Obávajú sa, že ich nevycvičených pošle Zelenskyj na smrť. Na Ukrajine žije mnoho mužov, ktorí sa skrývajú. Majú strach z odvodov do armády na obranu krajiny proti ruskej invázii. S niekoľkými z nich hovoril denník The New York Times (NYT). Národné vlajky vlajúce nad stovkami hrobov ukrajinských vojakov zabitých v bojoch počas ruskej invázie v Charkove na Ukrajine vo štvrtok 6. júna 2024.

 Muži si nechávajú doručovať jedlo, pracujú z domu a v skupinách na sociálnych sieťach, ktoré majú desaťtisíce členov, sledujú pohyb odvodových dôstojníkov.

Vladyslav (45) trávi väčšinu dní vo svojom byte, z ktorého okien často ďalekohľadom sleduje ulicu, kde pri vstupe do metra dôstojníci zastavujú okoloidúcich mužov a kontrolujú, či v súlade s novým zákonom aktualizovali svoje údaje na vládnom webe. Ide o prvý krok pred možným povolaním do armády, opisuje NYT.

„Bojím sa, že nedostanem dostatočný výcvik, presunú ma bližšie k frontu a zomriem nezmyselne,“ opísal 28-ročný webdizajnér Mykyta zo Ľvova. Jeho strach zdieľajú niektorí vojenskí analytici, ktorí uvádzajú, že ukrajinským jednotkám často chýba potrebný výcvik.

Jack Watling, expert na vojenstvo z britského Royal United Services Institute, uviedol, že väčšina ukrajinských brancov „môže byť rada“ za päťtýždňový výcvik. Oproti tomu napríklad britská pechota počas druhej svetovej vojny dostala výcvik 22 týždňov.

K ukrajinskej armáde sa mnoho ľudí pridalo z pocitu občianskej povinnosti a od schválenia nového mobilizačného zákona v apríli svoje údaje podľa ministerstva obrany aktualizovalo 1,6 milióna mužov, píše NYT. Počas vojny, ktorá teraz trvá už viac ako dva a štvrť roka, sa ukrajinská armáda väčšinou spoliehala na desaťtisíce dobrovoľníkov. Po relatívne neúspešnej ukrajinskej protiofenzíve na konci minulého leta však začala byť evidentná potreba mať viacerých obrancov.

Jeden z plukovníkov ukrajinskej armády americkému denníku oznámil, že odvodoví dôstojníci, ktorí sú často vojnovými veteránmi, majú ťažkú prácu kvôli nenávisti, ktorej čelia v uliciach.

„Mobilizujú ľudí nie preto, že sa im to páči, ale pretože sú si vedomí urgentnej potreby doplniť jednotky,“ poznamenal plukovník.

Oleksandr, 32-ročný dátový analytik z Kyjeva, opísal, že strach začal cítiť minulé leto, keď videl dôstojníkov, ako sa zmocnili muža neďaleko jeho bydliska. „Zdrapli ho za ramená a vzali do auta,“ opísal.

Oleksandr je členom jednej zo skupín na sieťach, kde sa ľudia navzájom informujú o pohybe odvodových dôstojníkov, konkrétne tá jeho má vyše 200 000 členov.

Vladyslav, Mykyta aj Oleksandr uviedli, že armáde prispeli finančne a úplne nevylučujú, že by sa do nej pridali. Majú vraj ale pocit, že mobilizačný proces nedostatočne zohľadňuje schopnosti človeka a jednoducho ho pošle na pravdepodobnú smrť./agentury/

X X X

Vojnu na Ukrajine vyprovokovali EÚ a NATO, vyhlásil Farage

Za výrok si politik vyslúžil kritiku britského premiéra. Britský politik Nigel Farage vyhlásil, že EÚ a NATO „vyprovokovali“ ruskú inváziu na Ukrajine tým, že sa rozšírili na východ. Informoval o tom denník The Guardian.

Farage tiež povedal, že ak by krajinu viedol on, brexit by bol pre Spojené kráľovstvo hospodársky prospešný.

Na otázku, čo si myslí o invázii na Ukrajinu a či obdivuje ruského prezidenta Vladimira Putina, Farage povedal, že osobne ho nemá rád, ale „obdivuje ho ako politického činiteľa“, pretože má nad Ruskou federáciou „kontrolu“.

O tom, prečo Putin napadol Ukrajinu, Farage povedal: „V roku 2014 som vystúpil v Európskom parlamente a povedal som: Na Ukrajine bude vojna. Prečo som to povedal? Bolo mi jasné, že neustále rozširovanie NATO a EÚ smerom na východ dáva tomuto človeku dôvod, aby povedal: Zase si idú po nás.“

„Túto vojnu sme vyprovokovali my. Samozrejme, že je to jeho vina; použil to, čo sme urobili, ako výhovorku,“ uviedol Farage, líder pravicovej strany Reform UK.

Konzervatívci, labouristi a liberálni demokrati Faragea dlhodobo obviňujú z obhajovania ruského prezidenta.

Britský premiér Rishi Sunak začiatkom júna povedal, že je „jednoznačne smiešne“ obviňovať Západ z rusko-ukrajinského konfliktu, aktuality.sk

X X X

Lex atentát neprinesie podľa ministra Kaliňáka okamžité upokojenie do spoločnosti

Opozičná poslankyňa zo strany Sloboda a Solidarita Mária Kolíková skritizovala prijímanie tejto legislatívy, lebo bola šitá horúcou ihlou a vytvára cestu pre policajný štát.

Národná rada tento týždeň posunula do druhého čítania aj legislatívu pod označením lex atentát. Ako však uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý sa podieľal na jej tvorbe, v druhom čítaní ešte príde k určitým zmenám. Povedal to v dnešnej diskusnej relácii Sobotné dialógy.

Podľa neho by však ľudia nemali mať nejaké prehnané očakávania z tohto zákona, keďže neprinesie okamžitú deeskaláciu v spoločnosti. Zmena v nálade sa totiž nestane zo dňa na deň. „Je však veľmi potrebná. Musíme sa dostať do vecnej kritiky. Taká, aká bola pred rokom 2010,“ uviedol Kaliňák.

Marenie úradného rozhodnutia

Aj keď sa z tejto pripravovanej legislatívy odstránia pasáže, ktoré vypustia pokuty hroziace pre samosprávy v prípade hromadných združení a protestov, táto diskusia sa vráti na septembrovú schôdzu.

Kaliňák totiž chce otvoriť diskusiu na zlepšenie vymožiteľnosti pokút, nakoľko sa v praxi málo využíva trestný čin marenie úradného rozhodnutia. Ľudia, ktorí neplnia nariadenia štátu, by tak mali byť potrestaní. Prirovnal to so situáciu z minulosti pri vodičských preukazoch. Keď sa zaviedol zákon, že šofér prišiel o vodičský preukaz, pokiaľ nezaplatí pokutu, tak sa ich úhrada zvýšila z necelých 50 percent na takmer 98 percent.

Policajný štát

Opozičná poslankyňa zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) Mária Kolíková skritizovala prijímanie tejto legislatívy. „Lex atentát, ako bol predložený, bol šitý horúcou ihlou a vytvára cestu pre policajný štát. Nemá nič spoločné so zvyšovaním bezpečnosti. Bolo chybou, že sme si nesadli za spoločný okrúhly stôl,“ povedala.

Na čo jej politický oponent pripomenul, že sa opozícia predsa stretla v tejto veci s ministrom vnútra.

„Áno, ale sedeli sme s ním potom, až keď sa zákon dostal do parlamentu. Na druhej strane to oceňujem a dúfam, že podobné stretnutia budú pokračovať,“ zareagovala Kolíková.

Právo na zhromažďovanie

„V návrhu chýbajú opatrenia, ktoré by priniesli väčšiu bezpečnosť v spoločnosti. Nekonali sa napríklad násilné zhromaždenia, ktoré by sa nedali zvládnuť. Máme tu základné nepochopenie, akú úlohu má vytvárať právo na zhromažďovanie v demokracii. Nie je dôvod, aby sme takto rýchlo zasiahli do zhromažďovacieho zákona,“ pokračovala ďalej Kolíková.

Minister obrany odmietol jej kritiku s tvrdením, že sa vôbec nejde obmedzovať právo na zhromažďovanie. Lex atentát má len priniesť pokojný výkon a právo na nerušené zhromažďovanie.

„Keď voláte po okrúhlych stoloch, tak žiadne také neboli, počas vašej vlády, keď sa prijímali drakonické opatrenia, ktoré porušovali základné ľudské práva počas pandémie,“ pripomenul Kaliňák.

Kolíková mu vzápätí pripomenula, ako sa sám minister vyjadroval na jej adresu, keď ju označil, že má krvavé ruky v prípade smrti generála Lučanského. „Výroky politikov často motivujú k reakcii voličov. Musí prebehnúť sebareflexia u všetkých politikov,“ vyhlásila.

„Upravil som si môj slovník. Povedal som prepáčte. Rovnako tak by som to očakával od opozície,“ odpovedal Kaliňák.

Doživotná renta pre premiérov

Diskusia sa dostala aj k návrhu na zavedenie doživotnej renty pre dvojnásobného premiéra. Podľa Kolíkovej je to výnimočné v porovnaní aj s inými krajinami a šité priamo na Roberta Fica. To nemá nič spoločné s vyššou bezpečnosťou. Celý lex atentát jej pripomína vládu Igora Matoviča, keď si niečo zmyslel ráno akože v rámci boja proti pandémii a večer to chcel pretlačiť cez parlament.

Minister obrany však odpovedal, že zákon je písaný všeobecne a nespomína sa tam žiadne konkrétne meno premiéra. „Máme to zaužívané v prípade prezidenta, tak nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť v prípade premiérov, ktorí boli dlho v tejto funkcii,“ uzavrel Kaliňák, aktuality.sk

X X X

Putin je otvorený bezpečnostným rozhovorom s USA, musia však zahŕňať otázku Ukrajiny

Washington však tvrdí, že akékoľvek rokovania o vojne sú záležitosťou Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený bezpečnostným rozhovorom so Spojenými štátmi, musia však byť komplexné a zahŕňať aj otázku Ukrajiny, uviedol v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe agentúry Reuters.

„Nie je možné vytrhnúť jednotlivosti zo všeobecného komplexu nahromadených problémov,“ odpovedal Peskov na otázku, či je Moskva pripravená hovoriť s Washingtonom o jadrových rizikách. Dodal však, že dialóg medzi krajinami je potrebný.

Spojené štáty odmietajú tvrdenie Ruska, že vyzbrojovaním Ukrajiny sa stali priamym účastníkom vojny, ktorej cieľom je podľa Kremľa spôsobiť Moskve zdrvujúcu “strategickú porážku“. USA tvrdia, že akékoľvek rokovania o vojne sú záležitosťou Ukrajiny.

Putin chce prehodnotiť jadrovú doktrínu

Washington zároveň obviňuje Putina, že prispieva k zhoršovaniu bezpečnostnej situácie vo svete. Tento týždeň navštívil Pchjongjang, s ktorou podpísal dohodu o vzájomnej obrane medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Putin vo štvrtok tiež zopakoval, že zvažuje prehodnotenie ruskej doktríny o používaní jadrových zbraní. Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny. Ruský prezident dodal, že Moskva uvažuje o zmene, pretože jej potenciálni nepriatelia pracujú na “nových prvkoch“ súvisiacich so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní, aktuality.sk

X X X

Babišove hnutie ANO vystúpi z europarlamentnej frakcie Obnovme Európu

Andrej Babiš nevedel povedať, do ktorej frakcie by sa mohlo jeho hnutie so siedmimi novozvolenými europoslancami pripojiť.

České hnutie ANO vystúpi z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) v Európskom parlamente (EP) aj z Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). V piatok to oznámil na tlačovej konferencii líder hnutia Andrej Babiš, píše TASR.

Predsedníctvo hnutia o vystúpení rozhodlo na zasadnutí vo štvrtok. Podľa Babiša by hnutie v politickej skupine RE nemohlo presadzovať svoj volebný program, s ktorým išlo do eurovolieb.

Green deal nazval zeleným šialenstvom

Babiš uviedol, že RE aj ALDE majú vo viacerých otázkach odlišné názory. Viackrát poukázal najmä na Európsku zelenú dohodu (tzv. Green Deal), ktorý podľa neho ničí európsky priemysel aj poľnohospodárstvo a má negatívny vplyv na občanov Únie. RE a ALDE nechcú podľa neho urobiť revíziu tejto dohody tak, ako by to požadovalo ANO. „Časť frakcie chce dokonca pritvrdiť v tom zelenom šialenstve,“ vyhlásil Babiš.

Rozpory naznačil bývalý český premiér aj v otázkach posilňovania právomocí Európskej únie, zrušenia práva veta či zavedenia nadnárodných kandidátok vo voľbách do EP, s čím ANO nesúhlasí.

Andrej Babiš nevedel povedať, do ktorej frakcie by sa mohlo jeho hnutie so siedmimi novozvolenými europoslancami pripojiť. Rokovania o členstve a vytvorení nových politických skupín v EP môžu pokračovať až do začiatku prvej plenárnej schôdze v Štrasburgu, ktorá sa bude konať 16. – 19. júla, uvádza stránka EP.

Podľa posledných údajov mala mať frakcia RE v europarlamente 81 poslancov, po novom tak bude mať o sedem členov menej, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo práce zaviedlo strop pre predčasný 13. dôchodok

Poberatelia predčasného dôchodku mali dostať v decembri 13. dôchodok vo výške 635,50 eura, čo bol viac ako starobný dôchodok.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR odstránilo nepomer medzi 13. dôchodkom u predčasných seniorov a riadnych poberateľov starobného dôchodku. Predčasný 13. dôchodok tak nebude vyšší ako ten starobný. Zmenu zákona o sociálnom poistení už schválil parlament. V piatok o tom informovala hovorkyňa MPSVR Natália Jachym Holubová.

„Parlament schválil návrh, podľa ktorého výška žiadneho druhu 13. dôchodku nemôže prekročiť sumu 13. starobného dôchodku. Jednoducho sme do zákona zaviedli strop, podobne ako už v jeho pôvodnom znení poistku, že 13. dôchodok nesmie klesnúť pod úroveň 300 eur. Takéto nastavenie je správne a spravodlivé,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).

Dôchodky sa vyrovnali

Poberatelia predčasného dôchodku mali dostať v decembri tohto roka 13. dôchodok vo výške 635,50 eura. Seniorom, ktorí poberajú starobný dôchodok, malo však vyjsť len 606,30 eura.

„Až do minulého roka bol priemerný ročný predčasný dôchodok vždy nižší ako priemerný ročný starobný dôchodok. Kvôli makroekonomickým ukazovateľom, ale aj nešťastným zásahom predchádzajúceho vedenia rezortu do predčasných dôchodkov sa v minulom roku prvýkrát stalo, že priemerný predčasný dôchodok bol vyšší ako priemerný ročný starobný dôchodok, a to takmer o 30 eur,“ priblížil rezort. Preto podľa ministerstva vznikol nepomer aj pri stanovení 13. dôchodku, aktuality.sk

X X X

Bartuška: Závislosť od ruského plynu? Zima bude rozhodujúca, ale nie je dôvod liezť kolenačky do Moskvy

Európska únia musí vydržať ešte jednu zimu bez dodávok zemného plynu z Ruska, a bude takpovediac za vodou, uviedol v relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta pre portál SITA splnomocnenec pre energetickú bezpečnosť ministerstva zahraničných vecí Českej republiky Václav Bartuška.

 Po prekonaní nasledujúcej zimy bez energetickej krízy si bude môcť Európska únia povedať, že sme situáciu po vypuknutí vojny na Ukrajine v energetike zvládli. Zatiaľ zvládame situáciu z hľadiska energetickej bezpečnosti podľa neho mimoriadne dobre, dodal expert.

„V budúcom roku, teda v roku 2025, začína fungovať pomerne veľký objem LNG terminálov na Blízkom východe, v USA a v ďalších častiach sveta. Čiže skončí problém s náhradou ruského plynu,“ povedal v rozhovore Bartuška.

 Nasledujúcu zimnú sezónu podľa neho zvládne Európska únia prežiť aj bez ruského plynu. „Zvládneme to. Verím, že únia je omnoho silnejšia,“ zdôraznil Bartušek s tým, že nám vlastne krízy pomáhajú. „Máme schopných ľudí, Západ má ešte dostatok peňazí a máme ochotu bojovať. Takže žiadnu veľkú obavu nemám,“ dodal Bartušek.

 Ak však bude veľmi chladná zima či útok na energetickú infraštruktúru, tak to môže podľa neho byť zložité. „Ale rozhodne nevidím žiadny dôvod sa vzdávať, alebo liezť do Moskvy po kolenách,“ konštatoval Bartušek.ú /agentury/

X X X

Čaputová vyslovila nedôveru nielen mne, ale súčasne aj Korčokovi, tvrdí dlhoročný slovenský diplomat

 Ján Gábor sa mal stať pred dvomi rokmi opäť ambasádorom, ale prezidentka Zuzana Čaputová ho odmietla vymenovať. „Osobne som presvedčený, že to nebolo jej rozhodnutie ale prostredia, ktoré ju obklopovalo,“ povedal v rozhovore pre Pravdu dlhoročný diplomat, ktorý bol veľvyslancom Slovenska v Írsku a v Rumunsku a pôsobil aj na ďalších diplomatických postoch v zahraničí. Gáborovi teraz vyšla jeho druhá kniha s názvom Úvahy o diplomacii Slovenska. Má podobu esejí a rozhovorov, z ktorých boli viaceré zverejnené v Pravde.

 Zuzana Čaputová pred dvomi rokmi odmietla vymenovať Jána Gábora (na snímke uprostred) za veľvyslanca. Do funkcie ho navrhol šéf diplomacie Ivan Korčok (vpravo) po dohode s premiérom Eduardom Hegerom. Foto: SITA/Jana Birošová, archív J. G.

Svoju prvú knihu s názvom Život národa je večný (vydanú v roku 2020), ktorá sa venuje Trianonu, ste napísali až po takmer štyroch desaťročiach, čo pôsobíte v diplomacii. Prečo ste sa odhodlali pre knižnú prvotinu až tak neskoro?

Akosi podvedome cítim, že patrím ešte k „starej škole“ diplomacie. Jej nepísaným pravidlom bolo, že diplomat poskytoval svoje poznatky len svojim nadriadeným, ktorí ich využili podľa vlastných potrieb. Alebo nevyužili. Inak všetko išlo do archívu, ktorý čakal aj desaťročia na prípadných zvedavcov, napríklad na mladých diplomatov. Svet sa však dramaticky zmenil tiež v tom, že mnoho vecí (ak nie všetko) sa teraz deje on-line. Archívy vo veľkej miere stratili svoj pôvodný význam. Dôležitým podnetom k písaniu bola skutočnosť, že po mojej ostatnej misii v Bukurešti mi rumunský prezident Klaus Iohannis udelil najvyššie štátne vyznamenanie, jediné v roku 2018. Symbolicky pri stom výročí vzniku dvoch štátov a historických spojencov: Česko-Slovenska a zjednoteného Rumunska. Je tam výrazne zložitejší proces ako u nás. Liberálny prezident potreboval súhlas stredoľavicovej vlády a politicky pestrofarebného parlamentu. Rumunsko nevyznamenalo Američana, Francúza alebo Nemca, ale slovenského veľvyslanca. Zrejme mala moja práca zmysel. Krátko nato sme si pripomínali sté výročie Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá má dodnes zásadný význam vo vzťahu k našej štátnosti. Uvedomoval som si to po vzniku samostatného Slovenska najmä v súvislosti s intenzívnou prácou na formovaní vzťahov s našim južným susedom. Keď prišiel podnet spolupracovať na publikácii o Trianone, neskromne poviem, že som sa cítil, z diplomatického pohľadu zdôrazňujem, dostatočne kvalifikovaný.

 Aké ste mali ohlasy na vašu knihu z Budapešti?

Najprv si dovolím pripomenúť, že kniha získala Medzinárodnú cenu Egona Ervina Kischa za literatúru faktu, ktorú udeľujú slovenskí a českí spisovatelia. Som jediným žijúcim, aktívnym diplomatom, ktorého monografia bola takto ocenená. Prvé vydanie sa mimoriadne rýchle vypredalo. Dokončuje sa rumunský preklad knihy (Rumunsko je integrálnou súčasťou Trianonskej mierovej zmluvy, poz. red.), ku ktorému dali hodnotné príspevky traja rešpektovaní rumunskí profesori: predseda rumunskej akadémie vied, exminister zahraničných vecí a šéf delegácie Rumunska pri rokovaniach o vstupe do EÚ. Kniha pritiahla pozornosť aj Maďarska, kde ju v princípe správne pochopili ako slovenský naratív vo vzťahu k Trianonskej mierovej zmluve a jej implikáciám na vývoj (česko)slovensko-maďarských vzťahov za ostatných sto rokov. Maďarská strana zaujala kritický postoj, čo je logické s ohľadom na jej dlhodobé odmietanie mierovej zmluvy. Pre úplnosť pripomínam, že slovenský pohľad sa opiera o základné princípy medzinárodného práva, ustálený medzinárodný poriadok zakotvený v platných medzinárodných politických a právnych dokumentoch a najmä slovensko-maďarskú zmluvu z roku 1995. Stanovisko SR je tiež v absolútnej zhode s konceptom celoeurópskeho zmierenia, zhmotneného v projekte EÚ, a to napriek, zdôrazňujem, jej všakovakým krízam. Budapešť vo svojej praktickej politike dodnes neakceptovala Trianon, dala tomuto svojmu vnímaniu nálepku „krivdy“ či „traumy“ a vedie politiku revizionizmu. Všetko, čo som uviedol, ale najmä kritický postoj maďarskej strany len a len potvrdzuje, že napísanie knihy malo zmysel. Zaujímavé boli tiež reakcie slovenskej verejnosti, keď ma najviac zaujal komentár, že kniha je síce dobrá, ale prichádza neskoro. Hm…

 Mary Robinsonová bola historicky prvá žena v najvyššej funkcii v Írsku. Vysoko si vážila Alexandra Dubčeka a prejavila mu úctu tým, že pricestovala z New Yorku otvoriť konferenciu venovanú nezabudnuteľnému slovenskému politikovi s ľudskou tvárou. V historickom centre Bukurešti má Dubček bustu, ktorá bola odhalená počas predsedníctva SR v Rade EÚ v auguste 2016. Pamätník je tiež prejavom vďaky Rumunsku, ktoré sa v auguste 1968 ako jediný štát v regióne nezúčastnilo invázie „spojeneckých“ vojsk na územie vtedajšieho spoločného štátu Slovákov a Čechov.

Prečo zdôrazňujete význam Trianonu s prihliadnutím na fakt, že odvtedy už uplynulo viac ako sto rokov?

Jedným zo základných problémov SR je podľa mňa skutočnosť, že vplyvná časť slovenskej spoločnosti sa do dnešných dní neidentifikovala so slovenskou štátnosťou a jej jednotlivými atribútmi. V širšom kontexte aj s podielom na dejinách v priestore, kde slovenský národ po stáročia žil a ktorými kráčal spolu s inými národmi. S dnešnými susedmi. Keď som pred tridsiatimi rokmi prišiel z Prahy pracovať pre diplomaciu rodiaceho sa štátu, vnímal som absenciu širšieho spoločenského konsenzu s existenciou samostatnej SR. Nazdával som sa však, že v priebehu jednej generácie sa tieto veci dostanú do štandardných „koľají“, podobne ako je tomu v iných demokratických krajinách. No mýlil som sa, myslím tou jednotkou času. Z pohľadu svojho vzdelania (právnik) a profesie (diplomat) sa snažím uchopiť veci v logických súvislostiach. Pomáha to najmä vtedy, keď vidíme situáciu len v akýchsi nejasných kontúrach a keď chýbajú jasné dôkazy.

Nová kniha Jána Gábora

V predslove druhej knihy Úvahy o diplomacii Slovenska píšete, že dielo o Trianone zrejme prispelo k rozhodnutiu prezidentky Zuzany Čaputovej, že vás pred dvomi rokmi odmietla vymenovať za veľvyslanca. Na základe čoho to usudzujete?

Po dohode ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka s premiérom Eduardom Hegerom a prezidentkou Zuzanou Čaputovou som bol v súvislosti s mojim vymenovaním za veľvyslanca pozvaný na stretnutie do Grasalkovičovho paláca. Kratučké stretnutie malo štandardný, zoznamovací priebeh a rozhovor sa niesol v príjemnej atmosfére. Absolútne nič nenasvedčovalo tomu, že by prezidentka mala výhrady voči mojej osobe alebo k mojej práci. O dva týždne, na veľké prekvapenie, oznámila ministrovi zahraničných vecí svoj nesúhlas s mojim vymenovaním. Dôvody jej nesúhlasu som sa napriek viacerým pokusom dodnes nedozvedel.

Dopočul som sa, že ste mali po dlhých rokoch opäť viesť slovenskú ambasádu na Kube.

Mal som ísť pôsobiť do Latinskej Ameriky, pričom si trúfam tvrdiť, že po mojich predchádzajúcich diplomatických skúsenostiach zo Strednej Ameriky, z USA i na Kube bol v čase „rozhodovania“ prezidentky sotva kvalifikovanejší kandidát na misiu v danom regióne. Počas celého svojho mandátu sa prezidentka takto, čiže zmenou svojho pôvodného stanoviska, zachovala iba v tomto prípade. Náhoda? Žiadny iný prezident predtým nemal zásadné pripomienky k mojej osobe, respektíve k práci v slovenskej diplomacii. Náhoda? Krátko pred zamietnutím nominácie bola v prostredí maďarskej akadémie vied zverejnená kritická recenzia knihy o Trianone. Náhoda? Osobne som presvedčený, že to nebolo rozhodnutie prezidentky, ale prostredia, ktoré ju obklopovalo. A toto prostredie sa v slovensko-maďarskom spore o interpretáciu následkov mierovej zmluvy z Trianonu evidentne nepridalo na stranu SR. Náhoda? To sotva, ak si uvedomíme, že hlava štátu začiatkom tohto roku udelila štátne vyznamenanie SR maďarskému historikovi. Historikovi, ktorý pôsobí na Slovensku a ktorého misiou je presviedčať slovenskú verejnosť o „správnosti“ maďarského pohľadu na dejiny, spoločne prežité Slovákmi a Maďarmi. Vidíte ten kontrast? V slovensko-maďarskom dialógu o pohľade na takúto citlivú otázku je na najvyššej štátnej úrovni ocenená osoba spoza Dunaja a slovenský veľvyslanec je postavený mimo diplomatickú službu.

 Môžete prezradiť, či ste odovzdali svoj hlas Čaputovej, keď v roku 2019 kandidovala v prezidentských voľbách?

Ak sa pozriem niekoľko rokov dozadu, bol som rád, že Slovensko má na čele štátu ženu. Kvalifikované ženy do vysokej politiky patria a napriek tomu, že v konkrétnej podobe to nebola moja voľba, nemal som s tým problém a plne som to rešpektoval. Mal som aj veľmi cennú osobnú skúsenosť z môjho pôsobenia v Írsku. Dokonca s dvoma prezidentkami. Prezidentke Mary McAleeseovej som odovzdával poverovacie listiny v čase, kedy SR vstupovala do EÚ. Vnímal som ju po celý čas ako politickú osobnosť, ktorá veľmi dobre rozumie svojmu národu. Dôkazom toho bolo, že suverénne obhájila aj svoj druhý sedemročný mandát. Pri okrúhlom výročí bitky na rieke Somme, jednej z najväčších v prvej svetovej vojne, sa vybrala do Francúzska na vojenský cintorín a s hrdosťou vyhlásila, že tam leží 3500 synov írskeho národa, ktorí položili svoj život za slobodu iných. Napriek tomu, že vtedy bojovali pod vlajkou Union Jack (vlajka Spojeného kráľovstva, ktorého bolo Írsko vtedy súčasťou, poz. red.). Bývalá prezidentka Mary Robinsonová v čase mojej misie už pôsobila v medzinárodných štruktúrach v New Yorku a predtým v Ženeve (OSN). Prijala moje pozvanie na spoločné otvorenie konferencie o Alexandrovi Dubčekovi v Dubline na pôde najprestížnejšej írskej univerzity Trinity College, ktorá krátko po ukončení studenej vojny udelila najväčšej slovenskej osobnosti v moderných dejinách čestný doktorát. Druhý, obrazne povedané politicko-historický doktorát, udelila Dubčekovi írska prezidentka o pätnásť rokov neskôr svojimi vrúcnymi slovami o slovenskom politikovi ako o symbole nádeje pre jednu európsku generáciu.

 Prezident USA Woodrow Wilson zásadným spôsobom prispel k vzniku Československa. V máji 2018 v kontexte 100. výročia prvej svetovej vojny inštalovali jeho bustu v areáli slovenského ministerstva zahraničných vecí. Iniciátor projektu bol Ján Gábor (vpravo). Na snímke je spolu s akademickým sochárom Vítom Bojňanským, ktorý vytvoril toto umelecké dielo.

Vaša druhá kniha istým spôsobom nadväzuje na publikáciu o Trianone. Prečo? Zostalo niečo nedopovedané?

Nemyslím si to. Jedným z cieľov knihy o Trianone bolo zmenšiť priepasť medzi chabým poznaním vlastných dejín na slovenskej strane a hrubým politicko-mocenským zneužívaním ich pokrivenej interpretácie na maďarskej strane. Plynutím času bola možnosť vyhodnotiť reakcie na Slovensku, Maďarsku, ba i v Rumunsku. Neprekvapil ma kladný postoj Rumunska, rovnako tak som predpokladal kritickú pozíciu maďarskej strany. V druhej knihe je rozsiahla reakcia na maďarskú recenziu knihy o Trianone. Trochu ma mrzí, že sa nedarí resuscitácia historickej pamäte slovenského národa, respektíve spoločnosti. Najmä našich intenzívnych a nie vždy pozitívnych skúseností s politikou maďarských politických elít, už či z čias Uhorska alebo ich pokračovateľov v súčasnom Maďarsku.

V novej knihe sa snažím na mnohých príbehoch poukázať na to, že nie som vôbec „zaťažený“ len témou slovensko-maďarských vzťahov, ktorú dlhodobo a na rôznych úrovniach nedoceňujeme. Koniec koncov, už 25 rokov sa oficiálne touto agendou nezaoberám. Len si kladiem relevantné otázky a hľadám odpovede. Ak som zaťažený nejakou témou, tak je to ochrana záujmov SR – najmä v súvislosti s ochranou suverenity, územnej integrity a politickej nezávislosti nášho štátu. Na odľahčenie: ak by sme mali komplikované a komplexné vzťahy s Antarktídou, venoval by som zvýšenú pozornosť tomuto zamrznutému kontinentu. V práve vydanej publikácii som uviedol pomerne pestré situácie, ktoré môže zažiť diplomat počas svojej kariéry. Na ich pozadí som zdôraznil témy, ktoré považujem za kľúčové pre pokojnú existenciu menšieho štátu s parametrami aké má Slovensko, respektíve jeho prežitie v búrlivom medzinárodnom prostredí – historickú pamäť, strategických spojencov a rešpektovanie medzinárodného prá­va.

Vďaka tomu, že sa držíte celý profesijný život jedného remesla, poznali ste všetkých ministrov zahraničných vecí, dokonca ešte aj Bohuša Chňoupka počas éry Československej socialistickej republiky. Predpokladám, že by ste sa vyhli hodnoteniu vašich šéfov z posledných rokov, ale hádam by ste mohli niečo prezradiť už o tých, čo stáli na čele ministerstva dávnejšie. Boli pre vás v niečom inšpiratívni?

Ak sa nemýlim, zažil som pätnásť ministrov. Nebolo by odo mňa etické hodnotiť bývalých šéfov diplomacie. Boli to komplexné osobnosti, na rôznom stupni osobnostného vývoja a prišli z odlišného prostredia. Pochopiteľne pôsobili v rôznych politických podmienkach a medzinárodných súvislostiach. Aj ja som potreboval veľa rokov na to aby som dokázal vnímať širší záber ich pôsobenia. Podobne ako začínajúci chirurg – najprv drží háky, neskôr ho nechajú zašiť pacienta po zákroku a postupne mu dovolia stále zložitejšie operácie. Z obdobia diplomatickej zrelosti rád spomínam na ministra Eduarda Kukana. Bol iný v tom, že sa zaujímal aj o názory podriadených. Samozrejme, rozhodnutie robil na základe svojho úsudku, keďže niesol politickú zodpovednosť. Ešte v minulom storočí ma upozornil, že moja otvorenosť mi môže priniesť problémy v diplomatickej kariére a vysvitlo, že sa nemýlil. Milé bolo, že si vo svojej biografii spomína na situáciu, kedy som ho zoznámil so Zbigniewom Brzezinskim, kľúčovou postavou amerického establišmentu. Bolo to v období, keď som viedol našu ambasádu vo Washingtone a on pricestoval na svoju prvú návštevu USA vo funkcii ministra. Potešilo ho medzinárodné ocenenie knihy o Trianone a dohodli sme sa, že napíše príhovor k ďalšej mojej knihe. Žiaľ, osud to zariadil inak a svoj prísľub už nemohol splniť; zomrel vo februári 2022.

Viem o vás, že ste nikdy nemali stranícku príslušnosť. Prečo? Súvisí to nejako s ústrednou otázkou vašej knihy, ktorá je v podstate o hľadaní pravdy?

Nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany, čo malo svoje výhody aj nevýhody. Svoj, zdôrazňujem, kvalifikovaný názor som mohol prezentovať, pochopiteľne v internom prostredí diplomatickej služby bez toho, aby som bol na niekom závislý. Stanovisko som zásadne nemenil zmenami vlády, ale vtedy, keď nastal vývoj vo veci, ktorú som posudzoval. Nevýhodou bolo to, že sa ma nijaká politická strana nezastala, najmä v situáciách, keď som zotrval na svojom hodnotení. Žiaľ, na Slovensku je to stále tak, že ak nesedíte na správnej stoličke, nemáte pravdu.

Vaša dlhá kariéra sa dostáva zrejme do poslednej fázy. Čo by ste zdôraznili v odkaze pre mladú generáciu diplomatov?

Aby sa snažili mať vlastný názor a zostali sami sebou. Spočiatku sa neraz pomýlia, avšak plynutím času, tak ako budú získavať odborné aj životné skúsenosti, bude omylov ubúdať. Samozrejme musia mať šťastie na „šéfa“, ktorý bude ochotný si ich postrehy vypočuť. Málo čo má väčšiu hodnotu ako osobná integrita. Platí to azda v každom remesle ale zvlášť v štátnej správe, kde je politické počasie veľmi často premenlivé. Mali by mať vždy na pamäti, že diplomacia SR môže byť len a len slovenská. Môže mať v istých obdobiach rôzne akcenty – ľavicový, konzervatívny, liberálny. Kumulovaná skúsenosť za dlhé obdobie ma presvedčila o základnom predpoklade vedúcom k úspechu: spoločný menovateľ našich úsilí a najmä výstup voči zahraničným partnerom by mal byť vždy slovenský./agentury/

X X X

Na juhovýchode Švajčiarska došlo k zavaleniu štyroch ľudí

Vo Švajčiarsku sa už od piatka vyskytujú silné búrky a dažde, ktoré spôsobujú záplavy a zosuvy pôdy.

Po záplavách, ktoré sa v noci na sobotu prehnali mestečkom Mesocco v alpskom údolí Graubünden na juhovýchode Švajčiarska, záchranné zložky pátrajú po troch nezvestných osobách. Jednu ženu sa im už spod skalných sutín podarilo vyslobodiť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA a britskej stanice BBC.

Vo Švajčiarsku sa už od piatka vyskytujú silné búrky a dažde, ktoré spôsobujú záplavy a zosuvy pôdy. Obzvlášť zasiahnuté bolo údolie Mesolcina na hraniciach s Talianskom, kde bola dokonca uzavretá aj časť diaľnice do Talianska.

Miestne úrady preventívne evakuovali niekoľko desiatok ľudí, uviedla polícia, ktorá zároveň vyzvala obyvateľov, aby sa vyhýbali pivniciam či podzemným parkoviskám.

V alpskom turistickom centre Zermatt sa vyliali z brehov dve rieky a uzavretá musela byť železničná trať vedúca do mesta Visp. Uzavrieť museli aj samotnú cestu do obce Zermatt. Jej starostka Romy Binerová-Hauserová však ozrejmila, že dovolenkári sú v bezpečí. Zároveň uviedla, že ľuďom, ktorí z oblasti nemohli odísť alebo do nej nemohli prísť, bude poskytnuté ubytovanie, aktuality.sk

X X X

Taiwan vo svojom okolí spozoroval 41 čínskych lietadiel a sedem plavidiel

Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia a opakovane sa vyhráža použitím sily na jeho obsadenie.

Taiwanské ministerstvo obrany v sobotu uviedlo, že v priebehu 24 hodín zaznamenalo v okolí ostrova 41 čínskych vojenských lietadiel a sedem námorných plavidiel. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa informácií taiwanského ministerstva prekročilo stredovú líniu v Taiwanskom prielive až 32 vojenských lietadiel z celkového počtu 41. Stredová línia predstavuje 180-kilometrovú neoficiálnu hranicu medzi Čínou a Taiwanom, ktorú však Peking neuznáva. Ministerstvo zároveň uviedlo, že situáciu monitorovalo a primerane na ňu reagovalo.

K najnovšiemu incidentu došlo len deň po tom, čo Čína zverejnila nové usmernenia pre justičné orgány. Na ich základe môžu príslušné úrady v obzvlášť závažných prípadoch uložiť trest smrti pre ´zarytých´ zástancov nezávislosti Taiwanu za údajné ´rozdeľovanie krajiny a podnecovanie k odštiepeniu´.

Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia a opakovane sa vyhráža použitím sily na jeho obsadenie. V posledných rokoch dokonca zintenzívnil politický a vojenský tlak na Tchaj-pej a po inaugurácii taiwanského prezidenta Laj Čching-tchea zorganizoval v okolí ostrova vojenské cvičenie. Taiwan vtedy zaznamenal 62 čínskych vojenských lietadiel počas 24 hodín, aktuality.sk

X X X

RTVS o pár dní končí, bez riaditeľa bude štyri mesiace. Ako bude fungovať? Podpíše Pellegrini zákon?

 Opozičné lavice boli prázdne, koaliční poslanci vrátane ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) sedeli na miestach s úsmevom na tvári. „Aký sladký život by bol bez opozície, ale dobre, ideme,“ povedal poslanec SNS Roman Michelko, ktorý ako spravodajca uvádzal hlasovanie. Za veľkého potlesku a podávania rúk vládna koalícia schválila zákon, ktorým sa ruší RTVS a vzniká nová Slovenská televízia a rozhlas (STVR) s výrazne posilneným politickým vplyvom. Podľa SNS je cieľom objektívnosť a viac financií pre verejnoprávnu televíziu. Opozícia hovorí o návrate totality. Prezident Peter Pellegrini zatiaľ nevie, ako sa rozhodne. Čo čaká končiacu RTVS?

 Súčasný generálny riaditeľ Ľuboš Machaj končí o necelé dva týždne a zatiaľ sa nevie, kto STVR povedie. Časť opozície bola na znak nesúhlasu odetá v čiernom. Počas hlasovania zo sály odišli všetci opoziční poslanci.

Šimkovičová: Zákon o STVR má posilniť verejnoprávny charakter inštitúcie

Koalícia tvrdí, že im ide o objektivitu. V novej Rade STVR, ktorá získala oveľa väčšie právomoci, však bude mať rezort kultúry väčšinu, zvyšujú sa aj odmeny pre nového riaditeľa, členov rady a zriaďuje sa aj etická komisia. Voľba prebehne v parlamente, kde majú koaličníci väčšinu.

1. Kedy bude mať STVR nové vedenie?

Zákonom o zriadení novej verejnoprávnej STVR zaniká RTVS a s ňou automaticky končí aj generálny riaditeľ Ľuboš Machaj. Medzi najväčšie zmeny, okrem zmeny názvu, patrí vznik Rady STVR, ktorá bude pozostávať z deviatich členov, z nich piatich bude voliť Národná rada SR (NR SR), v ktorej má väčšinu koalícia, ktorej s ľahkosťou prechádzajú v skrátených konaniach či s obmedzenou diskusiou všetky kontroverzné zákony. Ďalších štyroch bude voliť ministerstvo kultúry s pomocou ministerstva financií, ktoré riadi Ladislav Kamenický (Smer).

 Na otázky, ako bude RTVS fungovať v prechodnom období, či je všetko z technického či organizačného hľadiska pripravené, či nebude vysielanie ohrozené alebo či už má predstavu o nominantoch do rady. „Po účinnosti zákona sa dá výzva na kandidátov do rady. Tí budú preverení začiatkom septembra na výbore, či spĺňajú požiadavky,“ uviedol na piatkovej tlačovke Michelko.

„Člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu s politickou stranou alebo politickým hnutím alebo vystupovať v ich mene,“ píše sa v zákone. Zatiaľ nie je jasné, kto bude členom rady, či koho si koalícia predstavuje na čele novej STVR. Práve voľba nového riaditeľa bude pre novozvolenú radu prioritou.

 Novú STVR podporilo 78 koaličných poslancov

S účinnosťou zákona od 1. júla bude totiž nová STVR bez riaditeľa minimálne najbližšie štyri mesiace. Poslanec SNS uviedol, že vedenie by malo fungovať štandardne v plnej zostave od polovice alebo konca októbra. Ďalšia schôdza parlamentu sa začína 10. septembra. Michelko predpokladá, že noví členovia budú definitívne zvolení počas priebehu septembrovej schôdze. „Dajú výzvu na voľbu generálneho riaditeľa. Voľba bude verejná. Bude to pod verejnou kontrolou, pod drobnohľadom,“ hovoril.

Súčasný riaditeľ mal podľa Michelka radu, ktorá nemohla robiť nič a označil ju za „debatný klub“. „Nový riaditeľ nebude všemocný vládca, ale bude musieť koordinovať a komunikovať s radou a počúvať, čo hovoria. Je fajn, že smerovanie televízie a rozhlasu bude ovplyvňovať širší kolektív,“ uviedol. KDH a SaS kritizoval, že si v roku 2010 hľadali svojho „koaličného riaditeľa“ a nikoho to vtedy nevyrušilo. Faktom však ostáva, že koalícia bude mať v novej STVR posilnený politický vplyv.

Opoziční predstavitelia vidia za zmenou zákona jediný zámer – výmenu vedenia. „Predložený zákon znamená, že po vyše trinástich rokoch sa účelovo ruší RTVS a vytvára sa nová nástupnická inštitúcia a to iba z jediného dôvodu. Politicky ovládnuť mediálny priestor. Vymeniť celé vedenie RTVS, vymeniť jeho kontrolné orgány. Zákon neprináša žiadne návrhy na funkčné zlepšenie,“ hovoril v pléne poslanec SaS Tomáš Szalay. A zopakovali to viacerí poslanci vrátane Zory Jaurovej z Progresívneho Slovenska (PS) či Jozefa Hajka z KDH.

2. Kto bude dočasne riadiť STVR?

Poslanec Smeru Dušan Jarjabek v pozmeňujúcom návrhu navrhol, že by telerozhlas mohol dočasne viesť aj niekto iný, než jeho súčasný zamestnanec. Je teda otázne, kto bude tento post do zvolenia nového riaditeľa zastávať. Rezort kultúry nereagoval ani na túto otázku. Michelko po schválení uviedol, že pokiaľ sa ukáže, že je nevyhnutné mať vedenie skôr než o štyri mesiace, mohla by sa zvolať mimoriadna schôdza. S tým však veľmi nepočíta.

 Inštitúciu by však podľa Michelka mal zatiaľ viesť štatutár, ktorý je jedným z členov top manažmentu a je oboznámený so životom televízie. „Pôjde o základné operatívne riadenie. Zásadné koncepčné záležitosti budú až na legitímne zvolenom riaditeľovi,“ uviedol. Zvyšok koalície čaká, ako sa situácia počas prechodného obdobia vyvinie. Líder SNS Andrej Danko verí, že na poverenom manažérovi nájdu v koalícii zhodu cez leto.

Nevyriešené prechodné obdobie kritizoval po schválení zákona aj Machaj. Zákon podľa neho dostatočným spôsobom nerieši prechodné obdobie, v ktorom bude inštitúcia bez generálneho riaditeľa a kontrolného orgánu Rady STVR, a nezaoberá sa ani systémovým riešením procesov zmien súvisiacich s prechodom na novú inštitúciu v oblasti administratívy, ekonomického a finančného riadenia. „Neurčenie presných procesov v rámci zmeny RTVS na STVR v kombinácii s absenciou plnohodnotného vedenia môže viesť k destabilizácii inštitúcie i ohrozeniu výroby,“ varoval končiaci generálny riaditeľ.

3. Koniec objektivity?

Ministerstvo kultúry zdôrazňuje, že cieľom návrhu je priniesť späť objektivitu do verejnoprávnej televízie a rozhlasu, čo sa podľa nich vytratilo a v médiu prevládal opozičný názor. „Prináša vyššiu mieru odpolitizovania procesov pri voľbe generálneho riaditeľa inštitúcie, kreovaní Rady Slovenskej televízie a rozhlasu a zavádza nový inštitút etickej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady,“ odôvodňoval návrh rezort.

 Štrajk zamestnancov a spolupracovníkov RTVS spojený s verejným zhromaždením pred budovou Národnej rady SR v Bratislave vo štvrtok 20. júna 2024.

„Politizácia RTVS bola zásadná posledné roky a bolo to zásadne vidieť na vysielaní,“ hovoril minister obrany Robert Kaliňák (Smer). „Zákonodarcovia majú právo povedať, že si myslíme, že situácia je nevyvážená a zriadia systém, ktorý je vyvážený,“ uviedol. „Aj zamestnanci RTVS majú právo protestovať, ale práve tým tak trochu ukazujú politiku, “ dodal.

Počas schvaľovania časť zamestnancov protestovala pred Národnou radou SR (NR SR). Obávajú sa straty redakčnej slobody a autorskej nezávislosti. Súčasný manažment RTVS rešpektuje schválenie zákona, no zároveň ho vníma ako krok proti verejnoprávnosti. „Je to čierny deň pre nezávislý verejnoprávny priestor na Slovensku. Je to čierny deň pre mediálny priestor na Slovensku. A je to čierny deň pre občiansku spoločnosť na Slovensku,“ okomentoval končiaci riaditeľ Machaj. Zároveň upozornil na riziká, ktoré predstavuje aplikácia legislatívy v aktuálnej podobe.

Ministerka Šimkovičová má však zrejme jasno, ako naloží s časťou zamestnancov. „Pýtala som sa kolegov, koľko bolo ľudí na proteste, povedali mi, že tam bolo zhruba 5 percent zo zamestnancov a v rámci konsolidácie by sme mali práve päť percent prepúšťať. Je tam prezamestnanosť v rámci RTVS,“ uviedla v relácii ta3. V čase protestu pred ministerstvom kultúry bola na dovolenke v Chorvátsku.

4. Čo všetko sa ešte mení?

Okrem zmeny vedenia sa zavádza aj Etická komisia, ktorú požadovala opozícia zo zákona vypustiť. Machaj zdôraznil svoje výhrady k nejasnosti kompetencií a úloh novovzniknutej Etickej komisie a obavy z možnej cenzúry vysielania. Komisia bude mať desať členov a bude poradným orgánom rady. Členov by mali nominovať zástupcovia cirkvi, olympijský výbor, predstavitelia menšín či Matice slovenskej. Z upraveného návrhu vypadlo, že generálneho riaditeľa bude môcť rada odvolať bez udania dôvodu, keďže to bolo v rozpore s európskym právom. Z návrhu vypadla aj Programová rada, ktorú vedenie RTVS označilo za „cenzorský úrad“. Isté zmeny by mali nastať aj v regionálnom vysielaní, čo v pozmeňujúcom návrhu predložil poslanec Jarjabek.

Foto: TASR, Jaroslav Novák

Na snímke elektronická tabuľa s výsledkom hlasovania o zákone o STVR na 15. schôdzi parlamentu v Bratislave vo štvrtok 20. júna 2024. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa zmení na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR).

Navrhol okrem iného aj zvýšenie mesačnej odmeny pre členov rady a upravuje aj minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií, a to na najmenej 20 minút denne. Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.

Navrhuje sa tiež, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady. Poslankyňa a exministerka kultúry Ľubica Laššáková (Hlas) ocenila, že Jarjabek vo svojom návrhu spomenul regionálne vysielanie, ktoré je podľa nej tepnou každého vysielania. Regionálne štúdiá sa podľa nej roky považovali za „technickú popolušku RTVS“, hoci v nich pracujú šikovní ľudia.

Opozícia kritizovala, že nielenže je rozprava znova obmedzená, ale aj to, že viaceré zmeny sa predkladajú pozmeňujúcimi návrhmi bez toho, aby bol čas o nich diskutovať. Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) a viacerí opoziční kolegovia nerozumeli navyšovaniu odmeny členov rady na dvojnásobok.

5. Pomôže STVR viac reklamy?

Ďalšou veľkou zmenou bude aj financovanie telerozhlasu. Poslankyňa Laššáková kritizovala, že bývalá vláda zrušila koncesionárske poplatky a pripravila tak verejnoprávnu inštitúciu o príjem. Opozícia na margo toho uviedla, že ak je to jediná výhrada, stačilo ich zaviesť naspäť. Už teraz je jasné, že v novej STVR uvidíme viac reklám. Koalícia zatiaľ podrobne nevysvetlila, ako si to predstavuje. Podiel reklamy sa však vo verejnoprávnej televízii navýši zo súčasných 0,5 percent na päť percent.

Protest zamestnancov RTVS

Michelko pred niekoľkými týždňami uviedol, že by sa STVR mala stať novou „šťukou na trhu“. Garantoval, že sa počas filmov ani seriálov či iných relácií nebude reklama vysielať. Podľa lídra SNS Andreja Danka je hlavná podstata úplne niekde inde a fungovanie telerozhlasu sa zásadne mení. „Tí z KDH a SaS, čo kritizujú tento krok, urobili v roku 2010 zlúčenie RTVS a pozrime sa, kde je dnes. Je v ošarpaných budovách, nefunguje regionálne vysielanie. Sú tam ľudia, ktorí robia a nemajú platy a potom papaláši,“ hovoril.

Podstatou je podľa neho to, že kým RTVS zarábala na reklame ročne šesť miliónov eur, komerčné televízie 50 miliónov. „Nikto nesmie deptať štátnu televíziu a používať ju ako nástroj na to, aby tu zarábali komerčné televízie,“ hovoril Danko. „Vždy je v tom aj politika, ale útočiť do SNS, že my z toho chceme robiť politickú trafiku, nie je na mieste,“ bránil sa. „Vyprosím si, aby nás niekto obviňoval, že ideme zneužívať televíziu, bude tam správna rada. Chceme, aby to bola moderná televízia a aby si na seba sčasti vedela zarobiť,“ uviedol.

„Šliapli sme na otlak mnohým mediálnym firmám,“ dodal líder SNS a verí, že prezident zákon podpíše. Argumentom o zvýšení financovania prostredníctvom reklám koalícia často prekrýva obavy zamestnancov a opozície zo straty nezávislosti a objektivity vo vysielaní. „Tam skapal pes, to je hanba, tá RTVS,“ kritizoval Danko a vyzdvihol vysielanie Joj či Markízy, ktoré má podľa neho s menším počtom zamestnancov oveľa kvalitnejší program. „Tak, ako to bolo, tak to fungovať nemôže,“ dodal.

7. Zasiahne prezident?

Prezident má podľa svojich právomocí 15 dní od doručenia zákona na to, aby sa rozhodol, či ho podpíše, alebo nie. Podľa jeho slov je však predčasné povedať, ako sa rozhodne. „Musím si naštudovať definitívne znenie, v akom ho včera parlament schválil. Je pravdou, že som bol pri príprave zákona ešte v pozícii predsedom koaličnej strany, takže máme na budúcnosť RTVS, respektíve po novom má iný názov, svoj pohľad,“ hovoril Pellegrini počas návštevy Košíc.

 Pokiaľ v zákone nenájde niečo, čo by bolo v rozpore s ústavou, alebo by nič čo by spochybňovalo slobodu slova a zamestnanci by si nemohli vykonávať svoju prácu normálne, tak zákon podpíše. „Ak by som vzhliadol nejaké vážne ustanovenia, tak budem zvažovať jeho vrátenie,“ uviedol. Podľa jeho slov však nepodľahne mediálnym tlakom ani tlakom žiadnych výkrikov na sociálnych sieťach či demonštráciám. „Tie nemusia byť úplne reálne v súzvuku s textom. Budem sa riadiť čisto textom zákona, nie emóciou, ktorá okolo neho vzniká, aj keď chápem, že zamestnanci RTVS majú obavy,“ povedal prezident. „Pre mňa je kľúčové, aby sa RTVS rozvíjala, aby do nej išli investície, aby sa zvyšovali platy pracovníkov, aby mali najmodernejšiu technológiu a aby nevyzeral areál RTVS ako skanzen z čias socializmu. Ak toto všetko má zákon priniesť, tak bude mať aj moju podporu,“ dodal.

Ako Pellegriniho mediálny poradca sa skloňuje spisovateľ Jozef Banáš, ktorý bol počas pandémie covidu známy aj spochybňovaním existencie koronavírusu či nosenia rúšok. Ak prezident zákon podpíše opozičné strany PS aj SaS už avizovali, že zákon napadnú na Ústavnom súde SR. „Parlament vo štvrtok definitívne zrušil slobodné verejnoprávne médiá – RTVS. Od 1. júla ju nahradí poslušná a krotká STVR. Je to hanba vládnej koalície a aj hanba pre Slovensko. My však opakujeme – nás ani slobodné médiá neumlčíte,“ skonštatoval líder PS a podpredseda parlamentu Michal Šimečka./agentury/

X X X

V Piešťanoch horel hotel, ľudí evakuovali

Polícia začala vyšetrovanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia.

PIEŠŤANY: Polícia vyšetruje požiar hotela Eden v Piešťanoch, ku ktorému bola vyslaná v sobotu ráno o 4.30 h. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou, bol postavený v štýle funkcionalizmu.

Podľa predbežných informácií nebol nikto z evakuovaných osôb zranený. Trnavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Na miesto sa dostavil aj zisťovateľ požiarov. Polícia začala vyšetrovanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia, aktuality.sk

X X X

Ukrajincov nabudila naša strata a dali gól z ničoho. Musíme sa pozbierať, s Rumunmi hráme o všetko

 V druhom zápase si pripísal druhý štart na majstrovstvách Európy. Kým proti Belgicku (1:0) mal jeho príchod v absolútnom závere najmä zdržovací charakter, vo včerajšom dueli proti Ukrajine (1:2) nahradil zraneného Dávida Hancka.

 Slovenský obranca Adam Obert v súboji s Ukrajincom Oleksandrom Zubkovom.

„Teším sa z každej minúty, ale mrzí ma, že tentokrát to nevyšlo na výhru,“ vravel obranca Adam Obert (21).

Aké je vaše hodnotenie zápasu?

Prvý polčas sme hrali dobre. Skvelý tímový výkon, kvalitná hra. V druhom dejstve sa to akoby celé obrátilo.

Ukrajinci prebrali taktovku. Mali viac z hry ako my. Dali vyrovnávajúci gól a to ich povzbudilo a vrátili sa späť do zápasu.

Ukrajinci nakoniec skóre otočili. Čo sa stalo pri druhom góle?

Tréneri nám cez polčasovú prestávku pripomínali, aby sme boli kompaktní a pri sebe, aby neprechádzali prienikové prihrávky. Nakoniec z toho bol gól. Musíme si to zanalyzovať.

 Čím si vysvetľujete, že ste v druhom polčase výkonnostne odišli?

Neviem. V prvom dejstve sme však mali šance a boli sme dominantní. Potom to už nešlo. Mohlo to byť aj únavou, lebo sa hrá každé tri dni.

Možno v druhom polčase kondične upadli, ale na to sú striedania. Nabudila ich naša strata lopty, dali gól z ničoho nič. Boli sme viac otvorenejší, z toho ten gól pramenil.

Ako to momentálne vyzerá v kabíne?

Prehrali sme, radosť by ste hľadali ťažko. Musíme sa rýchlo pozbierať, čaká nás duel o všetko. Sú tam pozitívne veci, ktoré si môžeme zobrať do duelu s Rumunskom.

V súboji proti Belgicku ste sa hecovali navzájom, proti Ukrajine to chýbalo…

Nezaregistroval som to. Z lavičky sme povzbudzovali tím v oboch dueloch. Možno to na nás v druhom dejstve viac doľahlo. Vtedy sa človeku aj ťažšie rozpráva.

 Zobral víťazný pondelňajší duel proti Belgicku priveľa fyzických aj mentálnych síl?

Môže byť, že aj to Dávidovo zranenie je toho dôsledkom. Zdá sa mi, že mal nejaký problém už pred zrazom. Môže sa to stať hocikomu. Preto všetci musíme byť pripravení aj z lavičky, aby sme mohli naskočiť.

Ako ste sa na trávniku cítili?

Nebolo to jednoduché. Tempo bolo vysoké, keď som nastúpil. Mal som problémy sa do neho dostať, ale postupne sa mi to podarilo. Následne sme hneď inkasovali gól, ale nie je jednoduché naskočiť z lavičky.

V klube hrávate stopéra, teraz ste vymenili Dávida Hancka na poste ľavého beka. Bolo to náročnejšie aj z toho ohľadu?

Trénujem väčšinou na stopérovi – v národnom tíme aj v klube. Zároveň som však aj tam aj tam odohral nejaké zápasy aj na pozícii ľavého obrancu. Viem, ako sa tam mám správať.

Cítili ste pri príchode na trávnik nervozitu?

Ani nie. Sústredil som sa na to, kde mám hrať, čo treba robiť a aké sú moje úlohy. Bol som rád za takúto príležitosť, že si si mohol zahrať premiérovo na Eure dlhší úsek. Chcel som si to čo najviac užiť./agentury/

X X X

Ďalší záhadný monolit uprostred púšte. Polícia v Nevade ho rýchlo odstránila

Necelé štyri roky po tom, čo úrady v americkom štáte Utah čelili výzve v podobe tajomného kovového kvádra uprostred púšte, zamestnával v posledných dňoch podobný úkaz políciu v susednej Nevade. Na kopci severne od Las Vegas objavila lesklý monolit neznámeho pôvodu. Oznámila, že odstránila nelegálne nainštalovaný predmet v prírodnej rezervácii.

 „Zostáva nejasné, ako sa predmet na miesto dostal, alebo kto by za to mohol byť zodpovedný,“ uviedol policajný zbor Las Vegas na sociálnej sieti X.

Stĺp vysoký asi dva metre na horskom hrebeni neďaleko vrcholku Gass Peak objavila polícia minulý víkend. Opísala ho ako trojboký hranol vyrobený z kovového plátu, ktorý stál na betónovom základe. Na fotografiách zverejnených na internete je vidieť, ako sa na jeho povrchu zrkadlila okolitá krajina.

 Ide o pokračovanie série takých prípadov, ktoré zatiaľ zostávajú nevysvetlené. Podobné monolity sa objavili v Kalifornii, v Novom Mexiku a tiež v Rumunsku. Všetko sa zrejme začalo v novembri 2020, keď sa na odľahlom mieste púšti v Utahu našiel lesklý kovový kváder vysoký skoro štyri metre. Úrady vtedy nechceli ihneď prezradiť jeho presnú polohu, aby sa ľudia do oblasti nevydávali.

Podobné úvahy viedli políciu v Nevade k tomu, že najnovší monolit vo štvrtok odstránila, napísala agentúra AP. Predmet bol nelegálne nainštalovaný na území rezervácie Desert National Wildlife Refuge, ktorá je domovom oviec hruborohých a ohrozeného druhu korytnačiek. Polícia návštevníkov vyzvala, aby neopúšťali značkované trasy a nezanechávali za sebou v oblasti žiadne predmety./agentury/

X X X

Najzamotanejšia skupina. Slováci ju môžu s prehľadom vyhrať aj skončiť poslední. Koľko bodov potrebujú?

 Slovenská E-skupina je zatiaľ zamotaná a keď Belgicko v sobotňajšom večernom zápase potvrdí rolu favorita a porazí Rumunsko, všetky štyri tímy budú mať rovnaký počet bodov.

 Slováci napriek prehre s Ukrajinou stále môžu aj vyhrať skupinu.

Slovenskí futbalisti si mohli zabezpečiť postup do osemfinále už v piatok, no po prehre s Ukrajinou musia v stredu 26. júna zabrať. „Éčko“ môžu stále vyhrať, no zároveň aj obsadiť posledné štvrté miesto.

Nastal čas na (ne)obľúbenú postupovú kalkulačku?

Treba pripomenúť, že o konečnom poradí v skupine rozhodujú tieto faktory: vzájomný zápas, lepšie skóre zo všetkých zápasov v skupine, vyšší počet strelených gólov vo všetkých zápasoch v skupine, vyšší počet výhier vo všetkých zápasoch v skupine a ako posledné fair play.

Ak by zverenci Francesca Calzonu porazili Rumunov, išli by do osemfinále bez ohľadu na výsledok zápasu Ukrajina – Belgicko a so šiestimi bodmi by pravdepodobne vyhrali skupinu.

 Mali by totiž lepší vzájomný zápas s Rumunskom i Belgickom. Ak by však Ukrajina v stredu zdolala Belgičanov, stala by sa víťazom E-skupiny ťažko skúšaná krajina v modrožltej.

V prípade, že Rumuni dnes porazia Belgicko, by mohla nastať aj nečakaná situácia, že Slovensko, Rumunsko a Ukrajina by mali po šesť bodov.

V takom prípade by rozhodla minitabuľka vzájomných zápasov menovanej trojice. No šesť bodov ešte teoreticky môže dosiahnuť každý tím skupiny E.

V hre je aj možnosť, že Belgičania dnes zvládnu povinnú jazdu s Rumunskom a v stredu remizujú s Ukrajinou.

 Ak by Slováci v poslednom skupinovom vystúpení remizovali, nastala by unikátna situácia, keďže všetky tímy by mali na konte štyri body.

Slovákom však môže hrať do karát vyrovnané skóre 2:2, ktoré by sa nezmenilo ani po prípadnej remíze s Rumunmi.

Z hľadiska strelených a inkasovaných gólov sú na tom najhoršie Ukrajinci, po dvoch zápasoch majú skóre –2, Rumuni majú +3 a Belgicko zatiaľ –1.

 Ak by Belgičania nevyhrali nad Rumunskom, Slováci by mali veľkú šancu na postup, aj keby v stredu Rumunsko nezdolali.

V prípade remízy by mali na konte štyri body, čo by znamenalo istotu minimálne konečnej tretej priečky v tabuľke.

Do osemfinále postupujú aj štyri najlepšie mužstvá na treťom mieste v skupine. O poradí tímov na tretích miestach rozhodujú vyšší počet bodov, lepšie skóre, vyšší počet strelených gólov, vyšší počet výhier, fair play a na poslednom mieste aj pozícia v rebríčku UEFA.

Čo ak Slovensko vo svojom poslednom zápase prehrá? Stále by mali reálnu šancu postúpiť v prípade, že Belgicko v zostávajúcich dvoch zápasoch nezíska viac ako tri body. Slováci majú výhodu lepšieho vzájomného zápasu./agentury/

X X X

Červený koberec zo Slovenky roka! Súboj v gala Ďurianovej a Simanovej, Cibulková v kroji. Ale viac pozornosti si ukradol jej sprievod

 Galavečerom v Slovenskej filharmónii vyvrcholil v piatok 16. ročník čitateľskej ankety Slovenka roka.

 Titul Absolútna Slovenka roka 2024 získala Alena Vanková, manažérka riadenia prevádzky 1. a 2. bloku Atómovej elektrárne Mochovce, členka organizácie Ženy v jadre, ktorej patrí prvenstvo aj v kategórii biznis a manažment. Na slávnostný večer v bratislavskej Redute prijal pozvanie aj prezident SR Peter Pellegrini.

 Večerom divákov RTVS sprevádzala dvojica moderátorov Simona Simanová a Juraj Bača. Na pódiu vystúpili Mária Čírová, Karol Csino, Slovenské divadlo tanca v špeciálnej choreografii Jána Ďurovčíka, skupina Elán či folklórny súbor Šarišan.

Moderátorka Simona Simanová a partnerom Lukášom Lackom a synom Lucasom na gala podujatí Slovenka roka 2024.

Po červenom koberci podujatia sa prešlo niekoľko známych tvárí, niektoré dámy do Slovenskej filharmónie dorazili v krojoch. Jednou z nich bola Dominika Cibulková, ktorej robil „krojovanú“ spoločnosť jej syn Jakub. Pred objektívmi si ochotne zapózoval a okamžite na seba strhol pozornosť fotografov. Ale v kroji nedorazila bývalá tenistka ako jediná – pozrite si v našej galérii.

Tenistka Dominika Cibulková so synom na gala podujatí Slovenka roka 2024.

Moderátorku večera, Simonu Simanovú, pred objektívmi sprevádzal jej partner, tenista Lukáš Lacko. Dvojica sa na červených kobercoch ukazuje bok po boku zriedka, tentoraz urobili výnimku a pred objektívmi sa usmievali aj s ich synom Lucasom. Na podujatí nechýbala ani Simanovej kolegyňa z RTVS, moderátorka Marianna Ďurianová. Tá si však na červenom koberci, na ktorý zvolila trblietavý model šiat, zapózovala sama. Speváčku Sisu Lelkes Sklovskú sprevádzal manžel, rovnako po boku manželky dorazil aj herec František Kovár – hostí si pozrite v našej galérii.

Ešte pred samotným galavečerom sa k podujatiu vyjadril aj generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. „Všetkým nominovaným dámam v deviatich kategóriách držím palce a zvlášť dvom našim kolegyniam z RTVS, ktoré sú nominované v kategórii Médiá a komunikácia. Spravodajstvo a publicistiku reprezentuje Marta Jančkárová a šport Marianna Ďurianová.“ Cenu si napokon z pódia neodniesla ani jedna z nich, putovala do rúk moderátorky ta3 Simony Frantovej. Tmavovláska, ktorú diváci poznajú z dokumentárnych cyklov Tajomstvá Slovenska či Chutné Slovensko, tvorila v minulosti pár s Andrejom Dankom.

Anketa Slovenka roka je pokračovaním podujatia, ktoré týždenník Slovenka organizoval v minulosti pod názvom Žena roka a Muž roka. O víťazkách v jednotlivých kategóriách rozhodli diváci RTVS formou sms hlasovania a čitatelia Slovenky prostredníctvom kupónov, ako aj internetového hlasovania./agentury/

X X X

Nemá adresu, na účte ani cent. Stratil úplne všetko, opísal právnik trpký pád cyklistu s titulom od kráľovnej

Bradley Wiggins je legenda cyklistiky a britského športu. 44-ročný bývalý jazdec získal osem medailí na olympiádach, štyrikrát sa stal majstrom sveta v rôznych disciplínach, pred dvanástimi rokmi triumfoval aj na 99. ročníku Tour de France.

 To je však minulosť. Brit, ktorému v roku 2009 udelila zosnulá kráľovná Alžbeta II. Rád Britského impéria a o štyri roky neskôr rytiersky titul s právom oslovenia Sir, sa ocitol na úplnom dne.

Správy o Wigginsových problémoch sa objavili už v roku 2022, kedy média informovali o veľkých finančných problémoch jeho firmy a dlhu vyše miliónov libier.

Ukázalo sa, že zrejme nepreháňali. Wiggins Rights Limited sa dostala do likvidácie a 3. júna súd potvrdil, že Wiggins zbankrotoval.

Prvý britský víťaz Tour, ktorý počas kariéry zarobil okolo 13 miliónov libier, dnes dlhuje okolo 1,5 milióna.

 V snahe splatiť svoje podlžnosti voči veriteľom sa rozhodol pre predaj svojich medailí, trofejí a cyklistického vybavenia.

Tie však vyniesli zisk okolo 300 000 libier, čo pokryje iba zhruba jednu pätinu dlžôb.

Cyklistov právnik Alan Sellers uviedol pre britský Daily Mail, že situácia je kritická. „Často prespáva u bývalej manželky, no aj u rôznych priateľov či rodinných príslušníkov.

Je z neho gaučový surfér. Neviem, kde spal minulú noc, kde bude spať dnes či zajtra. Adresu nemá,“ skonštatoval Sellers.

Cyklistovi neostalo vôbec nič. „Je to jeden veľký chaos, stratil úplne všetko. Rodinný dom, sídlo na Malorke, úspory a investície. Nemá ani cent. Je to veľmi smutné.“

Wiggins sa istý čas zdržiaval na parkovisku v Manchestri, kde sa mu domovom stal požičaný turistický príves. Ten však pred pár dňami našli opustený a plný odpadkov.

Ťažko povedať, kde nastal zlom, no v živote cestného šampióna to odmalička nebolo dokonalé. V detstve ho podľa vlastných slov zneužíval jeho tréner, neskôr netajil svoju náklonnosť k alkoholu.

Tvrdil, že pitie mu pomáha vyrovnať sa s tlakmi a depresiami, ktoré mu priniesli jeho sláva a úspechy.

Dlho ho vinili aj z užívania nepovolených látok, Wiggins však akékoľvek špekulácie o dopingu striktne odmietal. Práve stres z dopingových obvinení mal stáť za rozvodom s manželkou Cath v roku 2020. /agentury/

X X X

Gruzie – Česko 1:1, fotbalisté tlačili. Soupeř mohl i vyhrát, držel ho gólman

 – Čeští fotbalisté ve druhém utkání na mistrovství Evropy jen remizovali s Gruzií 1:1. Hráli sice aktivně, vytvořili si obrovskou převahu i spoustu šancí, jenže v závěru prvního poločasu inkasovali z penalty. Po přestávce srovnal Schick, který následně zraněný střídal. Další příležitosti už reprezentanti nevyužili.Ve středu budou hrát opět v Hamburku o všechno s Tureckem. Aby si na Euru zahráli osmifinále, musejí vyhrát.