Mazákovo miesto obsadené. Novou predsedníčkou Súdnej rady Slovenskej republiky sa stala v utorok. Bratislavská sudkyňa Marcela Kosová, ktorá vo funkcii nahradila Jána Mazáka. Z 15 prítomných členov za novú šéfku hlasovali 13 sudcovia, jedine Lucia Berdisová bola proti. Samotná Kosová za seba nehlasovala.

Za predsedníčku Súdnej rady ju pôvodne navrhovali členovia Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, Peter Šamko, Marián Fečík, Peter Farkaš, Ľuboš Kunay. Navrhovatelia o Kosovej uviedli, že ide o dlhoročnú skúsenú sudkyňu s organizačnými schopnosťami, prirodzenou autoritou a vysokým morálnym a odborným kreditom.

Sudkyňa Pružinec Eren na zasadnutí povedala, že kým Mazáka navrhovali traja politickí nominanti, Kosovej nominácia vzišla z radov šiestich sudcov. Navrhovateľka si o novej predsedníčke tiež myslí, že bude garantom toho, že rada naplní podstatu slov spravodlivosť a nestrannosť. Je presvedčená, že po jej zvolení zavládne v rade dobrá atmosféra a bude zárukou toho, že svoje kompetencie bude vykonávať na základe zákona.

Podpredseda Súdnej rady Ján Gandžala na margo kandidátky Kosovej povedal, že jeho výhrady počas posledných rokov sa týkali skôr formálnej stránky Kosovej prejavu, no vždy oceňoval jej argumentáciu a schopnosť jasne veci pomenovať. Vníma ju ako osobu, ktorá nemá problém vecne komunikovať s ďalšími zložkami moci bez ohľadu na to, aké je ich nastavenie. Je to podľa neho faktor, ktorý u neho pri voľbe zrejme zaváži, povedal ešte pred samotným hlasovaním. „Je nesporné, že Súdna rada potrebuje mať predsedu,“ podotkol.

Sudkyňa má podľa Gandžalu odborné pozadie. Má naštudované a ovláda zákony, ktoré sa týkajú Súdnej rady, má tiež podľa neho dostatočný nadhľad, a preto, keďže nie je ďalší potenciálny kandidát, si myslí, že „bude dobrá voľba.

Ďalší z členov rady sudca Jaroslav Klátik o nej povedal, že nemá problém kritizovať, nehovorí v inotajoch a páči sa mu na nej, že skritizovala aj súčasné pomery. „Nie je súd, na ktorom by nemala svoj nepísaný fanklub.“

Návrh kandidáta na voľbu predsedu Súdnej rady môžu podať najmenej traja jej členovia. Stačí, ak tak vykonajú priamo v deň hlasovania, teda na zasadnutí Súdnej rady. Kandidát môže vzísť len z členov rady. Na zvolenie nového predsedu je nutná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov Súdnej rady.

Napojenie na politiku vylučuje Harabina zo Súdnej rady, tvrdí Kosová

Napojenie Štefana Harabina na politiku vylučuje jeho prípadnú kandidatúru na člena Súdnej rady. Poukázala na to novozvolená predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová na utorkovej tlačovej besede.

Skonštatovala, že aj v zmysle štandardov európskej siete súdnych rád alebo Poradnej rady európskych sudcov pri Európskej komisii člen Súdnej rady nemá mať napojenie na politiku nejaké obdobie predtým, ako sa stane jej členom. „Keďže pán Harabin je napojený na politiku, aj keď bol formálne občiansky kandidát, napríklad na prezidenta, tá podpora niektorých politických strán tam bola, takže podľa mňa toto vylučuje, aby mohol byť členom Súdnej rady, ale je to kompetencia parlamentu, koho nám takto dajú,“ doplnila.

O nominácii exministra spravodlivosti Harabina na člena Súdnej rady SR informoval v apríli poslanec za SNS Rudolf Huliak. Na Harabinovi sa podľa jeho slov dohodli poslanci SNS spolu so šéfom SNS Andrejom Dankom. Poslanec Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD) vtedy podotkol, že zhodnúť sa v koalícii na Harabinovej nominácii bude problematické.

Kto je Marcela Kosová?

Marcela Kosová je sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, od 1. februára 2017 je na súde predsedníčkou senátu. V rokoch 2013–2014 bola poverená zastupovaním podpredsedu Okresného súdu Bratislava V. Pôsobila aj na Okresnom súde v Leviciach (1998 – 2004), kde sa takisto zaoberala trestnou agendou.

Členkou Súdnej rady zvolenou sudcami sa prvýkrát stala v júni 2017, mandát obhájila v roku 2022.

Kosová bola členkou Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska vo funkcii predsedníčky nitrianskej sekcie (2002–2004). Pôsobila aj ako členka Pracovnej skupiny pre tvorbu legislatívy a implementáciu projektu elektronického systému monitorovania osôb (2013–2014).

Okrem toho zastávala funkciu šéfky Sudcovskej rady pri Krajskom súde v Bratislave (2016 – 2021). V roku 2021 začala pôsobiť ako členka Legislatívneho výboru Združenia sudcov Slovenska, kde pôsobí podľa životopisu doposiaľ. Kosová je držiteľkou Ocenenia Združenia sudcov Slovenska z roku 2022 za dôsledné presadzovanie cieľov združenia pri výkone funkcie členky Súdnej rady.

Kosová vyštudovala Gymnázium v Leviciach a Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Odbornú justičnú skúšku absolvovala v roku 1997.

Mazák už členom rady nie je

Členovia Súdnej rady odvolali Jána Mazáka z funkcie jej predsedu na aprílovom zasadnutí. Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo desať členov rady, dvaja sa zdržali hlasovania, nikto nebol proti, štyria nehlasovali. Na odvolanie bolo potrebných minimálne desať hlasov. Mazák prišiel aj o post člena rady, začiatkom mája ho spolu s Andrejom Majerníkom odvolali poslanci parlamentu. Osemnásťčlenná Súdna rada tak nateraz nie je kompletná.

Za odvolanie Majerníka hlasovalo 78 zo 141 prítomných poslancov, proti bolo 63. Odvolanie Mazáka podporilo rovnako 78 zo 141 poslancov a proti bolo 63. Návrh na odvolanie členov rady volených parlamentom podalo 79 poslancov koalície. Odôvodnili ho stratou dôvery a pochybnosťami o svedomitom výkone právomocí členov. Opozícia i odvolávaní členovia to namietali.

Ján Mazák

Mazák sa následne so sťažnosťou proti jeho odvolaniu z funkcie obrátil na Ústavný súd. Kosová v utorok na zasadnutí uviedla, že ÚS túto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. „Odôvodnenie tohto uznesenia je povrchné, nepresvedčivé a zásadne sa vôbec nevyrovnalo s vážnymi skutkovými, ale aj právnymi námietkami, ktoré som uviedol v ústavnej sťažnosti,“ povedal Mazák pre TASR. Rozhodnutie považuje za rozporné nielen s princípmi právneho štátu, ale aj s dohovorom o ľudských právach. Avizuje preto podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).

Mazák v ústavnej sťažnosti žiadal zrušiť uznesenie, ktorým ho Súdna rada odvolala z funkcie jej predsedu, vrátenie veci Súdnej rade na ďalšie konanie i priznanie finančného zadosťučinenia 50 000 eur. Domáhal sa vyslovenia porušenia základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Okrem iného argumentoval nedostatkom času na prípravu, zaujatosťou člena Súdnej rady i nedostatočným odôvodnením a nepreukázaním opakovaného porušenia povinností.

Otázky a odpovede o Súdnej rade

X Koľko členov má Súdna rada?

Súdna rada sa skladá z osemnástich členov; deviati členovia sú volení sudcami Slovenskej republiky, traja členovia sú vymenovaní prezidentom republiky, traja členovia sú vymenovaní vládou a traja členovia sú volení národnou radou.

X Ako sa volí člen rady?

Zostava Súdnej rady je rozdelená v pomere deväť sudcov a deväť „nesudcov“. Z celkovo osemnástich členov sú deviati členovia volení sudcami Slovenskej republiky, z toho si jedného volí Najvyšší súd a Najvyšší správny súd a ôsmich sudcovia ostatných súdov vo viacerých volebných obvodoch. Troch „nesudcov“ menuje hlava štátu, troch vláda a traja sú volení parlamentom.

X Kto sa môže stať členom rady?

Členom rady môžu byť sudcovia aj „nesudcovia“. Musí ísť o bezúhonné osoby, teda také, ktoré neboli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, s minimálne 15-ročnou odbornou praxou. Prezident, parlament a vláda môžu vymenovať len osoby, ktoré nie sú sudcami.

X Ako dlho trvá mandát člena Súdnej rady?

Súdna rada je ústavou zriadený orgán sudcovskej legitimity. Jej členovia sú volení alebo vymenúvaní na obdobie piatich rokov. Ich mandát môže trvať najviac dve funkčné obdobia po sebe.

X Kedy zaniká funkcia predsedu súdnej rady?

Šéfovi rady zaniká funkcia uplynutím funkčného obdobia člena rady, vzdaním sa funkcie, odvolaním smrťou, neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkciu alebo ak predsedu rady už nemožno považovať za bezúhonného. Návrh na odvolanie predsedu môžu podať najmenej piati členovia rady. Odvolať ho môžu, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo jej dobrá povesť, alebo ak mu zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať povinnosť, a tiež ak opakovane porušuje svoje povinnosti.

X Kedy zaniká funkcia člena?

Funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia funkcia člena zaniká preložením člena, ktorý nie je sudcom na súd, vzdaním sa funkcie, dovolaním člena, smrťou, porušením výkonu funkcie.

X Prečo Mazák skončil?

Ján Mazák je bývalým predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Predsedom Súdnej rady sa stal v júni 2020 po nástupe vlády Igora Matoviča a vo funkcii nahradil Lenku Praženkovú, ktorá sa postu vzdala. Súdna rada si ho zvolila vtedy za predsedu 13 hlasmi zo 16 prítomných. Mazák mal v roku 2020 podporu napríklad aj vtedajšej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá o ňom povedala, že je odbornou aj morálnou autoritou. Do Súdnej rady sa dostal ako nominant parlamentu v apríli 2020./agentury/

X X X

Začína sa čistka generálov? Po zosadení Šojguho zatkli šéfkádrováka ministerstva obrany

Bezpečnostné zložky zadržali hlavného personalistu ruského ministerstva obrany. O tom, že generálporučík Jurij Kuznecov skončil za mrežami, informovala v noci na utorok štátna agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje z orgánov činných v trestnom konaní.

 Šéf personálneho odboru ruského ministerstva obrany generál Jurij Kuznecov skončil vo vyšetrovacej väzbe.

Šéf hlavného personálneho oddelenia ministerstva obrany je podľa zdrojov TASS podozrivý z nešpecifikovaného trestného činu. Domové prehliadky sa uskutočnili na Kuznecovovom pracovisku, ako aj v jeho dome.

Vyšetrovatelia požiadali súd o zatknutie generála. Pojednávanie na posádkovom vojenskom súde sa uskutočnilo v pondelok. Podľa zdrojov telegramového kanálu BRIEF vysoký vojenský predstaviteľ skončil vo vyšetrovacej väzbe.

 Anonymný zdroj pre telegramový kanál VČK-OGPU uviedol, že Kuznecova zadržali drsne v posteli jeho vlastného domu v Istrinskom obvode Moskovskej oblasti. Podľa jeho informácií v pondelok asi o 5. hodine ráno bezpečnostné zložky v kuklách a s páčidlami násilne prenikli cez bránu a okná vily. V čase operácie bola v dome aj generálova manželka, ktorá pôsobila tiež v štruktúrach ministerstva obrany. Aj ju kukláči odviezli na výsluch na Vyšetrovací výbor.

Vyšetrovací výbor, čo je ruská obdoba amerického FBI, neskôr podľa telegramového kanálu BRIEF informoval, že Kuznecov prijal úplatok od predstaviteľov obchodných štruktúr za vykonanie určitých činností v ich prospech. Počas prehliadok boli nájdené a zaistené peniaze v rubľoch a zahraničnej mene v hodnote viac ako 100 miliónov rubľov (1 milión eur), zlaté mince, zberateľské hodinky a luxusné predmety.

Zadržanie Kuznecova potvrdzujú aj takzvaní Z-blogeri na provojnových telegramových kanáloch. Kanál Rybar, ktorý má blízko k ministerstvu obrany, napísal, že vyšetrovacie úkony voči generálovi súvisia s jeho činnosťou ako šéfa služby ochrany štátneho tajomstva, ktorú v minulosti vykonával.

Kým nebolo jasné, z akých konkrétnych trestných činov je Kuznecov obvinený, kanál Grey Zone, ktorý má blízko k súkromnej vojenskej spoločnosti vagnerovcov , napísal, že trestný prípad nemusí súvisieť s korupciou, ale s vlastizradou. Podľa jeho informácií sa na operácii zadržania generála podieľalo oddelenie vojenskej kontrarozviedky Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

Kuznecov bol viac ako 12 rokov šéfom ôsmeho riaditeľstva generálneho štábu, ktoré zohrávalo vedúcu úlohu pri zaisťovaní informačnej bezpečnosti ozbrojených síl. Šéfom personálneho odboru ministerstva obrany sa stal až v roku 2023.

 K zatknutiu došlo deň po ohlásení rezignácie ministra obrany Sergeja Šojgua, ktorého nahradí bývalý prvý podpredseda vlády, ekonóm a nevojak Andrej Belousov.

Necelá tri týždne pred Kuznecovom skončil za mrežami iný generál. Námestníka ministra obrany Timura Ivanova poslal súd 23. apríla predbežne na dva mesiace do vyšetrovacej väzby.

Ivanov podľa vyšetrovateľov dohadzoval viacerým spoločnostiam lukratívne štátne zákazky od ministerstva obrany a tie mu na oplátku bezplatne postavili a obnovili nehnuteľnosti, ktoré vlastní on a jeho rodina. Výška takto prijatého úplatku predstavovala viac ako 1,1 miliardy rubľov, v prepočte 11 miliónov eur.

Zdroj blízky ministerstvu obrany pre portál Forbes.ru označil Ivanovovo zatknutie za začiatok „čistky od tých, ktorí majú blízko k Šojguovi“.

Dobre informované zdroje pre Financial Times tvrdili, že sa to všetko deje na osobný príkaz ruského prezidenta Vladimira Putina. Šéf Kremľa sa vraj rozhodol oslabiť Šojguho potom, čo sa pozície ministra posilnili po smrti šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina.

Putin zostáva opatrný, pokiaľ ide o akúkoľvek frakciu v ruských elitách, ktorá by získala príliš veľký vplyv. Osobitne ho údajne znepokojuje korupcia./agentury/

X X X

Západ nevyrába to, čo Kyjev potrebuje. Ukrajina takto nemusí prežiť, varuje analytik

Rusom na ukrajinskom fronte fungujú kĺzavé bomby aj systémy elektromagnetického boja. Dá sa proti nim brániť? Pre Pravdu ich nasadenie vysvetlil vojenský analytik Gustav Gressel z Európskej rady pre zahraničné vzťahy. Expert päť rokov slúžil v rakúskych ozbrojených silách. „Zbrane z nového balíka americkej pomoci teraz umožnia Ukrajincom vydržať. Môžeme dať Kyjevu ďalšie vybavenie, ale nikdy mu nevrátime všetkých dobrých mužov, ktorých stratili vo fáze našej slabosti,“ pripomenul Gressel.

Videl som vaše video o tom, ako Rusi používajú kĺzavé bomby proti ukrajinským pozíciám. Prečo má jediný zbraňový systém taký vplyv? Čo sú to kĺzavé bomby a ako ich Rusi nasadzujú?

V podstate sú to konvenčné bomby vybavené krídlami a navádzacím systémom. Zvyčajne je to GLONASS. Ich veľkou výhodou je, že sú oveľa ničivejšie ako konvenčný delostrelecký granát. Jeden 152-milimetrový štandardný ruský delostrelecký náboj má takmer 50 kilogramov, z čoho len päť až šesť kilogramov tvorí nálož TNT. Ale kĺzavé bomby sú 250-, 500– aj 1000-kilogramové. Dokonca i väčšie. Najbežnejšie používané sú tie 250– a 500-kilogramové. V ich vnútri je takmer 100 kilogramov TNT, preto sú výrazne ničivejšie. Je možné vypustiť ich z lietadiel vo veľkej výške vo vzdialenosti 30 až 90 kilometrov od frontu. Závisí to, samozrejme, od toho, aké veľké majú krídla, a niektoré fungujú aj s prídavným raketovým motorom.

Ešte to zvyšuje dolet týchto bômb a lietadlá, ktoré ich vypustili, sú v bezpečí pred pozemnou protivzdušnou obranou. Ukrajinci ju nemôžu tak rýchlo presunúť k bojisku, lebo potom by ju zamerali ruské drony Lancet alebo iné zariadenia. Kyjev má málo bojových lietadiel a tie sa starajú aj o zostreľovanie bezpilotných strojov a riadených striel. Ukrajinské stíhačky sa okrem toho môžu dostať do pasce, keď sa zamerajú na ruské útočné bombardéry. Ak sa k týmto strojom dostanú, majú ich na dostrel lietadlá nepriateľa. Všetko toto je zvyčajne koordinované vzdušným systémom riadenia a kontroly AWACS. Jeden takýto stroj A-50 sa podarilo Ukrajincom zostreliť nad Azovským morom. Takže, ako vidíte, je to sofistikovanejšia operácia, nie je to len o zhadzovaní kĺzavých bômb.

 X Môžete povedať viac o tom, ako to Rusi koordinujú?

Na začiatku invázie to bolo tak, že keď chcela ruská rota požiadať o nasadenie lietadiel, išlo to cez prápor, pluk, divíziu, armádu (bojové zoskupenie) až na velenie vojenského okruhu. Všetko sa to skombinovalo, muselo to byť na papieri s formálnymi požiadavkami a na každej úrovni sa na to zodpovední pozerali. Teraz to funguje v digitálnej forme a koordinujú to styční dôstojníci. Rusi momentálne dokážu nasadiť kĺzavé bomby za niekoľko hodín, predtým to trvalo dni. Samozrejme, umožňuje im to reagovať na to, čo Ukrajinci robia. Rusi takto vedia zaútočiť aj na zálohy obrancov, ak zistia, kde sú, či na jednotky, ktoré pripravujú zákopy. Podobne ako v Sýrii, i na Ukrajine v úvodnej fáze invázie prichádzalo veľa požiadaviek na nasadenie letectva od pozemných jednotiek, čo malo značné limity. Teraz väčšinu cieľov identifikujú drony, najmä Orlany. Problémom Ukrajincov je, že v zásade už nemajú muníciu do systémov zem-vzduch Osa či Strela, ktoré by sa dali použiť na tieto stroje. Drony v podstate sledujú aj život v mestách a obciach, ktoré sú blízko frontu alebo pri hranici. Potom Rusi navádzanými bombami či dronmi Šáhid útočia na civilné ciele, na miesta, na ktorých sa zhromažďujú ľudia počas svadieb, pohrebov či pri výdaji humanitárnej pomoci.

X Čo potrebujú Ukrajinci, aby sa mohli brániť proti kĺzavým bombám? Bojové lietadlá zo Západu?

Stíhačky by boli to najdôležitejšie, čo by mohli Ukrajinci použiť. Frontová línia je príliš dlhá na to, aby ju pokryli pozemnou protivzdušnou obranou. A Ukrajina tieto systémy potrebuje na ochranu miest, kritickej infraštruktúry, obranného priemyslu, elektrární a podobne. Samozrejme, západné stíhačky by potrebovali vhodnú výzbroj. Ideálne by boli nemecko-francúzsko-britské strely Meteor, ktoré majú dolet až 200 kilometrov.

 X Prečo práve tie?

Práve pre ten dlhší dolet. Ukrajinci by museli lietať nízko, aby ich Rusi neodhalili. Ak ste však v malej výške, rakety lietadla musia vyvinúť väčšiu energiu, aby zasiahli ciele, ktoré sú vyššie. Napríklad staršie verzie striel AMRAAM pre stíhačky F-16 majú dolet 50 až 80 kilometrov. Na papieri to vyzerá pekne, ale v prípade streľby z nižšej pozície dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený len 25 až 30 kilometrov. Je to niečo, čo musíme mať na pamäti. Ukrajina bude musieť použiť stíhačky trochu iným spôsobom, než ako si myslíme.

Ukrajinská spisovateľka Sofija Andruchovyč: Až keď sa vojna zastaví, dokážeme spracovať všetky traumy

VIDEO

Jej siedmy román Amadoka sa stal literárnou senzáciou nielen doma na Ukrajine, ale aj v ďalších 15 krajinách sveta. Pomáha kniha Sofije Andruchovyč ľuďom na Ukrajine? Aké na román mala reakcie v rôznych krajinách sveta? / Zdroj: TV Pravda

Čo by ešte mohlo pomôcť proti kĺzavým bombám?

Počas studenej vojny existoval systém Roland s nemecko-francúzskymi raketami zem-vzduch. Nasadzovali ho pri obrane mechanizovaných brigád. Bohužiaľ, už sa nevyrába, čo je problém, lebo dokázal zasiahnuť vzdialenejšie ciele ako existujúci systém Gepard. Takže Ukrajinci sa usilujú niečo vymyslieť. Napríklad dostatočne rýchle drony, ktoré by dokázali zničiť Orlany. Bolo by to aj lacnejšie, ako používať na bezpilotné lietadlá drahé rakety zem-vzduch. Ukrajinci už vo svojej snahe pokročili, ale potrebujú vývoj financovať. No aj na Západe sú spoločnosti, ktoré experimentujú s antidronovými systémami. Briti vyvinuli zaujímavé laserové zbrane a Američania tiež pracujú na bezpilotných strojoch, ktoré by ničili iné drony. Ak by Ukrajinci dokázali vyradiť Orlany, Rusi by nevedeli, kam strieľať. A v neposlednom rade by sme mali investovať do ukrajinských systémov elektronického boja, pretože väčšinu kĺzavých bômb navádza GLONASS. Kyjev naň nemá silné rušičky, aby ho dokázal zablokovať. Na druhej strane vidíme, ako ruské systémy elektronického boja predstavujú obrovský problém pre všetku muníciu dodanú Západom, ktorá je navádzaná GPS. Na tieto zbrane môžeme teraz vo vojne viac-menej zabudnúť.

 X Prekvapilo vás, že Rusi dokážu tak efektívne v boji využiť prostriedky elektronického bo­ja?

Nikto by sa nemal čudovať, že to Rusko zvláda. Moskva Západ už veľmi dlho považuje za hlavného nepriateľa. GPS vnímala ako nástroj, ktorý môže pomôcť vyhrať vojnu. Toto siaha až ku konfliktu v Perzskom zálive v rokoch 1990 až 1991. Ruské jednotky boli s metódami elektronického boja úspešné vo vojne na Donbase v roku 2014, ale tieto skúsenosti zapadli. Na začiatku veľkej invázie preto Rusom nasadenie elektromagnetických systémov nefungovalo. Boli na to určení špecialisti a bolo okolo toho veľa tajností. Bežné jednotky nechápali, ako tieto veci fungujú. Velitelia sa sťažovali, že rušičky signálu ovplyvňujú aj ruské zbrane, a preto ich jednoducho vypínali. Naozaj potrebovali rok na to, aby sa navzájom spoznali, aby vedeli, čo sa deje, a aby si veci podľa toho naplánovali.

Rusi vytvorili aj podzemné káblové komunikačné vedenia v tuneloch, ktoré majú odolať rušeniu signálu. Uľahčuje im to zapojiť sa do celospektrálnej elektromagnetickej vojny, pretože už menej zasiahnu vlastné systémy. Ukrajinci sú veľmi inovatívni a kombinujú kreatívne riešenia. Používajú všetky veci, ktoré majú a môžu si kúpiť, ale potrebovali by systémy elektronického boja, i také, ktoré vedia odhaliť to, čo má k dispozícii nepriateľ. Každý elektromagnetický zdroj, každý radar, každá rušička a každé signálne zariadenie produkuje elektromagnetické vlny, ktoré sú vystopovateľné. Na to však potrebujete veľmi citlivé a vysokošpeciali­zované anténne systémy. Tie však nedostanete bez špeciálneho schválenia vývoznej licencie od spoločností ako napríklad Hensel v Nemecku. Druhou výzvou je, že veľa presne navádzanej munície, ktorú Ukrajinci používali proti systémom elektromagnetického boja, nefunguje práve preto, že Rusi jej rušia signál.

 Takže je to začarovaný kruh.

Ukrajinci sa tieto systémy usilujú ničiť tak, že ich zasypú kazetovou muníciou. Nemajú jej však až tak veľa, veď ju vyrábali už len Američania. Okrem toho, kazetová munícia ruské zariadenia neraz len poškodí a dajú sa opraviť. Ukrajinci by potrebovali účinnejšie lokalizovať i ničiť elektromagnetické systémy nepriateľa.

X Kyjevu chýbajú zbrane i vojaci. Nakoľko sa obávate, že Ukrajina už za niekoľko mesiacov vojnu prehrá?

Z vývoja najbližších mesiacoch nemám až tak strach. Ale z dlhodobého hľadiska mám obavy. Zbrane z nového balíka americkej pomoci teraz umožnia Ukrajincom vydržať. Vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti sa veľmi opatrne pozerám na európske vyjadrenia o vojenskej výrobe. Ale mám pocit, že na jeseň by sme mohli vidieť viac zbraní, ktoré Ukrajina i my naliehavo potrebujeme. Problémom však je, že pre nedostatok vojenských systémov prišli Ukrajinci o veľa vojakov. Sú to straty, ktoré sa nedajú nahradiť. Ukrajina prišla o dôstojníkov s bohatými vojnovými skúsenosťami. Kyjev môže mobilizovať, ale nebude mať k dispozícii kvalitných veliteľov a špecialistov. Môžeme dať Ukrajine ďalšie vybavenie, ale nikdy jej nevrátime všetkých dobrých mužov, ktorých stratila vo fáze našej slabosti. Druhá vec, ktorá ma znepokojuje, je, že Európania stále neberú dlhodobú vojnovú výzvu dosť vážne.

 X Prečo si to myslíte?

Teraz sa veľa hovorí o dronoch, o prostriedkoch elektronického boja či o nových technologických veciach, a to je všetko dôležité. Samozrejme, toto všetko jednoznačne potrebujeme. No v prvom rade sú to nástroje, ktoré zvyšujú silu konvenčných zbraní. Delostrelectva, bojových vozidiel pechoty, tankov, obrnených transportérov a všetkých druhov ťažkej techniky. Nič však nesvedčí o tom, že by Američania alebo Európania brali vážne, že tieto systémy je potrebné adekvátne rýchlo dopĺňať. Zamýšľame sa nad tým, ako budeme pokračovať v podpore Ukrajiny počas nasledujúcich dvoch alebo troch rokov vojny? Rusi, samozrejme, využívajú svoje zásoby a ich zdroje sú tiež obmedzené.

Ale pravdepodobne to na Ukrajinu bude stačiť, ak nezapneme my. Potrebujeme vyrábať veci, o ktorých som hovoril, ale už teraz je extrémne neskoro. A to ešte nevieme, čo sa stane, keď na jeseň Američania za prezidenta zvolia Donalda Trumpa. Nemecký kancelár Olaf Scholz hovorí, že by sme asi mali viac podporovať Ukrajinu. No vyzerá to tak, že na to ide typickým nemeckým spôsobom. Teda, že čaká do poslednej chvíle, a potom dá na stôl veľa peňazí. Je to veľmi nemecký spôsob, ako robiť veci. V bankovej či utečeneckej kríze to funguje. Neplatí to však pre obranu a vojnu. Samotné peniaze sú bezcenné, lebo nimi nemôžete strieľať. Musíte ich transformovať do vojenských spôsobilostí, ale to dlho trvá. Takže, ak v poslednej chvíli prídete s nápadom minúť veľa peňazí, už bude neskoro. V roku 2024 Ukrajina ako-tak prežije. Ale úprimne povedané, dosť sa obávam roku 2025./agentury/

X X X

Dankovi došla s Hlasom trpezlivosť. Chce vedieť, kto nahradí Petra Pellegriniho

Andrej Danko povedal, že sa nebude dať riadiť štát, ak sa koalícia nedozvie, kto nahradí na čele Hlasu Petra Pellegriniho. Debatovať budú predsedovia strán pravdepodobne aj o tom, kto sa stane novým šéfom parlamentu. Tento post by chcel zastávať práve Andrej Danko.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Predsedovi SNS Andrejovi Dankovi došla trpezlivosť. Zvolal stretnutie predsedov koaličných strán a žiada od nich, aby mu oznámili, kto povedie stranu Hlas po odchode Petra Pellegriniho do Prezidentského paláca.

Nepáči sa mu údajný chaos v koalícii, ktorý vraj zapríčinil Pellegrini svojim odchodom z parlamentu. Šéf Hlasu sa totiž po víťazných prezidentských voľbách musel vzdať postu šéfa Národnej rady a do politického života vstupuje zriedkavejšie ako v minulosti.

„Kvôli týmto chaotickým reakciám našich koaličných partnerov sme požiadali o koaličnú radu v pondelok poobede, kde, verím, za prítomnosti ešte predsedajúceho pána Pellegriniho nám Hlas jasne povie, ako chceme fungovať ďalej,“ oznámil dnes Danko.

Toho nahnevalo, že poslanci Hlasu Roman Malatinec a Ľubica Laššáková verejne kritizovali návrh SNS na zmenu vo Fonde na podporu umenia, aj to, že dnes ráno parlament nemohol polhodinu rokovať, pretože nebol v pléne zástupca koalície.

Eštok: Počkajte ešte

„Ak nám nedokážu povedať v Hlase, kto bude predsedom, v akom časovom horizonte, kto bude chodiť na koaličnú radu, tak sa asi štát nebude dať riadiť. Takže musíme vedieť, ako sa v Hlase nastavujú, kto bude tým, s kým sa má rozprávať Robert Fico a Andrej Danko ako predsedovia strán,“ doplnil Fico.

Hlas plánuje voľbu nového predsedu na 1. júna. Pellegriniho by mal nahradiť niekto z dvojice Matúš Šutaj Eštok a Denisa Saková. O tom, kto bude novým šéfom Hlasu už rokuje Peter Pellegrini s regionálnymi štruktúrami. Spolu s ním tam chodí aj šéf rezortu vnútra Eštok.

„Veď sa to dozvie,“ reagoval s úsmevom dnes na výzvu Andreja Danka Eštok. No nevie zaručiť, či sa dozvie meno Pellegriniho náhradníka už v pondelok na koaličnej rade.

„Tak keď bude zvolaná koaličná rada, možno sa to dozvie. Ale veď my sme strana, ktorá má tritisíc členov, má svoje štruktúry, má nejaké procedúry. Budú voľby nového predsedu 1. júna v Košiciach. Chápem, že jeden z koaličných partnerov chce pre stabilitu koalície vedieť budúceho predsedu a myslím si, že v pondelok by sa to mohol dozvedieť,“ komentoval minister vnútra. Práve o ňom sa špekuluje ako o budúcom nástupcovi Pellegriniho vo funkcii lídra Hlasu.

„Počkajte ešte,“ dodal k tomu, či bude novým predsedom tretej najsilnejšej strany v parlamente práve on.

„Je nejaká postupnosť. My sa bavíme vnútri Hlasu, už sme spolu s pánom predsedom absolvovali stretnutia viacerých krajských štruktúr. Boli sme v piatich z ôsmich krajov. Najprv budeme komunikovať s nimi,“ uzavrel s tým, že kandidáta za Petra Pellegriniho bude verejnosť poznať skôr ako 1. júna.

Debatovať by mohli aj o poste predsedu parlamentu

Na koaličnej rade sa zrejme znova otvorí aj to, kto povedie Národnú radu, keďže Peter Pellegrini musel z tejto funkcie odísť. Ústava totiž hovorí, že ak je za prezidenta zvolený poslanec parlamentu, „odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu“. Odstúpenie Pellegriniho z funkcie sa však nevyhlo kontroverzii a podľa opozičného poslanca Ondreja Dostála z SaS mohlo poverenie, ktorým šéf Hlasu určil za svojho dočasného náhradníka Petra Žigu, vzniknúť v inom čase, ako bolo podpísané.

Hlas chce zároveň, aby sa trvalým nástupcom Pellegriniho stal súčasný minister investícii Richard Raši. Na jeho zvolenie bude potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Rašiho teda bude musieť podporiť aspoň 76 zákonodarcov. To sa však zatiaľ ukazuje ako problém. V koalícii totiž nepanuje jednotný názor na to, kto by mal stáť v čele parlamentu po Pellegrinim.

Premiér Robert Fico si myslí, že pre stabilitu koalície by mal tento post pripadnúť SNS, respektíve priamo Andrejovi Dankovi.

„Robert Fico jasne vyjadril svoj názor, ako by tá koalícia vedela fungovať. Ja mu za ten názor ďakujem, rozprával som sa o tom aj s Petrom Pellegrinim, nebudem cez médiá riešiť túto pozíciu, ale je zrejmé, že v júni musí byť jasné, kto bude predsedom Národnej rady,“ zhodnotil dnes Danko.

Matúš Šutaj Eštok však znova odmietol, že by Hlas pozíciu prepustil SNS a zopakoval, že stále platí koaličná zmluva. Podľa tej patrí post strane Hlas, aktuality.sk

X X X

Koalícia uspela v dvoch z troch bodov. Otáznik visí nad zmenami v FPU, Šimkovičová aj Dolinková odvolávanie ustáli

Martina Šimkovičová prežila hlasovanie o nedôvere a zostáva ministerkou kultúry. Za jej koniec hlasovalo len 64 zo 142 prítomných poslancov. Hlasovanie o nedôvere ustála aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Za jej odvolanie hlasovalo tiež len 64 poslancov. Zástupcovia koalície už predtým potvrdili, že podporia obe. Poslanci dnes od rána pokračovali aj v debate k Fondu na podporu umenia (FPU). O zákone sa má hlasovať až o 17-tej.

Ministerky Zuzana Dolinková (Hlas) a Martina Šimkovičová (SNS) čelili odvolávaniu. V utorok sa rozhodne okrem iného aj o osude FPU.

 Cez víkend minister práce Erik Tomáš (Hlas) na margo odvolania uviedol, že obe ministerky majú podporu koalície. V parlamente to v pondelok potvrdil aj líder SNS Andrej Danko.

„Samozrejme, že ju podporíme. Je zodpovedná, tak ako povedal Erik Tomáš, že Hlas necíti zodpovednosť za rezort kultúry, tak pani Dolinková je zodpovedná za všetko v zdravotníctve a to je teda riadna kláda,“ povedal Danko.

 Odvolávanie Šimkovičovej iniciovali opozičné PS a SaS ešte vo februári. Ministerka podľa nich neprimerane zasahuje do slobody kultúry svojimi výrokmi a krokmi. Šimkovičová ich argumenty odmietla, deklarovala napĺňanie vízie pre kultúru z vládneho programu. Zastali sa jej aj koaliční kolegovia a členovia vlády.

 Ministerku zdravotníctva zas navrhli odvolať hnutie Slovensko, PS a KDH. Argumentujú neriešením problémov zdravotníctva, ako kolabujúci ambulantný sektor či nedostatok sestier. Hovoria aj o ohrozovaní eurofondov. Dolinková odmietla ich výčitky. Tvrdí, že jej rezort postupne rieši spomínané problémy. Informovala, že pripravuje aj reformu všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Dolinková poďakovala za podporu, odmieta opozičné dôvody na jej odvolanie

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) sa poďakovala koaličným partnerom a poslancom za podporu. Zdôraznila, že o problémoch v zdravotníctve diskutovala aj s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a dostala uistenie o podpore zo strany vlády. Naďalej odmieta argumenty opozície, ktorá sa ju pokúsila z pozície odvolať. Jej návrh označila za slabo odôvodnený.

Kritizovala aj diskusiu v pléne, hovorí o divadle opozície. Štyria opoziční poslanci podľa nej dookola opakovali to isté. Za veľa vecí, ktoré jej vyčítali, pritom podľa nej môžu iniciátori jej odvolávania, a to Marek Krajčí (hnutie Slovensko), Peter Stachura (KDH) a Oskar Dvořák (PS).

Ministerka poznamenala, že pri nástupe do funkcie dostala na ministerstve veľa rozrobených a nedokončených vecí. Napríklad optimalizáciu siete nemocníc. „Jednotlivé nemocnice neboli viac ako rok zaradené do jednotlivých typov a ja som akútne musela situáciu riešiť,“ povedala.

Pripomenula, že po nástupe do funkcie museli začať riešiť aj pediatrickú krízu a poukázala na novelu zákona, ktorú v utorok schválil parlament. Tá má skrátiť ordinačné hodiny pediatrických ambulancií tak, aby ordinovali počas celého týždňa a jeden deň aj do neskorších hodín popoludní. Deklarovala tiež, že na týždennej báze dostáva aj odpočty pri projektoch, na ktoré sa majú čerpať financie z fondu obnovy.

Opozícia odmieta zotrvanie ministeriek kultúry a zdravotníctva vo funkciách

Opozícia nesúhlasí so zotrvaním ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) ani šéfky rezortu kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS) vo funkciách. Tvrdí, že na ich odchod existuje viacero dôvodov. Vyplýva to z ich vyjadrení po tom, ako Národná rada (NR) SR odmietla opozičné návrhy na odvolanie ministeriek.

„To, ako riadi Martina Šimkovičová rezort kultúry, je nemožné udržať ešte tri a pol roka,“ poznamenala poslankyňa za PS Zora Jaurová. Myslí si, že ministerka každým slovom presviedča verejnosť o tom, že kultúre nerozumie a nemá ju rada. Voči jej fungovaniu sú podľa slov poslankyne kritickí aj niektorí vládni poslanci.

Hnutie Slovensko namietalo Šimkovičovej nekompetentnosť. Už jej samotnú nomináciu na danú pozíciu označilo za výsmech čestným a charakterným ľuďom. „Od vzniku vlády bolo jasné, že kultúra na Slovensku bude vystavená kritike, problémom a neúspechu rezortu aj z dôvodu nekompetentnosti a nepripravenosti vedenia ministerstva,“ skonštatoval poslanec za hnutie Lukáš Bužo.

   Aj strana SaS vyčítala šéfke rezortu okrem iného neschopnosť a nespôsobilosť prijať kritiku. „Je to osoba, ktorá sa nikdy nemala ministerkou kultúry stať,“ podotkla poslankyňa za SaS Mária Kolíková. Člen strany René Parák upozornil na zlyhania ministerstva pri dotačnom programe Obnovme si svoj dom.

Za negatívne považuje PS aj zotrvanie Dolinkovej vo funkcii ministerky zdravotníctva. „Keď Dolinková ostáva na svojom poste, ostávajú aj naše problémy zdravotníctva,“ poznamenal poslanec Oskar Dvořák (PS). Hnutie sa bude podľa jeho slov naďalej pýtať, ako plánuje šéfka rezortu riešiť napríklad vysoké doplatky v zdravotníctve či nedostatok sestier.

Hnutie Slovensko zase tvrdí, že Dolinková robí rozhodnutia, ktoré nepomáhajú pacientom, ale oligarchom a záujmovým skupinám. „Vrcholom jej doterajšieho pôsobenia je ‚zarezanie‘ už pripravenej výstavby Univerzitnej nemocnice na Rázsochách,“ povedal poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí z hnutia.

Aj strana SaS si myslí, že Dolinková na poste ministerky zlyhala. „Ministerka nerobí fakticky nič pre riadnu optimalizáciu siete nemocníc, necháva, aby zdravotníctvo kľaklo na kolená,“ dodala Kolíková. Daný rezort podľa jej slov potrebuje ministra schopného riešiť krízovú situáciu.

 Poslanci sa v úvode dňa opäť venovali Fondu na podporu umenia

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v úvode utorkového rokovania vrátili k diskusii o novele zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Diskusiu v druhom čítaní opätovne otvorili ešte minulý týždeň, keď predkladateľ novely Roman Michelko (SNS) predstavil pozmeňujúci návrh.

Z návrhu novely vyplýva, že o poskytnutí peňazí z FPU by mala po novom rozhodovať rada fondu. Prihliadať bude na stanovisko odbornej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady, no stanovisko nebude pre radu záväzné. Taktiež sa má zvýšiť počet členov rady na 13./agentury/

X X X

Spojené štáty si neželajú konflikt s Čínou, žiadajú však férovú hospodársku súťaž, vyhlásil Joe Biden

Čínska vláda amerického prezidenta obvinila z predvolebného taktizovania.

Administratíva amerického prezidentka Joea Bidena v utorok oznámila zvyšovanie ciel na na dovoz elektromobilov a ďalšieho tovaru z Číny. Biden zároveň obvinil Čínu z nekalých hospodárskych praktík, čím odôvodnil svoje rozhodnutie o zvýšení ciel. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Čína všetky tieto výrobky výrazne dotuje a núti čínske spoločnosti vyrábať oveľa viac, ako dokáže zvyšok sveta absorbovať,“ povedal Biden v prejave v záhrade Bieleho domu. Svoju nadbytočnú produkciu potom Čína predáva za neprimerane nízke ceny, čím vytláča konkurenciu z trhu. „To nie je hospodárska súťaž, to je podvod,“ dodal Biden, pričom zdôraznil, že si neželá konflikt s Čínou.

Vláda v Pekingu amerického prezidenta obvinila z predvolebného taktizovania. „USA by mali okamžite napraviť svoje nesprávne konanie a zrušiť dodatočné clá uvalené na Čínu,“ uviedlo vo vyhlásení čínske ministerstvo obchodu.

Zvyšovanie ciel

Bidenova administratíva v utorok oznámila, že zvyšuje clá na dovoz z Číny v hodnote 18 miliárd USD (16,67 miliardy eur). Zameria sa pritom na strategické sektory, ako sú elektrické vozidlá, batérie, oceľ či kritické nerasty.

Dlho očakávané oznámenie sa dotkne celého radu produktov, od ocele a hliníka, cez polovodiče, elektrické vozidlá, batérie, kritické minerály, solárne články či žeriavy na vykladanie lodí až po medicínske produkty. Clo na dovoz elektrických vozidiel z Číny sa už tento rok zvýši z 25 % na 100 %, aktuality.sk

X X X

Táňa Pauhofová: Film Vlny je symbolickým poďakovaním novinárom, ktorí bránia demokraciu

Televízia Markíza nedávno odpremiérovala druhú sériu Výnimočnej Nikol, ktorú stvárňuje Táňa Pauhofová. Čoskoro ju uvidíme aj v novom špionážnom trileri Jiřího Mádla Vlny, ktorý mapuje tvrdý súboj medzi redaktormi Československého rozhlasu a tajnými službami. Ako vníma účinkovanie v životopisných filmoch a kto by si ho podľa nej ešte zaslúžil?

X Ako by ste zhodnotili charakterový vývoj Nikol od prvej série?

Charakter Nikol sa nemení, dôležité v rámci vzťahov je to, že sa začala aspoň snažiť. Nie vždy sa to však končí vynikajúcim výsledkom. Niektoré veci na sebe zmeniť nevie, v iných si stojí pevne za svojím – čo je jej pud sebazáchovy.

Jej neznesiteľnosť sa dá tiež interpretovať ako nevyhnutnosť – ako všetko vydržať, zvládnuť, neprejaviť zraniteľnosť a vybojovať pre seba a svoje deti to najlepšie. Jej geniálna hlava je pre ňu dvojsečná zbraň. Jednoducho si nedokáže pomôcť, aj keby veľmi chcela.

X Čo je na nej podľa vás najfascinujúcejšie?

Odvaha, ľahkosť, hravosť, nezlomnosť a nadhľad.

X V seriáli sa striedajú dramatické momenty s komickými. Mnohí herci tvrdia, že komédia je náročnejší žáner ako dráma. Ako to vidíte vy?

Súhlasím s tým, v mojom prípade určite. Bez ohľadu na to som si natáčanie druhej série s mojimi kolegami naozaj naplno užívala – so všetkou zábavou, čo k tomu patrí.

Táňa Pauhofová (40)

Slovenská herečka. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Jej prvou výraznejšou filmovou rolou bola úloha v snímke Kruté radosti od režiséra Juraja Nvotu, za ktorú získala ocenenie Igric. Účinkovala tiež vo filmoch Jánošík a Hořící keř významnej poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej. Ďalej hrala v snímkach ako Všetko alebo nič, Lída Baarová, Toman, Po čom muži túžia, Nina, Posledná aristokratka, Šťastný nový rok, Muž so zajačími ušami, Bábovky, Želanie pre Ježiška, Známi neznámi, Zakliata jaskyňa či Alma a Oskar. V pripravovanom filme Vlny od Jiřího Mádla stvárni redaktorku Věru Šťovíčkovú. Zahrala si aj v seriáloch ako Kriminálka Staré Mesto, ZOO, Mária Terézia, Za sklom, Milenky, Bez vědomí, Vytoč môjho agenta či Výnimočná Nikol. Okrem filmu a seriálov sa venuje aj dabingu a divadlu. Od roku 2007 je stálou členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde v súčasnosti účinkuje v inscenáciách ako Bál, Celé zle, Kým prídu Stouni či Pred západom slnka. Hosťovala v divadlách Astorka Korzo ’90, Aréna či v Štátnom divadle Košice. Je držiteľkou ocenenia Dosky, niekoľkých Cien Literárneho fondu a Ceny Nadácie Tatra banky. V roku 2013 získala Krištáľové krídlo.

X Počas svojej kariéry ste spolupracovali aj s významnou poľskou režisérkou Agnieszkou Hollandovou, ktorá minulý rok uviedla veľmi silný film Hranica. Videli ste ho?

Agnieszku aj jej prácu nesmierne obdivujem, stretnutie s ňou bolo pre mňa v mnohom zlomové. Jej posledný film ako jeden z mála som zatiaľ – po narodení dcérky – nemala odvahu vidieť. Ale dozrejem k nemu, som si tým istá, len to chce ešte trošku čas.

X Pred časom mal slovenskú premiéru film Alma a Oskar, v ktorom ste hrali jednu z vedľajších postáv. Ako na vás zapôsobil tento príbeh?

Príbeh je fascinujúci, dostala som sa k nemu pri čítaní jednej z mojich obľúbených kníh od Alfonza Cruza – Kokoschkova loutka. Kniha bola pre mňa taká magická, že som potom pátrala, čo za príbeh sa za tým skrýva. Po pár rokoch prišla šanca byť aspoň čiastočne jeho súčasťou. Prirodzene som nemohla odmietnuť, aj keď išlo o skutočne maličkú, pre Almu však dôležitú postavu.

 X Ako celkovo vnímate účinkovanie v biografických snímkach: cítite ako herečka väčšiu zodpovednosť? Je podľa vás nevyhnutné, aby takéto filmy trochu prikrášľovali realitu, alebo by mali byť čo najautentickejšie?

Priznám sa, také filmy mám najradšej. Samozrejme, že to so sebou nesie veľkú mieru zodpovednosti. Fantázia má jasné hranice reality a scenára, príbehy ľudí hodné sfilmovania sú však pre mňa najvzácnejšie.

A či majú byť čo najautentickejšie? Nemusia byť, ak sa neodklonia od podstaty. Nie je to dokument, ktorý by sa mal pridŕžať pravdy za každú cenu, filmová licencia dovoľuje príbeh – zodpovedne – upraviť, posunúť, dodať mu mágiu…

X Je nejaká významná osobnosť, ktorá by si podľa vás zaslúžila film o jej živote, no ešte sa ho nedočkala?

Myslím, že takých osobností v našich dejinách je veľa. Hneď mi napadla Timrava, Františka Plamínková, Magda Husáková-Lokvencová, Dalma Holanová-Špitzerová, Zora Jesenská či naša úžasná Eva Mosnáková. A našla by som mnoho ďalších.

X Ste milovníkom literatúry – aká kniha vás za ostatné obdobie najviac oslovila?

Napríklad: Monika Kompaníková a Ján Hrustič: Umenie blízkosti, Pro smrt uděláno – živé rozhovory o posledních věcech, Elena Lacková – Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, Simone Weil – Tiaž a milosť, Jana Nováčková a Dobromila Nevolová – Respektovat a byt respektován, Becky Kennedy – Objavte v sebe dobrého rodiča, Tomáš Hříbek – Obrana asistované smrti…

Doma ma čaká ešte množstvo parádnych kníh, len ten čas na čítanie je momentálne enormne vzácny a obmedzený. Keďže nemáme televíziu, využívam po nociach čas takto.

X Keď sa pripravujete na úlohu v nejakej inscenácii, ktorá je adaptáciou knihy, zvyknete si ju prečítať alebo sa sústredíte predovšetkým na scenár?

Zvyknem si ju prečítať – ale vo finále je vždy dôležitý a smerodajný len scenár a jeho mantinely. Neviem si však pomôcť.

 X Spolu s Janou Oľhovou, Pavlom Bršlíkom a Róbertom Pechancom ste súčasťou autorskej inscenácie Schwanengesang D957/Labutia pieseň, ktorá vychádza zo skutočného príbehu sestry režiséra Petra Mazalána. Aké pre vás bolo stvárnenie ženy s rakovinou prsníka, ktorá je zároveň matkou autistického dieťaťa?

Veľmi vzácne. Po každej stránke. Bolo to neoceniteľné stretnutie, veľmi si vážim dôveru, ktorej sa mi dostalo. Je to pre mňa silná, krehká a výnimočná inscenácia, a ja som šťastná, že som mohla byť jej súčasťou.

X Budete účinkovať v novej snímke Vlny Jiřího Mádla, v ktorej stvárňujete redaktorku Věru Šťovíčkovú. Čím vás jej príbeh zaujal?

Bola to ďalšia skvelá skúsenosť a obrovské šťastie byť súčasťou dôležitého filmu, ktorý je poctou nielen skutočným osobnostiam redakcie medzinárodného života pod vedením výnimočného Milana Weinera, ale aj všetkým súčasným novinárom a redaktorom, ktorí si poctivo, zodpovedne a kvalitne robia svoju prácu, bránia demokratické princípy a sú za to terčom tých, ktorí by sa mali v prvom rade hanbiť. Náš film nech je pre nich aj symbolickým poďakovaním.

X Ako sa vám s Jiřím Mádlom spolupracovalo? Pred dvoma rokmi vydal aj svoj knižný debut s názvom Přitažlivost planety Krypton – čítali ste ho?

Isteže. Jirka je v prvom rade priateľ, skvelý herecký kolega a teraz už aj môj režisér. Mimoriadne nadaný mladý muž./agentury/

X X X

Zomrela svetoznáma slovenská operná speváčka Ľubica Rybárska

Zomrela svetoznáma slovenská operná diva Ľubica Rybárska, sólistka opery Slovenského národného divadla, aj profesorka na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, uviedol web RTVS.

 Ľubica Rybárska v Opere SND pôsobila ako sólistka okrúhle tri desaťročia.

V roku 1988 sa vo Philadelphii (USA) stala víťazkou Medzinárodnej speváckej súťaže Luciana Pavarottiho, s ktorým neskôr aj spolupracovala. Podľa RTVS sa jej otvorila cesta na významné svetové operné scény v Zürichu, Paríži, Madride, Mníchove, Turíne, Ríme či Salzburský festival.

Významná slovenská sopranistka Ľubica Rybárska získala spevácke vzdelanie v triede prof. Ľuby Šestákovej na žilinskom konzervatóriu a následne v triede prof. Viktórie Stracenskej na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 2004 sa na VŠMU vrátila už ako vysokoškolská pedagogička a v roku 2012 úspešne habilitovala ako docentka, 2019 ako profesorka.

Ešte ako študentka VŠMU debutovala v Slovenskom národnom divadle v Krútňave Eugena Suchoňa ako Katrena a hneď po absolutóriu bola prijatá do angažmánu ako sólistka Opery SND. Výrazným míľnikom jej profesionálnej kariéry bol rok 1988, kedy sa stala víťazkou svetoznámej opernej súťaže Luciana Pavarottiho vo Philadelphii v USA. Spoločne s Lucianom Pavarottim sa neskôr opakovane predstavila na operných pódiách, napríklad ako Amelia v Maškarnom bále Giuseppe Verdiho.

Portfólio operných domov a symfonických orchestrov, v ktorých pôsobila, zahŕňa Nemecko, Švajčiarsko, Spojené štáty americké, Francúzsko, Rusko, Chorvátsko, Španielsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia, Poľsko, Grécko či Nórsko. Svoj talent prezentovala aj na známych festivalov v Salzburgu, Berlíne, Bregenzi, Edinburghu či na Schleswig-Holstein Musik Festival.

Dramaticky soprán Ľubice Rybárskej obsiahol široký repertoár. Na doskách Opery SND sa predstavila napríklad ako Verdiho Abigail (Nabucco), Aida, Elisabetta (Don Carlo), Lady Macbeth, Amelia (Maškarný bál), Leonora di Vargas (Sila osudu), Amelia Grimaldi (Simon Boccanegra) či Leonora (Trubadúr), Pucciniho Tosca, Turandot či Giorgetta (Plášť), Bizetova Micaela (Carmen), Mascagniho Santuzza (Sedliacka česť), Čajkovského Líza (Piková dáma), Borodinova Jaroslavna (Knieža Igor), Cileova Adriana Lecouvreur, Boitova Margaréta (Mefistofeles), Giordanova Maddalena (Andrea Chénier), Dvořákova Rusalka (neskôr aj Cudzia kňažná), Janáčkova Kostolníčka (Jej pastorkyňa) či Suchoňova Katrena (Krútňava) a Ľutomíra (Svätopluk).

V SND sme sa s obdivuhodnou umelkyňou a krásnou dámou stretli naposledy v septembri 2023, keď sme pri príležitosti jej životného jubilea, 65 rokov, vzdali hold jej umeniu na predstavení Suchoňovej opery Svätopluk.

Vedenie Slovenského národného divadla a Opery SND vyjadruje úprimnú sústrasť rodine a blízkym.

Televízia RTVS si ju pripomenie na Dvojke v utorok 14. mája večer (o 20.10 h) v portréte zo série GEN.sk a v stredu 15. mája podvečer (o 17.30 h) v relácii Anjeli strážni./agentury/

X X X

Nemá kto pracovať a už je to cítiť aj na platoch. Nové údaje hovoria o silnom raste miezd, horšie časy sa končia

Peňaženky Slovákov čakajú dobré časy. Aspoň tak to naznačujú aktuálne čísla rastu platov a odhady analytikov, ktoré počítajú aj s ďalším rastom miezd. Po tvrdých ranách, ktoré nám zasadila inflácia v priebehu posledných dvoch rokov, si tak aspoň na chvíľu budeme môcť vydýchnuť. Dáta totiž ukazujú, že priemerná reálna mzda v odvetviach, ktoré štatistici sledujú, zotrela väčšinu prepadu z rokov 2022 a 2023. Naše platy opäť rástli rýchlejšie ako inflácia a vo väčšine odvetví stúpol aj počet zamestnancov.

Najnovšie čísla Štatistického úradu SR ukazujú, že v marci tohto roka v šiestich odvetviach nášho hospodárstva rástli platy medziročne o viac ako päť percent. Zároveň, v porovnaní s minulým rokom, boli reálne mzdy vyššie vo všetkých 10 odvetviach, ktoré štatistici sledujú. Najmenej si polepšili ľudia, ktorí pracujú v stavebníctve, najviac naopak tí, ktorí sú zamestnaní v maloobchode. Pre pripomenutie – reálna mzda ukazuje, čo si skutočne môžete za svoje peniaze, ktoré od zamestnávateľa dostanete, kúpiť. Ide tak o skutočnú hodnotu zárobkov, ktoré každý mesiac dostávate. To, že reálne mzdy medziročne stúpli, znamená, že si v obchodoch môžete nakúpiť viac ako v rovnakom období pred rokom.

Zatiaľ čo v marci 2022 inflácia z našich reálnych platov ukrajovala vyše 10 percent a v rovnakom období roku 2023 to bolo už takmer 15 percent, v roku 2024 je to len 2,4 percenta. Ak platy vo väčšine odvetví medziročne narástli o viac ako 5 percent, znamená to, že rastú rýchlejšie, ako sa zdražujú rôzne produkty či ponúkané služby. A to je pre Slovákov dobrá správa.

Platy ešte porastú

Rásť by však mali ďalej aj nominálne mzdy – ide o plat, ktorý vám každý mesiac dorazí na účet od vášho zamestnávateľa. Tieto platy, ktoré nie sú očistené o infláciu, rastú už teraz. „Priemerná nominálna mesačná mzda v marci 2024 bola medziročne vyššia vo všetkých 10 mesačne sledovaných odvetviach. Dvojciferným tempom rástla v troch z nich, a to v maloobchode o 12,5 percenta, priemysle a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev rovnako o 11,4 percenta. Po dvoch mesiacoch všetky vybrané odvetvia evidovali aj rast reálnych miezd, a to v rozpätí od 0,3 percenta v stavebníctve do 10 percent v maloobchode,“ oznámili štatistici v pondelkovej správe.

Znamená to, že ak pracujete napríklad v reštaurácii a minulý rok v marci ste zarábali presne 1 000 eur, tento rok už zarobíte 1 114 eur. Samozrejme, hovoríme o priemernom zvyšovaní platov – teda niektorí zamestnanci zarobia viac, iní menej, a tak sa výsledná suma môže líšiť. Stále však platí, že by ste si tento rok mali na účte nájsť viac peňazí ako pred rokom a vďaka tomu, že sa rast inflácie výrazne spomalil, si za tieto peniaze môžete nakúpiť aj viac tovarov či služieb.

Nominálne platy by podľa odhadov analytikov mali rásť aj v ďalších rokoch. Podľa najnovšej prognózy Národnej banky Slovenska by tento rok v celom slovenskom hospodárstve mali rásť o 7,2 percenta, v roku 2025 o 5,3 percenta a v roku 2026 o 5,1 per­centa. „Prudký pokles inflácie v tomto roku spôsobí, že domácnostiam sa výrazne zlepší kúpyschopnosť,“ píše Národná banka vo svojej jarnej analýze, ktorá sa venuje ekonomickému a menovému vývoju na Slovensku.

Znamená to, že nominálne mzdy by mali predbiehať infláciu aj v najbližších rokoch. Čo sa týka samotného zdražovania, podľa analytikov inflácia v tomto roku výrazne klesne. Z minuloročných 11 percent by sa tento rok mala spomaliť na 2,8 percenta. Znamená to, že po dvoch rokoch, keď bola inflácia takmer stabilne na dvojciferných hodnotách, sa tento rok dostane pod tri percentá.

Podľa predikcie NBS by však inflácia mala byť v nasledujúcich dvoch rokoch o niečo vyššia. V rokoch 2025 a 2026 by sa mala vyšplhať na 3,7 percenta. „V nasledujúcich rokoch príde vplyvom nevyhnutného dobiehania trhových cien energií k zrýchleniu tesne pod 4 percentá,“ predpovedá NBS vo svojom dokumente.

Čo sa týka reálnych miezd, tie začali stúpať už koncom minulého roka, no v najbližších mesiacoch sa tempo ich rastu bude spomaľovať. Inštitút finančnej politiky (IFP) očakáva, že sa reálne mzdy v tomto roku dostanú nad 3 percentá. NBS v tejto súvislosti píše o 4,3 percenta, pričom v roku 2025 by mali rásť o 1,5 percenta a v ďalšom roku o 1,4 percenta.

„Pri nami očakávanom celkovom priemernom raste nominálnych miezd na úrovni okolo siedmich percent by vďaka nižšej miere priemernej inflácie, naše očakávanie sú tri percentá, mohli reálne mzdy rásť v roku 2024 celkovo na úrovni približne štyroch percent,“ vyjadril sa v tejto súvislosti analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

IFP tiež hovorí, že reálna mzda na Slovensku výrazne predbehne produktivitu práce, čo podľa inštitútu predstavuje kompenzáciu minulých dvoch rokov. V roku 2022 totiž reálne mzdy klesli o 5,2 percenta a v minulom roku o 1,4 percenta. Medzi rokmi 2025 až 2028 by však podľa inštitútu mal byť rasť reálnych miezd už v súlade s produktivitou­ práce.

Silný trh práce

Rastu platov okrem znižovania tempa zdražovania pomáha aj silný trh práce, ktorý na Slovensku máme. „Od januára do marca 2024 zamestnanosť rástla v 6 z 10 odvetví, najrýchlejšie vo vybraných trhových službách a informáciách s komunikáciou. Medziročne nižšie počty zamestnancov evidoval priemysel, veľkoobchod, maloobchod, ako aj doprava a skladovanie,“ informuje štatistický úrad.

Nezamestnanosť je aktuálne na historických minimách a pohybuje sa na úrovni približne štyroch percent. Čo sa týka konkrétnych počtov, na Slovensku aktuálne nepracuje približne 144-tisíc ľudí, z ktorých je približne polovica dlhodobo nezamestnaných.

Firmy naprieč celým trhom hlásia nedostatok kvalifikovaných ľudí a štát preto rozbehol viacero iniciatív, ktoré majú mobilizovať mladých ľudí a vďaka národným vízam chce vláda na náš trh prilákať aj kvalifikovaných cudzincov. „V tejto súvislosti možno pozitívne hodnotiť kroky vlády, ktorá prijala opatrenia pre zefektívnenie procesu pre zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín. Ďalšími opatreniami, ktoré majú potenciál zmierňovať tlaky na našom pracovnom trhu, by napríklad mohli byť zvýšená podpora čiastočných úväzkov pre ženy na rodičovských dovolenkách, s čím súvisí aj podpora dostupnosti škôlok či zabezpečenie možnosti, aby sa aj ľudia na predčasnom dôchodku mohli efektívne podieľať na pracovnom trhu v dostatočnom rozsahu,“ dodal Kočiš zo Slovenskej sporiteľne.

Nedostatok ľudí na trhu práce však praje rastu platov. Podľa analytikov z NBS pomáha rastu nominálnych platov práve problém s hľadaním vhodnej pracovnej sily, s ktorým firmy dlhodobo zápasia.

Zdá sa, že pomaly utícha aj problém s masívnymi odchodmi zamestnancov do predčasnej penzie z konca minulého roka. „Trh práce by mal zostať silný. Dočasný pokles zamestnanosti vplyvom väčšieho odlevu ľudí do predčasných penzií by sa mohol takmer celý dobehnúť v ďalšom období. Prispieť by mali domáce aj zahraničné zdroje. Predpokladáme pokračovanie priaznivého vývoja z konca minulého roka. Do zamestnania sa podarilo prilákať viac neaktívnych ľudí, pribudol veľký počet pracujúcich cudzincov, čím sa zaplnila časť voľných pracovných miest,“ dodáva Národná banka.

Ľudia, ktorí by aj tento rok chceli odísť na výhodnejšiu penziu, narazia na najnovšie opatrenia z dielne rezortu práce na čele s ministrom Erikom Tomášom (Hlas). Po novom sa napríklad zvýši pokuta za skorší odchod na dôchodok z 0,3 percenta za každých 30 dní pred riadnou penziou na 0,5 percenta v prípade odchodu na dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. To by malo podľa analytikov a ministerstva mnohých ľudí od odchodu na predčasnú penziu odradiť./agentury/

X X X

Slovensko možno bude mať ďalšiu veľkú vodnú elektráreň, záujem o projekt majú aj Slovenské elektrárne

Slovensko možno bude mať ďalšiu veľkú vodnú elektráreň. O už pomaly zabudnutý projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sa zaujíma aj slovenský dominantný výrobca elektriny, Slovenské elektrárne. „Na projekt typu Ipeľ sa začíname dívať,“ povedal na stretnutí s novinármi predseda predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček.

 Slovenské elektrárne chcú projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ riešiť podľa svojho šéfa hneď, ako sa podnik dostane z dlhov. Čiže v horizonte dvoch, troch rokov. „Ipeľ by sme chceli riešiť akonáhle sa pozviechame finančne. Čo bude minimálne dva, tri roky trvať, aby sme sa dostali do štádia, že môžeme pomýšľať na veľké projekty,“ uviedol Strýček.

 Elektrárne počítajú s tým, že so samotnou výstavbou takej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ, ako je plánované, sa nezačne skôr ako o tri až päť rokov. „Pri týchto všetkých projektoch potrebujete EIA, ktorá bude na projekt Ipeľ trvať tri roky určite. My sa teraz dívame na projekty. Chceli by sme pripraviť projekčné práce a povoľovacie práce a v horizonte piatich šiestich rokoch by sme začali s novými projektami, ktoré by boli zmysluplné,“ podotkol Strýček, ktorý avizoval, že Slovenské elektrárne plánujú dodávať podporné služby do Maďarska.

  Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sa začal vracať opäť do hry po nástupe súčasnej vlády. Začiatkom roka minister životného prostredia Tomáš Taraba v návrhu aktualizácie vodnej politiky zrušil zákaz prípravy či investovania do projektu spomínanej prečerpávacej elektrárne. O ipeľskej veľkej vodnej elektrárni najnovšie rokovali na pôde Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) minister Taraba, ministerka hospodárstva Denisa Saková, predseda ÚRSO Jozef Holjenčík, generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček a generálny riaditeľ podniku Vodohospodárska výstavba Peter Molda.

Vodnú elektráreň Ipeľ ešte pred necelými desiatimi rokmi chcela postaviť bratislavská akciová spoločnosť Hyco. Podľa medializovaných informácií ide o firmu, za ktorou stál známy podnikateľ Jozef Brheľ. Firme sa začiatkom roka 2015 podarilo dokonca získať pre svoj projekt od ministerstva hospodárstva osvedčenie. Bez spomínaného osvedčenia nemôže investor začať výstavbu energetického zdroja či infraštruktúry. Osvedčenie vydal rezort hospodárstva na projekt prečerpávacej vodnej elektrárne s výkonom 560 megawattov.

Investor ju chcel postaviť v katastrálnom území Ďubákovo a Ipeľský Potok nad vodnou nádržou Málinec. Následne však projekt išiel do stratena, a počas ministra hospodárstva Petra Žigu sa s projektom výstavby ipeľskej vodnej elektrárne už nepočítalo.

Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ by s týždenným cyklom prečerpávania bola schopná presúvať víkendovú “prebytkovú” energiu z jadrových elektrární do obdobia špičkového zaťaženia v pracovných dňoch. Pritom by táto vodná elektráreň bola optimálnym vyrovnávacím prvkom nárazovej výroby veterných a fotovoltických elektrární.

Podľa starej energetickej politiky, platnej do konca roka 2014, výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ si mala vyžiadať zhruba 900 miliónov eur a mala mať výkon 600 megawattov. Podľa medializovaných informácií sa na výstavbe vodnej elektrárne chceli podieľať aj Číňania./agentury/

X X X

ČR migračný pakt nepodporilo, lebo ho Európsky parlament zmäkčil, vyhlásil Petr Fiala

Krajina je v skupine asi 15 štátov, ktoré chcú prísť pred eurokomisiu s ďalšími návrhmi.

Česko v záverečnom hlasovaní migračný pakt EÚ nepodporilo, lebo ho Európsky parlament zmäkčil, reagoval český premiér Petr Fiala v rozhovore na ČT24. Zmeny, ktoré v pôvodnom znení paktu urobil europarlament a Česko k nemu potom zmenilo postoj, sa podľa českého premiéra týkali napríklad postupu pri kontrole nelegálnych migrantov a aj toho, ako dlho môžu byť v detenčných centrách.

„ČR je v skupine približne 15 štátov, ktoré chcú v najbližšej dobe poslať list Európskej komisii a prísť s ďalšími krokmi a návrhmi. Musíme jednak zlepšiť návratovú politiku, zjednodušiť celé konanie, aby nebolo také byrokratické, ale aj spolupracovať s ďalšími štátmi,“ načrtol ďalšie kroky Fiala.

Fiala: Ide aj o vnútornú bezpečnosť

Za desať rokov, ktoré uplynuli od začiatku migračnej krízy v Európe, sa podľa neho dohodu dosiahnuť nepodarilo preto, lebo pre ňu nebola taká politická vôľa ako v súčasnosti a štáty nemali takých lídrov ako teraz, ktorí sa dohodnúť chcú. Štáty tiež podľa Fialu medzičasom viac vidia, aká je zložitá bezpečnostná situácia v Európe. Dodal, že nejde len o vonkajšiu, ale aj vnútornú bezpečnosť, do ktorej patrí práve zvládnutie nelegálnej migrácie.

Tento problém podľa jeho slov nie je len ekonomický, sociálny a kultúrny, ale aj etický. „Tí ľudia sú vystavení sľubom, ktoré priekupníci nedodržia, obchoduje sa s ich nešťastím, nádejou. My to musíme zastaviť,“ povedal český premiér. Riešiť túto situáciu vo chvíli, keď sa už migranti nachádzajú na území EÚ, je podľa neho neskoro.

„Musíme sa dohodnúť na tom, aby sme našli riešenie, ktoré bude pre Európu vo finále lacnejšie a výhodnejšie, a to je riešenie nelegálnej migrácie mimo EÚ,“ dodal Fiala, aktuality.sk

X X X

Vyše sto ton odpadu priviezli z Talianska na Liptov, už to rieši inšpekcia

Očakáva sa, že odpad bude v súlade s platnými predpismi environmentálne vhodným spôsobom zhodnotený na Slovensku, a to na náklady talianskeho pôvodcu odpadu.

Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) preukázala ďalšie nezákonné cezhraničné prepravy odpadu z Talianska na Slovensko. Viac ako 102 ton odpadov z plastov, textilu, kovov, vlny, papiera a lepenky či z dreva a iných nešpecifikovaných druhov odpadu prepravili v roku 2021 do skladu v Liptovskom Mikuláši. SIŽP o tom informovala na sociálnej sieti s tým, že vo veci koná aj polícia.

Spätné prevzatie

„Inšpekcia, v súčinnosti s Prezídiom Policajného zboru, Národnou centrálou osobitných druhov kriminality, oddelenie Žilina, vykonala v predmetnej veci štátny dozor spojený s fyzickou obhliadkou v sklade v Liptovskom Mikuláši. Po dlhom a náročnom dokazovaní sa SIŽP a Ministerstvu životného prostredia SR v spolupráci s talianskymi orgánmi a talianskym veľvyslanectvom podarilo zabezpečiť spätné prevzatie tohto nie nebezpečného odpadu, a to prostredníctvom alternatívneho zhodnotenia,“ priblížili inšpektori.

Vysvetlili, že odpad bude v súlade s platnými predpismi environmentálne vhodným spôsobom zhodnotený na Slovensku, a to na náklady talianskeho pôvodcu odpadu. Ten podľa SIŽP znáša všetky náklady spojené s nakládkou, prepravou aj zhodnotením v autorizovanom spracovateľskom zariadení, ktoré sa realizuje v týchto dňoch, aktuality.sk

X X X

 

Zákon o FPU prešiel druhým čítaním, Laššáková a Malatinec z Hlasu sa zdržali. Koalícia však dohodu nenašla

Aký bude osud Fondu na podporu umenia (FPU)? Pri podpore ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (SNS) mala koalícia za jedno, pri FPU stále nie je zhoda. V druhom čítaní zákon napriek tomu, že v koalícii zhoda nie je, prešiel, poslanci Hlasu Ľubica Laššáková a Roman Malatinec sa zdržali. Hlasovať sa bude zrejme vo štvrtok.

„Pán poslanec Michelko, ja apelujem na vás, aby ste si preštudovali rokovací poriadok,“ uviedol Žiga s tým, že ak v druhom čítaní boli predložené pozmeňovacie návrhy, je možné sa vyjadriť aj k nim a k zmenám v zákone, nielen k legislatívno-technickým pripomienkam.

Poslanci nakoniec o zákone o FPU dnes nebudú hlasovať. Zákon v druhom čítaní vrátane pozmeňujúceho návrhu Romana Michelka (SNS) schválili 76 koaličnými hlasmi. Poslanci Hlasu Roman Malatinec a Ľubica Laššáková sa zdržali, Peter Náhlik nehlasoval, v pléne nebol. Zákon tak prešiel v druhom čítaní tesnou väčšinou. Do tretieho čítania sa prihlásili traja opoziční poslanci, ako prvá stupuje poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Zora Jaurová. Hlasovať sa bude v ďalšom bloku, zrejme vo štvrtok, ani to však nie je isté. Zajtra áno o deviatej by mala začať mimoriadna schôdza k zákonu, ktorým sa ruší RTVS a vzniká nová verejnoprávna inštitúcia STVR. Michelko sa sťažoval, že tretie čítanie má byť o legislatívno-technických pripomienkach k zákonu a chce, aby zastupujúci predseda NR SR Peter Žiga vzal slovo poslancom, ak to nedodržia.

 Poslanec za SNS Karol Farkašovský uviedol, že sa v koalícii stále diskutuje. Podľa exministerky kultúry a poslankyne za Hlas Ľubice Laššákovej, čo malo byť kreované, sa už dokreovalo. No nie tak, ako si predstavovali. Schválenie zákona však viazne primárne na ministerke Šimkovičovej. A kým líder SNS Andrej Danko mal byť ochotný pristúpiť na nejaké zmeny, ktoré požadovali poslanci Hlasu, šéfka kultúry trvá na svojom. V kuloároch sa už totiž dlho hovorí o tom, že rezort patrí jej a podľa toho sa má aj rozhodovať.

 Dohody brzdí Šimkovičová

Poslanci koalície krátko pred dvanástou podporili obe ministerky. Obe dostali hlasy 78 poslancov koalície. Zákon o FPU však takúto podporu zatiaľ nemá. „Uvidíme, ministerky sme podržali tak, ako sa má na koaličnú partiu. Pokiaľ ide o zákon o FPU, ten sa ešte kreuje,“ uviedol Farkašovský. „Ešte sa diskutuje,“ povedal na margo dohody v koalícii.

 Zatiaľ teda nie je jasné, aký osud čaká zákon, ktorý sa nečakane natiahol na takmer tri týždne. Hlasovanie sa niekoľkokrát odkladalo a rozprava sa otvorila ešte len minulý týždeň vo štvrtok. Z radov Hlasu sa ozýva, že ak chcela ministerka Šimkovičová presadiť svoje, mala ísť cestou vládneho a nie poslaneckého zákona. V Hlase podľa informácií Pravdy očakávali, že keď sa rozhodlo SNS ísť cestou poslaneckého návrhu, budú pripomienky prijaté a nebude sa takýmto spôsobom naťahovať.

„Čo malo byť kreované, sa dokreovalo. Síce možno nie tak, ako sme s pánom kolegom Malatincom chceli, ale v poriadku, rešpektujem,“ uviedla pre Pravdu Laššáková. Hlasovanie je zatiaľ plánované na 17-tu. V pléne však aktuálne prebieha debata k návrhu na skrátené legislatívne konanie k zákonu o ochrane prírody. Nie je tak jasné, či poslanci dnes o FPU stihnú hlasovať.

Laššáková mala spolu s jej straníckym kolegom a členom kultúrneho výboru Romanom Malatincom pripravený pozmeňujúci návrh. „Určite by upokojil aj odborníkov, profesionálov v tejto oblasti a čo je dôležité, bolo by nápomocný celej kultúrnej obci.

Naše návrhy v pozmeňujúcom návrhu smerovali k tomu, aby aj regióny mali svojich zástupcov v rade,“ povedala poslankyňa s tým, že požadovali dvoch zástupcov.

 Hlavnou požiadavkou bolo, aby sa úplne neobmedzovala rozhodovacia povinnosť odborných komisií. „No treba povedať, že v podstate sa nám sa nám dostalo akurát teda toho zadosťučinenia, že v tej rade budeme mať jedného zástupcu regiónov,“ povedala.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) cez víkend uviedol, že poslanec SNS Roman Michelko, ktorý je predkladateľom návrhu o zmenách v FPU, Hlasu garantoval, že sa bude rada vo väčšine prípadov riadiť rozhodnutiami odborných komisií. „Sľuby sa sľubujú, ale realita ukáže, do akej miery tieto sľuby boli naplnené. Mne sa napríklad nepáčia veľmi ani ubezpečenia niektorých kolegov, že veď sa uvidí, ako to bude a keď to teda nepôjde dobrým smerom, že sa o tom bude opätovne rokovať o pol roka, kedy to umožňuje rokovací poriadok,“ skonštatovala Laššáková pre Pravdu. O tom, že „uvidíme, ako to pôjde“ hovoril ešte minulý týždeň napríklad poslanec Smeru Dušan Jarjabek.

Ak nebudeme spokojní, predložíme nový návrh

„Veľmi sa mi to nepáči, pretože ak máme niečo prijať, a máme tých zákonov a návrhov veľmi veľa, tak proste prijímame také zákony, o ktorých sme už teraz presvedčen9, že keď ho prijímame, tak bude v poriadku a bude fungovať na veky vekov,“ myslí si poslankyňa Hlasu.

 Ak sa teda zákon schváli v podobe, v akej sa o ňom aktuálne v parlamente diskutuje, a fungovanie FPU sa nebude poslancom v Hlase pozdávať, prídu s novým návrhom. „Určite áno. Ja som aj niekoľkokrát hovorila, že to budem veľmi podrobne sledovať, pretože ako bývalá ministerka kultúry, otvorene sa priznám, že som mala trochu problém s tým, ako niektoré zdroje odchádzajú z FPU, ale keď boli nejaké pochybnosti, tak som sa stretla s ľuďmi z FPU a vydiskutovali sme si veľmi veľa vecí,“ reagovala.

Pripomenula, že v čase, kedy rezort viedla, fungoval aj inštitút, podľa ktorého minister mal možnosť istú čiastku – 20 percent prostriedkov, ktoré išli do fondu a o ktoré musel požiadať listom – dať inštitúciám alebo podujatiam, o ktorých je presvedčený, že zužitkujú tieto peniaze dobre. „Ja som tak napríklad urobila v prípade ochotníckych divadiel alebo v prípade podpory regionálnej kultúry, takže isteže to budem veľmi sledovať, pretože ma zaujíma, akým smerom sa tieto verejnoprávne peniaze budú do širokého prostredia slovenskej kultúry rozdeľovať,“ uviedla.

Danko chce koaličnú radu

Zatiaľ teda nie je jasné, či stihnú poslanci o FPU hlasovať už dnes, no možností je niekoľko. Zákon by mohol prejsť tak, že sa Laššáková a Malatinec pri hlasovaní zdržia, čo jeho schválenie neovplyvní. Alebo by sa mohlo hlasovanie opäť odložiť, prípadne by

rozprava mohla pokračovať až na ďalšej riadnej schôdzi so začiatkom 11. júna. Opätovnému odkladaniu hlasovania však v koalícii nie sú naklonení ani napriek nesúhlasu Hlasu.

Laššáková však popiera, že by Hlas ustúpil SNS kvôli tomu, aby líder SNS Andrej Danko nevystrkoval rožky pri stále neobsadením poste šéfa Národnej rady SR (NR SR). „Nie. Vec tak vôbec nestojí a priznám sa, že to počujem od vás prvýkrát, že by to mal byť nejaký ústupok preto, aby sa, ak som dobre pochopila, neotvárala koaličná zmluva,“ zhodnotila pre Pravdu. „Myslím si, že toto ani netreba vôbec spájať. Jednoducho koaličná dohoda je podpísaná, koaličná zmluva platí a je v nej jasne napísané, že post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky patrí strane Hlas – sociálna demokracia,“ zdôraznila postoj, v ktorom je Hlas už od zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta jednotný.

„To, že by sa malo, po slovensky povedané, handlovať, že vy nám toto a my vám to toto… to nie. Nebola by som rada, keby sa to prezentovalo takýmto smerom, pretože to nie je pravda. Nakoniec, o FPU ešte budeme hlasovať. Uvidíme ako to všetko dopadne, ale je pravda , že to naťahujeme veľmi dlho,“ povedala Laššáková s tým, že ešte nevie, ako bude hlasovať.

„Sme v politike. Možné je všetko, fakt všetko,“ povedala na margo toho, ako môže hlasovanie dopadnúť. Dôvodom nejasného rozhodnutia je aj to, že Hlas mal tri požiadavky. „Z tých troch požiadaviek, ktoré som tlmočila v pozmeňujúcom návrhu, sme mali len jeden taký malilinký ústupok v podobe toho jedného regionálneho odborníka v rade,“ dodala.

Okrem toho by sa mala v blízkej dobe konať koaličná rada, ktorú chce iniciovať Danko. Líder SNS je totiž nespokojný aj s tým, že stále nevie meno nového šéfa Hlasu. Na koaličné rady zatiaľ stále chodí Pellegrini. „Sme otvorení tomu, aby bola zvolaná koaličná rada, nemáme s tým problém. Samozrejme, že sa jej zúčastníme, nie je ešte určený termín,“ uviedol šéf poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci. „Žiadne otváranie koaličnej zmluvy nie je na stole,“ dodal.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) na margo Dankovej nespokojnosti uviedol, že chápe, že jeden z koaličných partnerov chce kvôli stabilite vedieť personálne zloženie partnera. „Veď sa to dozvie,“ reagoval. „Vnímam to tak, že mu záleží na stabilite koalície a že chce vedieť, s kým bude sedieť za spoločným koaličným stolom. My si to vnútri Hlasu vysporiadame a 1. júna zvolíme nového predsedu,“ pokračoval.

„V rámci nejakých debát, aby pán Danko mal istotu toho, že koalícia bude naďalej stabilne fungovať, možno už v pondelok dostane predbežnú informáciu,“ dodal s tým, že na meno si bude musieť verejnosť ešte počkať. Nepotvrdil ani to, či by mohol byť šéfom práve on. Okrem Šutaja Eštoka sa skloňuje aj meno ministerky hospodárstva Denisy Sakovej.

Na margo stability v koalícii uviedol, že je úplne prirodzené, ak sa rozprávajú aj o iných témach. „Ja to nevnímam ako porážku,“ uviedol na margo hlasovania o FPU. „Ste v koalícii a v koalícii musíte vždy prijímať aj určité kompromisy,“ povedal s tým, že Hlas bude tichá, ale pomerne výrazná sila v koalícii. Pri šéfovi NR SR však kompromis nepripúšťa. Hlas si bude nové vedenie voliť 1. júna v Košiciach./agentury/

X X X

Zomrel bývalý riaditeľ TANAP-u Ivan Vološčuk

Jedným z vrcholov jeho celoživotnej vedeckej práce bol zápis Slovensko-ukrajinských bukových pralesov na listinu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ivan Vološčuk, bývalý riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP), pedagóg a publicista, zomrel vo veku 89 rokov, informovala na sociálnej sieti Správa TANAP-u.

„Sústredil veľké úsilie na založenie Združenia slovenských národných parkov a chránených krajinných oblastí, no najmä na vznik Asociácie karpatských národných parkov a rezervácií (ACANAP), ktorej cieľom bola spolupráca chránených území v Karpatoch,“ uviedla správa.

Jedným z vrcholov jeho celoživotnej vedeckej práce bol zápis Slovensko-ukrajinských bukových pralesov na listinu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Išlo vôbec o prvé lesné prírodné územie v Európe, ktoré UNESCO zapísalo na listinu svetového dedičstva. Vološčuk za svoje dosiahnuté úspechy v oblasti prírody získal aj viacero ocenení, aktuality.sk

X X X

Poslanci schválili zvýšenie ochrany zdravia pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi

Nová legislatíva rieši aj vyučovanie telesnej a športovej výchovy na školách.

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili zvýšenie ochrany zdravia pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi. Úprava sa týka práce s karcinogénnymi faktormi, mutagénnymi faktormi a reprodukčne toxickými faktormi, vyplýva z novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Zvýši sa

„Reprodukčne toxické faktory podobne ako karcinogénne faktory a mutagénne faktory patria medzi látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy z dôvodu, že môžu mať vážne a nezvratné účinky na zdravie zamestnancov, najmä na pohlavné funkcie a plodnosť dospelých mužov a žien, na laktáciu žien a na vývoj ich potomstva“ uvádza sa v návrhu.

Novela súvisí s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie. Nová legislatíva mení aj školský zákon. Rieši vyučovanie telesnej a športovej výchovy na školách. Po novom by sa tak mohli do rozsahu hodín povinnej telesnej výchovy započítavať aj športové výcviky, kurzy pohybových aktivít v prírode, športová príprava a pohybové aktivity organizované v škole mimo vyučovacích hodín a v školskom klube detí, aktuality.sk

X X X

Vo veku 92 rokov zomrela kanadská nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Alice Munroová

Stala sa vôbec prvou Kanaďankou, ktorá získala Nobelovu cenu, a trinástou ženou ocenenou za literatúru.

Vo veku 92 rokov zomrela kanadská spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Alice Munroová. Podľa denníka Globe and Mail zomrela v pondelok neskoro večer v opatrovateľskom dome v kanadskej provincii Ontário. Munroová, ktorá získala Nobelovu cenu za literatúru v roku 2013 a medzinárodnú Man Bookerovu cenu v roku 2009, trpela v posledných rokoch demenciou.

Prirovnávaná bola často k ruskému klasikovi a majstrovi poviedkového žánru Antonovi Čechovovi, informuje TASR. Narodila sa v roku 1931 vo Winghame (Ontário). Písať začala ako tínedžerka, ale prvú zbierku poviedok – Tanec veselých tieňov – vydala až na prahu štyridsiatky. V rodnom Ontáriu sa odohráva aj väčšina Munroovej próz. Jej poviedka The Bear Came Over the Mountain bola roku 2006 sfilmovaná režisérkou Sarah Polleyovou pod názvom Away from Her (v slovenskej distribúcii uvádzaný ako Ďaleko od nej). Film bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší adaptovaný scenár.

Munroová bývala označovaná za „majsterku súčasnej poviedky“ s výnimočne vyvinutým pozorovacím talentom a štýlovo sa blížiacu k ruskému prozaikovi Čechovovi. Pre svoju citlivosť k sociálnym problémom bývala prirovnávaná nielen k spomínanému Čechovovi, ale v americkom kontexte i k tradícii južanskej literatúry realizmu.

V slovenskom preklade jej vyšli knihy Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo; Ako o život; Láska dobrej ženy; či Na úteku, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku ušiel špeciálne sledovaný väzeň. Jeho komplici zabili dvoch dozorcov

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin informoval, že príslušné zložky spustili veľkú pátraciu akciu.

Vo Francúzsku ušiel v utorok špeciálne sledovaný väzeň. Pri útoku na konvoj dodávok väzenskej služby prišli vo Francúzsku o život najmenej dvaja väzenskí dozorcovia. Ďalší traja dozorcovia utrpeli vážne zranenia, pričom dvaja z nich sú v ohrození života, informuje TASR.

Ako napísala agentúra Reuters, útok na konvoj počas prevozu väzňa sa odohral v utorok ráno na mýtnici pri meste Incarville v severnom Francúzsku. Cieľom útočníkov bolo oslobodiť prevážaného väzňa. Väzeň a zatiaľ nezistený počet útočníkov z miesta činu utiekli dvomi autami, uviedla polícia, ktorá tieto vozidlá neskôr našla zhorené.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin informoval, že príslušné zložky spustili veľkú pátraciu akciu. Na sieti X napísal, že do pátrania bolo nasadených niekoľko stoviek policajtov a žandárov.

Obzvlášť sledovaný väzeň

Na sociálnych sieťach medzičasom kolujú zábery z akcie útočníkov: vidno na nich najmenej dvoch mužov v kuklách vyzbrojených puškami a obchádzajúcich horiace auto typu SUV, ktoré zrejme vrazilo do prednej časti väzenskej dodávky.

Podľa francúzskych médií je väzňom na úteku 30-ročný Mohamed A., známy aj pod prezývkou La Muche (Mucha), ktorý patrí do kategórie obzvlášť sledovaných väzňov. V minulosti bol Mohamed A. obvinený z únosu a obmedzovania slobody s následkom smrti. Podľa zdrojov denníka Le Figaro bol odsúdený aj za ďalšie trestné činy – najmä v súvislosti s obchodovaním s drogami. Nebol síce monitorovaný pre podozrenie z islamistickej radikalizácie, ale mal prepojenie na zločinecké gangy v Marseille.

Juhofrancúzske prístavné mesto Marseille je považované za epicentrum vojny zločineckých gangov, pričom obzvlášť násilné sú konflikty medzi klanmi obchodujúcimi s ľuďmi, aktuality.sk

X X X

Táňa Pauhofová: Film Vlny je symbolickým poďakovaním novinárom, ktorí bránia demokraciu

Televízia Markíza nedávno odpremiérovala druhú sériu Výnimočnej Nikol, ktorú stvárňuje Táňa Pauhofová. Čoskoro ju uvidíme aj v novom špionážnom trileri Jiřího Mádla Vlny, ktorý mapuje tvrdý súboj medzi redaktormi Československého rozhlasu a tajnými službami. Ako vníma účinkovanie v životopisných filmoch a kto by si ho podľa nej ešte zaslúžil?

 Charakter Nikol sa nemení, dôležité v rámci vzťahov je to, že sa začala aspoň snažiť. Nie vždy sa to však končí vynikajúcim výsledkom. Niektoré veci na sebe zmeniť nevie, v iných si stojí pevne za svojím – čo je jej pud sebazáchovy.

 Jej neznesiteľnosť sa dá tiež interpretovať ako nevyhnutnosť – ako všetko vydržať, zvládnuť, neprejaviť zraniteľnosť a vybojovať pre seba a svoje deti to najlepšie. Jej geniálna hlava je pre ňu dvojsečná zbraň. Jednoducho si nedokáže pomôcť, aj keby veľmi chcela.

X Čo je na nej podľa vás najfascinujúcejšie?

 Odvaha, ľahkosť, hravosť, nezlomnosť a nadhľad.

X  V seriáli sa striedajú dramatické momenty s komickými. Mnohí herci tvrdia, že komédia je náročnejší žáner ako dráma. Ako to vidíte vy?

Súhlasím s tým, v mojom prípade určite. Bez ohľadu na to som si natáčanie druhej série s mojimi kolegami naozaj naplno užívala – so všetkou zábavou, čo k tomu patrí.

 Táňa Pauhofová (40):  Slovenská herečka. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Jej prvou výraznejšou filmovou rolou bola úloha v snímke Kruté radosti od režiséra Juraja Nvotu, za ktorú získala ocenenie Igric. Účinkovala tiež vo filmoch Jánošík a Hořící keř významnej poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej. Ďalej hrala v snímkach ako Všetko alebo nič, Lída Baarová, Toman, Po čom muži túžia, Nina, Posledná aristokratka, Šťastný nový rok, Muž so zajačími ušami, Bábovky, Želanie pre Ježiška, Známi neznámi, Zakliata jaskyňa či Alma a Oskar. V pripravovanom filme Vlny od Jiřího Mádla stvárni redaktorku Věru Šťovíčkovú.

Zahrala si aj v seriáloch ako Kriminálka Staré Mesto, ZOO, Mária Terézia, Za sklom, Milenky, Bez vědomí, Vytoč môjho agenta či Výnimočná Nikol. Okrem filmu a seriálov sa venuje aj dabingu a divadlu. Od roku 2007 je stálou členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde v súčasnosti účinkuje v inscenáciách ako Bál, Celé zle, Kým prídu Stouni či Pred západom slnka. Hosťovala v divadlách Astorka Korzo ’90, Aréna či v Štátnom divadle Košice. Je držiteľkou ocenenia Dosky, niekoľkých Cien Literárneho fondu a Ceny Nadácie Tatra banky. V roku 2013 získala Krištáľové krídlo.

X Počas svojej kariéry ste spolupracovali aj s významnou poľskou režisérkou Agnieszkou Hollandovou, ktorá minulý rok uviedla veľmi silný film Hranica. Videli ste ho?

 Agnieszku aj jej prácu nesmierne obdivujem, stretnutie s ňou bolo pre mňa v mnohom zlomové. Jej posledný film ako jeden z mála som zatiaľ – po narodení dcérky – nemala odvahu vidieť. Ale dozrejem k nemu, som si tým istá, len to chce ešte trošku čas.

 X Pred časom mal slovenskú premiéru film Alma a Oskar, v ktorom ste hrali jednu z vedľajších postáv. Ako na vás zapôsobil tento príbeh?

Príbeh je fascinujúci, dostala som sa k nemu pri čítaní jednej z mojich obľúbených kníh od Alfonza Cruza – Kokoschkova loutka. Kniha bola pre mňa taká magická, že som potom pátrala, čo za príbeh sa za tým skrýva. Po pár rokoch prišla šanca byť aspoň čiastočne jeho súčasťou. Prirodzene som nemohla odmietnuť, aj keď išlo o skutočne maličkú, pre Almu však dôležitú postavu.

 Recenzia: Film Agnieszky Hollandovej nám uštedril poriadnu facku

Ako celkovo vnímate účinkovanie v biografických snímkach: cítite ako herečka väčšiu zodpovednosť? Je podľa vás nevyhnutné, aby takéto filmy trochu prikrášľovali realitu, alebo by mali byť čo najautentickejšie?

Priznám sa, také filmy mám najradšej. Samozrejme, že to so sebou nesie veľkú mieru zodpovednosti. Fantázia má jasné hranice reality a scenára, príbehy ľudí hodné sfilmovania sú však pre mňa najvzácnejšie.

 A či majú byť čo najautentickejšie? Nemusia byť, ak sa neodklonia od podstaty. Nie je to dokument, ktorý by sa mal pridŕžať pravdy za každú cenu, filmová licencia dovoľuje príbeh – zodpovedne – upraviť, posunúť, dodať mu mágiu…

X Je nejaká významná osobnosť, ktorá by si podľa vás zaslúžila film o jej živote, no ešte sa ho nedočkala?

 Myslím, že takých osobností v našich dejinách je veľa. Hneď mi napadla Timrava, Františka Plamínková, Magda Husáková-Lokvencová, Dalma Holanová-Špitzerová, Zora Jesenská či naša úžasná Eva Mosnáková. A našla by som mnoho ďalších.

 X Ste milovníkom literatúry – aká kniha vás za ostatné obdobie najviac oslovila?

Napríklad: Monika Kompaníková a Ján Hrustič: Umenie blízkosti, Pro smrt uděláno – živé rozhovory o posledních věcech, Elena Lacková – Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, Simone Weil – Tiaž a milosť, Jana Nováčková a Dobromila Nevolová – Respektovat a byt respektován, Becky Kennedy – Objavte v sebe dobrého rodiča, Tomáš Hříbek – Obrana asistované smrti…

 Doma ma čaká ešte množstvo parádnych kníh, len ten čas na čítanie je momentálne enormne vzácny a obmedzený. Keďže nemáme televíziu, využívam po nociach čas takto.

 X Keď sa pripravujete na úlohu v nejakej inscenácii, ktorá je adaptáciou knihy, zvyknete si ju prečítať alebo sa sústredíte predovšetkým na scenár?

Zvyknem si ju prečítať – ale vo finále je vždy dôležitý a smerodajný len scenár a jeho mantinely. Neviem si však pomôcť.

 Z upratovačky policajtkou. Výnimočná Nikol hlási návrat na televízne obrazovky

Spolu s Janou Oľhovou, Pavlom Bršlíkom a Róbertom Pechancom ste súčasťou autorskej inscenácie Schwanengesang D957/Labutia pieseň, ktorá vychádza zo skutočného príbehu sestry režiséra Petra Mazalána. Aké pre vás bolo stvárnenie ženy s rakovinou prsníka, ktorá je zároveň matkou autistického dieťaťa?

Veľmi vzácne. Po každej stránke. Bolo to neoceniteľné stretnutie, veľmi si vážim dôveru, ktorej sa mi dostalo. Je to pre mňa silná, krehká a výnimočná inscenácia, a ja som šťastná, že som mohla byť jej súčasťou.

X  Budete účinkovať v novej snímke Vlny Jiřího Mádla, v ktorej stvárňujete redaktorku Věru Šťovíčkovú. Čím vás jej príbeh zaujal?

Bola to ďalšia skvelá skúsenosť a obrovské šťastie byť súčasťou dôležitého filmu, ktorý je poctou nielen skutočným osobnostiam redakcie medzinárodného života pod vedením výnimočného Milana Weinera, ale aj všetkým súčasným novinárom a redaktorom, ktorí si poctivo, zodpovedne a kvalitne robia svoju prácu, bránia demokratické princípy a sú za to terčom tých, ktorí by sa mali v prvom rade hanbiť. Náš film nech je pre nich aj symbolickým poďakovaním.

 X Ako sa vám s Jiřím Mádlom spolupracovalo? Pred dvoma rokmi vydal aj svoj knižný debut s názvom Přitažlivost planety Krypton – čítali ste ho?

Isteže. Jirka je v prvom rade priateľ, skvelý herecký kolega a teraz už aj môj režisér. Mimoriadne nadaný mladý muž. /agentury/

X X X

Unikli dáta o majiteľoch luxusných majetkov v Dubaji, na zozname je viacero osôb blízkych Ficovi a Smeru

 V Dubaji vlastnia nehnuteľnosti aj viaceré osobnosti z prostredia slovenskej politiky a biznisu. Oligarcha Miroslav Výboh a advokát Juraja Širokého vlastnia luxusné apartmány a vily na prestížnych lokalitách ako Palm Jumeirah.

Od austrálskych obchodníkov s kokaínom, cez príbuzných afrických diktátorov a finančníkov Hizballáhu, až po slovenských oligarchov. Zistenia projektu Dubai Unlocked, na ktorom spolupracovali novinári 74 médií z 58 krajín odhaľujú, kto si v tomto púštnom meste kúpil nehnuteľnosť.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka v dátach, ktoré z Dubaja unikli, našlo potvrdenie o miliónových majetkoch rodiny Výbohovcov, vrátane luxusného bytu Miroslava Výboha, priateľa premiéra Roberta Fica. V dátach z masívneho úniku informácií o nehnuteľnostiach v Dubaji, figuruje aj meno oligarchovho syna Matúša Výboha, ktorý si za vyše 1,6 milióna dirhamov (vyše 400-tisíc eur) ročne od ruskej občianky prenajíma vilu s piatimi spálňami a s rozlohou 1110 metrov štvorcových.

 Apartmán Miroslava Výboha sa nachádza len niekoľko stoviek metrov od rezidencie, kde mal v roku 2018 trvalý pobyt v prenajatom apartmáne ďalší Ficovi blízky človek, oligarcha Norbert Bödör. Trvalý pobyt v Dubaji si Bödör vybavil asi mesiac po tom, čo v júni 2018 NAKA zadržala Mariana Kočnera v kauze zmeniek televízie Markíza a jeho meno sa skloňovalo aj v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Podľa nájomnej zmluvy si Bödör luxusný apartmán s výmerou vyše 160 metrov štvorcových prenajal na rok – od augusta 2018, za 180 tisíc dirhamov (približne 44 tisíc eur) ročne.

Podľa zistení ICJK (Investigatívne centrum Jána Kuciaka, pozn.red.) má v Dubaji byt aj manželka exministra za Smer Jána Počiatka. Ivana Počiatková ho prenajíma za 650-tisíc dirhamov, teda približne 160-tisíc eur ročne. Jej nájomníkom je podľa dubajských dokumentov ďalší slovenský občan, jej manžel a exminister – Ján Počiatek.

ICJK našlo v dubajskom pozemkovom fonde aj nehnuteľnosť právnika oligarchu Juraja Širokého, Daniela Futeja a vilu Borisa Kollára. Bývalý šéf národnej rady ju verejne deklaroval aj vo svojich majetkových priznaniach od roku 2019. Vtedy ju ešte uvádzal ako stavbu, o tri roky neskôr už ako rodinný dom. Podľa dát z projektu Dubai Unlockedza vilu Kollár zaplatil 5,4 milióna emirátskych dirhamov, čo je niečo vyše 1,3 milióna eur, aktuality.sk

X X X

V Cannes sa začína 77. ročník filmového festivalu, o Zlatú palmu súperí 22 filmov

Na francúzskej Riviére sa dnes začína 77. ročník medzinárodného filmového festivalu v Cannes. V prestížnej filmovej prehliadke sa o Zlatú palmu stretne 22 snímok z európskej i hollywoodskej produkcie. O víťazovi rozhodne porota, ktorej bude predsedať americká režisérka Greta Gerwigová. Cannes bude stredobodom filmového sveta od 14. do 25. mája.

 Filmový festival bude pre Francúzsko logistickým a bezpečnostným tréningom na ďalšom veľkom podujatí: od 26. júla Paríž hostí letné olympijské hry. Obe veľké udalosti môžu narušiť štrajky.

Kým v Cannes do nich možno vstúpia filmové profesie, v Paríži by to mohli byť vodiči vo verejnej doprave alebo policajti. Obe akcie budú tiež hojne medzinárodne sledované, čo zvýši tlak na francúzske bezpečnostné zložky, ktoré v posledných mesiacoch upozorňujú na riziko útokov.

V hlavnej súťaži sa v Cannes stretnú žánrovo veľmi rozmanité snímky. Držiteľ dvoch Zlatých paliem Francis Ford Coppola tentoraz predstaví sci-fi Megalopolis, kanadský režisér David Cronenberg, ktorý v Cannes v roku 2006 získal cenu za celoživotný prínos filmu, príde s hororovou drámou o búraní hraníc medzi životom a smrťou The Shrouds (Rubáše).

V hlavnom výbere sa už tradične odrazí aj aktuálne dianie. Snímka The Apprentice iránskeho rodáka Aliho Abbasiho je fikciou o podnikateľských začiatkoch bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Rus Kirill Serebrennikov, ktorý kvôli svojmu odmietavému postoju k vláde ruského prezidenta Vladimira Putina žije v zahraničí, sa bude prezentovať filmom Limonov: The Ballad of Eddie, čo je životopisná dráma o ruskom spisovateľovi a disidentovi Eduardovi Limonovovi.

V súťaži sú zastúpené aj filmy režisérov, ako sú Jacques Audiard, Jorgos Lanthimos alebo Paolo Sorrentino.

 Po červenom koberci sa prejdú tvorcovia všetkých generácií, od legiend Meryl Streepovej a Richarda Gerea až po vychádzajúce hviezdy, ako sú Ír Barry Keoghan alebo americká herečka Anya Taylor-Joyová a Margaret Qualleyová.

Čestnú palmu za prínos svetovej kinematografii na záverečnom večeri prevezme americký režisér George Lucas, tvorca filmovej ságy Star Wars. Mimo hlavnej súťaže sa vo svetovej premiére bude premietať westernový epos Horizon, An American Saga (Horizont, americká sága) o osídľovaní amerického západu od Kevina Costnera.

Francúzsky herec Omar Sy, hollywoodska hviezda Lily Gladstoneová alebo japonský režisér Hirokazu Koreeda sú medzi členmi poroty, ktorá rozhodne o víťazovi tohtoročného filmového festivalu v Cannes.

Porota má deväť členov, predsedať jej bude Gerwigová, ktorej posledný film Barbie sa stal najzárobkovejšou snímkou minulého roka. Vo svojich 40 rokoch bude Gerwigová druhou najmladšou predsedníčkou poroty v Cannes po Sophii Lorenovej, ktorá sa tejto úlohy zhostila v roku 1966, keď mala 31 rokov.

Veľkými témami na festivale budú nielen samotné filmy, ale aj úlohy umelej inteligencie (AI) v tvorivej práci, rovnoprávnosť žien a mužov či sexuálne obťažovanie.

Práve posledné menované sa v posledných týždňoch opäť dostalo na titulné strany novín, keď newyorský odvolací súd zrušil odsúdenie niekdajšieho hollywoodskeho producenta Harveyho Weinsteina za sexuálne delikty a nariadil začatie nového procesu.

 Rovnakým zvratom bola väzba pre francúzsku hereckú legendu Gérarda Depardieua kvôli sexuálnemu napadnutiu. V októbri ho čaká súd.

V Cannes sa bude tiež premietať krátky film režisérky Judith Godrècheovej, ktorá sa vo Francúzsku stala symbolom hnutia Me Too, ktoré pred niekoľkými rokmi upozornilo na výskyt sexuálneho obťažovania a násilia nielen v Hollywoode.

Do hlavnej súťaže študentských filmov La Cinef bol vybraný animovaný film Burina od ruskej režisérky Poly Kazakovej, ktorý vznikol v produkcii Filmovej akadémie Miroslava Ondříčka (FAMO) v Písku, kde Kazaková študovala, a spoločnosti MAUR film.

Do kategórie La Cinef poslali filmové školy z celého sveta 2263 krátkome­trážnych snímok, porota ich vybrala na premietanie 18, z toho štyri sú animované.

V minulom roku získal Zlatú palmu pre najlepší film snímka režisérky Justine Trietovej Anatómia pádu, rok predtým to bol Trojuholník smútku švédskeho režiséra Rubena Östlunda.

Motiváciou pre založenie francúzskeho filmového festivalu bola snaha konkurovať tomu talianskemu, ktorý v roku 1938 pri udeľovaní hlavnej ceny podľahol fašistickej propagande. Prvý ročník sa mal konať v Cannes na jeseň 1939, ale keďže začala druhá svetová vojna, stihol sa premietať jediný film.

Druhej premiéry s kompletným programom sa festival dočkal v roku 1946. Festival sa nekonal v rokoch 1948 a 1950, kvôli pandémii covidu-19 ani v roku 2020. V roku 1968 bol predčasne ukončený kvôli takzvanej parížskej jari.

Otec – alkoholik ho mlátil a v trinástich vyhnal z domu. Poliak, čo zložil Cháru chcel, aby z neho NHL mala strach

V bohatej, viac ako storočnej histórii NHL sa do najlepšej hokejovej ligy sveta dostali iba traja hráči z Poľska. Teda krajiny, ktorá bude súperom Slovenska vo štvrtom zápase na MS 2024 (v stredu 20.20).

Poľský bitkár Krzysztof Oliwa v drese New Jersey Devils.

Najstaršie ročníky si možno spomenú na meno Joa Jerwu, ktorý sa však narodil v zámorí poľským rodičom. Mladším určite niečo hovorí meno Mariusz Czerkawski a zrejme aj Krzystof Oliwa.

Czerkawski vynikal hokejovým kumštom, v 745 zápasoch dal 215 gólov a pridal aj 220 asistencií. Oliwa bol jedným z posledných čistokrvných bitkárov.

Žiaľ, ťažké detstvo s otcom závislým od alkoholu sa zrejme podpísalo pod tým, že Oliwa uprednostnil tvrdé päste na ľade pred šikovnými hokejovými rukami. Šikana bola na dennom poriadku.

 „V trinástich mi povedal, že ma nepovažuje za svojho syna a zriekol sa ma. Po rokoch sme sa stretli. Plakal a ospravedlňoval sa mi.

Podpísal som mu hokejovú kartičku a pomyslel si, že aspoň uvidí, o čo prišiel. Chcel som mu dokázať, že spravil chybu,“ povedal Oliwa pre Przeglad Sportowy

Oliwa odohral v základnej časti 410 stretnutí s bilanciou 17 gólov a 28 asistencií. Vstup do zámoria bol však ťažký.

„Spočiatku mi presun do zámoria neprišiel na um, ale vo Švajčiarsku mi tréner povedal, že to raz dotiahnem do NHL. Presvedčil ma, aby som tamojšiu ligu nechal tak a šiel do USA,“ pokračoval Oliwa.

Rodák z Tychov odcestoval v roku 1992, draftovaný bol v roku 1993 v treťom kole z celkovo 65. miesta. Vybralo si ho New Jersey Devils. Prvé Vianoce v zámorí azda nemohli byť náročnejšie.

 „Býval som u kanadskej rodiny. Pozvali si blízkych na Štedrý deň a povedali mi, aby som zmizol. Túlal som sa po meste, odhŕňal sneh z ulíc.

Bolo mi smutno, a tak som zavolal kamarátovi do Tých. Opýtal som sa na jeho plány. Keď mi povedal, že o štvrtej ráno vstáva a ide do bane, uvedomil som si veľa vecí.

Najmä to, že odhadzovanie snehu a byť jedným z kandidátov na štart v NHL nie je zlé,“ spomínal Oliwa.

Príchod do kempov sa niesol v znamení šikovnosti hráča z Poľska. Lenže aj jeho súperi zo Slovenska, Česka a ďalších krajín východného bloku si dobre spomínajú na to, ako ich domáci hráči brali.

„Bola to nočná mora. Nepočul som nič iné, len vtipy o Poľsku. Zmenilo ma to. Začal som chodiť do posilňovne, boxoval som.

Chcel som, aby sa ma báli a to sa aj stalo,“ hovorí Oliwa, ktorý si to rozdal aj so Zdenom Chárom.

Ako chlapec študoval na odbornom učilišti, pracoval v bani a takmer prišiel o ruku. Paradoxne, stalo sa mu to až na ľade 28. októbra 2000.

„Pamätám si na ten deň. Hrali sme zápas vonku proti Detroitu, Dominikovi Hašekovi vypadol puk, mohol som dať gól do prázdnej bránky.

Bol som v plnej rýchlosti, keď mi Matthew Dendenault podložil hokejku pod nohy a ja som narazil do mantinelu.

Keby som pred seba nedal ruku, zlomil by som si krk. Ruka sa mi však úplne rozpadla,“ prezradil Oliwa s tým, že mu ju dali dokopy šiestimi skrutkami a platinovou doštičkou.

 V drese Devils sa Oliwa stal prvým Poliak v dejinách, ktorý zdvihol nad hlavu Stanleyho pohár. Po tomto momente na konci sezóny 1999/2000 prišla paradoxná situácia.

„Po triumfe ma spoluhráči zavolali na tímovú fotografiu. Sezónu som nedohral kvôli zraneniu kolena. Všetko vyzeralo super, ale potom prišiel tréner a povedal: Končíš,“ doplnil Oliwa.

Neskôr to skúšal v Columbuse, Pittsburghu, Bostone či New Yorku Rangers. Nakoniec zakotvil v Calgary.

Zaujímavosťou je, že Oliwa bol v roku 2002 kapitánom Poľska na majstrovstvách sveta, ktoré Slovensku priniesli jediný titul v ére samostatnosti.

 V šiestich zápasoch dal gól a pridal tri asistencie. Poliaci sa tento rok vrátili medzi elitu po dlhých 22 rokoch. Vedie ich slovenský kouč Róbert Kaláber.

Poliaci sa ukázali vo výbornom svetle hneď na úvod, keď bronzovým Lotyšom vzali bod za prehru 4:5 po predĺžení.

Oliwa má radosť z návratu svojich nasledovníkov medzi elitu a verí, že záchrana je reálnym cieľom. Vadí mu však jedna vec.

„Dnešní hokejisti majú hviezdne maniere a neznesú kritiku. Keby som to spravil v NHL ja, vyhodili by ma. Život je tvrdý a musíte taký byť aj vy.

Keď chlapci z nášho tímu alebo súperi nemali rešpekt, dal som ich do laty,“ uzavrel Oliwa./agentury/