Čím viac sa lídri NATO domnievajú, že konflikt je nevyhnutný, tým väčšia bude ich úloha pri jeho vyvolaní, píše maďarský premiér Viktor Orbán pre americký magazín Newsweek. Znepokojujú ho správy, že „sa začali prípravy na možnú operáciu NATO na Ukrajine – a dokonca aj správy na vysokej úrovni, že jednotky členských krajín NATO sú už blízko ukrajinského frontu“. Volá po návrate aliancie do podoby mierového projektu.
„NATO sa blíži k zlomovému momentu. Stojí za to pripomenúť, že najúspešnejšia vojenská aliancia vo svetových dejinách začala ako mierový projekt a jej budúci úspech závisí od jej schopnosti udržať mier. Ale dnes je namiesto mieru na programe honba za vojnou; namiesto obrany útok. To všetko je v rozpore so základnými hodnotami NATO. Historická skúsenosť Maďarska je taká, že takéto premeny nikdy nevedú dobrým smerom. Úlohou dneška by malo byť zachovanie aliancie ako mierového projektu,“ napísal v rozsiahlom článku pre americký magazín Newsweek maďarský premiér Viktor Orbán.
NATO je dnes zďaleka najsilnejšou vojenskou alianciou na svete, čo sa týka výdavkov na obranu aj vojenských schopností. Maďarsko podľa Orbána nad rámec svojej váhy rozvíja svoju obranyschopnoť, zúčastňuje sa na misiách a zvyšuje vojenskú silu. Ohľadom budúcnosti NATO podľa Orbána nie je Maďarsko zajedno s väčšinou členských krajín.
„Dnes čoraz viac hlasov v rámci NATO obhajuje nutnosť – alebo dokonca nevyhnutnosť – vojenskej konfrontácie s inými svetovými geopolitickými mocenskými centrami. Toto vnímanie nevyhnutnej konfrontácie funguje ako sebanaplňujúce sa proroctvo. Čím viac sa lídri NATO domnievajú, že konflikt je nevyhnutný, tým väčšia bude ich úloha pri jeho vyvolaní,“ uviedol Orbán.
„Dnes je sebanaplňujúca sa povaha tohto proroctva o konfrontácii čoraz zreteľnejšia, so správami, že sa začali prípravy na možnú operáciu NATO na Ukrajine – a dokonca aj správy na vysokej úrovni, že jednotky členských krajín NATO sú už blízko ukrajinského frontu. Našťastie však Maďarsko dospelo k dôležitej dohode s NATO, ktorá uznáva našu zásadnú úlohu v aliancii a zároveň nás oslobodzuje od priameho úsilia o podporu Ukrajiny, či už vojenského alebo finančného. Ako mierumilovný národ chápeme NATO ako obrannú alianciu – čo táto dohoda pomáha zabezpečiť. Tí, ktorí argumentujú v prospech konfrontácie, zvyčajne zakladajú svoje argumenty na vojenskej prevahe NATO a západného sveta,“ píše Orbán.
„Cieľom NATO bolo zabezpečiť mier v záujme stabilného ekonomického, politického a kultúrneho rozvoja. NATO splní svoj účel, keď zvíťazí mier, nie vojna. Ak si zvolí konflikt namiesto spolupráce a vojnu namiesto mieru, spácha samovraždu,“ domnieva sa Orbán.
Orbán v článku podrobne rozoberal historickú skúsenosť Maďarska, ktoré bolo nedobrovoľne vtiahnuté do rôznych vojenských aliancií, čo nedopadlo pre krajinu dobre. „Náš vstup do NATO bol prvým po niekoľkých storočiach, čo sa Maďarsko dobrovoľne pripojilo k vojenskej aliancii,“ napísal.
„Maďarské dejiny 20. storočia sú, žiaľ, aj dejinami porážok vo vojnách. Naša kolektívna skúsenosť je jednou z vojen, ktoré sa pravidelne vedú v rámci aliančných systémov, ktorých sme pôvodne nechceli byť súčasťou a ktoré boli založené s určitou formou dobytia – alebo aspoň s nejakým vyslovene militaristickým cieľom. Akokoľvek sme sa snažili vyhnúť sa dvom svetovým vojnám a akokoľvek vehementne sme sa snažili varovať krajiny, s ktorými sme boli nútení uzavrieť spojenectvá, každá príležitosť priniesla porážku, ktorá takmer vymazala Maďarsko z povrchu Zeme,“ pripomenul históriu.
„Jednotná skúsenosť západných krajín je skúsenosťou víťazstva – postupne vyhrali vojny minulých storočí. Keď príde na otázku vojny či mieru, niet divu, že sú menej opatrní. Maďarská historická skúsenosť je však taká, že keď sa vojenská aliancia zmení zo zamerania na obranu na zameranie na útok, z vyhýbania sa konfliktu na hľadanie konfliktu, kupuje si lístok na porážku. Toto sa stalo nám Maďarom s aliančnými systémami, ktoré nám boli vnútené počas 20. storočia. Tieto aliančné systémy uprednostňovali konflikt a vojnu a vo vojne úplne zlyhali. Naproti tomu NATO od samého začiatku existovalo ako obranná aliancia. Preto je našou úlohou zachovať ju takú, ako bola vytvorená: mierový projekt./agentury/
X X X
Spojí sa krajná pravica? Smer Patriotov vylúčil, Pellegriniho lobing môže zabrať. Fica bude zaujímať blokujúca menšina
Z celkovo piatich zvolených strán na Slovensku sú zatiaľ len dve, ktoré vedia, v akej frakcii v Európskom parlamente (EP) budú pôsobiť. Otáznik stále visí nad Smerom, Hlasom a hnutím Republika. Do hry vstúpila nová frakcia Patrioti pre Európu, ktorej vznik oznámil maďarský premiér Viktor Orbán (Fidesz), líder českej strany ANO Andrej Babiš a šéf Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl. Už pred eurovoľbami bolo jasné, že populisti a krajná pravica budú rásť. Smer však Patriotov z rokovaní vylúčil, prezident Peter Pellegrini už za prijatie Hlasu a Smeru loboval na summite v Bruseli. Pre Smer by viac ako počty v europarlamente mohla byť v budúcnosti zaujímavá tzv. blokujúca menšina.
Hnutie Republika zatiaľ pred novou frakciou uprednostňuje vlastenecké subjekty a pomôcť by mohol aj ohrozenej Identite a demokracii (ID), do ktorej chcela patriť aj SNS Andreja Danka. Keďže Patriotom sa nedarí získať sedem členských krajín, zrejme sa nakoniec spoja s ID.
Smer poďakoval voličom. Blaha gratuloval víťazom, no víťazstvo vidí na svojej strane
Väčšou hrozbou než spájanie frakcií je však radikalizácia rétoriky kedysi štandardných konzervatívnych či sociálnodemokratických strán vrátane Smeru. Podľa odborníka môže byť problémom aj potenciálne zloženie Rady Európskej únie (EÚ) po voľbách v Česku a Rakúsku.
Smer a Hlas chcú patriť k socialistom
Vznik novej frakcie Patrioti pre Európu (Patriots for Europe) oznámili vo Viedni Orbán, Babiš a šéf pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl. Tri zakladajúce formácie majú už teraz minimálny počet potrebný na vznik novej frakcie – 23 europoslancov. Okrem Orbánovho Fideszu prispela jedným mandátom aj maďarská Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Nová frakcia však musí splniť aj druhú podmienku – členmi musia byť europoslanci z minimálne siedmich krajín.
Zakladajúcim „patriotom“ sa prispela jedným mandátom aj krajne pravicová, populistická Chega z Portugalska. V piatok oznámili pripojenie k Patriotom ďalšie dve strany – z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov sa k Orbánovi pridá španielska strana Vox a holandská Strana slobody Geerta Wildersa, oba krajne pravicové subjekty získali po šesť mandátov. Patrioti tak majú aktuálne podporu 38 poslancov, zo šiestich krajín a chýba im jedna. Čo sa týka Slovenska, špekulovalo sa o možnosti, že sa k Orbánovi pridá Smer alebo Hlas. Obom stranám vedenie Strany európskych socialistov (PES) po parlamentných voľbách pozastavilo členstvo. Dôvodom bol odklon šéfa Smeru a premiéra Roberta Fica od hodnôt európskych socialistov a tiež kvôli spojeniu so SNS, ktorú považujú za radikálne pravicovú.
Prezident Peter Pellegrini však na summite v Bruseli, na ktorom sa rokovalo aj o menách vo vedení európskych inštitúcií, neváhal a za Hlas, ale aj Smer loboval. Postoj Slovenska ku kandidátovi na predsedu Európskej rady Antóniovi Costovi totiž podmienil tým, ako sa tento portugalský socialistický politik postaví k dvom vládnym stranám: Smeru a Hlasu po vylúčení z frakcie, v ktorej je aj Costa.
Smer aj Hlas sa chcú znova stať súčasťou frakcie Socialistov a demokratov (S&D), Smer dokonca odmietol aj rokovania s Patriotmi „Snahou strany Hlas – SD je byť súčasťou frakcie Socialisti a demokrati,“ uviedla hovorkyňa Hlasu Karolína Ducká. „Smer – SSD rokuje výlučne o členstve v sociálnodemokratickej frakcii, žiadne iné rokovania neprebiehajú a vedenie strany ani na iné rokovania nedalo odporúčanie. Budúci týždeň oznámime všetko ostatné,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa Smeru Ľubica Končálová. Je však otázne, či pre Smer je ešte táto cesta otvorená.
Analytik portálu Euractiv Radovan Geist si nemyslí, že kvôli pár mandátom si budú socialisti kaziť európsky imidž. „Raz povedali, že nesmiete spolupracovať s krajnou pravicou a potom zoberú naspäť stranu, ktorá mala krajne pravicový, populistický program vo voľbách do EP a na národnej úrovni narúša právny štát? Smer v zásade nie je sociálne demokratickou stranou, takže nevidím dôvod, prečo by ich brali späť,“ myslí si.
Pri Hlase je to však otázne, keďže získali v eurovoľbách len jeden mandát. Geist si myslí, že by mohli nájsť napríklad formu individuálnej spolupráce. Ak by ich socialisti neprijali, mohli by ostať nezaradenými poslancami s obmedzeným vplyvom, alebo by rokovali o členstve v niektorých z nových frakcií a mohli by uprednostniť tzv. regionálny princíp. „Budú tvrdiť, že Patrioti nie sú krajne pravicovým subjektom, ale jednoducho frakciou, kde sú silné vlastenecké strany zo stredu Európy. Nájdu si iný spôsob, ako to nazvať tak, aby mohli stále svojim voličom tvrdiť, že sú sociálna demokracia slovenského typu,“ uviedol.
Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek konštatuje, že odkaz prezidenta Pellegriniho na samite EÚ európskym lídrom je signál, že slovenskí socialisti majú stále záujem o návrat do svojej európskej rodiny. „Európski socialisti to môžu vnímať ako prejav dobrej vôle a časom svoje rozhodnutie o pozastavení členstva a čakateľstva pre strany Smer a Hlas môžu prehodnotiť. V podobnej situácii bol Smer po roku 2006, keď vytvoril vládu s SNS. Aj vtedy európski socialisti časom svoje rozhodnutie prehodnotili. Predpokladám však, že vzhľadom na vážnosť súčasnej medzinárodno-politickej situácie toto rozhodnutie môže prísť o niečo neskôr ako v spomínanej minulosti,“ uviedol pre Pravdu.
Šance vstupu Smeru a Hlasu do novej frakcie sú 50 na 50. „Ak by sa napokon začlenili medzi Patriotov, vnímam to skôr ako politický problém týchto strán, pretože prostredníctvom tejto frakcie nebudú mať politický vplyv, ako ho mali s európskymi socialistami,“ myslí si Řádek. Ak by sa aj Smer a Hlas pridali k Patriotom, čo obe strany vylúčili, nič by sa tým nezmenilo, keďže frakcia by ako taká v EP nemala väčší vplyv. „Smer by sa tým ešte jednoznačnejšie onálepkoval voči svojim partnerom, prenesene by onálepkoval aj slovenskú vládu, keďže je tvorená krajne pravicovou SNS, Smerom, ktorý sa pridáva, povedzme, k euroskeptickým populistom, a Hlasom, ktorý možno tiež niekde takto skončí,“ myslí si Geist. Do akej miery Pellegriniho podmienka zaváži, sa ukáže už čoskoro.
Nová frakcia podobu EP nezmení
Posilnenie krajnej pravice naznačovali už predvolebné prieskumy a výsledky eurovolieb to len potvrdili. Ku krajne pravicovým a populistickým frakciám Identita a demokracia (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) by sa v prípade splnenia podmienok mohla pridať tretia – Patrioti. Podľa Geista by charakteristikou zapadla práve k tomuto ideovému krídlu. „Babiš je bývalý liberál, Orbánov Fidesz bol kedysi štandardne konzervatívny, portugalská Chega je nová krajne pravicová strana v rámci krajne pravicového populizmu, ktorý v Európe uspieva, no a FPÖ je v zásade veľmi tradičná krajná pravica, ktorú ešte po druhej svetovej vojne svojho času zakladal bývalý dôstojník SS, takže je to naozaj plnokrvná krajná pravica,“ uviedol.
„Vzhľadom na to, čo hovoria, budú Patrioti v širšej skupine euroskeptických strán, ktoré sú populistické a majú mnohé prvky krajnej pravice,“ zhodnotil analytik Euractivu. Politológ má vážne pochybnosti o politickej integrite Patriotov. „Viaceré z týchto politických strán, napr. české ANO, prešli od liberalizmu cez koketovanie so socializmom až ku konzervatívnym postojom, a to počas jedného desaťročia,“ uviedol Řádek. „Súčasne netreba zabúdať, že mnohé z týchto strán hovoria niečo iné svojmu domácemu publiku a inak sa správajú v Štrasburgu alebo Bruseli,“ uviedol politológ. Dvojtvárnosť platí aj pre stranu Smer.
Nová frakcia by podobu europarlamentu výrazne nezmenila, keďže sa mení sa len zatriedenie europoslancov do jednotlivých frakcií, nie ich počet. „Nepredpokladám, že do tej frakcie prejde ktokoľvek, kto je v jednej z tých veľkých frakcií, ktoré podporujú Ursulu von der Leyenovú, iba sa prerozdelia mandáty v rámci krajne pravicového tábora,“ skonštatoval Geist. „Ak by Patrioti pre Európu skutočne v EP vznikli, bola by to trochu paradoxná situácia, ktorá by čiastočne pripomínala, že Európa stále nie je jednotným kontinentom a stále sa delí na svoju západnú a východnú časť,“ ozrejmil politológ Řádek.
Strany vo frakcii Patrioti by síce patrili k menej významným, dokonca opozičným, subjektom v rámci EP, no k veľmi vplyvným, dokonca vládnym vo svojich krajinách. Na fungovanie EP a jeho radikalizáciu vplývajú podľa Geista tri faktory. Prvým je, či sa podarí najmä v kľúčových otázkach udržať jednotu centristickej koalície. „Tá dokáže de facto schváliť akékoľvek európske zákony bez ohľadu na to, čo hovorí krajná pravica. Ak sa podarí udržať túto jednotu, tak krajná pravica nemá mať prečo nejaký vplyv,“ uviedol Geist.
V EP však nefungujú klasické koalície ako ich vnímame v rámci parlamentných volieb. Frakcie nepodpisujú žiadnu „koaličnú zmluvu“, pred hlasovaním fungujú na báze rokovaní a dohôd, ktoré sa dejú pred ním. Oveľa kľúčovejšie býva to, či sa dokážu dohodnúť jednotlivé strany patriace do danej frakcie. Strany, ale aj jednotlivci, môžu hlasovať inak, ako káže ich strana či frakcia, no riskujú tým stratu dôvery v rámci svojho subjektu.
Druhým faktorom je, že niektoré krajne pravicové, prípadne celé frakcie, chcú získať nejakú formu akceptácie v únii. „Môžu preto oslabovať radikálnu rétoriku. Vidíme to vo frakcii ECR talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. V istom zmysle dokázala umlčať PiS (Právo a spravodlivosť, Poľsko), ktorý je omnoho euroskeptickejší. Keďže Meloniová chce byť súčasťou klubu tých, ktorí majú vplyv, tak radikálnosť ECR tlmí,“ konštatuje analytik s tým, že keďže chce byť akceptovanou partnerkou v EÚ, posúva sa viac do stredu.
Zachráni Uhríkova Republika frakciu ID alebo sa spoja s Patriotmi?
Všetky politické skupiny už za sebou majú ustanovujúce schôdze. Len tri z nich presunuli alebo odložili schôdze na neskorší termín. ECR už vo štvrtok oznámila svoju finálnu podobu a označila sa za stredopravú skupinu. Poľská opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) nakoniec zostane súčasťou ECR a nepridá k Patriotom, vyplýva to z vyhlásenia frakcie po ustanovujúcom zjazde z 3. júla. „Ako správni patrioti to budeme aj naďalej obhajovať v Bruseli a som presvedčený, že v Európskom parlamente budeme účinným a presvedčivým hlasom,“ uviedlo novozvolený spolupredseda Joachim Brudziński zo strany PiS.
V rovnaký deň mala prebehnúť aj ustanovujúca schôdza Ľavice – Strany ľavice v EP (GUE/NGL). Poslednou frakciou, ktorá ešte nepozná finálnu podobu, je Identita a demokracia, ktorá vznikla v roku 2019 pod vedením šéfky francúzskeho Národného združenia Marine Le Penovej. Predsedom skupiny je Marco Zanni z talianskej strany Liga. Ustanovujúca schôdza by sa mala konať v pondelok 8. júla.
Patrioti by však mohli nielen oslabiť pozíciu ID, s ktorou zdieľajú podobný pohľad na svet, ale priamo ohroziť aj jej existenciu. Aktuálne spĺňa ID jednu z podmienok len tesne. Na vznik a existenciu frakcie je potrebných 23 členov z minimálne siedmich krajín a poslanci nemôžu patriť do viac ako jednej politickej skupiny. V ID bolo minulé volebného obdobie osem krajne pravicových a euroskeptických strán – rakúske FPÖ, belgický Vlaams Belang, estónska EKRE, dánska DF, talianska Liga, francúzske Národné združenie, česká SPD a pôvodne aj Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Podľa talianskych médií by sa mohla k Patriotom pridať Liga Mattea Salviniho. Z ID odíde aj SPD Tomia Okamuru. Potvrdil to sám Okamura pre denník Echo24 s tým, že SPD sa stane súčasťou ďalšej novovznikajúcej frakcie Európa suverénnych národov (ESN). Šéf SPD okrem toho potvrdil, že súčasťou bude aj nemecká krajne pravicová AfD, ktorá sa zbavila problematického lídra kandidátky Maximiliana Kraha. Práve Krah a séria incidentov zahŕňajúcich zmierlivé vyjadrenia o príslušníkoch SS viedli k vylúčeniu AfD z frakcie ID v minulom volebnom období. AfD má byť nielen členom, ale podľa zdrojov nemeckého Euractivu aj zakladateľom novej frakcie.
Ak sa k Patriotom pridá aj Salvini, ID príde o dvoch členov. „Ak nejaká frakcia prestane spĺňať kritériá, tak zanikne. Jej členovia sa stávajú nezaradenými, ale môžu sa individuálne pridať do nejakej frakcie,“ uviedol pre Pravdu Štefan Hudec, tlačový atašé v EP. Situáciu by však mohli ešte zmeniť dva subjekty – holandská Strana slobody, ktorá už oznámila, že sa k Patriotom pridá, a slovenské hnutie Republika, ktoré budú v EP zastupovať Milan Uhrík a Milan Mazurek.
Republika hneď po voľbách uviedla, že rokuje s ID, no nevylučuje ani vznik novej frakcie. K akej sa pridá, nateraz jasné nie je. „Zámer vytvoriť frakciu, ktorú oznámil pán Babiš, je pomerne čerstvá správa. Analyzujeme aj túto možnosť, hoci naši preferovaní partneri sú skôr vlastenecké strany, s ktorými máme už dlhodobú osvedčenú spoluprácu,“ uviedlo pre Pravdu hnutie.
Aj keď odborníci nepredpokladali, že by sa Le Penová pridala k inej frakcii a vzdala sa dominancie v ID, bruselský Euractiv a vplyvné maďarské médiá v piatok uviedli, že ID sa v pondelok počas ustanovujúcej schôdze rozpadne a väčšina členov sa pripojí k Patriotom. Ak by sa pridala k Babišovi, Orbánovi, Kicklovi a ďalším nielen Le Penová, ale aj Salvini a hnutie Republika, Patrioti by spolu s ďalšími stranami, ktoré z pôvodnej zostavy patrili v minulom volebnom období k ID, mohli mať 83 členov, čo je o 26 viac ako vo voľbách získala pôvodná ID, a o 34 viac ako mala ID v minulom období. Nová spojená frakcia ID a Patriotov by mala o osem mandátov viac ako progresívno-liberálna Renew Europe, do ktorej patrí Progresívne Slovensko, a o päť viac ako Meloniovej frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Analytik Geist však upozorňuje, že medzi krajne pravicovými a populistickými stranami je veľa názorových rozdielov aj osobných problémov. „V budúcom parlamente budú pravdepodobne existovať tri alebo aspoň na začiatku tri frakcie, ak sa im podarí tretiu poskladať,“ uviedol Geist. Treťou najsilnejšou frakciou bola práve ECR, čo po odchode španielskeho Voxu a po prípadnom spojení frakcií ID a Patrioti už platiť nebude. „Praktický termín na vznik skupiny je 15. júl 2024. Aj keď politické skupiny môžu byť vytvorené kedykoľvek počas volebného obdobia, je v ich záujme byť uznané pred ustanovujúcou schôdzou, ktorá sa začne 16. júla,“ uviedol Hudec.
Pre Smer by mohla byť zaujímavá „blokujúca menšina“
Europarlament v prípade vzniku novej frakcie nebude radikálnejší a podľa Geista v zásade nové frakcie nepredstavujú nejaké hrozby. „Krajne pravicové frakcie medzi sebou veľmi ťažko spolupracujú. Oni môžu v niektorých veciach nájsť spoločné slovo, ale aj keby sa všetky tri spojili, pokiaľ bude politické centrum jednotné, tak ho nedokážu prehlasovať. Môžu sa snažiť komplikovať prácu europarlamentu, ale nemajú teraz silu na to, aby zásadne zvrátili politický kurz Európskej únie,“ uviedol Geist.
Politický kurz únie môže podľa Geista zvrátiť práve tretí faktor – mnohé z pozícií a tém, o ktorých doteraz hovorila krajná pravica, preberajú mainstreamové strany – strany centra, najmä konzervatívci. Osobnosti krajnej pravice totiž posúvajú ich rétoriku a program. „Mnohí dnes hovoria napríklad o otázke migrácie alebo dokonca aj o Green Deale, o čom predtým hovorila len krajná pravica. Skôr ide o to, že sa radikalizujú pozície alebo k extrému sa posúvajú pozície v centre politického spektra,“ hodnotí analytik.
K štýlu politiky, ktorý je charakteristický pre populistické či krajne pravicové strany, sa posúva aj Smer. Novozvolený europoslanec Ľuboš Blaha počas hodnotenia výsledkov eurovolieb uviedol, že vyhrali eurokritické strany, poslanec Smeru Tibor Gašpar označil voľby za víťazstvo národno-konzervatívnych síl. „Strany, ktoré sú kritické k eurofederalizmu získali veľkú silu a preto Smer považuje tieto voľby za významný posun vpred k obhajobe mieru a národnej suverenity,“ pokračoval.
Neskôr otituloval Smer ako „vlasteneckú ľavicu“ so slovami, že sociálna demokracia v mnohých krajinách upadá. Na tlačovej konferencii po eurovoľbách rovnako nesúhlasil s označením krajnej pravice za nacionalistov, lebo to má „taký negatívny nános“. „My skôr hovoríme o vlasteneckých silách alebo silách, ktoré sú eurokritické. V EÚ to znamená, že v prípade práva veta, budú tieto strany hlasovať proti zrušeniu práva veta, na tom nie je nič v protiklade k slovenským záujmom,“ vysvetľoval Blaha. Tzv. vlastenecký manifest podpísali aj tri zakladajúce strany Patriotov.
Oveľa dôležitejšie bude zloženie Rady EÚ – najdôležitejšieho zákonodarného orgánu. Rada zastupuje hlas vlád krajín EÚ, prijíma právne predpisy a koordinuje politiky únie. Jej členmi sú ministri z každej krajiny podľa oblasti politiky. Ministri majú právomoc zaviazať svoje vlády, aby prijali dohodnuté opatrenia. V Rade EÚ sa rozlišujú dve hlasovania – pri návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v Rade EÚ je návrh prijatý, ak sa dosiahne kvalifikovaná väčšina. Pri nej platí postup označovaný aj ako „pravidlo dvojitej väčšiny“, to znamená, že na schválenie návrhov musí zahlasovať 55 percent všetkých členských štátov (15 z 27) a návrh musia podporiť členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov.
Posilnená kvalifikovaná väčšina je potrebná pri hlasovaní o ostatných návrhoch, ktoré nepredložila Komisia alebo vysoký predstaviteľ. Za musí hlasovať 20 z 27 štátov EÚ, počet obyvateľov ostáva rovnaký. V Rade tak môže vzniknúť blokujúca menšina – tvoriť ju musia najmenej štyria členovia Rady. Za predpokladu, že v Českej republike vyhrá Babiš, v Rakúsku FPÖ, Orbán a Fico získajú dvoch zvyšných spojencov do partie. Svoju pozíciu pravdepodobne v nedeľných predčasných voľbách v druhom kole potvrdí aj Národné združenie Marine Le Penovej, ktorá má takisto blízko k Orbánovi.
Práve to by mohlo byť podľa analytika zaujímavé aj pre Fica, resp. kohokoľvek, kto bude v tom čase Smer viesť. „Ak najbližšie voľby v Rakúsku a Česku dopadnú tak, ako to vyzerá, tak môže existovať politická skupina, kde máte vládnu stranu z Rakúska, Česka, Maďarska a hypoteticky Slovenska, a to už by bola nie sila v EP, ale v Rade EÚ,“ uviedol Geist. Analytik však pochybuje, že nájdu spoločný názor na všetko, vrátane európskeho rozpočtu či podpory jadrovej energie. „Migrácia áno, postoj k Ukrajine možno áno, zamrazenie Green Dealu tiež. Budú tam však limity toho, čo dokážu spolu dosiahnuť práve preto, že nemajú spoločné názory na mnoho vecí,“ uviedol Geist.
O vytvorení politickej skupiny bude predseda Parlamentu informovaný vyhlásením
Čo obsahuje vyhlásenie?
názov skupiny, politické vyhlásenie, v ktorom sa uvádza účel skupiny, politické vyhlásenie skupiny uvádza hodnoty, ktoré skupina zastáva, a hlavné politické ciele, ktoré chcú jeho členovia spoločne sledovať v rámci výkonu svojho mandátu,
vo vyhlásení sa podstatným, výrazným a pravdivým spôsobom opíše spoločná politická orientácia skupiny, mená jej členov a členov predsedníctva. Všetci členovia skupiny v prílohe k vyhláseniu písomne vyhlásia, že majú rovnakú politickú príslušnosť. Vyhlásenie sa pripojí k zápisnici zo schôdze, počas ktorej sa oznamuje vytvorenie politickej skupiny./agentury/
X X X
Najdrahšie mesto Ukrajiny? Leží na slovenskej hranici. Prenájom bytu tam vyjde takmer na priemerný plat
Od najbližšieho bojiska ho delí tisíc kilometrov. V západnom kúte Ukrajiny sa síce tiež neraz rozozvučia sirény, vzdušný poplach je ale spravidla planý. Ruské rakety tam dosiaľ nerozsievali skazu, ako v mnohých iných mestách. Domáci i prišelci si však za relatívne bezpečie musia priplatiť.
Most pre chodcov ponad rieku Už v Užhorode. Toto mesto, ktoré kedysi patrilo do Československa, sa po druhej svetovej vojne stalo súčasťou Sovietskeho zväzu.
Užhord, ktorého centrum je iba päť kilometrov vzdialené od hraničného priechodu Vyšné Nemecké, sa od vypuknutia veľkej vojny stal najdrahším mestom východného suseda Slovenska. Jeho príťažlivosť, rovnako ako celej Zakarpatskej oblasti, ktorej metropolu tvorí, prudko narastá. Aj predtým bol tento región vyhľadávaným miestom návštevníkov z celej Ukrajiny. Lákala ich čarokrásna karpatská príroda, lyžiarske strediská i chýrne kúpele. Od začiatku ruskej agresie ale ponúka niečo, čo je vo vojnou sužovanej krajne momentálne najcennejšie: ilúziu relatívne normálneho života.
Najzápadnejší z ukrajinských regiónov je jediný v celej krajine, ktorý nezaviedol nočný zákaz vychádzania. „Kým v ostatných oblastiach sa od vypuknutia vojny ulice po zotmení vyľudnia a svetelné reklamy podnikov zhasnú, v Užhorode život pokračuje 24 hodín denne, 7 dní v týždni bez akýchkoľvek obmedzení,“ popisuje tamojší život agentúra RBK – Ukrajina. „Obyvatelia celej Zakarpatskej oblasti sa môžu kedykoľvek voľne pohybovať po uliciach. Lekárne, supermarkety, kvetinárstva, taxíky a potravín sú non-stop v prevádzke. Priemerne do tretej hodiny ráno sú otvorené bary a reštaurácie, kde si môžete nielen zajesť, ale si aj vypiť. Všetko, čo je v medziach zákona, je možné,“ dodáva.
Napriek absencii zákazu vychádzania sa ale v užhorodských nočných kluboch nekonajú hlučné tanečné večierky, poznamenáva RBK – Ukrajina s tým, že aj v tejto zdanlivej oáze pokoja je cítiť vojnu. Pripomína ju hukot sirén, výpadky elektriny i les ukrajinských vlajok na čerstvých hroboch miestnych obrancov vlasti.
Mesto na rieke Uh, po ukrajinsky Už, ktorá mu dala meno, začalo bobtnať už od začiatku vojny v Donbase v roku 2014. Ukrajinci z Doneckej a Luhanskej oblasti sa už vtedy začali hromadne sťahovať do najmenšieho regionálneho centra Ukrajiny, ktoré malo dovtedy len o málo viac ako stotisíc duší. Od 24. februára 2022 ale nápor presídlencov z vojnou najťažšie postihnutých oblastí v Užhorode ešte dramaticky narástol. Prevalila sa ním vlna utečencov smerujúcich na Slovensko a ďalej na Západ. Mnohí ale sa ale rozhodli hľadať dočasné útočisko v tomto národnostne zmiešanom meste, ktoré od začiatku minulého storočia prešlo rukami piatich štátov od Rakúsko-Uhorska, cez Československo, Maďarsko, Sovietsky zväz až po nezávislú Ukrajinu.
Od začiatku veľkej ruskej invázie sa do mesta prisťahovalo oficiálne 27-tisíc Ukrajincov z iných regiónov. Podľa niektorých odhadov ich ale môže byť aj dvojnásobne viac, keďže mnohí sa v Užhorode, ktorý považujú len za prestupnú stanicu, nezaregistrovali.
Hraničným priechodom Vyšné Nemecké – Užhorod vo februári prechádzali tisíce vojnových utečencov z Ukrajiny na Slovensko.
„Keď prišli utečenci, veľa ich zostalo. Najprv bývali na rôznych miestach a potom začali hľadať byty na dlhodobý prenájom. Vtedy ceny vyleteli hore. A nás, miestnych, starých nájomníkov, začali vysťahovávať alebo žiadali, aby sme platili niekoľkonásobne viac,“ spomína pre portál Obozrevatel.com novinárka Maria, sa v roku 2019 prisťahovala do Užhorodu a prenajala si jednoizbový byt takmer v centre mesta. Po začatí totálnej vojny jej majiteľka na dohodnuté nájomné dala zľavu ale neskôr, naopak, trvala na jeho výraznom zvýšení.
„Byt som si prenajala na tri roky. V roku 2022 mi ale majiteľka povedala: buď namiesto 5 tisíc zaplatíš prinajmenšom 13 tisíc, alebo si zbaľ veci,“ hovorí mladá žena. V prepočte z hrivien na eurá to bol nárast nájomného zo 114 na bezmála tri stovky. „Pre zvýšenie nájomného sa jedna moja priateľka presťahovala do Poľska. Nie kvôli bezpečnosti, ale vinou ťažkej finančnej situácie.
Realitná maklérka Viktoria Bereščaková pre RBK – Ukrajina vysvetlila, že hlavným dôvodom niekoľkonásobného nárastu nájomného je obrovský dopyt spôsobený túžbou Ukrajincov byť pre každý prípad bližšie k hranici.
„Užhorod získal od 24. februára slušnú dávku sociálneho kapitálu. Získal ľudí s peniazmi, tých, ktorí bývali na centrálnej Ukrajine, najmä v Kyjeve. Tunajší majitelia bytov preto nadobudli pocit, že môžu pýtať sumy, aké sa im zachce. Kým vo Ľvove, Ternopile či Ivano-Frankivsku (ďalších mestách relatívne bezpečnejšej západnej Ukrajiny) sa ceny za bývanie stabilizovali v Užhorode sa to nestalo,“ poznamenala Bereščaková.
Podľa správy Národnej banky Ukrajiny tento rok najviac vzrástli náklady na bývanie práve v Užhorode. Kým v Kyjeve je nájomné za jednoizbový byt o niečo vyššie ako polovica priemernej mzdy, v prifrontových mestách Charkov a Cherson necelá tretina, resp. pätina, v Užhorode musia záujemcovia za porovnateľné bývanie zaplatiť takmer celú priemernú mzdu.
Nepomer medzi dopytom a ponukou sa prejavuje aj pri kúpe a predaji bytov. Od začiatku roka sa ceny nehnuteľností v Užhorode zvýšili o 15 percent, zatiaľ čo v Kyjeve len o 2 percentá.
Užhorodská realitná maklérka Anastasia hovorí, že voľných bytov je na trhu stále málo. „Predávajú ich najmä tí, ktorí si plánujú kúpiť byt niekde v Európskej únii. Najčastejšie sa nehnuteľnosti predávajú za hotovosť v cudzej mene. Takéto transakcie sú nezákonné, ale toto je realita trhu. Tí Ukrajinci, ktorí žijú v EÚ a snažia sa predať byty, preferujú oficiálne bezhotovostné platby,“ vysvetlila pre Obozrevatel.com.
Podľa údajov veľkého realitného portálu Lun je teraz v Užhorode priemerná cena za jednoizbový byt 56-tisíc dolárov (takmer 52 tisíc eur). Za dvojizbový musia záujemcovia zaplatiť asi 82 tisíc dolárov (bezmála 76-tisíc eur). Pri priemernej mzde pod 450 eur sú to horibilné sumy.
Hoci mnohí podnikatelia z východu a juhu Ukrajiny sa pokúšajú svoj biznis presunúť na bezpečnejšie miesto, Užhorod z tohto trendu profituje menej než by mohol. „Otvorenie obchodu alebo prevádzky v najmenšom regionálnom centre Ukrajiny nie je také jednoduché,“ poznamenal pre RBK – Ukrajina Iľja Hryzodub, migrant z donbaského Kramatorska a majiteľ obchodu s autodielmi. „Dôvodov je zrejmý – drahý prenájom priestorov,“ dodal na vysvetlenie./agentury/
X X X
V Španielsku sa začali slávnosti svätého Fermína. Prvý beh s býkmi pobežia v nedeľu
Vrcholom dní je beh so šiestimi býkmi, ktorý sa začína o ôsmej ráno. Na zhruba trojminútovom behu úzkymi uličkami v centre mesta sa tradične zúčastňujú stovky ľudí.
PAMPLONA: V severošpanielskom meste Pamplona sa v sobotu začali deväťdňové slávnosti svätého Fermína, známe najmä vďaka tradičnému behu s býkmi. Tisíce ľudí v tradičných bielych šatách s červenými šatkami zaplnili na poludnie námestie pred tamojšou radnicou, aby sa tam zúčastnili na odpálení petardy, ktorým slávnosti oficiálne odštartovali.
Slávnosti v Pamplone, ktorých počiatok sa datuje ešte do stredoveku, sa stali celosvetovo známymi vďaka románu Ernesta Hemingwaya Slnko aj vychádza z roku 1926. Aj vďaka nemu do Pamplony na sviatok svätého Fermína každoročne zavítajú tisíce zahraničných turistov, a to aj napriek protestom aktivistov za práva zvierat. Súčasťou osláv, na ktorých sa tradične vypije množstvo vína, sú aj koncerty, či náboženské procesie.
Vrcholom dní je však beh so šiestimi býkmi, ktorý sa začína o ôsmej ráno. Na zhruba trojminútovom behu úzkymi uličkami v centre mesta sa tradične zúčastňujú stovky ľudí. Trasa dlhá necelých 850 metrov vedie z ohrady až do mestskej býčej arény, kde zvieratá večer zabijú pri býčích zápasoch.
Prvý tohoročný beh prebehne v nedeľu ráno. Každoročne sa pri takýchto behoch zrania desiatky ľudí, obvykle im zranenia spôsobia pády, prípadne ich býk pošliape či naberie na rohy. V minulosti došlo aj k viacerým úmrtiam, aktuality.sk
X X X
Česi píšu, že Slovensko si vybralo miesto na ruskej strane novej železnej opony
V tomto prehľade sa okrem témy z titulky dozviete aj o pochybnostiach nad schopnosťami amerického prezidenta Joea Bidena viesť ďalšiu predvolebnú kampaň, či dôsledkoch predpokladanej porážky strany Emmanuela Macrona vo Francúzsku. No a končiť budeme vo Veľkej Británii, kde labouristi v parlamentných voľbách drvivo porazili vládnucich konzervatívcov.
Autor k tomuto záveru dospel aj po návšteve slovenského prezidenta Petra Pellegriniho v Prahe. Slovenská vláda totiž skritizovala českú stranu za to, že nedostatočne zatvára diskutujúcich na facebooku, ktorí schvaľujú atentát na premiéra Roberta Fica. „Smer sa mračil, že ani návšteva slovenského prezidenta Petra Pellegriniho tento prístup českej polície nezmenila,“ uvádza autor. Následne dodáva, že údiv slovenskej strany nad tým, že česká strana nevenovala Pellegrinimu „nejaké to trestné stíháníčko je veľmi ruský“. Podľa autora by sa dal vystihnúť príslovím „ruský mužik, náš vzor“. Ide zároveň aj o systém, že jeden pán veľkomožný (český premiér Petr Fiala) by mal venovať darček inému pánovi veľkomožnému (slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi).
Novinky.cz však príklon Slovenska k Rusku vidia aj v smeráckom slavjanofilstve ako odpore k západným hodnotám, rusofilstve ako odrode slavjanofilstva a obdiv k silnej ruke ako odmietnutie demokracie. Smutné, ale pravdivé, aktuality.sk
X X X
Polícia zasahovala v pražskej štvrti Řepy po nahlásení streľby
Českí policajti zasahovali v sobotu dopoludnia v pražskej štvrti Řepy, kde bola nahlásená streľba. Podľa prvotných informácií išlo zrejme o streľbu z pištole na stlačený plyn, informuje TASR podľa spravodajského portálu Novinky.cz.
K incidentu prišlo na ulici Skuteckého na západnom okraji Prahy. „Na ulici bolo asi dvadsať ľudí. Všetci začali utekať po tom, čo zaznel výstrel,“ uviedol pre Novinky jeden z očitých svedkov.
Policajti po príchode zistili, že boli poškodené hodiny na stĺpe verejného osvetlenia, uviedol policajný hovorca Jan Daněk. „Policajti na mieste udalosti našli plastový projektil a podľa všetkého teda nedošlo k poškodeniu hodín klasickou strelnou zbraňou ale pištoľou na stlačený plyn,“ uviedla česká polícia na sociálnej sieti X.
Polícia v skoršom príspevku informovala, že hlásenie o streľbe dostala okolo 11.00 h, pričom pri incidente neutrpel nikto zranenia a policajti pátrajú po strelcovi. Podľa Noviniek zasahovali policajti na mieste so samopalmi./agentury/
X X X
V Španielsku začali slávnosti svätého Fermína. Prvý beh s býkmi pobežia v nedeľu
Vrcholom dní je beh so šiestimi býkmi, ktorý sa začína o ôsmej ráno. Na zhruba trojminútovom behu úzkymi uličkami v centre mesta sa tradične zúčastňujú stovky ľudí.
PAMPLONA: V severošpanielskom meste Pamplona sa v sobotu začali deväťdňové slávnosti svätého Fermína, známe najmä vďaka tradičnému behu s býkmi. Tisíce ľudí v tradičných bielych šatách s červenými šatkami zaplnili na poludnie námestie pred tamojšou radnicou, aby sa tam zúčastnili na odpálení petardy, ktorým slávnosti oficiálne odštartovali.
Slávnosti v Pamplone, ktorých počiatok sa datuje ešte do stredoveku, sa stali celosvetovo známymi vďaka románu Ernesta Hemingwaya Slnko aj vychádza z roku 1926. Aj vďaka nemu do Pamplony na sviatok svätého Fermína každoročne zavítajú tisíce zahraničných turistov, a to aj napriek protestom aktivistov za práva zvierat. Súčasťou osláv, na ktorých sa tradične vypije množstvo vína, sú aj koncerty, či náboženské procesie.
Vrcholom dní je však beh so šiestimi býkmi, ktorý sa začína o ôsmej ráno. Na zhruba trojminútovom behu úzkymi uličkami v centre mesta sa tradične zúčastňujú stovky ľudí. Trasa dlhá necelých 850 metrov vedie z ohrady až do mestskej býčej arény, kde zvieratá večer zabijú pri býčích zápasoch.
Prvý tohoročný beh prebehne v nedeľu ráno. Každoročne sa pri takýchto behoch zrania desiatky ľudí, obvykle im zranenia spôsobia pády, prípadne ich býk pošliape či naberie na rohy. V minulosti došlo aj k viacerým úmrtiam., aktuality.sk
X X X
Ďalšie zmeny v STVR: Končí Ján Žgravčák, šport povedie známy hokejový komentátor
Od júla vedie Slovenskú televíziu a rozhlas dočasný štatutár Igor Slanina. Nové vedenie v stredu oznámilo, že sa rozhodlo vykonať zmeny v športovej sekcii.
STVR sa dohodla s Jánom Žgravčákom na ukončení interného pracovného pomeru k včerajšiemu dňu.
Žgravčák posledné dva roky moderoval zábavnú šou Hit roka. V prvom rade bol však športový novinár a od roku 2022 viedol v RTVS sekciu športu.
O zmenách informovala Aktuality.sk hovorkyňa STVR Zuzana Vicelová. „Do budúcna však nevylučujeme externú spoluprácu,“ dodala.
Od stredy vedenie telerozhlasu poverilo riadením sekcie športu Pavla Gašpara.
„Keďže spolupráca s p. Slaninom pri jeho predchádzajúcom pôsobení v telerozhlase bola absolútne bezproblémová a profesionálna, rozhodol som sa prijať jeho ponuku dočasne viesť sekciu športu. Prioritou je zabezpečiť pokračovanie a finalizáciu rozpracovaného olympijského projektu a tiež pripraviť vysielací plán na ďalšie mesiace,“ uviedol poverený šéf športovej sekcie STVR.
Pavol Gašpar je divákom vo všeobecnosti známy najmä ako hokejový komentátor. Spájať si ho môžu s majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji, počas ktorých stabilne komentoval zápasy slovenskej reprezentácie.
Najbližšie roky však vysielacie práva na turnaj získala televízia JOJ, aktuality.sk
X X X
Poľský turista utrpel po páde v masíve Gerlachovského štítu početné zranenia
Turista záchranárom nevedel udať presnú polohu, ani zranenia, ktoré utrpel. Na miesto smerovala spolu so záchranárom horskej služby aj posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.
VYSOKÉ TATRY: Početné poranenia utrel poľský turista, ktorý v sobotu popoludní spadol v masíve Gerlachovského štítu. Na pomoc mu prišli horskí aj leteckí záchranári. Informuje o tom Horská záchranná služba na svojej webovej stránke.
„Vybral sa bez dostatočného vybavenia a obutia sám na Gerlachovský štít Krčmárovým žľabom. V jeho hornej časti sa pošmykol na snehovom poli a padol niekoľko desiatok metrov na skalnú policu, ktorá ho zastavila,“ píšu horskí záchranári.
Turista záchranárom nevedel udať presnú polohu, ani zranenia, ktoré utrpel. Na miesto smerovala spolu so záchranárom horskej služby aj posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, aktuality.sk
X X X
Kozy na pláži prekvapili dovolenkárov. Niektorí ľudia takéto niečo ešte nevideli
Zábery na miestne kozy, ktoré sa pasú na skalách a kopcoch pri pláži Balos na západnom okraji gréckeho ostrova Kréta, Brezno a okolie v premenách času, ale aj železničné priecestie deň po tragédii pri Nových Zámkoch. To sú najlepšie videá, ktoré poslali naši čitatelia Pravde.
Ak sa aj vám podarí zachytiť niečo pútavé, čo by mohlo zaujať čitateľov a divákov, neváhajte a pošlite nám svoje zábery. Najlepšie cez aplikáciu mReportér, ktorú si jednoducho a zdarma môžete stiahnuť do svojho mobilu.
Kozy na ostrove Kréta
VIDEO
Kozy, ktoré sa neboja prísť k návštevníkom na pláži. / Zdroj: mReportérka: Anička
V týchto letných mesiacoch more v Grécku láka množstvo návštevníkov aj zo Slovenska. V júni tam zavítala aj naša mReportérka Anička, ktorá sa o svoje zaujímavé video rozhodla podeliť aj s čitateľmi Pravdy. Na videu si môžete pozrieť miestne kozy, ktoré sa pasú na skalách a kopcoch pri pláži Balos na západnom okraji gréckeho ostrova Kréta. Sú zvyknuté na ľudí a turisti ich aj prikrmujú, preto sa vôbec neboja ísť si niečo od návštevníkov vypýtať.
Na záberoch môžete vidieť Brezno a okolie v premenách času. Takto prechod z jari do leta zachytil mReportér Jaro. Brezno je historické mesto. Medzi jeho najvýznamnejšie pamiatky patrí gotický kostol sv. Kataríny, renesančná radnica a baroková mestská veža. V meste sa nachádza aj Horehronské múzeum, ktoré prezentuje históriu a kultúru Brezna a okolia.
X X X
Spojí sa krajná pravica? Smer Patriotov vylúčil, Pellegriniho lobing môže zabrať. Fica bude zaujímať blokujúca menšina
Z celkovo piatich zvolených strán na Slovensku sú zatiaľ len dve, ktoré vedia, v akej frakcii v Európskom parlamente (EP) budú pôsobiť. Otáznik stále visí nad Smerom, Hlasom a hnutím Republika. Do hry vstúpila nová frakcia Patrioti pre Európu, ktorej vznik oznámil maďarský premiér Viktor Orbán (Fidesz), líder českej strany ANO Andrej Babiš a šéf Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl. Už pred eurovoľbami bolo jasné, že populisti a krajná pravica budú rásť. Smer však Patriotov z rokovaní vylúčil, prezident Peter Pellegrini už za prijatie Hlasu a Smeru loboval na summite v Bruseli. Pre Smer by viac ako počty v europarlamente mohla byť v budúcnosti zaujímavá tzv. blokujúca menšina.
Hnutie Republika zatiaľ pred novou frakciou uprednostňuje vlastenecké subjekty a pomôcť by mohol aj ohrozenej Identite a demokracii (ID), do ktorej chcela patriť aj SNS Andreja Danka. Keďže Patriotom sa nedarí získať sedem členských krajín, zrejme sa nakoniec spoja s ID.
Smer poďakoval voličom. Blaha gratuloval víťazom, no víťazstvo vidí na svojej strane
Väčšou hrozbou než spájanie frakcií je však radikalizácia rétoriky kedysi štandardných konzervatívnych či sociálnodemokratických strán vrátane Smeru. Podľa odborníka môže byť problémom aj potenciálne zloženie Rady Európskej únie (EÚ) po voľbách v Česku a Rakúsku.
Smer a Hlas chcú patriť k socialistom
Vznik novej frakcie Patrioti pre Európu (Patriots for Europe) oznámili vo Viedni Orbán, Babiš a šéf pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl. Tri zakladajúce formácie majú už teraz minimálny počet potrebný na vznik novej frakcie – 23 europoslancov. Okrem Orbánovho Fideszu prispela jedným mandátom aj maďarská Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Nová frakcia však musí splniť aj druhú podmienku – členmi musia byť europoslanci z minimálne siedmich krajín.
Zakladajúcim „patriotom“ sa prispela jedným mandátom aj krajne pravicová, populistická Chega z Portugalska. V piatok oznámili pripojenie k Patriotom ďalšie dve strany – z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov sa k Orbánovi pridá španielska strana Vox a holandská Strana slobody Geerta Wildersa, oba krajne pravicové subjekty získali po šesť mandátov. Patrioti tak majú aktuálne podporu 38 poslancov, zo šiestich krajín a chýba im jedna. Čo sa týka Slovenska, špekulovalo sa o možnosti, že sa k Orbánovi pridá Smer alebo Hlas. Obom stranám vedenie Strany európskych socialistov (PES) po parlamentných voľbách pozastavilo členstvo. Dôvodom bol odklon šéfa Smeru a premiéra Roberta Fica od hodnôt európskych socialistov a tiež kvôli spojeniu so SNS, ktorú považujú za radikálne pravicovú.
Prezident Peter Pellegrini však na summite v Bruseli, na ktorom sa rokovalo aj o menách vo vedení európskych inštitúcií, neváhal a za Hlas, ale aj Smer loboval. Postoj Slovenska ku kandidátovi na predsedu Európskej rady Antóniovi Costovi totiž podmienil tým, ako sa tento portugalský socialistický politik postaví k dvom vládnym stranám: Smeru a Hlasu po vylúčení z frakcie, v ktorej je aj Costa.
Smer aj Hlas sa chcú znova stať súčasťou frakcie Socialistov a demokratov (S&D), Smer dokonca odmietol aj rokovania s Patriotmi „Snahou strany Hlas – SD je byť súčasťou frakcie Socialisti a demokrati,“ uviedla hovorkyňa Hlasu Karolína Ducká. „Smer – SSD rokuje výlučne o členstve v sociálnodemokratickej frakcii, žiadne iné rokovania neprebiehajú a vedenie strany ani na iné rokovania nedalo odporúčanie. Budúci týždeň oznámime všetko ostatné,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa Smeru Ľubica Končálová. Je však otázne, či pre Smer je ešte táto cesta otvorená.
Analytik portálu Euractiv Radovan Geist si nemyslí, že kvôli pár mandátom si budú socialisti kaziť európsky imidž. „Raz povedali, že nesmiete spolupracovať s krajnou pravicou a potom zoberú naspäť stranu, ktorá mala krajne pravicový, populistický program vo voľbách do EP a na národnej úrovni narúša právny štát? Smer v zásade nie je sociálne demokratickou stranou, takže nevidím dôvod, prečo by ich brali späť,“ myslí si.
Pri Hlase je to však otázne, keďže získali v eurovoľbách len jeden mandát. Geist si myslí, že by mohli nájsť napríklad formu individuálnej spolupráce. Ak by ich socialisti neprijali, mohli by ostať nezaradenými poslancami s obmedzeným vplyvom, alebo by rokovali o členstve v niektorých z nových frakcií a mohli by uprednostniť tzv. regionálny princíp. „Budú tvrdiť, že Patrioti nie sú krajne pravicovým subjektom, ale jednoducho frakciou, kde sú silné vlastenecké strany zo stredu Európy. Nájdu si iný spôsob, ako to nazvať tak, aby mohli stále svojim voličom tvrdiť, že sú sociálna demokracia slovenského typu,“ uviedol.
Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek konštatuje, že odkaz prezidenta Pellegriniho na samite EÚ európskym lídrom je signál, že slovenskí socialisti majú stále záujem o návrat do svojej európskej rodiny. „Európski socialisti to môžu vnímať ako prejav dobrej vôle a časom svoje rozhodnutie o pozastavení členstva a čakateľstva pre strany Smer a Hlas môžu prehodnotiť. V podobnej situácii bol Smer po roku 2006, keď vytvoril vládu s SNS. Aj vtedy európski socialisti časom svoje rozhodnutie prehodnotili. Predpokladám však, že vzhľadom na vážnosť súčasnej medzinárodno-politickej situácie toto rozhodnutie môže prísť o niečo neskôr ako v spomínanej minulosti,“ uviedol pre Pravdu.
Šance vstupu Smeru a Hlasu do novej frakcie sú 50 na 50. „Ak by sa napokon začlenili medzi Patriotov, vnímam to skôr ako politický problém týchto strán, pretože prostredníctvom tejto frakcie nebudú mať politický vplyv, ako ho mali s európskymi socialistami,“ myslí si Řádek. Ak by sa aj Smer a Hlas pridali k Patriotom, čo obe strany vylúčili, nič by sa tým nezmenilo, keďže frakcia by ako taká v EP nemala väčší vplyv. „Smer by sa tým ešte jednoznačnejšie onálepkoval voči svojim partnerom, prenesene by onálepkoval aj slovenskú vládu, keďže je tvorená krajne pravicovou SNS, Smerom, ktorý sa pridáva, povedzme, k euroskeptickým populistom, a Hlasom, ktorý možno tiež niekde takto skončí,“ myslí si Geist. Do akej miery Pellegriniho podmienka zaváži, sa ukáže už čoskoro.
Nová frakcia podobu EP nezmení
Posilnenie krajnej pravice naznačovali už predvolebné prieskumy a výsledky eurovolieb to len potvrdili. Ku krajne pravicovým a populistickým frakciám Identita a demokracia (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) by sa v prípade splnenia podmienok mohla pridať tretia – Patrioti. Podľa Geista by charakteristikou zapadla práve k tomuto ideovému krídlu. „Babiš je bývalý liberál, Orbánov Fidesz bol kedysi štandardne konzervatívny, portugalská Chega je nová krajne pravicová strana v rámci krajne pravicového populizmu, ktorý v Európe uspieva, no a FPÖ je v zásade veľmi tradičná krajná pravica, ktorú ešte po druhej svetovej vojne svojho času zakladal bývalý dôstojník SS, takže je to naozaj plnokrvná krajná pravica,“ uviedol.
„Vzhľadom na to, čo hovoria, budú Patrioti v širšej skupine euroskeptických strán, ktoré sú populistické a majú mnohé prvky krajnej pravice,“ zhodnotil analytik Euractivu. Politológ má vážne pochybnosti o politickej integrite Patriotov. „Viaceré z týchto politických strán, napr. české ANO, prešli od liberalizmu cez koketovanie so socializmom až ku konzervatívnym postojom, a to počas jedného desaťročia,“ uviedol Řádek. „Súčasne netreba zabúdať, že mnohé z týchto strán hovoria niečo iné svojmu domácemu publiku a inak sa správajú v Štrasburgu alebo Bruseli,“ uviedol politológ. Dvojtvárnosť platí aj pre stranu Smer.
Nová frakcia by podobu europarlamentu výrazne nezmenila, keďže sa mení sa len zatriedenie europoslancov do jednotlivých frakcií, nie ich počet. „Nepredpokladám, že do tej frakcie prejde ktokoľvek, kto je v jednej z tých veľkých frakcií, ktoré podporujú Ursulu von der Leyenovú, iba sa prerozdelia mandáty v rámci krajne pravicového tábora,“ skonštatoval Geist. „Ak by Patrioti pre Európu skutočne v EP vznikli, bola by to trochu paradoxná situácia, ktorá by čiastočne pripomínala, že Európa stále nie je jednotným kontinentom a stále sa delí na svoju západnú a východnú časť,“ ozrejmil politológ Řádek.
Strany vo frakcii Patrioti by síce patrili k menej významným, dokonca opozičným, subjektom v rámci EP, no k veľmi vplyvným, dokonca vládnym vo svojich krajinách. Na fungovanie EP a jeho radikalizáciu vplývajú podľa Geista tri faktory. Prvým je, či sa podarí najmä v kľúčových otázkach udržať jednotu centristickej koalície. „Tá dokáže de facto schváliť akékoľvek európske zákony bez ohľadu na to, čo hovorí krajná pravica. Ak sa podarí udržať túto jednotu, tak krajná pravica nemá mať prečo nejaký vplyv,“ uviedol Geist.
V EP však nefungujú klasické koalície ako ich vnímame v rámci parlamentných volieb. Frakcie nepodpisujú žiadnu „koaličnú zmluvu“, pred hlasovaním fungujú na báze rokovaní a dohôd, ktoré sa dejú pred ním. Oveľa kľúčovejšie býva to, či sa dokážu dohodnúť jednotlivé strany patriace do danej frakcie. Strany, ale aj jednotlivci, môžu hlasovať inak, ako káže ich strana či frakcia, no riskujú tým stratu dôvery v rámci svojho subjektu.
Druhým faktorom je, že niektoré krajne pravicové, prípadne celé frakcie, chcú získať nejakú formu akceptácie v únii. „Môžu preto oslabovať radikálnu rétoriku. Vidíme to vo frakcii ECR talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. V istom zmysle dokázala umlčať PiS (Právo a spravodlivosť, Poľsko), ktorý je omnoho euroskeptickejší. Keďže Meloniová chce byť súčasťou klubu tých, ktorí majú vplyv, tak radikálnosť ECR tlmí,“ konštatuje analytik s tým, že keďže chce byť akceptovanou partnerkou v EÚ, posúva sa viac do stredu.
Zachráni Uhríkova Republika frakciu ID alebo sa spoja s Patriotmi?
Všetky politické skupiny už za sebou majú ustanovujúce schôdze. Len tri z nich presunuli alebo odložili schôdze na neskorší termín. ECR už vo štvrtok oznámila svoju finálnu podobu a označila sa za stredopravú skupinu. Poľská opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) nakoniec zostane súčasťou ECR a nepridá k Patriotom, vyplýva to z vyhlásenia frakcie po ustanovujúcom zjazde z 3. júla. „Ako správni patrioti to budeme aj naďalej obhajovať v Bruseli a som presvedčený, že v Európskom parlamente budeme účinným a presvedčivým hlasom,“ uviedlo novozvolený spolupredseda Joachim Brudziński zo strany PiS.
V rovnaký deň mala prebehnúť aj ustanovujúca schôdza Ľavice – Strany ľavice v EP (GUE/NGL). Poslednou frakciou, ktorá ešte nepozná finálnu podobu, je Identita a demokracia, ktorá vznikla v roku 2019 pod vedením šéfky francúzskeho Národného združenia Marine Le Penovej. Predsedom skupiny je Marco Zanni z talianskej strany Liga. Ustanovujúca schôdza by sa mala konať v pondelok 8. júla.
Patrioti by však mohli nielen oslabiť pozíciu ID, s ktorou zdieľajú podobný pohľad na svet, ale priamo ohroziť aj jej existenciu. Aktuálne spĺňa ID jednu z podmienok len tesne. Na vznik a existenciu frakcie je potrebných 23 členov z minimálne siedmich krajín a poslanci nemôžu patriť do viac ako jednej politickej skupiny. V ID bolo minulé volebného obdobie osem krajne pravicových a euroskeptických strán – rakúske FPÖ, belgický Vlaams Belang, estónska EKRE, dánska DF, talianska Liga, francúzske Národné združenie, česká SPD a pôvodne aj Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Podľa talianskych médií by sa mohla k Patriotom pridať Liga Mattea Salviniho. Z ID odíde aj SPD Tomia Okamuru. Potvrdil to sám Okamura pre denník Echo24 s tým, že SPD sa stane súčasťou ďalšej novovznikajúcej frakcie Európa suverénnych národov (ESN). Šéf SPD okrem toho potvrdil, že súčasťou bude aj nemecká krajne pravicová AfD, ktorá sa zbavila problematického lídra kandidátky Maximiliana Kraha. Práve Krah a séria incidentov zahŕňajúcich zmierlivé vyjadrenia o príslušníkoch SS viedli k vylúčeniu AfD z frakcie ID v minulom volebnom období. AfD má byť nielen členom, ale podľa zdrojov nemeckého Euractivu aj zakladateľom novej frakcie.
Ak sa k Patriotom pridá aj Salvini, ID príde o dvoch členov. „Ak nejaká frakcia prestane spĺňať kritériá, tak zanikne. Jej členovia sa stávajú nezaradenými, ale môžu sa individuálne pridať do nejakej frakcie,“ uviedol pre Pravdu Štefan Hudec, tlačový atašé v EP. Situáciu by však mohli ešte zmeniť dva subjekty – holandská Strana slobody, ktorá už oznámila, že sa k Patriotom pridá, a slovenské hnutie Republika, ktoré budú v EP zastupovať Milan Uhrík a Milan Mazurek.
Republika hneď po voľbách uviedla, že rokuje s ID, no nevylučuje ani vznik novej frakcie. K akej sa pridá, nateraz jasné nie je. „Zámer vytvoriť frakciu, ktorú oznámil pán Babiš, je pomerne čerstvá správa. Analyzujeme aj túto možnosť, hoci naši preferovaní partneri sú skôr vlastenecké strany, s ktorými máme už dlhodobú osvedčenú spoluprácu,“ uviedlo pre Pravdu hnutie.
Aj keď odborníci nepredpokladali, že by sa Le Penová pridala k inej frakcii a vzdala sa dominancie v ID, bruselský Euractiv a vplyvné maďarské médiá v piatok uviedli, že ID sa v pondelok počas ustanovujúcej schôdze rozpadne a väčšina členov sa pripojí k Patriotom. Ak by sa pridala k Babišovi, Orbánovi, Kicklovi a ďalším nielen Le Penová, ale aj Salvini a hnutie Republika, Patrioti by spolu s ďalšími stranami, ktoré z pôvodnej zostavy patrili v minulom volebnom období k ID, mohli mať 83 členov, čo je o 26 viac ako vo voľbách získala pôvodná ID, a o 34 viac ako mala ID v minulom období. Nová spojená frakcia ID a Patriotov by mala o osem mandátov viac ako progresívno-liberálna Renew Europe, do ktorej patrí Progresívne Slovensko, a o päť viac ako Meloniovej frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Analytik Geist však upozorňuje, že medzi krajne pravicovými a populistickými stranami je veľa názorových rozdielov aj osobných problémov. „V budúcom parlamente budú pravdepodobne existovať tri alebo aspoň na začiatku tri frakcie, ak sa im podarí tretiu poskladať,“ uviedol Geist. Treťou najsilnejšou frakciou bola práve ECR, čo po odchode španielskeho Voxu a po prípadnom spojení frakcií ID a Patrioti už platiť nebude. „Praktický termín na vznik skupiny je 15. júl 2024. Aj keď politické skupiny môžu byť vytvorené kedykoľvek počas volebného obdobia, je v ich záujme byť uznané pred ustanovujúcou schôdzou, ktorá sa začne 16. júla,“ uviedol Hudec.
Pre Smer by mohla byť zaujímavá „blokujúca menšina“
Europarlament v prípade vzniku novej frakcie nebude radikálnejší a podľa Geista v zásade nové frakcie nepredstavujú nejaké hrozby. „Krajne pravicové frakcie medzi sebou veľmi ťažko spolupracujú. Oni môžu v niektorých veciach nájsť spoločné slovo, ale aj keby sa všetky tri spojili, pokiaľ bude politické centrum jednotné, tak ho nedokážu prehlasovať. Môžu sa snažiť komplikovať prácu europarlamentu, ale nemajú teraz silu na to, aby zásadne zvrátili politický kurz Európskej únie,“ uviedol Geist.
Politický kurz únie môže podľa Geista zvrátiť práve tretí faktor – mnohé z pozícií a tém, o ktorých doteraz hovorila krajná pravica, preberajú mainstreamové strany – strany centra, najmä konzervatívci. Osobnosti krajnej pravice totiž posúvajú ich rétoriku a program. „Mnohí dnes hovoria napríklad o otázke migrácie alebo dokonca aj o Green Deale, o čom predtým hovorila len krajná pravica. Skôr ide o to, že sa radikalizujú pozície alebo k extrému sa posúvajú pozície v centre politického spektra,“ hodnotí analytik.
K štýlu politiky, ktorý je charakteristický pre populistické či krajne pravicové strany, sa posúva aj Smer. Novozvolený europoslanec Ľuboš Blaha počas hodnotenia výsledkov eurovolieb uviedol, že vyhrali eurokritické strany, poslanec Smeru Tibor Gašpar označil voľby za víťazstvo národno-konzervatívnych síl. „Strany, ktoré sú kritické k eurofederalizmu získali veľkú silu a preto Smer považuje tieto voľby za významný posun vpred k obhajobe mieru a národnej suverenity,“ pokračoval.
Neskôr otituloval Smer ako „vlasteneckú ľavicu“ so slovami, že sociálna demokracia v mnohých krajinách upadá. Na tlačovej konferencii po eurovoľbách rovnako nesúhlasil s označením krajnej pravice za nacionalistov, lebo to má „taký negatívny nános“. „My skôr hovoríme o vlasteneckých silách alebo silách, ktoré sú eurokritické. V EÚ to znamená, že v prípade práva veta, budú tieto strany hlasovať proti zrušeniu práva veta, na tom nie je nič v protiklade k slovenským záujmom,“ vysvetľoval Blaha. Tzv. vlastenecký manifest podpísali aj tri zakladajúce strany Patriotov.
Oveľa dôležitejšie bude zloženie Rady EÚ – najdôležitejšieho zákonodarného orgánu. Rada zastupuje hlas vlád krajín EÚ, prijíma právne predpisy a koordinuje politiky únie. Jej členmi sú ministri z každej krajiny podľa oblasti politiky. Ministri majú právomoc zaviazať svoje vlády, aby prijali dohodnuté opatrenia. V Rade EÚ sa rozlišujú dve hlasovania – pri návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v Rade EÚ je návrh prijatý, ak sa dosiahne kvalifikovaná väčšina. Pri nej platí postup označovaný aj ako „pravidlo dvojitej väčšiny“, to znamená, že na schválenie návrhov musí zahlasovať 55 percent všetkých členských štátov (15 z 27) a návrh musia podporiť členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov.
Posilnená kvalifikovaná väčšina je potrebná pri hlasovaní o ostatných návrhoch, ktoré nepredložila Komisia alebo vysoký predstaviteľ. Za musí hlasovať 20 z 27 štátov EÚ, počet obyvateľov ostáva rovnaký. V Rade tak môže vzniknúť blokujúca menšina – tvoriť ju musia najmenej štyria členovia Rady. Za predpokladu, že v Českej republike vyhrá Babiš, v Rakúsku FPÖ, Orbán a Fico získajú dvoch zvyšných spojencov do partie. Svoju pozíciu pravdepodobne v nedeľných predčasných voľbách v druhom kole potvrdí aj Národné združenie Marine Le Penovej, ktorá má takisto blízko k Orbánovi.
Práve to by mohlo byť podľa analytika zaujímavé aj pre Fica, resp. kohokoľvek, kto bude v tom čase Smer viesť. „Ak najbližšie voľby v Rakúsku a Česku dopadnú tak, ako to vyzerá, tak môže existovať politická skupina, kde máte vládnu stranu z Rakúska, Česka, Maďarska a hypoteticky Slovenska, a to už by bola nie sila v EP, ale v Rade EÚ,“ uviedol Geist. Analytik však pochybuje, že nájdu spoločný názor na všetko, vrátane európskeho rozpočtu či podpory jadrovej energie. „Migrácia áno, postoj k Ukrajine možno áno, zamrazenie Green Dealu tiež. Budú tam však limity toho, čo dokážu spolu dosiahnuť práve preto, že nemajú spoločné názory na mnoho vecí,“ uviedol Geist.
X X X
Milánske letisko premenujú po bývalom premiérovi Talianska Silviovi Berlusconim
S rozhodnutím nesúhlasí starosta Milána Giuseppe Sala.
RÍM: Hlavné medzinárodné letisko v severotalianskom Miláne bude v budúcnosti niesť meno zosnulého bývalého premiéra Silvia Berlusconiho. V piatok to oznámil tamojší minister dopravy Matteo Salvini. Milánske letisko Malpensa, ktoré leží asi 50 kilometrov za mestom, sa bude oficiálne volať „Aeroporto Silvio Berlusconi“. O zmene názvu rozhodol taliansky letecký úrad ENAC.
S rozhodnutím nesúhlasí starosta Milána Giuseppe Sala. Tvrdí, že názov letiska nemožno zmeniť, pretože podľa pravidiel môžu byť verejné budovy a námestia pomenované po slávnej osobe až desať rokov po jej smrti.
Berlusconi bol napriek mnohým škandálom štyrikrát premiérom. Zomrel v júni 2023 vo veku 86 rokov. Narodil sa v Miláne v roku 1936. Stal sa taktiež mediálnym magnátom a v 90. rokoch 20. storočia založil vlastnú konzervatívnu stranu Forza Italia a prešiel do politiky. Dlhé roky stál aj na čele futbalového klubu AC Miláno, aktuality.sk
X X X
Le Penová zotrela Mbappého predvolebnú aktivitu: Francúzi sú unavení z poučovania o tom, ako majú hlasovať
Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Na politické vyhlásenia kapitána francúzskej futbalovej reprezentácie Kyliana Mbappého reagovala Marine Le Penová, ktorá stojí za stranou Národné združenie, víťazom 1. kola predčasných parlamentných volieb.
Kylian Mbappé doviedol Francúzsko do semifinále majstrovstiev Európy.
Mbappé sa okrem futbalových povinností pustil aj do predvolebného boja. „Myslím si, že toto je rozhodujúci moment v histórii našej krajiny,“ uviedla francúzska hviezda ešte pred prvým kolom a vyzvala Francúzov, aby každý deň bojovali za zastavenie krajne pravicového združenia Le Penovej.
Tieto slová nenechali političku chladnou a pustila sa do francúzskeho kapitána, ktorý v piatok doviedol reprezentáciu do semifinále majstrovstiev Európy po víťazstve nad Portugalskom v penaltovom rozstrele.
„Je to dobrý futbalista, ale nie je jeho úlohou dávať predvolebné odporúčania,“ povedala v rozhovore pre CNN Le Penová. Podľa nej Mbappé nezastupuje Francúzov s migrantským pôvodom, pretože „je ich oveľa viac, ktorí žijú z minimálnej mzdy a nemôžu si dovoliť byt či kúrenie, ako ľudí ako pán Mbappé“.
Le Penová tiež zdôraznila, že verejnosťou nie je dobre vnímané, keď bohatí ľudia, ako sú herci, futbalisti či speváci, ktorí žijú v zahraničí, hovoria obyvateľom, ako by mali voliť.
„Francúzi sú unavení z poučovania a radenia o tom, ako by mali hlasovať,“ pokračovala Le Penová. „Tieto voľby sú voľbami emancipácie, v ktorých chcú Francúzi znovu získať kontrolu nad svojim osudom a voliť, ako uznajú za vhodné.“
Preto vyzvala Mbappého a ďalších známych Francúzov, aby sa pred druhým kolom chovali zdržanlivo. Druhé kolo parlamentných volieb v krajine galského kohúta sa uskutoční v nedeľu 7. júla./agentury/
X X X
Bez jej hlasu si slávnu Angeliku sotva viete predstaviť: 88-ročná Švormová zavítala do Varov a s ňou ďalšie legendy. Hanzlík, Kostka a… všetky oči na Heřmánkovú
Nielen hviezdy zahraničnej kinematografie či filmári v rozpuku síl, ale aj legendy domácej kinematografie zavítala do Karlových Varov.
Udialo sa tak pri príležitosti slávnostnej večere na počesť 30. výročia pôsobenia herca Jiřího Bartošku vo funkcii prezidenta festivalu, ale tiež ako oslava tvorby a ocenenia jedného z členov českej filmovej scény – Ivana Trojana.
Ešte krajšia ako Oscar, vyhlásil herec Brühl vo Varoch, o deň neskôr prišla ďalšia hollywoodska tvár a… fanúšikovia sú nadšení, toto od hviezd nečakali
Hrdina mnohých projektov na obrazovke, plátne aj v divadle oslávil pred pár dňami 60 rokov, čím sa ešte stále radí medzi „mladíkov“ v zozname známych hereckých hviezd, ktoré si do kúpeľného mesta našli cestu. Na podujatie nazvané príznačne Večera českých filmových legiend prijala pozvanie napríklad 88-ročná Libuše Švormová – hrdinka filmov Leto s kovbojom či Marečku, podejte mi péro.
Čipernú dámu však azda ešte viac preslávil aj jej nezameniteľný hlas – a tiež fakt, že ho prepožičala do filmovej ságy o Angelike. Málokto si dnes pôvodnú sériu zo 60-tych rokov s francúzskou herečkou Michelle Merciérovou dokáže bez Švormovej hlasu predstaviť.
Na 58. ročníku filmového festivalu v Karlových Varoch sa objavila aj herečka Libuše Švormová, ktorú si mnohí pamätajú aj ako „hlas“ slávnej Angeliky.
Medzi hosťami sa objavila tiež herečka Dana Syslová či napríklad Carmen Meyerová, ktorá prišla do Varov v sprievode manžela Petra Kostku. Rodičia populárnej moderátorky a herečky Terezy Kostkovej boli v dobrej nálade a spoločnosť im robil aj Jaroslav Satoranský.
Na záberoch, ktoré zverejnili organizátori festivalu, sú zachytené aj tváre Jaromíra Hanzlíka – dlhoročného idolu z obrazoviek a hrdinu mnohých úspešných snímok. Nechýbal ani samotný Ivan Trojan a mladšiu generáciu zastúpili tiež dámy ako Lenka Krobotová, Martha či Klára Issové.
Veľkú pozornosť na seba strhla aj manželská dvojica Karel a Hana Heřmánkovci, ktorí sa do Varov vydávajú pravidelne každý rok. 61-ročná Hana, známejšia viac ako hlásateľka než herečka (hoci herectvu sa venovala tiež), očarila mnohých fanúšikov aj na sociálnych sieťach. Nasvedčujú tomu komentáre, ktoré chvália tvár z televíznej obrazovky za jej prirodzený pôvab a mladistvý šarm. Viac si pozrite v galérii.uy /agentury/