Orbán potrebuje mať Putina s Trumpom v Budapešti. Z Kremľa odišiel spokojný a hladný. Koľko zaplatil v reštaurácii? Viktorovi Orbánovi sa podarila nevídaná vec. V rozpätí troch týždňov rokoval v Bielom dome a v Kremli. Pred budúcoročnými parlamentnými voľbami hrá zahraničná politika významnú úlohu v agende maďarského premiéra. Donald Trump ho prijal vo Washingtone 7. novembra, čo potreboval teraz vybaviť u Vladimira Putina na návšteve Moskvy?

Najprv poznámka o trase Orbánovho letu: budíček si nastavil asi už okolo tretej hodiny v noci, pretože limuzína ho priviezla na budapeštianske letisko o štvrtej hodine. Keby mohol letieť cez vzdušný priestor Ukrajiny, v Moskve by pristál o necelé dve a pol hodiny. Vládny špeciál ju však musel obletieť, čo zabralo trikrát viac času. Vzlietol preto už nadránom, aby Orbán stihol termín u Putina okolo obeda. „Išlo o ich pätnáste stretnutie za posledných pätnásť rokov,“ podotkol server HVG.

U našich južných susedov v podstate už v predstihu odštartovala predvolebná kampaň, takže rétorika Orbána je pochopiteľná: „Cestujem do Moskvy, aby som zabezpečil energetické dodávky pre Maďarsko na zimu a na ďalší rok za dostupné ceny,“ zdôraznil pred odletom. Tvrdil pritom, že jeho krajina nakupuje ropu i zemný plyn z Ruska lacnejšie v porovnaní s tým, ako vyzerajú ceny na svetových trhoch.

 Cesta do Moskvy nadväzovala na výsledok rokovania s Trumpom, ktorý udelil Maďarsku dočasnú výnimku z amerických sankcií na dovoz energetických nosičov z Ruska. Zadarmo to však nebolo, lebo Orbán súhlasil so záväzkami v oblastiach atómovej energie, skvapalneného plynu a zbrojárskeho priemyslu v hodnote 1,2 miliardy eur v prospech účtu USA.

Energetická závislosť Maďarov na Rusoch veľmi leží v žalúdku Ukrajincom, ktorí hovoria, že vláda v Budapešti fakticky pomáha spolufinancovať Putinovu inváziu. „Maďarsko importuje z Ruska 80 percent ropy a plynu a 100 percent jadrového paliva. Tieto dodávky ročne prinášajú do ruského rozpočtu okolo 5 miliárd dolárov,“ upozornila stanica BBC.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó konkretizoval objem tohto dovozu: „Od začiatku tohto roku prišlo z Ruska do Maďarska 8,5 milióna ton ropy a viac ako 7 miliónov kubických metrov zemného plynu,“ citoval ho denník Magyar Nemzet. Minister tvrdí, že bez cenovo výhodných ruských energií by maďarské domácnosti platili za elektrinu až trojnásobne viac peňazí.

 Orbánovci po rokovaní v Kremli, ktoré trvalo až štyri hodiny, dali najavo, že s výsledkami debaty sú spokojní. Vyhlásili, že cesta splnila svoj účel: „Podarilo sa nám dosiahnuť cieľ. Bezpečnosť dodávok plynu a ropy pre Maďarsko je zaručená, Rusko si plní zmluvné záväzky,“ oznámil Szijjártó na sociálnej sieti Facebook.

Dánsky ekonóm Jacob Kirkegaard z analytického strediska Bruegel, naopak, poukázal na politiku Budapešti, ktorá odporuje logike EÚ. Maďarské energetické záujmy v Rusku sú v ostrom protiklade s politikou Európskej únie, ktorá sa chce zbaviť závislosti na jeho dodávkach. „Orbán ukázal Bruselu vztýčený prostredník,“ ostro reagoval Kirkegaard podľa serveru Euronews. Zdôraznil, že Maďarsko podkopáva jednotu v únii pri kľúčovom rozhodovaní o diverzifikácii energetických dodávok, respektíve pri odklone od nákupu ruských fosílnych palív. Doplnil to, čo často zaznieva od kritikov blízkych vzťahov medzi Budapešťou a Moskvou: „Orbán je trójsky kôň Putina v EÚ.“

Doplňme, že orbánovci idú poruke Kremľa aj pri iných vážnych témach: Maďarsko napríklad odmieta súhlasiť s tým, aby únia použila zmrazené ruské aktíva na pomoc pre Ukrajinu. Ide až o 140 miliárd eur.

Dalo sa očakávať, že návšteva Orbána v Kremli nezostane v Kyjeve nepovšimnutá. Z ukrajinských predstaviteľov ju kritizoval minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Nezameral sa veľmi na obsah rokovaní v Moskve, ako skôr na to, čo nastáva, keď sa maďarský premiér stretáva s ruským lídrom. „Putin opäť využil Orbána ako spolupáchateľa svojho teroru,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Šéf ukrajinskej diplomacie to uviedol v súvislosti s tým, že v noci z piatka na sobotu (čiže po odlete predsedu maďarskej vlády z Moskvy) zasiahol Kyjev nevídaný počet ruských rakiet a samovražedných dronov. „Keď Orbán v lete 2024 navštívil Moskvu, nasledoval úder Ruska na ukrajinskú detskú nemocnicu,“ pripomenul Sybiha. Bolo to 8. júla pred rokom, keď ruská raketa trafila najväčšiu detskú nemocnicu na Ukrajine, ktorá sa nachádza v Kyjeve.

 Okrem témy energií mala cesta do Moskvy pre Orbána ešte jeden význam. S blížiacimi voľbami túži ukázať sa pred maďarskými voličmi ako úspešný mierotvorca. Trump oznámil v polovici októbra, že do dvoch týždňov sa uskutoční jeho summit s Putinom v Budapešti, ale 22. októbra informoval, že sa konať nebude pre maximalistické požiadavky ruského vodcu adresované Ukrajine. Teraz sa opäť hovorí o možnom stretnutí šéfov Bieleho domu a Kremľa, pričom Orbánovi veľmi záleží, aby dejiskom ich debaty zostala metropola Maďarska. Szijjártó sa na Facebooku pochválil tým, že Putin súhlasil s vyjednávaním s Trumpom v Budapešti.

Ak sa dá orbánovcom veriť, tak z Kremľa teda odchádzali spokojní. Na odľahčenie doplňme, že aj zjavne vyhladnutí. Obed nebol plánovaný v sídle ruského prezidenta, po štyroch hodinách rokovania sa maďarskí politici a diplomati asi potrebovali rýchlo nasýtiť. Agentúra RIA-Novosti napísala, že členovia maďarskej delegácie sa vybrali do reštaurácie Živago v blízkosti Kremľa.

Živago sa nachádza v priestoroch hotela Nacionaľ. „Orbán si pochutil na plackách s červeným kaviárom a bravčovou masťou. Reštaurácia si ju sama vyrába, najprv varí bravčové mäso v cibuľových šupkách,“ uviedla RIA-Novosti. Čašníci priniesli Maďarom na stôl aj sibírske nakladané uhorky a knedle s hovädzím, bravčovým a králičím mäsom, nechýbal moskovský boršč. „Orbán zaplatil za svoje jedlá dokopy 4460 rubľov,“ uzavrela ruská tlačová agentúra. V prepočte sa najedol za 50 eur./agentury/

X X X

Trumpova výstraha svetu: USA uzavreli vzdušný priestor nad Venezuelou. Napätie stúpa

Americký prezident Donald Trump v sobotu oznámil, že vzdušný priestor nad Venezuelou a v jej okolí bude úplne uzavretý. Napísal to na sociálnej sieti Truth Social po tom, čo Federálny letecký úrad USA (FAA) minulý týždeň varoval aerolínie pred „zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou“. Podľa agentúry AFP ide o ďalšiu eskaláciu sporu s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom.

 Na archívnej snímke torpédoborec USS Gravely. Americký prezident Donald Trump vyslal tri vojenské lode k pobrežiu Venezuely v rámci boja proti obchodovaniu s drogami.

Trump vo svojom príspevku napísal: „Všetkým aerolíniám, pilotom, dílerom drog a obchodníkom s ľuďmi: vezmite prosím na vedomie, že VZDUŠNÝ PRIESTOR NAD A OKOLO VENEZUELY JE ÚPLNE UZAVRETÝ.“ Bližšie sa k záležitosti nevyjadril.

FAA ešte pred tým upozornila veľké aerolínie na „potenciálne nebezpečnú situáciu“ pri preletoch nad Venezuelou v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie a zvýšenej vojenskej aktivity v krajine alebo jej okolí, pripomína The Guardian.

 Napätie medzi Venezuelou a Spojenými štátmi v posledných mesiacoch stúpa najmä v dôsledku zvýšenej vojenskej prítomnosti USA v Karibiku, ktorú Washington obhajuje deklarovaným bojom proti pašovaniu drog. Americké útoky na plavidlá podozrivé z tejto činnosti si vyžiadali najmenej 83 obetí. USA však doposiaľ nezverejnili dôkazy, že tieto plavidlá boli skutočne použité na pašovanie drog.

Trumpova vláda navyše viní Madura z podpory medzinárodnej drogovej trestnej činnosti a za informácie vedúce k jeho zadržaniu vypísala odmenu 50 miliónov dolárov. Caracas naopak tvrdí, že USA využívajú boj proti drogám ako zámienku na zmenu režimu vo Venezuele s cieľom získať prístup k jej rope. 

Letecké úrady USA minulý týždeň vyzvali civilné lietadlá využívajúce venezuelský vzdušný priestor na opatrnosť z dôvodu „zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie a zvýšenej vojenskej aktivity vo Venezuele a jej okolí“Šesť leteckých spoločností v reakcii pozastavilo lety do Venezuely, ktorá ich činnosť v krajine následne zakázala s vyhlásením, že sa „pridali k činom štátneho terorizmu podporovaného vládou Spojených štátov“.

Denník New York Times v piatok informoval, že Trump a Maduro minulý týždeň spolu telefonovali a hovorili o možnom stretnutí v USA. Rozhovor sa konal deň po tom, ako šéf Bieleho domu vyhlásil, že čoskoro sa začnú operácie zamerané na zastavenie venezuelského pašovania drog po súši./agentury/

X X X

Hromadné váženie a ponižovanie. Bývalá študentka konzervatória otvorene prehovorila o krutých praktikách: Urážali nás za každé kilo navyše

Klára Novopacká (39) snívala ako mnohé dievčatá o kariére tanečnice. Na konzervatórium sa síce dostala, no už od začiatku jej bolo opakovane pripomínané, že zaostáva a nemôže očakávať dobré výsledky. Počas štúdia čelila náročnému zaobchádzaniu, ale aj krutým a nevhodným praktikám pedagógov.

 V otvorenom rozhovore pre iDNES.cz odhalila Klára podrobnosti o tvrdých praktikách, ktoré boli bežnou súčasťou výučby.

Svoje skúsenosti s konzervatóriom v Prahe však odkryla po prvýkrát verejne v podcaste Polomáčenky. To, čo bolo doteraz tajomstvom, sa tak dostalo na verejnosť. Zverila sa nielen s praktikami pedagógov, ale aj s ťažkosťami, ktoré prežívali samotné študentky.

 „Študovala som štátne konzervatórium na Staromestskom námestí v Prahe. Bolo naozaj ťažké sa tam dostať, ale bol to môj detský sen, takže som pre to urobila všetko. A bola som vďačná, že tam môžem byť,“ prezradila Klára.

„Na konzervatórium som nastúpila ako pätnásťročná, zatiaľ čo väčšina dievčat tam bola už od jedenástich. Nemala som žiadne predchádzajúce skúsenosti, preto ma zaradili do nižšieho ročníka, aby som dobehla chýbajúce predmety. Bolo to pre mňa veľmi ponižujúce, ale riaditeľ povedal, že z tanečných predmetov budem vždy mať len štvorky, a tak som sa rozhodla bojovať ďalej,“ spomína Klára.

Hromadné váženie a ponižovanie

Najťažšie pre ňu bolo hromadné váženie, ktoré sa konalo pred celou triedou a bolo spojené s hodnotením študentiek. „Hovorili mi, že mám príliš veľký zadok, veľké prsia a krátke nohy. Jedna učiteľka mi radila jesť len jablko a piť vodu, iná rozdelila tabuľku čokolády na každý deň. Nikto nám nevysvetlil, aké to môže mať následky,“ opisuje traumatické skúsenosti Klára.

Niektoré dievčatá sa dokonca pred vážením vyvracali, aby sa vyhli hanlivým poznámkam. Psychický tlak sa odrážal aj na známkach, študentky mohli dostať horšie hodnotenie len pre svoju váhu.

Pozrite si aj:

Všetky sme to zažili, hovorí Hana Vagnerová. Keď sa opýtala v miestnosti plnej herečiek na sexizmus v praxi, odpoveď šokovala aj ju samu

Herečka Hana Vagnerová je druhým hosťom v histórii relácie Ide o nás, ktorý ku nám do štúdia zavítal znovu. Hovorili sme o novom filme, nie jednom, ale rozobrali sme aj niekoľko tém z jej kariérneho a súkromného života, s ktorými má skúsenosti nejedna žena (alebo aj nejaký muž). 

Poruchy príjmu potravy a psychický tlak

Podľa Kláry bola bulímia a anorexia medzi študentkami bežná. Mnohé dievčatá sa snažili držať nízku váhu, aby získali lepšie úlohy a uspeli pred pedagógmi. Niektoré dokonca školu nakoniec opustili kvôli enormnému tlaku.

„Mala som šťastie, že som odolnejšia. Nemám pocit, že by to na mne zanechalo katastrofálne následky, ale takéto správanie voči mladým dievčatám je neakceptovateľné. Ak moja skúsenosť pomôže aspoň jednej študentke, stálo to za to,“ hovorí Klára.

 Život po konzervatóriu

Dnes je Klára šťastnou mamou dvoch detí a pracuje ako učiteľka. Tanec je stále jej vášeň, no po náročných rokoch na škole si potrebovala od neho oddýchnuť. Svoje sebavedomie buduje aj prostredníctvom sociálnych sietí, kde vytvára zábavné videá a ignoruje negatívne komentáre.

„Na škole nám hovorili, že sme ‚špinavé buchty‘ a máme rosolovité zadky. Vtedy to bolelo, ale dnes ma kritika nerozhádže,“ uzatvára s úsmevom Klára./agentury/

X XX

 V znamení pokoja a rozjímania: Pápež Lev XIV. vstúpil do Modrej mešity v Istanbule

 Lev XIV. počas jeho prvej apoštolskej cesty vstúpil do známej Modrej mešity bosý, zotrval v tichosti na rozjímanie a potvrdil snahu o zbližovanie východnej a západnej cirkvi.

Pápež Lev XIV. v sobotu navštívil istanbulskú Modrú mešitu v rámci svojej prvej apoštolskej cesty. Po tom, čo sa v médiách objavili otázky, či sa pápež v tejto mešite modlil, riaditeľ tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni vo vyhlásení opísal návštevu ako tichú, určenú na zamyslenie. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP, DPA a Reuters.

• Pápež Lev XIV. navštívil Modrú mešitu v Istanbule.
• Zostal v tichosti, vyjadrujúc rešpekt k miestu uctievania.
• Nepodnikol modlitbu v súlade so zvyklosťami moslimov.
• Lev XIV. plánuje podpísať deklaráciu s patriarcha Bartholomeom.
• Cesta upozorňuje na rozdrobenosť pravoslávneho kresťanstva v kontexte Ukrajiny.

„Pápež strávil svoju návštevu mešity v tichu, v duchu rozjímania a počúvania, s hlbokým rešpektom k tomuto miestu a viere tých, ktorí sa tam zhromažďujú na modlitbu,“ uviedol Bruni.

AP tvrdí, že predchádzajúce návštevy pápežov v mešite vždy vyvolávali otázky, či sa budú modliť v islamskom mieste uctievania, alebo ho navštívia len ako prejav úcty voči moslimom. Imám Modrej mešity, známej aj ako Mešita sultána Ahmeda, Asgin Tunca tvrdí, že pozval Leva na modlitbu, ten však odmietol.

Pri vstupe dodržal zvyky

Na tomto historickom mieste privítal pápeža šéf tureckého riaditeľstva pre náboženské záležitosti (diyanet). Lev vstúpil do mešity bosý v súlade s islamským zvykom a podľa agentúry Reuters sa počas svojej 20-minútovej návštevy usmieval a žartoval s jedným zo svojich sprievodcov – muzeínom mešity, ktorý vedie každodenné výzvy na modlitby.

Lev na rozdiel od svojich dvoch predchodcov nemá v pláne návštevu neďalekej mešity Hagia Sophia. Toto niekdajšie múzeum premenili na mešitu v roku 2020. Pápež sa ešte v sobotu stretne s ekumenickým patriarchom Bartholomeom I., s ktorým podpíše spoločnú deklaráciu. Podľa DPA sa snažia naznačiť priblíženie medzi východnou a západnou cirkvou. Vo večerných hodinách sa uskutoční omša. V nedeľu odcestuje pápež do Libanonu.

Pápežova prvá apoštolská cesta sa koná v čase, keď je pravoslávne kresťanstvo rozdrobené viac ako kedykoľvek doteraz; svoj podiel na tom má aj ruská invázia na Ukrajinu. Konštantínopolský a moskovský patriarchát sú v schizme od roku 2018, keď Konštantínopol udelil autokefáliu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi patriacej pod Moskvu. Moskovský patriarchát vyhlásil, že Konštantínopol nemal na takýto krok právo, a prerušil s ním pravoslávne cirkevné spoločenstvo. Na Ukrajine však aj potom ostala pôsobiť taktiež cirkev moskovského patriarchátu, hoci v menšej miere, kým ju ukrajinská vláda v priebehu vojny nezakázala. Pápež Lev je piatym pápežom v dejinách, ktorý navštívil Turecko: po Pavlovi VI. v roku 1967, Jánovi Pavlovi II. v roku 1979, Benediktovi XVI. v roku 2006 a Františkovi v roku 2014., aktuality.sk

 X XX

 Jermak chcel byť pilot. Bez Zelenského by do politiky nešiel a túžil s ním zostať do konca. Po demisii odchádza na front

Sivá eminencia. Neoficiálny viceprezident. Najvplyvnejší človek v krajine hneď po hlave štátu. Tieto označenia na Ukrajine patrili Andrijovi Jermakovi, mocnému nevolenému funkcionárovi po boku Volodymara Zelenského. Čím sa zviditeľnil dnes už bývalý šéf prezidentskej kancelárie?

Andrij Jermak s Volodymyrom Zelenským. Snímka je z marca 2023, keď ich v Kyjeve navštívil britský herec a veľvyslanec dobrej vôle UNICEF Orlando Bloom.

 Najprv sa však aspoň stručne pozrime na súkromný život Jermaka, ktorý pred týždňom oslávil svoje 54. narodeniny a tento piatok podal demisiu. Je bezdetný, nikdy sa neoženil. Matku mal Rusku, otca Ukrajinca. Zoznámili sa v Kyjeve, kam z Leningradu pricestovala na trojdňový poznávací zájazd. Z výletu bola láska, potom sobáš a neskôr dvaja synovia (Denys Jermak je mladší od svojho brata o osem rokov.)

Andrij Jermak celý svoj život žije v Kyjeve, kde aj chodil na vysokú školu. V staršom rozhovore pre noviny Ukrainska pravda naznačil, že jeho kariéra mohla vyzerať celkom inak: „Chcel som byť pilot, ale na leteckú fakultu v danom roku prijímali na štúdium iba budúcich palubných inžinierov. Nebolo to pre mňa, okre toho som nemal rád matematiku.“ Naopak, bavili ho humanitné predmety. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a právo.

Dva roky po absolvovaní univerzity založil firmu, ktorá sa špecializovala na ochranu práva duševného vlastníctva a obchodné právo. Po dlhšom čase spoznal Zelenského, s ktorým sa spriatelil. Bol vtedy vychádzajúcou hviezdou zábavného šoubiznisu. Komikovi, ktorého Ukrajinci čoraz viac obdivovali, začal poskytovať právne služby.

Keď sa Zelenskyj rozhodol kandidovať na jar 2019 v prezidentských voľbách, Jermak zamieril do politiky spolu s ním. Po jeho boku ako podporovateľ, ktorého si potom Zelenskyj po volebnom triumfe vybral za jedného z poradcov a vo februári 2020 ho posunul vyššie: Jermaka vymenoval za nového šéfa prezidentskej kancelárie. „Som človek, ktorý musí zabezpečiť fungovanie úradu, aby prezident mohol naplno realizovať svoje plány,“ poznamenal Jermak v rozhovore pre server Babel.

Nebudeme ďaleko od pravdy, keď doplníme, že významnú funkciu Jermak využil aj na presadzovanie vlastných cieľov. Pochopiteľne to mohlo mnohým prekážať v spojitosti s tým, že ho nezvolili občania. Určite mu patrilo napríklad silné slovo v oblasti personálnej politiky.

Odmínovací systém: čo Rusi po sebe nechali, Božena odstráni

 Jermakovi sa pripisuje to, že v septembri 2024 musel skončiť na čele ministerstva zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Dráždil Jermaka, ktorý sa usiloval o väčšiu kontrolu nad rezortom diplomacie,“ ozrejmil vtedy server Politico. Do funkcie, ktorú zastával Kuleba, šéf prezidentskej kancelárie presadil u Zelenského Andrija Sybihu. Sebe blízkeho človeka, pretože dovtedy bol zástupcom Jermaka. Odvtedy sa hovorilo, že Jermak je v skutočnosti ten, kto riadi ministerstvo zahraničných vecí. Dalo sa to odhadnúť aj z toho, že často sa na rokovaniach so zahraničnými spojencami objavoval bez Sybihu.

Server Euronews poznamenal, že aj novým generálnym prokurátorom sa stal jeden z obľúbencov Jermaka. Je ním Ruslan Kravčenko, ktorý túto funkciu prevzal v júni tohto roku. A ešte do tretice spomeňme Juliju Svyrydenkovú: v minulosti mala u Jermaka rovnakú funkciu ako Sybiha. Zjavne to bol Jermak, kto ju najprv pretlačil za ministerku hospodárstva a v lete tohto roku nakoniec za novú predsedníčku vlády.

 Rôzne rebríčky, ktoré zostavujú médiá, treba brať s rezervou, ale asi niečo bude pravdy na tom, čo vlani publikoval prestížny americký týždenník. Časopis Time zaradil Jermaka medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete v roku 2024. Tvrdenia o svojom prílišnom vplyve však popieral alebo prinajmenšom zľahčoval. Zmienil sa o tom napríklad v lete tohto roku, keď prišiel odpovedať na otázky vysokoškolákov v Kyjeve. Jeden zo študentov si doňho počas besedy rypol, že sa zdá, že prezidentská kancelária, ktorú riadi, vytvára paralelné mocenské centrum. „Vznikol taký dojem, že všetko v štáte robí tento úrad, ale v skutočnosti to tak vôbec nevyzerá,“ reagoval Jermak podľa novín Ekonomičeskaja pravda.

Jermak tvrdil, že svoje pôsobenie v politike spojil so Zelenským. Poukázal na to vo veľkom rozhovore, ktorý v júni 2020 poskytol denníku Livyj bereh (Ľavý breh): „Vždy som opakoval a opakujem: Prišiel som s týmto prezidentom a s ním odídem. Nikdy by som nešiel do politiky, keby ho nebolo. Som v nej s ním a pre neho.“ Jednoznačne teda povedal, že v politike zostane, pokiaľ v nej bude Zelenskyj. Respektíve do tej doby, keď prezident bude považovať jeho prácu za prínosnú. Demisiou Jermaka sa ich spoločný politický príbeh skončil predčasne.

Zelenskyj označil rokovania s Ficom za zmysluplné. Slovenský premiér podporil bezpečnostné záruky pre Ukrajinu aj jej snahu o vstup do EÚ

Pripomeňme, že Jermak sa rozhodol vzdať sa funkcie po domovej prehliadke, ktorú vykonali príslušníci Národného protikorupčného úradu. Jeho vedenie zatiaľ neobjasnilo, prečo si naňho posvietili. Zrejme to však súviselo s úplatkárskou aférou v štátnej spoločnosti Enerhoatom, ktorá už dva týždne otriasa Ukrajinou. Vyšetrovatelia zatiaľ proti Jermakovi nevzniesli nijaké obvinenie.

V noci z piatka na sobotu server New York Post informoval, že Jermak odchádza z Kyjeva. Oznámil to v esemeske, ktorú poslal médiám. „Idem na front a som pripravený na akékoľvek represie. Som čestný a slušný človek.“ Doplnil, že sa ospravedlňuje, keď nebude reagovať na telefonáty. Znamená to, že po demisii sa rozhodol odmlčať sa.

Jermak poznamenal, že svoj odchod na front spája s tým, že nijako nechce škodiť Zelenskému. Upozornil pritom opakovane, že sa cíti byť nevinný. Nespresnil, čo plánuje robiť pri frontovej línii, respektíve či vstupuje do armády, aby bojoval proti ruským vojakom. „Slúžil som Ukrajine. Možno sa ešte uvidíme. Sláva Ukrajine!“ uzavrel Jermak. /agentury/

X X X

V nemeckom Giessen to vrie: Desaťtisíce protestujú proti novej mládeži AfD, polícia nasadila vodné delá

Desiatky tisíc ľudí v sobotu protestovali v stredonemeckom meste Giessen proti ustanovujúcemu zjazdu mládežníckej organizácie strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Desaťtisíce ľudí protestovali proti novej mládežníckej organizácii AfD

 Proti demonštrantom, ktorí blokovali prístupové cesty k miestu konania zjazdu, použila polícia aj vodné delá, informovala agentúra DPA. Na mieste sú aj zranení. Polícia očakáva, že dnešných protestov sa zúčastní až 50-tisíc ľudí, aktuálne čísla zatiaľ nezverejnila. Nemecká tajná služba označila AfD v máji za preukázateľne krajne pravicovú extrémistickú stranu.

Kvôli blokádam sa zjazd v Giessene začal o viac než dve hodiny neskôr. Mnohí účastníci sa dlho nemohli dostať do výstavnej haly na severozápade mesta. S policajnou ochrankou nakoniec dorazili obaja predsedovia AfD Alice Weidelová a Tino Chrupalla. Zjazdu sa zúčastňuje aj predseda durínskej organizácie AfD a hlavná postava ultrapravicového krídla strany Björn Höcke. Popoludní oficiálne vznikla nová mládežnícka organizácia s názvom Generácia Nemecko (GD), ktorej predsedom sa stal 28-ročný braniborský poslanec Jean-Pascal Hohm. Delegáti navrhovali aj názvy Mladá alternatíva či Mládež Germania, no tieto návrhy neprešli. 

Ľudia demonštrujú proti plánovanému znovuzaloženiu mládežníckej organizácie AfD v nemeckom Giessene v sobotu 29. novembra 2025 skoro ráno.

Mladí priaznivci AfD sa v minulosti združovali v spolku Mladá alternatíva (JA), ktorý fungoval pomerne nezávisle a vyvolával početné kontroverzie. Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý má v Nemecku právomoci civilnej tajnej služby, ho považoval za preukázateľne pravicovo extrémistický, rovnako ako úrady v piatich spolkových krajinách na východe Nemecka. Keďže spolku hrozil zákaz, vedenie AfD sa od neho v januári tohto roka dištancovalo. Mladá alternatíva sa následne rozpustila.

Nástupnícka organizácia je oveľa užšie naviazaná na vedenie strany. Jej členom sa môže stať len ten, kto je už členom AfD. Podľa spolupredsedníčky AfD Weidelovej by mala Generácia Nemecko vychovávať „kádre“ pre AfD, keďže po krajinských voľbách budúci rok bude potrebné obsadiť množstvo postov. Napríklad v Sasku-Anhaltsku či Meklenbursku-Predpomoransku prieskumy predpovedajú AfD zisk až 40 % hlasov. 

Ľudia demonštrujú proti plánovanému znovuzaloženiu mládežníckej organizácie AfD v Giessene skoro ráno v sobotu 29. novembra 2025.

Proti konaniu zjazdu v Giessene protestovali od skorého rána tisíce a neskôr desaťtisíce ľudí. Hesenský minister vnútra Roman Poseck uviedol, že počas dňa by ich mohlo byť až 50-tisíc. Hesenské mesto Giessen má približne 92-tisíc obyvateľov. Polícia sa pripravila aj na možnosť, že sa protesty zvrhnú na násilné. Nasadila drony, vodné delá a jazdnú jednotku. Ide o jednu z najväčších policajných akcií v dejinách Hesenska. V pohotovosti sú aj miestne nemocnice.

Vodné delá polícia dnes ráno použila proti skupine asi 2 000 ľudí, ktorá zablokovala cestu B49 vedúcu do mesta. Väčšina protestov je zatiaľ podľa polície pokojná. Zúčastňujú sa na nich rôzne skupiny – od spolkov bojujúcich proti pravicovému extrémizmu, ako Omas gegen Rechts (Babičky proti pravici), cez odborové organizácie až po členov politických strán. Polícia však eviduje aj prítomnosť členov krajne ľavicových skupín.

Strana AfD je po februárových predčasných parlamentných voľbách najsilnejšou opozičnou stranou v Spolkovom sneme. Získala 20,8 % hlasov. V súčasných prieskumoch sa jej podpora pohybuje medzi 24 a 27 %, podľa niektorých by dokonca voľby tesne vyhrala. Nemecká civilná kontrarozviedka v máji označila AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú stranu. AfD sa proti tomu bráni na súde. /agentury/

X XX

 Starý svet prehráva, nový diktuje tempo. Európska vinárska pýcha sa rúca, zachráni nás vôbec ešte niečo?

Víno kráča s ľudstvom 10-tisíc rokov. Čím viac ho pozná, tým komplikovanejší je vzťah medzi ľuďmi a vínom. Na jednej strane vinohradníci zápasia s dôsledkami klimatickej zmeny, na druhej s obrovským množstvom často protichodných informácií na sociálnych sieťach, kde sa formuje názor na víno.

Tokajské vinobranie 2025: Spev, víno a dobrá nálada

Kam vlastne kráča víno 21. storočia? Odpoveď na túto otázku hľadáme v rozhovore s Johnom Bakerom, generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV).

John Baker, generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV).

Po prvý raz stojí na čele OIV Novozélanďan, človek z krajiny bez siahodlhej vinárskej histórie, zato však s pozoruhodnými výsledkami za ostatné ani nie polstoročie. Znamená to, že Nový svet (vinári z Latinskej Ameriky, USA, Austrálie, Nového Zélandu) začína diktovať tempo vo vývoji a výrobe vína?

Nie, Starý (západný) svet predstavuje stále ešte 60 percent svetovej výroby vína. Skôr ide o vyjadrenie rešpektu voči nášmu pohľadu na víno a prístupu k nemu. V Novom svete sme začínali takrečeno z ničoho, museli sme vybudovať vinárske technológie, ale mali sme tradíciou nezaťažený pohľad na vinohradníctvo a vinárstvo. Zaviedli sme do výroby bez veľkých diskusií nové vedecké metódy, spustili výrobu v antikorových nádobách. Dnes už nemá význam hovoriť o Novom a Starom svete, pretože oba sú veľmi úzko prepojené. Máme ľudí, ktorí pracujú vo vinohradoch a v pivniciach na oboch hemisférach a realitou je kapitálové prepojenie vinárstiev v Starom a Novom svete. Ešte nikdy nebolo vzájomné ovplyvňovanie také veľké ako v súčasnosti.

 Súhlasím. Aj na Slovensku máme vinárov, ktorí zbierali skúsenosti u protinožcov a pochvaľujú si novozélandskú vinársku školu, najmä jej priamočiarosť robiť veci najlepšie, ako sa dá.

To je predsa prirodzené.

Lenže víno na celom svete dnes zažíva nie najlepšie časy. História vína je striedaním konjunktúr a úpadku. Čo je v menovateli súčasného veľkého poklesu výroby a spotreby vína?

Stojíme zoči-voči mnohým výzvam. Prechádzame obdobím veľkého prerodu, adaptácie na nové podmienky, ktoré diktuje z jednej strany klimatická zmena a z druhej trh a naň prichádzajúci noví spotrebitelia. Klimatická zmena má globálny efekt. Vinohrady trpia niekde v dôsledku sucha a horúčav, inde vyčíňajú mrazy, krúpy, prívalové dažde, rozširujú sa choroby a škodcovia aj preto, že je teplejšie. Na druhej strane sa otvárajú možnosti pestovať vinič tam, kde si to prv nevedeli predstaviť. Z údajov z roku 2025 vyplýva, že sme celosvetovo vyrobili 232 miliónov hektolitrov vína, čo je pomerne nízka produkcia. Je to o sedem percent menej oproti globálnemu päťročnému priemeru. Samozrejme to negatívne ovplyvňuje postihnuté vinohradnícke regióny, ale pomáha to vyrovnať dopyt a ponuku.

Vidíte svetielko na konci tunela?

Sú tu aj niektoré pozitívne výsledky: celý vinársky sektor sa zefektívňuje, vo vinohradoch sa pracuje racionálnejšie. Klimatická zmena sa prejavuje v obmene odrôd, viac sa akceptujú piwi odrody odolné proti chorobám. Nevyžadujú si toľko pesticídov, čo preferujú a oceňujú aj spotrebitelia. Dodám k tomu osobnú skúsenosť. Pred pár mesiacmi som sa stretol s pápežom Levom XIV., ktorý mi rozprával o ekologizácii pápežských vinohradov – vysadili tam vysadili piwi odrody.

Kedysi pápeži pili biovíno, teraz sa k nemu vracajú cez piwi odrody viniča.

Áno. A nielen pápeži, ten trend je celosvetový.

Nie je to prvý rok ani prvé desaťročie, čo sa pije menej vína, a to aj v tradičných vinárskych krajinách. Moja generácia mala a má víno rada, ale pokolenie súčasných dvadsiatnikov-tridsiatnikov neraz hľadá čaro kdesi inde. Čo je za touto kultúrno-gastronomickou zmenou?

Veľké množstvo sociálnych a kultúrnych zmien a, samozrejme, možnosť dovoliť si kúpiť víno. Posledný úpadok spotreby sa začal nástupom pandémie covidu. Súviselo to s infláciou, so zhoršenou finančnou situáciou, ktorá stále nie je najlepšia. Hlavne preto si nie vždy ľudia vložia do košíka víno, lebo nie je nevyhnutným tovarom. Keď sa ekonomická situácia zlepší, očakávam, že ľudia znovu viac siahnu po víne. Pri spätnom pohľade na vývoj spotreby vína zbadáme, že najväčší pokles v Európe nastal od 60. rokov. Veľmi zlá bola dekáda medzi rokmi 1980 až 1990, jej dozvuky stále cítime. Nie je to všade rovnaké. Pokles spotreby vína sa spomaľuje a sú krajiny ako Španielsko, Portugalsko, ktoré zaznamenali vyšší záujem o víno. Na druhej strane európsky pokles spotreby vybalansovali Anglicko a krajiny ako USA, Kanada, Austrália, Japonsko a nedávno Čína.

 Vzťah ľudí k vínu nezmenili len peniaze, ale aj iný spôsob života. Ako sa s tým vinári vyrovnávajú?

Nastali veľké sociálne zmeny a medzi hlavné by som zaradil príchod mobilných telefónov. Ľudia sa socializujú inak, vidíme, že mladí ľudia majú nové záujmy a nachádzajú iné možnosti opojenia. V niektorých amerických štátoch siahajú po canabisových (konopných) produktoch. Rastie vrstva ľudí, ktorí sa viac zameriavajú na svoje zdravie. Rôzne pravidlá a kritériá, čo je zdravé a čo nie, nútia ľudí rozmýšľať o ich vzťahu k vínu. Lenže víno kráča s ľudstvom vyše 10 000 rokov, je to ľudský produkt. Ľudia ho vždy mali radi a pre nás je teraz výzvou, ako v zmenených podmienkach komunikovať so zákazníkmi. Mladí ľudia vyhľadávajú viac zážitky, majú radi vínny turizmus. Musíme sa na víno pozrieť očami spotrebiteľov, aby sme k nim dostali bližšie a vedeli víno predať.

Do nášho života vstúpili sociálne siete, ktoré môžu víno extrémne rýchlo zviditeľniť so všetkými plusmi aj mínusmi. Víno však nie je virtuálny nápoj, treba ho ochutnať a nám akoby chýbal čas aspoň na občasné posedenie pri pohári vína.

Je to výborná otázka. Sociálne siete silno ovplyvňujú život spoločnosti. Ide o to, ako ich používať. Pre mňa je veľmi dôležitý prvok umelá inteligencia (AI). Spýtal som sa môjho 21-ročného syna, ktorý pracuje v kreatívnom odbore, ako on a jeho kamaráti používajú umelú inteligenciu. Povedal mi, že sa spolieha na svoju hlavu, a to práve v kľúčových rozhodnutiach. Pozná však ľudí, ktorí ponechávajú všetky rozhodnutia na AI. Vzniká tu nový svet, v ktorom sa o chvíľu nájdeme. Veľmi veľa ľudí bude zakladať svoje rozhodnutia aj o víne hlavne na rade, ktorú mu poskytne umelá inteligencia. Mali by sme tento nový svet nasmerovať správnym smerom, aby sme napríklad propagovali víno prostredníctvom vínneho turizmu. To by bolo rozumné využitie umelej inteligencie v prospech vína.

AI môže byť podobne ako oheň dobrý sluha, ale zlý pán.

Áno, treba premýšľať, ako ju využiť. Víno je čisto ľudská záležitosť, ide o to, aby sme si zachovali ľudskosť a sociálny aspekt aj v čase, keď všetky rozhodnutia bude ovplyvňovať umelá inteligencia. Pokiaľ ide o vínny turizmus, prieskum OIV zisťoval, aký je oň záujem. Stále existuje, mladí ľudia chcú zážitky, túžia cestovať po svete, zastaviť sa v krásnej vinici, navštíviť pivnicu, ktorá ich prenesie do iného sveta. Je reálny, hmatateľný. Okrem iného na tom treba stavať budúcnosť vína.

Slovensko a Nový Zéland sú si v čomsi podobné. Reštart vinárstva v oboch krajinách sa odohral približne v rovnakom čase, len výsledky nie sú rovnaké. V čom spočíva tajomstvo novozélandského vinárskeho úspechu?

Novozélandská vinárska tradícia siaha do 19. storočia. V porovnaní s európskou bola chabá. Potom prišiel reštart v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ktorý priniesol modernizáciu vinohradníctva a vinárstva, čo vyústilo až do exportu vína. Najviac vínu prospela spolupráca medzi vinohradníkmi a vinármi na jednej strane a štátom na druhej. Uvedomili sme si, že reputácia novozélandského vína je súčasťou reputácie Nového Zélandu, je zdieľaným spoločným vlastníctvom celej krajiny. Spoločne sme pracovali a pracujeme na zveľadení tohto vzácneho kapitálu. To najviac prospelo novozélandskému vínu, preto z neho máme úžitok. Keď predstavujeme novozélandské víno, je pri ňom vždy obrázok krásnej krajiny. V roku 1995 sme spustili prvý národný program trvalo udržateľnej krajiny vína, víno sa stalo jedným z nástrojov, ako si uchovať krajinu krásnou, hodnotnou pre život. Kľúčom k úspechu bola spolupráca vinohradníkov a vinárov. Samozrejme, vinohradníci a vinári majú medzi sebou občas nezhody, občas sa hádajú a škriepia, tak to v živote predsa chodí, ale napokon víťazí spoločný záujem presadiť reputáciu krajiny. To je náš príbeh. 

Pre Slovensko je poučný, aj my potrebujeme viac vinohradníckej a vinárskej jednoty, viac spolupráce, a to na všetkých úrovniach. Čo urobilo na vás počas krátkej návštevy Slovenska najväčší dojem?

Ochutnal som určite výborné vína, ktoré si tu nechávate a udržiavate akoby v tajnosti. Treba ich dostať do sveta a svet dostať na Slovensko. Páčila sa mi veľká pestrosť odrodových vín a štýl vína prispôsobený slovenskej chuti. Máte veľmi dobré šumivé vína, veľmi čerstvé – svieže biele vína, dojem na mňa urobili aj vína z piwi odrôd a, samozrejme, vína z novošľachtencov. Tam sa mi páčilo aj vtipné pomenovanie novošľachtencov, Devín niesol meno hradu významného pre formovanie Slovenska, červené vína boli pomenované po riekach – Dunaj, Váh, Hron. Chutnáš víno a vidíš pred sebou mohutnú rieku. To hovorí o vinárskej fantázii a vynachádzavosti pretavenej do vína.

Začínali sme rozhovor o rozdelení vinárskeho spoločenstva na Starý a Nový svet, čo je v podstate stále európsky svet, hoci rozvíjaný na opačných pologuliach sveta. Máme tu však Čínu a Japonsko. Ako tieto krajiny – pomyselný tretí svet – ovplyvnia budúcnosť vína?

Čína sa iba nedávno pripojila k Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno, bol to dobrý krok vpred. V Číne zvyšujú vlastnú produkciu vína, ale keďže je to obrovský trh, nevedia si sami vyrobiť toľko vína, aký je dopyt. Čína je na začiatku veľkej vinárskej cesty. Považujem za pozitívne, keď sa víno stáva súčasťou čínskej kultúry, bude to celkovo výhra pre víno. Čo sa týka Japonska, dlhodobo sa tam rozvíja dnes už silný, ale komplikovaný trh, kde tiež ako v Číne rastie domáca produkcia vína. Japonci budujú nové vinohrady na ostrove Hokaido. Japonsko je ukážkou, ako sa výroba vína globalizuje. Prichádzajú tam zahraničné investície napríklad vinárov z Burgundska. Tento spôsob kapitálového vstupu vinárov z vyspelých vinárskych krajín do nových krajín sa bude rozširovať, čo je celkovo pre víno a kultúru vína pozitívne./agentury/

X XX

 Ukrajinská delegácia do USA, vedie ju Rustem Umerov

 Kyjev intenzívne spolupracuje s Washingtonom na mierovom pláne pre Ukrajinu. Tím pod vedením Rustema Umerova odcestoval do USA na rokovania.

Tím ukrajinských vyjednávačov v sobotu odcestoval do Spojených štátov na rokovania o americkom mierovom pláne na ukončenie vojny s Ruskom, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj. Vedením delegácie poveril tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Rustema Umerova, informuje TASR.

„Tajomník RNBO a vedúci ukrajinskej delegácie Rustem Umerov spolu s tímom sú už na ceste do Spojených štátov. Rustem dnes predložil správu a úloha je jasná: rýchlo a zásadne vypracovať kroky potrebné na ukončenie vojny,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X.

Naďalej spolupracujú s USA

Ukrajinský prezident zdôraznil, že Kyjev naďalej spolupracuje s Washingtonom čo najkonštruktívnejším spôsobom. „Očakávame, že výsledky stretnutí v Ženeve budú teraz prerokované v Spojených štátoch,“ dodal.

Americký prezident Donald Trump nalieha, aby Rusko a Ukrajina prijali návrh mierového plánu, ktorý bol pôvodne výrazne naklonený požiadavkám Moskvy. Následne bol revidovaný počas rokovaní medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi v Ženeve, poznamenala DPA. Vedúcim ukrajinskej delegácie na rokovaniach s USA bol doteraz Andrij Jermak, ktorý však v piatok odstúpil z funkcie vedúceho prezidentskej kancelárie. Ako informovala BBC, práve Jermak vo štvrtok avizoval druhú schôdzku vyjednávačov rokujúcich o najnovšom mierovom pláne pre Ukrajinu, aktuality,sk

X X X

 Koniec mzdových tajomstiev. Od roku 2026 bude povinné zverejňovanie platov. Pokuta 4 000 eur hrozí, ak tak firma nespraví

Podľa Eurostatu zarábajú ženy v Európskej únii v priemere o 12 % menej než muži a na Slovensku je tento rozdiel ešte väčší – gender pay gap dosiahol u nás v roku 2023 hodnotu 15,7 %, čo zaradilo Slovensko nad európsky priemer. Odborníčka na pracovný trh z personálnej agentúry Grafton vidí v týchto číslach nielen „nelichotivú štatistiku“, ale vníma ich aj ako impulz k významnej legislatívnej zmene, ktorá by mala byť u nás realitou už na budúci rok.

Odborník z NBS o overovaní platieb: Petru a Petronelu banka akceptuje, na Kováč a Koláč vás upozorní, ale pošlete peniaze aj príjemcovi?

Európsky deň rovnosti odmeňovania, ktorý tento rok pripadol na 17. novembra opäť pripomenul, že vzhľadom na mzdovú nerovnosť ženy v EÚ akoby od tohto dátumu „pracovali zadarmo“. Hoci mzdová rodová nerovnosť na Slovensku mierne klesá, stále patríme spomedzi krajín únie k tým horším, keďže ženy u nás v priemere zarábajú takmer o šestinu menej než muži.

„Mzdová rovnosť však už prestáva byť v Európe len dobrovoľným etickým záväzkom. Onedlho sa z nej aj pre firmy u nás stane pevná compliance agenda, podobne ako napríklad GDPR alebo BOZP,“ zdôrazňuje Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group.

V máji 2023 bola prijatá smernica EÚ 2023/970 o transparentnosti odmeňovania, ktorá sprísňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Členské štáty vrátane Slovenska ju musia zapracovať do vnútroštátneho práva najneskôr do 7. júna 2026. Slovensko si zvolilo cestu samostatného predpisu – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo v máji 2025 predbežnú informáciu k novému zákonu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny, v septembri 2025 bolo potom znenie návrhu v medzirezortnom pripomienkovom konaní a aktuálne sa pripravujú ďalšie legislatívne kroky.

Predpokladaná účinnosť je od 1. júna 2026, pričom cieľom je vytvoriť komplexný systém monitorovania, vyhodnocovania a znižovania rozdielov v odmeňovaní medzi ženami a mužmi, založený na rodovo neutrálnych a objektívnych kritériách.

Základné princípy rovnakého odmeňovania síce už dnes obsahuje Zákonník práce a antidiskriminačná legislatíva, no sú skôr rámcové. Nový zákon ich má posunúť do formy konkrétnych práv a povinností, ktoré sa týkajú všetkých procesov od náboru cez interné mzdové štruktúry až po reportovanie a sankcie.

Čo sa bude meniť v praxi náboru a odmeňovania

Prvou viditeľnou zmenou bude pre HR oddelenia nábor. „Zamestnávatelia budú musieť uchádzačom ešte pred pohovorom poskytnúť informáciu o nástupnej mzde alebo jej rozpätí, a to buď priamo v inzeráte, alebo v nadväznej komunikácii. To sa, ostatne, u nás už dnes v praxi väčšinou aj deje. Zároveň však už nebude možné pýtať sa kandidátov na výšku ich predchádzajúcej odmeny. Taktiež pracovné ponuky a názvy pozícií budú musieť byť rodovo neutrálne a nediskriminačné,“ konkretizuje J. Kouba.

Ďalšou zásadnou oblasťou sú interné mzdové štruktúry. Zamestnávatelia budú musieť pri hodnotení práce preukázateľne vychádzať z rodovo neutrálnych kritérií – napríklad zo zručností, náročnosti úloh, zodpovednosti či pracovných podmienok. Tieto kritériá pritom budú povinní aplikovať konzistentne naprieč celou organizáciou. „Prakticky to bude v mnohých prípadoch znamenať revíziu popisov pracovných miest, mzdových kategórií a kariérnych stupňov tak, aby bolo zrejmé, prečo je konkrétna pozícia odmeňovaná konkrétnym spôsobom,“ vysvetľuje odborníčka na personalistiku.

Novinkou je však najmä individuálne právo zamestnancov na informácie o mzdách. „Každá zamestnankyňa a každý zamestnanec si bude môcť vyžiadať informácie nielen o vlastnej odmene, ale

aj o priemernej odmene kolegov v rovnakej alebo porovnateľnej kategórii práce,“ hovorí Jitka Kouba a pokračuje „Zamestnávateľ bude mať povinnosť tieto údaje poskytnúť v zákonnej lehote, kde návrh počíta s dvoma mesiacmi, a tiež minimálne raz ročne pracovníkov na toto právo aktívne upozorniť.“ Zamestnankyne tak už nebudú odkázané na dohady, či zarábajú menej ako ich kolegovia. Budú mať nárok na konkrétne dáta. Firmy tiež budú musieť prípadné rozdiely vedieť vysvetliť.

Reporting, spoločné posúdenie a sankcie

Zamestnávateľov bude asi najviac zaujímať plánovaná povinnosť reportovať rozdiely v odmeňovaní. Návrh zákona počíta s tým, že Ministerstvu práce budú musieť pravidelne predkladať správu o gender pay gape zamestnávatelia s minimálne 100 zamestnancami. Firmy so 100 až 249 zamestnancami budú povinné reportovať raz za tri roky, s 250 a viac zamestnancami každoročne. Správa by mala obsahovať napríklad celkový a mediánový rozdiel v odmeňovaní, rozdiely v pohyblivých zložkách mzdy, rozloženie žien a mužov v mzdových kvartiloch a rozdiely podľa kategórií zamestnancov.

Ak sa v správe ukáže v niektorej kategórii práce neodôvodnený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vo výške 5 % a viac, a zamestnávateľ ho v primeranej lehote (návrh hovorí o šiestich mesiacoch) nenapraví, bude povinný urobiť tzv. spoločné posúdenie odmeňovania v spolupráci so zástupcami zamestnancov. Cieľom tohto posúdenia je identifikovať príčiny nerovností a prijať konkrétne nápravné opatrenia vrátane úpravy miezd.

Návrh tiež počíta so sankciami. Za nesplnenie reportingových povinností sa uvažuje s pokutou až 4 000 eur, pričom ďalšie porušenia budú riešiť inšpektoráty práce. Zamestnankyne a zamestnanci budú mať tiež posilnené postavenie v sporoch, a to vrátane možnosti domáhať sa doplatenia nevyplatenej mzdy a náhrady nemajetkovej ujmy. Dôkazné bremeno bude v týchto prípadoch na zamestnávateľovi.

Na čo by sa mali firmy pripraviť už teraz

Hoci je zákon zatiaľ len návrhom, základný rámec je už zrejmý a čas do jeho povinného uplatňovania v praxi ubehne rýchlo. Pre firmy je preto rozumné využiť zvyšok tohto roka a začiatok roka 2026 na systematickú prípravu. „Prvým krokom by mal byť interný audit odmeňovania, to znamená prehľad rozdielov v mzdách žien a mužov podľa kategórií práce, regiónov či oddelení, a tiež analýza, ktoré rozdiely majú objektívne vysvetlenie a ktoré nie,“ odporúča odborníčka z personálnej agentúry Grafton.

Paralelne by podľa nej mala prebehnúť revízia štruktúry miezd a popisov pracovných miest, nastavenie jasných, rodovo neutrálnych kritérií a príprava procesov na vybavovanie žiadostí zamestnancov o informácie.

„Najväčším rizikom pre firmy nebude samotná výška gender pay gapu, ale neporiadok v dátach a nepripravenosť. Kto bude mať jasno v tom, prečo sú mzdy nastavené tak, ako sú, zvládne novú legislatívu oveľa jednoduchšie než ten, kto bude jednať ‚na poslednú chvíľu‘, a teda pod tlakom,“ zdôrazňuje Jitka Kouba. Firmy, ktoré si začnú svoju „domácu úlohu“ robiť už dnes, budú mať podľa jej slov v roku 2026 náskok nielen vo férovosti, ale aj v konkurencieschopnosti na trhu práce. /agentury/

X XX

 Rusko vidí ukrajinsko-poľskú spoluprácu ako strategickú hrozbu, tvrdí ukrajinský diplomat

 Ukrajinský minister zdôraznil, že vzťah s Poľskom je zásadný pre stabilitu v regióne. Rusko však iniciatívne šíri dezinformácie proti tejto spolupráci.

Rusko považuje silné vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom za hrozbu a bude sa snažiť ich oslabiť, povedal ukrajinský námestník ministra zahraničných vecí Oleksandr Miščenko. TASR o tom informuje podľa sobotňajšej správy agentúry PAP.

Miščenko počas oficiálnej návštevy Varšavy, ktorá trvala od 27. do 28. novembra, povedal, že Kyjev oceňuje iniciatívy USA a ich ďalších spojencov zamerané na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru vo vojne Ukrajine. Zároveň zdôraznil, že je absolútne neprijateľný akýkoľvek mierový návrh, ktorý by naznačoval, že Ukrajina sa vzdá svojho územia okupovaného Ruskom, obmedzí svoju vojenskú silu a tiež slobodu voľby vojenských aliancií.

Námestník šéfa diplomacie hovoril aj o poľsko-ukrajinskej spolupráci pri exhumácii pozostatkov obetí minulých vzájomných konfliktov. Miščenko to označil za konštruktívny proces budujúci spoločnú dôveru medzi obomi krajinami a prejav pripravenosti Ukrajiny riešiť citlivé historické otázky. Podľa jeho názoru si Rusko uvedomuje silné väzby medzi Poľskom a Ukrajinou a vníma ako strategickú hrozbu. Miščenko poznamenal, že Moskva v rámci hybridnej vojny cielene šíri na internete negatívne naratívy o oboch krajinách. Akýkoľvek ruský hybridný útok, či už ide o dezinformácie alebo narušenie vzdušného priestoru NATO dronmi, si vyžaduje adekvátnu reakciu, uzavrel minister, aktuality.sk

X X X

 Zomrel slávny dramatik Tom Stoppard: britská legenda s českými koreňmi mala 88 rokov

Vo veku 88 rokov zomrel jeden z najznámejších britských dramatikov Tom Stoppard. S odvolaním sa na jeho agentov o tom dnes informuje server BBC a ďalšie médiá.

 Tom Stoppard s cenou za najlepšiu hru za „Leopoldstadt“ na 76. ročníku udeľovania cien Tony v nedeľu 11. júna 2023 v New Yorku.

Zlínsky rodák je okrem iného autorom Oscarom a Zlatým Glóbusom oceneného scenára k filmu Zaľúbený Shakespeare. Medzi jeho najznámejšie divadelné hry patria Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi, Arkádia alebo Rock’n’Roll.

„Budeme si ho pamätať kvôli jeho dielam, brilantnosti a ľudskosti, kvôli jeho vtipu, drzosti, štedrosti ducha a hlbokej láske k angličtine,“ uviedla jeho agentúra. „Bolo nám cťou s Tomom spolupracovať a spoznať ho,“ dodala organizácia. Sir Tom zomrel pokojne vo svojom dome v grófstve Dorset v juhozápadnom Anglicku obklopený rodinou, píše BBC./agentury/

X XX

Dcéra Karla Gotta zamilovaná: rodine ukázala partnera. Blízky priateľ prezradil viac, ako mal.

Dcéra legendárneho speváka Karla Gotta, Charlotte Ella Gottová, sa v posledných rokoch mení pred očami verejnosti. Z dievčatka, ktoré diváci poznali po boku svojho slávneho otca, vyrástla mladá, sebavedomá žena.

 Po krátkej pauze od sociálnych sietí sa opäť objavuje na verejnosti a ukazuje sa v úplne novom svetle. Rodinný priateľ Gottovcov, podnikateľ Leon Tsoukernik, ktorý bol rodine blízko aj v období po smrti Karla Gotta, prehovoril pre denník Blesk o aktuálnom dianí v rodine, informuje Extra.cz. Prezradil, že s Ivanou a jej dcérami sú stále v pravidelnom kontakte. 

„S Ivankou aj s dievčatami sa vídame. Nedávno u nás boli opäť na návšteve a myslím, že sa všetkým darí veľmi dobre,“ uviedol Tsoukernik. Zároveň však naznačil aj niečo zo súkromia mladej Charlotte. Podľa jeho slov už nechodí na návštevy sama.

„Charlotte k nám už priviedla aj svojho priateľa. Je to sympatický mladý muž. Obe dievčatá už dospeli, tak prečo by nemali mať partnerov?“ doplnil.

Vyzerá to, že obdobie detských čias je definitívne minulosťou. Na sociálnych sieťach sa Charlotte prezentuje ako vyspelá mladá žena a často zdieľa zábery zo svojich ciest. Cestovanie je jej dlhodobou vášňou, čo vidieť aj na množstve fotografií z rôznych kútov sveta. Podľa informácií Blesku si mala navyše zaobstarať aj byt v slnečnom Španielsku, čo len podčiarkuje jej rastúcu samostatnosť. Charlotte tak prežíva obdobie zmien, osamostatňuje sa, cestuje a podľa všetkého prežíva aj prvú vážnu lásku. /agentury/