Prezident: Vyšlo by nás to draho, premiér je majster na provokácie. Z okrúhleho stola k výdavkom na obranu, ktorý opätovne zvolal prezident Peter Pellegrini, odišli koaliční lídri bez slova. Pristavila sa len opozícia, podľa ktorej však medzi dvoma tábormi zhoda na zvyšovaní percenta HDP nastala, aj keď vnímali rozdielne postoje. Vzniknúť by mala aj komisia, ktorá bude dohliadať na nákupy. Oveľa viac však rezonovali v utorok premiérove slová o neutralite Slovenska, čo opoziční lídri považujú za škandalózne a absolútne neprijateľné.

 Pellegrini po stretnutí povedal, že v utorok bolo na stole viacero otázok. Prvá, ako sa má Slovensko zachovať na prelomovom summite NATO, ktorý sa začne už o týždeň v Haagu. Prezident totiž chce ísť na stretnutie lídrov aliancie so silným mandátom, ktorý je naprieč celým politickým spektrom. Dôvodom je, že rozhodnutie, ktoré prijmú, sa bude týkať aj vlád, ktoré prídu po kabinete Roberta Fica (Smer).

 „Pri záverečnom rozhodnutí by Slovensko nemalo byť jedinou krajinou, ktorá by mala narušiť dosiahnutie konsenzu,“ povedal prezident. Do Haagu pôjde spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom aj so šéfom diplomacie Jurajom Blanárom (obaja Smer).

Na druhej strane, súhlasí aj s pozíciou, že hoci sa zadefinujú na summite ciele, Slovensko bude presadzovať, aby sa zvyšovanie výdavkov na obranu napĺňalo minimálne v horizonte 10 a viac rokov. Republika nie je podľa neho nateraz v takej ekonomickej kondícii, aby mohla zvyšovať dramaticky rýchlo.

Šimečka po stretnutí v prezidentskom paláci kritizoval Fica: Je potrebné zvyšovať investície do obrany, lebo hrozba zo strany Ruska je reálna

 O dramatické skoky nepôjde

Výška výdavkov na obranu bude podľa hlavy štátu vždy autonómnym rozhodnutím vlády. Pripomenul, že Slovensku trvalo dlho, kým dosiahlo úroveň dvoch percent HDP.

„Vnímam vyjadrenie vlády a jej predstaviteľov, že to nebude automaticky znamenať, že od ďalšieho roku budú rapídne stúpať výdavky na zbrojenie, ale že vláda bude v prvých rokoch preferovať viac výdavky na duálne použitie. To znamená dobudovanie infraštruktúry, železníc, cestných mostov, možno ďalšej výstavby zdravotníckych zariadení,“ priblížil. Nemyslí si, že by modernizácia armády utrpela duálnymi projektmi.

 Ako zhrnul, Slovensko nebude narúšať jednotu na summite, no bude trvať na tom, aby sa zvyšovanie rozložilo čo najdlhšie v čase, a aby výraznou časťou boli práve prostriedky duálneho použitia. „Naši alianční partneri musia pochopiť, že Slovensko je na východnej hranici NATO a infraštruktúra je extrémne dôležitá pre mobilitu v prípade potreby nejakej operácie,“ vysvetlil.

Posilňovanie obranyschopnosti by však nemalo ísť na úkor kvality života ľudí. „To znamená, musí sa to diať len zo zdrojov, ktoré prinesie zvýšený rast hrubého domáceho produktu alebo zlepšenie našej ekonomiky,“ dodal. Myslí si, že Slovensko by malo ešte viac a výraznejšie investovať do slovenského zbrojárskeho priemyslu.

Prezident poukázal, že v politike každej krajiny by mali byť témy, ktoré extrémne nepolarizujú a naprieč stranami na nich panuje všeobecná zhoda. V histórii to bola napríklad oblasť energetiky či zahraničnej politiky. Takouto témou by teraz mala byť komplexná bezpečnosť a okrúhly stôl, ktorý zvolal, mal ukázať, či sa v téme lídri zhodujú. Debata o obrane nemôže podľa neho skĺznuť len „na percentá“, posilnenie obranyschopnosti musí byť našou vlastnou prioritou.

Majerský po stretnutí v prezidentskom paláci: Veríme, že Pellegrini na summite nebude narúšať jeho závery a jednotu

 Kaliňák je komisii otvorený

Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka si na stretnutí všimol, že vládne strany nemajú zhodu, ako by Slovensko malo postupovať v prípade výdavkov na obranu. „My sme presvedčení, že potrebujeme väčšie investície do našej obrany a obranyschopnosti. Nie kvôli tomu, lebo sme si to teraz vymysleli, ale kvôli hrozbe, ktorú predstavuje Vladimir Putin pre celú Európu,“ povedal Šimečka.

V krajinách na západ od Slovenska dochádza podľa šéfa PS k dohode na úrovni relevantných politických strán a ich expertov na obranu o prioritách v tejto oblasti na najbližších osem až dvanásť rokov. „To, čo dnes vidíme, je úplný opak. Nielenže neexistuje zhoda, ani sa o ňu nikto nepokúsil naprieč politickým spektrom,“ poukázal Šimečka dopoludnia.

Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga však všetci za okrúhlym stolom deklarovali, že so zvyšovaním výdavkov na obranu súhlasia. „Bezpečnosť Slovenska musí byť absolútnou prioritou a nie je možné sa ďalej tváriť, že žijeme v mierovom alebo bezpečnom svete. Hrozba sa volá veľmi jasne, a je to Ruská federácia,“ vyhlásil ešte dopoludnia. Koalíciu kritizoval, že to nedokáže takto pomenovať a Putinovi sa klania a spochybňuje členstvo v Európskej únii a NATO.

Horizont zvyšovania, teda, aký by mal byť ročný nárast a dokedy by sa cieľ zo summitu mal naplniť, ostal podľa šéfa SaS otvorený. Kaliňáka požiadal, aby založili pracovnú skupinu zloženú zo všetkých zástupcov relevantných strán, pričom by dohliadala na plány a vynakladané prostriedky. Ficovi sa podľa Gröhlinga táto myšlienka nepáčila, ale Kaliňák jej bol otvorený.

„Predpokladám, že sa táto komisia v najbližších týždňoch reálne uskutoční,“ povedal. „Sme za zvyšovanie výdavkov a jasne hovoríme, že chceme byť súčasťou jednotlivých tímov alebo komisií, ktoré budú kontrolovať, na čo a akým spôsobom sa tieto peniaze vynakladajú. Budeme chrániť každý jeden cent občana Slovenska, aby tieto peniaze išli na bezpečnosť,“ dodal. Nedôveru voči Kaliňákovým nákupom má aj PS. „Nakupuje, ako mu napadne. Robí to zbrklo,“ vyjadril sa Šimečka.

Gröhling po stretnutí v prezidentskom paláci: SaS má záujem zvyšovať výdavky na obranu Slovenska

 Chcú aj mimoriadny výbor

SaS ešte dopoludnia kritizovala Kaliňáka, že koná netransparentne, bez plánu a kontroly. „Momentálne ani neexistuje žiaden zmysluplný dokument, ktorý by vysvetľoval, že do čoho presne ideme investovať miliardy eur. Z obranyschopnosti sa nemôže stať čierna diera, musíme investovať cielene a žiadame, aby každý jeden cent mal zmysel,“ povedal Gröhling. K čiastočnej náprave malo dôjsť za okrúhlym stolom, keď podľa prezidenta Kaliňák odovzdal opozícii plán vyzbrojovania do roku 2030, ktorý schválil ešte kabinet Eduarda Hegera, a ozbrojené sily sa ním riadia.

„Sme si vedomí, že svet sa nachádza v zložitej situácie a aj my budeme musieť postupne zvyšovať výdavky na obranu, ale musí sa to diať transparentne a tak, aby aj prostriedky duálneho určenia na obranu boli kontrolované. My za KDH sme navrhli, aby vznikla komisia alebo výbor,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský. Znižovať finančnú záťaž by podľa neho pomohlo aj spoločné obstarávanie krajín V4.

Opozícia tiež navrhla zvolanie mimoriadneho parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, kam chce pozvať náčelníka Generálneho štátu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniela Zmeka. Výbor by chceli po summite NATO v Haagu. „Chceme počuť, čo reálne potrebuje naša armáda, aké sú očakávania od NATO, aké spôsobilosti nám chýbajú,“ vysvetlil šéf SaS.

 Neutralita? Škandalózne, neprijateľné

Krátko predtým, ako sa malo začať stretnutie v paláci, sa premiér Fico vyjadril, že v časoch, keď si mädlia ruky zbrojárske firmy a Európa hovorí o vojne, by Slovensku svedčala neutralita. Šimečka reagoval, že Ficove slová de facto znamenajú vystúpenie z NATO.

„Považujem to za škandalózne. Nie je to prvý raz. V poslednom čase sledujeme, ako politici strany Smer začínajú čoraz intenzívnejšie hovoriť o tom, že by sme možno mali vystúpiť z Európskej únie raz. Teraz premiér naznačuje, že by sme mali vystúpiť z NATO. Je to nebezpečná rétorika v čase, keď Rusko a Vladimir Putin nielenže bombarduje Ukrajinu a zabíja civilistov, ale vyhráža sa celej Európe,“ reagoval líder PS.

Kým zvyšok Európy si uvedomuje hrozbu, na Slovensku spochybňujeme členstvo v aliancii. Keď premiéra v paláci konfrontoval, ako svoje slová myslel, odpoveď nedostal. „Povedal, že je to jeho názor, a ďalej o tom nebude diskutovať,“ opísal Šimečka.

Majerský podotkol, že Slovensko nemôže ostať neutrálne, pretože by to znamenalo oveľa viac výdavkov na obranu. „Nevieme naplniť ani dve percentá. V tomto prípade by to už bolo na hranici nejakých 25 percent. Myslím, že Arménsko má takú sumu,“ povedal šéf KDH a pripomenul, že Poľsko a Pobaltie výrazne viac zbroja, pretože tieto krajiny sú si vedomé hrozby z Ruska.

„Hovoriť v dnešnej dobe o neutralite Slovenska je absolútne neprijateľné. Pre nás je jedinou istotou, čo sa obrany týka aj vzdušného, aj pozemného priestoru, jedine NATO. To každý súdny človek uzná,“ reagoval líder KDH.

Premiérovi podľa lídra SaS nevyšla téma zrušenia nedeľných politických relácií, ani dve pohlavia v ústave, a tak prichádza s neutralitou Slovenska. „Mne sa nechce vyjadrovať k takýmto sprostostiam,“ reagoval Gröhling.

„Pán premiér nech riadi krajinu, nech sa tu ľuďom lepšie žije, aby tu bol pokoj, spokojnosť, aby sa opätovne naštartovala ekonomika Slovenska a neriešme tu takéto hlúposti,“ povedal. „Veď neutralita by Slovensko stála omnoho viacej, ako sú jednotlivé výdavky, ktoré budeme teraz dávať teraz do obrany,“ podotkol šéf SaS.

Pellegrini: Neutralita by bola iksnásobne drahšia

Prezident Peter Pellegrini reagoval, že ak niekto vysloví takýto názor na členstvo Slovenska v NATO, musí povedať aj „B“, teda koľko by neutralita stála. „Práve preto dnes Slovensko možno vynakladá na svoju obranu a armádu len dve percentá, pretože sa nemusí spoliehať samo na seba a vie, že ďalšie vojenské kapacity a spôsobilosti by prišli od našich aliančných partnerov a Slovensko za ne nemusí platiť,“ reagoval prezident.

Ak by Slovensko bolo neutrálnou krajinou, na obranu by muselo podľa neho vynakladať možno až desať percent. Pripomenul, že v programovom vyhlásení vlády je formulácia, že Ficov kabinet podporuje členstvo v NATO.

„Toto vyjadrenie považujem čisto za jeho osobný postoj a nadhodenie politickej témy, aby sa o tom teraz mesiac diskutovalo,“ pokračoval. Premiér je podľa neho expert na provokatívne myšlienky, ktoré zahlcujú verejný priestor. „Neutralita by v prípade Slovenska bola pravdepodobne iksnásobne drahšia ako naše členstvo v NATO,“ poukázal.

Každý politik môže nadhodiť, akú myšlienku chce, otázne je, či mu médiá a partneri na to skočia. „Je to dnešný fenomén politiky, každý sa snaží zaujať, vtiahnuť ostatných do témy. Treba povedať, že premiér je v tom majster,“ pokračoval. Podľa prezidenta nemáme náhradu za NATO.

Rešpektuje jeho názor, no poukázal, že to môže viesť k všeobecnej diskusii, ktorá povedie až k petičnej akcii. „Aby som tu o mesiac nemal na stole 400-tisíc podpisov s otázkou, či ste za to, aby Slovensko vystúpilo z NATO. Tu dopredu avizujem, že ak by tá otázka bola formulovaná správne, tak tentoraz by som to referendum vypísal úplne automaticky, pretože ak bude taká otázka čistá, jasná, tak nebudem mať inú možnosť. Dopredu upozorňujem, neroztvárajme dvere a debatu na témy, ktoré môžu bezpečnosť Slovenskej republiky ohroziť,“ dodal./agentury/

X X X

 Riaditeľ Budvaru: V meniacom sa svete zostávame pevní

Budvar má za sebou najúspešnejší rok v histórii. Tradičný český pivovar pod vedením Petra Dvořáka dosiahol rekordný objem, rástol doma aj v zahraničí a ohlásil veľké investície do výroby. Bez toho, aby menil receptúru, outsourcoval výrobu alebo skracoval čas zrenia. „Naša stratégia sa opiera o dôslednosť, dôveru a dlhodobý pohľad na veci. A ľudia to oceňujú,“ hovorí riaditeľ Dvořák.

 Rekordné výsledky, ale vlastným tempom

V roku 2024 uvaril Budějovický Budvar 1,927 milióna hektolitrov piva, čo predstavuje historicky najvyšší objem v takmer 130-ročnej histórii pivovaru. Medziročne na tuzemskom trhu zvýšil objemy o 1,7%, čo je pozoruhodné najmä v kontexte stagnácie pivného trhu. Tržby pivovaru stúpli o 11 % a export vzrástol o 4%. Budvar tak potvrdil, že jeho dlhodobá stratégia zameraná na kvalitu má svoje opodstatnenie. „Nepodliehame krátkodobým trendom. Varíme pivo, ktoré má dosť času na zrenie a má rovnakú chuť dnes, ako malo pred desaťročiami. Spotrebitelia to vnímajú ako výhodu,“ hovorí riaditeľ Petr Dvořák.

Výroba iba na jednom mieste – a predsa vo viac ako 70 krajinách

Budweiser Budvar zostáva výnimočný aj tým, že svoje pivo varí výlučne v Českých Budějoviciach, a to aj napriek tomu, že exportuje do viac ako 70 krajín sveta. „Je to vedomé rozhodnutie. Mohli by sme expandovať cez licencie, ale išli by sme proti tomu, čomu veríme – že každé pivo musí mať rovnakú kvalitu, nech sa pije kdekoľvek,“ vysvetľuje riaditeľ. V roku 2024 sa značke darilo nielen v kľúčových európskych krajinách ako Nemecko, Španielsko či Švédsko, ale zaznamenala úspech aj v Spojených arabských emirátoch, Kanade či Kyrgyzstane. Po niekoľkých rokoch sa dokázal dostať aj na vzdialenejšie trhy ako Nový Zéland alebo Kambodža.

 Zisk investujú späť. Buduje sa nová kapacita a plánujú sa zelené projekty

Zisk z rekordného roka chce Budvar využiť na ďalší rast. V pláne je navýšiť výrobnú kapacitu na 2,15 milióna hektolitrov ročne, čo by umožnilo obslúžiť rastúci dopyt doma aj v zahraničí. Zároveň sa pripravuje výstavba bioplynovej stanice, fotovoltaiky a modernizácia návštevníckeho centra. Cieľom je posilniť udržateľnosť, infraštruktúru a prilákať viac turistov – ambícia je prekročiť 200-tisíc návštevníkov ročne. „Neinvestujeme len do výroby, ale aj do zážitku. Chceme, aby ľudia chápali, prečo varíme pivo tak, ako ho varíme,“ dodáva Petr Dvořák.

Konzistentnosť ako konkurenčná výhoda

Kým konkurencia často mení receptúry a znižuje náklady skracovaním procesu, Budvar ide opačnou cestou. Jeho pivo zreje výrazne dlhšie ako je bežný priemer. Aj preto vlastní najväčšie ležiacke pivné tanky v Európe, ktoré umožňujú dlhé zrenie bez tlaku na skracovanie výroby. 100 % české suroviny, vrátane celohlávkového žateckého chmeľu, tvoria základ ležiaku, ktorý Budvar stavia do pozície unikátnej značky.

 Leadership postavený na stabilite a dôvere

Peter Dvořák vedie Budějovický Budvar od roku 2017 a pod jeho vedením pivovar narástol o viac ako 30 %. Rastie s dôslednosťou, ktorú silná značka potrebuje. V čase, keď veľké značky menia identitu, Budvar zostáva pevný. A výsledky ukazujú, že presne to dnes mnohí spotrebitelia aj obchodní partneri hľadajú./agentury/

X X X

  Cirkvi budú naďalej platiť transakčnú daň. Na svoje či platy ministrov poslanci odmietli siahnuť, hasiči si polepšia. O amnestiách až v septembri

Medzi subjekty poškodené transakčnou daňou patria okrem iného cirkvi, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré svoju právnu subjektivitu odvodzujú od cirkví a náboženských spoločností. Novela zákona o dani z finančných transakcií predložená poslancami opozičnej Kresťanskej únie cielila oslobodiť tieto subjekty od platenia transakčnej dane. Návrh zákona poslanci Národnej rady v utorok neposunuli do druhého čítania.

 Tieto subjekty nie sú oslobodené od dane z finančných transakcií, a to napriek svojmu zjavnému verejnoprospešnému charakteru, podčiarkli predkladatelia. Predmetom ich činnosti je podľa nich veľmi často poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv či organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti. To všetko sú podľa opozičných poslancov ciele, vďaka ktorým sú od transakčnej dane oslobodené niektoré občianske združenia. Cirkvi a náboženské spoločnosti však oslobodené nie sú.

 „Vznikajú tak absurdné situácie, keď napríklad štát posiela príspevky na vzdelávanie detí na cirkevných školách cirkevným školským úradom, ktoré ich ďalej preposielajú jednotlivým cirkevným školám. Z týchto transakcií však musia cirkevné školské úrady odviesť transakčnú daň. Možno konštatovať, že štát tak zdaňuje vlastné, teda štátne príspevky, ktoré podľa osobitného zákona patria jednotlivým subjektom,“ skonštatovali predkladatelia v dôvodovej správe.

Dochádza však aj k situáciám, pri ktorých by bolo možné konštatovať porušenie medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, doplnili predkladatelia návrhu./agentury/

X X X

 Iránskeho duchovného vodcu nezlikvidujeme, aspoň zatiaľ nie, vraví Donald Trump

 Trump označil iránskeho lídra za ľahký cieľ, no USA ho nemienia odstrániť. Napriek tomu zaznievajú vyhlásenia o ďalších opatreniach proti Iránu.

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Spojené štáty „zatiaľ“ neplánujú likvidáciu iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. USA však iránskeho lídra varovali pred podniknutím ďalších útokov na Izrael, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Vieme presne, kde sa skrýva takzvaný ‚najvyšší vodca‘. Bol by ľahkým cieľom, ale je v bezpečí. My ho neplánujeme odstrániť, aspoň zatiaľ nie,“ napísal Trump na platforme Truth Social. „No nechceme, aby rakety zasiahli civilistov alebo amerických vojakov. Naša trpezlivosť dochádza,“ vyhlásil Trump. Šéf Bieleho domu v ďalšom príspevku zdieľal aj správu so slovami „bezpodmienečná kapitulácia“ bez toho, aby poskytol ďalšie podrobnosti.

Americký viceprezident J. D. Vance v utorok oznámil, že bude podľa všetkého potrebné podniknúť ďalšie kroky na zastavenie iránskeho jadrového programu. Reagoval tak na správy, podľa ktorých by sa USA mohli zapojiť do konfliktu medzi Iránom a Izraelom.

„Prezident preukázal pozoruhodnú zdržanlivosť, keď sa rozhodol sústrediť pozornosť armády iba na ochranu vojakov a našich občanov. Možno sa rozhodne, že bude musieť podniknúť ďalšie kroky na ukončenie obohacovania iránskeho uránu,“ uviedol Vance v príspevku na platforme X.

Izrael v piatok spustil vlnu útokov naprieč Iránom, pričom jeho cieľom je údajne zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň. Irán obvinenie z jej vývoja odmieta a na izraelské útoky reagoval odvetnými údermi, aktuality.sk

)x X  X

 Vášnivá debata. Mazurek: Tvrdil, že Slováci sú neschopní. Zdechovský: Žijete v inom vesmíre. Ak sa vám EÚ nepáči, vypadnite

Europoslanci Tomáš Zdechovský (ČR – KDÚ-ČSL) a Milan Mazurek (SR – Republika) sa pochytili v debate na ta3.

 Tomáš Zdechovský bol na Slovensku ako šéf misie na preverenie využívania eurofondov, okrem iného aj v kauze tzv. haciend, kde je podozrenie, že európske peniaze boli využité na zveľaďovanie súkromných majetkov. Podľa neho na Slovensku je systémovy problém, že nefungovala kontrola. Zistenia svojej komisie posunie orgánom Európskej únie, akú sú OLAF či európska prokuratúra, ktoré sa rozhodnú, či budú konať.

Podľa Mazureka zneužil Zdechovský misiu na svoj politický marketing, „vyjadroval sa k témam, ktoré nesúviseli s misiou ako takou, hodnotil správanie voličov v Slovenskej republike“, chodil do podcastov a hovoril, že Slováci sú neschopní, útočil na vládu. Obvinil českého europoslanca, že zhoršuje česko-slovenské vzťahy. Mazurek uviedol, že odsudzuje korupciu, a každý, kto porušil pravidlá, má byť potrestaný, ale dodal, že ľudia ako Zdechovský svojim vystupovaním škodia vyšetrovaniu.

Zdechovský reagoval, že Mazurek asi žije vo vzduchoprázdne, v inom vesmíre a vzťahy medzi Českom a Slovenskom nie sú dobré už dva roky pre správanie sa premiéra a slovenskej vlády. Neskôr, pri otázke zvýšenia výdavkov na zbrojenie, ktoré Mazurek odmietol, lebo je to podľa neho spolu s ďalšími politikami EÚ ako je Green Deal likvidačné pre bežne pracujúcich ľudí, povedal, že ak všetko kritizuje, tak nech Slovensko odíde z EÚ.

„Ak sa vám v Európskej únii nepáči, všetko vám diktuje, tak sa zoberte a vypadnite, môžete ísť k vášmu milovanému Rusku alebo kam chcete, vypadnite z NATO, odíďte, keď tu stále kritizujete, že všetko je zlé,“ uviedol Zdechovský. Mazurek kontroval, že toto je „nádherný príklad bruselskej arogancie“./agentury/

X X X

UKRAJINA  KAPITULÁCIU,  KONIEC  BOJOV,  VRAŽD  ĹUDÍ

 Masaker v Kyjeve. Ukrajina kričí po spravodlivosti: Prečo civilizovaný svet mlčí? Koľko detí ešte musí zomrieť?

Ukrajina kritizovala v utorok nedostatok „adekvátnej reakcie civilizovaného sveta“ na smrtiace útoky zo strany Ruska, uviedol úrad ukrajinského prezidenta Volodmyra Zelenského. Vyjadrenia prišli v reakcii na ruské nočné dronové a raketové útoky na hlavné mesto Kyjev, ktoré si vyžiadali najmenej 14 obetí na životoch, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

  „Takto bojuje Rusko – zabíja civilistov v ich bežných domovoch, úmyselne,“ uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v príspevku na sociálnych sieťach.

Ruský útok na Kyjev v noci na utorok bol jedným z najsmrtiacejších na ukrajinskú metropolu, odkedy Moskva vo februári 2022 vojensky napadla Ukrajinu, píše AFP.

„Takto bojujú autokracie… Jadrová mocnosť môže jednoducho zabíjať civilistov v domoch, odmietať zastaviť paľbu, a nedočká sa potrebnej reakcie od civilizovaného sveta. Prečo? A koľko ďalších našich ľudí a detí musí zomrieť?“ dodal Jermak.

 Kombinovaný vzdušný útok na Kyjev 17. jún 2025. Podľa prvotných informácií zomrelo najmenej 14 ľudí. Obetí je zrejme viac.

 Počet obetí po nočnom útoku na bytový blok v Kyjeve potvrdil na platforme Telegram aj šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko, ktorý dodal, že zranenia utrpelo ďalších viac než 44 ľudí.

K útoku došlo v čase, keď sa svetoví lídri zišli na schôdzke skupiny krajín G7 v Kanade, na ktorej sa očakáva aj účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko novinárom na mieste povedal, že pri útoku zahynul aj americký občan, ktorý utrpel zranenia spôsobené šrapnelmi. Výbuchy bolo v noci na utorok počuť celé hodiny, píše AFP.

 Klymenko uviedol, že požiare vypukli na 27 miestach v meste. Dodal, že postihnuté boli obytné budovy, vzdelávacie inštitúcie a kritická infraštruktúra. Požiare viacerých lokalít Kyjeva na Telegrame potvrdil aj starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko, píše agentúra DPA.

Zničených bolo dovedna 30 bytov v jedinom obytnom bloku, spresnil Klymenko. Ako ďalej poznamenal, počet obetí podľa očakávania ešte porastie, keďže záchranári prehľadávajú trosky zrútenej obytnej budovy.

Počet mŕtvych po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v Charkove vzrástol na 18. Medzi tými, ktorí prišli o život, je aj 12-ročné dieťa.

 Miestne médiá priniesli informácie aj o výpadkoch elektriny v Kyjeve.

Viacerými dronmi útočilo Rusko aj na ukrajinské prístavné mesto Odesa. Odtiaľ hlásia ďalšiu obeť ruského útoku, informoval šéf oblastnej správy Oleh Kiper po tom, čo záchranári vyslobodili z trosiek telo 60-ročnej ženy.

Jeden z najhroznejších útokov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský dronový a raketový útok, pri ktorom v noci na utorok zahynulo najmenej 14 ľudí, za doposiaľ „jeden z najhroznejších útokov“ na ukrajinské hlavné mesto. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Podľa Zelenského zostal po útoku zdevastovaný „jeden celý bytový blok“ a záchranári pokračovali v prehľadávaní trosiek v nádeji, že pod nimi ešte objavia preživších.

Desiatky obyvateľov Kyjeva našli útočisko na stanici metra v centrálnej časti metropoly, spali na podložkách a vymieňali si informácie o hrozbe útokov, uviedli novinári agentúry AFP.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko potvrdil, že na približne 27 lokalitách v Kyjeve vypukol po útokoch požiar. Zranenia utrpelo ďalších najmenej 44 ľudí.

Jedna osoba prišla o život a desať ďalších utrpelo zranenia aj počas útoku na mesto Odesa. Zelenskyj uviedol, že Rusko pri nočných útokoch na celé územie Ukrajiny nasadilo dovedna 440 dronov a 32 rakiet.

 „Kyjev bol vystavený jednému z najhroznejších útokov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook. „Práve teraz v Kyjeve prebieha úsilie o záchranu ľudí spod trosiek bežnej obytnej budovy – stále nie je jasné, koľko ich je uväznených,“ dodal.

Vyzval zároveň medzinárodné spoločenstvo, aby pred činmi Ruska „nezatváralo oči“. Ruský prezident Vladimir „Putin to robí len preto, že si môže dovoliť pokračovať vo vojne. Chce, aby vojna pokračovala,“ podotkol.

Mŕtvy Američan

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko potvrdil, že pri útoku na Kyjev prišiel o život aj 62-ročný americký občan.

Samotný Zelenskyj ešte v pondelok vyjadril nádej, že sa bude môcť stretnúť so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom v rámci summitu G7, ktorý prebieha v Kanade. Nakoniec však na summit dorazil až po Trumpovom náhlom odchode z tejto schôdzky, dodáva AFP./agentury/

X X X

Europoslankyne si v debate nič nedarovali. Beňová bola aj osobná: Pre moju dcéru si neželám sexuálnu výchovu

Diskusia o novele Ústavy, o ktorej sa pred letom hlasovať nebude, ale aj právo rodičov na výchovu detí boli témami ostrej diskusie europoslankýň za Smer a Progresívne Slovensko na v Téme dňa ta3.

 Europoslankyňa za Progresívne Slovensko Lucia Yar označila celý návrh za zástupnú tému, ktorá má odpútať pozornosť od kľúčových spoločenských problémov. „Je to zástupná téma k transakčnej dani, k tomu, že nám padajú mosty, k tomu, že máme príšerné zdravotníctvo, školstvo a podobné veci,“ vyhlásila.

 Yar kritizovala aj ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer). „My sme dostali dokonca ďalší list z Európskej komisie. A zjavne minister spravodlivosti ho nechce ukázať, pretože predpokladáme, že tam boli varovania, tak ako to bolo aj v prípade Maďarska,“ uviedla

Kolegyňa z europarlamentu a aj PS Ľubica Karvašová varovala pred praktickými dôsledkami v prípade prijatia navrhovaného článku o národnej identite: „Teraz si predstavte, že identita v ústave je formulovaná tak, že sa môže týkať aj vzdelávania a výchovy. Ja tu mám dnes návštevníkov, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, sú na vozíku. Viete, koľko osem-, sedemročných detí sa snaží dostať do normálnej školy?“

„Ak si škola povie, že národná identita u nás znamená zdravotne znevýhodnený do špeciálnych škôl, tak vybavené. A ja vám garantujem, že ak toto prejde v tej ústave, tak jediní, kto na to doplatí, sú bežní ľudia,“ dodala.

Monika Beňová (Smer) výhrady eurokolegýň z PS odmietla a obvinila Karvašovú z nefér manipulácie. „Ja si neželám, aby v predškolských zariadeniach na Slovensku bola sexuálna výchova. Pretože ja ako matka mám právo rozhodnúť o tom, čo moje dieťa v predškolskom veku bude dostávať za informácie,“ povedala.

Na adresu Karvašovej reagovala Beňová aj osobne: „Vy ste dnes hlasovali za to, že v predškolských zariadeniach bude sexuálna výchova. Vy nemáte deti, pani Karvašová. Takže ja vám za moju Leu hovorím, že si to neželám.“

Spor medzi Beňovou a Yar sa vystupňoval, keď poslankyňa PS pripomenula Beňovej výrok z pochodu Pride v roku 2016: „Povedali ste, že slovenskú spoločnosť nepolarizujú slušní ľudia, ale tí, ktorí nerešpektujú ľudské práva iných.“

Do debaty vstúpila aj Judita Laššáková (Smer), ktorá sa opierala o zmluvy Európskej únie. Podľa nej sú kultúrne a etické otázky výlučnou právomocou členských štátov a ústava SR v tomto smere neodporuje právu EÚ.

„Článok 6 v zmluve o fungovaní Európskej únie hovorí presne o tom, ktoré oblasti patria do výlučnej právomoci členských štátov – napríklad kultúra, výchova mládeže, šport, zdravie. Tam neexistuje, aby mohli byť prijímané záväzné právne akty,“ uviedla. „Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov. Neviem, čo viac je európskejšie ako zmluva EÚ, kde sa pracuje s pojmom národy,“ dodala./agentury/

X X X

 Koalícia nezohnala 90 hlasov. Novela ústavy sa presúva na september. Fico verí v úspech

1Poslanci Národnej rady hlasovali len o pozmeňujúcich návrhoch podaných k vládnej novele Ústavy. Parlament podporil pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje podmienky KDH a KÚ. Plénom neprešiel návrh Hlasu na vypustenie jedného volebného obvodu z ústavy. O novele zákona ako o celku by sa malo hlasovať až na jeseň. Šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter uviedol, že aktuálne má novela podporu 89 poslancov, potrebných je však 90 hlasov.

 „Ostali sme nepríjemne prekvapení z vývoja v KDH, pretože z 11 členov poslaneckého klubu sú pripravení hlasovať len deviati,“ skonštatoval Richter. Smer podľa neho predpokladal, že pri predstavení novely ústavy bude opozičné KDH pripravené v plnej miere návrh podporiť. „Sme trpezliví a máme záujem ďalej hľadať prienik a pokračovať v rokovaniach ďalej,“ deklaroval Richter.

 Smer je tiež pripravený rokovať o podpore aj s koaličným poslancom Jánom Ferenčákom (Hlas), ktorý avizoval zdržanie sa pri hlasovaní. Jeho návrh zvýšiť kvórum na prijatie zmeny ústavy a ústavného zákona z 90 na 100 hlasov od poslancov sa podľa Richtera nedá robiť z večera do rána. Tento nápad si žiada diskusiu, tvrdí.

Fico verí v úspech

Premiér Robert Fico (Smer) verí, že Národná rada schváli v septembri novelu. Pripomenul, že parlament v utorok schválil potrebným počtom pozmeňujúce návrhy podané k vládnej novele.

„Dnes 90 poslancov NR SR hlasovalo za dohodnuté návrhy. A ja pevne verím, že svoju prácu dokončia v septembri,“ skonštatoval Fico, poďakujúc všetkým poslancom, ktorí návrh podporili.

Podotkol opätovne, že pozná len dve pohlavia, a to muža i ženu a manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Práve o tom je podľa neho novelizácia Ústavy SR. „Je tu reálna ústavná väčšina, ktorá môže v septembri posilniť tradičné chápanie rodiny a zdravý pohľad na existenciu dvoch pohlaví,“ odkázal Fico.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) je rád, že strana sa bude pokúšať o to, aby bolo hlasovanie o zmene ústavy úspešné na jeseň. Verí, že medzi poslancami opozície je dostatok ľudí, ktorí si konzervatívne hodnoty naďalej vážia. „A bez ohľadu na to, či prichádza s nimi Smer v spolupráci s KDH, si to rozmyslia a nakoniec budú za tieto hodnoty, ak ich chcú reálne chrániť, aj hlasovať,“ poznamenal. Koalícia podľa Gašpara zohľadnila množstvo návrhov, ktoré k novele prinieslo KDH.

 Gašpar tiež zachytil vyhlásenia, že nedostatočnú podporu za zmenu ústavy má na svedomí premiér Robert Fico (Smer-SD). KDH si tak podľa neho čistí ruky od problému, ktorý majú v klube.

Richter ocenil jednotný, profesionálny, vlastenecký a ľavicový prístup poslancov za Smer-SD. „Sme presvedčení, že novela ústavy je potrebná. Slovensko ju potrebuje z hľadiska prítomnosti aj budúcnosti,“ podotkol Richter.

Zmeny prešli

Plénom v utorok prešiel spoločný pozmeňujúci návrh koalície a KDH a poslancov z KÚ. Do ústavy má podľa neho pribudnúť zákaz surogátneho materstva či právo dieťaťa poznať svojich rodičov, teda ustanovenie, že mama je žena a otec je muž. Prešiel aj návrh na definíciu pohlavia na základe biologických kritérií a posilnenie práv rodičov na školách. Poslanci podporili aj návrh, podľa ktorého školské predmety poskytujúce informácie o ľudskom tele, zdraví, hygienických návykoch a ochrane pred násilím a zneužívaním nebudú podliehať požiadavke predchádzajúceho súhlasu zákonného zástupcu. Ďalším pozmeňujúcim návrhom sa posunula účinnosť novely ústavy na 1. november. Poslanci neodsúhlasili návrh Hlasu-SD na vypustenie jedného volebného obvodu z ústavy. Podporu nedostal ani návrh KDH na posilnenie výhrady vo svedomí.

Keďže v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce návrhy, podľa rokovacieho poriadku sa koná tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení, keďže parlament nerozhodol inak. Koalícia už avizovala, že celkové hlasovanie o novele ústavy sa presunie na septembrovú schôdzu, pretože návrh nemá garantovanú dostatočnú podporu od poslancov. Na prijatie zmeny ústavy je potrebných 90 hlasov.

Podľa návrhu novely ústavy sa majú do nej zakotviť dve pohlavia – muž a žena. Pribudnúť má do nej aj zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za prácu. Ústavný zákon má riešiť aj adopcie detí.

PS navrhne Martina Dubéciho

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) víta, že sa hlasovanie o novele Ústavy presunie na september. Uviedol to líder PS Michal Šimečka. Zopakoval, že nové znenie by poškodilo medzinárodné postavenie Slovenska, ako aj oslabilo ochranu ľudských práv.

Šimečka zároveň oznámil, že na neobsadený post podpredsedu Národnej rady (NR) SR za opozíciu navrhne PS šéfa klubu Martina Dubéciho. Šimečka sa rozhodol, že už nebude opätovne kandidovať, nebude sa „prosiť“ o žiadny mandát v parlamente. Dubéci má podľa neho podporu v opozícii, návrh na jeho zvolenie by mohol byť zaradený na aktuálnu schôdzu.

Šimečku odvolali z pozície podpredsedu NR SR v septembri 2024. Odvolávanie iniciovali poslanci za Smer a SNS. Odvolať lídra PS chceli pre podozrenia z čerpania štátnych dotácií osobami, ktoré sú mu blízke, aj z manipulácie pri prideľovaní dotácií. Vyčítali mu aj organizáciu protestov.

Danko súhlasí, aby sa o ústave nehlasovalo v utorok

Koaličná SNS chce, aby sa v utorok ešte nehlasovalo o novele Ústavy SR, pretože nie je isté, či sa podarí získať potrebný počet hlasov na jej prijatie. Uviedol to na tlačovej konferencii šéf SNS a podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko.

„Vidíme, že niektorí poslanci už verejne vyhlasujú, že nebudú hlasovať, bolo by to najlepším riešením. Je to podľa nás veľmi dôležitá novela Ústavy SR,“ povedal. Ústava podľa neho potrebuje zmenu. Zopakoval, že otcom môže byť len muž a matkou môže byť len žena. Kritizoval PS za to, že má „choré“ názory v súvislosti s tým, kto môže mať dieťa. Hovorí o chorej dobe, v ktorej sa popierajú základné hodnoty. „Európska únia nás okrem svojho liberalizmu aj hodnotovo tlačí do kúta,“ myslí si Danko. Zároveň zdôraznil, že nikto nechce útočiť na minoritné skupiny ani na osoby, ktoré žijú v spolužití. „Ale pre nás je adopcia maloletých detí pre osoby rovnakého pohlavia hranica, ktorú nikdy nedovolíme prekročiť,“ vyhlásil.

Danko takisto hovoril o navrhovaných zmenách v mediálnej oblasti. SNS chce na septembrovej schôdzi predložiť návrh transformácie Rady pre mediálne služby na tzv. národný mediálny úrad. Chce riešiť aj prevádzkovateľov sociálnych sietí. Zároveň oznámil, že návrh SNS o tom, aby čašníci a personál neplatili daň z príjmu z tzv. prepitného, sa bude riešiť až na septembrovej schôdzi.

Šimečka vyzval vládu, aby stiahla z rokovania novelu Ústavy

Premiér Robert Fico (Smer) by mal stiahnuť z rokovania Národnej rady (NR) SR novelu Ústavy SR. Vyzval ho na to predseda opozičného PS Michal Šimečka. Poukázal na to, že koalícii sa rozpadá podpora pre novelu. Šimečka žiada, aby sa vláda začala venovať reálnym problémom ľudí, najmä v ekonomických otázkach.

„Prestaňme rozdeľovať spoločnosť takýmito návrhmi a poďme sa venovať tomu, ako zlepšiť život ľuďom na Slovensku,“ povedal Šimečka na utorkovej tlačovej konferencii. „Táto navrhovaná novela ústavy je zbytočná a škodlivá a pomôže iba Robertovi Ficovi, aby rozdelil našu spoločnosť,“ povedal s tým, že novela zhorší a poškodí medzinárodné postavenie Slovenska a oslabí ochranu ľudských práv.

Koalícia už našla zhodu s poslancami KDH a Kresťanskej únie na spoločnom znení pozmeňujúcich návrhov. Poslanci za KDH František Mikloško a František Majerský však avizovali, že novelu nepodporia.

Ferenčák sa nebude prezentovať

Exrebel z Hlasu Ján Ferenčák navrhne odklad ústavnej novely na september. V parlamente sa prezentovať nebude.

Ferenčák v pondelok absolvoval rokovania so zástupcami všetkých parlamentných strán. Cieľom bolo predstaviť jeho návrh na posilnenie rešpektu voči Ústave Slovenskej republiky, ktorý považuje za jednu zo svojich hlavných priorít.

„Chcem zmeniť spôsob, akým politici a politické strany medzi sebou komunikujú. Začiatkom má byť vyššia ochrana ústavy,“ povedal Ferenčák.

Podľa neho žiadna z oslovených strán jeho návrh neodmietla. Na návrh však zazneli výhrady od opozície aj koalície, že ak by sa ústavné normy stali príliš ťažko meniteľnými, mohlo by to v budúcnosti sťažiť riešenie dôležitých spoločenských zmien.

„Záver bol taký, že téma vyžaduje dlhšiu diskusiu,“ dodal.

Rozprava sa skončila o polnoci

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili v utorok po polnoci diskusiu k vládnej novele Ústavy SR. V závere vystúpila poslankyňa Zuzana Plevíková (Smer-SD). V pléne predstavila pozmeňujúci návrh, ktorým sa posúva účinnosť novely ústavy na 1. november. Opoziční poslanci sa preto pýtali, či sa presunie aj hlasovanie o novele na jeseň. Podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas-SD) po ukončení diskusie potvrdil, že hlasovať sa má v utorok o 17.00 h.

 Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) poslancom odpovedal na ich výzvy k obsahu listu komisára Európskej komisie pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát Michaela McGratha. Susko reagoval, že komunikácia s eurokomisárom je dôverná, preto ju nemôže zverejniť. Priblížil však, že eurokomisár v liste vyjadruje obavu o prednosti európskeho práva vo vzťahu k navrhovanej novelizácii, no nenapísal podrobnosti. Takisto v ňom podľa Suska vyjadruje nádej, že novela ústavy sa schváli tak, aby bola v súlade s právom EÚ. To sa podľa ministra aj deje. „Návrh, ktorý sme predložili, nijako nezasahuje do prednosti práva EÚ alebo medzinárodných organizácií,“ vysvetlil.

Susko odmietol, že by novela slovenskej ústavy bola prvým krokom k vystúpeniu z EÚ alebo príklonom k Rusku. Opozícia podľa neho reaguje jednostranne/agentury/

 X X X

Rusko stratí svoje energetické páky voči Európe. Nové opatrenia zakážu ruský plyn aj ropu

 Krajiny EÚ majú do roku 2027 zastaviť dovoz ruských fosílnych palív. Európska komisia tvrdí, že existujú dostatočné alternatívy, ktoré podporia nezávislosť a konkurencieschopnosť Únie.

Legislatívny návrh, ktorý v utorok v Štrasburgu na pôde Európskeho parlamentu predložila Európska komisia (EK), znamená, že krajiny EÚ do konca roka 2027 zastavia dovoz ruského plynu a ropy, pričom bude zachovaná bezpečnosť dodávok energií a nedôjde k výkyvom cien. Informuje o tom spravodajca TASR.

Komisia spresnila, že to ukončí závislosť EÚ od ruských fosílnych palív, odstráni trhové a hospodárske bezpečnostné riziká a posilní energetickú nezávislosť a konkurencieschopnosť Únie.

Koniec éry fosílnych palív

Šéfka EK Ursula von der Leyenová pre médiá vyhlásila, že Rusko sa opakovane pokúšalo vydierať EÚ využitím energetických dodávok ako zbraní. „Urobili sme konkrétne kroky, aby sme zavreli kohútik a definitívne ukončili éru ruských fosílnych palív v Európe,“ odkázala.

Utorňajší legislatívny návrh nadväzuje na plány v rámci iniciatívy REPowerEU, predložené v máji, ktoré pre celú EÚ stanovujú postupné a koordinované ukončenie dovozu ruského plynu, pričom Únia bude pokračovať v prechode na čistú ekonomiku a dekarbonizáciu.

Postupné vyradenie plynu

Komisia tvrdí, že v súčasnosti dovážané objemy ruského plynu možno postupne vyradiť bez výrazného ekonomického dosahu alebo rizika pre bezpečnosť dodávok, lebo je dostatok alternatívnych dodávateľov na globálnom trhu s plynom, tento trh v Únii je dobre prepojený a existuje dostatočná dovozná infraštruktúra. Komisia do návrhu zabudovala záruky, ktoré majú reagovať na pohyb na trhoch s plynom a ktoré spoločnosti dovážajúce plyn ochraňujú po právnej stránke.

Nariadenie hovorí o postupnom vyraďovaní plynu cez plynovody a skvapalneného plynu (LNG) pôvodom z Ruskej federácie alebo priamo či nepriamo vyvážaného Ruskom. Predstavuje tiež opatrenia na uľahčenie úplného zastavenia dovozu ruskej ropy do konca roka 2027.

Zákazy a výnimky

Členské štáty budú musieť predložiť plány diverzifikácie dodávok s presnými opatreniami a míľnikmi na postupné zrušenie dovozu ruského plynu a ropy.

Dovoz ruského plynu na základe nových zmlúv bude od 1. januára 2026 zakázaný. Dovoz na základe uzavretých krátkodobých zmlúv bude zastavený do 17. júna 2026. Výnimkou bude plyn prúdiaci cez potrubie do vnútrozemských krajín EÚ, viazaných dlhodobými zmluvami – tieto dodávky budú povolené do konca roka 2027. Dovoz na základe dlhodobých zmlúv bude zastavený do konca roka 2027.

Zakázané budú aj dlhodobé zmluvy na služby terminálov LNG pre zákazníkov z Ruska alebo kontrolovaných ruskými podnikmi. To zabezpečí, že kapacita LNG terminálov bude presmerovaná na alternatívnych dodávateľov, čo zvýši odolnosť trhov s energiou.

Monitorovanie a núdzové opatrenia

Komisia zdôraznila, že bude podporovať členské štáty počas celého tohto procesu. Spolu s Agentúrou EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) bude pozorne monitorovať pokrok a dosah postupného ukončovania dovozu ruského plynu a ropy. V prípade, že bude ohrozená bezpečnosť dodávok jedného alebo viacerých členských štátov, EK prijme núdzové opatrenia.

Spoločnosti, ktoré majú zmluvy na dodávku ruského plynu, budú musieť o tom informovať EK a dovozcovia ruského plynu budú musieť poskytnúť colným orgánom všetky potrebné informácie o trase dovážaného plynu od jeho skutočného pôvodu až po miesto dovozu do Únie.

Návrh EK ešte musí odobriť Európsky parlament a Rada EÚ (členské štáty), na čo postačí kvalifikovaná väčšina, aktuality.sk

X X X

Nemci sa pripravujú na vojnu s Ruskom, na kryty chcú zmeniť stanice metra aj garáže. Bunkre chýbajú aj Slovensku

  Nemecko začína s prestavbou verejných priestorov na kryty. Pretože zatiaľ čo Fínsko má funkčné kryty pre 85 percent populácie, tie nemecké ochránia len zlomok jeho obyvateľstva. A podobne je na tom aj Slovensko.

Tretí rok trvajúca ruská vojna na Ukrajine je dôvodom na obavy pre viaceré európske krajiny. Napriek mnohým snahám o mierové rokovania sa totiž nezdá, že by sa blížila ku koncu. Aj preto sa ku kedysi ťažko uveriteľnej predstave, že Rusko začne útočiť na ciele západne od Ukrajiny, začínajú prikláňať viaceré štáty.

Realita mnohých týchto štátov však je, že aj v prípade, že by na ne Rusko zaútočilo, nedokázali by spoľahlivo ochrániť svojich občanov.

Najnovšie znepokojenie prejavilo Nemecko – ukázalo sa totiž, že jeho bunkre by zvládli ukryť len mizivé polpercento populácie. A tak ich najväčšia európska ekonomika začína budovať.

 Vedúci Federálneho úradu pre civilnú ochranu a pomoc pri katastrofách (BBK) Ralph Tiesler, upozorňuje, že Nemecko sa musí prebudiť do reality konfliktu. Na vojnu, ktorá by podľa Bundeswehru, ozbrojených síl Spolkovej republiky Nemecko, mohla prísť už do štyroch rokov, totiž nie je pripravené.

„V Nemecku bolo dlho rozšírené presvedčenie, že vojna nie je scenár, na ktorý sa musíme pripraviť. To sa zmenilo. Sme poháňaní rizikom veľkej agresívnej vojny v Európe,“ povedal Tiesler pre Süddeutsche Zeitung., aktuality.sk

X X X

 Ako sa z najväčších bojovníkov proti Ficovi stali jeho spojenci. Príbehy ôsmich poslancov Igora Matoviča

   Záborská a Vašečka nie sú jediní poslanci, ktorí získali mandát na kandidátke Igora Matoviča, a v kľúčových momentoch sa rozhodli pomôcť Smeru či jeho šéfovi.

Igor Matovič si postavil politickú kariéru na boji proti Robertovi Ficovi. „S mafiou sa nevyjednáva,“ znelo jeho heslo vo voľbách 2020, ktoré vyhral. Napriek tomu sa s ním do politiky dostali aj ľudia, ktorí pomohli Ficovi alebo sa spojili s aktuálnou koalíciou.

Richard Vašečka a Anna Záborská

Čerstvým prípadom je hlasovanie o novele ústavy z dielne Smeru. Hlasovať za ňu sú pripravení Anna Záborská a Richard Vašečka, ktorí sú členmi strany Kresťanská únia, no do parlamentu sa dostali v spojení s vtedajším OĽaNO a pôsobia v jeho poslaneckom klube. Bez nich by vládne strany nepresadili zmeny ani s pomocou klubu KDH, pretože by nemali potrebnú väčšinu.

„Hoci sme súčasťou poslaneckého klubu Slovensko, v kultúrno-etických otázkach máme všetci voľnú ruku. Myslím si, že Igor Matovič náš postoj rešpektuje. Boli sme zvolení v koalícii a do klubu patríme ako samostatný člen. Ak by sa niekto rozhodol, že nás vylúči, tak to bude jeho rozhodnutie, ale zatiaľ som o ničom takom nepočula,“ povedala v piatok Záborská v rozhovore pre Aktuality.

 Záborská a Vašečka nie sú jediní poslanci, ktorí získali mandát na kandidátke Igora Matoviča, a v kľúčových momentoch sa rozhodli pomôcť Smeru či jeho šéfovi.

Romana Tabak, Katarína Hatráková

V roku 2022 čakalo vtedajšiu koalíciu OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí jedno z najzásadnejších hlasovaní – parlament mohol umožniť súdu, aby rozhodoval o vzatí poslanca Fica do väzby. Hnutie Sme rodina hneď v úvode vyhlásilo, že svoje hlasy nedodá. Zvyšná trojica tak musela motivovať každého jedného poslanca, inak by návrh neprešiel. Potrebovala totiž 76 hlasov a presne toľko ich bez Sme rodina mala.

Strane Za ľudí aj SaS sa podarilo svojich poslancov zorganizovať. No hnutiu Igora Matoviča nie. Dve zákonodarkyne z jeho poslaneckého klubu sa rozhodli inak. Katarína Hatráková z Kresťanskej únie a Romana Tabák (dnes Tabaková) nehlasovala. Stačilo to na to, aby Národná rada nevydala lídra Smeru na rozhodovanie súdu, aktulity.sk.

 X X X

                                                                                                                                      Výroba sa presúva mimo Slovenska.

MARTIN: Viac ako 600 zamestnancov príde o prácu v martinskej továrni na výrobu obuvi Ecco Slovakia, dnes (17. júna) zamestnanci prerušili výrobu a pridali sa k dvojhodinovému výstražnému štrajku. Reagovali na rozhodnutie spoločnosti ukončiť výrobu počas leta, čo povedie k strate zamestnania pre 643 pracovníkov.

Odborári požadujú od zamestnávateľa vyplatenie mimoriadneho odstupného, no firma tieto požiadavky odmieta.

Alena Janigová a Katarína Slobodníková v závode pracovali 15 rokov. „Zaujímali sme sa o prácu aj v iných firmách, ale finančne to nie je dobré. Problémom je aj pracovný čas. Máme pár rokov do dôchodku a je to pre nás veľký problém. Je to šesťsto ľudí naraz, ktorí prídu o prácu, dozvedeli sme sa to z jedného dňa na druhý,“ povedali. Obe sa zhodujú na tom, že v regióne si pravdepodobne nenájdu zamestnanie s podobnými pracovnými podmienkami a platom.

  Prepúšťanie zasiahne celý región

Podporiť svojich kolegov prišla aj bývalá zamestnankyňa Petronela, ktorá v Ecco odpracovala takmer štrnásť rokov. „S manželom sme si našli prácu inde, takže sme využili možnosť odísť s odstupným. Ak by firma nekončila, určite by sme neodchádzali.“ Nájsť si nové miesto nebolo jednoduché. „Životopisov sme rozoslali veľmi veľa a nakoniec sa ozvala iba jedna firma. Momentálne je veľký problém sa zamestnať,“ dodala. Prepúšťanie zasiahne celý región.

Podporiť štrajkujúcich zamestnancov Ecco prišli do Martina aj odborári z trnavského Peugeotu. „Veľká zahraničná firma s obrovským kapitálom končí svoju existenciu a kapitál sa odlieva odtiaľto celé roky preč,“ povedal Martin Tesár, podpredseda odborov OZ Kovo Stellantis., aktuality.sk

X X X

 Rakúsky útočník z Grazu bol fascinovaný útokmi na školách

V reakcii na tragický útok na gymnáziu v Grazi zvažuje rakúska vláda nové opatrenia na posilnenie bezpečnosti školských zariadení.

Dvadsaťjedenročný útočník z gymnázia v rakúskom Grazi bol podľa polície fascinovaný útokmi na školách a ich páchateľmi. Vyšetrovatelia to uviedli na tlačovej konferencii v utorok, píše TASR na základe správy agentúry DPA.

Mladík v utorok minulý týždeň vo svojej bývalej škole zastrelil deväť žiakov, učiteľku a následne aj sám seba. Krátko pred útokom si údajne odfotil svoje bojové topánky a fotografiu nahral na sociálnu sieť X, oznámil hlavný vyšetrovateľ Michael Lohnegger.

Polícia oznámila, že od minulotýždňového incidentu dostala množstvo falošných varovaní pred streľbou. Čin 21-ročného mladíka je podľa nej tiež čoraz viac oslavovaný na sociálnych sieťach. Upozornila, že schvaľovanie trestného činu je podľa rakúskych zákonov zakázané a môže byť potrestané viacročným trestom odňatia slobody.

Vyšetrovatelia útočníka niekoľko dní po streľbe opísali ako uzavretého samotára, ktorý vášnivo hrával strieľačky. V byte páchateľa sa našli plány na bombový útok na školu a nefunkčná rúrková bomba. V reakcii na streľbu v škole v Grazi chce rakúska vláda sprísniť zákony o zbraniach. Balík opatrení má byť predstavený v stredu., aktuality.sk