Treba sa pripraviť na to, že Ukrajina sa nestane členským štátom Európskej únie, ale ani členom NATO, pretože k tomu chýba dostatok finančných zdrojov. Ukrajina sa vráti do úlohy nárazníkového štátu, povedal v sobotu na 33. letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tušnade predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Premiér podotkol, že v rusko-ukrajinskej vojne obe strany majú brutálne straty, no napriek tomu sa nechcú dohodnúť. Obaja totiž veria, že môžu vyhrať, a obe krajiny sú motivované vlastnou pravdou.

 „Ukrajinci sú v sebaobrane a Rusi si myslia, že v regióne došlo k vážnemu rozširovaniu Severoatlantickej aliancie, ide teda o vyprovokovanú vojnu. Ak by to záležalo na týchto dvoch stranách, potom vojna neskpnčí,“ dodal Orbán, podľa ktorého treba zvonku pomôcť dosiahnuť mier.

„Sila Ukrajiny prevyšuje všetky očakávania. Od roku 1991 krajinu opustilo 11 miliónov ľudí a vládli v nej oligarchovia, štát v podstate nefungoval. Teraz však ukazujú úspešný, bezprecedentný odpor,“ povedal premiér. Podľa neho Ukrajina objavila nový zmysel svojej existencie a namiesto doterajšieho statusu nárazníkového štátu teraz vníma samu seba ako súčasť Západu.

 Podľa maďarského ministerského predsedu európska politika skrachovala, pretože sa vzdala ochrany svojich vlastných záujmov a sleduje americké záujmy, a to aj za cenu sebadeštrukcie, keďže sankcie ničia európsku konkurencieschop­nosť.

Západná časť Európskej únie sa už nevráti k národnej štátnej forme, cituje agentúra MTI Orbána, podľa ktorého však krajiny východnej časti EÚ môžu naďalej chrániť túto štátnu formu.

Maďarský premiér tiež vyhlásil, že EÚ „prehrala súčasnú vojnu“. Spojené štáty v tom nechajú Úniu osamotenú, pričom Brusel nebude môcť ďalej financovať vojnu a fungovanie Ukrajiny. „Znamená to, že EÚ bude musieť zaplatiť cenu vojnového dobrodružstva, ktorá bude enormne vysoká, a dotkne sa veľmi nepriaznivo aj Maďarska,“ zdôraznil.

Orbán spomenul aj svoje nedávne návštevy Ukrajiny, Ruska, Číny, Turecka a Spojených štátov, ktoré nazval mierovou misiou. Povedal, že odvtedy spolu hovorili už americký a ruský minister zahraničných vecí, švajčiarsky a ruský šéf diplomacie, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zavolal exprezidentovi USA Donaldovi Trumpovi a ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba odcestoval do Pekingu. Podľa maďarského premiéra to znamená, že sa začal nový proces. „Pomaly prechádzame od provojnovej európskej politiky k promierovej politike,“ podčiarkol Orbán./agentury/

 X X X

 Sergej Lavrov reagoval na vyhlásenia Ukrajiny k mierovým rokovaniam

Peking podľa Kulebu rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu uviedol, že nepočúva vyhlásenia Ukrajiny o mierových rokovaniach, keďže sú podľa neho rozporuplné. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba tento týždeň navštívil Čínu a v rozhovore pre ukrajinské médiá povedal, že Kyjev nemožno nútiť k rokovaniam.

Kuleba „o nehovorí prvýkrát a niekedy hovorí úplne opačné veci“, reagoval Lavrov. „Ešte nedávno sa hovorilo o rokovaniach. (Ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj hovoril o pripravenosti konečne zasadnúť za rokovací stôl s ruskými predstaviteľmi. Aby som bol úprimný, nepočúvam ich,“ dodal.

Ruský minister zahraničných vecí po rokovaní so svojím čínskym kolegom Wang Im v Laose na zasadnutí šéfov diplomacií Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) uviedol, že diskutovali aj o Kulebovej návšteve v Číne. Z rozhovoru „vycítil, že čínsky postoj zostáva nezmenený“, povedal.

Peking podľa Lavrova trvá na tom, že formát akýchkoľvek mierových rokovaní musí byť „prijateľný pre všetky strany“.

Zelenskyj minulý týždeň pripustil, že na druhý mierový summit o Ukrajine by mohli byť pozvaní aj predstavitelia Ruska. Na prvú konferenciu tohto formátu, ktorá sa konala v júni vo Švajčiarsku, Moskva pozvaná nebola, pripomína AFP.

Kuleba tento týždeň na stretnutí so svojím čínskym náprotivkom uviedol, že Ukrajina bude v určitej fáze ochotná viesť rozhovory s Ruskom, ak bude Moskva rokovať v dobrej viere. Dodal, že v súčasnosti takúto ochotu z ruskej strany nevidí, aktuality.sk

X X X

Vodca KĽDR pri príležitosti výročia kórejskej vojny vyzval na ľudový raj

Severokórejský vodca tiež privítal podporu Číny počas vojny a povedal, že „priateľstvo nadviazané ako príbuzenské zväzky bude pevne pokračovať“.

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyzval na vybudovanie „ľudového raja“, zatiaľ čo si KĽDR v sobotu pripomína výročie ukončenia kórejskej vojny.

Trojročný konflikt sa skončil pred 71 rokmi 27. júla 1953 prímerím, ktoré však nikdy nebolo nahradené mierovou zmluvou. Pchjongjang to považuje za svoje víťazstvo a výročie je v krajine oslavované ako štátny sviatok.

Kim v piatok podľa štátnej ústrednej tlačovej agentúry KCNA povedal, že „svätým poslaním a povinnosťou našej generácie“ je „spoľahlivo brániť svoju ideológiu a spoločenský systém“ a „vybudovať ľudový raj“.

Kim navštívil pamätníky na počesť vojnových veteránov vrátane „Veže priateľstva“ pripomínajúcej vojakov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA), ktorí v kórejskej vojne bojovali po boku severokórejských síl.

Štátne médiá v Pchjongjangu tiež uviedli, že mladí Severokórejčania oslavovali toto výročie a sľúbili, že „zdedia dušu víťaznej vojnovej generácie“, aktuality.sk

X X X

Radikálny sľub Ľuboša Blahu voličom narazil na realitu. O smrti Milana Lučanského narozprával hocičo, teraz mlčí

 „Dostali sa mi do rúk závažné dokumenty, z ktorých vyplýva, že Milana Lučanského dobili, mučili, týrali a zabili,“ hovoril ešte pred voľbami Ľuboš Blaha. Dôkazy nikdy nepredložil a vyšetrovanie preukázalo niečo iné.

Máloktorý politik urobil toľko pre spochybňovanie samovraždy bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského ako Ľuboš Blaha, podpredseda Smeru a dnes poslanec Európskeho parlamentu.

Blaha šíril konšpirácie o Lučanského smrti prakticky od začiatku. Pred voľbami presviedčal, že Lučanského týrali a zavraždili a voličom dával sľuby, ktoré napokon narazili na realitu.

Práve za vlády Smeru generálna prokuratúra vec definitívne uzavrela s tým, že Lučanský spáchal samovraždu, aktuality.sk

X X X

Ruští Němci se stahují do Kaliningradu. Jejich příběh napomáhá Kremlu

Část ruských Němců odchází z Německa do ruské Kaliningradské oblasti. Jako důvody uvádí pocit nezačleněnosti stejně jako obavy z „LGBT propagandy“ na Západě. Přiznávají ale, že Kaliningradu dávají přednost přes jinými ruskými místy pro jeho evropskost a blízkost. Projevuje se tak zřejmě fakt, že území bylo dříve právě německé.

Zvýšenou poptávku ruských Němců po bydlení v Kaliningradu potvrzují místní realitní kanceláře. Realitní agenti uvádějí, že je zvláště populární mezi těmi, kteří mají v Německu stále rodinu.

Podle realitní agentky Světlany dávají Němci městu přednost obecně. „Proč si vybírají právě Kaliningrad? Protože město působí evropsky. Možná je pro ně psychologicky jednodušší se tam přestěhovat: připomíná jim Německo, ale je ruské,“ řekla ruskému nezávislému portálu Novaja gazeta.

K podobnému závěru dochází i Jurij, jenž do Německa odešel v devadesátých letech. „Myslím, že většina lidí si Kaliningrad vybírá právě kvůli jeho poloze. Do Mnichova je to mnohem blíž než do Moskvy, a i když to chvíli trvá, můžete tam zajet za příbuznými,“ uvádí.

 On sám do ruského území mezi Litvou a Polskem odešel, protože necítil, že by do Německa patřil. Podobné důvody podle politoložky ze Středoevropské univerzity ve Vídni Liliji Sablinové uvádí více ruských Němců, kteří mají pocit, že i přes ekonomickou prosperitu nejsou součástí Německa.

Nespokojenost vyjadřovala i Marina. V Německu se podle ní zavádí „LGBT propaganda“. Bála se o své děti, přítomnost mužů ve školce ji znepokojovala, podezřívala je z pedofilie. Rozhodla se proto odejít.

„Pro naše děti je to poslední příležitost osvojit si ruskou kulturu, mentalitu a tradiční hodnoty. Uvědomujeme si, že pokud vyrostou v Německu, nebudou se chtít vrátit. Chceme našim dětem vštípit jiné hodnoty a hlavně je nezkazit,“ vysvětluje své důvody odchodu.

 Rusko se dlouhodobě snaží vystupovat jako obhájce tradičních křesťanských hodnot a útočiště pro ty, kteří utíkají před „woke šílenstvím“ na Západě. Někteří Američané a další národnosti skutečně připustili, že do Ruska odešli kvůli nespokojenosti s politicko-kulturní atmosférou ve své zemi.

Kaliningrad, česky Královec a německy Königsberg, založili ve 13. století křižáci na počest českého krále Přemysla Otakara II. Po století byl součástí Pruska, později Německa, po druhé světové válce si Kaliningradskou oblast přisvojil Sovětský svaz.

Nástroj ruské propagandy

Podle novinářky Valerie Dobralskajové ruští Němci o své cestě do ruského území informují na sociálních sítích, a tím napomáhají šíření ruské propagandy.

 „Líčí krásné Rusko nedotčené válkou, bez pronásledování a útlaku, nabízející lepší služby, vyspělé technologie, nedělní manikúru a tak dále,“ uvádí novinářka, přičemž poukazuje na případ moderátorky německé pobočky prokremelské televizní stanice RT Margo Zverevové, jež na svých sociálních sítích pravidelně píše o tom, jak vynikající je v Rusku bydlení, zdravotní péče a státní služby.

Kremelské propagandistické mašinérii pomáhají i někteří politici. V červnu cestovalo do Kaliningradu 18 členů protiimigrační strany Alternativa pro Německo (AfD). Vyvěsili zde německou vlajku, mluvili o německo-ruském přátelství a zdůraznili, že ne všichni v Německu jsou „vazalem Washingtonu“. I u samotné strany jejich výjezd vyvolal pobouření, vedení AfD uvedlo, že o něm nevědělo a pravděpodobně nebyl registrován.

Novaja gazeta nicméně upozorňuje, že i když se ruská prokremelská média chlubí počty Němců usidlujících se v Kaliningradu, oficiální čísla tomu neodpovídají. V roce 2023 se počet migrantů přicházejících do oblasti oproti roku 2021 snížil zhruba třikrát, a to z 16 000 na 5 000. Celkem se tam v letech 2007 až 2023 přestěhovalo 54 000 lidí, někteří se ale kvůli nižším ekonomických výdělkům vrátili zpět do Německa./agentury/

X X X

 Moskva skritizovala otvárací ceremoniál olympiády, ruská televízia ho naživo nevysielala

Reprezentanti z Ruska i Bieloruska súťažia na olympiáde v Paríži iba ako tzv. individuálni neutrálni športovci. Dôvodom je zapojenie Moskvy a Minsku v prebiehajúcej vojne na Ukrajine.

Za obrovský neúspech označilo Rusko piatkový otvárací ceremoniál olympiských hier v Paríži. Jeho športovci majú pre ruskú inváziu na Ukrajinu zakázané na hrách súťažiť pod ruskou vlajkou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v sobotu vymenovala dlhý zoznam toho, čo považuje za nedostatky ceremoniálu, hoci ho ruská televízia nevysielala v priamom prenose.

„Neplánovala som si pozieť úvodné prestavenie, ale keď som videla fotografie, nemohla som uveriť, že to nie je podvrh alebo photoshop,“ napísala v aplikácii Telegram.

Otvárací ceremoniál sa prvýkrát v histórii nekonal na hlavnom štadióne, ale v samotnom centre metropoly Francúzska. Športovci preplávali na lodiach šesťkilometrovým úsekom rieky Seiny, ktorej brehy lemovali desaťtisíce divákov.

Zachorovová napísala, že „smiešny otvárací ceremoniál pod holým nebom nútil hostí sedieť celé hodiny pod lejakom“. Organizátori podľa nej nemysleli na prístrešky ani na „osievanie oblakov“, čím podľa AFP narážala na postup Ruska, ktoré pred veľkými podujatiami v exteriéri vysiela do vzduchu lietadlá, aby sa mraky pokúsili rozptýliť.

Ruská kritika

Ruská diplomatka kritizovala aj „dopravný kolaps“, čím zrejme náražala na vážne narušenie francúzskej vysokorýchlostnej železničnej siete v dôsledku podpaľačských útokov, ku ktorým došlo v noci na piatok. Francúzsko tieto „premyslené a koordinované“ útoky, ku ktorým sa nikto neprihlásil, označilo za sabotáž.

Centrum Paríža sa podľa Zacharovovej premenilo na „geto pre bezdomovcov“ a „ulice zaplavené potkanmi“. Svoju kritiku zamerala aj na amerického rappera Snoop Dogga, ktorý niesol olympijskú pochodeň, alebo prešlapy vrátane predstavenia juhokórejského tímu ako výpravy Severnej Kórey (KĽDR), či vztýčenia olympijskej vlajky hore nohami.

Súčasťou ceremoniálu bolo aj vystúpenie drag queens, ktoré si niektorí pozorovatelia interpretovali ako paródiu slávnej maľby Posledná večera od Leonarda da Vinciho. Zacharorová to nazvala „výsmechom posvätného príbehu pre kresťanov“ a tvrdila, že „apoštoli boli zobrazení ako transvestiti“.aktuality.sk

X X X

  Úvod hier. Fatálna chyba názvu krajiny, čudný šmolko, incident na lodi aj vlajka hore nohami

Predstavitelia Kórejskej republiky vyjadrili ľútosť nad tým, že ich výpravu na piatkovom otváracom ceremoniáli OH v Paríži predstavili pod názvom Kórejská ľudovodemokratická republika.

 Svetelná šou pod Eiffelovou vežou patrila medzi jeden z vrcholov otváracieho ceremoniálu olympijských hier.

Od organizátorov vyžadujú ubezpečenie, že na olympiáde sa už táto chyba nebude opakovať. Medzinárodný olympijský výbor sa za chybu ospravedlnil. Keď sa juhokórejskí športovci plavili po Seine, hlásatelia ich vo francúzštine aj angličtine predstavili divákom ako výpravu „Kórejskej ľudovodemokratickej republiky“, čo je oficiálny názov pre Severnú Kóreu.

Rovnako potom predstavili aj severokórejskú výpravu. Námestník juhokórejského ministra športu a kultúry Jang Mi-ran následne požiadal o stretnutie s prezidentom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasom Bachom.

Z Kórejskej republiky pricestovalo do Paríža 143 športovcov a KĽDR zastupuje 16 reprezentantov, pripomenula agentúra Reuters.

Ceremoniál sprevádzal vytrvalý a hustý dážď, ktorý spôsobil vypadnutie obrazovky pri hlavnom pódiu a čiastočne aj výpadok elektrického prúdu.

Veľmi negatívne diskutovanou postavou otvorenia bol postarší muž natretý modrou farbou, ktorý bol pokrytý kvetmi a ovocím. Išlo o francúzskeho speváka, skladateľa a herca Philippa Katerina, ktorý sa objavil ako Dionýz – boh vína, radosti, hrozna a plodnosti.

Niektorí diváci boli podráždení a označili podujatie za nudné a úplne najhorší otvárací ceremoniál olympijských hier v histórii. Mnohí fanúšikovia na sociálnych sieťach tiež kritizovali lode, ktoré mohli vyzerať krajšie.

Na jednej z lodí prišlo počas defilé športovcov k incidentu, keď sa športovci pohádali s bezpečnostným personálom. Kvôli dažďu sa na lodi s nemeckou výpravou športovci opakovane chodili skryť do podpalubia.

No organizátori ich okamžite vyháňali späť na palubu, kvôli televíznym záberom. Nemci sa s tým nechceli zmieriť a v závere plavby sa celá výprava rozhodla opustiť pozície a hromadne odišli z vrchu lode. Pri vyvrcholení programu sa navyše pri pódiu ocitla iba hŕstka zo 7 000 športovcov, ktorí sa presúvali na miesto na lodiach.

„Športovci sa musia o seba postarať, takto krátko pred súťažami. Prevládol rozum, kľúčové bolo neprechladnúť,“ uviedla pre Bild hovorkyňa nemeckej výpravy Eva Werthmannová.

Účinkujúcim pri otvorení sa podaril ďalší prešľap. Pri jednom z tradičných aktov, slávnostnom vyvesovaní olympijskej vlajky, ju na stožiar zavesili opačne./agentury/

X X X

 EK dala Suskovi mantinely. Odborníci: Je to štandardný postup, ktorý predchádza žalobe. Pellegrini mohol počkať

Zdá sa, že niekoľkokrát novelizovaná novela Trestného zákona stále nie je plne v súlade s európskymi smernicami. Európska komisia (EK) po zverejnení správy o právnom štáte v členských štátoch Európskej únie (EÚ) informovala, že Slovensku zaslala doplňujúce stanovisko, v ktorom poukazuje na pretrvávajúce nedostatky. Slovensko má dva mesiace na nápravu, inak prípad postúpi Súdnemu dvoru EÚ. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) žiadny problém nevidí a s EK si to vydiskutuje. Prezident Peter Pellegrini medzitým ďalšiu schválenú novelizáciu podpísal. Bude potrebná ďalšia? Čo hovoria odborníci?

Komisia zverejnila výhrady na svojom webovom sídle. Súčasťou sú výhrady voči viacerým štátom v rôznych oblastiach.

 Slovensko dostalo dva mesiace

EK poslala doplňujúce odôvodnené stanovisko vo štvrtok 25. júla, deň po zverejnení správy o právnom štáte členských krajín EÚ. Dôvodom bolo, že do svojich vnútroštátnych právnych predpisov správne netransponovalo smernicu o práve na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní. Členské štáty mali danú smernicu transponovať do 27. novembra 2016.

„Zatiaľ čo niektoré nedostatky boli odvtedy vyriešené, novozavedené novely zákona na Slovensku, konkrétne ide o definíciu pojmu podozrivý, vyvolávajú nové obavy. Komisia sa preto rozhodla vydať dodatočné odôvodnené stanovisko Slovensku, ktoré má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru Európskej únie,“ konštatuje Komisia.

Na výhrady, ktoré EK zverejnila na svojom webovom sídle, upozornil Juraj Šeliga z Demokratov. Poukázal na vyjadrenia ministra Suska spred dvoch týždňov, ktorý hovoril o potrebe schváliť ďalšiu novelizáciu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní, aby vyhoveli výhradám EK. „Premiér a celá vláda, aby prekryli svoje pochybenie sa budú vyhovárať, že to zlá a zaujatá komisia je proti ‚najlepšej vládeʻ,“ uviedol.

Susko v reakcii na ďalšie výhrady uviedol, že zásadné pripomienky EK už vláda do zákona zapracovala. „Mám za to, že sme zapracovali zásadné výhrady Európskej komisie, a ďalšie výhrady, ktoré sú ešte na stole, tie sa snažíme postupne Európskej komisii vysvetľovať,“ povedal Susko s tým, že s EK komunikujú od decembra na týždňovej báze.

„Ako som avizoval, Európska komisia v niektorých veciach vychádza z nesprávnych informácií, napríklad, pokiaľ ide o trest prepadnutia majetku,“ povedal. Ústavný súd SR minulý rok v októbri vyhlásil tento trest za protiústavný a vláda preto podľa Suska reagovala úpravou v rámci jednej z novelizácií. Pravda kontaktovala rezort spravodlivosti s ďalšími otázkami.

„Žiada sa mi najskôr povedať, že je to hanba pre Slovensko. Čosi to určite vypovedá aj o skutočných záujmoch tejto vládnej koalície. Ale hanba by ani nebola taká dôležitá, ako skôr skutočnosť, že EK upozorňuje slovenskú vládu na nedostatky transparentnosti pri čerpaní prostriedkov EÚ. A kde je málo transparentnosti, tam je podozrenie z korupcie. Lenže na mieste je otázka, či na Slovensku vlastne existuje v súčasnosti inštitúcia, ktorá by mala úprimný záujem trestné činy korupcie vyšetrovať,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

Štandardný postup, ktorý predchádza žalobe

Podľa bývalého generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Jána Mazáka je takýto postup EK štandardný. Rovnakú výhradu dostala napríklad aj Česká republika. „Postup Európskej komisie v prípade doplňujúceho odôvodneného stanoviska o nedostatkoch pri preberaní (transpozícii) smernice o práve na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní je pomerne štandardný postup, ktorý predchádza podaniu žaloby na Súdny dvor EÚ, ak členský štát nemieni odstrániť vytýkané nedostatky,“ vysvetlil pre Pravdu.

Dôležité v tejto veci je však podľa Mazáka to, že ide o doplňujúce odôvodnené stanovisko. „Z neho vysvitá, že Európska komisia zistila nedostatky pri preberaní uvedenej smernice aj so zreteľom na ostatné novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Toto zistenie viedlo k doplneniu pôvodného odôvodneného stanoviska,“ uviedol. Mazák by na základe vlastnej praxe neodporúčal brať na ľahkú váhu pôvodné ani doplňujúce odôvodnené stanovisko. „Oba dokumenty pripravili profesionáli, ktorí procesom preberania smerníc ozaj rozumejú. Radšej by som sa sústredil na kvalitný legislatívny zásah do trestnoprávnych kódexov, ktorým by sa vyhovelo námietkam Európskej komisie,“ povedal. Napriek tomu, že ide o štandardný postup, treba výhrady EK vnímať v celkovom kontexte obáv EK zo zásahov vládnej koalície do trestných kódexov.

Vysokoškolský pedagóg z Katedry trestného práca Univerzity Komenského v Bratislave Tomáš Strémy pre Pravdu skonštatoval, že výhrady zo strany EK sa novely trestných kódexov dotýkajú viac-menej od začiatku procesu novelizácie. „Niektoré problematické aspekty boli odstránené ďalšou novelou či nálezom Ústavného súdu SR, no nachádzanie ďalších medzier v legislatíve Komisiou nemožno percipovať (vnímať, pozn. red.) iba ako konštatovanie, ktoré by nemalo mať žiadne následky či vplyv na našu krajinu,“ zhodnotil.

Či je tento list hrozbou, bude zrejme jasné po dvoch mesiacoch, resp. po ďalšom vyjadrení EK. „Predpokladám, že väčšina krajín Európskej únie nechce medzi sebou ďalší štát podobný Maďarsku. Jeden Orbán im stačí, dvaja by už bolo veľa. Predpokladám preto, že Európska komisia svoju kritiku myslí vážne a bude trvať na svojich požiadavkách,“ zhodnotil politológ.

Pellegrini mohol s podpisom počkať

Susko nepredpokladá, že bude potrebné zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze NR SR k Trestnému zákonu, na ktorej by sa znova kvôli výhradám zákon novelizoval. Podľa Strémyho to, či bude potrebná ďalšia novela, alebo nie, závisí od viacerých faktorov. „Nie je možné zaujať v tomto okamihu konkrétne stanovisko. V súčasnosti ministerstvo spravodlivosti deklaruje, že problematické aspekty, na ktoré upozornila Komisia, jej budú dodatočne vysvetlené,“ uviedol.

Pellegrini: V EÚ chceme niečo za niečo ako aj iné krajiny. Naším kandidátom je Šefčovič

 „V takom prípade môže Komisia buď akceptovať predmetné vysvetlenie, no na druhej strane môže aj naďalej požadovať odstránenie legislatívnych nedostatkov. Vtedy by do úvahy pripadala ďalšia novela,“ myslí si Strémy. Poslednú novelizáciu Trestného zákona schválila vládna koalícia 16. júla. Podľa medializovaných informácií dostal list s výhradami od EK Susko tesne predtým, ako sa táto novela schvaľovala.

Podľa obsahu listu ani piata oprava Trestného zákona neodvrátila hrozbu zastavenia eurofondov pre Slovensko. EK mala v liste upozorniť členov vlády, že ani dodatočné úpravy nezohľadňujú všetky jej pripomienky, ktoré tlmočila prakticky od začiatku. Piata, podľa vlády čisto technická novela, riešila definíciu finančných záujmov Európskej únie (EÚ) práve z toho dôvodu, aby Slovensko neprišlo o milióny z eurofondov či z plánu obnovy.

Susko: Účelom novely Trestného zákona je najmä ochrana záujmov SR

EK pre Pravdu v reakcii na ďalší list minulý týždeň potvrdila, že je v rámci prebiehajúceho dialógu v neustálom kontakte so slovenskými orgánmi a potvrdila, že vyjadrila v uplynulých mesiacoch obavy. „Rozumieme, že slovenský parlament schválil ďalšie zmeny Trestného zákona. Veľmi pozorne sledujeme vývoj a starostlivo posúdime výsledok legislatívneho procesu. Dúfame, že tento proces vyrieši obavy komisie,“ dodala EK.

Prezident Peter Pellegrini medzitým piatu novelizáciu napriek existujúcim výhradám podpísal. S podpisom však mohol počkať, kým sa situácia nevyrieši, resp. kým nebude jasné, či bude potrebná ďalšia novela, alebo nie. „Zdržanlivosť s podpisom novely by bola pravdepodobne vhodnejším variantom. Novela Trestného zákona je sprevádzaná významnými obštrukciami a odstraňovanie jej nedostatkov ďalšími novelami vytvára určitú zmätočnosť,“ hovorí vysokoškolský pedagóg.

Štefančík pripomína, že Pellegrini bol kandidátom vládnej koalície. „Celá koalícia čakala na jeho uvedenie do funkcie. Peter Pellegrini len realizuje plány, na ktorých sa dohodli pri vytvorení vládnej koalície. Čakať, že prezident bude konať v záujme vyššej miery transparentnosti, keď táto vláda transparentnosť znižuje alebo plánuje znížiť, by bolo od nás mimoriadne naivné,“ myslí si.

EK komunikuje s desiatkami organizácií vrátane vlády a rezortov

„Nejde o opravy nejakého babráctva alebo chýb, ale ide o reakciu na konzultácie s Európskou komisiou najmä v súvislosti s dezinformáciami, ktorými je Európska komisia kŕmená zo strany opozičných poslancov v Európskom parlamente,“ tvrdil Susko po schválení novely. Informácií, ktoré odzneli v súvislosti s listom od EK označil za zavádzajúce.

Ukazovanie prstom na sťažujúca sa opozíciu, ktorá žaluje v Bruseli Európskej komisii, a na zaujaté médiá je argumentom vlády takmer pre každú jednu výhradu voči vláde. Úrad vlády SR tak reagoval aj na správu EK, ktorá vydala pre Slovensko sedem odporúčaní v oblasti právneho štátu. Odporúčania pre Slovensko pritom nadväzujú na vlaňajšie, ktoré SR realizovala buď len čiastočne, alebo vôbec.

ÚV SR sa voči tvrdeniam ohradil a takisto ich označil za zavádzajúce. „Úrad vlády SR berie na vedomie správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, ale nemôže rešpektovať, že za relevantné zdroje považuje skôr články vo vybraných médiách ako argumentačné vyjadrenia dotknutých inštitúcií, ktoré sa opierajú o ústavu a zákony či právoplatné rozhodnutia európskych súdov,“ uviedol vedúci ÚV SR Juraj Gedra.

Pod správou však bolo uvedených množstvo zdrojov, z ktorých niektoré boli aj novinovými článkami z viacerých médií, no Komisia sa rozprávala s viac ako 30 organizáciami vrátane ministerstiev, Prezídia Policajného zboru SR, Slovenskej advokátskej komory, Špecializovaného trestného súdu, Súdnej rady či Úradu vlády. „Komisia pri tvorbe názoru na stav právneho štátu na Slovensku komunikovala s desiatkami respondentov. Stačí sa pozrieť na záver správy o našej republike. Táto metodika zaručuje objektívne hodnotenie stavu právneho štátu v konkrétnom členskom štáte, a aj v porovnaní s inými členskými štátmi,“ hovorí Mazák. Médiá a sťažnosti opozície sú podľa Strémyho určite významným faktorom, ktorý podnecuje Komisiu pre bližšie preskúmanie stavu v podmienkach Slovenskej republiky. „No nie je možné s istotou povedať, že sa jedná o jediný mienkotvorný faktor,“ dodal.

Celé znenie výhrad EK:

Komisia vyzýva SLOVENSKO, aby správne transponovalo pravidlá EÚ o práve na prístup k advokátovi a na komunikáciu po zadržaní.

Európska komisia sa dnes (25. júla) rozhodla zaslať Slovensku doplňujúce odôvodnené stanovisko (INFR(2023)2008), pretože do svojich vnútroštátnych právnych predpisov správne netransponovalo smernicu o práve na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní (smernica 2013/48 /EÚ).

Členské štáty mali danú smernicu transponovať do 27. novembra 2016. Uvedená smernica je jednou zo šiestich smerníc, ktoré tvoria právny rámec EÚ o spoločných minimálnych štandardoch/normách pre spravodlivé súdne procesy, ktoré zabezpečujú dostatočnú ochranu práv podozrivých a obvinených osôb. Smernicou sa posilňuje vzájomná dôvera členských štátov v systémy trestného súdnictva, čím sa uľahčuje vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach.V dnešnom dodatočnom odôvodnenom stanovisku Komisia poukazuje

na nedostatky, pokiaľ ide o správnu transpozíciu rozsahu uplatňovania procesných práv a výnimiek z práva na prístup k advokátovi. Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu v júni 2023 a odôvodnené stanovisko v novembri 2023.

Zatiaľ čo niektoré nedostatky boli odvtedy vyriešené, novozavedené novely zákona na Slovensku, konkrétne ide o definíciu pojmu podozrivý, vyvolávajú nové obavy. Komisia sa preto rozhodla vydať dodatočné odôvodnené stanovisko Slovensku, ktoré má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru Európskej únie./agentuty/

X X X

 Tomáš Taraba navrhuje zakázať poisťovanie majetku ministerstiev cez maklérov

Šéf envirorezortu bude žiadať, aby tabuľku o poistení majetku zverejnilo každé  ministerstvo.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) chce zakázať poisťovanie majetku ministerstiev cez maklérov. Zo štátnych peňazí podľa neho odchádzajú v každom rezorte milióny eur, uviedol na piatkovej tlačovej besede s tým, že koaličná SNS za touto témou stojí.

Taraba má podozrenie, že na ministerstve sa fiktívne poisťoval majetok, ktorý nemal žiadnu hodnotu alebo je odpísaný. „Na ministerstve a organizáciách, ktoré pod neho spadajú, sa od roku 2019 poistili veci za 99 miliónov eur a plnenia boli 12,23 milióna eur,“ povedal.

Tvrdí, že „tento biznis na celoštátnej úrovni“ stojí každý rok veľké peniaze. Bude žiadať, aby tabuľku o poistení majetku zverejnil každý jeden rezort. „Ak sa budeme baviť o konsolidácii verejných financií, tak pre SNS nebude prijateľné, aby toto na Slovensku naďalej fungovalo naprieč všetkými ministerstvami,“ povedal.

Generálny tajomník služobného úradu Marek Chovan priblížil, že na ministerstve vypovedali najväčšie poistky štátnych podnikov Vodohospodárskej výstavby a Slovenského vodohospodárskeho podniku. Poistka bola podľa Chovanca v objeme päť miliónov ročne. Postupne robia audit na celom rezorte a snažia sa poistky vypovedať všade., aktuality.sk

X X X

  Taraba vs. Vallo. Minister chce vyvlastniť hrad Devín, spomína aj vzácny amfiteáter. Kritizuje mesto, že sa nestará o pamiatky

Hrad Devín a ďalšie kultúrne pamiatky by mohol vlastniť štát. Tento nápad oživil po roku minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) po tom, čo kritizoval dúhovú vlajku so štátnym znakom, ktorá viala na bratislavskom Námestí slobody počas dúhového „prajdu“. V žalúdku mu leží vedenie hlavného mesta, ktorému nevie zabudnúť údajný zákaz vyviesť slovenskú vlajku na hrad. Taraba kritizuje magistrát, že sa o pamiatky dostatočne nestará, čo má podľa neho dokazovať aj stav susediaceho devínskeho amfiteátra. Ten však mesto dostalo späť do svojich rúk len vo februári tohto roka.

Dôvodom, pre ktorý chce Taraba niektoré kultúrne pamiatky vo vlastníctve štátu, je jeho slovami kauza z minulého roka. Matici slovenskej malo byť podľa jeho slov pred výstupom na hrad na pamiatku štúrovcov bránené vyviesť do areálu slovenskú vlajku. „Ešte pár hodín predtým nám magistrát avizoval, že nás tam s vlajkami Slovenskej republiky nepustí,“ opísal. Tarabu to vtedy rozhnevalo a zaviazal sa vrátiť Devín do rúk štátu.

Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré je vlastníkom hradu (správca v liste vlastníctva uvedený nie je) celú situáciu opisuje inak. Primátor Bratislavy Matúš Vallo hovorí, že mesto matičiarom vtedy nič nezakazovalo, a jediné, na čom trvalo, bolo, aby platili rovnaké pravidlá pre všetkých. Hlavné mesto svoje stanovisko opieralo o bezpečnosť turistov, a teda, aby nevynášali do hradu „nadrozmerné predmety, vrátane vlajkových tyčí“ v čase návštevných hodín.

Vyvlastnenie Devína minister SNS už riešil aj s niektorými kolegami, ktorý to podľa neho považujú za dobrý nápad. Pravda oslovila zvyšné koaličné strany Smer a Hlas, či by návrh na vyvlastnenie podporili, do uzávierky nám neodpovedali.

Zoznam vyvlastnených pamiatok by sa pritom mohol rozšíriť o ďalšie zrúcaniny. Na ich energetickú obnovu by vedel nájsť Taraba peniaze priamo u seba v rezorte v Modernizačnom fon­de.

Príkladom je Bratislavský hrad, Rusovce nespomína

Taraba si myslí, že na Slovensku existujú strategické kultúrne pamiatky, ktoré by mali byť v rukách štátu. Argumentuje tým, že ak by patrili republike, môže sa na ich údržbu a rozvoj nasmerovať viac finančných prostriedkov. Ako príklad spomenul Bratislavský hrad, ktorý kedysi vyhorel. V zlom stave je na Slovensku podľa neho mnoho pamiatok, o ktoré sa starajú samosprávy, no nemajú na ich udržiavanie dostatočne veľa peňazí.

„To je vec, ktorú si myslím, že naozaj máme dôvod posunúť na úroveň, že štát bude mať v týchto strategických kultúrnych pamiatkach 100-percentný majetkový vplyv,“ uviedol.

Na druhej strane je príklad kaštieľa v Rusovciach, ktorého vlastníkom je štát a správcom Úrad vlády. Kedysi honosné panské sídlo chcela vláda Roberta Fica (Smer) opravovať ešte v roku 2012. O rok neskôr vtedajší minister financií Peter Kažimír (Smer) predstavil návrh na zabezpečenie peňazí na tento účel. Napokon z toho nič nebolo. Všetko sa má zmeniť až po jedenástich rokoch. Štvrtá Ficova vláda koncom júna avizovala, že tento raz sa kaštieľ bude už naozaj rekonštruovať a po rokoch čakania spustila opravné práce.

Zrkadlom toho, ako samosprávny nezvládajú starostlivosť o pamiatky, keď im chýbajú investičné prostriedky, má byť aj starý devínsky amfiteáter z čias hitlerovského Nemecka, ktorý sa nachádza pod devínskym hradom. Podľa ministra je jeho stav „jedna hanba“. „Myslím si, že mesto dokázalo, že nemá dominantný záujem sa o tú pamiatku starať, a práve preto si myslím, že na týchto kultúrnych pamiatkach by mala byť oveľa väčšia investičná činnosť v záujme nás všetkých,“ uviedol.

Ak by niektoré pamiatky prešli do rúk štátu, zabránilo by to podľa Tarabu aj tomu, aby sa s nimi obchodovalo. „Viete, že tu existuje spoločnosť iného štátu, ktorá tu skupuje pamiatky,“ naznačil. Zrejme tým mal na mysli Maďarsko, ktoré cez firmu štátnej nadácie kupuje nehnuteľnosti na juhu Slovenska. V minulosti na to upozornil Korzár aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Očakáva, že diskusia s mestom o vyvlastnení hradu bude náročná a myslí si, že bude tvrdiť, že sa o objekt príkladne stará. „Bol som sa pozrieť na ten starý amfiteáter. Nesúhlasím s týmto názorom. Ten areál je dosť významne zanedbaný. My všeobecne musíme otvoriť otázku zvýšenia kultúrnej identity aj na týchto kultúrnych pamiatkach,“ vyhlásil s tým, že inšpiráciu by sme mali hľadať vo Francúzsku či Nemecku, kde všade vejú zástavy a aspoň jedna je na stožiari.

 „Myslím si, že je to úplne normálne a nerozumiem úplne tomu, prečo by sa mesto chcelo tváriť, že štát so svojimi finančnými prostriedkami nevie do toho zainvestovať oveľa viac ako oni. To, že to po toľkých rokoch vyzerá tak, že ani ten starý amfiteáter tam nie je vybudovaný, tak úplne neviem v čom tá starostlivosť až tak vyzerá,“ vyjadril sa minister.

Je presvedčený, že štát má „nedozierne“ väčšie finančné možnosti ako samosprávy. Stojí si za tým, že riešenie by pomohlo mestám a obciam. Predstaviť si vie „model spolu-angažovanosti“, kedy by príjmy mali samosprávy, ale náklady by znášal štát.

Taraba sa nevie stotožniť ani s tým, ako dnes vyzerá miesto postrelenia Ľudovíta Štúra v Modre. Nedá sa naň podľa neho dostať a je neudržiavané. V budúcnosti by tam mal vyrásť pomník, aktuálne má byť už naň vyhlásená architektonická štúdia. „Verím, že to ohlásime počas rokovania vlády v Modre,“ vyhlásil s tým, že ide o exemplárny príklad toho, ako sa samosprávy nevedia starať o pamiatky.

 Odpoveď hlavného mesta na Tarabov návrh o vyvlastnení bola úplne jednoznačná – s návrhom nemôže v žiadnom prípade súhlasiť. Slovenská legislatíva podľa primátora Valla umožňuje vyvlastnenie iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. No aj to len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

„V prípade ohláseného úmyslu ministra životného prostredia Tarabu vyvlastniť hrad Devín, ktorý je v správe Mesta Bratislava, nie je splnené ani jedno kritérium z uvedených,“ skonštatoval primátor. Za verejný záujem sa podľa Valla nedá považovať ani „vymyslená epizóda s vlajkou na straníckom mítingu spred roka“.

Bratislavský primátor podotkol, že v prípade Devína, no aj priľahlého amfiteátru, Taraba „nevie, o čom hovorí“. Z úprav na hrade, ktoré vypichol, totiž vlani dokončili informačno-navigačný systém či haptické prvky pre nevidiacich a slabozrakých. Čo sa týka samotnej stavby, sanovali sa a staticky zabezpečovali hradné múry a rekonštruovali sa aj odkryté historické architektúry.

„Tieto práce predstavujú jedny z najvýznamnejších projektov na záchranu pôvodných hradných architektúr na hrade Devín za celé desaťročia. Do rekonštrukcie a údržby hradu hlavné mesto investovalo veľa peňazí a energie, pričom správnosť našich krokov a kvalitu poskytovaných služieb potvrdzuje aj neustále rastúca návštevnosť hradu, ktorá len v uplynulej sezóne atakovala hranicu 190-tisíc návštevníkov,“ reagoval Vallo.

Práve tieto aktivity podľa neho vyjadrujú skutočný vzťah k pamiatkam a nie neexistujúci problém s vlajkou. Navyše, Vallo už ministerstvo životného prostredia informoval aj o príprave projektu, aby sa v areáli osadiť vlajkosláva.

Amfiteáter dostali späť tento rok

Čo minister nedodal pri kritike amfiteátra je fakt, že objekt devínskeho amfiteátra získalo po roku 1989 do správy mestské múzeum, ktoré ho na dobu 99 rokov bezplatne prenajalo švédskej firme Seafly. Tá vlastní podľa portálu katastra nehnuteľností aj pozemok pod hradom, na ktorom stojí známy hotel. Hoci mala švédska spoločnosť amfiteáter opraviť, nestalo sa tak.

Zmluvu o prenájme neskôr v roku 1991 napadlo mestské zastupiteľstvo, čo vyústilo do dlhodobého súdneho sporu. Ako na svojich stránkach informuje Bratislavský samosprávny kraj, spor bránil akýmkoľvek rekonštrukčným prácam na čoraz viac zanedbávanom objekte. Spor urovnal po rokoch až Vallo. Mesto tak dostalo amfiteáter plne do svojich rúk až začiatkom tohto roka a avizovalo, že sa ho chystá revitalizovať.

Vo februári tohto roku sa nám po náročných rokovaniach podarilo podpísať dohodu o urovnaní, ktorú schválilo aj zastupiteľstvo. Mesto teda získalo objekt amfiteátra v tejto vzácnej lokalite späť a s bývalým nájomcom sa v rámci urovnania vysporiadalo predajom alebo prenájmom niekoľkých menších pozemkov,“ spresnil primátor.

Devínsky amfiteáter je objekt, ktorý začali stavať ešte počas hitlerovskej Tretej ríše, keď bol v roku 1938 Devín odčlenený od Československa a pripojený k Rakúsku. Miesto malo byť súčasťou nacistických plánov na výstavbu priestoru pre masové zhromaždenia v prírode, v rámci ktorých by sa šírili myšlienky nadradenosti nemeckého národa. Hľadisko malo kapacitu až 100-tisíc ľudí.

Ako uvádza Bratislavský kraj, predná stavba bola navrhnutá tak, aby pripomínala železničnú stanicu. Po druhej svetovej vojne sa začal amfiteáter využívať na podujatia so slovanským zameraním. Prvý Slovanský deň sa tam konal 5. júla 1945.

 Pódium na streche Devínskeho divadla v prírode ozdobené plastikou sv. Konštantína a Metoda. Slovanské dni na Devíne, 1949.

Po veľkej sláve dnes nie sú ani stopy. Amfiteáter chátra, je zarastený náletovou zeleňou a budova od Slovanského nábrežia, vrátane horného poschodia, je posiata miestami vulgárnymi grafitmi a hrdzou. Z dronových záberov sa zdá, že časť strechy je dokonca preliačená. Pozostatky miest pre 100-tisíc ľudí si možno len domyslieť pod vysokou trávou.

Pravda tiež zisťovala, či švédsky nájomca urobil za vyše 30 rokov aspoň nejaké úpravy. Odpoveď? V areáli sa nepohlo ani prstom. „Nájomca sa v nájomnej zmluve zaviazal, že priestory zrekonštruuje a budú využívané ako reštaurácia, manažérska škola a amfiteáter. Je všeobecne známe, ako táto stavba vyzerá. Roky sa tam však nič nedialo a tento významný priestor s historickou a kultúrnou hodnotou chátral,“ vysvetlil hovorca mesta Peter Bubla.

Medzi obyvateľmi Bratislavy sa istý čas tradovalo, že v priestoroch kedysi prebiehali cvičenia ozbrojených zložiek, na čo sme sa pýtali aj magistrát. „O tomto nemáme vedomosť,“ odpovedal hovorca.

Vzhľadom na krátky čas, od kedy je amfiteáter znova v majetku mesta, v areál realizovali len nevyhnutné práce – vyčistili ho od náletových drevín a objekt zadebnili. „Zároveň sme si nechali na nevyhnutné úpravy na objekte vypracovať cenovú ponuku, konkrétne na: i) likvidáciu a odpratanie odpadov z priestorov/okolia a ii) opravu strechy a zadebnenie orchestriska na objekte,“ priblížil Bubla s tým, že spustili už aj procesy, ktoré súvisia s ďalším využitím amfiteátra.

 X X X

 Herečka Lenka Barilíková Spišáková: To, čo sa deje v slovenskej kultúre, neveští nič pozitívne

 Lenka Barilíková Spišáková je slovenská herečka, ktorá miluje divadlo aj film.

Pred niekoľkými rokmi sa stala umelkyňou na voľnej nohe a odvtedy hrá aj v nezávislých inštitúciách. Aktuálne ju môžu diváci vidieť ako jednu z postáv komédie Kavej, ktorá Slovákov láka do kina čoraz viac.

X Je komédia Kavej film, ktorý nám tu chýbal?

Určite. Dlhý čas prešiel, kým sa narodila takáto slovenská komédia.

X Film je plný východniarskej energie. Ako ste ho vnímali?

Ja ďakujem za túto príležitosť, pretože som sa úplnou náhodou dostala už k seriálu, a to, ako sa to celé vyvinulo, mi robí veľkú radosť. Myslím si, že takýto film Slovensko potrebuje. Je v ňom veľa lásky k životu aj láskyplných vzťahov, ktoré tak možno nevyzerajú od začiatku, ale ukáže sa, že aj z mála dokážu ľudia žiť a môžu mať veľké a hlboké emócie.X 

Ak by nebolo scenáristky Michaely Zakuťanskej, tak by asi nič také nevzniklo. A v spolupráci s Lukášom Zednikovičom, keďže boli už od čias seriálu skutočne zladení, bolo ich pôsobenie na film veľmi silné. Projektu som verila hneď od začiatku hlavne preto, lebo vo filme účinkujú ľudia, ktorí majú korene na východe. A to je veľmi podstatné, aby dialekt znel temperamentne a srdečne. Herci sa potom oddajú postave a materiálu, ktorý majú k dispozícii.

X Cítili ste aj vy od začiatku tie správne vibrácie?

Točiť sme začali pred tromi rokmi a začínali sme prvou, najťažšou scénou. Už vtedy to bolo pre mňa vzrušujúce. Môj manžel vo filme, ktorého hrá Braňo Matuščin, bol vtedy môj kolega z divadla, čiže sme sa poznali a dievčatá poznám tiež, lebo sme spolu boli v divadelnej šatni. Všetky tieto faktory viedli k úžasnému výsledku (smiech).

X Ako si spomínate na chvíľu, keď vás oslovili s možnosťou zahrať si mamu nielen v skeč seriáli, ale aj vo filme?

Pamätám si, že som počas pandémie v roku 2021 skúšala v Prešove hru Michaely Zakuťanskej s názvom Dospelosť a už vtedy sa čosi rozprávalo o tom, že bude film. Počas toho skúšobného obdobia pricestoval režisér aj so scenáristkou a stretli sme sa. Tam sa to tak kryštalizovalo.

Poviem to úprimne, že som si po seriáli nevedela predstaviť, o čom bude film, ale Miška napísala skvelý filmový scenár. Po prvom prečítaní som bola veľmi prekvapená, koľko priestoru dostala moja postava matky a veľmi som sa tomu potešila. Mišku dobre poznám, ona pozná mňa a viem, že rada píše pre ľudí, ktorých pozná. Texty mojej postavy boli napísané absolútne presne, skvele mi sadli, aktuality.sk

X X X

 Atentát na Hitlera. Čo by sa dialo, keby ho zabili?

V týchto dňoch uplynulo 80 rokov odvtedy, čo sa skupina sprisahancov pokúsila zabiť Adolfa Hitlera a uskutočniť štátny prevrat. Čo by sa stalo, keby vodca Tretej ríše atentát neprežil? Prinieslo by to skoršie ukončenie vojny? A ako by sa potom uberali dejiny Európy i celého sveta?

Slovenské národné povstanie vypuklo len 40 dní po tomto atentáte. Keby sa podaril, mohlo sa skončiť víťazne? Predišlo by sa masovým popravám povstalcov v Kremničke a vo vápenke v Nemeckej? A transportom rasovo i politicky prenasledovaných z pracovného a koncentračného tábora v Seredi?

Padol by nenávidený režim Jozefa Tisa? Možno by sa nekonalo peklo na Dukle a ničivý front by neprechádzal cez Slovensko dlhých deväť mesiacov.

Ale zachovalo by sa samostatné Slovensko alebo by sa napriek všetkému obnovilo Československo? Prijali by sme Marshallov plán alebo sa stali jedným z východoeurópskych satelitov Sovietskeho zväzu?

Otázka strieda otázku a každá podmieňovacím spôsobom. Ešte nie tak dávno sa kladenie takýchto otázok považovalo za špekulatívne a vedecky pochybné. Dnes sa už aj renomovaní historici vážne zaoberajú takzvanými alternatívnymi či virtuálnymi dejinami.

V slovenskom priestore sa za to svojho času postavil Ľubomír Lipták s celou váhou jeho autority. „Historiografia by sa nemala vyhýbať alternatívam dejinného vývoja. Práve takýto prístup umožňuje presnejšie analyzovať faktory, ktoré viedli k tomu či inému scenáru,“ zdôrazňoval.

Odborne sa tomu hovorí „kontrafaktualita“. Vypovedá o situácii, ktorá síce nenastala, ale mohla by nastať, keby sa stalo niečo iné ako to, čo sa naozaj udialo. Sám

Lipták si napríklad v jednej eseji kládol „kontrafaktuálnu“ otázku, k čomu by viedlo, keby Hitler vyhral vojnu v Európe a zlomil aj odpor Veľkej Británie? Hneď si aj odpovedal: „Pustil by sa do rozhodujúcej konfrontácie s USA.“

Podľa britského historika Nialla Fergusona nám kladenie „kontrafaktuálnych“ otázok pomáha lepšie pochopiť historické súvislosti a lepšie posúdiť význam dávnych udalostí.

Vďaka takémuto prístupu mohol popredný nemecký historik Alexander Demandt napísať knihu o zlomových momentoch tamojších dejín s názvom Mohlo to dopadnúť inak.

Ako by to teda asi dopadlo, keby sa 20. júla 1944 podarilo sprisahancom Hitlera zavraždiť? Najprv si však stručne povedzme, čo sa napoludnie v ten horúci letný deň skutočne udialo.

 Stačilo kufrík nechať tak

Presne v čase 12.45 sa zasadacia sieň vo Wolfsschanze (vo Vlčom brlohu) otriasla výbuchom. Išlo o Hitlerov hlavný stan blízko mesta Rastenburg (vtedy Východné Prusko, v súčasnosti Ketrzyn v severovýchodnom Poľsku).

Führer vyviazol z atentátu len so škrabancami, traja jeho blízki spolupracovníci utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom.

Prvé, čo som hneď po explózii inštinktívne urobil, bolo to, že som skontroloval, či nemám zasiahnuté oči, ruky a nohy.

Adolf Hitler, nacistický vodca

„Prvé, čo som hneď po explózii inštinktívne urobil, bolo to, že som skontroloval, či nemám zasiahnuté oči, ruky a nohy,“ zdôveril sa Hitler na druhý deň svojmu ministrovi propagandy Josephovi Goebbelsovi.

Hitlerov stenograf totiž prišiel o obe nohy a armádny pobočník Rudolf Schmundt o jedno oko.

Keď do konferenčnej miestnosti vtrhli vojaci, aby z trosiek vyvliekli preživších, iba štyria s istotou vedeli, čo sa stalo. Dvaja z nich, generáli Hellmuth Stieff a Erich Fellgiebel, boli vysokopostavení členovia najvyššieho velenia (OKH) wehrmachtu.

Tretím bol poručík Werner von Haeften, pobočník plukovníka Clausa Schenka von Stauffenberga, náčelníka štábu Záložnej armády Nemecka (BdE).

Štvrtým bol samotný Stauffenberg, hlavný strojca atentátu, ktorý priniesol na poradu do Vlčieho brlohu kufrík s časovanou náložou a umiestnil ho vedľa veľkého dubového stola, len pár metrov od führera, Ten mal prítomným porozprávať o vojenských plánoch na najbližšie obdobie.

Dosiahnutá hodnosť neoprávňovala Stauffenberga nachádzať sa tak blízko Hitlera, pričom tvrdil, že odvtedy, čo utrpel vážne zranenie na fronte (prišiel tam o pravú ruku a o jedno oko), zle počuje.

Plukovník však opustil miestnosť ešte pred explóziou: pod zámienkou, že má neodkladný telefonický rozhovor. Vonku počkal na výbuch a okamžite naskočil s Haeftenom do mercedesu, ktorý zamieril na neďaleké letisko.

Prichystané lietadlo ich potom dopravilo späť do 550 kilometrov vzdialeného Berlína.

 Hitlera oddeľovala od bomby masívna fošňa

Predtým, než zadunela v rokovacej miestnosti explózia, stalo sa ešte niečo dôležité. Bola to síce maličkosť, ale diabol sa skrýva v detailoch. Na uvoľnené miesto po odchode Stauffenberga sa presunul iný vysoký dôstojník.

A keďže kufrík s náložou mu prekážal, posunul ho nohou pod stôl. Tak sa stalo, že Hitlera teraz oddeľovala od bomby masívna fošňa podopierajúca stôl. Preto mu výbuch vážnejšie neublížil.

Stauffenberg bol počas celého letu do Berlína skalopevne presvedčený, že atentát sa podaril. A v Berlíne mala operácia Valkýra, ako ju sprisahanci nazvali, pokračovať štátnym prevratom. Plukovník nemohol vedieť, že jeho spoločníkom sa nepodarilo prerušiť komunikačné spojenie s Rastenburgom.

Preto do Berlína mohli už popoludní doraziť prvé správy o tom, že diktátor zostal nažive a bez väčšej ujmy na zdraví.

Plánovaný puč mala paradoxne uskutočniť záložná armáda, ktorá pôvodne vznikla preto, aby zasiahla v prípade pokusov o štátny prevrat alebo o povstanie proti nacistickému režimu.

Preto sa hlavné sily rezervistov nachádzali v Berlíne a jeho okolí. Velenie tejto armády, v prvom rade zástupca veliteľa generál Friedrich Olbricht, boli aktívnymi účastníkmi komplotu. Na jeho čele stál bývalý náčelník generálneho štábu wehrmachtu generál Ludwig Beck.

Do ich plánov bol zasvätený aj veliteľ rezervnej armády generál Friedrich Fromm. Aby odvrátil podozrenie od seba, dal ešte v noci 20. júla zastreliť hlavných sprisahancov vrátane Olbrichta, Becka, Stauffenberga a Haeftena. Nezachránilo ho to však, pretože v marci 1945 nacisti nakoniec popravili aj Fromma.

Hitlerov zástupca písal o zločineckej chamradi

Po prezradení plánov dokázali sprisahanci vyvolať iba niekoľkohodinový chaos. Pokusy obsadiť niektoré vládne budovy a rozhlas v Berlíne už v zárodku zmaril strážny pluk pod vedením dôstojníka Otta Ernsta Remera, ktorý konal na priamy rozkaz Hitlera.

Okolo 180 sprisahancov (z toho 20 generálov vrátane jedného poľného maršala) skončilo na popravisku, niekoľko tisíc uväznili a výraznú časť 600-tisícovej záložnej armády Hitler poslal na front. „Bolo to ako očistná búrka,“ zhodnotil perzekúcie Goebbels.

Martin Bormann, Hitlerov zástupca v ústredí nacistickej strany, poslal jej regionálnym funkcionárom ďalekopis, v ktorom oznamoval, že „reakčná zločinecká chamraď“ zorganizovala puč a pokiaľ by bol úspešný, tak by uzavrela mier s Moskvou.

O polnoci 20. júla vystúpil Hitler vo všetkých nemeckých rozhlasových staniciach s prejavom: „Veľmi malá skupina ambicióznych, bezohľadných a kriminálne hlúpych dôstojníkov zosnovala sprisahanie s cieľom odstrániť mňa a zároveň štáb prakticky celého velenia wehrmachtu,“ oznámil.

 Vojnové plány Hitlerovho nástupcu

Nacisti nikdy nezverejnili informácie o skutočných cieľoch sprisahania ani o jeho rozsahu. Až neskôr zo zachovaných dokumentov sa verejnosť dozvedela, že v prípade úspešného atentátu na Hitlera sa jeho nástupcom mal stať v tom čase 60-ročný Carl Goerdeler.

Kto bol Goerdeler? Súčasné encyklopédie ho charakterizujú ako monarchistického konzervatívneho politika, ekonóma a priemyselného manažéra. Počas vojny bol dôverníkom Roberta Boscha, vlastníka jedného z najväčších elektrotechnických koncernov, a tiež rodinným priateľom priemyselníkov Kruppovcov.

Podľa zistení ruského historika Germana Rozanova sa o sprisahaní definitívne rozhodlo 6. júla 1944 po schôdzke predstaviteľov nemeckého biznisu a finančných kruhov s Hitlerom a jeho ministrom zbrojného priemyslu Albertom Speerom. Führer si tam vypočul hlasy nespokojnosti so situáciou na fronte. Druhej strane nevedel nič sľúbiť, a tak ju len žiadal o trpezlivosť a čas na „vysporiadanie sa so situáciou“.

Rokovať s Američanmi a Britmi, bojovať proti Sovietom

Z bádania nemeckého historika Gerharda Rittera vyplýva, že sprisahanci mali v prípade likvidácie Hitlera a prevzatia moci pripravené dva scenáre. Prvý predpokladal začatie mierových rokovaní so Spojenými štátmi a s Veľkou Britániou a pokračovanie útočnej vojny na východnom fronte.

Plán B spočíval v udržaní jestvujúcej línie nemecko-sovietskeho frontu za každú cenu s tým, že nacistické vojská sa zo západu presunú na východ.

Goerdeler šiel ďalej a uvažoval aj o spoločných akciách nacistických a britských vojsk proti Červenej armáde. Mali ju vytlačiť ďaleko na východ.

„Musíme vrátiť Rusov na líniu Pripiať – Dnestr a tým oslobodiť seba aj Angličanov od strašného nebezpečenstva,“ presviedčal účastníkov komplotu pred atentátom.

Goerdeler počítal s tým, že povojnové Nemecko pod jeho vedením si ponechá Rakúsko i Sudety. S takýmito predstavami by však sotva vyrokoval mier s Britmi alebo s Američanmi.

Urs Bitterli, profesor moderných dejín na univerzite v Zürichu, upozorňuje na ďalší prejav naivity Goerdelera. Veril totiž, že nemecký ľud pocíti úľavu a pridá sa k pučistom, len čo sa dozvie o Hitlerovej smrti.

Ale z pravidelných prieskumov politickej spoľahlivosti občanov, ktoré si dávali robiť nacisti, vyplývalo, že neúspešný atentát skôr posilnil dôveru väčšej časti nemeckého obyvateľstva k führerovi.

Po zmarenom puči skončil Goerdeler vo väzení. Nacisti ho hneď nezabili, popravili ho vo februári 1945.

Zachránila by smrť Hitlera životy miliónov ľudí?

Pred siedmimi rokmi zverejnil časopis BBC History Magazine dialóg dvoch popredných britských odborníkov na dejiny nacistického Nemecka. Téma znela neúspešný atentát na Hitlera 20. júla 1944.

Roger Moorhouse a Nigel Jones odpovedali protichodne na „kontrafaktuálnu“ otázku, čo by sa dialo po násilnej smrti führera.

Podľa Moorhousa bolo dobré, že Stauffebergovi sa nepodarilo diktátora zabiť: „V opačnom prípade by si to mnohí Nemci vykladali ako nôž vrazený do chrbta. Hitlera by potom vnímali ako mučeníka a v konečnom dôsledku by to nacistickú vládu iba posilnilo.“

Zabitie Hitlera by zachránilo milióny životov od júla 1944 do mája 1945. Koniec vojny v Európe by sa urýchlil o desať mesiacov.

Nigel Jones, britský historik

Jones, naopak, obrátil pozornosť na možný prínos atentátu, ak by bol úspešný: „Zachránilo by to životy miliónov vojakov i civilistov, ktorí zahynuli vo vojne od júla 1944 do mája 1945. Koniec vojny v Európe by sa urýchlil o desať mesiacov.

Nemecko by zostalo jednotné a Berlínsky múr by sa nikdy nepostavil. A neúspech sprisahania umožnil Moskve nastoliť komunistický režim v celej východnej Európe.“

Na rozdiel od Jonesa Moorhouse nepredpokladá, že by sa vojna skončila už v lete 1944, aj keby Stauffenberg s atentátom uspel.

Sprisahanci predsa chceli pokračovať vo vojne proti Sovietskemu zväzu, akurát po boku Britov a Američanov. Britský premiér Winston Churchill a prezident USA Franklin Roosevelt sa však už v januári 1943 dohodli, že budú žiadať bezpodmienečnú a úplnú kapituláciu nemeckých ozbrojených síl.

Moorhouse hovorí o sovietizácii Európy

A čo by asi nasledovalo, keby nemecké vojsko zložilo zbrane? „Červená armáda by bez odporu postupovala cez Nemecko do Francúzska, kde by sa stretla s dosiaľ relatívne slabými (pol druha mesiaca po vylodení v Normandii) silami Britov a Američanov. Sovietizacia Európy by nastúpila aj po prípadnej kapitulácii Nemecka v lete 1944,“ nazdáva sa Moorhouse.

Jones však trvá na svojom: „Aj keby sprisahanecká vláda po štátnom prevrate v Berlíne musela bezpodmienečne kapitulovať, stále by to bolo neskonale lepšie ako strašné udalosti rokov 1944 – 1945, ktoré umožňovali Hitlerovi prežitie.“

Treba poznamenať, že väčšina uznávaných odborníkov v západnej i vo východnej časti sveta sa v súčasnosti prikláňa skôr k názorom Moorhousa. Patrí medzi nich americký vojenský historik Mark Grimsey, ale, naopak, jeho nemecký kolega Magnus Pahl tvrdí, že sprisahanci mali určité šance uspieť.

Povstanie by beztak vypuklo

Na iniciátorov a organizátorov Slovenského národného povstaniu museli prvé správy o atentáte na Hitlera pôsobiť ako balzam na dušu. Privítali ho odbojové skupiny a v tichosti sa mu potešila aj väčšia časť verejnosti, ktorá už mala dosť ľudáckeho režimu.

A v Lovinobani vyvesili neznáme osoby „štvavé letáky“ proti Hitlerovi na dvere okresného úradu. Niektoré však predčasne oznamovali: „Hitler kaput!“

„Atentát na Adolfa Hitlera dal podnet k všelijakým úvahám o skončení vojny. Pravda, jedni si želajú, aby Rusi sem neprišli, iní zase od nich čakajú spásu,“ hlásil náčelník okresného úradu v Spišskej Novej Vsi.

A v Senici sa na konci júla 1944 rozšírila fáma, že ruské vojská už prekročili slovenské hranice. Jozef Tiso poslal Hitlerovi už na druhý deň po neúspešnom atentáte blahoprajný telegram „pri príležitosti jeho šťastlivého vyviaznutia“, ako informoval denník Gardista.

Niektorí potentáti z umierneného krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany však videli v neúspešnom pokuse o štátny prevrat v Berlíne predzvesť krachu Tretej ríše. Hľadeli, ako čo najchytrejšie prevrátiť kabáty. Niekoľko dní po atentáte sa zrodilo aj takzvané Čatlošovo memorandum.

Minister obrany slovenského vojnového štátu, ktorý stále viac strácal dôveru prezidenta Tisa, navrhoval v tomto dokumente protinemecký vojenský prevrat a nastolenie na Slovensku „prosovietskej diktatúry“.

Aj československý zahraničný odboj vnímal pokus o zavraždenie Hitlera ako príznak blížiacej sa porážky Nemecka. Prezident Edvard Beneš, ktorý sa nachádzal v londýnskom exile, odkázal domácim odbojovým skupinám, že vojna sa skončí do novembra 1944.

Pohľad historika Stanislava Mičeva

Čo by sa dialo na Slovensku, keby sa atentát na Hitlera podaril? Opýtali sme sa na to pri inej príležitosti historika Stanislava Mičeva, ktorý sa dlhé roky zaoberá udalosťami Povstania.

Veľa by záviselo od toho, kto by Hitlera nahradil na vrchole moci. Ak umiernenejší, tak by sa pokúsili rokovať s protivníkmi o mieri.

Stanislav Mičev, slovenský historik

„Veľa by záviselo od toho, kto by Hitlera nahradil na vrchole moci,“ upozornil. „Ak umiernenejší, tak by sa pokúsili rokovať s protivníkmi o mieri a satelity Nemecka by sa dostali do obrovských ťažkostí.

Ak by si však moc v Berlíne uzurpovali verní hitlerovci a možno ešte väčší zurvalci, ako bol on, tak v HSĽS by to podporilo radikálnejší prúd reprezentovaný Alexandrom Machom a Otomarom Kubalom,“ povedal Mičev.

Povstanie by zrejme vypuklo tak či tak. V prípade, že by zabitého Hitlera nahradil sprisahanec Goerdeler tak by SNP zrejme sprevádzal aj palácový prevrat v Bratislave s odstránením Tisa a jeho kliky.

Ak by sa však k moci dostal Heinrich Himmler alebo Hermann Göring, tak by sa na Slovensku všetko zbehlo možno ešte skôr a s ešte väčšími odchýlkami od pôvodných plánov. Povstanie však bolo nevyhnutné, ak nás Spojenci mali považovať za súčasť protinacistickej koalície.

Samostatné Slovensko sa však už nemohlo zachovať v žiadnej podobe. V čase spáchania atentátu na Hitlera už boli totiž podpísané medzinárodné zmluvy o obnovení Československa, upozorňuje historik Mičev.

 Bývalí „zradcovia“ hrdinami vojenského odboja

Sprisahancov ktorí sa pokúsili spáchať atentát na Adolfa Hitlera, ešte aj po vojne väčšina Nemcov považovala za zradcov. V prieskume verejnej mienky z roku 1951 len tretina oslovených kladne hodnotila Clausa von Stauffenberga a jeho komplicov. Situácia sa však potom začala rýchlo meniť.

Už v roku 1952 položili základný kameň pamätníka v berlínskom Bendlerblocku. Dodnes pripomína účastníkov operácie Valkýra, ktorých na tomto mieste zastrelili v noci 20. júla 1944.

Zlomovým bodom v pripomínaní vojenského protihitlerovského odboja sa však stal prejav vtedajšieho spolkového prezidenta Theodora Heussa (na snímke), ktorý predniesol 19. júla 1954.

Ocenil v ňom odhodlanie sprisahancov „vytrhnúť štát z vražednej zlovôle a pokiaľ možno zachrániť vlasť pred záhubou“.

Neskôr boli po Stauffenbergovi pomenované školy v Heidelbergu, vo Frankfurte nad Mohanom, v Bambergu, v Heibronne atď.

„V súčasnosti panuje široká akademická a spoločenská zhoda na pozitívnom hodnotení spriahania 20. júla 1944 a jeho aktérov,“ citovali nemecké médiá Staffenbergerovu vnučku Sophiu von Bechtolsheimovú.

Už niekoľko desaťročí skladajú odvedenci Bundeswehru slávnostnú prísahu pri každoročnom ceremoniáli 20. júla v Bendlerblocku. Pripomienka atentátu na Hitlera sa v súčasnej nemeckej armáde stala zaužívanou tradíciou.

X X X

Šutaj Eštok sa vybral správnou cestou. Len či vydrží

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) po nástupe do funkcie sľúbil, že vyrieši neblahú materiálnu i finančnú situáciu policajtov. Dlho sa nemal k činu. Konečne sa odhodlal. Vybral sa správnou cestou. Otázka je, či vydrží.

Minister sa rozhodol motivovať policajtov stabilizačným a náborovým príspevkom v sume 5 000 eur. Pokiaľ príslušník policajného zboru znechutený z diania a večných sľubov uvažuje o odchode (na výsluhový dôchodok má momentálne nárok zhruba 5 000 policajtov), štát si ho bude chcieť udržať na ďalšie tri roky spomínanou sumou. A záujemca o policajné remeslo túto sumu dostane, ak vydrží v zbore päť rokov. Keď to rozpočítame na drobné, nie je to moc, ale ani málo. A musíme sa pozerať na možnosti v štátnej kase, ktorá je poloprázdna.

Prečo je krok správnym smerom? Policajti by sa totiž mali motivovať odmenou za odvedenú prácu, nie vidinou doživotnej renty – výsluhovým dôchodkom. Ak je ich práca namáhavá, má sa adekvátne zaplatiť. Lebo inak nejeden policajt chodí do práce len preto, aby to do „dôchodku“ nejako „doklepal“. Nič horšie nemôže byť. No oproti vojakom, ktorí si užívajú často ešte väčšie výhody od štátu, policajti majú denne oveľa tvrdší chlebíček.

A na dôchodku policajta čaká „raj“. Nejeden z nich si užíva doživotnú rentu v takej výške, že obyčajným (tvrdo) pracujúcim ľuďom, sa nemôže o nej ani snívať. A to v minulosti stačilo na odchod do výsluhového dôchodku odslúžiť si 15 rokov… Hoci teraz to je už 25 rokov, v „dôchodku“ sa policajti (vojaci) ocitnú aj v štyridsiatke, kedy pred sebou majú veľkú časť aktívneho života (so štedrou rentou). Prečo nepriznáme právo na výsluhový dôchodok od 55. alebo 60. roka života, ako je to bežné v iných krajinách?

Potom sa nečudujme, že v polícii chýba zhruba 3 000 ľudí. Až na výnimky od roku 2010 každým rokov viac ľudí zbor opúšťa, ako do neho prichádza. Lenže ani rôzne bonusy nie sú ideálny riešením (a rozhodne nie cestovanie vo vlakoch zadarmo). Ideálny spôsob ako prilákať kohokoľvek nielen v polícii (bezpečnostných zložkách) do zamestnania je totiž spravodlivá mzda (najmä začínajúci policajti sú riadne podhodnotení), dobré materiálne vybavenie a dostatok oddychu (nie sa „točenie sa“ v nadčasoch). Čo na to šéf rezortu?/agentury/

X X X

Škandál v Rusku: Putinov hrdina sedí za mrežami. Generál zamieňal hovädzie mäso za bravčové a kuracie

Po prvej afére sa Dmitrij Bulgakov iba presunul na nižšiu pozíciu, po odhalení druhého prípadu putoval do vyšetrovacej väzby. V Moskve zatkli bývalého významného funkcionára ozbrojených síl. Je ním 69-ročný generál. „Vyšetrujeme trestný čin korupcie Bulgakova, ktorý v rokoch 2008 – 2022 bol námestník ministra obrany,“ oznámil na sociálnej sieti Telegram Vyšetrovací výbor Ruskej federácie, čo je obdoba Národnej kriminálnej agentúry na Slovensku, ale s rozdielom, že v Moskve je tento orgán priamo podriadený prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Dmitrij Bulgakov sa rozpráva s Vladimirom Putinom na snímke z roku 2013. Fotografia vtedajšieho námestníka ministra obrany s prezidentom je z vojenského cvičenia v blízkosti Bajkalského jazera. Vľavo je Sergej Šojgu, ktorý v tej dobe bol šéf rezortu obrany, muž vzadu je miestny gubernátor Konstantin Iľkovskij.

Meno Bulgakov chvíľu rezonovalo v Rusku v septembri 2022. Z funkcie námestníka ho odvolali len tri dni po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, aby posilnil svoju armádu bojujúci proti Ukrajine. „Stalo sa to po záplave sťažností mobilizovaných mužov na ich výstroj a ubytovanie,“ poznamenal spravodajský server RBK. Bulgakova, ktorý mal zodpovednosť za logistiku, neposlali do civilu, ale presunuli ho do úradu generálnej inšpekcie ministerstva obrany. Z informácií médií nie je jasné, či tam ešte teraz pracoval, alebo už žil ako dôchodca.

 Podľa Ukrajincov to bol jeden z najmasovejších útokov okupantov. Rusi použili 57 formácií obrnenej techniky, 12 motocyklov a 200 útočných jednotiek. Ukrajinskí vojaci zo 79. leteckej útočnej brigády odrazili útok a zničili šesť tankov, sedem bojových vozidiel a 12 motocyklov. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Bulgakova zatkli po zadržaní troch súkromných podnikateľov z jedného potravinárskeho kombinátu, ktorý vyrába suchú stravu a konzervy s jedlom, pričom medzi jeho odberateľov patrí aj ministerstvo obrany. Podľa kriminalistov išlo o korupciu vo veľkom rozsahu. Tvrdia, že Bulgakov sa nezákonne obohacoval aj počas ruskej invázie na Ukrajinu, čiže od vpádu vojsk vo februári 2022.

Nemenovaný policajný zdroj agentúre TASS objasnil, v čom spočíval korupčný mechanizmus a ako došlo k okrádaniu štátu: „Počas pôsobenia Bulgakova na ministerstve vznikol systém zásobovania vojsk nekvalitnými potravinami za premrštené ceny. Hovädzie mäso sa nahrádzalo bravčovým a kuracím, energetická hodnota týchto dávok bola znížená.“

 Bulgakov spáchať zločin tak, že z titulu svojej funkcie presadil, aby vojaci dostávali jedlo od protekčného potravinárskeho kombinátu, od ktorého na revanš dostával úplatky.

Bulgakov pritom svojho času zjavne patril medzi obľúbencov Putina v silových zložkách. Prezident totiž tomuto generálovi udelil v roku 2016 najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ruska. Súviselo to s jeho poslaním na Blízkom východe, kde sa angažovali Rusi: na podporu režimu Bašára Asada: „Bulgakov bol vyznamenaný za operáciu, počas ktorej dodali na vojenskú základňu v Sýrii viac ako 200-tisíc ton materiálu pre ruské vojenské letectvo,“ napísal spravodajský server Meduza.

 Bulgakov mal dlhé roky v agende materiálno-technické zabezpečenie armády. Od jari tohto roku je už siedmy generál, ktorého v Rusku zatkli. Takpovediac najväčšou rybou bol v apríli jeden z vtedajších námestníkov ministra obrany Timur Ivanov. Všetky prípady súvisia s korupciou.

Vyšetrovatelia a ani médiá, ktoré sa opierajú o svoje nemenované zdroje, zatiaľ neuviedli, o koľko miliónov rubľov sa mal Bulgakov obohatiť na úkor štátu. Verejnosť sa však dozvedela, kto generála uplácal. Podľa kriminalistov Bulgakov tvoril korupčný tandem s Griazinským potravinárskym kombinátom. O žalúdky vojakov sa začal starať už v roku 1944, keď vznikol ako štátny podnik, aby zásoboval červenoarmejcov.

Na webovej stránke kombinátu sa píše, že v súčasnosti v ňom pracuje okolo 400 ľudí. Mimochodom, netreba pochybovať o tom, že majitelia tejto potravinárskej spoločnosti nielen falšovali hovädzie mäso, ale aj úmyselne znižovali energetickú hodnotu svojich výrobkov pre armádu. Sami najlepšie vedeli, čo majú pod nosom: „Náš podnik má vlastné laboratórium, ktoré vykonáva prísnu kontrolu kvality surovín dodávaných do fabriky a vlastných výrobkov,“ zdôrazňuje kombinát na svojej webovej stránke.

X X X

Škandál v Rusku: Putinov hrdina sedí za mrežami. Generál zamieňal hovädzie mäso za bravčové a kuracie

Po prvej afére sa Dmitrij Bulgakov iba presunul na nižšiu pozíciu, po odhalení druhého prípadu putoval do vyšetrovacej väzby. V Moskve zatkli bývalého významného funkcionára ozbrojených síl. Je ním 69-ročný generál. „Vyšetrujeme trestný čin korupcie Bulgakova, ktorý v rokoch 2008 – 2022 bol námestník ministra obrany,“ oznámil na sociálnej sieti Telegram Vyšetrovací výbor Ruskej federácie, čo je obdoba Národnej kriminálnej agentúry na Slovensku, ale s rozdielom, že v Moskve je tento orgán priamo podriadený prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Dmitrij Bulgakov sa rozpráva s Vladimirom Putinom na snímke z roku 2013. Fotografia vtedajšieho námestníka ministra obrany s prezidentom je z vojenského cvičenia v blízkosti Bajkalského jazera. Vľavo je Sergej Šojgu, ktorý v tej dobe bol šéf rezortu obrany, muž vzadu je miestny gubernátor Konstantin Iľkovskij.

Meno Bulgakov chvíľu rezonovalo v Rusku v septembri 2022. Z funkcie námestníka ho odvolali len tri dni po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, aby posilnil svoju armádu bojujúci proti Ukrajine. „Stalo sa to po záplave sťažností mobilizovaných mužov na ich výstroj a ubytovanie,“ poznamenal spravodajský server RBK. Bulgakova, ktorý mal zodpovednosť za logistiku, neposlali do civilu, ale presunuli ho do úradu generálnej inšpekcie ministerstva obrany. Z informácií médií nie je jasné, či tam ešte teraz pracoval, alebo už žil ako dôchodca.

 Podľa Ukrajincov to bol jeden z najmasovejších útokov okupantov. Rusi použili 57 formácií obrnenej techniky, 12 motocyklov a 200 útočných jednotiek. Ukrajinskí vojaci zo 79. leteckej útočnej brigády odrazili útok a zničili šesť tankov, sedem bojových vozidiel a 12 motocyklov. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Bulgakova zatkli po zadržaní troch súkromných podnikateľov z jedného potravinárskeho kombinátu, ktorý vyrába suchú stravu a konzervy s jedlom, pričom medzi jeho odberateľov patrí aj ministerstvo obrany. Podľa kriminalistov išlo o korupciu vo veľkom rozsahu. Tvrdia, že Bulgakov sa nezákonne obohacoval aj počas ruskej invázie na Ukrajinu, čiže od vpádu vojsk vo februári 2022.

Nemenovaný policajný zdroj agentúre TASS objasnil, v čom spočíval korupčný mechanizmus a ako došlo k okrádaniu štátu: „Počas pôsobenia Bulgakova na ministerstve vznikol systém zásobovania vojsk nekvalitnými potravinami za premrštené ceny. Hovädzie mäso sa nahrádzalo bravčovým a kuracím, energetická hodnota týchto dávok bola znížená.“

Podľa vyšetrovateľov mal Bulgakov spáchať zločin tak, že z titulu svojej funkcie presadil, aby vojaci dostávali jedlo od protekčného potravinárskeho kombinátu, od ktorého na revanš dostával úplatky.

Bulgakov pritom svojho času zjavne patril medzi obľúbencov Putina v silových zložkách. Prezident totiž tomuto generálovi udelil v roku 2016 najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ruska. Súviselo to s jeho poslaním na Blízkom východe, kde sa angažovali Rusi: na podporu režimu Bašára Asada: „Bulgakov bol vyznamenaný za operáciu, počas ktorej dodali na vojenskú základňu v Sýrii viac ako 200-tisíc ton materiálu pre ruské vojenské letectvo,“ napísal spravodajský server Meduza.

 Bulgakov mal dlhé roky v agende materiálno-technické zabezpečenie armády. Od jari tohto roku je už siedmy generál, ktorého v Rusku zatkli. Takpovediac najväčšou rybou bol v apríli jeden z vtedajších námestníkov ministra obrany Timur Ivanov. Všetky prípady súvisia s korupciou.

Vyšetrovatelia a ani médiá, ktoré sa opierajú o svoje nemenované zdroje, zatiaľ neuviedli, o koľko miliónov rubľov sa mal Bulgakov obohatiť na úkor štátu. Verejnosť sa však dozvedela, kto generála uplácal. Podľa kriminalistov Bulgakov tvoril korupčný tandem s Griazinským potravinárskym kombinátom. O žalúdky vojakov sa začal starať už v roku 1944, keď vznikol ako štátny podnik, aby zásoboval červenoarmejcov.

Na webovej stránke kombinátu sa píše, že v súčasnosti v ňom pracuje okolo 400 ľudí. Mimochodom, netreba pochybovať o tom, že majitelia tejto potravinárskej spoločnosti nielen falšovali hovädzie mäso, ale aj úmyselne znižovali energetickú hodnotu svojich výrobkov pre armádu. Sami najlepšie vedeli, čo majú pod nosom: „Náš podnik má vlastné laboratórium, ktoré vykonáva prísnu kontrolu kvality surovín dodávaných do fabriky a vlastných výrobkov,“ zdôrazňuje kombinát na svojej webovej stránke./agentury/

X X X

Hrozná správa, zomrela slovenská gymnastka. Účastníčka MS aj ME mala len 31 rokov

Svet slovenského športu zasiahla tragická správa. Vo veku 31 rokov náhle zomrela bývalá gymnastka Jana Duchnovská, niekoľkonásobná účastníčka majstrovstiev sveta.

Správu o jej úmrtí priniesol gymnasticky klub Gaja Košice, ktorého bola prezidentov. Bývalá reprezentantka v modernej gymnastike zomrela 3. júla, oznámil klub na facebookových stránkach.

„S veľkým zármutkom sme sa dozvedeli správu o Jančinej smrti. Radi by sme zachovali jej odkaz a pokračovali v jej diele,“ píše sa v príspevku. Podľa informácii zoznam.sk mala byť príčinou úmrtia nečakaná nehoda.

Duchnovská s gymnastikou začala v rodných Košiciach v mladom veku, napísala Slovenská gymnastická federácia na svojom webe.

Počas svojej kariéry sa neustále zlepšovala a desať rokov bola seniorskou reprezentantkou v modernej gymnastike. Zúčastnila sa aj niekoľkých majstrovstiev Európy a sveta, naposledy v Bulharsku v roku 2018. Po skončení kariéry založila v Košiciach gymnastický klub, kde trénovala malé deti.

Posledná rozlúčka s gymnastkou sa uskutoční 30. júla o 10.00 h v sieni na verejnom cintoríne v Košiciach./agentury/

X X X

STVR s televíznym ťahákom: Štartuje olympiáda a zavalí divákov exkluzívnym obsahom

V piatok 26. júla sa otváracím ceremoniálom začnú olympijské hry v Paríži. Slovenská televízia a rozhlas ponúkne divákom už tradične televízne a rozhlasové vysielanie počas celého trvania olympiády, ktoré bude možné sledovať na televíznom okruhu :Šport a vo vysielaní Rádia Slovensko. Kompletný olympijský program odvysiela Slovenská televízia výhradne na programovej službe :Šport.

„Prípravy prebiehajú už niekoľko mesiacov, pretože uzávierky termínov prvých objednávok na služby v dejisku, napríklad na ubytovanie akreditovaných pracovníkov, boli v takmer ročnom predstihu pred olympiádou. Momentálne dolaďujeme posledné grafické elementy,“ hovorí Pavol Gašpar, poverený vedením Sekcie športu.

„Do Paríža nás cestuje 37, ďalšie desiatky kolegov nechávame v Mlynskej doline. Tí, ktorí zostanú doma, nie sú len podporným tímom pre olympiádu, ale musia sa postarať aj o odvysielanie prenosov napríklad z predkôl európskych pohárových súťaží, čo je ďalšia ťažisková časť letného športového vysielania Slovenskej televízie,“ vysvetľuje Pavol Gašpar.

Program bude doplnený aj o špeciálne formáty. Diváci sa môžu tešiť na Športové štúdiá, ktoré sa budú primárne venovať slovenskej reprezentácii v Paríži. Pripravené sú aj špeciálne vydania so športovými expertami pri prenosoch zo športov, kde má slovenská reprezentácia najvyššie šance na medaily. Vyslovene spravodajským formátom bude Olympijský denník, kde diváci dostanú informačný súhrn aj zo športov, z ktorých nebude možné odvysielať priame prenosy. Slovenská televízia a rozhlas pokračuje aj v úzkej spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom. Vo svojom vysielaní ponúkne každý deň 10-minútový súhrn z diania na Olympijskom festivale na Kuchajde.

Komentátorskú zostavu priamo v dejisku tvoria Marcel Merčiak, Pavol Gašpar, Ľuboš Hlavena, Vladimír Genda, Alfonz Juck, Stanislav Ščepán, Peter Zagiba, Martin Pohanič a Tomáš Košec.

Nebudú chýbať ani experti. Najmä slovenským športovcom sa budú priamo v dejisku venovať reportéri Slovenskej televízie Patrik Mitas, Samuel Brečka, Tomáš Zagiba, Ivan Janko a Tomáš Batiz. Hlavnými tvárami olympijského vysielania z bratislavské štúdia budú osvedčení moderátori Oľga Konečná a Tomáš Kotlárik. V štúdiových vstupoch sa budú moderátori spájať naživo s našimi reprezentantmi, trénermi a inými členmi slovenskej olympijskej výpravy.

Olympijské hry v Paríži budú výrazne rezonovať aj vo vysielaní Rádia Slovensko. Slovenský rozhlas posiela do metropoly Francúzska päťčlenný rozhlasový tím v zložení Matúš Čunderlík, Svetlana Barátová, Zlatica Mokrá, Adam Bohuš a Martin Kaigl.

Na projekt OH vo vysielaní Slovenskej televízie a rozhlasu sa teší aj zástupca generálneho riaditeľa Igor Slanina: „V Slovenskej televízii a rozhlase je na OH všetko starostlivo pripravené. Všetci sú tu veľkí profesionáli. Som presvedčený, že tie dlhoročné skúsenosti, ktoré kolegovia zo Sekcie športu majú, sa pretavia do vysoko profesionálneho spracovania a sprostredkovania olympijských výkonov pre divákov a poslucháčov. Ako vždy u nás doma, televízor bude zapnutý veľmi často. Určite si nestihnem pozrieť úplne všetky športy, ale čo sa podarí, to si rád doma odsledujem. Našim športovcom prajem, nech si to užijú a nech vybojujú pre Slovensko veľa medailí. Všetci im v tom budeme veľmi držať palce.“/agentury/

X X X

ľký návrat ikonickej speváčky aj účasť nášho prezidenta: Pozrite si najlepšie outfity z Olympijských hier v Paríži 2024 (fotogaléria)

Po náročnom boji s chorobou, sa vrátila vo veľkom štýle! Počas veľkého zahájenia Olympijských hier v Paríži, si pozornosť všetkých v prvej sekunde ukradla hudobná diva Céline Dión, ktorá si splnila celoživotný sen a zaspievala priamo z Eiffelovky.

Olympijské hry nie sú len prehliadkou najlepších športových výkonov, ale aj svetovou udalosťou, ktorá púta pozornosť hviezd z celého sveta. Každá krajina sa tu chce ukázať v tom najlepšom svetle, čoho dôkazom sú aj originálne uniformy od svetových návrhárov a domácich tvorcov.

.Pri výbere svojich outfitov si nechali záležať aj známe tváre, ktoré sa v piatok večer zúčastnili veľkolepého zahájenia Olympijských hier, priamo pod ikonickou Eiffelovkou, ktorá sa zmenila v obrovské móle, kde sa zišli stovky divákov, vrátane hviezd ako Ariana Grande, John Legend s manželkou či Kelly Clarkson a Serena Williams, ktoré si môžete pozrieť vo fotogalérii.

Veľký comeback speváčky, ktorá sa musela z pódia vytratiť, ale aj nový klip Beyoncé

Olympijské hry sú skutočne veľkolepou udalosťou, s ktorou sa s nadšením spájajú mnohé značky ale aj známe tváre. Dlhšie sa hovorilo o vystúpení Dua Lipy, ktorá bola tento rok headlinerom známeho festivalu Glastonbury a budúci rok ju čakajú dva vypredané koncerty na londýnskom štadióne Wembley. Lipa sa napokon na zahájení neukázala, na pódiu sme však mohli vidieť speváčku   Gaga a hudobnú legendu Céline Dión.

Dión sa z pódia vytratila počas pandémie, kedy opakovane odkladala svoje koncertné turné, napokon ho úplne zrušila. Všetko nasvedčovalo tomu, že speváčka sa stiahla kvôli pandémii, ona však bez okolkov priznala, že bojuje so zákerným ochorením SPS (stiff person syndrome), ktoré sa na Slovensku nazýva tiež syndróm stuhnutej osoby.

„Dlho bojujem so zdravotnými problémami a je pre mňa naozaj ťažké čeliť týmto výzvam a hovoriť o všetkom, čím som si prechádzala. Nedávno mi bola diagnostikovaná veľmi zriedkavá neurologická porucha nazývaná syndrom stuhnutej osoby. Teraz vieme, že to je to, čo spôsobilo všetky kŕče, ktoré som mala,“ priznala Céline. Hoc nikto nevedel, aký bude mať ochorenie speváčky progres a hovorilo sa aj o jej úplnom konci na scéne, zdá sa, že speváčke sa stav zlepšuje a postupne sa opäť vracia do práce. Tento rok sme speváčku mohli vidieť na titulke známeho magazínu Vogue a práve včera, počas otváracieho ceremoniálu Olympijských hier, sa opäť vrátila aj na scénu.

Kanadská speváčka si splnila svoj veľký sen a zaspievala si priamo z Eiffelovky. Francúzsku metropolu síce počas večera sprevádzalo daždivé počasie a hrozba útokov, no keď začala spievať Céline Dión skladbu Hymne à l’amour od Edith Piaf, tak všetci zabudli na všetky negatívna tohto večera.

Pri príležitosti Olympýjskych hier zverejnila svoje nové video aj speváčka Beyoncé, ktorá v klipe originálnym spôsobom predstavila športovcov, ktorí v Paríži reprezentujú USA. Vizuál natočili k skladbe YA YA z nového albumu Beyoncé. Speváčka sa tu ako hrdá patriotka ukáže v body vo farbách americkej vlajky, ktorý doplna trblietavý kovbojský klobúk.

 Pozornosť médií a divákov z celého sveta dokonale využila speváčka Ariana Grande, ktorá sa po Eiffelovkou ukázala po boku britskej herečky a speváčky Cynthie Erivo, s ktorou si spolu zahrali v očakávanom fantasy filme Wicked, ktorý príde do kín už tento rok v novembri.

Počas zahájenia Olympijských hier si obe dámy obliekli elegantné šaty, ich looky celkovo pripomínali outfity, v ktorých ich budeme môcť vidieť aj v spomínanom filme.

Kelly Clarkson

Neprehliadnuteľnou bola jednoznačne Kelly Clarkson, ktorá v Paríži ukázala svoju výrazne pochudnutú postavu. Americká speváčka si obliekla šaty v kráľovsky modrej farbe, doplnené o krištáľový golier a lem v oblasti rázporku. Outfit doplnili metalické lodičky a jemné šperky.

Ženskosť celému outfitu dodal červený rúž, ktorý niekedy môže pôsobiť vulgárne, no v tomto prípade zafungoval na výbornú. O speváčke sa už dlhšie hovorí, že schudla vďaka užívaniu kontroverzného Ozempicu, ona sama však tieto tvrdenia tento rok poprela. „Môj lekár ma do toho tlačil dva roky ale ja som hovorila nie, bojím sa toho. Už teraz mám problémy so štítnou žľazou. Všetci si myslia, že je to Ozempic, ale nie je to tak. Je to niečo iné,“ priznala pre CNN a dodala, že jej receptom na chudnutie je zdravé stravovanie a dostatok pohybu.

Serena Williams

Za dámu bola ako vždy pri spoločenských udalostiach, aj tenisová legenda Serena Williams. Serena na ceremóniu zavítala v sprievode manžela Alexisa Ohaniana a ich šesťročnej dcérky Olympie.

Williams sa rozhodla pre odvážny, monochromatický outfit v červenej farbe, v ktorom vynikla jej tip-top postava, no napriek priehľadnému materiálu a kratšiemu strihu šiat išlo stále o veľmi elegantný look. Za spomenutie určite stoja hnedé lodičky, ktoré farebne takmer presne kopírujú pokožku tenisovej hviezdy, vďaka čomu pozornosť pútali práve šaty z dielne Dolce & Gabbana.

Nina Dobrev

Väčšina hostí si počas piatkového večera oblieklo elegantné kúsky, to však nebolo nevyhnutnou podmienkou, niektorí tak vzhľadom na udalosť, celkom logicky siahli po kúskoch, ktoré by sme hľadali skôr v športovej móde.

Herečka Nina Dobrev si obliekla koženú motorkársku bundu doplnenú o trendy nášivky, k čomu doladila biely top a šortky a štýlové mokasínky a okuliare v bielej farbe. Celkovo Nina v mnohom pripomínala známu seriálovú Emily, ktorú hrá jej veľmi podobná Lily Collins.

Ani upršané počasie od účasti neodradilo nekompromisnú módnu kritičku a šéfredaktorku amerického Vogue Annu Wintour, ktorú sprevádzal austrálsky filmový režisér a herec Baz Luhrmann.

Kým austrálsky herec si obliekol biely komplet doplnený o tričko Prada, tak Wintour prekvapila výberom dievčenských šiat v modrej farbe, ku ktorým si obula zlaté sandáliky.

Emma Chamberlain

Veľkolepý večer si prišla užiť aj americká influencerka a módna ikona Emma Chamberlain. Brunetka pri výbere outfitu siahla po kúskoch Ralph Lauren z archívnej kolekcie jar/leto 2008.

Práve značka Ralph Lauren tento rok vytvorila tiež uniformy, ktoré si obliekajú športovci z USA. Emma k svojmu looku doplnila bielu kabelku a elegantné lakované lodičky. Veľmi šik bolo tiež výrazne líčenie, aktualitysk