Viktor Orbán vo svojom výročnom prejave zdôraznil význam mierových rozhovorov a vyjadril podporu znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Predseda maďarskej vlády a vládnej strany Fidesz Viktor Orbán vystúpil v sobotu s výročným prejavom o stave krajiny pred pozvanými hosťami v budínskom multifunkčnom centre Várkert Bazár. Podľa servera hvg.hu širšie okolie centra obkolesila polícia kovovými zábranami, ktoré sú v úseku pred hlavným vchodom ešte prekryté čiernymi závesmi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Tento rok bude iný, teraz kráčame po hlavnej ulici histórie. Európsku úniu pobúrilo, že mierové rozhovory sa začali bez nej,“ povedal Orbán v úvode prejavu.

„Doteraz sme boli rebelmi, teraz sa chceme stať víťazmi. Prezident Trump však nie je náš záchranca, ale náš spolubojovník. Doma ho čaká dlhý boj, no s ním sme dostali šancu. Nech je rok 2025 prelomovým,“ dodal premiér v súvislosti so znovuzvolením amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Tento prejav, ktorého heslom je „Rok prelomu“, je už 26. v poradí, pričom prvý predniesol Orbán v roku 1999. Predseda vlády výročnými prejavmi otvára jarnú politickú sezónu, hodnotí uplynulé obdobie a načrtáva plány svojho kabinetu. Vlani premiér zhodnotil stav krajiny 17. februára po tom, čo pre škandál s udelením milosti pre muža kryjúceho pedofila 10. februára 2024 odstúpila prezidentka Katalin Nováková. Podľa servera telex.hu organizátori s odvolaním sa na nedostatok priestoru ani tento rok nevpustili nezávislé médiá. Prejav vysielal Orbán v priamom prenose na svojom účte na Facebooku, aktuality.sk

X X X

 Bude Rudolf Huliak ministrom? Prezident komentoval možnú nomináciu

 Peter Pellegrini hovorí, že dnes nie je v rovnakej situácii, v akej bola Zuzana Čaputová, keď odmietla menovať Rudolfa Huliaka za ministra.

„Bol by som nerád, ak by sme mali vo vláde ministra, ktorý chce vystúpiť z EÚ a NATO, keď vláda deklaruje, že Slovensko nechce opustiť tieto dve naše medzinárodné zoskupenia,“ povedal prezident Peter Pellegrini v Sobotných dialógoch STVR o menovaní poslanca Rudolfa Huliaka za ministra športu a cestovného ruchu.

Aj keď hlava štátu ešte nedostala konkrétne mená, ktorými chce premiér Robert Fico rekonštruovať svoju vládu, výmena na ministerstvách môže nastať pred vyriešením koaličnej krízy.

„Ja som sa s pánom premiérom dohodol, že predtým ako príde aj s konkrétnymi návrhmi na rekonštrukciu vlády, mi prinesie ukázať podpisy tých voľných poslancov teraz, ktorí sa podpisom prihlásia podporovať vládnu väčšinu,“ povedal Pellegrini,aktuality.sk

X X X

 Fico v USA na CPAC volal po renesancii EÚ. Politológ: Karta sa obrátila, z USA sa stáva spojenec

Chvála amerického prezidenta Donalda Trumpa, kritika Ukrajiny a európskych lídrov, no aj požiadavka, aby sa USA nenáhlili s bolestivými clami. Na zraze konzervatívnej pravice vystúpil v sobotu slovenský premiér Robert Fico (Smer). Svoju účasť nezrušil ani po tom, čo Trumpov exporadca Steve Bannon na zraze spravil heslo podobné hajlovaniu. Čo zaznelo v premiérovom prejave vo Washingtone a k akým politikom sa svojou účasťou zaradil?

 Fico začal svoj prejav vo Washingtone na zraze Konzervatívnej politickej akcie (Conservative Political Action Conference, skrátene CPAC) prihlásením sa k domovine. „Som štvornásobným predsedom vlády malej, hrdej krajiny v strede Európy – Slovenska,“ povedal po tom, čo vstúpil na pódium s hárkom papiera, z ktorého čítal.

Zožal potlesk a začal hovoriť o Slovákovi Michalovi Strankovi, ktorý slúžil v americkej námornej pechote počas druhej svetovej vojny. Pokloniť sa k jeho hrobu bol osobne ešte v piatok. „Prínos amerických vojakov k porážke fašizmu je nespochybniteľný. Prosím, nedovoľte, aby sa zrodili noví Hitlerovia. Prosím, nedovoľte, aby niekto spochybňoval hrôzy holokaustu,“ vyhlásil.

 Vstupenka na stretnutie s Trumpom?

Ficov prejav by sa podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave dal považovať za pomyselnú vstupenku na stretnutie s Trumpom. „Tak, ako si Fico vypýtal vstupenku na stretnutie s Vladimírom Putinom, teraz sa tlačí do priazne Donaldovi Trumpovi. Lenže pre Vladimira Putina bolo vitálnym záujmom stretnúť sa s lídrom členského štátu EÚ, pre Donalda Trumpa to podstatné nie je,“ myslí si.

V určitých pasážach prejavu sa podľa neho Fico vyjadroval o Amerike inak, ako na domácej pôde. Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka si naopak myslí, že premiér bol autentický a cíti, že medzinárodno-politická situácia praje prezentácii jeho skutočných postojov.

„Pred Trumpom bola v rétorike Smeru USA zlým štátom, teraz sa karta obracia a z Ameriky sa stáva spojenec. To by Robert Fico za Bidena nikdy nepovedal. Ale inak sa jeho rétorika podobala tomu, čo hovorí doma. O zlých migrantoch, o zlých mimovládkach a o pochopení pre ruský útok na Ukrajine,“ pokračoval Štefančík.

Premiér Fico hovoril s Muskom aj o mimovládkach

 Zo Slovenska vystúpili na CPAC v minulosti exminister práce Milan Krajniak (dnes Kresťanská únia, predtým Sme rodina) a predseda strany Aliancia Krisztián Forró. Fico je doteraz najvyššie postaveným slovenským politikom, ktorý na nej rečnil. Česko má tento rok zastúpenie v podobe europoslancov Alexandra Vondra (ODS) a Filipa Tureka (Prísaha).

Ako vysvetlil český politológ a riaditeľ New York University Prague Jiří Pehe, konferenciu založil ešte v roku 1974 Ronald Reagan ako výročné zhromaždenie amerických konzervatívcov. „Pôvodne šírila tradičné konzervatívne hodnoty, ale od vzostupu Trumpa jej stále viac dominujú nacionálni populisti, silný vplyv v nej má MAGA (z angl. skratka pre hnutie Make America Great Again, poz. red.),“ uviedol pre Pravdu.

V časoch, kedy sú v USA pri moci republikáni, účasť na podujatí podľa Peheho otvára dvere ku kontaktom s ich špičkami. „Je to uznanie, že títo politici, nielen z USA, zdieľajú hodnoty amerických konzervatívcov a v posledných rokoch nacionálnych populistov,“ vysvetlil.

Slovenský premiér vystúpil na pravicovom zraze, ktorý je financovaný z darov podnikateľov a spolkov s konzervatívnym pohľadom na svet, z piatka na sobotu. Jeho strana Smer pritom nesie v názve prívlastok sociálna demokracia a ešte na jeseň 2022 sa označoval za ľavičiara. Ficova strana sa tiež hlási k odkazu Slovenského národného povstania.

Fico vycestoval do Washingtonu vo štvrtok, keď Slovensko navštívil generálny tajomník NATO Mark Rutte a deň pred siedmim výročím vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Politológ Řádek sa domnieva, že premiér sa chcel vyhnúť práve verejným zhromaždeniam k pripomienke tragédie, ktorá ho v roku 2018 stála kreslo premiéra.

„Túto udalosť považuje za možno najväčšiu nespravodlivosť svojho politického života, pretože dodnes odmieta spojitosť svojej vlády a tejto hroznej udalosti. Ako druhý motív môže byť snaha byť pri tvorbe nového medzinárodného poriadku a práve na tomto kongrese boli zastúpení ľudia, ktorí ho podľa neho budú v nasledujúcich rokoch tvoriť. A pritom celom mu vôbec neprekážajú hajlujúci rečníci,“ podotkol Řádek./agentury/

X X X

 Ruský minister Sergej Lavrov sa stretne so svojím iránskym náprotivkom v Teheráne

 Hlavnou témou stretnutí Sergeja Lavrova v Teheráne bude regionálny a medzinárodný vývoj, ako aj bilaterálne vzťahy medzi Ruskom a Iránom.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nasledujúcich dňoch navštívi Teherán, kde sa stretne so svojím iránskym náprotivkom Abbásom Arákčím. Témou ich rozhovorov bude „regionálny a medzinárodný vývoj“. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a TASS.

„Návšteva… sa uskutoční v rámci prebiehajúcich konzultácií medzi Iránskou islamskou republikou a Ruskou federáciou o bilaterálnych vzťahoch a regionálnom a medzinárodnom vývoji,“ uviedol vo vyhlásení hovorca iránskeho rezortu diplomacie Esmáíl Bakájí.

Šéf ruskej diplomacie podľa vyhlásenia absolvuje stretnutia aj s inými iránskymi predstaviteľmi. Iránsky veľvyslanec v Rusku uviedol, že Lavrov pricestuje do Teheránu v utorok a pôjde o jednodňovú návštevu, informovala iránska tlačová agentúry ISNA. Lavrov naposledy navštívil Irán v októbri 2023. Išlo o stretnutie, ktorého cieľom bolo nájsť riešenie napätia medzi Arménskom a Azerbajdžanom, píše AFP.

 Irán a Rusko v januári podpísali dohodu o komplexnej strategickej spolupráci oboch krajín. Spojené štáty v septembri minulého roka obvinili Teherán z dodávok balistických rakiet krátkeho doletu do Ruska na použitie proti Ukrajine a uvalili sankcie na lode a spoločnosti, ktoré sa podľa nich na týchto dodávkach podieľali. Teherán tieto tvrdenia o poskytnutí iránskych zbraní Moskve popiera. Kyjev aj Západ tiež tvrdia, že Irán dodal Rusku samovražedné drony Šáhid, ktoré Moskva vypúšťa pri nočných útokoch na Ukrajinu./agentury/

X X X

Ľavicový premiér? Politológ: V prejave v USA sa hlásil k národnému konzervativizmu

Nastal rozpor medzi doterajšou antiamerickou rétorikou a súčasným oslavným tónom.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa v prejave na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC) vo Washingtone prihlásil k národnému konzervativizmu. Svoju ľavicovú či sociálnodemokratickú príslušnosť, na ktorú poukazuje na Slovensku i pri kontaktoch s európskymi partnermi, nespomenul ani raz. Pre TASR to uviedol politológ Juraj Marušiak.

Na Ficovom prejave Marušiaka zaráža veľký rozpor medzi doterajšou antiamerickou rétorikou a terajším oslavným tónom, zdôrazňovaním blízkosti a spoločných záujmov oboch štátov.

„Bez ohľadu na to, aký môže mať človek názor na obsah premiérovho prejavu, jeho kompozíciu, odkazovanie na momenty, ktoré Slovensko a USA spájajú, vrátane takých citlivých momentov ako pripomenutie spoločného zápasu v druhej svetovej vojne, keď opakovane v prejave spomenul pamiatku amerického vojaka slovenského pôvodu Michala Strenka, ktorý na ostrove Iwo Jima vztýčil americkú vlajku a neskôr sám padol v bojoch, bolo bravúrne,“ skonštatoval politológ.

O vzťahoch s Trumpom

Pokračuje, že Fico podobne zdôrazňoval aj blízkosť svojho postavenia so situáciou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý takisto nedávno čelil pokusu o atentát.

„Z prejavu bola zrejmá zainteresovanosť premiéra dobrými vzťahmi s USA, respektíve s prezidentom Trumpom, čo je opodstatnené aj s ohľadom na jeho napäté vzťahy s predstaviteľmi väčšiny členských štátov Európskej únie (EÚ),“ poznamenal Marušiak.

Dodal, že poukazovaním na spoločné záujmy s USA, ideologickú blízkosť a zhodu v strategických cieľoch upozornil premiér na riziká, ktoré by prinieslo zavádzanie dovozných ciel na produkty EÚ. „Tu je zrejmé, že obhajoval ekonomické záujmy SR,“ podotkol politológ.

O Orbánovi i Ukrajine

Ficove prihlásenie sa k maďarskému prezidentovi Viktorovi Orbánovi nie je podľa Marušiaka ničím prekvapujúcim, taktiež ani jeho kritika väčšiny partnerov v EÚ.

„Na druhej strane negatívne vymedzovanie voči najbližším politickým, hospodárskym, ale v konečnom dôsledku aj vojensko-bezpečnostným partnerom, ktorými sú členské štáty EÚ, môže mať negatívne dôsledky pre Slovensko,“ tvrdí.

Marušiaka neprekvapil premiérov postoj k vojne na Ukrajine. Za zarážajúce však považuje, ak rokovania o mieri na úrovni veľmocí, bez účasti napadnutej krajiny, obhajuje.

Vyjadril sa tiež k vzťahu Fica a miliardára a šéfa amerického Úradu pre efektivitu štátnej správy Elona Muska.

„Nevylučujem, že sa Fico toto zblíženie bude snažiť využiť v zápase s domácou politickou opozíciou aj s ohľadom na vplyv Elona Muska, ale aj ďalších internetových gigantov na sociálnych sieťach,“ doplnil politológ, aktuality.sk

X X X

 Na nemeckých školách je priveľa migrantov. Je to hrôza, sťažujú sa učitelia

 Až 41 percent žiakov na nemeckých školách tvoria deti migrantov, v niektorých veľkých mestách sú školy, kde je to vyše 90 percent. Odráža sa to nielen na čoraz horších učebných výsledkoch a preťaženosti učiteľov, ale aj na stúpajúcom násilí. V triedach pribúda útokov, vyhrážok i šikanovania. V spolkovej krajine Hesensko preto navrhli, aby sa podiel takých žiakov obmedzil. Pomôže to?

 Na niektorých školách v Nemecku je detí z prisťahovaleckých rodín viac ako domácich.

„Úroveň výkonnosti na školách klesá, ak je podiel migrantov vyšší ako 40 percent,“ povedal pre denník Bild psychológ a odborník na islam Ahmad Mansour, ktorý pochádza z Palestíny a pred ôsmimi rokmi získal nemecké občianstvo.

O radu ho požiadal Armin Schwarz, minister kultúry a školstva spolkovej krajiny Hesensko, kde má prisťahovalecký pôvod až 2,4 milióna ľudí, teda 38 percent obyvateľov. Zo 16 spolkových krajín v Nemecku je tak Hesensko štvrtou s najvyšším podielom migrantov.

Slovenskí ôsmaci sú nadpriemerní v hodnotení 34 štátov, ale horší ako pred 10 rokmi

Dobré ovládanie nemeckého jazyka musí byť podľa neho na školách povinné, a tak nariadil, aby na klasické vyučovanie pripustili len žiakov s potrebnými znalosťami nemčiny. Kto pri vstupnom teste prepadne, musí absolvovať jazykový kurz.

V tomto školskom roku zaviedli v Hesensku aj výučbu „nemeckých hodnôt“ – dve hodiny týždenne. Zatiaľ iba pre deti utečencov, od budúceho školského roka pre všetkých žiakov.

Mansour má však pochybnosti, či uvedené zmeny postačia. Ako objasnil pre denník Bild, veľa záleží na učiteľoch. V minulosti vraj bývalo zvykom, že ak v triedach postrehli nejaké negatívne trendy, napríklad ohľadom islamizmu, antisemitizmu či popierania rovnoprávnosti, vyhľadali pomoc odborníkov. Teraz sú však oveľa zdržanlivejší a o problémoch radšej mlčia.

 „Obávam sa, že mnohé združenia a organizácie, ktoré získali prístup do škôl, učiteľov úplne zneistili,“ varoval Mansour. Schwarz súhlasí, že dobrá spolupráca bude fungovať iba vtedy, ak pedagógovia zaujmú jasný postoj k žiakom i rodičom a politici ich v tom musia podporiť.

V Nemecku sa už niekoľko rokov vedie diskusia o zlyhaní tzv. multi-kulti politiky. Zvyšovanie počtu detí z prisťahovaleckých rodín, ktoré majú neraz problém s integráciou do spoločnosti, predstavuje priveľkú záťaž pre celý systém aj zamestnancov.

Na školách sa navyše rozmohlo násilie – útoky na žiakov i učiteľov, urážky, šikanovanie, náboženský fanatizmus, rasistické či antisemitské prejavy, s ktorým si úrady nevedia rady.

Ako nedávno informoval portál Focus.de, v roku 2023 zaznamenala polícia na nemeckých školách asi 27 500 násilných činov – o 27 percent viac ako v predošlom roku.

Išlo napríklad o trestné činy ublíženia na zdraví, lúpeže či útoky nožom. Najhoršia situácia je v Berlíne, kde policajti každý deň evidujú až päť zásahov na školách. V nemeckých médiách nie je núdza ani o príbehy učiteľov, sťažujúcich sa na hrozné podmienky v triedach.

 Podľa Birgit Ebelovej, ktorá vyučovala nemčinu a dejepis na škole, kde deti migrantov tvorili 80 až 90 percent, to bolo „hotové peklo“ a prejavy násilia boli na dennom poriadku.

Žiaci pochádzali najmä z islamských krajín ako Irak, Sýria, Turecko, Alžírsko, Bosna, Čečensko či Afganistan, no boli tam aj deti zo severnej Afriky. Násilia sa údajne dopúšťali najmä starší študenti z migrantských rodín.

„Málokto sa to však odváži otvorene povedať,“ priznala Ebelová pre portál Focus.de. Žiaci z prisťahovaleckých rodín mali vraj úplne iné predstavy o úlohe mužov a žien, ako majú Európania, do školy bežne chodili vyzbrojení nožmi, vyvolávali konflikty či vulgárne nadávali.

Ak ich učitelia napomenuli alebo im dali zlé známky, obvinili ich z rasizmu či nenávisti voči moslimom. Často sa im vyhrážali násilím.

„Som za to, aby na každej škole mohlo byť maximálne 35 percent detí migrantov,“ zdôraznila Ebelová. Ako vysvetlila, školy s vysokým počtom prisťahovalcov majú zlú povesť, čo nemeckých rodičov vedie k tomu, že svoje deti posielajú inam.

Tak sa stáva, že kým na niektorých školách majú až 80– či 90-percentný podiel migrantov, na iných je to len päť percent. „Celý systém sa rúca,“ zhodnotila Ebelová.

Podľa prieskumu Nadácie Roberta Boscha sa s prejavmi psychického či fyzického násilia stretáva v Nemecku takmer každý druhý učiteľ. Mnohí to riešia odchodom, takže v nemeckom školstve chýbajú desaťtisíce pedagogických zamestnancov./agentury/

X X X

 Kyjev nutne potrebuje doviezť viac plynu. Po odstavení tranzitu sa ukrajinské plynové polia stali terčom

Až 800 miliónov kubických metrov plynu z Európy plánuje Ukrajina doviezť vo februári a marci, uviedol pre agentúru Reuters významný zdroj z priemyslu. Ukrajina potrebuje nahradiť pokles svojej ťažby plynu, niekde až o 40 percent, keďže Rusko zintenzívnilo útoky na plynové polia.

 Útoky ruských rakiet a dronov na ukrajinskú energetiku smerovali predtým najmä na sektor elektriny v posledných týždňoch však zintenzívnilo útoky na plynové polia, napísala agentúra Reuters.

 Ukrajinská štátna plynárenská spoločnosť Naftogaz a veľká súkromná energetická spoločnosť DTEK uviedli, že Rusko vo februári zaútočilo a poškodilo ich zariadenia najmenej dvakrát. Pred útokmi Ukrajina produkovala približne 52 miliónov metrov kubických plynu denne, pričom v zime spotrebovala 110 až 140 miliónov kubických metrov denne. Medzera sa vykrývala z plynových zásobníkov.

 „V tejto vykurovacej sezóne by sme sa mohli zaobísť bez dovozu, ale útoky na produkciu nás nútia dovážať plyn, aby sme kompenzovali zníženie domácej produkcie,“ uviedol zdroj, ktorý si želal zostať v anonymite, aby mohol hovoriť o citlivých záležitostiach týkajúcich sa vojny.

Ukrajinský prevádzkovateľ prepravných sústav podľa Reuters hovorí, že krajina začala zvyšovať dovoz plynu začiatkom februára a objemy odvtedy vzrástli takmer 10-násobne na viac ako 20 miliónov m3 denne. Aktuálnu úroveň produkcie plynu predstavitelia zdroja a energetiky nezverejňujú. Ukrajina využíva plyn najmä na vykurovanie domácností a na varenie.

 Hlavné zariadenia na ťažbu plynu na Ukrajine sú zraniteľné voči ruským útokom, keďže sa nachádzajú v prednej línii v Charkovskej oblasti a susednej Poltavy.

Zdroj uviedol, že Ukrajina má nízke zásoby plynu, ale s plánovaným dovozom a domácou produkciou plynu bude schopná prečkať vykurovaciu sezónu – ktorá sa zvyčajne začína koncom októbra a končí v apríli – bez akýchkoľvek obmedzení pre priemysel a domácnosti, uviedol Reuters.

Zdroj uviedol, že Ukrajina musí začať čerpať plyn na zimnú sezónu 2025/26 na jar a krajina potrebuje akumulovať asi 13 miliárd m3 plynu. Ukrajina mala na začiatku aktuálnej sezóny v zásobníkoch 12,9 miliardy m3 plynu./sgentury/

X X X

Pápežovi Františkovi sa priťažilo a je v kritickom stave, prekonal astmatickú krízu

Stav hospitalizovaného pápeža Františka je „naďalej kritický“, oznámil v sobotu večer Vatikán. Objasnil, že 88-ročný pápež je bdelý a deň strávil vo svojom kresle, no po astmatickej kríze potreboval vysoký prísun kyslíka. Informovali o tom agentúry AP a AFP.

 Sviečky s portrétom pápeža Františka sú položené na podstavci mramorovej sochy zosnulého pápeža Jána Pavla II. pred nemocnicou Agostino Gemelli v Ríme 21. februára 2025, kde je hospitalizovaný pápež František.

František dostal tiež krvnú transfúziu po tom, ako testy ukázali „stav spojený s anémiou“, uvádza sa v najnovšej pravidelnej správe Vatikánu o pápežovom zdraví.

„Dnes ráno mal pápež František dlhšiu astmatickú respiračnú krízu, ktorá si tiež vyžiadala aplikáciu vysokoprietokového kyslíka,“ píše sa v oznámení. „Svätý Otec je naďalej bdelý a strávil deň v kresle, aj keď vo väčších bolestiach ako včera. V tejto chvíli je prognóza zdržanlivá.“

 Vatikán dnes pokračoval v oslavách Svätého roka bez hlavy katolíckej cirkvi. Lekári už skôr uviedli, že hlavnou hrozbou pre Františka je sepsa, závažná infekcia krvi, ktorá môže vzniknúť ako komplikácia zápalu pľúc. Sepsa môže viesť k zlyhaniu orgánov a smrti.

Pápeža prijali do rímskej nemocnice Gemelli minulý piatok 14. februára so zápalom priedušiek, ktorý sa však neskôr vyvinul do obojstranného zápalu pľúc, čo vzhľadom na Františkov vek a jeho doterajšiu anamnézu.

Šéf pápežovho lekárskeho tímu v piatok na tlačovej konferencii oznámil, že zdravotný stav pápeža sa síce zlepšil a nenachádza sa v ohrození života, stále však nie je mimo nebezpečenstva.agentury/

X X X

Trump čistí armádu zhora i zdola, padol aj najvyšší vojenský veliteľ Brown. Nahradí ho prvýkrát generál vo výslužbe

Prezident Donald Trump odvolal z funkcie predsedu zboru náčelníkov štábov Charlesa Browna a tiež piatich ďalších vysokopostavených dôstojníkov. Trump to oznámil v noci na sobotu na svojej sociálnej sieti s tým, že na Brownovo miesto mieni vymenovať niekdajšieho príslušníka letectva Dana „Razina“ Cainea.

 Generál Dan Caine by sa mal stať novým najvyšším veliteľom americkej armády.

Agentúra Reuters upozorňuje, že ide o bezprecedentné personálne zmeny vo velení americkej armády a že Trump porušil tradíciu, keď prvýkrát mieni do najvyššej armádnej funkcie vymenovať príslušníka ozbrojených síl vo výslužbe.

Trump odvolal generála letectva Charlesa „CQ“ Browna náhle. Ide o ďalší krok so zámerom odstaviť v americkej armáde veliacich dôstojníkov, podporujúcich program Rozmanitosti, rovnosti a inklúzie (DEI), informovala v sobotu agentúra AP.

Trump v prejave ohlásil víťazstvo a zlatú éru pre USA

Odvolanie Browna, ktorý bol iba druhým černošským generálom vo funkcii v americkej histórii, vytvorí podľa AP v Pentagone značný rozruch. Browna vymenoval na tento post v roku 2023 predchádzajúci americký prezident Joe Biden a počas svojich 16 mesiacov vo funkcii sa zaoberal vojnou na Ukrajine a konfliktom na Blízkom východe.

„Chcem poďakovať generálov Charlesovi „CQ“ Brownovi za viac než 40 rokov jeho služby našej krajine,“ napísal Trump vo svojom príspevku na sociálnej sieti. „Je pozoruhodným gentlemanom a vynikajúcim lídrom a želám skvelú budúcnosť jemu a jeho rodine.“

Americký prezident oznámil, že na uvoľnenú pozíciu nominuje generálporučíka Dana „Razina“ Caina.

Brownovi malo skončiť štvorročné funkčné obdobie až v septembri 2027. Nemenovaný americký predstaviteľ Reuters povedal, že vo funkcii končí s okamžitou platnosťou, ešte predtým, ako Senát potvrdí jeho nástupcu. O jeho odvolaní sa špekulovalo už v novembri krátko po prezidentských voľbách, keď si Trump za nového ministra obrany vybral moderátora televízie Fox News Hegsetha.

Vymenená bude tiež šéfka amerického námorníctva, ktorou je admirálka Lisa Franchettiová, prvá žena vo vedení ozbrojených síl, a ďalej zástupca náčelníka štábu letectva James Slife, uviedol Pentagon. Minister Hegseth odvolá tiež generálnych advokátov pre armádu, námorníctvo a letectvo, čo sú kľúčové pozície zabezpečujúce výkon spravodlivosti v ozbrojených zložkách.

Agentúra AFP zároveň informovala, že americké ministerstvo obrany od budúceho týždňa prepustí najmenej päť až osem percent svojho civilného personálu s cieľom zvýšiť efektivitu ministerstva a podporiť programové priority prezidenta Trumpa.

Trumpovo rozhodnutie podľa Reuters odštartovalo obdobie otrasov v Pentagone, ktorý sa beztak pripravoval na hromadné prepúšťanie civilných zamestnancov, dramatickú revíziu rozpočtu a zmeny v nasadení amerických síl v rámci Trumpovej novej zahraničnej politiky „America First“.

Kým civilné vedenie Pentagonu sa pri striedaní administratív mení bežne, uniformovaní príslušníci amerických ozbrojených síl majú byť apolitickí a uplatňovať politiku demokratických i republikánskych vlád, píše Reuters. Taktiež denník The New York Times zdôraznil, že Trump svojou výnimočnou čistkou v Pentagone do výberu najvyšších vojenských predstaviteľov „vniesol politiku“./agentury/

X X X

 Dohoda s USA musí Ukrajine poskytovať bezpečnostné záväzky

Ukrajina predložila úpravy návrhu dohody s USA, ktorá má zahŕňať bezpečnostné záruky a konkrétne záväzky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „nie je pripravený“ podpísať dohodu, ktorá by Spojeným štátom sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov. S odvolaním na ukrajinský zdroj o tom informuje agentúra AFP, píše TASR.

Americký prezident Donald Trump, ktorý počas predvolebnej kampane kritizoval rozsiahlu americkú pomoc Ukrajine, nedávno vyhlásil, že výmenou za americkú podporu chce od Ukrajiny nerastné suroviny v hodnote 500 miliárd dolárov (482 miliárd eur).

Agentúra Reuters vo štvrtok s odvolaním sa na zdroje informovala, že Trump chce dohodu uzavrieť skôr, než by potenciálne schválil ďalšiu vojenskú pomoc pre Kyjev alebo než by pokročili rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom o ukončení takmer tri roky trvajúceho konfliktu.

 Dohodu ešte nezverejnili

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v piatok vyhlásil, že Kyjev dohodu o nerastných surovinách podpíše v najbližšej dobe. Podoba navrhovanej dohody nebola zverejnená.

„V podobe, v akej je návrh teraz, ho prezident nie je pripravený akceptovať, stále sa usilujeme urobiť zmeny a pridať konštruktivitu,“ povedal ukrajinský zdroj blízky tejto záležitosti.

„V dohode nie sú žiadne americké záväzky týkajúce sa záruk alebo investícií, všetko je v nej veľmi vágne a chcú od nás získať 500 miliárd dolárov,“ pokračoval zdroj.

„Čo je to za partnerstvo? … A prečo musíme dať 500 miliárd dolárov, neexistuje na to odpoveď,“ dodal. Ukrajina podľa tohto nemenovaného zdroja predložila úpravy.

Ukrajina požaduje od USA bezpečnostné záruky ako súčasť akejkoľvek dohody o nerastných surovinách, píše AFP. Zelenskyj minulý týždeň oznámil, že zablokoval dohodu, ktorá by USA sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov výmenou za pokračujúcu podporu Kyjeva. Podľa prezidenta sa nemôže dohoda uzavrieť vzhľadom na to, že Kyjevu neposkytuje „bezpečnostné záruky“./agentury/

X X X

Tisíce protestujúcich v Británii pred ruskou ambasádou žiadali o podporu Ukrajiny

Tisíce protestujúcich pochodovali v sobotu k ruskému veľvyslanectvu v Londýne s výzvami, aby medzinárodné spoločenstvo „nezradilo Ukrajinu“ a aby sa z tejto krajiny stiahli ruské vojská. Informovali o tom agentúry PA Media a DPA, píše TASR.

Demonštráciu zvolali skupiny ukrajinskej komunity a britské odborové organizácie pred pondelkovým tretím výročím začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Pochod sa konal tiež v čase obáv z vylúčenia Kyjeva z mierových rozhovorov medzi Moskvou a vládou prezidenta USA Donalda Trumpa.

Organizátori v spoločnom vyhlásení uviedli, že Ukrajina sa stala zraniteľnou, pretože nedostáva dostatok pomoci na porážku Ruska, pričom sa od nej „očakáva, že vydá svojich vlastných občanov napospas okupácii na základe dohody vnútenej Trumpom“.

 Účastníci pochodu niesli transparenty s heslami ako „Okupácia nie je mier“ či „Nezraďte Ukrajinu“. Zhromaždili sa pri soche svätého Vladimíra v londýnskej štvrti Holland Park a pochodovali k neďalekému veľvyslanectvu Ruska, aktuality.sk

X X X

Rakúski ľudovci, sociálni demokrati a liberáli chcú vytvoriť spoločnú vládu

Rokovania o vláde by sa konečne mohli blížiť ku koncu.

Rakúska ľudová strana (ÖVP), Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) a liberálna strana NEOS chcú predsa len vytvoriť spoločnú vládu. Predsedovia trojice strán do v sobotu oznámili prezidentovi Alexandrovi Van der Bellenovi, informuje TASR na základe správ agentúr DPA a APA.

Van der Bellen po stretnutí uviedol, že vidí posun vpred a ochotu dosiahnuť kompromis, no tiež zameranie na spoločný cieľ v záujme krajiny. Ľudovci, sociálni demokrati a liberáli už totiž o vytvorení koalície rokovali, no ich rozhovory v januári stroskotali po odchode strany NEOS. Tú teraz ÖVP a SPÖ znovu prizvali na rokovania, pretože ich možná dvojkoalícia by mala v parlamente tesnú väčšinu jediného hlasu.

„Sme v cieľovej rovinke, ale ešte nie úplne v cieli,“ povedala v sobotu predsedníčka NEOS Beate Meinlová-Reisingerová. Zdôraznila, že ide o sformovanie proeurópskej vlády.

 Dohodu chcú uzavrieť čo najrýchlejšie

Šéf ÖVP Christian Stocker vyjadril presvedčenie, že sa im podarí dokončiť vládny program, hoci ich ešte čakajú veľké výzvy. Predseda SPÖ Andreas Babler uviedol, že cieľom jeho strany je čo najrýchlejšia dohoda.

Parlamentné voľby v Rakúsku sa konali 29. septembra minulého roka, krajina je tak po doterajších neúspešných koaličných rokovaniach bez riadnej vlády už 146 dní, teda najdlhšie v novodobých dejinách.

Prezident po stroskotaní rozhovorov ÖVP, SPÖ a NEOS začiatkom januára poveril zostavením vlády Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ), ktorá vyhrala voľby so ziskom takmer 29 percent hlasov pred ÖVP s vyše 26 percentami a SPÖ s viac ako 20 percentami. FPÖ začala koaličné rokovania s ľudovcami, aj tie sa však 12. februára skončili neúspechom.

Ľudovci začali krátko nato znovu rokovať so sociálnymi demokratmi. Na vytvorenie koalície s NEOS ešte budú potrebovať súhlas členov tejto strany, zjazd liberálov by sa mal uskutočniť koncom budúceho týždňa, aktuality.sk