Len jedna bola jednofarebná. Kabinet Eduarda Hegera, ktorý od decembra minulého roka nemá dôveru Národnej rady a vládol pod dohľadom prezidentky Zuzany Čaputovej, definitívne končí po kauze dotácie pre rodinnú firmu ministra Samuela Vlčana. Nastúpi vláda odborníkov na čele s viceguvernérom Národnej banky Slovenska (NBS) Ľudovítom Ódorom. Hlava štátu ju vymenuje v týždni, ktorý sa začne 15. mája.

 Slovensko doteraz skúsenosť s úradníckou vládou nemalo. Naproti tomu Česká republika mala vládu označovanú za úradnícku už trikrát – prvýkrát od januára do júla 1998 pod vedením Jozefa Tošovského, druhýkrát od mája 2009 do júla 2010 pod vedením Jána Fischera a tretíkrát od júla 2013 do januára 2014 pod vedením Jiřího Rusnoka.

Slovensku vládlo od roku 1992 celkom 12 kabinetov na čele so siedmimi premiérami a jednou premiérkou.

 Robert Fico zo Smeru viedol tri kabinety (2006 až 2010, 2012 až 2016 a 2016 až 2018), dvakrát boli predsedom vlády Vladimír Mečiar (1992 až 1994 a 1994 až 1998) a Mikuláš Dzurinda (dve funkčné obdobia 1998 až 2006). Raz sa stali premiérmi Jozef Moravčík (1994), Iveta Radičová (2010 až 2012), Peter Pellegrini (2018 až 2020), Igor Matovič (2020 až 2021) a Eduard Heger (od roku 2021).

Premiéri pochádzali z HZDS (Mečiar), Demokratickej únie (Moravčík), SDK/SDKÚ-DS (Dzurinda a Radičová), Smeru (Fico a Pellegrini) a hnutia OLaNO (Matovič a Heger).

Väčšina vlád samostatnej SR bola koaličných. Jednofarebná bola iba druhá Ficova vláda (2012 až 2016).

Z kabinetov, ktoré nastúpili po parlamentných voľbách, skončili predčasne štyri – prvá Mečiarova, koaličný kabinet Ivety Radičovej vládnucej v rokoch 2010 až 2012, tretia Ficova vláda a kabinet Igora Matoviča./agentury/

 X X X

 Na rezort vnútra príde známy politik, na obranu blízky človek ministra Naďa

Neoficiálne sú známe mená takmer celého kabinetu. Včera sa Slovensko definitívne dozvedelo o konci vlády Eduarda Hegera a zároveň aj o tom, kto privedie krajinu do predčasných volieb. Novým premiérom bude viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Ide zároveň o jediné meno, ktoré oficiálne potvrdila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Novú vládu plánuje vymenovať 15. mája.

Mikulcova náhrada

V zákulisí sa však hovorí aj o ďalších členoch nového kabinetu. Podľa našich informácií si rezort vnútra po Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) preberie politik z éry Mikuláša Dzurindu Ivan Šimko. Post ministra vnútra zastával v roku 2001 v prvej Dzurindovej vláde. V tej druhej pôsobil ako minister obrany. V roku 2010 sa z SDKÚ vrátil do materského KDH, kde pôsobí dodnes.

Šimko svoj nový angažmán nechcel bližšie komentovať. „Nechajte to ešte na pani prezidentku,” reagoval na našu otázku.

Za Jaroslava Naďa nastúpi podľa našich informácií na ministerstvo obrany jeho pravá ruka, súčasný štátny tajomník Marián Majer. Do vydania textu sa nám s ním nepodarilo spojiť. (Ospravedlňujeme sa za nepresnú informáciu. Štátny tajomník Marián Majer po uverejnení informácie poprel, že by sa mal stať novým ministrom obrany.)

Minister obrany Jaroslav Naď dnes naznačil, že to bude jeho blízky spolupracovník by to mohol byť práve Majer, hoci meno verejne nekonkretizoval. „Je to človek z môjho najužšieho tímu a človek, ktorého som ja priniesol na ministerstvo obrany. Považujem ho za veľmi dobrého odborníka,“ povedal Naď s tým, že meno nekonkretizoval.

Staronoví členovia vlády

Majer nebude jediný štátny tajomník, ktorý sa posunie o úroveň vyššie. Rezort pôdohospodárstva po Samuelovi Vlčanovi zoberie podľa našich informácií aktuálny štátny tajomník Martin Kováč. Na rezort prišiel vo februári minulého roka, kde nahradil Milana Kyseľa.

A staronovou členkou vlády bude aj Soňa Gaborčáková, ktorá bola štátnou tajomníčkou ministra práce Milana Krajniaka zo Sme rodina. Gaborčáková pôsobila v rokoch 2016 až 2020 ako poslankyňa OĽaNO. V posledných voľbách za hnutie nekandidovala, no bola jeho nominantkou na Krajniakovom rezorte.

Medzičasom sa do médií dostali aj ďalšie mená. Neoficiálne je tak známa už viac ako polovica nového kabinetu.

Financie v rukách človeka z NBS

Denník Postoj informoval, že po ministrovi zahraničných vecí Rastislavovi Káčerovi prevezme stoličku Hegerov poradca pre zahraničnú politiku a diplomat Miroslav Wlachovský.

Novým ministrom financií sa zrejme stane Michal Horváth, ktorý je od roku 2020 hlavným ekonómom Národnej banky Slovenska.

Rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie má podľa portálu viesť Lívia Vašáková, ktorá je v súčastnosti šéfkou Plánu obnovy a odolnosti a dohliada na plnenie jednotlivých míľnikov.

Ministerstvo zdravotníctva údajne povedie aj naďalej súčasný štátny tajomník rezortu, patológ Michal Palkovič.

Už pred dvomi dňami sa do médií dostali aj mená budúci šéfov rezortov spravodlivosti a hospodárstva. Na ministerstvo spravodlivosti by po Viliamovi Karasovi mala nastúpiť bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová. Ministerstvu hospodárstva by zas mal po novom šéfovať aktuálny štátny tajomník Peter Švec.

Natáliu Milanovú na rezorte kultúry nahradí Július Barczi. Dnes doobeda o tom informoval portál Štandard.

Otvorená zatiaľ ostáva pozícia ministra životného prostredia. Mená nástupcov ministra dopravy Andreja Doležala a podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého sa zatiaľ nikde nespomínali.

Koniec Hegera

Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila rozhodnutie vymenovať úradnícku vládu 7. mája. Vo vláde odborníkov (ako sama vznikajúci kabinet nazýva) budú sedieť len ľudia, ktorí nebudú kandidovať v predčasných voľbách 30. septembra.

K oznámeniu vymenovať úradnícku vládu pristúpila hlava štátu po tom, čo ju o zbavenie poverenia požiadal premiér Eduard Heger. Tomuto kroku predchádzala kauza dotácie pre rodinnú firmu ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, ktorú dostala od rezortu životného prostredia. Vlčan sa rozhodol z funkcie odísť a grant ponechať.

Deň nato odchod oznámil aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Urobil tak potom, čo bývalý premiér Heger vystúpil v televízii s mimoriadnym príhovorom. Káčer to nazval babráctvom, aktuality.sk

 X X X

 Bojoval za vyššie dôchodky, vstup do politiky mu núkali viacerí. Kto je Ľudovít Ódor, ktorý smeruje na čelo úradníckej vlády?

Premiérom úradníckej vlády, ktorá strieda vládu v demisii pod vedením Eduarda Hegera je Ľudovít Ódor. Na čele krajiny tak do predčasných volieb, ktoré sú naplánované na 30. septembra tohto roku bude skúsený ekonóm hlásajúci rozpočtovú zodpovednosť.

 Ľudovít Ódor do čela krajiny prichádza s pozície viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS), v uplynulých rokoch bol teda „dvojkou“ za Petrom Kažimírom, ktorý v minulosti bol ministrom financií za stranu Smer.

Ľudovít Ódor je uznávaný ekonóm, ktorý sa veľkú časť profesného života pohyboval v bankovníctve, no jeho profesné zameranie je širšie. Práve profesijný kredit pomohol Ódorovi dostať sa do čela úradníckej vlády. „Dávala som dôraz na odbornosť, ale zároveň boli výlučne vyberaní ľudia, ktorí nebudú kandidovať v nadchádzajúcich voľbách,“ priblížila zostavovanie úradníckeho kabinetu Zuzana Čaputová, ktorá zároveň potvrdila, že Ódor skutočne na čele ňou zostaveného kabinetu bude.

Matematik vo svete financií

Veľkú časť pracovného života venoval Ódor analytickej práci. Svoju profesnú dráhu ale Ódor začal v roku 1999. V tomto roku získal magisterský titul na Univerzite Komenského v Bratislave na Matematicko-fyzikálnej fakulte v odbore matematika-management. Ešte počas záverečného ročníka začal Ódor pôsobiť v ČSOB banke ako analytik finančných trhov, odtiaľ v roku 2001 prešiel do Slovenskej ratingovej agentúry, kde pôsobil ako ekonóm a venoval sa metodike hodnotení a aj makroekonomickým prognózam. Na tejto pozícii bol do roku 2003 a následne už začal pôsobiť vo verejných inštitúciách. Zamieril totiž na ministerstvo financií, kde sa stal riaditeľom Inštitútu finančnej politiky.

Na ministerstvo prišiel v čase, keď bola pri moci druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá výrazne konsolidovala verejné financie vzhľadom na to, že Slovensko sa v tom čase snažilo o vstup do EÚ a muselo plniť prísne Maastrichtské kritériá.

Archívny úryvok z rozhovoru z decembra 2021:

Ódor sa teda podieľal na konsolidačných opatreniach a v tomto období tiež pracoval na vytvorení stratégie zavedenia meny euro na Slovensku.

Nový poverený premiér sa na rôznych pozíciách prihováral za striedme nakladanie s verejnými prostriedkami a nabádal k tomu, aby si krajina v dobrých časoch vytvárala rezervy. To sa Slovensku nikdy nepodarilo a každý rozpočet Slovenska v histórii bol deficitný. „Chcel som, aby verejnosť a politici nevnímali „magickú“ trojpercentnú hranicu deficitu ako jediné kritérium na čom záleží. Bohužiaľ, v celej Európe bolo bežným pravidlom, že deficit 2,99 percenta je optimálne číslo. Podľa toho to aj dopadlo. Dobré časy sa nevyužili na robenie poriadku vo verejných financiách a dlhová kríza si vyžiadala svoje obete,“ napísal nastupujúci premiér úradníckej vlády v roku 2016.

 Modernizácia daní aj dôchodkov

V čase, keď bol Ódor ešte na ministerstve financií, vznikal na Slovensku druhý dôchodkový pilier. Aj na jeho zavádzaní nový poverený predseda vlády pracoval a téma budúcich dôchodkov mu zostala blízka a aj v pozícii viceguvernéra NBS pripravoval štúdie o tom, aké zmeny by druhý pilier potreboval. Dlhodobo hovoril o tom, že druhý pilier potrebuje povinné sporiace schémy, niečo podobné sa v dôchodkovom sporení začalo uplatňovať od mája tohto roku, keďže sa začala uplatňovať predvolená investičná stratégia.

 Ódor bol dlhodobým kritikom napríklad existencie poplatkov za zhodnotenie v indexových fondoch. Tie sa novelou z jesene minulého roka zrušili. „Najpravdepodob­nejším dôvodom pre nižšie výnosy indexových fondov dôchodkových správcovských spoločností sú poplatky za zhodnotenie aktív, ktoré pri indexových fondoch nemajú dôvod na existenciu,“ píše sa v štúdii z roku 2019, ktorej je Ódor spoluautorom.

V roku 2019 napísal v štúdii, že ľudia prišli kvôli zle rozloženým úsporám v druhom pilieri o miliardy eur.

 V tomto období sa podieľal aj na daňovej reforme, ktorej výsledkom bola rovná daň. Jej podstatou bolo významné zjednodušenie daňového systému, ktoré spočíva v zrušení pásiem s rôznou daňovou sadzbou, taktiež v zrušení množstva výnimiek z platenia dane a úplnom zrušení niektorých daní. Vo všeobecnosti bolo zavedenie rovnej dane na Slovensku považované za konkurenčnú výhodu Slovenska, keďže sa daňový systém sprehľadnil.

Systém rovnej dane sa na Slovensku zaviedol od roku 2004 a znamenal, že sadzba dane z príjmov fyzických osôb, právnických osôb a sadzba dane z pridanej hodnoty sa zjednotila na úrovni 19 percent. Predtým existovalo päť pásiem dane z príjmov fyzických osôb, firmy platili daň s troma rôznymi sadzbami a existovalo množstvo výnimiek. Zrušila sa napríklad daň z dividend, daň z prevodu nehnuteľností aj daň z darovania.

Na ministerstve financií nový predseda vlády pôsobil do konca roku 2005.

Odtiaľ prvýkrát zamieril do NBS. Stal sa členom Bankovej rady NBS a riaditeľom pre výskum. Centrálnym bankárom sa teda stav v čase, keď sa krajina už naplno venovala príprave prijatia eura. Spoločnou menou na Slovensku platíme od začiatku roku 2009. Od roku 2006 sa teda Ódor podieľal na plnení úloh, ktoré v súvislosti so zavedenia eura centrálna banka mala. V tejto fáze pracovného života pôsobil Ódor do septembra 2010.

Radil Radičovej aj Miklošovi, bol pri začiatkoch rozpočtovej rady

Jeho ďalšie smerovanie ovplyvnila výmena politických garnitúr. Po voľbách v roku 2010 sa k moci dostala vláda Ivety Radičovej. Na ministerstvo financií sa v pozícii ministra vrátil Ivan Mikloš. Ódor medzi rokmi 2010 a 2012 pôsobil ako poradca aj premiérky aj ministra. V tomto období sa nastupujúci premiér úradníckej vlády podieľal na vzniku ústavného zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.

Súčasťou tohto zákona je takzvaná dlhová brzda. Tá ukladá vláde sankcie v prípade, že rozpočtový deficit stúpa. Aktuálne je dlh Slovenska 58,7 percenta HDP. Tento dlh je podľa dlhovej brzdy tak vysoký, že za štandardných okolností by vláda okrem iného bola nútená podať demisiu a taktiež predložiť vyrovnaný rozpočet. Najprísnejšie sankcie sa ale na vládu Eduarda Hegera doposiaľ v podstate nevzťahovali, keďže nebola pri moci dostatočne dlho. V podstate celé svoje pôsobenie sa na Hegerov kabinet vzťahovalo dvojročné ochranné obdobie.

Okrem toho sa v tomto období venoval reforme dôchodkového systému a reforme odvodov.

Radičovej vláda sa rozpadla v roku 2012 a s jej pádom ukončil Ódor svoje pôsobenie ako poradca vrcholových politikov. V roku 2012 totiž vznikol nový orgán – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Práve Ľudovít Ódor bol jedným z prvých troch členov RRZ. Predsedom RRZ sa stal Ivan Šramko, členmi boli práve Ódor a Michal Horváth.

Počas tohto obdobia sa venoval sledovaniu vývoja verejných financií a venoval sa aj výskumu v tejto oblasti. Členom RZZ bol do februára 2018. Ku koncu pôsobenia v tejto funkcii bol aj členom dozornej rady Slovenskej sporiteľne. Na tejto pozícii pôsobil od januára 2017 do februára 2018.

Práve vo februári 2018 sa Ódor stal viceguvernérom NBS, vrátil sa teda do centrálnej banky, ktorej hlavnou úlohou je udržiavanie cenovej stability. To sa v súčasnosti centrálnym bankám nedarí, keďže inflácia na Slovensku aj v celej eurozóne je výrazne nad dvojpercentným inflačným cieľom. Ódor sa do centrálnej banky vrátil v čase, keď NBS už nemohla rozhodovať o výške úrokových sadzieb, keďže Slovensko je v eurozóne a tieto rozhodnutia o menovej politike robí Európska centrálna banka (ECB).

Ódor sa ale do NBS vrátil v čase, keď sa Slováci nadmerne zadlžovali, podieľal sa teda okrem iného aj na opatreniach, ktoré smerujú k tomu, aby sa Slováci nezadlžovali nadmerne. Rovnako bol v NBS na poste viceguvernéra v čase, keď vypukla celosvetová pandémia a NBS robila kroky k tomu, aby bankový systém stabilizovala.

Bez politickej príslušnosti

Jedným z kritérií, na základe ktorých vyberala prezidentka členov úradníckej vlády, bolo to, aby členovia nekandidovali v blížiacich sa voľbách. Ódor sa skutočne o dôveru voličov v septembri uchádzať nebude, no napriek tomu v minulosti nevylúčil, že by do politiky stúpil. „Za 18 rokov, počas ktorých som vo verejnom živote, ma volalo viacero strán. Už ich ani neviem spočítať na prstoch jednej ruky. Zatiaľ som ani na jednu ponuku nekývol. Ale nikdy nehovor nikdy,“ povedal Ódor v rozhovore pre denník Pravda v decembri 2021.

 Naďalej platí, že sa nedohodol so žiadnou politickou stranou, aj preto si ho prezidentka Čaputová vybrala do čela úradníckeho kabinetu.

Okrem množstva expertných textov píše nový premiér o ekonomickom dianí aj ľahšie diela. Na konte má trilógiu pod súhrnným označením Z nadhľadu, zatiaľ posledným „populárnym“ dielom je titul Rýchlokurz geniality.

 X X X

 Kto pozval Stalina do strednej Európy

Výročie oslobodenia od nemeckého nacizmu je tiež príležitosťou osviežiť v našej národnej pamäti fakt, že druhú svetovú vojnu začali prepadnutím Poľska po boku hitlerovského wehrmachtu aj vojaci slovenskej armády.

 Vyslalo ich vedenie ľudáckeho Slovenského štátu. Onedlho Tisov režim vypovedal vojnu USA a Veľkej Británii a následne v júni 1941 aj Sovietskemu zväzu. Slovenskí vojaci sa tak stali nielen svedkami, ale niekedy aj aktérmi vyhladzovacích operácií na území Bieloruska a Ukrajiny.

Túto hanbu odčinilo až SNP. Vrátilo národu česť a zaradilo Slovákov medzi víťazné národy v rámci veľkej antifašistickej koalície. Ak by Slováci kvôli kolaborácii Tisovho režimu s nacistickým Nemeckom do poslednej chvíle boli porazeným národom, ich pozícia v obnovenej ČSR by bola dramaticky nevýhodná.

Nezabúdať na genocídne ciele nacizmu

Ani po 78 rokoch by sme nemali zabúdať, aké boli vojnové ciele Tretej ríše, ktorej verným spojencom bol ľudácky režim. Išlo podľa zvrhlej Hitlerovej predstavy o vytvorenie nového životného priestoru – Lebensraumu – pre rasovo nadradený nemecký národ. Na úkor menejcenných slovanských a ďalších národov, osobitne Židov a Rómov. A to uskutočňovaním systematickej genocídy, zotročovania a ponemčovania. Tisov režim sa na tejto politike priamo zúčastňoval svojím rasovým zákonodarstvom a deportáciami 70-tisíc slovenských Židov do nacistických koncentračných táborov.

Nikto by nemal spochybňovať obete padlých červenoarmejcov na našom území. Ani kvôli tomu, že sa nám z dobrých dôvodov nepáči imperialistická Putinova agresia voči suverénnemu ukrajinskému štátu. Tí mŕtvi na Slavíne a na ďalších cintorínoch za ňu predsa nemôžu.

Aj pre slovenský „Hifsvolk“ – pomocný národ – sa pripravoval neradostný osud. Malo dôjsť k vyčisteniu východného priestoru patriaceho slovenskému národu od rasovo nevhodných a rušivých živlov. Akým spôsobom, to si Slováci vyskúšali na vlastnej koži v podobe deportácií a represálií po potlačení SNP. Po odstránení 500-tisíc nežiaducich osôb sa malo Slovensko opätovne získať pre Nemecko jeho ponemčením. Malo na to stačiť 100-tisíc rodín z Ríše, aby Slováci dostali novú vedúcu vrstvu. Nacistickými projektmi o budúcnosti Slovenska sa zaoberali vysokí predstavitelia SS, počnúc Himmlerom. Po víťazstve Tretej ríše by sa im otvoril voľný priestor na realizáciu radikálnych riešení.

Preto by nikto nemal spochybňovať obete padlých červenoarmejcov na našom území. Ani kvôli tomu, že sa nám z dobrých dôvodov nepáči imperialistická Putinova agresia voči suverénnemu ukrajinskému štátu. Tí mŕtvi na Slavíne a na ďalších cintorínoch za ňu predsa nemôžu. Oni len pomohli zabrániť tomu, aby náš národ stratil svoju reč, aby sa jeho príslušníci narodili ako otroci otrokom kdesi na Sibíri. Predsa neoslavujeme Stalinove gulagy a zločiny, ktorých sa dopustil. 8. mája si pripomíname obete zväčša mladých mužov i žien v mene ukončenia utrpenia, ktoré spôsobilo nacistické Nemecko, v mene zabránenia ďalšej genocíde v Hitlerovej Novej Európe.

Pozvánka Stalinovi

Samozrejme, je relevantné pýtať sa, ako k nám, do Československa a do strednej Európy, prišiel stalinizmus. Jednou z najdôležitejších otázok podľa historika Ľubomíra Liptáka je, „do akej miery sa na vývoji medzistupňov k stalinizmu podieľali domáce a zahraničné sily, či bol nevyhnutný, či tu existovali reálne alternatívy. Tieto otázky plodia desiatky otázok ďalších na predchádzajúce dejiny, za vojny, pred vojnou, ale i do starších období“.

Jednou z týchto otázok je, či prvotná pozvánka do strednej Európy pre Stalina neprišla prostredníctvom Mníchovskej dohody. Tá dala Hitlerovi zadarmo a bez boja k dispozícii desiatu najsilnejšiu ekonomiku sveta, špičkový zbrojársky a strojárenský priemysel a eliminovala po zuby vyzbrojenú a dobre vycvičenú československú armádu. Tým dostal guráž na výboje s posilnenou priemyslovou a vojenskou základňou.

Je rovnako legitímne pýtať sa, či príbeh oslobodzovania Československa nemohol byť iný pri omnoho skoršom otvorení druhého frontu, na čo Sovietsky zväz naliehal. Americký historik John L. Gaddis napísal: „V Londýne a vo Washingtone sa rozumelo samo osebe, že takúto akciu budú odkladať tak dlho, dokiaľ nebude jej úspech pravdepodobný a dosiahnuteľný za prijateľnú cenu. V dôsledku týchto skutočností otvorenie druhého frontu, či presnejšie druhých frontov, trvalo veľmi dlho, čo zranených Rusov, ktorí nemali privilégium minimalizovať svoje straty, hnevalo.“

Britský historik Norman Davies konštatoval, že „nemecko-sovietska vojna sa stala podstatou ústredného vojenského konfliktu, ktorý mal rozhodnúť o osude Európy. Západné mocnosti, ktorých potenciál sa obmedzoval na jeden bojaschopný ostrov, mali len nepatrný vplyv. V poslednej fáze (1943 až 1945) sa Sovietska armáda na východe spolu so silnejúcimi britskými a americkými jednotkami postarala o to, aby Nemecko padlo“.

Gaddis z pomeru vojenských síl vyvodzuje záver: „Trpký fakt, že Američania a Briti neboli schopní poraziť Hitlera bez Stalinovej pomoci, v skutočnosti znamenal, že víťazstvo v druhej svetovej vojne bolo možné považovať len za víťazstvo nad fašizmom, a nie nad totalitarizmom a jeho šancami do budúcnosti.“

Víťazstvo nad nemeckým nacizmom však uchránilo svet pred realizáciou Hitlerových zvrhlých svetovládnych plánov a dalo šancu novému vývoju, najprv v západnej a neskôr i v strednej a vo východnej Európe./agentury/

 X X X

 Ukrajinské zostrelenie ruského Kinžalu Patriotom nadchlo Pentagón

Po zostrelení ruskej hypersonickej strely Kinžal nad Kyjevom zavládlo v Pentagóne radostné vzrušenie, uvádza CNN s odvolaním sa na nemenovaného činiteľa. Ukrajinská protiletecká obrana zneškodnila raketu pomocou amerického systému Patriot.

Prúdové lietadlo ruského letectva MiG-31K nesie vysoko presnú hypersonickú aerobalistickú strelu Kh-47M2 Kinžal počas vojenskej prehliadky.

Mobilné raketové systémy Patriot boli doposiaľ úspešné pri nasadení proti balistickým strelám, o tom, či dokážu zastaviť aj nadzvukové strely, sa do minulého týždňa ale hovorilo len teoreticky, píše CNN. Úspech Ukrajincov teraz priniesol dôkaz, že to je možné, a predstavitelia Pentagónu to považujú za kľúčovú udalosť. Ruský prezident Vladimír Putin vychvaľuje schopnosti ruských hypersonických zbraní a tvrdil o nich, že dokážu prekonať všetky existujúce systémy protivzdušnej obrany.

 Rusko s výrobou týchto najmodernejších rakiet malo vždy problémy, ktoré navyše teraz prehĺbili sankcie uvalené na neho kvôli invázii na Ukrajinu. Ale až do minulého týždňa Moskva podľa amerických zdrojov vychádzala z toho, že kedykoľvek nasadí hypersonickú raketu, zasiahne cieľ. To, že ju Ukrajinci zostrelili, touto istotou otriaslo a Rusov zneistilo.

Američanov tiež povzbudilo, že ruský Kinžal zneškodnila výhradne ukrajinská obsluha systému Patriot, ktorá prešla výcvikom v Oklahome, a že pri tom nebol žiadny americký poradca. Spojeným štátom sa tak „významným spôsobom vrátila investícia“ vložená do ukrajinskej armády, povedal zdroj CNN.

 To, že sa ukrajinskej protileteckej obrane 4. mája podarilo Kinžal pomocou Patriotu zostreliť, potvrdil v sobotu veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Správy o tom sa objavili už v piatok, vtedy ich ale ukrajinské vzdušné sily popreli. V sobotu Oleščuk povedal, že „všetko má svoj čas“ a že armáda nemôže zverejňovať informácie, ktoré by nepriateľ mohol využiť.

 X X X

Rusko zaútočilo až 60 iránskymi dronmi, 36 smerovalo na Kyjev. Všetky obrana zostrelila

Podľa kyjevského starostu Vitalija Klička vypustilo Rusko v noci na dnes na Ukrajinu dovedna takmer 60 iránskych dronov, z ktorých 36 smerovalo na hlavné mesto. Všetky sa podarilo zostreliť. Pokračovali tiež útoky na Odesu a výbuchy zaznamenali aj v Chersone. EÚ chystá nový balík sankcií proti Rusku, má sa týkať aj čínskych firiem.

 Polícia kontroluje bytový dom poškodený dronom, ktorý bol zostrelený počas nočného ruského útoku v Kyjeve na Ukrajine v pondelok 8. mája 2023.

X X X

Podnestersko vyzvalo Moskvu, aby v tomto proruskom separatistickom regióne v Moldavsku posilnila svoj vojenský kontingent. Zdôvodnilo to podľa neho vzrastajúcimi bezpečnostnými hrozbami, uviedla agentúra RIA Novosti.

V rozpore s prianím Kišineva udržuje Rusko od vojny medzi proruskými separatistami a moldavskými vládnymi silami v roku 1992 v Podnestersku stovky vojakov, ktoré označuje za mierové jednotky.

„Podnestersko opakovane žiadalo o zvýšenie počtu ruských mierových síl (…) Takáto možnosť existuje a je odôvodnená z hľadiska zvyšujúcich sa bezpečnostných rizík,“ uviedol Leonid Manakov, vyslanec Podnesterska v Moskve. Ruskí vojaci sú podľa neho hlavnou prekážkou toho, aby Moldavsko či Ukrajina na tento región zaútočili.

 Vzťahy Moldavska s Ruskom sú v súčasnej dobe značne napäté a prudko sa zhoršili od začiatku plnohodnotnej invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári minulého roka, ktorú Kišiňov opakovane odsúdil. Moldavská prozápadná vláda viní Moskvu zo zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny, prestala odoberať ruský zemný plyn a požiadala o vstup do Európskej únie, pripomenula agentúra Reuters.

Podnestersko leží na hranici s juhozápadnou Ukrajinou neďaleko čiernomorského prístavu Odesa. Rusko má v regióne aj malú jednotku vojakov, ktorá bráni obrovský muničný sklad, ktorý tu zostal po rozpade Sovietskeho zväzu. Podľa RIA Novosti v súčasnosti tvorí ruskú posádku v Podnestersku nie viac ako 450 vojakov.

X X X

Ukrajinský Červený kríž uviedol, že ruský vzdušný útok z noci na dnešok zničil jeho sklad humanitárnej pomoci v Odese. Poškodená bola pri inom útoku aj mobilná nemocnica v Mykolajive. Zariadenie muselo prerušiť činnosť, nikto z pracovníkov nebol zranený.

„Ôsmeho mája bol pri raketovom útoku na Odese zničený sklad ukrajinského Červeného kríža s rozlohou 1000 metrov štvorcových. Požiar úplne zničil humanitárnu pomoc uloženú v sklade,“ uviedla na facebooku ukrajinská pobočka tejto medzinárodnej organizácie s tým, že distribúcia pomoci a niektoré ďalšie služby museli byť pozastavené.

Červený kríž ďalej uviedol, že pri nedeľnom útoku bola poškodená jeho mobilná nemocnica v Mykolajive. Zničená bola časť vybavenia a nábytku. „V súčasnej dobe prebieha odstraňovanie následkov ostreľovania, po ktorom bude nemocnica obnovená v bežnej prevádzke, ale na inom mieste,“ uviedla organizácia.

X X X

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová navštívi v utorok Kyjev, aby tam rokovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámil v pondelok hovorca EK.

„Návšteva bude zameraná na všetky oblasti našich vzťahov s Ukrajinou,“ uviedol hovorca EK Eric Mamer. Zároveň potvrdil neochvejnú podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie.

Pôjde v poradí o piatu návštevu von der Leyenovej v Kyjeve od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Jej cesty do ukrajinského hlavného mesta, ktoré je často cieľom ruských raketových útokov, sa uskutočňujú za prísnych bezpečnostných opatrení a Mamer preto nezverejnil bližšie informácie týkajúce sa jej programu.

„Samozrejme ste si všimli, že návšteva sa uskutoční v Deň Európy,“ uviedol Mamer. Odkazoval pritom na pripomienku európskej jednoty, ktorá sa zhoduje s výročím konca druhej svetovej vojny.

„V tejto súvislosti vrelo vítame oznámenie prezidenta Zelenského, že 9. mája si budú na Ukrajine odteraz taktiež pripomínať Deň Európy,“ povedal Mamer./agentury/

X X X

Dobyť Bachmut už nie je priorita? Rusi pozornosť zrejme sústreďujú na blížiaci sa ukrajinský útok

Na ukrajinskú ofenzívu sa nepripravuje len ruská armáda, ale aj štátne prokremeľské médiá.

Horiace palivové nádrže v okupovanom Sevastopole, požiar palivových v Krasnodarskom kraji, vykoľajené nákladné vlaky s cisternami s palivom v Brjanskej oblasti. Správy o zostrelených ukrajinských dronoch nad Krymom.

Takmer trojdňový zákaz vychádzania v Chersone, ktorého dôvodom môžu byť potenciálne operácie proti diverzantom.

Rusmi nariadená evakuácia ľudí z Enerhodaru a ďalších 17 miest a dedín v okupovanej časti Záporožskej oblasti. Okupačné úrady pritom podľa Ukrajincov v evakuácii prioritizujú tých, ktorí prijali ruské pasy a ktorí sa k ruskému občianstvu prihlásili už počas prvých mesiacov okupácie.

Všetky podobné správy dostávajú do éteru otázku: môže ísť o predzvesť blížiaceho sa ukrajinského útoku?

Bachmut už nie je priorita číslo jeden?

Ukazuje sa, že samotná ruská armáda mohla – aspoň nateraz – odsunuť plán plne dobyť Bachmut na druhú koľaj.

Šéf žoldnierov z Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin totiž v sobotu odkázal, že bojisko v Bachmute 10. mája prenechá kadyrovcom, keďže sa mu „vyčerpal bojový potenciál“. Ukrajinská armáda sa k Prigožinovým vyhláseniam ale stavia skepticky a tvrdí, že vagnerovcom ruské velenie nedovolí opustiť mesto, pretože „Prigožin o ničom nerozhoduje, keďže vagnerovcom velí diktátor Vladimir Putin“.

Prestížny Inštitút pre výskum vojny (ISW) však upozorňuje, že ruské ministerstvo obrany mohlo deprioritizovať Bachmut v prospech obrany proti očakávanej ukrajinskej protiofenzíve a svojím rozhodnutím prakticky dostalo Prigožina do náročnej situácie, keďže „presunulo operačné zameranie inde a to spôsobmi, ktoré môžu vážne ohroziť schopnosť vagnerovcov efektívne fungovať“.

  Propagandistická (pred)príprava

Na ukrajinskú protiofenzívu sa očividne nepripravuje len ruská armáda, ale aj štátne médiá. Internetový denník Meduza sa dostal k manuálu, ktorý pre ruských propagandistov vypracovala administratíva ruského prezidenta a ktorá prokremeľským novinárom radí, ako majú mediálne pokrývať ukrajinský útok.

Kremeľ podľa Meduzy napríklad propagandistov žiada, aby „ohlásenú protiofenzívu Ukrajiny s podporou NATO nepodceňovali“ a nešírili éterom, že „Kyjev údajne na útok nie je pripravený“, ale naopak – mali by sa zamerať na to, že Ukrajinu masívne podporuje Západ.

Meduza, ktorá sa odvoláva na dva zdroje blízke prezidentskej administratíve, píše, že podobné inštrukcie majú prosté vysvetlenie.

Pokiaľ by Ukrajinci neboli na bojisku úspešní, ruská armáda by sa mohla pochváliť, že odrazila silný útok. A cena jej víťazstva by tak narástla. Ak by sa ale stal opak, Ukrajinci by s podporou západných zbraní dosiahli úspechy a oslobodili časť svojho územia, potom je to pochopiteľné – na vine bude Západ.

Sú Rusi pripravení?

Hoci nateraz nie je jasné, kde Ukrajinci môžu udrieť a v akej sile, či to bude v jednej časti frontu, alebo na viacerých úsekoch, Rusi obrannú líniu posilnili najmä na juhu Ukrajiny. Podľa britskej rozviedky ukončili výstavbu trojstupňovej línie obrany v dĺžke zhruba 120 kilometrov v Záporožskej oblasti očakávajúc ofenzívu v smere na mesto Melitopol.

Analytici ISW si pre zmenu všímajú, že Rusi zabezpečujú komunikácie cez Kerčský prieliv na Krym, kde plánujú postaviť viac ako 80 kontrolných bodov pri vstupoch na Krym.

To, do akej miery sú pripravení na ukrajinský útok, analytik CNN prirovnal k bitke v bare tesne pred záverečnou. Kým Ukrajinci totiž systematicky odstrihávajú Rusov od dodávok, napríklad vyššie spomenutého paliva, Rusi navonok ukazujú, že u nich vládne chaos.

Vo funkcii napríklad skončil zástupca ministra obrany zodpovedajúci za logistiku Michail Mizincev, ktorému sa okrem iného dáva na zodpovednosť bombardovanie Mariupola. Dôvod jeho stiahnutia z obehu ruské ministerstvo neoznámilo, no CNN si kladie otázku, prečo na obrane menia ľudí na kľúčových postoch práve teraz, krátko pred ukrajinským útokom.

To isté sa týka aj vagnerovcov, ktorí náhle hovoria o svojom sťahovaní sa z Bachmutu.

Čo všetko je známe o chystanom útoku

To, kde presne a s akými silamu Ukrajinci vyrazia do útoku, je nateraz predmetom špekulácií, hoci niektoré dáta sa dali vyčítať s uniknutých amerických dokumentov.

V tých sa síce nehovorilo o konkrétnych smeroch, niektoré americké médiá ale vypichli údaje o príprave ukrajinských síl. Podľa Pentagónu malo byť ku koncu apríla napríklad sformovaných dvanásť bojových brigád, z ktorých každá mala mať po zhruba štyroch tisíckach vytrénovaných vojakov.

Ukrajinský veterán Jevhen Dykyj pripomenul, že správne by sa blížiaca sa ukrajinská operácia mala nazývať ofenzívou, a nie protiofenzívou, a pôjde pravdepodobne o najrozsiahlejšiu operáciu Ukrajiny od začiatku trvania rusko-ukrajinskej vojny.

Podľa neho môže potrvať aj niekoľko mesiacov a očakáva sa od nej predovšetkým porážka ruského okupačného kontingentu a oslobodenie okupovaných území Ukrajiny.

„(Naše) útočné operácie z minulého roku môžeme skôr považovať za menšie repetície,“ zhodnotil pre Rádio NV. Zároveň upozornil, že ukrajinský útok nie je dôvodom na eufóriu, keďže niet garancií, že pôjde o úspešnú operáciu. „Až boj ukáže, ako sa na náš útok pripravila druhá strana.“, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová: Skutočný mier nie je možný bez slobody. Boj sa neskončil, hovorí Káčer

 Skutočný mier nie je možný bez slobody a demokracie, a preto sa o ne vždy musíme usilovať. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a 78. výročia konca druhej svetovej vojny.

 Prezidentka Zuzana Čaputová počas pietneho aktu kladenia vencov k Hrobu neznámeho vojaka na Rázusovom nábreží v Bratislave k pripomenutiu si 78. výročia ukončenia 2. svetovej vojny 8. mája 2023.

„Historická skúsenosť z druhej svetovej vojny, ale aj zo všetkých ďalších vojnových konfliktov potvrdzuje, že zdrojom konfliktov nebývajú národy či štáty, ale režimy pošliapavajúce ľudské slobody a práva, schopné vyvolať nenávisť. Či to boli režimy fašistické, komunistické alebo rôzne autoritárske režimy 21. storočia,“ skonštatovala Čaputová.

Pripomenula, že počas druhej svetovej vojny prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí a krutosťou išlo o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva. „Naše územie a územie východnej Európy oslobodzovala najmä sovietska Červená armáda za pomoci domáceho odboja, 1. československého armádneho zboru a rumunskej armády,“ povedala hlava štátu s tým, že protihitlerovskú koalíciu tvorili aj ďalšie veľmoci.

Fašizmus sa stále derie, tvrdí Heger

8. máj je dôležitým dátumom v našich dejinách. Pre médiá to dnes uviedol dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (Demokrati).

„Keď sa pozrieme na súčasnú situáciu, fašizmus sa tu stále derie do našej spoločnosti. Fašizmus má na svedomí desiatky miliónov ľudí počas druhej svetovej vojny. Vyrástol na populizme a manipulácii. Je dôležité, aby sme si nedovolili zobrať slobodu, demokraciu, pretože je to najväčším benefitom, aký môže spoločenstvo mať,“ myslí si Heger. Dodal, že je potrebné odmietnuť nenávisť, pretože na nej bol postavený aj fašizmus.

Káčer: Boj sa neskončil

Boj proti totalitarizmu a agresii sa neskončil. Musíme byť ostražití a pozorne sledovať akékoľvek pokusy o narušenie medzinárodného poriadku, uviedol k výročiu dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.

Víťazstvo nad fašizmom bolo podľa Káčera nevyhnutným predpokladom demokratického rozvoja Európy. Bez neho by nebolo možné vystavať budúcnosť na princípoch ľudských práv, slobody jednotlivca či spravodlivosti. „Preto nezabúdajme na tých, ktorí v boji proti fašizmu položili životy, osobitne na našom území. Bojovníkov Slovenského národného povstania či vojakov sovietskej a rumunskej armády, ktorí padli v boji za slobodu a demokraciu,“ povedal.

Odkazom minulosti je podľa šéfa rezortu diplomacie v prvom rade potreba vzoprieť sa zlu a neprehliadať jeho rozpínanie. Skonštatoval, že aj v súčasnosti čelíme výzvam, ktoré sú v niektorých ohľadoch podobné tým, ktorým čelili naši predkovia počas druhej svetovej vojny.

„Dnes by sme mali pamätať nielen na naše hrdinky a hrdinov, ktorí bojovali za slobodu a mier, ale aj na tých, ktorí za tieto hodnoty bojujú dnes. A v boji proti útlaku ich aj naďalej všestranne podporovať,“ povedal Káčer.

Slovenskej politike podľa strany Hlas chýbajú hodnoty Dňa víťazstva nad fašizmom. „Hovorím o úcte, dôstojnosti, národnej súdržnosti a rešpektovaní historických faktov. Iba s týmito hodnotami má Slovensko nádej na lepšiu budúcnosť,“ povedal počas osláv štátneho sviatku v Banskej Bystrici líder Hlasu Peter Pellegrini.

Zároveň odmietol prepisovanie historických faktov len na základe aktuálnej politickej situácie. „Hlas nebude s nikým diskutovať o tom, či fašizmus bol alebo nebol zlo. Jasne hovoríme, bol a bude to zlo v akejkoľvek svojej podobe,“ povedal Pellegrini.

Pripomenul, že Slovensko od fašizmu oslobodila Červená armáda, rumunská armáda i príslušníci 1. československého armádneho zboru. V mene úcty k desaťtisícom padlých hrdinov, ktorí pri oslobodzovaní Slovenska položili svoje životy, nespochybňujme ich hrdinstvo len preto, že sa nám to práve politicky hodí,“ požiadal Pellegrini.

Európa si dnes pripomína 78. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, podpísali 8. mája 1945 dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka. Druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila. Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája. Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní celej veci./agentury/

X X X

Eduard Heger nastúpi do parlamentu, mená nových ministrov zatiaľ nepozná

Z postu poslanca tak odíde Sebastián Kozarec.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger zatiaľ nepozná mená nových ministrov, ktorí budú pôsobiť v úradníckej vláde. Po vymenovaní novej vlády zasadne Heger do parlamentu. Z postu poslanca tak odíde Sebastián Kozarec (OĽaNO). Povedal to v pondelok pre médiá.

„Pripravíme všetko na čo najplynulejší prechod a odovzdanie vlády novým ľuďom, ktorí budú čeliť ťažkým výzvam. Tomu sa budeme venovať celý tento týždeň. Koordinujem sa s pani prezidentkou,“ povedal končiaci predseda vlády Heger. Poznamenal, že jeho kabinet bude do vymenovania úradníckej vlády normálne fungovať.

Ani dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj nevie, kto bude jeho nástupcom. „Prajem si, aby na ministerstvo nastúpil racionálny a kvalitný odborník,“ podotkol Budaj. Mnohé veci, ktoré sa podľa neho na rezorte vliekli, odovzdajú novému ministrovi neukončené. Ide napríklad o sanáciu vrakunskej skládky. „Čo sa bude dať, to pouzatváram,“ tvrdí Budaj.

Budaj sa taktiež vracia do parlamentu, odkiaľ odíde poslanec Vojtech Tóth (OĽaNO). Nevidí tiež dôvod, prečo by vláde odborníkov nemal vysloviť dôveru.

Nevyhnutné rozhodnutie

Dočasne poverený šéf rezortu obrany Jaroslav Naď si myslí, že rozhodnutie vymenovať úradnícku vládu bolo nevyhnutné. „Bol by som radšej, ak by sa to urobilo rýchlejšie a nie až na budúci týždeň, ale rozumiem, že ešte nie sú pripravení všetci členovia budúcej úradníckej vlády,“ skonštatoval Naď.

Naď tiež vie, kto bude jeho nástupcom. Považuje to za dobrý výber, meno však konkretizoval nechcel. „Je to človek z môjho najužšieho tímu a človek, ktorého som ja priniesol na ministerstvo obrany. Považujem ho za veľmi dobrého odborníka,“ priblížil Naď.

Naď deklaruje, že pripraví na rezorte všetko tak, aby jeho odovzdanie bolo kontinuálne. Novému ministrovi chce byť nápomocný najmä v súvislosti so zahraničnými vzťahmi.

Kabinet Eduarda Hegera, ktorý od decembra minulého roka nemá dôveru Národnej rady a vládol pod dohľadom prezidentky, definitívne končí po kauze dotácie pre rodinnú firmu ministra Samuela Vlčana. Nastúpi vláda odborníkov na čele s viceguvernérom Národnej banky Slovenska Ľudovítom Ódorom. Prezidentka Zuzana Čaputová ju vymenuje v týždni, ktorý sa začne 15. mája, aktuality.sk

X X X

Človek, ktorý pracoval pre Putina, prezradil, koľko zarábal. A koľko išlo na servis pre „papalášov“

Ukrajinci hlásia, že „vyradili“ vyše 193-tisíc ruských vojakov.

Rusi sa po rozpade Sovietskeho zväzu ocitli v chaose a chudobe. Vo Vladimirovi Putinovi videli záchranu aspoň pred chaosom. Vládca Kremľa im napokon nezmyselným útokom na Ukrajinu pripravil chaos, ktorý podľa niektorých odhadov môže vyústiť do občianskej vojny a rozpadu štátu. Muž, ktorý pracoval pre Putina, priblížil cez vlastný plat a horibilné sumy na servis pre „papalášov“, koľko bežní Rusi platili za predvojnovú stabilitu. Viac vo videu.

Keby sa Ukrajincom nepodarilo odraziť útok Vladimira Putina, dnes by Slovensko už hraničilo s Ruskom. Pohraničie by sa ocitlo na dostrel ruských rakiet či diel. Vďaka húževnatosti našich východných susedov všetko dopadlo inak a pre východoslovenský región sa otvára šanca na nevídaný rozmach. Aké poklady ukrýva východ a čo sa stane napríklad s fenoménom, akým bolo neslávne známe pašeráctvo, sa dočítate v knihe Stanislavy Harkotovej Hranica, aktuality.sk

X X X

Rusko bude rozvíjať svoje vojenské zariadenia v Kirgizsku

Rusko využíva v Kirgizsku v rámci vojenskej spolupráce leteckú základňu pri metropole Biškek, testovaciu základňu námorných síl na jazere Issyk-kuľ a viacero ďalších objektov.

Rusko bude „rozvíjať“ svoje vojenské objekty na území stredoázijského spojenca Kirgizska. Po rozhovoroch lídrov oboch krajín v Moskve to oznámil Kremeľ.

„Hlavy štátu zdôraznili dôležitosť posilnenia ozbrojených síl Kirgizskej republiky a rozvoja ruských vojenských zariadení na jej území,“ napísal Kremeľ vo vyhlásení.

Rusko využíva v Kirgizsku v rámci vojenskej spolupráce leteckú základňu pri metropole Biškek, testovaciu základňu námorných síl na jazere Issyk-kuľ a viacero ďalších objektov.

Kirgizský prezident Sadyr Žaparov sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom deň pred oslavami Dňa víťazstva. Žaparov bude jedným z niekoľkých zahraničných lídrov, ktorí si tento rok pozrú vojenskú prehliadku na moskovskom Červenom námestí, píše agentúra AFP.

Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že obe krajiny tiež očakávajú prehĺbenie svojej vojensko-technickej spolupráce i hospodárskych a kultúrnych vzťahov, aby „dosiahli novú úroveň integrácie“, aktuality.sk

X X X

Eduard Heger nastúpi do parlamentu, mená nových ministrov zatiaľ nepozná

Z postu poslanca tak odíde Sebastián Kozarec.

BRATISLAVA: Dočasne poverený premiér Eduard Heger zatiaľ nepozná mená nových ministrov, ktorí budú pôsobiť v úradníckej vláde. Po vymenovaní novej vlády zasadne Heger do parlamentu. Z postu poslanca tak odíde Sebastián Kozarec (OĽaNO). Povedal to v pondelok pre médiá.

„Pripravíme všetko na čo najplynulejší prechod a odovzdanie vlády novým ľuďom, ktorí budú čeliť ťažkým výzvam. Tomu sa budeme venovať celý tento týždeň. Koordinujem sa s pani prezidentkou,“ povedal končiaci predseda vlády Heger. Poznamenal, že jeho kabinet bude do vymenovania úradníckej vlády normálne fungovať.

Ani dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj nevie, kto bude jeho nástupcom. „Prajem si, aby na ministerstvo nastúpil racionálny a kvalitný odborník,“ podotkol Budaj. Mnohé veci, ktoré sa podľa neho na rezorte vliekli, odovzdajú novému ministrovi neukončené. Ide napríklad o sanáciu vrakunskej skládky. „Čo sa bude dať, to pouzatváram,“ tvrdí Budaj.

Budaj sa taktiež vracia do parlamentu, odkiaľ odíde poslanec Vojtech Tóth (OĽaNO). Nevidí tiež dôvod, prečo by vláde odborníkov nemal vysloviť dôveru.

Nevyhnutné rozhodnutie

Dočasne poverený šéf rezortu obrany Jaroslav Naď si myslí, že rozhodnutie vymenovať úradnícku vládu bolo nevyhnutné. „Bol by som radšej, ak by sa to urobilo rýchlejšie a nie až na budúci týždeň, ale rozumiem, že ešte nie sú pripravení všetci členovia budúcej úradníckej vlády,“ skonštatoval Naď.

Naď tiež vie, kto bude jeho nástupcom. Považuje to za dobrý výber, meno však konkretizoval nechcel. „Je to človek z môjho najužšieho tímu a človek, ktorého som ja priniesol na ministerstvo obrany. Považujem ho za veľmi dobrého odborníka,“ priblížil Naď.

Naď deklaruje, že pripraví na rezorte všetko tak, aby jeho odovzdanie bolo kontinuálne. Novému ministrovi chce byť nápomocný najmä v súvislosti so zahraničnými vzťahmi.

Kabinet Eduarda Hegera, ktorý od decembra minulého roka nemá dôveru Národnej rady a vládol pod dohľadom prezidentky, definitívne končí po kauze dotácie pre rodinnú firmu ministra Samuela Vlčana. Nastúpi vláda odborníkov na čele s viceguvernérom Národnej banky Slovenska Ľudovítom Ódorom. Prezidentka Zuzana Čaputová ju vymenuje v týždni, ktorý sa začne 15. mája, aktuality.sk

X X X

Eduard Heger považuje za nezmysel pokúšať sa o skorší termín volieb

Šéf Smeru-SD Robert Fico žiada termín volieb začiatkom júla.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger považuje úvahy o skoršom termíne predčasných parlamentných volieb za nezmysel. Septembrový termín volieb označil za „umenie možného“, rozhodli o ňom podľa neho poslanci Národnej rady (NR) SR. Šéf Smeru-SD Robert Fico žiada termín volieb začiatkom júla.

„Teraz navrhuje ďalší nezmysel, pošliapať po ústave, po dlhoročných zvykoch, ktoré sú tu,“ reagoval Heger na návrhy Fica dosiahnuť v parlamente zmenami zákonov skorší termín volieb. Podľa Hegera to robí len preto, aby sa čo najrýchlejšie dostal k moci. „Určite nebudem pošliapavať ústavu a hrať sa s lehotami, ako by to nič neznamenalo,“ povedal Heger novinárom po nedeľnom stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Smer-SD chce, aby úradnícka vláda okamžite po vymenovaní v skrátenom legislatívnom konaní predložila do NR SR návrh na konanie parlamentných volieb už 1. alebo 8. júla. Fico navrhol, aby vláda predložila aj návrhy zmien zákonov upravujúcich lehoty a podmienky dôležité pre konanie parlamentných volieb v júlovom termíne. V tomto prípade je ochotný podporiť úradnícku vládu v parlamente. V súvislosti s návrhom na skorší termín volieb inicioval Smer-SD mimoriadnu schôdzu parlamentu. Predčasné voľby sú naplánované na 30. septembra, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: Rusko pozastavilo prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne

Ako dôvod uviedlo možné „provokácie“ zo strany ukrajinských síl.

Prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne pozastavujú, oznámil v pondelok podľa ruských médií predstaviteľ okupačnej správy. Ako dôvod uviedol možné „provokácie“ zo strany ukrajinských síl, informovala stanica Sky News.

Rusko obsadilo najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe vlani v prvých dňoch svojej invázie na Ukrajinu. Očakáva sa, že Kyjev čoskoro začne protiofenzívu s cieľom opätovne získať územia dobyté Ruskom vrátane Záporožskej oblasti, kde ruské úrady začali s evakuáciami.

„Hladina (vody v neďalekej Kachovskej priehrade) stúpla na 17,8 metra. Uvedomujeme si, že je to manipulácia. Jadrové reaktory boli pozastavené,“ citovala agentúra TASS šéfa ruskej oblastnej správy Jevgenija Balického.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v minulosti uviedol, že všetkých šesť reaktorov záporožskej elektrárne už je v stave „studeného odstavenia“, čo znamená, že nevyrábajú elektrinu, avšak stále sa v nich nachádza nukleárny materiál.

Grossi v sobotu varoval, že situácia v oblasti elektrárne je čoraz nestabilnejšia a nebezpečnejšia. Balickij podľa agentúry TASS v pondelok povedal, že z dedín blízko frontovej línie dosiaľ evakuovali okolo 3000 ľudí, aktuality.sk

X X X

Poľskom otriaslo úmrtie týraného chlapca. Rodina, škola i systém kryli otčima-tyrana

 V nemocnici v Katoviciach zomrel kvôli multiorgánovému zlyhaniu osemročný chlapec z Čenstochovej, ktorého údajne týral otčim a matka sa to snažila utajiť, informujú dnes poľské médiá. Prípad v uplynulých týždňoch vzbudil v Poľsku veľkú pozornosť aj kvôli tomu, že malému Kamilovi nepomohli iní dospelí, ktorí s ním žili, ani úrady alebo škola.

 Osemročný Kamil zomrel na následky týrania svojho otčima, ktorého činy tolerovala celá rodina.

Kamilov otčim je podozrivý, že chlapca bil, pálil ho cigaretami a koncom marca ho polial vriacou vodou a strčil ho na rozpálenú platňu kachlí. Jeho matka, jej sestra aj ďalší muž vedeli, v akom stave chlapec je, ale nič s tým nerobili. Do starostlivosti záchranárov sa chlapec dostal až po niekoľkých dňoch, keď ho navštívil jeho biologický otec, ktorý však voči Kamilovi už niekoľko rokov nemá rodičovské práva.

Podľa lekárov mal chlapec popáleniny na 25 percentách tela. Jeho stav skomplikovalo to, že rany boli už niekoľko dní staré. Kamilova matka svojmu niekdajšiemu partnerovi tvrdila, že sa chlapec obaril, keď sa hral, a neskôr uviedla, že ho zbil starší brat. Chlapec mal zlomeniny kostí v oboch rukách a v nohe, bol podvyživený a zanedbaný. Po celý čas pobytu v nemocnici ho lekári udržovali v umelom spánku. Podstúpil niekoľko chirurgických zákrokov, minulý týždeň sa však jeho stav výrazne zhoršil. Prestali mu fungovať pľúca a bol napojený na mimotelový obeh.

Obvinenia preklasifikujú

Polícia Kamilovho otčima aj matku zatkla. Muža prokuratúra pôvodne obvinila z pokusu o vraždu chlapca, podľa portálu Gazeta Wyborcza obvinenia po chlapcovej smrti zrejme prekvalifikuje. Matka čelí obvineniu z toho, že chlapca vystavila bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia a že mu neposkytla pomoc. Obvinená bola aj Kamilova teta a jej druh.

Otčim bol v minulosti už niekoľkokrát trestaný. Rodina podľa denníka Gazeta Wyborcza žila v stiesnenom obydlí, kde prebývalo celkom 17 ľudí. Prežívali vďaka sociálnym dávkam a príspevkom na deti.

Kamilovej rodine úrady v roku 2021 pridelili sociálneho pracovníka. Úrad pre sociálno-právnu ochranu detí navrhoval, aby deti boli umiestnené do náhradnej starostlivosti. Súd to ale zamietol okrem iného kvôli tomu, že úrady v rodine nemuseli predtým intervenovať a pretože mu sociálni pracovníci neposkytli informácie ohľadom toho, že by sa v rodine dialo násilie.

To, že chlapca doma týrajú, neodhalili ani v škole. Niekoľko týždňov predtým, než skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti v katovickej nemocnici, prišiel Kamil na vyučovanie so zlomenou rukou a prasknutou perou. Vychovávateľka matke nariadila, aby odviedla chlapca k lekárovi. Ďalší deň prišiel s rukou v sadre a matka zranenie vysvetlila tak, že zakopol o prah a spadol. Riaditeľstvo školy v Čenstochovej, kam chlapec chodil, sa bráni, že Kamilovo správanie nevzbudzovalo podozrenie na týranie. Chlapec vraj bol usmievavý a na vyučovaní sa mu páčilo./agentury/

X X X

Plyn v Európskej únii je šesťnásobne drahší než na amerických trhoch

Cena plynu v Európe klesla, stále je šesťkrát drahšia ako na amerických trhoch. Energia je tou „krvou“, ktorá zabezpečuje chod a produkciu, a Európa ju má drahšiu ako zvyšok sveta, čím si komplikuje svoju konkurencieschopnosť.

BRATISLAVA: Dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu vytvorí tlak na rast cien, pričom môže ohroziť konkurencieschopnosť Európskej únie vo svete. Plynu máme v Európe dostatok, no jeho cena je napriek poklesu šesťnásobne vyššia než na trhoch v USA.

Tieto informácie odzneli na konferencii „Free Market Road Show 2023: Energetická kríza – čo nás čaká v najbližších rokoch?“, ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.

Dodávky od Gazpromu nahradili

„Keď na príklade Nemecka nahradíte funkčnú jadrovú elektráreň novými obnoviteľnými zdrojmi, to znamená, že všetky tie miliardy ste nemohli investovať do produktívnej činnosti, lebo len vyrábate elektrinu. Toto je niečo, čo bude zase brániť Európe v konkurencieschopnosti vo svete,“ vyhlásil analytik INESS Radovan Ďurana.

Komentoval, že síce cena plynu v Európe klesla, stále je šesťkrát drahšia ako na amerických trhoch. Dodal, že ak energia je tou „krvou“, ktorá zabezpečuje chod a produkciu, Európa ju má drahšiu ako zvyšok sveta, čím si komplikuje svoju konkurencieschopnosť.

Člen predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu Peter Kučera povedal, že s energetickou krízou sa vyrovnali uzatvorením diverzifikačných kontraktov. Do vypuknutia vojny na Ukrajine mali uzatvorený len jeden zdrojový kontrakt s ruským Gazpromom, pričom mali záujem si poistiť dodávky aj z iných zdrojov.

„Podarilo sa nám uzatvoriť diverzifikačné kontrakty so spoločnosťami BP, RWE, Exxon Mobil, Shell či ENI. Dnes môžeme povedať, že sme na 70 % diverzifikovaní z ruského kontraktu,“ spresnil Kučera.

Neistota na trhu pretrváva

Plyn z ruského kontraktu však podľa Kučeru zatiaľ stále dostávame, čo je dôvodom, prečo diverzifikácia nie je 100-percentná. Na trhu s plynom je však podľa neho netypická situácia.

„Naplnenosť zásobníkov v Európe je na obrovských číslach, v Európe okolo 55 percent, na Slovensku okolo 60 percent, čo môže byť zároveň signálom, že neistota na trhu pretrváva,“ povedal Kučera. Dodal, že táto situácia naznačuje, že ostatní dodávatelia kalkujú s tým, že by problém s dodávkami plynu mohol v budúcnosti nastať.

Riaditeľ Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy Peter Dovhun skonštatoval, že podnik umožnil v minulom roku pripojenie jednej gigawatthodiny obnoviteľných zdrojov, no regulácia a pomalá výstavba ich nábeh brzdí.

Ak sa však hovorí o percentách obnoviteľných zdrojov energie, je podľa neho potrebné vnímať, že ide o celý energetický mix aj mimo elektriny, pričom výrobky z fosílnych palív sú len ťažko nahraditeľné. Upresnil, že v poľnohospodárstve ich potrebujeme na výrobu hnojív na potraviny, v doprave na pohonné látky, v stavebníctve na výrobu cementu a asfaltu či v zdravotníctve na rôzne výrobky z plastu.

Ruská ropa prúdi do Európy okľukou

Dovhun poznamenal, že Slovensko bude v budúcnosti stáť pred dvoma možnosťami, ako zabezpečiť stabilitu energetickej siete. Prvou bude nasledovanie nemeckého modelu, teda vytvorenie základu z OZE, napríklad veternými elektrárňami, a počas energetických špičiek ju dopĺňať stabilnými zdrojmi energie.

Druhý model by bol založený na stabilných zdrojoch, pričom ich objem by bol doplnený obnoviteľnými zdrojmi. Na prvý model však treba veľké úložiská elektriny, ktoré by cenu elektriny výrazne predražili.

Riaditeľ komunikačného oddelenia spoločnosti Slovnaft Anton Molnár pripomenul, že sankcie Európskej únie sa vzťahujú na ruskú ropu a produkty dovezené z Ruska, nie však na produkty vyrobené z ruskej ropy mimo štátov únie. Výrobky z Turecka či z Arabského polostrova tak končia na európskom trhu bez obmedzení, čím ruské sankcie obchádzajú.

Slovnaft sa však podľa Molnára snaží nahrádzať ruskú ropu ropou z celého sveta a vytvoriť si nový ropný mix. Od marca tohto roku napríklad do bratislavskej rafinérie prúdi ľahká ropa z Azerbajdžanu, aktuality.sk

X X X

Rozhovory o prímerí v Sudáne nepriniesli pokrok, z Chartúmu hlásili ďalšie nálety

V Sudáne vypukli 15. apríla boje medzi jednotkami armádneho veliteľa Abdala Fattáha Burhána a jeho znepriateleného bývalého zástupcu Muhammada Hamdána Daklúa, ktorý vedie polovojenskú skupinu Sily rýchlej podpory.

CHARTÚM: Sudánskou metropolou Chartúm v pondelok znova otriasli nálety. Došlo k tomu počas najnovších rozhovorov o prímerí, ktoré sú však zatiaľ bez pokroku. Podľa saudskoarabského diplomata sú obe strany konfliktu presvedčené, že dokážu zvíťaziť.

V Sudáne vypukli 15. apríla boje medzi jednotkami armádneho veliteľa Abdala Fattáha Burhána a jeho znepriateleného bývalého zástupcu Muhammada Hamdána Daklúa, ktorý vedie polovojenskú skupinu Sily rýchlej podpory.

Boje si odvtedy vyžiadali stovky životov a tisíce zranených. Milióny ľudí sa ukrývajú vo svojich domovoch v situácii závažného nedostatku vody, potravín a základných potrieb.

Letecké útoky v Chartúme

Súperiaci generáli poslali do Saudskej Arábie vyslancov na rozhovory o humanitárnom prímerí, ktoré sa začali v sobotu aj za podpory USA. Do pondelka však nepriniesli „žiaden významný pokrok“, vyhlásil pre AFP saudskoarabský diplomat.

„Trvalé zastavenie paľby nie je na stole… Každá strana si myslí, že je schopná v tejto bitke zvíťaziť,“ dodal diplomat pod podmienkou anonymity.

V päťmiliónovom Chartúme vystrašení obyvatelia informovali o ďalších bojoch. Obyvateľ južnej časti mesta pre agentúru AFP povedal, že smerom od centra mesta bolo počuť ďalšie letecké útoky.

Rijád uviedol, že rozhovory v saudskoarabskom meste Džidda by mali v najbližších dňoch pokračovať s cieľom „účinne krátkodobo zastaviť“ boje, uľahčiť dodávky humanitárnej pomoci a obnoviť základné služby, aktuality.sk

X X X

 Hitlerove denníky. Zhovievavý diktátor a podvod za milióny

Mala to byť veľká senzácia, no bol z toho iba obrovský škandál. Je to už 40 rokov, čo západonemecký týždenník Stern predstavil objav, ktorý mal priniesť celkom nový pohľad na históriu druhej svetovej vojny aj holokaustu. Časopis šokovanej verejnosti oznámil, že sa mu podarilo získať stratené denníky Adolfa Hitlera. Už o pár dní však vysvitlo, že išlo o podvrh.

Reportér Sternu Gerd Heidemann predstavuje „Hitlerove denníky“ na tlačovej konferencií v apríli 1983.

Mohla sa mašinéria holokaustu rozbehnúť bez Hitlerovho vedomia? Nevedel nacistický vodca o hromadnom vyvražďovaní Židov? Mal v úmysle nájsť im nový domov kdesi na východe?

Aj také otázky vyplývali z údajných Hitlerových denníkov, ktoré za vyše deväť miliónov mariek kúpilo vydavateľstvo týždenníka Stern. A napriek varovaniu, že o ich pravdivosti možno pochybovať, sa redakcia rozhodla riskovať.

Správu o objavení führerových denníkov ohlásila 25. apríla 1983 v mimoriadnom vydaní časopisu a ešte v ten deň s veľkou pompou aj na tlačovej konferencii v Hamburgu.

Zúčastnilo sa na nej asi 200 novinárov a 27 televíznych štábov z celého sveta, ale do denníkov im nedovolili nahliadnuť. Museli si tak vystačiť so zástupcami Sternu, ktorí pózovali so širokým úsmevom držiac „vzácne dielo“, akoby to bola relikvia.

Dokopy išlo o 62 zápisníkov v pevnej väzbe, kam si mal Hitler zaznamenávať postrehy a udalosti od 8. júla 1932 až do 20. apríla 1945.

„Biografia diktátora a dejiny Tretej ríše sa z veľkej časti budú musieť prepísať,“ uviedol sebaisto Peter Koch, jeden z dvoch šéfredaktorov Sternu. Ubehlo však iba jedenásť dní a veľkú slávu vystriedala medzinárodná blamáž.

Koniec slávy

Už 6. mája 1983 sa svet dozvedel, že „Hitlerove denníky“ sú falošné. K rovnakému záveru dospeli viaceré analýzy.

Spolkový kriminálny úrad potvrdil, že materiály, z ktorých zápisníky zhotovili, sa začali vyrábať až v 50. rokoch a niektoré časti nie sú staršie ako jeden-dva roky.

To isté zistil aj významný britský expert a predseda Kráľovskej forenznej spoločnosti Julius Grant, ktorý preskúmal dva z denníkov.

Stačilo mu pár hodín, aby odhalil, že „führerove“ poznámky sú na recyklovateľnom papieri, aký nacisti ešte nepoznali. S podobnými falzifikátmi mal už skúsenosti.

V roku 1967 usvedčil z podvodu i dve ženy, ktoré sa vystatovali „denníkmi“ talianskeho fašistického vodcu Benita Mussoliniho.

Pravosť „Hitlerových denníkov“ vyvrátili aj švajčiarski odborníci. Po analýze červených šnúrok na zápisníkoch zistili, že obsahujú farbivo, ktoré sa začalo predávať až v roku 1956.

Z obdobia po diktátorovej smrti pochádzala i starožitná patina na obálkach denníkov, ako aj použitý atrament. Grafológovia zase zhodnotili, že falšovateľ síce napodobnil Hitlerovo písmo, no nedal si veľmi záležať.

Keď potom historici preskúmali jednotlivé zápisky, natrafili tiež na veľa faktografických chýb. Šiesti archivári navyše už v máji vypátrali, z akého zdroja autor falošných denníkov čerpal.

Boli to zväzky Hitler: Reden und Proklamationen 1932 – 1945 (Hitler: Prejavy a proklamácie 1932 – 1945), ktoré začiatkom 60. rokov vydal nemecký historik Max Domarus.

Nebolo pochýb, vedenie časopisu Stern naletelo podvodníkom. Jeho šéfredaktori Koch a Felix Schmidt tomu však do poslednej chvíle odmietali uveriť.

Podľa pamätníkov boli o pravosti denníkov presvedčení ešte aj 6. mája predpoludním. Z funkcií odstúpili až o niekoľko hodín neskôr, po prevalení škandálu, ktorý veľmi poškodil povesť magazínu. Verejnosti sa Stern ospravedlnil.

Čoskoro vyšla najavo i totožnosť autora falošných denníkov – bol ním podvodník a zlodej Konrad Kujau.

Ako je však možné, že sa mu podarilo oklamať skúsených reportérov prestížneho týždenníka? A prečo denníky písal tak, aby v nich Hitlera zbavil viny za holokaust?

 Havária lietadla

To, že novinári vyhľadávajú senzácie, je prirodzené. Patrí to k ich povolaniu. Seriózni žurnalisti by však nemali zabúdať na kritický prístup a všetky informácie by si mali overiť.

Vedel to aj uznávaný reportér Sternu Gerd Heidemann. Nacizmus zažil ešte ako chlapec a jeho ideológia mu nebola cudzia.

Päť rokov mal dokonca pomer s dcérou ríšskeho maršala Hermanna Göringa Eddou. Vďaka tomu získal niekoľko vecí z pozostalosti jej otca vrátane jachty.

Keď pre ne hľadal kupca, v januári 1980 sa zoznámil so zberateľom Fritzom Stiefelom, ktorý mu ukázal jeden z „Hitlerových denníkov“.

Heidemanna tak ohromil, že zaň hneď ponúkol milión mariek. Keď sa potom zveril Thomasovi Waldemu, ktorý v Sterne viedol historickú rubriku, dostal pokyn, aby sa zápisníky pokúsil získať.

Reportér vtedy ešte netušil, ako sa Stiefel dostal k denníku. Jeho nadšenie by asi rýchlo opadlo, keby vedel, kto stojí v pozadí.

Kujau si už roky privyrábal predajom spomienkových predmetov z čias nacizmu, ktoré sám vytvoril. Ako amatérsky maliar predával i falošné Hitlerove obrazy, v novembri 1975, keď ešte žil v Nemeckej demokratickej republike (NDR), napísal i prvý „Hitlerov denník“.

Aby vyzeral honosne, zabalil ho do čiernej väzby, na ktorú prilepil pozlátené iniciály FH v starom gotickom štýle. Samozrejme, že tam mali byť písmená AH, lenže Kujau potrebné „A“ jednoducho nezohnal, a tak namiesto neho použil „F“, ktoré sa podobalo.

Už to malo vzbudiť podozrenie, nehovoriac o tom, že Hitler gotické písmo odmietal, takže by ho sotva použil ako ozdobu na svoje zápisníky.

Heidemann pátral, či existujú zmienky o tom, že by si Hitler viedol denník. Vzhľadom na to, že si ho písali aj iní nacistickí pohlavári ako Joseph Goebbels či Heinrich Himmler, to bolo možné.

Stern neskôr predstavil teóriu, podľa ktorej führer v deň svojich narodenín 20. apríla 1945 (desať dní pred samovraždou) zveril denníky jednému sluhovi a prikázal, aby ich odviezli do bezpečia.

Lietadlo sa však zrútilo pri Börnersdorfe, na území, ktoré okupovali Sovieti. Heidemann s Waldem sa preto vydali do NDR, aby to preverili.

Na mieste naozaj našli hrob pilota a od dedinčanov sa dozvedeli, že na palube lietadla boli akési debny. To stačilo, aby historke o denníkoch uverili.

Kujauovi, vystupujúcemu pod menom Konrad Fischer, následne cez sprostredkovateľa ponúkli dva milióny mariek.

 Viera bez dôkazov

V januári 1981 sa Heidemannovi konečne podarilo stretnúť s Kujauom, ktorému rozpovedal o pátraní v NDR.

Falšovateľ sa toho okamžite chytil a vyhlásil, že denníky naozaj pochádzajú z havarovaného lietadla.

Vymyslel si, že ich z NDR prepašoval jeho brat – generálmajor ľudovej armády (v skutočnosti pracoval ako nosič batožiny).

 Je až neuveriteľné, ako ľahko redakcia sadla na lep podvodníkovi. Kujau napríklad pôvodne tvrdil, že „Hitlerove denníky“ pozostávajú z 27 zväzkov, ale keď vycítil šancu zarobiť si, počet zápisníkov sa zrazu rozrástol až na 62.

Heidemannovi dokonca povedal, že vie zohnať führerove pamäti, knihy, ktoré napísal, či operu, čo diktátor zložil.

A zatiaľ čo Kujau vyrábal nové a nové „Hitlerove denníky“, vydavateľstvo Sternu siahalo čoraz hlbšie do vrecka.

Prvé tri zápisníky kúpilo po 85-tisíc mariek, neskôr cena stúpla na 100– až 200-tisíc za zväzok. Celkovo za všetky zaplatilo 9,34 milióna mariek. Časť peňazí si ponechal Heidemann, ktorý ako jediný vyjednával s Kujauom.

V apríli 1982, teda rok pred prezentovaním denníkov, sa o ich existencii dozvedel západonemecký Spolkový archív.

Jeho šéf Hans Booms redakciu požiadal, aby ich dovolila preskúmať. Stern – pod podmienkou utajenia – súhlasil a archívu poskytol deväť dokumentov. Odborníci po analýze zistili, že najmenej päť z nich vykazuje znaky falšovania.

Vedenie časopisu však ich závery ignorovalo. Opieralo sa o stanovisko britského historika Hugha Trevor-Ropera, ktorý denníky vyhodnotil ako pravé, podobne ako dvaja znalci písma skúmajúci Hitlerov rukopis.

„Stern denníky podrobil starostlivému skúmaniu,“ chválil sa Koch pri ich predstavovaní. A zamlčujúc námietky Spolkového archívu trúfalo vyhlásil, že historici aj grafológovia dospeli k rovnakému výsledku. „Nemožno pochybovať o ich pravosti,“ presviedčal čitateľov.

Prístup redakcie bol naivný a neprofesionálny, za čo Stern draho zaplatil. Nielenže prišiel o milióny mariek, ale v očiach verejnosti utrpela najmä jeho hodnovernosť. Kauza „Hitlerove denníky“ sa dodnes považuje za jeden z najväčších mediálnych škandálov v nemeckej histórii.

 Popieranie holokaustu

Obsah „Hitlerových denníkov“ zostával dlhé roky neznámy. Aféra sa skončila tak rýchlo, že Stern stihol zverejniť iba niekoľko ukážok. Falzifikáty potom skončili v trezore vydavateľstva.

Vďaka nemeckej verejnoprávnej televízii NDR sú však už od februára voľne prístupné na jej webstránke. Vysielač získal ich kópie a pomocou umelej inteligencie prepísal pôvodný, ťažko čitateľný rukopis, do tlačeného textu.

Ako sa teda Kujau popasoval s napodobovaním Adolfa Hitlera? Čím všetkým zaplnil stránky 62 denníkov? Hľadať v nich nejaké originálne myšlienky by bolo zbytočné.

Odborníci, ktorí sa falošnými zápismi zaoberali, sa zhodli, že väčšinou ide o banality. Kuriózne pôsobia zmienky o zdravotných problémoch alebo o údajnom potrate Hitlerovej milenky Evy Braunovej.

To, čo pri čítaní denníkov najviac bije do očí, je snaha o akési „poľudštenie“ Hitlera. Experti sú presvedčení, že sa Kujau ako neonacista inšpiroval myšlienkami britského popierateľa holokaustu Davida Irvinga, ktorého kniha v tom čase vyšla i v západnom Nemecku.

V nej tvrdí, že nacistický vodca krotil antisemitské opatrenia a o holokauste sa vraj dopočul až v roku 1943. V tomto duchu sa nesú aj „Hitlerove denníky“.

Nacistický vodca sa mal napríklad takto rozhorčiť nad násilnosťami, ktorým Židia čelili počas pogromu 9. novembra 1938 (tzv. Krištáľovej noci):

„To nejde, aby naše hospodárstvo, milióny a milióny hodnôt, ničilo niekoľko horúcich hláv. Už len to sklo… Čo sa tí ľudia zbláznili? Čo na to povie zahraničie? Ihneď vydám potrebné rozkazy.“

A k 20. januáru 1942, keď sa vo Wannsee konala tajná konferencia o „konečnom riešení“, teda vyvraždení miliónov Židov, Kujau v úlohe Hitlera napísal:

„Očakávam hlásenia z konferencie o židovskej otázke. Rozhodne musíme nájsť miesto na východe, kde sa títo Židia môžu sami uživiť.“ Podobné starosti o to, čo bude so Židmi, sa opakujú i v ďalších záznamoch.

Nemecký politológ Hajo Funke, ktorý k zverejneným denníkom doplnil vysvetľujúce komentáre, pripomína, že Kujauove výplody možno považovať za popieranie holokaustu.

„Hitlera mali oslobodiť od najhorších nacistických zločinov,“ zhodnotil. Aj podľa prezidenta Spolkového archívu Michaela Hollmanna sú denníky „nehoráznym pokusom dať brutálnym zločinom národného socializmu ľudský náter“.

NDR zase upozornila, že vo sfalšovaných zápisníkoch niet ani slova o deportáciách, plynových komorách či Osvienčime.

„Tieto ,denníky‘ mali holokaust vymazať. V Sterne to však vtedy viditeľne nikomu neprekážalo,“ postrehla televízia.

 Z podvodníka hviezda

Iróniou je, že hlavní vinníci celej aféry vyviazli len s nízkymi trestami a falšovateľ sa na svojom podvode ešte roky dobre bavil.

V júli 1985 sa konal súd, ktorý Heidemanna poslal za mreže na štyri roky a osem mesiacov, Kujau dostal 4,5 roka, z čoho si odsedel tri.

Po prepustení z väzenia bola z neho mediálna hviezda. Vystupoval v televíznych programoch, pôsobil ako odborník na falšovanie a otvoril si galériu, kde predával svoje „originálne falzifikáty“.

Dokonca vydal platňu a neúspešne kandidoval vo voľbách. Za to, čo spravil, sa nehanbil. Naopak, bol na to hrdý.

„Ak by sa mali znova napísať dejiny Bavorska, dodám denníky Franza Josefa Straußa (popredného politika a ministra, pozn. red.),“ prezradil krátko pred smrťou redaktorom časopisu Spiegel.

Úryvky z denníkov

Čo mi lekári zamlčujú? Môžem týmto ľuďom ešte vôbec veriť? Som úplne rozpichaný z toľkých injekcií. Som azda… nevyliečiteľne cho­rý?

1. si musela veľa vytrpieť. Ako mi tridsiateho oznámili lekári, bolo to len falošné tehotenstvo. E. však verí, že potratila.

Ten malý Goebbels má už zase romániky so ženami. V nasledujúcich dňoch vydám tajný dekrét, že si už u svojich najbližších spolupracovníkov a straníckych vedúcich v ríši neželám žiadne aféry.

Čo len bude so Židmi. Nikto ich nechce. (18. 2. 1942)

Robí mi starosti náš židovský problém. Podľa najnovších predložených hlásení ich nikto nechce prijať. (23. 5. 1943). /agentury/

X X X

Ako Hitler ‚dokopal‘ Tisa k vyhláseniu samostatnosti

 Už 75 rokov uplynie od vzniku Slovenského štátu či prvej Slovenskej republiky. Ani značný časový odstup však neodstránil viaceré otázniky, ktoré dodnes rozdeľujú spoločnosť a naďalej živia spory nielen medzi politikmi, ale aj historikmi. Slovo má preto Valerián Bystrický z Historického ústavu SAV, ktorý patrí medzi uznávaných odborníkov na túto problematiku.

 Buď samostatnosť, alebo okupácia, informoval Tiso doma o rozhovore s Hitlerom.

X Keď čítame niektoré novšie historické štúdie o vzniku Slovenského štátu, nadobudneme chvíľami dojem, že to bolo vlastne nechcené a navyše predčasne narodené dieťa…

Ale bolo to tak.

X Až do posledných dní ten štát nechcel dokonca ani Jozef Tiso a musel ho k nemu priam „dokopať“ sám Adolf Hitler! Tiso mal pôvodne inú predstavu o získaní slovenskej štátnosti?

Nikde som zatiaľ nenašiel dôkaz o tom, že by sa Tiso do 14. marca 1939 jednoznačne vyjadril „utvoríme nezávislý štát“. Vždy hovoril o „slovenskej štátnosti v rámci republiky“. Áno, čo sa týka perspektívy, tak občas čosi naznačoval – „keď si to tu vybudujeme, pôjdeme ďalej“, ale nie viac.

X Prečo bol taký opatrný?

Ako kňaz mal zrejme aj morálne zábrany podporovať revolučné riešenie situácie.

X Možno už dnes na základe historických výskumov odhadnúť, v akom časovom horizonte by vtedajšia slovenská reprezentácia vyhlásila samostatný štát, nebyť nátlaku hitlerovského Nemecka?

To je ťažká otázka. Ešte 6. marca 1939 prijala porada členov autonómnej vlády a snemu takýto záver: „Trvať na budovaní slovenského štátu evolučnou cestou a nevyhlásiť jeho ustanovenie hneď teraz.“

X Pri jednej príležitosti však Tiso pripustil možnosť odtrhnutia Slovenska: vraj len čo Praha poruší dohody o slovenskej autonómii. Vyjadril sa tak počas rozhovoru s nacistickým ministrom zahraničia Joachimom von Ribbentropom 18. októbra 1938 v Mníchove.

Vieme však, že ani tzv. Homolov puč v noci z 9. na 10. marca 1939, keď ústredná československá vláda vyhlásila na Slovensku stanné právo a dala uväzniť niektorých radikálnych slovenských politikov, neprimal Tisa ísť na konfrontáciu s Prahou. Ako najvyšší funkcionár strany sa nepostavil na čelo odporu, ale odišiel do ústrania na svoju faru v Bánovciach. A keď o dva dni neskôr štátny tajomník Wilhelm Keppler žiadal z poverenia Hitlera počas rokovania v Bratislave Karola Sidora – v tom čase nového predsedu autonómnej vlády – aby ihneď vyhlásil samostatný štát, ten sa nepodvolil nátlaku.

X Ako si to vysvetliť?

Pripomeňme si, že len päť mesiacov predtým podpísala ľudová strana s ďalšími politickými subjektmi Žilinskú dohodu a vyhlásenie požadujúce zákon o autonómii Slovenskej krajiny. „Ústavným prijatím tohto zákona bude štátoprávne postavenie Slovenska definitívne doriešené,“ zaviazali sa signatári vyhlásenia. O mesiac a pol sa tento zákon stal skutočnosťou. Tým sa otvorila cesta k prestavbe spoločného štátu Čechov a Slovákov na federáciu. Pre veľkú časť slovenského politického spektra jednoducho neprichádzala do úvahy vtedy ani neskôr iná alternatíva ako zachovanie spoločného štátu.

X Je pravda, že politici ľudovej strany tajne vyjednávali v lete 1938 o autonómii Slovenska aj s predstaviteľmi Maďarska?

Tieto diplomatické sondáže sa začali už koncom roku 1937, trvali fakticky až do septembra 1938 a boli motivované najmä obavami z možnej agresie Nemecka voči Československu. Vo vojnovom konflikte by spoločný štát bol porazený a vznikala otázka, čo v takomto prípade bude so Slovenskom. Nevylučovalo sa, že by pripadlo ako „korisť“ Maďarsku.

X Údajne sa na týchto sondážach zúčastnil aj Tiso?

Tiso sa tajne stretol s ministrom zahraničných vecí Maďarska Kálmánom Kányom na eucharistickom kongrese koncom mája 1938. Práve vtedy sa rozhovory dostali do novej polohy. Kánya ubezpečil Tisa, že maďarská vláda „je pripravená priznať Slovensku rozsiahlu autonómiu“. Tiso zasa tvrdil, že Slováci po odtrhnutí sa od Čechov „budú ochotní vytvoriť s Maďarskom štátny vzťah“. Maďarskí politici počas týchto rokovaní nikdy nešpecifikovali, o akú autonómiu by malo ísť. Tiso požadoval samostatný výkonný úrad, osobitný parlament, používanie slovenského jazyka ako úradného, vlastný rozpočet.

X Autonómia by sa vzťahovala na celé územie Slovenska

S výnimkou oblastí obývaných prevažne maďarským obyvateľstvom, čiže tých, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku.

X Tiso a spol. sa teda zriekali juhu Slovenska ešte pred Mníchovskou dohodou?

HSĽS bola skutočne jedinou politickou stranou, ktorá rokovala so zástupcami susedného štátu, resp. naznačovala im, že uvažuje o územných korekciách na úkor Slovenska, už v letných mesiacoch 1938. Napokon to Tiso a Sidor potvrdili aj poľskému veľvyslancovi v Prahe Kazimierzovi Papéemu, keď mu povedali, že rezignujú „na územné oblasti obývané maďarským obyvateľstvom“.

X Ako na ponuku a podmienky slovenskej strany reagovala Budapešť.

To sa dozvedáme najmä z poľských diplomatických zdrojov, ktoré mali informácie od Jánosa Esterházyho, poslanca za Zjednotenú maďarskú stranu v československom parlamente. Toho poverila maďarská vláda sprostredkovaním slovensko-maďarských rozhovorov. Podľa Esterházyho by Slovensko dostalo po pripojení k Maďarsku štatút podobný tomu, aký malo Chorvátsko v bývalom Uhorsku. Rozhovory však ustrnuli v druhej polovici septembra 1938 na mŕtvom bode v dôsledku prehnaných maďarských požiadaviek. Minister Kánya na ich okraj skonštatoval, že „Slováci sa správajú vlažne a dvojtvárne“.

X Ale neporušovali politici ľudovej strany týmito tajnými rokovaniami platné zákony Československej republiky?

Podľa niektorých historikov ich návrhy, predkladané vládam cudzích štátov, sa fakticky rovnali vlastizrade. Bolo v tom však aj veľa naivity, chaotickosti, neskúsenosti a nekoncepčného prístupu vo vzťahu k zahraničiu. Nikdy sa nestalo v slovenských dejinách, aby nejaký politický subjekt rokoval paralelne s tromi partnermi – Čechmi, Maďarmi a Poliakmi (prostredníctvom Papéeho) – súčasne o zásadných štátoprávnych otázkach. Bol to neobyčajne riskantný politický postup, ktorý sa mohol z hľadiska slovenských záujmov skončiť s veľmi problematickým výsledkom.

X V októbri 1938 však získali Slováci autonómiu v rámci federatívneho Československa, čo uspokojilo aj značnú časť ľudovej strany, nie však jej radikálov. Kedy znovu vyrukovali s myšlienkou samostatného štátu?

Vojtech Tuka a Alexander Mach ju začali propagačne využívať od konca roku 1938. Od prelomu januára a februára 1939 ich v tom povzbudzovali aj prenikajúce správy o podpore Berlína pri vyhlásení samostatnosti.

X Vie sa, ako chceli uskutočniť odtrhnutie Slovenska od Čiech

Na rozdiel od umierneného krídla v HSĽS, ktoré videlo vzor v rozdelení Nórska a Švédska (a ukončení ich personálnej únie pokojnou cestou) v roku 1905, radikáli prikladali prvoradý význam mocenským prostriedkom. Počas puču chceli využiť Hlinkovu gardu a jej tzv. elitnú časť – Rodobranu. Po zásahu ústrednej vlády 9. marca 1939 však ich vedúce osobnosti skončili vo väzení.

X V nasledujúcich dňoch sa v Bratislave konali manifestačné zhromaždenia za vyhlásenie samostatnosti a prišla sem už spomínaná Kepplerova misia s rovnakým poslaním. Prečo radikáli z HSĽS nevyužili príležitosť?

V Bratislave vtedy nebol nikto schopný riadiť pokus o prevrat. Z Viedne sa o to usiloval Ferdinand Ďurčanský v spolupráci s Jozefom Kirschbaumom. Aktívne vystupoval Karol Murgaš, ktorý naliehal na Sidora, aby vyhlásil samostatnosť.

 Prečo Sidor 12. marca nesúhlasil, a Tiso o deň neskôr áno?

Sidora o to žiadal Keppler, ktorý bol štátnym tajomníkom pre zvláštne využitie. Mal síce poverenie Hitlera, ale bol to predsa len štátny úradník, ani nie minister. Zatiaľ čo s Tisom rokoval führer osobne, a to je niečo iné.

X Prečo nacisti tak súrne potrebovali vyhlásenie samostatnosti Slovenska?

Aby Hitler mohol propagandisticky zdôvodniť a ospravedlniť agresiu. Aby okupáciu českých krajín mohol prezentovať ako vnútorný rozpad Československa a nemeckú agresiu vydávať za stabilizáciu pomerov v stredoeurópskom priestore.

X Nebolo by pre Hitlera jednoduchšie okupovať s českými krajinami zároveň aj Slovensko? Kto by mu v tom zabránil?

To malo aj isté historické zdôvodnenie. Čechy patrili kedysi do Svätej rímskej ríše, ale Slovensko nie. Hitler často opakoval, že nemá záujem o územie za Karpatmi. Navyše v tom čase mu zrejme ešte záležalo aj na medzinárodnom ohlase – čo povie na jeho agresiu svet.

X Československo však potreboval zničiť stoj čo stoj?

Áno, lebo, ako sa zdôveril predtým Mussolinimu, ČSR mu viazala na hraniciach 40 divízií a on ich potreboval proti Francúzsku.

X A tak Tiso dostal oficiálne pozvanie na návštevu Hitlera v poludňajších hodinách 13. marca 1939. Čo nasledovalo.

V Berlíne ho prijali so všetkými poctami náležiacimi hlave štátu. Na druhej strane mu však Ribbentrop a po ňom aj Hitler celkom otvorene a rázne povedali, že jedinou alternatívou pre Slovensko je vyhlásenie samostatnosti. Tradične pohrozili maďarským nebezpečenstvom a možnosťou rozdelenia Slovenskej krajiny.

X Nakoľko to bolo reálne nebezpečenstvo? Podhodil by Hitler Slovensko, v prípade, že by Tiso ignoroval jeho ultimátum, horthyovskému Maďarsku?

V archívoch sa doteraz nenašlo nič také, čo by potvrdzovalo tento jeho zámer alebo na základe čoho by sme mohli usudzovať, čo by sa stalo v prípade odmietnutia. Berlín bol zrejme presvedčený, že svoje presadí a že Slovensko samostatnosť vyhlási. Bol o tom presvedčený aj na základe zistenia, že myšlienka samostatného štátu má na Slovensku dosť prívržencov.

X Napokon Hitler nemusel Tisa dlho presviedčať. Dal mu jasne najavo, že Slovákov chce teraz využiť proti ČSR podobným spôsobom, ako predtým využil sudetských Nemcov?

Viac-menej áno, priebeh rozhovorov v Berlíne však ukázal, že predstavy Hitlera a Tisa o spôsobe riešenia situácie sa celkom nestotožňovali. Tiso odmietol vyhlásiť samostatný štát rozhlasom z Ríše, ako mu ponúkali. Nemám na to kompetencie, bránil sa. A požiadal vtedajšieho československého prezidenta Emila Háchu, aby zvolal na 14. marca 1939 Snem Slovenskej krajiny. Čiže zoči-voči Hitlerovi zvolil koncepciu, ktorá mala byť aspoň z formálneho hľadiska legálnym postupom.

X Čo na to Hitler?

Hitler tento spôsob v zásade akceptoval. Jeho minister propagandy Joseph Goebbels si zapísal do denníka: „Žiadna revolúcia, všetko musí byť legálne s odkrytými kartami… Skoro tomu nemôžem ani uveriť, ide to až príliš hladko.“

X Snem Slovenskej krajiny však nebol oprávnený prijímať ústavné zmeny a meniť ústavu.

Áno, preto to bol svojím spôsobom predsa len „revolučný“ akt, z formálneho hľadiska sa však všetko javilo ako legálny postup, lebo štát vyhlásili zvolení slovenskí poslanci.

X Stalo sa tak na poludnie 14. marca, ako požadoval Hitler. Ako toto tajné zasadanie snemu prebiehalo?

V priebehu noci a rána sa v Bratislave zhromaždilo 57 z celkového počtu 63 poslancov. Pre atmosféru doby i samotného aktu bolo charakteristické, že na zasadnutí sa nenašiel nikto, kto by podal návrh na vyhlásenie samostatnosti. Dokonca to odmietol urobiť aj Tiso, ako vyplýva zo spomienok predsedu snemu Martina Sokola. Nakoniec návrh predniesol sám Sokol.

X Ako znel návrh

„Slovenská krajina vyhlasuje sa za samostatný a neodvislý Slovenský štát. Snem Slovenskej krajiny pretvára sa na zákonodarný snem Slovenského štátu.“

X Poslanci boli informovaní o tom, čo sa stalo deň predtým v Berlíne?

Vecnú informáciu o rozhovore s Hitlerom podal poslancom Tiso. Situáciu prezentoval ako možnosť voľby medzi samostatnosťou a okupáciou susednými štátmi.

X Zmienil sa aj o tom, že nacisti chcú dostať nový štátny útvar do úplnej závislosti od Nemecka?

Nie, Nemcami požadované uzavretie „ochrannej“ zmluvy na 25 rokov Tiso vôbec nespomenul.

X Ako sa hlasovalo o návrhu?

Poslanci vyjadrili súhlas s utvorením samostatného štátu aklamáciou – povstaním.

X Všetci boli za?

Návrh zákona o vzniku Slovenského štátu schválil snem jednomyseľne.

X Ako to zdôvodnil vo svojom uznesení? Právom národa na sebaurčenie?

Zaujímavé, ale tento argument sa v prijatej deklarácii nepoužil ako primárny, viac sa v nej zdôrazňovalo historické právo: „Za slovenský štát bojovali Slováci od vekov, za samostatný slobodný život umierali a trpeli tisíce našich najlepších.“ V tomto duchu sa niesol aj večerný Tisov prejav v Slovenskom rozhlase.

Ani v deklarácii sa nič nehovorilo o účasti nacistického Nemecka a osobne Hitlera v celom procese vzniku štátu?
Nebola tam o tom ani zmienka. Nemecku to napokon vyhovovalo, zo zasadnutia snemu však do Berlína poslali len správu o vzniku štátu. Neposlali aj žiadosť o „ochranu“, ako sa zaviazal Tiso v rozhovore s Ribbentropom. Vznikli z toho komplikácie, a nielen diplomatické.

X Aký bol ohlas na rozhodnutie snemu doma? Skutočne sa na oslavu vyhlásenia samostatnosti Slovenska rozozvučali zvony kostolov?

V niektorých mestách áno, v iných nie. Verejnosť novú skutočnosť akceptovala, aj keď jej postoj bol kontroverzný. Nadšenie, sympatie sa miešali s apatiou a obavami o budúcnosť.

X Postavil sa niekto otvorene proti?

Bývalí legionári, spisovatelia Janko Jesenský a Jozef Gregor Tajovský, ako aj Anton Granatier, generál Rudolf Viest a ďalší ôsmi signatári rozšírili v sneme memorandum, ktoré odsudzovalo vyhlásenie samostatnosti.

X Ešte k legálnosti a legitimite vzniku Slovenského štátu. Už sme si povedali, že snem ako regionálny parlament nebol kompetentný rozhodovať o samostatnom ústavnom a medzinárodnoprávnom postavení Slovenska. On sám bol však legitímne zvolený?

Prísne vzaté nie, lebo vo voľbách v decembri 1938 sa volilo na základe jednotnej kandidačnej listiny. Mohli sa na ňu dostať iba tí Slováci, ktorých nomináciu schválila ľudová strana.

X X X

Čiže snem nebol zvolený demokraticky. A mohli sa jeho členovia rozhodovať slobodne? Jeden z nich, Pavol Čarnogurský, v memoároch spomína: „Otvorením snemu sa zniesla na poslanecké lavice ťažká, až dusivá nálada.“

Nedostatok slobodnej vôle bol vážnym problémom aktu vyhlásenia samostatnosti. Právnici niečo také kvalifikujú ako konanie v stave krajnej núdze alebo z donútenia medzinárodnopo­litickými okolnosťami. Tie sa sformovali v dôsledku Mníchovskej dohody, ktorá sa spätne hodnotí ako nulitná. Slovenský štát mohol vzniknúť a existovať jedine so súhlasom Hitlera, keďže to korešpondovalo s plánmi nacistického Nemecka, jeho politickými, ekonomickými a strategickými záujmami.

X Aký význam potom malo postupné uznanie Slovenského štátu takmer tromi desiatkami štátov?

Došlo tým k medzinárodnému potvrdeniu hraníc nového štátneho útvaru v stredoeurópskom priestore tak, ako ich určila Viedenská arbitráž (a ako sa koncom marca 1939 po tzv. malej vojne ďalej korigovali v prospech Maďarska).

X Medzi štátmi, ktoré uznali samostatné Slovensko, bol aj Sovietsky zväz…

Pritom ľudová strana mala boľševizmus takpovediac v zuboch. Moskva a Berlín sa však náhle dohodli, uzavreli známy pakt Ribbentrop-Molotov a ľudácka propaganda začala hovoriť o spojení už nie boľševického, ale slovanského sveta s germánskym. No nielen to, Bratislava nadviazala s Moskvou diplomatické styky.

X Ako by ste teda charakterizovali medzinárodné postavenie Slovenského štátu, premenovaného po čase na Slovenskú republiku?

Bolo napriek všetkému dosť labilné. Z hľadiska svojej vonkajšej suverenity bola vojnová Slovenská republika limitovaná už spomínanou „ochrannou“ zmluvou s Nemeckom. Nový štát sa tak dostal do satelitného postavenia voči Berlínu. Po boku Veľkonemeckej ríše sa priamo vojensky angažoval v boji proti antihitlerovskej koalícii. A na sklonku vojny vládnuca garnitúra neurobila prakticky nič, aby zachovala štát, ktorý dostala od Hitlera vlastne do daru. Ničím neprispela k víťazstvu antihitlerovskej koalície, naopak, až do konca sa spoliehala na pomoc nacistického Nemecka.

X V časti odbornej literatúry sa tento štát zvykne označovať aj ako „prvá Slovenská republika“. Pri zrode jej modernej menovkyne po ďalšom rozdelení spoločného štátu Čechov a Slovákov začiatkom 90. rokov sa však už na ňu nedalo v ničom nadviazať. Prečo?

Nebolo to možné politicky a ideologicky, pretože teraz išlo už o demokratický, a nie totalitný štát. A nedalo sa nadväzovať ani teritoriálne. Slovenský štát v roku 1939 bol predsa okyptený o južné oblasti, ktoré pripadli Maďarsku. Hlavné však bolo to, že moderná slovenská politika sa jednoznačne dištancovala od dedičstva vojnového štátu.

X Napriek tomu 14. marec 1939 naďalej rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Dokedy ešte bude?

To ešte potrvá, hoci žijúcich pamätníkov tohto obdobia rýchlo ubúda prirodzeným spôsobom. V pamäti rodín aj širších spoločenstiev však pretrvávajú rozporné názory na príčiny vzniku „prvej“ Slovenskej republiky a na život ľudí v nej. Často sú idealizované, ale s ľudskou pamäťou už to tak býva, že niečo prikrášľuje a na niečo zabúda.

X Rozporné názory možno ešte pozorovať aj v súčasnej slovenskej historiografii. Jeden z vašich kolegov ich označuje ako „apologetický“ a „prokurátorský“ postoj historikov k „prvej“ Slovenskej republike. Tie postoje sa, samozrejme, až diametrálne líšia…

Čoraz viac sa však presadzuje objektívny pohľad na udalosti spojené so vznikom Slovenského štátu. A čo sa týka sporov, tie predsa živia každú vedu, sú jej hybnou silou.

 Slovenský historik Valerián Bystrický.

Valerián Bystrický (78 let slovenský historik/

V roku 1959 absolvoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Od roku 1962 pôsobí v Slovenskej akadémii vied, od roku 1980 v Historickom ústave SAV. V roku 1967 získal titul kandidáta vied a v roku 1985 doktora vied.

V roku 1990 sa stál zástupcom riaditeľa tohto ústavu a v rokoch 1998 – 2006 ho viedol. Dnes je samostatným vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV a zaoberá sa slovenskými aj všeobecnými dejinami prvej polovice 20. storočia. Vo výskume kladie dôraz na otázky bezpečnosti ČSR v 30. rokoch, na dôsledky jesennej krízy 1938, na vývoj od získania autonómie Slovenska do vzniku samostatného Slovenského štátu.

Je autorom alebo spoluautorom viacerých monografií venovaných tejto problematike (napr. Vznik Slovenského štátu I. a II. (2007, 2008). Vo vydavateľstve Veda sa pripravuje do tlače nová Bystrického monografia pod názvom Zahraničnopolitické aspekty vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939./agentuy/

X X X

 Dotácia pre firmu Samuela Vlčana zatiaľ nebola vyplatená, tvrdí Eduard Heger

Samuel Vlčan ponúkol vo štvrtok 4. mája pre medializovanú kauzu rodinnej spoločnosti Reko Recycling, ktorá získala štátnu dotáciu 1,4 milióna eur, odstúpenie zo svojej funkcie. Poukázal však na to, že nevidí zo strany danej spoločnosti ani zo svojej strany žiadne porušenie zákona.

BRATISLAVA: Dotácia pre firmu Reko Recycling dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana nebola zatiaľ vyplatená. Pre médiá to v pondelok povedali dočasne poverený premiér Eduard Heger a dočasne poverený šéf envirorezortu Ján Budaj.

„Podľa informácií, ktoré mám, dnes na jeho účte nie je ani euro,“ priblížil Heger. Nariadil kontroly, ktoré majú preveriť, či bola dotácia udelená v súlade so zákonom. Ak sa preukáže, že nebola, bude proces zastavený.

Predseda vlády reagoval aj na vyjadrenia šéfa OĽaNO Igora Matoviča. Ten tvrdí, že o menovaní Vlčana na post ministra sa dozvedel od Hegera. „Keď sme nominovali Vlčana, tak som bol súčasťou predsedníctva OĽaNO. Nepamätám si presne, ako prišlo na meno Vlčana. Tak ako v každej štandardnej strane, ak by predseda nechcel, aby bol niekto ministrom, tak má vždy kompetenciu zakročiť,“ poznamenal Heger.

Príde mu detinské, sa teraz doťahovať za to, kto bol koho nominantom. Tvrdí tiež, že sa ako premiér nezbavoval zodpovednosti za svojich ministrov. Vlčan ponúkol vo štvrtok 4. mája pre medializovanú kauzu rodinnej spoločnosti Reko Recycling, ktorá získala štátnu dotáciu 1,4 milióna eur, odstúpenie zo svojej funkcie. Poukázal však na to, že nevidí zo strany danej spoločnosti ani zo svojej strany žiadne porušenie zákona, aktuality.sk

 X X X

 Politička bojuje za práva rodičov v nemocniciach, očaril ju prístup v Rakúsku, kam musela s novorodeným synčekom

Poslankyňa Vladimíra Marcinková sa dlhodobo snaží, aby rodičia mali právo zostať so svojím hospitalizovaným dieťaťom bez obmedzení. Teraz si na vlastnej koži vyskúšala, ako sa k rodinám správajú v rakúskych zdravotníckych zariadeniach a bola nadšená.

Političke sa prednedávnom narodilo druhé dieťa, k dcérke Line pribudol syn Leonko. Radosť z nového člena rodiny však pokazili zdravotné komplikácie, ktoré sa nedali vyriešiť na Slovensku. Na ošetrenia preto chodili do Viedne a v rakúskom hlavnom meste podstúpil chlapček aj operáciu.

„Ešte štyri dni pred pôrodom som v parlamente bojovala za stoličku pre rodičov pri lôžku detských pacientov. Šesť týždňov po pôrode som na jednej sedela. Našťastie v krajine, kde toto právo nespochybňujú. Kde k lôžku môjho syna posadili mňa aj manžela bez akýchkoľvek otázok. Dokonca to bola povinnosť pre rodičov, aby aspoň jeden z nás ostal pri hospitalizovanom dieťati po celý čas,” popísala svoju rakúsku skúsenosť.

V slovenských nemocniciach môžu byť zväčša rodičia nepretržite len s tými najmenšími deťmi, staršie sa už musia zaobísť bez trvalej prítomnosti najbližšieho človeka. Nemocnice rodiča vnímajú skôr ako návštevu a nie ako zákonného zástupcu, ktorý má právo byť so svojím dieťaťom na všetkých miestach a za každých okolností bez prerušenia.

„Po operácii sme boli na oddelení, ktoré pripomínalo JIS. Ľudia sa tam budili z narkózy a trávili prvé hodiny po zákroku. Bolo tam deväť pacientov v jednej miestnosti. Aj dospelí, aj deti. Štátna nemocnica. Posadili nás k lôžku nášho syna, natiahli okolo nás paraván a nikto neriešil, že nás je v jednej miestnosti toľko. To, že budú rodičia pri prebúdzaní detského pacienta z narkózy, bola pre personál samozrejmosť,” potešila ju rakúska prax.

Dojatá personálom

Personál v rakúskej nemocnici bol k rodičom veľmi ústretový. „Utešoval nás, usmieval sa na nás, predvídal všetky potreby pacientov aj nás rodičov. Keď videli, že sa mi nedarí dojčiť, pán sanitár mi na ramená priniesol deku a k ústam pohár vody, aby som sa napila. Sestry trpezlivo malému odpájali a zapájali všetky elektródy na tele každých desať minút, keď som ho skúšala dojčiť a nedarilo sa. Ani po tom, čo som ich zavolala desiaty raz, sa netvárili otrávene. Naopak. Pomáhali ešte viac. Bola som z ich prístupu dojatá. Mali sme v nich obrovskú ľudskú aj profesionálnu oporu. Nikto z nich si toto neprečíta, ale kiežby áno. Napriek ťažobe celej tej situácie a strachu si z toho dňa nesiem očarenie ich prístupom a láskavosťou,” nechala sa počuť poslankyňa.

Operácia našťastie dopadla dobre, hoci chlapčeka ešte čaká dlhé zotavovanie. Mamička však o neho nemá obavy: „Leon je bojovník! Bojoval so mnou moje boje, keď bol v brušku, teraz ja bojujem s ním tie jeho. Tvoríme skvelý tím! A aj keď som si za posledné týždne siahla na svoje dno, pri pohľade na neho sa cítim silnejšia než kedykoľvek predtým. Ďakujem ti, synček, že si si ma vybral za mamu. Všetko spolu zvládneme.”/agentury/

X X X

Maďari rozhodli. Ceny energií budú regulovať celý rok

Regulované maloobchodné ceny energií pre obyvateľstvo budú v Maďarsku zachované do konca roka. Uviedol to v pondelok minister energetiky Csaba Lantos.

 Viktor Orbán. Verejnosť ubezpečoval, že Maďarsko má dostatok zemného plynu na ďalšiu vykurovaciu sezónu. Zásobníky sú po miernej zime stále naplnené, pričom stabilitu dodávok podporujú efektívne fungujúce zmluvy, povedal minister. TASR o tom informuje na základe správy agentúry MTI.

 Lantos ďalej uviedol, že Maďarsko potrebuje jadrovú energiu ako zdroj produkujúci nulové emisie, čo krajine pomôže pri plnení klimatických cieľov. V záujme posilnenia energetickej nezávislosti však bude podľa neho potrebné aj „o niečo zvýšiť“ ťažbu fosílnych zdrojov energií./agentury/

X X X

Nová lyžiarska akadémia v Košiciach využíva trenažér s virtuálnou zjazdovkou

Cieľom je komplexné vzdelávanie a rozvoj mladých športovcov spolu s rodičmi, prípadne ich trénermi, ako aj tvorba správnych návykov pre budúcich profesionálnych športovcov.

Novú lyžiarsku akadémiu využívajúcu moderný trenažér s virtuálnou zjazdovkou otvorili v pondelok v Košiciach. Tréning so simuláciou techniky lyžovania a snoubordingu na snehu tak umožňuje po celý rok.

„V prvom rade sme chceli priniesť možnosť zdokonaľovania samotnej techniky lyžovania a kondície pre mladých profesionálnych lyžiarov, ktorí aj skrz našu geografickú polohu musia často za snehom cestovať aj tisíce kilometrov,“ povedala majiteľka akadémie Eva Širillová.

Aj pre zdravotne znevýhodnených

Záujemcovia si tak aj počas leta môžu vyskúšať obrovský slalom, slalom medzi pretekovými bránkami aj zjazd. Takéto simulátory sú podľa Širillovej zaužívanou tréningovou metódou aj v národných lyžiarskych tímoch Kanady a USA na čele s Mikaelou Shiffrinovou.

„Čo je podľa mňa úplne výnimočne a pre nás obzvlášť napĺňajúce, že naša akadémia umožňuje tréningy aj pre zdravotne znevýhodnených športovcov, ako aj športovcov a ľudí s trvalými následkami,“ vyhlásil manažér a tréner akadémie Richard Lacko.

Lyžiarska akadémia SkyTechSport Ski & Training Academy sa nachádza na Južnej Triede 82. Jej cieľom je podľa Lacka v prvom rade komplexné vzdelávanie a rozvoj mladých športovcov spolu s rodičmi, prípadne ich trénermi, ako aj tvorba správnych návykov pre budúcich profesionálnych športovcov, aktuality.sk

 X X X

 Kalmár pred maďarskými médiami: Slováci nechcú, aby bol DAC majstrom. Nebojujeme proti jedenástke, ale proti všetkým

Zápas Dunajská Streda – Slovan Bratislava (2:3), ktorý výraznou mierou naklonil „majstrovské misky váh“ na stranu klubu z hlavného mesta, vyvoláva vášne. Na druhom brehu Dunaja.

 Maďarské médiá sa vo veľkom venujú priebehu šlágra sezóny vo Fortuna lige a opierajú sa pritom o vyjadrenia kapitána DAC i maďarskej reprezentácie Zsolta Kalmára.

Webový portál, ktorý sa výlučne venuje futbalu, www.csakfoci, dokonca píše o škandalóznom zápase. Okrem Kalmára ponúka vyjadrenia trénera Dunajskej Stredy Adriána Guľu, ktorý na pozápasovej tlačovej konferencii skloňoval slovo hanba.

Najväčšia hviezda DAC, Kalmár, pre maďarskú televíziu pár minút po záverečnom hvizde uviedol, že situácia zo 60. minúty, keď hlavný arbiter Filip Glova konzultoval s VARom hranie rukou v šestnástke hostí. výrazne poznamenala priebeh.

Treba zdôrazniť, že opakované zábery potvrdili, že obranca Slovana Lucas Lovat naozaj zahral vo vlastnom pokutovom území rukou. Maďarské médiá pri tej príležitosti píšu, že „ju bolo vidieť až z mesiaca.“

Menej, ak vôbec, sa však venujú momentu z úvodného polčasu, kedy Glova neuznal belasým gól po ruke Vernona DeMarca. Zábery v tomto prípade tiež potvrdili dotyk, ale Argentínčan ju mal pri tele.

„Odohrali sme dobrý zápas. Navyše, dali sme rýchly gól a potom sme mali niekoľko príležitostí dostať sa do vedenia opäť. Tím spravil všetko a na ihrisku nechal všetko.

Fanúšikovia nás povzbudzovali, ale nakoniec to nestačilo, aby sme predbehli Slovan v tabuľke. Tento zápas však poznamenalo niekoľko incidentov a momentov, ktoré nás mohli dostať na koňa,“ vravel Kalmár.

V ďalších odpovediach naznačil, že tím zo Žitného ostrova to má na Slovensku ťažké. „Sme na to pripravení a svojim spôsobom aj zvyknutí. Avšak nemôžeme mlčať, keď na zápase je VAR a situáciu si rozhodca môže overiť. Mohol sa na ňu pozrieť niekoľkokrát. Bol to silný psychologický moment,“ opísal incident zo 60. minúty.

Glova situáciu pri obrazovke kontroloval niekoľko minút a podľa všetkého z viacerých uhlov. Prečo sa tak rozhodol, nevedno. Treba však poznamenať, že súčasné pravidlá o hraní rukou v šestnástke sú mimoriadne komplikované. Spomínané momenty však určite budú predmetom diskusie rozhodcovskej komisie SFZ.

 „Ak by arbiter nariadil pokutový kop a ujali by sme sa vedenia 2:1, všetko mohlo byt iné. Veci sú však iné tu a iné v Maďarsku, na všetkých frontoch je všetko inak, preto je slovenský futbal tam, kde je. Neviem, čo mám na to viac povedať,“ uvažoval Kalmár./agentury/