Až keď sa zrušia sankcie, odkázal Kremeľ. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že prímerie týkajúce sa Čierneho mora a energetickej infraštruktúry platí okamžite. Pokiaľ ho Rusko poruší, bude od amerického prezidenta Donalda Trumpa chcieť ďalšie zbrane pre Ukrajinu a nové sankcie proti Rusku. Kremeľ uviedol, že dohoda o prímerí v Čiernom mori začne platiť, až Západ zruší sankcie proti niektorým ruským bankám a spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní medzinárodného obchodu s potravinami.

 Rusko platnosť dohody o bezpečnosti plavby v Čiernom mori podmienilo zrušením sankcií uplatňovaných voči banke Rosselchozbank a ďalším finančným inštitúciám zapojeným do medzinárodného obchodu s potravinami a hnojivami. Rusko požaduje ich návrat do medzinárodného platobného systému SWIFT. Z toho boli ruské finančné ústavy v súvislosti s vojnou na Ukrajine vylúčené.

Fico odmieta ďalšie sankcie proti Rusku, podporuje nulovú vojenskú pomoc Ukrajine

Moskva tiež žiada, aby sa skončili sankcie týkajúce sa výrobcov a exportérov hnojív a potravín alebo lodí plávajúcich pod ruskou vlajkou a podieľajúcich sa na obchode s týmito komoditami. Rovnako majú byť zrušené obmedzenia na dodávky poľnohospodárskych strojov do Ruska.

„Kremeľ opäť klame, keď tvrdí, že prímerie v Čiernom mori údajne závisí od sankcií, a že prímerie v energetike sa údajne začalo 18. marca. Moskva vždy klame,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vyhlásenie, ktoré zverejnil Biely dom, je podľa neho „absolútne jasné“. „Záleží na svete a na všetkých, ktorí skutočne potrebujú mier, či bude Rusku dovolené opäť klamať,“ dodal Zelenskyj.

Rusko sa tiež so Spojenými štátmi dohodlo, že 30-dňový zákaz útokov na ruské a ukrajinské energetické zariadenia začal platiť 18. marca. Je možné ho predĺžiť, ale aj od neho odstúpiť v prípade, že bude porušený, uviedol aj Kremeľ.

Zelenskyj: Prímerie platí okamžite

Prímerie týkajúce sa Čierneho mora a energetickej infraštruktúry platí okamžite, povedal podľa agentúry Reuters už skôr dnes Zelenskyj.

 „Ak to Rusi porušia, potom mám priamu otázku na prezidenta Trumpa. Ak to porušia a je tu dôkaz – potom budeme žiadať sankcie, budeme žiadať zbrane a tak ďalej,“ povedal Zelenskyj novinárom na tlačovej konferencii v Kyjeve.

Dohodu označil za „krok správnym smerom“, ale kritizoval záväzok USA pomôcť Rusku s vývozom poľnohospodárskych produktov.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach v Rijáde dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Vyplýva to zo spoločných vyhlásení, ktoré v utorok zverejnil Biely dom.

V dvoch spoločných vyhláseniach po separátnych rokovaniach amerických, ruských a ukrajinských expertných skupín sa uvádza, že USA pomôžu obnoviť prístup Ruska na svetový trh v oblasti vývozu poľnohospodárskych výrobkov a hnojív, znížiť náklady na námorné poistenie a zlepšia prístup k prístavom a platobným systémom pre takéto transakcie.

Ukrajine Spojené štáty vyjadrili podporu v súvislosti so snahou dosiahnuť dohodu o výmene vojenských zajatcov, návrate civilných väzňov a násilne odvlečených ukrajinských detí.

Strany sa tiež dohodli, že vypracujú opatrenia súvisiace s dohodou medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o neútočení na energetické zariadenia, s ktorou súhlasila aj Ukrajina.

 Biely dom vo vyhlásení uvádza, že obom stranám USA zopakovali požiadavku prezidenta Donalda Trumpa o zastavení zabíjania, čo je nevyhnutným krokom k dosiahnutiu trvalého mierového riešenia. „Na tento účel budú Spojené štáty naďalej podporovať rokovania medzi oboma stranami s cieľom dosiahnuť mierové riešenie v súlade s dohodami uzavretými v Rijáde,“ uvádza sa vo vyhláseniach.

Na uzavretie dohody bezprostredne reagoval ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý bol súčasťou ukrajinskej delegácie v Saudskej Arábii. Varoval, že Kyjev bude brať pohyb ruských vojnových lodí „mimo východnej časti“ Čierneho mora ako porušenie dohody. Zdôraznil, že v takomto prípade „bude mať Ukrajina plné právo uplatniť právo na sebaobranu“.

V príspevku na sociálnej sieti tiež vyzval na dodatočné rokovania o podrobnostiach dohody. „Je dôležité čo najskôr uskutočniť ďalšie technické konzultácie s cieľom dohodnúť všetky podrobnosti a technické aspekty vykonávania, monitorovania a kontroly (prijatých) opatrení,“ napísal./agentury/

X X X

Debakel Porošenka a Tymošenkovej. Väčšina Ukrajincov jednoznačne dôveruje Zelenskému, ale vo voľbách by asi prehral s generálom Zalužným

Na Ukrajine sa bývalí lídri nachádzajú v nemilosti voličov, najväčšiu podporu má súčasný prezident. Volodymyr Zelenskyj sa však nemôže cítiť ako hlavný favorit najbližších prezidentských volieb. Veľká šanca nahradiť ho na čele štátu sa prisudzuje Valerijovi Zalužnému.

 Busty Volodymyra Zelenského ponúkané na predaj na ulici vo Ľvove.

Z najnovšieho prieskumu verejnej mienky vyplynulo, že Zelenskyj jednoznačne dominuje v rebríčku dôveryhodnosti. Má to však háčik: do veľkej ankety nebol zaradený niekdajší šéf armády Zalužnyj, ktorý od marca 2024 pôsobí vo funkcii veľvyslanca v Británii. Prieskum uskutočnilo Razumkovo centrum. Rešpektované stredisko politických štúdií nerobilo telefonický prieskum, ale priamo v teréne oslovilo viac ako 2-tisíc občanov.

 Zelenského označili za dôveryhodného tri pätiny respondentov (59,6 %). Opačný názor má tretina opýtaných (33,3 %). Ostatní oslovení sa nedokázali jasne vyjadriť. Rozdiel medzi stúpencami a odporcami prezidenta vychádza 26,3 % v jeho prospech. Plusové znamienko pri tomto porovnaní má už iba riaditeľ tajnej služby Vasyl Maljuk (+15,8 %) a šéf Nikolajivskej oblasti Vitalij Klim (0,7 %). Všetci ďalší sú takpovediac mínusoví: minister vnútra Ihor Klimenko (-15,3 %), starosta Kyjeva Vitalij Kličko (-15,5 %), minister obrany Rustem Umerov (-23,7 %). Premiérovi Denysovi Šmyhalovi verí 25 % opýtaných, 56,5 % mu nedôveruje (rozdiel –31,5 % v jeho neprospech).

 Server RBK-Ukrajina naznačil, že Zelenského môže výsledok prieskumu potešiť: „Za posledný polrok úroveň jeho podpory stúpla. V septembri 2024 mu dôverovalo 51,2 % respondentov.“ Vlani na jeseň mu Razumkovo centrum nameralo o 9,7 % percenta viac prívržencov ako odporcov.

Na začiatku tohto mesiaca sa objavil informácia, že americkí oficiálni predstavitelia nadviazali dôverné kontakty s dvomi niekdajšími ukrajinskými lídrami, ktorí sú stále politicky aktívni. Ide o bývalého prezidenta Petra Porošenka a o expremiérku Juliju Tymošenkovú. Po tejto správe sa začalo špekulovať, že šéf Bieleho domu Donald Trump skúša hľadať prípadnú novú hlavu štátu namiesto Zelenského. Ich popularita je však veľmi nízka, čo potvrdil aktuálny prieskum. Porošenkovi dôveruje 17 % respondentov, naopak, za nedôveryhodného ho považuje 74,9 % opýtaných. Tymošenková je na tom ešte horšie: má len 10,6 % stúpencov a až 82,6 % odporcov. (Chýbajúce percentá u oboch politikov tvoria Ukrajinci, ktorí sa nevedeli jasne vyjadriť.)

 Razumkovo centrum nezaradilo do veľkej ankety Zalužného, čo môže viesť k špekuláciám o zaujatosti. Tým, že sa bývalý najvyšší veliteľ ozbrojených síl v prieskume neobjavil, môžu ľudia konšpirovať, že inštitút nechcel upriamiť pozornosť na obľúbeného generála. Až v takej miere populárneho, že keby sa rozhodol odísť z diplomacie do politiky, mohol by vážne ohroziť cestu Zelenského k jeho znovuzvoleniu za prezidenta. Ukazujú to viac-menej všetky prieskumy v ostatnom čase.

Sociologické stredisko Socis minulý mesiac zistilo, že v prvom kole volieb by získali najviac hlasov terajší prezident a niekdajší šéf armády, ale v opačnom poradí mien: Zalužnyj 27,2 %, Zelenskyj 15,9 %. Ďalšie percentá sa rozdrobili medzi iných 10 potenciálnych kandidátov a takmer tretina opýtaných by nedala svoj hlas nikomu, prípadne ide o nerozhodnutých voličov alebo o takých, čo by si vybrali niekoho úplne iného, ako mali možnosť uviesť z mien na predloženom zozname od anketárov.

Britský časopis The Economist si dal vypracovať pred mesiacom prieskum, ktorý ukázal, že v druhom kole volieb by s výrazným náskokom zvíťazil Zalužnyj: volilo by ho približne 65 percent Ukrajincov. Nateraz nie je jasné, kedy budú voliči rozhodovať o budúcom prezidentovi. Počas platnosti vojnového stavu nie je možné podľa ústavy usporiadať voľby. Zelenskyj preto zostáva na čele štátu aj od mája 2024, keď mu vypršalo jeho prvé funkčné obdobie.

Razumkovo centrum sa pýtalo respondentov aj na vhodný termín prezidentských volieb. Pripomeňme, že Trump dal najavo, že Ukrajinci by mohli hlasovať aj počas vojnového stavu. Zelenskyj aj väčšina ukrajinských politikov to považujú za neakceptovateľné. Čo si myslia bežní občania? Voliť hlavu štátu ešte pred ukončením vojny si želá len 22 % respondentov. Dve tretiny (66 %) opýtaných to jednoznačne odmietajú (zvyšok oslovených nemá jasný názor).

 Zelenskyj opakovane ubezpečil, že voľby sa uskutočnia čo najskôr po ukončení vojny. Prieskum Razumkovho centra ukázal, že 36 % percent Ukrajincov by chcelo hlasovať čo najskôr, keď nastane definitívny pokoj zbraní, 35 % iných by uprednostnilo voľby potom v priebehu najbližších šiestich mesiacov. Ostatní sa k priklonili k neskorším termínom./agentury/

X X X

Najvyšší predstavitelia Spojených štátov sprístupnili novinárovi utajované podrobnosti o vojenských akciách

Viceprezident a minister obrany diskutovali o tom, že obvinia Európu z amerického útoku na Húsíov.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. 

Najvyšší americkí predstavitelia vrátane viceprezidenta a ministra obrany sa omylom podelili o utajované podrobnosti o minulotýždňových vojenských útokoch na Jemen s novinárom v neoficiálnej diskusnej skupine. Išlo o ohromujúce narušenie bezpečnosti, ktoré vyvolalo vo Washingtone rozruch.

JD Vance a Pete Hegseth boli medzi členmi chatovacej skupiny v aplikácii Signal, v ktorej sa diskutovalo o operačných detailoch najvýznamnejšej vojenskej akcie, ktorú prezident Donald Trump podnikol od svojho návratu do Bieleho domu. Európskym spojencom vyčítali, že sa „priživujú“ na Spojených štátoch.

K údajnému narušeniu bezpečnosti došlo po tom, čo šéfredaktora časopisu The Atlantic Jeffreyho Goldberga pridal do chatu poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz pred minulotýždňovými útokmi na jemenských húsíjských povstalcov. Tie prišli po tom, ako Húsiovia pohrozili obnovením útokov na lodnú dopravu v Červenom mori.

Húsíovia minulý rok podnikli desiatky útokov na obchodné plavidlá a lode amerického námorníctva v Červenom mori. Tvrdili, že konajú zo solidarity s Palestínčanmi a reagujú tak na izraelskú ofenzívu proti Hamasu v Gaze.

V pondelok vyšiel článok o správach, ktoré boli plné pohŕdania európskymi spojencami, a navrhovali, aby za operáciu zaplatili. Pravosť chatu potvrdila Rada pre národnú bezpečnosť. „V tejto chvíli sa zdá, že vlákno správ, o ktorom sa písalo, je autentické a preverujeme, ako sa do reťazca dostalo nechcené číslo,“ povedal hovorca rady Brian Hughes.

„Vlákno svedčí o hlbokej a premyslenej koordinácii politík medzi vysokými úradníkmi. Priebežný úspech húsíjskej operácie dokazuje, že nedošlo k ohrozeniu príslušníkov našich služieb ani našej národnej bezpečnosti.“

Podľa Vancea to bola chyba

Podľa Goldberga Vance naznačil, že hrozba zo strany Húsiov sa týka skôr Európanov, keďže cez Suezský prieplav prúdi len malá časť amerického obchodu. Vyjadril obavy, že útok Spojených štátov bol „chybou“, ktorá hrozí „prudkým nárastom cien ropy“, pričom „zachraňujú Európu“.

Viacerí členovia skupiny navrhli, že Spojené štáty by mali Európu požiadať o kompenzáciu za údery. Waltz uviedol, že spolupracuje s ministerstvami, aby „určil, ako dať dokopy súvisiace náklady a preniesť ich na Európanov“.

Ďalší prispievateľ do skupiny, ktorým bol zrejme zástupca šéfa Trumpov štábu Stephen Miller, navrhol: „Ak Spojené štáty úspešne obnovia slobodu plavby za cenu veľkých nákladov, je potrebné, aby z toho mali nejaký ďalší ekonomický zisk.“

Trump v pondelok novinárom povedal, že o uniknutom rozhovore „nič nevie“, a potom zaútočil na médium, ktoré príbeh zverejnilo. „Nie som veľkým fanúšikom The Atlantic, pre mňa je to časopis, ktorý krachuje. Myslím si, že to nie je bohvieaký časopis.“

Kritizujú to aj republikáni

Správy vyvolali v hlavnom meste Spojených štátov búrku nevôle. Politici z Demokratickej strany kritizovali Trumpovu vládu za „nekompetentnosť“. Jack Reed, senátor za Rhode Island a hlavný demokrat vo výbore pre ozbrojené služby hornej komory Kongresu, povedal, že „ak je tento príbeh pravdivý, predstavuje jedno z najhorších zlyhaní operačnej bezpečnosti a zdravého rozumu, aké som kedy videl.“

„Nekompetentnosť Trumpovej vlády nás vystavuje riziku doma aj v zahraničí,“ napísal demokratický guvernér štátu Illinois JB Pritzker na sociálnej sieti X.

Kritika od Republikánov je zriedkavá, tieto správy však tvrdo skritizovali aj republikánski politici. „Utajované informácie by sa nemali prenášať nezabezpečenými kanálmi. A už vôbec nie tým, ktorí nemajú bezpečnostné previerky, vrátane novinárov. Bodka,“ napísal v pondelok na X republikánsky kongresman z New Yorku Mike Lawler. „Musia sa zaviesť bezpečnostné opatrenia, aby sa to už nikdy neopakovalo.“

Vysokopostavení diplomati EÚ uviedli, že najmä Vanceove komentáre odrážajú jeho hlbokú nevraživosť voči Európe, ale že je stále šokujúce vidieť, ako veľmi sa mu hnusí americká podpora Európy a jej záujmov.

„Je neuveriteľné, aké pokrivené je jeho myslenie [o výhodách bombardovania Jemenu],“ povedal jeden diplomat EÚ., aktuality-s

„Je to šialené,“ povedal ďalší. „Je to naozaj ohromujúce.“, aktuality.sk

X X X

Vodiči môžu naraziť na rýchlostný radar v každej obci. Ministerstvo vnútra prezradilo, aké zmeny chystá v pokutách

U susedov v Česku už takmer 20 rokov platí, že v mestách či obciach môžu mestskí policajti pokutovať vodičov za prekročenie rýchlosti. Samosprávy tak zarábajú a zároveň pomáhajú k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Na Slovensku pokračujeme nejasnosťami vo výkladoch, na platných pravidlách sa nevedia zhodnúť ani štátni policajti s mestskými. Obce si chcú byť samy sebe pánmi a radary od štátu viaceré z nich odmietli, upozornil dopravný analytik.

 Na slovenských cestách sa nachádzajú rôzne typy rýchlostných radarov. Okrem bežných prenosných policajných kamier nájdeme na diaľnici D1 aj stacionárne radary schopné zaznamenať prekročenie rýchlosti a slúžiť ako dôkaz pri ukladaní pokút. Ministerstvo vnútra aktuálne pripravuje nákup až takmer 300 nových rýchlomerov a kamier, no celý proces sa omeškal.

Je otázne, kedy sa plány naplnia a rovnakou a neznámou je aj budúcnosť merania rýchlosti v obciach či mestách. Práve na vstupoch do mnohých dedín nájdeme najbežnejší typ radarov na Slovensku – LED displeje, ktoré ukazujú aktuálnu rýchlosť vozidla a vodičov majú len motivovať, aby spomaľovali. Pokutovať ich nedokážu.

 Mnohé obce by si rady samy nainštalovali aj rýchlostné kamery, na základe ktorých by mohli vodičom ukladať pokuty. Vo väčšine prípadov tvrdia, že by sa tým zvýšila bezpečnosť na ich cestách, no zároveň by to mohlo pomôcť aj nízkym obecným rozpočtom. Takéto stacionárne radary však na Slovensku nemáme a je otázne prečo.

Problém sa rieši

„Zatiaľ má takúto kompetenciu v samosprávach štát,“ tvrdí predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Obce ani mestá na prevádzkovanie rýchlomerov a kamier tohto typu podľa neho nemajú právo.

ZMOS sa usiluje o zmenu a avizuje, že celý tento proces už trvá dlho. „Momentálne vec riešime tak, aby to mohli robiť aspoň tie obce a mestá, ktoré majú zriadenú obecnú a mestskú políciu. Rokujeme o tom s ministerstvom vnútra a je to požiadavka, ktorú riešime už takmer dva roky,“ uviedol Božik pre Pravdu.

 Dopravný analytik Jozef Drahovský však upozorňuje, že práve pred dvomi rokmi obce dostali možnosť spraviť si projekt, získať potrebné povolenia vrátane odsúhlasenia umiestnenia, potom si zadovážiť radary, nainštalovať ich a merať rýchlosť. Cez objektívnu zodpovednosť idú pokuty do rozpočtu obcí tak ako pri pokutách za parkovanie.

„Obce už v súčasnosti majú možnosť mať stacionárny radar, z ktorého pokuta pôjde do rozpočtu obce, ale musia splniť všetky náležitosti,“ uviedol Drahovský. Expert vysvetľuje, že obce by si totiž podľa jeho skúseností rady samy určovali, kde sa tieto radary budú nachádzať a to nemusí zodpovedať zámerom ministerstva vnútra. „Ich predstava je niekde na hranici katastra a ide o to, aby z pokút získali čo najväčšie tržby,“ podotkol expert.

Podľa metodiky rezortu vnútra sa po žiadosti o inštaláciu radaru s kamerou analyzujú miesta v obci, kde je pre nedodržiavanie povolenej rýchlosti najväčšia nehodovosť. „Problém je v tom, že keď sa obciam prezentovalo, na ktorých uliciach bývajú nehody a na ktorých by teda mohol byť radar, už to nechceli. Jednoznačne tu cítiť, že z ich strany malo ísť o náhradu zdroja príjmov pre obce a nie cielené zníženie počtu dopravných nehôd,“ doplnil Drahovský.

 Radar na meranie rýchlosti vozidiel na diaľnici D1.

Každý chápe zákon inak

Rezort vnútra na základe výziev od samospráv pripravuje od októbra 2024 novú legislatívu, ktorá by mohla sčasti zmeniť kompetencie mestskej polície. Keď sme sa na to spýtali ministerstva, odkázalo nám že ju chcú predstaviť v auguste tohto roka.

„Nové znenie zákona o obecnej polícii nanovo upraví ustanovenia, a to na základe aplikačnej praxe obecných polícií: legislatívne vymedzenia pri vykonávaní zákrokov, všeobecné i konkrétne oprávnenia, ako aj použitie donucovacích prostriedkov či strelnej zbrane,“ sľubuje rezort.

 Okrem toho však novela prinesie aj zmeny týkajúce sa cestnej premávky. Za najpodstatnejšiu novinku pritom považuje práve právo obcí prejednávať prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti. „Súčasná legislatíva nepripúšťa možnosť, aby obecná polícia merala rýchlosť a ukladala pokuty vodičom,“ píše rezort.

Prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZNOMPS) Slavomír Pavelčák s tým však nesúhlasí. Rovnako ako jeho predchodca Ján Andrejko si myslí, že zákon o obecnej polícii hovorí opak.

Vychádzajúc z tretieho paragrafu tohto zákona má obecná polícia podľa neho právo riešiť priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a prejednávať ich v blokovom konaní. Stacionárne radary či kamery teda prevádzkovať nemôže, pretože by už nešlo o blokové konanie, no za meraním rýchlosti a pokutovaním v blokovom konaní si Pavelčák stojí.

„Mestská polícia je oprávnená objasňovať a v blokovom konaní prejednávať priestupky proti bezpečnosti cestnej premávky v rozsahu uvedenom v základných úlohách obecnej polície, t. j. aj za priestupky spočívajúce v porušení zákazu jazdy vyššou rýchlosťou ako vyznačenou na dopravnej značke, resp. stanovenou všeobecnou úpravou cestnej premávky,“ vyložil pre Pravdu zákon Pavelčák.

Drahovský vysvetľuje, že mestskí policajti rýchlosť kontrolovať môžu, ale záznam musia predkladať štátnej polícii. „Keď chcú merať, môžu, a nech aj merajú a problematických vodičov dávajú na riešenie štátnej polícii,“ uviedol dopravný analytik. V blokovom konaní teda prekročenie povolenej rýchlosti podľa neho mestská či obecná polícia prejednávať v súčasnosti nemôže.

 Pripravované zmeny si ministerstvo vnútra predstavuje tak, že by obce mohli merať rýchlosť a ukladať pokuty držiteľom vozidla v rámci takzvanej objektívnej zodpovednosti. To znamená, že by sa neskúmalo, či sa vodič previnil úmyselne a navyše by šlo o vybavovanie správneho deliktu držiteľa vozidla, nie samotného vodiča. Samotný policajt by na takýto úkon nebol potrebný pretože nejde o sankciu „na mieste“.

Problémy teda podľa Drahovského spočívajú v tom, že obce by rady merali rýchlosť na ľubovoľne voliteľných miestach a rovno aj ukladali pokuty na mieste do rozpočtu mesta, no štátni policajti im to dovoliť nechcú.

V Česku už 19 rokov

U susedov v Českej republike si viaceré mestá dlhodobo prevádzkujú vlastné radary a ich policajti majú právo pokutami za rýchlosť obohacovať obecné rozpočty. Napríklad v malom meste Říčany s populáciou len niečo vyše 16-tisíc ľudí sa nachádza 70 rýchlostných radarov a v roku 2022 na pokutách vybralo približne 2,5 milióna eur, upozornil portál Topspeed.sk.

Slovenský rezort síce pritom tvrdí, že porovnávanie s Českom nie je veľmi namieste. „U nich obce vykonávajú prenesený výkon štátnej správy nielen pri ukladaní pokút, ale aj vo veľa iných oblastiach (nemajú okresné úrady), čiže ide o úplne iný režim,“ napísali nám z tlačového oddelenia.

 Denník Pravda sa však v tejto otázke obrátil aj na české ministerstvo vnútra, ktoré nám vysvetlilo, ako presne to funguje. Obce totiž môžu vyberať pokuty na základe dohody vopred uzavretej so štátnou políciou a v Česku takéto radary aj naozaj nájdeme.

„Obecná polícia je oprávnená merať rýchlosť iba na tých miestach, ktoré Polícia Českej republiky vopred vyhodnotí ako rizikové, respektíve ako miesta, kde z dôvodu nedodržiavania najvyššej dovolenej alebo povolenej rýchlosti dochádza k závažným nehodám,“ napísala nám Hana Malá z odboru komunikácie českého ministerstva vnútra.

 Tento systém majú susedia zavedený od roku 2006 a pochvaľujú si ho. „Podľa nášho názoru ide o dlhodobo overený a osvedčený systém,“ píše rezort. Ministerstvo vnútra totiž zastáva názor, že čím viac subjektov sa bude podieľať na dohľade nad bezpečnosti cestnej premávky, tým lepšie podmienky budú existovať pre všetkých jej účastníkov.

„Obecné polície vďaka tomuto oprávneniu navyše výrazne pomáhajú Polícii Českej republiky, ktorá sa o to viac môže venovať preventívnej kontrolnej činnosti, riešeniu dopravných nehôd a podobne,“ doplnil český rezort.

\Prezident slovenského združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Pavelčák pre Pravdu dodal, že podobný scenár si vie predstaviť aj v našej krajine.

„Nevidíme žiadny problém, aby meranie rýchlosti spadalo do kompetencií oboch polícii. V rovnakej kompetencii oboch polícií je už v súčasnosti množstvo iných priestupkov. Práve naopak, nevidíme dôvod rozdielnej kompetencie riešenia takýchto priestupkov, a to vzhľadom na to, že pri mnohých druhovo zhodných priestupkoch takýto rozdiel neexistuje,“ uzavrel Slavomír Pavelčák./agentury/

X X X

Budúcnosť gastrobiznisu a hotelierstva: kľúčové trendy, ktoré odhalí HORECA Konferencia 2025

Podnikatelia z oblasti hotelierstva, gastronómie a cestovného ruchu sa v posledných rokoch poriadne vytrápili. Počas pandémie zatvorené prevádzky, prísne opatrenia a obmedzený cestovný ruch spôsobili výrazný pokles tržieb a mnohé podniky bojovali o prežitie. HORECA Konferencia, ktorá sa už tradične stala miestom stretávania odborníkov z tejto oblasti, preto tento rok získava ešte väčší význam.

 Tohtoročná HORECA Konferencia 2025 sa blíži a sľubuje nový formát a bohatý odborný program. Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska po prvýkrát organizuje toto podujatie výlučne vo vlastnej réžii, čo prinesie účastníkom unikátne príležitosti na odborné diskusie, networking a získanie praktických poznatkov, ktoré môžu ihneď aplikovať do svojho podnikania.

 „HORECA Konferencia predstavuje na Slovensku pre náš sektor kľúčovú platformu na obnovu a inováciu po výzvach, nielen po pandémii. Odborné podujatie ponúka príležitosť na zdieľanie skúseností, predstavenie nových trendov a hľadanie riešení pre budúcnosť hotelierstva a gastronómie na Slovensku. Po náročných rokoch je táto konferencia dôležitým krokom k posilneniu odolnosti a konkurencieschopnosti našich zariadení,“ povedal generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Martin Novotný.

 Nový formát

Tento ročník konferencie sa uskutoční v dňoch 12. – 14. mája 2025 v Jasnej, v moderných priestoroch, ktoré podporia interakciu medzi vystavovateľmi, spíkrami a účastníkmi. Medzinárodní aj domáci odborníci budú diskutovať o najnovších trendoch v oblasti hotelierstva, gastronómie a cestovného ruchu.

HORECA Konferencia 2025 nie je len o teórii – cieľom je podporiť výmenu skúseností a vytvoriť priestor pre konštruktívny dialóg medzi zástupcami štátu, stakeholdermi, odborníkmi, ale najmä ľuďmi priamo z praxe.

Aktuálne trendy

Téma aktuálneho ročníka reflektuje výzvy a príležitosti, ktorým bude sektor HORECA čeliť v najbližších rokoch. Diskusie sa budú venovať nielen technologickým inováciám, ale aj tradičným hodnotám, pričom sa bude klásť dôraz na otázky ako:

Kvalita vs. kvantita – ako nájsť rovnováhu medzi rastúcim dopytom a udržaním vysokej úrovne služieb

Človek vs. AI – ako efektívne využívať moderné technológie a zároveň si udržať osobný prístup k zákazníkovi

Budúcnosť zamestnanosti v HORECA sektore – ako prilákať a udržať kvalifikovaných zamestnancov

 Skúsenosti z praxe

Účastníci sa môžu tešiť na interaktívne workshopy, panelové diskusie a odborné školenia, ktoré prinesú odpovede na najdôležitejšie otázky v segmente.

Konferencia poskytne stovkám vystavovateľov možnosť prezentovať svoje produkty a služby priamo decision-makerom v sektore HORECA. Moderné výstavné priestory budú podporovať nielen kvalitnú prezentáciu, ale aj networking a vytváranie nových obchodných partnerstiev.

Pre účastníkov bude podujatie príležitosťou získať konkrétne a praktické rady a podnety na zlepšenie svojho podnikania. Takisto budú mať možnosť zdieľať svoje skúsenosti a názory s profesionálmi zo zahraničia.

„V programe si príde na svoje aj ten najnáročnejší účastník. Workshopové sekcie zamerané na digitálne transformácie v hotelierstve a gastronómii, zlepšovanie zákazníckej skúsenosti a efektívne riadenie prevádzky sú určite kľúčové. Účastníci sa však môžu tešiť aj na praktické rady a nástroje, ktoré im pomôžu zlepšiť každodennú prevádzku a prispieť tak k zvýšeniu kvality služieb,“ uviedol Novotný.

Inovácie a moderné technológie neobchádzajú ani tento sektor, hlavným posolstvom konferencie však ostáva človek – či už ako zamestnanec alebo zákazník. Kvalitné vzťahy, budovanie lojality a efektívna komunikácia sú kľúčovými faktormi úspechu v hotelierstve, gastronómii a cestovnom ruchu.

HORECA HVIEZDY 2024

Vrcholom konferencie bude vyhlásenie výsledkov ankety HORECA HVIEZDY 2024 v kategóriách Priame rezervácie, Zákaznícky servis, Sociálne médiá. Rovnako ocenenia odovzdáme v kategóriách najlepší rodinný, gastronomický a wellness hotel. Ocenenia pre najlepšie hotely sú vyjadrením uznania za prínos pre rozvoj turizmu a kvality služieb na Slovensku.

„Získanie titulu HORECA HVIEZDA v jednotlivých kategóriách znamená pre víťazné ubytovacie zariadenie prestíž v celom sektore a potvrdenie vysokej kvality poskytovaných služieb. Zároveň je však aj motiváciou pre ostatných hotelierov zamerať sa na zlepšovanie kvality a inovácie v poskytovaných službách. Tieto ocenenia vytvárajú zdravú súťaživosť v sektore, čo vedie k zvyšovaniu štandardov a inšpiruje ďalších k dosahovaniu ešte lepších výsledkov,“ dodal.

HORECA Konferencia 2025 bude strategickým podujatím pre každého, kto chce držať krok s najnovšími trendmi v oblasti hotelierstva, gastronómie a cestovného ruchu.

Nezmeškajte príležitosť byť súčasťou diskusie o budúcnosti sektora a prihláste sa už dnes./agentury/

X X X

V Lúči na Ostrove potvrdili ďalší prípad slintačky, ide už o štvrté ohnisko. Nákaza v okrese Galanta sa nepotvrdila

 Slintačka a krívačka je potvrdená aj v ďalšom chove na juhu Slovenska, konkrétne v obci Lúč na Ostrove v okrese Dunajská Streda. Ide o lokalitu, ktorá sa nachádza neďaleko troch fariem, kde bola nákaza potvrdená už v piatok 21. marca. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) o tom informoval po utorkovom mimoriadnom zasadnutí vlády SR. Podozrenie na výskyt ochorenia slintačka a krívačka bol aj na farme v Dolných Salibách v okrese Galanta. Nákazu tam nepotvrdil. Výsledky testov boli negatívne, uviedla riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta Bohuslava Miškovičová.

 Vo farme zasiahnutej ochorením sa podľa ministra Takáča nachádza 279 kusov hovädzieho dobytka. „Ide o lokalitu, ktorá sa nachádza v zóne fariem, ktoré už boli v piatok identifikované,“ podotkol Takáč.

 Slovenská vláda vyhlásila na dnešnom mimoriadnom rokovaní pre nákazu mimoriadnu situáciu pre celú krajinu, krok má úradom zjednodušiť prijímanie potrebných opatrení s cieľom potlačiť šírenie nákazy.

 Mesto Galanta pôvodne na sociálnej sieti informovalo o potvrdení nákazy na farme v Dolných Salibách. Hlavný veterinárny lekár SR Chudý však uviedol, že aktuálne ide zatiaľ len o podozrenie na výskyt ochorenia na tejto farme. Pred poludním riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta Bohuslava Miškovičová informovala, že výskyt slintačky a krívačky na farme v Dolných Salibách sa nepotvrdil. Výsledky testov boli negatívne.

Slintačka a krívačka bola v piatok potvrdená v Medveďove, Ňárade a Bake. Ochorenie sa na Slovensko dostalo zrejme z Maďarska.

V okrese Dunajská Streda je od piatkového (21. 3.) večera vyhlásená mimoriadna situácia. Ide o závažnú, vysoko nákazlivú, akútnu, horúčkovitú vírusovú chorobu hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi.

 Škody v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky na Slovensku odhaduje minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) zatiaľ na desať miliónov eur. Veterinárna správa nariadila rôzne obmedzenia. Podľa nej bolo v troch ohniskách nákazy na juhu Slovenska celkovo 2771 zvierat. Utratené budú aj voči nákaze vnímavé zvieratá v trojkilometrovom okruhu od miest nákazy; slintačka a krívačka okrem hovädzieho dobytka ohrozuje napríklad kozy, ovce, ošípané a tiež niektoré voľne žijúce zvieratá. Choroba nie je prenosná na človeka./agentury/

X X X

Zrušenie americkej agentúry USAGM ohrozuje bezpečnosť novinárov zo zahraničia

Cudzinci pracujúci v médiách podporovaných USA čelia deportácii, čo môže ohroziť ich životy v autoritárskych krajinách.

Cudzinci pracujúci v médiách podporovaných americkou vládou tvrdia, že im hrozí deportácia do ich domovských krajín. Upozorňujú pritom, že niektorým z nich po návrate do štátov s autoritárskymi vládami hrozí väzenie či dokonca smrť. Vo svojom článku na webe na to v utorok upozornil britský denník The Guardian, píše TASR.

The Guardian pripomenul, že administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa začiatkom marca pristúpila k zrušeniu Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá dohliada na rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky (VoA) – najväčšieho a najstaršieho medzinárodného vysielateľa v USA -, a poskytuje granty Rádiu Slobodná Ázia (RFA), Rádiu Slobodná Európa (RFE) a ďalším. USAGM mala v roku 2024 približne 3500 zamestnancov a ročný rozpočet 886 miliónov dolárov.

Jaewoo Park, ktorý ako novinár pracuje v USA pre RFA, uviedol, že v redakciách je veľa redaktorov a spolupracovníkov, ktorí v USA požiadali o azylové víza. „Ak by sa ich vlastná vláda dozvedela, že pracujú pre RFA, a vrátili by sa do svojej krajiny, ich životy by boli v ohrození,“ upozornil Park.

Poukázal aj na to, že autoritárske vlády schvaľujú rozhodnutia, ktoré prijal Trump. Aj čínske a ruské štátne médiá ocenili škrty v rámci USAGM.

Park upozornil, že rozhodnutie americkej administratívy má dosah nielen na osobný život zamestnancov týchto médií, ale pocítia ho napríklad aj ľudia v Severnej Kórei. Mnohí utečenci z KĽDR totiž označujú vysielanie RFA za dôležitý zdroj nezávislého spravodajstva. „Vieme, že Severná Kórea je veľmi utláčaná krajina. Nemôžu počúvať a čítať iné ako vládne médiá,“ pripomenul Park.

Na riziká, ktoré hrozia niektorým zamestnancom s azylovými vízami, upozornil aj Hlas Ameriky. Poukázal na to, že v Mjanmarsku sú v súčasnosti väznení dvaja spolupracovníci VoA. Rovnaký osud postihol iných štyroch vo Vietname.

Novinári spolupracujúci s VoA alebo RFE sú väznení aj v Rusku, Bielorusku a Azerbajdžane, doplnil The Guardian.

Podľa novinára VoA Liama Scotta sú teraz ohrozené desiatky zamestnancov VoA vo Washingtone, ktorí majú víza typu J-1 – neimigračné víza určené na podporu kultúrnej výmeny. Ak o tieto víza prídu, „možno sa budú musieť vrátiť do krajín, ktorých vlády majú skúsenosti s väznením kritikov“.

Zamestnanec VOA, ktorý si želal zostať v anonymite zo strachu z represií, v rozhovore pre The Guardian porovnal súčasnosť so situáciou z roku 2021, keď afganskí tlmočníci, pracujúci roky pre americkú armádu, po chaotickom stiahnutí jednotiek USA zostali v Afganistane bez pomoci a v ohrození, kým sa snažili získať špeciálne víza na útek do USA.

„Je to obrovský vlastný gól, pokiaľ ide o zahraničnú politiku a národné záujmy USA,“ komentoval situáciu s USAGM nemenovaný zamestnanec VoA.

V spore o pozastavenie financovania RFE americkou vládou zažalovalo vedenie stanice svoju materskú agentúru USAGM. Žalobu podalo na federálnom súde vo Washingtone. Vysielateľ tvrdí, že zadržiavanie finančných prostriedkov je nezákonné, pretože ich schválil Kongres USA. Tento krok je podľa neho porušením ústavy USA a žiada vydanie predbežného opatrenia. Žaloba je tiež namierená proti novým predstaviteľom USAGM, ktorých vymenoval prezident Trump, aktuality.sk

X X X

Korupčná kauza exministra Gála: Svedkovia opísali, ako sa údajne uplácalo na pozemkovom fonde

Bývalý minister spravodlivosti Gábor Gál čelí obvineniu z prijatia 50-tisícového úplatku. Svedkovia na súde opísali, ako mal údajne blokovať činnosť Slovenského pozemkového fondu pre vlastný prospech.

Bývalý minister spravodlivosti Gábor Gál dnes opäť stojí pred súdom, ktorý rozhoduje o obžalobe, že mal zobrať úplatok 50-tisíc eur. Malo sa to udiať v čase, keď sa zberal do kresla ministra. Úplatok si mal bývalý politik vypýtať za to, že odblokuje činnosť Slovenského pozemkového fondu (SPF), v ktorého vedení pôsobil nominant strany Most-Híd Boris Brunner. Práve cez neho mal údajne dosah na fungovanie fondu.

Všetko spomenuté tvrdí svedok, ktorý v prípade pred súdom už vypovedal. Je to právnik Ján Gajan, ktorý prehovoril už pred mesiacom – sudca však vtedy požiadal médiá, aby o jeho výpovedi neinformovali dovtedy, kým nebude vypovedať aj druhý svedok Gustáv Palider. Tento muž však na dnešnom pojednávaní nakoniec odmietol rozprávať so zdôvodnením, že svojou výpoveďou by si mohol privodiť trestné stíhanie. Súd to akceptoval.

Právnik Gajan vo svojom výsluchu opísal, ako podľa neho SPF fungoval v období tretej Ficovej vlády, keď fondu poskytoval právnické služby. Niekedy v období rokov 2017 až 2018 ho mala kontaktovať vtedajšia riaditeľka SPF Adriána Šklíbová so zaujímavou žiadosťou, aktuality.sk

X X X

V areáli českých strojární, kde sa vyrába munícia, došlo k výbuchu

Výbuch v strojárenskom podniku v Poličke zranil jednu osobu, ktorú vo vážnom stave previezli do nemocnice.

V strojárenskom podniku v českom meste Polička v Pardubickom kraji došlo v utorok ráno k výbuchu, je vyhlásený tretí stupeň požiarneho poplachu. Explózia nastala v areáli, kde sa vyrába veľkokalibrová munícia. Podľa hasičov sa zranila jedna osoba. Polícia objekt evakuovala a na sociálnej sieti X verejnosť ubezpečila, že jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo, informuje spravodajkyňa TASR.

„V strojárenskom podniku v Poličke došlo pred 9.00 h k explózii. Vzhľadom na nebezpečnú povahu prostredia je vyhlásený tretí stupeň požiarneho poplachu. Hasiči evakuovali jednu zranenú osobu a odovzdali ju zdravotníckej záchrannej službe,“ uviedol na sieti X Hasičský záchranný zbor (HZS) ČR s tým, že na mieste zasahuje 11 ich jednotiek.

Zranenú osobu, ktorá je podľa hovorkyne krajských záchranárov Aleny Kisiala vo vážnom stave, letecky transportovali do traumacentra nemocnice v Olomouci. Stále podľa jej slov existuje riziko výbuchu, preto záchranári zostávajú na mieste. Očakáva, že budú zasahovať ešte hodinu až dve. „Všetci ľudia sú z areálu evakuovaní a sú v tejto chvíli v bezpečnej zóne,“ dodala Kisiala.

Podľa servera iDNES.cz bola udalosť nahlásená ako výbuch skladu trinitrotoluénu (TNT). Údajne nastali problémy v špeciálnej peci, v ktorej sa pripravuje zmes do nábojov.

Poličské strojárne sú súčasťou holdingu STV Invest. Server iDNES.cz podotkol, že závod STV Group v Poličke je jediným v ČR, kde sa vyrába munícia veľkého kalibru, aktuality.sk

X X X

Na Úrad vlády prišiel obžalovaný Bödör, stretol sa aj s Ficom

Na Úrad vlády v pondelok prišiel obžalovaný kontroverzný podnikateľ Norbert Bödör, ktorého rodina má už roky blízko k Smeru.

Norbert Bödör počas hlavného pojednávania v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na Špecializovanom trestnom súde 20. januára 2020 v Pezinku.

Informáciu priniesla Markíza. „Žiadna kontrola a spustená rampa. Čierna limuzína obžalovaného Norberta Bödöra opustila Úrad vlády v pondelok krátko pred začiatkom koaličnej rady,“ uviedla Markíza.

Na následné otázky, čo bolo cieľom návštevy na Úrade vlády alebo predmetom rokovania, Bödör odmietol reagoval. Premiér Fico návštevu označil za štandardnú. „Čo je vás do toho s kým sa ja rozprávam,“ uviedol na novinárske otázky Fico a svoje „vyjadrenie“ zakončil podráždene: „Kompletne ste trafení,“ povedal novinárom.

 Opozícia stretnutie Fica s Bödörom kritizovala. Michal Šimečka z PS hovorí o škandále. „Je to človek, ktorý je obžalovaný z mimoriadne ťažkých zločinov,“ povedal o Bödörovi Igor Matovič z hnutia Slovensko.

Minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru stretnutie považuje za „úplne normálne“. „Veľmi rád sa s ním stretnem aj na ministerstve obrany,“ doplnil.

Bodor čelí obžalobe v kauze Očistec, za ktorú mu hrozí až desať rokov za mrežami. Od začiatku však vinu rázne odmieta. Podľa bývalého šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka, ktorý sa priznal ku korupcii a k členstvu v takzvanej skupine bödörovcov, mal Bödör enormný vplyv na vyšetrovania prominentných káuz. Podľa výpovede mu mal pri upratovaní káuz asistovať bývalý policajný prezident a momentálne poslanec a podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer).

 Nitriansky podnikateľ zároveň čelí obžalobe v kauze Dobytkár, ktorá sa týka korupcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Vec sa však na Špecializovanom trestnom súde bude prejednávať odznovu, keďže obžalovaní nesúhlasili so zmenou člena senátu.

Bödör a jeho firma Bonul počas predošlých vlád Roberta Fica získal mnoho štátnych zákaziek na stráženie štátnych objektov. Bonul v roku 2023 bödörovci predali českej spoločnosi AMSCH Group.

Napriek tomu, že Bonul v roku 2022 prišiel o bezpečnostnú previerku, podarilo sa mu uspieť vo verejných obstarávaniach. V roku 2022 firma získala od štátu dve atraktívne zmluvy za niekoľko miliónov eur. Získala zákazku od Správy štátnych hmotných rezerv aj od Slovenskej pošty.

Miroslav Bödör, ktorý na jeseň 2023 zomrel, sa v júli toho roku objavil na svadbe známeho advokáta a dnes poradcu premiéra Fica Mareka Paru v českom luxusnom zámockom areáli päťhviezdičkového hotela. Spolu s Bödörom seniorom prišiel aj jeho syn, Robert Fico, Robert Kaliňák či Tibor Gašpar.

Miroislav Bödör bol aj jedným z aktérov kauzy odpočúvania poľovníckej chaty, kde sa stretávali líder Smeru Fico, obhajca Para, Robert Kaliňák a syn bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a dnes riaditeľ Slovenskej informačnej služby Pavol. Kauza sa stala známou z videí, ktoré boli medializované v októbri 2021.

Prokuratúra tvrdila, že protagonisti sa na chate rozprávali o ovplyvňovaní najzávažnejších káuz a kriminalizácii vyšetrovateľov NAKA. Polícia potrebu odpočúvať chatu zdôvodňovala podozreniami z pytliactva. Nitrianska krajská prokuratúra na jeseň 2022 trestné stíhanie pre pytliactvo zrušila. Vznik odposluchov podľa prokuratúry umožnila nesprávna právna kvalifikácia./agentury/

X X X

Zabrali dohody Roberta Fica s rebelmi? Opozícii neschválili nič, Richard Raši si na funkciu musí ešte počkať

Parlament mal Rašiho zvoliť v tajnej voľbe už dnes. Napokon voľbu koalícia odložila na zajtra 17:00 a stále nie je úplne jasné, ako voľba dopadne.

Poslanci sa dnes po viac ako 100 dňoch prvýkrát posadili do parlamentných lavíc. Koalícia po mesiacoch krízy usúdila, že sa jej natoľko podarilo skonsolidovať sily, že v Národnej rade prejde testom jednoty. A minimálne v prvý deň sa jej darilo.

No prišli aj prekvapenia. Napriek obnovenej jednote sa Richard Raši dnes ešte nestal šéfom parlamentu. A nový poslanec Miroslav Radačovský zvolený na kandidátke SNS, sa vybral ku konkurencii.

Ako vyzeral prvý rokovací deň po viac ako troch mesiacoch? Aktuality.sk vám prinášajú najdôležitejšie momenty.

Aká stabilná je väčšina

Na konci decembra 2024 sa koalícia ocitla v situácii, že ju stabilne podporovalo len 72 zo 79 poslancov. Trvalo mesiace, než sa podarilo obnoviť pôvodný počet.

„Je jedno, či je mačka čierna alebo biela, dôležité je, aby chytala myši,“ tak Robert Fico včera (24. marca) vo videu na svojom profile na Facebooku zhodnotil dohodu s rebelujúcimi poslancami. Zatiaľ sa zdá, že tento jeho postup funguje., aktuality.sk

X X X

Trump dúfa, že rokovania v Rijáde pripravia pôdu pre prímerie, ktoré Moskva zatiaľ odmieta.

Členovia ukrajinskej a americkej delegácie absolvovali v utorok v Rijáde krátke rokovanie. Všetky podrobnosti o ňom budú oznámené neskôr, uviedol pre agentúru AFP ukrajinský zdroj, ktorý krátko predtým oznámil začiatok ukrajinsko-amerických rokovaní, píše TASR.

Rokovania medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi sa uskutočnili po rusko-americkej schôdzke, ktorá sa konala tiež v Rijáde a podľa médií trvala 12 hodín, pričom však nepriniesla žiadne oznámenie o prímerí.

Kremeľ neskôr v utorok uviedol, že obsah rozhovorov Ruska s USA nebude zverejnený a že ich výsledky sa stále analyzujú. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podotkol, že kontakty s Washingtonom budú pokračovať, pričom však konkrétny dátum ďalšieho stretnutia nebol určený.

Ruské tlačové agentúry ešte v noci na utorok informovali, že Rusko a USA plánujú vydať spoločné vyhlásenie o výsledkoch rozhovorov.

Hovorili o všetkom

Člen ruskej delegácie v Rijáde, dlhoročný ruský diplomat Grigorij Karasin v rozhovore pre agentúru TASS uviedol, že počas 12-hodinového maratónu rokovaní s americkou delegáciou „hovorili o všetkom“.

„Bol to intenzívny dialóg, nie jednoduchý, ale veľmi užitočný pre nás aj pre Američanov,“ uviedol Karasin pre tlačovú agentúru TASS a dodal, že sa diskutovalo o mnohých problémoch.

„Samozrejme, zďaleka sme nevyriešili všetko, nezhodli sme sa vo všetkých bodoch, ale zdá sa, že tento typ diskusie je veľmi aktuálny,“ ozrejmil s tým, že rokovania Ruska a USA budú pokračovať za účasti medzinárodného spoločenstva vrátane OSN a jednotlivých štátov.

Rusko aj Ukrajina stupňujú pozemné útoky

Rokovania v Rijáde sa konali v čase, keď Rusko aj Ukrajina stupňujú svoje pozemné útoky. Kyjev v utorok uviedol, že jeho jednotky protivzdušnej obrany počas noci zneškodnili 78 zo 139 dronov vypustených nad územie Ukrajiny ruskou armádou.

Medzičasom úrady v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny informovali, že počet zranených po útoku, ktorý ruská armáda na mesto podnikla v pondelok, stúpol na 101 vrátane 23 detí. Hospitalizovaných zostáva 14 dospelých a 16 detí, pričom jeden dospelý a jedno dieťa sú vo vážnom stave.

V súvislosti s útokom na Sumy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu, že chce získať výhodu na bojisku a až potom pristúpiť na nejakú formu prímeria. Ukrajina opakovane obviňuje Kremeľ, že sa snaží oddialiť akúkoľvek vážnu diskusiu o zastavení bojov, doplnila AFP.

Americký prezident Donald Trump presadzuje rýchle ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala pred viac ako tromi rokmi. Trump sa nádeja, že rokovania v Rijáde pripravia pôdu pre prímerie.

Kyjev začiatkom marca súhlasil s bezpodmienečným prímerím navrhovaným USA, Moskva ho však bez splnenia svojich požiadaviek odmietla. Nasledovala reakcia Ukrajiny a jej európskych spojencov, ktorí Rusko obvinili, že nechce mie, aktuality.sk

X X X

Kruté opatrenia a miliónové škody. Slintačka devastuje naše farmy, na Slovensku máme mimoriadnu situáciu

Nákazy slintačky a krívačky (SLAK) stupňuje útok na slovenské farmy s hovädzím dobytkom. K trom pozitívnym chovom na juhu Slovenska s epicentrom v Bake, Ňárade a Medveďove pribudol neďaleký v Lúči na Ostrove. Na farme v Malom Lúči tam chovajú 279 jedincov hovädzieho dobytka. Bude ich treba zabiť. Vláda zareagovala na šírenie infekcie vyhlásením mimoriadnej situácie na celom území krajiny.

 Profesionálni hasiči nasadení pri vykonávaní dezinfekcie techniky a ďalších potrebných prác súvisiacich s porážaním dobytka.

Stav, v ktorom sa v dôsledku šírenia slintačky a krívačky nachádza Slovensko, označil premiér Robert Fico (Smer) za ohrozenie národných a štátnych záujmov Slovenska. Vysvetlil, že sa hrá o zásobovanie obyvateľstva kvalitnými a čerstvými potravinami. Ubezpečil poľnohospodárov, že vláda im nahradí všetky straty, ktoré vzniknú v dôsledku SLAK, a to do posledného centa, aj keby to malo ísť na úkor niektorého z rezortov. Požiadal ministrov vlády, aby rezortu pôdohospodárstva vyšli maximálne v ústrety.

Škody, ktoré spôsobuje SLAK, pôjdu s najväčšou pravdepodobnosťou do desiatok miliónov eur, keby sa nákaza šírila do ďalších okresov, mohla by spôsobiť straty na dobytku a produkcii v hodnote stoviek miliónov, povedal premiér. Upresnil, že len strata stáda v počte tisíc kráv sa rovná škode medzi 7 až 10 miliónmi eur. Najmenej takúto ujmu spôsobí slintačka spoločnosti Exata Group, ktorá na farme v Bake chovala do piatku 1 060 dojníc. Väčšina z nich je už zabitá a kamióny vozia usmrtené zvieratá do jedinej slovenskej kafilérie v Mojšovej Lúčke neďaleko Žiliny.

Zastaviť šírenie nákazy SLAK je spojené s krutými opatreniami. „Aj keď sa v celom chove vyskytne čo i len jedno infikované zviera, treba utratiť celé stádo,“ povedal minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Prácu, ktorú doteraz ním vedený rezort pôdohospodárstva odvádza, premiér ocenil s tým, že Slovensko robí presne to, čo robiť má v duchu požiadaviek európskej legislatívy.

Portál Euractiv si v tejto súvislosti všimol postoj eurokomisie. „Okamžite boli prijaté potrebné opatrenia v súlade s európskou legislatívou. Navyše Slovensko zaviedlo úplný zákaz pohybu s druhmi citlivými na ochorenie nad rámec požiadaviek EÚ,“ uviedol eurokomisár pre rybolov a oceány Kostas Kadis. Kadis zastupoval Európsku komisiu (EK) na pondelkovom (24. marca) zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH).

Euractiv podotkol, že ide o dôležité stanovisko EK, pokiaľ ide o akékoľvek možné kompenzácie z európskeho rozpočtu pre zasiahnuté slovenské chovy.

Čie mlieko budeme piť

Na utorkové rokovanie vlády prizvali aj predstaviteľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Jej predseda Andrej Gajdoš ocenil úsilie vlády čo najskôr sa vyrovnať s dôsledkami, ktoré prinieslo zavlečenie SLAK na Slovensko. „Napokon sa s dôsledkami slintačky vysporiadame, otázka je, kedy a za akú cenu. Dôležité je, aby padlo čo najmenej chovov. Obnova chovu dojníc trvá najmenej dva roky, ak sa začína od teliatka. Vôbec nie je jednoduché zadovážiť si vysokoteľné jalovice, ktoré by proces obnovy urýchlili,“ povedal Andrej Gajdoš.

Pokiaľ ide o produkciu mlieka, Slovensko je sebestačné na 80 percent. Len Farma v Bake ročne vyprodukovala 12 miliónov litrov mlieka. Otázkou je, kto teraz nahradí chýbajúcu produkciu. V Európe je mlieka dosť, podiel Slovenska na mliečnej produkcii celej EÚ je čosi viac ako pol percenta, to nie je problém nahradiť. Problémom však bude, ako pripomína Gajdoš, opäť sa vrátiť na trh, pričom spomenul silnú konkurenciu najmä z Poľska.

Kam sa situácia bude uberať, ukážu najbližšie dni. Treba prežiť tri najbližšie dvojtýždňové obdobia, povedal v tejto súvislosti ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martin Chudý. Do tuhého teda pôjde po celý apríl, dôležité je, aby sa podarilo udržať vírus pod kontrolou, teda aby sa nešíril ďalej z okresu Dunajská Streda. V utorok dopoludnia sa s napätím očakávalo, ako dopadne analýza vzoriek z farmy v Dolných Salibách v okrese Galanta. Na sociálnych sieťach sa najprv objavila správa, že tam majú SLAK, no potom správu stiahli. Všetko ukážu až laboratórne rozbory.

Smrť v mene života

Vyrovnanie sa s nákazou slintačky celkom nepochybne naruší financie štátu. Premiér povedal, že peniaze budú hľadať, kde sa len bude dať. Okrem iných zdrojov spomenul sumu 35 miliónov eur, ktoré boli pripravené na kofinancovanie rôznych agroprojektov. S veľkou pravdepodobnosťou budú presunuté na sanáciu dôsledkov vyvolaných nákazou SLAK. Nový minister regionálneho rozvoja a investícií Samuel Migal má takisto hľadať zdroje, ktoré by pomohli prefinancovať boj s nebezpečnou chorobou. V piatok ide do Bruselu, kde má rokovať, odkiaľ a ako by sa dali získať peniaze na rýchlu konsolidáciu ťažko skúšaného odvetvia.

Chov dobytka je chrbtovou kosťou poľnohospodárstva, niekedy ho nazývajú aj ťažkým priemyslom. Faktom je, že SLAK zastihla Slovensko v situácii, keď mu zostalo len 108 tisíc dojných kráv. Napospol už ide o veľmi produktívne mliečne farmy, ale prudké zníženie počtu dojníc by zamávalo nielen mliečnou perspektívou krajiny, ale celkove aj jej vzhľadom, pretože je to dobytok, ktorý ešte udržiava pestovanie krmovín, a tak aj väčšiu biodiverzitu rastlín, ktoré potrebuje pôda z hľadiska zdravia i estetiky krajiny.

SLAK je tragédiou a osobnou drámou všetkých poľnohospodárov, veď do chovu zvierat investovali desaťročia práce. Srdce im trhá, keď teraz veterinárne popravčie čaty likvidujú ich zvieratá, pred očami sa im v jednom okamihu rúca ich celoživotné dielo. Smrť v mene života obnovených stád, aj tak by sa to dalo povedať, lenže ako to majú pochopiť ľudia, ktorí prichádzajú o milované zvieratá a trasú sa o existenciu?

Slovenský šéfveterinár Martin Chudý v tejto súvislosti povedal, že nastolí na najbližšom rokovaní európskych veterinárov, ako sa do budúcnosti efektívnejšie vyrovnať s touto chorobou, aby nemusela stáť toľké živé obete.

 Kto je chromý na obe nohy? My

Slintačka a krívačka však odhalila aj ďalší vážny problém – a síce, kde likvidovať zvieratá. Slovensku zostala jediná kafiléria, hoci pred tridsiatimi piatimi rokmi boli v krajine najmenej štyri. Boli dobre teritorálne rozmiestnené a nebolo treba prevážať kadávery – uhynuté zvieratá stovky kilometrov z juhu na sever ako teraz. Aj pod tlakom rozvíjajúcich sa miest a obcí boli kafilérie zlikvidované. Aktuálna invázia nebezpečnej choroby, ktorá sa na Slovensku neobjavila 50 rokov, teraz ukazuje, že sme sa ocitli v pozíci nahého v tŕní. Nevieme rýchle „poslať na druhý svet“ zvieratá. Museli sme sa obrátiť o pomoc na susedov, aby nám pomohli jednak s núteným zabíjaním zvierat, jednak s odvozom.

Odborníci si lámu hlavu, kde ich vlastne majú uložiť. Bolo vyhliadnutých niekoľko priestorov, ktoré obhospodarujú vojaci, až napokon vybrali vojenský výcvikový priestor neďaleko Levíc.

Ako to už na Slovensku býva, nikto nechce mať vo svojej blízkosti mrchovisko, lenže každá obec potrebuje aj cintorín a krajina potrebuje nejakým spôsobom bezpečne pochovať zvieratá v záujme svojej bezpečnosti – nielen potravinovej. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč ubezpečil, že priestor, ktorý vybrali vojaci, prešiel dôkladným posúdením a je bezpečný, naopak, poslankyňa Bajo-Holečková zo SaS namietla napoludnie v utorkovom Rádiožurnále, že mrchovisko je údajne iba 500 metrov od prvého domu.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba v tejto súvislosti podotkol, že slintačka a krívačka odhalila, že Slovensko je pri likvidácii odpadov chromé na obe nohy. Ľudia nechcú, aby sa stavali spaľovne, pričom krajina ich z hľadiska bezpečnostnej infraštruktúry bezpodmienečne potrebuje. Povedal, že rôzne aktivistické organizácie prispeli k tomu, že dnes sa ľudia stavajú voči spaľovniam s odporom. Nehovoriac už o kafilériách.

Slovensko zažíva naozaj krušné chvíle. Musí však mobilizovať všetky sily, aby sa s nebezpečnou chorobou vyrovnalo. Bude to drahé a nepochybne to poznamená ďalší rozvoj krajiny. Ocitli sme sa skutočne v mimoriadnej situácii, treba sa pozrieť pravde do očí – a pokiaľ ide o obmedzenia, ktoré vyhlásenie mimoriadneho stavu prináša, nuž znamená to predovšetkým obmedziť pohyb v okolí fariem dobytka ošípaných, ale aj oviec či kôz. A na istý čas menej chodiť aj do lesa. Ďalšie dni ukážu, či a ako situáciu zvládame. Buďme voči sebe ústretovejší. Život občas prináša ťažké situácie, staneme sa silnejšími, keď sa spojíme a spoločne ich prekonáme./agentury/

X X X

India pripravuje historické zľavy na clá pre dovoz z USA

India plánuje znížiť clá na 55 % dovozu z USA v rámci prvej fázy obchodnej dohody, čím chce ochrániť svojich exportérov pred novými americkými clami.

India zvažuje zníženie ciel na dovážaný tovar z USA v hodnote 23 miliárd amerických dolárov (21,25 miliardy EUR) s cieľom chrániť svojich exportérov pred hrozbou nových ciel zo strany Washingtonu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa v utorok odvolala na zdroje oboznámené s problematikou.

Indická strana je údajne otvorená zníženiu ciel na 55 % dovozu z USA v rámci prvej fázy obchodnej dohody, o ktorej uzavretí obe krajiny rokujú. V súčasnosti sa na tovar z uvedeného segmentu vzťahujú clá v rozsahu od 5 % do 30 %. Krajina je tiež pripravená výrazne znížiť alebo dokonca úplne zrušiť niektoré clá na americký tovar v hodnote viac ako 23 miliárd USD, informoval jeden zo zdrojov s tým, že konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Indické ministerstvo obchodu a úrad predsedu vlády na žiadosť agentúry Reuters o zaujatie stanoviska nereagovali.

Spojené štáty majú s Indiou obchodný deficit vo výške 45,6 miliardy USD. Počas februárovej návštevy premiéra Naréndru Módího v USA sa obe krajiny dohodli na začatí rozhovorov s cieľom dosiahnuť skorú obchodnú dohodu a vyriešiť spory v oblasti ciel, aktuality.sk

X X X

Šperkárka a dizajnérka Petra Toth ponúkla, že zastreší folklórny festival. Bez peňazí štátu museli akciu pre deti zrušiť

Tam, kde pri podpore detského folklórneho festivalu, zlyhal štát, ponúka pomocnú ruku známa šperkárka a dizajnérka Petra Toth. Pri vlastnej tvorbe sa inšpiruje krojmi a folklórnymi tradíciami v slovenských regiónoch.

ZVOLENSKO-KRUPINSKO: V utorok popoludní sme s odvolaním sa na Podpolianske osvetové stredisko informovali o zrušení Festivalu detských folklórnych súborov (FDFS). Ten totiž v regióne bez podpory Fondu na podporu umenia nezvládajú zorganizovať.

Na zlyhávajúci štát v kultúrnej oblasti večer reagovala známa slovenská šperkárka a dizajnérka Petra Toth. „Je nám veľmi ľúto, že ste sa dostali do tejto situácie a je nám veľmi ľúto tých stoviek detí, ktoré pravidelne nacvičujú v súboroch,“ odkázala organizátorom a folklóristom.

Ponúknutá pomocná ruka

Toth pripomenula, že dnes folklórne súbory a najmä tie detské stoja na pleciach vedúcich, ktorí to poväčšine robia na úkor vlastného voľného času a aj na úkor vlastných financií. „Preto by sme vám radi ponúkli kompenzáciu a prevzali finančnú záštitu nad vaším festivalom. Vykompenzovali vám to, čo ste minulé roky od Fondu na podporu umenia dostávali. Keď zlyháva systém musíme ho (veríme, že dočasne) nahradiť my,“ adresovala šperkárka pomocnú ruku na sociálnej sieti so žiadosťou, aby ju organizátori FDFS kontaktovali.

Petra Toth je známa tým, že sa inšpiruje pri tvorbe šperkov z krojov, ktoré nosili ľudia na Slovensku v minulosti a v súčasnosti ich možno asi najčastejšie vidieť na vystúpeniach folkloristov. So šperkárkou sa Aktuality.sk rozprávali vlani po tom, ako sa zviditeľnila dokumentom Po stopách koreňov pop-artu, aktuality.sk

X X X

Hlas sa postavil proti nápadu SNS. Ako koalícia naloží so zákonom o mimovládkach?

Genéza zákona o „zahraničných agentoch“ stále nie je na konci. Do parlamentu zrejme mieri ďalší pozmeňujúci návrh. SNS by tak opäť mohol prevalcovať Hlas.

Zákon o mimovládnych organizáciách začína pripomínať zmenu trestných kódexov. Podobne ako v ich prípade, aj aktuálne sa začína kopiť jeden pozmeňujúci návrh na druhý. Jeden nedávno priniesol poslanec SNS Adam Lučanský. No kým sa k nemu poslanci dostali, v Hlase už vypracovali svoju víziu. A zo zámeru poslanca národniarov zanechali len torzo.

Pôvodný návrh zákona o „zahraničných agentoch“ z dielne SNS mal 11 strán. Lučanský minulý týždeň vo štvrtok (20. marca) predstavil 31-stranový dokument, ktorý návrh zjemňuje a mení na zákon o lobingu. Urobil tak v nádeji, že v koalícii nájde širšiu podporu. Nestalo sa.

V Hlase a na ministerstve vnútra vytvorili vlastný „pozmeňovák“, ktorý ten Lučanského zásadným spôsobom upravuje, aktuality.sk