Maďarsko prisľúbilo, že bude zastávať pozíciu spravodlivého mediátora, no krajina má napäté vzťahy s inštitúciami EÚ, a to najmä v otázkach právneho štátu a korupcie.Maďarský premiér Viktor Orbán pre nemecké médiá uviedol, že chce z migrácie urobiť ústrednú tému maďarského predsedníctva v Európskej únii. Informuje o tom agentúra DPA.

Predseda vlády Maďarska v komentári zverejnenom v nedeľu pre noviny mediálnej skupiny Funke uviedol, že víta postoj nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý zvažuje možnosti presunutia azylových konaní do krajín mimo Európskej únie. Orbán uviedol, že Maďarsko už uplatňuje politiku, v rámci ktorej sa žiadosti o azyl posudzujú v tretích krajinách predtým, než sa žiadateľom schváli vstup.

V polovici júna Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu vo výške 200 miliónov eur a k tomu ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania. Rozhodnutie bolo reakciou na rozsudok z decembra 2020, kedy súd rozhodol, že Budapešť nedodržala pravidlá Únie, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa poskytovania medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predsedníctvo v EÚ rotuje každých šesť mesiacov a 1. júla preberie túto pozíciu od Belgicka práve Maďarsko. Ide prevažne o byrokratickú funkciu a zahŕňa napríklad stanovenie programu zasadnutí, usmerňovanie politických diskusií k prijatiu rozhodnutia či hľadanie kompromisu medzi členskými štátmi, keď chýba jasný konsenzus.

Maďarsko prisľúbilo, že bude zastávať pozíciu spravodlivého mediátora, no krajina má napäté vzťahy s inštitúciami EÚ, a to najmä v otázkach právneho štátu a korupcie, aktuality.sk

X XX

Expert z vplyvného amerického think tanku: Kyjev by sa nemal snažiť dostať do NATO a Biden by to mal prestať zvažovať

Christopher Chivvis z think tanku Carnegie Endowment for International Peace v článku pre The Guardian píše o tom, ako môže Ukrajina skutočne vyhrať vojnu. Článok v rubrike názorov má titulok Prijatie Ukrajiny do NATO by bola chyba pre Ukrajinu aj NATO.

Ukrajinský vojak pripravuje húfnicu „Gvozdika“ na streľbu na ruské pozície. Časiv Jar, Ukrajina, 22. júna 2024.

„Ukrajina a jej priaznivci žiadajú Biely dom o silnejší prísľub priviesť krajinu do NATO na júlovom summite vo Washingtone. Ich tlak je pochopiteľný – ide však o nebezpečnú myšlienku, ktorá by zaviazala USA k dlhodobej obrane Ukrajiny a zároveň vytvorila veľkú zraniteľnosť pre NATO. Aiancia by skončila ako slabšia, nie silnejšia než dnes. Členstvo v NATO tiež nie je pre Ukrajinu najlepšou voľbou,“ píše Chivvis v britskom denníku The Guardian.

Podľa neho aplikácia článku 5, ktorý zaväzuje štáty NATO navzájom si pomôcť pri napadnutí, by bola po vojne na Ukrajine veľmi problematická a nevie o žiadne serióznej vojenskej analýze, čo by znamenal takýto záväzok.

„Za takmer každého predstaviteľného konca vojny bude Ukrajina čeliť nepriateľstvu zo strany Ruska, ktoré zostane vojensky oveľa schopnejšie ako Ukrajina. V súčasnosti má Ukrajina v zbrani viac ako 300 000 mužov . Táto armáda bude musieť byť demobilizovaná, keď sa vojna skončí, ak má existovať nádej na reštart ukrajinskej ekonomiky. To znamená, že ak by sa Ukrajina pripojila k NATO, ostatní členovia aliancie by museli nasadiť svoje vlastné sily, pravdepodobne vo značnom počte, priamo na Ukrajine na dobu neurčitú,“ uviedol.

 Predpokladá, že USA by nenasadili sily v rozsahu potrebnom na obranu Ukrajiny. Napriek tomu, že štáty v Európe zvýšia výdavky na obranu, bude trvať roky, „kým znovu vybudujú svoju vojenskú silu“. Jadrové zbrane túto medzeru nezacelia, tvrdí a dodáva, že „myšlienka, že NATO by bolo ochotné viesť jadrovú vojnu s Ruskom, aby ochránilo Ukrajinu, čo by mohlo viesť k zániku civilizácie, ako ju poznáme, je len fantázia“.

„Záväzok NATO brániť Ukrajinu ako spojenca by preto mohol mať o niečo väčšiu cenu ako papier, na ktorom bol napísaný. To by spochybnilo existujúce záväzky voči iným spojencom, oslabilo by to alianciu a ďalšie globálne záväzky USA,“ píše Chivvis v The Guardian.

„Každý, kto uznáva, že táto vojna sa bude musieť skončiť rokovaniami – vrátane samotnej Bidenovej administratívy – by sa preto v tejto chvíli nemal zaviazať, že privedie Ukrajinu do NATO. Gestá smerom k členstvu v NATO by tiež zahrali do Putinovho rozprávania o vojne, ktorú čiastočne odôvodnil tým, že bojuje proti agresívnemu expanzívnemu NATO,“ uviedol a dodáva, že sú aj lepšie možnosti.

„NATO už prisľúbilo Ukrajine stovky miliárd, čo je mimoriadne štedrá suma. Ukrajinskí lídri by mali prestať žiadať o členstvo v NATO a Bidenova administratíva by to mala prestať zvažovať. Summit (v júli vo Washingtone) by sa mal namiesto toho zamerať na ukončenie vojny a naštartovanie Ukrajiny na ceste k oživeniu. Toto je jediný spôsob, ako môže Ukrajina prekvitať a tak skutočne vyhrať túto vojnu,“ dodal Chivvis.

Christopher Chivvis je vedúcim pracovníkom nadácie Carnegie Endowment for International Peace, kde riadi program American Statecraft. V rokoch 2018 až 2021 pôsobil ako národný spravodajský dôstojník USA pre Európu. Nadácia patrí k popredným svetovým think tankom. Svoju pobočku v Moskve bola nútená uzavrieť v apríli 2022 a v roku 2023 ju Rusko zaradilo na zoznam zahraničných agentov./agentury/

X X X

Donald Trump si už vybral kandidáta na viceprezidenta

Súperom 78-ročného Trumpa v prezidentských voľbách bude súčasný o tri roky starší demokratický prezident Joe Biden.

Bývalý americký prezident a takmer istý prezidentský kandidát republikánov Donald Trump si už vybral kandidáta na viceprezidenta v novembrových voľbách šéfa Bieleho domu, no zatiaľ o tom nikomu nepovedal. Informovala o tom v noci na nedeľu agentúra DPA.

Trump pricestoval v sobotu do Filadelfie v štáte Pensylvánia na predvolebný míting. Predtým sa zastavil v stejkovej reštaurácii, kde odpovedal aj na niektoré otázky novinárov.

Keď sa ho reportér opýtal, či sa už rozhodol pre kandidáta na viceprezidenta, Trump odpovedal: „V mojej hlave áno.“ Na otázku, či to niekomu povedal, odvetil: „Nie, nikto o tom nevie.“

Súperom 78-ročného Trumpa v prezidentských voľbách bude súčasný o tri roky starší demokratický prezident Joe Biden. Jeho kandidátkou na funkciu viceprezidenta je opäť Kamala Harrisová, ktorá medzi Američanmi nie je veľmi obľúbená, aktuality.sk

X X X
Michelko priznal chybu v priamom prenose v RTVS

Kým v minulosti priaznivcom odkazoval, že „Jančkárku a Makaru“ na jeseň v televízii už neuvidia, dnes tvrdí, že mu ušli slová a žiaden politik by nemal rozhodovať o obsadení moderátorov v televízii.

„V polovici augusta máme nového riaditeľa, v septembri a v októbri už ‚Jančkárku‘ a Makaru neuvidíte,“ nechal sa predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá za SNS Roman Michelko počuť pred vlastnými priaznivcami v minulosti. Tí reagovali búrlivým potleskom.

Politik niekedy urobí chybu

Dnes mu vlastné slová pripomenula moderátorka Marta Jančkárová v relácii O 5 minút 12 RTVS. „Keď urobí politik niekedy chybu, má vedieť si ju aj priznať,“ reagoval Michelko, ktorý je predsedom poslaneckého klubu SNS v parlamente. „Nie ja a žiaden politik nebude rozhodovať o tom, kto bude viesť diskusné relácie,“ prisľúbil.

Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá tvrdí, že pôjde o úlohu legitímneho riaditeľa STVR. Poslanci parlamentu v uplynulom týždni rozhodli, že RTVS si totiž od júla už nezapnete, keďže ministerka kultúry Martina Šimkovičová si presadila novú STVR.

Podľa Michelka vyjde nový riaditeľ STVR z verejného výberového konania. Šéf SNS Andrej Danko sa pritom netají tým, že v minulosti priamo ovplyvňoval rozhodnutia bývalého generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka.

„Pán Hajko, aj vaše meno som Rezníkovi odsúhlasil, aby ste mali reláciu v RTVS. Bez môjho súhlasu by ste nemali reláciu v RTVS. Tak tíško, lebo doniesol mi vaše meno Rezník, a keby som nedal politický súhlas, tak by ste v živote nerobili v O 5 minút 12 reláciu,“ pripomeňme Dankov výrok v TA3 o poslancovi KDH Jozefovi Hajkovi, ktorý v minulosti moderoval hlavnú diskusnú reláciu v RTVS.

„Vás vnímam ako novinárku, ktorá chce byť verejnoprávna a určite by mala zostať v televízii,“ snažil sa Michelko neskôr o Jančkárovej priazeň. Zapochyboval nad tým, či je formát politických relácii ideálny.

Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá trvá na tom, že má voči moderátorovi RTVS Marekovi Makarovi stále výhrady. „Politici nemajú hovoriť menovite, kto má byť a kto nemá byť. Áno, bola to možno chyba, ale teraz verejne vyhlasujem: ‚Nikdy som som nevolal žiadnemu šéfovi – či už televízie, či už spravodajstva,‘“ kajal sa a obhajoval Michelko súčasne v stále ešte verejnoprávnej inštitúcii.

Priznal, že budúci riaditeľ STVR bude pod vplyvom politikov. „Ale jeho legitimita nie je priamo od politikov, ale od rady (nového média – pozn. red.),“ prognózuje.

Žaloba Čurillu na Michelka

Pripomeňme, že v prípade Romana Michelka nejde o prvé „prerieknutie“. Na jar sme informovali o žalobe Jána Čurillu na poslanca Michelka, pričom žiadal ospravedlnenie a 70-tisíc eur.

Koaličný poslanec totiž v diskusných reláciách tvrdil, že to boli čurillovci a konkrétne Ján Čurilla, ktorý je podľa Michelka „neschopák“ a je zodpovedný za nevyšetrenie vraždy študenta Daniela Tupého.

Vyšetrovateľ podal žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Pravdou je, že Čurilla nikdy prípad vraždy študenta neriešil. Advokát Peter Kubina žalobu okomentoval slovami, že ide o „spoločensky prospešný procesný úkon“, aktuality.sk

X X X

Politico: Ukrajinci môžu americkými zbraňami útočiť v celom ruskom pohraničí

Spojené štáty povolili Ukrajine používať nimi dodané zbrane kdekoľvek v prihraničných regiónoch Ruska, odkiaľ ruská armáda útočí na ukrajinské územie. Povolenie sa tak už nevzťahuje len na miesta v blízkosti Charkova, píše server Politico s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov.

Manévrovací súboj alebo dogfight stíhačky proti stíhačke je síce v najnovších vojnách skôr zriedkavý, ale cvičia ho aj piloti krajín NATO. Zdroj: NATO

Zmena podľa servera prichádza niekoľko týždňov po tom, ako Američania dali v tichosti ukrajinskej armáde zelenú k útokom zbraňami z USA proti cieľom na ruskom území v reakcii na zosilnený ruský tlak na Charkov. Druhé najväčšie ukrajinské mesto leží len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s ruskou Belgorodskou oblasťou a Rusi naň často útočia raketami alebo leteckými bombami. Washington pôvodne uvádzal, že jeho povolenie sa obmedzuje na pohraničie s Charkovskou oblasťou a na nasadenie amerických zbraní sa vzťahovali aj ďalšie obmedzenia, podotýka Politico.

Video z dronu z mesta Vovčansk v Charkovskej oblasti, na ktorom na uliciach mesta ležia mŕtvi civilisti.

Ukrajinské jednotky odvtedy americké zbrane k útokom na Rusko použili najmenej raz, keď zničili ciele v Belgorode a dokázali zadržať ruský postup. Ukrajinskí a európski činitelia však naliehali na Spojené štáty, aby svoje reštrikcie ďalej zmiernili a umožnili Ukrajine útočiť aj inde na ruskom území.

Bezpečnostný poradca Bieleho domu Jake Sullivan v utorok v televízii PBS povedal, že dohoda s Ukrajinou ohľadom používania amerických zbraní sa vzťahuje na „ktorékoľvek miesta, odkiaľ ruské sily prichádzajú z ruskej strany na Ukrajinu s cieľom obsadiť ďalšie jej územie“.

 Dokážu západné zbrane zasiahnuť srdce ruského velenia?

Rusko v posledných dňoch naznačuje, že by čoskoro mohlo podniknúť ofenzívu proti severoukrajinskému mestu Sumy, ktoré leží v blízkosti spoločných hraníc. Ak sa tak stane, Ukrajinci budú môcť americké zbrane použiť aj tam, povedal Sullivan.

Rusi zaútočili na Charkov iránskymi šáhidmi. Drony zasiahli čerpaciu stanicu, od ktorej sa vznietili domy. Zomrelo najmenej sedem ľudí. Medzi obeťami sú aj tri deti vo veku od šesť mesiacov do sedem rokov. Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany. Archívne video.

Zdroje servera tvrdia, že povolenie na útoky v ruských prihraničných regiónoch neznamená posun od rozhodnutia týkajúceho sa výlučne Charkova. Pôvodné povolenie Američania podľa nich dali v kontexte ruského vpádu cez hranice Charkovskej oblasti, ale nevylučovalo možnosť zásahu proti možným ďalším cezhraničným útokom. /agentury/

X X X

Nočná mora Rusov: Ukrajina opäť dostane obávané strely dlhého doletu ATACMS

 Zelenskyj v rozhovore pre americkú televíznu sieť NBC podľa The Guardian povedal, že sobotňajšie hlasovanie ukázalo, že Ukrajina nebude „druhým Afganistanom“, ktorého prozápadná vláda sa zrútila počas odsunu pod vedením USA v lete 2021. Zelenskyj uviedol, že jeho bezprostrednými prioritami sú systémy protivzdušnej obrany, ako sú Patrioty vyrobené v USA, a rakety dlhého doletu, ako napríklad ATACMS, ktoré môžu preletieť až 300 km a na ich urýchlené poskytnutie vyzvala snemovňa Pentagón.

 V balíku 61-miliardovej pomoci pre Kyjev budú aj nebezpečné taktické rakety ATACMS, prezradil americký senátor Mark Warner v rozhovore pre televíziu CBS.

 „Skvelá správa je, že sa to konečne deje. Malo sa to stať pred šiestimi mesiacmi. Iný najlepší čas je práve teraz, tento týždeň,“ povedal Warner. Senátor upresnil, že akonáhle prezident podpíše nový balík, bude materiál odovzdávaný na konci týždňa. Predpokladá pritom, že Senát schváli balík pomoci v utorok alebo v stredu.

„Teraz a počas posledných dvoch rokov Ukrajinci s menej ako tromi percentami nášho vojenského rozpočtu eliminovali 87 percent predvojnových pozemných síl Ruska, 63 percent ich tankov a 32 percent obrnených transportérov bez straty jediného amerického vojaka, vďaka svojej odvahe a vďaka vybaveniu, ktoré dostali od nás a našich európskych spojencov,“ ozrejmil Warner v rozhovore pre CBS, prečo sa vojenská podpora Ukrajiny USA vypláca.

Tieto počty nezohľadňujú nové ruské zhotovené alebo v priebehu vojny modernizované zbrane zo skladov.

 Už niekoľkokrát ‚podkúrili‘ Rusom

Dodávky amerických striel ATACMS majú potenciál ovplyvniť situáciu na bojisku. Umožňujú zasahovať letiská či sklady munície v značnej vzdialenosti od frontových línií, uviedol dávnejšie americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). ATACMS-y sú vyzbrojené hlavicami s kazetovou muníciou a dobre sa hodia práve na ničenie letísk a podobných štruktúr.

Ukrajina ich prvýkrát použila vlani v októbri. Vyhodila s nimi do vzduchu letisko v okupovanom Berďansku a Luhansku. Zničili alebo poškodili 29 vrtuľníkov, na tom druhom 17. Ďalej zasiahli bližšie nespresnenú špeciálnu techniku a odpaľovacie zariadenia protivzdušnej obrany, poškodili vzletové a pristávacie dráhy a vyhodili do povetria sklady munície a zabili desiatky vojakov. Pre Rusov to bolo prekvapenie – Američania Kyjevu vtedy pravdepodobne poslali len obmedzený počet rakiet a dodali ich tajne.

V tom istom mesiaci tieto rakety zasiahli predsunuté letisko v Tokmaku v Záporožskej oblasti a batériu protivzdušného systému S-400 v Luhanskej oblasti. V tom druhom prípade boli zničené najmenej tri odpaľovacie zariadenia./agentury/

X X X

Čipový gigant Nvidia podpísal dohodu s katarským operátorom

Spoločnosti Nvidia a Ooredoo nezverejnili hodnotu obchodu. V Katare sa chystajú na rozšírenie regionálneho dátového centra.

Americký výrobca čipov Nvidia podpísal dohodu o nasadení svojej technológie umelej inteligencie (AI) v dátových centrách katarskej telekomunikačnej skupiny Ooredoo v piatich krajinách Blízkeho východu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Dohoda predstavuje prvé veľké nasadenie technológie Nvidie v regióne, do ktorého USA obmedzili export sofistikovaných amerických čipov, aby zabránil čínskym firmám využívať krajiny Blízkeho východu ako zadné vrátka na prístup k najnovšej technológii AI.

Priamy prístup k AI

Ooredoo sa tak stane prvou spoločnosťou v regióne, ktorá bude schopná poskytnúť klientom svojich dátových centier v Katare, Alžírsku, Tunisku, Ománe, Kuvajte a na Maldivách priamy prístup k AI a technológii spracovania grafiky Nvidia, uviedla skupina Ooredoo vo vyhlásení.

Poskytnutie tejto technológie umožní spoločnosti Ooredoo lepšie pomáhať svojim zákazníkom nasadzovať generatívne aplikácie AI, uviedol senior viceprezident pre telekomunikácie Nvidia Ronnie Vasishta.

Spoločnosti nezverejnili hodnotu obchodu. Skupina Ooredoo neprezradila tiež, aký typ technológie Nvidia bude mať nainštalovaný vo svojich dátových centrách. Washington povoľuje export niektorých technológií Nvidia na Blízky východ, ale obmedzuje export najsofistikovanejších čipov spoločnosti, aktuality.sk

X X X

Západné zbrane zmenili hru: Ukrajinci zatlačili Rusov. Uvoľnite nám ruky, vďaka ATACMS vyhráme, odkazujú z frontu

 Týždne po rozhodnutí, ktoré Ukrajine umožnilo používať zbrane dodávané Spojenými štátmi na obmedzené údery na ruské územie, sa Ukrajincom do určitej miery darí zastavovať nový postup Rusov pozdĺž severovýchodného frontu. Vojenskí velitelia však volajú po zrušení obmedzení pre strely dlhého doletu, píše agentúra AP.

 Zhoršujúca sa situácia na bojisku prinútila USA k tomu, aby povolili Ukrajine používať na obranu Charkovova delostrelecké a raketové systémy dodané Západom. A to tak, že ich použijú v pohraničných oblastiach, kde sa zhromažďujú a odkiaľ útočia jednotky vyslané Kremľom. Vplyv bol rýchly: ukrajinské ozbrojené sily zatlačili ruské pozície späť, získali čas na lepšie opevnenie vlastných pozícií a dokonca podnikli malé útočné akcie.

 Velitelia však uviedli, že bez možnosti používať riadené strely dlhého doletu, ako sú ATACMS, majú zviazané ruky. „Mohli by sme sa zamerať na (ruské) veliteľské miesta brigád a celé severné zoskupenie, pretože sa nachádzajú 100 až 150 kilometrov od frontovej línie,“ povedal delostrelecký veliteľ v Charkovskej oblasti, ktorý používa volací znak Hefastus. „Normálna munícia sa k nim nemôže dostať. S týmto typom môžeme urobiť veľa pre zničenie ich veliteľských centier.“

 USA v piatok ďalej uvoľnili pravidlá a umožnili Ukrajine širšie protiúdery. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena však nezrušila obmedzenia, ktoré Ukrajine zakazujú použitie amerických systémov ATACMS na údery na ruské územie, vyplýva z oznámenia troch amerických činiteľov oboznámených s touto záležitosťou. USA začali Ukrajine poskytovať strely dlhého doletu ATACMS tento rok, ale s pravidlami – vrátane toho, že nemôžu byť použité na údery vo vnútri Ruska, ale len na zvrchovanom ukrajinskom území, čo zahŕňa aj regióny zabrané Rusmi.

 To zabraňuje útokom na letiská a vojenskú infraštruktúru hlboko v ruskom tyle. A podčiarkuje to časté sťažnosti Ukrajincov, že západní spojenci, v obave z potenciálnej provokácie Ruska, podkopávajú schopnosť Ukrajiny účinne bojovať. Ukrajinskí činitelia naliehajú na amerických spojencov, aby mohli zasahovať konkrétne vysokohodnotné ciele vo vnútri Ruska pomocou striel ATACMS, ktoré môžu doletieť do vzdialenosti vyše 100 kilometrov.

„Bohužiaľ, stále nedosiahneme napríklad na letisko a ich lietadlá. To je ten problém,“ povedal tento mesiac podpredseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Jegor Černev. „Preto žiadame (spojencov), aby zrušili obmedzenia týkajúce sa použitia striel dlhého doletu na obmedzené vojenské ciele na území Ruska.“

Moskva 10. mája otvorila nový front v Charkovskej oblasti a pri postupe, ktorý zastihol ukrajinské jednotky nepripravené, obsadzovala jednu dedinu za druhou. Od konca mája môže Ukrajina zasahovať ruských vojakov a systémy protivzdušnej obrany vo vzdialenosti 20 kilometrov od hraníc s Charkovskou oblasťou.

Hoci tento krok nie je všeliekom, značne spomalil ruskú dynamiku a dokonca umožnil ukrajinským jednotkám postup pozdĺž hranice, vrátane nedávneho znovuzískania miest juhozápadne od Vovčanska, vyplýva z miestnych správ. Tamojšie brigády uviedli, že systémy HIMARS začali páliť niekoľko hodín po udelení povolenia a zničili komplex protivzdušnej obrany vybavený tiež na odpaľovanie smrtiacich rakiet.

 Stávky boli v tom čase vysoké, keďže ukrajinskí vojenskí velitelia očakávali ďalší útok, ktorého cieľom bolo odkloniť ukrajinských bojovníkov z ďalších intenzívnych bojísk v Doneckej oblasti. Námestník ministra obrany Ivan Havryljuk povedal AP, že hlboko na ruskom území sa pripravovalo na nový útok minimálne 90 000 ruských vojakov.

„(Strely) HIMARS neutíchli po celý deň,“ opísal Hefastus s odvolaním sa na prvé hodiny po tom, ako Ukrajina získala povolenie na použitie systémov. „Od prvých dní sa ukrajinským silám darilo ničiť celé kolóny vojakov pozdĺž hranice, ktoré čakali na rozkaz na vstup na Ukrajinu,“ uviedol veliteľ a dodal: „Predtým sme ich nemohli zasiahnuť. Bolo to pomerne zložité. Všetky sklady s muníciou a ďalšími prostriedkami sa nachádzali v dvadsaťkilo­metrovej vzdialenosti za tým, čo sme mohli zasiahnuť.“

 Dynamika sa zmenila takmer okamžite a ukrajinské ozbrojené sily mohli stabilizovať túto časť frontovej línie. Vojaci umiestnení na strategickom mieste severne od Charkova, kde pokračujú boje v snahe zatlačiť ruské jednotky, uviedli, že nepriateľ presunul svoje pozície o niekoľko kilometrov späť. Toto tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť.

„Taktika sa zmenila,“ povedal veliteľ jednej z čiat s volacím znakom Kalina. Stalo sa tak podľa neho v dôsledku zlepšených úderných schopností Ukrajiny. Predtým boli Ukrajinci schopní zasiahnuť iba pechotné útoky, teraz môžu nasadiť viac delostrelectva proti ruským palebným pozíciám.

 Americké rozhodnutie prišlo na poslednú chvíľu a po dlhom lobovaní ukrajinských predstaviteľov. Tí pritom dúfajú, že sa im podarí presvedčiť amerických spojencov, aby im povolili aj použitie striel ATACMS proti konkrétnym cieľom. „Pripadá mi absurdné, keď nepriateľ tak aktívne postupuje na naše územie, útočí všetkými typmi striel a kalibrov na ukrajinské územie, a my nemôžeme udrieť späť na územie nepriateľa, kde má logistiku a zásoby,“ povedal Lys Mykyta, veliteľ roty dronov 103. brigády teritoriálnej obrany.

Podľa ukrajinských predstaviteľov však pravdepodobne len zúfalé podmienky na bojisku presvedčia amerických predstaviteľov, aby od obmedzení ustúpili. Obnovená invázia do Charkovskej oblasti, ktorá odčerpala cenné ukrajinské rezervy, prinútila USA k zmene názoru ohľadom povolenia sebaobranných úderov na ruské územie, povedal Černev. „Na základe situácie na bojisku bude pravdepodobne zmenené tiež rozhodnutie ohľadom ATACMS. Dúfam, že rozhodnutie bude prijaté čo najskôr,“ dodal./agentury/

X X X

Útok v Dagestane: ozbrojenci spustili paľbu na synagógu, chrám i policajný post

Najmenej dvoch unikajúcich páchateľov už zastrelili policajti. Neznámi páchatelia v nedeľu spustili paľbu na synagógu, pravoslávny kostol a post dopravnej polície v Dagestanskej republike na ruskom severnom Kaukaze. O život prišli dvaja policajti, zranených bolo šesť ľudí. Polícia medzičasom zastrelila dvoch zo skupiny páchateľov, ktorí boli na úteku.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na ruské ministerstvo vnútra.

Židovské centrum i pravoslávny chrám ako terče

Terčom útoku bola synagóga v meste Derbent, ktoré je známe ako centrum židovskej komunity na severnom Kaukaze.

V Derbente, ktorého Staré mesto, citadela a pevnosť sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO, sa nachádza aj pravoslávny chrám, kde sa tiež strieľalo.

Agentúra TASS dodala, že v synagóge po streľbe vypukol požiar.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) tvrdí, že útočníci z miesta činu ušli. Polícia po nich spustila pátranie v rámci špeciálnej operácie, aktuality.sk

X X X

Putin je otvorený bezpečnostným rozhovorom s USA, musia však zahŕňať otázku Ukrajiny

Washington však tvrdí, že akékoľvek rokovania o vojne sú záležitosťou Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený bezpečnostným rozhovorom so Spojenými štátmi, musia však byť komplexné a zahŕňať aj otázku Ukrajiny, uviedol v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe agentúry Reuters.

„Nie je možné vytrhnúť jednotlivosti zo všeobecného komplexu nahromadených problémov,“ odpovedal Peskov na otázku, či je Moskva pripravená hovoriť s Washingtonom o jadrových rizikách. Dodal však, že dialóg medzi krajinami je potrebný.

Spojené štáty odmietajú tvrdenie Ruska, že vyzbrojovaním Ukrajiny sa stali priamym účastníkom vojny, ktorej cieľom je podľa Kremľa spôsobiť Moskve zdrvujúcu “strategickú porážku“. USA tvrdia, že akékoľvek rokovania o vojne sú záležitosťou Ukrajiny.

Putin chce prehodnotiť jadrovú doktrínu

Washington zároveň obviňuje Putina, že prispieva k zhoršovaniu bezpečnostnej situácie vo svete. Tento týždeň navštívil Pchjongjang, s ktorou podpísal dohodu o vzájomnej obrane medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Putin vo štvrtok tiež zopakoval, že zvažuje prehodnotenie ruskej doktríny o používaní jadrových zbraní. Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny. Ruský prezident dodal, že Moskva uvažuje o zmene, pretože jej potenciálni nepriatelia pracujú na “nových prvkoch“ súvisiacich so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní, aktuality.sK

X X X

Vodohospodárska výstavba chce kúpiť kompu na Dunaj, kritike za nevýhodnú zmluvu čelil ako minister ešte Peter Žiga

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) koncom mája informoval, že nariadil ukončiť doterajšiu nevýhodnú prevádzku kompy súkromným prevádzkovateľom.

Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) chce kúpiť motorovú kompu na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica. Na jej obstaranie preto vyhlásila tender. Odhadovaná hodnota zákazky je vyše 11,25 milióna eur. Vyplýva to z oznámenia zverejneného vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

Predmetom zákazky je poskytovanie pravidelnej prepravy podľa platného cestovného poriadku, a to 18 hodín denne od 05.00 h do 23.00 h. Kompa by mala poskytovať aj urgentnú prepravu rýchlej zdravotníckej pomoci, Hasičského a záchranného zboru a bezpečnostných zložiek 24 hodín denne s maximálnou hmotnosťou vozidla do 3,5 tony.

V rámci zákazky sa má zabezpečiť aj upratovanie kompy, interiérov a exteriérov budov prístavov vrátane odstraňovania odpadu, obsluhy a kontroly technických zariadení prístavov, dopravného značenia a dopravných systémov.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) koncom mája informoval, že nariadil ukončiť doterajšiu nevýhodnú prevádzku kompy súkromným prevádzkovateľom a VV preto vyhlási nový tender. Zmluva so súkromníkom, ktorá platila od roku 2015 do roku 2030, umožnila podniku službu presúťažiť kedykoľvek za rovnakých podmienok. Taraba skritizoval bývalé vedenie envirorezortu, že zmluvu nezrušilo.

Pre kauzu obstarávania kompy cez Dunaj čelil pokusu o odvolanie v Národnej rade SR vtedajší šéf rezortu Peter Žiga (v súčasnosti Hlas-SD). Opoziční poslanci vtedy hovorili o manipulácii verejného obstarávania a významných škodách pre štát. Upozornili tiež, že zmluva medzi VV a súkromnou firmou Ponton City je prakticky nevypovedateľná. Žiga kritiku opozície odmietal. Tvrdil, že štát v prípade kompy neprišiel o jediné euro a nikto nič neukradol. Novú kompu uviedli do prevádzky 1. júla 2015, aktuality.sk

X X X

Prestaňte s výhovorkami, odkazuje Slovensku Európska komisia. Začala voči nám konanie a žiada odpovede

 Európska komisia žiada od Slovenska, v balíku s ďalšími krajinami, aby riešilo zlý stav verejných financií. Eurokomisia navrhuje, aby sa voči Slovensku aktivovala procedúra nadmerného deficitu. To prakticky znamená, že bude prísnejšie dohliadať na dodržiavanie konsolidácie verejných financií.

Slovensko v tomto režime nebude osamotené. Procedúra nadmerného deficitu sa aktivuje aj v Belgicku, vo Francúzsku, v Taliansku, Maďarsku, Poľsku a na Malte. V rozpočtových problémoch sa nachádzajú aj veľké ekonomiky eurozóny. Francúzsko je druhá najväčšia ekonomika bloku, Taliansko tretia. Európska komisia tak viacerým krajinám posiela signál, že je načase nepoužívať pandémiu ako výhovorku a skutočne ozdraviť verejné financie.

Ak sa to nepodarí, môže to byť problém pre celú EÚ. Práve preto európske orgány tlačia na vlády, aby sa vrátili k dodržiavaniu dohodnutých pravidiel. Ak by podobné problémy ako v minulosti Grécko malo napríklad Francúzsko či Taliansko, dôsledky by boli globálne. Práve preto sa spúšťajú mechanizmy, ktoré majú vážnym problémom zabrániť.

Denník Pravda prináša odpovede na dôležité otázky o tom, čo znamená kritika stavu verejných financií zo strany Európskej komisie.

 Slovensko má s deficitmi verejných financií problém už dlhšie, no medzi rozpočtových hriešnikov sa dostáva až teraz. Čo sa teraz zmenilo?

Zmenili sa okolnosti. To, že európske orgány chcú, aby členské štáty nemíňali nadmerne veľa, má svoju vnútornú logiku. Táto požiadavka je prevenciou, ktorá má zabezpečiť, aby sa členské krajiny vyhli problémom, do ktorých sa v minulosti dostalo napríklad Grécko.

Sú však udalosti či vážne krízy, akou bola napríklad pandémia ochorenia COVID-19, keď pre jednotlivé krajiny môže byť prospešné, že vytvárajú rozpočtový deficit. Napríklad v pandémii boli ekonomiky jednotlivých krajín z epidemiologických príčin uzavreté, viaceré štáty vyplácali pomoc v minulosti prosperujúcim podnikateľom, aby nemuseli svoje prevádzky zatvárať. Týmto spôsobom vlády chránili podniky, aby prežili a neprepúšťali ľudí. Vytvárať deficity za takýchto okolností je aj podľa európskych orgánov v poriadku. V dôsledku pandémie sa relatívne prísne pravidlá neuplatňovali do konca roku 2023.

Obdobie, keď Európska komisia toleruje vytváranie nadmerných deficitov, sa však už skončilo. EÚ od členských štátov opäť vyžaduje, aby sa správali rozpočtovo zodpovedne.

 V čom je v prípade Slovenska problém?

Slovensko zaostáva najmä vo výške deficitov. Komisia sa vo svojom hodnotení pozerá na tri základné kategórie. V rámci prvej posudzuje, či rozpočtový deficit v roku 2023 presahuje tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). V prípade Slovenska naozaj presahuje. Dostal sa na 4,9 percenta a už to bolo v zásade pozitívnym prekvapením.

Druhé kritérium je to, či plánovaný deficit na rok 2024 má presiahnuť hranicu troch percent HDP. Deficit verejných financií by sa v tomto roku mohol dostať podľa odhadov rezortu financií až na úroveň tesne pod hranicou šiestich percent. Toto hodnotiace kritérium teda Slovensko tiež nespĺňa. Štvrtá vláda Roberta Fica pri zostavovaní rozpočtu na rok 2024 počítala s predpokladom, že deficit rozpočtu v roku 2023 bude až na úrovni zhruba 6,5 percenta HDP. Súčasťou týchto odhadov bola napríklad aj sporne zaúčtovaná energetická pomoc. Vecne patrila celá do roku 2023, no vláda počítala s tým, že časť z nej zaráta do roku 2024. Tým sa opticky zhoršovalo hospodárenie v minulom roku a zlepšovalo sa hospodárenie v tomto roku. Napokon ale Štatistický úrad potvrdil, že s peniazmi z pomoci sa nedá počítať v bilancii roku 2024. To prispelo k tomu, že bilancia rozpočtu v roku 2024 by mohla byť ešte horšia ako v minulom roku.

Tretím kritériom je výška dlhu. Toto kritérium krajina spĺňa v prípade, že dlh nepresahuje hodnotu 60 percent HDP. Dlh, zjednodušene povedané, v zásade tvoria deficity rozpočtov v predchádzajúcich rokoch. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa dlh Slovenska dostal na 56 percent HDP. Toto kritérium teda Slovensko spĺňa.

Čo aktivácia procedúry nadmerného deficitu znamená?

Procedúra znamená, že na krajinu sa uplatňuje prísnejší dohľad. „Procedúra nadmerného deficitu je vyvrcholenie situácie, na ktorú ekonómovia aj nezávislé organizácie upozorňujú už dlhšiu dobu. Rast deficitu a zadlženia Slovenska je príliš silný, deficit na úrovniach päť až šesť percent HDP nie je udržateľný. To sa následne prejavuje aj v hodnotení spoľahlivosti Slovenska ako dlžníka. Táto procedúra znamená, že Slovensko bude monitorované viac než iné krajiny, bude potrebné smerom k orgánom EÚ viac vysvetľovať a dokazovať, že naozaj dochádza k stabilizácii dlhu na dlhšom časovom horizonte,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Ak by konkrétna krajina nepristúpila k ozdravným opatreniam, hrozí jej pokuta. „Ak by sme ignorovali potrebu konsolidácie, dlh by citeľne narastal a európske orgány by mohli pristúpiť k sankciám, napríklad vo forme pokuty. Vo všeobecnosti je však toto veľmi zdĺhavý administratívny proces, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou presahuje rámec súčasného volebného obdobia. Rýchlejšiu spätnú väzbu by Slovensko dostávalo z finančných trhov vo forme zhoršenia ratingov a rastu rizikovej prirážky. Berúc do úvahy vyjadrenia ministerstva financií, tento scenár nie je na stole,“ dodáva.

Čo Slovensku hrozí?

V hre je vysoká pokuta. Táto sankcia by sa ale uplatňovala postupne. Dizajn procedúry nadmerného deficitu počíta s tým, že ak krajina nezlepšuje stav verejných financií, Európska rada môže rozhodnúť o tom, že problémová krajina musí vo forme neúročeného vkladu zmraziť prostriedky až do výšky 0,5 percenta HDP, čo je asi 600 miliónov eur. Ak by problémy pretrvávali, tieto peniaze sa môžu premeniť na pokutu.

Ako na aktiváciu procedúry nadmerného deficitu reaguje ministerstvo financií?

Rezort reaguje pokojne a vinu za stav verejných financií hádže na predchádzajúce vlády. Smer bol pri moci do roku 2020 a vrátil sa k nej v roku 2023. Medzitým boli na čele krajiny traja ľudia – Igor Matovič, Eduard Heger a v obmedzenom režime aj premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor.

„Ministerstvo financií spustenie tejto procedúry pre Slovensko očakávalo, keďže bývalé vlády medzi rokmi 2020 až 2023 spôsobili výrazný nárast deficitu, preto sa naše verejné financie dostali medzi najhoršie v EÚ,“ reagoval rezort.

„Spustenie procedúry prakticky znamená, že Európska komisia bude prísnejšie dohliadať na dodržiavanie konsolidácie verejných financií. Požiadavky z procedúry sú však už dnes prakticky zahrnuté v záväzkoch Slovenskej republiky, ktoré ministerstvo financií definovalo nielen v schválenom rozpočte, ale aj v Programe stability a prioritne v schválených výdavkových limitoch, ktoré sú už napojené na nové európske fiškálne pravidlá,“ dodáva.

Ako situáciu vidí politická opozícia?

Opozičný poslanec Štefan Kišš (Progresívne Slovensko), ktorý bol v minulosti riaditeľom útvaru Hodnoty za peniaze, považuje aktiváciu procedúry za zlé vysvedčenie pre vládu. Podľa neho sa súčasnej koaličnej vláde nepodarilo presvedčiť komisiu, že pripravuje dôveryhodný konsolidačný plán. „Ak by sa našej krajine darilo dobre a vláda by ukázala kredibilný konsolidačný plán, do takejto procedúry by sme nikdy neboli zaradení a nebola by spustená,“ upozornil Kišš. V skutočnosti však bude mať Slovensko podľa neho v tomto a budúcom roku najhoršie hospodárenie v eurozóne a jedno z najhorších v celej EÚ.

Je táto situácia pre Slovensko nová?

Nie. Európske orgány už v minulosti aktivovali v prípade Slovenska túto procedúru. Má s tým dokonca skúsenosť kabinet Roberta Fica. Do procedúry sa Slovensko dostalo v roku 2009. Ministerstvo financií vtedy naznačovalo, že k problémom s verejnými financiami prispela komplikovaná situácia, ktorú vyvolala kríza. „Slovensko nenamieta voči zaradeniu do procedúry nadmerného deficitu, pretože súčasná fiškálna situácia na Slovensku, ale aj v medzinárodnom kontexte tomu zodpovedá,“ hodnotilo vtedy situáciu ministerstvo financií. Slovensko sa vtedy z procedúry dostalo v roku 2014. Vtedy bola pri moci opäť vláda Smeru.

Problém s odklonom od rozpočtových cieľov malo Slovensko aj v roku 2019. V tom období európske orgány očakávali vyrovnaný rozpočet, no krajina nikdy vo svojej histórii na vyrovnané hospodárenie nedosiahla. Vtedy sa ale procedúra nadmerného deficitu nezačala./agentury/

X X X

Tisíce ľudí v Budapešti podporili sexuálne menšiny tradičným pochodom

Manželstvá homosexuálov v Maďarsku neuznávajú. Orbánova vláda v ústave predefinovala manželstvo ako zväzok muža a ženy.

Tisíce ľudí s dúhovými vlajkami sa cez víkend (22. 6.) vydali ulicami maďarskej metropoly na každoročný pochod Budapest Pride, pričom avizovali, že budú naďalej pokračovať v boji proti vládnej politike v oblasti práv lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb, informovala agentúra Reuters.

Reuters pripomenul, že maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je pri moci od roku 2010, presadzuje kresťansko-konzervatívnu agendu a v roku 2021 zakázal „propagáciu homosexuality“ medzi osobami mladšími ako 18 rokov. K tomuto zákazu došlo napriek kritike zo strany skupín na ochranu ľudských práv a Európskej únie.

Aj pred sobotňajším pochodom hrdosti sexuálnych menšín v Budapešti tamojšie veľvyslanectvá Spojených štátov, Nemecka a ďalších viac ako 30 krajín vyzvali Maďarsko, aby chránilo práva LGBTQ+ a zrušilo zákony, ktoré diskriminujú týchto ľudí.

Americký veľvyslanec David Pressman bol jedným z niekoľkých diplomatov, ktorí sa zúčastnili aj na pochode ulicami mesta.

V rozhovore pre Reuters na adresu Maďarska povedal, že je „to úžasná krajina s bohatou históriou ľudí, ktorí povstali a bojovali za slobodu…Ľudia, ktorí tu pochodujú dnes, to robia v duchu najlepších tradícií svojej krajiny.“

I jedna z účastníčok sobotňajšieho pochodu pre Reuters uviedla, že považuje za veľmi dôležité zúčastniť sa na tomto podujatí a „ukázať, že existujeme a že na nás záleží“.

Dodala, že mnoho LGBTQ+ Maďarov čelí diskriminácii a nepriateľstvu prakticky každý deň svojho života.

Ako Reuters doplnil, manželstvá homosexuálov v Maďarsku neuznávajú. Orbánova vláda v ústave predefinovala manželstvo ako zväzok muža a ženy a obmedzila detí adopcie homosexuálmi.

Orbánova vláda síce uviedla, že zákon z roku 2021 je určený na ochranu detí a nezameriava sa na komunitu LGBTQ+, ale v radoch gayov, bisexuálov a transrodových ľudí v Maďarsku však napriek premiérovým ubezpečeniam vyvolala táto legislatíva znepokojenie.

Reuters ako príklad diskriminácie doplnil, že niektorí kníhkupci dostali vlani pokutu za predaj kníh zobrazujúcich homosexualitu, ak neboli zabalené v igelitovej fólii, ako to vyžaduje legislatíva. Vlani v novembri bol aj odvolaný riaditeľ jedného z múzeí, lebo ním vedená inštitúcia umožnila osobám mladším ako 18 rokov navštíviť výstavu fotografií súťaže World Press Photo so snímkami s témou LGBTQ, aktuality.sk

X X X

Voľby v Česku by v júni podľa prieskumu s výrazným náskokom vyhralo Babišovo hnutie ANO

Prieskumu sa zúčastnilo 1609 respondentov. Ústav odhadol volebnú účasť na 59 percent. Ak by sa parlamentné voľby v Česku konali v júni, zvíťazilo by v nich opozičné hnutie ANO Andreja Babiša so ziskom 32,9 percenta hlasov. Za ním by nasledovala vládna Občianska demokratická strana (ODS) s 14,8 percenta a Česká pirátska strana s 8,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu ústavu STEM pre CNN Prima News, informuje TASR podľa portálu Novinky.cz

Do parlamentu by sa ďalej dostalo hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru s 7,3 percenta hlasov, hnutie Starostovia a nezávislí (STAN) so ziskom 6,8 percenta a Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM), ktorú by podporilo 5,1 percenta voličov.

Naopak, päťpercentné kvórum by neprekročila strana TOP 09 (4,5 percenta), Prísaha (3,7 percenta) a ani Motoristi (2,7 percenta). Kresťanskú a demokratickú úniu – Československú stranu ľudovú (KDÚ-ČSL) a sociálnych demokratov (SOCDEM) by podporilo 2,5 percenta voličov. Približne dvojpercentnú podporu by získali Zelení, Slobodní, PRO a Trikolóra.

Volebný model počítal s kandidatúrou jednotlivých strán, to však nie je ani podľa autorov príliš pravdepodobné. Preto z neho nevyplýva, akú podporu by získala koalícia Spolu (ODS, KDU-ČSL a TOP 09). Prieskumu sa zúčastnilo 1609 respondentov. Ústav odhadol volebnú účasť na 59 percent, aktuality.sk

X X X

Na chorvátskom ostrove Hvar vypukol lesný požiar

Ľudia pre istotu polievajú dvory vodou.

HVAR: V nedeľu okolo 17:00 vypukol lesný požiar na chorvátskom ostrove Hvar. S plameňmi bojuje množstvo hasičov s cisternami aj s pomocou troch lietadiel, ktoré naberajú vodu z mora a vypúšťajú ju nad horiacim porastom.

Dalmacija Danas informovala, že plamene sa rýchlo šíria. Chorvátsky web tiež píše, že keď sa plamene priblížili bližšie k domom, ľudia začali polievať dvory, aktuality.sk

X X X

Michelko odmietol diskutovať so Šipošom. STVR by podľa poslanca SNS mohla mať nového šéfa v októbri

 Poslanec Národnej rady a predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) nebude diskutovať so šéfom poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michalom Šipošom, uviedol v nedeľnej diskusnej relácii RTVS o 5 minút 12. Šipoš konštatoval, že sú ľudia, ktorí sa boja priamej konfrontácie s členmi hnutia. Michelko predpokladá, že riaditeľ STVR by mohol byť zvolený v októbri

 Poslanci hnutia Slovensko nie sú podľa Michelka schopní diskutovať. Verejnoprávne médiá majú podľa neho mať taký typ diskutujúcich, ktorí vedia diskutovať vecne.

Michelko si tiež nemyslí, že diskusia s hnutím prispeje k zmierneniu spoločnosti. Poukázal na to, že aj niektoré opozičné strany sa dištancujú od diskusie s hnutím Slovensko.

Šipoš tento krok považuje za pokus o blokovanie a „vykázanie so všetkých relácií“. Poukázal na to, že v každej strane má niekto väčšie emócie a povie tvrdšie slová. Ohradil sa, že nikdy nebol v žiadnej diskusnej relácii vulgárny a nikoho fyzicky nenapádal.

  Generálny riaditeľ STVR by mohol byť podľa Michelka zvolený v októbri. Kandidáti sa podľa neho budú riešiť až na septembrovej parlamentnej schôdzi.

V súvislosti s prijatím zákona o STVR Michelko zopakoval, že jeho cieľom bolo navrátenie verejnoprávnosti televízii. Diskusia o STVR bola podľa neho dostatočne dlhá.

Prijatím zákona o STVR chce koalícia podľa poslanca NR SR a šéfa poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michala Šipoša politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu. Kritizoval tiež, že rozprava k vtedajšiemu návrhu zákona bola obmedzená.

Na tému lex atentát Michelko konštatoval, že obmedzovanie protestov pred domami politikov by malo byť v normálnej spoločnosti samozrejmosťou. Za problematické považuje ustanovenie o sankciách za priestupky, ale aj to, aby mali šéfovia parlamentných strán ochranku a tiež s vymedzením okruhu chránených osôb.

Šipoš nesúhlasí s tým, že by úpravy v lex atentáte mohli prispieť k bezpečnosti a upokojeniu situácie v spoločnosti./agentury/

X X X

Pacient napadol v nemocnici na Kramároch iného pacienta a dvoch zdravotníkov. Útok odsúdil aj Žilinka

Pacient fyzicky útočil v sobotu (22. 6.) podvečer na centrálnom príjme v nemocnici na bratislavských Kramároch krátko potom, čo bol do nej prevezený záchrannou zdravotnou službou.

 Napadol tam iného pacienta čakajúceho na vyšetrenie a následne sestru a ďalšieho zdravotníka. Obaja zdravotníci utrpeli ľahšie až stredné poranenia tváre a horných končatín. Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) o tom informovala na sociálnej sieti.

UNB poukázala na to, že pre zranenia ruky, ktoré napadnutý zdravotník utrpel, bude práceneschopný. Privolaná polícia agresívneho pacienta umiestnila do cely predbežného zadržania. V krátkej dobe bude podľa UNB na neho podané trestné oznámenie.

„Ako lekár som sa s agresívnymi pacientmi stretol už niekoľkokrát, je to vždy veľmi nepríjemné a pochopiteľne nikto z nás nechce takéto situácie pri výkone svojej práce zažívať. Pre mňa osobne je však zarážajúce, ako často prichádza k takýmto agresívnym útokom na zdravotníkov. Zdravotníci nesmú byť vystavovaní verbálnym ani fyzickým útokom,“ povedal riaditeľ UNB Alexander Mayer.

Ten zároveň žiada spoločnosť o odsúdenie takýchto činov a podporu zdravotníkov. Napadnutým zdravotníkom zaželal skoré uzdravenie.

Útok odsúdil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten v reakcii uviedol, že násilie a agresivita proti zdravotníkom nesmú mať svoje miesto a spoločnosť ich musí dôrazne odmietnuť. Avizoval, že na ataky proti zdravotníkom budú orgány ochrany práva dôrazne reagovať.

Hovorkyňa UNB Eva Kliská ozrejmila, že rodina útočníka sa telefonicky vyhráža fyzickou likvidáciou personálu v nemocnici na Kramároch. „Kontaktovali sme už políciu a rovnako sme posilnili služby SBS práve na pracovisku centrálneho prijímacieho oddelenia,“ uviedla.

Podľa slov hovorkyne bratislavskej krajskej polície Jany Šimunkovej bolo zadržaním podozrivého muža začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví.

UNB avizovala, že okrem bezpečnostnej služby plánuje zavádzať aj ďalšie opatrenia, ktoré zvýšia bezpečnosť zdravotníkov a eliminujú útoky./agentury/

X X X

Španiel Yamal môže mať problémy s nemeckým zákonníkom práce. Do 23.00 musí stihnúť aj sprchu po zápase

Španielsko vyhralo svoje dva úvodné zápasy na európskom šampionáte vo futbale, keď zdolalo Chorvátsko 3:0 a minulý štvrtok zaznamenalo víťazstvo 1:0 aj nad Talianskom.

 Vo svojej kampani bude pokračovať v pondelok, keď sa stretne s Albánskom v poslednom zápase skupinovej fázy pred vstupom do vyraďovacích bojov.

Futbalová však čelí dileme v súvislosti so 16-ročným senzačným hráčom Lamine Yamalom. V Nemecku osoby mladšie ako 18 rokov, či už Nemci alebo cudzinci, nesmú pracovať po 20.00. Chráni ich tak tamojší zákonník práce.

Denník Bild uvádza, že existujú výnimky pre športovcov, ktorí môžu hrať svoje zápasy do 23.00, ale to zahŕňa aj sprchovanie a splnenie si mediálnych povinností.

 Španielsko tak môže porušiť nemecký zákon, ak Yamal odohrá celý zápas proti Albánsku. Hviezda Barcelony nastúpila aj na oba úvodné dva duely svojho národného tímu. V oboch vystúpeniach však bola vystriedaná.

Ak sa vyraďovací zápas Španielska dostane do predĺženia a bude do toho zapojený aj Yamal, bude ťažké dodržať zákon, čo môže mať za následok sankcie. La Roja by vraj mohla dostať pokutu 30-tisíc eur, ak sa nemecké orgány rozhodnú konať.

Španielom však bolo naznačené, že ide len o hrozbu a je nepravdepodobné, že by sa pristúpilo aj k sankciám.

 O Yamalovej účasti na Eure 2024 sa toho popísalo veľa, pričom tento tínedžérsky fenomén si robil domáce úlohy, kým bol v Nemecku. O svojom štúdiu povedal.

„Koľko hodín sa učím? Nepoviem si, že „dnes aspoň dve hodiny“, keď som však v miestnosti a nemám čo robiť, vezmi si iPad a urobím si pár domácich úloh, ale keď mi zavolajú Nico alebo Fermín, aby som si zahral PlayStation, idem s nimi dolu.

„A čo moje známky? Hádam mi ich pošlú cez internet, pretože to závisí od toho, ako ďaleko zájdeme na turnaji. Dúfam, že sa už do triedy nevrátim. Ak sa dostaneme do finále, už sa nevrátim a pôjdem priamo na dovolenku.“/agentury/

X X X

Michelko priznal chybu v priamom prenose v RTVS

Kým v minulosti priaznivcom odkazoval, že „Jančkárku a Makaru“ na jeseň v televízii už neuvidia, dnes tvrdí, že mu ušli slová a žiaden politik by nemal rozhodovať o obsadení moderátorov v televízii.

„V polovici augusta máme nového riaditeľa, v septembri a v októbri už ‚Jančkárku‘ a Makaru neuvidíte,“ nechal sa predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá za SNS Roman Michelko počuť pred vlastnými priaznivcami v minulosti. Tí reagovali búrlivým potleskom.

Politik niekedy urobí chybu

Dnes mu vlastné slová pripomenula moderátorka Marta Jančkárová v relácii O 5 minút 12 RTVS. „Keď urobí politik niekedy chybu, má vedieť si ju aj priznať,“ reagoval Michelko, ktorý je predsedom poslaneckého klubu SNS v parlamente. „Nie ja a žiaden politik nebude rozhodovať o tom, kto bude viesť diskusné relácie,“ prisľúbil.

Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá tvrdí, že pôjde o úlohu legitímneho riaditeľa STVR. Poslanci parlamentu v uplynulom týždni rozhodli, že RTVS si totiž od júla už nezapnete, keďže ministerka kultúry Martina Šimkovičová si presadila novú STVR.

Podľa Michelka vyjde nový riaditeľ STVR z verejného výberového konania. Šéf SNS Andrej Danko sa pritom netají tým, že v minulosti priamo ovplyvňoval rozhodnutia bývalého generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka.

„Pán Hajko, aj vaše meno som Rezníkovi odsúhlasil, aby ste mali reláciu v RTVS. Bez môjho súhlasu by ste nemali reláciu v RTVS. Tak tíško, lebo doniesol mi vaše meno Rezník, a keby som nedal politický súhlas, tak by ste v živote nerobili v O 5 minút 12 reláciu,“ pripomeňme Dankov výrok v TA3 o poslancovi KDH Jozefovi Hajkovi, ktorý v minulosti moderoval hlavnú diskusnú reláciu v RTVS.

Kajanie politika

„Vás vnímam ako novinárku, ktorá chce byť verejnoprávna a určite by mala zostať v televízii,“ snažil sa Michelko neskôr o Jančkárovej priazeň. Zapochyboval nad tým, či je formát politických relácii ideálny.

Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá trvá na tom, že má voči moderátorovi RTVS Marekovi Makarovi stále výhrady. „Politici nemajú hovoriť menovite, kto má byť a kto nemá byť. Áno, bola to možno chyba, ale teraz verejne vyhlasujem: ‚Nikdy som som nevolal žiadnemu šéfovi – či už televízie, či už spravodajstva,‘“ kajal sa a obhajoval Michelko súčasne v stále ešte verejnoprávnej inštitúcii.

Priznal, že budúci riaditeľ STVR bude pod vplyvom politikov. „Ale jeho legitimita nie je priamo od politikov, ale od rady (nového média – pozn. red.),“ prognózuje.

Žaloba Čurillu na Michelka

Pripomeňme, že v prípade Romana Michelka nejde o prvé „prerieknutie“. Na jar sme informovali o žalobe Jána Čurillu na poslanca Michelka, pričom žiadal ospravedlnenie a 70-tisíc eur.

Koaličný poslanec totiž v diskusných reláciách tvrdil, že to boli čurillovci a konkrétne Ján Čurilla, ktorý je podľa Michelka „neschopák“ a je zodpovedný za nevyšetrenie vraždy študenta Daniela Tupého.

Vyšetrovateľ podal žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Pravdou je, že Čurilla nikdy prípad vraždy študenta neriešil. Advokát Peter Kubina žalobu okomentoval slovami, že ide o „spoločensky prospešný procesný úkon“, aktuality.sk

X X X

  Pandémia nebola? Kotlár rozhneval výrokom kolegov z koalície. Opozícia žiada jeho koniec: Prerástol Dolinkovej cez hlavu

 Hanebné, necitlivé, urážajúce aj nebezpečné. Tak hodnotia výrok vládneho splnomocnenca a poslanca SNS Petra Kotlára, že na Slovensku pandémia nebola politici aj odborná verejnosť. Hoci ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) označila spochybňovanie pandémie za neprípustné, opozícia ju kritizuje a hovorí, že SNS a Kotlár jej už prerástli cez hlavu a žiada jeho odvolanie.

Kotlár sa stal splnomocnencom vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid začiatkom roka. Premiér Robert Fico (Smer) zadefinoval vtedy jeho úlohy celkom jasne. Kotlár sa mal venovať úlohám zameraným na posúdenie a analyzovanie zákonnosti, hospodárnosti a efektivity opatrení, ktoré sa v súvislosti s koronavírusom prijímali v rokoch 2020 až 2022. Namiesto prezentovania prvých záverov, však splnomocnenec prišiel s celkom iným záverom – že pandémia nebola.

Kotlárovo vyjadrenie zaznelo v stredu na mimoriadnom zdravotníckom výbore, ktorý opoziční poslanci zvolali v reakcii na to, že Slovensko sa ako jediný štát sveta dištancovalo od novej pandemickej dohody. Na rokovaní v Ženeve tento postoj tlmočil práve Kotlár. Jednotný manuál má krajinám pomôcť zamedziť chaosu, akému sme čelili pred štyrmi rokmi, keď vírus ukázal svoju silu a museli sme k cintorínom pristavovať chladiace prívesy na telá zosnulých. Ukázal i slabé miesta v sprostredkovaní očkovacích látok.

Slová o tom, že pandémia nebola padli na záver diskusie o zdravotníckych predpisoch na stredajšom výbore. „V závere môjho vyšetrovania, ktoré prednesiem v septembri, je aj jasný dôkaz toho, že na Slovensku pandémia nebola z hľadiska toho, čo pandémia znamená, z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov,“ vyhlásil Kotlár.

Kotlár zožal kritiku medzi vlastnými

Hoci poslanec SNS už v minulosti spochybňoval pôvod a prítomnosť vírusu, nepríjemne prekvapil aj zástupcov koalície. „Som človek, ktorý sa veľmi silno orientuje na fakty a na dáta. Myslím si, že ten nárast v tých nadbytočných úmrtiach v rokoch 2020 – 2022 hovorí sám za seba. Za mňa určite môžeme hovoriť o pandémii,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko, ktorý na výbore zastupoval ministerku Dolinkovú.

Opozícia zase žiada Kotlárov koniec. Obracia sa priamo na šéfku rezortu, ktorú poslanci chceli na výbore primárne kritizovať za ignorovanie dôsledkov Kotlárových krokov v súvislosti s pandemickou dohodou.

„SNS a pán Kotlár prerástli ministerke cez hlavu. Rozhodujú o zdravotníctve, riadia ministerstvo a celá koalícia ustupuje človeku, ktorý je dezinformátor a ako najväčšie ohrozenie sveta vidí „chemtrails“. KDH s týmto zásadne nesúhlasí, aby takýto človek mal akýkoľvek mandát izolovať Slovensko od zvyšku sveta neprijatím IHR (Medzinárodné zdravotníckej predpisy, poz. red.) a ohrozovať životy a zdravie našich občanov. Ministerka Dolinková by mala konečne prevziať opraty na rezorte zdravotníctva,“ uviedol poslanec František Majerský zo strany KDH, ktorá žiada Kotlárov koniec vo funkcii.

Ministerka Dolinková si na reakciu nechala takmer 24 hodín a vyhlásila, že spochybňovanie pandémie je neprípustné. „Je mi nesmierne ľúto 20-tisíc nevynútených obetí pandémie na Slovensku. Trváme na tom, aby bola vyšetrená orgánmi činnými v trestnom konaní konkrétna zodpovednosť osôb, ktoré boj proti covidu na Slovensku riadil. Akékoľvek spochybňovanie pandémie je neúctou k ich pozostalým. Zároveň musím povedať, že je to aj zodpovednosť tých, ktorí dnes v opozícii vykrikujú a zachraňujú slovenské zdravotníctvo. Pamätáme si na ich manažérske zlyhania, plytvanie peniazmi a neschopnosť ochrániť ľudí,“ kritizovala kolegu z koaličnej strany šéfka rezortu.

 Krátko po nej reagoval aj nový prezident a niekdajší Dolinkovej stranícky šéf z Hlasu Peter Pellegrini. „Podľa platného zákona o štátnych sviatkoch je 6. marec pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom obetí pandémie Covidu 19. Tohto roku som si ho ako prezident ešte uctiť nestihol, ale na budúci rok tak určite urobím,“ napísal na sieti.

Bez reakcie nenechal Kotlár ani europoslankyňu Smeru Moniku Beňovú. „Pandémia covidu 19 bola pandémiou. Nemyslím si, že na Slovensku nám nejako pomôže, keď ju pandémiou označovať nebudeme, prípadne sa budeme tváriť, že u nás teda bola „len epidémiou“,“ napísala.

Opozícia chce zakročiť

Zhrozenie v očiach bolo podľa poslanca SaS Tomáša Szalaya vidieť na výbore aj v očiach poslancov parlamentu z koalície. SaS chce pre Kotlárove kroky a vyjadrenia iniciovať návrh parlamentného uznesenia, ktorým vyzve vládu, aby Kotlára z pozície splnomocnenca odvolala. „Podávame návrh uznesenia, ktorým vyzývame vládu, aby odvolala Petra Kotlára pre jeho včerajšie absurdné vyjadrenia a aj pre medzinárodnú hanbu, ktorú na úrovni WHO spôsobil,” uviedol šéf strany Branislav Gröhling.

Opozícia sa tiež zhodla, že konanie splnomocnenca je ranou pre pozostalých obetí. „Cítim veľkú hanbu. Úprimne, slová poslanca Kotlára, že „pandémia na Slovensku nebola“, sa ma hlboko ľudsky dotkli. A chcem sa za ne ospravedlniť všetkým ľuďom na Slovensku, ktorým pandémia covid-19 zobrala ich najbližších. Rodičov, manželky a manželov, súrodencov, priateľov. Takto zhodiť pamiatku desiatok tisíc obetí covidu na Slovensku je neskutočne hanebné a necitlivé,“ reagoval predseda PS Michal Šimečka.

Právnička a asistentka poslanca Szalaya Slavomíra Henčeková pripomenula, že slovenská legislatíva definuje pandémiu, že je to „rozsiahla epidémia s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, ktorá postihuje veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území“, ktorú vyhlasuje WHO.

„Nech sa pozerám ako chcem, tak pandémia Covid-19 bola pandémiou podľa tejto definície a zasiahla aj Slovensko a vyhlásila ju WHO. Takže to bola pandémia podľa definície platnej a účinnej v tej dobe. Ak Kotlár presadzuje presnejšiu definíciu pandémie, nech sa páči. Nepovažujem to ani za zlý nápad, len som zvedavá, ako takú definíciu naformuluje, lebo je to pomerne zložité a ťažko uchopiteľné. Ako právnička mu však odkazujem, že zmena definície je účinná do budúcnosti, nie do minulosti. Hovorí sa tomu zákaz retroaktivity a je to jeden zo základných princípov každého právneho a demokratického štátu,“ podotkla v príspevku na sociálnej sieti.

 Ako sa na to pozerajú odborníci

Kotlár sa neskôr snažil svoje slová korigovať a hovorí o dezinterpretácii jeho vyjadrení. „My momentálne máme vágnu definíciu, že je to epidémia veľkého rozsahu, ktorá preskočí cez kontinenty. (…) Jediné, na čom mi záleží, je zadefinovať definíciu pandémie, a to teraz nielen vo svete, ale aj pandemickú situáciu na Slovensku. Na základe toho my môžeme potom vydávať príkazy a zákazy, ktoré obmedzujú bežného človeka,“ povedal vo štvrtok na tlačovke.

Kotlár zároveň tvrdí, že jeho stredajšie výroky k pandémii boli dezinterpretované. Pandémia covid podľa neho spĺňala parametre epidémie veľkého rozsahu, nie pandémie. „Na druhej strane, ak sa zistí, že vírus bol umelo vytvorený, nešlo o pandémiu, ale o akt bioterorizmu,“ podotkol.

Zdravotnícky analytik Martin Smatana považuje Kotlárove slová za cynické a kruté vyjadrenie. Hovorí, že spochybnenie toho, že to pandémia bola Kotlár stavia na tom, že „poučka“ pandémie nie je numerická. „Napríklad, v aktualizácií zdravotných predpisov, od ktorých sme sa disociovali je zavedený nový pojem „pandemic emergency“, čiže pandemický núdzový stav, ktorý je, ak sú splnené štyri podmienky: ide o situáciu, ktorá sa týka viacerých krajín, má veľký dopad na kapacity v systéme, má silné socio-ekonomické dopady a vyžaduje koordináciu viacerých krajín. Aj keď som teraz poučku zjednodušil, je jasné, že tam chýbajú presné čísla, ako napríklad, že ide o situáciu, kedy má dané ochorenia incidenciu alebo prevaleniu nad určitú hodnotu,“ priblížil Pravde.

Smatana hovorí, že absencia presných numerických hodnôt je však správna , lebo nevieme zadefinovať jednu „poučku“ na všetky ochorenia. „Každé je niečím iné a hlavne, nevieme aké ďalšie ochorenie nás „čaká“, a preto musí byť definícia pandémie generická. Tohto sa však chytá pán splnomocnenec a využíva vo svoj prospech aby šíril klamstvá a strach,“ vysvetlil analytik.

Dátový analytik z Dáta bez pátosu Ivan Bošňák považuje Kotlárove vyjadrenie, že pandémia na Slovensku nebola podľa merateľných parametrov za nešťastný, nebezpečný a veľmi pravdepodobne nepravdivý výrok. „Pán Kotlár to má binárne, bola-nebola, jednotka-nula. Takéto hodnotenie covidovej éry treba oprieť o vymenovanie merateľných parametrov, ktoré má pán Kotlár na mysli a treba sa pýtať na ich hodnoty v čase od konca roka 2020 po jar roku 2022,“ uviedol pre Pravdu.

 Stáli pri lôžkach chorých

Na poplach v prípade Kotlárových vyjadrení bije aj odborná verejnosť. Veď len na Slovensku zabil covid vyše 21-tisíc a celosvetovo až 14 miliónov ľudí. „Ak by sa neboli prijímali protiepidemické opatrenia, a ak by nebola zavedená vakcinácia, tak by zomrelo zrejme dvakrát toľko. Pandémia jednoznačne bola. Protiepidemické opatrenia, ktoré boli prijímané boli nevyhnutné s cieľom ochrániť životy. To či mali byť na našom území v takej forme ako boli prijímané, a či mali byť tak načasované ako boli, k tomu sa vyjadriť neviem. Každopádne nejaké protiepidemické opatrenia s cieľom chrániť zdravie a životy prijímané byť museli,“ reagoval pre Pravdu infektológ Peter Sabaka.

Sabaka podotkol, že obete boli aj medzi zdravotníkmi. Ešte na začiatku pandémie, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 11. marca 2020, im na balkónoch z vďaky tlieskali ľudia a teraz, paradoxne, čelia útokom. „Zdravotníkov sa pandémia dotkla veľmi výrazne a myslím, že nikto zo zdravotníkov, ktorí vtedy boli pri lôžku pacienta a starali sa o chorých a trpiacich by nepovedal, že pandémia nebola a že to nebola jedna z najvýznamnejších a najkritickejších udalostí za posledných mnoho desiatok rokov, možno od 2. svetovej vojny,“ pokračoval odborník.

S Kotlárovými slovami nesúhlasí ani členka vtedajšieho pandemického konzília odborníkov Elena Prokopová, ktorú Pravda oslovila. Ako podotkla, ťažko sa jej vyjadruje ku krokom komisie, ktorá prešetruje manažovanie pandémie, keď existujú len kusé informácie o tom, ako postupuje a čo vlastne zistila.

„Problém, ktorý naozaj vidím je, že Slovensko sa dištancovalo od pandemickej zmluvy, ktorá vznikala na úrovni Európskej komisie. Je to naozaj závažná situácia. Slovensko v prípade ďalšej pandémie bude mať veľmi ťažkú situáciu, pretože bude osamotené a dúfam, že tento postup Slovenska bude ešte prehodnotený,“ reagovala lekárka.

 Pripomenula tiež, že pandémia covidu bola vyhlásená WHO na základe presných pravidiel, kedy sa pandémie vyhlasuje. „Všetci vieme, že pandémia je stav, kedy je ohrozených danou chorobou veľké množstvo ľudí, ktoré v jednom okamihu bude choré a o ktoré sa bude treba postarať. To čo sa dialo počas covidu tak určite spĺňalo kritériá pandémie. Každý z nás sa stretol s človekom, ktorý mal ťažký priebeh ochorenia, alebo dokonca niekto o niekoho v rodine prišiel. Nemôžeme povedať, že pandémia na Slovensku nebola, ale vo všetkých štátoch sveta áno,“ dodala odborníčka.

Proti vyjadreniu splnomocnenca sa ohradila aj Slovenská lekárska komora. V tlačovej správe, ktorú zaslala médiám, uviedla, že Kotlárove slová tom, že na Slovensku nebola pandémia, považuje za neodborné a urážajúce všetky obete, ako aj lekárov a zdravotníkov, ktorí stáli počas covidu pri svojich pacientoch.

„Ako predstavitelia stavovskej organizácie zastupujúcej všetkých lekárov, sa od jeho vyjadrení o neexistencii pandémie Covid 19 na Slovensku, dištancujeme. Očakávame, že svoje stanovisko v septembri jasne vysvetlí. Veríme, že naši zástupcovia vo WHO budú aktívne pracovať na takej verzii pandemickej zmluvy, ktorá bude v prospech všetkých občanov Slovenska,“ uviedla komora.

Expremiér Eduard Heger (Demokrati), ktorý bol na čele vlády počas pandemických rokov konštatoval, že Kotlár sa rozhodol, že ide proti celému svetu, ktorý preukázateľne postihla pandémia. „Spochybňuje všetkých odborníkov, zdravotníkov a najmä svojimi necitlivými vyjadreniami ide proti rodinám obetí covidu. Je pre mňa absurdné, že sa o tom vôbec bavíme. Táto diskusia nie je o tom, že niekto má iný názor. Je to popieranie vzdelania a jeho poznatkov. Ak toto robí predstaviteľ vlády, tak poškodzuje prácu všetkých učiteľov na Slovensku,“ uviedol pre Pravdu.

 Médiám zaslal príspevok odsúdeného

Kotlár zaslal v piatok ráno médiám príspevok od Richarda Fleminga, autora knihy „Je covid-19 biozbraň?“. O Flemingovi v minulosti písal aj český denik.cz, ktorý pripomenul, že podľa archívov FBI bol v roku 2009 odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody na päť rokov a ďalším trestom za opakované podvody. Tých sa mal dopustiť pri svojej lekárskej a výskumnej praxi. Dokázali mu, že opakovane predkladal poisťovniam na úhradu liečebné procedúry a diagnostické testy, ktoré v skutočnosti nerealizoval, a tiež falšoval doklady o svojej činnosti, aby podvody zakryl. Fleming vinu priznal.

Vo svojich vyjadreniach v minulosti tiež naznačoval, že covid bol z laboratória v čínskom Wuchane rozšírený zámerne. Vírus nazval biologickou zbraňou, ktorá bola zámerne vypustená na mokrý trh, aby sa zistilo, čo urobí.

Skupina 11 vedcov, ktorí boli počas pandémie súčasťou iniciatívy Veda pomáha, prišla s otvorenou výzvou vláde na rešpektovanie vedeckých poznatkov v oblasti zdravia verejnosti. Ficov kabinet vyzýva, aby na rokovania s WHO nominovala kvalifikovaného odborníka z oblasti epidemiológie a verejného zdravia. „V duchu jej vlastnej kampane teda vyzývame vládu, aby rešpektovala iné názory, v tomto prípade názory odborníkov v oblasti zdravia verejnosti, a nehazardovala so zdravím a životmi svojich obyvateľov,“ uvádzajú kapacity v otvorenej výzve.

Prokopová si myslí, že Slovensku má ešte šancu svoju situáciu pri WHO zvrátiť. „Myslím, že je tam ešte určitá možnosť, ako môže Slovensko upraviť svoju pozíciu pritom, ako sme sa teraz nepodpísali. Dúfam, že bude ešte priestor na to, aby Slovensko tento postoj prehodnotilo. Ak by sa to neudialo, tak si myslím, že keby prišlo ďalšie také ochorenie, ako bol covid alebo nová pandémia, tak Slovensko ako samostatná krajina určite nebude mať šancu zvládnuť takúto situáciu ani prístupom k liečivám, ktoré musia byť mnohokrát vyvinuté ako nové, ani k očkovacím látkam, ani k informáciám o tom, ako sa ochorenie šíri, lieči a podobne,“ uzavrela.

O ďalšom kroku k predpisom Svetovej zdravotníckej organizácie rozhodne medzirezortná pracovná skupina, ktorú po kritike posilnila Dolinková. Kotlár chce predstaviť závery vyšetrovania k manažovaniu pandémie covid v septembri. Avizoval, že ich posunú na Generálnu prokuratúru. Zároveň pripomenul, že jeho štatút má len odporúčací charakter.

 Vnímam to ako extrémne cynické a kruté vyjadrenie. Na druhej strane rozumiem, prečo to p. splnomocnenec povedal. Za polroka svojho pôsobenia vo funkcií dokázal maximálne de-hoaxovať svoje vlastné klamstvá a keďže mu dochádza agenda, potreboval pred svojimi voličmi deklarovať nejaký „výsledok“.

Tým, že tvrdí, že pandémiu sme tu nemali, tak otvára priestor na to, aby mohol tvrdiť, že všetky opatrenia, štátna pomoc či projekty boli neoprávnené a ľudia majú nárok na kompenzácie od štátu a lekári, epidemiológovia a mnohí, ktorí pomáhali, by mali ísť pred súd a ideálne do väzby, lebo to všetko bolo zorganizované globálnou farma lobby. Toto mu teda vytvorí priestor na ďalšie „zisťovania“ a analýzy, čo mu predĺži jeho politický „život“. Áno, je to rovnako bizarné, ako cynické.

Spochybnenie toho, že to pandémia bola stavia na tom, že „poučka“ pandémie nie je numerická. Napríklad, v aktualizácií zdravotných predpisov, od ktorých sme sa disociovali je zavedený nový pojem „pandemic emergency“, čiže pandemický núdzový stav, ktorý je, ak sú splnené štyri podmienky: jedná sa o situáciu, ktorá sa týka viacerých krajín, má veľký dopad na kapacity v systéme, má silné socio-ekonomické dopady a vyžaduje koordináciu viacerých krajín. Aj keď som teraz poučku zjednodušil, je jasné, že tam chýbajú presné čísla, ako napríklad, že sa jedná o situáciu, kedy má dané ochorenia incidenciu alebo prevaleniu nad určitú hodnotu.

To, že tam presné numerické hodnoty nie sú je ale správne, lebo nevieme zadefinovať jednu poučku na všetky ochorenia. Každé je niečím iné a hlavne, nevieme aké ďalšie ochorenie nás „čaká“, a preto musí byť definícia pandémie generická. Tohto sa však chytá p. splnomocnenec a využíva vo svoj prospech aby šíril klamstvá a strach.

Ani ostatné jeho argumenty, ktoré mal proti medzinárodným predpisom nesedia. Zo schváleného materiálu je jasné, že WHO nemá právomoc rozhodnúť „len tak“ o zavedení pravidiel v krajine, všetky stanoviská WHO sú odporúčania (a krajina sa môže podľa nich riadiť, ale nemusí) a prakticky všetko, čo tvrdil – sa dá prečítaním predpisov ľahko vyvrátiť.

Všetky verejné vyjadrenia p. splnomocnenca preto vnímam len ako populistickú agendu, ktorú musí verklíkovať, inak sa ukáže že je jeho funkcia ako aj samotné pôsobenie úplne zbytočné, čím stratí akýkoľvek politický či mediálny výtlak. Tým, že po polroku vo funkcií nedokázal nič, len to, že sám viac krát zavádzal, tak je zatlačený do kúta a preto stupňuje agresivitu svojich vyjadrení.

Mala by Petra Kotlára ministerka Zuzana Dolinková odvolať?

Pani ministerka ho nevymenovala, keďže to nie je v jej kompetencií, a preto ho ani nemôže odvolať. Ak by však takúto právomoc mala, tak by ho určite mala okamžite odvolať. Od p. ministerky by som taktiež čakal ráznejší postoj a stanovisko voči p. splnomocnencovi, ktorý cielene šíri hoaxy, klamstvá a zneužíva svoj verejný priestor na šírenie bludov a strachu.

 Eduard Heger

Pán Kotlár sa rozhodol, že ide doslova proti celému svetu, ktorý preukázateľne postihla pandémia. Spochybňuje všetkých odborníkov, zdravotníkov a najmä svojimi necitlivými vyjadreniami ide proti rodinám obetí covidu. Je pre mňa absurdné, že sa o tom vôbec bavíme. Táto diskusia nie je o tom, že niekto má iný názor. Je to popieranie vzdelania a jeho poznatkov. Ak toto robí predstaviteľ vlády, tak poškodzuje prácu všetkých učiteľov na Slovensku.

Peter Kotlár, známy dezinformátor, nikdy nemal byť na takejto funkcii. Jeho pôsobenie vážne poškodzuje nielen reputáciu Slovenska, ale má negatívny dopad na celý zdravotný systém, čo už dôrazne kritizujú odborníci a zdravotnícky personál.

 Detská lekárka MUDr. Elena Prokopová.

Úplne nie sú známe momentálne kroky, ktoré robí komisia na prešetrenie postupov pri pandémii covid. Máme iba veľmi kusé informácie a nemáme úplne presné informácie, ako postupujú, čo postupujú a čo vlastne zistili. K tomu sa ťažko vyjadriť. Problém, ktorý naozaj vidím je, že Slovensko sa dištancovalo od pandemickej zmluvy, ktorá vznikala na úrovni Európskej komisie. Je to naozaj závažná situácia. Slovensko v prípade ďalšej pandémie bude mať veľmi ťažkú situáciu, pretože bude osamotené a dúfam, že tento postup Slovenska bude ešte prehodnotený.

Čo sa týka toho, že pandémia na Slovensku nebola, tak skutočne pandémia bola vyhlásená WHO na základe presných pravidiel, kedy sa pandémia vyhlasuje. Všetci vieme, že pandémia je stav, kedy je ohrozených danou chorobou veľké množstvo ľudí, ktoré v jednom okamihu bude choré a o ktoré sa bude treba postarať. To čo sa dialo počas covidu určite spĺňalo kritériá pandémie. Každý z nás sa stretol s človekom, ktorý mal ťažký priebeh ochorenia, alebo dokonca niekto o niekoho v rodine prišiel. Nemôžeme povedať, že pandémia na Slovensku nebola, ale vo všetkých štátoch sveta áno.

 Laureát štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana, lekár Peter Sabaka počas slávnostnej ceremónie v priestoroch Bratislavského hradu 16. septembra 2021.

Pandémia každopádne bola. Podľa nedávno publikovaného článku v časopise Nature podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie zomrelo počas pandémie v súvislosti s ochorením covid-19 viac než 14 miliónov ľudí celosvetovo. Ak by sa neboli prijímali protiepidemické opatrenia, a ak by nebola zavedená vakcinácia, tak by zomrelo zrejme dvakrát toľko. Pandémia jednoznačne bola. Protiepidemické opatrenia, ktoré boli prijímané boli nevyhnutné s cieľom ochrániť životy. To či mali byť na našom území v takej forme ako boli prijímané a či mali byť tak načasované tak, ako boli, k tomu sa vyjadriť neviem. Každopádne nejaké protiepidemické opatrenia s cieľom chrániť zdravie a životy prijímané byť museli.

V súvislosti s pandémiou pri výkone svojho povolania zomrelo celosvetovo viac ako 100-tisíc zdravotníkov. Odhaduje sa, že niekde medzi 80– až 200-tisíc zdravotníkov celosvetovo zomrelo pri tom, ako sa starali o pacientov, pretože sa nakazili a následne ochoreniu covid podľahli. Zdravotníkov sa pandémia dotkla veľmi výrazne a myslím, že nikto zo zdravotníkov, ktorí vtedy boli pri lôžku pacienta a starali sa o chorých a trpiacich by nepovedal, že pandémia nebola a že to nebola jedna z najvýznamnejších a najkritickejších udalostí za posledných mnoho desiatok rokov, možno od 2. svetovej vojny.

 Ivan Bošňák

Vyjadrenie pána Kotlára, že Pandémia na Slovensko nebola podľa merateľných parametrov je výrokom, ktorý je nešťastný, nebezpečný a veľmi pravdepodobne nepravdivý. Pán Kotlár to má binárne, bola-nebola, jednotka-nula. Takéto hodnotenie covidovej éry treba oprieť o vymenovanie merateľných parametrov, ktoré má pán Kotlár na mysli a treba sa pýtať na ich hodnoty v čase od konca roka 2020 po jar roku 2022.

Jeho vyjadrenie zapadá do ostatných krokov, vyjadrení, konania a aj rozhodovania pána splnomocnenca. Mnohí máme silný pocit, že sa pán Kotlár stal šíriteľom propagandy, bez toho, aby zmysluplne a racionálne diskutoval na mnohé témy, ku ktorým sa vyjadruje. Pán Kotlár je pre Slovensko nebezpečný, lebo jeho konanie môže spôsobiť Slovensku škody, a nie len na našej reputácii v zahraničí.

Všetky jeho kroky treba vnímať v kontexte jeho pôsobenia v posledných rokoch, jeho vyjadrení v mediálnom priestore a v kontexte kolegov, hostí, a tímov, s ktorými pán Kotlár pracoval. Mnohí sa chytali za hlavu pri jeho vyjadreniach pred dvoma rokmi, pred rokom, včera a čudovať sa budeme aj zajtra a o rok. Pán Kotlár si svoju prácu robí presne v zmysle zadania, ktoré pri menovaní dostal a s výsledkami jeho doterajšieho úsilia a práce je určite vo vládnych stranách spokojnosť.

Mala by Petra Kotlára ministerka Zuzana Dolinková odvolať?

Pani ministerka by mala pri menovaní expertov do akýchkoľvek funkcií pri správe štátu a krajiny vyberať schopných, vzdelaných, skúsených a aj racionálne zmýšľajúcich ľudí. Mali by to byť najlepší z najlepších a ministerstvu, štátu a aj svojmu úradu by mali robiť dobré meno. Pán Kotlár je karikatúrou toho, kto by mal Slovensko v zahraničí, ale aj doma v odborných témach zastupovať. A presne také reakcie na jeho vyjadrenia a kroky aj pani ministerka dostáva. Ale nepredpokladám, že by bola ochotná vždy konať len a len v záujme Slovenska. Pán Kotlár nemal byť nikdy menovaný, pri trvaní na výkone jeho funkcie by si mala pani ministerka spytovať svedomie. Situáciu už nevie samozrejme zachrániť, ale odvolaním pána Kotlára by vedela zmierniť škody pre Slovensko. Nepredpokladám, že sa tak stane, nakoľko pani ministerka nemusí byť pri rozhodovaní úplne slobodná./agentury/

X X X

Začala sa éra po Saganovi… Slovensko má nového cyklistického šampióna

Cyklista Lukáš Kubiš sa stal premiérovo majstrom Slovenska v hromadných pretekoch mužov.

 Na spoločnom šampionáte v českom Jevíčku triumfoval medzi Slovákmi pred Martinom Svrčekom a Richardom Riškom. Celkovým víťazom sa stal domáci pretekár Tomáš Přidal, ktorý tak získal titul majstra ČR.

Organizátori pripravili na záver spoločného šampionátu 203,2 km dlhú trať, išlo sa na 25,5 km dlhom okruhu a pretekári museli zvládnuť aj 2700 výškových metrov.

Hneď v úvode sa začalo útočiť, vytvorilo sa viacero skupiniek a v 2. kole sa nakoniec sformoval deväťčlenný únik, v ktorom boli iba českí cyklisti. Tí si rýchlo vytvorili náskok minútu a pol a keď ich prestal stíhať pelotón, narástol na takmer šesť minút.

Slovenskí pretekári sa viezli v pelotóne, ktorý postupne zvýšil tempo, no z náskoku ubral iba minútu. Asi 80 km pred cieľom sa začalo útočiť aj v balíku, ktorý sa roztrhal a zostalo v ňom len sedem Slovákov.

V šiestom kole sa zo skupiny odtrhli Svrček s Kubišom a spolu s nimi odišli aj traja Česi. Ich skupina mala čoskoro náskok tri minúty pred pelotónom a strácala tri minúty na deviatku v pôvodnom úniku.

V ňom ostali pred posledným kolom už len Přidal, Kukrle, Kmínek, Schuran, Kašpar a Lukeš a pred skupinou so Svrčekom a Kubišom mali náskok len minútu a pol.

Českým majstrom sa nakoniec stal Přidal, slovenský titul získal premiérovo v kariére Kubiš, ktorý sa v závere odtrhol Svrčekovi a v cieli bol o 44 sekúnd pred ním. Bronz pripadol Riškovi.

Kubiš tak ovládol slovenský šampionát, keďže triumfoval aj v časovke. Doteraz mal na konte jedno druhé a tri tretie miesta v hromadných pretekoch a striebro v časovke. Dvoma víťazstvami potvrdil aj svoju nomináciu na olympijské hry do Paríža./agentury/

X X X

Tvár Realu Madrid odchádza po 23 rokoch. Zlomili ju arabské peniaze

Španielsky obranca Nacho Fernández končí v madridskom Reale. Kapitán posledných víťazov Ligy majstrov si na Santiago Bernabéu po 23 rokoch balí kufre a mieri do Saudskej Arábie. Podľa zákulisných zdrojov by mal ďalšiu časť svojej profesionálnej kariéry spojiť s celkom Al Qadisiyah.

 Dvadsaťtri rokov. Tak dlho strávil Nacho na Santiago Bernabéu. Do Realu prišiel keď mal jedenásť a postupom času sa prebojoval do prvého tímu, s ktorým stihol získať množstvo trofejí.

S Bielym baletom sa radoval zo štyroch majstrovských titulov v La Lige, dvoch triumfov v pohári a piatich víťazstiev v Superpohári. V drese slávneho španielskeho klubu pozdvihol hneď šesťkrát nad hlavu pohár pre víťaza Ligy majstrov a päťkrát sa radoval z prvenstva na MS klubov.

Jedna veľká kapitola sa však teraz končí. Podľa denníka El País a ďalších zákulisných zdrojov sa španielsky zadák, ktorý mal v tejto sezóne aj kapitánsku pásku, údajne dohodol na dvojročnej zmluve so saudskoarabským tímom Al Qadisiyah, ktorý vlastní najväčšiu ropná spoločnosť na svete a trénuje bývalý hráč Realu Míchel.

Dlho to pritom vyzeralo všelijako. Tridsaťštyriročný Nacho chcel údajne vyskúšať angažmán v MLS a život v Spojených štátoch, potom sa však ozvali šejkovia z Arábie.

O Španiela sa najskôr zaujímal Ronaldov Al Nassr, z rokovania však vraj zišlo, pretože klub chce stavať na mladších hráčoch.

Na stole bola aj možnosť pokračovania v Reale, dostihy o skúseného obrancu ale nakoniec vyhral Al Qadisiyah, kde momentálne pôsobí hneď pätnásť Španielov./agentury/

X X X

Federer sa vracia k najbolestivejšej prehre v kariére, ktorá prekopala historické tabuľky. Maestrove slová sú plné pokory

Bol to zápas, na ktorý sa tak skoro nezabudne. Roger Federer prehral vo finále Wimbledonu 2019 s Novakom Djokovičom, no podľa vlastných slov by jeho život nebol iný, keby aj vyhral.

 Finále Wimbledonu 2019 bolo v mnohých ohľadoch epické, najmä preto, že išlo o finále medzi dvomi legendami tenisových kurtov. Okrem iného to bol aj skvelý zápas, ktorý priniesol ikonický návrat Srba, ktorý čelil dvom mečbalom.

Po prvých štyroch setoch bol stav nerozhodný 2:2 na sety, pričom skóre z pohľadu Djokoviča bolo 7:6(5), 1:6, 7:6(4), 4:6, 7:8, a 15:40, pričom Federer mal šancu získať 21. grandslamovú trofej.

Srbský hráč sa však spomínaným mečbalom ubránil a zápas vyhral, ​​čo zostáva jednou z najbolestivejších prehier Federerovej kariéry. Veľa ľudí tvrdí, že aj tenisová história by bola iná, keby ten zápas vyhral švajčiarsky maestro.

V rozhovore pre Gazzetta dello Sport 42-ročný Bazilejčan pripustil, že víťazstvo v tomto zápase by pravdepodobne nezmenilo jeho život. Jeho dedičstvo by bolo, samozrejme, lepšie, ale v konečnom dôsledku táto strata pre neho nie je veľkou tragédiou.

„Prehral som ten zápas, ale myslím si, že keby som aj vyhral, ​​môj život by to nijako nezmenilo. Ako dieťa som sníval o tom, že raz budem hrať vo Wimbledone na centrálnom dvorci a vyhrám turnaj. Nečakal som, že ho vyhrám až osemkrát a budem mať toľko úspechov po celom svete.“

„Nakoniec, bavíme sa o niečom mimoriadnom. Je zrejmé, že ak by som tie body mohol hrať znova, urobil by som to inak, ale moja kariérna bilancia je aj tak pozitívna. Cítim hlboké šťastie a vďačnosť za tenis.“/agentury/

X X X

Ruku by som mu nepodal! Ovečkin nemyslí na vlasť, iba na peniaze, obvinil ho slávny ruský cestovateľ a kňaz

 Aj keď sa Alexander Ovečkin do hokejového dôchodku zatiaľ nechystá, už teraz je považovaný za jednu z ikon novodobej histórie NHL.

 Capitals si už nemožno predstaviť bez Alexandra Ovečkina.

38-ročný kapitán Washingtonu Capitals pôsobí v najlepšej lige sveta už takmer 20 rokov, počas ktorých vyhral Stanley Cup a získal povesť nezastaviteľného stroja na góly.

Nie náhodou je iba tretím hráčom po Gordie Howeovi a Wayneovi Gretzkém, ktorému sa v profilige podarilo dosiahnuť métu 800 gólov v zápasoch základnej časti.

Chýba mu už iba 42 gólov, aby predbehol legendárneho Gretzkého a stal sa najlepším strelcom základnej časti NHL všetkých čias.

 V drese rodného Ruska sa podieľal na zisku troch titulov majstra sveta, zúčastnil sa na zimných olympiádach v rokoch 2006, 2010 a 2014.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa postavil na stranu svojej rodnej krajiny, čo mu trocha pošramotilo povesť. Nedávno bol však paradoxne obvinený z nedostatku vlastenectva a lásky k Rusku.

Kritika prišla z najviac nečakaného miesta – z jeho rodnej zeme, konkrétne z úst cestovateľa, spisovateľa a kňaza Fjodora Koňuchova.

 „Nemám z neho dobrý pocit. A nepodal by som ruku Ovečkinovi! Prečo? Lebo hrá v Amerike. Nemyslí na Rusko, ale len na to, ako pre seba zarobiť čo najviac peňazí.

Ale treba hrať v Rusku, oslavovať našu vlasť,“ prekvapil priamym útokom na asi najznámejšiu ruskú športovú osobnosť v zámorí.

72-ročný Konňuchov, ktorý ako prvý Rus absolvoval „cestovateľský Grand Slam“ (teda bol na južnom, severnom póle a na vrchole najvyššej hory každého svetového kontinentu), dodal, že Ovečkinovi v gólovom súboji s Gretzkým neverí.

„Ovečkin samozrejme nepredbehne žiadneho Gretzkého! Nevážim si ho ako športovca. Keď je taký vlastenec, nech sa vráti do KHL a hrá pred našimi fanúšikmi. Potom uvidíme, aký je patriot,“ uviedol Koňuchov v rozhovore pre ruský web matchtv.

Ovečkin tak dostal symbolickou dýkou do chrbta od vlastných krajanov. A nie od hocikoho, ale od žijúcej cestovateľskej legendy.

Reprezentačnú pozvánku na MS pritom nikdy neodmietol a cez letnú prestávku sa takmer vždy vracia do Ruska, kde bude zrejme po skončení kariéry v NHL žiť.

Viackrát už naznačil, že Amerika preňho znamená prácu, no Rusko vníma ako domov./agentury/