Pohľad na vojnu i jeho nerealistické odhady. Maďarský premiér Viktor Orbán v liste, ktorý v utorok získala agentúra DPA, zdôvodnil svoju neohlásenú cestu do Ruska ekonomickými dôsledkami vojny na Ukrajine na Európsku úniu, píše TASR. „Negatívne hospodárske dôsledky vojny predstavujú veľkú záťaž pre každodenný život našich občanov a pre konkurencieschop­nosť EÚ,“ uviedol Orbán v správe z 5. júla adresovanej predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a vedúcim predstaviteľom EÚ.

Maďarský premiér minulý v piatok pricestoval do Moskvy, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tri dni predtým absolvoval stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Išlo o Orbánovu prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

 Maďarsko je podľa DPA v EÚ vnímané ako krajina blízka Rusku a – ako pokračuje nemecká tlačová agentúra – Orbánova správa vo veľkom prebrala Putinov pohľad na vojnu na Ukrajine a zdieľala nerealisticky vysoké ruské odhady ukrajinských obetí.

Ruský prezident podľa Orbána verí, že v súvislosti s vojnou hrá čas v prospech Ruska. Putina podľa neho prekvapilo, že Ukrajina neprijala nedávnu ponuku Kremľa na prímerie a mierové rokovania. Maďarský premiér zopakoval Putinove očakávania o rapídnom kolapse Ukrajiny v nadchádzajúcich mesiacoch.

 Ruský prezident stále spája podmienky, ktoré určil na ukončenie vojny, s myšlienkou, že by bolo lepšie ich prijať skôr, než sa situácia na Ukrajine ešte viac zhorší, píše DPA.

 Orbán vo svojom liste napísal lídrom EÚ, že na základe jeho rozhovorov s Putinom, je teraz väčšia šanca na prímerie a cestu k mierovým rokovaniam.

Premiér Maďarska zároveň vyzval EÚ, aby prevzala iniciatívu pri presadzovaní prímeria na Ukrajine, keďže Spojené štáty sa čoraz viac sústreďujú na nadchádzajúce prezidentské voľby.

ČÍTAJTE VIACMierová misia? Orbán v Kyjeve na chvíľu poslúžil aspoň ako protiraketový štít„Politické vedenie poskytované Spojenými štátmi je obmedzené vzhľadom na prebiehajúcu volebnú kampaň,“ poznamenal podľa DPA premiér Orbán./ agentury/

X X X

Scholz otvorene: Má obavy o zdravotnú spôsobilosť Bidena?

Nemecký kancelár Olaf Scholz. Po nezvládnutej debate prezidentských kandidátov sa množia obavy o Bidenovu mentálnu zdatnosť.

Scholz otvorene: Má obavy o zdravotnú spôsobilosť Bidena? Po nezvládnutej debate prezidentských kandidátov sa množia obavy o Bidenovu mentálnu zdatnosť.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok pred summitom Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Washingtone uviedol, že nemá žiadne obavy o zdravotnú spôsobilosť amerického prezidenta Joea Bidena. TASR o tom píše na základe tlačových agentúr Reuters a AFP. „Z mnohých rozhovorov s americkým prezidentom viem, že sa na tento summit pripravil veľmi dobre a precízne spolu s nami,“ dodal Scholz.

X x x

Fico je späť, vláda zrejme pritvrdí. Postaví hrádzu s KDH? Právnik: Máme najslabšie chránenú ústavu v EÚ

Premiér a šéf strany Robert Fico sa po viac ako 55 dňoch vrátil v takmer plnej sile do práce. V piatok rečnil na pódiu medzi svojimi bez verejnosti a novinárov, v pondelok si pri príležitosti žatvy v Slovenskej Novej Vsi spravil fotku v obilí, skontroloval žatvu a deň na to už úradoval v kresle premiéra. Aj keď niektorí očakávali zmierlivý návrat, Ficove vyjadrenia zatiaľ svedčia o opaku. Vládna mašinéria bude postupovať zrejme ešte tvrdšie. Svedčia o tom aj slová o budovaní hrádze voči liberalizmu či progresivizmu, aj keď pred pár rokmi budoval Fico inú hrádzu.

Premiér Fico dodržal to, čo povedal v prvom videu po atentáte a začiatkom júla sa vrátil do práce, aj keď ešte nevydrží dlho stáť. Už prvé slová však načrtli, akým smerom sa bude vláda uberať.

Návrat na pódiu a v poli

Písal sa 26. júl roku 2016, keď sa Fico preslávil svojím výrokom „neotravujte, tu sme pri žatve“ po rozhovore s roľníkmi na poli pri Bratislave. „Majte aspoň trošku úcty k týmto ľuďom, ktorí sa na rozdiel od vás narobia ako hovädá,“ reagoval vtedy na otázku, čo hovorí na kritiku vtedajšieho europoslanca za Smer Borisa Zalu, ktorý sa dva dni predtým vyjadril, že Smer opúšťa ľavicovú časť politického spektra a je čas na zmenu vedenia.

 Predseda vlády Robert Fico počas Žatevného dňa 2024 so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a miestnymi farmármi z Poľnohospodárskeho družstva Agro Voderady.

Po atentáte z 15. mája tohto roka sa do práce vrátil tiež v priestoroch podniku Agro Voderady počas žatvy. Do areálu, kde ho čakali zástupcovia poľnohospodárov aj minister pôdohospodárstva, prišiel s pomocou jednej barly. Avizoval nižšie výnosy z úrody a skonštatoval, že skorý začiatok žatvy dokazuje, že klimatická zmena je realitou. Od volieb sa Slovensko vybralo správnou cestou, čo podľa neho dokazuje aj hospodársky rast či rast reálnych miezd. Problémy s vyplácaním priamych platieb poľnohospodárom pripísal bývalej vláde. „Pozdravujem babrákov z minulej vlády za to, že nám takéto dedičstvo zanechali,“ povedal.

Po zhruba štvrťhodinke oznámil, že si chce spraviť tradičnú fotku v poli a potom sa poberie preč, lebo stále nevydrží dlho stáť. „Ja chcem fotku v žite, mne to nepríde smiešne. Ja som z vidieka, mne obilie vždy voňalo, mne pole vždy voňalo,“ povedal na konci brífingu, na ktorom novinári svoje otázky nepoložili. Podobne tomu bolo aj v tretej Ficovej vláde po roku 2016 práve počas onoho „žatevného“ času, kedy sa premiér po kauze Bašternák otázkach vyhýbal a miesto konferencií zaviedol vyhlásenia. V utorok prišiel prvýkrát po atentáte aj na rokovanie vlády. Pred víkendom avizoval budovanie obrovskej hrádze, ktorú už raz staval, len mal iného nepriateľa.

Ďalšia hrádza

Fico dal o sebe vedieť od atentátu celkovo štyrikrát, medzitým bol v kontakte s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) a telefonicky bol prítomný aj na koaličnej rade. Po videu a fotografii na sociálnych sieťach sa objavil na cyrilo-metodských osláv na hrade Devín. Verejnosť a novinári ho sledovali len z diaľky a do areálu ich nepustili. V prejave odkazoval na to, že nesmieme ignorovať to, kto boli naši predkovia. „Kto nechce vidieť kontinuitu slovenských a slovanských dejín. Kto toto všetko nechce vidieť, tak nevie, čo má robiť so slovenským národom, so Slovenskom a musím povedať, že často nevie ani čo má robiť sám so sebou,“ hovoril.

 Zdôraznil, že Ústava Slovenskej republiky (SR) nie je viazaná na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, no neznamená to, že treba byť „hluchý a slepý“ k minulosti. „Pre mňa a pre mojich kolegov kresťanstvo nie je dogma, ktorá by nás obmedzovala. My považujeme kresťanstvo za niečo, čo dáva tejto spoločnosti normálny rozmer,“ uviedol. „Chcem urobiť veľkú výzvu. Musíme všetci spoločne postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina. Sú to ideológie, ktoré poškodzujú túto krajinu,“ pokračoval.

Kvôli novým módnym trendom nechce zákony a ani ústavu meniť, napriek tomu avizuje zmeny, aj keď v inom duchu. „Ak budeme naďalej ohrozovaní ideológiami, ktoré vznikajú zo dňa na deň, ktoré sa šíria ako jed, ktoré sú v príkrom rozpore s tým, čo máme v Ústave SR napísané, možno budeme musieť hľadať zhodu na slovenskej politickej scéne v ďalších krokoch v úprave Ústavy SR, kedy by sme túto hrádzu proti liberálnym a progresivistickým ideológiám postavili ešte silnejšiu,“ dodal.

 Ak by chcel Fico podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka presadiť dominanciu jedného náboženstva alebo ideológie, tak by musel najskôr zrušiť predmetný článok ústavy. „Podotýkam, že sme to tu už mali pred rokom 1989. Myslím, že ten jeho prejav boli pozlátané nezmysly určené na jednej strane pre voliča krajne pravicového Smeru a na strane druhej by to mohla byť stratégia, ako vyorať poriadnu brázdu medzi opozičnými stranami, teda PS a SaS na jednej a KDH na druhej strane,“ uviedol pre Pravdu.

Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek pripomína, že podobné myšlienku premiér prezentoval ešte v závere minulého roka. „Predpokladám, že by mohlo ísť o ústavné zakotvenie zákazu adopcií detí osobami rovnakého pohlavia. V súčasnosti si neviem predstaviť iné doplnenie ústavy, ktoré by sa mohlo týkať LGBTI+ agendy,“ zhodnotil.

Iniciatívy na zmenu ústavy zo strany politikov v tejto súvislosti podľa Řádeka slúžia skôr na účely politického marketingu. „Domáca verejnosť je v kultúrno-etických otázkach dlhodobo rozdelená na dve polovice. Keďže sú to otázky, ktoré polarizujú, politici vedia, že nimi zaujmú pozornosť širokej verejnosti. V súčasných výzvach časti vládnej koalície sa nateraz nedá uvažovať inak ako o politickom marketingu,“ ozrejmil.

Zmena ústavy je krajným riešením

Podľa bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR (ÚS SR) Eduarda Bárányho je ústavnou hrádzou voči akejkoľvek ideológii vlastná hodnotová a ideová ukotvenosť ústavy. „K zákazu treba pristupovať zdržanlivo ako ku krajnému opatreniu. Zatiaľ nevieme, či vôbec, a ak áno, tak v akej podobe by sa pristúpilo k úprave ústavy,“ uviedol pre Pravdu s tým, že v tejto chvíli nemá zmysel špekulovať o podobách prípadnej novelizácie, ktorej posúdenie bude závisieť od samotného znenia. „Jej prijatiu však budú predchádzať rozsiahle rokovania, lebo vyžaduje širšiu podporu presahujúcu súčasnú vládnu koalíciu,“ zhodnotil.

 „Širšia diskusia o hodnotových a ideologických základoch Slovenska by však bola užitočná bez ohľadu na to, či na jej konci bude úprava ústavy,“ konštatuje bývalý sudca. Jedným z dôvodov súčasného rozštiepenia spoločnosti podľa Bárányho je, že politické prúdy dokážu kritizovať svojich oponentov, ale už menej formulujú a prezentujú vlastné ideologické východiská. „Slovo ideológia u nás nezaslúžene získalo negatívny nádych, ale v politike predstavuje ideológia širšie východisko koherentnosti a zrozumiteľnosti,“ hovorí.

Či by sa mala za každých okolností meniť aj ústava je otázne. Vlády na Slovensku často využívajú zmeny ústavy na to, aby „zabetónovali“ niektoré zo svojich priorít a sťažili tak ďalšej vláde možnosť zmeniť ich, keďže na zmenu je potrebných 90 hlasov. Aktuálne to platí napríklad pri zmene volebného systému, ktorú do ústavy zakotvilo niekdajšie hnutie OĽaNO a aj keď Hlas vyjadril snahu zmeniť volebný systém, zatiaľ nemá podporu ani z radov koalície. Iným príkladom je dôchodkový strop, ktorý do ústavy v roku 2019 zakotvila tretia vláda Roberta Fica, no vláde Igora Matoviča sa ho o tri roky neskôr podarilo zrušiť. „Možno oprávnene kritizovať niektoré novelizácie ústavy, ale samotná séria úprav zabezpečuje jej kontakt s vývojom spoločnosti a zabraňuje premene na irelevantný dokument,“ dodal Bárány.

 Ústava bola dodnes novelizovaná bola celkovo 22-krát a raz do nej zasiahol aj ÚS SR. „Je to dôsledok skutočnosti, že naša ústava je najslabšie chránená v celej Európskej únii. Každý iný členský štát stanovuje prísnejšie podmienky na zmenu ústavy, kým u nás je možné ju zmeniť dokonca aj v priebehu štyroch hodín v skrátenom legislatívnom konaní tak, ako k tomu došlo na jeseň 2011, keď sa do ústavy dostala možnosť ďalšieho pôsobenia odvolanej vlády s obmedzenými právomocami,“ uviedol pre Pravdu ústavný právnik Vincent Bujňák.

„V minulosti bolo možné počuť, ako sa v ústave posilnila ochrana vody, pôdy, druhého piliera či hotovosti, no doteraz žiadny poslanec v akomkoľvek volebnom období ani len nenavrhol posilniť ochranu samotnej ústavy. Na tom by malo záležať každému občanovi, pretože ústava predstavuje deľbu moci v záujme ochrany základných práv jednotlivca, a ak sa do nej môže vstupovať jednoduchým spôsobom, v konečnom dôsledku to bude mať vplyv aj na vaše základné práva,“ uviedol Bujňák.

Slabá ochrana ústavy je podľa ústavného právnika najväčším problémom nášho ústavného systému. „Minimom, ktoré by bolo možné urobiť bez toho, že by si to žiadalo zvýšené finančné náklady, je ústavne vylúčiť skrátené legislatívne konanie pri jej zmenách a súčasne zdvihnúť kvórum potrebné na schválenie zmeny Ústavy, z doterajšej trojpätinovej väčšiny na dvojtretinovú väčšinu. To je štandard aj v iných štátoch s jednokomorovým parlamentom. Nebolo by to zázračné riešenie, ktoré by vyriešilo všetky nedomyslené zmeny, ale zachytilo by aspoň časť a mohla by sa ňom v parlamente nájsť zhoda,“ dodal.

Bude KDH nápomocné?

Pri potenciálnej zmene by však koalícii mohlo asistovať opozičné hnutie KDH. Či ide len o úvahy, alebo sa kreuje konkrétny zákon, zatiaľ nie je jasné. Smer na otázky Pravdy o potenciálnom zákone neodpovedal a nereagoval ani Úrad vlády SR. Minister práce Erik Tomáš však v relácii ta3 uviedol, že strana Hlas je pripravená diskutovať o možnej zmene ústavy, preferuje však, aby sa podobné otázky neotvárali. „My sme skôr za to, aby sa neotvárali kultúrno-etické a ideologické vojny. Môžu ešte viac prispieť k polarizácii spoločnosti,“ povedal.

Tomáš si uvedomuje, že na zmenu ústavy sú potrebné hlasy minimálne časti opozície. Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka aj predseda SaS Branisla Gröhling kritizovali prirovnanie liberalizmu a progresivizmu k rakovine. „Takto asi vyzerá ten povestný zmier v jeho (Ficovom, pozn. red.) podaní,“ uviedol. „V podstate tak vyhlásil vojnu demokracii a slobodnej súťaži myšlienok a hodnôt,“ reagoval Gröhling. Hnutie KDH na sociálnej sieti uviedlo, že si miesto osláv na Devíne, kde podľa hnutia premiér pokračoval v rozdeľovaní spoločnosti, vybralo svätú omšu v Nitre. KDH Smeru vyčítalo, že chce budovať hrádzu proti progresivizmu, hoci bol roky súčasťou socialisticko-progresívnej koalície, „ktorá ideológiu pretláčala z Bruselu“. Hnutie tým zrejme naráža na frakciu S&D, teda Progresívnu alianciu socialistov a demokratov.

„Neevidujeme žiaden konkrétny návrh vlády na zmenu ústavy, preto nevidíme dôvod vyjadrovať sa, či ju podporíme. KDH je verné svojim hodnotám už od svojho vzniku a v parlamente hlasuje za návrhy zákonov, ktoré pomáhajú ľuďom a samosprávam v ich rozvoji,“ reagovalo KDH na otázky, či by zmenu podporili, resp. či podporujú myšlienky budovania hrádze proti týmto ideológiám.

 „KDH v tomto volebnom období veľmi rýchlo pochopilo ako odolať konzervatívnym návnadám vládnej koalície. Práve vami zmienený výrok je ukážkou politickej taktiky KDH, ktorý tiež naznačuje, že Smer s podporou KDH rátať nemôže,“ myslí si politológ Řádek. „KDH je nielen kresťanské, ale rovnako demokratické. Toto stále prízvukuje súčasný predseda KDH. Na jednej strane im to môže byť sympatické, napokon autor myšlienky, že tu niekto musí poraziť liberalizmus, nie je Robert Fico, ale Ján Čarnogurský, teda bývalý šéf KDH. Predpokladám však, že to víťazstvo chcel dosiahnuť víťazstvom vo voľbách, nie príkazmi či zákazmi,“ zhodnotil Štefančík.

Pokusy o niektoré zmeny v kultúrno-etických témach sa objavili aj v súčasnom volebnom období. „Stroskotali však práve na neochote ku koalično-opozičnej spolupráci. Ak by vládna koalícia skutočne prišla do parlamentu s návrhom vyššie zmienenej ústavnej zmeny, dopadla by neúspešne,“ myslí si Řádek. Ak by však k zmene došlo, znamenalo by to podľa Štefančíka koniec demokracie na Slovensku. „Slovensko je súťaživou demokraciou, t. j. o priazeň voličov súťažia politické strany hlásiace sa k rôznym ideovým prúdom. Ak by chcel jeden zastaviť, znamenalo by to, že tento princíp porušuje,“ uviedol.

Fico už raz hrádzu staval

Nie je to však prvýkrát, čo premiér hovoril o stavaní akejsi hrádze proti ideológii. V januári roku 2017 zdôraznil, že v parlamente prvýkrát sedia extrémisti. Išlo o Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽS NS) Mariana Kotlebu, ktorá bola vtedy na výslní. „Najlepšou hrádzou proti extrémizmu a diletantom je, ak ľudia dôverujú vládnej štruktúre,“ hovoril Fico. S postupne padajúcimi preferenciami a nedostatkom potenciálnych koaličných partnerov padala aj hrádza proti extrémizmu. Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 začal Smer preferenčne klesať.

 Rok na to prešiel po dohode Smeru s extrémistami z ĽS NS dôchodkový strop, ktorý bol zakotvený v ústave. „Musím poďakovať aj poslancom z ĽSNS,“ povedal vtedy predseda Smeru. Hrádza začala padať oveľa viac v ďalšom volebnom období, kedy bol Smer v opozícii a spojil sa s odídencami od Kotlebu pod vedením Milana Uhríka (Republika) pri zbere podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. So vznikom Republiky upadala ĽS NS a pred predčasnými voľbami sa práve o Uhríkovom hnutí hovorilo ako o potenciálnom partnerovi Smeru po voľbách.

Koalíciu s nimi však vtedy odmietal Peter Pellegrini ešte ako šéf Hlasu. Pri budovaní hrádze je však Štefančík pomerne skeptický. „Robert Fico kedysi hovoril o hrádzi proti extrémizmu, dnes má vo vedení strany minimálne jedného extrémizmu. Už toho nahovoril dosť, ale máločo splnil,“ uviedol politológ. Fico okrem toho ideológie liberalizmu a progresivizmu označuje za také, ktoré vznikli „zo dňa na deň“.

 Myšlienky liberalizmu sa začali formovať v 19. storočí, hoci ideológia ako taká má korene už v 17. storočí. Progresivizmus v dnešnom ponímaní je takisto známy z 19. storočia, no myšlienky pokroku sa objavovali už od 18. storočia. „Vďaka liberalizmu sa rozširovalo volebné právo, okrem iného, aj na pôvodne neprivilegované spoločenské vrstvy. Teda aj na takých, čo robia po nociach zvarky, ako aj tých, ktorí sa starajú o zber úrody. Nebyť liberalizmu, nemali by sme dnes demokraciu. Roberta Fica možno áno, ale demokraciu určite nie,“ hovorí Štefančík.

„Politické filozofie sú dedičstvom osvietenstva a od konca 18. storočia sa obsahovo vyvíjajú. Je pravda, že niektoré progresívne postoje sú relatívne čerstvé. To, čo ale na týchto výrokoch môže celkovo vyrušovať je ich antiliberálny a latentne autoritársky tón,“ konštatuje Řádek. Návrat Fica do práce, jeho rázna rétorika a stavanie ďalšie hrádze však naznačuje ešte tvrdí a ráznejší postup vládnej mašinérie, než tomu bolo doteraz.

„Po atentáte tu bola chvíľu nádej, že Robert Fico prejde nejakou sebareflexiou a uvedomí si chyby, ktoré urobil za posledné roky, tú spoluzodpovednosť za mimoriadne polarizovanú spoločnosť. Stačilo však jedno video, potom pár prejavov a my dnes máme pred sebou zradikalizovaného politika, ktorý sa oblúkom vracia presne tam, odkiaľ vzišiel. Zo strany, ktorá tu dlhé roky živila totalitný režim,“ dodáva politológ Štefančík. Řádek dodáva, že vnímať prvý politický atentát ako zásadný bod, od ktorého bude mnohé inak, bolo prirodzené. „Čím dlhšie od atentátu, tým ale viac nadobúdam dojem, že v našej spoločnosti ani medzi politikmi sa nič nezmenilo a že sme skôr všetci nastúpili do zvyčajných stereotypov,“ uviedol./agentury/

X X X

Ruská rozviedka obvinila Spojené štáty zo snahy o zmenu režimu v Gruzínsku po parlamentných voľbách

Rusko neposkytlo v súvislosti s obvinením žiadne dôkazy.

Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR) v utorok obvinila Spojené štáty zo snahy podnietiť zmenu režimu v Gruzínsku po parlamentných voľbách. Tie sa uskutočnia 26. októbra. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Washington je odhodlaný dosiahnuť zmenu režimu v Gruzínsku na základe výsledkov nadchádzajúcich parlamentných volieb,“ uvádza SVR vo vyhlásení. „Bidenova administratíva vypracovala rozsiahlu dezinformačnú kampaň, ktorej cieľom je zdiskreditovať vládnu stranu Gruzínsky sen,“ dodáva ruská spravodajská služba.

Ministerstvo zahraničných vecí USA sa k obvineniu bezprostredne nevyjadrilo. Hovorca ministerstva v júni poprel, že by USA mali takéto zámery po tom, čo podobné obvinenia vznieslo samotné Gruzínsko.

Zhoršené vzťahy

Obvinenie nekomentovala ani vládna strana Gruzínsky sen. Jej predstavitelia však opakovane obviňujú západné štáty z podpory opozičných skupín v snahe zatiahnuť krajinu do konfrontácie s Ruskom.

Vzťahy medzi Gruzínskom, ktoré je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ, a Západom sa zhoršujú po tom, čo v Gruzínsku v máji vstúpil do platnosti zákon o zahraničných agentoch, ktorý umožňuje označiť miestne mimovládne organizácie a médiá so zahraničnou podporou ako „zahraničných agentov“.

V reakcii na prijatie tohto zákona EÚ v utorok Gruzínsku pozastavila prístupový proces a zmrazila mu desiatky miliónov eur finančnej pomoci, aktuality.sk

X X X

Španielska katolícka cirkev schválila plán na odškodnenie obetí sexuálneho zneužívania

Celková výška vyčlenených prostriedkov a spôsob vyplácania odškodnenia zatiaľ nie sú známe.

Katolícka cirkev v Španielsku v utorok schválila plán na odškodnenie obetí sexuálneho zneužívania zo strany duchovných. Plán by mal byť spustený v priebehu niekoľkých mesiacov. Tento krok prichádza po tlaku ľavicovej vlády a zverejnení správy o rozsiahlom zneužívaní v cirkvi. Podľa správy agentúry AFP informuje TASR.

Dokument, ktorého obsahom je „usmernenie pre činnosť cirkvi v súvislosti so sexuálnym zneužívaním maloletých“, schválila v utorok Španielska biskupská konferencia.

Plán zahŕňa zriadenie komisie, ktorá bude posudzovať každý prípad a navrhovať výšku odškodnenia. Táto komisia by mala začať fungovať v septembri. Arcibiskup Luis Argüello zdôraznil, že katolícka cirkev otvára dvere systému komplexného odškodnenia, pričom pripomenul, že väčšina prípadov sa stala pred rokom 1990.

Detaily nie sú známe

Vláda v apríli predložila vlastný plán odškodnenia obetí na základe odporúčaní nezávislých expertov. Ten zahŕňa aj štátny kompenzačný fond. Obeťami zneužívania bolo podľa správy vypracovanej predvlani španielskou cirkvou od 40. rokov minulého storočia viac ako 400.000 osôb.

Cirkev pôvodne odmietla prispievať do fondu, no teraz je ochotná financovať časť odškodnenia.

Presné detaily plánu, ako napríklad celková výška vyčlenených prostriedkov a spôsob vyplácania odškodnenia, zatiaľ nie sú známe. Očakáva sa, že cirkev a vláda ich dohodnú v najbližších týždňoch< aktuality.sk

X X X

Socialista Olivier Faure chce byť predsedom francúzskej vlády

Nový ľudový front, do ktorého patria aj socialisti, zelení a komunisti, však ani zďaleka nemá dostatok poslancov na to, aby vytvoril vládu.

Prvý tajomník francúzskej Socialistickej strany (PS) Olivier Faure v utorok deklaroval, že je pripravený prevziať úlohu predsedu vlády. V rozhovore citovanom televíziou BFM súčasne dodal, že jeho nominácia závisí od výsledku rokovaní v rámci ľavicového bloku Nový ľudový front (NFP), ktorý je po predčasných voľbách najsilnejšou frakciou vo francúzskom Národnom zhromaždení.

Poslanci z ľavicovej aliancie, ktorí v utorok prišli do parlamentu, aby sa dohodli na ďalších krokoch i programe ustanovujúceho zasadnutia, vyzvali prezidenta Emmanuela Macrona, aby nominoval premiéra z ich strany.

NFP dodal, že zotrvanie Gabriela Attala na poste predsedu vlády „by mohlo vyznieť ako pokus o vymazanie výsledku“ nedeľného druhého kola volieb. NFP v tejto súvislosti varovala prezidenta pred akýmkoľvek pokusom spreneveriť sa inštitúciám republiky.

Výzvy na rešpektovanie výsledkov

Na rešpektovanie výsledkov volieb Macrona v utorok vyzvala aj líderka poslaneckého klubu krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), ktorá má v rámci NFP najviac poslancov. Mathilde Panotová vo svojom vyjadrení odsúdila „demokratickú anomáliu“, ku ktorej podľa nech dochádza vo Francúzsku, keď sa prezident dva dni po porážke svojho tábora vo voľbách „správa, akoby sa v tejto krajine nič nestalo“.

Socialistická primátorka mesta Nantes Johanna Rollandová, ktorá je aj členkou tímu vyjednávačov za PS, v rozhovore v televízii France 2 uviedla, že je otvorená koalícii s „určitými ľavicovými macronistami“.

Podobný názor má aj bývalá predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová, ktorá vo vysielaní stanice France Inter vyzvala na vytvorenie „programovej aliancie s centristami, republikánmi a sociálnymi demokratmi, teda socialistami a ekológmi“.

BFM súčasne citovala viacerých poslancov zvolených za NFP, ktorí tvrdia, že sa s LFI názorovo rozišli a chcú v parlamente vytvoriť vlastný klub spájajúci komunistov, ekológov a poslancov z ľavicovej strany Generácia S (Génération.s/G.s).

Patová situácia

Podľa francúzskej ústavy prezident vymenúva premiéra z víťaznej strany. Nedeľné voľby však priviedli Francúzsko do patovej situácie, bez zjavnej cesty, ako sa dopracovať k vláde.

NFP získal vo voľbách 182 kresiel, ale Macronova aliancia Spolu (ENS) za ním veľmi nezaostala a má 168 poslancov, zatiaľ čo krajne pravicové Národné združenie (RN) bude zastupovať 143 poslancov – napriek tomu, že RN bolo prieskumami favorizované na víťazstvo.

Žiaden z troch blokov tak nemá väčšinu – 289 hlasov v 577-člennom parlamente. Menšinová vláda by tak v prípade hlasovania o dôvere mala len malú šancu na prežitie.

Medzi centristami vnútri Macronovej aliancie existuje určité znepokojenie, že prezident od výsledku volieb nevydal žiadne verejné vyjadrenie. V stredu ráno má pritom odletieť do Washingtonu na summit NATO, čím politická patová situácia vo Francúzsku zostane nevyriešená. Macronov tábor, rovnako ako ľavica, napriek všetkému veria, že dokáže nájsť spôsob, ako zostaviť menšinovú vládu.

Nateraz prezident požiadal odchádzajúceho premiéra Gabriela Attala, aby „zatiaľ“ zostal vo funkcii, aby bola v krajine zaistená stabilita a kontinuita, aktuality.sk

X X X

Maďarsko nemá takú silu, aby sprostredkovalo mierové rokovania, vyhlásil Petr Pavel

Cesty, s ktorými Viktor Orbán začal krátko po tom, ako Maďarsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ, považuje český prezident za jeho osobnú iniciatívu.

Ak by sa maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi podarilo sprostredkovať mierové rokovania s Ruskom a Čínou, je potrebné ho oceniť. Takú silu a výtlak však Maďarsko nemá, vyhlásil český prezident Petr Pavel pred začiatkom summitu NATO vo Washingtone. Reagoval tak na adresu Orbánových ciest do Moskvy a Pekingu.

„Viktor Orbán síce z pozície premiéra Maďarska teraz predsedá EÚ, ale EÚ mu k tomu nedala žiaden mandát, takže nemôže hovoriť za EÚ ani NATO,“ zdôraznil český prezident.

Orbán má podľa neho zrejme pocit, že môže sprostredkovať väčšiu ochotu Ruska, prípadne Číny k rokovaniu. „Ak by sa mu to podarilo, potom je, samozrejme, také úsilie potrebné oceniť, ale obávam sa, že Rusko aj Čína očakávajú skôr jasný hlas zo strany Spojených štátov, ktoré sú potom schopné dať garancie, na ktorých by sa prípadné rokovania dali stavať. Takú silu ani výtlak Maďarsko nemá,“ zhodnotil situáciu Pavel.

V utorok už vo Washingtone absolvoval viacero rokovaní – stretol sa napríklad so zástupcami think tanku The Heritage Foundation a rokoval tiež s predsedom výboru Snemovne reprezentantov pre obranu kongresmanom Mikeom Rogersom.

Maďarský premiér minulý v piatok pricestoval do Moskvy, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tri dni predtým absolvoval stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Išlo o Orbánovu prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Z Moskvy zamieril do Číny a svoju cestu označil za „mierovú misiu 3.0″. Predsedníctvo v Rade EÚ Maďarsko prevzalo 1. júla, aktuality.sk

X X X

ZBYTOČNE  MRTVÍ  V  KYJOVE,  MILIARDOVE  ŠKODY

VINA  ZELENSKÉHO,  ODMÍTÁ  JEDNAT  O  KONCI  VÁLKY,  JAK  NĚKOLIKRÁT  ŽÁDAL  I  PAPEŽ,  VATIKÁN,  IZRAEL,  MAĎARSKO,  TURECKO,  DALŠÍ  ZEMĚ, POLITICI

DOKUD  NEBUDE  HNED  DOHODA,  ŠKODA  MRTVÝCH  LIDÍ

ZBRANĚ  NEPŘESTALA  POUŽÍVAT  I  UKRAJINA,  TAKŽE  RUSKO  NEMŮŽE  MLČET

KDYŽ  JE  VÁLKA,  JSOU  I  ZRANĚNÍ,  MRTVÍ,  ZNIČENÁ  ZEMĚ,  NEŠŤASTNÍ  LIDÉ  UKRAJINY,  RUSKA

UKRAJINA  ZNIČILA  NOVÝ  MOST  NA  KRYMU,   NOVÉ  DOMY

Pellegrini: Útoky na Kyjev nenaznačujú snahu Ruska sadnúť si za rokovací stôl. Fico telefonoval so Šmyhaľom

Prezident SR Peter Pellegrini v utorok odsúdil ruský raketový útok na najväčšiu detskú nemocnicu na Ukrajine. Zároveň vyjadril ľútosť nad obeťami, ktorých životy si zásah vyžiadal. Uviedol to pred začiatkom summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Washingtone. Informoval o tom odbor komunikácie kancelárie prezidenta SR.

 Ukrajina tvrdí, že ruská armáda v pondelok počas dňa zasiahla nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve strategickou riadenou strelou s plochou dráhou letu Ch-101. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová zase vyhlásila, že nemocnicu zasiahla ukrajinská raketa systému protivzdušnej obrany NASAMS. Ruské pondelkové útoky na ukrajinskú metropolu si vyžiadali najmenej 32 obetí vrátane štyroch detí a vyše dve stovky zranených. Po ľuďoch uviaznutých v troskách pátrali stovky záchranárov a dobrovoľníkov.

„Je to veľká tragédia a veľké nešťastie pre všetky obete, zranených a ich rodiny,“ povedal Pellegrini v súvislosti s útokom na nemocnicu. „Takéto útoky nenaznačujú snahu Ruska sadnúť si za rokovací stôl. Ale ak sa o to nepokúsime, počet obetí bude narastať nielen na fronte, ale aj v radoch civilného obyvateľstva a Ukrajina bude z mesiaca na mesiac čoraz viac decimovanou krajinou,“ uviedol Pellegrini.

 Zopakoval, že všestranná pomoc Ukrajine, do ktorej je SR zapojená od začiatku vojny viac ako niektoré veľké a ekonomicky silné štáty, musí ísť ruka v ruke so snahou svetového spoločenstva o zastavenie paľby. „Našou spoločnou snahou by malo byť rokovanie o mieri. Túžba po mieri totiž neznamená podporu agresora,“ zdôraznil slovenský prezident.

 Vo Washingtone sa plánuje stretnúť so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Pellegrini sa ho podľa svojich slov bude pýtať na jeho víziu ukončenia konfliktu na Ukrajine.

Pellegrini vyjadril presvedčenie, že rozvážna zahraničná politika SR môže byť v budúcnosti výhodou a Slovensko vďaka nej môže byť krajinou, ktorá prispeje k zmiereniu medzi Západom a Východom.

 Reagovala aj opozícia

Podpredseda parlamentu a predseda PS Michal Šimečka vyzval premiéra a prezidenta k odsúdeniu ruského útoku. „Môžeme mať rôzne názory na zahraničnú politiku. Ak ale Rusko bombarduje detskú nemocnicu, zabíja deti na dialýze, tak snáď musíme byť schopní odsúdiť tento barbarský čin všetci. Vyzývam predsedu vlády, prezidenta republiky, aby odsúdili tento útok, a zároveň poskytli nášmu partnerovi, nášmu susedovi, ktorý čelí ruským útokom, maximálnu pomoc. Či už humanitárnu alebo aj inú,“ vyhlásil.

Premiér Robert Fico medzitým telefonoval s predsedom vlády Ukrajiny Denysom Šmyhaľom. Potvrdil mu ponuku hospitalizovať na Slovensku detských onkologických pacientov z Kyjeva, no ruský útok priamo neodsúdil. Dohodli sa, že technický prevoz a následnú hospitalizáciu zabezpečia ministri zdravotníctva./agentury/

X X X

Zavedenie šesťdňového pracovného týždňa je hanebnosť, vyhlásila grécka opozícia

Šesťdňovým pracovným týždňom chce grécka vláda kompenzovať nedostatok pracovnej sily v nedostatkových odvetviach.

Syriza, ktorá je najväčšou opozičnou stranou v Grécku, v utorok kritizovala vládu za prijatie zákona, ktorý umožňuje zaviesť šesťdňový pracovný týždeň v niektorých oblastiach hospodárstva. Opatrenie označila za hanebné.

Ľavicová opozičná strana tak reagovala na opatrenie, ktoré vstúpilo do platnosti na začiatku júla. Presadila ho vládnuca pravicová strana Nová demokracia premiéra Kyriakosa Mitsotakisa.

„Je to neakceptovateľné. Vláda musí pochopiť, že takéto opatrenia majú svoje následky,“ uviedla hovorkyňa strany Syriza Vula Kechajová. Dodala, že rozhodnutie spôsobilo Grécku medzinárodnú hanbu.

Krok gréckej vlády vzbudil pozornosť aj v zahraničí, keďže v západnej Európe sa diskutuje o skracovaní pracovného času a zavedení štvordňového pracovného týždňa, ktorého cieľom by malo byť zvýšenie produktivity zamestnancov.

Nedostatok pracovných síl

Grécko trpí nedostatkom pracovných síl od finančnej krízy v roku 2008, v dôsledku ktorej krajinu opustilo množstvo mladých ľudí. Hovorca vlády Pavlos Marinakis na Facebooku zdôraznil, že cieľom je riešiť akútny nedostatok kvalifikovaného personálu. Atény zároveň uviedli, že týmto opatrením bojujú aj proti nelegálnej práci.

Šesťdňový pracovný týždeň sa vzťahuje iba na určité odvetvia, v ktorých je nepretržitá prevádzka. Pracovníci zároveň majú v šiesty pracovný deň právo na príplatok vo výške 40 percent, aktuality.sk

X X X

Európska centrálna banka môže pokračovať v postupnom znižovaní úrokových sadzieb, tvrdí Fabio Panetta

Miera inflácie v eurozóne sa v júni zmiernila a dosiahla 2,5 %.

Európska centrálna banka (ECB) môže pokračovať v postupnom znižovaní úrokových sadzieb bez toho, aby ohrozila spomaľovanie inflácie, vyhlásil člen Rady guvernérov ECB a šéf talianskej centrálnej banky Fabio Panetta. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a Bloomberg. ECB v júni prvýkrát znížila svoje úrokové sadzby z rekordných maxím, ale neprijala žiadny záväzok o ich ďalšej redukcii v blízkej budúcnosti.

„Znižovanie sadzieb môže pokračovať postupne a sprevádzať návrat inflácie k cieľu banky (na úrovni 2 %), ak makroekonomické trendy zostanú v súlade s očakávaniami ECB,“ povedal v prejave v Ríme Panetta, ktorý je všeobecne považovaný za stúpenca umiernenej „holubičej“ menovej politiky.

ECB by sa nemala príliš obávať tvrdohlavo vysokej inflácie v sektore služieb a stále silného rastu miezd, poznamenal. „Obavy nie sú neopodstatnené, keďže ceny služieb majú tendenciu sa pohybovať inak ako ceny tovarov,“ vyhlásil s tým, že je normálne, ak ceny v sektore služieb začnú klesať neskôr ako ceny tovarov. Domnieva sa tiež, že je možné očakávať aj zmiernenie rastu miezd.

„Predchádzajúce zvyšovanie úrokových sadzieb stále tlmí dopyt, produkciu a infláciu. A to bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch,“ vyhlásil na výročnom stretnutí talianskej bankovej asociácie v Ríme. Zopakoval, že nedávne údaje podporujú postupné znižovanie nákladov na pôžičky.

Miera inflácie sa zmiernila

Miera inflácie v eurozóne sa v júni zmiernila a dosiahla 2,5 %, ale tempo rastu cien služieb zostalo stabilné na úrovni 4,1 %. Takéto cenové tlaky spôsobujú, že niektorí predstavitelia ECB sú opatrní, pokiaľ ide o ďalšie zníženie úrokových sadzieb po ich redukcii minulý mesiac.

Prezidentka ECB Christine Lagardová minulý týždeň povedala, že medziročný rast cien služieb nemusí dosiahnuť 2 %, keďže jeho väčšie tempo môžu vykompenzovať iné komponenty. Podľa gréckeho člena Rady guvernérov Jannisa Stournarasa, ECB „by nemala prehnane interpretovať“ tieto čísla.

Panetta sa domnieva, že vplyv vysokých úrokov na ceny v eurozóne v roku 2024 bude ešte väčší ako v roku 2023. Vyhlásil tiež, že ziskovosť talianskych bánk, kvalita aktív a kapitalizácia sa zlepšili a dodal, že ich zdravá pozícia im umožňuje pozerať sa do budúcnosti „s dôverou“.

Rekordné zisky

Banky v Taliansku vykázali v minulom roku rekordné zisky, keďže ťažili z vyšších úrokových sadzieb aj z rokov bolestivej reštrukturalizácie, v rámci ktorej zredukovali zlé, nesplácané úvery, administratívne náklady a zefektívnili štruktúry.

Panetta však zároveň upozornil na neistotu spojenú s geopolitickou situáciou, domácou politikou v niektorých veľkých krajinách eurozóny a predĺženou fázou vyšších úrokov, ktoré môžu ovplyvniť úverovú kvalitu.

Rast úverov sa v Taliansku v dôsledku prísnej menovej politiky značne oslabil. V tomto prostredí musia mať banky obozretný prístup k rezervám na straty zo zlyhaných úverov, povedal.

Pokiaľ ide o taliansku ekonomiku, centrálna banka jej predpovedá v tomto roku rast o 0,8 %, hoci po úprave o počet pracovných dní by to bolo 0,6 %, povedal Panetta. Dodal, že tieto projekcie boli urobené v máji, pred novými údajmi za 2. štvrťrok, ktoré by mohli zvýšiť odhad približne o desatinu bodu, aktuality.sk

X X X

Vatikán sa nebude na zasadnutí synody zaoberať diakonátom žien

Na druhom zasadnutí sa bude uvažovať o spôsoboch, ako zapojiť ženy do rozhodovacích procesov.

Vatikán v utorok zverejnil základný text, ktorým sa bude riadiť práca druhého zasadania XVI. riadneho generálneho zhromaždenia, ktoré je naplánované od 2. do 27. októbra 2024, informoval spravodajský web Vatican News.

Agentúra AFP vo svojej správe v utorok spresnila, že diskusia o reforme, ktorá by ženám umožnila stať sa diakonkami, nebude súčasťou programu druhého zasadnutia synody, keď sa do Vatikánu zídu biskupi, duchovní i laici, aby spolupracovali na návrhoch a riešeniach niektorých najspornejších problémov ovplyvňujúcich katolícku cirkev 21. storočia.

Synoda, ktorú František inicioval v roku 2021 v rámci snahy priblížiť cirkev veriacim, vyzvala 1,3 miliardy katolíkov z celého sveta, aby sa podelili o názory na také rôznorodé témy, ako je postavenie rozvedených a LGBTQ ľudí v cirkvi, ženský diakonát či kňazský celibát. Októbrové zasadnutie bude stavať na myšlienkach, ktoré zazneli minulý rok na prvom zasadnutí, na ktorom sa po prvýkrát zúčastnili aj ženy a laici.

Úloha žien vyvoláva kontroverzie

Úloha žien v katolíckej cirkvi pritom naďalej vyvoláva kontroverzie – zatiaľ čo niektoré miestne cirkvi vyzývajú na prijatie žien do diakonskej služby, iné trvajú na svojom nesúhlase, píše sa v dokumente Vatikánu citovanom agentúrou AFP.

V súvislosti s tým Vatikán deklaroval, že by bolo dobré, aby teologická reflexia na túto tému „pokračovala vo vhodnom časovom rámci a vhodnými spôsobmi“.

Závery z prvého zasadnutia synody v októbri minulého roka uvádzali potrebu dať ženám viac rozhodovacích úloh v rámci cirkvi, pričom vyzvali na ďalšiu analýzu otázky, či sa majú stať diakonkami. V tejto funkcii by mohli vysluhovať krsty, sobáše či pohreby, ale nie slúžiť omše.

Vatikán o možnostiach žien

Vatikán v dokumente zverejnenom v utorok uznáva, že možnosti žien zapojiť sa do cirkevného života „často zostávajú nevyužité“, a vyzýva na rozvoj podobných príležitostí vo farnostiach.

V dokumente sa napr. spomína Latinskoamerická biskupská konferencia, ktorá priznáva, že v tamojšej kultúre je síce silne prítomný mačizmus, ale potrebná je aj aktívnejšia účasť žien vo všetkých sférach činnosti cirkvi.

Na druhom zasadnutí sa bude uvažovať o spôsoboch, ako zapojiť do rozhodovacích procesov viac žien, ako im zveriť významné posty v diecézach, seminároch a inštitútoch a ako posilniť počet sudkýň na cirkevných súdoch. Témou diskusie bude aj nutnosť venovať väčšiu pozornosť používaniu inkluzívnejšieho jazyka, uvádza sa v dokumente.

Samotný pápež František privítal diskusie o úlohe žien v rámci katolíckej cirkvi, ktorú už 2000 rokov vedú muži a ktorá stavia mimo cirkevný zákon potraty i povolanie žien do kňazskej služby a neuznáva ani rozvody, aktuality.sk

X X X

List z Charkova: Bolesť detskej nemocnice

Z Ukrajiny píše publicistka a spisovateľka Anna Gin

 Pred dvadsiatimi rokmi som bola s dcérou v nemocnici, mala zápal pľúc. Bol to tiež Ústav ochrany matky a dieťaťa, nie však kyjevský, ale v Charkove. A stále sa trasiem, keď si spomeniem, ako kričala, keď jej na príjme brali krv zo žily.

 Detská nemocnica sa mi už vryla do pamäte na celý život. Dokonca si presne spomínam, čo mala malá na sebe, keď nás priviezla sanitka – žltú košieľku a pruhované pančucháče. A bol to len zápal pľúc, v našej dobe nie smrteľná choroba. Nemôžem však zabudnúť na jediný deň toho týždňa.

Jeden z mojich prvých príspevkov ako novinárky bol z detského oddelenia popálenín. V redakcii ma inštruovali, že mám spraviť reportáž o dievčatku, ktoré spadlo do kotla s vriacou vodou. Materiál mal byť sociálny, v tých časoch v meste často vypínali teplú vodu a ľudia si ju v kuchyni ohrievali v hrncoch a vedrách. A ja som najprv zašla na nejaký úrad opýtať sa dôležitého uja na dôvody výpadku, a potom do nemocnice nasnímať obrázky.

Volala sa Diana, vošla som k nej do nemocničnej izby a… ihneď vyletela von. Revala som, nebola som pripravená pozerať sa na to chúďa dievča. Dala som sa dokopy až potom, čo mi sestra podala nejakú ružovú tabletku.

V materiáli, ktorý sa večer vysielal, som vyriekla slová, že „ak je na zemi peklo, tak je to detské oddelenie popálenín.“ Vzápätí mi zavolal známy lekár a povedal: „Aňa, a to si ešte nebola na detskej onkológii.“

Detská nemocnica je neskutočná bolesť sama o sebe. Je tam toľko sĺz, zúfalstva, nádeje. Neviem si predstaviť, ako dovnútra tohto príšerného nešťastia vletí okrídlená raketa.

 V pondelok som nemohla zo seba dostať ani slovo, len som mlčky prechádzala jednu spravodajskú stránku za druhou.

A asi by som ani o deň neskôr nenašla v sebe mentálnu silu sadnúť si za notebook, keby nebolo jedného príspevku na sociálnej sieti.

V ňom človek v záujme „pravdivej informácie“, vážne diskutuje o tom, čo to bolo: priamy zásah ruskej rakety alebo dopad jej trosiek po reakcii ukrajinskej protivzdušnej obrany?

 Na záberoch nasnímaných náhodným svedkom pritom vidno, ako strela letí po prudkej zostupnej trajektórii a potom zasiahne budovu kyjevskej detskej nemocnice. Aj monitorovacia misia OSN to uznala za dôkaz priameho zásahu. Na mieste sa navyše našiel fragment motora ruskej riadenej strely Ch-101 s čitateľným sériovým číslom.

 Ten pochybovač si napriek tomu melie svoje, poukazuje na smer, analyzuje charakter poškodenia.

Si odporný odľud. Koľko z týchto slov by si napísal, keby tvoja dcéra v pondelok ležala na operačnom stole? Ak by tvoj syn bol práve na dialýze? Čo keby tvoje deti, doslova pripútané k infúziám, boli nútené vybiehať dole schodmi na ulicu?

Nenávidím týchto idiotov, čo stále spochybňujú jasné dôkazy a kreslia svoje šípky. Pre týchto tupých klamárov mám len jednu radu, nech sa pracú z našej krajiny! Vypadnite aj so svojimi raketami, bombami, tankami, špinavými rukami. A nebudete musieť nič analyzovať.

Za všetku biedu, ktorú teraz Ukrajina zažíva, ste vinní iba vy, kremeľské obludy. Bodka.

… Ranené ročné bábätko, zakrvavený chirurg odpratávajúci závaly a stovky obyvateľov Kyjeva, ktorí si v živej reťazi podávajú vodu. Tieto zábery si budem navždy pamätať. Ako žltú košieľku a pruhované pančuchy. Lebo toto je moja osobná bolesť, rovnako ako bolesť každého Ukrajinca.

Teroristi musia byť porazení. Toto je jediný mierový plán. Nič iné neexistuje./agentury/

X X X

Izraelský útok na školu v Pásme Gazy si vyžiadal 29 mŕtvych

Ide o štvrtý podobný útok v priebehu štyroch dní. Pri izraelskom útoku na školu neďaleko mesta Chán Junís, v ktorej sa nachádzali vysídlení Palestínčania, zahynulo najmenej 29 ľudí. TASR informuje podľa správ agentúr AFP, Reuters a stanice BBC. Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na riaditeľa tlačového úradu v Pásme Gazy, boli pri útoku zasiahnuté stany s vysídlenými rodinami pred školou v meste Abbasán al-Kabíra východne od Chán Júnisu na juhu Gazy.

Izrael sa k najnovšiemu útoku na školu bezprostredne nevyjadril, píše AFP. Izrael sa však priznal k tomu, že od soboty uskutočnil tri ďalšie útoky na školy v Gaze, ktoré slúžia ako úkryty pre vysídlencov. Podľa Izraela boli útoky zamerané na militantov, ktorí sa schovávali v budovách škôl. Útoky si vyžiadali najmenej 20 obetí na životoch.

Pri sobotňajšom izraelskom útoku na školu v utečeneckom tábore Nusajrát zahynulo najmenej 16 ľudí. Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) uviedla, že v čase útoku sa v škole nachádzalo 2000 ľudí. V nedeľu pri útoku izraelskej armády na cirkevnú školu v meste Gaza zahynuli štyria ľudia. V pondelok zasiahol Izrael ďalšiu školu v Nusajráte.

Palestínske militantné hnutie Hamas odmieta tvrdenia Izraela, že by využívalo školy, nemocnice a iné civilné zariadenia na vojenské účely. Podľa UNRWA od začiatku vojny v Pásme Gazy zahynulo v školách a iných krytoch, ktoré prevádzkuje v enkláve, viac ako 500 ľudí, aktuality.sk

X X X

Spojené štáty narušili údajnú vplyvovú operáciu súkromnej organizácie so sídlom v Rusku

Falošné účty na sociálnych sieťach prevádzkované umelou inteligenciou podľa rezortu spravodlivosti šírili proruské posolstvá v USA aj iných krajinách.

Americké ministerstvo spravodlivosti v utorok informovalo o prekazení ruskej vplyvovej operácie. V USA sa o štyri mesiace budú konať prezidentské voľby, ktoré podľa odborníkov budú zrejme terčom hackerských útokov aj pokusov o ovplyvňovanie prostredníctvom sociálnych médií. Vysokopostavení americkí predstavitelia už avizovali, že monitorujú plány, ktorých cieľom je narušiť hlasovanie.

Ministerstvo spravodlivosti USA tvrdí, že za najnovšou vplyvovou operáciou stojí súkromná organizácia so sídlom v Rusku, v ktorej pracujú ruskí spravodajskí dôstojníci a bývalí zamestnanci Moskvou financovanej televíznej stanice Russia Today (RT).

Táto organizácia údajne vytvorila vlastnú platformu využívajúcu umelú inteligenciu na vytváranie a správu stoviek falošných účtov na sociálnych sieťach, ktoré vyzerali ako účty skutočných Američanov.

Zo súdnych spisov podľa agentúry Reuters vyplýva, že organizácia vytvorila približne 1000 falošných účtov na sociálnej sieti X Elona Muska. Tieto profily, ktoré zverejňovali názory v prospech Kremľa a kritizovali ukrajinskú vládu, boli odvtedy zakázané, aktuality.sk

X X X

Špecializovaný trestný súd sa opätovne zaoberá prípadom Mariána Magáta

Najvyšší súd SR uložil Špecializovanému trestnému súdu doplniť a vykonať dokazovanie.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) sa opätovne zaoberá prípadom Mariána Magáta, obžalovaného z pokračovacieho zločinu rozširovania extrémistického materiálu. Obžalovaný aj prokurátor podali odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorý mu uložil trest odňatia slobody na šesť rokov. Najvyšší súd SR pôvodné rozhodnutie zrušil a uložil ŠTS doplniť a vykonať dokazovanie.

Dozorujúci prokurátor Martin Nociar poukázal na to, že vo svojom odvolaní namietal zmenenú právnu kvalifikáciu, ako aj jednu časť oslobodzujúcej časti rozsudku. Zároveň potvrdil, že bude potrebné doplniť znalecké dokazovanie a vykonať listinné dôkazy.

Obhajca obžalovaného Martin Burian poznamenal, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu. Poukázal aj na to, že odvolací súd vo svojom uznesení vytkol najmä to, že nebolo relevantným spôsobom preukázané, že vyjadrenia na sociálnych sieťach, ktoré obžalovaný popieral, by aj skutočne písal. „On sa priznal k napísaniu mnohých vyjadrení na sociálnych sieťach, ale súčasne mnohé poprel, ktoré jednoducho nepísal,“ doplnil.

Samosudca ŠTS v januári uznal Mariána Magáta za vinného zo spáchania 43 skutkov, ktoré sa týkali najmä extrémistických trestných činov, za ktoré dostal šesťročný trest väzenia. Najvyšší súd však tento rozsudok neskôr zrušil a prípad vrátil naspäť na ŠTS. Trestných činov sa mal Marián Magát podľa obžaloby dopustiť v rokoch 2017 až 2021. Zadržali ho v januári 2022, aktuality.sk

X X X

Ukrajinská vláda vyčlenila peniaze na renováciu zničenej detskej nemocnice v Kyjeve

Ruský útok v pondelok poškodil detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve. Pri zásahu nemocnice raketou prišli o život dve osoby a ďalších 32 ich bolo zranených.

V areáli detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve, ktorá bola v pondelok zasiahnutá počas ruského raketového útoku, sa skončila pátracia a záchranná operácia. Ukrajinská vláda medzičasom vyčlenila peniaze na rekonštrukciu a prestavbu tohto nemocničného areálu.

Prostredníctvom statusu na sieti Telegram to oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý dodal, že bezprostredne po tragédii dostali ministerstvá zdravotníctva, hospodárstva a financií pokyn pracovať na vyčlenení finančných prostriedkov na rekonštrukciu a pomoc obetiam, informuje TASR.

Vláda v utorok vyčlenila prvých 100 miliónov hrivien z rezervného fondu štátneho rozpočtu na prioritné rekonštrukčné práce v Ochmatdyte. Finančné prostriedky bude navyšovať podľa toho, ako sa bude pripravovať projekt rekonštrukcie.

Pri zásahu nemocnice raketou prišli o život dve osoby a ďalších 32 ich bolo zranených, informoval v utorok kyjevský primátor Vitalij Kličko, ktorý doplnil, že celkovo si pondelkové útoky v Kyjeve vyžiadali 32 obetí na životoch. Ako uviedla britská stanica BBC, medzi nimi sú najmenej štyri deti.

Masívny útok

Ruská armáda v pondelok podnikla na Ukrajine masívny raketový útok, pričom jedna z rakiet zasiahla najväčšiu detskú nemocnicu v krajine – Ochmatdyt, ako aj súkromnú kliniku Adonis a viaceré bytové domy.

V Ochmatdyte zahynula mladá lekárka a príbuzný jedného z pacientov. Z kliniky Adonis v inej časti Kyjeva hlásili piatich mŕtvych zdravotníkov a dvoch pacientov. Na klinike Isis v tej istej budove boli rozbité okná, ale nedošlo k žiadnym obetiam, napísala podľa BBC ukrajinská tlač.

Ruská armáda hneď v pondelok popoludní bez akýchkoľvek dôkazov tvrdila, že civilné ciele v Kyjeve mohli byť zasiahnuté raketami ukrajinskej protivzdušnej obrany. V utorok toto tvrdenie zopakoval aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý novinárov nabádal riadiť sa vyhlásením ruského ministerstva obrany – tento rezort absolútne vylúčil, že by na Ukrajine došlo alebo dochádzalo k útokom na civilné ciele.

Aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová tvrdí, že ruskí vojaci „uskutočnili skupinový útok s ďalekonosnými presnými zbraňami na vojenské ciele na Ukrajine“.

Detskú nemocnicu v Kyjeve podľa hovorkyne údajne zasiahla „jedna z rakiet zo západného systému protivzdušnej obrany NASAMS“.

Raketa nebola raketou protivzdušnej obrany, hovoria experti

Web BBC Verify analyzoval dve videá, ktoré zachytávajú, ako raketa zasiahla detskú nemocnicu v Kyjeve v pondelok, a každé geograficky lokalizovala, aby potvrdila miesto dopadu.

Piati experti na muníciu, ktorí videli zábery, sa jednomyseľne zhodli, že daná raketa nebola raketou protivzdušnej obrany. Odborníci dodali, že nevedia presne určiť typ použitej rakety, ale zhodli sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o ruskú raketu zo vzduchu – traja z piatich pripustili ako možnú ruskú raketu Ch-101, o ktorej už v súvislosti s útokom v Kyjeve hovorila Ukrajina.

Útok na nemocničné zariadenia v Kyjeve vyvolal odsúdenie a protesty medzinárodného spoločenstva. Na utorok bolo zvolané mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

Námestníčka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Joyce Msuyaová na ňom upozornila, že úmyselné útoky na nemocnice sú vojnovým zločinom a páchatelia za ne musia niesť zodpovednosť. „Tieto incidenty sú súčasťou hlboko znepokojujúceho vzorca systémových útokov poškodzujúcich zdravotnú starostlivosť a inú civilnú infraštruktúru na celej Ukrajine,“ uviedla Msuyaová podľa agentúry AFP, aktuality.sk

X X X

Čo to znamená, že je e-shop udržateľný? Odpoveď vás prekvapí

Green deal, výstavba veterných a solárnych parkov a zatváranie tepelných elektrární, podpora tepelných čerpadiel či zákaz spaľovacích motorov. Zelená téma sa na nás valí z každej strany. Niektorí už na ňu máme alergiu, no našťastie väčšina rozumie, že je to téma nesmierne dôležitá. Dá sa dokonca povedať, že je to otázka prežitia. V biznise má táto téma jednoznačnú odpoveď, ktorou je udržateľný model podnikania. Ako je udržateľnosť vyriešená v segmente e-shopov, ktoré sú vďaka rastu popularity nákupov na internete čoraz významnejšími hráčmi?

 Udržateľný e-shop, ktorého cieľom je pomôcť zákazníkom nakupujúcim na internete identifikovať e-shopy dosahujúce udržateľnú prevádzku, je projektom nákupného poradcu Heureka v spolupráci s VÚB bankou a spoločnosťou Visa. Udržateľné e-shopy tak teraz ľahšie spoznáte vďaka tomuto zelenému logu. Každý e-shop zapojený do projektu musí prejsť hodnotiacim dotazníkom, ktorý v súlade s ESG princípmi zostavila Asociácia spoločenskej zodpovednosti a zrevidoval Inštitút cirkulárnej ekonomiky.

Aby e-shopy podnikali v súlade s udržateľnosťou, nemusia predávať ekologické produkty. V celkovom hodnotení totiž zaváži najmä komplexný prístup – od znižovania odpadov a vlastnej uhlíkovej stopy až po zodpovedný prístup k zamestnancom.

„Viac ako polovica Slovákov uvádza, že udržateľnosť je dôležitým faktorom pri výbere výrobku alebo služby. Sme radi, že môžeme byť partnerom tohto projektu. Certifikát potvrdzujúci udržateľnosť e-shopu pomáha zákazníkom ľahšie identifikovať internetové obchody s nižším environmentálnym či spoločenským rizikom,“ hovorí Andrea Šipošová, vedúca oddelenia Kartových procesov vo VÚB banke a dodáva, “veríme, že zodpovednosť spočíva na každom z nás. Aj to je dôvod, prečo sa vo VÚB banke už dlhší čas venujeme udržateľnosti a snažíme sa firmy podporovať v ich transformácii k ‚zelenšiemu‘ spôsobu podnikania zvýhodnenými úvermi či odborným poradenstvom.“

Koľko e-shopov má certifikát Udržateľný e-shop?

Aktuálne po roku fungovania ho má už 190 e-shopov. Sú medzi nimi aj malé, lokálne či špecializované e-shopy, ale aj veľkí hráči, ktorých pozná väčšina spotrebiteľov. Podmienky sú skutočne prísne a certifikát získa len niekoľko desiatok percent žiadateľov.

V tomto roku sa prvýkrát udeľovali aj špeciálne ceny za udržateľnosť v rámci súťaže ShopRoku, ktoré odborná porota udelila trom e-shopom spĺňajúcim určené kritériá udržateľnosti podnikania. Ide o predajcu širokého portfólia ekologických produktov ecolife.sk, sesterské duo vyrábajúce prírodnú kozmetiku vlastnej značky Soaphoria.sk či česko-slovenského výrobcu eko drogérie a eko kozmetiky TierraVerde.sk.

Najdôležitejšou správou však je, že nezanedbateľných 11 % tržieb z internetových nákupov sa udialo práve v udržateľných e-shopoch, pričom tento podiel neustále rastie (odhad Heureka). Ak teda patríte medzi tých, ktorí často nakupujú na internete, môžete si vyberať aj podľa toho, či je e-shop zodpovedný. Každý krok k udržateľnej budúcnosti sa totiž počíta.

Čo sa hodnotí v dotazníku Udržateľný e-shop?

Zodpovedný prístup k životnému prostrediu

Od balenia produktov do recyklovaných či obnoviteľných materiálov cez klimaticky neutrálnu dopravu až po úsporu energií a vody.

Zodpovedný prístup k zákazníkom

Poskytovanie transparentných informácií a nastavenie interných procesov na ochranu osobných údajov.

Prehľad o dodávateľoch

Základná znalosť celého dodávateľského reťazca, nastavenie férovej ceny bez zneužívania monopolného postavenia, budovanie dlhodobých vzťahov.

Starostlivosť o zamestnancov

Poskytnutie vyššej ako minimálnej dôstojnej mzdy, dohliadanie na rodovo rovnocenné ohodnotenie či začleňovanie znevýhodnených skupín do pracovného procesu.

Transparentné riadenie spoločnosti

Rozvoj verejne prospešných cieľov, nastavenie etického kódexu, antikorupčných opatrení, transparentný prístup k informáciám.

Podpora komunity

Spolupráca s iniciatívou v oblasti udržateľnosti a dobrovoľná činnosť prispievajúca k riešeniu environmentálnych alebo sociálnych problémov./agentury/

X X X

Ukrajinská vláda vyčlenila peniaze na renováciu zničenej detskej nemocnice v Kyjeve

Ruský útok v pondelok poškodil detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve. Pri zásahu nemocnice raketou prišli o život dve osoby a ďalších 32 ich bolo zranených.

V areáli detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve, ktorá bola v pondelok zasiahnutá počas ruského raketového útoku, sa skončila pátracia a záchranná operácia. Ukrajinská vláda medzičasom vyčlenila peniaze na rekonštrukciu a prestavbu tohto nemocničného areálu.

Prostredníctvom statusu na sieti Telegram to oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý dodal, že bezprostredne po tragédii dostali ministerstvá zdravotníctva, hospodárstva a financií pokyn pracovať na vyčlenení finančných prostriedkov na rekonštrukciu a pomoc obetiam, informuje TASR.

Vláda v utorok vyčlenila prvých 100 miliónov hrivien z rezervného fondu štátneho rozpočtu na prioritné rekonštrukčné práce v Ochmatdyte. Finančné prostriedky bude navyšovať podľa toho, ako sa bude pripravovať projekt rekonštrukcie.

Pri zásahu nemocnice raketou prišli o život dve osoby a ďalších 32 ich bolo zranených, informoval v utorok kyjevský primátor Vitalij Kličko, ktorý doplnil, že celkovo si pondelkové útoky v Kyjeve vyžiadali 32 obetí na životoch. Ako uviedla britská stanica BBC, medzi nimi sú najmenej štyri deti.

Masívny útok

Ruská armáda v pondelok podnikla na Ukrajine masívny raketový útok, pričom jedna z rakiet zasiahla najväčšiu detskú nemocnicu v krajine – Ochmatdyt, ako aj súkromnú kliniku Adonis a viaceré bytové domy.

V Ochmatdyte zahynula mladá lekárka a príbuzný jedného z pacientov. Z kliniky Adonis v inej časti Kyjeva hlásili piatich mŕtvych zdravotníkov a dvoch pacientov. Na klinike Isis v tej istej budove boli rozbité okná, ale nedošlo k žiadnym obetiam, napísala podľa BBC ukrajinská tlač.

Ruská armáda hneď v pondelok popoludní bez akýchkoľvek dôkazov tvrdila, že civilné ciele v Kyjeve mohli byť zasiahnuté raketami ukrajinskej protivzdušnej obrany. V utorok toto tvrdenie zopakoval aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý novinárov nabádal riadiť sa vyhlásením ruského ministerstva obrany – tento rezort absolútne vylúčil, že by na Ukrajine došlo alebo dochádzalo k útokom na civilné ciele.

Aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová tvrdí, že ruskí vojaci „uskutočnili skupinový útok s ďalekonosnými presnými zbraňami na vojenské ciele na Ukrajine“.

Detskú nemocnicu v Kyjeve podľa hovorkyne údajne zasiahla „jedna z rakiet zo západného systému protivzdušnej obrany NASAMS“.

Raketa nebola raketou protivzdušnej obrany, hovoria experti

Web BBC Verify analyzoval dve videá, ktoré zachytávajú, ako raketa zasiahla detskú nemocnicu v Kyjeve v pondelok, a každé geograficky lokalizovala, aby potvrdila miesto dopadu.

Piati experti na muníciu, ktorí videli zábery, sa jednomyseľne zhodli, že daná raketa nebola raketou protivzdušnej obrany. Odborníci dodali, že nevedia presne určiť typ použitej rakety, ale zhodli sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o ruskú raketu zo vzduchu – traja z piatich pripustili ako možnú ruskú raketu Ch-101, o ktorej už v súvislosti s útokom v Kyjeve hovorila Ukrajina.

Útok na nemocničné zariadenia v Kyjeve vyvolal odsúdenie a protesty medzinárodného spoločenstva. Na utorok bolo zvolané mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

Námestníčka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Joyce Msuyaová na ňom upozornila, že úmyselné útoky na nemocnice sú vojnovým zločinom a páchatelia za ne musia niesť zodpovednosť. „Tieto incidenty sú súčasťou hlboko znepokojujúceho vzorca systémových útokov poškodzujúcich zdravotnú starostlivosť a inú civilnú infraštruktúru na celej Ukrajine,“ uviedla Msuyaová podľa agentúry AFP, aktuality.sk

X X X

Hlavnými odporcami vstupu Ukrajiny do NATO sú USA a Nemecko, vyhlásil Emmanuel Macron

Washington a Berlín pristupujú k budúcnosti Ukrajiny v NATO opatrne.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Spojené štáty a Nemecko za hlavných oponentov vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO). Urobil tak v utorok pred summitom NATO vo Washingtone. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA a portálu Euractiv.

Macron upozornil na „silný nesúhlas“ USA a Nemecka v súvislosti s pozvaním Ukrajiny do aliancie. Situáciu na summite vo Washingtone porovnal s minuloročnou vrcholnou schôdzkou Aliancie vo Vilniuse. „Ukrajinci boli pomerne rozrušení, keď zistili, že dvere do NATO sú otvorené, avšak nie úplne. Myslím si, že scenár summitu vo Washingtone bude rovnaký,“ doplnil francúzsky prezident.

Sklamanie pre Ukrajinu

Minuloročný summit NATO vo Vilniuse bol sklamaním pre Ukrajinu, ktorá od členov Aliancie očakávala časový horizont prijatia. Spojenci sa v Litve zhodli len na potvrdení doterajšieho oficiálneho postoja o tom, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO a jedného dňa sa stane plnohodnotným členom. Členské štáty však nešpecifikovali rok, v ktorom by sa tak mohlo stať.

Washington a Berlín pristupujú k budúcnosti Ukrajiny v NATO opatrne a zdôrazňujú, že Ukrajina je v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Zároveň poukazujú na to, že Kyjev musí prijať aj potrebné reformy v oblasti demokratických inštitúcií a vykonať modernizáciu ozbrojených síl.

Vstup nového štátu do NATO musí byť potvrdený konsenzom všetkých 32 členských štátov. „Koniec koncov to, či Ukrajina vstúpi do NATO, bude na rozhodnutí spojencov,“ poznamenal francúzsky prezident, aktuality.sk

X X X

Objednávate si lacné výrobky z Číny? Onedlho sa cenovky možno predražia

Tenisky za pätnásť eur, rifľová bunda za osemnásť a kompletná nabíjačka na smartfón pod päť eur. To sú ceny na čínskom e-shope Temu, ktoré môžu byť čoskoro minulosťou. EÚ totiž pripravuje dovozné clá na lacný tovar z Číny. Tieto clá by mohli zasiahnuť veľké čínske elektronické obchody ako Temu, Aliexpress a Shein. Súčasné pravidlá umožňujú posielať do EÚ tovary v hodnote do 150 eur bez cla. V minulom roku tak bez cla do EÚ prišlo celkovo 2,3 miliárd položiek.

Pripravované clo by sa malo týkať napríklad elektronických obchodov, ktoré podnikajú z krajiny mimo únie. Zmena by sa nemusela dotknúť napríklad spoločnosti Amazon, ktorá funguje ako trhovisko a zobrazuje ponuky predajcov, ktorí pôsobia v EÚ. Novinka je tak namierená práve na podnikanie čínskych obchodníkov, ktorí existujúci colný režim do veľkej miery využívajú.

Pravidlo o oslobodení od cla do hodnoty zásielky vo výške 150 eur je diera v colnom systéme EÚ, ktorú sa teraz snažia členské krajiny zaplátať. Návrh nariadenia už existuje od mája minulého roku. Tento návrh počíta s tým, že colná výnimka na tovary v hodnote do 150 eur sa zruší. To by výrazne zasiahlo čínske elektronické obchody.

Ak by sa zaviedlo na dovážané zásielky nízkej hodnoty, znamenalo by to, že ich cena by sa zvýšila. Niektoré krajiny uplatňujú dovozné clá aj vo výške 30 percent. Zavedenie ciel by tak mohlo výrazne ovplyvniť podnikanie čínskych e-shopov, ktoré majú na mimoriadne nízkych cenách postavený svoj podnikateľský model. Podľa informácií Financial Times Európska komisia navrhne zrušenie colnej výnimky ešte tento mesiac.

 V čom je problém?

Európske orgány sú presvedčené, že online obchody z krajín mimo EÚ existujúcu výnimku zneužívajú. Do EÚ totiž prichádza veľké množstvo zásielok, na ktoré sa clo neuplatňuje. „V posledných rokoch sa zmeny v štruktúre obchodu a nárast elektronického obchodu stali pre colné orgány veľkou výzvou. V súčasnosti elektronický obchod predstavuje viac ako dvojnásobok počtu tradičných obchodných transakcií vo výške len 0,5 percenta ich hodnoty. Vysoký počet transakcií s malou hodnotou sťažuje colným orgánom riadne vykonávanie dohľadu nad obchodnými tokmi na internete a hospodárskym subjektom plnenie viacerých oznamovacích povinností na balík,“ píše sa v dôvodovej správe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Európskej rady.

V minulosti existovalo aj oslobodenie od DPH pre drobné zásielky, to sa však od júla 2021 zrušilo. Zámer zrušiť colnú výnimku je teda opatrenie podobného druhu, EÚ už s ním má skúsenosť. Európska komisia hodnotí zrušenie oslobodenia od DPH pre dovoz tovaru s nízkou hodnotou ako úspech. Za prvých šesť mesiacov členské štáty na DPH vybrali 1,9 miliardy eur a daňové aj colné orgány už majú údaje o transakciách elektronického obchodu.

„Zachovaním oslobodenia od cla v prípade tovaru v hodnote do 150 eur sa ponechala možnosť systematického zneužívania tohto limitu prostredníctvom podhodnocovania a rozdeľovania zásielok. O takomto zneužívaní limitu vo výške 150 eur prostredníctvom podhodnocovania a rozdeľovania zásielok existujú dôkazy,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu. Odvoláva sa na štúdiu, ktorú vykonala spoločnosť Copenhagen Economics roku 2016. Vyplýva z nej odhad, že približne 65 percent zásielok elektronického obchodu je v súvislosti s clom podhodnotených.

Európske orgány tiež vidia problém v tom, že výnimka sa uplatňuje aj na tovary, pri ktorých na to nie je dôvod. Dozorným orgánom tak vznikajú náklady na kontroly, ktoré navyše komisia hodnotí ako málo účinné.

 EÚ sa len tým, že táto výnimka existuje, oberá priemerne o necelú miliardu eur ročne. Z analýzy vplyvov totiž vyplýva, že počas nasledujúcich pätnástich rokov by sa príjmy EÚ z ciel mali zvýšiť o trinásť miliárd eur. Aktuálne clá tvoria zhruba jedenásť percent príjmov EÚ.

Nielen EÚ

Využívanie rôznych colných výnimiek je dlhodobo súčasťou podnikateľského modelu predajcov ako Temu a Shein. Čínski výrobcovia tieto možnosti využívajú napríklad aj na americkom trhu. Do USA možno bez cla dostať zásielky v hodnote do 800 dolárov.

Počet balíčkov z Číny, ktorých hodnota nedosahovala stanovenú hranicu, sa medzi rokmi 2018 a 2022 zvýšil z hodnoty 410,5 milióna balíčkov na 865,1 milióna.

 „Cena oblečenia a doplnkov spoločnosti Shein sa pohybuje priemerne na úrovni 11 dolárov za kus. Tieto tovary za ceny, ktoré sú výrazne nižšie ako na zvyšku trhu, sa tak vyhýbajú štandardnému importnému clu vo výške 16,5 percenta a špeciálnemu clu určenému pre Čínu vo výške 7,5 percenta. Balíčky s hodnotou pod určenou hranicou takisto nepodliehajú colnej kontrole. Shein tak môže dodávať priamo zákazníkom a spoločnosť sa vyhýba kontrole pôvodu svojej bavlny,“ uviedla vo svojej analýze v roku 2023 Americko-čínska ekonomická a bezpečnostná komisia.

Tento orgán teda vo svojich záveroch určených americkému Kongresu upozorňujú na to, že čínske elektronické obchody profitujú z tohto colného režimu neproporčne. Takmer všetky zásielky z Číny sú totiž pod určenou hodnotou na vyrubenie cla./agentury/

X X X

Bizár pokračuje: Šalamúnska zmena loga STVR baví internet

 Od 1. júla sa z RTVS stala STVR. Hoci sa novela zákona pripravovala niekoľko mesiacov, počas prvých dní si diváci žiadnu zmenu nevšimli. Ministerstvo totiž na plynulý rebranding nebolo pripravené, redaktori tak stále používali mikrofóny s logom RTVS, hoci už formálne takýto názov televízia a rozhlas používať nemajú.

Teraz však prišla prvá viditeľná zmena, je však iná, ako si ľudia predstavovali. Týka sa Správ RTVS, teraz už STVR. Z televíznych obrazoviek zmizlo logo RTVS pri úvodnej animácii. Dnes logo zmizlo aj z profilovej fotky stránky Správy RTVS. Nenahradilo ho však nové, na mieste, kde bolo pôvodné logo, svieti len červený obdĺžnik.

 Zmena sa okamžite stala virálnou – ľudia na internete tvoria memečka a pod novú profilovú fotku stránky píšu posmešné komentáre.

Nové logo by mala STVR predstaviť už čoskoro. Aktuality informovali, že za nové logo ministerstvo kultúry zaplatí 9 800 eur. Nové logo vytvoril dizajnér Daniel Zachar.

Ten mal podľa zverejnenej zmluvyvytvoriť tri logá (samostatné logo Slovenskej televízie, samostatné logo Slovenského rozhlasu a spoločné logo Slovenskej televízie a rozhlasu). Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať a odovzdať objednávateľovi najneskôr do 30. júna – ministerstvo by ním tak už malo disponovať. Napriek tomu ho doteraz verejnosť nevidela. „Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať a odovzdať objednávateľovi najneskôr do 30.06.2024,“ uvádza zmluva./agentury/

X X X

 Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily tlačí na rast miezd

Za 1.štvrťok 2024 chemický a farmaceutický priemysel bez zmeny tržieb

Tržby chemického  a farmaceutického priemyslu SR za 1.štvrťrok 2024 dosiahli 3,317 miliardy EUR, čo bolo na úrovni rovnakého obdobia roku 2023. Nárast zaznamenali iba v odvetví rafinérskych výrobkov a to o 26%. Na rovnakej úrovni stagnovali farmaceutické výrobky a náterové látky. V ostatných odvetviach bol zaznamenaný pokles tržieb, najviac v odvetví výrobkov z gumy a plastov o 19 %. Pod nepriaznivý vývoj sa podpísal pokles pridanej hodnoty a to medziročne o 21 % v porovnaní s 1.štvrťrokom 2023, pri súbežnom raste miezd o približne 13 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,Kým inflácia poklesla do mája 2024 až na prijateľných 2,2%, čím čiastočne stabilizovala ceny vstupných materiálov potrebných na výrobu, ostatné negatívne vplyvy pretrvávali. Priemysel je negatívne ovplyvnený nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a odchodom veľkého počtu zamestnancov do predčasného dôchodku. Ovplyvňuje ho aj  naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu, bez akejkoľvek diskusie s priemyselnou sférou. Ceny energií sa – zásluhou interných opatrení a externých vplyvov ako relatívne mierna zima, začali postupom času normalizovať. Negatívne však naďalej situáciu ovplyvňuje vojna na Ukrajine a Blízkom východe, čo zvyšuje riziko útokov na dopravné trasy a narušenie zásobovania,“ komentoval vývoj R.Karlubík.

Dodal, že v prvom kvartáli 2024 v chemickom a farmaceutickom priemysle klesol počet podnikov, klesol počet zamestnancov pracujúcich  v tomto odvetví a kým tržby dosiahli podobné hodnoty ako v minulom roku, mzdy stúpli.

Mzdy stúpajú, produktivita práce klesá

Priemerná mesačná mzda v chemickom a farmaceutickom priemysle za 1.Q.2024 medziročne stúpla o približne 13 % na 1 999 eur. Výraznejšie rástla v odvetví rafinérskych výrobkov, kde si zamestnanci polepšili o 13 %, v iných odvetviach od 7 až do 13 %. S nárastom priemernej mesačnej mzdy však  klesla pridaná hodnota, medziročne o 21 % v porovnaní s 1.Q.2023. ,,Za znížením pridanej hodnoty je pravdepodobne znížená produktivita práce, čo môže byť spôsobené nedostatočnými investíciami do technológií a vybavenia a nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov,“ konštatoval R.Karlubík.

Pokles zamestnanosti                                                                                                        

ŠÚ SR v prvom štvrťroku 2024 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 269 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V porovnaní s minulým rokom je to pokles o 3 %. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo v 1. kvartáli 2024 spolu 51 podnikov, ich počet medziročne narástol o 9 %. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 2 nové podniky v odvetví farmácie. Počet podnikov však dlhodobo klesá.

Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne v prvom kvartáli 2024 znížila a trh práce bol ochudobnený o 3 % zamestnancov. Vo všetkých odvetviach je zaznamenaný pokles počtu zamestnancov. V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje celkovo 37 944 zamestnancov, čo predstavuje približne 10 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.

Očakávaný vývoj                                                                                                               

Druhý kvartál 2024 i zvyšok roka bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s nedostatkom odborných pracovníkov, konkurenčným tlakom, najmä z krajín z nižšími výrobnými nákladmi (krajiny tretieho sveta). Aj v nasledujúcich rokoch čaká tento priemysel veľká výzva – jeho radikálna transformácia. Stále je však neisté ako sa budú aplikovať výzvy Green Dealu, pretože jeho  finálna legislatívna forma a ciele sú stále nejasné. Navyše sa stále menia. Okrem iného podľa výsledkov volieb v krajinách EU i prípadnej zmeny v USA. Spôsob konsolidácie slovenských verejných financií je pritom tiež stále nejasný.

,,Pretrvávajú však tlaky na rast miezd nekrytých rastom produktivity práce a ďalšie vplyvy. Trh práce sa vplyvom nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, nízkeho záujmu študentov o technické smery, odchodu mladých ľudí z krajiny a vysokému počtu zamestnancov v dôchodkovom veku, dramaticky mení k horšiemu. Je načase uľahčiť a vyjasniť pravidlá zamestnávania kvalifikovaných ľudí zo zahraničia, ktorí sú kultúrne blízki a vhodní pre integráciu a mohli by nahradiť klesajúcu domácu populáciu. Inak hrozí kolaps dôchodkového i zdravotného systému,“ konštatuje R. Karlubík./ku/