Dlhuje vlastnej firme. Oddlženie nemocníc prinieslo pomoc aj súkromným nemocniciam, dokonca aj takým, ktoré zásadné finančné problémy nemali. Skupine Medirex oddlženie prinieslo štátne peniaze pre ňu samotnú.
Šéf zdravotníckej skupiny Medirex Radoslav Bardún sa neslávne zviditeľnil v roku 2012. Televízny mikrofón pred tlačovkou zachytil, ako sa tešil, že šéfom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa stane jeho „kamarát z Košíc“.
„Šéfom poisťovne bude tiež jeden náš kamarát z Košíc. Z hľadiska lobingu by to mohlo byť dobré,“ hovoril vtedy Bardún svojmu právnikovi a o tri týždne sa šéfom štátnej VšZP stal Marcel Forai.
Forai odstúpil z vedenia poisťovne po známej kauze teta Anka. Ďalší z bývalých šéfov štátnej poisťovne Miroslav Kočan po svojom odchode z čela VšZP dnes riadi Bardúnovu nemocnicu v Malackách.
No a práve tej sa teraz mimoriadne peňažne uľavilo – štát sa totiž rozhodol, že v rámci oddlžovania nemocníc preplatí jej dlh. A komu nemocnica dlží? Ďalšej Bardúnovej firme.
Jedna Bardúnova firma teda dlhovala ďalšej firme Bardúna, sekeru však napokon zatiahne štát.
Dlhujú sami sebe, štát im zaplatí
Zdravotnícka skupina Medirex cez spoločnosť Nemocničná, a. s., prevádzkuje nemocnicu v Malackách a cez spoločnosť Medirex Servis aj nemocničnú lekáreň. Nemocnica mala voči lekárni dlh 1,15 milióna eur – nezaplatila jej za služby v rokoch 2021 a 2022.
Hoci ide o súkromnú nemocnicu, štát do projektu oddlžovania pustil aj takéto privátne zdravotnícke subjekty. Od nemocníc, ktoré oddlžuje, žiada len „následnú finančnú stabilitu“ – čiže aby sa opätovne nezadlžovali. Na oddlženie stanovil veľmi mierne podmienky, ktoré pripúšťajú aj vyslovene podozrivé oddlženia.
Podľa dohody, ktorá bola v polovici júla zverejnená v centrálnom registri zmlúv, je predmetom oddlženia nemocníc aj nevyplatená pohľadávka malackej nemocnice spoločnosti Medirex Servis.
Ako sme už uviedli – obe patria do skupiny Medirex a v oboch je Radoslav Bardún konečným užívateľom výhod.
Ministerstvo pripúšťa eticky sporné oddlženie
Ministerstvo zdravotníctva nerieši, či prípad oddlženia nemocnice v Malackách nevybočuje z etických pravidiel. Rezort argumentuje, že podobné prípady boli aj v minulosti.
„Prax ukázala, že v procese oddlžovania už aj v minulosti došlo k eticky sporným oddlženiam (príbuzenské vzťahy medzi osobami figurujúcimi v spoločnostiach, ktoré boli veriteľom a dlžníkom), ktoré však boli v súlade s právnymi predpismi. V prípade, že budúce vlády pristúpia k nejakej forme oddlženia, mali by mať tieto príklady z praxe na pamäti,“ odpísal komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.
Medirex Group poznamenal, že pri oddlžovaní nie je rozhodujúce, kto zdravotnícke zariadenie vlastní.
„Možnosť zapojiť sa do oddlženia mali všetky zdravotnícke zariadenia pôsobiace v Slovenskej republike bez ohľadu na ich právnu formu či vlastníctvo,“ poznamenala PR manažérka Medirex Group Martina Šoltésová. Dodala, že Medirex Servis nemocnici dodáva lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotnícky materiál.
Strata 230-tisíc, štát platí milión
Na preplatenej pohľadávke nie je zaujímavé len to, že ju Medirex v rámci skupiny vlastne dlhuje sám sebe. Za zmienku stojí aj ekonomická situácia tejto nemocnice.
Od roku 2016 bola štyrikrát v zisku a trikrát v strate. Ak by sme hospodárske výsledky za ostatných sedem rokov spočitali, tak dostaneme výsledok, že dnes je v kumulovanej strate približne 230-tisíc eur. Štát sa však rozhodol za ňu zaplatiť dlh 1,15 milióna eur, čo predstavuje päťnásobok tejto sumy.
Medirex však potrebu oddlženia malackej nemocnice vidí odlišne.
„K zvyšovaniu záväzkov po lehote splatnosti došlo primárne z dôvodu nárastu prevádzkových nákladov najmä v oblasti osobných nákladov, vysokej miery inflácie rastom energií a prevádzkových nákladov, ktoré neboli v dostatočnej miere kryté platbami zdravotných poisťovní,“ argumentuje Šoltésová.
Poukázala na to, že v roku 2021 nemocnici vzrástli osobné náklady o takmer 15 percent, v nasledujúcom roku to bolo o ďalších takmer osem percent, čo podľa Medirexu zďaleka nezodpovedalo rastu výnosov z poisťovní.
„V rokoch 2022 a 2023 investovala spoločnosť viac ako 430-tisíc eur do priestorov budovy z dôvodu nevyhnutnej obnovy. Tieto zvýšené náklady nie sú kryté žiadnymi refundáciami zo strany prenajímateľa,“ dodala hovorkyňa Medirexu.
Zadlžovali sa, aj keď boli v zisku
Ešte zaujímavejší je časový prehľad vývoja dlhov nemocnice voči Medirex Servisu. Až 816-tisíc eur, teda tri štvrtiny dlhu, pochádzajú z roku 2021, keď bol prevádzkovateľ nemocnice – teda Nemocničná, a. s. – v zisku. Za rok 2021 zarobila 52-tisíc eur.
Podľa ministerstva napriek tomu nemuselo prísť k porušeniu pravidiel oddlženia. „Nemocnice, ktoré vykazujú zisk, majú možnosť platiť svoje záväzky včas. Ak však vykázali záväzky po splatnosti, keďže v čase ich splatnosti nedisponovali hotovosťou a zároveň splnili podmienky, ktoré stanovil vládou schválený materiál, mohli požiadať o zapojenie do projektu oddlžovania,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva.
Ministerstvo nemá právomoci posudzovať zmysluplnosť oddlžovaných pohľadávok. „Obchodné vzťahy nemocníc a veriteľov sú výhradne len medzi obchodnými partnermi,“ odpovedalo ministerstvo na otázku, či disponuje zmluvou medzi Nemocničnou a Medirex Servisom.
Ani ministerstvo teda nevie garantovať, že ceny služieb medzi jednou a druhou firmou Medirexu, ktoré nakoniec zaplatil štát, sú na trhovej úrovni. Medirex pri otázkach Aktuality.sk zmluvu zaslať nechcel.
Šéf nemocnice: Nemali sme cashflow
Riaditeľ malackej nemocnice Miroslav Kočan poukázal na to, že pri oddlžení splnili všetky štátom dané podmienky a nemožno ho spájať s hospodárskymi výsledkami nemocnice.
„Nemôžete porovnávať hospodárske výsledky s cashflow. Aj keď Nemocničná nemala vysokú stratu, musela robiť investície, ktoré nevidíte v hospodárskom výsledku – na rekonštrukciu, sanáciu stromov a ďalšie nevyhnutné náklady.“
Ani Kočan nevidí problém v tom, že štát oddlžuje nemocnicu voči veriteľovi, s ktorým je prepojená. „Ak oddlženie voči partnerovi s rovnakým vlastníctvom znamená, že pri nedostatku hotovosti boli vyplácaní všetci obchodní partneri a nebola vyplácaná len firma z rovnakej skupiny, tak to práveže vyznieva pozitívne,“ uzavrel Kočan.
Peniaze mali, neplatili
Podmienkou na štátne oddlženie naozaj nebola strata, ale nedostatok peňazí na splácanie pohľadávok.
Je však otázne, z akého dôvodu malacká nemocnica prestala minimálne časť pohľadávok platiť. Podľa účtovnej závierky totiž v roku 2021 aj 2022 skončila so státisícmi na účte. Položka „Účty v bankách“ bola na konci roku 2021 vo výške 557 266 eur a na konci roku 2022 vo výške 471 185 eur.
Časť pohľadávok Medirex Servisu voči nemocnici (boli vo výške 135-tisíc eur) pritom pochádza z konca roka 2021, v prílohe zmluvy o oddlžení sa uvádza aj presný termín: 30. december 2021. Nemocnica pritom v danom čase mala na svojom účte viac ako pol milióna eur.
Dostali eurofondy za covid
Oddlženie nie je jediná výhoda od štátu, ktorú Nemocničná zo skupiny Medirex využila. Od ministerstva zdravotníctva dostala priklepnutý aj príspevok z eurofondov.
Tento nenávratný finančný príspevok vo výške 496-tisíc eur bol na opatrenia v malackej nemocnici, ktoré mali slúžiť na skrátenie času reakcie pri náraste ochorenia covid-19.
Zmluvu pritom uzavreli v júli 2022, keď pandémia covidu na Slovensku výrazne poľavila. Navyše za peniaze určené na zlepšenie situácie s covidom nakúpili bežné vybavenie nemocnice ako lôžka či röntgenový prístroj. Na tovary spojené vyslovene s covidom išla iba menšia časť príspevku: 63-tisíc eur na pľúcne ventilácie a 10-tisíc eur na kyslíkovú terapiu.
Rekordné tržby laboratórií
Medirex je širokou zdravotníckou skupinou, ktorá zahŕňa zdravotnícke zariadenia, dodávateľov v zdravotníctve a najmä laboratórnu diagnostiku, ktorá spadá pod spoločnosť Medirex, a. s.
Firma, ktorej zisk sa v predchádzajúcich rokoch hýbal od státisícov po 6,5 milióna eur, si za roky 2021 aj 2022 pripísala zisk dvakrát 17 miliónov eur. Na ilustráciu, ich zisk prekonal zisk Foxconnu, Ikey či Mondi SCP – firiem atakujúcich miliardové tržby. Medirexu na zisk 17 miliónov eur stačili tržby vo výške 85 miliónov eur.
Ako sa do nemocnice dostal bývalý šéf VšZP
Aktuálny riaditeľ nemocnice v Malackách Miroslav Kočan v rokoch 2016 až 2018 šéfoval Všeobecnej zdravotnej poisťovni, bolo to za ministra Tomáša Druckera. Verejnosti je známy prípad, ako Kočana zaskočil telefonát od vtedajšieho premiéra Roberta Fica – prikázal mu, aby zmenil ozdravný plán poisťovne a video si zverejnil na sociálnych sieťach. O rok neskôr Kočan odstúpil a dôvody konca vo VšZP nekomentoval.
Práve Všeobecná zdravotná poisťovňa dlhodobo poskytuje medicínskym laboratóriám štedré úhrady. „Za môjho vedenia boli laboratóriá predmetom ozdravného plánu. Presadili sme v ňom niektoré body ako elektronizácia laboratórií a znížili sme jednotkové ceny výkonov,“ uvádza Kočan.
Kočan sa stal šéfom Nemocničnej v roku 2021, teda tri roky po odchode zo štátnej poisťovne. Oslovil ho sám majiteľ Medirexu Bardún. „Stretol som ho určite počas pôsobenia vo VšZP. Keď hľadal šéfa nemocnice, oslovil ma ako jedného z kandidátov,“ dodal Kočan s dôvetkom, že o pozícii sa dozvedel v roku 2021 a nebola nijako dopredu dohodnutá.
Posledné tri roky bol šéfom Všeobecnej zdravotnej poisťovne Richard Strapko, ktorý mal s Kočanom spoločnú firmu Ako Doma. Kočan tvrdí, že Strapka pozná ako bývalého kolegu z Allianzu, s ktorým sú dodnes dobrí známi, ale zdravotnícke otázky spolu neriešia, aktuality.sk
X X X
EÚ uvalila sankcie na ďalších 38 predstaviteľov bieloruského režimu
EÚ zmrazila aj aktíva bieloruského štátneho ropného a chemického giganta Belneftekhim.
EÚ vo štvrtok v súvislosti s podporou ruskej invázie na Ukrajinu a zásahom bieloruských úradov voči opozícii zaradila na svoj sankčný zoznam ďalšie osoby vrátane prominentných moderátorov štátnej televízie. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.
Najnovšie opatrenia postihli ďalších 38 predstaviteľov bieloruského režimu a tri štátne subjekty vrátane popredných „propagandistov“ v štátnej televízii, prokurátorov a predstaviteľov väzníc. Na fyzické osoby sa vzťahuje zákaz vydávania víz a rozhodnutie o zmrazení majetku v jurisdikcii EÚ.
EÚ zmrazila aj aktíva bieloruského štátneho ropného a chemického giganta Belneftekhim.
V snahe obmedziť tok tovaru do Ruska, ktorý by sa mohol použiť na bojisku na Ukrajine, EÚ zakázala vývoz leteckých motorov a bezpilotných lietadiel do Bieloruska.
Okrem toho sa sprísnili obmedzenia na predaj polovodičov, kamerového vybavenia a ďalších technológií, ktoré by mohli pomôcť vo vojnovom úsilí Moskvy.
„Dnes tiež prijímame ďalšie opatrenia proti bieloruskému režimu ako spolupáchateľovi nezákonnej a nevyprovokovanej ruskej útočnej vojny proti Ukrajine,“ uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
Po spornom znovuzvolení bieloruského lídra Alexandra Lukašenka v roku 2020 EÚ na svoj sankčný zoznam zaradila už vyše 230 osôb a takmer 40 subjektov, často spoločností, bánk alebo organizácií, aktuality.sk
X X X
Zostrelený ruský dron s českými súčiastkami. Firma sa bráni: Vojna je zlo, zneužili nás
Vojna na Ukrajine sa posledné týždne zmenila na vojnu dronov. Zásadný obrat nastal v stredu, keď jeden z ukrajinských vojakov našiel v zostrelenom ruskom drone motor vyrobený v Českej republike. Ten útočil na ukrajinské jednotky pri Bachmute. Výrobok spoločnosti Axi Model Motors poháňal ruský dron Lancet, Bránia sa, že boli zneužití treťou stranou a že tento typ motora už nevyrábajú.
Fotografia zverejnená ukrajinským vojakom, na ktorej je motor z českej firmy Axi Model Motors. Poháňal ruský bojový dron, 2. júl 2023.
Ukrajinský vojak 93. mechanizovanej brigády v utorok zdieľal na sociálnej sieti Twitter fotografiu ruského bezpilotného lietadla zostreleného blízko Bachmutu. Ten mal na motore nápis „Vyrobené v Českej republike“. Referuje o tom portál iDnes.cz.
Výrobcom je podľa serveru The Kyiv Independent česká firma Axi Model Motors, čo vojak zistil po odstránení vrstvy lepiacej pásky. Motor poháňal ruský dron Lancet, ktorý útočil na ukrajinské jednotky pri Bachmute. „Bez tohto motora by dron jednoducho neletel, a preto táto spoločnosť nesie veľkú vinu za naše obete,“ napísal ukrajinský vojak na Twitteri.
Už v polovici júla pritom vedúci kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak informoval, že diely dronov, ktoré využíva ruská armáda, sú vyrobené v západných krajinách. Konkrétne poukázal na dron zostrelený nad Mykolajivom.
Zástupcovia českej firmy sa bránia a tvrdia, že boli zneužití treťou stranou. „Naša spoločnosť nikdy nedodávala svoje produkty na vojenské využitie. Podľa informácií sme zistili, že naše výrobky boli zneužité treťou stranou v zahraničí na predaj do niektorých typov zbraní, ktoré používa ruská armáda,“ vysvetlili zástupcovia firmy na svojej webovej stránke.
„Chceli by sme týmto všetky ubezpečiť, že sme urobili kroky, aby sa to už nemohlo stať. Naše výrobky, ktoré boli použité do týchto zbraní, už nevyrábame a nedodávame na trh. Vojna je zlo,“ dodala spoločnosť./agentury/
X X X
Kollár ako Vlčan? Pár dní pred pádom vlády prihral Doležal svojmu šéfovi 124-tisíc eur
Predseda parlamentu Boris Kollár má podľa Nadácie Zastavme korupciu podobnú kauzu ako bývalý minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.
Nadácia o tom informovala na svojej domovskej stránke s tým, že to vyplynulo z analýz majetkov lídrov strán, ktoré kandidujú vo voľbách a majú šancu sa dostať do parlamentu. Nadácia Zastavme korupciu pripravila analýzy v spolupráci s portálmi Finstat.sk a Transparex.sk. Analýza predsedu parlamentu a strany Sme rodina je prvou z analýz.
Nadácia vysvetlila, že niekoľko dní pred koncom vlády ministerstvo dopravy podpísalo zmluvu za 124-tisíc eur s Kollárovou firmou Radio Group. Rezort dopravy pritom viedol nominant Sme rodina. „Podobná kauza pripravila Vlčana o stoličku. Podávame preto aj podnet na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií,“ uviedla nadácia a vysvetlila, že Radio Group prevádzkuje Fun Rádio a Rádio Vlna, pričom za posledné tri roky si u nich rezort dopravy zaplatil reklamu za viac ako 300-tisíc eur. Ministerstvo dopravy argumentuje, že v rámci kampane pre Plán obnovy oslovovali najpočúvanejšie rádiá a najsledovanejšie televízie, a tvrdí, že v prípade Kollára a Radia Group neexistuje konflikt záujmov, pretože Kollár nie je v riadiacich orgánoch firmy, ale je majiteľom. Ako nadácia ďalej uviedla, problém nevidí ani Kollár, ktorý sa sám vyjadril, že sa na riadení nepodieľa, keďže nemôže.
Nadácia Zastavme korupciu túto situáciu pripodobnila k situácii exministra pôdohospodárstva Vlčana, ktorý skončil vo svojej funkcii pre dotáciu 1,4 milióna eur pre jeho firmu z rezortu životného prostredia. „Vlčan rovnako argumentoval, že na podporu mala spoločnosť zákonný nárok, firmu Reko Recycling neriadil, len vlastnil 55 percent akcií. Napriek tomu Vlčan padol, po ňom aj celá vláda. Boris Kollár vlastní celých 100 percent Radio Group,“ vysvetlila nadácia./agentury/
X X X
Osirela mohyla na Bradle, zomrel znalec Štefánika Peter Pavel Uhlík
Neverila som vlastným očiam, keď som si prečítala správu o jeho úmrtí: Peter Pavel Uhlík z Brezovej pod Bradlom, zakladateľ a čestný predseda Spoločnosti M. R. Štefánika, zomrel pri operácii 27. júla vo veku 83 rokov. Písal mi predsa ešte pred niekoľkými dňami!
Nájdem si v mailoch našu poslednú korešpondenciu z 20. júla. V liste oceňoval, ako sme sa na stránkach Pravdy rozlúčili so spisovateľom Milanom Kunderom a pridal svoj text k 180. výročiu uzákonenia spisovnej slovenčiny (čo sa udialo v júli 1843), ako aj úvahu o Dobšinskom. Na záver lakonicky dodal: „Nemám sa zdravotne dobre, ale čo už.“
Odpísala som mu asi o tri dni, že texty si prečítam, nech nestraší so zdravím a drží sa. Ani mi na um neprišlo, že to môže byť vážne, hoci som vedela, že má problémy so srdcom. Chodieval na prehliadky k lekárom do Bratislavy a raz sa po takej kontrole zastavil aj v redakcii Pravdy na káve. Vtedy ešte bol v plnej sile a porozprával kopu zaujímavostí, ako to bolo jeho zvykom.
Tajný výlet na Bradlo
Peter Pavel Uhlík bol verným čitateľom Pravdy. A aktívnym. Reagoval na články, inšpiroval sa nami a on inšpiroval nás. Dialo sa to často cezo mňa, lebo sme sa poznali dlhé roky. Ešte ako mladú redaktorku ma totiž v čase, keď sa o M. R. Štefánikovi nepatrilo ani premýšľať, vzal na jeho mohylu na Bradle a zasväcoval ma do tohto zložitého historického príbehu, ktorý je vlastne príbehom každého z nás.
Treba tomu rozumieť, čomu Uhlík napomáhal. Vždy sa staral o Štefánikov odkaz, či už latentne alebo otvorene, podľa okolností. A staral sa aj prakticky – o mohylu. Bolo mu to súdené. Však sa narodil 19. júna 1940 blízo Košarísk, Štefánikovho rodiska. Pochádzal zo Starej Turej, ale žil v Brezovej pod Bradlom, kde učil. O svojom príchode na toto miesto mi kedysi pekne porozprával:
„Ako učiteľ som prišiel do brezovskej základnej školy začiatkom šesťdesiatych rokov. Spomínam si na ten deň veľmi presne. Belejúci sa monument na Bradle som z vlaku zbadal skôr, než obytné domy môjho budúceho pôsobiska. Ani na prvú vyučovaciu hodinu som nikdy nezabudol: Ešte som nebol v školskej budove plne zorientovaný, a tak, keď som vstúpil do triedy, zostal som prekvapený. Skôr ako na tváre žiakov, ktorí už boli na mňa zvedaví, pozeral som sa s nemým úžasom na Bradlo za oknom. Celý vrch, aj s mohylou generála, bol na dosah!
Pretlak pocitov a súvislostí, čo sa mi v mysli vybavili, ma natoľko oslovil, že odvtedy som sa venoval najmä Štefánikovi! Milo ma prekvapilo, aké slušné znalosti o ňom mali deti, pochádzajúce z rodín, v ktorých pretrvával duch prvej republiky. No a v škole, ktorá mala tradične dobrú povesť, tiež čosi o Štefánikovi či Masarykovi žiaci počuli od odvážnejších pedagógov. To ma samozrejme povzbudilo.“
Mladý Peter Pavel Uhlík mal ešte možnosť spoznať aj Štefánikových spolužiakov v Košariskách či na okolitých kopaniciach a koncom šesťdesiatych rokov sa zúčastnil aj na pamätnej bradlianskej manifestácii, kde sprevádzal početnú skupinu legionárov. „Potom, v rokoch normalizácie, mi síce trocha skomplikovalo život známe Poučenie z krízového vývoja, ale ja som pokračoval,“ spomínal. „A hoci opätovný návrat k Štefánikovi bol zložitý, reálny chodník na Bradlo – skutočný ani metaforický – nezarástol. Naopak. Ešte pred novembrom 1989 prešli skúškou charakterov tí, ktorí tlakom na najvyššie stranícke orgány usilovali o opravu mohyly (aspoň Jurkovičovej, keď už nie Štefánikovej!) a dosiahli úspech. Mohyla bola vtedy už vážne poškodená zvetrávaním krehkého travertínu a bola by sa postupne rozpadla. Títo ľudia sa potom podieľali na vzniku Spoločnosti M. R. Štefánika vo februári 1990.
Spor o Boženu
Aj z toho vidno, ako Uhlík nerešpektoval oficiálne trendy, vždy vychádzal z vlastnej skúsenosti, z reality, študoval, poznával, bádal. Titulovala som ho regionálny historik, hoci bol aj učiteľ, cestovateľ, organizátor kultúrnych a športových podujatí, nadšenec všetkého užitočného. Vedel vystupovať a jednať s ľuďmi. Mal nos na tých zaujímavých. Aj mňa s mnohými zoznámil, o všetkom vedel zaujímavé podrobnosti. Vlastne svoj región presahoval, však vedel aj dôvernosti o Giuliane Benzoniovej, Štefánikovej talianskej snúbenici, a jeho spektrum záujmov bolo veľmi široké. S ním sa nikto nenudil a celý kraj s Uhlíkom pookrieval. Žiaľ, keď pred pár rokmi ovdovel, zosmutnel. Nikdy však nestratil elán a najmä snahu pestovať kultúru.
Raz sme sa ale dostali aj do kultúrneho sporu. Napísal mi rozhorčený list, v ktorom odsúdil seriál Božena o spisovateľke Božene Němcovej, ktorý vysielala Česká televízia v roku 2021, uchopenie témy sa mu zdalo nedôstojné, ale ja som sa diela, ktoré stvárnilo Boženu Němcovú ako vášnivú divošku, zastala. Neskôr mi dal za pravdu a napísal mi krásny list, v ktorom nad seriálom uvažoval. Prekvapilo ma, ako sa tým vážne zaoberal. Nebol vôbec povrchný a rád diskutoval bez nároku na jedinú pravdu. Mal cit a išlo mu o spravodlivosť.
Jednoducho, bez ľudí ako Peter Pavel Uhlík by naše dejiny nemali srdce. A aj to treba./agentury/
X X X
Kórejský konflikt je v „mrazničke“ už 70 rokov. Aj vďaka Slovákom
Skončí sa vojna na Ukrajine podobne ako tá dávna v Kórei? Čoraz viac západných analytikov považuje kórejský recept na „zmrazenie“ ozbrojeného konfliktu za najlepší pre dosiahnutie pokoja zbraní na rusko-ukrajinskom fronte. Téma nás môže zaujímať o to viac, že o prímerie, ktoré na Kórejskom polostrove trvá už 70 rokov, sa pričinili aj Slováci.
Vojaci z československej skupiny v dozornej komisii na výlete a v spoločnosti kolegov z iných štátov a americkej vojenskej polície.
Vojna v Kórei trvala od 25. júna 1950 do 27. júla 1953. Viacerí historici ju radia – popri karibskej kríze v októbri 1962 – za najnebezpečnejší moment v povojnovej histórii ľudstva. „Už vtedy stál svet na pokraji jadrového konfliktu,“ pripomína ruský historik a politológ Alexander Frolov. „Veď to bola doposiaľ jediná vojna, v ktorej ozbrojené sily ZSSR bezprostredne bojovali proti ozbrojeným silám USA.“
Z memoárov vtedajšieho amerického prezidenta Harryho Trumana vyplýva, že v prípade zapojenia sa Sovietov do vojny „v plnom rozsahu“ mali vzdušné sily USA stanovené ciele jadrových úderov na Sibíri. Približne v tom istom čase vystúpil na porade ministrov obrany štátov východného bloku v Moskve Josif Stalin. „Tretia svetová vojna vypukne do roku 1953 a použijú sa v nej atómové bomby,“ vyhlásil.
Kórejská vojna na rozdiel od karibskej krízy zanechala po sebe milióny obetí na severe i juhu polostrova a spustošila jeho ekonomiku.
Čo tomuto konfliktu predchádzalo?
Rozdelenie Kórey a znešvárené veľmoci
Kórejský polostrov sa od roku 1910 nachádzal pod japonskou nadvládou. Kapitulácia Japonska 18. augusta 1945 otvorila Kórejčanom cestu, aby prvýkrát rozhodovali o svojom vlastnom osude. Ibaže po porážke Japonska vzniklo v severovýchodnej Ázii geopolitické vákuum.
„Na polostrove mali svoje záujmy obe povojnové veľmoci – Spojené štáty a Sovietsky zväz – a neboli ochotné sa ich zriecť, prípadne ustúpiť si navzájom alebo aj Kórejčanom samotným,“ približuje situáciu americký historik Carter J. Eckert.
Sovietska armáda ešte 9. augusta 1945 obsadila sever polostrova, zatiaľ čo americká jeho juh. Prezident Truman vydal rozkaz, ktorým vyhlásil 38. rovnobežku za hranicu oddeľujúcu sféry vplyvu oboch veľmocí.
Ešte v lete 1945 nepredpokladali vznik dvoch od seba oddelených Kóreí ani USA, ani ZSSR. Moskva i Washington si predstavovali, že Kórea sa bude nachádzať pod poručenskou správou, ktorú by vykonávali štyri mocnosti a trvala by tak dlho, ako bude treba.
Diskutovalo sa o tom na Jaltskej i Postupimskej konferencii, ale k ničomu konkrétnemu to neviedlo. Jablkom sváru sa stala polarizácia síl na kórejskej politickej scéne, ktorá sa rozdelila na ľavicu a pravicu. Medzitým vzťahy medzi veľmocami – bývalými spojencami – ochladli na bod mrazu.
Na severe polostrova sa presadili komunisti s podporou Moskvy, na juhu zasa pravica podporovaná Američanmi. „Obe okupačné mocnosti a ich kórejskí spojenci začali dávať prednosť dvom oddeleným štátom pred jednotným štátom, v ktorom by sa museli deliť o moc,“ vysvetľuje Eckert.
Preto už v marci 1946 podporili návrat svojich favorizovaných kórejských vodcov z exilu: Sovieti Kim Ir-sena (vrátil sa v uniforme majora Červenej armády) a Američania I Sung-mana (dovtedy žil v USA). Už v marci 1946 vznikli separátne kórejské administratívne orgány v Soule a v Pchjongjangu.
Zároveň prebiehalo vyzbrojovanie a výcvik zárodočných kórejských armád. Na severe to boli takzvané Zbory na obranu mieru. Asi 20-tisíc mužov sa cvičilo jednak v Číne a jednak na sovietskom Ďalekom východe (Čita, Chabarovsk).
V roku 1948 sa mali konať na polostrove parlamentné voľby. Väčšina členov OSN presadzovala celokórejské voľby, napokon sa konali separátne. Najprv v máji na juhu, kde zvíťazila strana I Sung-mana, ktorá 15. augusta 1948 vyhlásila Kórejskú republiku. I Sung-man sa stal jej prvým prezidentom. O desať dní na to sa konali voľby aj na severe, ale už nie pod dohľadom komisie OSN. Vyhrali ich komunisti na čele s Kim Ir-senom, ktorý v septembri 1948 vyhlásil Kórejskú ľudovodemokratickú republiku.
Sovieti zároveň vyzbrojovali armádu ďalšieho ich spojenca – Číny, kde sa formovali oddiely dobrovoľníkov pre prípad konfliktu v susednej krajine. Američania zase upevňovali ozbrojené sily Južnej Kórey.
Do príprav na vojnu sa zapojili masové médiá. V štátoch sovietskeho bloku vrátane Československa šírili „zaručené správy“ o tom, že Američania použili v kórejskej vojne bakteriologické zbrane. A tiež o dvojitom vykorisťovaní juhokórejského obyvateľstva – domácimi aj americkými kapitalistami. Vraj stačí „iskra“ a nastane revolučná situácia: juhokórejskí robotníci a roľníci zmetú svojich utlačovateľov z povrchu zeme.
Podľa súčasného kórejského bádateľa Gye-Dong Kima z Inštitútu obranných štúdií v Soule ľahkomyseľné a sebavedomé nálady v tom čase živila aj západná propaganda, akurát ohľadne Severnej Kórey. Vyvolávala ilúzie o možnosti ľahko a rýchlo poraziť tamojší komunistický režim.
Medzitým sa množili pohraničné incidenty pozdĺž 38. rovnobežky. Ba čo viac, diverzné skupiny zo severu podnietili vzburu na juhokórejskom ostrove Čedžu a partizánske hnutie v provinciách Čolla a Kjongsang. Analytici zo CIA na základe týchto i ďalších faktov predpovedali severokórejskú inváziu na juh v júni 1950. Prezident Truman ich varovanie nebral vážne a bol presvedčený, že „zle vyzbrojená“ armáda Kim Ir-sena nie je na to ešte pripravená.
Dnes už vieme, že americká spravodajská služba odhadla začiatok kórejskej vojny takmer na deň presne…
Soul prechádzal z rúk do rúk
Obe Kórey sa z rozpútania tejto vojny obviňovali navzájom už v jej priebehu. Dodnes sa však vedú o tom spory aj v odborných kruhoch. Ako upozorňuje Eckert, je síce pravda, že 25. júna 1950 Sever zaútočil proti Juhu ako prvý, všetko však vyzerá zložitejšie v kontexte predchádzajúcich dvoch rokov, keď si obe strany neostávali nič dlžné.
„Zdá sa, že viaceré lokálne zrážky medzi ozbrojenými silami oboch štátov vyprovokovala Južná Kórea,“ konštatuje americký historik. „Navyše prezident I Sung-man vtedy otvorene hovoril o vojenskom ťažení na Sever.“
Severokórejčanom sa spočiatku až nadmieru darilo. Bleskovým útokom dobyli v priebehu troch dní hlavné mesto Soul. Kimova armáda mala prevahu v sovietskych tankoch i lietadlách a mala aj lepšie vycvičené jednotky. Do začiatku augusta 1950 obsadili celú Južnú Kóreu s výnimkou tzv. Pusanského perimetra. Ide o územie na východ od rieky Naktonggang po prístavné mesto Pusan. Má rozlohu len 80 krát 80 kilometrov.
Spojené štáty sa majú usilovať o skutočný mier, a nie o zamrznutý konflikt, ktorý môže kedykoľvek znovu explodovať.
Walter Mead, expert na geopolitiku
Potom však Spojené štáty a ich koaliční spojenci pod záštitou OSN a velením amerického generála Douglasa MacArthura rýchlo vojensky intervenovali a v septembri 1950 nielenže dobyli naspäť Soul, ale zatlačili Severkórejčanov až k rieke Ja-lu (tečie prevažne po hraniciach KĽDR s Čínou).
Zoskupenie amerických vojsk malo k dispozícii dva a pol tisíca bojových lietadiel, ktoré svojimi takticko-technickými charakteristikami prevyšovali sovietske. Moskva odpovedala nasadením 19 leteckých divízií do severovýchodných oblastí Číny. Okrem toho poslala do Severnej Kórey vojenských poradcov a oddiely dobrovoľníkov, predovšetkým letcov. Ako uvádza Frolov, maskovali sa uniformami čínskej armády bez insígnií.
Už o dva mesiace nastal ďalší zlom vo vojne, keď státisíce čínskych vojakov začali obrovskú protiofenzívu a zatlačili spojenecké a juhokórejské vojská späť do južnej časti polostrova. V januári 1951 padol Soul druhýkrát. Spojenecké vojská ho síce v marci získali späť, ale ďalej na sever už nepostupovali. Vojna nadobudla pozičný charakter a front sa ustálil na 38. rovnobežke.
Napriek tomu objemy dodávok vojenskej techniky, zbraní a munície bojujúcim stranám zo Spojených štátov a Sovietskeho zväzu stále rástli.
Kórejská vojna so svojimi peripetiami mala viacero momentov pripomínajúcich súčasnú vojnu na Ukrajine. To, čo nasledovalo neskôr, sa jej podobalo možno ešte viac. V tejto situácii sa prvýkrát začalo hovoriť o možnom použití jadrových zbraní. Vtedy ich už mali a otestovali aj Sovieti.
Ako dosiahli pokoj zbraní
Prvý rok tejto „obmedzenej vojny“ – ako ju nazvali niektorí americkí komentátori – nič okrem množstvá obetí a veľkých materiálnych škôd nepriniesol. Navyše perspektíva víťazstva niektorej zo strán sa čoraz viac vzďaľovala. Preto prvé tajné rokovania o možnom prímerí či dokonca o mieri sa začali už v jarných mesiacoch roku 1951 a pokračovali v lete.
V New Yorku sa stretli George Kennan, vtedy expert ministerstva zahraničia USA a kritik ďalšej eskalácie vojny v Kórei, s Jakovom Malikom, zástupcom ZSSR v OSN. Zvažovali myšlienku ukončenia vojny pozdĺž línie dotyku bojujúcich vojsk.
Kennan bol spoluautorom doktríny „zadržania“ ZSSR v studenej vojne a tvrdil, že Biely dom sa v kórejskej vojne riadi „emocionálnymi, moralistickými postojmi“. Čím môže Ameriku ľahko priviesť ku „skutočnému konfliktu s Rusmi“ a zabrániť uzatvoreniu realistickej dohody.
Malika však Kennan presviedčal, že USA sa usilujú o ukončenie konfliktu na Kórejskom polostrove spôsobom, že ani jedna z bojujúcich strán nepríde o žiadne územie ani nijaké nové nezíska. „Všetko sa vráti do stavu pred vojnou.“
Rokovania sa potom naplno rozbehli v júli 1951. I Sung-man bol zásadne proti prímeriu a stále žiadal Spojené štáty o ďalšie zbrane, aby vraj mohol zjednotiť Kóreu. Ale už nemal ich podporu, ani podporu OSN. Podobne bol na tom Kim Ir-sen, ktorý už nenachádzal pochopenie pre ďalšie vyzbrojovanie svojej armády ani v Moskve, ani v Pekingu.
Američania dokonca vymenili MacArtura na poste veliteľa koaličných vojsk, keď navrhoval použiť jadrové zbrane a rozšíriť vojnu až do Číny. Prezident Truman s tým zásadne nesúhlasil.
Tajné rokovania však s menšími či väčšími prestávkami trvali ešte takmer dva roky. Znepriatelené strany sa medzitým čoraz pevnejšie zakopávali okolo 38. rovnobežky, kde vznikali zložité obranné opevnenia, a navzájom sa ostreľovali.
Zároveň skupiny expertov takpovediac v zákulisí tejto vojny pripravovali do najmenších podrobností podmienky prímeria i kontrolné mechanizmy jeho dodržiavania.
Detailne určili líniu, za ktorú sa bojujúce jednotky stiahnu, a štyri kilometrov široké a 238 kilometrov dlhé prísne strážené demilitarizované pásmo.
Podľa dohody o prímerí vzniklo niekoľko komisií. Jednou z nich bola Dozorná komisia neutrálnych štátov, ktorá mala kontrolovať dodržiavanie prímeria. Dohodu o jej vytvorení sa podarilo dosiahnuť v apríli 1952.
Znepriatelené strany mali totiž možnosť navrhnúť do oboch komisií po dva štáty. Sever sa rozhodol pre Československo a Poľsko, kým Juh pre Švédsko a Švajčiarsko.
Históriu československej účasti v dozornej i repatriačnej komisii zmapovali viacerí autori, na Slovensku najmä Jozef Korený. Podľa jeho zistení mala čs. delegácia pôvodne 380 osôb a do kórejského Kesongu sa dostala štyrmi transportmi v auguste 1953.
O tri mesiace neskôr sa jej jednotlivé skupiny presťahovali do drevených domcov v blízkosti Panmundžonu, kde bol aj štáb celej delegácie.
Členovia dozornej komisie sa často striedali a ustavične sa tiež znižoval ich počet. V roku 1954 mala čs. delegácia 110 osôb a o rok neskôr už len 41. Nie preto, žeby nebolo čo kontrolovať, ale neprestajne sa komplikovali podmienky a možnosti kontroly na oboch stranách demarkačnej čiary. Svojho času sme o tom hovorili s Alexandrom Pereszlenyim z Bratislavy, ktorý sa na práci dozornej komisie zúčastnil ako spojár dokonca dvakrát a spolu strávil v Kórei takmer tri roky.
„V tom čase mala komisia desať inšpekčných skupín, ktoré vykonávali krížovú kontrolu na vojenských základniach v Južnej a Severnej Kórei,“ rozprával. „Okrem toho fungovali mobilné skupiny na vrtuľníkoch, ktoré mali oprávnenie vykonávať neohlásené kontroly a velenia základní im museli sprístupniť všetky zbrojné či muničné sklady.“
V lete 1956 sa však krížové kontroly skončili. Inšpekčné skupiny už potom nikam nechodili, museli sa uspokojiť – bez akéhokoľvek overovania reálneho stavu veci – s tým, čo im nahlásili obe znepriatelené strany. Tak to pokračovalo až do konca roku 1992, do zániku Československa.
Dohodu o prímerí mala do 70 dní od jej podpísania spečatiť mierová zmluva. Tú sa však nepodarilo uzatvoriť ani za 70 rokov. Chvíľu sa zdalo, že po rokovaniach bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa s lídrami oboch kórejských štátov pred štyrmi rokmi má k nej „polostrov rannej sviežosti“ – ako ho niekedy volajú – veľmi blízko. Ale stále má od nej ďaleko. Konflikt je naďalej iba „zmrazený“.
Vojna, prímerie a mier
Rovnako v nedohľadne je aj mier na Ukrajine. A prímerie? Takisto ho zatiaľ možno hľadať vo hviezdach.
Na Ukrajine ešte nevznikla patová situácia. „Sponzori“ tejto vojny – či už štáty NATO na strane Ukrajiny, alebo Čína či Irán na strane Ruska – im naďalej poskytujú vojenskú pomoc. Ale sem-tam prenikajú na verejnosť ťažko overiteľné informácie o tom, že tajné rokovania o nejakej podobe prímeria cez takých či onakých sprostredkovateľov tu a tam prebiehajú.
Zároveň sa vo svetových médiách diskutuje o možnostiach, ako prímerie v blízkej či vo vzdialenejšej budúcnosti dosiahnuť a prehrávajú sa rôzne scenáre.
Gideon Rachman, vplyvný komentátor britského denníka Financial Times, vystúpil nie tak dávno s úvahou, či rusko-ukrajinskú vojnu bude možno „zmraziť“ podobným spôsobom, ako sa to pred 70 rokmi stalo s kórejsko-kórejským konfliktom. Podľa neho áno, lebo ani Rusko, ani Ukrajina nemajú šancu dosiahnuť v tejto vojne „totálne víťazstvo“ a pokračujúci ozbrojený konflikt iba zvyšuje ich straty.
Kórejský scenár podporuje aj britský historik a uznávaný odborník na medzinárodné vzťahy sir Lawrence Freedman. Nehľadiac na rozdiely v oboch konfliktoch je podľa neho zastavenie bojov a oddelenie síl zásadne dôležité a časom i dosiahnuteľné.
Naopak, americký expert na geopolitiku Walter Mead odmietol v denníku Wall Street Journal spoliehanie sa na prímerie. „Spojené štáty sa majú usilovať o skutočný mier, a nie o zamrznutý konflikt, ktorý môže kedykoľvek znovu explodovať,“ píše. „Je nemysliteľné, aby sa polovica Európy nachádzala v permanentnom vojnovom rozpoložení.“
Rétorika oficiálnych miest v Moskve i Kyjeve je naďalej nezmieriteľná. Tamojší nezávislí analytici pripúšťajú v krajnom prípade aj kórejský variant ďalšieho vývoja udalostí. Zároveň však upozorňujú, že na Kórejskom polostrove bolo ľahšie dohodnúť sa na návrate „do stavu pred vojnou“. Veď v terajšom prípade môže kompromis spočívať buď v návrate ruských vojsk za hranice spred 24. februára 2022, alebo spred 21. marca 2014 (anexia Krymu), či dokonca za hranice z roku 1991 (rozpad ZSSR).
Čo z toho je – a najmä bude – reálne?
„Poživjom, uvidim,“ hovoria Rusi. „Požyvemo, pobačymo,“ prízvukujú Ukrajinci./agentury/
X x x
NAKA zasahuje na Generálnom riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky v Bratislave
Pri akcii zadržali bývalého šéfa oddelenia prípravy obstarávania infraštruktúry R. B..
Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zasahujú od rána na Generálnom riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). V štvrtok predpoludním o tom informovala TV JOJ.
Podľa televízie zásah súvisí s verejným obstarávaním. Na mieste sú desiatky policajtov, ktorí sa sústredia najmä na druhom poschodí budovy na Klemensovej ulici v bratislavskom Starom Meste.
Podľa informácií Aktuality.sk policajti počas dnešnej akcie Šroub zadržali aj R. B., jedného zo zamestnancov ŽSR, ktorý pôsobil v manažérskych funkciách, pre podozrenie z ekonomickej a daňovej trestnej činnosti.
„Môžeme potvrdiť, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry vykonávajú zaisťovacie úkony vo veci podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti. Vzhľadom na prebiehajúce úkony v tejto chvíli nie je možné poskytnúť žiadne ďalšie informácie,“ cituje TV JOJ hovorkyňu policajného prezídia Denisu Bárdyovú.
„ŽSR poskytujú maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní,“ tvrdí hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová.
Zásah sa pravdepodobne týka zákazky ŽSR na spojovací materiál za necelých 8 miliónov eur. Železnice v nej nakupovali najmä skrutky a matice, zadržaný v nej bol členom komisie na vyhodnotenie ponúk.
X X X
Ani Moskva už nie je v bezpečí. Rusi možno uvidia ukrajinské drony častejšie (podcast)
Analytici vysvetľujú, ako sa mohli ukrajinské drony dostať až do Moskvy. Alexander Duleba približuje, že ide o nový typ dronov, ktoré sú veľmi malé a vedia prekonať protivzdušnú obranu. Sú ťažko zachytiteľné, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu, približuje zase Matej Kandrík.
„Vojna sa postupne vracia na územie Ruska – do jeho symbolického centra a na vojenské základne,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po útoku dronov na Moskvu. Budeme sledovať častejšie útoky na Rusko? Čo tým Ukrajina sleduje? Téma pre analytikov Mateja Kandríka z Adapt Institute a Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Ide o to, aby útoky Ruska proti ukrajinským civilným objektom neboli beztrestné, približuje v podcaste expert na Ukrajinu Alexander Duleba.
„Je to dôležitá vec hlavne z psychologického hľadiska. Môže to zmeniť zmýšľanie bežných Rusov. Budú si uvedomovať, že sa im môže stať, to čo sa stáva ľuďom v ukrajinských mestách. Iné je vidieť vojnu v televízii, druhá vec je, keď vám ponad váš dom lietajú lietajúce drony,“ hovorí expert na Ukrajinu.
Ako sa dostali drony až do Moskvy? Z ruského územia alebo ukrajinského? Podľa Alexandra Dulebu svoju časť robia aj partizáni v Rusku. „Drony, ktoré prileteli do Ruska sú drony vypustené z Ukrajiny. Je to nový typ dronov. Sú veľmi malé a veľmi ťažko zamerateľné klasickou protivzdušnou obranou. Nový typ dronu, ktorý vie prekonať ruskú protivzdušnú obranu je pre Rusov z hľadiska technológii nová situácia,“ približuje tiež v podcaste Alexander Duleba.
Aj analytik Matej Kandrík vidí v útokoch ukrajinskými dronmi psychologickú logiku. „Z vojenského hľadiska nedávajú zmysel. Nezasahujú vojenské objekty. Správa je jednoznačná: Ani Moskva nie je v bezpečí. Aj Moskvu vieme zasiahnuť,“ konštatuje.
Podľa Mateja Kandríka ešte neboli dôveryhodné informácie, či drony leteli z Ukrajiny alebo z územia Ruskej federácie. „Faktom ale je, že veľká časť protivzdušnej techniky má veľký problém s bezpilotnými vzdušnými prostriedkami, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu. Sú ťažko zachytiteľné.“, aktuality.sk
X X X
Voľby 2023: Stávkové kancelárie to vidia inak ako prieskumy. Jedného z favoritov odpisujú
Staviť sa dá aj na to, komu sa podarí prekročiť päťpercentnú hranicu, potrebnú pre vstup do parlamentu. Bookmakeri príliš neveria Demokratom Eduarda Hegera a v parlamente vidia skôr SaS ako koalíciu Igora Matoviča.
Viac ako dva roky kraľovala prieskumom verejnej mienky strana Hlas. Necelé dva mesiace pred parlamentnými voľbami si však minimálne stávkové kancelárie nemyslia, že by Peter Pellegrini dokázal zvíťaziť.
Favorizujú Smer a predpovedajú jeho tesný súboj s Progresívnym Slovenskom. A to aj napriek tomu, že v prieskumoch sa na druhom mieste stále objavuje aj Hlas.
Kurzy pre blížiace sa voľby už vypísali všetky veľké stávkové kancelárie na Slovensku. Napríklad Niké na víťazstvo subjektu Roberta Fica stanovila kurz 1,53, PS má kurz 2,9 a Hlas až 13. Veľmi podobne to vidia aj bookmakeri zo spoločností Fortuna či Tipsport. Čím je číslo nižšie, tým je podľa bookmakerov šanca strany na celkové víťazstvo vyššia.
V praxi to znamená, že ak by ste napríklad na Hlas stavili 100 eur a Pellegrini by naozaj uspel, od Niké by ste získali 1300 eur.
Smer sa na prvé miesto v prieskumoch dostal približne na jar, keď z pomyselného trónu zosadil práve Hlas, a odvtedy zostáva na čele rebríčka preferencií. O druhé miesto spolu zápasia PS a Hlas.
Napríklad v júlovom prieskume agentúry Focus bol Hlas druhý so 16 percentami a progresívci tretí so zhruba 14 percentami. Aj preto je zaujímavé, že stávkové kancelárie na Pellegriniho stranu vypísali také relatívne vysoké kurzy.
„Počiatočné kurzy sa určujú predovšetkým z verejne dostupných zdrojov informácií. To znamená, že sa zohľadňuje, čo politici povedia priamo médiám, prípadne počas verejných vystúpení. Do úvahy sa berú aj prieskumy a vyjadrenia politológov či analytikov. Samozrejme, je to aj na šikovnosti bookmakerov, či vedia dostať nejakú informáciu priamo zo zákulisia,“ vysvetľuje hovorca Tipsportu Filip Timár, ako ich kurzy vznikajú.
Ďalšia úprava kurzov sa podľa neho deje už na základe toho, ako tipéri stávkujú. Keď stávková kancelária naberie väčší počet stávok na niektorú z príležitostí, kurz klesá. „Aj preto je zaujímavé sledovať naše kurzy napríklad počas moratória. Vtedy sú totiž jedným z mála relevantných a interpretovateľných ukazovateľov v rámci predpovedania výsledkov volieb,“ dodáva Timár.
Moratórium sa začína 48 hodín pred konaním volieb, v tomto čase je zakázané zverejňovať akékoľvek prieskumy.
Dostanú sa do parlamentu?
Staviť sa dá nielen na víťaza volieb. Voliči si môžu tipnúť aj to, kto skončí druhý, tretí či štvrtý v poradí. V kontexte aktuálnych volieb je zaujímavá aj možnosť tipovať, komu sa podarí prekročiť päťpercentnú hranicu, potrebnú pre vstup do parlamentu (v prípade koalície OĽaNO, Za ľudí, KÚ je to sedem percent).
Podľa prieskumov sa na hranici zvoliteľnosti pohybuje viacero strán. Bookmakeri napríklad príliš neveria Demokratom Eduarda Hegera a v parlamente vidia skôr SaS ako koalíciu Igora Matoviča. Opäť platí – čím je kurz nižší, tým je šanca strany na vstup do Národnej rady vyššia.
Stávkovať na voľby zrejme budú tisícky Slovákov a minú na to stovky tisíc eur. Len Tipsport eviduje stávky už od 550 klientov, ktorí si podali viac ako 2200 tiketov v hodnote 43-tisíc eur.
„Klienti Tipsport SK najviac preferujú možnosť, že strana Smer vyhrá voľby. Doposiaľ si na túto príležitosť stavili za viac ako 15-tisíc eur,“ dodáva hovorca stávkovej kancelárie. Najvyššou stávkou je podľa neho v tejto chvíli 3000 eur v kurze 1,6:1 na víťazstvo Smeru. Ak by Fico zvíťazil, tipujúci by získal 4800 eur, aktuality.sk
X X X
Komisára pre deti znepokojilo dianie v trnavskom centre, pripomína slobodu viery
Komisár sa obracia na všetky štatutárne orgány zariadení, v ktorých sú umiestnené deti, aby slobody a práva detí plne rešpektovali a aby nevynucovali od detí akýkoľvek postoj v otázkach náboženskej slobody.
Komisára pre deti Jozefa Mikloška znepokojili udalosti v Centre pre deti a rodiny v Trnave týkajúce sa praktík náboženskej výchovy. Obracia sa na všetky štatutárne orgány zariadení, v ktorých sú umiestnené deti, aby slobody a práva detí plne rešpektovali a aby nevynucovali od detí akýkoľvek postoj v otázkach náboženskej slobody. TASR o tom informovala Mária Gregušová z Úradu komisára pre deti.
„Komisár upozorňuje na to, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom každej osoby, a teda aj dieťaťa. Do tohto práva patrí aj prejavovanie viery slobodne sám alebo aj s inými a tiež účasť na náboženských aktoch a náboženská výchova. Do pojmu slobody myslenia patrí aj právo nemať vieru,“ pripomenuli z úradu.
Dané práva a slobody sú garantované systémom medzinárodných zmlúv a Ústavou SR. „Nie je prípustné nútiť kohokoľvek, aby vieru prejavoval, alebo naopak, zakázať, aby tak nečinil,“ dodali v stanovisku.
Generálna prokuratúra SR vo štvrtok informovala o tom, že zasiahla proti vynucovaniu náboženského vyznania a viery u detí v trnavskom centre a že prokurátorka tam 1. augusta s okamžitou platnosťou zrušila „duchovný program“. Ako zdôvodnila, nemal oporu v zákone a neprípustným spôsobom zasahoval do slobody náboženského vyznania a viery.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) uviedlo, že na základe podnetov namietajúcich intenzitu a niektoré časti výchovy k viere preverilo chod Centra pre deti a rodiny v Trnave a nastavený duchovný program operatívne zrušilo ešte začiatkom júla, aktuality.sk
X X X
Fínsky politológ a analytik vojny na Ukrajine ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta
Fínsky prezident je najvyšším veliteľom armády a krajinu reprezentuje na stretnutiach NATO, pričom spolu s vládou tvorí zahraničnú politiku krajiny.
Fínsky politológ a šéf bezpečnostného a zahraničnopolitického think-tanku Mika Aaltola vo štvrtok oznámil kandidatúru na prezidenta. Je pritom politickým outsiderom, ktorého pozíciu posilnilo, keď začal v televíziách komentovať vojnu na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Fíni si budú nového prezidenta voliť 28. januára. Víťaz volieb nahradí Sauliho Niinista (74), ktorý sa po dvoch po sebe idúcich šesťročných funkčných obdobiach o úrad už nemôže uchádzať.
„Fínsko jasne potrebuje víziu. Objavila sa nová zahraničná politika, veľké turbulencie a veľa toho ešte len príde,“ uviedol Aaltola pre Reuters. Odkazoval na zmenu fínskej zahraničnej politiky po ruskej invázii na Ukrajinu a s tým súvisiaci vstup Fínska do NATO.
Fínsky prezident je najvyšším veliteľom armády a krajinu reprezentuje na stretnutiach NATO, pričom spolu s vládou tvorí zahraničnú politiku krajiny.
Podporuje Ukrajinu
Aaltola nebol členom žiadnej politickej strany, no začal sa objavovať v prezidentských prieskumoch, pričom v jednom z nich dokonca i viedol. Podľa Reuters ide o reakciu na jeho popularitu ako televízneho analytika dôsledkov vojny na Ukrajine.
„Musíme sa odnaučiť strategicky mlčať, čo niekedy nazývam strategickým zahmlievaním. V zahraničí máme akúsi stoickú povesť,“ domnieva sa Aaltola.
Presadzuje, aby Fínsko ostalo silným podporovateľom Ukrajiny a aby investovalo do obrany aspoň tri percentá HDP. Podporuje tiež umiestnenie amerických zbraní na území Fínska a vybudovanie novej železnice, ktorá by NATO uľahčila prístup k strategicky významnému severu Fínska.
V prieskume sa umiestnil na treťom mieste
Aaltola promoval na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a od roku 2019 vedie zahraničnopolitický inštitút fínskeho parlamentu (FIIA). V poslednom predvolebnom prieskume z mája sa umiestnil na treťom mieste za exministrom zahraničných vecí Pekkom Haavistom a guvernérom Fínskej banky Ollim Rehnom.
Každý z nich chce kandidovať ako nezávislý, čo znamená, že musia zozbierať 20.000 podpisov, aby sa do volieb mohli formálne zapojiť, aktuality.sk
X X X
Polícia v Česku zaistila migrantov zo Sýrie, vráti ich na Slovensko
Sýrčania ostávajú v režime zaistenia.
Česká cudzinecká polícia zaistila na diaľnici D8 30 nelegálnych sýrskych migrantov, ktorí sa tlačili v dodávke smerujúcej do Nemecka. V rámci readmisnej dohody ich chce ČR vrátiť na Slovensko. Vodiča obvinili z prevádzačstva, hrozí mu až osemročné väzenie. Česká polícia to vo štvrtok uviedla na svojom webe, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe
Hliadka podľa hovorkyne polície Úsťanského kraja Veroniky Hyšplerovej zaznamenala na diaľnici dodávku, ktorá vyzerala preťažene. „Pri bližšom pohľade do vozidla bolo zrejmé, že sa vnútri nachádza väčší počet osôb, než je dovolené,“ spresnila. Polícia preto dodávku zastavila. Tiesnilo sa v nej 28 dospelých osôb a dve deti zo Sýrie. Migrantov zaistili a vodiča po zadržaní previezli do policajnej cely.
„Z výsluchu vyšlo najavo, že tieto osoby naložil do vozidla na bližšie neupresnenom mieste aj napriek tomu, že vedel, že nemajú žiadne dokumenty, ktoré by ich oprávňovali na vstup a pobyt na území ČR,“ opísala situáciu polícia. Dodala, že vodič ich následne viezol cez celé územie Česka a snažil sa s nimi prekročiť hranice do Nemecka.
V súčasnosti je stíhaný pre trestný čin organizovania a umožnenia nedovoleného prekročenia štátnej hranice. V prípade preukázania viny mu hrozí až osemročné väzenie.
Sýrčania ostávajú v režime zaistenia. Polícia v rámci readmisnej dohody so Slovenskom pripravuje ich návrat na územie SR./agentury/
X X X
Spečatené: Branislav Paška pôjde za ultrazvuky do väzenia. Trest mu znížili na 5 rokov
Synovec bývalého vysokopostaveného smeráka dnes na verejné zasadnutie Najvyššieho súdu neprišiel, konalo sa v jeho neprítomnosti. Ak by bol v pojednávacej miestnosti, musel by rovno nastúpiť do väzenia. Podľa svojho advokáta sa nachádza v Košiciach.
Príbeh okolo stíhania Branislava Pašku trval takmer desať rokov, dnes sa na Najvyššom súde skončil. Odvolací senát mu znížil pôvodný trest za machinácie pri verejnom obstarávaní ultrazvukov pre košickú nemocnicu zo sedem na päť rokov za mrežami vo väzení s minimálnym stupňom straženia.
Výrokovú časť skutku zmenil, lebo uznal, že ako výšku škody nemožno uvádzať potenciálnu stratu potenciálneho zisku ďalších možných uchádzačov, ktorí by sa mohli do súťaže o zákazku ultrazvukov zapojiť.
Nižší trest má Paška preto, že od spáchania skutku ubehol dlhší čas.
Pašku uznali za vinného pre machinácie, ktoré ako vedúci oddelenia verejného obstarávania Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach urobil vo verejnej súťaži, vyhlásenej v júli 2013 na digitálne ultrazvuky, na ktorú splnomocnili súkromnú firmu Pro Tender. Vopred stanoveným zámerom bolo, aby sa víťazom súťaže stala spoločnosť Wega – MS. V súťažných podkladoch opísal predmet zákazky a stanovil technické špecifikácie na prístroje na základe elektronického súbou, ktorý bol vytvorený v počítači človeka spolupracujúceho so spomínanou firmou – Paška to urobil tak, aby podmienky splnili len prístroje, dodávaný a servisovaný touto firmou.
Paška aj zdôvodňoval zamietnutie žiadosti iného potenciálneho uchádzača o dodávku ultrazvukov, ktorý chcel, aby sa upravili súťažné podmienky – Paška argumentoval, že nemocnica na nich trvá. Výsledkom bolo, že na trhu neexistovali žiadne iné ultrazvuky iných výrobcov, ktoré by mali požadované parametre. Do súťaže tak predložila svoju ponuku len Wega – MS a jediná sa zúčastnila elektornickej aukcie a stala sa jediným úspešným uchádzačom, ktorý napokon dostal od nemocnice zmluvu na štyri ultrazvuky. Paška tak vytvoril výhodnejšie podmienky pre napokon jediného uchádzača o zákazku.
Už samotné veľké množstvo presných technických špecfikácií na obstarávané ultrazvuky (v podkladoch ich bolo viac ako 100) vzbudzuje podľa odvolacieho senátu podozrenie, že boli nastavené pre nejaký konkrétny výrobok. Pri nakladaní s verejnými prostriedkami je podľa súdu úlohou obstarávteľov, aby vyberali produkty „kde je najrozumnejši pomer kvality a ceny“.
Podľa súdu niektoré požadované parametre neboli podstatné a nevyhnutné na to, aby ultrazvuk slúžil svojmu účelu. „Predmet verejného obstrávania bol nastavený tak, aby sa v zásade znemožnila verejná súťaž a aby mol podmienky súťaźe splniť len jeden uchádzač,“ poznamenala predsedníčka senátu. Tomu podľa nej nasvedčuje aj spomínaná okolnosť, že súbor so špecifikáciou požiadaviek na ultrazvuky bol vytvorený v počítači spolupracovníka víťaznej firmy.
Pozrite si reakciu advokáta Sergeja Romžu na rozhodnutie súdu:
Advokát Sergej Romža reaguje na rozhodnutie súdu v prípade Branislava Pašku
0 seconds of 2 minutes, 23 secondsVolume 0%
O kauze písal Kuciak
Na začiatku bol článok, ktorým novinári Ján Kuciak a Marek Vagovič v spolupráci s mimovládnou organizáciou Via Iuris v časopise .týždeň upozornili na sporný nákup ultrazvukov z roku 2013. Paška bol počas tendra šéfom oddelenia verejného obstarávania v košickej nemocnici.
Po novinárskych odhaleniach sa prípadom začala zaoberať polícia a Paškovi vzniesli obvinenie. Následne prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko podal obžalobu a Paška sa tak ocitol pred súdom. Proces sa začal vo februári 2020.
Obžaloba kládla Paškovi za vinu, že pri tendri stanovil také špecifikácie, aby ich splnil iba jeden výrobca ultrazvukov, ktorých výhradným dodávateľom pre Slovensko bola spoločnosť Wega – MS. Navyše prístroje mali byť podľa znaleckého posudku predražené o 162,8 tisíca eur.
Pozrite si, ako reagoval prokurátor Vasiľ Špirko na rozhodnutie súdu:
Prokurátor Vasiľ Špirko reaguje na rozhodnutie súdu v prípade Branislava Pašku
0 seconds of 3 minutes, 7 secondsVolume 0%
Na začiatku súdneho procesu Paška povedal, že je nevinný a odmietol vypovedať. Jeho obhajca v záverečnej reči 5. októbra 2021 tvrdil, že počas hlavného pojednávania sa nepodarilo preukázať, že jeho klient bol ten, kto skutok spáchal. Advokát Sergej Romža hovoril, že za zákonnosť súťaže bola zodpovedná firma Pro Tender, ktorá verejné obstarávanie pre nemocnicu pripravovala externe, a tá mala zabezpečiť, aby sa celý proces udial v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a aby tender neporušoval princípy nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi či hospodárnosti a efektívnosti.
Podľa Romžu tiež Paškovi chýbala pohnútka, keďže žiadny z dôkazov nehovoril o prepojení medzi ním a víťaznou firmou Wega – MS.
Samosudca Ján Hrubala však Pašku uznal za vinného z machinácií pri verejnom obstarávaní a odsúdil ho na súhrnný trest sedem rokov vo väznici s minimálnym stupňom stráženia. Rovnaký trest preňho navrhoval aj prokurátor.
Súd zároveň zrušil dvojročný trest s podmienečným odkladom na tri roky, ktorý Paškovi za prečin výtržníctva a ublíženia na zdraví potvrdil v júni 2021 odvolací Krajský súd v Košiciach. Išlo o známy prípad, keď ho právoplatne odsúdili v prípade pouličnej bitky.
Trest na dolnej hranici sadzby
Sudca Hrubala v stručnom odôvodnení rozsudku konštatoval, že znalecký posudok zaoberajúci sa špecifikáciou prístrojov dostatočne preukázal, že v čase súťaže bola víťazná firma jedinou na trhu, ktorá dokázala naplniť tak úzko zadefinované podmienky.
„Rozhodnutie berieme na vedomie a rešpektujeme ho, naše negatívne stanovisko vyjadril môj klient tým, že zahlásil ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie,“ reagoval Paškov obhajca Sergej Romža. Samotný Paška na otázky novinárov nereagoval.
Spokojnosť s verdiktom vyjadril prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko. „Súd akceptoval môj návrh o vine aj o treste, takže som spokojný.“
Trest na spodnej hranici trestnej sadzby od sedem do dvanásť rokov zdôvodnil tým, že konanie sa naťahovalo. Súd totiž mesiace čakal na právoplatnosť rozhodnutia v prípade košickej bitky, aby mohol prijať konečný výrok o treste.
„Je fakt, že od spáchania skutku uplynulo viac ako osem rokov a od vznesenia obvinenia do dnešného neprávoplatného rozsudku už viac ako šesť rokov,“ povedal o prieťahoch Špirko. Ultrazvuky pre košickú nemocnicu boli podľa neho predražené minimálne o viac ako 162-tisíc eur, čo bol zároveň prospech firmy, ktorá z tendra ako jeho víťaz ťažila.
Dostali pokuty
Paška sa proti rozsudku odvolal a Najvyšší súd už v júni plánoval o ňom rozhodnúť. Nepodarilo sa. Na verejné zasadnutie neprišiel ani obžalovaný, ani jeho obhajca.
Branislav Paška síce poslal súdu ospravedlnenie pre práceneschopnosť, podľa senátu však nebolo postačujúce – vymeral mu poriadkovú pokutu 200 eur, jeho obhajcovi 300 eur. Nový termín verejného zasadnutia stanovili na dnešný deň.
Nebol doma
Branislav Paška býva širšom centre Košíc, neďaleko Mestského parku či Železničnej nemocnice s poliklinikou.
Podľa mojich vedomostí môj klient je v Košiciach v mieste trvalého bydliska a nemám vedomosti o tom, aby nemal nastúpiť do výkonu trestu,“ reagoval na otázky novinárov Sergej Romža, advokát Branislava Pašku, prečo jeho klient neprišiel na pojednávanie vypočuť si rozsudok.
Na zvončekoch je ženské meno. Ani na viaceré zazvonenia nikto sa neozval., aktuality.sk
X X X
Adidas sa stále snaží zbaviť približne 100 obchodov v Rusku, v krajine chce ukončiť podnikanie
Obchody nie sú v prevádzke.
Nemecký výrobca športových potrieb Adidas sa stále snaží zbaviť približne 100 obchodov v Rusku. Uviedol to generálny riaditeľ Bjorn Gulden, podľa ktorého firma pracuje na úplnom ukončení svojho podnikania v tejto krajine. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
„Máme približne 100 obchodov, ktoré nie sú v prevádzke a, samozrejme, boli ponúknuté na trhu,“ povedal Gulden novinárom.
„Môžu sa predať jednotlivcom alebo ich možno prenajať. Neexistuje na to žiadny časový plán, ale aktuálne za ne platíme nájom, takže čím skôr sa to stane, tým lepšie,“ dodal.
Adidas sa vlani v októbri rozhodol natrvalo zastaviť podnikanie v Rusku po tom, ako v marci minulého roka po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zatvoril všetky svoje obchody a pozastavil tam aj on-line predaj.
V dôsledku toho spoločnosť zaúčtovala straty vo výške 94 miliónov eur, uviedla jej výročná správa v marci 2023, aktuality.sk
X X X
Zisky aj tržby leteckej spoločnosti Lufthansa v 2. štvrťroku vzrástli
Nemeckú spoločnosť podporili silné tržby vďaka pokračujúcemu zvyšovaniu dopytu po globálnej leteckej doprave.
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa dosiahla výrazný nárast zisku v 2. štvrťroku. Podporili ju silné tržby vďaka pokračujúcemu zvyšovaniu dopytu po globálnej leteckej doprave. TASR o tom informuje na základe správy RTTNews.
Čistý zisk skupiny Lufthansa za 2. štvrťrok 2023 vzrástol o 240 % na 881 miliónov eur z 259 miliónov eur v rovnakom období predchádzajúceho roka. Zisk na akciu pritom stúpol na 74 centov z 22 centov/akcia.
Upravený zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vzrástol na 1,09 miliardy eur z 392 miliónov eur vlani a upravená marža EBIT stúpla na 11,6 % zo 4,9 % pred rokom a dosiahla nový rekord.
Upravený EBIT divízie prepravy pasažierov sa pritom vyšplhal na 965 miliónov eur po minuloročnej strate 86 miliónov eur, zatiaľ čo v prípade nákladnej divízie Lufthansa Cargo klesol na 37 miliónov eur zo 482 miliónov eur vlani.
Tržby skupiny za 2. štvrťrok vzrástli o 17 % na 9,39 miliardy eur.
Do skupiny Lufthansa patria tiež Swiss Airlines, Austrian Airlines, Brussels Airlines, Eurowings a Lufthansa Technik.
Len v 2. štvrťroku 2023 letelo s týmito spoločnosťami 33,3 milióna pasažierov, čo je nárast z 29,2 milióna v predchádzajúcom roku. To zodpovedá 84 % úrovne z roku 2019.
Faktor obsadenosti sedadiel dosiahol 83 %, rovnako ako v roku 2019 pred pandémiou nového koronavírusu.
Pri pohľade do budúcnosti na 3. štvrťrok nemecký dopravca očakáva, že upravený EBIT prekročí predkrízovú úroveň 1,3 miliardy eur. Počíta tiež s ďalším rastom tržieb vďaka vysokému dopytu po leteckej doprave.
Za celý rok 2023 predpovedá letecká spoločnosť upravený EBIT viac ako 2,6 miliardy eur, čo je výrazný nárast v porovnaní s 1,5 miliardy eur v predchádzajúcom roku, akuality.sk