Alebo zablokujem summit. Maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu vyzval EÚ, aby začala priame rokovania s Ruskom zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Naznačil tiež, že bude proti prijatiu spoločného stanoviska o konflikte na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční 6. marca.

 „Som presvedčený, že EÚ by po vzore Spojených štátov mala začať priame rokovania s Ruskom o prímerí a udržateľnom mieri na Ukrajine,“ napísal Orbán v liste adresovanom predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, ktorý na sociálnej sieti X zverejnil maďarský investigatívny novinár Szabolcs Panyi.

 Maďarský premiér poukázal na zásadné rozdiely v postoji voči Ukrajine medzi Maďarskom a ďalšími členskými štátmi. „Preto navrhujem nepokúšať sa prijať písomné závery o Ukrajine na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady,“ napísal Orbán. Pokus o ich prijatie by podľa Orbána „vytváral obraz rozdelenej EÚ“.

„Navrhujem obmedziť písomné závery na pripomenutie a podporu uznesenia Bezpečnostnej rady OSN č. 2774,“ uviedol Orbán s odkazom na prijatú rezolúciu navrhnutú Spojenými štátmi, ktorá vyzýva na rýchle ukončenie vojny, ale nezmieňuje sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny.

Bolo by dobré, keby sa Zelenskyj zhodol s Trumpom

Bolo by dobré, keby sa ukrajinský prezident zhodol s americkým prezidentom v otázke mieru. Povedal to v sobotu pre maďarskú komerčnú televíziu TV2 predseda maďarskej vlády. Orbán takto reagoval na piatkovú slovnú roztržku a predčasné ukončenie rokovaní medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome, čo označil za zlú správu.

 Ako doplnil, podobný konflikt už zažil, avšak za zatvorenými dverami. „Nebolo to síce s americkým prezidentom a stalo sa to v Bruseli,“ pripomenul. Ak však takáto situácia nastane pred kamerami, tak každý podľa neho vníma, že niečo nie je v poriadku. „V hre je budúcnosť a vojna. Ide o mier týkajúci sa Európy i Maďarska,“ podotkol Orbán.

Trump vopred povedal, že chce mier, no ukrajinský prezident nesúhlasí s jeho podmienkami a neprijíma ich, aj keď je Ukrajina v kríže, tvrdil Orbán. „Európa stála pri Zelenskom, pretože chce vojnu, ktorá však berie peniaze aj Maďarom,“ dodal Orbán.

 Zelenskyj v piatok predčasne odišiel z rokovania s Trumpom, ktorý napísal, že ukrajinský prezident nie je pripravený na mier. Predchádzala tomu ostrá výmena názorov medzi oboma lídrami v Oválnej pracovni Bieleho domu, kde Trump Zelenského obvinil, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského lídra zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s treťou svetovou vojnou“./agentury/

X X X

 Čo prezradili gestá? Trump najprv kritizoval Zelenského oblečenie, potom mu buchol po rukách. Ukrajinský prezident reagoval obranne, ale i zvýšil hlas

Stretnutie Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenským bolo plné ostrých slov, ale aj neverbálnej komunikácie. Rokovanie v Oválnej pracovni Bieleho domu zhdonotil odborník na protokol a komunikáciu Marek Trubač.

Založené ruky ukrajinského prezidenta, káravý prst a ruka amerického viceprezidenta i šéfa Bieleho domu. Volodymyr Zelenskyj sa posadil do kresla v Oválnej pracovni v oslabení. Proti nemu sedel Donald Trump i jeho pravá ruka J.D. Vance.

Žiadna uhladená diplomacia. Stretli sa dvaja kohúti na jednom smetisku. Už Trumpova poznámka smerom k Zelenskému na jeho odev naznačila, v akom duchu sa stretnutie ponesie, povedal odborník na to, čo sme videli na stretnutí v Bielom dome. Rokovanie, aké nemá obdoby. Podľa Trubača ide o dvoch excentrických lídrov, ktorých reč tela je výrazná a často prezrádza viac ako samotné slová.

 Neverbálna komunikácia naznačovala súboj o dominanciu, pričom Trump sa snažil mať navrch. „Videli sme veľmi silnú gestikuláciu Donalda Trumpa, jeho zdvihnuté prsty, priame ukazovanie na Zelenského – to sú gestá dynamiky, ktoré naznačujú, že sa chce presadiť,“ vysvetlil Trubač. Spomenul aj to, že Trump pri prekrikovaní sa so Zelenským použil dotyky. „Buchol mu po rukách – nebolo to silné, ale naznačovalo to jeho prevahu,“ poznamenal odborník s tým, že Zelenskyj reagoval obranne. „Najskôr bol trpezlivý, ale potom sa už nedal a začal zvyšovať hlas. Pri takýchto stretnutiach na najvyššej úrovni to nie je bežné, nehovoriac o Bielom dome,“ dodal Trubač.

Celé stretnutie podľa Trubača ponúka fascinujúci pohľad na neverbálnu diplomaciu, kde gestá, mimika a postoj často povedia viac ako slová.

 Ukrajinský prezident prišiel na návštevu do Washingtonu, kde mal s americkým náprotivkom podpísať dohodu o ekonomickej spolupráci. Ich stretnutie sa však skončilo predčasne a Zelenskyj odišiel z Bieleho domu bez podpisu plánovanej ekonomickej dohody.

 Francúzsky prezident Macron zorganizoval minulotýždňové stretnutie európskych lídrov v Paríži, schôdzku zvolal v reakcii na kontakty Spojených štátov a Ruska, ktoré vyvolali obavy, že Washington a Moskva plánujú o prímerí na Ukrajine čeliacej ruskej invázii rokovať bez Európanov. Túto nedeľu na ňu nadviaže britský premiér Keir Starmer v Londýne. Na summit o Ukrajine pozval viac ako desať európskych lídrov, vrátane predstaviteľov Česka, Nemecka, Francúzska či Talianska. Zástupca Slovenska sa nezúčastnil./agentury/

X X X

  Rutte vyzval Zelenského, aby napravil vzťah s Trumpom. Prezidenta USA musíme oceniť, dodal šéf NATO

Aby na Ukrajine zavládol trvalý mier je potrebné, aby Ukrajina, Spojené štáty a Európa držali spolu, vyhlásil v sobotu generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby napravil vzťahy s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ich piatkovú výmenu názorov v Bielom dome označil Rutte za veľmi nešťastnú, píše TASR podľa agentúry Reuters.

X X X

 Premiér Orbán: Prezidenti Zelenskyj a Trump by sa mali dohodnúť na mieri

Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval na priame rokovania medzi EÚ a Ruskom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine.

Bolo by dobré, keby sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zhodol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v otázke mieru. Povedal to v sobotu pre maďarskú komerčnú televíziu TV2 predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán takto reagoval na piatkovú slovnú roztržku a predčasné ukončenie rokovaní medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome, čo označil za zlú správu.

Za zatvorenými dverami politici po sebe kričia

Ako doplnil, podobný konflikt už zažil, avšak za zatvorenými dverami. „Nebolo to síce s americkým prezidentom a stalo sa to v Bruseli,“ pripomenul. Ak však takáto situácia nastane pred kamerami, tak každý podľa neho vníma, že niečo nie je v poriadku. „V hre je budúcnosť a vojna. Ide o mier týkajúci sa Európy i Maďarska,“ podotkol Orbán.

 Trump vopred povedal, že chce mier, no ukrajinský prezident nesúhlasí s jeho podmienkami a neprijíma ich, aj keď je Ukrajina v kríže, tvrdil Orbán. „Európa stála pri Zelenskom, pretože chce vojnu, ktorá však berie peniaze aj Maďarom,“ dodal Orbán.

Zelenskyj v piatok predčasne odišiel z rokovania s Trumpom, ktorý napísal, že ukrajinský prezident nie je pripravený na mier. Predchádzala tomu ostrá výmena názorov medzi oboma lídrami v Oválnej pracovni Bieleho domu, kde Trump Zelenského obvinil, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského lídra zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s treťou svetovou vojnou“.

Orbán v sobotu vyzval EÚ, aby začala priame rokovania s Ruskom zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Naznačil tiež, že bude proti prijatiu spoločného stanoviska o konflikte na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční 6. marca., aktuality.sk

X X X

 Macron: Francúzske jadrové zbrane by mohli chrániť Európu pred ruskou hrozbou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron je pripravený začať debatu o jadrovom odstrašení pre Európu. Naznačil tak, že francúzske jadrové zbrane by mohli chrániť Európu pred ruskou hrozbou, napísala dnes agentúra AP.

 Macron vyhlásenie urobil pred nedeľňajším summitom o Ukrajine, ktorý do Londýna zvolal britský premiér Keir Starmer. Na vrcholnej schôdzke sa zúčastnia predstavitelia viac ako desiatich európskych krajín vrátane Česka, Nemecka či Francúzska. Stretnutie nadviaže na rozhovory v Paríži, ktoré usporiadal Macron minulý týždeň.

 Rokovania sa konajú v čase, keď má Európa zložité vzťahy s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom a keď USA začali rokovať s Ruskom o mierovom riešení vojny na Ukrajine. Na rozhovory však Ukrajina a ani Európska únia neboli pozvané. Vzťahy Kyjeva a Washingtonu navyše zaťažila piatková roztržka medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Trump dlhodobo požaduje od európskych členov NATO výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Európske štáty ubezpečujú, že investície do zbrojenia zvýšia. Víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz, ktorý je považovaný za budúceho kancelára, okrem iného vyhlásil, že Európa sa musí postarať o svoju obranu. V tejto súvislosti spomenul možnosť, že by Británia či Francúzsko mohli rozšíriť svoje systémy jadrového odstrašenia o celú Európu, čím by kontinent získal nukleárny dáždnik.

Macron dnes povedal, že takúto diskusiu je pripravený otvoriť. „Ak to umožní vybudovať európske sily,“ uviedol. „Životné záujmy Francúzska s jeho jadrovou doktrínou mali vždy európsky rozmer,“ dodal.

Naopak líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová s Macronovým postojom nesúhlasí. Vyhlásila, že francúzske jadrové zbrane nie sú určené na zdieľanie a že musia zostať francúzskym jadrovým odstrašením./agentury/

X X X

 Dohodli sa Trump a Vance vopred, že vyrobia škandál v Bielom dome? Zelenskyj si už po príchode vypočul výčitku, že nemá na sebe oblek…

Vznikla nevídaná hádka v sídle amerického prezidenta pred očami celého sveta spontánne alebo ju hostiteľ zámerne vyprovokoval? Samozrejme, že o pozadí ostrého sporu medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským sa dá iba špekulovať, pričom úvaha o vopred pripravenom postupe lídra USA môže vyznieť ako konšpirácia. Priebeh návštevy ukrajinského prezidenta v Bielom dome však sprevádzali viaceré zvláštnosti.

Zelenského mohli prekvapiť už prvé slová, ktoré si vypočul, keď vystúpil z auta. Televízna stanica CNN uviedla že hostitelia sa opýtali, prečo si nedal na seba oblek. „Oblečiem si ho po ukončení vojny. Možno nejaký podobný vašim, možno niečo lepšie. Neviem, uvidím, možno niečo lacnejšie. Ďakujem,“ reagoval podľa CNN Zelenskyj a dodal, že ako líder napadnutého štátu má oveľa vážnejšie problémy, ako je výber odevu zo šatníku. Keď Trump podal Zelenskému ruku, poznamenal o ňom, že je dobre oblečený. V kontexte toho, o čom informovala CNN, jeho slová vyznievajú skôr ironicky.

Podľa protokolu mal prísť Zelenskyj v obleku, ale nenosí ho od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Oblieka si sveter (prípadne tričko) tmavej farby, na ktorom je zobrazený ukrajinský štátny znak (na štátnej vlajke má podobu žltého trojzubca na modrom pozadí). Doteraz nijakému lídrovi vo svete neprekážalo, ako sa Zelenskyj oblieka. V zahraničí rešpektujú, že je to imidž vojnového prezidenta. Nielen v Európe. Platilo to aj o Spojených štátoch: keď Zelenskyj decembri 2022 rečnil v Kongrese USA, mal oblečený pulóver so štátnym znakom, a podobne sa obliekol, keď ho v Oválnej pracovni Bieleho domu prijal vtedajší prezident USA Joe Biden.

 Trump musí vedieť, že Zelenskyj sa počas vojny nechce ukazovať v obleku. Napriek tomu sa rozhodol rypnúť si doňho už pred jeho príletom do Washingtonu. Server Axios totiž napísal, že z protokolu Bieleho domu ešte pred návštevou dôrazne poradili Zelenskému, aby si obliekol niečo vhodnejšie, ako si dáva na seba posledné tri roky. S najväčšou pravdepodobnosťou Trump vedel o tomto dôraznom odporúčaní.

Keď sa presunieme do Oválnej pracovne, pôsobilo čudne, že po niekoľkých minútach debaty Trump nevydal pokyn, aby z miestnosti odišli televízne štáby. Je logické predpokladať, že všetky citlivé veci si obaja lídri povedia za zatvorenými dverami. Trump nezasiahol ani po tom, keď bolo jasné, že diskusia sa neuberá dobrým smerom. Takpovediac rozbuškou sa následne stal jeho viceprezident James David Vance. Zrazu vznikal škandál pred televíznymi kamerami.

 Prvé slová, ktoré odhaľovali, že sa vlastne nestretli partneri, ale skôr politici s odlišnými predstavami, ktoré ventilujú na verejnosti, padli z úst viceprezidenta. Mohlo to vyzerať ako zámer vyvolať roztržku? Vance obvinil Zelenského, že sa správa neúctivo k USA, ktoré pomohli zabrániť zničeniu Ukrajiny. „Počas vojny má každý problém… Ale vy máte pekný oceán, teraz to necítite. Budete to však cítiť v budúcnosti,“ reagoval ukrajinský prezident. Bola to narážka na to, že Američanov oddeľuje od Európy Atlantický oceán a že prípadná porážka Ukrajiny by mala globálne dôsledky aj v súvislosti s rozpínavosťou Ruska. V tej chvíli skočil do reči Zelenskému Trump: „Neviete to. Neviete to. Nehovorte nám, ako sa máme cítiť.“ Nasledovali vzájomné výčitky, prekrikovali sa, skrátka škandál, aký nemá obdobu v dejinách Bieleho domu.

Britský denník Guardian napísal, že málo ľudí vo Washingtone si myslí, že Trumpova vláda hľadala dôvod, aby pokazila svoje vzťahy s Kyjevom. V rovine špekulácií sa to však vylúčiť nedá. „Ak bola skutočná dohoda nedosiahnuteľná, niekoho bolo potrebné z toho obviniť a pravdepodobne by to boli Ukrajinci, správne?“ citoval Guardian britského analytika Sama Greena, ktorý sa zaoberá hlavne ruskou politikou.

 Pripomeňme, že Zelenskyj navštívil Trumpa hlavne preto, aby sa ho pokúsil presvedčiť o poskytnutí jasných bezpečnostných garancií. Tieto záruky totiž v pripravenom texte dohody o ťažbe ukrajinského nerastného bohatstva chýbali. Trump, naopak, pred ich stretnutím opakovane dával najavo, že neplánuje vyjsť v ústrety Kyjevu, viac-menej tvrdil, že o bezpečnosť by sa mali postarať európski spojenci Ukrajiny. A môžeme zase iba špekulovať o tom, či Trump mal indície, že Zelenskyj by dohodu nakoniec neodsúhlasil, keby od neho nedostal to, čo požaduje. Rozhodol sa preto potrestať ukrajinského lídra pred televíznymi kamerami? Špekulácia, pre niekoho možno konšpirácia…

Ostap Jaryš, redaktor stanice Hlas Ameriky, na sociálnej sieti Facebook naznačil, že časť ľudí v USA sa nazdáva, že Trump a Vance postupovali podľa dohodnutého scenára: „Že Trumpova administratíva pripravila vopred plánovanú provokáciu a Zelenského dostala do pasce.“ Ten sa slovne silno bránil a nedával si servítku pred ústa, čo mohla byť takpovediac voda na mlyn šéfovi Bieleho domu a jeho viceprezidentovi. Dôsledkom slovnej prestrelky bolo zrušenie spoločného pracovného obedu, po ktorom malo prísť k podpisu dohody o ťažbe nerastných surovín. Pochopiteľne, že zrušili aj avizovanú tlačovú konferenciu. Zelenskyj odchádzal zo sídla prezidenta USA zadnými dverami…/agentury/

X X X

 Všade kde sa pozrieš, ruská vlajka. Keď prišli Litovčania do Belehradu, nechápali, čo sa to deje

Srbi výrazne podporujú Rusko v jeho konaní a opäť to raz potvrdili. Vo štvrtok 27. februára večer sa proti sebe v basketbalovej Eurolige postavili Crvena Zvezda Belehrad a litovský tím Žalgiris Kaunas.

Domáci fanúšikovia pripravili obrovský transparent takmer pre celé tribúny, čo bolo obrovským vyjadrením podpory ruskému národu a vyvolalo poriadny škandál. Rusi sa im za to už poďakovali.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine bolo Rusko vylúčené z medzinárodných športových súťaží takmer vo všetkých disciplínach a akýkoľvek prejav sympatií voči nemu je veľmi odmietaný. Nie však všade.

Sú krajiny, ktoré napriek zločinom spáchaným na Ukrajine podporujú krajinu Vladimira Putina a jedným z najlepších príkladov je Srbsko.

Drvivá väčšina Srbov sa netají svojimi sympatiami k Rusom. Nielen čo sa týka politiky, ale aj športu. Napríklad v ruskej futbalovej Premier League sú srbskí futbalisti druhým najviac zastúpeným národom medzi cudzincami. Je ich jedenásť, viac zástupcov má len Brazília (24).

Tamojší reprezentačný tím sa navyše ako jeden z mála rozhodol odohrať priateľský zápas proti Rusku (prehra 0:4 v marci 2024).

 Sympatie k Putinovmu režimu tentoraz prejavili fanúšikovia basketbalového tímu Crvena Zvezda Belehrad. Klub nastúpil vo štvrtok večer v Eurolige proti litovskému tímu Žalgiris Kaunas.

Srbi sa rozhodli využiť príchod predstaviteľa jedného z najnepriateľskejších národov voči Rusku a pripravili provokatívnu kulisu.

Každý fanúšik v jednom momente zdvihol farebný papier pripevnený na sedadle v hale, čo umožnilo vytvoriť obrovský vzor ruskej vlajky, tiahnucej sa cez celé tribúny.

To nie je všetko. Srbi tiež niesli transparenty útočiace na NATO a Európsku úniu (vrátane preškrtnutej vlajky Európskej únie) a spievali „Kaťuša“, ruskú vojenskú pieseň z čias Sovietskeho zväzu.

Škandál? Absolútne, aj keď samozrejme záleží na tom, koho sa pýtate. Litovské médiá sa veľmi hnevali. Fanúšikovia srbského tímu privítali Žalgiris veľkou vlajkou ruského okupanta, napíal portál Krepsinis.

 Srbské médiá sa však k veci stavajú úplne inak a svojich litovských kolegov dokonca zosmiešňujú, čím ospravedlňujú postoj fanúšikov.

„Litovčania akosi nestíhají spomenúť, že správanie fanúšikov Crvenej Zvezdy nie je ničím iným ako reakciou na provokácie a urážky, ktoré si hráči belehradského tímu vypočuli, keď hrali v Kaunase, čítame na portáli kurir.rs.

Za správanie fanúšikov sa nehanbil ani samotný klub. Záznam z proruského podujatia sa objavil na oficiálnom účte Crvenej Zvezdy na portáli X a Rusi už medzitým vyjadrili vďaku. Rovnako miestny basketbalový tím Zenit Petrohrad.

„Zenit by sa chcel poďakovať Crvenej Zvezde a jej úžasným fanúšikom za neskutočnú podporu pred zápasom proti Žalgirisu,“ napísal ruský klub na sociálnej sieti X.

Aj keď Srbi robili, čo robili, nakoniec sa naposledy smiali fanúšikovia Žalgirisu. Litovský klub prekvapujúco vyhral v Belehrade 86:80 a svojim súperom sťažil boj o miesto v Top 6 euroligovej tabuľky, ktorá im zaručuje priamy postup do štvrťfinále.

Crvena Zvezda je momentálne na šiestom mieste s rovnakou bilanciou víťazstiev a prehier (16–11) ako siedmy Bayern Mníchov. Žalgiris je na 12. pozícii (13–14)./agentury/

X X X

Ešte predtým, ako sa posekali, odovzdal Zelenskyj Trumpovi vzácny dar. Čo to bolo?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj – tak, ako sa patrí – priniesol svojmu americkému náprotivkovi dar.

 Opasok pre šampióna ťažkej váhy bol svedkom americko-ukrajinskej roztržky.

Zahraničné médiá uvádzajú, že to bol majstrovský pás Oleksandra Usyka, ktorý získal ako šampión ťažkej váhy.

Zelenskyj sa stretol s Trumpom v Bielom dome a pred búrlivým stretnutím si potriasli rukou. Keď vošli do pracovne, na televíznych záberoch bolo vidieť, ako jeho spolupracovník drží opasok WBC. Usyk ho získal vlani v súboji proti Tysonovi Furymu.

Ukrajinská kancelária hlavy štátu podľa všetkého darček starostlivo zvážila, keďže je známe, že Donald Trump je veľkým fanúšikom bojových umení. Ako však naň zareaguje, sa ešte len uvidí, vzhľadom na to, že ho Zelenskyj poriadne naštval, píše britská tlač.

Srbský Kurir si zo Zelenského dokonca uťahuje. Uvádza, že potom, ako opasok odovzdal Trumpovi, dostal vzápätí K.O. Francúzi píšu, že Zelenskému majstrovský opasok šťastie nepriniesol.

 So Zelenským na čele Ukrajiny sa Ukrajina môže pochváliť jedným z najväčších šampiónov v histórii boxu. Oleksandr Usyk je totiž medzi ťažkými váhami doslova neotrasiteľný.

Aby Usyk potvrdil svoj legendárny status, dvakrát porazil Tysona Furyho, zatiaľ čo on sám je vo svojej kariére nezdolaný.

Naposledy to bolo pred nedávnymi Vianocami, keď boli všetky oči na Usykovi. Bojoval nielen za seba, aj za ťažko skúšaný národ, ktorý sa bráni proti okupantom z Ruska. Ako viacerí Ukrajinci, aj on členov susedského národa ešte nedávno považoval za priateľov.

Inak by ani nemohol, veď z Ruska pochádza jeho manželka. Má s ňou štyri deti, je pre neho veľkou oporou. Opakuje, že bez nej by sa pästiarskym šampiónom nikdy nestal.

„Je skvelá. Kateryna sa stará o teplo domova a rodinnú pohodu, ktorá je pre športovca veľmi dôležitá. Dáva pozor na to najcennejšie, čo spolu máme – naše deti,“ vraví Usyk.

 Oleksandr Usyk s ukrajinskou vlajkou po víťazstve nad Anthonym Joshuom.

Je o niekoľko rokov mladšia, spoznal ju potom, ako mal za sebou úžasnú amatérsku kariéru. Vyhral počas nej 335 z 350 súbojov vrátane titulu majstra sveta a olympijského zlata z Londýna 2012.

Ukrajinská boxerská škola je vychýrená a Ukrajinci sa patrične hrdí na to, že je úspešnejšia ako ruská. Bratia Kličkovci, Vasyľ Lomačenko a ďalší roky šírili a širia jej dobré meno.

Usyka spočiatku poznali len zarytí fanúšikovia. Lenže výhry nad bývalými šampiónmi Derekom Chisorom, Anthonym Joshuom (dvakrát), Danielom Duboisom a predovšetkým májový triumf nad Furym z neho urobili tzv. zjednoteného kráľa ťažkej váhy.

Štyri relevantné majstrovské opasky držal naposledy Joshua, Usyk je prvým po štvrťstoročí, ktorému sa to podarilo.

„Keď som sa vrátil po prvom súboji domov, deti ma vítali a vraveli, že som legenda. Ale ja nič také nepotrebujem, ani od fanúšikov. Chcem zostať obyčajným človekom, akým som vždy býval,“ vraví Usyk.

Deti v strachu

Vojna v rodnej krajine ho hlboko zasiahla. Keď Rusi pred troma rokmi napadli Ukrajinu, písal sa 24. február – deň narodenín jeho dcérky Jelizavety.

Usyk niekoľko mesiacov predtým vykryl všetky údery hviezdneho Joshuu, ale odpovede na to, prečo Rusi útočia na jeho krajinu, nemal.

 Oleksandr Usyk a jeho presný úder na bradu Tysona Furyho.

„Dcérka sa ma pýtala, či nás Rusi prišli zabiť. Nevedel som, čo jej mám na to povedať, mal som slzy v očiach. Rodinu som poslal do bezpečia, ale stále sú u nás tisícky ľudí, ktorí čelia nezmyselným útokom a agresii,“ hnevá sa.

S rodinou sa v čase začatia ruskej invázie nachádzal v ich dome pri dedinke Vorzeľ. Tá leží 10 km od neslávne slávneho mestečka Buča, v ktorom Rusi pod ukrajinskej strany spáchali vojnovú genocídu, keď mali hromadne vyvraždiť desiatky civilistov.

„Dom skončil v ruinách, noc sme strávili v kostole a potom v protibombovom kryte. Žiadny rodič nechce zažiť pocit, že musí chrániť deti pred strachom z vojny,“ opisuje nepríjemnú skúsenosť.

Invázia okupačnej armády zmenila jeho postoje. Dovtedy sa ku konfliktu vyjadroval zdržanlivo. Keď Rusi anektovali Krym, vravel o tom, že nechce rozdúchavať zbytočné vášne.

„Mám priateľov Ukrajincov i Rusov. Na Kryme som sa narodil, stále tam žije časť rodiny a známi. Snažím sa ich chodiť navštevovať, ale situácia je teraz komplikovaná,“ vravel pred pár rokmi.

Také slová sa však niektorým jeho krajanom nepáčili. Portál Mirotvorets (v preklade „mierotvorca“) ho kritizoval a dokonca ho zaradil na zoznam nepriateľov Ukrajiny, pretože „odmietol odsúdiť anexiu Krymu a podporuje tvrdenie Kremľa, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ“.

Keď však zarinčali zbrane, na pár týždňov si obliekol uniformu a šiel brániť obrannú líniu. „Luhansk, Doneck, Cherson, Krym – všetko je Ukrajina. Sláva hrdinom, ktorý bránia svoju vlasť,“ napísal na sociálnej sieti.

 X X X

 Trumpa podráždila Zelenského mikina. V obleku do Bieleho domu neprišiel cez vojnu ani Churchill

Britská televízia Sky News tvrdí, že tím Bieleho domu radil ukrajinskej strane, že rokovania s prezidentom USA Donaldom Trumpom v Bielom dome by mohli dopadnúť dobre, ak by si ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok obliekol oblek.

 Zelenskyj, ktorý bol za prezidenta Ukrajiny zvolený v roku 2019, pred vojnou nosil obleky úplne bežne, v súlade so zvyklosťami a protokolom. Po ruskej invázii však vyhlásil, že sa k obleku nevráti, kým sa vojna na Ukrajine neskončí.

Americký korešpondent Sky Mark Stone v podcaste Trump 100 uviedol, že pre Trumpa mohlo byť rešpektovanie dress codu dôležité. Navyše, oblek mohol potenciálne signalizovať, že Zelenskyj verí, že vojna rozpútaná Ruskom na Ukrajine je takmer na konci, uviedol Stone.

 Novinár Sky News James Matthews však upozorňuje, že pre Zelenského má jeho oblečenie do nohavíc a trička či mikiny veľký význam: pre svet je to signál, že jeho krajina je stále vo vojne, a je to aj prejav solidarity s ozbrojenými silami a tými, ktorí bojujú v prvej línii.

Paradoxom je, že Zelenskyj nie je prvým svetovým lídrom, ktorý si pri návšteve Bieleho domu neobliekol oblek – urobil tak aj britský premiér Winston Churchill, ktorého Trump označuje za svoj vzor, upozornila Sky News.

 Doplnila, že počas stretnutia s prezidentom USA Franklinom D. Rooseveltom, ktoré sa uskutočnilo v Oválnej pracovni Bieleho domu v roku 1943, mal Churchill na sebe jednoduchú vojenskú kombinézu – údajne v nádeji, že takto presvedčí americkú verejnosť, aby sa USA zapojili do vojny.

Sky News podotkla, že iróniou osudu je, že piatkovému búrlivému rozhovoru Trumpa a Zelenského sa v miestnosti „prizerala“ aj Churchillova busta.

 Britská televízia súčasne upozornila, že v obleku v Bielom dome nevídať ani Trumpovho blízkeho spojenca, miliardára Elona Muska. Počas svojej nedávnej návštevy v Oválnej pracovni bol Musk v neformálnom oblečení, ktoré zahŕňalo bundu, šiltovku a tričko.

 O oblečení Zelenského sa Trump zmienil, už keď ho vítal pred Bielym domom. Podľa médií sa zdalo, že sa o jeho outfite vyjadruje posmešne. Neskôr otázku na túto tému položil v Oválnej pracovni aj jeden z novinárov, ktorý sa zaujímal, či Zelenskyj vôbec má oblek, keď ho nenosí.

 Ukrajina a Európa v posledných týždňoch so znepokojením sledujú zbližovanie medzi Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorí spolu 12. februára obšírne telefonovali a ich tímy začali rokovania o ukončení vojny. Trump opakuje, že má dôveru v ruského prezidenta – a to aj napriek opakovaným varovaniam z Londýna a Paríža o krehkosti akéhokoľvek prímeria, ak ho nesprevádza pevný systém kontroly a bezpečnosti garantovaný Spojenými štátmi.

Trump vo štvrtok povedal, že je presvedčený, že Putin „dodrží slovo“ v prípade prímeria. Trump súčasne odmieta brať Moskvu na zodpovednosť za vojnu, pričom rozhodne odmieta členstvo Ukrajiny v aliancii NATO./ agentury/

X X X

  Európske armády sú slabé. Ako ich vyzbrojiť, aby sa vyrovnali Rusku?

Spojené štáty hodili Európu cez palubu, o svoju bezpečnosť sa musí postarať sama. Politici na starom kontinente už zistili, že jediným riešením je, aby ich krajiny dali viac peňazí na obranu. Najmä ak majú v susedstve Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu a vo veľkom zbrojí. Otázkou je, kde na to vziať, keď viaceré európske štáty trápi stagnujúcu ekonomika a pokiaľ by ich nechránilo členstvo v NATO, ani by sa neubránili.

 Nemecká armáda je dobre vycvičená a má modernú výzbroj, ale všetkého má málo – vojakov, zbraní aj munície.

Ako vyplýva z analýzy bruselského think-tanku Bruegel a Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku, Európska únia by potrebovala ďalších 250 miliárd eur ročne, aby sa mohla brániť proti Rusku bez podpory USA.

Mala by vytvoriť aspoň 50 brigád s 300-tisíc vojakmi a 3 400 novými tankami, čo zatiaľ prevyšuje jej možnosti. Ako navyše investovať do armády, keď sa jednotlivé štáty nechcú alebo nemôžu ďalej zadlžovať?

 Európski lídri vybraných krajín sa problémom zaoberali aj na nedávnom stretnutí v Paríži, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

„Sme rodinou najbohatších krajín planéty s hospodárskou silou, ktorá je oveľa väčšia, ako má Rusko,“ uviedol pre nemecký denník Welt poľský minister financií Andrzej Domański.

„Musíme byť schopní financovať bezpečnosť svojich národov,“ dodal a varoval, že ak by to Európa nedokázala, znamenalo by to koniec demokracie.

 Oslabený Bundeswehr

V nemeckých médiách sa už viackrát rozoberalo, či by vedúcu úlohu v tejto oblasti nemal prevziať Berlín. Nemecko je s vyše 83 miliónmi obyvateľov najľudnatejším štátom Európy a v jeho armáde slúži zhruba 181-tisíc aktívnych vojakov.

Napriek tomu nie je Bundeswehr v takom stave, v akom by mal byť. Chýbajú mu tisíce vojakov, potreboval by väčšie investície, v minulosti nemal núdzu ani o rôzne škandály.

Slabú pripravenosť nemeckej armády potvrdila denníku Bild aj Susanne Wiegandová, ktorá bola do februára šéfkou zbrojárskej spoločnosti Renk.

Podnik so sídlom v nemeckom Augsburgu je svetovým lídrom vo výrobe tankových motorov a produkty vyváža i na Ukrajinu či do Izraela. Ako vrcholová manažérka v tomto odvetví zostáva Wiegandová skeptická, čo sa týka možností a schopností Bundeswehru.

 „V súčasnosti nie je vybavený tak, aby dlhší čas vydržal bojaschopný. Nemôže sa ani komplexne brániť, ani vo veľkom rozsahu pomôcť,“ zhodnotila. Keby vraj išlo iba o jednu akciu, ešte by dokázal zmobilizovať sily, no pre dlhotrvajúci konflikt mu chýbajú zdroje.

Expertka je preto presvedčená, že nemecká armáda by neobstála ani v takej skúške, akej čelí Ukrajina, teda tri roky odolávať mohutnej ruskej invázii.

„Na taký dlhý konflikt nám v súčasnosti chýba tak personál, ako aj potrebné zásoby munície a materiálu,“ zdôvodnila.

„Ak by sme v prípade ruského útoku ako vo februári 2022 zostali odkázaní sami na seba, bez spojeneckých partnerov, vydržali by sme len pár dní, možno týždňov. Ako súčasť NATO sa však spoliehame, že by nás naši spojenci rýchlo podporili podľa článku 5,“ vysvetlila Wiegandová.

Ničoho nie je dosť

Podľa odborníčky je Rusko naozaj hrozbou, lebo zbrojí v ohromujúcom tempe. Priemyselnú výrobu preorientovalo na vojnovú produkciu. Okrem toho má tri roky bojových skúseností, vďaka čomu ho agresia na Ukrajine nemusí oslabiť, ale, naopak, posilniť.

Wiegandová z hodnoverných zdrojov počula, že Rusko vyrába asi štyri milióny delostreleckých nábojov ročne, čo je viac, ako produkujú všetky európske štáty NATO dohromady.

„Táto kombinácia zabehanej vojnovej ekonomiky a imperialistických cieľov pre nás momentálne predstavuje najväčšiu hrozbu,“ zhrnula pre Bild.

Ako pripomenula, slabinou nemeckej armády nie je vybavenie – jej lietadlá, tanky a technológie sú moderné. Má i dobre vycvičených vojakov.

 „Problém je v množstve. Jednoducho nemáme ničoho dosť. Najmä v posledných troch rokoch sa nám nepodarilo dostatočne rýchlo vyplniť zistené medzery a rozvinúť svoje schopnosti,“ spresnila bývalá šéfka zbrojárskej spoločnosti.

Bundeswehr navyše roky zápasí s nedostatkom ľudí. „Aj keby sme zrazu mali k dispozícii hangáre plné lietadiel, tanky a lode, čo to pomôže, keď chýba personál?“ zdôraznila s tým, že to všetko sú problémy, ktoré treba urýchlene riešiť.

Európska únia podľa nej pritom má možnosti, aby sa vyrovnala Rusku – má trikrát viac obyvateľov, deväťnásobne väčší výkon ekonomiky a päťnásobne väčšiu priemyselnú výrobu. Potenciál tu teda je, len treba chcieť, uzavrela Wiegandová.

Ako získať zdroje?

Postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal najavo, že európske krajiny sa už nemôžu spoliehať na pomoc USA, bol pre EÚ budíčkom. Európski lídri sa zhodujú, že starý kontinent sa musí vyzbrojiť. A niekde na to treba zohnať prostriedky.

Domański napríklad navrhuje, aby sa zmenili dlhové pravidlá EÚ, a to tak, aby sa zvýšené výdavky na obranu nezapočítavali do deficitu. „Vládam by sa malo dovoliť investovať do tankov, lietadiel a munície bez toho, aby porušili fiškálne predpisy,“ priblížil pre denník Welt.

Poľsko momentálne predsedá Rade EÚ, takže má možnosť presadiť uvedené riešenie. Podporu návrhu naznačil aj dosluhujúci nemecký kancelár Olaf Scholz.

Výnimku z fiškálnych pravidiel by však podľa neho mali dostať len štáty, ktoré už teraz na obranu vynakladajú viac ako stanovené dve percentá hrubého domáceho produktu.

Domański by chcel zaviesť i ďalší ekonomický nástroj. „Musíme vytvoriť taký mechanizmus financovania, ktorý štátom umožní, aby výrobu a obstarávanie zbraní riadili spoločne,“ opísal.

Varšava už také návrhy pripravuje. Spoločné nákupy pre celú EÚ by proces zjednodušili a zároveň by jednotlivým krajinám pomohli ušetriť peniaze.

Niektoré štáty idú v plánovaní ešte ďalej. Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Grécko napríklad oživili myšlienku takzvaných eurobondov, teda spoločných európskych dlhopisov. EÚ by sa tak mala zadĺžiť pre nákup zbraní a streliva. Nemecko však také riešenie odmieta./agentury/

X X X

Zelenskyj a Trump sa predviedli v plnej paráde, chýba im slušnosť. Hosť ani hostiteľ sa takto nespráva. Ukázali pravú tvár Západu?

Volodmyr Zelenskyj a Donald Trump v priamom prenose ukázali, ako sa nemá správať hosť ani hostiteľ. Hosť rozhodne nemôže niekomu na návšteve v jeho dome kázať, či ho obviňovať. Hostiteľ by sa mal snažiť hosťa pochopiť, byť k nemu úctivý, najmä ak prichádza v role obete a prosebníka. Bolo to nehorázne divadlo. Trump i Zelenskyj sa predviedli v plnej paráde, ich neohrabanosť nemala mieru. Slušnosť, úcta a rešpekt chýba dlhodobo obom.

 Obaja si zvykli celý svet poučovať. Trump rozhodne nemal stratiť nervy a mal zachovať dekórum a diplomatický úzus. Ak hovorí, že nemá rád konflikty, chce mať s ľuďmi dobré vzťahy, tak nepresvedčil. No ani Zelenskyj nie je žiadny príklad dobrého správania. Rád umravňuje na dennej báze. A vychádzalo mu to, jeho sebavedomie narástlo. Iba raz narazil, keď „vyskočil“ na Trumpovho predchodcu Joea Bidena. Ten ho obratom zarazil a Zelenskyj „sklapol“. Rozhnevať si Trumpa nie je múdre ani štátnicky krok, nech už si o ňom myslíme čokoľvek.

Zelenskyj sa síce po vyprchaní hnevu miernil, ďakuje USA za všetko, cúva, uvedomuje si prešľap, ospravedlniť sa však (z hrdosti) odmieta. Od Trumpa sebareflexiu nečakáme, ale aj on si uvedomuje chybu a otvára Zelenskému zadné vrátka. Hoci európski lídri, ktorí vedú ťaženie proti Trumpovi, ukrajinského lídra celou váhou podporili, Európa nebude Ukrajine stačiť. Všetci dobre vedia, aká pomoc odchádza z USA.

Trump má čudné a neohrabané spôsoby, často zavádza, klame, no je prezidentom najsilnejšieho štátu sveta, ktorého si priamo zvolili občania. Rešpektujme ho, snažme sa s ním vychádzať dobre a hľadajme k sebe cestu, veď USA sú náš najbližší spojenec, ktorý ručí za našu bezpečnosť. Antitrumpovská hystéria nikam nevedie.

Počas studenej vojny sa neraz kriticky uvádzalo, že Rusko je len vypuklé zrkadlo Západu. Neplatí to aj dnes?

Vždy treba opakovať, že Rusko napadlo Ukrajinu a zverstvá páchajú Rusi. Ukrajinskí civilisti, deti i seniori, sú vystavení opakujúcemu sa nočného bombardovaniu a ostreľovaniu, žijú v strachu, v neistote, mnohí navždy stratili svoje domovy – nie Američania, nie Európania. V tom má Zelenskyj jednoznačne pravdu. Skúsenosti a pocity Ukrajincov sú neprenosné, to my Európania i Američania musíme pochopiť. Lenže musíme nájsť cestu z krvavého labyrintu von. Veď si nemôžeme zakrývať oči pred tým, že mladí Ukrajinci odmietajú narukovať a brániť svoju vlasť, vojnu považujú v tomto štádiu za nezmyselnú.

 Hoci kritika Trumpových avantúr a „netradičných“ riešení z úst európskych lídrov je na mieste, nevieme, čo chcú dosiahnuť, žiadny scenár neponúkajú. Doterajšia stratégia zlyhala na celej čiare. Sebareflexia žiadna. Keď Trump hovorí o hrozbe tretej svetovej vojne, mali by sme najsilnejšieho muža planéty brať vážne.

U iniciatív lídrov veľkých európskych národov by sme mali byť tiež opatrní. Nezabúdajme, že tieto národy v minulosti rozdúchali najväčšie krviprelievania v dejinách ľudstva (nielen prvá a druhá svetová vojna, aj ďalšie početné vojny v Európe a výboje do Ázie, Afriky, Ameriky, brutalita v kolóniách, krvavé národnooslobodzovacie vojny) a rétorika často nebola iná (plná poučovania a morálnej nadradenosti). Akoby by chceli Macron, Starmer i ostatní zakryť zlyhania a stratu dôveryhodnosti na domácej pôde.

 Ukrajina jednoznačne potrebuje podporu morálnu i vojenskú. Ona je obeť, nie my. No vojna nikam nevedie, doterajší prístup krviprelievanie nezastavil, Rusko nezničil, pokračovať v ňom je cesta do záhuby. Rokovania s Putinom, prímerie, neznamenajú vyriešenie konfliktu. Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky, územia získať späť. Jeden krok vzad, ústupok, neznamená prehru ani rezignáciu (treba trvať na svojom, byť neoblomný a húževnatý).

Počas studenej vojny sa neraz kriticky uvádzalo, že Rusko je len vypuklé zrkadlo Západu. Neplatí to aj dnes?/agentury/

X X X

 Falošné eurá na Slovensku. Pozor si dajte na dvadsať a päťdesiateurovky, ale aj na tieto mince. Tu je jednoduchý test, ktorým ich odhalíte

V roku 2024 bolo na území Slovenskej republiky zadržaných 1857 kusov falzifikátov eurových bankoviek. Z celkového množstva bolo v hotovostnom peňažnom obehu zadržaných 1 536 kusov (82,7 %).

 Počet falzifikátov eurových bankoviek sa medziročne zvýšil o 9,4 %, celkovo však môžeme konštatovať, že je stabilný a v porovnaní s inými krajinami eurozóny relatívne nízky. Veľký rozdiel v celkovej štatistike medzi rokom 2020 a ostatnými rokmi uvedenými v tabuľke, je spôsobený jedným mimoriadnym prípadom z augusta 2020, kedy orgány činné v trestnom konaní zadržali pred uvedením do obehu spolu 15 002 falzifikátov eurobankoviek. V roku 2024 tvorili najväčší podiel falzifikáty nominálnej hodnoty 20 eur a 50 eur./agentury/