Diktát z Bruselu či koniec demokracie: na konferencii CPAC sa rozpútala tvrdá kritika EÚ. Zrušenie práva veta v Európskej únii a potrestanie krajín presadzujúcich suverenitu môže byť novou železnou oponou, povedal na Konferencie konzervatívnej politickej akcie (CPAC) v Budapešti predseda vlády SR Robert Fico. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti. Orbán takto privítal Fica na konferencii CPAC: Je najtvrdší z nás. Rozvášnená ‚liberálna banda‘ doňho vypálila päť rán – a dnes je tu s nami.

 Fico na konferencii vysielanej naživo na stránke cpcachungary.com, podotkol, že je možné, že budú nasledovať bezprecedentné rozhodnutia v rámci reforiem EÚ. „Sila Európskej únie spočíva v schopnosti ku kompromisu, vo vzájomnej úcte a v schopnosti spoločne odmietať diktatúry,“ pripomenul slovenský premiér a dodal, že zrušenie práva veta by znamenal odklon od demokracie a koniec spoločného európskeho projektu.

„Vojna na Ukrajine musí skončiť, oslabuje nás v každom smere,“ dodal Fico s tým, že si to vyžaduje komunikáciu so všetkými stranami, teda aj s Ruskom.

 Fico na konferencii podľa Denníka N podsunul nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi, že Nemecko od Slovenska požaduje „nenávisť voči Rusku“. Merz nič také nepovedal. V pondelok (26. mája) len priznal, že Európska únia má problém udržiavať jednotu aj vzhľadom na postoje slovenskej či maďarskej.

 Maďarský premiér Viktor Orbán (vpravo) si podáva ruku s premiérom SR Robertom Ficom (Smer) počas ich stretnutia v Budapešti 29. mája 2025, kde sa zúčastní na konferencii konzervatívnej politickej akcie CPAC Hungary. F

Fico tiež povedal, že napriek požiadavkám „najmä väčších partnerov v EÚ“ nehodlá opustiť myšlienku suverénnej zahraničnej politiky Slovenska orientovanej na všetky svetové strany. Ohradil sa pritom proti kritike, ktorú zožal za to, že sa 9. mája v Moskve zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny.

„Nechcem, aby sa naša suverenita a národná identita rozpustila v genderovo-nadnárodno-internacionalistických štruktúrach, najmä v tých, ktoré sa dnes ukazujú z Bruselu. Som si tiež celkom istý, že by som nechcel obetovať podstatu Slovenska, ktorá je postavená na viac ako tisícročnej kresťanskej tradícii. O rodinnej tradícii, ktorá je základnou súčasťou a inštinktom našej spoločnosti,“ dodal slovenský ministerský predseda.

Orbán: Chceme získať späť Európu od migrantov

Orbán v otváracom prejave pripomenul, že Európa si vyberá medzi liberálnou a vlasteneckou budúcnosťou. Podľa neho prvý smer vedie k vojnovej, centralizovanej Európe, ale Maďari majú svoj vlastenecký plán. „Potrebujeme mier, a na to nepotrebujeme členstvo Ukrajiny v EÚ. Potrebujeme suverenitu, nechceme centrálne riadenie. Ľuďom treba vrátiť slobodu politiky, myslenia a názoru. Chceme získať späť Európu od migrantov a chceme kresťanskú Európu,“ zdôraznil Orbán.

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa agentúry APA v úvodnom prejave označil za sen návrat Donalda Trumpa na post amerického prezidenta.

„Spojené štáty môžu byť zachránené a americký sen sa môže vrátiť,“ vyhlásil Orbán. Európanom ale tento sen podľa neho ukradol Brusel a zostala nočná mora. Maďarský premiér tiež uviedol, že Európania sa vo svojich krajinách necítia bezpečne, lebo sa stali cudzincami tam, kde pred dvadsiatimi rokmi boli doma.

 „Toto nie je integrácia, toto je organizovaná výmena obyvateľstva,“ povedal Orbán, ktorý v Maďarsku vládne od roku 2010 a radí sa medzi Trumpových obdivovateľov. Patrí zároveň k jedným z mála európskych politikov, ktorí napriek štvrtým rokom trvajúcej ruskej invázii na Ukrajinu udržiavadobré vzťahy s Moskvou.

Európa podľa Babiša potrebuje renesanciu

Predovšetkým kritika na adresu Európskej únie a jej politiky alebo údajnej cenzúry v Európe zaznievala od účastníkov CPAC. Na akcii, ktorú agentúra DPA označuje za zraz pravicových populistov, vystúpil aj český expremiér Andrej Babiš.

Účastníkov konferencie, na ktorej sa podľa DPA zišli priatelia Ruska, pozdravil prostredníctvom videa Trump, ktorý pochválil Orbána ako „veľkého človeka, ktorému patrí rešpekt“.

 Babiš povedal, že elity, ktoré vytvorili liberálny globálny poriadok, zradili občanov, ktorí im dôverovali. Kritizoval tieto elity za migračnú politiku alebo za klimatickú politiku, ktoré údajne chcú obetovať prosperitu. Európa podľa expremiéra potrebuje renesanciu. Nevyhnutný je podľa neho rešpekt k rozmanitosti, právo národov riadiť samých seba, právo rodín vychovávať deti bez ideologických zásahov alebo právo môcť hovoriť bez strachu z trestu za ‚nesprávne‘ názory. Chceme Európu, kde je spolupráca dobrovoľná, kde vedenie znamená zodpovednosť a kde je pokrok založený na realite – nie na ideologickom fanatizme, uvádza sa v Babišovom prejave, ktorého text má ČTK k dispozícii.

Medzi ďalších účastníkov budapeštianskej konferencie patrí predseda rakúskych Slobodných Herbert Kickl, spolupredsedníčka Alternatívy pre Nemecko Alice Weidelová alebo bývalý poľský premiér Mateusz Morawiecki.

 Začiatkom tohto týždňa sa CPAC konala tiež v poľskom Rzeszove. Rečníci, vrátane Trumpovej ministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej, tam vo svojich prejavoch vyjadrovali podporu konzervatívnemu kandidátovi na poľského prezidenta Karolovi Nawrockému vo voľbách, ktoré sa uskutočnia v nedeľu.

Pravicovú politickú konferenciu CPAC usporadúva každoročne od roku 1974 Americká konzervatívna únia (ACU). V takmer polstoročnej histórii sa z nej stalo podujatie, ktoré mobilizuje desaťtisíce konzervatívcov. V Európe sa prvýkrát uskutočnila v roku 2022 v Budapešti.

Rokovanie Fica a Orbána

Energetická bezpečnosť v Maďarsku a na Slovensku bola hlavnou témou bilaterálneho rokovania predsedu slovenskej vlády Roberta Fica s maďarským premiérom Viktorom Orbánom pred Konferenciou konzervatívnej politickej akcie (CPAC) v Budapešti. S odvolaním sa na server magyarhirlap.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server pripomína, že Fico spolu s Orbánom predtým namietali proti plánu Európskej komisie zastaviť dovoz ruského zemného plynu na úrovni EÚ do konca roka 2027.

Maďarský ministerský predseda prijal aj bývalého premiéra Českej republiky a lídra strany ANO Andreja Babiša. Babišova strana, ktorá je sesterskou stranou Fideszu v tretej najväčšej frakcii europarlamentu Patrioti pre Európu (PfE), vedie v prieskumoch pred českými parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v októbri./agentury/

X X X

 Srbsko nám vráža nôž do chrbta, ríká Moskva. Belehrad vraj tajne vyzbrojuje Ukrajinu

Rusko uviedlo, že má dôveryhodné dôkazy o zásobovaní Ukrajiny srbskými zbrojárskymi spoločnosťami. Balkánska krajina oficiálne zastáva v konflikte Ruska a Ukrajiny neutrálny postoj a vyzbrojovanie ktorejkoľvek strany odmieta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ruská Služba zahraničnej rozviedky (SVR) vo vyhlásení s názvom „Srbský vojenský priemysel sa snaží vraziť Rusku nôž do chrbta“ obviňuje najväčšie srbské zbrojárske firmy z utajovaného vývozu zbraní na Ukrajinu. „Na zakrytie protiruských aktivít používajú jednoduchú schému zahŕňajúcu sprostredkovateľské krajiny,“ uvádza SVR.

Srbské firmy podľa Ruska vyprodukovali státisíce nábojov a „milión kusov munície do ručných zbraní“, ktoré boli používané na „zabíjanie a mrzačenie ruských vojakov a civilného obyvateľstva Ruska“. Medzi obvinenými spoločnosťami sa nachádzajú aj štátne firmy Krušik a Yugoimport SDPR, ako aj veľké zbrojovky Zenitprom, Sofag, Reyer DTI, Sloboda a Prvi Partizan.

Ukrajina vypustila ‚Frankensteina‘. Vytvorili novú hybridnú zbraň z amerického Humvee a sovietskych rakiet

„V Srbsku, priateľovi Ruska, sa najväčšie národné obranné spoločnosti podieľajú na výrobnom páse smrti,“ uvádza správa SVR. Obvinenie prichádza len tri dni po tom, ako krajiny predĺžili vzájomnú dohodu o dodávkach plynu. Srbsko na jej základe platí za dovoz plynu z Ruska nižšie ceny.

Belehrad sa snaží vyvažovať svoju zahraničnopolitickú orientáciu medzi Ruskom a Európskou úniou (EÚ), do ktorej sa pokúša už vyše desať rokov vstúpiť, pripomína AFP. Brusel varoval, že vzťahy Belehradu s Moskvou sú nezlučiteľné s členstvom v EÚ. Srbský prezident Aleksandar Vučič bol jedným z mála európskych lídrov, ktorí navštívili Moskvu pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. V ruskej metropole sa vtedy stretol aj s predsedom vlády SR Robertom Ficom./agentury/

X X X

 Ministerstvo pre všetko? Fico vychválil Kaliňáka. Opozícia mu vyčíta nákupnú horúčku a financovanie iných rezortov

„Toto je multifunkčné ministerstvo,“ nešetril chválou premiér Robert Fico (Smer) na adresu svojho straníckeho kolegu ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) počas kontrolného dňa. Rezort obrany by sa nemal vnímať len cez vojakov a zbrane, pretože prispieva k hospodárskemu rastu, stavia nemocnice a podľa predsedu vlády chráni dokonca tradície. Práve financovanie výdavkov iných rezortov však Kaliňákovi vyčíta opozícia.

Premiér a šéf obrany si pri odpočte plnenia zadaní z programového vyhlásenia vlády pomohli rozsiahlym zoznamom, z ktorého postupne odškrtávali úlohy. Kým niektoré úlohy okomentovali len ako splnené, iné premiér označil za „absolútne splnené“, „perfektne splnené“ či „maximálne splnené“. „Ministerstvo obrany si už doteraz splnilo všetky ciele, ktoré má v programovom vyhlásení vlády, prakticky na 75 percent,“ vyjadril sa Fico s tým, že rezort prispel k hospodárskemu rastu sumou vyše miliardy eur.

 Vzrástol záujem o armádu

Za splnenú považuje úlohu postarať sa o vojakov, čo zahŕňa zavedenie rôznych príspevkov. O aké presne ide, Fico nerozvinul, vyzdvihol len motivačný príspevok za znalosť cudzieho jazyka. Za najpodstatnejší označil rastúci záujem o vojenskú službu.

„Viac začalo prichádzať do slovenskej armády vojakov ako odchádzať. Je to jasný nepomer,“ uviedol. V roku 2025 by k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky (SR) mohlo vstúpiť až 1¤800 nových ľudí a odísť by malo šesťsto. Kaliňák vysvetlil, že za stabilizáciou je nový motivačný a odmenový systém, ktorý zaviedli vlani.

Za „absolútne splnené“ Fico považuje zastavenie nelegálnej migrácie v súčinnosti s ministerstvom vnútra. Ocenil aj „druhé“ zastavenie, konkrétne vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú napadlo Rusko, z prostriedkov ministerstva. Na komerčnej báze však problém so zbraňami a s technikou pre susedov nemá.

 Za odškrtnuté považuje kroky na obnovu suverenity nad ochranou vzdušného priestoru Slovenska stíhačkami F-16. Tie zakontrahovala ešte vláda Petra Pellegriniho v roku 2018. „Ide sa podľa plánu tak, aby do konca roku 2025 sme tu mali osem alebo deväť strojov,“ povedal Fico s tým, že plánovaný je nateraz celkový nákup 14 strojov a „uvažuje sa o ďalšom rozšírení až do počtu 18“ kusov.

Kaliňák však zaradil zabezpečenie ochrany slovenského neba medzi plánované úlohy. Nové stíhačky budú totiž nasadzované až od augusta tohto roka, v plnom nasadení by mohli byť od januára 2026.

„Uvidíme, ako dopadnú ešte dodávky do konca roka. Mali prísť pôvodne štyri (stíhačky, pozn. red.), vieme, že prídu minimálne tri,“ priblížil minister s tým, že ukončiť by sa už mali aj výcviky pilotov a technikov, aby dokázali pokryť nepretržitú službu minimálne dvoch stíhačiek a jednej záložnej. Nárast počtu stíhačiek minister obhajuje schopnosťou zachovať si spôsobilosť, keď bude tretina strojov v servise a zvyšok sa striedať v pohotovosti.

Okrem bojových strojov Fico spomenul aj nákup vrtuľníkov Blackhawk a nákup protivzdušnej obrany (PVO) z Izraela. Jednotlivé komponenty PVO Barack MX budú prichádzať od roku 2026. „Postupne ju budeme dopĺňať niektorými menšími systémami kvôli členitosti nášho terénu,“ oznámil minister.

Slovenský štít 2025: Na Lešti ukázali práporové taktické cvičenie s ostrou bojovou streľbou

 Za splnené Fico považuje aj projekty výstavby duálnej infraštruktúry. „Budeme tlačiť a presviedčať našich partnerov v NATO, že prípadné zvyšovanie výdavkov na obranu by malo byť spojené aj s financovaním projektov, ktoré nazývame projekty duálneho určenia, to sú napríklad mosty, infraštruktúra, možno aj školstvo. V tomto okamihu sa sústredíme predovšetkým na nemocnice,“ pokračoval.

Rozbehnuté, nie však dokončené, sú projekty troch nemocníc. V Prešove je zatiaľ vybudované podzemné podlažie a pracuje sa na prvom nadzemnom, modernizuje sa vojenská nemocnica v Ružomberku a tretia avizovaná je nemocnica v bratislavských Vajnoroch. „Začínajú sa tam robiť prvé stavebné práce,“ povedal Fico. Hoci si minister odčiarkol úlohu ako splnenú, v Prešove ani vo Vajnoroch nemocnica ešte nestojí. Na margo míňania v čase konsolidácie Fico povedal, že z 2,7 miliardy, ktoré má Kaliňák v rukách, ide na civilné projekty skoro miliarda.

Pri bode o zriaďovaní Národných obranných síl a Žandárskeho zboru Fico podotkol, že pri schvaľovaní zákona ich „potrápil koaličný partner“. Legislatíva prešla parlamentom len tento týždeň, a ak ju podpíše prezident, účinnosť nadobudne od júla.

Prostriedky by sa mali vyčleniť na rozvoj ženijného vojska, ktorého dôležitosť sa podľa Fica ukázala pri slintačke a krívačke. „Toto najviac potrebujeme v mierových časoch, keď dochádza ku krízovým situáciám. Kaliňák neskôr priznal, že niektoré zo strojov zničili pri výkopoch jám pre telá zvierat.

Pellegrini navštívil Lešť. Slovenská armáda tam cvičí aj s americkou Národnou gardou

 Ďalším splneným bodom je podľa Fica podpora obrannej sebestačnosti, čím mal na mysli najmä výrobu munície. Za dôležité považuje nielen výrobu munície samotnej, ale aj niektorých produktov, ktoré armáda potrebuje. „Čo nevyrobíme my, vyrobia iní a od toho iného to musíme kúpiť. Vyrobme my a nech to oni kúpia od nás,“ podotkol. Ide najmä o húfnice, odmínovacie zariadenia, zbraňové systémy.

Kaliňák už bol k splneniu úloh sebakritickejší. Pristavil sa pri bode budovania kvalitnej infraštruktúry pre vojakov, kde oznámil, že chce vybudovať nové brigádne základne na Mokradi neďaleko Liptovského Jána a vo Veľkých Ozorovciach pri Trebišove, pričom budovať chce aj sklady na základné potraviny.

„To sú veci nevyhnutné pre skvalitnenie infraštruktúry našich Ozbrojených síl SR, aby sme mohli zefektívniť ich fungovanie a na konci dňa mať aj lepšie hospodárske výsledky, pretože mnohé z budov sú extrémne staré a pýtajú si veľa peňazí na renováciu a prevádzku,“ priblížil.

 Opozícia toľko chvály nenašla

Naopak, s kritikou prišiel vo štvrtok poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Tomáš Valášek. Kaliňák namiesto jasnej a dlhodobej vízie podľa neho ponúka chaotické obstarávanie a nákupnú horúčku bez stratégie.

„Raz obhajuje staršiu a menej špecializovanú techniku nízkou cenou, ako napríklad pri vrtuľníkoch Blackhawk, a na druhej strane vymieňa relatívne nové lietadlá Spartan za ešte novšie Embraery. Na takéto chaotické nákupy už vyblokoval modernizačný rozpočet do roku 2030. Bez toho, aby rezort vedel vysvetliť, ako splní kľúčový záväzok voči NATO – vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády,“ upozornil Valášek.

Ešte alarmujúcejšie je podľa neho, že Kaliňák časť obranného rozpočtu presúva iným rezortom pod zámienkou duálnych projektov. „Zriadenie Žandárskeho zboru či udržiavanie dvoch vládnych letiek pritom iba prehlbuje dieru v obranných investíciách a ukazuje, že sa minister obrany nezdráha financovať agendu premiéra Roberta Fica na úkor bezpečnosti štátu,“ pokračoval.

Poslanec SaS Juraj Krúpa kontrolné dni premiéra v rezorte obrany aj na ministerstve zahraničných vecí kritizoval. „Ministerstvo obrany sa stalo akýmsi všeobjímajúcim ministerstvom, ktoré pokrýva v podstate všetky aktivity alebo nedostatky, ktoré iné ministerstvá majú,“ podotkol. Zhruba tretina až štvrtina rozpočtu ministerstva obrany pôjde podľa neho na investície do nemocníc. Krúpa sa pýta, či idú nejaké prostriedky na ciele síl NATO, reálne posilňovanie obranyschopnosti a plnenie úloh rezortu či na ťažkú brigádu.

Gábor Grendel z hnutia Slovensko upozornil aj na predražené zákazky a rekonštrukcie. Myslí si, že Kaliňák zlyháva vo funkcii opakovane. Minister podľa neho vedome porušil ústavný zákon týkajúci sa konfliktu záujmov, keď nepriznal vlastníctvo domu v Chorvátsku. Kaliňáka kritizuje aj za to, že stavia na ministerstve obrany predražené.

„Dôkazom je rekonštrukcia bývalého internátu Hviezda, ktorý mal slúžiť ako služobné ubytovanie pre vojakov a zamestnancov ministerstva obrany. Za predchádzajúcej vlády mala byť táto budova zrekonštruovaná za 30 miliónov eur. Za Roberta Kaliňáka však celková suma narástla už na 60 miliónov eur. Navyše, táto budova už nebude slúžiť ako služobné ubytovanie, ale ako nové sídlo ministerstva obrany,“ priblížil Grendel s tým, že minister obrany netransparentne obstaráva a kupuje „zbytočné, predražené a pre ministerstvo a armádu nepotrebné veci“./agentury/

X X X

 Ruskí špióni prenikli do bezpečnostných kamier na slovenských hraniciach. Odborník vysvetľuje, čo tým sledovali

 Ruskí špióni nabúrali kamery na slovenských hraniciach. Slabo zabezpečené zariadenia využili na sledovanie pohybu pomoci pre Ukrajinu aj špionážne účely.

Stále presne nevieme, čo tým Rusi sledujú. V tomto prípade doslova sledovali – vyšlo totiž najavo, že ruské tajné služby sa napojili na kamery strážiace európske hranice, vrátane tej slovenskej.

Keď minulý týždeň vyšla správa o tom, že ruskí špióni sa nabúrali do bezpečnostných kamier umiestnených na hraniciach štátov Európskej únie, okamžite bolo jasné, že to musí súvisieť s vojnou na Ukrajine.

Rusko podľa britského denníka The Guardian už dlhodobo útočí na kamerové systémy na hraniciach krajín EÚ. Cieľ? Narušiť humanitárnu a vojenskú pomoc smerujúcu na Ukrajinu, aspoň takto to vyzeralo spočiatku. Medzi zasiahnuté krajiny patrí aj Slovensko.

No vyzerá to tak, že cieľ ruských špiónov bol trochu iný – bola to obyčajná špionáž. Inými slovami, kamery nechceli vyradiť z prevádzky, ale skôr ich využiť na sledovanie.

Situáciou sa už zaoberá aj Európska únia a berie to vážne – do jednej z postihnutých krajín, konkrétne pobaltskej Litvy, vyslala eurokomisára pre vnútorné záležitosti Magnusa Brunnera.

„Nebola to však sabotáž, bola to špionáž,“ hovorí pre Aktuality.sk Jakub Drmola, odborník na bezpečnosť z českej Masarykovej univerzity v Brne., aktuality.sk

X X X

  Von der Leyenová si prevzala prestížnu Cenu Karola Veľkého za zvládnutie pandémie aj postoj voči Rusku

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová (66) si vo štvrtok v nemeckom Aachene prevzala Cenu Karola Veľkého. Šéfka EK sa podľa správnej rady ceny zaslúžila o zvládnutie koronavírusovej pandémie, zaujala jednotný a rozhodný postoj voči Rusku a dala impulz pre takzvanú zelenú dohodu, pomocou ktorej sa Európska únia chce stať klimaticky neutrálna do roku 2050.

 „Európsky model života založený na slobode, mieri, demokracii a prosperite je ohrozený. Svetový poriadok sa mení a Európa musí konať. Ursula von der Leyenová je osoba, ktorá je za túto strategickú úlohu zodpovedná v Európskej únii a ktorá ju splní,“ konštatovala 19-členná správna rada.

Predsedníčka EK po prevzatí ceny vo svojom prejave vyzvala na vytvorenie nezávislej Európy. „Nezávislá Európa – viem, že toto posolstvo znie pre mnohých desivo. Ale v podstate ide o našu slobodu,“ zdôraznila.

Podľa agentúry DPA varovala pred ilúziou, že sa svet vráti do stavu pred súčasnými krízami. „To sa nestane. Geopolitické napätie je obrovské,“ poznamenala.

Svet podľa jej slov opäť formujú imperiálne mocnosti a imperiálne vojny. „Veľmoci, ktoré sú pripravené použiť všetky prostriedky, čestné aj nečestné, aby získali výhodu,“ doplnila a poukázala na ruskú inváziu na Ukrajinu. „V tomto desaťročí sa objaví nový medzinárodný poriadok,“ predpovedá s tým, že Európa musí pri jeho formovaní zohrávať aktívnu úlohu.

Rečnil Merz aj kráľ Filip VI.

Na štvrtkovom slávnostnom oceňovaní mali príhovory napríklad španielsky kráľ Filip VI. či nový nemecký kancelár Friedrich Merz. Merz vyhlásil, že Európa je pripravená bojovať, ak to bude potrebné, za svoje základné hodnoty, ktorými sú sloboda a demokracia. Uviedol to na slávnostnej ceremónii pred odovzdaním ceny.

Merz vo svojom prejave priamo oslovil administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pripomenul prejav amerického viceprezidenta J. D. Vancea z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vo februári, v ktorom ostro zaútočil na Európu, kritizoval ju za obmedzovanie slobody slova a vyhlásil, že stojí pred „vnútornou hrozbou“.

„Viceprezident USA J. D. Vance nás začiatkom roka v Mníchove svojím spôsobom konfrontoval s touto otázkou: Čo je to, čo my Európania spoločne bránime? Čo je to, za čo sa spoločne zasadzujeme? Dámy a páni, na to nemáme len tak nejakú odpoveď. Máme tú najsilnejšiu a najlepšiu odpoveď, akú si možno predstaviť,“ vyhlásil.

 „My v Európe stojíme za tým, čo sme počas stáročí, napriek nespočetným neúspechom a katastrofám, spoločne vymysleli, vytvorili, dosiahli a vybojovali. Za presvedčením, že sloboda a demokracia stoja za to, aby sme sa za ne odhodlane postavili a v prípade potreby bojovali za ich zachovanie,“ deklaroval Merz.

Na slávnostnej ceremónii vystúpil aj španielsky kráľ Filip VI. a dôrazne odmietol výzvy na zrušenie Európskej únie. Varoval tiež pred vzostupom „nebezpečných a pomýlených hlasov“, ktoré presadzujú návrat k izolovanej národnej politike.

„Musíme sa im postaviť! Nebezpečným a zavádzajúcim hlasom, ktoré tvrdia, že Európania budú slobodnejší, nezávislejší a suverénnejší, ak budú žiť v oddelených národných politických spoločenstvách a pracovať samostatne na riešení globálnych výziev,“ povedal. „Medzinárodné prostredie si vyžaduje viac Európy. Teraz je skutočne čas pre Európu,“ dodal.

 Cenu Karola Veľkého založili v roku 1950 občania Aachenu na návrh podnikateľa Kurta Pfeiffera. Je pomenovaná po cisárovi Karolovi Veľkom, niekedy označovanom ako „Otec Európy“, pretože jeho Franská ríša sa v ranom stredoveku rozprestierala vo veľkých častiach západnej Európy. Medzinárodné ocenenie udeľujú osobám alebo inštitúciám za zásluhy o európske zjednotenie.

Medzi prvých laureátov patrili nemecký kancelár Konrad Adenauer (1954) a bývalý britský premiér Winston Churchill (1955), ktorí po skončení druhej svetovej vojny viedli kampaň za vytvorenie „Spojených štátov európskych“. V posledných rokoch boli ocenení ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová či pápež František. Ocenenie sa tradične udeľuje 29. mája./agentury/

X X  X

 Učiteľka pred žiakmi popierala ruské zločiny na Ukrajine. Dostala podmienku a nesmie k deťom

Bývalá učiteľka pražskej základnej školy, ktorá krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajine pred žiakmi obhajovala kroky Ruska a spochybňovala dianie v Kyjeve, dostala sedemmesačnú podmienku a zákaz činnosti s deťmi.

 Obvodný súd pre Prahu 6 ju potrestal za ospravedlňovanie genocídy a popieranie vojnových zločinov. Na základe stanice ČT24 a servera Novinky.cz informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

 Učiteľka Martina Bednářová tiež musí absolvovať kurz mediálnej gramotnosti, pretože podľa sudkyne má problém s rozlišovaním pravdy, lži, propagandy a dezinformácií. Bednářová svoj názor nezmenila. „Ak som tvrdila, že sa v Kyjeve nič nedeje, stále na tom trvám, pretože v tej dobe Kyjev fungoval ako úplne normálne mesto,“ povedala pred súdom. To, že by sa tam niečo dialo, podľa nej obžaloba nedokázala jediným argumentom.

Svoje názory hovorila žiakom ôsmej triedy na hodine češtiny. Sudkyňa podotkla, že za samotné názory súdená nie je a môže si myslieť, čo chce, ale nemôže zneužívať svoje postavenie učiteľky. Žiakom navyše podľa nej svoje postoje predkladala manipulatívnym spôsobom.

 Bednářovej obhajcovia súdny proces kritizovali. Podľa jedného z nich – Jindřicha Rajchla, predsedu strany PRO – je súdená za to, čo tvrdí aj americký prezident Donald Trump. Druhý obhajca jej prípad pripodobnil k procesom z 50. rokov vrátane toho s Miladou Horákovou.

Obvodný súd sa prípadom zaoberal už po tretíkrát. Najskôr ju oslobodil, no odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania. Druhýkrát ju oslobodili oba súdy, no Najvyšší súd prípad vrátil na začiatok. Odvolanie bude opäť riešiť pražský mestský súd.

 Škola dala po incidente učiteľke výpoveď. Teraz kandiduje za hnutie Stačilo! v jesenných voľbách do Poslaneckej snemovne českého parlamentu. /agentury/

X X X

 Vrchol spravodajských informácií: Novinári získali podrobnosti o ruských jadrových základniach

Nemecký magazín Der Spiegel spoločne s dánskym investigatívnym strediskom Danwatch podrobne zmapovali rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu radu jadrových zariadení ruskej armády. Novinári sa vďaka databázam zákaziek a výberových konaní dostali okrem iného k plánom nukleárnych základní pri meste Jasnyj, kde sú umiestnené hypersonické strely Avangard. Tie prezident Vladimir Putin v roku 2020 označil za absolútnu zbraň, proti ktorej je protivzdušná obrana absolútne neúčinná.

 NATO nacvičuje jadrové odstrašenie

 Zistenia novinárov neukazujú len rozsah modernizácie nukleárnych komplexov, ktorý Danwatch označil za gigantický, ale zároveň podľa expertov predstavujú pre Rusko vážne narušenie bezpečnosti. „Materiál, ako je tento, je vrcholom spravodajských informácií,“ vyhlásil Philip Ingram, niekdajší veliteľ prvého vojenského výzvedného práporu britskej armády.

„Keď viete, ako je vedená elektrina a odkiaľ je voda, môžete pochopiť, ako sú rôzne veci zapojené do systémov, môžete rozpoznať silné a slabé stránky a nájsť slabé miesto na útok,“ vysvetlil Ingram.

Dánsky expert na atómové zbrane Hans Kristensen materiály získané strediskom Danwatch považuje za absolútne neuveriteľné a bezprecedentné. Vyplýva z nich okrem iného to, ako systematicky Rusko k zbrojeniu pristupuje a aké priority modernizáciou sleduje.

 Ruskí a bieloruskí vojaci začali druhú etapu manévrov, ktoré zahŕňajú cvičenia týkajúce sa použitia taktických jadrových zbraní.

Dokumenty, ktoré novinári získali aj vďaka serverom v Rusku, Kazachstane či Bielorusku, ukazujú okrem iného to, že Rusko pri modernizácii atómových základní stále spolieha na západné produkty, ako sú tie od výrobcu stavebných materiálov Knauf. Táto spoločnosť so sídlom v nemeckom Iphofene po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane čelí kritike kvôli svojim ruským aktivitám.

„Knauf je stále menom, značkou a logom v štáte despotu Putina prítomný,“ poznamenal Der Spiegel s tým, že ruské dcérske spoločnosti Knaufu zostávajú pod kontrolou nemeckého materského koncernu.

Z databáz zákaziek a výberových konaní stiahli novinári mimoriadne podrobné informácie. Niektoré z nich napríklad do detailu opisujú bezpečnostné systémy v podobe troch radov elektrických plotov okolo vonkajšieho perimetra základne, senzory seizmickej aktivity a rádioaktivity, dvere i okná schopné odolať výbuchom, zosilnené betónové konštrukcie budov, poplachové systémy s magnetickými kontaktmi spojov alebo infračervené snímače. „V niektorých prípadoch sú uvedené dokonca typy a umiestnenia vnútorných bezpečnostných kamier,“ napísal Danwatch.

Rozsah podrobností dokazuje aj fakt, že novinári majú rozsiahle informácie o tom, kde sa vojaci na základniach stravujú, kde spia a kde sú toalety. Z dokumentov je zrejmé tiež to, ako posádka odpočíva, na akých strojoch cvičí a posilňuje či aké hry vo voľnom čase hrá. Novinári získali aj prehľad o varovných nápisoch a upozorneniach, ktoré na základniach visia.

 Rusko pritom v minulosti podniklo viacero krokov, aby verejný prístup k zákazkám v záujme zachovania vojenského tajomstva obmedzilo. Napríklad v decembri 2020 ruský parlament schválil zákon, ktorý pravidlá pre verejné obstarávanie armády sprísnil. Vtedy tiež ruské ministerstvo obrany vytvorilo novú databázu tendrov vojenských nákupov, do ktorej dostali prístup len preverené ruské spoločnosti.

Aj napriek týmto bezpečnostným opatreniam zdieľali predstavitelia armády citlivé dokumenty vo verejných databázach. Novinári Danwatch a Der Spiegel už v lete 2024 našli citlivé plány základní strategických jadrových zbraní, ktoré boli k týmto zákazkám pripojené.

Der Spiegel napísal, že zo získaných dokumentov nezverejnil žiadne dáta, ktoré by mohli byť bezpečnostný dopad. Magazín uviedol, že západné tajné služby modernizáciu ruských jadrových zariadení pozorne sledujú a čudujú sa nad tým, že tak citlivé údaje je možné získať z databáz. Na druhej strane rozviedky uznávajú, že Moskva sleduje určitú úroveň transparentnosti, kedy chce ukázať, čo má.

Ingram podľa Danwatch získanie údajov považuje za vážne bezpečnostné zlyhanie Rusov. „Takéto dokumenty extrémne citlivých obranných projektov by nikdy a v žiadnej podobe a forme nemali byť verejne dostupné. Niečo také je nesmierne cenné,“ dodal odborník./agentury/

X X X

  Musk odišiel z vlády. Zostanú Trumpovi jeho peniaze?

Najbohatší človek na svete Elon Musk chce mať menej politických povinností. V minuloročných prezidentských a kongresových voľbách podporil republikánov sumou približne 290 miliónov dolárov. Určite mal podiel na tom, že sa Donald Trump dostal do Bieleho domu. V stredu však megaboháč skončil s prácou pre americkú vládu.

Musk už skôr avizoval, že odíde z Úradu pre efektivitu vlády (DOGE), ktorý viedol. Dôvodom je padajúci predaj elektrických áut jeho firmy Tesla a množili sa aj jeho spory s Trumpovými ľuďmi. Podľa agentúry Reuters sa na Muska nahneval momentálne asi najdôležitejší poradca prezidenta Stephen Miller. Nepáčilo sa mu, že multimiliardár kritizoval novú legislatívu týkajúcu sa daňových škrtov. Musk tvrdí, že zákon podkopáva jeho snahu znížiť deficit. Trumpovcom sa legislatívu len tesne podarilo presadiť v Snemovni reprezentantov a teraz rokujú so senátormi.

„Po prezidentskej inaugurácii sa rýchlo ukázalo, že miliardár je mimoriadne výrazná sila na Trumpovej orbite. Musk bol stále viditeľný, drzý, nikdy sa neospravedlňoval a nebol spútaný tradičnými normami. Vo februári sa za divokého jasotu na Konferencii konzervatívnej politickej akcie oháňal motorovou pílou s červenou metalízou. Vyhlásil, že je to motorová píla na byrokraciu,“ napísala agentúra Reuters. Na spomenutej konferencii sa s Muskom stretol slovenský premiér Robert Fico.

Musk sa síce sťažuje, ale je otázne, koľko toho šéf DOGE naozaj dokázal. Webová stránka úradu tvrdí, že americkí daňoví poplatníci už ušetrili osekaním byrokracie a podporných programov 175 miliárd dolárov.

 „Naša analýza zistila, že len asi polovicu rozpísaných úspor bolo možné prepojiť s dokumentmi alebo s inou formu dôkazov,“ uviedla spravodajská stránka BBC News na základe svoje investigatívy.

Na druhý problém upozornil zakladateľ Microsoftu a miliardár Bill Gates. „Mohol by z neho byť veľký filantrop. Namiesto toho sa najbohatší muž sveta podieľal na smrti najchudobnejších detí sveta,“ vyhlásil Gates na adresu Muska v rozhovore pre denníky Financial Times a New York Times. Pripomenul, že megaboháč zničil americkú Agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Bude Musk, ktorého majetok magazín Forbes momentálne odhaduje na 432 miliárd dolárov, pokračovať v politike? Nedávno priznal, že by sa z nej chcel aspoň do istej miery stiahnuť. Trumpovi by sa však jeho peniaze zišli. „Prezident a Musk sa doteraz vyhrážali republikánom, že ich finančne nepodporia, ak budú kritickí k vláde,“ povedal pre Pravdu Larry Diamod, expert na demokratické procesy zo Stanfordovej univerzity./agentury/

X X X

  Fico kritizuje rozhodnutie sudcu v kauze Kažimíra a muža s valaškou

 Predseda vlády hodnotí rozsudok voči Kažimírovi a verdikt v kauze muža s valaškou ako kontroverzné. Hovorí o politických cieľoch opozície aj otázkach o nezávislosti právnika.

Štvrtkový verdikt súdu týkajúci sa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra a rozhodnutie prokuratúry v kauze muža s valaškou, sú podľa predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) kontroverzné. Označil ich tak v stanovisku, ktoré poskytol Úrad vlády SR.

V prípade guvernéra NBS Fico mieni, že rozhodnutie sudcu vyvoláva otázku, či nemalo poslúžiť politickým cieľom opozície a poškodiť vládne strany. „Aj študent právnickej fakulty musí vidieť v odsudzujúcom rozsudku fatálne nezmysly,“ uviedol. „Nemôžem sa zbaviť pocitu, že je oprávnené pozrieť sa na prípadné podozrenie sudcu zo spáchania viacerých trestných činov a na to, čomu malo odsúdenie v skutočnosti poslúžiť,“ dodal premiér, ktorý v tomto smere očakáva aj aktivitu strany Hlas-SD.

 Žilinka si má upratať

Rozhodnutie prokurátorky bratislavskej okresnej prokuratúry o zrušení obvinenia voči mužovi s valaškou, ktorý sa mal premiérovi vyhrážať vo videu, hodnotí tiež ako rozhodnutie ovplyvnené politickou preferenciou prokurátorky k súčasnej opozícii. Argumentácia o slobode prejavu je v prípade vyjadrení vo videu podľa Fica mimoriadne nebezpečná a rozhodnutie prokurátorky môže motivovať k ďalším nenávistným útokom. Vyzýva v tejto súvislosti generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby si „urobil na prokuratúre poriadok“.

 Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku uznal exministra financií a guvernéra Národnej banky Slovenska Petra K. za vinného z podplácania. Za to mu uložil peňažný trest vo výške 200.000 eur. V prípade jeho nesplnenia mu uložil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I zrušila obvinenie z prečinu podnecovania voči osobe P. L., obvinenie vyhodnotila ako nezákonné. O rozhodnutí prokurátorky z 20. mája informovala vo štvrtok hovorkyňa Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave Gabriela Kováčová., aktuality.sk

X X  X

 Prezident SR Pellegrini vo štvrtok popoludní odcestoval na oficiálnu návštevu Čiernej Hory na pozvanie jeho náprotivku Jakova Milatoviča. Sprevádzajú ho podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková, štátny tajomník rezortu diplomacie Rastislav Chovanec i zástupcovia akademickej obce a podnikateľského sektora.

Hlavným cieľom pracovnej cesty prezidenta SR je vyjadrenie podpory integračnému procesu Čiernej Hory do Európskej únie a zintenzívnenie bilaterálnych vzťahov, najmä v hospodárskej oblasti. Rokovania sa zamerajú aj na aktuálny vývoj v regióne západného Balkánu, bezpečnostnú situáciu v Európe a prípravy na nadchádzajúci samit NATO v Haagu. (TASR)

 X X X

 Machala v sprievode kukláčov prišiel do múzea v Levoči a zobral bustu Donatella. Previezli ju na prísne chránené miesto

Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala vo štvrtok v sprievode kukláčov zobral zo Spišského múzea v Levoči významnú bustu od renesančného umelca Donatella. Rezort kultúry uviedol, že bustu previezli na prísne chránené miesto, z bezpečnostného hľadiska nebude bližšie špecifikovať ďalšie náležitosti.

Pravda,TASR29.05.2025 13:04 , aktualizované: 15:53

 Informoval o tom portál aktuality. „Pán riaditeľ mal návštevu z ministerstva kultúry aj s policajtmi,“ potvrdila portálu jedna zo zamestnankýň múzea v Levoči.

 Nominant ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS) na poste riaditeľa Ján Pavlov odmietol informáciu komentovať. Nie je jasné, prečo bustu od svetoznámeho renesančného umelca z depozitára zobrali. Rovnako nie je jasné, kam Machala bustu odniesol.

 O objave vzácneho diela v zbierkach levočského múzea sa verejnosť pritom dozvedela iba pred pár týždňami. Múzeum už skôr avizovalo, že ju na jeseň plánuje sprístupniť verejnosti.

Rezort kultúry: Busta je na prísne chránenom mieste

Slovenské národné múzeum v súčinnosti s rezortom kultúry a Policajným zborom zabezpečilo prevoz busty Cecilie Gonzalovej zo Spišského múzea v Levoči na prísne chránené miesto. Uviedol to rezort kultúry, ktorý zároveň dodal, že z bezpečnostného hľadiska nebude bližšie špecifikovať ďalšie náležitosti.

Dôvodom transportu bola podľa ministerstva adekvátna ochrana diela z 15. storočia, ktorého autorom je pravdepodobne taliansky renesančný umelec Donatello. „Spišské múzeum v Levoči nedisponuje dostatočnými materiálno-technickými a bezpečnostnými prvkami na ochranu zbierkového predmetu mimoriadnej spoločenskej hodnoty,“ uviedol rezort kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).

„Je pochopiteľné, že je v záujme Slovenského národného múzea zabezpečiť najvyššiu dostupnú ochranu a bezpečnosť pre tento významný zbierkový predmet,“ zdôraznilo ministerstvo. Pripomenulo, že zbierkový predmet, ktorého správcom je Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum v Levoči, je vo vlastníctve štátu.

Okolnosti prevozu kritizovala opozícia, upozornila, že v prípade transportu vzácneho umeleckého diela platia prísne pravidlá, ktoré podľa nej neboli dodržané.

 Mramorovú bustu Cecílie Gonzaga, ktorú mal vytvoriť Donatello v polovici 15. storočia, identifikovala v depozitári múzea historička umenia Marta Herucová.

Busta v životnej veľkosti je vytvorená z kararského mramoru. Zobrazuje Cecíliu Gonzagu z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov. Autorka nálezu uvádza, že Donatello dielo vyhotovil pravdepodobne počas svojho desaťročného pobytu v Padove, kedy sa ho do svojich služieb snažil získať Cecíliin starší brat Lodovico III. Gonzaga.

„Musím vyzdvihnúť veľmi presnú a dôkladnú heuristickú prácu, s ktorou sa snažila zistiť provenienciu tohto diela a jeho osudy, teda ako sa mohlo pravdepodobne dostať na Slovensko,“ ocenila Herucovej vedecký prínos kunsthistorička Mária Pötzl-Malíková.

 Herucová realizovala podrobný výskum busty od roku 2019 so zámerom odlíšiť ju od populárnych neorenesančných pastišov a kopií z 19. storočia. „Hľadala som umelcov a sochárov, ktorí dokázali takto robiť falzifikáty alebo kópie v 19. storočí, a čím viac som bádala u nás aj v zahraničí, tým viac som dochádzala k presvedčeniu, že môže ísť o dielo Donatella,“ povedala historička, ktorá tiež skúmala, ako sa busta dostala z Mantovy k Csákyovcom do kaštieľa v Spišskom Hrhove, odkiaľ ju získalo múzeum.

Výskum v roku 2021 publikovala v odbornom časopise Revue de l’Art v Paríži. Hypotézu, že busta je dielom Donatella tiež autorka nálezu konzultovala spolu s bývalou riaditeľkou Spišského múzea v Levoči Máriou Novotnou s odborníkom z Florencie, ktorý sa mal vyjadriť, že na 99,9 percenta ide Donatellovu prácu. S talianskymi expertmi tiež konzultovali spôsoby reštaurovania a čistenia busty. Autorka v súčasnosti dokončuje monografiu na tému Donatellovej busty objavenej na Slovensku.

Bývalá riaditeľka levočského múzea mala v pláne vydať monografiu diela a prezentovať bustu v trezorovej miestnosti v Kláštore minoritov v Levoči. Novotná potvrdila, že momentálne je dielo spoľahlivo uložené v nových depozitárnych priestoroch múzea, klimatizovaných a strážených. „Aké osudy bude mať ďalej, na to neviem odpovedať.“

Reštaurátor Jakub Huba podčiarkol, že dielo čaká reštaurátorský výskum. „Potrebný bude aj petrografický výskum, ideálne taký, kde nebude treba deštruktívne odoberať vzorku z kameňa,“ vysvetlil s tým, že prebieha komunikácia o reštaurovaní diela s Dómskym múzeom vo Florencii. Ocenil by vznik medzinárodnej spolupráce pri výskume a konzervovaní busty. „To však neznamená, že dielo by sa nemohlo vystaviť, v galériách v zahraničí je trend vystavovať diela aj počas reštaurovania,“ dodal.

Múzeum chce bustu Donatella sprístupniť verejnosti

Spišské múzeum v Levoči sa v januári rozhodlo sprístupniť mramorovú bustu Cecílie Gonzagy, ktorú s vysokou pravdepodobnosťou vytvoril taliansky renesančný majster Donatello. V reakcii na utorkovú tlačovú konferenciu odborníkov obávajúcich sa o ochranu busty a apelujúcich na jej sprístupnenie o tom informovala Zdenka Sninčáková, riaditeľka múzea.

Potvrdila, že dielu bol venovaný niekoľkoročný výskum pracovníčky múzea Marty Herucovej, počas ktorého absolvovala aj výskumnú cestu do Florencie v roku 2022. V tomto roku majú byť výsledky jej výskumu publikované v samostatnej monografii, ktorú vydá SNM.

Podľa Sninčákovej padlo rozhodnutie sprístupniť verejnosti mimoriadny zbierkový predmet už v januári, a to v expozícii múzea – v budove historickej radnice v centre Levoče. „Vzhľadom na význam a hodnotu tohto diela si jeho prezentácia vyžaduje náležitú prípravu architektonického riešenia a vytvorenie osobitného bezpečnostného režimu, čo, prirodzene, prinesie aj zvýšené náklady,“ uvádza súčasné vedenie SNM – Spišského múzea v Levoči. Napriek tomu považuje sprístupnenie diela návštevníkom za veľmi dôležitý verejný záujem. „A momentálne za hlavnú prioritu nášho múzea, na ktorej už pracujeme,“ podčiarkla Sninčáková.

Slávnostné uvedenie busty v expozíciách múzea naplánovali na jeseň tohto roka. Súčasťou podujatia má byť aj prezentácia publikácie od Marty Herucovej./agentury/

X X X

 Prokurátor navrhol uložiť exšéfovi SIS Pčolinskému trest šesť až sedem rokov väzenia

Proces v korupčnej kauze exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského pokračuje na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, záverečnými rečami. Vyhlásenie rozsudku sa neočakáva.

Prokurátor Peter Kysel pre obžalovaného navrhol v prípade uznania viny uloženie trestu odňatia slobody v polovici trestnej sadzby trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa, čo je zhruba šesť – sedem rokov, peňažný trest 50.000 eur a zákaz činnosti vykonávania verejných funkcií.

Obhajca exšéfa tajnej služby Ondrej Urban vopred avizoval, že ich záverečná reč bude rozsiahla.

Proces sa začal v januári a počas viacerých pojednávacích dní, keď prebiehali výsluchy svedkov a čítali sa listiny z utajovaných príloh súdneho spisu, sa konal bez prítomnosti verejnosti. V apríli sa skončilo dokazovanie a samosudca nariadil záverečné reči. Obžalovaný vtedy uviedol, že ich záverečná reč bude neverejná. Ako zdôvodnil, nejde len o korupčný trestný čin, ale aj o zneužívanie právomocí verejného činiteľa a vyzradenie vyhradenej a dôvernej skutočnosti, čo v záverečnej reči nejde oddeliť. Napokon vo štvrtok obhajcovia Vladimíra P., má ich troch, začali s ňou v prítomnosti verejnosti. Jej časť však bude aj neverejná.

Podľa ich slov prokurátor neuniesol dôkazné bremeno. Traja svedkovia, na ktorých postavil obžalobu, si vo výpovediach odporujú. Menili ich, aby sa dostali z väzby a získali benefity. Spochybňovali dôveryhodnosť každého z nich.

Vladimír Pčolinský. čelí obžalobe pre zločiny prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.

Podľa obžaloby mal v roku 2020 prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára, ktorý si tak chcel zabezpečiť, aby sa o neho prestala SIS zaujímať. Bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi dal Kollár 40-tisíc eur pre vedenie SIS. Ten mal peniaze odovzdať bývalému námestníkovi SIS Borisovi Beňovi, z ktorých polovicu, 20-tisíc eur, údajne dostal obžalovaný Vladimír P. Ten to odmieta a tvrdí, že obžaloba je absolútne nedôvodná a skutok vymyslený.

 „Skutok sa nestal, náš klient ho nespáchal a za mňa bolo jednoznačne dokázané, že ho spáchal niekto iný a inak. Beňa, Makó a Kollár klamú navzájom, každý z nich vypovedal úplne o niečom inom. Som skalopevne presvedčený, že toto sa odsúdiť nedá. Ako môže náš právny poriadok umožňovať svedkom – kajúcnikom takto klamať? Ako môže mať niekto rok dočasne odložené obvinenie, hoci na to nie sú splnené podmienky?“ reagoval Urban.

„Od prokurátora sa počas prípravného aj súdneho konania dalo čakať čokoľvek, takže ma to neprekvapilo,“ konštatoval v súvislosti s navrhovaným trestom Vladimír P.

 Podľa prokurátora bolo dokazovanie problematické ako pri každej korupcii. „Ide o prostredie SIS a o osoby, z ktorých každá bola nejakým spôsobom zapojená do činnosti SIS. V niektorých skutočnostiach sa vo výpovediach rozchádzajú. Otázkou je, či súd v podstatných skutočnostiach uverí tomu, čo hovorili,“ dodal Kysel./agentury/

X X X

Na druhom pražskom koncerte pozvala Dua Lipa na pódium českú hviezdu Farnu, spoločne zaspievali hit Na ostří nože

Ak si českí fanúšikovia speváčky Dua Lipy mysleli, že ich nemôže už viac prekvapiť, poriadne sa mýlili. Na druhom pražskom koncerte urobila neuveriteľné rozhodnutie.

 Speváčka Dua Lipa na Chaplin Awards Gala v apríli v New Yorku. ská megastar s kosovskými koreňmi už počas prvého vystúpenia v českej metropole dojala množstvo fanúšikov, keď v rámci koncertu zaspievala skladbu českej speváčky Ewy Farnej pod názvom Na ostří nože. Zhodou okolností sa na koncerte nachádzala samotná Farna, ktorá nemohla veriť vlastným očiam aj ušiam. Na svojom Instagrame zdieľala nadšené video z hľadiska a momentu, keď znie česká skladba z úst svetovej hviezdy.

 V tom momente asi ešte netušila, čo sa stane o rovných 24 hodín neskôr, keďže Dua Lipa v Prahe vystúpila dva večery za sebou. A na druhú šou povolala svoju českú kolegyňu priamo na pódium. Dua a Ewa si tak spoločne strihli dueto ku skladbe Na ostří nože.

„Stalo sa to včera potom, čo som sa stretla s Dua Lipou po koncerte. A ona mi povedala: Nechceš si to dať so mnou?“ opísala Farna v stredu na svojom Instagrame. Ich spoločné vystúpenie bolo napokon duetom dvoch hudobných hviezd. Svetovej aj domácej.

 Farna sa po boku 28-ročnej Lipy objavila v trblietavom modrom body a sukni zo strapcov, ktoré pre ňu pripravil dizajnér Jan Černý – známy český návrhár, autor olympijskej kolekcie z Paríža či oficiálnych odevov pre české EXPO.

 Dua Lipa už zaspievala na svojich koncertoch v rámci aktuálneho turné Radical Optimism Tour niekoľko cover verzií miestnych umelcov. V Madride to bola napríklad pieseň Hero od Enrique Iglesiasa a v Austrálii zase song Highway to hell od AC/DC.

 X X X

 Na Ľuboša Blahu útočili na ulici, v strachu o život išiel na políciu. Vyšetrovateľ nič nezistil, ochrannú ruku drží minister

 Europoslanec Blaha po návrate z Ruska podával trestné oznámenie. V Moskve ho varovali, že je v nebezpečenstve.

Europoslanec Smeru Ľuboš Blaha minulý rok opakovane upozorňoval, že čelí vlne nenávistných prejavov.

Po uliciach sa pohyboval s ochrankou a na políciu sa dokonca obrátil pre obavy o svoj život. Blahov strach zosilnel po tom, ako sa v októbri vrátil z Moskvy, kde ho mali varovať, že mu hrozí nebezpečenstvo.

„Čo je zaujímavé, prakticky každý ruský predstaviteľ, ktorého som v Moskve stretol, sa ma pýtal na Roberta Fica. Atentát na nášho premiéra šokoval celé Rusko. Väčšina novinárov mi po rozhovore so mnou želala veľa šťastia, sú presvedčení, že aj môj život je v ohrození,“ zveril sa europoslanec svojim fanúšikom na sociálnej sieti vlani na jeseň.

V novembri išiel na políciu, kde pre svoje obavy podával trestné oznámenie. Blahovým podnetom sa zaoberal úrad boja proti organizovanej kriminalite, teda útvar špecializovaný na odhaľovanie a vyšetrovanie najzávažnejších trestných činov.

Stále s ochrankou

Polícia nakoniec v prípade nikoho neobvinila. „Trestné oznámenie europoslanca Ľuboša Blahu bolo vyšetrovateľom odmietnuté,“ povedal nám hovorca policajného prezídia Peter Habara., aktuality.sk

 X X X

 Redaktor Marián Lechan končí v Markíze po 21 rokoch

 Dlhoročný redaktor televízie Markíza oznámil svoj odchod na sociálnej sieti. Počas svojho pôsobenia v Markíze zažil všetkých generálnych riaditeľov a vyrobil bezmála 6000 reportáží a živých vstupov. Ako sám píše Markíza bola jeho druhým domovom.

Lechan odchádza v čase, keď Markíza podľa jeho slov prežíva náročné, možno až existenčné obdobie. Svoj odchod neoznačuje za tichý, naopak, odchádza so vztýčenou hlavou, s vedomím, že svoju prácu vykonával vždy profesionálne a s láskou.

Redaktor priznal, že odísť musel, aj keď by bolo pohodlnejšie zostať. „Áno, cítim pachuť z konca, ktorý si nevyberáš. Ale musíš odísť, aj keď by bolo pohodlnejšie zostať. Ďakujem vám všetkým, za vašu priazeň.“

Pred pár dňami Markízu opustil aj jeho kolega, moderátor Televíznych novín Viktor Vincze. Po tom, ako odmietol ponuku moderovať v TN Live, mu vedenie Markízy navrhlo dohodu o ukončení pracovného pomeru po vzájomnej dohode.

„Nech si každý odpovie na otázku, či by vo svojom zamestnaní akceptoval pracovnú ponuku – štvornásobný nárast počtu služieb, dvojnásobný nárast počtu pracovných dní, bez akejkoľvek zmeny ohodnotenia,“ uviedol vo vyjadrení Viktor Vincze., aktuality.sk