Maďarsku hrozilo, že bude zatiahnuté do vojnového konfliktu, keby voľby vyhrala opozícia. Povedal to premiér Viktor Orbán. Maďarská vláda podľa neho podporuje Ukrajinu a má záujem na jej prežití ako zvrchovanej krajiny. Zároveň má ale záujem na tom, aby Rusko neohrozovalo bezpečnosť Európy a nemá záujem na prerušení všetkých ekonomických väzieb na Rusko. Orbán to povedal v rozhovore, ktorý zverejnil denník Magyar Nemzet.

 Maďarský premiér dal tiež najavo, že ruskú inváziu na Ukrajinu nevníma ako „našu vojnu“, a preto Budapešť poskytuje Kyjevu len humanitárnu pomoc. „Stojíme na maďarskej strane dejín,“ zdôraznil Orbán v rozhovore, z ktorého dnes citovala agentúra MTI.

 Ruský útok na Cherson si 24. decembra si vyžiadal minimálne 10 obetí a desiatky zranených. Pozrite si video Chersonskej regionálnej vojenskej správy.

Tento rok označil za najnebezpečnejší od pádu komunistického režimu v roku 1989. Maďarsku podľa neho hrozilo, že bude zatiahnuté do ukrajinského konfliktu, keby opozičné ľavicové strany vyhrali aprílové voľby: „Boli by sme v tom až po krk,“ vyhlásil Orbán. Zdôraznil, že Maďarsko je jedinou európskou krajinou, ktorej sa podarilo udržať bokom od tejto vojny, „pretože Maďari za to hlasovali“. Aprílové voľby opäť vyhrala Orbánova strana Fidesz.

Rastúce ceny energií a ďalšieho tovaru šéf maďarskej vlády pripísal sankciám, ktoré prijala Európska únia v snahe zastaviť ruskú agresiu. „Keby vianočný anjel zmazal sankcie súvisiace s energiami, ceny energií by okamžite klesli,“ povedal Orbán. Prudko by podľa neho klesla aj miera inflácie v Maďarsku a krajina by mohla počítať s päťpercentným rastom ekonomiky namiesto súčasných 1,5 percenta.

Vojna sa môže pretiahnuť na desaťročia, varoval Orbán. „Ale Ukrajina môže bojovať len tak dlho, kým ju Spojené štáty podporujú zbraňami a peniazmi. Ak si Američania budú želať mier, bude mier,“ vyhlásil maďarský premiér.

 Po útoku 10. horskej útočnej brigády urobili ruskí útočníci jediné správne rozhodnutie – vzdali sa a tak to má byť, hovorí sprievodný text k videu, ktoré zverejnilo ukrajinské ministerstvo obrany.

„Od Ukrajiny ako suverénneho štátu nemožno očakávať, že obetuje časť svojho územia pre európsky mier, energetickú bezpečnosť a blahobyt. Môžeme sa ale sami rozhodnúť, do akej miery ich podporíme. Maďarsko sa v tejto vojne rozhodlo poskytnúť humanitárnu pomoc. Nie je to naša vojna,“ povedal šéf maďarskej vlády.

Orbánove slová si v Kyjeve podľa serveru RBK-Ukrajina vyložili ako želanie, aby Ukrajina vojnu prehrala a pristúpila na rokovania s ruskými teroristami, ktorí proti Ukrajine vedú vyhladzovaciu vojnu.

 Ukrajinské ministerstvo zahraničia zareagovalo ostro. „Vyhlásenie maďarského premiéra ukazujú patologické pohŕdanie Ukrajinou a ukrajinským ľuďom, ktorý čelí ruskej agresii, a tiež jeho vlastnú politickú krátkozrakosť. Predsa porážka Ukrajiny vo vojne, ku ktorej Viktor Orbán nepriamo vyzýva, by viedla k priamemu ohrozeniu Maďarska a Maďarov ruskou agresiou,“ zdôraznila ukrajinská diplomacia.

Orbán je podľa ukrajinského webu pokladaný za priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina a opakovane šíri informačným priestorom myšlienku, že vojna potrvá tak dlho, kým Washington a jeho spojenci budú Ukrajinu podporovať. Orbán sa maskuje tvrdením, že Budapešť podporuje Ukrajinu, ale ustavične hlása myšlienku mierových rozhovorov s ruskými teroristami, tvrdí ukrajinský portál./agentury/

X X X

Zakopané sa chystá na silvestrovské hrôzy. Miesti závidia Slovákom

Obľúbené poľské lyžiarske stredisko Zakopané sa chystá na hrôzy sprevádzajúce vítanie Nového roka. V predvečer Silvestra obchodníci metodicky zakrývajú výklady a vchody drevotrieskovými doskami, zatiaľ čo miestni obyvatelia sa sťahujú do vnútra svojich domovov. Silvester môže prepuknúť, píše na svojom webe poľský denník Gazeta Wyborcza.

 Mesiac nad poľskými Tatrami pri plesa Morskie oko. Na Silvestra až sem dolieha hluk z neďalekého Zakopaného. Miestni obyvatelia podľa denníka závidia slovenským susedom, pretože na južnej strane Tatier bývajú Silvestry normálne.

Zakopané sa preslávilo opileckými výstrelkami počas masových osláv Valentína vlani vo februári, ešte počas covidovej pandémie, keď sa situácia vymkla z rúk. Každopádne miestni nepodceňujú prevenciu s ohľadom na správanie sa davu tisícov ľudí so zábavnou pyrotechnikou a fľašami alkoholu v rukách.

„Pre obyvateľov Zakopaného sú Silvester a Nový rok jedným z najhorších období roka. Ulice sú upchaté, chodníky sú plné ľudí, v obchodoch stoja dlhé rady. Niektorí si pred sviatkami robia nákupy dokonca na niekoľko dní, aby v tomto čase vyrážali von len po základné tovar,“ napísal denník.

„Nákupy v tomto čase sú hrôza. Rýchlo a bez vystávania v radoch je možné ich vybaviť jedine ihneď po otvorení obchodov. Od Vianoc do Nového roka do Zakopaného radšej nechodím, zásoby všetkého potrebného som si urobil už skôr,“ povedal denníku Tomasz z jednej z okolitých obcí.

Udržia opilcov na uzde?

Pred Silvestrom sa do metropoly poľských Tatier presúvajú aj kolóny s policajtmi, ktorí sa budú snažiť kontrolovať podnapité davy. Pred barmi, reštauráciami a krčmami, ktoré sa odhodlajú otvoriť, sa skupiny vyhadzovačov budú snažiť ustrážiť, aby sa dovnútra dostali len ľudia s rezerváciou a aby pred vchodom neprepukali bitky.

Kedysi v poslednú noc roka gastronomické zariadenia v Zakopanom pracovali naplno. Každý hotel, ubytovňa a penzión organizovali silvestrovskú zábavu. Konali sa slávne plesy a bále. Tie vystriedala masová diskotéka, organizovaná provládnou televíziou TVP.

„Teraz po takej zábave nie je dopyt. Jedine luxusné hotely organizujú pre svojich hostí tance. Reštaurácie chystajú večere so živou hudbou miestnych horalov, ale nie je o to veľký záujem,“ hovorí Agata Wojtowiczová z Tatranskej hospodárskej komory.

Pokleslá zábava

Na zábavu organizovanú TVP sa sťažujú aj ďalší obyvatelia Zakopaného, pretože obrovská scéna je obvykle pripravená už v polovici decembra a hneď po vianočných sviatkoch začínajú skúšky pred silvestrovským koncertom a tie často trvajú do neskorej noci. Vystupujúcich umelcov je počuť v okruhu niekoľkých kilometrov, a to aj v národnom parku.

„Nedá sa to počúvať. Od poludnia do noci. Niekoľkokrát za sebou stále to isté. Všetko duní, ako by sa hudba nedala púšťať potichu. Chápem to na Silvestra, ale to, čo sa deje predtým, je prehnané. A keď sa skončí koncert, začnú vyčíňať hostia. Ťažko sa to dá vydržať, tie kriky, hádky a obrovské množstvo smetí, a to až do bieleho rána. Naše bývanie je oplotené, ale aj tak je všade plno odpadkov a rozbitých fliaš,“ hovorí Anna bývajúca blízko miesta, kde sa silvestrovská zábava TVP odohráva.

Miestne úrady si zábavu pochvaľujú. Tvrdia, že je to propagácia Zakopaného. Miestni obyvatelia ale majú odlišné pocity. Veľa z nich si myslí, že tá zábava nie je pre mesto ani lacná, ani prospešná. „Zakopané prestalo byť kúpeľmi. Stalo sa miestom vyhľadávaným ľuďmi nízkej kultúrnej úrovne,“ tvrdí Anna.

Dvojdňoví hostia

Silvestrovská zábava pritiahne hostí na niekoľko hodín. Do Zakopaného prídu špeciálne vypravenými vlakmi a hneď po zábave odídu. Zanechajú za sebou hory smetí. „To nie sú klienti, po ktorých túži turistická destinácia. Vytúžený hosť strávi v Tatrách niekoľko dní,“ hovorí Agata Wojtowiczová z hospodárskej komory.

Silvester býva tiež obdobím, keď ubytovanie zdražie aj o 30 a viac percent. Podľa rezervačných portálov je 80 percent kapacít na Silvestra obsadených. „Silvester je v sobotu, Nový rok v nedeľu, a tak veľa hostí má záujem len o dve noci,“ hovoria hoteliéri. Silvester je pre nich časom väčších zárobkov, ale aj väčšieho rizika. Po návšteve silvestrovských hostí bývajú často potrebné opravy.

Obyvatelia Zakopaného podľa denníka so závisťou hľadia k slovenským susedom, pretože na južnej strane Tatier sa oslavuje Silvester úplne inak.

„V Tatranskej Lomnici sa oslavuje spontánne. Stretávame sa – obyvatelia a naši hostia, v parku v centre mesta asi pol hodiny pred polnocou. O polnoci si vymieňame priania, bývajú ohňostroje a po hodine ideme domov,“ povedal pre Gazetu Wyborczu jeden z miestnych obyvateľov, ktorý sa predstavil ako Peter.

„V Liptovskom Mikuláši na námestí organizujeme diskotéku. Okrem miestnych skupín tu bude diskdžokej a v stánkoch okolo námestia si bude možné kúpiť miestne špeciality,“ vysvetlila miestna obyvateľka./agentury/

X X X

Kosovo uzatvorilo pre cestnú blokádu jeden z hlavných hraničných priechodov

 Kosovo uzatvorilo v stredu svoj najväčší hraničný priechod po tom, čo ho na srbskej strane zablokovali demonštranti, aby tak preukázali podporu kosovským Srbom, ktorí odmietajú uznať nezávislosť Kosova. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

 Srbskí Srbi vytvorili v utorok traktormi a kamiónmi cestnú blokádu, čím uzatvorili hraničný priechod Merdare ležiaci na východných hraniciach Kosova. K tomuto najnovšiemu protestu pritom prišlo len niekoľko hodín po tom, čo Srbsko uviedlo, že v súvislosti so stúpajúcim napätím medzi Prištinou a Belehradom uvádza do stavu pohotovosti svoju armádu.

„Ak ste už vstúpili do Srbska, musíte (pre návrat do Kosova) použiť iný hraničný priechod… alebo ísť cez Severné Macedónsko,“ uviedlo kosovské ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti Facebook, kde zároveň oznámilo zatvorenie hraničného priechodu Merdare. Uzávera vstúpila do platnosti o polnoci, no hraničný priechod nebolo možné pre blokádu využívať už ani istý čas predtým.

Merdare je pritom podľa Reutersu jedným z najdôležitejších kosovských hraničných priechodov pre nákladnú dopravu. Krajina však má aj medzinárodné vlakové spojenie.

Napätie sa na severe Kosova, kde žije prevažne srbská národnostná menšina, sa vyostrilo ešte v novembri v dôsledku dlhého sporu týkajúceho sa evidenčných čísiel. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe zákon, ktorý by zakazoval Srbom žijúcim v Kosove používať srbské evidenčné čísla.

Od 10. decembra pritom prichádza na severe Kosovo k prestrelkám medzi políciou a Srbmi, ktorí už vyše desaťkrát zablokovali cesty v okolí mesta Mitrovica. K týmto blokádam pritom začalo prichádzať po zatknutí bývalého srbského policajta za údajné napadnutie policajta v službe, píše Reuters.

Od 10. decembra boli na kosovsko-srbských hraniciach zatvorené ďalšie dva hraničné priechody. Celkovo tak zostávajú otvorené už len tri hraničné priechody medzi oboma krajinami. Vláda v Prištine požiadala v súvislosti s blokádami mierové sily NATO – KFOR – o odstránenie barikád. KFOR však uviedlo, že nemá právomoc na podnikanie krokov na srbskom území.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad to však odmieta uznať a považuje ho stále za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

Rusko vyjadrilo podporu Srbsku v súvislosti so stúpajúcim napätím v Kosove

Rusko podporuje Srbsko ako svojho spojenca v jeho snahe ochrániť etnických Srbov v Kosove, kde v týchto dňoch pribehujú protesty a blokády ciest. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Rusko veľmi podrobne sleduje, čo sa deje a ako sú zaisťované práva Srbov… Podporujeme Belehrad vo všetkých krokoch, ktoré podniká,“ uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň odmietol tvrdenia kosovského ministra vnútra Xhelala Sfečlu, ktorý vyhlásil, že Srbsko sa pod vplyvom Ruska snaží destabilizovať situáciu v Kosove, a preto podporuje srbskú menšinu. „Srbsko je zvrchovaná krajina a je veľký omyl hľadať tu nejaký deštruktívny vplyv Ruska,“ povedal Peskov.

Podľa neho Srbsko len bráni práva Srbov, ktorí žijú v neľahkých podmienkach. „Je prirodzené, že reagujú tvrdo, keď sú tieto právo porušované,“ uviedol Peskov./agentury/

X X X

Zelenského mierový plán má desať bodov. Uznajte naše územné zisky, odkázal Kremeľ

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje vo svojom desaťbodovom mierovom pláne pre Ukrajinu okrem iného vyzvať na obnovenie bezpečnosti v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne, ale napríklad aj na ochranu ukrajinského životného prostredia. Vyplýva to z prehľadu, ktorý zverejnila agentúra Reuters. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že prípadný plán musí brať do úvahy ruské územné zisky počas vojny na Ukrajine.

 Podľa skoršej správy amerického denníka The Wall Street Journal chce Zelenskyj mierový plán podrobne predstaviť vo februári, rok od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Kyjev bude pri prípadných rozhovoroch s Moskvou pravdepodobne požadovať zásadné ústupky, ktorých presadenie bude mať o to väčšiu šancu, čím lepšia bude ukrajinská pozícia na bojisku, poznamenal denník.

Zelenskyj svoj plán podľa agentúry Reuters po prvý raz ohlásil v novembri na summite veľkých ekonomík G20. V decembri potom vyzval lídrov krajín G7, aby podporili jeho návrh na usporiadanie globálneho mierového summitu počas zimy, na ktorom by sa prebral celý jeho mierový plán alebo aj len jeho niektoré konkrétne body. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba v rozhovore zverejnenom v pondelok agentúrou AP uviedol, že mierový summit by Ukrajina chcela usporiadať do konca februára, najradšej na pôde OSN.

O mierovom pláne podľa Reuters Zelenskyj hovoril tiež pri svojej decembrovej návšteve vo Washingtone s americkým prezidentom Joom Bidenom. Americký líder potom novinárom povedal, že má „presne tú istú víziu“ pre mier ako Zelenskyj. Ukrajinský prezident hovoril o pláne tento týždeň tiež po telefonáte s indickým premiérom Naréndrom Módím a vyzval ho, aby sa India zapojila do jeho uskutočnenia.

 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že plán musí brať do úvahy ruské územné zisky. „Mierový plán Ukrajiny, ktorý neberie do úvahy dnešnú realitu – ruské územia, pripojenie štyroch nových regiónov k Rusku – nemá šancu na existenciu,“ vyhlásil podľa agentúry TASS Peskov. Rusko tvrdí, že ukrajinské oblasti Luhanská, Donecká, Chersonská a Záporožská sa stali súčasťou Ruska, svet však tento pokus Moskvy o anektovanie ďalšieho ukrajinského územia neuznal. Už v roku 2014 Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym. „Zatiaľ žiadny mierový plán nie je,“ zdôraznil tiež Peskov./agentury/

X X X

Rozklad vlády v obraze. Štvorkoalícia nevydržala ani tri roky. Pozrite si, čo viedlo k pádu vlády „zmeny“

 Mala to byť vláda zmeny, no nakoniec sa po rozpade štvorkoalície rozpadla aj menšinová vláda. Premiér Eduard Heger si nedokázal získal podporu v parlamente. Za všetkým stoja škriepky medzi Igoroom Matovičom a Richardom Sulík a silná pozície Borisa Kollára, ktorý ťahal za nitky.

Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

Vo fotogralérii nájdete kľúčové momenty, ktoré viedli túto vládu k jej pádu. Nedôveru jej 15. decembra vyslovilo 78 poslancov. Problémy riešili prakticky od začiatku. Už krátko po voľbách počas zostavovania vlády sa začali črtať prvé spory a s blížiacou sa pandémiou sa len prehlbovali. Problém mal aj vtedajší líder Za ľudí Andrej Kiska.

 Spory a škriepky vyvrcholili do dvoch veľkých kríz

Chcel koalíciu bez Borisa Kollára, nakoniec pre zdravotné problémy odišiel a líderstvo prenechal Veronike Remišovej. Pri zostavovaní vlády sa sporili aj o posty, čo nie je nič nečakané. SaS si nárokovala ministerstvo financií, hnutie Sme rodina si nárokovalo post predsedu parlamentu. Kým Borisovi Kollárovi to vyšlo, Sulíkovi nie, nakoniec sa však dohodli.

Vznikla štvorkoalícia, na ktorej čele stál premiér Igor Matovič a ktorá mala v parlamente podporu 95 poslancov. Medzi Matovičom a Sulíkom to iskrilo, aj keď pri skladaní vlády spolu ešte varili gnocchi. Pamätná fotka je zrejme ich posledným priateľským záberom. Škriepok bolo mnoho, nezhody mali aj pri voľbe generálneho prokurátora či zmene podmienok kolúznej väzby.

Každý si pamätá aj spor z decembra 2020, kedy Sulík zrušil nákup antigénových testov. Sulík vinil Krajčího, Matovič Sulíka. A aj keď prekáračiek i osočovania na sociálnej sieti či na tlačovkách bolo neúrekom, vrcholy boli len dva. V prvej kríze dostali Matovič aj Krajčí červenú a tú druhú už vláda „zmeny“ neprežila a zahodila svoju šancu./agentury/

X X X

Politológ: Za krach vlády môže Kollár a Matovič. Hra na „spasiteľa“ je nebezpečná

 Slovenská politická scéna zažila koncom roka veľké otrasy. Napriek tomu, že sa navzájom obviňujú SaS aj OĽaNO, o páde vlády rozhodli hlasy troch odídencov od Borisa Kollára.

 Richard Sulík počas prejavu v parlamente, v pozadí zľava minister financií Igor Matovič, vicepremiérka Veronika Remišová a premiér Eduard Heger, 8. december 2022

O situácii sme sa rozprávali s politológom z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefom Lenčom.

 X Premiérovi Eduardovi Hegerovi sa nepodarilo získať podporu a vláda padla. Hlasovanie sprevádzal chaos aj okolo podávania demisie. Ako hodnotíte (ne)podanie demisie Igora Matoviča?

Ono (ne)podanie demisie ministra financií bolo odrazom politického exhibicionizmu, ktorý je podstatou a možno i zmyslom jeho pôsobenia v slovenskej politike. Od vstupu do Národnej rady predvádza nedôstojné divadlo, ktorým chcel zaujať pri (ne)podaní demisie. Ostáva čakať, čo zasa predvedie nabudúce. Ako naloží s ďalšou dohodou, ktorú uzavrel Eduard Heger s Richardom Sulíkom.

X Ak by ju podal, presvedčilo by to stranu SaS, aby vládu nepovalili?

Z vyjadrení je zrejmé, že podanie demisie bolo súčasťou dohody, ktorá mala zaručiť prežitie vlády Eduarda Hegera – prežitie aktuálneho hlasovania o dôvere. Svojím krokom, roztrhaním dohody, spôsobil, že vláda premiéra Hegera bola v parlamente odvolaná. Igor Matovič povalil vládu Eduarda Hegera. Rovnako ako sa podieľal na páde vlády Ivety Radičovej.

Matovič na tlačovke zhrnul úspechy rezortu financií a uviedol, že v parlamente sa pre svoje vlastné zdravie bude Sulíkovi vyhýbať.

X Prezidentka vyzvala politikov, aby našli riešenie smerujúce k predčasným voľbám. Zatiaľ však neexistuje dohoda, reálne sa zatiaľ nenazbieralo 90 hlasov a ani to nevyzerá, že by sa tak stalo. Mali by byť logickým vyústením pádu vlády predčasné voľby?

Ak vláda stratí dôveru v parlamente, je logické, že v nej neexistuje priestor na jej obnovenie – ak teda celý proces odvolávania nebol len zlou fraškou, ktorou chcela SaS „spríjemniť“ občanom advent. Ak sa pozrieme na zloženie NR SR, vidíme, že tam nie sú strany, ba ani jednotlivci, ktorí by boli ochotní a schopní poskladať inú, novú väčšinu. Áno, v tom prípade sú logickým vyústením takéhoto stavu predčasné voľby. Udržiavanie patu a predlžovanie agónie a situácie, v ktorej ľudia už pochybujú o efektivite demokracie, je nebezpečným hazardom, ktorý ohrozuje našu budúcnosť.

 X SaS aj OĽaNO de facto povalili vládu bez plánu. SaS zahlasovala za, no predčasné voľby nechce, nechce sa ani vrátiť do vlády a rokovalo sa o akejsi novej sedemdesiatšestke. Nie je to trochu zmätočný postoj?

Je to veľmi zmätočné. Prednostne pre voličov SaS. Táto politika ad hoc riešení a kľučkovania medzi opozičnou a kvázi koaličnou politikou spôsobuje masívnu stratu dôvery v politickú stranu. V prípade SaS sa to prejavuje postupnou stratou podpory voličov. Ak sa pozrieme na aktuálny prieskum agentúry Focus, ktorý dáva SaS iba 5,6 %, vidíme, že za rok 2022 SaS stratila už polovicu svojich potenciálnych voličov (pokles z januára 2022 činí 5,5 %). Richard Sulík sa však tvári, že všetko je v poriadku, že takto to plánovali, len my sme to nepochopili.

 X Odvolaný premiér v rozhovore pre SME povedal, že Sulík mu ponúkol možnosť novej vlády na pôdoryse pôvodnej štvorkoalície bez Igora Matoviča. Vzápätí Sulík ponuku stiahol. Má zmysel hľadať medzi tými istými poslancami novú podporu pre vládu? Budú bez Matoviča fungovať bez problémov?

Myslím si, že táto možnosť, napriek tomu, že sa v súčasnosti o nej azda najčastejšie hovorí ako o riešení situácie, je po vyjadreniach Borisa Kollára irelevantná. Najmä v kontexte jej dovládnutia do konca riadneho volebného obdobia. Boris Kollár obnovenie vlády odmieta. Richard Sulík nie je schopný udržať konzistentné stanovisko a predmetnú ponuku už stiahol. A Igor Matovič je natoľko nevyspytateľný, že nemá zmysel, aby sme sa zaoberali zmyslom akéhokoľvek úsilia, ktoré by opätovne spojilo týchto hašterivých „kohútov“ do jednej koalície.

X Myslíte si, že by sa Kollár spojil so Smerom alebo Hlasom? Najprv Smer vylúčil, potom zasa nie.

Ak je otázka smerovaná na to, čo sa udeje po voľbách, tak pravdepodobnosť onoho spojenia bude priamo úmerná tomu, čo Smer a Hlas a iní potenciálni „ženísi“ ponúknu drahej neveste.

 O páde vlády rozhodli najmä hlasy troch odídencov zo Sme rodina – Martina Borguľu, Jána Krošláka a Patricka Linharta. U Sulíka zavážil aj fakt, že Matovič nepodal sľúbenú demisiu. Po tajomnom telefonáte ju totiž vytrhol z rúk Metoda Špačeka, vedúceho pracovníka Kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej. Opozícia na čele s Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim tlieskala.

X Celá politická debata, vrátane osočovania zo strany OĽaNO, sa uberá smerom k tomu, že SaS povalila tretiu demokratickú vládu, pričom ako ste spomínali, aj pán Matovič hlasoval za pád Radičovej vlády. No už menej sa hovorí, že pri hlasovaní rozhodli tri hlasy a boli to tri hlasy odídencov z hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorému toho u Matoviča veľa prechádza. Nepovalil vládu práve Kollár, ktorý odídencov veľmi nepresviedčal?

Áno, ak by sme chceli hľadať konkrétnych vinníkov za porážku pri hlasovaní, tak sú nimi jednoznačne Boris Kollár, ktorý prišiel o troch poslancov, a Igor Matovič, ktorý svojím rozhodnutím potopil dohodu s SaS.

X Premiér Heger spolu so Sulíkom oznámili, že nakoniec dohodu na štátnom rozpočte našli a Igora Matoviča odvolajú. V podstate sa mohli dohodnúť už predtým a vláda nemusela padnúť. Aký to malo zmysel?

Žiadny. Samozrejme, že koalícia si toto mohla vybaviť „doma“ a bez nutnosti traumatizovať spoločnosť nakoniec pripraviť a schváliť rozpočet, dokonca ústavnou väčšinou. Lenže to by v koalícii nesmeli byť Richard Sulík a Igor Matovič. Richard Sulík síce v rozhovore pre Denník N tvrdil, že mal plán, že to všetko malo a má zmysel, lenže to nemohol dopredu povedať. Z nálad v spoločnosti, ktoré vyvolali konflikty v koalícii a jej rozpad, tragikomické odvolávanie vlády a schvaľovanie rozpočtu, vidíme, že majitelia koaličných strán nemajú zmysel pre politiku a zodpovednosť voči občanom, štátu a demokracii.

X Kto má podľa vás väčší potenciál vo voľbách – SaS alebo OĽaNO?

Z aktuálnych preferencií politických strán je to OĽaNO. Hnutie Igora Matoviča má vcelku stabilizovaný elektorát – nateraz okolo siedmich percent – čo mu dáva šance dostať sa do NR SR, no správanie jeho majiteľa ho definitívne pripravilo o akýkoľvek koaličný potenciál. Sulík a jeho najvernejší v súčasnosti robia všetko pre to, aby sa strana ocitla mimo parlamentu a Richard Sulík mohol ísť odpočívať na ranč do Austrálie.

X Na politickej scéne sa črtá ďalšie spájanie demokratických síl. Sú tu rôzne rozhovory o Dzurindovom projekte alias SDKÚ 2.0, o novom projekte Lucie Ďuriš Nicholsonovej, pridávajú sa aj strany SPOLU, ODS Pavla Macka, po novom aj odídenci z OĽaNO… Ako vidíte túto scénu? Môže byť niektorý z týchto projektov „spasiteľom“ Slovenska?

Spájanie tzv. demokratických politických strán stredopravého spektra sa s pravidelnosťou črtá už od roku 1997, resp. od vzniku SDKÚ v roku 1999, lenže vždy sa okolo neho hovoria tie isté frázy a poväčšine to dopadne rovnako. Nespoja sa všetci. Vždy sa nájde renegát s vlastnou predstavou a egom. Nakoniec sa nezhodnú a v prípade, že vo voľbách aj uspejú, rozpadnú sa s nimi aj nádeje ich voličov na lepšiu budúcnosť. Aktuálne „spájanie“ je stále skôr túžbou jednotlivcov s veľkými ambíciami a minimálnym politickým výtlakom. Dzurindov projekt neviditeľný ako Columbova žena, sieťovanie Lucie Ďuriš Nicholsonovej čaká na výsledky najväčšieho prieskumu najväčšej agentúry a odídenci z OĽaNO sa snažia získať ešte aspoň trochu pozornosti predtým, ako na nich verejnosť s radosťou zabudne. Rozhodne by som sa nespoliehal na „spasiteľa“ či sitnianskych rytierov, ktorí by mali zachrániť Slovensko. Hra na „spasiteľa“ je veľmi nebezpečná pre demokraciu. Vidíme to na príklade toho, ako nás chceli svojou politikou „spasiť“ Mečiar, Fico či Matovič.

X Ako vidíte budúcnosť politickej scény? Nič stabilné sa tu zatiaľ ako alternatíva rozbitej a najmä nesúrodej pravice nečrtá, extrém silnie, Hlas a Smer tiež nabrali na sile.

Ak sa nenájde vôľa na to, aby sa zmenil zákon o politických stranách, zákon o voľbách do NR SR a celkovo volebný systém a ak sa neposilní výučba občianskej náuky v školách, tak sa systém nestabilizuje. Budúcnosť slovenskej politiky bude čoraz depresívnejšia, politické strany projektmi na jedno použitie svojich zakladateľov, majiteľov, znudených oligarchov. A obyčajní ľudia sa budú čoraz viac utiekať ku falošným „spasiteľom“. Všimnite si, že od volieb 1998 sa so železnou pravidelnosťou objavujú politické strany a ich lídri, do ktorých si časť verejnosti a nezanedbateľná časť novinárov projektuje ideu o „spasiteľovi“ či „spasiteľoch“, ktorí už naozaj – konečne – povedú Slovensko ku krajším zajtrajškom. Táto nenaplnená viera, očakávania, ktoré narazia na krutosť reality, pochopiteľne spôsobujú apatiu u voličov a pomáhajú rásť populistom a stranám krajnej pravice./agentury/

X X X

Pápež František naznačil, že sa blíži koniec života Benedikta XVI.

  Pápež František oznámil, že zdravotný stav jeho predchodcu na čele katolíckej cirkvi sa výrazne zhoršil. Došlo k tomu náhle v posledných hodinách, poznamenal.

 O zhoršenom zdraví Benedikta XVI. informoval František na záver generálnej audiencie vo Vatikáne. O podrobnostiach zdravotného stavu emeritného 95-ročného pápeža sa nezmienil. „Je veľmi chorý. Chcel by som vás všetkých požiadať o špeciálnu modlitbu za Benedikta XVI., ktorého cirkev v tichosti podporuje. Spomeňme si na neho,“ povedal František podľa agentúry Reuters.

Podľa svetových agentúr informoval, že emeritný pápež má neustálu lekársku starostlivosť. Svätá stolica potvrdila, že jeho zdravotný stav sa prudko zhoršil v posledných hodinách.

Benedikt XVI. (pôvodným menom Joseph Ratzinger) bol pápežom v období 2005 – 2013. V roku 2013 sa rozhodol abdikovať, pretože sa zdravotne už necítil dostatočne schopný vykonávať svoje úlohy.

  Ešte pred pár týždňami tí, ktorí mali príležitosť Benedikta vidieť, hovorili, že jeho telo je veľmi krehké, ale myseľ zostáva bystrá, uviedla agentúra Reuters. Jedna z posledných zverejnených fotografií bývalého pápeža bola urobená prvého decembra, keď sa zišiel s víťazmi teologickej ceny, ktorá je podľa neho pomenovaná. Po celý čas sedel a vyzeral nesmierne slabý, dodal Reuters./agentury/

X X X

Mobilizovaní ruskí vojaci budú mať právo na bezplatné zmrazenie spermií

 Ruskí vojaci, ktorí boli zmobilizovaní do vojenskej operácie na Ukrajine, budú mať právo dať si bezplatne zmraziť spermie v kryobankách, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.

 Ruskí regrúti v sprievode svojich manželiek kráčajú vlakom na železničnú stanicu v Prudboi v regióne Volgograd v Rusku.

TASS s odvolaním sa na predsedu Ruského združenia právnikov Igora Trunova uviedla, že ministerstvo zdravotníctva reagovalo na jeho výzvu o finančnú pomoc z rozpočtu v tomto pláne.

 Ministerstvo „sa rozhodlo zaviesť možnosť finančnej podpory z ruského federálneho rozpočtu na bezplatné uchovanie a skladovanie zárodočných buniek (spermií) tých občanov, ktorí sú mobilizovaní do špeciálnej vojenskej operácie (na Ukrajine) v období rokov 2022–24“, uviedol Trunov.

Rodiny môžu využiť uskladnený biomateriál tiež bezplatne, ak sa v ich povinnom zdravotnom poistení uvádza, že na to majú nárok.

 Ruský prezident Vladimir Putin vyvolal vojnu na Ukrajine vo februári a „čiastočnú mobilizáciu“ záložníkov vyhlásil 21. septembra po sérii vojenských neúspechov, pri ktorých Ukrajinci vytlačili ruské sily z východu Charkovskej oblasti. Rozhodnutie Kremľa o mobilizácii vyvolalo hromadný odliv brancov z Ruska. Desaťtisíce ich odišli do Gruzínska, Arménska či Kazachstanu, kam mohli vycestovať bez víz, analyzujú svetové tlačové agentúry. Počas protestov proti mobilizácii zadržali v Rusku tisíce ľudí. Šéf Kremľa začiatkom decembra tvrdil, že v „oblasti operácií“ sa nachádza 150 000 z celkovo 300 000 mobilizovaných „obrancov vlasti“, z ktorých približne 77 000 je priradených k bojovým jednotkám./agentury/

X X X

Taliansko nariadilo povinné testy na covid pre cestujúcich z Číny

 Taliansko nariadilo povinne testovať na koronavírus všetkých cestujúcich, ktorí do krajiny prichádzajú z Číny. Rozhodlo tak z dôvodu zvýšeného rizika nákazy, keďže takmer každý druhý cestujúci z Číny prichádzajúci na milánske letisko Malpensa má pozitívny test na covid. TASR správu prevzala z agentúry ANSA a denníka La Repu

Taliansky minister zdravotníctva Orazio Schillaci uviedol, že jeho rezort už od soboty monitoroval výsledky testov osôb prichádzajúcich na Malpensu a okrem nariadenia povinného testovania vydal i odporúčanie, aby sa výtery ľudí prilietajúcich z Číny po novom aj sekvenovali na identifikáciu variantov ochorenia.

„Dohľad a prevencia prostredníctvom sekvenovania sú pri detegovaní nových variantov koronavírusu nevyhnutnosťou. Tie sa však podľa najnovších údajov v Taliansku nešíria,“ vyhlásilo ministerstvo zdravotníctva.

Ľudí prichádzajúcich z Číny začali testovať už aj na rímskom letisku Fiumicino. Národný ústav infekčných chorôb Lazzara Spallanzaniho so sídlom v Ríme tiež vyzval na zintenzívnenie testovania cestujúcich z tejto ázijskej krajiny./agentury/

X X X

Nedostatok západného tovaru, zmiešané pocity. Vojna ovplyvňuje náladu Moskovčanov pred sviatkami

Vianočné trhy v Moskve sú v plnom prúde a lesknúce sa ľadové sochy vítajú návštevníkov Gorkého parku. Niektorí obyvatelia ruskej metropoly však priznávajú, že sa pred tradičnými oslavami Nového roka musia nútiť, aby sa cítili sviatočne. V pouličných rozhovoroch v centre hlavného mesta niektorí tiež uviedli, že pri nákupoch potravín a darčekov zaznamenali nedostatok západného tovaru, píše agentúra Reuters. Upozorňuje pritom, že ruské zákony obmedzujú informovanie o špeciálnej vojenskej operácii, ako Rusko nazýva inváziu svojich vojsk na Ukrajinu.

  Na otázku, či desaťmesačný konflikt na Ukrajine ovplyvňuje jej náladu, jedna oslovená žena odpovedala bez zaváhania: „Priamo. Áno. Je ťažké byť veselý, keď si uvedomujete, že ľudia tam vonku prežívajú také hrozné časy,“ povedala pri večernej návšteve Gorkého parku žena, ktorá sa predstavila ako Marija. „Aby som bola úprimná, vždy je nádej, že sa veci zlepšia. Ale zdá sa, že lepšie to už nebude,“ dodala so smutným úsmevom.

Ďalší opýtaný v okolí, ktorý sa predstavil ako Ivan, sa o konflikte zmienil iba nepriamo, ale povedal, že predsa len bude oslavovať. „Sviatky zostávajú sviatkami, a aj keď niektorí naši súdruhovia niekde robia veci, pri ktorých by som bol radšej, keby ich nerobili, stále sú to sviatky pre deti a pre starých rodičov. A tak by to malo zostať,“ povedal.

  ím sviatkom je v Rusku tradične vítanie Nového roka. Novoročný stromček predstavuje pre deti obdobu stredoeurópskych Vianoc. Tie pravoslávne napokon nasledujú týždeň po Silvestri.

Tento rok sa však nemožno vyhnúť pripomienkam ukrajinského konfliktu. Latinské písmená Z, V a O, ktoré ruská armáda používa ako rozpoznávacie symboly, sú jasne osvetlené blízko vstupu do presláveného parku.

Na Červenom námestí vznikol pavilón, kde ľudia môžu odovzdať darčeky a humanitárnu pomoc pre vojakov. Vonku hrá veselá hudba zo sovietskej éry. Niektorí z opýtaných uviedli, že ich sezónne nákupy sťažili dôsledky západných sankcií uvalených na Rusko za to, čo prezident Vladimir Putin nazýva špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine.

 Podľa majiteľa tržnice, kde sa predávajú novoročné jedlá, ktoré si ľudia môžu ozdobiť vo svojich domovoch, sa ceny zvýšili, pretože stromčeky bolo ťažšie zohnať a tiež dopraviť ich bolo drahšie. „Ľudia začali menej míňať, kupujú menšie stromčeky ako vlani. Stále však kupujú prírodné stromčeky,“ hovorí majiteľ tržnice Vladislav Pucharev.

Šperkárka Jevgenija však uviedla, že jej tržby na sezónnom trhu sa oproti minulému roku prudko zvýšili.

Dôchodkyňa Natalja pred supermarketom povedala, že podľa nej polovica tovaru zmizla z regálov. „Je mi úplne hrozne. Myslím, že tak to cítia všetci,“ odpovedala na otázku ohľadom svojej nálady.

Študent Matvej sa sťažoval, že mu chýbajú západné značky, a tak tento rok minul menej za oblečenie. Povedal tiež, že jeden z jeho priateľov bol povolaný do armády a poslaný na Krym, ukrajinský polostrov, ktorý Rusko v roku 2014 obsadilo a následne anektovalo. „Cítil som sa nejak prázdny. Nevedel som, čo si o tom myslieť. Ale potom som sa s tým nejako zmieril,“ povedal Matvej ku konfliktu.

Mladá žena Natalja si všimla, že v obchodoch je oveľa menej syrov. Nemohla si však kúpiť ani svoje obľúbené portugalské víno. „To je teda tragédia,“ skočil ju do reči jej otec Leonid. „Je tu veľa krymského vína a je veľmi dobré. Je to naše víno, ruské,“ vyhlásil.

Niekoľko opýtaných uviedlo, že sa pokúsi osláviť Nový rok obvyklým spôsobom, aj keď to bude ťažké. „Aj keď nie som pripravená oslavovať ako zvyčajne, stále je to potrebné osláviť. Musíme si dávať darčeky a tak podobne. Myslím, že s tým pocitom neistoty musíme bojovať,“ povedala Jekaterina, ktorá pracuje vo výskume.

Na trhu so stromčekmi Daniela Chazovová z Moskvy poznamenala, že mala tento rok „zložité pocity“: „Sviatky už skoro nie sú sviatkami. Ale teraz chcem byť len so svojimi najbližšími.“/agentury/

X X X

Prepustili srbského policajta z Kosova, ktorého zatknutie vyvolalo súčasnú krízu

Bývalého kosovsko-srbského policajta Dejana Pantiča, ktorého zatknutie vyvolalo súčasné napätie medzi Belehradom a Prištinou, prepustili z väzby a bude umiestnený do domáceho väzenia.

Oznámil to v stredu jeho obhajca, informuje TASR na základe správ agentúry AP a srbskej spravodajskej televízie B92.

Pantič však najprv pôjde do nemocnice, kde preveria jeho zdravotný stav po takmer trojtýždňovej väzbe v Kosove. V domácom väzení má byť predbežne do 9. januára. Očakáva sa, že následne prokurátor požiada o jej predĺženie, prípadne navrhne iné opatrenie.

Pantiča zadržali 10. decembra za „terorizmus“ po tom, ako údajne počas demonštrácie napadol kosovského policajta. Srbi žijúci na severe Kosova v reakcii na jeho zatknutie zablokovali mnohé cesty. Na prepustenie Pantiča vyzval aj srbský prezident Aleksandar Vučič, aktuality.sk

X X X

Medvedev a jeho futuristická prognóza: Rozpad EÚ, Slovensko súčasťou „Štvrtej ríše“, Musk prezidentom

 Bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev, pokladaný za verného spolupracovníka ruského prezidenta Vladimira Putina, pred nadchádzajúcim Novým rokom zverejnil na sociálnych sieťach „futuristickú“ prognózu, v ktorej predpovedal Západu v budúcom roku samé problémy a nešťastia, vrátane rozpadu Európskej únie, začlenenia Česka a ďalších stredo a východoeurópskych krajín do nemeckej „Štvrtej ríše“, bojujúcej s Francúzskom. Spojené štáty podľa neho čaká občianska vojna a zvolenie miliardára Elona Muska za prezidenta.

                                                                                                                                    „Pripomeňte mi to o rok,“ zareagoval Musk. Iní užívatelia na oplátku žartujú o konečnom zániku Sovietskeho zväzu v podobe rozpadu Ruskej federácie a zvolení filmovej postavy Borata za nástupcu Putina.

Medvedev v desaťbodovej predikcii prisľúbil zvýšenie ceny ropy na 150 dolárov za barel a ceny plynu na 5 000 USD za 1 000 metrov kubických. Návrat Británie do Európskej únie. Následný rozpad EÚ a zánik eura. Obsadenie západnej Ukrajiny Poľskom a Maďarskom. Vytvorenie Štvrtej ríše na základe Nemecka a jeho satelitov (Poľska, Pobaltia, Česka, Slovenska, Rumunska, Kyjevskej republiky a ďalších). Vojnu medzi Francúzskom a Štvrtou ríšou. Rozdelenie Európy vrátane nového rozdelenia Poľska. Oddelenie Severného Írska od Británie a pripojenie k Írsku. Občiansku vojnu v USA, oddelenie Kalifornie a Texasu ako samostatných štátov. Vytvorenie zväzového súštátia Texasu a Mexika. Následné víťazstvo Elona Muska v prezidentských voľbách USA v štátoch pridelených po občianskej vojne republikánom. Prenesenie búrz a finančných centier z USA a Európy do Ázie. Zrútenie súčasného finančného systému a Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Odmietnutie eura a dolára ako globálnych rezervných mien. Návrat zlatého štandardu a prechod k aktívnemu využívaniu virtuálnych mien.

„Všetko najlepšie v novom roku, anglosaskí priatelia a ich radostné chrochtajúce prasiatka!“ dodal na záver. Toto posolstvo zaznamenala aj štátna agentúra TASS, ktorá však z citátu vynechala „radostne chrochtajúce prasiatka“.

 Medvedev, ktorý je teraz podpredsedom Putinovej bezpečnostnej rady, býval ruským prezidentom po štyri roky medzi rokmi 2008 až 2012, keď Putin musel odísť z Kremľa do čela vlády, pretože mu vtedajšia ústava nedovoľovala zastávať tri funkčné obdobia v čele štátu za sebou. Z niekdajšieho liberála na čele svetovej veľmoci sa po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu premenil na jedného z najviac bojachtivých jastrabov na ruských sociálnych sieťach, s apokalyptickými víziami a titulovaním Ukrajincov ako „švábov“; Kyjev označuje Medvedevov jazyk za otvorene genocídny. Minulý týždeň uskutočnil vzácnu zahraničnú návštevu a v Číne rokoval s prezidentom Si Ťin-pchingom o zahraničnej politike, pripomenula agentúra Reuters.

 Medvedevove príspevky na Telegrame si našli aspoň jedného čitateľa a skutočného obdivovateľa: Putina,“ usúdil profesor politológie Vladimir Patuchov, prednášajúci na londýnskej univerzite UCL.

 Medvedev svoju predpoveď uviedol vetou, že pred Novým rokom sa mnohí ľudia bavia futuristickými hypotézami a súťažou v najneočakávanejších a dokonca absurdných návrhoch, a k tomu tiež prispel./agentury/

X X X

Prezidentka podpísala novelu zákona o spotrebnej dani z liehu, zdanenie sa zvýši

Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpísala novelu zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Prostredníctvom novely sa tiež trvalo zníži daň z pridanej hodnoty (DPH) pre služby v gastro a turistickom sektore, ale aj sa zvýši odvod z hazardných hier. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

V rámci novely poslanci Národnej rady (NR) SR odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorým sa trvalo zníži DPH na 10 % pre reštauračné a stravovacie služby, ubytovacie služby, prepravu lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, prevádzku športových zariadení, služby fitnescentier, ako aj služby súvisiace s prevádzkou umelých kúpalísk.

Prešiel tiež návrh na zvýšenie odvodu z výťažku internetových hazardných hier. Sadzba odvodu vzrastie z doterajších 22 % na 27 %. Zvýšenie odvodu z hazardných hier bude účinné od 1. februára, zvyšok novely potom od 1. apríla budúceho roka, aktuality.sk

X X X

Pozemky pri popradskom letisku vlastní firma političky SaS, aktívna je aj pri Moldave

Pri Poprade v tesnom dotyku s popradským letiskom vlastní spoločnosť ACS Advisory advokátky Lenky Jakubčovej zhruba 35 hektárov pozemkov. V súvislosti s rozvojom popradského letiska sa čoraz častejšie skloňuje ich využitie pre nákladnú leteckú dopravu.

POPRAD: Pri Moldave nad Bodvou v katastri obce Mokrance firma LPL Advisory pripravuje veľký logistický park za vyše 200 miliónov eur. Logistickými halami tam raz môže ročne pretiecť až 500-tisíc ton tovarov.

Vyplýva to z projektu spoločnosti predloženého úradom na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Developera LPL Advisory majetkovo ovláda cez ďalšiu firmu ACS Advisory advokátska kancelária bratislavskej advokátky Lenky Jakubčovej.

Podľa ekonomickej verzie Denníka N vysvitlo, že Jakubčová v realitnom projekte logistického parku pri Mokranciach figuruje ako sprostredkovateľ a v skutočnosti zastupuje viacerých skrytých investorov. Jedným z nich je slovenský veľkopodnikateľ Ján Moder, ktorý je spolumajiteľom Třineckých železiarní či bratislavskej ťažobnej firmy Minerfin obchodujúcej so surovinami pre oceliarne.

Pozemky pri letisku v Poprade

Pri Poprade v tesnom dotyku s popradským letiskom zase iná Jakubčovej firma – ACS Advisory – vlastní zhruba 35 hektárov pozemkov. Potencionálne lukratívne parcely ležia v blízkosti zjazdu z diaľnice D1.

Pozemky sú zatiaľ vedené ako trvalý trávny porast. Do budúcnosti sa však ich využitie môže zmeniť. V súvislosti s rozvojom popradského letiska sa čoraz častejšie skloňuje priestor pre nákladnú leteckú dopravu – takzvané cargo. Či spoločnosť ACS Advisory zamýšľa logistický park aj pri medzinárodnom letisku Poprad-Tatry, nateraz nie je jasné.

„Požadované informácie sú predmetom obchodného tajomstva, preto ich žiaľ nemôžeme poskytnúť. V priebehu budúceho roka budeme projekt predstavovať verejnosti,“ hovorí pre Aktuality advokátka Lenka Jakubčová, ktorá zastáva vo firme ACS Advisory pozíciu predsedkyne predstavenstva.

Jakubčová je političkou vo farbách strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka. V nedávnych komunálnych voľbách sa stala za SaS poslankyňou mestského zastupiteľstva v Bratislave.

Za Sulíkovú stranu sa angažovala už dávnejšie. V roku 2019 ju SaS nasadila do volieb do europarlamentu, kam sa napokon nedostala. Za stranu kandidovala z miesta číslo 82 aj v posledných parlamentných voľbách vo februári 2020, ale do Národnej rady sa neprekrúžkovala.

Parcely za milióny so záložným právom

Zhruba 350-tisíc metrov štvorcových pôdy okolo areálu letiska v smere na obec Batizovce firma ACS Advisory kúpila vlani v októbri od obchodníka s nehnuteľnosťami RB Trade z Liptovského Mikuláša, ktorý má na pozemky záložné právo. Tá patrí tamojšiemu podnikateľovi a automobilovému pretekárovi Rudolfovi Beňovi mladšiemu.

ACS Advisory ich podľa účtovnej závierky získala za vyše 7,2 milióna eur, čo by zodpovedalo cene okolo 20 eur za meter štvorcový. Kúpnu cenu pozemkov v roku 2021 nesplatila, celú čiastku totiž evidovala vo svojich záväzkoch z obchodného styku. Detaily obchodu spoločnosť nezverejňuje s odkazom na to, že klient ju nezbavil mlčanlivosti.

„V predmetnej veci nejde o verejný záujem, nakoľko obchod prebehol výlučne medzi dvomi súkromnými spoločnosťami, nerozumieme záujmu o vydanie článku,“ dodáva Jakubčová, aktuality.sk

X X X

Vývoz Gazpromu na kľúčové zahraničné trhy tento rok klesol takmer o polovicu

Dodávky Gazpromu do Európy, ktorá je historicky jeho najväčším exportným trhom, sa vytrvalo znižujú už mesiace.

Vývoz plynu ruského koncernu Gazprom na jeho kľúčové zahraničné trhy sa v tomto roku prepadol takmer o polovicu a bol najnižší od začiatku tohto storočia. Dôvodom bolo výrazné obmedzenie dodávok do Európy po ruskom útoku na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Gazprom tento rok dodal 100,9 miliardy kubických metrov (m3) plynu mimo krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, uviedol šéf koncernu Alexej Miller. To je o 46 % menej v porovnaní s rokom 2021.

Dodávky Gazpromu do Európy, ktorá je historicky jeho najväčším exportným trhom, sa vytrvalo znižujú už mesiace. Ich obmedzením Kremeľ reagoval na sankcie uvalené na Rusko za jeho útočnú vojnu na Ukrajine.

Všetky hlavné plynovodné trasy, ktorými sa dodával plyn do Európy, boli nejakým spôsobom narušené a dodávky do viacerých európskych krajín boli úplne zastavené, keďže odmietli platiť v rubľoch. Aktuálne prúdi ruský plyn do Európy len cez jeden vstupný bod na Ukrajine a cez jednu vetvu plynovodu TurkStream vedúceho cez Turecko do Maďarska a Srbska.

Produkcia Gazpromu tento rok klesla takmer o 20 % na 412,6 miliardy m3 plynu a bola najnižšia prinajmenšom od roku 2008, aktuality.sk

X X X

Prezidentka podpísala rozpočet na budúci rok, deficit má vzrásť na 6,44 % HDP

Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2023. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 %.

Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 % HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 % HDP).

Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur. Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur.

Priamo v zákone o štátnom rozpočte je určený limit verejných výdavkov na budúci rok, a to vo výške 41,321 miliardy eur. Počas roka môže byť nahradený limitom vypočítaným Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Slovensko sa k zavedeniu výdavkových limitov zaviazalo v pláne obnovy a Európska komisia (EK) ich používanie očakáva. Zároveň platí výnimka, podľa ktorej rozpočet nemusí byť zosúladený s limitmi verejných výdavkov, pokiaľ je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov.

V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Tie sú rozdelené medzi viaceré rezorty, napríklad ministerstvo hospodárstva a práce.

Už v tomto roku očakáva ministerstvo financií pokles verejného dlhu SR, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP, aktuality.sk

X X X

Do Bratislavy sa začali vracať turisti, na úroveň spred pandémie sa však nedostane ani v ďalšom roku

Za prvých desať mesiacov roka bol celkový počet turistov, ktorí v Bratislave prespali, v porovnaní s rokom 2019 na úrovni 65 percent.

Pandémiou ochromený cestovný ruch sa vďaka uvoľneným opatreniam a otvoreným hraniciam štátov postupne zotavuje. Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) nastalo medzi januárom a septembrom 2022 na celom svete zhruba 700 miliónov medzinárodných príchodov, čo predstavuje 133-percentný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021. Najvýraznejšie oživenie nastalo v Európe.

Predpokladá sa, že celosvetový turistický sektor je na dobrej ceste dosiahnuť do konca tohto roka 65 percent úrovne z roku 2019. UNWTO však varovalo, že tempo rastu sa môže v nadchádzajúcich mesiacoch spomaliť. Oživenie turizmu môže v roku 2023 ovplyvniť náročné ekonomické prostredie vrátane trvalo vysokej inflácie a prudko stúpajúcich cien energií, ktoré ešte zhoršuje ruská agresia na Ukrajine.

Vracajú sa turisti z Veľkej Británie či USA

Zvýšenie počtu prenocovaní turistov oproti pandemickým rokom 2020 a 2021 zaznamenala tento rok aj Bratislava. Ako uviedol pre Aktuality.sk Július Buday, hovorca organizácie cestovného ruchu Bratislava Tourist Board (BTB), za prvých 10 mesiacov tohto roka prespalo v Bratislave viac zahraničných turistov ako za celé predchádzajúce dva roky dokopy.

„Dáta zverejnené Štatistickým úradom SR naznačujú, že aj celkový súčet domácich a zahraničných návštevníkov za pandemické roky 2020 a 2021 bude tento rok prekonaný,“ priblížil Buday.

Počet turistov, ktorí v Bratislave prenocujú, však stále nedosahuje hodnoty spred pandémie. Oficiálne štatistiky sú zatiaľ zverejnené len za prvých 10 mesiacov, počas ktorých bol celkový počet turistov, ktorí v Bratislave prespali, v porovnaní s rokom 2019 na úrovni 65 %. Pri zahraničných návštevníkoch je toto percento o niečo nižšie.

Počas letnej sezóny bol počet prespaní v porovnaní s rokom 2019 na úrovni približne 70 %.

Pred pandémiou tvorili zahraniční turisti v hlavnom meste 70 % všetkých návštevníkov, ktorí v meste prespali. V tomto roku ich bolo za prvých desať mesiacov 65 %. Počas dvoch rokov pandémie ich bolo len niečo vyše 50 %.

„Veľmi sa tešíme, že tento rok sa k nám začali vracať turisti z Veľkej Británie a USA. Na prvých priečkach sa tradične ocitajú aj Česi, Nemci, Rakúšania či Poliaci,“ informuje Július Buday.

 Oživenie na úroveň spred pandémie sa ešte neočakáva

Počet turistov, ktorí v Bratislave prenocovali, bol za prvých desať mesiacov tohto roka 753 808, kým za rovnaké obdobie v roku 2019 to bolo 1 158 612 (celkový počet za celý rok 2019 bol 1 395 896).

Z toho domácich turistov bolo za prvých desať mesiacov tohto roka 262 068 (v roku 2019 to bolo za rovnaké obdobie 350 622). Zahraniční turisti prišli od januára do októbra do Bratislavy v počte 491 740, kým v rovnakom období v roku 2019 to bolo 807 990.

Podľa dát Svetovej organizácie cestovného ruchu dosiahol medzinárodný cestovný ruch, t. j. počet zahraničných turistov, ktorí prenocovali v destinácii, za prvých 9 mesiacov tohto roka úroveň 62 % v porovnaní s rovnankým obdobím spred pandémie.

„Bratislava a Slovensko boli z tohto pohľadu oživenia cestovného ruchu na úrovni svetového priemeru. Nepredpokladáme teda, že k oživeniu na úroveň z roka 2019 príde skôr ako v roku 2024,“ priblížil Buday.

Z pohľadu počtu prenocovaní boli pre Bratislavu tento rok najúspešnejšie mesiace august, september a október. Turisti pritom najviac vyhľadávali Bratislavský hrad, vyhliadkovú vežu UFO či hrad Devín. Ako priblížil Buday, turisti na portáli Bratislava Tourist Board najviac vyhľadávali témy zelenej Bratislavy, nočný život a koncom roka mali veľký záujem aj o články o vianočných trhoch.

 Otázky o bezpečnosti vplyvom vojny

Niektorých turistov mohla od návštevy Bratislavy a Slovenska odradiť tento rok aj vojna kvôli blízkosti s Ukrajinou. Ako uviedol Buday, s otázkami ohľadom bezpečnosti v našej krajine sa zo strany novinárov a turistov stretávali najmä vo februári a v marci, tesne po vypuknutí ruskej invázie.

„Pravdou však je, že nielen v Bratislave, ale i na Slovensku a v celom regióne CEE, sme zaznamenali v porovnaní s rokom 2019 väčší výpadok zahraničných turistov ako bol priemer v Európe. Hoci sme napríklad počas najsilnejšieho mesiaca augusta s výpadkom zahraničných turistov na úrovni -31 % boli lepší ako priemer CEE (-35,7 %), v rámci Európy bol v tomto mesiaci priemerný výpadok zahraničných turistov len -10,2 %,“ hovorí Buday.

Toto správanie pri voľbe dovolenkovej destinácie však podľa neho mohlo viac ako konflikt na Ukrajine spôsobiť najmä to, že mnohí turisti po dvoch rokoch obmedzení pri cestovaní vyhľadávali viac prímorské destinácie a väčšie metropoly.

72-hodinové mesto

Oživenie cestovného ruchu pomohlo aj gastro sektoru i hotelierstvu. Podľa údajov Štatistického úradu boli lôžka v ubytovacích zariadeniach v Bratislave využité v najsilnejšom období tretieho kvartálu na úrovni 35,6 %, pri hoteloch to bolo 41,4 %. Ako dodal Buday, celkové dáta ukazujú, že Bratislava má ubytovaciu kapacitu aj pre vyšší počet návštevníkov.

Bratislava je však často vnímaná len ako jednodňové mesto, do ktorého si urobia párhodinový výlet návštevníci Viedne, prípadne Budapešti. Napríklad loďami chodí do hlavného mesta veľké množstvo tzv. jednodňových turistov, len do augusta ich bolo cca 300 000.

Bratislava chce však tento svoj zmeniť imidž a inšpirovať turistov, aby v našej metropole zvýšili počet prenocovaní. V kampani, ktorá cieli nielen na Slovákov, ale aj zahraničných turistov, sa snaží profilovať ako „72-hodinové mesto“ so sloganom „Zažite ju na vlastné nohy!“, čím odkazuje na to, že Bratislavu je vďaka jej kompaktnosti možné ľahko spoznávať pešo.

„Do rozhodnutia, či a ako dlho návštevníci v Bratislave prespia, vstupuje viacero faktorov, ako napríklad cena za ubytovanie alebo letový poriadok. My sa snažíme potenciálnym turistom prostredníctvom on-line plánovača 72-hodinové mesto ukázať, že o program v našom hlavnom meste nebudú mať núdzu. Môžu si ho navoliť podľa svojich preferencií a spoznať tak históriu, kultúru, gastronómiu či zeleň v Bratislave,“ vysvetlil Buday.

Dodal, že keď vznikol nápad propagovať Bratislavu ako 72-hodinové mesto, bol priemerný počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na úrovni 2,0. V nasledujúcich rokoch 2020 a 2021 bol priemer nad touto hodnotou. Výsledky za tento rok budú známe až v marci budúceho roka.

 Orientácia na náročnejších turistov

Bratislavu zvyknú často vyhľadávať tzv. stag do skupinky alebo ľudia, ktorí vyhľadávajú lacný alkohol a zábavu. Mesto chce však podľa Budaya lákať najmä turistov, ktorí hľadajú alternatívu k veľkým metropolám, ako aj náročných návštevníkov, čomu organizácia prispôsobuje svoje marketingové aktivity. Pozornosť upriamuje okrem známych pamiatok aj na nové centrum a zážitky oslovujúce náročnejší typ turistu.

Aké vyhliadky má Bratislava z hľadiska počtu turistov na budúci rok? „Boli by sme radi, ak by sa trend návratu turistov z tohto roka potvrdil. No aj experti Svetovej organizácie cestovného ruchu vo svojej prognóze konštatujú, že oživenie turizmu bude aj v roku 2023 okrem ruskej invázie na Ukrajine ovplyvňovať aj inflácia a ceny energií,“ konštatuje Buday.

Pomôcť nalákať turistov do Bratislavy v ďalšom roku však môže aj vynovená Slovenská národná galéria, ktorá podľa mnohých expertov dosahuje kvality na úrovni zahraničných kultúrnych inštitúcií.

„Podľa nášho prieskumu vyhľadáva kultúru a pamiatky v našom meste 32 % slovenských návštevníkov. SNG je významnou inštitúciou, ktorá prispieva ku kultúrnosti nášho mesta, ale i celej krajiny. Jej zrekonštruované priestory sa stanú súčasťou ponuky, ktorú chceme prezentovať najmä náročnejším návštevníkom,“ dodal Buday./agentury/