Maďarský premiér Orbán uvítal výsledky summitu NATO v Haagu, ktorého účastníci sa zhodli na prioritách posilnenia Európy a navýšení obranných rozpočtov o 5 % HDP. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po summite NATO v Haagu ocenil skutočnosť, že sa schôdzka nezaoberala Ukrajinou. S odvolaním sa na server atv.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Vyhrali sme, to je pravda, vyhrali sme však len bitku, nie vojnu! Teraz sa stalo, že získali prevahu krajiny, ktoré sa nechceli zaoberať Ukrajinou s tým, že tá nie je členom NATO, takže netreba pozvať jej prezidenta a nie je potrebné ani o nej rokovať,“ povedal premiér.
Ukrajina mimo summitu
V záverečnom dokumente podľa Orbána takmer nič nie je o Ukrajine. „Tí, ktorí hovorili o tom, čo treba urobiť, aby Európa bola silnejšia, teraz mali prevahu,“ dodal.
„Dnes sme boli vo víťaznom tíme,“ povedal Orbán s poznámkou, že je ľahšie vyhrať, ak je v tíme aj prezident Spojených štátov.
Vyššie výdavky na obranu
Počas trojhodinového stretnutia sa účastníci summitu NATO dohodli, že počas nasledujúcich desiatich rokov zvýšia výdavky na obranu za každú krajinu až na úroveň piatich percent HDP. V spoločnom vyhlásení sa uvádza, že cieľom dohody je, aby NATO potrebné kapacity na odstrašovanie i obranu./agenturyú
X X X
Putin vynechá summit BRICS v Brazílii, dôvodom je zatykač ICC
Vladimir Putin sa pripojí na summit BRICS len online.
Ruský prezident Vladimir Putin budúci mesiac nepocestuje do Brazílie na summit zoskupenia BRICS, oznámil v stredu jeho poradca Jurij Ušakov. Dôvodom je zatykač, ktorý na Putina v marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Šéf Kremľa sa podľa Ušakova k rozhovorom hláv štátov BRICS, ktoré sú naplánované na 6. a 7. júla v Riu de Janeiro, pripojí len online. „Je to z dôvodu určitých ťažkostí v súvislosti s požiadavkami ICC,“ povedal Ušakov.
Putin a BRICS
AFP pripomína, že Putin pravidelne vyzdvihuje BRICS ako protiváhu „hegemónie Západu“ na svetovej scéne. Ide o voľné zoskupenie štátov, ktoré je pomenované podľa zakladajúcich členov – Brazílie, Ruska, Indie a Číny, ku ktorým sa neskôr pridala Juhoafrická republika. Webová stránka brazílskeho summitu uvádza ako členov BRICS 11 štátov vrátane Saudskej Arábie, hoci tá oficiálny vstup do združenia odložila, odkedy doň predvlani dostala pozvánku. Okrem vyššie spomenutých štátov sú v BRICS Egypt, Spojené arabské emiráty, Etiópia, Indonézia a Irán.
Členovia zoskupenia sa zaviazali posilniť obchod a spoluprácu, i keď – ako vysvetľuje AFP – nejde o obchodný pakt a má len málo inštitucionálnych väzieb.
Zatykač komplikuje plány
Cestovanie do zahraničia je pre Putina obmedzené v súvislosti so spomínaným zatykačom. Brazília je členom ICC a preto by bola povinná zadržať Putina, ak by na summit prišiel osobne.
Putin však minulý rok navštívil Mongolsko, hoci podpísalo Rímsky štatút ICC a je povinné zadržať osobu, na ktorú súd vydal zatykač. Bola to jeho prvá cesta do členskej krajiny ICC od vydania zatykača. ICC vydal v marci 2023 zatykač na Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovú za údajnú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022.
Šéf Kremľa sa osobne nezúčastnil ani na summite BRICS v roku 2023, ktorý sa uskutočnil v juhoafrickom Johannesburgu. Minuloročný summit sa konal v ruskom meste Kazaň., aktuality.sk
X X X
Pellegrini sa stretol s Trumpom, hovorili o jadre. Rokoval aj so Starmerom
Prezident Peter Pellegrini spolu s ministrami Robertom Kaliňákom a Jurajom Blanárom sa pred jeho začiatkom samitu NATO stretli s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Diskutovali aj s britským premiérom Keirom Starmerom.
Donald Trump v Haagu na samite NATO so slovenskou delegáciou na čele s prezidentom Petrom Pellegrinim a ministrami Robertom Kaliňákom a Jurajom Blanárom.
Prezident hovoril s Trumpom o budovaní jadrovej elektrárne Westinghouse. Na samite v Haagu európski lídri schválili vyššie výdavky na obranu.
„Na začiatku dnešného summitu NATO v Haagu som sa stretol s britským premiérom Starmerom. Som rád, že sme spolu s Veľkou Britániou dosiahli predĺženie záväzkov týkajúcich sa témy summitu na 10 rokov. Členstvo v NATO chráni našu národnú suverenitu,“ uviedol Pellegrini.
Hlavnou témou summitu bol záväzok štátov NATO zvýšiť svoje obranné výdavky a ďalšie investície duálneho určenia na päť percent HDP. Splnenie tohto záväzku sa natiahne na desať rokov, čiže do roku 2035. Spojenci to schválili. Preskúmanie obranných výdavkov sa uskutoční v roku 2029. Spojenci tiež opätovne potvrdili svoj záväzok ku kolektívnej obrane, ktorý je zakotvený v článku 5 zmluvy NATO.
Pokiaľ ide o obranné výdavky, 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na ochranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení./agentury/
X X X
Maďarský premiér Orbán tvrdí, že Zelenského prítomnosť blokovalo aj Slovensko, prezident Pellegrini nesúhlasí
Zelenskyj vystúpil v holandskom parlamente a hovoril s lídrami NATO.
Prezident SR Peter Pellegrini po summite NATO v holandskom Haagu zdôraznil, že SR nebola proti tomu, aby sa na ňom zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Maďarský premiér Viktor Orbán pred príletom do Haagu uviedol, že proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach sa postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov, informuje osobitný spravodajca TASR.
Pellegrini po summite zdôraznil, že Orbánovo vyhlásenie ho prekvapilo. Uviedol, že on osobne, minister zahraničných vecí, minister obrany ani veľvyslanec SR pri NATO netlmočili takúto požiadavku.
Bez účasti tretích krajín
Hlava štátu upozornila, že už na summite Bukureštskej deviatky (B9) generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že tohtoročný summit nebude o vojne na Ukrajine, ale bude sa týkať iba otázok budúceho fungovania Aliancie. Podotkol, že na zasadnutí Severoatlantickej rady sa nezúčastnili zástupcovia žiadnych tretích krajín.
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) podotkol, že v záverečnom stanovisku summitu NATO nefigurovala Ukrajina. Nebolo podľa neho plánované ani zasadnutie Rady NATO – Ukrajina.
Významné rokovania Zelenského
Zelenskyj sa na summite zúčastnil spolu s ďalšími aliančnými partnermi z Nového Zélandu alebo Japonska. Rokoval s viacerými lídrami členských štátov Aliancie a vystúpil aj v holandskom parlamente. V utorok sa zúčastnil na štátnej večeri lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Na pracovnom zasadnutí lídrov Aliancie však prítomný nebol. Po summite sa stretol aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom., aktuality.sk
X X X
Trump: Ak Španielsko nedá viac na obranu, vyjde ho to drahšie v obchode s USA
Americký prezident Donald Trump v stredu opäť kritizoval postoj španielskej vlády, ktorá odmieta zvýšiť vojenské výdavky na obranu na hodnotu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) ročne najneskôr v roku 2035, ako sa na tom v stredu dohodli lídri NATO na summite v Haagu. Šéf Bieleho domu pohrozil, že Španielsku sa tento prístup vráti v obchodných vzťahoch so Spojenými štátmi a napokon zaplatí oveľa viac. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters a denníka El País.
Španielsko už minulý týždeň avizovalo, že výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta HDP a že svoje záväzky dokáže splniť aj bez zvýšenia vojenského rozpočtu.
„Ste jediný štát, ktorý nechce platiť. Neviem, kde je problém,“ povedal Trump s tým, že bude rokovať priamo so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom. Prístup Španielska však označil za otrasný a neférový voči ostatným členom NATO.
„So Španielskom rokujeme o obchodnej dohode. Donútime ich zaplatiť dvakrát toľko. Myslím to vážne,“ varoval americký prezident.
V neskoršom vyhlásení povedal, že obchodných rokovaní sa zhostí osobne a postará sa o to, aby Španielsko vyšiel tento postoj draho.
Reuters pripomína, že Španielsko ako člen Európskej únie o obchodnej dohode s USA nerokuje priamo, ale prostredníctvom Európskej komisie. Trumpova hrozba by sa mohla naplniť, len ak by bola táto otázka súčasťou širšej dohody medzi USA a EÚ. Španielske ministerstvo hospodárstva sa pre agentúru k tomu odmietlo vyjadriť.
Sánchez ešte minulý týždeň označil takéto zvýšenie výdavkov na obranu za „nerozumné a kontraproduktívne“. Dodal, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“./agentury/
X X X
Duda ukazuje Rusku zrkadlo: Spojenci sa hrnú do Poľska, NATO chystá silovú odpoveď na rusko-bieloruské manévre
Odpoveďou Poľska na plánované rusko-bieloruské manévre Zapad-2025, ktoré sa uskutočnia v septembri, bude organizácia vojenských cvičení NATO v Poľsku. V stredu 25. júna to v holandskom Haagu uviedol poľský prezident Andrzej Duda vo vyjadrení po skončení summitu Severoatlantickej aliancie.
Duda povedal, že aliančné manévre v Poľsku sa uskutočnia v rovnakom čase ako cvičenie Zapad. Spresnil, že o tejto iniciatíve diskutoval s ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom, ktorý mu potvrdil, že pozvánky boli rozoslané všetkým členským štátom Aliancie a záujem o účasť je značný. Prezident vyjadril očakávanie, že Poľsko privíta široké zastúpenie spojeneckých síl.
Najvyšší ústavný činiteľ Poľska zároveň pripomenul, že po predchádzajúcich cvičeniach Zapad Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Zdôraznil preto potrebu demonštrovať pripravenosť a odhodlanie brániť vlastné územie. „Dnes treba veľmi jasne ukazovať našu pripravenosť, našu silu, to, že to neberieme na ľahkú váhu, sme pevní a že tu stojíme a sme pripravení brániť naše územie,“ povedal.
Duda tiež komentoval rozhodnutie bieloruského ministerstva obrany o presune cvičení Zapad-2025 hlbšie do vnútrozemia krajiny. Podľa neho by ich vzdialenie od hraníc NATO a Európskej únie, ako aj prípadné zmenšenie rozsahu, mohlo znamenať pozitívny signál – že Rusko ani Bielorusko nemajú agresívne úmysly.
Minister obrany Kosiniak-Kamysz už skôr oznámil, že reakciou Poľska na cvičenie Zapad budú tzv. divízne cvičenia, ktoré zahŕňajú väčšinu vojakov a jednotiek veľkej taktickej formácie. Hlavnou zložkou má byť 18. mechanizovaná divízia, ktorá má až niekoľko desiatok tisíc vojakov.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, Duda uviedol, že všetci lídri na summite v Haagu jednoznačne deklarovali potrebu jej ďalšej podpory. Zdôraznil, že Rusko nesmie túto vojnu vyhrať a že budúcnosť Ukrajiny vidí v transatlantickej komunite. „Veľmi jasne som povedal, že Rusko nemôže vyhrať túto vojnu, že budúcnosť Ukrajiny – hlboko v to verím – je budúcnosť transatlantická,“ dodal. Vyjadril tiež presvedčenie, že novozvolený prezident Karol Nawrocki bude pokračovať v jeho politike vo vzťahu k Ukrajine./agentury/
X X X
Kráľovná Maxima prepísala módne pravidlá na summite NATO.
Jej ‚krikľavý‘ overal je najodvážnejší outfit roka
Jej módny štýl je povestný a už neraz zaň dostala pochvaly a komplimenty v médiách. Kráľovná Maxima nesklamala svojich fanúšikov ani tentoraz.
Kráľovná Maxima rozhodne vie, ako zažiariť. Na summite NATO v holandskom Haagu bola na stretnutí svetových lídrov neprehliadnuteľná v žiarivom nohavicovom overale po boku manžela – kráľa Willema Alexandra (vľavo). Vpravo francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Manželka holandského kráľa Willema Alexandra sa v utorok 24. júna postavila po boku manžela a svetových lídrov v rámci medzinárodneho summitu NATO, ktorý sa koná v holandskom Haagu. Kráľovský pár na úvod akcie pripravil pre predstaviteľov jednotlivých krajín štátnu večeru, ktorá sa konala v kráľovskom paláci Huis ten Bosch – jednej z troch oficiálnych rezidencií holandského panovníka.
Na slávnostnú akciu prichádzali štátnici postupne v autách, prišiel Donald Trump, ale tiež ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj alebo český prezident Petr Pavel. Medzi poslednými boli turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho francúzsky kolega Emmanuel Macron s manželkami. Spoločne s kráľovským párom všetkých prichádzajúcich vo vnútri paláca vítala aj princezná Amalia.
Zatiaľ čo korunná princezná však zostala decentná a siahla po čiernych šatách z dielne Ralph Lauren, jej mama sa nenechala zatieniť. Ani svetovými lídrami. Kráľovná Maxima si obliekla žiarivý nohavicový overal z dielne jej obľúbenej značky Natan Couture. V paláci, ale aj na oficiálnom fotení bola neprehliadnuteľná. Keď sa postavila po boku lídrov – zväčša v tmavých oblekoch a bielych košeliach – jej kreácia v odtieni limetkovej farby totálne vynikla. A nositeľka s ňou.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron bozkáva ruku holandskej kráľovnej Maximy.
Šatník 54-ročnej Maximy je opakom konzervatívnej kráľovskej módy. Nebojí sa výrazných farieb (žltá, oranžová, červená), veľkých klobúkov a moderných strihov. Týmto vizuálnym štýlom často komunikuje optimizmus, energiu a sebadôveru.
Kráľovná Maxima, ktorá je pôvodom z Argentíny, však nie je len „ozdobou“ podobných podujatí – spoločne s manželom sa veľmi výrazne angažuje v rozličných projektoch. Pravidelne vystupuje na najdôležitejších svetových fórach, ako sú Valné zhromaždenie OSN, G20, Svetové ekonomické fórum v Davose, a na stretnutiach Svetovej banky a MMF. Využíva svoju pozíciu na to, aby presvedčila svetových lídrov o dôležitosti finančnej inklúzie pre boj s chudobou a podporu ekonomického rastu.
Hrať pre kráľovnú, pápeža či obyčajného diváka – v tom nerobím rozdiely. Moja hudba patrí všetkým, hovorí exkluzívne pre Pravdu Stjepan Hauser
Maxima tiež cestuje do rozvojových krajín (napr. v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike), kde sa stretáva s prezidentmi, ministrami financií, guvernérmi centrálnych bánk, ale aj s miestnymi podnikateľmi a bežnými ľuďmi. Pomáha vládam vytvárať národné stratégie na zlepšenie prístupu k financiám./agentury/
X X X
Medvedev: EÚ je pre Rusko priamou hrozbou, členstvo Ukrajiny by bolo nebezpečné
Kremeľ ešte vo februári uviedol, že vstup do bloku je výsostným právom Ukrajiny. Medvedev však neskôr vyhlásil, že sa EÚ zmenila z hospodárskeho bloku zameraného na udržanie mieru na niečo, čo nazval spolitizovanou protiruskou organizáciou pomaly sa meniacou na vojenský pakt.
Bývalý prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v stredu vyhlásil, že Európska únia (EÚ) predstavuje pre Rusko priamu hrozbu a prípadné členstvo Ukrajiny v bloku by bolo pre Moskvu nebezpečné. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. Medvedev na sociálnej sieti Telegram napísal, že sa EÚ postupne vyvinula do podoby skutočného nepriateľa Ruska. Napriek tomu si myslí, že bilaterálna spolupráca medzi Moskvou a niektorými členskými štátmi EÚ by mala pokračovať.
„Brusel je dnes skutočným nepriateľom Ruska. V súčasnej zvrátenej podobe nie je Európska únia pre nás menšou hrozbou ako Severoatlantická aliancia,“ napísal Medvedev na Telegrame. Nie je preto podľa neho správne tvrdiť, že by Ukrajina mala mať možnosť vstúpiť do čohokoľvek. „EÚ, ktorá je preplnená zbraňami, je priamou hrozbou pre Rusko. Presne tak by sa s ňou malo zaobchádzať. Aspoň dovtedy, kým nezmení svoj prístup k nám. Ukrajina v EÚ je teda pre našu krajinu nebezpečenstvom,“ dodal.
Kremeľ dlhodobo nesúhlasí so vstupom Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, čo je údajne jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol začať v roku 2022 viesť proti Kyjevu vojnu. K vyhliadke členstva v EÚ sa však dosiaľ Rusko stavalo miernejšie. Prezident Vladimir Putin v júni 2022 povedal, že Rusko proti tomu nič nemá. Kremeľ ešte vo februári uviedol, že vstup do bloku je výsostným právom Ukrajiny. Medvedev však neskôr vyhlásil, že sa EÚ zmenila z hospodárskeho bloku zameraného na udržanie mieru na niečo, čo nazval spolitizovanou protiruskou organizáciou pomaly sa meniacou na vojenský pakt.
Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii krátko po začiatku vojny v roku 2022 a v rovnakom roku získala aj štatút kandidátskej krajiny. Medvedev je blízky spojenec Vladimira Putina a zastával post prezidenta Ruskej federácie v rokoch 2008 až 2012. Západ ho považoval na ruské pomery za liberálnejšieho politika, teraz sa však podľa Reuters prezentuje ako tvrdý zástanca invázie na Ukrajinu, s nekompromisným postojom k Ukrajine a jej západným spojencom./agentury/
X X X
Vzletné slová a samé chvály. Ako šéf NATO pochleboval Trumpovi. Zosmiešnil Rutte celú Európu?
Ešte pred začiatkom summitu zverejnil americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social súkromnú správu od generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorá v Európe vyvolala rozpaky.
Navonok totiž pôsobí dosť servilne, akoby sa mu Rutte snažil zaliečať. Ďakuje a gratuluje mu v nej k „ráznej akcii v Iráne“, ktorá bola „skutočne výnimočná“ a „nikto iný by sa to neodvážil urobiť“. Zároveň mu zvestoval potešujúce novinky od európskych členov aliancie.
„Dnes večer letíte k ďalšiemu veľkému úspechu v Haagu. Nebolo to ľahké, ale dosiahli sme, že všetci podpísali (zvýšenie na) 5 percent! Donald, doviedli ste nás k naozaj, naozaj dôležitému momentu pre Ameriku, Európu a svet. Dosiahnete niečo, čo sa za posledné desaťročia nepodarilo ŽIADNEMU americkému prezidentovi. Európa zaplatí vo VEĽKOM, ako by aj mala, a bude to vaša výhra,“ napísal Rutte Trumpovi.
Veľké písmená, vzletné slová, pochvaly… Podľa nemeckého týždenníka Spiegel sa dá na Rutteho správu nazerať dvoma spôsobmi. Prvý je, že vie, čo na samoľúbeho šéfa Bieleho domu platí, čo chce počuť a ako zmýšľa.
To sa ostatne ukázalo už pri návštevách európskych politikov, s ktorými si Trump rozumie – či už ide o francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britského premiéra Keira Starmera, taliansku predsedníčku vlády Giorgiu Meloniovú, alebo o nemeckého kancelára Friedricha Merza.
„Trump delí svet na víťazov a porazených. To, čo Rutte robí, sa tak na prvý pohľad môže zdať rozumné. Hrá sa na Trumpovho našepkávača. Na druhý pohľad to však pôsobí trápne. V snahe upokojiť Trumpa znevažuje seba aj ostatných Európanov,“ zhrnul Spiegel.
Podobne kriticky hodnotili Rutteho správu aj ďalšie svetové médiá. Britský denník Guardian ju napríklad označil za „pochlebovačnú“.
Šéf NATO novinárom dnes povedal, že nemá problém s tým, že ju šéf Bieleho domu zverejnil, lebo „v nej nie je nič, čo by malo zostať utajené“. Obhajoval i jej obsah, tvrdiac, že bez Trumpa by sa nepodarilo dosiahnuť, aby členské štáty aliancie súhlasili so zvýšením výdavkov na obranu.
Ohradil sa proti otázke reportérov, či je podlizovanie správnym spôsobom pri jednaní s Trumpom a či to nie je ponižujúce. „Nie, nemyslím si. Myslím, že je to trochu otázkou vkusu,“ odpovedal s tým, že americký prezident si pochvalu zaslúži.
Podľa Guardianu sú Rutteho tón a vyjadrovanie v jeho správe iba dôkazom toho, ako veľmi sa spolu s väčšinou západných spojencov snažia zabezpečiť hladký priebeh summitu, pričom si veľmi dobre uvedomujú, že je Trumpov postoj k NATO nepredvídateľný.
Preto sú údajne presvedčení, že treba podniknúť všetko, aby si Spojené štáty udržali na svojej strane. O to viac, že výroky amerického prezidenta vyvolávajú pochybnosti, či by USA prišli na pomoc spojencom v prípade ich napadnutia.
Keď v utorok letel do Haagu, novinári na palube jeho lietadla Air Force One sa ho spýtali, či by USA dodržali článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého sa útok na jednu členskú krajinu NATO považuje za útok na všetky.
Keby taký prípad nastal, každá z nich má uplatniť právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu a napadnutej zmluvnej strane pomôže tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými krajinami takú akciu, akú bude pokladať za potrebnú vrátane použitia ozbrojenej sily.
Trump sa priamej odpovedi vyhol. „Závisí to od vašej definície. Je množstvo definícií článku 5. Viete to, však? Som však odhodlaný byť ich priateľom. Viete, spriatelil som sa s viacerými z ich lídrov a som odhodlaný pomôcť im,“ odvetil.
Keď ho vyzvali, aby to bližšie vysvetlil, odpovedal, že je pripravený chrániť životy a bezpečnosť. Po stretnutí lídrov členských štátov NATO bol už dnes ochotnejší a po otázke na článok 5 ubezpečil: „Stojím za ním, preto som tu.“/agentury/
X X X
Ukrajinský prezident Zelenskyj a americký Trump diskutovali o protivzdušnej obrane
Trump nevylúčil dodávku patriotov Ukrajine na ochranu pred dronmi a raketami.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že na stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom diskutovali o kúpe amerických systémov protivzdušnej obrany na ochranu ukrajinských miest, ľudí, chrámov či infraštruktúry. Stretnutie týchto prezidentov sa uskutočnilo na okraj summitu NATO v Haagu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Zelenskyj na sieti X informoval, že s Trumpom diskutoval o ochrane ľudí a o kúpe amerických obranných systémov. „Ukrajina je pripravená kúpiť toto vybavenie a podporiť amerických výrobcov zbraní. Európa môže pomôcť. Hovorili sme aj o možnej spoločnej výrobe bezpilotných lietadiel. Môžeme sa navzájom posilniť,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.
Ruské útoky na Ukrajinu
Rusko podľa AFP zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajinu a takmer denne vysiela stovky dronov a desiatky rakiet, pričom tieto útoky prinášajú civilné obete, ničia domy a infraštruktúru. Ruský raketový a dronový útok v Dnepropetrovskej oblasti v utorok zabil 21 ľudí a ďalších viac ako 300 zranil.
Ukrajinský prezident tiež informoval Trumpa o rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule, ako aj o výmene zajatcov a padlých vojakov. Zelenskyj uviedol, že Rusko počas výmen odovzdalo medzi telami padlých aj telá svojich vojakov. V súčasnosti podľa neho prebiehajú forenzné vyšetrenia na identifikáciu tiel.
Stretnutie Zelenského s Trumpom
„Hovorili sme o situácii na bojisku. (Ruský prezident Vladimir) Putin rozhodne nevíťazí. Predložil som prezidentovi (Trumpovi) fakty o tom, čo sa v skutočnosti deje na bojisku,“ napísal Zelenskyj.
Zelenskyj tiež uviedol, že šéfovi Bieleho domu zagratuloval k „úspešnej operácii“ na Blízkom východe. Konštatoval, že je dôležité, že americké kroky oslabili nielen jadrový program Iránu, ale aj jeho schopnosti výroby dronov. Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vojenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu.
Stredajšie stretnutie Trumpa a Zelenského trvalo približne 50 minút a išlo o prvý osobný rozhovor medzi lídrami Ukrajiny a Spojených štátov od 26. apríla, keď mali krátky rozhovor pred pohrebom pápeža Františka vo Vatikáne.
Rozdielne vyjadrenia o prímerí
Ukrajinský prezident v predošlom príspevku na sieti X o stretnutí povedal, že bolo dlhé a dôležité a že s Trumpom diskutoval o prímerí na Ukrajine. Šéf Bieleho domu však na následnej tlačovej konferencii po summite NATO poprel, že by sa so Zelenským zhovárali o prímerí. Tvrdí, že chcel len zistiť, ako sa ukrajinskému prezidentovi darí. Počas konferencie tiež odpovedal na otázku, či sú Spojené štáty pripravené predať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot. Túto možnosť nevylúčil, avšak povedal, že zistí, či USA môžu nejaké patrioty sprístupniť., aktuality.sk
X X X
Nový riaditeľ zvolenskej pobočky Slovenskej národnej galérie nás odkázal na Bratislavu. Zničenie výstavy nazval „demontovaním“.
V priestoroch Zvolenského zámku v týchto dňoch nečakane skončila výstava Vidieť, vidieť a vidieť, ktorá vznikla v roku 2019 pri príležitosti osláv 50. výročia fungovania Slovenskej národnej galérie na zámku. Jej autormi sú českí výtvarníci Jiří Franta a David Böhm a kurátorkou Eva S. Kotláriková.
„Naša expozícia “Vidieť, vidieť a vidieť”, ktorú som pripravila spolu s výtvarníkmi – Jiří Franta a David Böhm – pre Zvolenský zámok v roku 2019, bola 24. júna 2025 bezprecedentne a bez upozornenia zničená. Bez môjho vedomia, bez vedomia autorov, bez konzultácie s kýmkoľvek odborne kompetentným bola táto jedinečná expozičná stena rozobratá a vyhodená do kontajnera,“ napísala na sociálnej sieti kurátorka výstavy Eva Kotláriková. Zásah podľa nej vykonali údržbári na pokyn vedenia zvolenskej pobočky galérie.
„Viem, že výstavy sú dočasné. Ale spôsob, akým sa skončila táto, považujem za neúctivý, neprofesionálny a hlboko znepokojujúci,“ vyjadrila sa. Téme sa dnes venuje aj Denník N.
Bývalá riaditeľka: Takýto koniec si nezaslúžila
Pobúrená a zároveň smutná je z tohto konania aj bývalá riaditeľka SNG – Zvolenský zámok Erika Trnková. „Pre Zvolenský zámok to bola významná výstava, ktorá odrážala život v galérii a reagovala na diela v našich depozitároch, na naše výstavné projekty a tiež na genius loci, teda miesto, kde bola inštalovaná. Za šesť rokov sa v súvislosti s touto výstavou konalo množstvo sprievodných podujatí, ktoré na ňu reagovali,“ povedala pre Aktuality.sk.
Pripomenula, že autorská inštalácia zo sadrokartónu mala rozlohu 250 metrov štvorcových a s návštevníkmi komunikovala originálnou komiksovou formou. Jej demontovanie zvažovali v súvislosti s obnovou Zvolenského zámku, ktorá je v príprave. V súčasnosti v historickom objekte prebieha architektonicko-historický výskum.
„Áno, tá výstava mala už niekoľko rokov a možno to skutočne súvisí s obnovou zámku, ale takýto koniec si rozhodne nezaslúžila. S kolegyňami sme pri jej demontovaní mali zámer zachovať niektoré z významných fragmentov a nejako ju zaznamenať pre náš archív. Teraz z nej nezostalo nič, zmizla už aj zmienka o tomto niekoľko rokov trvajúcom projekte na webe Slovenskej národnej galérie,“ komentovala Trnková.,aktuality.sk
X X X
Slovenský hokejista čelí vážnym obvineniam. Bývalý hráč Nitry či Skalice mal zdrogovať a zneužívať mladistvého
Slovenský hokejista čelí vážnym obvineniam zo spáchania závažných trestných činov, pričom polícia už začala trestné stíhanie. Hráč počas kariéry pôsobil v Nitre, Skalici či Topoľčanoch. S informáciou prišla televízia JOJ.
Prípad siaha do januára tohto roka. Hokejista, ktoré meno zatiaľ nebolo zverejnené, je podozrivý z podania omamnej látky a sexuálneho násilia spáchaného na mladistvom. Za sexuálne služby mal poskytovať neplnoletému chlapcovi protihodnotu.
Má ísť o známe meno z hokejových kruhov. Podľa informácií webu Šport24.sk mal bývalý extraligista „čakávať chlapca pred školou, vydierať ho a vyhrážať sa mu, ak by niečo prezradil“. Hokejista mal mladistvého násilím donútiť k análnemu styku a tiež mu údajne dal inhalovať drogu.
Začiatkom júna bolo podané trestné oznámenie, na základe ktorého polícia začala trestné stíhanie.
„Bolo začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho násilia v súbehu so zločinom vydierania podľa paragrafu 200,“ potvrdila pre spomínaný web Krajská prokuratúra v Nitre. U podozrivého už mali prebehnúť aj domové prehliadky, v prípade zatiaľ nebol nikto obvinený.
Hráč počas uplynulej sezóny pôsobil v jednej z nižších súťaží. „Vždy strúhal veľkého frajera, ale že sa uchýli k niečomu takému by mi nenapadlo ani v tom najhoršom sne,“ povedal jeden jeho bývalých spoluhráčov pre web Šport.24.sk, ktorý tvrdí, že disponuje menom hokejistu, no vzhľadom k citlivosti prípadu sa ho zatiaľ rozhodol nezverejniť.
„Často a rád sa predvádzal, ale z toho, čo som sa o ňom dozvedel v uplynulých dňoch, som totálne v šoku. Je mi z toho zle,“ dodal iný bývalý kolega podozrivého hokejistu. Ani jeden z jeho dvoch bývalých spoluhráčov si neželal byť menovaný./agentury/
X X X
Originálna taktika či nezmysel, stálo to za pokus. Ovečkina chcela draftovať Florida, prišla s bizarným argumentom
Kapitán Washingtonu Capitals Alexander Ovečkin patrí už roky medzi najväčšie osobnosti klubu i celej súťaže. Ťažko si ho predstaviť v inom drese. Čerstvý gólový rekordér NHL však za istých okolností mohol byť oporou úradujúcich šampiónov profiligy z Floridy.
Alexander Ovečkin sa teší z gólu do siete Floridy v roku 2021.
Panthers sa totiž pokúsili v roku 2003 draftovať ruský talent napriek tomu, že ho tak či tak nemohli získať. V danom roku totiž mohli byť vybraní iba hokejisti, ktorí sa narodili najneskôr 15. septembra 1985.
Ovečkin tento dátum prešvihol o dva dni, preto mohol ísť na draft až o rok neskôr. To však vedenie floridskej organizácie nezastavilo.
„Asi to nebolo správne, zrejme to bola hlúposť. Ale majiteľ Alan Cohen bol inteligentný človek a myslel si, že to stojí za to, tak sme to vyskúšali,“ citoval vtedajšieho generálneho manažéra Ricka Dudleyho prestížny web The Athletic.
V klube netradičný plán vnímali ako legitímny, no prišli s bizarným vysvetlením. Argumentovali tým, že budúci gólostroj z Ruska je už dostatočné starý vďaka prestupným rokom.
Pokiaľ by sa dni navyše z týchto rokov počítali, Ovečkin by podľa vedenia spĺňal podmienky draftu. Moskovský rodák neskôr sám priznal, že plán Floridy ho zaujal a údajne s ním aj súhlasil.
„Niekto povie, že to bol originálny nápad. Iní, že to bol úplný nezmysel. Deväťkrát som navšítivil centrálny register a vždy som im povedal, čo plánujeme urobiť.
Ich odpoveď znela, že nielenže nezískame Ovečkina, ale prídeme aj o výber v drafte,“ spomína Dudley.
Zástupcovia NHL mu opakovane povedali, že nič také nepovolia. Panthers sa nenechali odradiť a svoj plán vyskúšali v 9. kole draftu.
Ovečkina chceli vybrať na 265. mieste. Zástupcovia súťaže im vypli mikrofón a udelili napomenutie. Ako náhradníka si Florida vybrala útočníka Tannera Glassa.
O rok neskôr draft patril Ovečkinovi, ktorý sa stal jednotkou pred krajanom Jevgenijom Malkinom. Ovečkin putoval do Washingtonu, Malkina si vybral Pittsburgh.
Panteri z juhovýchodu USA sa tak postarali o jednu z bizarnejších historiek v dejinách profiligového draftu.
„Keby sme to vtedy zvládli, myslím, že by sme na tom boli celkom dobre. Aj keď by sme asi naštvali pár ľudí,“ skonštatoval Dudley. Ktovie, ako by vyzerala súčasná NHL, keby jeho plán vyšiel./agentury/
X X X
Holanďanom nepomohol ani neuveriteľný gól. Elliott zabezpečil obhajcom titulu účasť vo finále
Futbalisti Anglicka sa stali prvými finalistami ME hráčov do 21 rokov. Obhajcovia titulu zvíťazili v stredajšom semifinálovom zápase na Tehelnom poli v Bratislave nad rovesníkmi z Holandska 2:1.
O ich triumfe rozhodol dvoma gólmi Harvey Elliott, o jediný zásah „oranjes“ sa postaral strelou z diaľky Noah Ohio.
Angličania postúpili piatykrát v histórii do finále ME „21“. V boji o titul sa stretnú v sobotu 28. júna o 21.00 h opäť na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) s víťazmi duelu Nemecko – Francúzsko (21.00 v Košiciach).