Obnova Ukrajiny drahá, uhradí USA, Biden, Nemecko, Scholz, Francie, Anglie? Rusko dokáže zničiť USA

Ukrajina, ktorá sa už viac než rok bráni invázii ruskej armády, bude na obnovu a rekonštrukciu potrebovať najmenej 411 miliárd dolárov (približne 381 miliárd eur). V stredu to oznámila Svetová banka, ktorá tento odhad vypracovala v spolupráci s vládou v Kyjeve, Európskou komisiou a OSN. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

Uvedená suma predstavuje 2,6-násobok HDP na rok 2022. Len na prioritné investície do obnovy bude Ukrajina v roku 2023 potrebovať 14 miliárd dolárov, čo si vyžiada 11 miliárd dolárov nad rámec schváleného rozpočtu.

Vojna na Ukrajine spôsobila počas prvého roku trvania škody za minimálne 135 miliárd dolárov (okolo 125 miliárd eur). Najviac zasiahnutými oblasťami sú bývanie (38 percent), doprava (26 percent) a energie (osem percent).

„Našimi piatimi prioritami na tento rok sú energetická infraštruktúra, bývanie, kritická infraštruktúra, ekonomika a odmínovanie,“ vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Časť rekonštrukčných prác je už podľa neho hotová. Upozornil však, že výška škôd a peniaze potrebné na obnovu nezahŕňajú údaje z Ruskom okupovaných území.

HDP Ukrajiny klesol vlani o 29,2 percenta, chudoba stúpla z 5,5 percenta na 24,1 percenta./agentury/

X X X

Expert: Peking neopustí Moskvu, lebo Rusko dokáže zničiť USA

 „Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching si až tak nedôverujú. Navzájom sa chápu a aj sa obdivujú, lebo majú podobné charaktery. Ale to neznamená, že si budú vymieňať všetky tajomstvá,“ povedal pre Pravdu Michal Lubina, expert na Čínu z Jagelovskej univerzity v Krakove. Si Ťin-pching je momentálne na návšteve Moskvy, kde s Putinom rokuje aj o možnom mierovom pláne pre Ukrajinu. „Peking by mohol ponúknuť riešenie, aby si šéf Kremľa zachoval tvár. Ale to sa môže stať len vtedy, keď sa Rusko ešte viac oslabí,“ tvrdí Lubina. Rozhovor s ním vznikol na podujatí Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).

 X Vo vašom vystúpení ste povedali, že na Západe pretrváva názor, že Čína v jednom momente zaberie Sibír. Označili ste to za mýtus. Prečo?

Odpoveď by si vyžadovala samostatnú prednášku. V prvom rade je to opakovanie názorov, ktoré sa objavili už na konci 19. storočia o takzvanom žltom nebezpečenstve. Rusko bolo vtedy slabé a ľudia verili, že prídu milióny Číňanov. Potom tieto tvrdenia prevzali politici a začali ich používať. Stále vyplývajú aj zo stereotypov, ktoré máme o Číne, že je to v prvom rade krajina, ktorá má veľa obyvateľov. Takže takéto mýty znejú logicky. Realitou však je, že v Rusku sa táto panika skončila krátko po nástupe Putina (za ruského prezidenta ho zvolili v roku 2000, pozn. red.). Vtedy sa ukázalo, že v krajine žije maximálne niekoľko stotisíc Číňanov a väčšina z nich v blízkosti Moskvy. Takže tieto mýty sú založené na našich orientalistických pohľadoch na Čínu a v prípade Poľska aj na tom, ako vnímame Rusko. Neviem, či je to tak aj v iných krajinách strednej a východnej Európy.

 x Ako to súvisí s Ruskom?

Poliaci sa na to škodoradostne pozerajú v tom zmysle, že veď predsa raz Čína ovládne Rusko. Ďalším stereotypom, ktorý môžeme vnímať ako pozitívny orientalizmus, je, že Čína je superbystrá. Veď Čína je krajinou starovekej múdrosti. Minimálne v Poľsku veríme, že Peking sa v istom momente postará o Moskvu, a nebudeme to musieť urobiť my. Ale to je úplná hlúposť. A keby sa to aj stalo, bol by to predsa problém pre Európu.

X Prečo?

Možno existuje 0,1-percentná šanca, že Čína sa rozhodne zabrať Sibír. Hypoteticky povedzme, že by sa to stalo. Keby však Rusko prišlo o územia na východe, ešte viac by sa obrátilo na západ, aby sa posilnilo. Keď to trochu zveličím, tak by sme v Európe mali byť radi, ak sa Rusko výrazne zameria na Áziu. V tejto chvíli sú obe krajiny spokojné s tým, že majú zabezpečené vzájomné hranice. Rusko sa nemusí starať o to, čo je na východe, a Čínu zase nemusí zaujímať prípadná hrozba zo severu.

X Veľa sa o tom špekuluje, ale myslíte si, že Putin povedal už pred inváziou Si Ťin-pchingovi, čo chystá na Ukrajine?

Keby som vedel, ako to bolo, buď by som sedel vo Washingtone, alebo by som bol mŕtvy (smiech). Myslím si však, že to bolo tak, že Putin niečo Si Ťin-pchingovi o Ukrajine povedal, ale nie všetko. Podľa mňa si títo dvaja lídri až tak nedôverujú. Ak si pozriete menej oficiálne zábery z ich stretnutí, napríklad, keď spolu sedeli v čínskom rýchlovlaku a rozprávali sa cez tlmočníkov, naozaj nevyzerali ako ľudia, ktorí sa majú radi. Putin a Si pôsobili ako dvaja unavení manažéri, ktorí sú nútení riešiť nejaké veci. Navzájom sa chápu a aj sa obdivujú, lebo majú podobné charaktery. Ale to neznamená, že si budú vymieňať všetky tajomstvá. A pre Putina by to bol znak slabosti, keby to musel urobiť. Predpokladám, že pred inváziou šéf Kremľa Si Ťin-pchingovi iba povedal, že bude musieť niečo na Ukrajine spraviť. Tento názor by som podložil dvoma argumentmi, hoci netvrdím, že sú nepriestrelné.

 Ako to teda vysvetľujete?

Pred inváziou nestiahla Čína svojich ľudí z Ukrajiny. Urobila to až potom, keď sa vojna začala, a niekoľkých z nich pritom zabili. Samozrejme, dá sa namietať, že Peking nekonal, lebo nechcel nikoho na nič upozorniť a bol ochotný aj obetovať svojich ľudí. Okrem toho v podstate všetci čínski analytici tvrdili, že nebude žiadna vojna. Aj tí najznámejší.

Nemala však Čína vlastné spravodajské informácie o tom, čo sa chystá? Najmä Američania predsa na to upozorňovali mesiace.

Možno mala, ale asi nie z vlastných zdrojov. Vyzerá to tak, že Čína si myslela, že Rusko sa chystá na falošnú inváziu a že Západ vypúšťa falošné varovania. Peking na dianie po 24. februári 2022 nebol pripravený, a to o niečom svedčí. Mohlo sa stať aj to, že Čína síce mala k dispozícii spravodajské informácie o chystanej vojne, ale nedostali sa až k Si Ťin-pchingovi. Azda ho jeho podriadení nechceli rozrušiť. Možno v istom momente zistíme, čo všetko Peking vedel. Ale ešte by som k tomu dodal jednu vec. Áno, vyzerá to tak, že Čína nebola pripravená na to, čo sa stalo. No povedzme si pravdu, Ukrajina je pre Čínu veľmi vzdialená. A okrem toho, Peking to vníma tak, že Kyjev je vo sfére vplyvu Moskvy. Nie je dôvod, aby sa oň príliš zaujímal.

X Čína prišla s 12-bodovým mierovým plánom, o ktorom ste povedali, že to nie ani plán, ani sa netýka mieru. Akú úlohu však chce Si Ťin-pching zohrávať vo vzťahoch Kyjeva s Moskvou?

Peking by mohol Putinovi ponúknuť riešenie, aby si šéf Kremľa zachoval tvár. Ale to sa môže stať len vtedy, keď sa Rusko ešte viac oslabí. V tejto súvislosti je možné aj to, že Si vie niečo, o čom my nemáme potuchy. Ak by sa Rusko usilovalo o prímerie, skôr by ho prijalo, keby ho sprostredkovala Čína, ako niekto zo Západu. Toto je jeden scenár. Druhý je taký, že Peking sa iba tvári, že sa snaží dosiahnuť mier, a keď sa to nepodarí, obviní Washington, že to nevyšlo. Bude to odkaz pre domáce publikum. A aj pre krajiny globálneho juhu. Čína im môže povedať, že ona predsa chcela zaistiť mier, ale hegemónna Amerika to nedovolila.

x Je možné, že Čína sa na Ukrajine skutočne pokúša dosiahnuť mier?

V podstate by to mohlo vyplývať z prvého scenára, ktorý som opísal, a zo situácie, keď si to Čína vyhodnotí tak, že vojna naozaj poškodzuje jej záujmy. Invázia totiž posilnila postavenie USA, keď sa Amerika opäť stala lídrom Západu, ktorý zjednotila. Čína by takýto vývoj rada zastavila. V tomto zmysle to Peking myslí vážne, keď hovorí o mieri. Čína však len ťažko môže priviesť Rusko a Ukrajinu k rokovaciemu stolu. Bolo by to možné len vtedy, keby už boli obe strany úplne vyčerpané z vojny a nedokázali by v nej pokračovať. Nemyslím si, že sme už v takej situácii. Kyjev a Moskva dúfajú, že sa im podarí prelom. Rusko po ňom túži, veď nič poriadne nedokázalo, ani len Bachmut zatiaľ nedobylo. Ukrajina by, samozrejme, rada postúpila vpred a oslobodila časť územia.

X Keď sa pozrieme na Čínu ako na diplomatického hráča, práve zaznamenala úspech. Podarilo sa jej dohodnúť obnovenie diplomatických vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Čo nám to hovorí o schopnostiach Pekingu rokovať aj v súvislosti s Kyjevom a Moskvou?

Nie som expert na Blízky východ, ale odborníci na tento región tvrdia, že Čína v ňom ešte nie je príliš dôležitým hráčom. Ale práve preto môže byť konštruktívnym aktérom. Peking si na Blízkom východe nemusí vyberať, či bude na strane Iránu, alebo Saudskej Arábie. To znamená, že s ním nemajú problém ani Rijád, ani Teherán. Z toho, čo viem, Saudská Arábia a Irán chceli obnoviť vzťahy a hľadali spôsob, ako to spraviť. Čína to mohla sprostredkovať, keďže USA by sa do toho nemohli zapojiť. Samozrejme, pre Peking je to veľký úspech. Ale táto situácia sa nedá porovnať s vojnou Ruska proti Ukrajine. Čína v tomto prípade nie je neutrálnym arbitrom. Peking je tu ako futbalový rozhodca, o ktorom vieme, že sa dá kúpiť. Je síce na ihrisku, ale nemáme pochybnosti o tom, na čej strane stojí. V konečnom dôsledku je Čína proruská. A v tom spočíva rozdiel, keď to porovnáme so situáciou na Blízkom východe. Ako som povedal, tam bola v spore medzi Iránom a Saudskou Arábiou neutrálna. A ešte jedna vec je z hľadiska Pekingu vo vzťahu ku Kyjevu a k Moskve iná, keď hovoríme o mierových iniciatívach.

 x Čo je to?

Vieme si predstaviť, že Čína môže ovplyvniť rozhodovanie Ruska. Má však nejaké páky na Ukrajinu? Ani veľmi nie. Aj preto neočakávam, že by Peking by mohol zaznamenať rovnaký úspech ako v prípade Rijádu a Teheránu.

X Ak Čína nepresadí svoj mierový plán, či už preto, že nie je skutočný, alebo preto, že je neuskutočniteľný, ako sa postaví k Rusku? Začne mu napríklad dodávať zbrane?

Keď si čítam správy, že Washington odkazuje Pekingu, že nemá Moskve dodávať zbrane, beriem to stále v prvom rade ako varovanie, aby to naozaj nerobil. Pre Čínu bude veľmi dôležité, ako sa bude vyvíjať situácia na fronte. Či sa nestane niečo dramatické. Ale naozaj tým myslím zásadný obrat. Napríklad, že Ukrajina oslobodí juh alebo že Rusko bude zase priamo ohrozovať Kyjev. Ešte pozornejšie bude Čína sledovať jednotu Západu, ktorú chce narušiť. Peking by rád dosiahol, aby sa európske krajiny vzdialili od USA. Čína sa bojí dvoch scenárov. Že Putina a jeho ľudí nahradí nejaká prozápadná vláda, alebo že sa Rusko začne rozpadávať. Čína sa nechce dožiť scenára, že by musela riešiť chaos na severnej hranici. Ak sa však nestane nič také dramatické, Peking dokáže žiť so súčasnou situáciou. Rusko ešte nie je také slabé, hoci k tomu môže dôjsť, že by Si Ťin-pching len tak povedal Putinovi, aby zastavil vojnu. Peking sa nechystá Moskvu opustiť. Rusko je so svojimi šesťtisíc jadrovými zbraňami stále krajinou, ktorá by dokázala zničiť USA. V najhoršom prípade sú vzťahy s Moskvou pre Peking politickou a bezpečnostnou poistkou./agentury/

X X X

Maďari dostali vážny email zo sídla UEFA. Ak budú na štadióne provokovať s vlajkami, hrozí im veľký trest

Veľké a predovšetkým pozitívne emócie v Maďarsku vyvolala správa, že UEFA povolila vystavovať na zápasoch národného futbalového tímu symboly „Veľkého Maďarska“.

 Sporná vlajka, na ktorú si Maďari žiadali špeciálne povolenie, obsahuje mapu, na ktorej sú územia takmer jej všetkých susedných krajín, s ktorými Maďarsko susedí – veľká časť Chorvátska, časti Slovinska, Rakúska, Slovenska, Rumunska, Ukrajiny, ale aj Srbska.

Rumunsko okamžite protestovalo a žiadalo vysvetlenie tohto škandalózneho rozhodnutia. V celom regióne nastal veľký rozruch, UEFA si uvedomila, že vec zašla priďaleko a nasledovala okamžitá reakcia.

Správy z Nyonu popierajú, že by umožnili Maďarom vyvesiť spornú vlajku. V liste, ktorý zaslal generálny sekretár UEFA Theodor Teodoridis generálnemu sekretárovi maďarskej futbalovej federácie Mártonovi Vagimu, sa uvádza, že Maďarsko bude potrestané, ak zobrazí sporné symboly.

„Na naše veľké prekvapenie sme boli informovaní o medializovaných správach, v ktorých sa uvádza, že UEFA schválila používanie takýchto vlajok a transparentov v súťažných zápasoch UEFA. V tejto súvislosti, aby sa predišlo pochybnostiam, by sme radi objasnili, že UEFA neudelila akékoľvek povolenie k používaniu takýchto vlajok alebo transparentov.

 Okrem toho, ako je uvedené v našom liste, prítomnosť takýchto transparentov môže viesť k disciplinárnym následkom, a preto dôrazne odporúčame, aby ste podnikli potrebné kroky, aby ste sa vyhli zobrazovaniu týchto vlajok na akomkoľvek zápase UEFA.

Napokon, ako už bolo spomenuté v našom predchádzajúcom liste, všetko bude závisieť od našich disciplinárnych orgánov. Ak bude potrebné, aby vec posúdili a prípadne uložili disciplinárne sankcie v súlade s Disciplinárnym poriadkom UEFA,“ píše sa v liste, ktorý podpísal Teodoridis.

Maďarsko privíta v zápase európskej kvalifikácie na domácej pôjde Estónsko. Duel sa odohrá vo štvrtok v Budapešti./agentury/

Rusko zmrazilo všetok majetok Volkswagenu! Nemôže s ním nakladať

Volkswagen toľko váhal s otázkou predaja svojho závodu v ruskej Kaluge, až sa riešenia chytili Rusi. Súd v Nižnom Novgorode zmrazil všetky ruské aktíva koncernu VW. Teda aj závod v Kaluge. Dôvodom bola žaloba spoločnosti GAZ.

 V Kaluge sa ešte do marca minulého roka vyrábali koncern modely VW Polo, VW Tiguan a Škoda Rapid. V roku 2021 ich vzniklo 118 000. Budúcnosť fabriky je však už rok neistá. A teraz ešte viac ako predtým.

Volkswagen patrí tiež k automobilkám, ktoré sa po ruskej invázii na Ukrajine rozhodli ukončiť podnikanie v Rusku. Nielen zastaviť predaj áut, ale aj ich výrobu vo svojom závode v Kaluge, kde ešte v roku 2021 zišlo z liniek 118 000 vozidiel VW Polo, VW Tiguan a Škoda Rapid. Kým však napríklad Renault previedol už dávno svoju moskovskú fabriku na mesto Moskva a podielu v Togliatti sa vzdal za symbolický rubeľ, fabrika koncernu VW takpovediac „hibernovala“, čo bolo nesmierne drahé. Aj preto, že tamojším zamestnancom už viac ako rok vypláca mzdy. Nemci však dúfali, že sa im podarí vyriešiť svoje ruské aktíva tak, aby netratili podobne ako Renault. Jednoducho, nemali chuť predať svoje výrobné kapacity za pár drobných.

 A ešte nedávno sa zdalo, že sa im to podarí. Podľa informácii ruského Kommersantu z februára tohto roka sa vraj našli dvaja záujemcovia o kúpu podniku v Kaluge. Malo ísť o čínsku spoločnosť AFK Sistema a kazašskú automobilku Allur, ktorá má čínskych akcionárov a ktorá disponuje závodmi Agromashholding a SaryarkaAvtoProm, ako aj predajnou a distribučnou sieťou AllurAuto. Teraz sa ale veci poriadne skomplikovali. Súd v Nižnom Novgorode svojím rozhodnutím zmrazil totiž všetky aktíva koncernu Volkswagen v Rusku. Dôvod? VW vyrábal autá okrem Kalugy aj v Nižnom Novgorode, kde v spolupráci s tamojšou spoločnosťou GAZ schádzali z liniek modely Škoda Octavia, Škoda Kodiaq a Karoq a Volkswagen Taos. A práve GAZ podal na nemecký koncern žalobu.

 Jej predmetom má byť zrušenie zmluvy a vrátenie 15,5 miliardy rubľov (188 mil. eur), ako náhradu za údajné škody, ktoré mal GAZ utrpieť po tom, čo VW zastavil montáž áut v Nižnom Novgorode a v auguste ukončil aj dohodu o spolupráci. Až do ukončenia sporu tak nebude môcť nemecký výrobca nakladať so svojím majetkom v Rusku, čo mu výrazne komplikuje situáciu. Ruská pobočka Volkswagenu podľa agentúry Reuters uviedla, že bola žalobou prekvapená, pretože bola toho názoru, že „partnerstvo sa skončilo za vzájomne dohodnutých podmienok“. „Sme si vedomí nároku GAZ-u a oboznamujeme sa s materiálmi prípadu,“ uvádza VW vo vyhlásení pre agentúru Reuters. Rozhodnutie súdu prišlo teda v tom najmenej vhodnom okamžiku.

 Volkswagen práve žiadal ruské orgány o súhlas s predajom svojho závodu v Kaluge s viac ako 4 000 zamestnancami „dôveryhodnému ruskému investorovi“. „Dúfame, že žaloba nezdrží transakciu,“ dodala nemecká automobilka. Pripomeňme, že Volkswagen Group Rus a GAZ Group podpísali dohodu o zmluvnej montáži vozidiel VW a Škoda v júni 2011. Do projektu s kapacitou 132-tisíc áut ročne investovali obaja partneri 300 miliónov eur. V júni 2017 sa dokonca dohodli na predĺžení spolupráce až do roku 2025. V júli 2022 však Volkswagen zatvoril svoju kanceláriu a opustil výrobný závod GAZ. Je možné, že nakoniec VW o svoj majetok v Rusku príde alebo bude nútený pristúpiť na veľmi nevýhodné podmienky./agentury/

X X X

Až 15 rokov za mrežami. Vláda schválila tvrdé tresty pre opitých vodičov

 Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo postupovať prísnejšie voči opitým vodičom. Novela Trestného zákona, ktorú včera schválila vláda, sprísňuje postihy za jazdu pod vplyvom alkoholu. Zavádza tzv. stav ťažkej opitosti nad dve promile so zvýšenou sadzbou zákazu šoférovania aj trestu odňatia slobody. Zároveň sprísňuje sadzby pri smrteľných nehodách.

 Sprísnenie trestov za nehody pod vplyvom alkoholu je reakciou najmä na vlaňajšie tragické udalosti na Zochovej ulici v Bratislave, kde vodič Dušan Dědeček na zastávke MHD zabil päť ľudí.

Po tragickej udalosti na Zochovej ulici v Bratislave, kde v októbri minulého roka opitý vodič Dušan Dědeček na zastávke MHD zabil päť ľudí, vláda sľubovala drakonické tresty pre vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu. Vtedajší minister financií Igor Matovič (OĽaNO) volal po exemplárnom potrestaní vinníkov. Podľa neho by mala mať polícia dokonca možnosť zabaviť auto opitému vodičovi priamo na mieste. Nezaujímalo ho ani to, že auto môže byť požičané. Majiteľom v takom prípade odporúčal, aby si náhradu škody uplatnili u opitého vodiča.

 Hoci tieto kontroverzné návrhy neprešli, výsledkom je novela trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Vodiči sa totiž nepolepšili. Vlani dopravní policajti odhalili viac ako 10-tisíc vodičov, ktorí šoférovali pod vplyvom alkoholu, z čoho takmer 4 500 malo jeho hladinu rovnú alebo vyššiu ako jedno promile (0,48 mg/l pri dychovej skúške). Predložená novela Trestného zákona preto sprísňuje postihy pre opitých vodičov zavedením nového termínu „stav ťažkej opitosti“. Zvyšuje tiež sadzby zákazu jazdy a trestov odňatia slobody, a tiež sprísňuje sadzby pri smrteľných následkoch v dôsledku takých nehôd.

 Za trestný čin spáchaný v stave ťažkej opitosti sa pokladá ten, pri ktorom má vodič najmenej dve promile alkoholu v krvi (0,96 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu) alebo dva gramy etanolu na kilogram krvi. Ak páchateľ v stave ťažkej opitosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví dvom alebo viacerým osobám, potrestá sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov. Ak však v tomto stave zapríčiní smrť dvoch alebo viacerých osôb, návrh počíta s odňatím slobody dokonca na sedem až pätnásť rokov, čo je o tri roky viac, ako maximálna sadzba v súčasnosti.

 Pobyt za mrežami na dva až päť rokov hrozí vodičom, ktorí by pod vplyvom návykovej látky alebo v stave ťažkej opitosti mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí, prípadne spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone svojho zamestnania – najmä ak ide o vodičov prostriedkov hromadnej dopravy alebo nákladných áut s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony.Podľa schváleného návrhu bude rovnako potrestaný aj vodič, ktorý sa pri výkone služby odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky – či už dychovou skúškou, alebo odberom krvi.

 Novela tiež zavádza nový inštitút krátkodobého trestu odňatia slobody, ktorý bude možné uložiť v dvoch variantoch. Pri prvom ide o krátkodobý trest v trvaní dvoch až štyroch týždňov. Pri druhej možnosti súd uloží trojmesačný trest odňatia slobody, ktorého povinnou súčasťou bude aj špeciálny resocializačný program. Ten sa bude vykonávať v troch vybraných zariadeniach, kde na to vytvoria podmienky.

„Z môjho pohľadu je zavedenie prísnych trestov spojených s odňatím slobody pri spôsobení nehody s vážnym zranením alebo usmrtením dvoch, respektíve viacerých osôb, určite krokom správnym smerom. Počet vodičov jazdiacich s väčším množstvom alkoholu v krvi totiž aj podľa dostupných štatistík evidentne narastá. Zhodou okolností som práve dnes čítal v médiách informáciu o vodičovi osobného auta v Čadci, ktorému 20. marca namerali policajti v krvi takmer tri a pol promile alkoholu a takéto správy sa, bohužiaľ, objavujú čoraz častejšie,“ hovorí dopravný konzultant Maroš Palesch a dodáva, že hroziace nové tvrdé postihy aspoň časť z nich od jazdy s alkoholom odradia a o to presne ide.

„Stále nám tu chýba precedens, exemplárny trest pre vodiča, ktorý opitý niekoho zabil. Som naozaj zvedavý, ako napokon dopadne smutne známa kauza Dědeček,“ zamýšľa sa Palesch, pričom zároveň jednoznačne odmieta zavedenie nenulovej tolerancie na alkohol v krvi vodiča. „Vždy som vravel, že auto je svojím spôsobom zbraň, platí jednoducho – buď pijem, alebo šoférujem. V tom by žiadny kompromis existovať nemal,“ dodáva Palesch./agentury/

X X X

Klus by nemal byť auditorom. Zamietol ho výbor Európskeho parlamentu

Výbor pre kontrolu rozpočtu vydal negatívne stanovisko po vypočutí nového kandidáta Martina Klusa nominovaného slovenskou vládou.

 Kandidatúru slovenského nominanta Martina Klusa odmietlo 20 poslancov, ktorí hlasovali proti a traja poslanci sa zdržali hlasovania. Mandát doterajšieho slovenského člena EDA Ladislava Balka zanikol 6. mája 2022.

Martin Klus bol v rokoch 2016 až 2020 poslancom Národnej rady. Od parlamentných volieb v roku 2020 do septembra 2022 bol Klus štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Odhadovaný plat na pozícii audítora je zhruba 20 000 eur mesačne./agentury/

X X X

Číre zúfalstvo? Rusi na Ukrajinu poslali tanky T-54 vyrábané za Stalina

Ruská armáda začala z Ďalekého východu vyskladňovať zakonzervované sovietske tanky T-54 a vlakmi ich posielať na ukrajinský front.

 Sovietske tanky T-54 vystavené v Múzeu tankov Kubinka v Moskovskej oblasti v Rusku. Záber je z augusta 2017.

Informuje o tom bieloruská nezávislá organizácia Nexta na twitteri s odvolaním sa na anlytikov z Conflict Intelligence Team, nezávislej vyšetrovacej organizácii pôvodom z Ruska.

„Tanky vytvorené za Stalina sa vyskladňujú a prevážajú vo vlakoch z Ďalekého východu. Je to prvýkrát, čo boli tanky T-54 stiahnuté zo skladov od začiatku vojny na Ukrajine,“ píše Nexta.

 O možnostiach alebo spôsobe nasadenia strojov na fronte analytici neinformovali, avšak upozornili, že stiahnutie takmer „muzeálnych“ tankov „jednoznačne naznačuje vážne problémy s poskytovaním obrnených vozidiel ruským ozbrojeným silám“.

Tanky T-54, neskôr modernizované na T-55, sovietsky režim vyrábal ako svoje hlavné bojové tanky v rokoch 1947 až 1981. Asi 50 krajín doteraz tieto stroje vlastní a používa. Dovedna ich bolo vyrobaných viac ako 95-tisíc, čo z nich robí najvyrábanejšie tanky na svete.

T-54 a T-55 boli nasadené v mnohých konfliktoch a krízach. Sovieti ich použili pri intervencii v Maďarsku roku 1956, ČSSR v roku 1968. Intenzívnych bojov sa tanky zúčastnili vo vojnách na Blízkom východe, vo Vietname či Afganistane. Tisíce týchto tankov majú stále zakonzervované, a pripravené na opätovné uvedenie do prevádzky aj krajiny bývalého východného bloku.

Na Slovensku sa zachovali len dva kusy T-54M, ktoré sú vystavené vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch./agentury/

X X X

Šeliga chce disciplinárne stíhať GP Žilinku. Doručil prezidentke podnet

Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) doručil prezidentke SR Zuzane Čaputovej podnet na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Šeliga o tom informoval v tlačovej správe.

 „Tak, ako som sľúbil, dnes som doručil prezidentke podnet na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi Žilinkovi,“ vyhlásil Šeliga s tým, že detaily o konkrétnych skutkoch, za ktoré by mal byť Žilinka stíhaný, zatiaľ zverejňovať nebude. „Materiál má k dispozícii pani prezidentka. Ide však o skutky, ktoré súvisia s rozhodnutiami generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, riadiacimi krokmi generálneho prokurátora a verejnými výrokmi generálneho prokurátora Žilinku,“ vysvetlil poslanec s dôverou, že sa prezidentka stotožní s jeho argumentáciou a tento disciplinárny návrh podá. Doplnil, že skutočnosť, že nad generálnym prokurátorom už nestojí žiadny nadriadený prokurátor, nesmie znamenať jeho beztrestnosť či už v trestnoprávnej, alebo v disciplinárnej rovine.

„Už len jeho samotné postavenie na vrchole prokuratúry zakladá vyššiu citlivosť na jeho kroky a rozhodnutia. Nehovoriac o už toľkokrát spomínanej oprávnenej citlivosti verejnosti na kroky a rozhodnutia generálneho prokurátora. Ak je niekto posledným alebo jediným na prokuratúre, ktorý môže rozhodnúť, neznamená to, že je všemocným, neomylným alebo nedotknuteľným,“ uviedol Šeliga a uzavrel s tým, že v právnom štáte musí byť opak pravdou./agentury/

X X X

Exminister Malatinský je blízko 200-miliónového biznisu energobaróna Křetínskeho a finančníka Korbačku

 Exminister hospodárstva Tomáš Malatinský sa zaručil za pôžičku firmy, ktorej podpisoval dotáciu. Neskôr medzi dlžníkov pribudla firma, v ktorej dome Malatinský býval. Tá vlastní biznis aj s energobarónom Křetínskym a Romanom Korbačkom.

Tomáš Malatinský ešte ako minister hospodárstva podpísal dotáciu akciovke s nezvyčajným názvom Laná, a. s., ktorú pred príchodom do vládnej funkcie spoluvlastnil. Hoci sa v akciovke zostava majiteľov zmenila, novinár Ján Kuciak neskôr zistil, že Malatinského vzťah k firme pokračoval aj počas jeho služieb pre štát. Keď bol Malatinský poradcom vtedajšieho premiéra Roberta Fica, zaručil sa za úver a za splatenie 4,5-miliónovej pôžičky firmy Laná, a. s., pričom ručil vlastným majetkom.

Podľa nových zistení Aktuality.sk bol vzťah Malatinského k tejto akciovke ešte bližší. Nové svetlo na neho vrhol ďalší zápis v registri záložných práv, ktorý pribudol v roku 2017 – po Kuciakovom článku. Malatinský podľa neho ručil tak za pôžičku pre Laná, a. s., ako aj v prospech firmy Ex Projekt, a to až do výšky 7,15 milióna eur.

Pri príležitosti piateho výročia smrti Jána Kuciaka redakcia Aktuality.sk prináša knihu s názvom KUCIAK. Okrem najdôležitejších textov investigatívneho novinára v nej nájdete aj aktuálne posuny v kauzách, zistenia vyšetrovateľov a rozhodnutia súdov o hlavných aktéroch jeho článkov. Knihu si od dnes môžete objednať na obchod.aktuality.sk

Zavrieť reklamu Aj v Ex Projekte, podobne ako v Laná, a. s., v minulosti Malatinský figuroval – v tomto prípade ako predseda predstavenstva. Aktuálne je predsedníčkou predstavenstva spoločnosti Ex Projekt Silvia Matejová, ale oficiálnym jediným akcionárom miliónovej firmy je košický advokát Roman Gorej. Matejová pôsobila od júna 2016 do marca 2021 aj v akciovke Laná.

Aktuality.sk sa pýtali Malatinského, aký ma s Matejovou vzťah. „No blízky,“ odpovedal a neskôr pripustil, že spolu žijú. Firma Ex Projekt okrem toho oficiálne vlastnila dom, v ktorom Malatinský žil. No a napokon to najzaujímavejšie: Ex Projekt podniká s firmou EP Industries českého energobaróna Daniela Křetínskeho a podnikateľa Romana Korbačku.

Dvanásť percent v megabiznise

Spoločnosť Ex Projekt má podľa Finstatu aktíva na úrovni 26 miliónov eur. Najväčšiu časť z nich – až 22 miliónov – tvorí dlhodobý finančný majetok, do ktorého spadajú podiely v dcérskych firmách. Tie podľa účtovnej závierky za rok 2014 tvorili firmy: Partizánska 19, PW energy, chorvátske spoločnosti Ex Projekt d.o.o. a Maša d.o.o., ako aj cyperská schránková firma Poolja Limited, v ktorej mala (slovenská) spoločnosť Ex Projekt podiel 90 percent.

Pod firmu Maša spadal jachtársky projekt, ktorý sa s Malatinským spájal dlhodobo a ktorý pre svojich privátnych klientov ponúkala Privatbanka z portfólia finančnej skupiny Penta, na ktorú mal Malatinský dlhodobé väzby.

Najzaujímavejším majetkom Ex Projektu je však rozhodne firma Poolja. Tá podľa protischránkového registra vlastní 12-percentný podiel v ďalších dvoch schránkových firmách, ktoré vlastnia český konglomerát Energetické montáže Holding. Zostávajúcich 88 percent v schránkových firmách vlastní EP Industries českého energobaróna Daniela Křetínskeho a Romana Korbačku. EP Industries je obrovský konglomerát veľkých priemyselných podnikov.

Firma Energetické montáže Holding, v ktorej Ex Projekt vlastní 12-percentný podiel, má podľa účtovnej závierky za rok 2021 aktíva za 5,5 miliardy českých korún, v prepočte vyše 229 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Otec Daniela Tupého: Vtedy náckovia nevinných ľudí bili, dnes ich máme v parlamente

Akcia NAKA s krycím názvom Karma ukázala výrazný posun v prípade vraždy Daniela Tupého. Jeho otec Daniel Tupý starší však nesrší optimizmom. Tvrdí, že pôvodná vyšetrovacia skupina šla presne po stope, ktorú dnes NAKA vyšetruje.

 Prezidentka Zuzana Čaputová si 4. novembra 2020 na pamätníku na Tyršovom nábreží v Bratislave uctila pamiatku 21-ročného Daniela Tupého

„Potom vtedajší minister vnútra Vladimír Palko zverejnil v parlamente všetky dôkazné prostriedky do posledného detailu,“ zdôraznil. Obáva sa radikalizácie spoločnosti a nerozumie, ako politici môžu legitimizovať neonacistov.

Ako vnímate posun vo vyšetrovaní, prekvapilo vás, že sa po 18 rokoch podarilo polícii zatknúť podozrivých?

Tento okruh potenciálnych páchateľov bol známy, len neboli dôkazy. Pôvodná vyšetrovateľka išla presne v tejto stope a spomínali sa aj títo ľudia. Z nejakého dôvodu, aj vzhľadom na to, že medzi páchateľmi bol syn bývalého policajta, sa vyšetrovanie otočilo. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák dosadil novú vyšetrovateľku a vyšetrovanie sa vybralo úplne iným smerom.

Polícia následne začala pracovať s teóriou, že Daniela zavraždili gang piťovcov.

Bola to totálna blbosť. Po tom, čo sa skončil súd, ktorý sa inak vzhľadom na dôkazovú núdzu inak skončiť ani nemohol, sa prípad dostal na stôl terajšiemu riaditeľovi NAKA. Následne sa im podarilo zozbierať ďalšie materiály. Potom som sa dozvedel, že dôkazná situácia sa zlepšila a o niekoľko dní uvidíme, čo sa podarilo. Je zbytočné teraz o čomkoľvek špekulovať. Čudujem sa však tomu, čo rozprával pán Hamran. To boli úplné zbytočnosti.

 Napríklad?

Napríklad, že jeden z nich je už vo väzení. Prečo? To ho rovno mohol pomenovať.

Pripomína vám to chyby polície z minulosti, keď exminister Vladimír Palko všetky dôkazy prezentoval v parlamente?

To bol prípad sám osebe a myslím si, že to nebolo náhodou, ale bol v tom zámer. Mám pocit, že niekto nad nimi drží ochrannú ruku. Vždy dostanú vynikajúcich právnikov a tak sa pýtam, z čoho si ich platia. Hoci vieme množstvo ďalších informácií, nechcem ich púšťať do éteru, dokiaľ nie sú stopercentné. Ale som presvedčený, že vyšetrovanie bolo zmanipulované, otázka je, v čom záujme.

Zostávate aj naďalej zdržanlivý v optimizme?

Vieme, v akom stave je slovenské súdnictvo. Aj keby ich obvinili, tak súd sa podľa mňa bude ťahať ďalšie štyri až päť rokov. Niektorí z tých, čo zadržali, ani nevypovedali. U nás majú páchatelia trestných činov ďaleko väčšie práva, ako majú poškodení a za 18 rokov nebol štát schopný spraviť nápravu, aby sa obete trestných činov dostali na tú úroveň ako páchatelia. S pôvodnou vyšetrovateľkou prípadu som bol v kontakte a pamätám si, ako by to bolo dnes, keď mi zúfalá volala a pýtala sa ma, či som videl správy. Povedala mi, že zobrala polovicu práškov, lebo Palko vytrúbil všetko v parlamente. Ona v dobrom úmysle spísala, čo všetko má polícia v rukách, ale nemohla ani tušiť, že sa tieto informácie dostanú von. Viete si predstaviť to zúfalstvo vyšetrovateľov, ktorým takto zmaria robotu? Dodnes nemám odpoveď na to, či to bol zámer, alebo hlúposť. Byť na miesta pána Palka, do smrti chodím po kanáloch a nepchám sa do politiky. Keby mal toľko slušnosti, že by zdvihol telefón a ospravedlnil sa. To sa nikdy nestalo.

 x Dá sa popísať nejaká situácia, kedy vám polícia robila napriek?

To nie.

x Dnes sledujeme nárast extrémistických názorov. Extrémisti majú početné zastúpenie v parlamente. Ako to vnímate? Neobávate sa, že sa tie časy vrátia?

Bohužiaľ, spoločnosť je nepoučiteľná. Vtedy náckovia chodili po uliciach a bili nevinných ľudí, dnes máme náckov v parlamente. Mám veľkú obavu, že sa im vo voľbách podarí získať lepší výsledok a celé sa to tu tak zradikalizuje. Obávam sa aj vplyvu propagandy v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Spoločnosť sa bude len radikalizovať, pretože podaktorí politici typu Matovič pokazili, čo mohli a ešte viac spoločnosti ublížili. Spoločnosť zradikalizoval viac Matovič ako náckovia./agentury/

X X X

Girkin vysmial Putina s hypersonickými zbraňami. Radšej mlč, netáraj, odkázal prezidentovi

Igor Girkin – Strelkov, ktorý velil doneckým separatistom počas ruskej anexie ukrajinských území v roku 2014, sa obul do ruského prezidenta Vladimira Putina. Reagoval na jeho slová, že jedným z dôvodov, prečo pred deviatimi rokmi po zabratí Krymu nepokračovali v bojoch proti ukrajinskej armáde, bolo aj to, že Rusko vtedy nemalo hypersonické zbrane.

 Teraz hypersonické zbrane máme a nie je to vidieť, pustil sa Girkin do prezidenta. Už dlhší čas kritizuje spôsob vedenia vojny na Ukrajine. V lete minulého roku uviedol, že ruské velenie charakterizuje „kreténizmus“ Uviedol, že Putinovi osobne alebo jeho poradcom môže dať jednu radu – aby mlčal.

„Drž hubu, Vladimir Vladimirovič. Drž hubu. Mlč. My se nebudeme hanbiť, že má krajina takého prezidenta, ani nepriateľ sa nám nebude smiať,“ preložil takto server idnes.cz Girkinove slová./agentury/

X X X

Poslanci schválili vyššiu daň pre Slovnaft. Rafinéria bude platiť aj rok navyše

Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií sa zvýši z 55 % na 70 % nadmerného zisku. Zároveň bude platiť nielen za zdaňovacie obdobie minulého roka, ale aj za rok 2023.

 Areál Slovnaftu sa rozprestiera na približne 20 kilometroch štvorcových, čo je zhruba rozloha Petržalky. Vyplýva to z novely zákona o solidárnom príspevku, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili.

Snemovňa v rámci nej schválila aj pozmeňujúci návrh poslankyne Petry Hajšelovej (Sme rodina), ktorý z platenia solidárneho príspevku vyňal ťažbu uhlia. Zámerom je podporiť transformáciu regiónu horná Nitra, v ktorom sa tento rok končí ťažba hnedého uhlia a potrebuje investície na ďalší rozvoj.

 Poslanci naopak nesúhlasili s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých cieľom bolo upraviť sadzbu solidárneho príspevku. Peter Kremský (OĽANO) navrhoval jej zvýšenie na 90 %, Marián Viskupič (SaS) zase ponechanie na doterajšej úrovni 55 %.

Novelu predložili do parlamentu poslanci z hnutia OĽANO. Cieľom je podľa nich vrátiť úpravu zdaňovacieho obdobia a výšku sadzby príspevku na úroveň pôvodného vládneho návrhu zákona. Zákon schválil parlament vlani v decembri so zmenami, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov a ktoré jeho znenie zmiernili.

Mimoriadne zdanenie sa dotýka najmä bratislavskej rafinérie Slovnaft. Aj keď zavedenie solidárneho príspevku vyplýva z nariadení EÚ, zdanenie v aktuálnej výške Slovnaft odmietol a zvažuje podanie žaloby na arbitrážny súd./agentury´/

X X X

Princ William nečakane prišiel do Poľska za vojakmi pomáhajúcimi Ukrajine

Britský princ William v stredu podnikol neohlásenú cestu do Poľska, aby poďakoval britským a poľským vojakom zapojeným do poskytovania podpory Ukrajine.

 Má sa stretnúť aj s utečencami, ktorí z krajiny ušli pred ruskou inváziou, a vypočuť si ich príbehy, informovala agentúra Reuters.

Následník britského trónu odcestoval do Rzeszówa na juhovýchode Poľska, kde sa stretol s ministrom obrany Mariuszom Blaszczakom a prehovoril si s príslušníkmi poľských obranných síl a britskými vojakmi, ktorí sú tu umiestnení.

Britskí vojaci v Poľsku sú súčasťou posilňovania síl NATO na jeho východnom krídle po ruskej invázii na Ukrajinu.

Cesta, ktorá nebola vopred ohlásená, sa koná za prísnych bezpečnostných opatrení. Hovorca princa uviedol, že William si veľmi želal, aby sa návšteva Poľska uskutočnila, a že si ju osobne vyžiadal.

„Som tu, lebo chcem osobne poďakovať poľským a britským vojakom, ktorí pracujú v úzkom a zásadnom partnerstve,“ uviedol princ William vo vyhlásení pre poľské médiá. „Chcem tiež vzdať hold inšpirujúcej ľudskosti poľského ľudu. Otvorili ste svoje srdce rovnako ako svoje domovy,“ dodal.

 Po návšteve Rzeszówa sa princ chystá do Varšavy, aby navštívil kancelársky blok, ktorý bol prestavaný na ubytovacie centrum pre asi 300 ukrajinských žien a detí, ktoré utiekli pred vojnou.

Princ William vo štvrtok položí veniec pri hrobe neznámeho vojaka v poľskom hlavnom meste, kde ho počas svojej štátnej návštevy v roku 1996 položili aj jeho starí rodičia, kráľovná Alžbeta II. a jej manžel princ Philip. Potom sa stretne s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

„Pri zajtrajšom stretnutí s prezidentom Dudom znovu zdôrazním hlboké vzťahy medzi našimi národmi a zdôrazním svoju trvalú podporu a vďačnosť poľskému ľudu,“ povedal.

Svoju návštevu Poľska, kam William zavítal prvýkrát od roku 2017, keď tu bol so svojou manželkou Kate, princ zakončí návštevou miestnej jedálne, kde pozdraví mladých ukrajinských utečencov, ktorí sa vo Varšave usadili./agentury/

X X X

Návrat so všetkým, zrada sa netoleruje. Slávna ruská lyžiarka vraví, že Ukrajinu nikto nenapadol a všetci musia stáť za Putinom

Po majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní v slovinskej Planici sa znovu začali ozývať hlasy o povolení návratu ruských reprezentantov na medzinárodnú scénu.

Rovnaké úvahy naznačil aj Medzinárodný olympijský výbor (MOV), hoci iba za určitých podmienok. Šéfka ruského lyžovania Jelena Välbeová však akékoľvek podmienky rázne odmieta a trvá na návrate bez podmienok.

Tak ako to urobili boxeri, či šermiari…

V lyžovaní, kde majú pomerne silnú pozíciu škandinávskej krajiny, ktoré striktne odmietajú akékoľvek úvahy o návrate oboch krajín na scénu, sa však zatiaľ žiadne konkrétne kroky na návrat nepodnikajú.

V súvislosti s touto témou sa tiež spomína možnosť štartu Rusov a Bielorusov, ak podpíšu vyhlásenie, že sú proti vojne. V rozhovore pre štátom kontrolovaný kanál RIA Novosti šéfka ruského lyžovania Välbeová tento variant rázne odmietla.

„Myslím, že by sme sa mali všetci postaviť za prezidenta Putina a celú našu krajinu,“ nabádala svojich krajanov. „My nie sme vo vojne s Ukrajinou. Nenapadli sme ju,“ pokračovala.

 Bohužiaľ nie som politik, ale ako každý sledujem televíziu a internet, naši chlapci za nás prelievajú krv, možno aj strácajú svoje životy. Takže za tejto situácie by podpis nebol len proti slušnosti, ale aj o zrade,“ doplnila.

V podobnom duchu potom pokračovala aj v reakcii na poznámku, že kariéra vrcholového športovca je krátka a keď zostane v medzinárodnej izolácii, stráca tak cenné roky.

„Tomu samozrejme rozumiem. Je veľmi zlé, že nemôžu pretekať alebo, nedaj boh, nemohli by ísť na olympiádu. Ale tí chlapci na Ukrajine riskujú svoje životy za nás, aby sme mohli žiť v mieri a v normálne sa vyvíjajúcej krajine. Nie, ja nebudem nikomu ponúkať možnosť, aby podpísal ten papier. Celkovo si myslím, že by nás nemala uspokojiť ani účasť pod neutrálnym statusom,“ odmieta.

Rovnako sa postavila proti žiadostiam niektorých ruských lyžiarov reprezentovať inú krajinu. „Pre mňa je to zrada vlasti,“ povedala./agentury/

X X X

Riziko odsúdenia za trestný čin proti životnému prostrediu sa zvýši, vzniká nová európska smernica

Zámerné trávenie dravcov karbofuránom, pytliactvo, pašovanie exotických druhov zvierat, ale aj staré environmentálne záťaže, nezákonné narábanie s chemikáliami či cezhraničný nelegálny obchod s odpadom. Nová európska smernica, ktorá smeruje do europarlamentu, plánuje tvrdšie tresty a vyššie pokuty pre páchateľov environmentálnej kriminality.

Vyšetrovanie environmentálnych trestných činov bude efektívnejšie a trestanie ich páchateľov adresnejšie. Navrhuje to nová európska smernica o environmentálnych trestných činoch, ktorú v utorok jednohlasne schválili poslanci Výboru Európskeho parlamentu pre právne veci.

Predošlá smernica z roku 2008 bola podľa Európskej Komisie nedostatočná. Riziko odsúdenia za trestný čin proti životnému prostrediu bolo nízke a sankcie mali slabý motivačný efekt.

Nová rozšírená smernica napríklad navrhuje zvýšiť pokuty pre právnické osoby, predĺžiť premlčaciu dobu a ráta aj so zakomponovaním definície pojmu ekocída, na ktorej pracuje Organizácia spojených národov.

V prípade, že návrh smernice prejde aj parlamentom a Radou EÚ a vstúpi do platnosti, členské štáty budú mať na jej transponovanie do svojej legislatívy 18 mesiacov.

Z čoho nová smernica vychádza

Smernica sa zameriava na protiprávne aktivity s dopadom na životné prostredie, ktorá má medzinárodný charakter, ako napríklad nelegálna preprava odpadu a obchod s ním. Odhaduje sa, že ročný príjem z trhu s nelegálnym odpadom sa pohybuje medzi 4 až 15 miliardami eur.

Na Slovensku to podľa europoslanca Michala Wiezika môžeme vidieť napríklad na nelegálnej ťažbe dreva, vrátane lokalít s nesmiernou ekologickou hodnotou, ale aj v prípade rozsiahleho znečistenia podzemných vôd v okolí Vrakuňskej skládky či v kontexte kontinuálneho znečistenia rieky Slaná s fatálnymi dôsledkami na cezhraničný riečny ekosystém.

„Takéto činy sa stávajú takmer nepostihnuteľnými, nakoľko v súčasnosti neexistuje efektívna medzinárodná spolupráca, ani autorita, ktorá disponuje investigatívnymi právami v tejto oblasti,“ konštatuje Michal Wiezik, ktorý na smernici pracoval ako tieňový spravodajca pre stanovisko výboru ENVI.

Vo vyjadrení pre Aktuality.sk uvádza, že v priebehu rokovaní narazili na to, že trestné činy, ktoré vážne narúšajú životné prostredie, sú takmer výlučne vyšetrované v súvislosti s iným trestným konaním, pritom podľa Interpolu boli v roku 2022 tretím najčastejším trestným činom. „To je často spôsobené vágnosťou pojmov zakotvených v smernici z roku 2008, ale tiež prehliadaním štedrej finančnej motivácie páchateľov, kedy potenciálny zisk z nelegálnej činnosti vysoko prevyšuje možnú sankciu. Len nelegálny obchod s drevom sa podľa Interpolu odhaduje na 152 miliárd dolárov ročne,“ doplnil Wiezik.

Kauza s hormónmi ako motivácia

Spravodajcom smernice je holandský europoslanec Antonius Manders (EPP), ktorý mal dnes pred samotným hlasovaním vo výbore brífing s novinármi.

Podľa neho treba zastaviť prax, v ktorej bohaté spoločnosti zneužívajú systém a najímajú si najlepších právnikov, vďaka čomu sa menšie spoločnosti alebo jednotlivci nedokážu domôcť spravodlivosti v prípade, že ich zasiahne znečistené životné prostredie alebo environmentálna kriminalita.

Poznamenal, že na znení smernice pracoval aj bývalý sudca mafiánov Franco Roberti z Talianska, ktorý je dnes tieňovým spravodajcom za SD.

Extra motiváciou bola pre Mandersa kauza s hormónmi, ktoré sa v roku 2002 našli v krmive pre hospodárske zvieratá vo viacerých európskych krajinách, ale aj v belgických nealkoholických nápojoch a zmrzline. O kauze v roku 2017 informoval holandský investigatívny online portál DeCorrespondent.

O čom bola kauza s hormónmi

Hormón MPA (Medroxy Progesterone Acetate), ktorý sa nachádzal v tabletkách od americkej farmaceutickej spoločnosti Wyeth (zlúčená s Pfizerom v roku 2009, pozn.), spoločnosť predala ako odpad belgickému spracovateľovi odpadu – spoločnosti Bioland. Tá však pokazený cukrový roztok, v ktorom boli pilulky namočené, nezlikvidovala, ale vyrobila z neho sladidlo, ktoré predala výrobcom krmív pre hospodárske zvieratá.

Vyšetrovatelia neskôr vystopovali, že Bioland dodával aj belgickému výrobcovi zmrzliny, nemeckému výrobcovi limonád aj výrobcovi piva. Kontaminované krmivo skončilo v siedmych európskych krajinách – v Holandsku, Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Dánsku, Španielsku a Švédsku. Mäso i zásoby nápojov stiahli z trhu, vyšetrovanie vplyvu skonzumovaného mäsa či nápojov však nenasledovalo. Neskôr vyšetrovatelia prišli na to, že hormón MPA aj s ďalším hormónom 17-beta-estradiol skončil aj na kuracích farmách.

Oba hormóny sú nebezpečné, môžu ovplyvniť plodnosť, poškodiť nenarodené dieťa, zvýšiť riziko nádoru prsníkov, mŕtvice, pľúcnej embólie, cukrovky či depresie. Po prevalení kauzy EK zakázala používanie hormónov v krmive. Holandskí investigatívni novinári upozornili, že reakcia vlády na kauzu nebola adekvátna a ohrozenie verejného zdravia sa snažili ututlať.

Čo smernica rieši

Nová smernica pridáva trestné činy ako nezákonný obchod s drevom, odber vody, znečistenie spôsobené loďami, porušovanie právnych predpisov EÚ o chemikáliách a podobne. Poslanci ďalej rozšírili zoznam tak, aby zahŕňal pestovanie geneticky modifikovaných organizmov, spôsobenie lesného požiaru a skutky, ktoré prispievajú k nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

„Podstatou revízie smernice je adresovať efektívnosť a účinnosť vyšetrovania a stíhania páchateľov trestných činov na životnom prostredí,“ zhrnul Wiezik.

Po novom by sa trestné činy vedúce k smrti alebo ublíženiu na zdraví a značnej škode na životnom prostredí mali trestať odňatím slobody najmenej na desať rokov, za iné trestné činy v závislosti od ich rozsahu, závažnosti a dĺžky trvania na 6 alebo 4 roky.

Poslanci sprísnili pokuty za environmentálne trestné činy spáchané firmami. Tie by mali platiť 10 % priemerného celosvetového obratu v troch predchádzajúcich obchodných rokoch namiesto 5 % v predchádzajúcom roku, ako navrhuje Komisia.

Firmy by mali čeliť nielen trestnému konaniu, ale aj iným opatreniam, ako je zákaz prístupu k verejnému financovaniu alebo odobratie licencií a v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ sa od nich bude požadovať obnova životného prostredia, odškodnenie obetí a pokrytie trovov súdneho konania.

Poslanci tiež plánujú vyzvať členské štáty, aby upravili svoje vnútroštátne systémy tak, aby umožnili anonymné nahlasovanie trestných činov proti životnému prostrediu a ochranu tých, ktorí ich nahlasujú. Členské štáty by tiež mali zlepšiť prístup verejnosti k niektorým údajom, zabezpečiť primeranú odbornú prípravu pre zamestnancov zaoberajúcich sa environmentálnymi trestnými činmi v rámci vnútroštátnych súdnych a kontrolných systémov a posilniť cezhraničnú spoluprácu, a to aj s orgánmi EÚ, ako sú napríklad Eurojust, OLAF, Europol a EPPO.

Poslanci tiež chcú od Európskej komisie, aby každé dva roky pripravila správu o implementácii smernice v členských štátoch a zároveň zvážila potrebu aktualizovať zoznam trestných činov proti životnému prostrediu.

Čo by sa zmenilo na Slovensku

„Najčastejšími aktivitami, ktoré má nová smernica potenciál pokryť, je zámerné rozmiestňovanie jedovatých návnad, ktoré účinne vyhladzujú populácie chránených dravcov a predátorov. Tiež môžeme hovoriť o pytliactve, pašovaní exotických druhov. Kapitolou samou o sebe sú staré environmentálne záťaže a z nich plynúce znečistenie povrchových a podzemných vôd. V kontexte pripravovanej legislatívy by napríklad znečistenie rieky Slaná, spôsobené únikom banských vôd, ktorému sa nezabránilo, napĺňalo štatút ekocídy, ako najvážnejšieho a úmyselného poškodenia životného prostredia. Jednotné zadefinovanie tohto termínu prebieha na úrovni OSN, no v rámci prípravy parlamentnej pozície v zúčastnených výboroch už rezonovala,“ vysvetľuje Wiezik.

Znečistenie na rieke Slaná podľa neho spĺňa všetky základné pravidlá identifikácie trestných činov definovaných smernicou. „Je vo svojej podstate úmyselným vypúšťaním jedovatých látok (cez na tento účel schválený výpust), ktoré podstatne poškodzujú kvalitu vody a pôdy, a sú potenciálnym ohrozením verejnosti s medzinárodným presahom,“ dodal.

Musí ho odsúdiť súd

Nová legislatíva je priamo naviazaná na vyjadrenie súdu, to znamená, že znečisťovateľa alebo páchateľa environmentálnej trestnej činnosti vždy musí odsúdiť súd. Pokiaľ ho súd neuzná vinným, takýto znečisťovateľ sa nebude musieť báť, že sa niečo zmení, ani po vstupe do platnosti tejto smernice.

Podľa spravodajcu Antonia Mandersa je preto potrebná legislatíva, aby bolo na základe čoho znečisťovateľa odsúdiť. Na brífingu pre novinárov hovoril aj o zriadení špeciálneho Environmentálneho trestného súdu, kde by boli sudcovia a prokurátori špecializovaní priamo na environmentálnu trestnú činnosť.

Čo bude nasledovať

Smernica je ešte len na začiatku schvaľovacieho procesu. Poslanci vo Výbore EP pre právne veci v utorok jednohlasne odsúhlasili znenie návrhu správy.

Počas nasledujúcich plenárnych zasadnutí sa k textu vyjadrí aj Európsky parlament ako celok a následne sa začnú rokovania vyjednávačov EP s Radou EÚ (ministrami členských štátov) na konečnom znení novej smernice. Členské štáty budú musieť transponovať smernicu do svojej legislatívy do 18 mesiacov po tom, ako vstúpi do platnosti.

Podľa Wiezika by promptná transpozícia do národnej legislatívy by nemala byť problém, pretože vďaka predošlej smernici už právny základ na Slovensku aj v iných krajinách EÚ máme. „Nehovoríme však, samozrejme, o podmienkach súčasného parlamentného chaosu, kedy žiadne garancie nie sú,“ uzatvára Michal Wiezik, aktuality.sk

X X X

Británia schválila dôležitú časť pobrexitovej dohody o Severnom Írsku

Dohoda obnovuje praktickú suverenitu Spojeného kráľovstva ako celku a predovšetkým občanov Severného Írska, vyhlásil britský minister pre Severné Írsko Chris Heaton-Harris.

Dolná snemovňa britského parlamentu v stredu schválila kľúčovú časť prepracovanej pobrexitovej dohody týkajúcej sa Severného Írska, a to aj napriek odporu najväčšej unionistickej strany v provincii – Demokratickej unionistickej strany (DUP) – a niektorých poslancov britskej Konzervatívnej strany vrátane bývalých premiérov Borisa Johnsona a Liz Trussovej. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Za návrh hlasovalo 515 poslancov a len 29 bolo proti. Znamená to, že viacero konzervatívnych poslancov sa napokon hlasovania zdržalo.

Stormonstká brzda

Cieľom zrevidovanej dohody je zabezpečiť hladký tok tovarov medzi Severným Írskom a Írskou republikou, ktorá je členom Európskej únie, a tiež medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou. Britský premiér Rishi Sunak sa s Európskou úniou dohodol na takzvanej Stormontskej brzde ako súčasti Windsorského rámca. Brzda poskytuje Severnému Írsku širšie možnosti rozhodnúť sa, či v budúcnosti prijme nové právne predpisy Európskej únie. Konkrétne umožní Británii neakceptovať novú európsku legislatívu pre Severné Írsko v prípade, že o to požiada tretina poslancov v regionálnom parlamente. Strane DUP sa však nepáči, že sa to netýka aj súčasnej legislatívy EÚ.

„Stormontská brzda je pre Windsorský rámec kľúčová,“ povedal pred hlasovaním v parlamente britský minister pre Severné Írsko Chris Heaton-Harris. „Obnovuje praktickú suverenitu Spojeného kráľovstva ako celku a predovšetkým občanov Severného Írska,“ vyhlásil.

Tvrdšia hranica medzi Severným Írskom a Írskom by mohla podľa pozorovateľov ohroziť Veľkopiatkovú dohodu z roku 1998, ktorá ukončila tri desaťročia trvajúci ozbrojený konflikt v provincii medzi militantmi snažiacimi sa o pripojenie k Írskej republike, unionistami a britskými bezpečnostnými zložkami. Spojené štáty varovali, že ohrozenie dohody by mohlo negatívne ovplyvniť obchodné vzťahy medzi USA a Britániou aktuality.sk

X X X

Audit v zdravotníctve: Záchranky sa z plánu obnovy nenakúpia, peniaze presúvajú do nemocníc

Záväzok dostavať nemocnicu Rázsochy z plánu obnovy platí, ubezpečoval po audite poverený premiér a minister zdravotníctva Eduard Heger. Na rekonštrukciu a výstavbu regionálnych nemocníc pôjde z plánu obnovy viac peňazí. Prvotných 212 miliónov eur sa navýši o ďalších 22 miliónov eur.

Ide o peniaze, ktoré mali ísť pôvodne na obnovu vozového parku záchraniek, teraz ich však presúvajú do nemocníc. „Vyhodnotili sme, že nemocnice sú vyššia priorita,“ povedal poverený premiér a minister zdravotníctva Eduard Heger.

Ide o jeden z výsledkov auditu plánu obnovy, ktorý sa robil na rezorte zdravotníctva.

Heger presun peňazí odvôvodnil tým, že záchranky majú už v platbách od poisťovní zahrnutú aj časť, z ktorej si obnovujú vozový park, ale aj tým, že obstarávanie by trvalo dlho.

Podpíšu zmluvy

Výzvu pre regionálne nemocnice vyhodnotilo ministerstvo zdravotníctva ešte za šéfovania Vladimíra Lengvarského. Podmienky splnilo a vyše 200 miliónov eur si malo podeliť osem nemocníc, vrátane nemocníc Agelu, Penty, vyšších územných celkov a štátu.

Po odchode Lengvarského nariadil Heger preverovanie, keďže rezort zverejnil zoznam nemocníc posledné hodiny ministrovho pôsobenia. Oficiálne ale doteraz ani premiér, ani Národná implementačná a koordinačná autorita, ktorá plán obnovy kontroluje, neinformovali, či prišlo k nejakému pochybeniu pri výzve.

Heger dnes povedal, že s tými nemocniciami, ktorých žiadosti boli v poriadku, podpíšu budúci týždeň zmluvy. Pri ďalších ešte preverujú procesy. Konkrétne nemocnice zatiaľ nemenoval.

Nateraz nie je známe ani to, komu sa rozdelí „nových” 22 miliónov eur.

„Pracujeme na tom, aby sme podporili čo najviac nemocníc a mohli do zoznamu pridať ďalšie,“ povedal Heger.

To, že sa bude rozširovať výzva pre nemocnice a preskupovať peniaze, naznačoval už minulý týždeň štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič.

Pomenovať vinníkov

Presun peňazí zo záchraniek do nemocníc vyvolal kritiku komory záchranárov. Financie mali ísť konkrétne na nákup nových vozidiel pre štátne záchranky.

„Toto je veľmi zlá správa pre našich pacientov aj záchranárov. Vozový park v štátnych záchrankách tieto vozidlá potreboval ako soľ. Slovensko vyčlenilo v plánu obnovy viac ako 20 miliónov eur, Brusel ich schválil a niekto po dvoch rokoch nič nerobenia zistí, že sa sanitky a ďalšie vozidlá už nestihnú obstarať. Toto sa skutočne môže stať asi len na Slovensku,“ uviedol prezident komory záchranárov František Majerský.

Premiéra vyzval, aby vysvetlil, prečo berie peniaze záchrankám a pacientom, a aby pomenoval konkrétnych vinníkov zmarenia tejto investície a vyvodil hmotnú zodpovednosť.

„Nemôžeme sa donekonečna tváriť, že sa nič nestalo a že za to nik nenesie zodpovednosť. Toto je jednoducho škandál,“ tvrdí Majerský.

Tým, že sa peniaze budú presúvať práve z balíka určeného pre záchranky, si ale štát zároveň ušetril jednu nepríjemnosť. To, že peniaze mali dostať len štátne záchranky, sa nepáčilo súkromným a preto sa plánovali obrátiť na Brusel.

Rázsochy platia

Témou auditu bol aj jeden z najväčších investičných projektov zdravotníctva – nemocnica na Rázsochách. Lengvarskému bolo vyčítané meškanie a poddimenzovaný tím.

Otvorila sa tak diskusia, či Rázsochy vôbec budú.

„Náš záväzok dostavať nemocnicu Rázsochy z plánu obnovy platí,“ povedal dnes Heger. Podľa neho je tím už vyskladaný a bude sa naplno venovať tomu, aby dobehol zameškané týždne. O pár dní má byť hotový aj harmonogram projektu.

Tento tím podľa Palkoviča tvorí 15 ľudí a ďalší štyria ešte pribudnú. Celkovo sa plánu obnovy a Rázsochám bude venovať 30 ľudí.

Aktuálne podpísalo ministerstvo aj dokumentáciu k Rázsochám, ktorú im dodala vysúťažená firma. Palkovič ale hovorí, že k nej majú určité výhrady.

„Sú tam určité nedostatky, ktoré pokiaľ by sa neodstránili, tak napríklad plán uskutočniteľnosti, poprípade niektoré náväzné procesy by boli ohrozené,“ povedal Palkovič. Firma má teraz 20 dní, aby nedostatky odstranila, aktuality.sk

X X X

Turčianske Teplice teplo majú, dodávateľ za prácu peniaze nedostal, žalobami zatiaľ neuspel

Spoločnosť Energy Pro pracovala na modernizácii siete centrálneho zásobovania tepla, generálny dodávateľ celej stavby dostal od investora zaplatené, ale subdodávateľom dlhuje viac ako 520-tisíc eur. Zákazka bola financovaná z európskych peňazí. Nevyplatenému dodávateľovi nepomáhajú ani súdy a trestné oznámenia.

TURČIANSKE TEPLICE: Žilinská spoločnosť Energy Pro napriek tomu, že ako subdodávateľ pracovala na modernizácii tepelného hospodárstva v meste Turčianske Teplice, už takmer tri roky márne čaká na preplatenie faktúr za vyše 220-tisíc eur. Dlžníkom je spoločnosť GF Energy, na majetok ktorej vyhlásil v decembri 2022 bratislavský súd konkurz.

Spoločnosť zo Žiliny, ktorá sa špecializuje na dodávky a riešenia pre energetiku, svojho času odštartovala kauzu Váhostav podaním konkurzného návrhu na jej majetok pre nezaplatené faktúry. V súvislosti so známou kauzou Váhostav ostali nevyplatené stovky firiem a živnostníkov.

Aktuálne už skrachovaná GF Energy z Bratislavy bola generálnym dodávateľom modernizácie siete centrálneho zásobovania tepla v Turčianskych Tepliciach. Zmluvu s ňou v roku 2020 na základe verejného obstarávania uzatvorila komunálna spoločnosť Teplico s mestskou majetkovou účasťou, ktorá si od tamojšej samosprávy dlhodobo prenajíma tepelné hospodárstvo v kúpeľnom mestečku. Celá zákazka sa pritom financovala pomocou eurofondov. Konkrétne šlo o sumu viac ako 1,5 milióna eur.

Súdne ťahanice bez reálneho výsledku

Peniaze za práce sa však k subdodávateľovi Energy Pro, ktorá mala podpísanú zmluvu o dielo s GF Energy, napokon nedostali. Časť faktúr z celkovej čiastky 363-tisíc eur síce žilinskej firme dlžnícka GF Energy preplatila, ale aj tak ostala dlžná viac ako 220-tisíc eur.

Žilinčania preto GF Energy zažalovali za nezaplatenie faktúr na obchodnom súde a ten platobnými rozkazmi prikázal generálnemu dodávateľovi modernizácie tepelného hospodárstva v Turčianskych Tepliciach zaplatiť. Peniaze však dodávateľ nikdy nedostal.

„Keďže nám neboli uhradené splatné faktúry, prerušili sme práce a oznámili sme to všetkým zúčastnený stranám vrátane investora. Dielo však bolo v tom čase montážne už dokončené a pripravené na skúšobnú prevádzku. Investor ho dodnes prevádzkuje napriek tomu, že my sme ho neodovzdali generálnemu dodávateľovi – spoločnosti GF Energy, v zmluve s ňou máme výhradu vlastníckeho práva. Teda kým nám za dodané komponenty a práce nezaplatí, sme ich vlastníkom,“ vraví konateľ spoločnosti Energy Pro Jozef Válek. Dane však z vystavených, ale nikdy nezaplatených faktúr štátu odviedli.

Napokon sa stalo to, s čím Žilinčania nepočítali. Bez stavebnej dokumentácie a certifikátov od Energy Pro totiž generálny dodávateľ – GF Energy – celé dielo aj tak odovzdal investorskej spoločnosti Teplico.

A Teplico, v ktorej väčšinový podiel vlastní nemecký energetický gigant A.EN. Invent, za modernizáciu tepelného hospodárstva firme GF Energy aj zaplatila. Okrem Energy Pro pritom dlhuje generálny dodávateľ diela GF Energy aj ďalším dodávateľom – napríklad nadnárodnej spoločnosti Danfoss takmer 300-tisíc eur. Dokopy tak jej dlhy na zákazke, za ktorú od investora zinkasovala podľa informácií Aktualít okolo 1,1 milióna eur, predstavujú viac ako 520-tisíc eur.

Posledná nádej

Domácnostiam v Turčianskych Tepliciach tak z vodovodných kohútikov tečie teplá voda, radiátory ich v zime zahrievali, ale dodávateľ celej stavby peniaze na konci dňa neuvidel a nemá ich na firemnom účte doposiaľ.

Jedným z krokov, ku ktorým sa poškodená spoločnosť Energy Pro zo Žiliny odhodlala, je podaná žaloba na súde o určenie vlastníckeho práva k dielu a o vydanie veci, kde žalovanou je mestská spoločnosť Teplico. Sudkyňa Okresného súdu v Martine Helena Menichová vlani v júni žalobu zamietla. Voči rozsudku sa Energy Pro odvolala, o jej námietkach aktuálne rozhoduje Krajský súd v Žiline.

„Keďže dielo nebolo nikdy z našej strany riadne odovzdané a spoločnosť GF Energy ho napriek naším upozorneniam odovzdala investorovi, a ten ho opäť napriek naším upozorneniam o nevysporiadaní vlastníckych práv prevzal, zažalovali sme aj spoločnosť Teplico o určenie vlastníckeho práva k zariadeniam, ktoré naša spoločnosť dodala, ale nikdy oficiálne neodovzdala. O našej žalobe rozhodne Krajský súd v Žiline. Jeho rozhodnutie je jednou z našich posledných nádejí vo viere v spravodlivosť súdneho systému na Slovensku,“ hovorí Válek.

Okrem súdov sa Žilinčania obrátila aj na ďalšie štátne inštitúcie – prokuratúru, políciu, vládnu agentúru či rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Nevyplatenie dodávateľa ale údajne nie je trestné.

Nevyplatiť dodávateľa nie je trestné

Energy Pro tvrdí, že generálny dodávateľ diela GF Energy a investor Teplico prevádzkovali dielo bez príslušných dokladov, ktoré sú k jeho prevádzke potrebné, pretože sú v tepelnej sústave inštalované aj takzvané vyhradené technické zariadenia. Firma sa preto obrátila s podnetom na Inšpektorát práce, aby nariadil kontrolu. Kontrola síce prebehla, ale s jej výsledkom oznamovateľov neoboznámili, keďže neboli účastníkom konania.

Žilinčania tiež podali trestné oznámenie na Úrad špeciálnej prokuratúry pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Prokuratúra podnet odstúpila na NAKA, ktorá však trestné oznámenie odmietla a jej vyšetrovatelia výsledok zopakovali aj po podaní sťažnosti.

S trestným oznámením sa obrátili aj na Okresnú prokuratúru v Žiline. Oznámenie smerovalo na konateľov spoločnosti GF Energy pre obzvlášť závažný zločin sprenevery. Podnet bol v tomto prípade postúpený na krajskú kriminálku v Žiline. Vyšetrovatelia začali šetrenie a skutok neskôr prekvalifikovali na obzvlášť závažný zločin podvodu. Aj tentoraz bolo vyšetrovanie časom zastavené, ale poškodená Energy Pro voči rozhodnutiu podala sťažnosť. O nej zatiaľ krajskí policajti zo Žiliny nerozhodli.

S trestným oznámením pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie to Energy Pro skúšala aj na Európskej prokuratúre. Vyšetrovanie sa však ani nezačalo, keďže v predmetnom skutku už raz padlo rozhodnutie zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry. V ňom sa píše, že konanie opísané v trestnom oznámení nenapĺňa „obligatórne znaky trestného činu spadajúceho do pôsobnosti Európskej prokuratúry“, aktuality.sk

X X X

Boris Johnson tvrdí, že o lockdownových večierkoch úmyselne neklamal

Bývalý britský premiér Boris Johnson vypovedal v stredu pred členmi parlamentného výboru vyšetrujúceho porušovanie protipandemických opatrení na vládnych večierkoch počas lockdownu.

Expremiér trval na tom, že parlamentu o večierkoch nikdy neklamal a nepravdivé informácie podal neúmyselne, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Ak výbor rozhodne, že Johnson v prípade takzvanej Partygate v parlamente úmyselne klamal, môže prísť aj o kreslo v Dolnej snemovni, čo by mu pravdepodobne zmarilo nádej na návrat do najvyššej politickej funkcie v štáte.

Johnson pred výborom zložil prísahu na Bibliu a „s rukou na srdci“ vyhlásil, že parlamentu neklamal. „Ak si ktokoľvek myslí, že som počas lockdownu chodil po večierkoch, tak sa zásadne mýli,“ vyhlásil expremiér.

Následne kritizoval výbor zložený zo štyroch poslancov jeho Konzervatívnej strany a troch opozičných zákonodarcov, ktorý je podľa neho zároveň vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom aj porotou.

Po tom, čo sa v decembri 2021 objavili prvé správy o večierkoch v jeho úrade počas lockdownu, Johnson uisťoval parlament, že on aj jeho spolupracovníci celý čas dodržiavali opatrenia. Keď sa neskôr preukázal opak, Johnson to uznal, avšak s tým, že o tom predtým nevedel.

„Ospravedlňujem sa, že som neúmyselne zavádzal snemovňu. Ale bolo by absolútne nesprávne tvrdiť, že som to robil zámerne,“ nástojil počas vypočúvania.

Existujú dôkazy

Podľa nedávnej správy výboru existujú dôkazy, že Johnsonovi muselo byť zrejmé, že na jeho úrade sa počas lockdownu v rokoch 2020 a 2021 porušovali opatrenia.

Johnsonovi však podľa vlastných slov nikdy nenapadlo, že na podujatiach, na ktorých sa konzumovali zákusky, pili alkoholické nápoje či rozdávali darčeky od tajného Santu Clausa, mohol byť porušený zákaz usporadúvania spoločenských akcií, ktorý platil v celej krajine.

Údajne bol „úprimne presvedčený“, že päť podujatí, na ktorých sa sám zúčastnil, vrátane jeho narodeninovej oslavy, ktorú mu spolupracovníci pripravili, boli „pracovné stretnutia v súlade so zákonom“ a ich úlohou bolo pozdvihnúť morálku prepracovaných zamestnancov bojujúcich s pandémiou. Na jeho narodeninovej oslave sa vraj dokonca ani nespievalo „Happy Birthday“.

Johnson údajne dôveroval svojim poradcom, ktorí ho ubezpečili, že vládne nariadenie týmito podujatiami nebolo porušené. Jeho poprední spolupracovníci však popreli, že by mu takéto niečo povedali.

Polícia nakoniec v prípadoch večierkov uložila 126 pokút, jednu dostal aj Johnson. Tvrdil vtedy, že zo zistení polície o porušovaní pravidiel v úrade je „skutočne šokovaný“. Tento škandál napokon vlani v lete urýchlil jeho pád z postu premiéra, aktuality.sk

X X X

Prezidentka plánuje podať disciplinárny návrh na Žilinku, ak bude mať šancu uspieť

Tak, ako v iných veciach, aj vo veci generálneho prokurátora Žilinku koná prezidentka samostatne a iniciatívne, podotkol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je pripravená podať návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Urobí tak až vtedy, ak si bude istá, že návrh má šancu na úspech. Pre TASR to uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec, podľa ktorého prezidentka priebežne sleduje, či nedošlo k naplneniu dôvodov.

Podpredseda strany Za ľudí a poslanec parlamentu Juraj Šeliga v stredu informoval, že doručil prezidentke podnet na podanie disciplinárneho návrhu voči Žilinkovi. Strižinec uviedol, že Kancelária prezidentky Šeligov podnet zaregistrovala. „Tak, ako v iných veciach, aj vo veci generálneho prokurátora Žilinku koná prezidentka samostatne a iniciatívne,“ podotkol hovorca hlavy štátu.

Šeliga v tejto súvislosti avizoval, že detaily o konkrétnych skutkoch, za ktoré by mal byť Žilinka disciplinárne stíhaný, v tejto chvíli zverejňovať nebude, keďže materiál má k dispozícii prezidentka.

„Ide však o skutky, ktoré súvisia s rozhodnutiami generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, riadiacimi krokmi generálneho prokurátora a verejnými výrokmi generálneho prokurátora Žilinku,“ priblížil. Poslanec verí, že prezidentka sa stotožní s jeho argumentáciou a disciplinárny návrh podá./aktuality.sk

X X X

Legendárny Tretiak blúzni: Prečo sankcie? Čo máte proti nám? My sme sa žiadneho Ukrajinca nedotkli

Nie je to prvýkrát, čo sa legendárny hokejový brankár Vladislav Tretiak vyjadril k vojnovému konfliktu na Ukrajine. Stále má pocit, že Rusku niekto ubližuje a že sankcie sú neopodstatnené. Poslanec Štátnej dumy vo svojej rétorike pokračuje aj naďalej.

 „Ako to, že máme v Severnej Amerike 55 hráčov, nikto im neubližuje a my nesmieme organizovať majstrovstvá sveta v Omsku a Novosibirsku? Nedotkli sme sa žiadneho Ukrajinca, naša krajina je pokojná,“ povedal prezident Ruskej hokejovej federácie v rozhovore pre televíziu „Vesti Voronež“.

Od 24. februára minulého roku prebieha na Ukrajine vojna, ktorú Rusko označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“. V dôsledku toho na Rusko padlo veľa sankcií. Vrátane športových.

Vypuknutie vojny zabránilo ruskému futbalovému tímu hrať v baráži o majstrovstvá sveta v Katare. V prípade hokeja prišli o práva usporiadať juniorské majstrovstvá sveta na prelome decembra 2022 a januára 2023, ako aj seniorské majstrovstvá sveta, ktoré sa budú konať v máji tohto roku vo Fínsku a Lotyšsku.

Treťjak sa v rozhovore odvolal na športové sankcie. Rusko by podľa neho nemalo byť takto trestané a poukázal na jeden z dôvodov. „Ako to, že máme v Severnej Amerike 55 hráčov a nikto sa ich nedotkne a my nesmieme organizovať majstrovstvá sveta v Omsku a Novosibirsku? Špeciálne kvôli nim sme postavili nové arény. Hovoria o bezpečnosti, ale o akej bezpečnosti? Žiadneho Ukrajinca sme sa nedotkli, u nás je pokoj,“ povedal.

 Treťjak je legendárny sovietsky brankár, považovaný za jedného z najlepších v histórii. S tímom ZSSR získal na olympijských hrách tri zlaté medaily, desaťkrát sa stal majstrom sveta. Je členom parlamentu, do ktorého bol zvolený za „Jednotné Rusko“.

Na Treťjaka uvalili sankcie kanadské úrady, konkrétnejšie dostal zákaz podnikania a zmrazili mu všetok majetok.

Čoskoro sa ukáže, či budú Rusko a Bielorusko suspendované na ďalšiu sezónu hokejových šampionátov. Rozhodnutie padne na májovom zasadnutí Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).

Prezident Luc Tardif uviedol, že doteraz sa nehovorilo o prinavrátení Ruska a Bieloruska na scénu ani o predĺžení sankcií, čím poprel správy ruskej TV Match, podľa ktorých väčšina krajín združených v IIHF mala byť za návrat Ruska a Bieloruska späť do hry./agentury/

X X X

Suja sa nakrúcal na zhorenisku v Banskej Štiavnici. Kto ho tam pustil, nepovedal, vraj prechádza stenami

 Exkotlebovec Suja sa prechádzal na uzatvorenom a políciou a vojakmi stráženom zhorenisku v Banskej Štiavnici. Ohrozuje seba aj poškodený historický objekt, hovorí odborník na obnovu pamiatok.

BANSKÁ ŠTIAVNICA: Najskôr policajné pásky a teraz dočasné kovové oplotenie, aké poznáme zo stavenísk. Za tieto zábrany sa dni po masívnom požiari v centre Banskej Štiavnice nemal dostať nikto nepovolaný. Dohliadajú na to policajti aj vojaci. Ako zástupcovia médií sme si to vyskúšali na vlastnej koži.

Napriek tomu sa exkotlebovec Miroslav Suja z Republiky spolu s ďalším členom strany z Banskobystrického kraja bez problémov prechádzali priamo po zhorenisku. Podľa okolitej zástavby zrejme po zvyškoch niekdajšieho podkrovia Základnej umeleckej školy. Nakrútili sa pri tom na video.

Toto stranícke PR uverejnili na sociálnej sieti v utorok a podľa statusu „si boli pozrieť škody, ktoré v historickom meste napáchal požiar“.

Odborník: Ohrozovali seba aj pamiatku

„Neviem, ako sa tam dostali. Ja o tom nič neviem a dozvedela som sa o tom od vás,“ reagovala prekvapene v stredu ráno primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková. Tá síce v októbrových komunálnych voľbách kandidovala za koalíciu strán Smer, Hlas, SNS, SMS, Sme rodina aj Republika, o tejto aktivite poslanca parlamentu Suju však vôbec netušila.

Pamiatka vo vlastníctve mesta prišla pri požiari o hodnotný barokový krov aj takmer novú šindľovú strechu. Dostať sa do nej aktuálne nie je vôbec jednoduché.

„Mňa tam napríklad policajti najskôr vôbec nechceli pustiť, a to ani len za plot, hoci som mal helmu. Museli sme si vybaviť špeciálne povolenie od vlastníka, teda mesta, a potvrdiť ho musel statik. Aj s týmto povolením sa v budove a celkovo v zóne zhoreniska pohybujeme iba na vlastné riziko,“ opísal Michal Hrčka zo spoločnosti Obnova, ktorý v ZUŠ uskutočňoval obhliadku pred začatím zabezpečovacích prác na objekte.

Aktuálne chystajú jeho provizórne prestrešenie.

Pohyb na miestach, kde sa natáčala dvojica z Republiky, označil za risk. „V objekte sú na niektorých miestach prevalené stropy. Hrozilo im, že sa prepadnú, čím by ohrozili seba aj samotnú stavbu. Ak by napríklad stúpili na okraj, reálne mohol odpadnúť kus uvoľnenej rímsy,“ zhodnotil ich počínanie odborník na obnovu pamiatok.

V čase, keď policajti evakuovali centrum

Polícia, ktorá na ohradenú lokalitu dohliada, dvojicu na miesto nepustila. V pondelok (20.3.), keď zrejme video vzniklo, policajti museli riešiť evakuáciu obyvateľov z užšieho centra mesta, keďže v jednej z budov došlo k zásahu do plynového vedenia.

„Polícia v tomto čase musela pristúpiť k rozšíreniu perimetra stráženia o minimálne sto percent väčšieho územia. Išlo o zhruba dvadsať minút, keď sa musela z bezpečnostných dôvodov evakuácia stihnúť,“ informovala Aktuality banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková.

Práve v tomto časovom okne spozorovala hliadka na jednej z ohňom poškodených budov „osoby, ktoré boli okamžite po spozorovaní vykázané z nebezpečnej zóny za stanovené uzávery“.

Na mieste ich pritom sprevádzal jeden z členov krízového štábu. „Bol riadne upovedomený o bezpečnostných rizikách. Je smutné, že práve človek, ktorý mal vedomosť o širšej uzávere a jej dôvodoch, umožnil vstup nepovolaným osobám do priestorov, kde hrozilo nebezpečenstvo,“ dodala policajná hovorkyňa s tým, že polícia sa udalosťou ďalej zaoberá.

Prechádza vraj cez steny a cestuje v čase

Na to, ako sa tam Suja a jeho spoločník dostali a či to bolo s povolením, sme sa spýtali priamo exkotlebovca aj hovorcu hnutia, ktorého je súčasťou dnes.

„V otázke pomoci ľuďom a pomoci Slovensku nepozná pán Suja prekážky. Dokáže prejsť cez stenu, chodiť po vode, cestovať v čase… Pokiaľ ide o dobrú vec, Suja je jednoducho nezastaviteľný,“ prišla nám odpoveď podpísaná hnutie Republika.

Ako konkrétne Banskej Štiavnici pomohol, strana ani Suja nepovedali.

V súvislosti so zverejneným videom však už medzitým Banskoštiavničania začali komentovať, že pri vynášaní klavíra zo školy ho nevideli. „Vysvetlí mi niekto z dozoru zhorenísk, prečo dovolili týmto vytĺkačom politického kapitálu producírovať sa po zhorených padlášoch, keď my, čo sme pomáhali, sme sa nesmeli ani priblížiť ?“ napísala napríklad Banskoštiavničanka Oľga Kuchtová.

Podobne sa pred rokmi pri ničivom požiari hradu Krásna Hôrka prezentovala aj ĽSNS Mariana Kotlebu.

Suja sa v posledných týždňoch na sociálnych sieťach venuje najmä slovenským migom, ktoré vojensky pomôžu Ukrajine. Svojou rétorikou patrí Republika k najhlasnejším kritikom pomoci Ukrajine a približuje sa proruskému naratívu.

Politici hnutia pravidelne vyhlasujú, že kým Ukrajincom dáva vláda milióny eur, na Slovákov zabúda. Aktuality však upozornili, že podpredseda krajne pravicovej strany Suja medzi tými, na ktorých sa údajne zabúda, nie je. , aktuality.sk

X X X

Do hraničnej českej obce sa Slováci nedostanú. Česi chcú, nech zrušený vlak vrátime

 Podľa povereného ministra dopravy Doležala o tom jeho rezort nerozhoduje.

ČADCA/KYSUCE: Po tom, ako v decembri do platnosti vstúpil nový rozpis vlakov, prestal premávať osobný spoj medzi Slovenskom a Českom.

Ide o vlak z Čadce cez hraničnú obec Svrčinovec do prvej českej obce za hranicou – do Mostov u Jablunkova. Proti tomuto rozhodnutiu sa búrili najmä Slováci dochádzajúci do Čiech za prácou. Hneď za hranicami, napríklad v Jablunkove, pracujú v službách, deti tu chodia aj na strednú školu. Iní Slováci dochádzajú aj ďalej, napríklad do železiarní v Třinci.

Ani vlak, ani autobus

Radek Podstawka, námestník predsedu Moravskosliezskeho kraja, ktorý susedí so Žilinským samosprávnym krajom, požiadal slovenského ministra dopravy, aby Slovensko vlak na trať vrátilo.

„Z Čadce či Oščadnice jazdili zamestnanci třineckých železiarní vlakom. Ministerstvo dopravy spoj neobjednalo s tým, že je nevýhodné ho platiť. Dostali sme teda všetkých týchto zamestnancov znova na cesty. Chcel by som sa prihovoriť, aby ministerstvo opäť tento vlak z Čadce zaviedlo.“

Podstawka poukazoval na to, že dopravná situácia v regióne nie je dobrá, najmä kvôli chýbajúcej časti kysuckej diaľnice D3. Ak sa na slovenských cestách tvoria kolóny, ovplyvňuje to dopravu aj bezprostredne za hranicou u našich susedov. Pointou by preto malo byť dostať čo najviac ľudí do vlakov, aby sa odľahčili cesty od osobných áut.

 Poverený minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) sľúbil, že cezhraničné vlakové spojenie opäť preberie s Útvarom hodnoty za peniaze a s ministerstvom financií. „Ak nám oni dovolia objednať vlaky smerom na Česko, určite to urobíme. Bohužiaľ, my ako ministerstvo dopravy nie sme kompetentní.“

Česi tvrdia, že Slovensko nielenže neobjednalo vlak do Čiech, no ani zaň nezabezpečilo obvyklú autobusovú dopravu.

„Na jeseň 2022 preto s ohľadom na potrebu tohto dopravného spojenia vznikla v rámci spolupráce Žilinského samosprávneho kraja a kraja Moravskosliezskeho medzinárodná linka, ktorá cestujúcim zo slovenskej strany umožní dochádzať za prácou, a to nielen do Třineckých železiarní, ale do celého pohraničného regiónu,“ priblížila Miroslava Chlebounová z komunikačného oddelenia Moravskosliezskeho kraja.

Tak blízko, tak ďaleko

Česi chcú tiež napríklad do roku 2025 do svojho integrovaného dopravného systému zaradiť traťový úsek Čadca – Ostrava so zastávkami Čadca – Svrčinovec – Mosty u Jablunkova – Bocanovice – Návsí – Ostrava. Momentálne by to riešilo situáciu na pohraničí, kde zrušením spojov medzi Čadcou a Mostami u Jablunkova cez Svrčinovec vznikla paradoxná situácia. Do hraničnej českej obce Mosty u Jablunkova, vyhľadávanej Slovákmi, zo Slovenska nič nejazdí.

 Po tom, ako vlak prestal fungovať, Žilinský samosprávny kraj spoločne s Moravskosliezskym krajom zabezpečili náhradný spoj z Čadce cez Svrčinovec a český Jablunkov až do Návsí, odkiaľ ľudia môžu pokračovať napríklad do Třinca.

Na zastávku v Mostoch u Jablunkova akosi zabudli. Autobus nestojí práve v hraničnej obci. „Ľudia autobusom jazdia, ale nie je tak vyťažený, pretože obchádza Mosty u Jablunkova a ľudia prestupovali hlavne v Mostoch, aj tam sú fabriky kde pracujú, napríklad Vitalplast,“ hovorí Kristína zo Skalitého, ktorá pracuje kúsok za hranicami v Česku.

Podľa Žilinského samosprávneho kraja je vyťaženosť vybraných ranných a poobedných spojov okolo siedmich cestujúcich, no postupne rastie.

Aj keď je v cestovnom poriadku v popise trasy tohto autobusu zaznačená obec Mosty u Jablunkova, má to signalizovať len o akom čase autobus prejde štátnou hranicou. Spoj totiž po prechode hraníc pokračuje rýchlostnou cestou do Jablunkova a do obce nezachádza.

Do prvej českej obce za hranicami Slovenska sa od nás teda nedá dostať. Cestujúci autobusom musí ísť najskôr do vzdialenejšieho Jablunkova a odtiaľ sa vrátiť do Mostov. Tí, ktorí by chceli ísť vlakom, to majú ešte komplikovanejšie. Z Čadce pocestujú až do Návsí a odtiaľ osobným vlakom späť. V Mostoch u Jablunkova pritom mnoho Slovákov navštevuje zubného lekára, tamojšie kúpalisko aj lyžiarske stredisko.

Neuspokojivé

Pre Čechov je takýto stav ale aj tak neuspokojivý. Na trase Čadca až po hranicu s Českou republikou zároveň momentálne prebieha modernizácia železničnej trate a vlaky jazdia v obmedzenom režime len po jednej koľaji.

„Kvalitné spojenie pohraničného regiónu je nielen z pohľadu rozvoja oblasti, ale najmä z historického hľadiska pre danú lokalitu úplne zásadné. Preto Moravskosliezsky kraj neustále vyvíja také úsilie, či už prostredníctvom spolupráce so Žilinským krajom alebo na úrovni oboch ministerstiev, aby ihneď po dokončení modernizácie trate bolo vlakové spojenie obnovené,“ dodala Chlebounová.

V Česku sú objednávateľmi služieb regionálnej železničnej dopravy kraje, pričom na Slovensku je objednávateľom štát a kraje si musia regionálne spojenia obhajovať.

Benefit pre obec

Takmer päť kilometrov železničnej trate z Čadce po hranicu s Českou republikou v súčasnosti prechádza obnovou. Kvôli prebiehajúcim prácam tu vlaky jazdia len po jednej koľaji.

 Rýchlosť vlakov sa po opravách zvýši z osemdesiatich kilometrov za hodinu na stodvadsať kilometrov za hodinu. Obnoví sa trakčné vedenie, vybudujú sa nové protihlukové steny či moderné zabezpečovacie zariadenia. Pre cestujúcich pribudnú nové nástupištia, prístrešky, osvetlenie a informačné prvky.

Rekonštrukcia pomôže aj obci Svrčinovec, pod traťou sú štyri tunely z 19. storočia, ktoré vedú do osád, no sú nízke, takže záchranné zložky cez ne neprejdú. Tunely sa počas rekonštrukcie Bohumínskej trate zbúrajú a rozšíria, čiže prejazd sa zlepší, aktuality.sk

X X X

Rusko zlostne zareagovalo na ohlásené dodávky britských nábojov s ochudobneným uránom pre Ukrajinu. Experti pripomínajú, že aj Moskva vlastní takúto muníciu, ktorá s jadrovými zbraňami nemá nič spoločné. Pre posádku zasiahnutého tanku je podľa nich toxicita uránového jadra projektilu tým najmenším problémom.

 Aj na munícii s ochudobneným uránom, ako na každej zbrani, by mohlo byť podobné varovanie ako na cigaretách. Zabíjajú a škodia zdraviu. Netreba to zľahčovať. Pôjde o ďalší nárast bojovej sily v najrozsiahlejšom vojenskom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny. Ale žeby išlo o nástroj genocídy, ako o vysokoúčinných protitankových projektiloch píše na komunikačnej platforme Telegram hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová?

To, že Londýn poskytne Kyjevu aj protitankové náboje z ochudobneného uránu, oznámila námestníčka britského ministra obrany. „Spolu s tankami Challenger-2 dodáme aj náboje vrátane protipancierových nábojov s ochudobneným uránom. Takéto náboje sú vysoko účinné pri ničení moderných tankov a obrnenej techniky,“ povedala Annabel Goldieová v utorok v odpovedi na parlamentnú interpeláciu. Británia sľúbila Ukrajine 14 týchto tankov. Prvé z nich by mali doraziť už tento mesiac, keď ukrajinské posádky dokončia výcvik v Británii.

Čoraz menej stupienkov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v reakcii na krok Londýna varoval, že k jadrovej konfrontácii medzi Ruskom a Západom zostáva stále menej krokov. „Stupienkov nie je tak veľa,“ odpovedal na novinársku otázku, či ide o ďalší stupienok na ceste k jadrovej vojne. „Prekročil sa ďalší stupienok, zostáva ich stále menej a menej,“ citovala ministra agentúra Interfax.

„Zodpovedajúcou reakciou“ pohrozil aj šéf Kremľa Vladimir Putin po rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý v stredu ukončil trojdňovú návštevu Moskvy. Podľa ruského prezidenta Západ začína na Ukrajine používať „zbrane s jadrovou zložkou“ a chystá sa „bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca nie slovami, ale skutkami“. Kremeľ prirovnal strelivo s ochudobneným uránom k takzvanej špinavej jadrovej bombe.

Experti však upozorňujú, že tieto projektily s atómovou bombou nemajú nič spoločné.

Čo dokážu britské tanky na Ukrajine proti Rusom?

Toxicita nie je najväčší problém

„Náboje s jadrami z ochudobneného uránu, o ktorých hovorila námestníčka britského ministra obrany barónka Goldieová, nie sú žiadnou exotickou zbraňou, ale štandardnou muníciou, ktorú používajú mnohé armády sveta,“ pripomenul pre BBC vojenský analytik Pavel Aksionov.

„Neexistuje jednoznačný názor na to, ako môže byť ochudobnený urán, ktorý sa používa pri konštrukcii nábojov, zdraviu škodlivý, ale je to veľmi účinná munícia s vysokou prieraznosťou panciera. V každom prípade, pre tých, ktorí sú v tanku zasiahnutí takýmto projektilom, je možná toxicita jeho jadra tým najmenším problémom, ktorý môže spôsobiť,“ usudzuje Aksionov. „Ostrú reakciu ruského vedenia teda zrejme nespôsobila ani tak prítomnosť ochudobneného uránu v zložení nábojov pre britské tanky, ale skutočnosť, že by mohli efektívnejšie zasiahnuť ruské obrnené vozidlá,“ dodal.

Vyzvú britské tanky Challenger 2 na Ukrajine Rusov?

Ochudobnený urán je vedľajší produkt pri výrobe obohateného uránu. Vyznačuje sa vysokou hustotou a pevnosťou a vďaka týmto vlastnostiam sa používa pri výrobe tankových pancierov aj munície – predovšetkým protitankových striel. Ochudobnený urán nie je vysoko rádioaktívny, aj keď sa považuje za toxický a karcinogénny. Biely dom odmietol potvrdiť, že by Ukrajine dodal americké granáty s ochudobneným uránom.

To, že nejde o bojový prostriedok zakázaný medzinárodnými konvenciami, priznáva aj kanál Rybar vedený vojenským expertom Denisom Ščukinom, ktorý na komunikačnej sieti Telegram sleduje viac ako milión Rusov. „Tieto typy striel sú založené na ochudobnenom uráne, ktorý je neporovnateľne menej rádioaktívny ako ten, ktorý sa používa v jadrovej energetike a pri výrobe jadrových zbraní. Žiadny z dohovorov OSN nezakazuje jeho použitie počas ozbrojených stretov, s výnimkou stanovenia osobitných pravidiel pre prepravu a skladovanie,“ napísal.

Plné ruské sklady

Plukovník v zálohe Viktor Alksinis, bývalý poslanec ruského parlamentu, ktorý má, mimochodom, povesť imperiálneho jastraba, reakciu štátneho vedenia na avizovanú novú muníciu protivníka označil za prejav vojenskej nekompetentnosti. Čierny plukovník, čo je jeho prezývka, na Telegrame pripomenul, že takéto projektily majú vo svojom arzenáli USA, Británia, Nemecko, Francúzsko, Izrael i Rusko. „V ruskej armáde sú projektily s ochudobneným uránovým jadrom veľmi rozšírené a v skladoch je ich veľa. Patria sem náboje 3BM29, 3BM32 a 3BM46. Nie je známe, či sa v súčasnosti používajú počas špeciálnej vojenskej operácie. V otvorených zdrojoch sa však nedajú nájsť žiadne oficiálne zákazy ich používania počas nepriateľských akcií,“ poznamenal Alksinis.

Podľa webovej stránky Európskej únie bola munícia s ochudobneným uránom použitá vo vojnách v Perzskom zálive, ako aj v Srbsku a Kosove. Ich používanie vyvolalo obavy zo zdravotných rizík vyplývajúcich z vystavenia ľudského organizmu uránovému prachu. Internetová stránka EÚ poznamenáva, že v rámci niekoľkých štúdií sa nenašli dostatočné dôkazy o škodlivosti látky, no závery odborníkov sa interpretujú rôznymi spôsobmi.

 Ukrajinskí vojaci na britskej vojenskej základni Bovington Camp, kde trénujú obsluhu tankov Challenger 2, v stredu 22. februára 2023 v Dorsete.

Webová stránka Agentúry pre ochranu životného prostredia USA pripúšťa, že ochudobnený urán je nebezpečný, ak prenikne do tela.

V rezolúcii o využívaní ochudobneného uránu prijatej Valným zhromaždením OSN v roku 2018 sa s odvolaním sa na štúdie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) uvádza, „že rádiologické ohrozenie obyvateľstva a životného prostredia, ktoré predstavuje lokálna kontaminácia územia malými časticami ochudobneného uránu uvoľneného ako výsledok použitia streliva nie je významné“.

„Pokiaľ však ide o nález úlomkov alebo celých munícií s obsahom ochudobneného uránu, existuje potenciálne riziko ožiarenia ľudí, ktorí sú s takýmito úlomkami alebo muníciou v priamom kontakte,“ píše sa v dokumente.

Valné zhromaždenie OSN vlani v decembri prijalo ďalšiu rezolúciu, v ktorej sa konštatuje, že štúdie uskutočnené príslušnými medzinárodnými organizáciami neposkytujú dostatočne komplexný obraz o rozsahu možných dlhodobých následkov pre ľudí a životné prostredie spôsobených používaním zbraní a munície s obsahom ochudobneného u­ránu./agentury/

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.