Po telefonáte s Putinom sa zdá, že americký prezident je pripravený vzdať sa svojho sľubu ukončiť vojnu Ruska proti svojmu susedovi. Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. V Donaldovi Trumpovi vyvolal pondelkový telefonát s Vladimirom Putinom nádej na svetlú budúcnosť „rozsiahleho OBCHODU“ medzi Ruskom a Spojenými štátmi, „keď sa skončí toto katastrofálne ‚krviprelievanie‘“.

Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov uviedol, že tón dvojhodinového rozhovoru bol taký priateľský, že ani jeden z prezidentov nechcel ako prvý položiť telefón. Ukrajinci a spojenci v Európe však mali pocit, že sú opustení.

Trump navrhuje pápeža

Nešlo len o to, že americký prezident podľa všetkého nevyvíjal na Rusko žiadny tlak, aby dosiahlo prímerie. Podľa oficiálneho stanoviska o obsahu telefonátu dal Trump tiež jasne najavo, že Spojené štáty sa vzdávajú úlohy sprostredkovateľa v úsilí o ukončenie vojny a nechávajú Moskvu a Kyjev, aby si veci vyriešili sami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred dôsledkami. „Pre nás všetkých je kľúčové, aby sa Spojené štáty nedištancovali od rozhovorov a úsilia o mier, pretože jediný, kto z toho profituje, je Putin,“ uviedol vo vyhlásení po rozhovore s Trumpom.

 Pozorovatelia to po viac ak bol po viac ako troch rokoch konfliktu vnímajú ako bod obratu. Zdalo sa, že prezident, ktorý sľúbil ukončiť vojnu na Ukrajine hneď v prvý deň svojho druhého funkčného obdobia, si umýva ruky a necháva Ukrajinu napospas agresorovi.

Tento telefonát potvrdil najhoršie obavy Európanov: že amerického prezidenta zviedlo Putinovo vábenie a je pripravený prikloniť sa k Moskve a zapredať Kyjev. Trump mal dokonca návrh, kto by mohol nahradiť Spojené štáty v úlohe sprostredkovateľa: Pápež Lev XIV. „Vatikán… vyhlásil, že by mal veľký záujem o usporiadanie rokovaní,“ napísal na Truth Social.

 Víťazstvo pre Putina

V telefonáte európskym lídrom po rozhovore s Putinom Trump podľa dvoch osôb oboznámených s rozhovorom naznačil nielen to, že sa sťahuje, ale aj to, že nemá v úmysle vyvíjať ďalší tlak na Moskvu, kým prebiehajú bilaterálne rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Pre Trumpa to predstavovalo obrat o 180 stupňov.

Len pred vyše týždňom sa pripojil k ostatným západným lídrom a pohrozil Rusku zavedením nových odvetných opatrení, ak nezavedie okamžité prímerie. Samotný Trump neskôr v pondelok pred novinármi priznal, že ani nezopakoval svoje predchádzajúce požiadavky voči Putinovi, aby zastavil útoky na civilné oblasti na Ukrajine.

„Tento telefonát s Trumpom bol pre Putina víťazstvom,“ povedal bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine Steven Pifer, ktorý v súčasnosti pôsobí v Centre pre medzinárodnú bezpečnosť a spoluprácu na Stanfordovej univerzite. „Dal jasne najavo, že k prímeriu v dohľadnom čase nedôjde, takže Rusko môže pokračovať vo vojne. A stále sa nebudú uplatňovať žiadne ďalšie sankcie.“

Zdá sa, že Trump a Putin sa dohodli, že Rusko a Ukrajina budú viesť priame rozhovory, ktoré nadviažu na rokovania v Istanbule z minulého piatka. Putin uviedol, že Rusko je pripravené spolupracovať s Ukrajinou na „memorande o možnej budúcej mierovej dohode“. To by zahŕňalo „zásady, na ktorých by bola mierová dohoda založená“, a „možné prímerie na určitý čas, ak sa dosiahnu určité dohody“.

Toto nie je naša vojna

Napriek tomu sa objavili nejasnosti, o čom Putin hovoril. Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ oboznámený s telefonátmi o myšlienke memoranda povedal, že „nikto nevie, čo to je, aký je na to dôvod [a] prečo je to dôležité“. Samotný Zelenskyj v pondelok neskoro večer novinárom povedal, že návrh memoranda je pre neho „neznámy“.

„Rusi budú viesť rozhovory na nízkej úrovni, vymieňať si rôzne dokumenty a medzitým pokračovať v boji,“ povedal Bill Taylor, ktorý v rokoch 2006 až 2009 pôsobil ako americký veľvyslanec na Ukrajine. „Ako dlho ešte bude Trump tolerovať všetky tieto prieťahy?“

 Túžbu Spojených štátov stiahnuť sa z konfliktu už niekoľko týždňov naznačoval samotný Trump, ale aj minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident JD Vance, ktorí opakovane vyjadrovali frustráciu z Ruska a Ukrajiny rovnakou mierou. Vance v pondelok novinárom povedal, že Spojené štáty možno nakoniec budú musieť povedať: „Toto nie je naša vojna.“

„Budeme sa ju snažiť ukončiť, ale ak sa nám to nepodarí, nakoniec povieme: ‚Viete čo? Stálo to za pokus, ale už to nebudeme robiť.“ Trump to zopakoval, keď novinárom v Bielom dome povedal, že sa „niečo stane“, aby sa vojna ukončila. „A ak sa to nestane, jednoducho sa stiahnem a oni budú musieť pokračovať. Toto bola európska situácia a mala zostať európskou situáciou.“

Zbližovanie s Moskvou

Niektorí odborníci považujú Trumpovu túžbu nezapájať sa za pochopiteľnú. „Prístup každej strany spočíval v tom, aby sa Trump nahneval na druhú stranu, a to bolo vo svojej podstate deštruktívne,“ povedal Peter Slezkine z think-tanku Stimson Center. „Ak sa mu podarí prinútiť obe strany, aby spolu hovorili, a vyradiť seba samého z hry, môže to byť potrebné na to, aby sa veci pohli.“

Podľa iných sa však zdá, že Trump má teraz väčší záujem o zblíženie s Moskvou než o vyriešenie vojny. „V tejto chvíli sa zdá, že Trump považuje normalizáciu rusko-amerických vzťahov za cieľ sám osebe,“ povedal Andrew Weiss, viceprezident Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. „Všetko ostatné je podriadené tomuto cieľu.“

 Putinova zjavná ochota otáľať by mohla vychádzať zo sebavedomia Ruska, ktoré sa týka vojenského vývoja jeho plnohodnotnej invázie na Ukrajinu, kde zintenzívnilo ofenzívne operácie na veľkých úsekoch frontovej línie.

Ukrajinský vojenský hovorca uviedol, že v okolí strategického mesta Pokrovsk na východe Ukrajiny a severne od neďalekého Torecka zúria „ťažké boje“. Na diaľnicu, ktorá slúži ako kľúčový logistický uzol, pravidelne útočili drony, čo ohrozovalo operácie Ukrajiny v tejto oblasti, tvrdia vojaci.

Rusko ešte nedosiahlo svoje ciele

Ukrajinská analytická skupina DeepState, ktorá má blízko k armáde, označila situáciu za „nepriaznivú“ pre kyjevské sily a uviedla, že ruské jednotky „prebíjajú pozície a približujú sa k administratívnej hranici Doneckej oblasti“ – jednej z oblastí, ktoré Rusko jednostranne anektovalo v roku 2022, ale ktorú zatiaľ plne neovláda.

Mapa DeepState, na ktorej sleduje zmeny na frontovej línii, ukazuje Rusov necelých päť kilometrov od tejto hranice, kde sú boje najintenzívnejšie. Získanie celej východnej Doneckej oblasti, spolu so susednými Luhanskou, Chersonskou a Záporožskou oblasťou, teda ďalšími tromi oblasťami, ktoré anektovala v roku 2022, zostáva pre Moskvu kľúčovým vojenským cieľom.

 Jej armáda utrpela pri plnení tohto cieľa ťažké straty. Na rokovaniach s ukrajinskými predstaviteľmi v Turecku minulý týždeň Rusko podmienilo akékoľvek prímerie tým, že Kyjev stiahne všetky svoje sily zo všetkých štyroch regiónov. Rob Lee z Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky, uviedol, že Rusku sa darí postupovať pozdĺž frontovej línie a dokáže naverbovať veľké množstvo vojakov.

„Z vojenského hľadiska si myslím, že Rusko môže zatiaľ vydržať boje vzhľadom na trvalý nábor dobrovoľníkov,“ povedal. „Ruské vedenie pravdepodobne verí, že môže ešte zlepšiť svoju pozíciu na bojisku.“

S blížiacim sa letom sa poveternostné podmienky stanú priaznivejšími pre ofenzívne operácie, čo by mohlo byť pre Rusko výhodné, povedal Lee. „Rusko stále nedosiahlo svoj minimálny cieľ obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť . . . takže sa môže pokúsiť zabrať čo najviac územia v lete predtým, ako sa začne vážnejšie angažovať v rokovaniach.“, aktuality.sk

X X X

 Rubio tvrdí, že USA nespravili pre Putina žiadne ústupky

 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok počas vypočúvania v Senáte zdôraznil, že prezident Spojených štátov Donald Trump neponúkol Rusku žiadne ústupky. Reagoval na kritiku krokov Bieleho domu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Rubio počas vypočúvania reagoval na vyjadrenia demokratickej senátorky Jeanne Shaheenovej, členky Výboru pre zahraničné vzťahy. Podľa nej dal Trump ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi mnoho podnetov na získanie územia v rámci tejto viac ako trojročnej vojny. Shaheenová dodala, že pre čínsku podporu Moskvy a kroky Trumpovej administratívy „sa Putin necíti pod tlakom, aby súhlasil s prímerím na Ukrajine“.

Trump a sankcie

Podľa šéfa americkej diplomacie Putin „nedostal (od Washingtonu) ani jeden ústupok“. Rubio dodal, že hoci Trump zatiaľ nechce uvaliť na Rusko nové sankcie, ako urobili v utorok členské štáty EÚ, nevylučuje možnosť, že k tomuto kroku pristúpi neskôr.

 „Ak sa v skutočnosti ukáže, že Rusi nemajú záujem o mierovú dohodu a chcú len pokračovať vo vojne, môže k tomu veľmi rýchlo dôjsť,“ vyhlásil Rubio. „(Trump) verí, že ak sa začnete vyhrážať sankciami práve teraz, Rusi prestanú hovoriť… má význam, že sme s nimi schopní diskutovať a donútiť ich sadnúť si k rokovaciemu stolu,“ dodal Rubio.

Výsledky telefonátu

Prezidenti Spojených štátov a Ruska v pondelok viac ako dve hodiny telefonicky hovorili. Trump po rozhovore oznámil, že Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a o ukončení vojny., aktuality.sk

X X X

 Vražda Jána Kuciaka: Najvyšší súd zrušil oslobodenie Mariana Kočnera. Prípad dostanú noví sudcovia

 Najvyšší súd skritizoval chyby v rozhodnutí senátu Špecializovaného trestného súdu z roku 2023. Po dvoch zrušených rozhodnutiach prípad dostane nový senát.

Oslobodenie Mariana Kočnera a odsúdenie Aleny Zsuzsovej za objednávku vraždy novinára Jána Kuciaka už neplatí. Najvyšší súd na dnešnom neverejnom zasadnutí zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu z roku 2023 a prípad mu vrátil. Dôvodom sú chyby v napadnutom rozsudku, a to:

– nejasnosti skutkových zistení;

– nevykonania všetkých potrebných dôkazov za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci;

– a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Ide už o druhé rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade vraždy Jána Kuciaka, keď odvolací súd zrušil oslobodenie Kočnera. Najvyšší súd sa preto rozhodol, že o prípade bude v takzvanom treťom kole prejednávať už iný senát Špecializovaného trestného súdu.

„Z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu Najvyššieho súdu uvedeného v predchádzajúcom rozsudku, vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu Špecializovaného trestného súdu,“ vysvetlila hovorkyňa Alexandra Važanová., aktuality.sk

X X X

 Policajti chcú opäť zbaviť mlčanlivosti šéfa NBÚ. O súhlas žiadajú poslancov

 Na zbavenie mlčanlivosti je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Už na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne na budúci týždeň v utorok, budú mať poslanci jedno neštandardné hlasovanie. Policajti totiž chcú, aby zbavili mlčanlivosti riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného. Dôvodom je kauza Rozuzlenie, ktorá sa týkala bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

Exriaditeľ bol obvinený za založenie zločineckej skupiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Spolu s ním zo zneužívania právomoci prokurátor obvinil aj Konečného.

Žiadosť na to, aby šéfa NBÚ poslanci zbavili mlčanlivosti, prišla do podateľne Národnej rady 12. mája. Včera, teda 19. mája, ju parlament zverejnil na svojej stránke. Konečný je podľa nej v postavení podozrivého.

Stretnutie s Pčolinským

„Oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti žiadam po celú dobu trestného konania, v rozsahu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa oboznámil v súvislosti s jeho funkciou riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej republiky a priamo súvisia s predmetným trestným konaním (skutkom, pre ktorý bolo dňa 17.08.2023 začaté trestné stíhanie) a zároveň tiež minimálne k nasledovným oblastiam:,“ píše vyšterovateľ v žiadosti.

Medzi oblasťami, ktoré spomína, sú dôvod, obsah a závery stretnutia s Pčolinským, ktoré prebehlo v lete 2020 aj dôvody a spôsob pozastavenia služby dvom ľuďom z NBÚ – Stanislavovi Holentovi a Martine Holentovej. Holentu neskôr uvoľnili zo službného pomeru a Holentovú odvolali z funkcie.

Na zbavenie mlcanlivosti je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Raz ho už mlčanlivosti zbavili

Konečného už pre kauzu raz mlčanlivosti zbavovali. Udialo sa tak pred rokom, v septembri 2024. Vtedy o to žiadal Úrad inšpekčnej služby. Žiadosť podporilo 126 zo 135 prítomných poslancov. Zdržali sa zákonodarci SaS.

Rozuzlenie bolo poslednou veľkou kauzou pred zmenou vlády. Vtedy ešte existujúca Národná kriminálna agentúra obvinila Pčolinského, ale aj jeho nástupcu Michala Aláča a podnikateľa Petra Košča, ktorí údajne mali mariť vyšetrovanie káuz. Obvineným bol aj Konečný.

Pčolinský spolu so šéfom NBÚ požiadali generálnu prokuratúru o zastavenie trestného stíhania podľa paragrafu 363. Minulý rok na jar im vyhovela. Policajti chcú opäť z

X X X

 George Simion napadne výsledok prezidentských volieb na ústavnom súde

Neúspešný kandidát na prezidenta George Simion napadne výsledky volieb pre údajné zahraničné zásahy.

Neúspešný kandidát na rumunského prezidenta George Simion v utorok oznámil, že výsledok druhého kola víkendových volieb napadne na súde pre podozrenia z ovplyvňovania voličov zo zahraničia. Informuje o tom TASR podľa agentúry AFP, televízie Sky News a magazínu Politico.

„Oficiálne žiadam ústavný súd, aby anuloval rumunské prezidentské voľby,“ napísal Simion na sociálnej sieti X s odvolaním sa na „vonkajšie zásahy štátnych i neštátnych subjektov“. V príspevku využil emotikony vlajok Francúzska a Moldavska.

Obvinenia mŕtvych voličov

„Voľby napadneme na ústavnom súde z rovnakých dôvodov, pre ktoré zrušili voľby v decembri,“ uviedol Simion a vo vyhlásení bez poskytnutia dôkazov obvinil Moldavsko z vynaloženia 100 miliónov eur na nákup hlasov. Podľa Simiona vo voľbách hlasovali aj mŕtvi ľudia.

Líder krajne pravicovej Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR) obvinil zo zasahovania do volieb aj francúzsku vládu, ktorá podľa neho požiadala sociálnu sieť Telegram cenzurovať konzervatívne hlasy. Jej zakladateľa Pavla Durova požiadal vypovedať pred súdom ešte pred potvrdením platnosti volieb. Simion tvrdí, že má nízke očakávania od súdu a vyzval preto Rumunov, aby tiež podávali sťažnosti.

Víťazom proeurópsky kandidát

V druhom kole prezidentských volieb zvíťazil proeurópsky primátor Bukurešti Nicušor Dan so ziskom 53,6 percenta hlasov.

 V prvom kole opakovaných volieb jasne zvíťazil Simion so 40,96 percentami hlasov. Druhý Dan získal 20,99 percent. Pravicový Simion bol favoritom aj v druhom kole a krátko po uzavretí volebných miestností sa sám vyhlásil za víťaza. Neskôr však priznal porážku.

Anulované výsledky prvého kola

Opakované prezidentské voľby sa konali pre rozhodnutie ústavného súdu zo 6. decembra, ktorý anuloval výsledky prvého kola z 24. novembra 2024 pre informácie tajných služieb o nelegálnom zasahovaní Ruska do volebnej kampane. Prekvapivo ho vyhral dovtedy málo známy radikál Calin Georgescu, ktorého z volieb neskôr vylúčili., aktuality.sk

 X X X

 Korupcia v SIS: Právnik Zoroslav Kollár opísal, ako dal 40-tisíc v obálke, aby mal pokoj od tajných

 Exšéf SIS Vladimír Pčolinský odmieta, že by časť úplatku skončila uňho.

O podozreniach z korupcie na najvyšších poschodiach Slovenskej informačnej služby vypovedal v piatok pred súdom jeden z kľúčových svedkov prípadu, právnik Zoroslav Kollár. Vladimír Pčolinský mal podľa obžaloby z pozície riaditeľa SIS, do ktorej sa dostal ako nominant hnutia Sme rodina, prijať v lete 2020 úplatok 20-tisíc eur za to, že tajná služba utlmí aktivity okolo sledovania a odpočúvania konkurzného právnika.

Kollár sa už k odovzdaniu úplatku priznal, dnes (21.2) pred súdom zopakoval, že 40-tisíc dal bývalému riaditeľovi Kriminálneho úradu finančnej správy a istú dobu aj legalizantovi SIS Ľudovítovi Makóovi. Makó v prípravnom konaní potvrdil, že hotovosť posunul vtedajšiemu námestníkovi SIS Borisovi Beňovi, ktorý to tiež potvrdil. Polovicu, teda 20-tisíc eur, si Beňa nechal a druhú časť podľa vlastných slov odovzdal svojmu nadriadenému Pčolinskému. Exšéf tajných však korupciu od začiatku popiera.

Beňa by mal po zbavení mlčanlivosti vypovedať pred súdom už budúci štvrtok (27.2.), pri svedkovi Makóovi súd o zbavenie mlčanlivosti požiadal SIS len v týchto dňoch.

Kollára presvedčili fotografie zo sledovania

Zoroslav Kollár v piatok pred sudcom špecializovaného trestného súdu Rastislavom Stierankom opísal, ako za ním zhruba od marca do konca augusta 2020 do jeho„rodinného sídla“ – kaštieľa v Tonkovciach chodieval Ľudovít Makó „na kus reči“. Rozprával mu klebety z podnikateľského prostredia a po voľbách 2020 aj z prostredia tajnej služby.

Najskôr len o tom, že jej riaditeľom by sa mal stať Vladimír Pčolinský, o ktorom hovoril ako o priateľovi. Makó sa podľa Kollára spoliehal, že ak ho odvolajú z pozície riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, kde následne skutočne skončil, pôjde k tajným. „Tvrdil, že „Vlado“ mu sľúbil, že ho vezme do služobného pomeru na SIS, ale vzal ho iba na pozíciu legalizanta“, videl vraj reputačné riziko.

Už skôr, zhruba v polovici apríla, mal Makó Kollárovi prezradiť, že právnik bude predmetom spravodajského rozpracovania zo strany SIS. Tvrdil, že tajná služba má zoznam záujmových osôb, na ktorom je aj on. Keď sa ho právnik pýtal, odkiaľ má také informácie, Makó odpovedal, že má dobré vzťahy s vedením SIS. „Vždy hovoril v množnom čísle, o viacerých osobách, v rámci spontánnych monológov spomínal Beňu, ktorého označil za svojho poskoka, vybavovača, a pána Pčolinského – toho opísal ako dôverného priateľa, zaradil ho na pozíciu veľkého šéfa, vyjadroval sa o ňom s úctou a rešpektom,“ vypovedal Zoroslav Kollár., aktuality.sk

X X X

 Lech Walesa na konferencii v Budapešti

 Lech Walesa kritizuje Orbána a podporuje vstup Ukrajiny do EÚ.

Bývalý poľský prezident a držiteľ Nobelovej ceny za mier Lech Walesa v Budapešti opatrne kritizoval vládu premiéra Viktora Orbána. Za zločinca označil bývalého námestníka poľského ministra spravodlivosti Marcina Romanowského, ktorému vlani Maďarsko udelilo azyl a dôrazne podporil vstup Ukrajiny do Európskej únie, napísal v utorok server privatbankar.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Walesa sa v pondelok zúčastnil na budapeštianskej konferencii o bezpečnostnej politike, ktorú zorganizoval inštitút Egyensúly Intézet.

Kritika Orbánovej politiky

„Viktorovi Orbánovi som veľa pomáhal, ale to, čo teraz počujem o ňom, sa mi veľmi nepáči,“ povedal 82-ročný poľský exprezident na otázku o Orbánovej politike voči Ukrajine a Rusku. Dodal, že je potrebné, aby Ukrajina bola prijatá do EÚ.

  O Romanowskom povedal, že je to zlodej a zločinec. „Mal by sa sám udať a postaviť pred súd. Medzi týmito dvoma národmi boli veľmi dobré vzťahy, škoda ich bolo takto pokaziť. Povedzte mi, kde je (Romanowski), zoberiem ho domov,“ dodal. Poznamenal, že aj Maďarsko sa takýchto ľudí zbaví, a že maďarský premiér bude tiež zodpovedať za svoje činy.

Walesov politický odkaz

Walesa je bývalý elektrikár. V gdanských lodeniciach počas nadvlády komunistickej strany v roku 1980 viedol štrajk a spoluzakladal nezávislé odbory Solidarita.

V roku 1983 získal Nobelovu cenu za mier a v roku 1999 ho časopis Time zaradil medzi 100 najvýznamnejších politikov 20. storočia, píše privatbankar.h, aktuality.sk

X X X

 Španielsko požaduje odstránenie 65-tisíc nelegálnych prenájmov

 Španielsko nariadilo Airbnb odstrániť 65-tisíc ponúk kvôli porušeniam pravidiel prenájmu a kríze dostupnosti bývania.

Španielske úrady v pondelok nariadili online platforme Airbnb, aby odstránila zo svojej ponuky viac ako 65-tisíc dovolenkových prenájmov v krajine. TASR o tom píše podľa agentúry DPA.

Španielske ministerstvo pre práva spotrebiteľov sa odvolalo na porušenia pravidiel pre prenájom, ako sú napríklad chýbajúce oficiálne informácie o prenajímateľoch, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a nezrovnalostí medzi uvedenými informáciami a oficiálnymi záznamami. V posledných mesiacoch sa Španielsko na európsku centrálu Airbnb v Írsku obrátilo už tretíkrát, aby odstránila ponuky, ktoré boli považované za nezákonné.

Kríza dostupnosti bývania

Španielske úrady sa dlhodobo snažia obmedziť prenájom rekreačných domov na pozadí rastúcej krízy dostupnosti bývania v Španielsku. Kríza vyvolala tiež rozsiahle protesty proti rastúcim nájmom a cenám domov. Dopyt po bývaní v Španielsku ďaleko prevyšuje ponuku najmä vo veľkých mestách a turistických centrách, čo zvyšuje ceny bývania. Začiatkom apríla sa preto konalo niekoľko demonštrácií za dostupné nájomné. Celkový počet apartmánov ponúkaných v rámci Airbnb v Španielsku sa odhaduje na viac ako 400-tisíc.

 Problémy s registráciou prenájmov

Prakticky na celom španielskom území musia byť rekreačné domy určené na prenájom úradne zaregistrované. Podľa ministerstva však mnohé ponuky v rámci platformy nemajú licenčné číslo alebo úradnú registráciu. Nájomcom to napríklad umožňuje v prípade problémov domáhať sa ochrany spotrebiteľa.

Platforma Airbnb požiadala o dočasnú právnu ochranu proti jednému z príkazov na odstránenie, ktoré sa týkali 5 800 inzerátov. Návrh Vyšší správny súd v Madride zamietol., aktuality.sk

X X X

Vzťahy Maďarska s turkickými krajinami

 Maďarsko posilňuje energetickú bezpečnosť vďaka spolupráci s turkickými krajinami, Orbán zdôrazňuje význam Azerbajdžanu.

Bez turkických krajín by nebolo možné zaručiť energetickú bezpečnosť Maďarska. Podľa agentúry MTI to vyhlásil v utorok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po schôdzke s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.

Na spoločnej tlačovej konferencii Orbán povedal, že maďarské rodiny by platili bez pomoci turkických krajín za energie dvakrát až trikrát vyššie ceny, ako platia teraz.

Zásielky z Azerbajdžanu pokračujú

„Prvá zásielka zemného plynu z Azerbajdžanu dorazila vlani a prezident sľúbil, že dodávky budú pokračovať aj tento rok,“ podotkol ministerský predseda.

Azerbajdžanský prezident potvrdil, že vzájomný vzťah medzi oboma krajinami je priateľský a dodal, že Maďarsko je jednou z mála krajín, ktoré vedú nezávislú zahraničnú politiku. Podľa Alijeva Orbán vždy obhajoval národné záujmy svojej krajiny – „to si veľmi vážime a dokonca mu vzdávame hold,“ povedal.

Summit v Budapešti

V Budapešti sa v utorok začne neformálny dvojdňový summit Organizácie turkických štátov v multifunkčnom centre Várkert bazár.

 Na pozvanie maďarského premiéra pricestuje okrem Alijeva turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev, kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, kirgizský prezident Sadyr Žaparov a generálny tajomník Organizácie turkických štátov Kubanyčbek Omuraliev.

História a ciele organizácie

Cieľom neformálneho summitu je, aby Maďarsko posilnilo svoju úlohu sprostredkovateľa medzi Východom a Západom a aby zástupcovia členských štátov určili budúce strategické smerovanie organizácie. Rastúci význam Maďarska v organizácii sa prejavuje v tom, že summit po prvýkrát v histórii organizácie hostí pozorovateľský štát, píše sa vo vyhlásení komunikačného oddelenia maďarského ministerského predsedu.

Organizácia turkických štátov, predtým známa ako Rada pre spoluprácu turkicky hovoriacich štátov (Turkická rada), bola založená 3. októbra 2009. Členmi sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan. Maďarsko a Turkménsko v nej majú štatút pozorovateľa., aktuality.sk

X X X

Kennedy kritizoval WHO

 Americký minister zdravotníctva označil WHO za „umierajúcu“ počas výročného zasadnutia v Ženeve.

Americký minister zdravotníctva a sociálnych služieb Robert F. Kennedy ml. v utorok označil Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) za „umierajúcu“. Vyhlásil to v čase, keď sa v Ženeve za účasti delegácií z celého sveta koná výročné zasadnutie WHO, informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Vo videu nahranom pre televíziu Fox News Kennedy apeloval na ministrov zdravotníctva celého sveta a WHO, aby vystúpenie USA z tejto organizácie považovali za varovanie. Oznámil, že USA sú v kontakte s podobne zmýšľajúcimi krajinami, a povzbudil aj ostatné štáty, aby zvážili pripojenie sa k tejto skupine.

Trumpovo rozhodnutie

Rozhodnutie vystúpiť z WHO bolo jedným z prvých rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa po jeho návrate do Bieleho domu v januári tohto roku.

„WHO nás okráda, Spojené štáty každý len okráda. Už sa to nebude diať,“ povedal Trump, keď podpisoval príslušné rozhodnutie. Podľa Trumpa WHO nedokázala konať nezávisle od politických vplyvov členských štátov, od Spojených štátov vyberala „nehorázne sumy“ peňazí, „neúmerné oproti tomu, čo platia iné štáty, napríklad Čína“.

Trump chcel Spojené štáty z organizácie vyviesť už počas svojho prvého funkčného obdobia. Vyčítal jej zlé rozhodnutia a podliehanie politickým (osobitne čínskym) vplyvom počas pandémie covidu-19. Vtedy proces nestihol dokončiť a jeho nástupca Joe Biden ho zvrátil.

Ciele Republikánov

Republikáni na čele s Trumpom od odchodu očakávajú okrem finančných úspor aj viac slobody v rozhodovaní vo Washingtone, napríklad pri distribúcii vakcín.

WHO v utorok v Ženeve na svojom výročnom zasadnutí formálne prijala medzinárodnú dohodu o prevencii a kontrole pandémií.

Hoci sa očakáva, že vystúpenie USA z WHO nadobudne účinnosť až od budúceho roka, Spojené štáty sa už v posledných mesiacoch od rokovaní o pandemickej dohode stiahli. USA nevyslali do Ženevy ani žiadnych delegátov., aktuality.sk

X X X

Musk výrazne obmedzí financovanie politických kampaní

 Elon Musk obmedzí politické výdavky, čo môže ovplyvniť republikánov pred voľbami.

Najbohatší muž sveta a jeden z kľúčových finančných podporovateľov prezidentskej kampane Donalda Trumpa Elon Musk v utorok oznámil, že na kampane politikov bude v budúcnosti prispievať oveľa menej. TASR informáciu prevzala z agentúry AP.

„Pokiaľ ide o politické výdavky, v budúcnosti ich budem vynakladať oveľa menej. Myslím, že som urobil dosť.“ povedal Musk.

Miliardové investície

Na podporu Trumpa v prezidentskej kampani vynaložil najmenej 250 miliónov dolárov a zorganizoval aj niekoľko vlastných predvolebných zhromaždení. Tento rok sa zapojil aj do kampane pred voľbou sudcov najvyššieho súdu v štáte Wisconsin. Kandidát, ktorého podporoval, prehral napriek tomu, že Musk na jeho kampaň prispel 21 miliónov dolárov.

 Rozhodnutie Muska by podľa AP mohlo skomplikovať situáciu republikánov pred budúcoročnými voľbami do Kongresu. Môže byť totiž dôsledkom jeho sklamania z politiky po pôsobení na Úrade pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý zďaleka nesplnil svoje ciele v oblasti znižovania federálnych výdavkov, píše agentúra.

Zameranie na vlastné firmy

Musk už začiatkom mája avizoval, že značne obmedzí čas venovaný práci v Trumpovej administratíve a bude sa viac venovať svojim firmám.

Sponzorovanie politických kampaní v budúcnosti však miliardár nevylúčil. „Ak budem vidieť dôvod na politické výdavky v budúcnosti, urobím to,“ povedal Musk. „V súčasnosti však dôvod nevidím,“ podotkol. Aktuality.sk

X X X

 Španielska polícia rozbila gang podozrivý z nelegálneho vývozu plastového odpadu

 Španielska polícia rozbila gang, ktorý nelegálne vyvážal 41-tisíc ton plastového odpadu do tretích krajín.

Španielska polícia v utorok oznámila, že sa jej podarilo rozbiť medzinárodnú zločineckú skupinu, ktorá nelegálne vyvážala, skladovala a likvidovala plastový odpad z Európy v tretích krajinách. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Polícia vo vyhlásení uviedla, že zločinecký gang uskladňoval najmenej 41-tisíc ton plastového odpadu pôvodom zo Španielska, Francúzska a Portugalska. Časť z neho nelegálne skladoval v Španielsku a zvyšok vyvážal do Indie, Turecka, Malajzie, Brazílie, Maroka, Thajska či Spojeného kráľovstva.

Zatknutia a vyšetrovanie

V rámci akcie polícia zatkla doteraz piatich ľudí a 15 ďalších vyšetruje. Ťažko recyklovateľný a pre životné prostredie škodlivý odpad bol podľa úradov bez potrebnej autorizácie prepravovaný, predávaný a uskladňovaný v zahraničí niekoľko rokov.

Skupina odpad v Španielsku skladovala na niekoľkých rôznych miestach v regiónoch León a Valencia. Španielska polícia v spolupráci s Európskym policajným úradom (Europol) a políciou ďalších európskych krajín vykonala celkovo šesť prehliadok. Z vyhlásenia vyplýva, že väčšina plastového odpadu pochádza z poľnohospodárskej výroby vo Francúzsku a Portugalsku.