Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána by o prímerí na Ukrajine malo rokovať Rusko so Spojenými štátmi. Za USA by však nemal vyjednávať súčasný prezident Joe Biden, ale jeho predchodca v úrade Donald Trump, povedal Orbán počas návštevy Berlína. Napísala o tom agentúra DPA.
„Prímerie musí nastať nie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale medzi Amerikou a Ruskom,“ povedal Orbán. „Kto si myslí, že táto vojna bude môcť byť ukončená rokovaním medzi Ruskom a Ukrajinou, nežije na tomto svete. Mocenská realita je iná,“ uviedol. Dodal, že Ukrajinci sa môžu ruskej armáde brániť len vďaka tomu, že ich podporujú Spojené štáty. „Preto sa musia dohodnúť Američania s Rusmi. Potom sa vojna skončí,“ uviedol tiež.
Orbán pre tvrdé výroky na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina nepovažuje Bidena za vhodného vyjednávača. „Nádej na mier sa volá Donald Trump,“ uviedol šéf maďarskej vlády na debate organizovanej časopisom Cicero a denníkom Berliner Zeitung.
Orbán je v Nemecku na niekoľkodňovej návšteve, počas ktorej sa v nedeľu stretol s bývalou kancelárkou Angelou Merkelovou a v pondelok s terajším šéfom spolkovej vlády Olafom Scholzom. Po ich stretnutí sa nekonala tlačová konferencia, čo je podľa agentúry DPA nezvyčajné. „Mám potešenie vám oznámiť, že (Scholz) ešte žije. Ja tiež. Náš rozhovor bol teda užitočný,“ povedal po dvojhodinovom rokovaní s nemeckým kancelárom Orbán.
Orbán dlhodobo kritizuje Európsku úniu, od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je to pre sankcie, ktoré dvadsaťsedmička na Moskvu uvalila. Teraz povedal, že „sankcie v ich súčasnej podobe nás ničia“. Keby boli vytvárané inteligentnejšie, neboli by v súčasnosti ceny energií také vysoké, myslí si Orbán. „V otázke energií sme trpaslíci a Rusi obor. Trpaslík sankcionuje obra. A potom sa čudujeme, že zomiera trpaslík,“ povedal šéf maďarskej vlády.
Maďarský premiér, známy svojím ústretovým postojom k Rusku, sa už minulý mesiac vyslovil za zrušenie protiruských sankcií. Potom by ceny energií podľa neho klesli, znížila by sa inflácia a európska ekonomika by sa vyhla hroziacej recesii./agentury/
X X X
Vstup Ukrajiny do NATO môže viesť k tretej svetovej vojne, varuje Rusko
Prijatie Ukrajiny do NATO by podľa popredného ruského predstaviteľa mohlo viesť k tretej svetovej vojne. Námestník tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Alexander Venediktov to povedal v štvrtkovom rozhovore pre agentúru TASS.
„Kyjev si je dobre vedomý toho, že takýto krok by znamenal zaručenú eskaláciu k tretej svetovej vojne,“ povedal Venediktov. „(Ukrajinci) s tým zjavne rátajú – vytvoria informačný šum a opäť na seba upozornia,“ dodal.
Venediktov okrem toho zopakoval ruské tvrdenie, že Západ sa prostredníctvom svojej pomoci Ukrajine „priamo zúčastňuje na tomto konflikte“. Západ tieto obvinenia odmieta s tým, že len pomáha Ukrajine brániť sa proti ničím nevyprovokovanej ruskej agresii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 30. septembra prekvapivo oznámil, že Kyjev požiadal o zrýchlený vstup do NATO.
Na stolíku na ulici. Zelenskyj žiada o vstup do NATO
Došlo k tomu bezprostredne po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku. Urobil tak na základe kontroverzných referend, ktoré sa v týchto oblastiach uskutočnili. Medzinárodné spoločenstvo referendá ani pričlenenie oblastí neuznáva./agentury/
X X X
Paríž neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine.
Ruské raketové systémy Iskander-M, ktoré dokážu niesť jadrové aj konvenčné bojové hlavice
V stredajšom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu France 2 Macron podrobne hovoril o vojne na Ukrajine: vrátil sa najmä k riziku eskalácie konfliktu a najmä k výrokom ruského prezidenta Vladimira Putina o jadrových zbraniach.
Macron odmietol priamo komentovať Putinove výroky, ale pripomenul, že aj Francúzsko má jadrové zbrane, pričom však zároveň zdôraznil, že verí v „odstrašenie“. „Existuje jednoduché pravidlo: máme doktrínu, je jasná: (jadrové) odstrašenie funguje, ale čím menej o ňom hovoríme, čím menej vyvolávame hrozbu, tým sme dôveryhodnejší,“ uzavrel Macron s tým, že o tejto téme hovorí „príliš veľa ľudí“.
Zdôraznil tiež, že treba dosiahnuť, aby sa konflikt na Ukrajine nerozšíril „ani geograficky, ani vertikálne použitím chemických alebo jadrových zbraní, ktoré by zmenili jeho charakter.“
V rozhovore pre televíziu France 2 Macron odsúdil nedávne raketové útoky na Ukrajinu. Uviedol, že cieľom Ruska v posledných dňoch je „zlomiť ukrajinský odpor“. Macron súčasne vyhlásil, že na túžbu ruského prezidenta Vladimira Putina po vojne chce on reagovať dialógom, pričom potvrdil, že je ochotný s Putinom hovoriť „vždy, keď to bude potrebné“.
„Dnes musí Vladimir Putin predovšetkým zastaviť túto vojnu, rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny a vrátiť sa k rokovaciemu stolu,“ prízvukoval Macron.
Po tom, ako vyzval obe krajiny, aby uprednostnili rokovania pred vojenskou eskaláciou, Macron opäť potvrdil francúzsku pozíciu v tomto konflikte a podporu Ukrajine zo strany Francúzska.
Špecifikoval, že táto pomoc zahŕňa zaslanie obranného vybavenia, ako sú „radary a systémy s protilietadlovými raketami“, ktoré sa budú používať na ochranu pred „útokmi dronov a raketovými útokmi“ a Kyjev ich má dostať „v najbližších týždňoch“./agentury/
X X X
Moskva má zámienku na ďalšiu odvetu za krymský most
Po vypnutí svetla a tepla sa Moskva môže za výbuch na krymskom moste Kyjevu pomstiť ďalším tvrdým úderom: vypovedaním dohody o vývoze ukrajinského obilia. Možnou zámienkou je, že výbušninu, ktorá explodovala na moste, podľa ruskej tajnej služby FSB vyviezli organizátori útoku z Ukrajiny cez prístav Odesa. Ten invázne vojsko pod medzinárodným tlakom odblokovalo v lete, aby umožnilo Kyjevu export zrnovín na svetové trhy.
Loď prevážajúca ukrajinské obilie pod mostom v Istanbule pri vstupe do Bosporského prielivu.
Štyri dni po explózii, ktorá vážne poškodila most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym, FSB oznámila, že zadržala osem podozrivých z útoku – päť Rusov, dvoch Ukrajincov a jedného Arména. Náklad podľa FSB po celý čas sledoval ukrajinský rozviedčik predstavujúci sa ako Ivan Ivanovič. Za organizátora útoku ruská tajná služba označila šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyryla Budanova.
Ukrajinská rozviedka tvrdenia FSB označila za nezmysel a odmietla sa k nim ďalej vyjadriť. Kyjev sa k zodpovednosti za explóziu oficiálne neprihlásil.
Na strategicky významnom moste sa v sobotu po výbuchu zrútila časť vozovky a vzplanuli cisterny na železničnej časti stavby. Podľa ruských úradov explóziu spôsobila bomba v kamióne.
Šéf Kremľa Vladimir Putin označil masívne ruské raketové údery na ukrajinské mestá, ktoré za posledné tri dni vyradili značnú časť energetickej infraštruktúry krajiny, za odvetu za „teroristický útok“ na krymský most. Moskve sa však teraz na pomstu ponúka nový terč.
Bomba na lodi s obilím
„Podľa vyhlásenia ruskej spravodajskej služby bomba, zamaskovaná v roliach polyetylénovej fólie na 22 paletách s celkovou váhou 22 770 kilogramov, pôvodne opustila prístav Odesa a dorazila do bulharského prístavu Ruse. Teda po mori. Vzhľadom na to, že podľa FSB sa tak stalo v auguste, náklad mohol byť prepravovaný iba loďou v rámci dohody o obilí, čo bez ohľadu na to, či táto verzia zodpovedá skutočnosti, alebo nie, teoreticky poskytuje Kremľu zámienku na nastolenie otázky ukončenia jej platnosti,“ upozornil v stredu ukrajinský portál Strana.ua.
FSB tvrdí, že smrtonosný náklad bol vypravený na začiatku augusta z Odesy a do Ruska sa dostal cez tri ďalšie krajiny, pričom sa niekoľkokrát zmenili prepravné dokumenty. Náklad, ktorý odosielala fingovaná firma z Uľjanovska neexistujúcej spoločnosti na Kryme, 7. októbra naložili na kamión ruského občana, ktorý sa s ním vydal na cestu smerom do Simferopolu na Kryme. Pri výbuchu v sobotu ráno zahynul šofér nákladného auta a ďalší traja ľudia vezúci sa v iných vozidlách.
Aj podľa ruského politiológa Stanislava Belkovského môže Kremeľ použiť výbuch na krymskom moste ako zámienku na odstúpenie od dohody o obilí, ktorú sprostredkoval turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Na jej základe Ukrajina doteraz vyviezla do zahraničia šesť miliónov ton zrnovín.
Putinova páka
„Podľa FSB boli výbušniny odoslané z Odesy tranzitom cez bulharský prístav Ruse, gruzínsky prístav v Poti a colný terminál v Jerevane. Ak je pravda, že smrtiaci náklad prišiel z Odesy do Bulharska po mori, potom to bolo možné iba na niektorej z lodí opúšťajúcich ukrajinské prístavy v rámci dohody o obilí, čo je podľa Kremľa mimoriadne závažné porušenie jej podmienok,“ napísal na Telegrame Belkovskij a dodal: „Hrozba zablokovania dohody o obilí je ďalšou pákou, ktorou môže Putin zatlačiť na ,západných partnerov‘ s cieľom stimulovať ich k dosiahnutiu mieru už tento rok za podmienok, ktoré by jemu vyhovovovali,“ dodal.
Dohody umožňujúce vývoz ukrajinského obilia, ktoré uviazlo v prístavoch v dôsledku ruskej blokády, podpísali predstavitelia Moskvy a Kyjeva pod patronátom OSN a Turecka 22. júla. Predbežne má platiť štyri mesiace, po uplynutí ktorých by mala byť predĺžená. Prezident Putin však opakovane pohrozil, že 22. novembra dohoda vyprší, lebo ak Západ dovtedy nesplní svoje zmluvné záväzky a neuľahčí vývoz ruského obilia a hnojív na svetové trhy, tak Moskva pokračovanie odmietne. Ruský export, s ktorým dohoda o obilí ráta, totiž podľa Kremľa znemožňujú západné sankcie postihujúce finančný i logistický sektor./agentury/
X X X
Tenisti z Ruska a Bieloruska budú v Melbourne vítaní. O Djokovičovi rozhodne vláda
| Necelých 100 dní pred otvorením tenisových majstrovstiev Austrálie v Melbourne sa novinári včera zišli v aréne Margaret Courtovej s riaditeľom turnaja Craigom Tileym a Stevom Dimopoulosom, ministrom športu v štáte Viktória. Australian Open 2023 (16. – 29. januára) bude po takmer troch pandemických rokoch prvý raz bez akýchkoľvek obmedzení, bez karantény, bez testov, bez povinného očkovania a s plnými kapacitami na štadiónoch.
Organizátori úvodného grandslamového turnaja sezóny predstavili program, novinky, unikátne atrakcie, ceny vstupeniek, ošatenie zberačov, uvádzačov, šoférov i všetkých zamestnancov. Nebolo isté, ako sa postavia k účasti reprezentantov Ruska a Bieloruska, ktorí tento rok mali zakázané hrať vo Wimbledone. V Melbourne dostanú napokon zelenú a podobne ako na Roland Garros v Paríži aj v US Open v New Yorku budú hrať pod neutrálnou vlajkou.
Jedinou otvorenou otázkou najbližšieho ročníka tak ostáva štart 9-násobného víťaza Australian Open, 21-násobného grandslamového šampióna a v Melbourne vyše štyri roky nezdolaného srbského tenistu Novaka Djokoviča. Viac nám v rozhovore povedal Craig Tiley.
x Po dvoch ťažkých turnajoch s prísnymi opatreniami a tohtoročnom kontroverznom vypovedaní Novaka Djokoviča z krajiny, hoci bol už v pavúku turnaja a trénoval na dvorcoch, sa pod vami triasla stolička. V médiách sa objavovali pochybnosti, či ostanete vo funkcii. Ako ste zvládli tlak zo všetkých strán?
„Sľúbil som hneď po skončení uplynulého ročníka, že všetky otázky prehodnotíme a rozoberieme. Poučíme sa a lepšie sa pripravíme. Niektoré záležitosti sme nechali posúdiť aj nezávislým odborným inštitúciám a zistilo sa, že zlyhala komunikácia medzi štátnou a federálnou vládou. Z našej strany sme urobili a aj teraz robíme všetko pre to, aby tu hrali všetci najlepší svetoví tenisti.“
x Uvidíme v Melbourne aj Djokoviča?
„Tentoraz sa už nebudeme miešať do tejto politickej otázky. Vstup do krajiny je záležitosť federálneho ministerstva prisťahovalectva a o zrušení januárového zákazu pre Djokoviča na tri roky musí rozhodnúť ten, kto ho vydal – federálny minister prisťahovalectva. Keďže sa medzičasom konali voľby a prišla nová vláda, Djokovič smie požiadať o prehodnotenie trestu a ak mu vyhovejú, na našom turnaji hrať bude.
Osobne by som ho rád videl, je to deväťnásobný víťaz! Takto som mu to tlmočil aj nedávno osobne v Londýne na rozlúčke Rogera Federera medzi štyrmi očami. Odvetil, že minulosťou sa už nezaoberá, tenis miluje a ak mu to Austrália umožní, veľmi rád príde. Z našej strany však na vládu tlačiť nebudeme.“
x Budú môcť hrať ruskí a bieloruskí reprezentanti?
„Všetci sú pozvaní. Nepočul som zatiaľ o žiadnych obmedzeniach, pre nás je každý hráč vítaný bez rozdielu. Všetci musia požiadať o víza a povolenie vstupu na naše územie je už vecou federálnych úradov. Rusi a Bielorusi budú môcť nastúpiť, ale hrať iba za seba, nie za krajinu. Nebudú mať svoje vlajky a nebudú sa hrať ich hymny. Musia súťažiť ako súkromné, nezávislé osoby. Doteraz som nepočul žiadne sťažnosti od ich súperov. Nikto na nás nevyvíja tlak. Napokon, takto sa predstavili aj na US Open.“
Craig Tiley.Zdroj: reuters
x Kto bude podľa vás najväčším lákadlom a favoritom?
„Žiaľ, musíme sa zmieriť s tým, že v úlohe hráča už neuvidíme Rogera Federera ani Serenu Williamsovú. Dosť rýchlo ukončila kariéru naša úradujúca majsterka Ash Bartyová. Ak sa tu objavia v akejkoľvek inej pozícii, veľmi nás potešia. Podľa mňa nastáva vo svetovom tenise veľká výmena pokolení, svetovými jednotkami sú 19-ročný Carlos Alcaraz a 21-ročná Iga Swiateková. Obaja vyhrali posledný grandslamový turnaj US Open, čo hovorí jasnou rečou.
Ich súpermi budú ďalší mladí ako Casper Ruud, Daniil Medvedev, Stefanos Tsitsipas, Jannik Sinner, Francis Tiafoe, Taylor Fritz, ale účasť potvrdil aj 22-násobný grandslamový víťaz a náš obhajca Rafael Nadal. V ženskej dvojhre môže titul vybojovať azda aj desať kandidátok – okrem Swiatekovej aj Coco Gauffová, Belinda Benčičová, Ons Jabeurová, Naomi Osaková a skúsenejšie grandslamové hviezdy Azarenková, Muguruzová, Kvitová, Halepová, Krejčíková… Tam je to po odchode našej Bartyovej otvorené.“
x Čím chcete prilákať ľudí späť do areálu v takých počtoch, ako pred troma rokmi?
„Okrem svetových mien aj svetovou zábavou a stravou. Rozširujeme areál, pribudne obrovská stena na zatienenie plochy medzi arénami Roda Lavera a Johna Caina. Uprostred bude pláž s vysokou vodnou šmýkačkou, kde bude Beach Bar. Pre deti aj Ballpark, nový AO Tennis Club a na posledné tri dni turnaja premeníme KIA Arénu na koncertnú halu, kde to bude dunieť.
Po troch rokoch sa vráti Deň detí na záver kvalifikácie 14. januára a vymysleli sme tiež novú základnú vstupenku na druhý týždeň turnaja. Takzvaný Ground Pass bude platný všade okrem arény Roda Lavera a Margaret Courtovej s nevšednou cenou 99 dolárov na celý týždeň. Pred pandémiou sme dosiahli rekordnú celkovú návštevu 820 000 ľudí za dva týždne. Teraz pri žičlivom počasí a hladkom priebehu ideme zaútočiť na cifru 900 000.“
Kedy sa dozvieme presné cifry oficiálnych odmien a celý program januára?
„Ešte to nejaký čas potrvá. Sledujeme situáciu na burzách a výmenné kurzy, austrálsky dolár trochu oslabol. Musíme všetko vziať do úvahy, ale hráči si prídu na svoje. Program pred Australian Open upresňujeme, vrátane Pohára ATP, čoskoro ho zverejníme. Prekvapením bude jedno veľké nové podujatie. Predaj vstupeniek sa práve začal, v nedeľu odštartuje reklamná kampaň v televíziách a prvé požiadavky naznačujú rekordný predaj. Už teraz máme objednávky na vstupenky z vyše 30 krajín, turisti sa znovu hrnú.
Ba aj uplynulý ročník s obmedzeniami v hľadisku pritiahol vďaka obrovským úspechom Austrálčanov Bartyovej, Kyrgiosa, Kokkinakisa a dramatickej cesty Nadala s Medvedevom do vynikajúceho finále mužskej dvojhry neobyčajný záujem a do pokladnice štátu Viktória sme odovzdali vyše 347 miliónov dolárov zisku. Zabezpečili sme zamestnanie pre 4500 ľudí a zachovanie turnaja v Melbourne do roku 2046. Verím, že najbližší ročník usporiadame s poriadnym treskom.“
POLITIČKA UŽ PROTESTUJE
Minister športu v štáte Viktória Steve Dimopoulos na margo Novaka Djokoviča uviedol, že ho nezaujíma jeden hráč, nechce sa sústrediť na neho a okolo tejto témy je už dosť radcov i komentátorov. Bývalý zverenec slovenského trénera Mariána Vajdu ešte ani o nič nežiadal, nikde neorodoval a už sa znovu objavili zaujaté útoky na jeho osobu v austrálskych médiách.
Výrazná časť obyvateľstva je stále proti jeho účasti a ozvala sa už aj bývalá federálna ministerka vnútra Karen Andrewsová, teraz tieňová, ktorá stála pri ministrovi prisťahovalectva Alexovi Hawkovi, keď Srba vyhostil. Vyhlásila, že zrušenie trojročného zákazu vstupu by bola facka austrálskym občanom. Aj preto sme sa Craiga Tileyho spýtali, či sa neobáva o Djokovičovu bezpečnosť v Melbourne a reakcie fanúšikov v prípade, ak by v januári hrať mohol.
„Za správanie publika sa nemôžem zaručiť, nikto nevie nič predvídať. Komentáre a reakcie sa stále budú objavovať, ale ani pri prípadnom štarte Novaka na Open mu neudelíme zosilnenú ochranu. Verím, že austrálske obecenstvo ostane slušné a spravodlivé. Napokon, už je trochu iná doba v porovnaní s januárom a útrapy okolo covidu máme za sebou. Očakávam, že sa táto otázka čoskoro vyrieši. Uzávierka prihlášok je v polovici decembra a neželal by som si, aby nedotiahnuté riešenie znovu ovplyvnilo žreb, pavúk i program ako vlani,“ reagoval Tiley, aktuality.sk
X X X
Tragédia na Zochovej: Krajský súd rozhodne, či Dědeček zostane na slobode
Sudca okresného súdu nevidel dôvod na väzobné stíhanie vodiča, ktorý opitý zrazil a usmrtil päť ľudí, a prepustil ho na slobodu. Prokurátor podal sťažnosť. O tej rozhodne krajský súd.
Bratislavský krajský súd bude dnes od rána rozhodovať o ďalšom osude Dušana Dědečka. Ten pred vyše týždňom spôsobil opitý tragickú dopravnú nehodu, pri ktorej zahynuli štyria ľudia a ďalšia mladá žena zomrela na následky zranení v nemocnici.
Prokurátor Juraj Chylo pre neho žiadal vyšetrovaciu väzbu, aby neutiekol pred spravodlivosťou, a preventívnu väzbu, aby nemohol pokračovať v trestnej činnosti. Sudca Okresného súdu Bratislava I však v jeho argumentácii dôvody na väzbu nenašiel a dnes už bývalého generálneho sekretára Deaflympijského výboru prepustil na slobodu. Prokurátor podal proti jeho rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej teraz rozhodne krajský súd.
Sudca okresného súdu na necelých ôsmich stranách vysvetlil, prečo nevidí dôvod na väzobné stíhanie vodiča, ktorý minulý týždeň spôsobil tragédiu. Ako napísal, Dědeček nie je najdisciplinovanejším vodičom, to však neznamená, že na slobode bude znovu jazdiť pod vplyvom alkoholu.
Vyše dve promile alkoholu
V osudný deň Dědeček šoféroval opitý dvakrát. Najprv mal so synom popíjať už doma, potom sa spolu presunuli do jeho kancelárie, odkiaľ napokon vyrazili na jazdu, ktorá sa skončila tragickou nehodou. V tom čase mal už v krvi približne 2,07 promile alkoholu.
Podľa znalca Dědeček šoféroval rýchlosťou zhruba 130 kilometrov za hodinu. „Domnievam sa, že v podjazde som šliapol na plyn, neviem to vysvetliť, že z akého dôvodu,“ povedal sudcovi obvinený.
Pri výjazde z podjazdu potom podľa predbežných záverov znalca zrejme stratil kontrolu nad vozidlom a „rýchlosťou nie nižšou ako 100 km/h vyšlo do priestoru zastávky MHD Zochova určenej pre chodcov, kde sa v tom čase nachádzalo okolo štyridsať osôb“, parafrázuje sudca zistenia odborníka. Dědečkovu jazdu zastavil až strom.
Dědeček sa v minulosti dopustil 16 dopravných priestupkov, ani raz ho však nepristihli šoférovať pod vplyvom alkoholu. Medzi jeho dopravnými deliktmi však bolo niekoľko prekročení rýchlosti a tri priestupky spáchané závažnejším spôsobom.
Za posledných 11 rokov zaplatil ako pokutu najviac 100 eur. Aktuálne má po nehode zadržaný vodičský preukaz a ďalšie auto nevlastní, zistil súd. Vlastné vozidlo však má jeho najstarší syn.
16 záznamov v karte vodiča
„Ani 16 záznamov v evidenčnej karte vodiča s poukazom na ich charakter, závažnosť a dobu, za ktorú mu boli ukladané, nepredstavujú tú konkrétnu skutočnosť, ktorá by reálne odôvodnila hrozbu, že obvinený v prípade prepustenia na slobodu bude v trestnej činnosti pokračovať. Mnohosť priestupkov síce nasvedčuje tomu, že obvinený nie je najdisciplinovanejším vodičom, na čom však nie je možné založiť predpoklad, že v prípade prepustenia zo zadržania na slobodu nebude rešpektovať skutočnosť, že vodičský preukaz má zadržaný a bude opätovne viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu,“ skonštatoval sudca Filo.
Pokiaľ ide o riziko úteku, v uznesení sudca zdôraznil, že samotná hrozba vysokého trestu nemôže byť dôvodom na väzobné stíhanie. Prokurátor totiž argumentoval tým, že obvinenému hrozí vysoký, možno až doživotný trest, a preto sa môže trestnému stíhaniu vyhýbať.
Hrozba vysokého trestu nestačí
„V rámci rozhodovania o väzbe obvineného je už notorietou, že samotná hrozba vysokého trestu nie je spôsobilým väzobným dôvodom. Na to, aby hrozba vysokého trestu bola dôvodom väzby, sa vyžaduje, aby k nej pristúpili aj iné skutočnosti, ktoré by riziko úteku, alebo skrývania sa, posilňovali,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie sudca Filo.
Stíhaný Dědeček na súde vyhlásil, že už nikdy v živote nebude piť ani šoférovať.
„Skutok, ktorý som spáchal, je pre mňa tak silným zážitkom v negatívnom slova zmysle, že nikdy už nebudem šoférovať motorové vozidlo bez toho, aby som nemal vodiča a alkoholu sa taktiež už nedotknem.“, aktuality.sk
X X X
Riaditeľ košickej nemocnice vyučoval medikov dva roky na klinike, ktorá nemala priestory
Klinika mala viacerých zamestnancov, ktorí za to poberali mzdu. Na pracovisku pôsobil vysokoškolský profesor, docent, päť odborných asistentov na skrátený úväzok, jeden odborný asistent na základe dohody, asistent, dvaja interní doktorandi a sekretárka.
Napriek tomu, že II. interna klinika v Košiciach nemala až doposiaľ k dispozícii oficiálne schválené priestory na vyšetrovanie pacientov, a teda ani na praktickú výuku medikov, na papieri fungovala takmer tri roky. Mala viacerých zamestnancov vrátane prednostu a jeho zástupcov, ktorí za to poberali mzdu. Jedným z takýchto zamestnancov kliniky je aj súčasný riaditeľ Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Ľuboslav Beňa.
Uvedenie do prevádzky
Košická Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura požiadala v apríli tohto roka tamojší Regionálny úrad verejného zdravotníctva „o uvedenie priestorov zdravotníckeho zariadenia II. internej kliniky do prevádzky“.
Zároveň úrad schvaľoval aj jej prevádzkový poriadok s hygienicko-epidemiologickým režimom. Žiadosť nemocnice následne schválil v polovici mája tohto roka. Rozhodnutie úradu majú Aktuality k dispozícii.
Oficiálneho spustenia do reálnej prevádzky sa II. interna klinika, ktorá je spoločným pracoviskom Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a univerzitnej nemocnice, napokon dočkala 1. septembra tohto roku. Zamestnancov nemocnice o tom listom koncom augusta informoval jej riaditeľ Ľuboslav Beňa spoločne s dekanom lekárskej fakulty Danielom Pellom.
Klinika je lôžkové zariadenie fungujúce ako súčasť nemocnice, ktoré popri preventívnej a liečebnej starostlivosti, zameranej na určitý typ chorôb, slúži aj na výskumnú a pedagogickú činnosť. Práve preto býva takáto klinika začlenená pod lekársku fakultu, ktorá ju využíva na praktickú výučbu medikov a na medicínsky vedecký výskum.
Na papieri tri roky
„Ľuboslav Beňa pracoval na II. internej klinike ako zamestnanec Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach od 1. septembra 2020 s pracovným úväzkom 0,5 a od 11. júla 2022 mu bolo poskytnuté na jeho žiadosť pracovné voľno bez náhrady mzdy,“ potvrdzuje hovorkyňa košickej univerzity Jaroslava Oravcová.
Univerzita tvrdí, že II. internú kliniku má vo svojej organizačnej štruktúre od 1. októbra 2019. Tá pritom až donedávna nedisponovala schválenými priestormi, v ktorých by prebiehala praktická výuka poslucháčov fakulty, na ktorú je toto zdravotnícke zariadenie určené. Zdržanie jej spustenia do prevádzky mala spôsobiť pandémia koronavírusu.
„V čase pandémie sa proces sprevádzkovania II. internej kliniky v nemocnici dočasne pozastavil, pretože dôraz sa kládol na zvládnutie pandémie a organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti bola iná ako v štandardnom režime,“ vysvetľuje hovorkyňa univerzitnej nemocnice Monika Krišková.
Funkcie v topmanažmente nemocnice
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský poveril Ľuboslava Beňu vedením košickej univerzitnej nemocnice od 1. júna tohto roka po tom, čo bol bez udania dôvodu z funkcie odvolaný dovtedajší riaditeľ Ján Slávik. Krátko po nástupe Beňa zaujal ignorovaním výsledkov výberového konania na pozíciu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Kauza má dohru na košickom súde. Aktuality sa téme venovali vo viacerých článkoch.
Aj pred nástupom na pozíciu šéfa Beňa pôsobil vo vrcholovom manažmente nemocnice. Od 1. júna 2021 totiž zastával post výkonného riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť. Okrem toho od septembra 2020 vyučoval študentov Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
V univerzitnej nemocnici pracuje celý svoj profesijný život – 28 rokov. Dlhé roky pôsobil ako primár jej transplantačného oddelenia. Keď jej v rokoch 2012 až 2014 z pozície generálneho riaditeľa šéfoval kontroverzný gynekológ Rosocha spájaný s dnes už nebohým Košičanom Pavlom Paškom, Beňa mu robil námestníka. Do jeho kompetencií spadala liečebno-preventívna starostlivosť pre internistické odbory.
Popri riaditeľovaní učil online
Beňa bol námestníkom do roku 2017, potom krátko pracoval na pozícii medicínskeho riaditeľa. Do manažmentu štátnej nemocnice sa znova vrátil v roku 2021, keď získal post výkonného riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť.
Riaditeľ univerzitnej nemocnice na spomínanej „fantómovej“ klinike vyučoval predmety interná medicína a darcovstvo, a transplantačný program na spojenom I. a II. stupni vysokoškolského štúdia v študijnom programe všeobecné lekárstvo. Tiež prednášal v akreditovanom špecializovanom študijnom programe vnútorné lekárstvo.
„V posledných dvoch rokoch vzhľadom na pandémiu Covid-19 vykonávali pedagogickí pracovníci kliniky výučbu hlavne formou online prednášok a online praktických cvičení. Ak epidemická situácia umožnila prezenčnú a kontaktnú výučbu, táto bola zabezpečená vo viacerých posluchárňach a seminárnych miestnostiach univerzity a lôžkovej časti nemocnice,“ opisuje hovorkyňa univerzity, ako na klinike bez vlastných priestorov prebiehala výuka.
Čerpá pracovné voľno, aby nebol zaujatý
Ľuboslav Beňa požiadal univerzitu o voľno bez náhrady mzdy až v júli tohto roka. S jeho pracovným vyťažením v topmanažmente univerzitnej nemocnice to však nesúvisí.
„Doktor Ľuboslav Beňa, už ako poverený riaditeľ nemocnice, 11. júla tohto roku svoju pedagogickú činnosť na vlastnú žiadosť prerušil a bolo mu udelené pracovné voľno bez náhrady mzdy, aby v procese sprevádzkovania II. internej kliniky v nemocnici nebol zaujatý,“ spresňuje dôvod hovorkyňa univerzitnej nemocnice Monika Krišková.
Oravcová spresňuje, že v akademickom roku 2021/22 na pracovisku kliniky pôsobil jeden vysokoškolský profesor, jeden docent, päť odborných asistentov na skrátený úväzok, jeden odborný asistent na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti, jeden asistent, dvaja interní doktorandi a jedna sekretárka.
Pracovná doba vrcholového manažmentu košickej nemocnice je počas pracovných dní v rozpätí zhruba od 7.30 h do 15.30 h. Jej riaditeľ mal učiť po pracovnej dobe neskoro poobede až večer. Hovorkyňa univerzitnej nemocnice Monika Krišková tvrdí, že „prednášky Ľuboslava Beňu v podvečerných a večerných hodinách v slovenskom aj anglickom jazyku boli určené študentom medicíny všetkých ročníkov“.
Rozdielne informácie o tej iste klinike
Personálne obsadenie II. internej kliniky, ktoré na internete zverejňuje univerzita a nemocnica, sa rozchádza. Kým vysoká škola Ľuboslava Beňu uvádza ako odborného asistenta, medzi zamestnancami kliniky prezentovanými na webe nemocnice ale chýba.
Priestory II. internej kliniky, ktorých súčasťou sú hepatologická a gastroenterologická ambulancia, sa nachádzajú na 2., 3. a 4. poschodí nemocničného monobloku na Triede SNP v Košiciach, a podľa rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v nich prebieha praktická výuka študentov Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a stredných zdravotníckych škôl.
„Jedná sa o prevenciu, diagnostiku a liečbu ochorení tráviaceho traktu, pečene a žlčových ciest. Je centrom pre diagnostiku a liečbu zápalových ochorení čreva vrátane biologickej liečby a centrom pre diagnostiku a liečbu chronických vírusových hepatitíd,“ píše II. interná klinika o svojej špecializácii na internetovej stránke nemocnice.
Lekárska fakulta pritom na svojej internetovej stránke tvrdí, že II. interná klinika sa venuje „výučbe v rámci praktických cvičení pre študentov 3. – 6. ročníka UPJŠ LF, v študijnom odbore všeobecné a zubné lekárstvo. Výučba študentov na praktických cvičeniach prebieha v slovenskom a anglickom jazyku“, aktuality.sk
X X X
Nepijem, aby som prežil. Proti alkoholu nebojujeme, hovoria Anonymní alkoholici
Ľudia, ktorí prestali piť, sú spoločnosťou niekedy hodnotení horšie ako tí, čo pijú, hovorí jedna z anonymných alkoholikov.
Mená všetkých osôb v reportáži sme v duchu zásad Anonymných alkoholikov zmenili. Konkrétne miesto stretnutia nespomíname z dôvodu zachovania anonymity.
Sú medzi nami.
Sú to mamy, otcovia aj bezdetní. Ľudia pred tridsiatkou, ale aj starí rodičia. Úspešní, no tiež takí, ktorí už stratili takmer všetko. Všetci sa stretávajú na jednom mieste – v tmavej miestnosti v zákutiach kláštora uprostred malého mesta. Niečo ich totiž spája: závislosť.
Zhruba päťdesiatka mužov a žien je v rôznom štádiu liečby. Najskúsenejší abstinenti odmietli alkohol už pred desiatkami rokov, nováčikovia sú čistí len niekoľko týždňov. Časť z nich prišla len na priepustku z psychiatrickej nemocnice, kde sa podrobujú liečeniu.
V miestnosti sú aj ľudia, ktorí vedia, že ich od smrti delí len recidíva.
„Viem, že už nemám na výber. Buď zomriem, alebo budem žiť,“ zamýšľa sa do ticha skupiny Marián. Z liečenia vyšiel len pred týždňom. „Chcem žiť. Mám ženu, deti. A mám okolo seba niekoľkých ľudí, ktorí zostali pri mne.“
Sme na stretnutí Anonymných alkoholikov (AA) v meste v Bratislavskom kraji. Konajú sa tam každý týždeň. Môže na ne prísť ktokoľvek – aj človek, ktorý pil posledných 24 hodín. Podmienka je jedná: túžba nepiť. A cieľ skupiny? Zostať triezvy a pomáhať k triezvosti iným. Zachovanie abstinencie je pre mnohých, podobne ako pre Mariána, otázkou života a smrti.
Smrteľný alkohol
O nebezpečnosti alkoholu hovoria aj štatistiky. Dôsledky nadmerného pitia sú treťou najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. A výskum Univerzity Komenského z roku 2015 ukázal, že alkohol zohráva úlohu až pri šiestich percentách prípadov predčasných a násilných úmrtí na Slovensku.
„Kedysi by som neveril, že alkohol je až taký smrteľný. Teraz mi každého štvrť roka zomiera niekto z okolia – buď v dôsledku alkoholizmu, alebo závislosti od drog. Sú medzi nimi aj ľudia, ktorých som stretol na liečení. Niektorí si prepili pečeň, ďalší spáchali samovraždu,“ hovorí Adam. Vyše dvoch dekád bol v kolotoči závislosti od alkoholu a drog, teraz abstinuje už desiaty rok. Za posledné roky takýchto úmrtí napočítal zhruba 40.
Situáciu na Slovensku ilustruje aj naša priemerná ročná spotreba čistého alkoholu: 11,1 litra na hlavu. Je to o 1,3 litra viac, ako je celoeurópsky priemer. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) navyše poukázala, že na Slovensku je závislých až 5,5 percenta ľudí starších ako 14 rokov. Ak do toho zarátame aj problematické pitie – teda nie priamo závislosť –, hovoríme až o 10 percentách populácie nad 15 rokov.
Svet tam vonku
Časť z ľudí, ktorí trpia závislosťami, chodí aj na stretnutia Anonymných alkoholikov. Priebeh je v zásade všade rovnaký. Podobný, ako môžete vidieť vo filmoch.
V tmavej miestnosti kláštora najprv zaznie krátke privítanie, čítanie preambuly Anonymných alkoholikov a pasáže z Modrej knihy, základnej knihy spoločenstva. Až vtedy prichádzajú na rad príbehy ľudí, ktorí sa snažia vylúčiť alkohol zo svojho života:
„Ahojte, som Erika a som alkoholička. Prepila som sa k tomu od bežnej konzumentky. Všetko v živote sa točilo len okolo alkoholu, nevedela som bez neho nič urobiť. Vtedy som zistila, že som alkoholička,“ opisuje začiatky. Hoci sa najprv pokúsila abstinovať bez odbornej pomoci, narazila a musela nastúpiť na liečenie.
„Liečenie napredovalo dobre, ale mala som strach z toho, čo bude vonku. Racionálne, bez toho, aby mi to učarovalo, som sa rozhodla, že budem chodiť na mítingy. Počula som, že recidívu majú ľudia, ktorí na ne prestali chodiť, priateliť sa s ľuďmi z AA a robiť program,“ vysvetľuje.
„Život tam vonku ma naozaj počkal taký, aký bol. Ale našla som nový životný program, ktorý mi pomohol vyrovnať sa s tým. A naučil ma byť vďačnou za svoj život. Tešiť sa z triezvosti. Aj po šiestich rokoch, keď sa ráno zobudím, mám pocit radosti. Nie som po opici, nebolí ma hlava, nenafúkam. Všetko bude v poriadku. Som za to vďačná,“ dodáva.
Zhruba tak znejú príbehy, ktoré v ten večer zaznejú. Nikto nikoho neprerušuje, nekomentuje, nereaguje. Každý len povie, čo má na srdci. Sú medzi nimi ľudia, ktorým sa abstinovať darí, aj takí, ktorí majú opakované recidívy.
„Nie sme odborníci. Môžeme si len povedať vlastné skúsenosti, ktoré nám fungovali. Niekomu môže pomôcť jedna skúsenosť, ďalšiemu iná. Nehráme sa na terapeuta, neradíme, neodsudzujeme,“ hovorí anonymná alkoholička Miriam.
„Aj tak máme všetci rovnako dlhú ruku k poháriku,“ poznamená dlhoročná členka spoločenstva AA Oľga.
Tajomný spolok?
Prvé skupiny Anonymných alkoholikov, ktorých najskoršia história siaha už do 30. rokov 20. storočia, začali na Slovensku vznikať už krátko po páde železnej opony. Aktuálne ich je okolo 50, a to v mestách po celej krajine. Aby zachovali úplnú anonymitu, nevedú žiadnu evidenciu členov. Podľa odhadov ich môže byť 500, väčšinou mužov. Za tri dekády fungovania na Slovensku ich opriadli aj mýty. Môže za to zrejme aj fakt, že komunita zostáva skrytá verejnosti. A to napriek tomu, že majú aj otvorené stretnutia, na ktoré môže prísť prakticky ktokoľvek.
Anonymita je totiž jednou z hlavých zásad stretnutí. Nikto zo spoločenstva nevystupuje pod vlastným menom v médiách. Keď niekto z ich radov verejne hovorí o svojej ceste k abstinencii, nemal by priznať, že je jedným z nich. Ak do médií hovoria ako členovia AA, spravia tak len pod svojím krstným menom, prípadne zmeneným menom.
Kúsok z tajomnosti má na svedomí aj program dvanástich krokov, ktoré majú pomôcť k triezvosti. Spoločenstvo sa totiž nehlási k žiadnemu náboženstvu či sekte, no jedným z hlavných pilierov ich programu je spiritualita.
„Som veriaca, ale nepatrím k žiadnemu náboženstvu. V AA máme niečo, čomu hovoríme vyššia sila. A každý si môže vybrať, čo to pre neho bude,“ hovorí Oľga. Podľa jej slov je to pre niekoho Boh, pre iného vesmír, no vyššou silou, ktorej sa človek odovzdá, môže byť aj komunita či lekár.
Mnohých od stretnutí odrádza práve spiritualita. „Vyrušovalo ma, že sa tam spomína boh, stále som si to mýlil s náboženstvom. Potom som pochopil, že boh pre mňa môže byť čokoľvek, čo mi dáva zmysel,“ hovorí dlhoročný abstinent Adam, ktorý predtým vyše 20 rokov žil v kolobehu závislostí od drog a alkoholu.
Mítingy v nemocnici
Anonymní alkoholici robia pravidelné stretnutia aj na Klinike drogových závislostí v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela. Klinika má kapacitu zhruba 70 pacientov, väčšinu z nich tvoria závislí od alkoholu. Nemocnicu sme navštívili počas informatívneho stretnutia o Anonymných alkoholikoch. Po hodine a pol prejavili záujem o návštevu mítingu takmer dve desiatky ľudí.
Podľa primára kliniky, psychiatra Libora Kišša, by program vo svete nebol taký úspešný, keby nefungoval.
„Anonymní alkoholici sú podľa odbornej literatúry v liečbe podobne úspešní ako štandardne zavedené aktivity. K pozitívnym výsledkom zrejme prispieva viacero faktorov, napríklad stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú abstinenciu ako spoločný cieľ a udržiavajú sa v motivácii abstinovať. Znovunájdenie spirituality by mohlo byť tiež dôležitým prvkom v celkovej zmene človeka a jeho postoja k sebe, okoliu a túžbe žiť lepší život.“
Za veľkú devízu stretnutí ľudia považujú aj anonymitu. „Snažíme sa vytvoriť bezpečný priestor pre človeka, ktorý príde. Sú ľudia, ktorí si vôbec nemôžu dovoliť priznať, že majú alebo mali problém s alkoholom – v niektorých profesiách skončíte v momente, keď priznáte, že ste alkoholik,“ hovorí Oľga.
„Je paradox, že niekedy sú horšie hodnotení ľudia, ktorí po problémoch s alkoholom prestali piť, než tí, čo stále pijú,“ dodáva.
Odmietnutý pohárik
Niektorí z dlhodobo abstinujúcich alkoholikov preto svoju minulosť taja. Vie o nej iba ich najbližšia rodina.
Robo má však dobrú skúsenosť aj s priznaním, že je alkoholik. Za desať rokov abstinencie sa stretáva s dobrými reakciami: „Väčšina ľudí na to reaguje s obdivom. Chápu, že nemôžem piť.“
S alkoholom sú však skôr či neskôr konfrontovaní všetci. V obchodoch, pri prechádzaní okolo krčiem, pri každej spoločenskej udalosti.
„Istý čas som sa bál, že vyjdem z domu a hneď mi padne do rúk fľaša vodky,“ opisuje začiatky abstinencie Adam.
Podľa Oľgy však v AA nebojujú proti alkoholu ako takému. „To ja mám problém s alkoholom, alkohol nemá problém so mnou. Alkohol tu jednoducho je. Ale nebojujeme s ním. Všetku svoju silu sústredíme na to, aby sme zvládli závislosť,“ hovorí.
Psychiater Libor Kišš si myslí, že v prípade abstinencie veľmi nezáleží na tom, v akej krajine človek žije – najdôležitejšie je, či je jeho životný štýl v súlade s pravidlami abstinencie. „Na Slovensku je vysoká miera konzumácie alkoholu, avšak abstinovať je tu rovnako ťažké alebo ľahké ako kdekoľvek na svete. Záleží, z akého uhla sa na to pozeráte. To, či človek dokáže abstinovať, je určené osobným prístupom či prístupom k liečbe, nie krajinou. Každý sa môže rozhodnúť abstinovať.“
Čo im pomáha
Alkoholici žijú medzi nami. A abstinovať pri už vzniknutej závislosti je náročné – recidíva je vysoká, skončiť s užívaním drog či alkoholu dokáže len zhruba šesť percent ľudí. Zdá sa však, že práve táto ťažká skúsenosť medzi niektorými ľuďmi, ktorí sa snažia poraziť závislosť, vytvorila puto.
„Minule sme išli do nemocnice robiť infostretnutie o Anonymných alkoholikoch. Na vrátnici sa ma pýtali na priezvisko. Sme anonymní, povedala som teda, že som Miriam Alkoholička. Stál tam pán, ktorý mi vraví: Tak to sme asi rodina, ja som tiež alkoholik. Vravím mu: sme,“ vraví Miriam.
„Zvykneme si hovoriť, že ani najhorší deň bez alkoholu nie je taký zlý ako ten najlepší s ním,“ hovorí Adam. Na stretnutiach hnutia, ktoré má celosvetovo takmer dva milióny členov, oceňuje prijatie. A okrem stretnutí skupín mu veľmi pomáha aj sponzor: človek z komunity, ktorý ho sprevádza pri snahe o triezvosť. „Môžem mu povedať čokoľvek a rozumie mi, lebo si prešiel niečím podobným.“, ktuality.sk
X X X
Nepijem, aby som prežil. Proti alkoholu nebojujeme, hovoria Anonymní alkoholici
Mená všetkých osôb v reportáži sme v duchu zásad Anonymných alkoholikov zmenili. Konkrétne miesto stretnutia nespomíname z dôvodu zachovania anonymity.
Sú medzi nami.
Sú to mamy, otcovia aj bezdetní. Ľudia pred tridsiatkou, ale aj starí rodičia. Úspešní, no tiež takí, ktorí už stratili takmer všetko. Všetci sa stretávajú na jednom mieste – v tmavej miestnosti v zákutiach kláštora uprostred malého mesta. Niečo ich totiž spája: závislosť.
žov a žien je v rôznom štádiu liečby. Najskúsenejší abstinenti odmietli alkohol už pred desiatkami rokov, nováčikovia sú čistí len niekoľko týždňov. Časť z nich prišla len na priepustku z psychiatrickej nemocnice, kde sa podrobujú liečeniu.
V miestnosti sú aj ľudia, ktorí vedia, že ich od smrti delí len recidíva.
„Viem, že už nemám na výber. Buď zomriem, alebo budem žiť,“ zamýšľa sa do ticha skupiny Marián. Z liečenia vyšiel len pred týždňom. „Chcem žiť. Mám ženu, deti. A mám okolo seba niekoľkých ľudí, ktorí zostali pri mne.“
Sme na stretnutí Anonymných alkoholikov (AA) v meste v Bratislavskom kraji. Konajú sa tam každý týždeň. Môže na ne prísť ktokoľvek – aj človek, ktorý pil posledných 24 hodín. Podmienka je jedná: túžba nepiť. A cieľ skupiny? Zostať triezvy a pomáhať k triezvosti iným. Zachovanie abstinencie je pre mnohých, podobne ako pre Mariána, otázkou života a smrti.
Smrteľný alkohol
O nebezpečnosti alkoholu hovoria aj štatistiky. Dôsledky nadmerného pitia sú treťou najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. A výskum Univerzity Komenského z roku 2015 ukázal, že alkohol zohráva úlohu až pri šiestich percentách prípadov predčasných a násilných úmrtí na Slovensku.
„Kedysi by som neveril, že alkohol je až taký smrteľný. Teraz mi každého štvrť roka zomiera niekto z okolia – buď v dôsledku alkoholizmu, alebo závislosti od drog. Sú medzi nimi aj ľudia, ktorých som stretol na liečení. Niektorí si prepili pečeň, ďalší spáchali samovraždu,“ hovorí Adam. Vyše dvoch dekád bol v kolotoči závislosti od alkoholu a drog, teraz abstinuje už desiaty rok. Za posledné roky takýchto úmrtí napočítal zhruba 40.
Situáciu na Slovensku ilustruje aj naša priemerná ročná spotreba čistého alkoholu: 11,1 litra na hlavu. Je to o 1,3 litra viac, ako je celoeurópsky priemer. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) navyše poukázala, že na Slovensku je závislých až 5,5 percenta ľudí starších ako 14 rokov. Ak do toho zarátame aj problematické pitie – teda nie priamo závislosť –, hovoríme až o 10 percentách populácie nad 15 rokov.
Svet tam vonku
Časť z ľudí, ktorí trpia závislosťami, chodí aj na stretnutia Anonymných alkoholikov. Priebeh je v zásade všade rovnaký. Podobný, ako môžete vidieť vo filmoch.
V tmavej miestnosti kláštora najprv zaznie krátke privítanie, čítanie preambuly Anonymných alkoholikov a pasáže z Modrej knihy, základnej knihy spoločenstva. Až vtedy prichádzajú na rad príbehy ľudí, ktorí sa snažia vylúčiť alkohol zo svojho života:
„Ahojte, som Erika a som alkoholička. Prepila som sa k tomu od bežnej konzumentky. Všetko v živote sa točilo len okolo alkoholu, nevedela som bez neho nič urobiť. Vtedy som zistila, že som alkoholička,“ opisuje začiatky. Hoci sa najprv pokúsila abstinovať bez odbornej pomoci, narazila a musela nastúpiť na liečenie.
„Liečenie napredovalo dobre, ale mala som strach z toho, čo bude vonku. Racionálne, bez toho, aby mi to učarovalo, som sa rozhodla, že budem chodiť na mítingy. Počula som, že recidívu majú ľudia, ktorí na ne prestali chodiť, priateliť sa s ľuďmi z AA a robiť program,“ vysvetľuje.
„Život tam vonku ma naozaj počkal taký, aký bol. Ale našla som nový životný program, ktorý mi pomohol vyrovnať sa s tým. A naučil ma byť vďačnou za svoj život. Tešiť sa z triezvosti. Aj po šiestich rokoch, keď sa ráno zobudím, mám pocit radosti. Nie som po opici, nebolí ma hlava, nenafúkam. Všetko bude v poriadku. Som za to vďačná,“ dodáva.
Zhruba tak znejú príbehy, ktoré v ten večer zaznejú. Nikto nikoho neprerušuje, nekomentuje, nereaguje. Každý len povie, čo má na srdci. Sú medzi nimi ľudia, ktorým sa abstinovať darí, aj takí, ktorí majú opakované recidívy.
„Nie sme odborníci. Môžeme si len povedať vlastné skúsenosti, ktoré nám fungovali. Niekomu môže pomôcť jedna skúsenosť, ďalšiemu iná. Nehráme sa na terapeuta, neradíme, neodsudzujeme,“ hovorí anonymná alkoholička Miriam.
„Aj tak máme všetci rovnako dlhú ruku k poháriku,“ poznamená dlhoročná členka spoločenstva AA Oľga.
Tajomný spolok?
Prvé skupiny Anonymných alkoholikov, ktorých najskoršia história siaha už do 30. rokov 20. storočia, začali na Slovensku vznikať už krátko po páde železnej opony. Aktuálne ich je okolo 50, a to v mestách po celej krajine. Aby zachovali úplnú anonymitu, nevedú žiadnu evidenciu členov. Podľa odhadov ich môže byť 500, väčšinou mužov. Za tri dekády fungovania na Slovensku ich opriadli aj mýty. Môže za to zrejme aj fakt, že komunita zostáva skrytá verejnosti. A to napriek tomu, že majú aj otvorené stretnutia, na ktoré môže prísť prakticky ktokoľvek.
Anonymita je totiž jednou z hlavých zásad stretnutí. Nikto zo spoločenstva nevystupuje pod vlastným menom v médiách. Keď niekto z ich radov verejne hovorí o svojej ceste k abstinencii, nemal by priznať, že je jedným z nich. Ak do médií hovoria ako členovia AA, spravia tak len pod svojím krstným menom, prípadne zmeneným menom.
Kúsok z tajomnosti má na svedomí aj program dvanástich krokov, ktoré majú pomôcť k triezvosti. Spoločenstvo sa totiž nehlási k žiadnemu náboženstvu či sekte, no jedným z hlavných pilierov ich programu je spiritualita.
„Som veriaca, ale nepatrím k žiadnemu náboženstvu. V AA máme niečo, čomu hovoríme vyššia sila. A každý si môže vybrať, čo to pre neho bude,“ hovorí Oľga. Podľa jej slov je to pre niekoho Boh, pre iného vesmír, no vyššou silou, ktorej sa človek odovzdá, môže byť aj komunita či lekár.
Mnohých od stretnutí odrádza práve spiritualita. „Vyrušovalo ma, že sa tam spomína boh, stále som si to mýlil s náboženstvom. Potom som pochopil, že boh pre mňa môže byť čokoľvek, čo mi dáva zmysel,“ hovorí dlhoročný abstinent Adam, ktorý predtým vyše 20 rokov žil v kolobehu závislostí od drog a alkoholu.
Mítingy v nemocnici
Anonymní alkoholici robia pravidelné stretnutia aj na Klinike drogových závislostí v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela. Klinika má kapacitu zhruba 70 pacientov, väčšinu z nich tvoria závislí od alkoholu. Nemocnicu sme navštívili počas informatívneho stretnutia o Anonymných alkoholikoch. Po hodine a pol prejavili záujem o návštevu mítingu takmer dve desiatky ľudí.
Podľa primára kliniky, psychiatra Libora Kišša, by program vo svete nebol taký úspešný, keby nefungoval.
„Anonymní alkoholici sú podľa odbornej literatúry v liečbe podobne úspešní ako štandardne zavedené aktivity. K pozitívnym výsledkom zrejme prispieva viacero faktorov, napríklad stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú abstinenciu ako spoločný cieľ a udržiavajú sa v motivácii abstinovať. Znovunájdenie spirituality by mohlo byť tiež dôležitým prvkom v celkovej zmene človeka a jeho postoja k sebe, okoliu a túžbe žiť lepší život.“
Za veľkú devízu stretnutí ľudia považujú aj anonymitu. „Snažíme sa vytvoriť bezpečný priestor pre človeka, ktorý príde. Sú ľudia, ktorí si vôbec nemôžu dovoliť priznať, že majú alebo mali problém s alkoholom – v niektorých profesiách skončíte v momente, keď priznáte, že ste alkoholik,“ hovorí Oľga.
„Je paradox, že niekedy sú horšie hodnotení ľudia, ktorí po problémoch s alkoholom prestali piť, než tí, čo stále pijú,“ dodáva.
Odmietnutý pohárik
Niektorí z dlhodobo abstinujúcich alkoholikov preto svoju minulosť taja. Vie o nej iba ich najbližšia rodina.
Robo má však dobrú skúsenosť aj s priznaním, že je alkoholik. Za desať rokov abstinencie sa stretáva s dobrými reakciami: „Väčšina ľudí na to reaguje s obdivom. Chápu, že nemôžem piť.“
S alkoholom sú však skôr či neskôr konfrontovaní všetci. V obchodoch, pri prechádzaní okolo krčiem, pri každej spoločenskej udalosti.
„Istý čas som sa bál, že vyjdem z domu a hneď mi padne do rúk fľaša vodky,“ opisuje začiatky abstinencie Adam.
Podľa Oľgy však v AA nebojujú proti alkoholu ako takému. „To ja mám problém s alkoholom, alkohol nemá problém so mnou. Alkohol tu jednoducho je. Ale nebojujeme s ním. Všetku svoju silu sústredíme na to, aby sme zvládli závislosť,“ hovorí.
Psychiater Libor Kišš si myslí, že v prípade abstinencie veľmi nezáleží na tom, v akej krajine človek žije – najdôležitejšie je, či je jeho životný štýl v súlade s pravidlami abstinencie. „Na Slovensku je vysoká miera konzumácie alkoholu, avšak abstinovať je tu rovnako ťažké alebo ľahké ako kdekoľvek na svete. Záleží, z akého uhla sa na to pozeráte. To, či človek dokáže abstinovať, je určené osobným prístupom či prístupom k liečbe, nie krajinou. Každý sa môže rozhodnúť abstinovať.“
Čo im pomáha
Alkoholici žijú medzi nami. A abstinovať pri už vzniknutej závislosti je náročné – recidíva je vysoká, skončiť s užívaním drog či alkoholu dokáže len zhruba šesť percent ľudí. Zdá sa však, že práve táto ťažká skúsenosť medzi niektorými ľuďmi, ktorí sa snažia poraziť závislosť, vytvorila puto.
„Minule sme išli do nemocnice robiť infostretnutie o Anonymných alkoholikoch. Na vrátnici sa ma pýtali na priezvisko. Sme anonymní, povedala som teda, že som Miriam Alkoholička. Stál tam pán, ktorý mi vraví: Tak to sme asi rodina, ja som tiež alkoholik. Vravím mu: sme,“ vraví Miriam.
„Zvykneme si hovoriť, že ani najhorší deň bez alkoholu nie je taký zlý ako ten najlepší s ním,“ hovorí Adam. Na stretnutiach hnutia, ktoré má celosvetovo takmer dva milióny členov, oceňuje prijatie. A okrem stretnutí skupín mu veľmi pomáha aj sponzor: človek z komunity, ktorý ho sprevádza pri snahe o triezvosť. „Môžem mu povedať čokoľvek a rozumie mi, lebo si prešiel niečím podobným.“, aktuality.sk
X X X
Streľba v Teplárni: Matovič píše o ľútosti, na homofóbne výroky politikov sa však nezabudlo
K tragickej udalosti sa vyjadrili viacerí politici, medzi nimi aj minister financií Igor Matovič. Streľbu odsúdil a nad skutkom 19-ročnému mladíka, ktorý zastrelil dvoch ľudí, vyjadril ľútosť. Zvyšok reakcie však obrátil na politiku, médiá a huckanie más proti ľuďom. Len nedávno sa sám vyjadroval na adresu ľudí inej orientácie a bol ocenený titulom homofób roka.
„Včera večer nenávisť viedla k smrti dvoch nevinných ľudí. A je mi to veľmi ľúto. Boli len iní a človeku, čo podľahol móde nenávidieť to stačilo, aby sa rozhodol zo svojho piedestálu morálnej nadradenosti im život zobrať. RIP,“ začal svoj status.
Zámienkami na burcovanie živočíšnej nenávisti sa podľa neho stali aj strata moci mocných, neúspešné voľby neúspešných, voľné ruky OČTK, COVID, inflácia, vojna, energie či utečenecká kríza. „Objektami nenávisti sa stali lekári, hygienici, vládni politici, vedci, policajti, Ukrajinci, vyšetrovatelia, prokurátori. Dva a pol roka neúnavného burcovania nenávisti a huckania más proti ľuďom, ktorí majú zodpovednosť Slovensko cez krízy previesť, už prinieslo ovocie.
Matovičovi je to ľúto
Podľa Matoviča bol cieľom celospoločenský pocit frustrácie a ako spoločnosť sme zvlčeli. „ideálny stav na návrat Absolútneho Zla k moci,“ uviedol. Svoju pozornosť upriamil opäť aj na médiá a opozíciu. „Zrazu je normál nenávidieť teplého, lebo je teplý. Zrazu je normál nenávidieť kresťana, lebo je kresťan. Zrazu je normál nenávidieť.“
Nie je to prvýkrát, čo šéf rezortu financií a líder OĽaNO v rámci reakcie na nejakú situáciu obrátil pozornosť svojím smerom. Sám sa pritom v minulosti nelichotivo vyjadril na adresu ľudí s inou orientáciou. Za výrok „Pellegriniho kamarát – buzerant posratý – má zlaté tehly…“ si dokonca vyslúžil titulok homofób roka. Organizátori ocenenia sa s ním vtedy ani nechceli stretávať, cenu mu poslali poštou.
Spoločnosť na sporné výroky nezabudla
Nominovaných organizátori vybrali na základe verejných nominácii škandalóznych výrokov. Matovič dostal až 33 percent všetkých hlasov verejnosti. Len o percento predbehol expremiéra Roberta Fica. Anketu o anticenu Homofób roka vyhlasuje Inštitút ľudských práv už od roku 2012. Robí tak pri príležitosti Medzinárodného dňa proti homofóbii a transfóbii (IDAHOT). Výskumy totiž podľa inštitútu dlhodobo ukazujú, že medializované výroky hrajú dôležitú úlohu vo vnímaní menšín spoločnosťou. Tvoria a utvrdzujú rôzne škodlivé streotypy, ktoré vedú k diskriminácií a porušovaniu ľudských práv.
„Zámerom súťaže však nie je autorov výrokov len odsudzovať, ale upozorniť celú spoločnosť, že aj slová, ktoré si možno neuvedomujeme, môžu niekoho poškodzovať, o to viac, ak sú ich autormi verejne známe osoby. Chceme spustiť diskusiu na tieto témy tak, aby sa vytvoril priestor argumentom namiesto nadávok a faktom namiesto predsudkov,“ vysvetľujú organizátori.
Na adresu komunity LGBTI+ sa okrem výroku, za ktorý dostal minister financií cenu, vyjadroval viackrát. V máji tohto roka v relácii Rádia Expres u Braňa Závodského tvrdil, že novinári na jeho osobu útočia preto, lebo nie je LGBTI orientovaný. Na Facebooku zasa vyvolal v auguste tohto roka nenávistnú diskusiu voči transgenderovým ľuďom. Zdieľal článok Nového Času o tom, ako nemeckí ministri navrhujú zjednodušenie procedúry týkajúcej sa zmeny pohlavia. „Keď ti od ,progresívneho pokroku‘ už načisto prepne,“ napísal vtedy.
Matovič však nie je jediný, kto sa v minulosti prezentoval podobnými výrokmi. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová na sociálnej sieti zverejnila niektoré z nich. Označila ich za spoluzodpovedných za túto tragédiu. „Tí ultrakonzervatívni inkvizítori nielen z opozície, ale aj z vládnej koalície, ktorí tu celé roky poľujú na homosexuálov a prstom ukazujú na liberálov ako na najväčších nepriateľov štátu,“ napísala.
Niektoré z výrokov politikov proti ľuďom inej orientácie
Štefan Kuffa: „Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kedysi homosexualitu zaradila medzi duševné choroby. Nechať chorých ľudí behať po uliciach a nechať ich bez pomoci je veľmi vážna chyba.“
Richard Vašečka: „Na nažívanie muža s mužom a ženy so ženou hrdí byť nemôžu. To nie je ‚pride‘ (hrdosť, pýcha), ale ‚shame‘ (hanba).“
Robert Fico: „Ja si neželám, aby tu chodili ľudia, ktorí budú tvrdiť, že sú ženy a budú mať medzi nohami 20 cm pinďúra.“
Anna Záborská: „Musíme sa postaviť nepriateľom, ktorí ohrozujú samotnú podstatu toho, čo znamená byť človekom… zastavíme adopcie detí homosexuálnymi pármi a prijatie registrovaných partnerstiev.“
Igor Matovič: „Oveľa lepšie bude dieťaťu, ak bude v detskom domove, ako sa má pozerať na prerobenú mamu a otca. Bude úplne mešuge…“
Boris Kollár: „Rodina je otec, mama a deti. Maximálne mama, mama, mama, mama, mama, mama, mama a moje deti! Dvaja teploši a dieťa? Zvrátené!“ a „Oni patria do ústavu a nie na ulicu! Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť.“
Kto vyhral v minulosti?
Po minulé roky si anticenu za svoje výroky odniesli viacerí politici. Napríklad súčasný minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) vlani triumfoval s výrokom, že podporuje registrované partnerstvá, no nie v prípade homosexuálov. Víťazkou ôsmeho ročníka ankety bola poslankyňa Anna Záborská (OĽaNO). V roku 2019 zvíťazil bývalý minister spravodlivosti, expredseda Najvyššieho súdu a niekdajší kandidát na prezidenta Štefan Harabin.
Najviac organizátorov prekvapil víťaz ankety v roku 2018 – predseda SNS Andrej Danko. Bol vôbec prvým, kto si cenu za šesť rokov trvania ankety prebral, a dodnes ostáva jediným. Spolu s diplomom od organizátorov prevzal v priestoroch Národnej rady aj príručku pre stredoškolákov, v ktorej podľa ich slov nájde odpovede na najčastejšie mýty o LGBTI ľuďoch.
Danko anticenu dostal za výrok: „Ak sa niekto na základe sexuálnej orientácie vzdá práva reprodukcie, vzdal sa, čo mu príroda a boh dali, pretože ak sa niekto rozhodne pre homosexuálny zväzok, tak nemôže mať právo vychovávať deti.“
V predchádzajúcich piatich rokoch sa víťazmi stali vtedajší poslanec za SNS Andrej Hrnko, bývalý poslanec a predseda ĽS NS Marian Kotleba či hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík. Víťazom druhého ročníka sa stala Konferencia biskupov Slovenska a prvým homofóbom roka bol vtedajší poslanec OĽaNO Štefan Kuffa./agentury/
X X X
Peter Bárdy: Predčasné voľby Borisa Kollára
Boris Kollár pokračuje v tom, čo mu ide najlepšie – hrať drahú nevestu. Na úvod si zrekapitulujme, aké sú postoje parlamentných strán k prípadným predčasným voľbám.
Sloboda a solidarita otvorene hovorí, že ak sa nenájde iný spôsob, ako dostať Igora Matoviča z vlády, predčasné voľby sú riešením, ako sa ho zbaviť. A že zatiaľ o predčasných voľbách s nikým nerokovali, hoci Igor Matovič už pred časom tvrdil, že Sulík sľúbil Petrovi Pellegrinimu predčasné voľby, ak Pellegrini podporí odvolanie Matoviča.
Smer prostredníctvom svojho predsedu Roberta Fica oznámil, že predčasné voľby by ideálne mohli byť už na jar, v marci budúceho roku. Hlas v tom má v prípade predčasných volieb tiež jasno. Peter Pellegrini vyzval všetky parlamentné strany, aby začali rokovať o ich termíne.
Fašisti sú tiež za.
Veronika Remišová (Za ľudí) sa otvorene obáva toho, čo by predčasné voľby priniesli.
Eduard Heger (OĽaNO) ich považuje za poslednú možnosť, keď už nefungujú ústavné inštitúcie. Zároveň tvrdí, že je nezodpovedné uvrhnúť krajinu do kolotoča predčasných volieb v čase energetickej krízy.
Podľa priekumu Focusu pre reláciu Na telo si 60 percent opýtaných myslí, že predčasné voľby sú riešením súčasnej situáciue, pričom len 17 percent ľudí je za dovládnutie menšinovej koalície.
Tance so Smerom
Úmyselne sme opomenuli Borisa Kollára a jeho hnutie Sme rodina. Ten totiž predčasné voľby poňal – ako už býva zvykom – ako marketingový nástroj.
Kollárovo biznisové hnutie profituje z toho, akú pozíciu získalo od volieb, a odchodom SaS z koalície si ešte polepšilo.
Koaliční partneri, špeciálne OĽaNO, navyše prehliadajú Kollárove rituálne tance so Smerom, v rámci ktorých spochybňujú vyšetrovania korupčných káuz spájaných s nominantmi, oligarchami alebo priamo členmi Smeru.
Mimochodom, aj ľudia okolo Sme rodina sú poriadne namočení v nektorých kauzách. Spomeňme exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý mal za úplatok pomáhať človeku z mafiánskych zoznamov, alebo poslanca Martina Borguľu, ktorý mal dať 50-tisícový úplatok bývalému príslušníkovi NAKA. A ešte tu je aj poslanec Patrik Linhart, ktorého vyšetrujú pre krivú výpoveď.
Keď tu teda najmä OĽaNO odkazuje Smeru, že sú kriminálnici, asi by im nemalo unikať, kto a aké hry s nimi hrá. Protikorupčná agenda koalície je pošliapavaná a Heger s Matovičom sa tomu mlčky prizerajú.
Pre Borisa Kollára a ľudí okolo či spoza Sme rodina by bolo ideálne, keby dovládli do riadneho termínu volieb. Na tom je postavený biznismodel tohto hnutia. Lenže bez dostatku hlasov v parlamente to nepôjde a Kollár dobre vie, že ak chce byť drahou nevestou po nasledujúcich voľbách, tak si musí nechať na ruke pár tromfov.
Malý Kotleba
Aj preto laškuje s odídencami od fašistov, aj preto sa ich snaží legitimizovať. Ale nielen preto.
Kollár mal názorovo blízko k slovenským rasistom typu Kotleba alebo Mazurek. Pred voľbami bol dokonca ochotný pripustiť prípadnú koalíciu s ĽSNS, ak by sa kotlebovci upratali v téme holokaust a slovenského štátu.
Pre Kollára je typická antirómska a antimigračná rétorika, popieranie práv žien, verejné prezentovanie homofóbie, ešte donedávna snaha zničiť EÚ, kamarátšafty so stranami blízkymi extrémnej pravici alebo rovno fašistom, falošný konzervativizmus, antivaxinačný populizmus…
Nie je preto prekvapením, keď sa o Sme rodina pošuškávalo, že je mediátorom medzi fašistami a zvyškom koalície.
Boris Kollár chce voličov extrémizmu, pretože sám prirodzene zapadá do tohto prostredia. Sme rodina od začiatku formoval ako antidemokratické hnutie protestu a antisystému. Takých je dnes parlament slušne zastúpený, takže Kollár sa vie dohadovať s takmer kýmkoľvek.
Na ceste k voľbám
Predseda Sme rodina už rokoval s odídencami od Kotlebu, že ak neprejde štátny rozpočet, budú predčasné voľby. Verejne sľúbil, že jeho poslanci podporia novelu ústavného zákona od Tarabu, ktorá umožní skrátenie volebného obdobia.
Ak však Tarabov zákon na októbrovej schôdzi neprejde, predčasné voľby sa nebudú dať zrealizovať a ďalší termín na jeho schválenie bude až v apríli budúceho roku.
Kollár chce rokovať aj so Smerom a Hlasom, ktorým už v predstihu sľúbil predčasné voľby, ak v prípade potreby pomôžu schváliť štátny rozpočet.
Boris Kollár je už vyše roka členom koalície len na polovičný úväzok. Teda len kým má z toho prospech. Zvyšok času drží líniu s Ficom, fašistami a opozíciou, aktuality.sk
X X X
Vrah z centra Bratislavy: Necítim žiadnu ľútosť, nie je to smiešne? Písal po streľbe
Mladík, ktorý v stredu večer strieľal v Bratislave na Zámockej ulici, je mŕtvy. Jeho besnenie si vyžiadalo dvoch mŕtvych a jednu zranenú osobu. Polícia ho našla vo štvrtok ráno bez známok života. Pracuje s verziou, že išlo o nenávistne motivovaný útok proti LGBTI ľuďom. K streľbe došlo pred podnikom Tepláreň, ktorá je miestom stretávania sa tejto komunity. Strelcom mal byť iba 19-ročný mladík Juraj K.
Podľa informácii Denníka N prišiel Juraj K. po útoku domov, k rodičom, kde si vymenil jednu zbraň za druhú. Medzi Jurajom K. a rodičmi došlo ku konfliktu, vrah napísal aj list na rozlúčku. Potom z domu odišiel s otcovou zbraňou. Rodičia nezavolali políciu.
Strelec iba niekoľko hodín pred útokom zverejnil na sociálnej sieti Twitter manifest proti Židom a LGBTI ľuďom. Objavilo sa aj viacero príspevkov, ktoré naznačovali, že sa na útok pripravuje.
„Zoznam nepriateľov mladého Krajčíka je neuveriteľne dlhý a ľudia z homosexuálnej komunity mali večer jednoducho len tú nekonečnú smolu, že boli zo všetkých dostupných najľahšie zraniteľným terčom. Ak by mu priali okolnosti, začal by – podľa vlastných plánov – zabíjaním v budove, v ktorej sa stretávajú niektorí ortodoxní Židia a až odtiaľ sa hodlal presunúť k Teplárni,“ napísal na sociálnej sieti Facebook publicista a bezpečnostný expert Radovan Bránik.
Strelcov 65-stranový manifest s názvom Volanie do zbrane sa začína slovami, že za všetko môžu Židia.
“Každý vie, v čom je problém, ale nikto nie je ochotný urobiť nič, aby to zastavil. Všetci vieme, kto sú hlavní zodpovední „ľudia“, ktorých hlavy a nosy musia byť odseknuté, kto môže za celý tento chaos. Kto môže za nekontrolovaný nárast nebielej imigrácie do Európy a USA. Koho viniť za vzostup degenerácie, homosexuality, transgenderizmu, deviácie všetkých foriem. Koho viniť z masového vymývania mozgov verejnosti prostredníctvom médií, novín a teraz aj sociálnych sietí. Koho viniť za to, že nás finančne zotročuje. A v poslednej dobe, koho viniť za presadzovanie určitej formy úplnej sociálnej kontroly… Každý, kto má oči vie, kto je zodpovedný. Stále sa však nič nemení – zatiaľ. Zmýšľanie našich ľudí – a našimi ľuďmi myslím tých, ktorí už vedia, čo sa deje a čo sa musí zmeniť, aké ciele treba splniť – je ešte stále príliš otrávené propagandou nášho nepriateľa.”
Podľa Bránika sa týždne „dozadu systematicky zaoberal výberom vhodných cieľov pre sériu útokov na všetko židovské; homosexualita bola podľa neho ich vynálezom, dokonca našiel kus nepriateľa aj v dnešnom Rusku – presnejšie v tej jeho časti, ktorú vraj riadia a ovládajú židia.“
Bránik pripomenul, že útok nebol osobný, vrah obete nepoznal, poznal len podnik. „Poznal počas opakovaných nenápadných obhliadok jeho slabiny, zraniteľnosti a aj správny čas pre úder,“ uviedol bezpečnostný expert.
Polícia pracuje aj s verziou, že vraždu spáchal otcovou zbraňou. Ten v minulosti kandidoval za Harabinovu stranu Vlasť. Bránik upozornil, že mladý vrah pochádza z prostredia, kde bol silne prítomný nenávistný naratív.
Páchateľ sa k útoku sám prihlásil na sociálnej sieti Twitter pod prezývkou NTMA0315. Twitter účet skoro ráno zablokoval, no útočník bol aktívny na platforme 4chan.org.
O 19.39 zverejnil príspevok s hashtagmi #hatecrime #gaybar #bratislava (#zločin z nenávisti #gejbar). „Necítim žiadnu ľútosť, nie je to smiešne?“ napísal o minútu neskôr.
Útočníkovi sa podarilo z miesta činu ujsť. Polícia ho podľa našich informácií mala nájsť v Jaskovom rade. „2–1, nie je to môj problém. Mohol som ísť vyššie, ale nevadí. Chcel som zabiť aj premiéra, ale nemal som to šťastie, že by prišlo jeho auto,“ komentoval v noci na 4chane.
Následne plnil výzvy komentujúcich, ktorí ho vyzývali, aby si dal topánku na hlavu alebo na papier napísal dátum a vetu. Tento spôsob sa často používa na overenie totožnosti prispievateľa, teda či sa nejedná o „trolla“.
Približne päť hodín pred streľbou bol zverejnený 65-stranový dokument ktorý je plný rasistických a nenávistných odkazov. Autor ho nazýva manifestom proti Židom a LGBTI ľuďom a vyzýva na násilie voči týmto komunitám.
Vrah mal na obete pred podnikom čakať. Následne mal podľa informácií HNonline strieľať so zbraňou vybavenou laserovým zameriavačom. Údajne mal vystreliť najskôr osem výstrelov. Následne si zbraň dobil a v streľbe pokračoval niekoľkými ďalšími ranami. Zranil pritom aj zákazníčku, ktorú postrelil do nohy. Dôvody činu sú zatiaľ neznáme, no z manifestu vyplýva, že konal z nenávisti.
Strelec v manifeste spomína nadradenosť bielej rasy, ktorá je podľa autora utláčaná sionistickými organizáciami. Odvoláva sa na Matthew F. Hale, ktorý je americký stúpenec bielej rasy, neonacistický vodca a odsúdený zločinec. Hale bol zakladateľom bielej separatistickej skupiny z Východnej Peorie v Illinois.
Autor často spomína frustrovaných bielych mužov, ktorí podľa neho musia začať konať. Nepriatelia autorovho videnia sveta podľa neho musia zomrieť. „Tento krát príde skutočný Holokaust,“ vyzýval. V texte tvrdí, že Holokaust sa nikdy nestal. „Ale ak áno, zaslúžili si to. Škoda, že práca nebola dokončená,“ dodal.
„Odmietnite „multipolárny poriadok“, prijmite európsku nadvládu,“ spomína v texte plnom nenávisti. V texte sa prihovára k strateným a smutným ľuďom bez lásky. „Skupina piatich chlapov ako vy, poslaná priamo do Davosu počas istého summitu, vyzbrojená automatickými puškami a toľkými granátmi, koľko dokážete držať. Odviedli by ste oveľa lepšiu prácu ako 5 mužov s rodinami a veľkými spoločenskými kruhmi,“ vyhlasoval.
V Davose sa každoročne koná Svetové ekonomické fórum, na ktorom sa stretávajú lídri krajín. Následne sa venoval mentálnej príprave a plánovaniu útokov. V útokoch sa chcel zameriavať na politikov, novinárov, policajtov a ich rodiny, vojakov, židov, či etnické skupiny. Odvoláva sa pritom na knihy nacionalistov a tzv. ‚bojovníkov za bielu rasu‘.
Vrah mal mať účet aj na sociálnej platforme reddit.com. Ten však mal byť zablokovaný, pretože pridával návod ako podomácky vyrobiť bombu.
Škola odsúdila násilie a nenávisť
Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odsúdila formy a prejavy násilia a nenávisti. V stanovisku potvrdila, že páchateľ tragickej streľby v Bratislave bol jej žiak. Uviedla tiež, že žiak neprejavoval na vyučovaní radikálne či nenávistné názory.
„Počas pôsobenia daného žiaka po prestupe na našu školu sme nezaznamenali žiadne negatívne prejavy z jeho strany, žiadne snahy o komunikáciu v tomto kontexte, žiadne ovplyvňovanie ostatných žiakov a svoje radikálne a nenávistné názory neprejavoval ani na vyučovacích hodinách,“ uviedla škola v stanovisku. Pôsobil ako tichý, ústretový a nekonfliktný typ. „Bol to jeho vnútorný individuálny svet, ktorý viedol na sociálnych sieťach, o ktorom sme sa dozvedeli až po čine,“ dodali predstavitelia školy.
Škola zdôraznila, že nie je stotožnená s akoukoľvek zbytočnou smrťou a odsudzuje akékoľvek formy a prejavy násilia a nenávisti. „Momentálne prebieha organizácia podporných krízových tímov pre žiakov a zamestnancov školy,“ priblížili.
Vedenie školy vyjadrilo úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí. „Celá škola prežíva traumu zo situácie,“ napísali. Škola pripomenula, že vedie svojich žiakov k slobode, empatii, tolerancii a zároveň k odsudzovaniu akejkoľvek nenávisti alebo iných foriem netolerancie. „Doposiaľ sme v škole nezaznamenali nijaké prejavy neofašizmu, rasovej neznášanlivosti a negatívneho či dokonca násilného správania, ktoré by smerovali k akejkoľvek forme nenávisti alebo k potláčaniu slobôd akýchkoľvek skupín, a to ani rasových, národnostných, náboženských alebo biologických skupín, minorít,“ uviedli. Zdôraznili, že rôznorodosť a rozmanitosť je v identite školy, čiže presným opakom činu, ktorý sa stal.
X X X
Majiteľ podniku na Zámockej: Rana je obrovská, boli to naši kamaráti. Zabil ich len preto, akí sa narodili
Myslím si, že Tepláreň sa už neotvorí, hovorí majiteľ podniku Roman Samotný.
V čase tragédie boli v podniku Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave traja ľudia. Čašník Matúš a zákazníci Juraj a Radka. Oboch mužov údajný útočník Juraj K. zastretil a ženu postrelil.
„Bola to úkladná poprava,“ povedal Roman Samotný, majiteľ podniku, kde sa stretávala LGBTI+ komunita
Celý čas, ako o tragédii rozprával, mal zlomený hlas, hovoril o bolesti a smútku – o tom, ako prišli o blízkych kamarátov, ale aj o pocit bezpečia.
Tepláreň, ktorá fungovala vyše sedem rokov, a ktorú označil za domov, teraz zrejme ostane zatvorená.
„Myslím si, že už sa Tepláreň neotvorí. Aj z úcty voči zavraždeným je nemysliteľné, aby sme sa tam ďalej zabávali. Tá rana je taká obrovská, že si neviem predstaviť, že by sme v tom pokračovali,” povedal so slzami v očiach.
(Článok pokračuje pod videom)
Vyčkával desiatky minút
Samotný v čase útoku na mieste nebol, aj keď sa tam mal pôvodne stretnúť s kamarátmi.
„Prišiel som až potom, keď mi volali, či som v poriadku,” hovorí.
V osudný večer podľa jeho sprostredkovaného opisu mladí ľudia sedeli na lavičke pred podnikom. Nikto iný v Teplárni v tom čase nebol.
Páchateľ vyčkával v ich blízkosti asi 40 minút. To, či čakal na to, že príde viac ľudí, alebo na niekoho konkrétneho, podľa majiteľa podniku netušia.
Padnúť malo osem výstrelov a potom páchateľ ušiel.
„Dvoch ľudí, ktorí sedeli na lavičke a pili limonádu, zabil len preto, kým sa narodili,” povedal.
Označil to za vedomý útok na LGBTI+ komunitu, ale aj každého človeka. „To, čo sa stalo, sa môže stať každému z nás len preto, kým sme sa narodili,” zopakoval.
Sled tejto tragédie zachytili podľa portálu HNonline.sk aj kamery umiestnené na jednom z objektov na Zámockej ulici.
Žili svoje životy
Všetkých troch Samotný opísal ako milých ľudí, ktorí nemali konflikty a žili si svoje životy. Matúš začal v podniku pracovať od septembra a popri tom študoval na vysokej škole. Juraj pracoval v obchode.
To, či strelec v kaviarni niekedy bol, majiteľ nevedel povedať, no hovoril, že určite k nim nechodil pravidelne, pretože on ani zamestnanci si jeho tvár nepamätajú.
Útočníkom, ktorý v stredu večer strieľal, má byť tínedžer Juraj K. z Bratislavy.
Pred tragédiou zverejnil 60-stranový manifest, v ktorom sa vyjadruje najmä k tomu, kto údajne ovláda svet a ako sa s tým vraj dá bojovať. V jeho mysli to boli Židia a jediným spôsobom, ako túto pomyselnú nadvládu ukončiť, je vraj zabiť ich. Nevyhýbal sa ani spochybňovaniu holokaustu.
Po tragédií napísal na jednu zo sociálnych sietí ešte niekoľko správ. Vo štvrtok nadránom ho našli mŕtveho.
Výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko hovorí, že ich polícia ubezpečila, že to bol pravdepodobne individuálny útok a nemyslia si, že by išlo o sieť páchateľov.
Rozdúchavanie nenávisti
Samotný hovorí, že dlhodobo podľa jeho slov varovali pred tým, kam vedie rozdúchavanie nenávisti a za súčasť tohto označil aj vrcholových politikov – bývalých premiérov, ale aj súčasných ministrov a poslancov.
Mnohí z nich podľa neho štvú a používajú homofóbny slovník, roky ich nazývajú homoloby či kultúrou smrti. „Potom ľudia majú pocit, že sme tí zlí,“ hovorí Samotný.
Ako ďalší z príkladov spomenul aj snahu presadiť zákaz dúhových vlajok vo verejných inštitúciách, či zákaz rozprávať sa o LGBTI+ témach na školách.
„Chcú nás zámerne vymazať, deje sa to verbálne, deje sa to symbolicky a dôsledkom toho je to, čo sa včera stalo. Krv majú na rukách všetci, ktorí proti nám zámerne dlhodobo štvú, ale aj všetci tí, ktorí mlčia,” hovorí Samotný a politikov vyzval, aby začali vážiť slová.
Apeloval na ľudí, aby si uvedomili, kam vedie nenávisť, a že stále je šanca to zastaviť.
„Je teraz na celej spoločnosti, či sa obrátime a či sa konečne zastaví toto smerovanie k nenávisti voči LGBTI+ ľuďom,” povedal Macko.
Nepripúšťať si to
Samotný hovorí, že bežne zažívajú útoky na sociálnych sieťach či pľuvanie na dvere podniku. Za tie dlhé roky si podľa neho na nenávisť zvykli a ak by mali nahlasovať každú nadávku a vyhrážku, tak sú na polícii každý týždeň.
„My sme sa naučili si to nepripúšťať do sŕdc,” povedal.
Spomína aj na nie tak dávny prípad jeho kamaráta, ktorého dobili za bieleho dňa teleskopickou tyčou, ale dodnes sa to nevyšetrilo.
Hovorí, že niektoré veci sa neodvážia ani reportovať, lebo s homofóbiou sa stretávajú aj v inštitúciách, ktoré by ich mali chrániť.
Po včerajšej tragédií dúfajú, že politici urobia konkrétne činy, že sa zmení ich prístup a bude sa pracovať na hlbších a systémovejších veciach.
„Vyzývam politikov, vládu aj premiéra, aby spravili konkrétne kroky, aby chránili LGBTI ľudí,” hovorí Samotný s tým, že im budú nápomocní a dajú im odporúčania, aktuality.sk
X X X
Podľa Francúzska by bol predaj iránskych dronov Rusku porušením rezolúcie BR OSN
Tri drony ovládané ruskou armádou vo štvrtok ráno zaútočili na zariadenia kritickej infraštruktúry v obci Makariv v Kyjevskej oblasti.
Francúzsko považuje akýkoľvek predaj iránskych bezpilotných lietadiel Rusku za porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady (BR) OSN z roku 2015. Vyplýva to zo štvrtkového vyhlásenia francúzskeho ministerstva zahraničných vecí, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Francúzska diplomacia zároveň s partnermi v EÚ koordinuje, ako na danú situáciu reagovať. Rezolúcia BR OSN z roku 2015 nadväzovala na iránsku jadrovú dohodu.
Tri drony ovládané ruskou armádou vo štvrtok ráno zaútočili na zariadenia kritickej infraštruktúry v obci Makariv v Kyjevskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že išlo o samovražedné drony iránskej výroby.
Ukrajina v posledných týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda nasadila iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Teherán však popiera, že by tieto drony dodával Rusku, aktuality.sk
X X X
Dúhové vlajky vyvesili po vražde na Zámockej viaceré ministerstvá
Minister Ján Budaj sa ohradil aj voči vyjadreniam niektorých politikov voči všetkým menšinám na Slovensku.
Envirorezort a rezort kultúry odsúdili včerajší prejav nenávisti voči LGBTI komunite a na znak solidarity vyvesili na budovu ministerstva dúhovú vlajku.
Budaj: Odsudzujeme nenávistné vyjadrenia politikov
Rezort životného prostredia vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám dvoch zastrelených mladých ľudí, ktorých vo večernej Bratislave podľa všetkého zavraždila nenávisť. Na svojej budove ministerstvo vyvesilo dúhovú vlajku na znak solidarity a boja proti diskriminácii sexuálnych, národnostných, náboženských a iných menšín na Slovensku.
Rezort zároveň odsúdil výroky politických predstaviteľov proti všetkým menšinám a LGBTI ľuďom na Slovensku. Minister Ján Budaj prejavil znepokojenie nad spoločenskou atmosférou, v ktorej sa čoraz menej odsudzujú slová nenávistnej brutality a arogancie.
„Kto šíri nenávisť, môže zabíjať,“ povedal v tejto súvislosti Ján Budaj.
Milanová: Podporíme návrhy, ktoré zlepšia ochranu menšín
Dúhová vlajka veje aj na budove ministerstva kultúry.
„Nesmieme tolerovať nenávisť. Útok na ktorúkoľvek menšinu je útokom na nás všetkých. Útok na človeka pre jeho príslušnosť k menšine je prejavom malosti, hnevu a nekultúrnosti. Nikdy sa preto nestotožním s útokom voči slabším, marginalizovaným skupinám a jednotlivcom. Hoci by bol čo i len slovný. Hnev plodí nenávisť. A nenávisť plodí násilie,“ odsúdila včerajší útok v centre Bratislavy ministerka kultúry Natália Milanová.
„Ministerstvo kultúry, do ktorého pôsobnosti patria aj menšiny, si je vedomé svojej zodpovednosti a je pripravené podporiť také legislatívne návrhy, ktoré zamedzia opakovaniu podobných tragických udalostí a zároveň povedú k zlepšeniu ochrany príslušníkov a príslušníčok menšín,“ uvádza rezort na svojej stránke.
Vedenie rezortu kultúry zároveň vyzvalo politikov, ktorí dlhodobo šíria alebo povzbudzujú tzv. „hate speech“, aby s takýmto správaním bezodkladne prestali.
Pozostalým rodinám, priateľom, priateľkám a blízkym vyjadrilo ministerstvo hlbokú a úprimnú sústrasť, aktuality.sk
X X X
Vražda zo Zámockej: Aktivista Ondrášik označil strelca za teroristu. Jeho cieľom bolo vyvolať strach
Hosťami Braňa Dobšinského boli Branislav Ondrášik a Michal Vašečka. Aktivista Ondrášik žiada od politikov, aby aspoň neprilievali oheň do ohňa
Len pár dní od tragédie na Zochovej, pri ktorej opitý vodič usmrtil mladých študentov, včera otriasla Slovenskom streľba na neďalekej Zámockej ulici v centre Bratislavy. Juraj K. zastrelil dvoch ľudí pred podnikom Tepláreň, ktorý navštevuje LGBTI komunita. Telo strelca bez známok našli vo štvrtok ráno.
Pravdepodobným motívom dvojnásobnej vraždy je nenávisť k tejto komunite. Téme sa venuje Braňo Dobšinský. Na jeho otázky odpovedali občiansky aktivista a publicista Branislav Ondrášik a sociológ Michal Vašečka.
Vašečka: Teraz nech si to politici užijú
Sociológ je skeptický ohľadom toho, kam sa uberá táto spoločnosť. „Ja prekvapený nie som vôbec,“ reagoval na včerajší útok Vašečka. „Smerovali sme k tomu celé roky, upozorňovali sme na to, no tak teraz nech si to politici užijú, najmä tí, ktorí prilievali olej do ohňa ešte doslova predvčerom,“ dodáva.
Hnev sa podľa Vašečku obrátil na skupinu, ktorá je v spoločnosti stigmatizovaná. „LGBTI skupina, celá ako je, sa stala novodobými židmi,“ tvrdí s tým, že si je vedomý toho, že mnohí, ktorí útočia na LGBTI skupinu v skutočnosti ani nechcú priamo poškodiť, ale zneuživajú ju na svoje ciele.
Mnohí z LGBTI komunity strach majú
„Asi nemám strach,“ reagoval občiansky aktivista Branislav Ondrášik. Úplne však chápe, že mnohí ľudia z LGBTI komunity strach majú. „Politická elita sa zjednotila v tom, že bude šíriť tú nenávisť a prináša im to body. Preto Boris Kollár môže teraz mlčať…“
Pripomenul, že zomreli dvaja mladí ľudia Matúš a Juraj, ktorí mali celý život pred sebou. Ondrášik vyjadril úprimnú sústrasť Romanovi Samotnému – majiteľovi a prevázdkarovi kaviarne Tepláreň.
„Bolo to bezpečné miesto pre gejkomunitu,“ približuje Ondrášik. „Nevidíte tu ako v iných západných metropolách, že by sa dvaja muži držali za ruky, alebo, nebodaj, si dali pusu.“ Aktivista označil strelca Juraja K. nielen za chladnokrvného vraha, ale aj za teroristu. „Jeho cieľom bolo vyvolať strach,“ doplnil, aktuality.sk