskom, ako aj Univerzitná nemocnica Martin.

„Väčšinou ide o vedúcich pracovníkov, skúsených doktorov, ktorí u nás pracovali dlhé roky. To isté sa týka vyškolených sestier, ktoré sa rozhodli odísť do iného zariadenia,“ podotkol riaditeľ UNB. Prácu univerzitnej nemocnice to podľa neho sťažuje v tom, že nemôžu plánovať. „Nevieme, koľko ľudí nám zostane v nemocnici, ani to koľko ich bude pracovať. Na poradách riešime zavedenie krízovej komunikácie, pretože to, do čoho sa rúti univerzitná nemocnica, je pre každého nové a nebude jednoduché sa s tým vysporiadať,“ spresnil.

 Zdôraznil, že v takejto situácii chýba systém a obáva sa, že viac nebudú schopní poskytovať zdravotnú starostlivosť. Priznal, že žiadal štát o stabilizačný príspevok, no neúspešne. Pre sestry a pôrodné asistentky žiadalo 20-tisíc eur, pre zdravotníckych asistentov 15-tisíc eur, pre sanitárov desaťtisíc eur a pre pomocné profesie sedemtisíc eur. Celkovo mali stabilizačné príspevky pre UNB vyjsť na 46 miliónov eur.

Atmosféru v nemocnici reflektuje aj to, že stabilizačný príspevok vo výške päťtisíc eur v hrubom, ktorý štát poskytol zdravotníkov plošne, využilo len 54 percent zdravotníkov, ktorí naň mali nárok. Pri stabilizačnom príspevku sa musel zamestnanec zaviazať, že nasledujúce tri roky v nemocnici odslúži.

 „Môžeme dúfať, že nám neodídu všetky sestry, alebo že neodíde polovica. Nevieme na čom sme,“ skonštatoval Mayer. „Zdôraznil, že nových ľudí prijímajú, no odliv je väčší. Aktuálne číslo výpovedí však povedať nevedel. „Každý deň stojíme pred otázkou, koľko výpovedí nám na stole pristane,“ dodal. UNB sa skladá z piatich budov naprieč hlavným mestom. Časom sa však vzhľadom na nedostatok personálu budú musieť jednotlivé zariadenia zlučovať. „Do budúcna budeme prinútení zlučovať jednotlivé pracoviská. K tomu dôjde, každý týždeň na to na poradách upozorňujeme,“ podotkol. Podľa jeho slov je to výsledok situácie v ktorej sa UNB nachádza. „V prvom rade sa musíme postarať o pacienta,“ uzavrel Mayer.

 Riešením mala byť koncová nemocnica Rázsochy. Projekt má však problémy. Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) upozornila, že v prípade Rázsoch pôsobia na projekt rušivé vplyvy osôb, ktoré nie sú v oficiálnej štruktúre. Preto rezortu zdravotníctva navrhuje krízové opatrenia. „Aby došlo k maximálnej náprave, eliminácii rizika a včasnému a úplnému plneniu míľnikov a cieľov vyplývajúcich z plánu obnovy,“ upozornila NIKA.

 Nie je to len o platoch

Nemocnica Bory od marca plánuje otvoriť ambulancie, rádiodiagnostické pracovisko, radiačnú onkológiu a pracovisko nukleárnej medicíny. Potom pribudnú operačné sály a lôžková časť. Na jeseň ako posledný otvoria urgentný príjem či pracovisko dialýzy.

V čase otvorenia plánuje mať nemocnica 400 zamestnancov, no nábor personálu potrvá až do roku 2024. Bory plánujú, že nemocnica bude mať 1 500 zamestnancov. Z toho 329 lekárov, 440 sestier, 470 ostatných zdravotníckych pracovníkov a 270 administra­tívnych a prevádzkových zamestnancov. Svet zdravia priznáva, že nevedia, koľko zdravotníkov bude z UNB.

Riaditeľ Mayer zdôraznil, že univerzitná nemocnica nevie zamestnancov poskytnúť vyššie platy, ako tabuľkové. No Tomáš Kráľ, hovorca siete nemocníc Svet zdravia, pod ktorú Bory patria kontruje, že ich nemocnica zdravotníkov nepreplatí. Súkromník im podľa jeho slov skôr prinesie lepšie pracovné prostredie, modernejší manažment pacienta a možnosti kariérneho rastu.

Nemocnica Bory bude podľa Kráľa poskytovať plánovanú i akútnu zdravotnú starostlivosť, ktorá bude plne hradená z verejného zdravotného poistenia. V rámci predregistrácie o služby v Nemocnici Bory prejavilo záujem takmer 90-tisíc pacientov, z toho 35-tisíc poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zo zdravotnej poisťovne Dôvera je to 45-tisíc poistencov a zo zdravotnej poisťovne Union osemtisíc poistencov. „Nemocnica Bory bude dostupná pre každého bez rozdielu,“ dodal generálny riaditeľ nemocnice Ľuboš Lopatka./agentury/

X X X

GP Žilinka o byte svojej dcéry na Boroch. Zaťahujú rodinu do útokov proti mne, sťažuje sa

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta, že byt jeho dcéry má súvis s rozhodovaním v prípade Jaroslava Haščáka.

 „V posledných dňoch sa na mňa niektoré médiá obrátili s otázkou, týkajúcou sa kúpy bytu mojou plnoletou dcérou. Formulácia otázok zjavne nasvedčuje snahe o spájanie tejto kúpy, realizovanej absolútne transparentným a preukázateľným spôsobom, s mojou rozhodovacou činnosťou vo veci podnikateľa Mgr. J. H. (Jaroslava Haščáka – pozn. red.) a teda zjavnou snahou o účelovú diskreditáciu mojej osoby,“ uviedol Žilinka.

Denník N zverejnil informáciu, že Žilinkova dcéra podpísala kúpnu zmluvy z 30. augusta 2021 a na druhý deň zbavil Žilinka Haščáka stíhania. Neskôr informáciu denník opravil, že kúpna zmluva bola podpísaná o mesiac skôr, ale tvrdí, že to už mal Žilinka na stole Haščákovu žiadosť podľa paragrafu 363. Za projektom Bory je spoločnosť Penta, pripomenul denník. Jaroslav Haščák je jeden zo zakladateľov Penty.

Žilinka uviedol, že pri spomínanom byte uzavreli on a jeho manželka zmluvu o budúcej zmluve o prevode dvojizbového bytu, ktorý bol ešte len vo výstavbe. Stalo sa to v júli 2019, pričom generálnym prokurátorom sa stal až v decembri 2020. Zaplatili zálohu a v januári 2021 postúpili tento zmluvný vzťah dcére, v júli 2021 sa doplatením zvyšnej sumy a prevode bytu stala jeho vlastníčkou.

Dvojizbový byt s výmerou 57,35 m2, s pivničnými priestormi a parkovacím miestom v Bratislave vyšiel na 153 300 eur, čo bola cena podľa zmluvy z roku 2019. „Dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu podľa verejne dostupnej ponuky, bez akýchkoľvek zliav,“ uviedol.

„Všetky finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti sme poskytli dcére s manželkou z príjmov pochádzajúcich výhradne z našich platov a z kúpnej ceny z predaja nášho 3–izbového bytu v Piešťanoch. Všetky prevody finančných prostriedkov boli realizované bezhotovostne bankovými prevodmi,“ dodal./agenturyI

X X X

Premiér SR sa rozlúčil s dosluhujúcim českým prezidentom Milošom Zemanom

Zeman pôsobil vo funkcii prezidenta ČR desať rokov. Dočasne poverený slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO) sa v utorok vo Vysokých Tatrách rozlúčil s dosluhujúcim českým prezidentom Milošom Zemanom. Poďakoval mu za rozvoj dobrých česko-slovenských vzťahov. Heger o tom informoval na sociálnej sieti.

Heger pripomenul, že Zeman pôsobil vo funkcii prezidenta ČR desať rokov. „Rozhodne patrí medzi najvýraznejších politikov v Českej republike. Ako bývalý premiér sa pričinil o úspešný vstup Česka do Európskej únie a NATO,“ vyzdvihol.

Zeman sa počas rozlúčkovej návštevy Slovenska stretol tiež s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Na programe mal aj rokovania s exprezidentmi Rudolfom Schusterom a Andrejom Kiskom. V stredu (8. 2.) má naplánované stretnutie s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom (Sme rodina), aktuality.sk

X X X

Martin Behula: Po(pu)li(s)tický príbeh Miloša Zemana je varovaním aj pre nás

Končiaci český prezident nebol len svojráznym a prostorekým dôchodcom z Vysočiny, ale mocenským hráčom.

Miloš Zeman je na svojej poslednej oficiálnej návšteve Slovenska ako hlava štátu. Jeho politická kariéra, ktorá sa začala pred 33 rokmi, sa o dva mesiace inauguráciou Petra Pavla skončí. A hoci Zeman sa už raz dokázal do politiky vrátiť, tentoraz je to už definitívny koniec.

Dôchodca z Vysočiny

Napriek tomu, že Zeman je jediným politikom v bývalom Československu, ktorý bol premiérom, predsedom parlamentu i prezidentom, hrozí, že história si ho zapamätá inak. Napríklad ako autora úvah o likvidovaní novinárov, ktorými sa predviedol v spoločnosti Vladimira Putina.

Ako prezidenta, kvôli ktorému verejnoprávny rozhlas zrušil reláciu Hovory z Lán, pretože Zeman v nej bol príliš vulgárny a s nadávkami odmietol prestať. Kvôli jeho „viróze“ v Katedrále svätého Víta, ktorú vtedajší minister financií Miroslav Kalousek lakonicky okomentoval slovami „chybělo málo a ke korunovačním klenotům, koruně, žezlu a jablku přibyla ještě šavle“.

Alebo ako prognostika, ktorý v roku 2007 predpovedal, že Rusko do 20 rokov môže vstúpiť do Európskej únie. Bolo by však nespravodlivé, ak by sme Zemana vnímali len ako svojrázneho a prostorekého „dôchodcu z Vysočiny“, ktorý kašle na politickú korektnosť, a tak ako začínajúci politik pokojne povie, že polovica národa má podpriemerný intelekt, ako predseda ČSSD vtipkuje, že stranícke legitimácie budú viazané v koži členov ODS a ako prezident sa pochváli, že pije naďalej s chuťou, hoci mu to lekári neodporúčajú.

Nebezpečný talent

Príbeh Miloša Zemana je predovšetkým varovaním pred tým, aký nebezpečný je nesporný politický talent, ak je jeho nositeľom človek, ktorý v politike nezastáva žiadne pevné hodnoty, neriadi sa žiadnou ideológiou a jeho jediným cieľom je moc. Zeman na prvý pohľad vyzerá ako človek, ktorý hovorí nevyberané a často aj neslušné veci, no vždy povie to, čo si myslí. Ibaže si myslí zakaždým niečo iné.

Je to typ politika, ktorý bol schopný v roku 1996 tvrdiť, že je v politike preto, aby zabránil v úspechu tým, ktorí by si nechali zošikmiť oči, keby k nám prišli Číňania a o dvadsať rokov neskôr rozprával, že sa chodí do Číny učiť ako podporiť ekonomický rast a stabilizovať spoločnosť, alebo sa priznal že vo futbale fandí Slávii Praha, lebo ju kúpil čínsky investor.

Z eurofederalistu sa stal euroskeptikom, ktorý kritizuje Brusel, a hoci na začiatku kariéry údajne chcel založiť liberálnu stranu a obdivoval nemeckých stredových liberálov, stal sa predsedom sociálnej demokracie a v posledných rokoch mal najbližšie k antisystémovému Tomiovi Okamurovi a Andrejovi Babišovi.

Názor menil aj pri mimoriadne citlivých témach, ako bol napríklad odsun sudetských Nemcov. V roku 1990 ho prirovnal k stalinskému teroru, no v roku 2013 už tvrdil, že Benešove dekréty neuplatňovali princíp kolektívnej viny, pretože 90 percent sudetských Nemcov podporovalo Hitlera a na zvyšnú desatinu sa dekréty nevzťahovali.

Technológ moci

Nie je politikom ideí, ale politikom technológie, napísal o Zemanovi český novinár Erik Tabery v knihe Opuštěná společnost. Dokonale ovláda fungovanie moci a obetoval kvôli nej svoj intelekt a kritické myslenie, tvrdí Tabery. Nejde však len o rétoriku. Zeman je naozaj tvrdým politickým hráčom a kvôli moci ide často až na hranu ústavných kompetencií i mantinelov politického boja. Alebo za ňu.

Ako prezident si vymenoval vlastnú vládu Jiřího Rusnoka, hoci vedel, že nedostane dôveru parlamentu a naťahoval vymenovanie „riadneho“ premiéra, aby predlžoval vládnutie svojej vlády. Na výčitky, že tým porušuje ústavné zvyklosti, zareagoval, že ústavné zvyklosti sú úplne idiotský pojem. K svojim ústavným kompetenciám pristupoval svojvoľne. Dokonca vyhlásil, že ako prezident môže len tak odvolať premiéra.

V roku 2017 špekuloval, že demisia premiéra neznamená odchod celej vlády, ale stačí vymeniť jej predsedu. Chcel tak udržať v kresle vtedajšieho ministra financií Andreja Babiša. Zašlo to tak ďaleko, že premiér Bohuslav Sobotka si to rozmyslel a demisiu na Pražský hrad nedoniesol, hoci Zeman mu tam pripravil rezignačnú ceremóniu a predniesol prejav, ako keby ju Sobotka naozaj podal.

Premiér a prezident sa tak namiesto slávnostného aktu pohádali. Odmietal odvolať ministrov i vymenovať profesorov, hoci je to povinnosť hlavy štátu. Podľa viacerých ústavných právnikov tým porušil ústavu.

Politik bez zábran

Zábrany nemal ani ako stranícky politik. Opakovane strašil, že jeho politickí súperi (napríklad Václav Havel) chystajú v Česku prevrat, aby tak odvrátil pozornosť od seba. Ako prezident zorganizoval tajnú schôdzku členov ČSSD, na ktorej chcel dosiahnuť výmenu predsedu Bohuslava Sobotku. Obviňoval politikov, že korumpujú novinárov a novinárov, že sa nechávajú korumpovať politikmi.

V čase, keď bol premiérom, na úrade vlády vznikol dokument Olovo, ktorý mal zdiskreditovať jeho stranícku súperku Petru Boukovú lžami, že bola prostitútka, alebo že týrala svoju dcéru. Za jeho vlády si generálny sekretár ministerstva kultúry Karel Srba objednal vraždu novinárky Sabiny Slonkovej a šéf Zemanových poradcov Miroslav Šlouf sľuboval pomôcť s biznisom mafiánovi Františkovi Mrázkovi.

Éra opozičnej zmluvy v rokoch 1998 až 2002, počas ktorej bol Zeman jediný raz premiérom, bola zrejme najtemnejším obdobím českej demokracie. Zemanova vládnuca ČSSD a opozičná ODS Václava Klausa si vtedy nekonkurovali, ale rozdelili si moc.

Snažili sa oslabiť právomoci prezidenta Václava Havla, obmedziť nezávislosť centrálnej banky a verejnoprávnych médií, ovládnuť bezpečnostné zložky či zmeniť volebný systém vo svoj prospech. Podľa Taberyho vtedy rekordne stúpol počet korupčných káuz. Česko bolo vtedy asi najbližšie k tomu, čo zažilo Slovensko v ére mečiarizmu.

Čo je nebezpečnejšie ako populista

Prognostik musí mať tak trochu samovražedné sklony, hovoril Zeman v roku 1990 v rozhovore pre časopis Mladý svět. „Musí byť schopný položiť na váhu akúkoľvek svoju dočasnú obľúbenosť, ak sa stretne so situáciou, ak by pre obľúbenosť zrádzal svoju profesiu“.

Radu prognostika Zemana si politik Zeman k srdcu nevzal, a tak pre obľúbenosť, ktorá viedla k moci, zradil obe svoje profesie. Nebol oponentom populistov. Sám sa stal jedným z nich. Ukázal, že existuje aj niečo nebezpečnejšie ako bezzásadový populista – bezzásadový populista, ktorý vie robiť aj politiku.

A dokázal, že takého politika nemožno nikdy odpisovať. Vždy sa môže vrátiť. To je pred predčasnými voľbami memento aj pre nás. Nie náhodou je jedným zo Zemanových priateľov práve Robert Fico, aktuality.sk

X X X

Parlament schválil zmeny pre najchudobnejších. Životné minimum bude rásť po novom

Mechanizmus zvyšovania súm životného minima sa od apríla tohto roka zmení. Sumy životného minima sa budú zvyšovať koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu od poslankyne za hnutie OĽaNO Lucie Drábikovej, ktorý pri schvaľovaní novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi schválil parlament.

 Výšky životného minima tak budú podľa poslankyne odzrkadľovať reálnu hodnotu toho, o koľko sa zvýšia minimálne náklady nízkopríjmových domácností.

 Životné minimum sa v súčasnosti upravuje k 1. júlu o koeficient rastu čistých peňažných príjmov podľa údajov Štatistického úradu SR alebo o koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností podľa toho, ktorý z týchto údajov je nižší.

Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predošlého do apríla aktuálneho roka. Napríklad vlani medziročný rast životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie dosiahol 11,5 %. Medziročný rast čistých peňažných príjmov na jednu osobu bol 7,5 %. Keďže rast čistých peňažných príjmov na jednu osobu bol nižší ako rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, životné minimum sa zvýšilo o 7,5 %. Ak by sa však postupovalo podľa nového mechanizmu, ktorý schválil parlament, životné minimum by išlo nahor o 11,5 %.

Vypustí sa osobitný príspevok

Od roku 2024 sa zo systému pomoci v hmotnej núdzi vypustí osobitný príspevok. Ide o dávku, ktorú úrady práce v súčasnosti vyplácajú osobe v hmotnej núdzi počas trvania pracovného pomeru najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Príspevok plánuje ministerstvo práce a sociálnych vecí nahradiť v rámci aktívnych opatrení trhu práce novo koncipovaným príspevkom na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ako aj prostredníctvom projektov a programov aktívnych opatrení na trhu práce. Vyplýva to z novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú schválil parlament.

Novelou zákona sa tiež mení posudzovanie niektorých druhov príjmov a rozširuje okruh osôb, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby. Jednorazovú dávku bude možné poskytnúť aj pre domácnosti, ktoré sú v hmotnej núdzi, ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje. Zvyšuje sa miera ochrany poskytovaná niektorým osobám a uľahčuje sa prístup k pomoci v hmotnej núdzi pre niektoré osoby, ktoré napríklad z dôvodu vlastníctva starých motorových vozidiel, ktoré nevedia predať, nesplnili podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Zvyšuje sa tiež dotácia na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu. „Cieľom je zvýšiť záujem o vykonávanie inštitútu osobitného príjemcu zo strany miest a obcí alebo iných právnických alebo fyzických osôb, ktoré majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,“ uviedol rezort. Inštitút osobitného príjemcu má podľa ministerstva svoje opodstatnenie, ale nie je dostatočne využívaný, keďže nie je zo strany najmä miest a obcí záujem o jeho vykonávanie.

Príspevok na opatrovanie vopred

Rodič dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím by mal získať možnosť požiadať o príspevok na opatrovanie vopred, ešte v období trvania rodičovskej dovolenky. Vyplácaný by bol až po jej ukončení. Vyplýva to z návrhu novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

Podľa súčasného znenia zákona je možné fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vypracovať komplexný lekársky posudok na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie až po ukončení rodičovskej dovolenky, teda po dovŕšení šiesteho roku veku dieťaťa. To podľa predkladateľov vytvára neistotu v období, kým je dokončené posúdenie, pretože rodina ostáva bez finančnej podpory, čo môže trvať dva až tri mesiace.

„Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie podmienok pre rodiny s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím na plynulý prechod od poberania rodičovského príspevku na poberanie príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa,“ vysvetlili predkladatelia./agentury/

X X X

Školské obedy ‚zadarmo‘ sa vracajú. Rodičia musia o dotáciu požiadať

 Dotácie na obedy pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách sa od mája tohto roka obnovia.

 Zmenu prináša novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú v utorok schválila Národná rada (NR) SR. V rámci nej poslanci súhlasili s pozmeňovacím návrhom, ktorý predložila poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina).

Dotácia bude predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni. Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur.

 „Navrhuje sa opätovné zavedenie plošného poskytovania dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa vzhľadom na neustále sa zvyšujúce životné náklady domácností s deťmi ako energie, potraviny a v poslednom období aj zvýšenie cien stravovania detí v školách z dôvodu úpravy finančných pásiem na nákup potravín na jedlo v školskej jedálni, ako aj režijných nákladov v školských jedálňach,“ vysvetlila Krištúfková.

Po schválení novely by mala byť pomoc v hmotnej núdzi adresnejšia, efektívnejšia a motivačná voči jej príjemcom. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú zrušenia osobitného príspevku, ktorý bude riešený samostatne v rámci politiky aktívnych opatrení na trhu práce.

Mení sa posudzovanie niektorých druhov príjmov, rozšíri sa tiež okruh osôb, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby. Právna norma umožní aj poskytnutie jednorazovej dávky pre domácnosti, ktoré sú v hmotnej núdzi, ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje.

Novela zároveň zvyšuje mieru ochrany poskytovanej niektorým osobám. Zameriava sa na zjednodušenie postupov a uľahčenie prístupu k pomoci v hmotnej núdzi pre osoby, ktoré napríklad z dôvodu vlastníctva starých motorových vozidiel, ktoré nevedia predať, nesplnili podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Právna norma prináša tiež zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivé domácnosti, a to na základe koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima.

Mení sa aj valorizačný mechanizmus súm životného minima. Po novom sa budú upravovať koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností./agentury/

X X X

Rusko začalo budovať flotilu tankerov. Chce sa striasť západných sankcií, ktoré ho potápajú

 Západné sankcie zaberajú a Európska únia (EÚ) v opatreniach proti Kremľu ešte pritvrdila. Cieľom je odrezať režim ruského prezidenta Vladimira Putina od príjmov, ktoré mu pomáhajú viesť vojenskú agresiu na Ukrajine. Už o pár dní to bude presne rok, čo sa Putin rozhodol zaútočiť na nášho východného suseda.

Ešte vlani v júni sa európski lídri dohodli v rámci šiesteho sankčného balíka na zavedení embarga na ruskú ropu a ropné produkty. Zákaz dovozu ruskej ropy po mori začal platiť 5. decembra. Slovensko dostalo z embarga výnimku a ruská ropa tečie ropovodom Družba do bratislavskej rafinérie doteraz. Od 5. februára, teda od nedele, začal platiť aj zákaz dovozu ruských ropných produktov. Podľa analytikov spoločnosti Eurasia Group bude mať toto opatrenie ešte ničivejší účinok ako predchádzajúce sankcie EÚ na dovoz ropy.

Nový zákaz EÚ sa bude vzťahovať na čokoľvek vyrobené z ruskej ropy. Či už je to benzín, ktorý ide do auta, letecké palivo potrebné na chod lietadla alebo nafta, ktorá sa tankuje do nákladných áut či sa využíva na prevádzku strojov. Vlani Európa doviezla asi 700-tisíc barelov ruskej nafty denne.

 Zároveň skupina siedmich najvyspelejších krajín (G7) zavedie globálny cenový strop pre ruské rafinované ropné produkty. Cenový strop znemožní prístup Ruska k tankerom či poisťovacím službám, pokiaľ sa rafinované ropné produkty nenakúpia za nižšiu sumu, než bolo stanovené cenovým stropom.

Podobný systém vstúpil do platnosti pre ruskú ropu v decembri. Európske poisťovne môžu svoje služby poskytovať ruským exportérom ropy a palív len vtedy, ak bude cena naloženej ropy menej ako 60 dolárov za barel, cena prémiových produktov (napr. benzín, nafta) menej ako 100 dolárov za barel a cena diskontovaných produktov z ropy (napríklad asfalt) menej ako 45 dolárov za barel.

„Rusko v posledných mesiacoch buduje svoju flotilu tankerov, aby mohlo prevážať ropu a ropné produkty bez obmedzenia. Veľká časť jeho exportu sa ale stále bude v tomto roku prevážať pomocou európskych tankerov,“ tvrdí pre Pravdu analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord.cz.

x  Ako zareagovali ceny pohonných hmôt na embargo?

Panovali obavy, že v dôsledku embarga na ruské ropné produkty nebude mať starý kontinent dostatok nafty. Najčernejšie scenáre počítali aj so situáciou, že cena nafty na našich čerpacích staniciach bude priemerne až dve eurá za liter. Európa totiž z Ruska dovážala státisíce barelov nafty denne. Natíska sa preto otázka, prečo nedošlo k rapídnemu nárastu cien nafty v Európe, keď začal platiť zákaz dovozu ruskej nafty.

V uplynulých týždňoch sa krajiny predzásobili ruskou naftou, čo zmiernilo možný cenový šok po zavedení embarga. „Európsky trh s pohonnými hmotami sa veľmi dobre pripravil na zákaz importu ropných produktov z Ruska,“ vysvetľuje analytik Boris Tomčiak. Zároveň boli podľa neho nadviazané nové kontrakty s dodávateľmi z iných oblastí. Ako príklad uvádza dovoz väčšieho množstva produktov z Perzského zálivu, USA, Ázie či dokonca zo západnej Afriky.

x Aký vývoj cien benzínu a nafty sa očakáva?

Na trhu s pohonnými hmotami prišlo k otočke. Od vlaňajšieho leta bola nafta drahšia ako benzín. Teraz sa situácia otočila a benzín po týždňoch zdražovania je už na slovenských čerpacích staniciach na úrovni ceny nafty. Slovnaft s najväčším počtom čerpacích staníc na Slovensku momentálne predáva liter benzínu za 1,595 eura. Liter nafty stojí momentálne 1,589 eura. Zatiaľ, čo sa v posledných týždňoch cena benzínu šplhá nahor, cena nafty dlhodobo klesá.

„Benzín dražel v posledných týždňoch viac, a to v celej Európe, keďže rástli veľkoobchodné ceny. V očakávaní embarga sa trh viac zameral na zabezpečenie dodávok nafty. Mierne bol upozadený import benzínu. Tento stav sa ale čoskoro zmení, keďže zásoby nafty sa zvýšili,“ opisuje situáciu analytik Boris Tomčiak. V najbližšom týždni očakáva mierne zvýšenie cien benzínu, o 1 až 2 centy. Následne v druhej polovici februára nastane pokles cien. „Pri nafte je možné zlacnenie až o 5 centov na liter,“ dodáva.

x Ako opatrenia zasiahnu Rusko?

Začiatkom roka prišlo Centrum pre výskum energie a čistoty vzduchu (CREA) s analýzou dopadov západných sankcií na ruské príjmy. Vyplýva z nej, že v dôsledku cenových stropov, ktoré skupina G7 zaviedla začiatkom decembra, prichádza Rusko denne o 160 miliónov eur. V období od septembra do novembra minulého roku získalo Rusko z predaja fosílnych palív 795 miliónov eur denne. Opatrenia, ktoré platia, znižujú príjem režimu Vladimira Putina zhruba na 640 miliónov eur denne.

Ako predpokladajú analytici z CREA, situácia by sa mohla ešte zhoršiť embargom na ruské ropné produkty, ktoré začalo platiť v nedeľu. Situácia Ruska by sa mohla ďalej zhoršovať. Od tohto dátumu by sa tak príjmy Ruska z exportu ropy mohli znížiť na 543 miliónov eur denne. To je zhruba o ďalších 100 miliónov menej, ako sú jeho príjmy v súčasnosti.

To, že Rusko finančne krváca a za ropu a plyn inkasuje rekordne málo peňazí, ukazujú aj dáta z ruského ministerstva financií. Západné sankcie stlačili príjmy Ruska z predaja energií na najnižšiu úroveň od roku 2020.

x  Kto sú víťazi a porazení celej situácie?

Rovnako ako v prípade decembrového embarga na ruskú ropu Kremeľ bude musieť aj teraz nájsť nové miesta na predaj svojich rafinovaných ropných produktov. Víťazmi celej situácie tak budú obchodníci a krajiny, ktoré budú z ďalšieho predaja ruských produktov profitovať.

Príkladom môže byť India, ktorá môže ruskú ropu dovážať, spracovávať a posielať späť do Európy ako neruské ropné produkty. To umožňujú medzinárodné colné pravidlá. „Akonáhle prejde rafinériou, podľa colných pravidiel sa ropa považuje za transformovanú a potom sa jej krajina pôvodu stane tá, kde sa táto rafinéria nachádza,“ hovorí pre portál NPR Richard Bronze z poradenskej spoločnosti Energy Aspects. Takto spracovávať ruskú ropu a predávať ju spätne do Európy ako neruské ropné produkty zrejme budú aj iné štáty. Zatiaľ čo India, Turecko a Maroko na embargu najviac zarobia, Rusko výrazne stratí.

Už teraz musí svoju ropu a ropné produkty predávať s výraznými zľavami. Okrem toho hrozí, že nebude schopné nájsť dostatok alternatívnych odberateľov pre jeho ropné produkty./agentury/

X X X

Kyjev sa nechce vzdať Bachmutu, Rusi ho už čiastočne majú v rukách

 V oblasti Bachmutu naďalej prebiehajú tvrdé boje. Ruskí vojaci ho čiastočne obsadili, ale Ukrajinci sa ho nemienia vzdať.

Nemecká vláda dnes povolila dodávku 178 tankov Leopard 1 pre Ukrajinu zo skladov zbrojoviek.

Nemecké ministerstvá hospodárstva a obrany informovali, že „koľko bojových tankov Leopard 1A5 bude nakoniec poslaných na Ukrajinu, závisí od toho, aké budú vyžadovať opravy“.

Minulý mesiac vláda kancelára Olafa Scholze po nátlaku spojencov rozhodla, že Ukrajine poskytne 14 moderných tankov Leopard 2 zo zásob bundeswehru. Zároveň povolila, aby tieto stroje odovzdali Ukrajine, ktorá sa už rok bráni ruskej agresii, tiež iné krajiny. Berlín odsúhlasil aj vývoz starších leopardov 1.

X X X

Nemecko, Dánsko a Holandsko ohlásili v utorok spoločný plán dodania minimálne 100 tankov staršieho typu Leopard 1 na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Ide o súčasť úsilia „podporiť Ukrajinu v jej úsilí odolávať ruskej agresii“, uviedli v spoločnom vyhlásení ministri obrany Nemecka, Dánska a Holandska. Táto dodávka podľa nich „výrazne zvýši potenciál ukrajinskej armády v snahách o obnovenie narušenej územnej celistvosti“ krajiny.

Ministri dodali, že tieto tanky budú Kyjevu poskytnuté „v priebehu nasledujúcich mesiacov“ a že tieto dodávky budú zahŕňať aj logistickú podporu a výcvik posádok.

X X X

Nový nemecký minister obrany Boris Pistorius pricestoval v utorok na neohlásenú návštevu ukrajinského hlavného mesta Kyjev, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

K návšteve Pistoriusa v ukrajinskej metropole došlo dva týždne po tom, čo Berlín súhlasil s poskytnutím bojových tankov typu Leopard nemeckej výroby na pomoc Ukrajine v boji proti ruským jednotkám.

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v prejave v ukrajinskom parlamente vyzval prestať so šírením „fám alebo akýchkoľvek iných pseudoinformácií“, ktoré by mohli narušiť jednotu Ukrajiny vo vojne proti Rusku.

Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Zelenského vyjadrenia pred poslancami mali zrejme ukončiť špekulácie o tom, či bude odvolaný minister obrany Olexij Reznikov, a pripomnúť, že ide o rozhodnutia, aké prijíma a oznamuje len prezident.

S tvrdením, že Reznikov bude odvolaný, prišiel v nedeľu predseda frakcie prezidentskej strany Sluha národa Davyd Arachamija. Ako príčinu plánovaného odvolania Arachamija uviedol korupciu v rezorte obrany.

X X X

Ruské ministerstvo zahraničných vecí požiadalo americké veľvyslanectvo v Moskve, aby prestalo šíriť informácie o vojne proti Ukrajine, ktoré Rusko považuje za klamlivé. Pohrozilo vyhosťovaním amerických diplomatov za to, čo označilo ako „rozvratnú činnosť“. O ruskej nóte informovala agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný „zdroj blízky vedeniu ministerstva“.

V Rusku zákonodarcovia krátko pred vpádom vojsk na Ukrajinu pred takmer rokom prijali nové ustanovenia v trestnom zákone. Za šírenie informácií o ruskej armáde, ktoré ruské úrady pokladajú za nepravdivé, hrozí až 15 rokov väzenia. Pre šírenie správ o podozrení, že sa ruskí vojaci na okupovanom území dopúšťajú vojnových zločinov, už boli napríklad do väzenia poslaní niektorí opoziční politici.

„Veľvyslanectvu USA v Moskve bola 7. februára odovzdaná oficiálna nóta s požiadavkou ukončiť počínanie, ktoré je nezlučiteľné s postavením diplomatického zastúpenia a ktoré predstavuje zasahovanie do vnútorných vecí Ruskej federácie,“ povedal diplomat.

Ministerstvo podľa neho konštatovalo, že napriek opakovaným varovaniam pokračuje americká ambasáda v „zlovoľnej činnosti v informačnom priestore“ a „dovoľuje si neprípustné vyhlásenia o vedení hostiteľskej krajiny“ a tiež šíri „nepravdivé správy o ozbrojených silách Ruskej federácie, čo predstavuje trestne postihnuteľné počínanie“.

X X X

Ruský minister obrany Sergej Šojgu označil boje pri Bachmute a Vuhledare za – z ruského pohľadu – úspešne sa vyvíjajúce.

„Bojové operácie v oblastiach Ugledaru (ukrajinsky Vuhledaru) a Arťomovsku (ukrajinsky Bachmutu) sa v súčasnosti vyvíjajú úspešne,“ uviedol podľa agentúry TASS Šojgu pri rokovaní s predstaviteľmi armády a ministerstva, pričom spomenul dobytie siedmich obcí na východe Ukrajiny vrátane Soledaru. Moskva oznámila ovládnutie tohto mesta zhruba v polovici januára.

Šojgu tiež tvrdil, že Ukrajina v januári prišla o viac ako 6 500 vojakov. Ukrajinská armáda medzitým zvýšila svoju štatistiku ruských strát o 1 030 vojakov za posledný deň, celkovo podľa nej invázne vojská prišli o viac ako 133 000 bojovníkov.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné nezávisle overiť a Moskva ani Kyjev svoje vlastné straty neoznamujú.

X X X

15:20 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 133 190 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 1 030 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 245 tankov, 6 443 bojových obrnených vozidiel, 5 107 vozidiel a palivových nádrží, 2 232 delostre­leckých systémov, 461 odpaľovacích raketových systémov, 227 systémov protivzdušnej obrany, 284 vrtuľníkov, 294 lietadiel, 1 958 dronov, 796 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 208 kusov špeciálnej techniky.

X X X

Ruské úrady nariadili kontrolu a rekonštrukciu protibombových krytov po celej krajine. Kontroly sa dotknú aj krytov v najodľahlejších oblastiach Ruska. Referuje o tom ruský web The Moscow Times.

„Po rozpade Sovietskeho zväzu ich nikto nepotreboval. Ale teraz, vzhľadom na situáciu na fronte, Kremeľ nariadil, aby sa všetko vyriešilo,“ povedal nemenovaný predstaviteľ jednej zo západoruských oblastí.

Podľa ruských médií zverejnil tamojší oficiálny portál pre verejné obstarávanie Zakupki stovky vládnych tendrov na renováciu protibombových krytov v oblastiach po celej krajine. Zákazky zahŕňajú opravu ventilácie, hydroizoláciu, výmenu dverí, vzduchové filtre či inštaláciu osvetlenia.

X X X

Ukrajinský parlament predĺžil v utorok platnosť trvania stanného práva v krajine, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní.

Za predĺženie stanného práva hlasovalo 348 poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady). Potrebných bolo minimálne 226 hlasov. Obe uvedené opatrenia zostanú v platnosti do 20. mája.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18–60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vlani vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie.

X X X

Ukrajinský parlament schválil na pozícii ministra vnútra Ihora Klymenka, ktorý viedol rezort dočasne od polovice januára, keď zahynul pri havárii vrtuľníka pri Kyjeve vtedajší šéf ministerstva Denys Monastyrskyj. Informujú o tom ukrajinské médiá, podľa ktorých poslanci tiež schválili na pozícii šéfa tajnej služby SBU Vasyla Maljuka, ktorý SBU riadil dočasne od vlaňajšieho odvolania svojho predchodcu.

Ihor Klymenko predtým pôsobil ako náčelník ukrajinskej polície. Po zrútení helikoptéry v Brovaroch pri Kyjeve 18. januára, pri ktorom zahynulo 14 ľudí vrátane časti vedenia ministerstva vnútra, ho vláda vymenovala za námestníka šéfa rezortu a dočasne mu uložila vykonávať ministerskú úlohu. Príčiny tragédie vrtuľníka sa stále vyšetrujú, poznamenal server RBK-Ukrajina.

 Maljuk sa do čela tajnej služby SBU postavil dočasne vlani v júli, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal z vedenia úradu Ivana Bakanova. Ten mal blízko k prezidentovi, avšak Zelenskyj ho odvolal pre podozrenie z veľkého počtu kolaborantov v jeho úrade, uviedla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Nejasnosti zatiaľ zostávajú ohľadom postu ukrajinského ministra obrany. Na čele rezortu podľa webu RBK-Ukrajina zotrváva Oleksij Reznikov, o ktorého chystanom odvolaní informovali médiá v nedeľu. Šéf poslancov prezidentovej vládnej strany Sluha národa Davyd Arachamija vtedy uviedol, že do čela ministerstva by sa mal postaviť doterajší náčelník vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov a Reznikov by sa mal ujať riadenia ministerstva pre strategický priemysel. V pondelok však Arachamija oznámil, že tento týždeň sa na ministerstve obrany žiadne personálne zmeny neodohrajú.

 X X X

Dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu zaťahujú krajiny NATO do konfliktu a môžu viesť k „nepredvídateľnému“ vystupňovaniu napätia. Uviedol to v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu.

USA a ich spojenci sa podľa Šojgua usilujú čo najviac predĺžiť konflikt. „Aby to dosiahli, začali dodávať ťažké útočné zbrane; otvorene Ukrajinu vyzývajú, aby sa zmocnila našich území,“ povedal Šojgu pre ruské médiá. „Takéto kroky v skutočnosti zaťahujú krajiny NATO do konfliktu a môžu viesť k eskalácii nepredstaviteľného stupňa,“ povedal ruský minister obrany.

Šojgu tiež povedal, že ruské ozbrojené sily „úspešne postupujú“ v okolí ukrajinských miest Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti, píše agentúra AFP.

X X X

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok znova vyzval na okamžité prímerie na Ukrajine a na mierové rozhovory, ale i na zmysluplnú politickú diskusiu o bruselských sankciách, ktoré podľa jeho mienky ničia európsku ekonomiku. Podľa agentúry MTI o tom premiér hovoril na prípravnej videokonferencii pred štvrtkovým summitom Európskej únie, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbánov hovorca Bertalan Havasi spresnil, že do videokonferencie sa zapojili predsedovia vlád Poľska, Belgicka, Fínska a Malty, bulharský prezident Rumen Radev a predseda Európskej rady Charles Michel. Hlavnými témami rozhovorov boli vojna na Ukrajine, ekonomické problémy Európy a ilegálna migrácia.

X X X

Spoločné stretnutie prezidentov Poľska, USA a Ukrajiny počas možnej februárovej návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v Poľsku je veľmi nepravdepodobné, povedal v utorok poslanec a predseda zahraničného výboru dolnej komory poľského parlamentu (Sejm) Radoslaw Fogiel.

Biden by mal podľa zatiaľ nepotvrdených informácií navštíviť Poľsko pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára. Objavili sa aj špekulácie, že by počas Bidenovej návštevy mohol do Poľska pricestovať aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a stretnúť sa tak so svojimi kolegami.

Podľa Fogiela sa však takéto stretnutie pravdepodobne neuskutoční. „Momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by sa Andrzej Duda, Joe Biden a Volodymyr Zelenskyj počas plánovanej návštevy amerického prezidenta v Poľsku stretli,“ uviedol.

X X X

Možnosti novej ruskej ofenzívy na Ukrajine sa venuje vo svojej poslednej analýze tiež americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý sa odvoláva na ukrajinských predstaviteľov. Podľa ich odhadov sa ruské invázne sily pripravujú na začatie rozsiahlej ofenzívy na východe Ukrajiny v polovici či na konci februára.

 „Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov 5. februára vyhlásil, že ukrajinská armáda očakáva, že Rusko začne rozhodujúcu ofenzívu okolo 24. februára, aby symbolicky spojilo útok s prvým výročím ruskej totálnej invázie na Ukrajinu,“ píše ISW. „Reznikov (…) tiež spresnil, že ukrajinská armáda nezaznamenala formovanie ruských útočných skupín v smere na Charkov, Černihiv či v Bielorusku,“ dodal inštitút.

Ďalej si okrem iného všíma informácie denníka Financial Times, ktorému nemenovaný poradca ukrajinskej armády povedal, že Rusko plánuje začať ofenzívu v najbližších desiatich dňoch (do 15. februára), čo je časový plán, ktorý by ruským silám umožnil udrieť na ukrajinské pozície pred príchodom západných tankov a bojových vozidiel pechoty. Niektorí ruskí nacionalisti medzitým naďalej vyjadrovali skepsu ohľadom schopnosti Ruska začať úspešnú ofenzívu koncom februára, dodal ISW.

Inštitút ďalej píše, že ruské sily pravdepodobne dosiahli v posledných dňoch „taktické úspechy“ severovýchodne od Kupjanska. „Ruské zdroje tvrdia, že ruské sily 5. a 6. februára postúpili západne od predchádzajúcich pozícií na línii Svatove-Kreminna,“ tvrdia. Uvádza ďalej ISW, podľa ktorého však ukrajinskí obrancovia k pondelku udržiavali svoje pozície pri Bilohorivke v Luhanskej oblasti, a to napriek ruským tvrdeniam, že ju Rusi 3. februára dobyli. Rusi podľa neho pokračovali v útokoch severovýchodne a južne od Bachmutu, ale stále mesto neobkľúčili.

X X X

Ruská armáda sa veľmi pravdepodobne pokúša obnoviť rozsiahle útočné operácie na Ukrajine od tohtoročného januára, uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Jeho (ruským) operačným cieľom je takmer určite dobyť zvyšné časti Doneckej oblasti, ktoré držia Ukrajinci,“ píše britský rezort obrany vo svojom pravidelnom zhodnotení bojov na Ukrajine, ktorá sa už takmer rok bráni ruskej vojenskej agresii.

„Ruským silám sa podarilo získať iba niekoľko stoviek metrov územia týždenne. Je to takmer iste preto, že Rusku teraz chýba munícia a manévrovacie jednotky potrebné pre úspešné ofenzívy,“ dodalo britské ministerstvo, podľa ktorého je naďalej nepravdepodobné, že by Rusko bolo schopné vybudovať sily potrebné na významné ovplyvnenie vojny v priebehu niekoľkých najbližších týždňov.

X X X

Ruské invázne sily sa na rôznych miestach preskupujú a hlavné úsilie sústredia na útočné operácie pri Kupjansku, Lymane, Bachmute, Avdijivke a Novopavplyvke na východe Ukrajiny, uviedol vo svojej rannej operačnej zvodke ukrajinský generálny štáb. Ten zároveň hlási za uplynulý deň odrazenie ruských útokov pri desiatke obcí v Luhanskej a Doneckej oblasti, vrátane Bachmutu.

X X X

Takmer osem miliónov ľudí už utieklo z Ukrajiny do susedných krajín od začiatku konfliktu, ktorý tam pred necelým rokom vypukol v dôsledku ruskej invázie. Ďalších 5,3 milióna Ukrajincov je vnútorne vysídlených, uviedol šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Martin Griffiths. Dodal, že humanitárnu pomoc potrebuje 17,6 milióna ľudí, čo je takmer 40 percent obyvateľov Ukrajiny, informovala v utorok tlačová agentúra DPA.

Griffiths ďalej vyhlásil, že koncom februára chce v Ženeve predstaviť tohtoročný plán humanitárnej pomoci pre Ukrajinu, ktorý si vyžaduje približne 3,9 miliardy dolárov. „Toto násilie nevykazuje známky, že by sa malo zmierniť,“ povedal.

X X X

Americký prezident Joe Biden pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára možno navštívi Poľsko. TASR správu prevzala v utorok z webovej stránky televízie NBC News, ktorá sa odvoláva na tri osoby oboznámené so situáciou.

Návšteva je podľa týchto zdrojov v súčasnosti plánovaná na dátum blízku ku koncu tohtoročného februára. Zdroje však pripomenuli, že cesta nie je potvrdená, až kým ju neoznámi Biely dom, a plány sa môžu meniť.

O možnej návšteve Bidena v Európe pri príležitosti prvého výročia invázie informovali americké médiá už koncom januára. Odvolali sa pri tom na nemenované vysokopostavené zdroje z prostredia americkej vlády.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz v sobotu uviedol, že očakávaná návšteva šéfa Bieleho domu v Poľsku je „kľúčová“ v spojitosti s ďalšou pomocou pre Poľsko v oblasti bezpečnosti zo strany USA, približuje agentúra PAP. Poľsko sa podľa Przydaczových slov dohodlo s americkou stranou, že dátum návštevy oznámia v najbližších dňoch.

x X X

Cieľom západných krajín by podľa budúceho českého prezidenta Petra Pavla malo byť opätovné nastolenie suverenity Ukrajiny a jej obnova, návrat k medzinárodnému právu a riadne vyšetrenie vojnových zločinov, ktoré sa odohrali v priebehu ruskej agresie. Ako uviedol, Ukrajina sa bez moderných zbraní proti Rusku ubrániť nemôže, západné krajiny by jej mali poskytnúť všetku potrebnú vojenskú pomoc.

 X X X

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev v pondelok oznámila, že prechádza na nový kalendár, podľa ktorého sa budú Vianoce sláviť 25. decembra namiesto 7. januára. Ukrajinské inštitúcie sa aj takto snažia prerušiť kultúrne väzby na Rusko, uviedla tlačová agentúra Reuters.

Krok Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási necelá desatina Ukrajincov, privítal minister kultúry Oleksandr Tkačenko. „Toto rozhodnutie zodpovedá požiadavkám našej doby a verejnej mienke,“ napísal minister na Facebooku a odvolal sa pritom na výsledky celoštátneho online prieskumu uskutočneného vládou.

Tento prieskum z decembra 2022 ukázal, že 59 percent z vyše 1,5 milióna opýtaných podporilo presun Vianoc na 25. decembra, keď je tento sviatok vtedy aj v západnej Európe. Tkačenko minulý mesiac vyjadril nádej, že všetky cirkvi na Ukrajine budú súhlasiť so slávením Vianoc 25. decembra. Pondelkové oznámenie znamená, že gréckokatolícka cirkev tak urobila ako prvá.

X X X

Ukrajinské letectvo zasiahlo počas uplynulého dňa deväť stanovíšť a dve protilietadlové pozície ruských jednotiek. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že ukrajinské raketomety a delostrelci zasiahli aj dve ruské dočasné základne.

Podľa správy ruské sily podnikli päť raketových a 12 leteckých útokov na Ukrajinu. Rusko taktiež vykonalo 36 útokov s viacerými raketovými systémami, predovšetkým na civilné lokality v Chersonskej oblasti. Útoky poškodili obytné budovy, pričom evidujú obete v radoch civilistov.

Ruská armáda podľa generálneho štábu ostreľovala viaceré obce v Doneckej, Sumskej, Charkovskej, Luhanskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.

X X X

Do novembra minulého roka bolo z ukrajinských knižníc vyradených približne 19 miliónov výtlačkov kníh, ktoré vyšli v časoch Sovietskeho zväzu alebo boli v ruštine. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinskú poslankyňu Jevheniju Kravčukovú. Čo sa s vyradenými knihami stalo, nie je jasné.

 X X X

Ruskí vojaci ovládli časť Bachmutu, ale Ukrajina sa ho nechce vzdať. V oblasti prebieha jeden z najtvrdších bojov vojny na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve uviedol, že Bachmut bol ústrednou témou jeho pondelkovej schôdzky s armádnym velením. Obrana proti ruským pokusom prerazenia línií na tomto úseku frontu podľa neho bude pokračovať.

„Ďakujem každému vojakovi, ktorý prejavil odhodlanie vzdorovať,“ povedal. Spomenul tiež, že na stretnutí išlo aj o zásobovanie frontových jednotiek muníciou.

Zelenskyj ďalej oznámil, že viaceré prihraničné a frontové oblasti získajú čoskoro nové vedenie, ktoré bude mať vojenské skúsenosti. Nespresnil, o ktoré oblasti pôjde, nedávno však Zelenskyj odvolal šéfov Kyjevskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej, Sumskej a Chersonskej oblasti.

Ruskí vojaci ovládli časť Bachmutu, kontrolujú hlavné zásobovacie trasy a situácia je „objektívne ťažká“, povedal televízii Nastojaščeje vremja veliteľ jednej z ukrajinských jednotiek, brániacej toto mesto v Donbase na východe krajiny.

Riečka Bachmutka delí Bachmut na dve nerovnako veľké časti. Východná časť pozostáva hlavne zo súkromných domov, ale na severe prilieha priemyselná zóna. V týchto miestach sa bojuje už niekoľko mesiacov, pripomenula stanica BBC a dodala, že západná časť mesta je výrazne väčšia a tiež sa tam nachádza jeho centrum. Z dôstojníkových slov podľa BBC vyplýva, že Rusi obsadili viac ako tretinu mesta.

„Nepriateľ čiastočne obsadil mesto: priemyselnú zónu a štvrť súkromných domov až po rieku. Naozaj sa mu darí prerážať na neveľkých úsekoch frontu a približovať sa k našim pozíciám. Mesto je teraz ustavične a systematicky ostreľované z mínometov,“ povedal Denys Jaroslavskyj.

Rusi podľa tohto dôstojníka môžu tiež ostreľovať dve hlavné cesty spájajúce mesto s ukrajinským tylom a snažia sa ho definitívne odrezať od zásobovania. Na Bachmut už neútočia žoldnieri z Wagnerovej (v prepise z ruštiny Vagnerovej) skupiny, ale jednotky pravidelnej ruskej armády, ktoré sú podľa Jaroslavského dobre vycvičené a počínajú si úplne profesionálne – „úplne ako my“. Treba priznať, že nepriateľ sa poučil z skorších chýb a boja v Bachmute „nie sú žiadna prechádzka“, pripustil ukrajinský dôstojník.

Televíziu Nastojaščeje Vremja vysielajúcu v ruštine a s redakciou v Prahe založili americké rozhlasové stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a Hlas Ameriky. Televízia je financovaná americkým Kongresom./agentury/

X X X

Turecku poslalo pomoc 65 krajín, vyše 7200 obetí. WHO očakáva 20-tisíc mŕtvych

 Počet obetí ničivého pondelkového zemetrasenia v Turecku a Sýrii vzrástol na 7266. Agentúra Reuters večer informovala o 5434 mŕtvych v Turecku, zatiaľ čo v Sýrii zahynulo podľa posledných informácií úradov a miestnych záchranárov 1832 ľudí. Turecký viceprezident Fuat Oktay informoval, že situáciu v krajine sťažuje zlé počasie, kvôli ktorému je veľmi ťažké dostať do niektorých regiónov pomoc.

Pravda, ČTK, TASR, SITA 07.02.2023 06:00, aktualizované: 20:50

 

Foto: TASR/AP, Khalil Hamra

Muž hľadá preživších po silnom zemetrasení v tureckom meste Adana v pondelok 6. februára 2023.

Do najhoršie zasiahnutých oblastí bol povolený vjazd len záchranným vozidlám či automobilom, ktoré vezú pomoc. Záchranárom počas uplynulej noci komplikovali prácu dážď so snehom, pričom desaťtisíce ľudí, ktoré prišli o strechu nad hlavou, čelili mrazivému počasiu.

 Otrasy tam zasiahli desať provincií, zranených je v Turecku najmenej 31-tisíc ľudí. Erdogan už v pondelok povedal, že ide o najväčšie zemetrasenie od roku 1939. V desiatich provinciách, ktoré zemetrasenie postihlo, Erdogan vyhlásil na tri mesiace núdzový stav. Podľa úradu AFAD sa v krajine zrútilo najmenej 5 775 budov.

Sýrska štátna agentúra SANA informovala, že vo vládou kontrolovaných oblastiach v provinciách Aleppo, Hamá, Latákíja a Tartús zomrelo najmenej 812 ľudí. Ďalších 1 449 ich utrpelo zranenie. Organizácia známa ako Biele prilby informovala najmenej o 1020 mŕtvych a 2 400 zranených v oblastiach na severozápade Sýrie, ktoré sú pod kontrolou opozície. Podľa organizácie sa očakáva, že počet obetí „dramaticky vzrastie“.

Vládnu obavy, že počet obetí celkovo ešte neúprosne stúpne, pričom predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odhadujú, že mŕtvych môže byť až do 20 000. Ide o najsmrteľnejšie zemetrasenie v Turecku od roku 1999, keď pri podobne silnom zemetrasení zahynulo vyše 17 000 ľudí.

Na pomoc pri pátracích a záchranných akciách v Turecku bolo vyslaných 2 660 pracovníkov z 65 krajín, uviedol turecký úrad pre riešenie katastrof a mimoriadnych situácií AFAD. Pomoc Turecku a Sýrii prichádza z celého sveta, do regiónu ju posiela okrem iného OSN, Európska únia, Spojené štáty, Británia, Čína, Rusko, India, Japonsko, Irak, Irán, Austrália, Nový Zéland či Pakistan.

Španielski zdravotníci v Turecku postavia poľnú nemocnicu na liečbu zranených, oznámil španielsky minister zahraničia José Manuel Albares. Španielsko zároveň zmobilizovalo vojakov a drony z jeho vojenskej pohotovostnej jednotky na letisko Malatya, kde turecké úrady zriadili medzinárodné centrum pomoci.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Mao Ning oznámila, že Čína poskytne pomoc Turecku v hodnote šiestich miliónov dolárov, vyšle „ťažké mestské záchranné tímy a lekárske tímy a poskytne záchranný materiál, ktorý turecká strana naliehavo potrebuje“. „Koordinujeme poskytovanie naliehavo potrebných humanitárnych dodávok Sýrii a urýchľujeme realizáciu prebiehajúcich projektov potravinovej pomoci,“ doplnila.

Slovensko 15, Maďarsko 55 a viac

Z Bratislavy v pondelok večer odišiel špeciálom ministerstva vnútra záchranársky tím. Pri vyhľadávaní ľudí zasypaných v troskách bude pomáhať 10 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a 5 horských záchranárov so špeciálne vycvičenými psami.

Pre porovnanie Maďarsko do najviac zasiahnutej provincie Hatay poslalo tím 55 záchranárov s dvoma psami a so štyrmi kamiónmi vybavenia. Budapešť tiež ešte v utorok večer vyšle Pátraciu a záchrannú službu Peštianskej stolice a tím záchranárov Életjel Mentőcsoport. Kabinet im poskytne na cestu do Turecka 40 miliónov forintov (102 346 eur), 46 sanitiek a 15 záchranárskych psov.

EÚ zmobilizovala vyše 1 150 záchranárov

Európska únia prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany posiela na pomoc viac než 1 150 záchranárov a 70 záchranných psov z 19 európskych krajín. oznámil eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič.

Centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) spresnilo, že ide o 17 členských krajín EÚ vrátane Slovenska, Albánska a Čiernej hory.

Do Turecka ako prví prišli záchranári z Rumunska, Bulharska a Maďarska, napísal v pondelok Lenarčič na Twitteri. Eurokomisár sa poďakoval všetkým zúčastnením krajinám.

Prístav v plameňoch

V tureckom meste Iskenderun hasiči už druhý deň bojujú s požiarom. Plamene sa v miestnom prístave rozhoreli v pondelok nad ránom po tom, čo sa v dôsledku zemetrasenia zrútil jeden z nákladných kontajnerov. Zábery z priemyselných kamier zobrazujú, ako z kontajnerov vychádzajú kúdoly čierneho dymu.

Turecké úrady poslali do Iskenderunu loď pobrežnej stráže, aby pomohla s hasením požiaru, ktorý sa v priebehu pondelka nepodarilo dostať pod kontrolu.

Spoločnosť Sealand, ktorá spadá pod medzinárodnú kontajnerovú prepravnú firmu Maersk, vo vyhlásení uviedla, že zemetrasenie závažne „poškodilo logistickú a dopravnú infraštruktúru okolo epicentra v meste Pazarcik vrátane prístavu v Iskenderune“. Dodala, že prevádza prístavu bude dočasne pozastavená z dôvodu „štrukturálnych poškodení“. Nákladná doprava bude preto odklonená do blízkych prístavov.

Zemetrasenie o sile 7,8 stupňa zasiahlo Turecko a Sýriu v pondelok skoro ráno. Okolo poludnia potom úrady zaznamenali ešte ďalšie zemetrasenia o sile 7,6 stupňa. Celkovo bolo doteraz zaznamenaných najmenej 285 následných otrasov, uviedla agentúra Reuters.

 V noci na utorok zasiahlo centrálne Turecko nové zemetrasenie, ktoré malo silu 5,6 stupňa, uviedlo podľa agentúry Reuters Európske stredomorské seizmologické stredisko (EMSC). Ide zrejme o ďalšiu z následných záchvevov pôdy po zemetrasení z pondelkového rána. V pondelok okolo poludnia zaznamenali v juhovýchodnom Turecku zemetrasenie o sile 7,5 stupňa. Celkovo bolo doteraz zaznamenaných najmenej 285 následných otrasov, uviedla agentúra Reuters.

Turecký úrad AFAD uviedol, že sa spod trosiek doteraz podarilo vyslobodiť 7 840 živých ľudí. Prezident Erdogan predtým upozornil, že nedokáže povedať, na akom počte sa celková bilancia obetí zastaví a ako dlho záchranné akcie potrvajú. Nádej na záchranu zasypaných sa však po zhruba 24 hodinách od zemetrasenia znižujú aj vzhľadom na nízke teploty, ktoré na juhovýchode Turecka a severe Sýrie momentálne panujú, pripomenula agentúra AP.

Zo sýrskej väznice ušlo niekoľko mužov

Väzni sa po pondelkovom smrtiacom zemetrasení vzbúrili vo väznici na severozápade Sýrie, kde sú zadržiavaní prevažne členovia teroristickej organizácie Islamský štát (IS), a najmenej 20 ich ušlo. Tlačovej agentúre AFP to v utorok povedal väzenský zdroj.

 Vo väznici vojenskej polície v meste Rádžú neďaleko hranice s Tureckom je umiestnených okolo 2000 väzňov, z nich asi 1300 je podozrivých bojovníkov IS, uviedol zdroj.

Vo väzení sa nachádzajú aj bojovníci síl vedených Kurdmi. „Pri zemetrasení bolo postihnuté aj mesto Rádžú a väznica. Následne sa väzni začali búriť a ovládli časti väzenia,“ povedal predstaviteľ tohto zariadenia, ktoré majú pod kontrolou proturecké frakcie. „Ušlo približne 20 väzňov… a sú to podozriví militanti z IS,“ dodal.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8, po ktorom nasledovali v regióne desiatky dotrasov, spôsobilo na väznici škody. Jej múry a dvere popraskali./agentury/

X X X

Nižšie tresty aj bič na extrémistov. Minister Karas ukázal, ako chce zmeniť Trestný zákon

Skupina expertov niekoľko mesiacov pripravovala veľkú novelu Trestného zákona. Tá rieši problém s extrémistami, ktorí postávali pred domami zdravotníkov a politikov. Sazby pri mnohých trestných činoch by sa mohli znížiť.

Rezort spravodlivosti dnes predstavil veľkú novelu Trestného zákona, na ktorej pracovali ľudia z polície, advokácie, prokuratúry aj justície.

Tá má napríklad dôsledne rozlišovať medzi dílermi a užívateľmi drog.

„Pri nepatrnom množstve drogy pre vlastnú potrebu bude možné vec riešiť v priestupkovom konaní,“ upozorňuje ministerstvo spravodlivosti. Ak niekoho prichytia s omamnými látkami, dostane nielen trest, ale štát sa postará o to, aby dostal aj potrebnú pomoc.

„V prípade samotných konzumentov sme znížili trestné sadzby u všetkých drog. Naďalej trváme na prísnom postihu obchodníkov s drogami,“ zdôraznil odborník na trestné právo Jozef Čentéš. Na Slovensku máme podľa jeho slov paradoxnú situáciu. „Ak sa jeden a ten istý heroín predáva v Bratislave a v Medzilaborciach, páchatelia môžu dostať rôzne tresty. Postavíme veci z hlavy na nohy a tresty budú závisieť od množstva drogy a nie od miesta, kde páchateľa prichytíme,“ vysvetlil.

Kolíková: nižšie sadzby za hranicou

Sporným bodom je napríklad návrh na zníženie trestný sadzieb pri ekonomickej kriminalite. „Jedna zo zásadnejších pripomienok bola, že sa trestné sadzby v niektorých prípadoch výrazne znížili. Podľa mňa to bolo až príliš. Nechcem špekulovať, aká trestná sadzba by bola spravodlivá, ale vzniesli sme námietku, že by to mohlo priniesť aj zníženie objasnenosti pri závažnej trestnej činnosti. Námietku neakceptovali,“ povedal riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko.

Zníženie trestov v závažnej ekonomickej kriminalite kritizuje aj exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).

„Domnievam sa však, že tak ako posunul ešte nižšie trestné sadzby pri majetkových trestných činoch, už zašiel za hranicu, na ktorú ešte Slovensko nie je zrelé. Myslím si, že demokracia a právny štát na Slovensku je zatiaľ ešte krehká a tu by som bola určite prísnejšia pri trestných sadzbách.“

Ministerstvo spravodlivosti v novele navrhuje, aby polícia po novom rozlišovala vzniknuté škody pri ekonomickej trestnej činnosti. Dnes sa za škodu veľkého rozsahu považuje približne 170-tisíc eur a po novom by to malo byť 250-tisíc eur až milión. Zavádza sa tiež takzvaná škoda mimoriadne veľkého rozsahu, ktorá bude vyššia než milión eur. Trestná sadzba pri takýchto ekonomických deliktoch bude 7,5 až 15 rokov väzenia.

Protesty pred domami

Do budúcna by sa orgány činné v trestnom konaní mali vedieť vysporiadať aj s ľuďmi, ktorí budú šíriť súkromné adresy zdravotníkov, alebo podnecovať k násiliu tak, ako sa to dialo napríklad počas koronakrízy. Takéto skutky sa zaradia medzi priestupky na poli extrémizmu. „Keď tí antivaxeri a im podobní strpčujú život a dopustia sa takého konania, správny orgán im uloží pokutu. Ak sa znovu dopustia takéhoto činu, budú potrestaní,“ spresnil odborník Čentéš.

Novela ráta aj so zavedením krátkodobého trestu odňatia slobody. Ten by mal byť buď vo výške od dvoch do štyroch týždňov, alebo v dĺžke tri mesiace podľa toho, novela ráta aj so špecializovaným resocializačným programom.

„Bezprostredne v skrátenom konaní vás odvezú rovno za mreže. Tam sa ten pán alebo dáma preberie a nastúpi do intenzívneho programu, ktorý ZVJS bude mať pripravený,“ hovorí dočasne poverený minister spravodlivosti Karas. Verí, že to bude pôsobiť ako dostatočná prevýchova.

Napríklad, šofér, ktorý jazdil pod vplyvom alkoholu a dnes sa po pár hodinách či po super rýchlom konaní dostane domov, ponovom by ostal na pár týždňov vo väzení.

Exministerka Kolíková vo všeobecnosti oceňuje, že si rezort osvojil už ňou pripravovanú novelu Trestného zákona. Výhrady má však k nedostatočnej úprave legislatívy v časti sexuálneho násilia. „Rovnako ma veľmi mrzí, že z trestného činu znásilnenia vypadla časť, ktorá hovorila o potrebe súhlasu tých, ktorí sú súčasťou sexuálneho aktu. Tu už si skutočne myslím, že by sme sa mali dostať k európskemu štandardu,“ dodala.

Bývalá šéfka rezortu upozornila na rizikové načasovanie, ak by sa minister Karas dostal s veľkou novelou až do parlamentu. „Minister spravodlivosti by mal jasne povedať, kde je jeho červená čiara, mal by sa starať o takúto novelu a byť pripravený stiahnuť ju, ak sa dostane jednoznačne niekde, kam už nepatrí. Momentálne v parlamente vládne väčšina náhod a rozhoduje Boris Kollár a neviem, čo bude na konci dohody s prípadnou opozíciou.“, aktuality.sk

X X X

Hrobár mafie: Mal som panický strach z bosa Sátora, ale nevraždil som

Lehel Horváth dnes na súde poprel, že zabil bosa Lajosa Sátora či kohokoľvek iného. Priznal len to, že údajne zo strachu zakopával obete sátorovcov.

Mal som panický strach z bosa dunajskostredskej mafie Lájosa Sátora. Túto vetu dnes neustále opakoval obžalovaný hrobár gangu sátorovcov Lehel Horváth, keď Špecializovanému trestnému súdu opisoval, čo v minulosti podľa vlastných slov urobil a čo nie.

Horvátha pritom súdia práve za to, že mal obávaného bosa vlastnoručne zastreliť – čo aj v minulosti priznal, ale dnes to zaryto popiera. A rovnako tak odmieta, že by sa podieľal na vykonaní akéjkoľvek ďalšej mafiánskej vraždy.

(Článok pokračuje pod videom)

„Nikdy som nikoho nezabil, len som zakopal obete tak, ako to odo mňa žiadal Sátor. Ak by som kládol odpor, tak ma zabije. To je môj jediný hriech,“ vyhlásil dnes Lehel Horváth pred senátom predsedníčky Pamely Záleskej.

Jej senát vlani odsúdil Horvátha na doživotie, ale Najvyšší súd rozsudok zrušil a vrátil ho na opätovné prejednanie. Mal totiž výhrady k právnej kvalifikácii skutkov či dôkazom o tom, že mal Horváth pomáhať sátorovcom pri ukrývaní vecí.

Najvyšší súd vytkol senátu aj to, že pri vynesení rozsudku sa nezaoberal pôvodnou spoluprácou Horvátha s polícou a prokuratúrou – teda jeho prínosom pri odhaľovaní zločinov sátorovcov. Tento muž totiž najprv vypovedal o tom, čo gang napáchal a vyšetrovateľ mu za spoluprácu obvinenie odložil.

Potom však Horvátha aj so synom zbalili pre nové obvinenie, že zbili jeho manželku a podhodili ju doma chovanej levici. Horváthovi vtedy „aktivovali“ aj obvinenia za mafiánske skutky a hoci ho aj so synom v kauze Levica oslobodili, pre staré mafiánske prípady je stále vo väzbe a čelí obžalobe.

Čakal podmienečný trest

Záleskej senát má po zrušení Horváthovho rozsudku nové zloženie, lebo sudca Emil Klemanič medzičasom odišiel na Najvyšší súd. Celé hlavné pojednávanie tak musia zopakovať úplne odzačiatku, lebo Horváth nesúhlasil, aby v pozmenenej zostave vyriešili len výhrady Najvyššieho súdu.

Aktuálna verzia, s ktorou dnes vyrukoval Horváth na súde, je nasledovná. Pred pár rokmi mal pred bratislavskými policajtmi NAKA najprv porozprávať všetko možné o sátorovcoch – aj to, že práve on zabil bosa Sátora.

Vzápätí však podľa vlastných slov jednému z policajtov prezradil, že to, čo rozpráva, nie je pravda. A údajne sa ho spýtal, ako by sa dala vyriešiť jeho situácia za týchto okolností.

Policajt sa mal poradiť s nejakým vyšetrovateľom a vrátiť sa s odpoveďou – ak bude Horváth naďalej vypovedať tak, ako na začiatku, bude mať odložené obvinenie a napokon vyviazne z kauzy nanajvýš dobre.

„Bolo divadlo. Ale myslel som si, že tá dohoda s policajtmi bude mať výsledok, že na konci dostanem podmienečný trest. Preto som počas celého konania pred ŠTS nevypovedal, lebo som veril, že budem oslobodený, alebo dostanem podmienečný trest. Čakal som takýto výsledok,“ opisoval dnes na súde.

Bál sa bosa pre vzťah so ženou

Jeho výpoveď miestami nedávala zmysel, musel opakovane vysvetľovať, ako to vlastne myslí. Niekedy to bola takmer bezradná snaha tlmočníka, ktorý mu z maďarčiny prekladá, uviesť senátu presne to, čo Horváth povedal, aby to mohli do zápisnice aj zapísať.

Horvát tvrdí, že zo Sátora mal panický strach preto, lebo v minulosti mal blízky vzťah k jednej žene, s ktorou sa neskôr zblížil bos Lajos Sátor. Ten má s ňou aj syna.

„Mňa Ándor Reisz (zástupca bosa Sátora), s ktorým som sa kamarátil, viackrát upozornil, aby som bol opatrný pri Sátorovi, a to práve pre ten vzťah s Žanet. Pamätám si, akoby to bolo dnes, čo mi raz Sátor v podnapitom stave povedal do očí a nikdy na to nezabudnem: teda, že mi nikdy v živote neodpustí, čo sa stalo so Žanetou. Že on miloval len túto jednu ženu v živote, ale nebol s ňou skôr, lebo mala vzťah so mnou.“

„Tak som sa rozhodol, že odídem z tejto krajiny. Išiel som do Maďarska a potom do Chorvátska, kde som sa chcel usadiť a podnikať. Problém bol v tom, že som vtedy mal štyri maloleté deti – oni odišli od manželky, ktorá ich terorizovala. Prišli za mnou do Chorvátska, ale končila sa im platnosť pasu. Musel som sa vrátiť s nimi na Slovensko, aby ich nedali do detského domova,“ tvrdil na súde.

Vyhlasoval, že za éry sátorovcov mala táto skupina dobré vzťahy so skrumpovanými policajtmi. Ak by im neumožnili vraždenie, tak dnes mohli byť členovia skupiny vo väzení. V skutočnosti tam väčśina z nich aj skončila, až na tých, ktorí vražedné besnenie neprežili.

Príbeh mafie

Ak by sa udalosti stali tak, ako sú opísané v obžalobe, bol by to takýto príbeh. Posledný deň desaťročného úteku posledného obávaného bosa dunajskostredskej mafie bol kuriózny.

Lajos Sátor, ktorému policajti pripisujú zosnovanie desaťnásobnej vraždy prakticky celého jadra znepriateleného gangu pápayovcov, zobral do ruky propán-butánovu bombu z karavanu, v ktorom sa skrýval.

Pod bundou zas na ramene skrýval bizarné tetovanie – deväť lebiek svojich obetí v magickom kruhu a uprostred desiata – jeho vlastná. Sátor s prázdnou nádobou na plyn podišiel smerom ku garáži areálu v Čótfe, ktorý obhospodaroval jeho dvorný likvidátor mŕtvol Lehel Horváth.

Bos sa s ním dal do reči, ale Horváth ho náhle prekvapil. V istom momente totiž začal od polootvorených dverí garáže cúvať. To ešte Sátor netušil, že sa chystá streľba a jeho poskok sa už preventívne prace preč z dráh strely prichystaného strelca.

V útrobách garáže sa ukrýval ďalši člen gangu Kristián Kádár so samopalom v ruke. Tento mafián sa už podľa žalovanej verzie dávnejšie dohodol so svojím najbližším parťákom Františkom Zakálom a hrobárom Horváthom, že bosa Sátora sa radšej preventívne zbavia. Všetci sa ho báli.

Pri ucuknutí Horvátha ale znervóznel aj bos a poriadne sa zahľadel do garáže, situácia sa mu prestala pozdávať. Kádár však nevystrelil, jeho prst zamrzol na spúšti podobne ako pred rokmi, keď mal zabiť iného významného člena vlastnej skupiny – Sátorovho zástupcu Ándora Reisza.

Zrazu však predsa len vyletel výstrel, ale nie z Kádárovho samopalu. Horváth sa zľakol, že Sátor všetko pochopil a oboch ich postrieľa, tak Kádára predbehol. Na obávaného šéfa zločineckej skupiny vystrelil Lehel Horváth od chrbta – z takpovediac záložnej pištole.

„Ty ko..t,“ zasyčal na neho Sátor v to ráno 2. decembra 2010 posledný vulgarizmus svojho života, keď padal na zem. Horváth na neho strelil ešte dvakrát a ukončil tak éru najdlhšie vládnuceho šéfa podsvetia na južnej zemi. Pripomeňme, že Horváth dnes svoje pôvodné priznanie popiera.

Vražda za žltý bager

Bos sátorovcov v spomínanom roku 2010 už aj sám zvažoval, ako ďalej. Zvyšok skupiny bol po mnohoročnom vražednom besnení, parazitovaní na bezbranných bielych koňoch a likvidácii viacerých vlastných ľudí vnútorne rozbitý – nikto nikomu neveril.

Lajos Sátor sa veľmi hneval na Kristiána Kádára a Františka Zakála. V minulosti ho všetci poslúchali na slovo, teraz ho títo dvaja ani len nezobrali do kšeftu s fotovoltikou, na ktorú si zriadili park v Krupine.

Sátor navyše požadoval, aby ho Kádár vyplatil z nelegálnej cigaretovej fabriky, ktorú gang prevádzkoval. Potreboval totiž 400-tisíc eur na kúpu hotela v Dunajskej Strede. Bosa rozladili aj reči o tom, ako ho Kádár so Zakálom mali okradnúť pri fantómovej doprave, cez ktorú vyťahovali zo štátu dépeháčku, či pri kšeftoch s meďou a televízormi, z ktorých vraj tiež tiekli slušné peniaze.

Dvojica Kádár-Zakál dostala strach, že im to všetko bos spočíta a ani vo svojom maďarskom exile, kam sa utiahli pre jedno zbabrané vydieranie, sa už necítili v bezpečí. Najmä potom, ako ich mal kontaktovať hrobár gangu Lehel Horváth.

„Stretli sme sa v Györi, on tam došiel za nami. Povedal nám, že nás chce Sátor zabiť,“ opisoval v minulosti policajtom na výsluchu Kádár.

„Kádár mi zavolal, aby som išiel do Budapešti, kde sa už vtedy ukrývali, lebo sa báli Sátora a napadol ich aj Bodoky. Že ich už potom zavraždia,“ opisoval zas mužom zákona Horváth. Vraj mu hovorili, že Sátor od nich chce 600- až 800-tisíc eur.

Dvojica exulantov Kádár-Zakál sa napokon rozhodla, že bosa radšej zlikvidujú – a tým navždy ukončia túto kapitolu života. Horváth im mal vtedy povedať, že nemôže zakopať Sátorovo telo, lebo nemá bager.

Dvojica ponúkla, že môžu nejaký zohnať. „Tak ale nech to je JCB-éčko, s tým som už robil a poznám ho,“ žiadal vraj Horváth. Sľúbili mu ho a čoskoro aj dodali – žltý bager kúpili v Maďarsku za 17-tisíc eur a poslali do Čótfy. Je celkom možné, že ním napokon naozaj Sátorovo telo zakopal. Možno preto, že Sátorovo telo sa nikto nenašlo. V panike, keď začali policajti po udaniach zvnútra skupiny Čótfu prekopávať, mali pozostatky bosa opäť vykopať a previezť na iné miesto. Hľaďali ho aj pri dome Zakála, ani tam nič nebolo.

Mafiána pomleli v mlynčeku

Vraždy, na ktorých sa mal Horváth podieľať, mali hrozivý priebeh. Už v novembri 2006, teda štyri roky pred bosom Sátorom, si mal prísť do areálu v Čótfe po svoju smrť aj Andrej (Ándor) Reisz.

V tom čase mal v skupine vysoké postavenie, bol zástupcom ukrývajúceho sa bosa. Lenže ich vzťahy boli dobré len naoko. Sátor začal Reisza podozrievať, že z viacerých kšeftov mu neodviedol dostatočný podiel peňazí.

Sátor chcel využiť šancu, že sa Reisz rozhodol v Čótfe zazimovať loď, takže by ho tam mohol gang zlikvidovať. Na plánovanú obeť tam preto číhal ozbrojený člen skupiny Kristián Kádár, ktorý mal v gangu na starosti skôr ekonomiku.

Na Reisza ale napokon z neznámych príčin nevystrelil. Údajne ho „zastúpil“ samotný bos Sátor, ktorý strelil Reisza do hlavy. Lehel Horváth jeho telo s pomocou Kádára údajne pomlel v mlynčeku a vylial do Malého Dunaja.

Bezbranné biele kone

Na bývalom družstve v Čótfe, ktoré patrí Horváthovi, sa našli aj telá bielych koní sátorovcov. Jedným z nich bol Gellert Lellkes, ktorý zabezpečil sátorovcom na jar 2007 z účtu spoločnosti Miar Dominus na podvodných vratkách daní necelých 730-tisíc korún. Zlikvidovali ho aj zakopali na ranči v Čótfe, Horváth vtedy použil na prípravu hrobu bager. Tohto bieleho koňa uškrtil Juraj Bugár za asistencie Zsolta Nagya.

Sátorovci prevádzkovali v roku 2007 cez firmu ďalšieho bieleho koňa nelegálnu výrobňu cigariet v Orechovej Potôni. V októbri však podnik odhalili policajti a colníci. Na mieste našli tabak a cigarety, z ktorých by bolo treba za normálnych okolností zaplatiť takmer 18 miliónov korún na daniach.

Šéfovia gangu preto kázali Kádárovi, aby 5. októbra 2007 do Čótfy priviezol Jána Dubányho, na ktorého bola písaná cigaretová firma Tabaco Plus. Do auta ho vlákali pod zámienkou, že musí ísť ako konateľ firmy do Čiech.

„Vedel, že je nejaký problém s firmou, vedel, že preto ide do Čiech. Bol v kľude. Bol to normálny rozumný chalan, vôbec nebol nervózny, bral to tak, že to ide riešiť, keď treba,“ opísal Kádár posledné okamihy života bieleho koňa. Uškrtil ho Zsolt Nagy za asistencie bosa Sátora – a Horváth potom obeť pomocou bagra zakopal, podobne ako jeho predchodcu.

Urobil pre neho všetko, aj tak nemal šancu

Horváth je od roku 2019 obvinený aj v menej známej kauze likvidácie Csabu Kariku. Bol to bývalý strážnik diskotéky, fitnes štúdia a kaviarne, ktoré prevádzkoval Lehel Horváth v centre Euromarket pri Dunajskej Strede.

Prípad súvisí s krádežou veľkej sumy peňazí z bankového sejfu dunajskostredského podnikateľa Tibora Farkaša. Sátorovec Kristián Kádár už dávnejšie tvrdil, že ku kľúčom od schránky sa dostal Lehel Horváth, ktorý s okradnutým podnikal. Keď mal kľúče, prikázal svojmu zamestnancovi Karikovi, aby si v banke zriadil rovnakú schránku.

Potom ho údajne gang sátorovcov poslal vykradnúť trezorovú schránku dunajskostredského podnikateľa. Karika sa stal po krádeži zrejme nepohodlným svedkom a zmizol. Horváth teraz vypovedal, že Kariku uniesli sátorovci Zsolt Nagy, Juraj Bugár a Silvester Konkoly (spáchal samovraźdu vo väzbe), pričom Horváth podiel na likvidáciu tohto muža odmieta.

Horváth je teraz obžalovaný aj zo spomínanej krádeže. Karika zo sejfu, ktorý mal patriť manželskému páru, ukradol až 45,5 milióna slovenských korún, aktuality.sk

X X X

Vypli Kažimírov zbytočný systém. Občan dostal výpis za dve eurá, náklady štátu naň boli tisíc eur

Peter KažimírZdroj: TASR

Martin Turček

Odoberať články autora

 

Ministerstvo financií za Petra Kažimíra rozhodlo o zavedení duplicitných služieb pre občanov, ktoré takmer nikto nevyužíval. Projekt stál 20 miliónov a profitoval z neho Kažimírov spoluakcionár.

Bola to najväčšia IT zákazka na informačné systémy v celej histórii ministerstva financií – časť z nej sa dnes ukazuje ako takmer úplne zbytočná. V roku 2014 si štát objednal systémy za 46 miliónov eur, pričom pomerne významný podiel z tejto zákazky mal smerovať do firmy Ditec, ktorú vlastnil Peter Lukeš. Ten v tom čase figuroval v ďalšej spoločnosti ako spoluakcionár vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra.

Ditec dodal za 16 miliónov IT systém na získavanie výpisov napríklad z registra trestov či obchodného registra, ktoré potrebujú občania predkladať pri vybavovaní rôznych žiadostí či ako záujemcovia o prácu. Obdobnú službu pritom štát zabezpečoval už aj predtým, a to prostredníctvom štátnej pošty.

Produkt súkromnej firmy však prinášal tieto služby aj na matriky. Hoci išlo o rozšírenie pôvodnej služby, občania nie sú zvyknutí chodiť na matriky, preto túto vymoženosť takmer nikto nevyužíval. Napriek tomu Kažimír uzavrel ďalšiu zmluvu, ktorá Ditecu zabezpečila ďalšie štyri milióny za údržbu systému.

Prednedávnom ministerstvo investícií systém zrušilo ako nepotrebný – kroky, ktoré za Kažimíra viedli k jeho zavedeniu, dnes kritizuje.

Systém nik nepoužíval

Projekt od Ditecu pod názvom Integrované obslužné miesto občana (IOMO) sa na matričných úradoch neuchytil. Za prvých 10 mesiacov od spustenia 20-miliónovej služby systém vyhotovil iba 699 výpisov. Aktuality.sk na tento nevyužívaný systém upozornili už v roku 2018.

Len na porovnanie: na poštách, kde už podobný systém spustili predtým, si za rovnaké obdobie občania vybavili až 513-tisíc výpisov.

Vypli ho

Po vypršaní Kažimírovej štvormiliónovej zmluvy na servis sme sa o osud systému zaujímali opäť. Medzičasom jeho správa prešla spod ministerstva financií na ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktorému šéfuje Veronika Remišová.

Z jej ministerstva nám odkázali, že keďže novela zákona od 1. novembra 2022 zrušila prevádzkovanie systému, nemusia platiť za jeho údržbu milión eur ročne a výpisy sú aj tak pre občanov stále k dispozícii na poštách.

„Projekt, ktorý si vymyslela vláda Smeru v rokoch 2012 – 2015 a spustený bol v roku 2016 za ministra financií Kažimíra, mal od začiatku rozpačité výsledky a minimálny prínos pre občanov,“ uviedol odbor komunikácie MIRRI.

Peter Kažimír, naopak, reagoval tým, že o žiadnych zmluvách s Ditecom nemá vedomosť. Fyzicky zmluvy podpisovali jeho vedúci služobného úradu Jaroslav Mikla a Albín Kotian. „Peter Kažimír nemá žiadnu vedomosť o spomínaných zmluvách. Jeho vzťah k Petrovi Lukešovi bol známy a priznaný už pred vstupom do politiky v roku 2006,“ odpísalo tlačové oddelenie Národnej banky Slovenska, v ktorej je Kažimír dnes guvernérom. Na otázku, akým spôsobom bol tento vzťah priznaný, už však odpoveď neprišla.

Extra nákladné výpisy

Nezáujem občanov o túto službu sprevádzal projekt až do jeho konca, čo potvrdzujú aj dáta z ministerstva informatizácie. „Napríklad v roku 2020 sa na pobočkách Slovenskej pošty zrealizovalo 370 825 transakcií, zatiaľ čo na pobočkách miest a obcí iba 2 706. To hovorí za všetko.“

Náklady štátu na tieto služby sú pri prepočte na celkové množstvo vydaných výpisov doslova astronomické. Keďže iba údržba systému stála milión eur ročne, na získanie jedného výpisu v roku 2020 štát v prepočte vynaložil približne 370 eur.

Ak to povieme polopatisticky, tak na každý výpis z registra trestov, ktorý si občan prišiel na matriku vypýtať za dvojeurový poplatok, musel štát zaplatiť firme Ditec v prepočte 370 eur. A to stále hovoríme iba o nákladoch na spravovanie IT systému – bez zarátania nákladov na naprogramovanie systému.

Ešte extrémnejšie je porovnanie pri zarátaní tejto položky. Systém mal byť podľa zmluvy hotový koncom roka 2016, fungoval teda šesť rokov. Pri 16 miliónoch eur, ktoré sa minuli na jeho obstaranie, vychádza jeden rok na vyše 2,5 milióna eur z prvotných nákladov. Náklady na každý jeden dvojeurový výpis pre občana teda štát na konci dňa vyšli výrazne nad 1000 eur (nerátajúc náklady na papier či mzdy zamestnancov matriky).

Podľa IT odborníka Jána Suchala zo združenia Slovensko.Digital celý prípad ilustruje aj systémový problém. „Pokiaľ sa projekt rozbehne, je extrémne ťažké ho zastaviť, aj keď je úplne zrejmé, že neplní svoj účel,“ uvádza Suchal. Riešením je podľa neho objednávanie menších projektov.

Nákladnosť projektu kritizuje aj Suchalov kolega Ľubor Illek. „Náklady na úrovni milión eur ročne sú úplne mimo akejkoľvek hodnoty za peniaze,“ uzatvára odborník.

Podozrivý tender

Spomínali sme už neefektivitu systému. Problematická však bola aj súťaž, na základe ktorej bola zmluva uzavretá. Prišli do nej iba dve ponuky, a to z dôvodu, že ministerstvo spojilo do jedinej zákazky tri nesúvisiace IT projekty. V terminológii verejného obstarávania sa takýto postup nazýva „spájanie zákaziek“.

Odborníci to považujú za vytváranie prekážky, ktorá potom znemožní, aby sa do tendra prihlásilo čo najviac firiem a vládla v ňom zdravá konkurencia. Ide o častý dôvod, pre ktorý Úrad pre verejné obstarávanie ruší súťaže – ak v nich urobí kontrolu. Podľa európskej smernice by štátne úrady nemali v súťažiach spájať zákazky, ktoré spolu bytostne nesúvisia – zvýšila by sa tak konkurencia v súťaži o tieto štátne biznisy.

„Spájanie zákaziek je problém, na ktorý dlhodobo upozorňujeme. Slovensko.Digital tento postup rozporovalo aj pri iných projektoch. Informáciu o tom, že by sa v inom prípade súťažili takéto tri veľké projekty spolu, nemáme, išlo o celkom jedinečný úkaz,“ tvrdí odborník na IT Suchal.

Spoluakcionár Lukeš

Väčšinovým majiteľom dodávateľa dnes už vypnutého systému, teda firmy Ditec je Peter Lukeš. V minulosti zarábal práve na IT zákazkách – dnes je však už známy aj ako developer. Podľa rebríčka Forbes ide o 27. najbohatšieho Slováka s majetkom 140 miliónov eur. Jeho developerská skupina Immocap, ktorú vlastní spoločne s bývalým šéfom štátnych železníc a milionárom Michalom Lazarom, postavila napríklad bratislavské obchodné centrum Central na Trnavskom mýte. Neďaleko tohto komplexu plánuje obrovský developerský projekt za 200 miliónov eur, ktorý bude stáť na mieste niekdajšieho Istropolisu.

Lukeš bol v čase uzavretia zmluvy spoluakcionárom exministra Petra Kažimíra vo firme Parta-Gas, ktorá vlastnila starý sklad na Plynárenskej ulici v Bratislave, na ktorého mieste vyrastie nová 16-poschodová budova v projekte s názvom Mill. Svoj podiel exminister predal až v roku 2017 po medializácii jeho dovtedy neznámeho obchodného partnerstva. Kažimír mal vo firme prostredníctvom spoločnosti Pro-Domo 12,5-percentný vlastnícky podiel, Lukeš štvrtinový – a štvrtinový podiel vo firme mal aj menšinový spoluvlastník Ditecu Pavol Tarina. Tento dnes už zosnulý podnikateľ sa stal ešte za prvej Ficovej vlády (keď bol Kažimír štátnym tajomníkom na ministerstve financií) splnomocnencom vlády pre informatizáciu.

Kažimír sa nikdy nepriznal k tomu, že bol spoluakcionárom Pavla Tarinu, ktorý bol zároveň nominantom Ficovej vlády zodpovedným za informatizáciu a zároveň jedným z najviac profitujúcich podnikateľov zo štátnej informatizácie. Až po rokoch Kažimírove väzby na Tarinu rozobrali Aktuality.sk.

Peter Lukeš vzťah s Kažimírom ako problém nevidí. „Neviem vám na otázku konfliktu záujmov odpovedať. Včera sme ako firma oslávili 30 rokov fungovania, fungovali sme za každej vlády, ja ani neviem, čo spadá do obdobia pána Kažimíra,“ uviedol IT magnát.

S otázkou na efektívnosť projektu, ktorý teraz nechalo ministerstvo vypnúť, nás Lukeš odkázal na predsedu predstavenstva firmy Csabu Barátha. Ten na zaslaný e-mail zatiaľ neodpovedal.

Biznisy spriaznených podnikateľov

Dvadsaťmiliónová zákazka pre firmu Petra Lukeša a v tom čase aj Pavla Tarinu zďaleka nie je jedinou, ktorá v Kažimírovom rezorte smerovala k jemu blízkym ľuďom.

Kažimír bol spoluakcionárom nielen Petra Lukeša, ale aj manželky iného IT oligarchu – Jozefa Brhela. Jeho rezort mal pritom pod sebou množstvo ďalších zákaziek pre firmy IT oligarchov. Dodávateľom druhého projektu v spomínanej 46-miliónovej zákazke bola firma Anext spojená s Brhelom. Tá sa podieľala aj na systéme pre daniarov, spadajúcich pod ministerstvo financií. Na systéme daniarov pracovali aj ďalšie firmy Brhelovcov: DWC Slovakia, Sevitech i Lukešov Ditec. Cenovka systému vysoko prekračuje 100 miliónov eur.

Lukešov Ditec a Brhelov Sevitech boli dvaja z trojice dodávateľov, ktorí mohli v rámci rámcovej zmluvy s ministerstvom financií dodávať štátnej správe licencie na databázové systémy Oracle. S konkurenciou si veľké starosti nerobili, s nízkou zľavou oproti cenníkovej cene všetky súťaže medzi trojicou dodávateľou vyhral Ditec. Posledná zverejnená zmluva medzi Ditecom a ministerstvom financií je na údržbu centrálneho elektronického priečinka z roku 2018 a má hodnotu vyše 33 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Vypli Kažimírov zbytočný systém. Občan dostal výpis za dve eurá, náklady štátu naň boli tisíc eur

Ministerstvo financií za Petra Kažimíra rozhodlo o zavedení duplicitných služieb pre občanov, ktoré takmer nikto nevyužíval. Projekt stál 20 miliónov a profitoval z neho Kažimírov spoluakcionár.

Bola to najväčšia IT zákazka na informačné systémy v celej histórii ministerstva financií – časť z nej sa dnes ukazuje ako takmer úplne zbytočná. V roku 2014 si štát objednal systémy za 46 miliónov eur, pričom pomerne významný podiel z tejto zákazky mal smerovať do firmy Ditec, ktorú vlastnil Peter Lukeš. Ten v tom čase figuroval v ďalšej spoločnosti ako spoluakcionár vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra.

Ditec dodal za 16 miliónov IT systém na získavanie výpisov napríklad z registra trestov či obchodného registra, ktoré potrebujú občania predkladať pri vybavovaní rôznych žiadostí či ako záujemcovia o prácu. Obdobnú službu pritom štát zabezpečoval už aj predtým, a to prostredníctvom štátnej pošty.

Produkt súkromnej firmy však prinášal tieto služby aj na matriky. Hoci išlo o rozšírenie pôvodnej služby, občania nie sú zvyknutí chodiť na matriky, preto túto vymoženosť takmer nikto nevyužíval. Napriek tomu Kažimír uzavrel ďalšiu zmluvu, ktorá Ditecu zabezpečila ďalšie štyri milióny za údržbu systému.

Prednedávnom ministerstvo investícií systém zrušilo ako nepotrebný – kroky, ktoré za Kažimíra viedli k jeho zavedeniu, dnes kritizuje.

Systém nik nepoužíval

Projekt od Ditecu pod názvom Integrované obslužné miesto občana (IOMO) sa na matričných úradoch neuchytil. Za prvých 10 mesiacov od spustenia 20-miliónovej služby systém vyhotovil iba 699 výpisov. Aktuality.sk na tento nevyužívaný systém upozornili už v roku 2018.

Len na porovnanie: na poštách, kde už podobný systém spustili predtým, si za rovnaké obdobie občania vybavili až 513-tisíc výpisov.

Vypli ho

Po vypršaní Kažimírovej štvormiliónovej zmluvy na servis sme sa o osud systému zaujímali opäť. Medzičasom jeho správa prešla spod ministerstva financií na ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktorému šéfuje Veronika Remišová.

Z jej ministerstva nám odkázali, že keďže novela zákona od 1. novembra 2022 zrušila prevádzkovanie systému, nemusia platiť za jeho údržbu milión eur ročne a výpisy sú aj tak pre občanov stále k dispozícii na poštách.

„Projekt, ktorý si vymyslela vláda Smeru v rokoch 2012 – 2015 a spustený bol v roku 2016 za ministra financií Kažimíra, mal od začiatku rozpačité výsledky a minimálny prínos pre občanov,“ uviedol odbor komunikácie MIRRI.

Peter Kažimír, naopak, reagoval tým, že o žiadnych zmluvách s Ditecom nemá vedomosť. Fyzicky zmluvy podpisovali jeho vedúci služobného úradu Jaroslav Mikla a Albín Kotian. „Peter Kažimír nemá žiadnu vedomosť o spomínaných zmluvách. Jeho vzťah k Petrovi Lukešovi bol známy a priznaný už pred vstupom do politiky v roku 2006,“ odpísalo tlačové oddelenie Národnej banky Slovenska, v ktorej je Kažimír dnes guvernérom. Na otázku, akým spôsobom bol tento vzťah priznaný, už však odpoveď neprišla.

Extra nákladné výpisy

Nezáujem občanov o túto službu sprevádzal projekt až do jeho konca, čo potvrdzujú aj dáta z ministerstva informatizácie. „Napríklad v roku 2020 sa na pobočkách Slovenskej pošty zrealizovalo 370 825 transakcií, zatiaľ čo na pobočkách miest a obcí iba 2 706. To hovorí za všetko.“

Náklady štátu na tieto služby sú pri prepočte na celkové množstvo vydaných výpisov doslova astronomické. Keďže iba údržba systému stála milión eur ročne, na získanie jedného výpisu v roku 2020 štát v prepočte vynaložil približne 370 eur.

Ak to povieme polopatisticky, tak na každý výpis z registra trestov, ktorý si občan prišiel na matriku vypýtať za dvojeurový poplatok, musel štát zaplatiť firme Ditec v prepočte 370 eur. A to stále hovoríme iba o nákladoch na spravovanie IT systému – bez zarátania nákladov na naprogramovanie systému.

Ešte extrémnejšie je porovnanie pri zarátaní tejto položky. Systém mal byť podľa zmluvy hotový koncom roka 2016, fungoval teda šesť rokov. Pri 16 miliónoch eur, ktoré sa minuli na jeho obstaranie, vychádza jeden rok na vyše 2,5 milióna eur z prvotných nákladov. Náklady na každý jeden dvojeurový výpis pre občana teda štát na konci dňa vyšli výrazne nad 1000 eur (nerátajúc náklady na papier či mzdy zamestnancov matriky).

Podľa IT odborníka Jána Suchala zo združenia Slovensko.Digital celý prípad ilustruje aj systémový problém. „Pokiaľ sa projekt rozbehne, je extrémne ťažké ho zastaviť, aj keď je úplne zrejmé, že neplní svoj účel,“ uvádza Suchal. Riešením je podľa neho objednávanie menších projektov.

Nákladnosť projektu kritizuje aj Suchalov kolega Ľubor Illek. „Náklady na úrovni milión eur ročne sú úplne mimo akejkoľvek hodnoty za peniaze,“ uzatvára odborník.

Podozrivý tender

Spomínali sme už neefektivitu systému. Problematická však bola aj súťaž, na základe ktorej bola zmluva uzavretá. Prišli do nej iba dve ponuky, a to z dôvodu, že ministerstvo spojilo do jedinej zákazky tri nesúvisiace IT projekty. V terminológii verejného obstarávania sa takýto postup nazýva „spájanie zákaziek“.

Odborníci to považujú za vytváranie prekážky, ktorá potom znemožní, aby sa do tendra prihlásilo čo najviac firiem a vládla v ňom zdravá konkurencia. Ide o častý dôvod, pre ktorý Úrad pre verejné obstarávanie ruší súťaže – ak v nich urobí kontrolu. Podľa európskej smernice by štátne úrady nemali v súťažiach spájať zákazky, ktoré spolu bytostne nesúvisia – zvýšila by sa tak konkurencia v súťaži o tieto štátne biznisy.

„Spájanie zákaziek je problém, na ktorý dlhodobo upozorňujeme. Slovensko.Digital tento postup rozporovalo aj pri iných projektoch. Informáciu o tom, že by sa v inom prípade súťažili takéto tri veľké projekty spolu, nemáme, išlo o celkom jedinečný úkaz,“ tvrdí odborník na IT Suchal.

Spoluakcionár Lukeš

Väčšinovým majiteľom dodávateľa dnes už vypnutého systému, teda firmy Ditec je Peter Lukeš. V minulosti zarábal práve na IT zákazkách – dnes je však už známy aj ako developer. Podľa rebríčka Forbes ide o 27. najbohatšieho Slováka s majetkom 140 miliónov eur. Jeho developerská skupina Immocap, ktorú vlastní spoločne s bývalým šéfom štátnych železníc a milionárom Michalom Lazarom, postavila napríklad bratislavské obchodné centrum Central na Trnavskom mýte. Neďaleko tohto komplexu plánuje obrovský developerský projekt za 200 miliónov eur, ktorý bude stáť na mieste niekdajšieho Istropolisu.

Lukeš bol v čase uzavretia zmluvy spoluakcionárom exministra Petra Kažimíra vo firme Parta-Gas, ktorá vlastnila starý sklad na Plynárenskej ulici v Bratislave, na ktorého mieste vyrastie nová 16-poschodová budova v projekte s názvom Mill. Svoj podiel exminister predal až v roku 2017 po medializácii jeho dovtedy neznámeho obchodného partnerstva. Kažimír mal vo firme prostredníctvom spoločnosti Pro-Domo 12,5-percentný vlastnícky podiel, Lukeš štvrtinový – a štvrtinový podiel vo firme mal aj menšinový spoluvlastník Ditecu Pavol Tarina. Tento dnes už zosnulý podnikateľ sa stal ešte za prvej Ficovej vlády (keď bol Kažimír štátnym tajomníkom na ministerstve financií) splnomocnencom vlády pre informatizáciu.

Kažimír sa nikdy nepriznal k tomu, že bol spoluakcionárom Pavla Tarinu, ktorý bol zároveň nominantom Ficovej vlády zodpovedným za informatizáciu a zároveň jedným z najviac profitujúcich podnikateľov zo štátnej informatizácie. Až po rokoch Kažimírove väzby na Tarinu rozobrali Aktuality.sk.

Peter Lukeš vzťah s Kažimírom ako problém nevidí. „Neviem vám na otázku konfliktu záujmov odpovedať. Včera sme ako firma oslávili 30 rokov fungovania, fungovali sme za každej vlády, ja ani neviem, čo spadá do obdobia pána Kažimíra,“ uviedol IT magnát.

S otázkou na efektívnosť projektu, ktorý teraz nechalo ministerstvo vypnúť, nás Lukeš odkázal na predsedu predstavenstva firmy Csabu Barátha. Ten na zaslaný e-mail zatiaľ neodpovedal.

Biznisy spriaznených podnikateľov

Dvadsaťmiliónová zákazka pre firmu Petra Lukeša a v tom čase aj Pavla Tarinu zďaleka nie je jedinou, ktorá v Kažimírovom rezorte smerovala k jemu blízkym ľuďom.

Kažimír bol spoluakcionárom nielen Petra Lukeša, ale aj manželky iného IT oligarchu – Jozefa Brhela. Jeho rezort mal pritom pod sebou množstvo ďalších zákaziek pre firmy IT oligarchov. Dodávateľom druhého projektu v spomínanej 46-miliónovej zákazke bola firma Anext spojená s Brhelom. Tá sa podieľala aj na systéme pre daniarov, spadajúcich pod ministerstvo financií. Na systéme daniarov pracovali aj ďalšie firmy Brhelovcov: DWC Slovakia, Sevitech i Lukešov Ditec. Cenovka systému vysoko prekračuje 100 miliónov eur.

Lukešov Ditec a Brhelov Sevitech boli dvaja z trojice dodávateľov, ktorí mohli v rámci rámcovej zmluvy s ministerstvom financií dodávať štátnej správe licencie na databázové systémy Oracle. S konkurenciou si veľké starosti nerobili, s nízkou zľavou oproti cenníkovej cene všetky súťaže medzi trojicou dodávateľou vyhral Ditec. Posledná zverejnená zmluva medzi Ditecom a ministerstvom financií je na údržbu centrálneho elektronického priečinka z roku 2018 a má hodnotu vyše 33 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Horšie ako Asadove bomby. Na severe Sýrie otrasy dokonali dielo skazy

 Štyri a pol milióna Sýrčanov na poslednom území, ktoré Moskvou podporovaná vláda Bašára Asada stále neovládla, sa po zemetrasení ocitlo v sendviči utrpenia. Na severe je Turecko, odkiaľ doposiaľ prichádzala pomoc, teraz však samo zápasí s dôsledkami živelnej pohromy. Na juhu, kde otrasy tiež spôsobili skazu, vládne režim, ktorý povstalcov považuje za teroristov.

 Pracovníci civilnej obrany a obyvatelia prehľadávajú ruiny zrútených budov v meste Harem pri tureckých hraniciach v sýrskej provincii Idlib 6. februára 2023.

Z oblastí na severozápade Sýrie, ktoré ovláda opozícia, záchranári z organizácie Biele prilby v utorok popoludní hlásili najmenej 1020 mŕtvych a viac ako 2400 zranených. „Očakáva sa, že počet obetí sa dramaticky zvýši, pretože stovky (ľudí) zostávajú uväznené (pod troskami). Viac ako 210 budov je kompletne zničených, vyše 520 vážne poškodených a tisíce obydlí čiastočne poškodených,“ informovali Biele prilby na Twitteri.

Celkovo už zemetrasenie, ktoré v pondelok zasiahlo Sýriu a Turecko, vyžiadalo viac ako 5 200 obetí a 24-tisíc zranených. „Na niektorých miestach sa zrútili celé štvrte,“ citovala agentúra AP šéfa Bielych prilieb Raída Salaha.

Ľudia žijúci na severozápade Sýrie sú zvyknutí, že ich v noci budí rachot rúcajúcich sa budov. Väčšinou ho sprevádza hluk lietadiel prelietavajúcich nad hlavami, keď sily Asadovho režimu a jeho ruských spojencov zhadzujú bomby na školy, nemocnice a inú civilnú infraštruktúru.

Život na rebelantmi kontrolovaných územiach bol už aj doteraz veľmi ťažký. Popri náletoch ho strpčovali aj občasné pozemné boje. Vyše deväťdesiat percent ľudí, z ktorých väčšinu tvoria utečenci z iných častí Sýrie, je odkázaných na pomoc. Zemetrasenie s magnitúdou 7,8, ktoré zasiahlo oblasť v pondelok v skorých ranných hodinách, a niekoľko hodín neskôr ďalšie, len o desatinu stupňa slabšie, ešte znásobili ich utrpenie.

„Najskôr som si myslel, že to boli vrtuľníky, ktoré zhadzovali barelové bomby. Zobudil som sa a išiel som skontrolovať svojho syna,“ povedal pre denník Guardian Ismail Alabdulláh, 36-ročný dobrovoľný záchranár, ktorý v radoch Bielych prilieb slúži v dedine Sarmada.

„Sme zvyknutí vyhrabávať ľudí z trosiek, ale toto je iné. Toľko ľudí je stále uviaznutých a zomrú, pretože nemáme dostatok vybavenia, aby sme sa ku všetkým dostali. Nezostalo nič, vôbec nič,“ dodáva Alabdulláh.

Po dvanástich rokoch občianskej vojny sú provincia Idlib a územie na sever od Aleppa poslednou sýrskou baštou, ktorá je stále mimo Asadovej kontroly. Tri štvrtiny ľudí, ktorí tam žijú, utiekli pred bojmi v iných častiach krajiny. Mnohí z nich zažili osud vysídlencov opakovane, podľa toho, ako sa posúval front.

Väčšinu severozápadnej Sýrie ovládajú islamistické sunnitské milície Haját Tahrír al-Šám, ktoré sa síce pokúšajú dištancovať od svojho pôvodného prepojenia na teroristickú sieť Al-Kajdá, ale naďalej vyžadujú prísne dodržiavanie šariátu. Zvyšok regiónu držia pod kontrolou proturecké frakcie.

Roky prudkých bojov a bombardovania oblasť značne zdevastovali. Podľa humanitárnych organizácií prinajmenšom 1,7 milióna ľudí už pred zemetrasením žilo v polorozpadnutých domoch, provizórnych prístreškoch či v stanoch, ktoré im neposkytujú dostatočnú ochranu pred mrazivým zimným počasím.

Chaotické scény

Videá šírené na sociálnych sieťach ukazujú chaotické scény v nemocniciach a klinikách na severozápade krajiny po pondelňajšom zemetrasení. Štyri zdravotnícke strediská prevádzkované Sýrskou americkou lekárskou spoločnosťou boli značne poškodené, oznámil jej hovorca, ďalšie dve museli byť kompletne evakuované. Mnohých pacientov dokázali hospitalizovať len na lôžkach umiestnených na chodbách.

„Dnes som ošetril veľa detí a obávam sa, že pod troskami bude oveľa viac mŕtvych. Ľuďom dôjde vzduch a zomrú,“ citovala reportérka Guardianu doktora Usamu Sallúma, ktorý pracuje v nemocnici Bab al-Hawa neďaleko tureckých hraníc. Táto neveľká nemocnica pod náporom 350 pacientov doslova praská vo švíkoch.

„Je to katastrofa takého rozsahu, akú sme ešte nevideli. Bojím sa rovnako, ako sa bojím leteckých útokov. Mám strach o svoju rodinu v súvislosti s následnými otrasmi. Práve teraz som jeden dotras cítil. O viacerých lekároch sme stále nič nepočuli, takže možno sú tiež mŕtvi,“ vymenúva svoje obavy Sallúm.

Od roku 2014 do povstalcami kontrolovaného severozápadu Sýrie prúdi medzinárodná pomoc cez priechod Bab al-Hawa. Opačným smerom, do Turecka, zvykli tadiaľ lekári posielať ťažkých pacientov, ktorým pre svoje obmedzené možnosti nedokázali na mieste pomôcť.

Humanitárne programy v severozápadnej Sýrii, ktoré podporuje OSN, sú už roky podfinancované. Navyše nezahŕňajú prostriedky pre prípady prírodných katastrof. „Vzhľadom na to, že turecká zdravotnícka infraštruktúra je teraz preťažená, neďaleké letiská sú zatvorené a cesty zablokované, zatiaľ nie je jasné, aká pomoc sa môže okamžite dostať k tomuto izolovanému obyvateľstvu,“ upozorňuje Guardian.

„Už aj doteraz sme žili v zúfalej situácii. Ani vo sne mi nenapadlo, že by sa to mohlo ešte zhoršiť,“ hovorí doktor Sallúm a dodáva: „Prežili sme toho toľko a teraz toto.“/agentury/

X X X

Kauza prípravy vrážd prokurátorov: Obžalovaného Dušana Kracinu prepustili z väzby na slobodu

Kracina bude monitorovaný náramkom.

„Senát Najvyššieho súdu na dnešnom neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť prokurátora, stotožnil sa v plnej miere s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu,“ potvrdila hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.

Kracina bude monitorovaný náramkom tak, ako to rozhodol už Špecializovaný súd. Najbližie pojednávanie v kauze je vo štvrtok 9. februára.

Krucinu zadržali 21. septembra 2020 pri policajnej akcii Objednávka. Čelí obžalobe pre pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. V prípade obvinili aj Mariana Kočnera, Alenu Zsuzsovú a Darka Dragića. Všetci štyria spomínaní obvinenia odmietajú. Tomáš Szabo bol vylúčený na samostatné konanie, súd ho uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana Kočnera podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

O Kracinovi vypovedá Zoltán Andruskó odsúdený v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Podľa jeho skorších svedectiev mal Kracina zháňať vrahov na likvidáciu prokurátora Žilinku. Kracina sa bráni. Tvrdí, že Andruskóovi klamal, že zháňa mužov zo Srbska, ktorí by objednávku dokončili. Podľa jeho výpovede sa len snažil od podnikateľa z Komárna vylákať peniaze, aktuality.sk

X X X

Koľko môžete zarobiť, ak dáte bokom 10 eur? Možno budete prekvapení

 Čím dlhšie necháte peniaze pracovať v správnych investičných nástrojoch, tým môže byť úročenie peňazí účinnejšie.

 Úročenie praje tým, čo majú čas

Ikonický americký akciový index S&P 500, ktorý sa odvíja od hodnoty 500 veľkých amerických firiem, dokázal od svojho vzniku v roku 1957 do konca roka 2022 doručiť v priemere zhruba desaťpercentný výnos ročne.

Pripustime, že úplne bežný americký muž, Average Joe, oslávil 1. januára 1958, narodenie svojej dcéry tým, že vložil v jej mene sto dolárov práve do tohto indexu.

Na konci roku 2022 končil 64. rok života tejto dámy. Sto dolárov, ktoré jej otec neminul, ale investoval, sa za šesťdesiatštyri rokov pri desaťročnom zhodnotení ročne premenili na viac ako 44,5-tisíca dolárov.

 Na dosiahnutie tohto výsledku stačilo jediné rozhodnutie o tom, že tento človek sto dolárov neminul, ale ušetril a investoval. V súčasnosti je svet už natoľko prepojený a finančne vyspelý, že aj Slovákom sú k dispozícii investičné nástroje po celom svete, stačí ich len využiť.

Úročenie praje tým, čo majú čas

Ešte omnoho lepšia bude situácia tej istej dámy pred dôchodkom v prípade, že jej otec pred viac ako polstoročím vytvoril systém, vďaka ktorému na začiatku každého mesiaca investoval do rovnakého fondu desať dolárov. Takto do indexu S&P 500 pritieklo za celé obdobie 7 680 dolárov a stalo sa z nich necelých 708-tisíc dolárov.

Tento modelový príklad je jasným odkazom pre mladých ľudí, ktorí môžu investovať niekoľko desaťročí. V tomto prípade naozaj platí, že čas môže mať hodnotu zlata.

Celý výpočet sa totiž dá otočiť. Ak chce investor dosiahnuť na konci investovania desaťtisíc eur, pričom priemerne ročne zhodnotí svoje prostriedky o štyri percentá, mesačne musí vložiť 14,36 eura, ak má horizont tridsiatich rokov. Ak je investičný horizont len desať rokov, a ostatné okolnosti sa nezmenili, pri pravidelnom mesačnom vklade musí investor musí investor vložiť 67,69 eura.

Okrem toho, že pri kratšom horizonte je výška mesačného vkladu omnoho vyššia záťaž, celkové zhodnotenie je nižšie. Pri tridsaťročnom horizonte je výška vložených prostriedkov zhruba 5 170 eur a zhruba 48 percent cieľovej sumy tvorí zhodnotenie.

V druhom prípade sa výška vkladov za celé obdobie vyšplhá na viac ako 8 122 eur. Zo sumy desaťtisíc eur je tak „investovaním zarobených“ ani nie 1 900 eur.

Pri investovaní je teda časový horizont absolútne kľúčový. Dalo by sa povedať, že nikdy nie je príliš skoro začať investovať a takmer žiadna suma investovaná pravidelne nie je príliš malá.

Samozrejme, všetky výpočty sú len modelové a hovoria o sile takzvaného zloženého úročenia. Tento matematický „zázrak“ spôsobí, že suma sa časom znásobuje. Tieto výpočty ale nehovoria nič o tom, či investícia skutočne predpokladané zhodnotenie doručí. Navyše, tieto výpočty nezohľadňujú rast cien a zhodnotenie na úrovni štyroch percent aktuálne znamená iba zmiernenie straty.

Aj v tomto smere je dlhý časový horizont výhodou. Ak investor má pred sebou desaťročia, môže viac riskovať a vložiť peniaze do rizikovejších nástrojov, ktoré ale majú potenciál vyšších výnosov.

Priemerné ročné zhodnotenie indexu S&P 500 na úrovni desať percent ročne zohľadňuje celý rad kríz. Túto výkonnosť tento nástroj dosiahol napriek ropným šokom, bubline technologických spoločností a aj veľkej hospodárskej kríze, ktorú v Spojených štátoch amerických spustil problém finančných trhov s nekvalitnými hypotékami. Tento problém sa ale premenil na globálnu krízu.

Trh nerastie kontinuálne, no ak má investor dostatok času, zvládne aj poklesy. „Dlhodobé ciele s horizontom viac ako desať rokov sú ideálne na rizikové portfólio, ako sú akciové alebo indexové fondy. Desať a viac rokov je dostatočne dlhé obdobie na to, aby sa aj prípadné výkyvy na trhu ustálili a aby ste nasporené prostriedky vybrali so ziskom,“ upozorňuje František Burda zo spoločnosti FinGO.sk.

Ide o peniaze: O efekte zloženého úročenia hovoríme s Martinom Babockým (Babocky Investment Office). Premiéra 27. 4. 2022.

Najprv treba niečo usporiť

Každému, kto chce začať s investovaním, odporúča odkladať si aspoň desať percent mesačného príjmu. Pri priemernej mzde, ktorá je na v súčasnosti na úrovni 1 300 eur mesačne má zamestnanec k dispozícii necelých tisíc eur v čistom. Podľa Burdu by si tak mali mesačne odložiť zhruba sto eur.

Začať sa dá aj s menším objemom usporených peňazí. Pavel Škriniar, analytik spoločnosti Swiss Life Select, odporúča zriadiť si na deň po výplate trvalý príkaz, ktorý pošle bokom od dvoch do piatich percent. „Ak sa obávate, že vám tieto peniaze budú počas mesiaca chýbať, opýtajte sa vo svojej banke, či ponúkajú službu zaokrúhľovania platieb. Každou platbou tak budete sporiť a na konci mesiaca môžete byť milo prekvapený,“ hovorí finančný analytik. Takto usporené peniaze môžu tvoriť základ pravidelného investovania.

Kľúčom k tomu, aby mohlo byť dlhodobé investovanie úspešné, je ale finančná disciplína v míňaní peňazí. „Skúste tie najmenej dôležité výdavky budúci mesiac vynechať. Takto získate peniaze na sporenie či investovanie,“ hovorí Škriniar.

Vytvoriť nejaké úspory, ktoré by sa mohli investovať, je polovica úspechu. Tou druhou je práve správne uloženie finančných prostriedkov do nástrojov, ktoré nie sú príliš konzervatívne. „Rozumnou cestou je kombinácia akciových podielových fondov a ETF (exchange traded funds – pozn. red.)fondov „zavesených“ na najznámejšie akciové indexy. Týmto spôsobom má investor zabezpečenú dostatočnú diverzifikáciu a nepotrebuje diverzifikovať zbytočným rozložením investícií do málo výnosných aktív,“ hovorí Marián Búlik, analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko./agentury/

X X X

Michal Handzuš kritizuje mesto: To nezvládneme, Banská Bystrica môže prísť o mládežnícky hokej

 Mládežnícky hokejový klub má za nájom zimného štadióna platiť 160-tisíc. Handzuš hovorí o likvidačnom kroku. Samospráva sľúbila rodičom, že s hokejistami budú hľadať riešenie.

BANSKÁ BYSTRICA: Desiatky mládežníckych hokejistov, aj skupina rodičov, odchovancov a trénerov na čele s bývalým reprezentantom Michalom Handzušom spôsobili rozruch pred banskobystrickým mestským úradom. Prišli, aby pred utorkovým rokovaním poslancov dali najavo nesúhlas s nájmom 160-tisíc eur ročne, ktorý má klub po novom platiť za využívanie zimného štadióna. Skandovali a niektorí niesli transparenty s nápismi „Neberte nám hokej!“ alebo „Hokej je náš život.“

 Handzuš: Ak to mesto nezmení, môže to byť koniec

Nový nájom zo strany mestskej akciovej spoločnosti MBB je pre klub OZ Barani, ktorý združuje približne štyristo detí, likvidačný.

„Mesto tento rok vyčlenilo priamo alebo nepriamo historicky najvyššiu sumu na prevádzku zimného štadióna, približne 1,3 milióna eur. Ani za takúto obrovskú sumu však nedokáže zabezpečiť, aby deti mohli ľad a zázemie využívať bezplatne, a žiada dofinancovať zle nastavenú ekonomiku štadióna 160-tisícmi,“ povedal predseda klubu Michal Handzuš.

Klub v minulosti podporovalo mesto aj dotáciou na činnosť, tú tento rok nedostal, keďže samospráva pre krízu a zvýšené nároky na mestský rozpočet dotácie pre šport aj iné oblasti zoškrtala.

S „dierou“ v podobe škrtnutej dotácie a celkovo vyšších nákladov v súvislosti so zdražovaním sa podľa Handzuša dokážu klub a rodičia detí nejako vysporiadať, novinku v podobe nájmu za stovky hodín na ľade, šatne a telocvične však zvládnuť nedokážu.

„Ďalších 160-tisíc nemáme, ak to ostane v platnosti, tak sa nám rozpadne členská základňa. Nie všetky deti budú môcť hrať hokej,“ naznačil, že v klube môžu pre zvýšené členské príspevky skončiť desiatky detí. V minulom roku platili rodičia 20 až 60 eur mesačne, po novom by mali byť príspevky o desiatky eur vyššie.

„Ja som mama na materskej, pracuje iba môj muž. To sú nehorázne sumy, čo od nás žiadajú. Nejde len o to, že zaplatíme za ľad a šatne, ako chce mesto, aj výstroj niečo stojí, doprava na zápasy niečo stojí. Mesačne platíme dvadsať eur, výstroj nás stál dvesto – dvestopäťdesiat eur. Po novom, keď sme to s mužom zrátali, tak by nás to mesačne mohlo vyjsť takmer sto eur,“ priblížila Aktualitám Gabriela Kúkolová, mama jedného z hokejových nováčikov.

Handzuš doplnil, že OZ Barani je najväčším verejnoprospešným subjektom, ktorý na mestskom zimnom štadióne pôsobí.

 Mestská akciovka: Dotácia nestačí, prispievajú aj iní

Náklady na prevádzku štadióna vysvetľoval poslancom Juraj Džmura, člen predstavenstva akciovky MBB. Hovoril o tom, že keď odčítajú výdavky na dlhovú službu a energie, ktoré platia komerčné subjekty, výdavky sú stále viac ako jeden milión a 45-tisíc eur a dotácia, ktorú schválili banskobystrickí poslanci vlani v decembri len 750-tisíc eur.

Zvyšné zdroje tak spoločnosť musela hľadať inde, pritom ľadovú plochu najviac využívajú práve mládežnícky klub OZ Barani a profesionálni hokejisti z klubu Barani HC 05, s ktorými sa rovnako dohodli na nájme – v ich prípade 150-tisíc eur ročne.

Na fungovanie športoviska prispievajú aj ďalšie kluby, a to v závislosti od toho, v akom rozsahu ho využívajú – napríklad menej početní krasokorčuliari platia zhruba 23-tisíc eur. V rámci prevádzky podľa Džmuru už mesto do veľkej miery dotuje stovky hodín detí z hokejovej školy na ľade.

„Deti stoja štadión peniaze. To je hrozné, škandalózne,“ reagoval ironicky na slová zástupcu mestskej firmy Handzuš s výčitkou, že mesto na podporu športovania detí predsa využíva verejné zdroje. Nie všetky deti pritom majú také zázemie, aby si ich rodiny mohli zvýšené náklady dovoliť.

Reálne podľa neho hrozí, že takúto nájomnú zmluvu bude musieť klub vypovedať, čo môže viesť k úplnému koncu mládežníckeho hokeja v Banskej Bystrici.

Ozvú sa zrejme aj ostatní

Viacerí poslanci hovorili v diskusii o tom, že zánik mládežníckeho hokeja nie je cieľom, no chýbajúcich 160-tisíc budú musieť v rozpočte hľadať inde.

„Som proti tomu, aby sme v tejto dobe zaťažovali rodičov detí ďalšími nákladmi. Zároveň, ak im vyhovieme, je to otváranie dverí iným klubom v meste. Je to o prioritách,“ komentoval Marek Modranský z klubu nezávislých.

„Môžeme sa rozhodnúť, že hokej bude za nula, ale mali by sme rovnako vážne brať aj ostatné športy,“ diskutoval druhý viceprimátor mesta Martin Majling z rovnakého poslaneckého klubu. Poznamenal, že aj na financovaní iných športovísk sa podieľajú kluby, napríklad plavci či tenisti.

Ďalším poslancom chýbal udržateľný plán, ako štadión financovať do ďalších rokov, keďže okrem nákladov na prevádzku musí mestská firma znášať aj úverové zaťaženie v súvislosti s jeho rozsiahlou rekonštrukciou.

Banskobystrický zimák prešiel vlani historicky najrozsiahlejšou obnovou. Mesto preinvestovalo viac ako sedem miliónov eur z externých a vlastných zdrojov.

Stretnú sa

Banskobystrickí poslanci v utorok o konkrétnom riešení situácie mládežníckeho hokeja nerozhodli.

Chcú však, aby hokejová mládež mohla využívať štadión zadarmo aspoň do konca apríla, kým sa dohodne ďalší postup. Odsúhlasili tiež, že efektivitu hospodárenia s dotáciou pre spoločnosť MBB by mal skontrolovať hlavný kontrolór mesta. Žiadajú tiež predložiť správu o ekonomickej udržateľnosti prevádzky štadióna. Všetky tri body navrhol poslanec Banskobystrickej alternatívy David Kapusta.

Martin Turčan (klub Bystričania) prišiel s návrhom, aby sa primátor Ján Nosko (nezávislý) a zástupcovia mestskej akciovky najneskôr do mesiaca stretli s predstaviteľmi klubu a riešenie hľadali spoločne.

Primátor Nosko argumentoval, že k situácii došlo pre chýbajúce milióny v rozpočte, ktoré samospráva musela využiť na krytie vládnych opatrení a ďalšie zvýšené náklady. Hoci cenu elektriny má mesto zazmluvnenú za pomerne výhodnú cenu až do konca tohto roka, v prípade tepla a plynu jeho výdavky vzrástli.

Očakávané úspory na nákladoch na zimný štadión po jeho rekonštrukcii, ktoré radnica pôvodne ohlasovala, zatiaľ neprišli. Z akciovky MBB zdôvodnili, že v čase vzniku projektu nikto nepredpokladal pandémiu koronavírusu či energetickú a inflačnú krízu.

Nosko potvrdil, že sa so zástupcami mládežníckeho hokeja stretnú. Konzultovať chce aj so Slovenským zväzom ľadového hokeja, bude sa pýtať na možnosti získať zdroje na podporu mladých hokejistov mimo rozpočtu mesta.

Stav, keď sú samosprávy hlavným podporovateľom športu, však považuje za dlhodobo neudržateľný./agentury/