V Bruseli sa chystajú zachrániť pred odvolaním predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, čo zničí šancu na mier na Ukrajine. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán o tom písal v utorok na Facebooku na účte skupiny svojich priaznivcov nazvanej Klub bojovníkov (Harcosok Klubja), informuje spravodajca TASR v Budapešti.

 „Chcú zachrániť Ursulu. Hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedníčke Komisie sa bude konať vo štvrtok. Odchod von der Leyenovej by bol šancou na mier, ale Weber (pozn. TASR: predseda frakcie Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfred Weber) ju bude brániť,“ napísal Orbán.

Premiér vyjadril presvedčenie, že aj mimoparlamentná strana TISZA (Rešpekt a sloboda) vedená europoslancom Péterom Magyarom bude brániť von der Leyenovú. „Weber rozkazuje, TISZA vykonáva,“ dodal.

Von der Leyenová považuje návrh na vyslovenie nedôvery v Európskom parlamente (EP) za snahu destabilizovať inštitúcie EÚ falošnými obvineniami. Povedala to v pondelok počas rozpravy na plenárnom zasadnutí EP, ktoré bude o návrhu zrejme hlasovať vo štvrtok. Obvinenia zo zlého hospodárenia pri riadení pandémie ochorenia COVID-19 a utajovania rokovaní s výrobcom vakcíny firmou Pfizer označila šéfka EK za lži./agentury/

X X X

Von der Leyenová čelí odvolávaniu. Je to hra extrémistov a pokus prepísať históriu pandémie, bráni sa šéfka EK

  Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok na pléne Európskeho parlamentu odmietla, že by pochybila v komunikácii s výrobcami vakcín v čase pandémie covidu-19.

 Von der Leyenová zároveň zdôraznila, že EÚ teraz musí byť silná a jednotná s ohľadom na obchodné rokovania s USA, podporu Ukrajiny či obhajovanie svojich záujmov na nadchádzajúcom samite s Čínou. Plénum europarlamentu bude o vyslovení nedôvery Európskej komisii hlasovať vo štvrtok. Schválenie návrhu sa neočakáva.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že som bola v kontakte s najvyššími predstaviteľmi spoločností, ktoré vyrábali vakcíny, ktoré nás mali z tejto krízy vyviesť. Samozrejme, že som bola, tak ako som vyhľadávala rady najlepších epidemiológov a virológov na svete… Naznačovať, že tieto kontakty boli akosi nevhodné alebo v rozpore s európskymi záujmami, je – podľa akýchkoľvek meradiel – jednoducho nesprávne,“ vyhlásila šéfka EK.

 „Máme tu na výber. Môžeme nasledovať pána Pipereu do jeho sveta konšpirácií a údajných zlovoľných sprisahaní zo strany, ako sám hovorí ‚Bruselu‘, alebo to môžeme jasne pomenovať tak, ako to je: ďalší primitívny pokus vraziť klin medzi naše inštitúcie, medzi proeurópske a prodemokratické sily v tomto parlamente. To nesmieme nikdy dopustiť – a tiež nikdy nedopustíme,“ dodala von der Leyenová počas svojej reči, ktorá nasledovala po vyhlásení rumunského poslanca.

Proti extrémistickým hrám

Proeurópskym silám v Európskom parlamente šéfka EK odkázala, že je pripravená s nimi spolupracovať, hľadať vyvážené kompromisy a výsledky pre európskych občanov. „Nehrajme tie hry extrémistov, postavme sa za Európu a prinesme európskym občanom, čo chcú,“ uviedla von der Leyenová.

Piperea predtým kritizoval Ursulu von der Leyenovú za závažné pochybenia a nedostatok transparentnosti. Spomenul kauzu Pfizergate a tiež vyhlásil, že únijná exekutíva podľa neho v minulých rokoch porušovala práva členských štátov EÚ.

 „Komisia v minulých šiestich rokoch porušovala kompetencie členských štátov a rozhodovala aj vo veciach, keď nemala žiadne kompetencie, teraz je všetko v rukách predsedníčky Európskej komisie, rozhodovací proces je netransparentný, svojvoľný a to zadáva dôvod na mnohé pochybnosti,“ vyhlásil Piperea, ktorý pri pondelňajšej rozprave prehovoril ako prvý.

Je to prvýkrát od roku 2014, keď predseda či predsedníčka Európskej komisie podobnému kroku čelí. Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok napoludnie a Európsku komisiu pravdepodobne neohrozí. Zástupcovia štyroch frakcií už oznámili, že vyslovenie nedôvery šéfke EK nepodporia. O mandát by prišla, a s ňou celá komisia, v prípade, že by za takýto krok hlasovali dve tretiny prítomných europoslancov a zároveň väčšina všetkých europoslancov, ktorých je spolu 720./agentury/

X X X

 Od Kurska po Kosťantynivku: Rusi nasadzujú novú jednotku Rubikon. Ukrajinci hovoria o zlomovom bode

Východ Ukrajiny sa stáva hlavným bojiskom modernej vojny, kde drony a jednoduché ochranné prostriedky ako rybárske siete hrajú kľúčovú úlohu. Najnovšie správy ukazujú, ako Rusko systematizuje svoje bezpilotné kapacity prostredníctvom nového dronového centra Rubikon, zatiaľ čo Ukrajina hľadá kreatívne spôsoby obrany. V tejto vojne sa prelínajú high-tech riešenia s improvizáciou.

 Rubikon: kľúčové centrum pre dronové operácie

Rubikon, nové ruské Centrum pre pokročilé bezpilotné technológie, sa stalo hlavnou silou v rozvoji a použití dronov na fronte. Podľa ukrajinských vojakov bojujúcich pri Kosťantynivke, prítomnosť operátorov Rubikonu znamenala „zlomový bod“ v ruskej taktike používania dronov, napísal The New York Times (NYT).

Rubikon je rozdelený na štyri hlavné časti:

vývojové centrum pre bezpilotné systémy a pozemné robotické komplexy, výcvikové centrum pre inštruktorov a vojenský personál, analytická jednotka, bojové jednotky nasadené na fronte.

Tieto zložky prevádzkujú rôzne typy dronov, vrátane samovražedných dronov Lancet, útočných dronov Molniya, drony s optickými vláknami, ktoré sú odolné voči rušeniu.

Podľa experta na elektronický boj Serhija „Flash“ Beskrestnova Rubikon funguje pod priamym dohľadom ruského ministerstva obrany, ktoré mu zabezpečuje personál aj techniku. Rusko aktuálne vytvára päť bezpilotných oddielov Rubikonu, ktoré podporujú jednotlivé bojové zoskupenia armády v rôznych oblastiach Ukrajiny.

 Taktické využitie Rubikonu v boji

Rubikon bol podľa NYT prvýkrát významne použitý v Kurskej oblasti na začiatku roka 2025, kde drony s optickými vláknami pomohli eliminovať ukrajinské postavenia. Tieto drony zohrali kľúčovú úlohu pri vytváraní „zón smrti“ širokých 15 až 20 kilometrov medzi ruskými a ukrajinskými pozíciami.

Na jar 2025 boli jednotky Rubikonu presunuté do oblasti Kosťantynivky, čo viedlo k výraznému sťaženiu ukrajinskej logistiky. V súčasnosti Inštitút pre štúdium vojny ISW pozoruje Rubikon v oblastiach od východného Charkova po západný Doneck, no zatiaľ nie na juhu (Záporožská a Chersonská oblasť).

  Obmedzenia a riziká centralizácie

Aj keď sa Rusko snaží kopírovať ukrajinský model dronových operácií, jeho tendencia k centralizácii a byrokracii môže celý proces spomaliť. ISW varuje, že hoci Rubikon zaostáva za ukrajinským dronovým systémom, v dlhodobom horizonte môže predstavovať hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre NATO.

 Ukrajinská obrana: rybárske siete a staré zbrane

Na druhej strane frontu Ukrajina kombinuje modernú technológiu s jednoduchými prostriedkami. Podľa NYT ukrajinské jednotky natiahli rybárske siete nad cestami, kontrolnými bodmi a delostreleckými pozíciami – aby zachytili ruské drony.

„Ich cieľom je zastaviť ruské drony, ktoré sa roja nad frontovou líniou a útočia na všetko, čo sa hýbe – od obrnených vozidiel po vojakov v lesoch,“ píše americký portál.

 Tieto siete majú husté tkanie, ktoré zachytí vrtule dronov, čo je jeden z mála účinných spôsobov, ako neutralizovať drony s optickými vláknami, ktoré nie je možné rušiť rádiovým signálom.

Podľa podplukovníka Maxima Kravčuka, vedúceho komunikačného oddelenia ženijných vojsk Ozbrojených síl Ukrajiny, sa siete montujú pozdĺž celej frontovej línie od východu po juh. Ukrajina vytvára tzv. „sieťové koridory“ a inštaluje ochranné klietky zo sietí aj na vozidlá – dron tak vybuchne skôr, než zasiahne cieľ.

 „Použitie sietí ukazuje podstatu tejto vojny – kde staré, ale účinné metódy stoja proti najmodernejším zbraniam,“ dodáva NYT.

Tieto siete sú často darované rybármi, vyrábané v mestách ďaleko od frontu alebo dovážané z prístavov. Švédska nezisková organizácia OperationChange dodala len tento rok 250 ton sietí, pričom jej zakladateľ Ludvig Ramestam uviedol: „Dávame týmto sieťam druhý život. Plánujeme vyprázdniť všetky prístavy.“

Súčasná situácia na fronte

Ruské jednotky sa po neúspešnom postupe v smere na Kosťantynivku presúvajú do oblasti Pokrovska. ISW tvrdí, že cieľom je vytvoriť výbežok, ktorý by dlhodobo umožnil obkľúčenie obrany v Doneckej oblasti. „Ak Rusi dobyjú Kosťantynivku, prakticky všetky mestá na severe sa ocitnú v dosahu dronov – a tým sa priblížia k ovládnutiu celej oblasti,“ povedal bojovník z brigády Azov.

Naopak, v Záporožskej oblasti sa prvá vlna ruského letného postupu zadrhla, tvrdí Petro Andruščenko z Centra pre výskum okupácie. Je možné, že jednotky z juhu sa presunú na Donbas, čím sa zvýši tlak v oblastiach ako Novopavlivka a Pokrovsk./agentury/

X X X

 Donald Trump pritvrdzuje: Putin len vo veľkom zabíja a servíruje somariny. Ocenil odvahu Ukrajincov

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nie je spokojný s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pretože zabíja veľa ľudí a Spojeným štátom navyše „servíruje veľa somarín“, aj keď sa neustále tvári veľmi milo. Trump to povedal novinárom na zasadnutí svojho kabinetu.

   „S Putinom nie som spokojný, to vám môžem povedať hneď, pretože zabíja veľa ľudí, z ktorých mnohí sú jeho vojaci,“ poznamenal Trump, podľa ktorého Rusko a Ukrajina každý týždeň spolu prichádzajú o 7000 vojakov.

Americký prezident, ktorý v minuloročnej predvolebnej kampani sľuboval, že Putinom vyvolanú vojnu ukončí prvý deň vo funkcii, čo bolo tento rok 20. januára, tiež podotkol, že sa to ukázalo výrazne zložitejšie. „Putin nám servíruje veľa somarín, ak chcete poznať pravdu. Stále sa tvári veľmi milo, ale nakoniec to sú len plané reči,“ podotkol Trump, ktorý predtým opakovane vyjadroval presvedčenie, že ruský prezident chce mier.

 V poslednom čase je ale Trump k Putinovi kritickejší, a naopak ústretovejší k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorého v minulosti dokonca obviňoval z rozpútania vojny. Dnes Trump ocenil odvahu Ukrajincov a zároveň poznamenal, že majú od Spojených štátov tie najlepšie zbrane, aké kedy boli vyrobené. Šéf Bieleho domu tiež potvrdil, že schválil ďalšie dodávky obranných zbraní pre východoeurópsku krajinu.

Pavučina smrti: Takto vyzerá ukrajinský les po vzostupe novej zbrane – úplne pokrytý optickými vláknami z dronov

 S Putinom hovoril Trump naposledy minulý týždeň vo štvrtok a následne vyhlásil, že ho rozhovor s jeho ruským náprotivkom sklamal, pretože nepriniesol žiadny pokrok. „Je to veľmi ťažká situácia. Povedal som vám, že som veľmi nespokojný zo svojho rozhovoru s prezidentom Putinom. Chce ísť až do konca, len ďalej zabíjať ľudí, nie je to dobré,“ poznamenal potom v piatok. Naznačil tiež, že by mohol sprísniť sankcie proti Rusku./agentury/

X X X

 Nie, Ukrajina nemobilizuje milión žien

 Na sociálnych sieťach, telegramových kanáloch či proruských weboch sa šíri správa o údajnej povinnej mobilizácii ukrajinských žien. Podľa týchto tvrdení má Kyjev od septembra plánovať odvod až milióna žien do armády – vrátane matiek, tínedžeriek či zdravotníčok.

Toto tvrdenie nezodpovedá realite. Ide o dezinformačný naratív, ktorého cieľom je vyvolať paniku a oslabiť dôveru v ukrajinské vedenie. Je to klasický príklad hybridnej propagandy, ktorú šíria ruské kanály s cieľom podkopať verejnú podporu Ukrajine.

Dezinformačné zdroje tvrdia, že mobilizácia žien sa začne na jeseň 2025. Tieto naratívy sa opierajú o údajné uniknuté dokumenty, manipulatívne videá či vyjadrenia bývalých predstaviteľov. Napríklad bývalého poradcu prezidenta Arestovyča, ktorého výroky však nie sú oficiálnym stanoviskom vlády.

Podvrhy, a nie dôkazy

V online priestore sa objavili aj fotografie či videá, ktoré majú pôsobiť ako dôkazy. V skutočnosti však ide o podvrhy bez právnej či faktickej hodnoty. Tento typ hoaxu sa šíri vo vlnách.

 Najprv ho zverejní zdroj bez overiteľného pôvodu, potom ho preberú sociálne siete s emocionálnymi komentármi a napokon sa objaví na dezinformačných weboch. Tým vzniká ilúzia pravdivosti. Ukrajinské úrady tieto tvrdenia dôrazne popreli. „Neexistujú žiadne plány na povinnú mobilizáciu žien. Správy o mobilizácii milióna žien sú úplne nepravdivé a pochádzajú z proruských informačných operácií.“

Podľa ukrajinského práva môžu ženy vstúpiť do armády dobrovoľne. Povinná registrácia sa týka len vybraných profesií a má evidenčný charakter. Neznamená to automatické nasadenie do boja.

Nebezpečný typ dezinformácie

Aj ukrajinská tlačová agentúra UNN upozorňuje, že šírenie tejto fámy je súčasťou informačnej vojny: „Ruskí propagandisti cielene šíria fámy o mobilizácii žien, aby vyvolali chaos a spochybnili obranyschopnosť Ukrajiny.“

Tento typ dezinformácie je nebezpečný. Spôsobuje paniku, podkopáva dôveru v inštitúcie a oslabuje medzinárodnú podporu Ukrajine. Navyše, cieli na citlivé témy ako rodina či postavenie žien. Aj preto sa šíri obzvlášť rýchlo.

Dávajme si pozor na podobné tvrdenia. Sledujme dôveryhodné zdroje a buďme obozretní pri vytrhnutých kontextoch a neoverených citáciách, aktuality.sk

 X X X

 Pri akcii Funeral zadržali 12 osôb vrátane policajta, šéfku polície to mrzí. Skupina používala praktiky z 90. rokov

Riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Maroš Kubala nevylúčil, že po akcii Funeral môžu pribudnúť v prípade obvinení. Uviedol to v utorok na tlačovej konferencii k prípadu.

 Zľava riaditeľ expozitúry východ protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Ján Leško, prezidentka Policajného zboru poverená riadením Jana Maškarová a riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Maroš Kubala počas tlačovej konferencie k policajnej akcii Funeral, Bratislava 8. júla 2025

Nešpecifikoval, či by to mohli byť civilné osoby alebo aj príslušníci Policajného zboru. Vyšetrovanie podľa prezidentky Policajného zboru poverenej výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie Jany Maškarovej pred minulotýždňovou akciou netrvalo dlhšie ako rok.

 Riaditeľ expozitúry východ protizločineckej jednotky ÚBOK Ján Leško priblížil, že zločinecká skupina mala vydieraním, nátlakom aj podpalačskými útokmi ovplyvňovať konateľov rôznych firiem. „Sú podozriví, že v rámci tejto nátlakovej akcie objednali, zorganizovali a vykonali podpálenie osobného motorového vozidla vo dvore rodinného domu poškodeného a následne aj požiar obchodnej prevádzky, ktorej je vlastníkom,“ dodal.

 Tieto metódy, ktoré používali, nie sú metódami, ktoré chceme v tejto spoločnosti a teda na Slovensku. A určite sú pre nás tým najhorším, čo môže byť. Preto proti nim budeme bojovať,“ deklarovala šéfka polície. Ako dodala, prípad pripomína 90. roky minulého storočia.

 Ako Leško zrekapituloval, pri akcii polícia zadržala 12 osôb, medzi ktorými bol aj jeden policajt. Ďalších šesť ľudí, medzi nimi aj troch policajtov, zabezpečila pre výsluch. Pripomenul, že nakoniec policajti obvinili deviatich ľudí, štyroch z nich zobral sudca do väzby.

Pri prehliadkach našli policajti podľa vedenia polície aj časti policajných uniforiem, súčasti výstroja a preukazy rôznych policajných zložiek. Maškarovú mrzí, že medzi zadržanými bol aj príslušník policajného zboru. Zároveň ju však podľa jej slov teší, že polícia vie na takéto prípady reagovať.

 Medzi metódy zločineckej skupiny patrila aj korupcia. Podľa Leška sú členovia skupiny podozriví, že si zabezpečili spoluprácu bývalých členov bezpečnostných zborov štátu, aby tak zistili, či sa o nich polícia zaujíma a čo o ich aktivitách vie.

 Akciu Funeral zrealizovala polícia minulý pondelok (30. 6.). Zameraná bola na rozloženie organizovanej zločineckej skupiny pôsobiacej najmä na východe Slovenska. V rámci akcie policajti spolu s Úradom inšpekčnej služby a vojenským spravodajstvom vykonali 14 domových prehliadok, 19 prehliadok iných priestorov a 16 osobných prehliadok./agentury/

X X X

 Roky za mrežami a konfiškácia majetku. Na Ukrajine odsúdili šéfa ruského hokeja a bývalého šampióna v ťažkej váhe

Ukrajinské tribunály v stredu odsúdili šéfa Ruskej hokejovej federácie Vladislava Treťjaka a bývalého boxerského šampióna Nikolaja Valujeva v ich neprítomnosti na 15 rokov väzenia a konfiškáciu majetku.

 Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS, ktorú citoval český web Sport.cz, sa rozsudok týka aj ďalších desiatich členov ruskej Štátnej dumy.

Podľa rozsudku bolo všetkých 12 osôb odsúdených podľa paragrafu o útoku na územnú celistvosť Ukrajiny.

Okrem spomínaných bývalých športovcov sú na zozname odsúdených aj predseda výboru Štátnej dumy pre obranu Andrej Kartapolov a predseda vlády Altajskej republiky Alexander Prokopjev.

 Ruské weby neposkytli viac informácií. Nie je tiež známe, či odsúdení vlastnia na Ukrajine nejaký majetok. Agentúra TASS iba informovala, že o osude ruskej dvanástky rozhodlo niekoľko ukrajinských súdov.

Bývalý boxerský šampión v ťažkej váhe Valujev sa už vo februári tohto roka ocitol na azerbajdžanskom zozname nechcených osôb po tom, ako obvinil Baku z využívania azerbajdžanskej diaspóry v Rusku na trestnú činnosť a pranie špinavých peňazí.

„Jeho vyhrážky voči našej krajine sú absolútne neprijateľné,“ povedal vtedy hovorca azerbajdžanského ministerstva zahraničných vecí Ayhan Hajizade./agentury/

X X X

Prezident prijal v paláci Šimkovičovú. Ministerka: Bola to príjemná debata o tom, ako kultúra napreduje

 Prezident SR Peter Pellegrini v utorok (8. 7.) prijal v Prezidentskom paláci ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS). Pýtal sa na podporu kľúčových projektov na Slovensku. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

 Podpora kultúrnych fondov a festivalov

Pellegrini sa zaujímal o fungovanie podporných kultúrnych fondov a financovanie veľkých kultúrnych podujatí vrátane festivalov. Otvoril aj tému podpory menšinovej kultúry a možností jej zrýchlenia a zefektívnenia.

„Veľmi príjemná debata bola. O tom, ako kultúra napreduje, ako napredujú aj naše erbové inštitúcie,“ opísala Šimkovičová stretnutie s hlavou štátu pred novinármi.

Prezidentská kancelária pripomenula, že Pellegrini v uplynulých týždňoch prijal riaditeľov troch kultúrnych a mediálnych inštitúcií – Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie a Slovenskej televízie a rozhlasu.

/agentury/

X X X

 Emmanuel Macron výzýva na spoluprácu Francúzska a Británie po brexite

 V britskom parlamente apeloval na spoločný zápas za demokraciu, bezpečnosť a podporu Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Francúzsko a Británia musia spolupracovať na ochrane medzinárodného poriadku po roku 1945. V prejave na pôde britského parlamentu Macron zároveň uviedol, že európske krajiny „nikdy neopustia Ukrajinu“ vo vojne, ktorú voči nej vedie Rusko.

Ako informovala agentúra AFP, Macron sa vo svojom prejave k obom komorám britského parlamentu dotkol aj rôznych ďalších tém vrátane nelegálnej migrácie cez Lamanšský prieliv či situácie na Blízkom východe, pričom vyzýval na bezpodmienečné prímerie v palestínskom Pásme Gazy.

Prvá štátna návšteva od brexitu

Macron je vôbec prvým lídrom EÚ na štátnej návšteve Spojeného kráľovstva od brexitu. Na jeho margo Macron vo svojom prejave k britským poslancom uviedol, že odchod Británie z Európskej únie v roku 2020 vyvoláva ľútosť, ale výsledok referenda o brexite, ktoré sa konalo v roku 2016, bol rešpektovaný.

Vyzval Britániu, aby sa napriek odchodu z EÚ „nedržala bokom“, pretože obrana a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a demokracia sú prepojené naprieč Európou. Dodal, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo „zachránia Európu“ tým, že sa budú zasadzovať za demokraciu, právo a medzinárodný poriadok. Zdôraznil tiež, že Európa musí posilniť svoju ekonomiku a obranu a znížiť svoju závislosť „od USA aj od Číny“.

Prijatie na Windsorskom hrade

Macrona, ktorého počas štátnej návštevy v Británii sprevádza jeho manželka Brigitte, privítal kráľ Karol s kráľovnou Kamilou na Windsorskom hrade, kam sa francúzsky prezident v utorok večer vráti na štátnu večeru usporiadanú britským panovníkom.

 V stredu bude Macron obedovať s britským premiérom Keirom Starmerom a vo štvrtok budú spoločne predsedať 37. francúzsko-britskému summitu, kde majú diskutovať o možnostiach posilnenia obranných väzieb. Vo štvrtok sa zúčastnia i na stretnutí koalície ochotných, kde sa bude rokovať o zvýšení podpory pre Ukrajinu, ale aj o prehlbovaní tlaku na Rusko, potvrdila v pondelok Starmerova kancelária.

Zelenskyj a diskusie o Ukrajine

Podľa Elyzejského paláca sa do týchto diskusií zapojí aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nemecký kancelár Friedrich Merz a talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Agentúra Reuters doplnila, že Macronova trojdňová návšteva má v programe najmä rozhovory o ekonomických otázkach a zahraničnej politike. Podľa pozorovateľov sa však politické rozhovory budú týkať aj snáh vlády premiéra Starmera o obnovenie a posilnenie vzťahov Británie so svojimi európskymi spojencami.

Vo svojom príhovore na to poukázal aj Karol III., keď v uvítacom prejave uviedol, že Francúzsko a Británia majú nielen spoločné „hodnoty, ale aj neúnavné odhodlanie konať podľa nich vo svete“.

Macronova štátna návšteva v Británii sa koná 16 rokov po tom, čo medzičasom zosnulá kráľovná Alžbeta II. v roku 2008 hostila vtedajšieho francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, pripomína TASR, aktuality.sk

X X X

 Donald Trump pritvrdzuje: Putin len vo veľkom zabíja a servíruje somariny. Ocenil odvahu Ukrajincov

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nie je spokojný s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pretože zabíja veľa ľudí a Spojeným štátom navyše „servíruje veľa somarín“, aj keď sa neustále tvári veľmi milo. Trump to povedal novinárom na zasadnutí svojho kabinetu.

 Americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že chce, aby ruský prezident Vladimir Putin „prestal strieľať“ vo vojne na Ukrajine a podpísal mierovú dohodu. Deň po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským tiež uviedol, že je podľa neho pripravený vzdať sa Krymu.

„S Putinom nie som spokojný, to vám môžem povedať hneď, pretože zabíja veľa ľudí, z ktorých mnohí sú jeho vojaci,“ poznamenal Trump, podľa ktorého Rusko a Ukrajina každý týždeň spolu prichádzajú o 7000 vojakov.

Americký prezident, ktorý v minuloročnej predvolebnej kampani sľuboval, že Putinom vyvolanú vojnu ukončí prvý deň vo funkcii, čo bolo tento rok 20. januára, tiež podotkol, že sa to ukázalo výrazne zložitejšie. „Putin nám servíruje veľa somarín, ak chcete poznať pravdu. Stále sa tvári veľmi milo, ale nakoniec to sú len plané reči,“ podotkol Trump, ktorý predtým opakovane vyjadroval presvedčenie, že ruský prezident chce mier.

 V poslednom čase je ale Trump k Putinovi kritickejší, a naopak ústretovejší k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorého v minulosti dokonca obviňoval z rozpútania vojny. Dnes Trump ocenil odvahu Ukrajincov a zároveň poznamenal, že majú od Spojených štátov tie najlepšie zbrane, aké kedy boli vyrobené. Šéf Bieleho domu tiež potvrdil, že schválil ďalšie dodávky obranných zbraní pre východoeurópsku krajinu.

Pavučina smrti: Takto vyzerá ukrajinský les po vzostupe novej zbrane – úplne pokrytý optickými vláknami z dronov

S Putinom hovoril Trump naposledy minulý týždeň vo štvrtok a následne vyhlásil, že ho rozhovor s jeho ruským náprotivkom sklamal, pretože nepriniesol žiadny pokrok. „Je to veľmi ťažká situácia. Povedal som vám, že som veľmi nespokojný zo svojho rozhovoru s prezidentom Putinom. Chce ísť až do konca, len ďalej zabíjať ľudí, nie je to dobré,“ poznamenal potom v piatok. Naznačil tiež, že by mohol sprísniť sankcie proti Rusku.

 X X X

 Ekrem Imamoglu sa v septembri postaví pred súd v prípade falšovania diplomu

 Obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivovaný pokus odstaviť ho z verejného života pred voľbami.

Väzneného istanbulského primátora Ekrema Imamogla čaká 11. septembra súdny proces v súvislosti s obvineniami z falšovania univerzitného diplomu. Istanbulská univerzita odobrala Imamoglovi deň pred jeho zadržaním akademický titul, bez ktorého nemôže kandidovať v prezidentských voľbách, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Imamogla, hlavného rivala prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pred prezidentskými voľbami, zadržala polícia 19. marca. Obvinený je z viacerých skutkov vrátane korupcie. Dočasne ho zbavili aj funkcie primátora. Sám všetky obvinenia odmieta.

Protesty proti Erdoganovi

Zadržanie 55-ročného Imamogla podnietilo masové protesty proti Erdoganovi, ktorého odporcovia obviňujú zo snahy odstaviť oponentov pred tureckými prezidentskými voľbami naplánovanými na rok 2028.

 Imamoglu označil odobratie svojho akademického titulu za nelegálne tvrdiac, že univerzitná rada prekročila svoje právomoci.

Potenciálne tresty pre primátora

Za falšovanie úradného dokumentu môže dostať od dva a pol roka až po osem a trištvrte roka väzenia. Okrem toho mu súd môže zakázať politickú činnosť.

Istanbulský primátor sa v na súde objavil aj v júni v prípade urážky hlavného istanbulského prokurátora Akina Gürleka. Imamoglu pred súdom povedal, že prípad je útokom na odporcov vlády a slobodu prejavu. Sudca pojednávanie odročil na 16. júla./agentury/

X X X

 Ministerstvo zdravotníctva chce odstrihnúť od zdravotného poistenia desiatky tisíc ľudí. Dotkne sa to aj detí

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje výrazné sprísnenie prístupu k verejnému zdravotnému poisteniu. Novela zákona by mohla už od budúceho roka zablokovať vstup do systému pre vyše 20-tisíc čerstvých živnostníkov a ich deti – minimálne na jeden rok. Opatrenie má chrániť rozpočet, no podľa kritikov hrozí, že potrestá aj zodpovedných podnikateľov a Slovensko odradí od potrebných pracovných síl zo zahraničia.

Novela zákona o zdravotnom poistení, okrem sprísnenia pravidiel pri prihláškach, má priniesť aj zásadnú zmenu pre mnohých obyvateľov Slovenska. Rezort totiž navrhuje dočasne zrušiť nárok na vstup do systému verejného zdravotného poistenia pre niektoré skupiny SZČO. Podľa návrhu by nové pravidlá mali vstúpiť do platnosti už začiatkom roka 2026.

Novela z dielne ministerstva zdravotníctva má zakomponovať do legislatívy viaceré podnety z praxe, ktoré súvisia s výkonom verejného zdravotného poistenia. Autori v materiáli zdôrazňujú, že predovšetkým chcú upraviť postupy pri podávaní späťvzatia prihlášok. Ďalšia dôležitá úprava je zameraná na prístup k systému verejného zdravotného poistenia živnostníkov s pôvodom z krajín mimo Európskej únie (EÚ), teda tzv. tretích krajín.

Aktuálne systém pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) zo zahraničia funguje tak, že cudzinec, ktorý si na Slovensku založí živnosť, sa od prvého dňa jej fungovania zapája do systému verejného zdravotného poistenia. Môže si teda vybrať jednu z troch zdravotných poisťovní a od prvého dňa musí platiť aj odvody. Rovnako ako pre Slovákov, v prvom roku ide o minimálnu stanovenú sadzbu poistného – tento rok napríklad o sumu 107,25 eura mesačne.

Živnostník zo zahraničia zároveň od prvého dňa činnosti vstupuje do systému zdravotného poistenia, a to za rovnakých podmienok ako všetci domáci. Môže sa teda uchádzať o zdravotnú starostlivosť, náklady na ktorú mu preplatí poisťovňa. Ešte predtým, ako bude živnosť založená, však musí cudzinec prejsť procesom udeľovania prechodného pobytu. Štátu musí napríklad preukázať, že má dostatok vlastných financií a nebude zaťažovať sociálny systém.

 Ak SZČO z tretej krajiny neplní svoje povinnosti voči štátu – teda nepodáva daňové priznania alebo neplatí odvody – okrem pokuty mu hrozí, že mu nebude predĺžený pobyt na Slovensku. Z krajiny by potom musel odísť. Je teda v životnom záujme týchto živnostníkov svoje povinnosti zodpovedne plniť.

Ministerstvo zdravotníctva chce novelou zmeniť stav tak, aby zahraniční cudzinci, najmä tí, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ, do systému verejného poistenia vstupovali až po „čakacej dobe“. Teda po tom, čo budú podnikať na Slovensku minimálne jeden rok a podaním daňového priznania zároveň preukážu aj reálne príjmy.

Rezort zmenu odôvodňuje tým, že spomedzi SZČO z tretích krajín je v súčasnosti veľa dlžníkov. „V súčasnosti v SR, v prípade, ak tieto osoby poistné neplatia, sú zverejnené v zozname dlžníkov, nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti sa im obmedzí a dlh sa vymáha. Je ale možné skonštatovať, že vymožiteľnosť je veľmi nízka (osoby spravidla v SR nemajú žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou),“ vysvetľuje sa v dôvodovej správe.

Dotkne sa to aj detí

Ďalším dôvodom na obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti je podľa ministerstva zdravotníctva to, že v poslednej dobe sa čoraz viac prejavuje fenomén „fiktívnej živnosti“. Podľa ministerstva ho využívajú predovšetkým študenti z krajín mimo členských štátov. „Tieto osoby si založia živnosť, na základe jej existencie vstúpia do systému zdravotného zabezpečenia, preddavky majú určené v nulovej výške (súbeh s kategóriou poistenca štátu), ale reálne živnosť nevykonávajú,“ opisuje rezort.

 Argumentuje ďalej, že vstup osôb z tretích krajín do systému zdravotného a sociálneho zabezpečenia je určitým spôsobom obmedzený vo viacerých členských štátoch EÚ, a Slovenská republika ako jedna z mála krajín doposiaľ umožňovala vstup do systému okamžite po získaní živnostenského oprávnenia. „Cieľom tohto obmedzenia je predovšetkým chrániť finančnú udržateľnosť systému,“ píše sa v návrhu. Novela je v pripomienkovom konaní do 14. júla a ako celok by mala vstúpiť do platnosti od 1. januára 2026.

Podľa aktuálnych štatistík pochádza spoza hraníc EÚ každý šiesty živnostník na Slovensku: z celkovo 377-tisíc SZČO je až 60-tisíc rodákov z tretích krajín – najčastejšie z Ukrajiny, Srbska a Vietnamu. Zmena, ktorú navrhuje Ministerstvo zdravotníctva, sa však nedotkne každého zahraničného živnostníka, ale iba tých „čerstvých“. Podľa výpočtu ministerstva zdravotníctva novela priamo ovplyvní okolo 20-tisíc ľudí.

Nepriamo bude mať dôsledky pre tisíce tzv. „nadviazaných osôb“ – napríklad neplnoleté deti týchto SZČO, ktoré nadobúdajú nárok na verejnú zdravotnú starostlivosť súčasne s rodičom. Vlani štát evidoval vyše šesťtisíc takýchto nadviazaných osôb a Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že ich počet v posledných rokoch rapídne stúpol – v porovnaní s predchádzajúcim rokom takmer dvojnásobne.

 Prečo to robia?

Vylúčením týchto cudzincov z verejného poistenia by podľa ministerstva došlo k úľave pre celý systém, „nakoľko sa zníži objem vynakladaných nákladov na úhradu zdravotnej starostlivosti pre SZČO z tretích krajín, ktoré sa po uplatnení nových pravidiel do systému nevstúpia“. Zároveň však verejný rozpočet príde aj o príjmy – nové SZČO by už nemali prispievať svojimi odvodmi, čo už v budúcom roku znamená výpadok okolo 17 miliónov eur.

Rezort pod vedením Kamila Šaška (Hlas) situáciu nevidí až tak dramaticky, lebo podľa jeho výpočtov má dlhy na zdravotnom poistení každý druhý cudzinec–živnostník, a to aj napriek prísnym požiadavkám zákona o pobyte. Pri domácich SZČO je podiel nižší – nesplatené záväzky má 30 percent z nich. Celková suma dlhu SZČO z tretích krajín voči poisťovniam je 42 miliónov eur, približilo ministerstvo pre Pravdu.

Vo svojich výpočtoch preto úradníci rátajú s tým, že aj do budúcna by sa im od čerstvých živnostníkov zo zahraničia podarilo vybrať len polovičnú sumu odvodov, čo by viac-menej zodpovedalo výške nákladov na ich zdravotnú starostlivosť. Vplyv zmeny na verejné financie by tak bol nulový, teda pre štát by situáciu nezlepšil.

 Po upozornení od hodnotiacej komisie autori novely spravili nové výpočty a podľa nich úprava by umožnila ušetriť na zdravotnej starostlivosti čerstvých SZČO z tretích krajín 886-tisíc eur už budúci rok, neskôr by úspora mala prekročiť milión.

„Aj po zavedení tejto zmeny bude systém verejného zdravotného poistenia voči SZČO z tretích krajín v porovnaní s inými EÚ krajinami pomerne liberálny. Osobám z tretích krajín, ktoré splnia zákonom stanovené podmienky, bude umožnený vstup do systému a čerpanie dávok. Zodpovedné SZČO z tretích krajín, ktoré dokážu, že reálne podnikajú a odvody platia, budú verejne zdravotne poistené naďalej,“ hovorí ministerstvo.

Potrestajú zodpovedných

Rezort vychádza z pesimistického scenára – teda predpokladu, že počet fiktívnych živností a nezodpovedných SZČO z tretích krajín neklesne a možno bude naďalej narastať. Zo strany štátu je to celkom prirodzené, musí totiž zarátať všetky možné riziká. Avšak pre bežných ľudí to znamená, že nárok na dostupnú zdravotnú starostlivosť stratia aj tí, ktorí rozbiehajú podnikanie na Slovensku zodpovedne a plnia povinnosti voči štátu včas.

 Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský si pri návrhu ministerstva preto kladie otázku, či je pre Slovensko nová regulácia najvhodnejšou alternatívou. Navrhovanú zmenu hodnotí vo všeobecnosti ako sťaženie života ľudí, a zároveň to spôsobí, že sa zníži výber poistného. „Slovensko sa dobrovoľne oberá o zahraničné príjmy,“ upozorňuje ombudsman.

Pokiaľ je regulátor presvedčený, že dochádza k zneužívaniu poistného statusu zo strany fiktívnych podnikateľov, sú aj menej invazívne prístupy, pokračuje Dobrovodský. „Napríklad regulátor môže stanoviť, že v prvých dvoch rokoch podnikania budú cudzinci platiť poistné vo vyššej výške. Takúto cestu uplatňuje napríklad Rakúsko, ktoré umožňuje dobrovoľné verejné zdravotné poistenie. Mesačné poistné je v roku 2025 vo výške 526,79 eura. Nestráca tak poistné odvody, pričom príjmy smerujú do štátnej zdravotnej poisťovne,“ poukazuje na príklad susednej krajiny.

Cudzinci si siahnu do vrecka

Pomohla by navrhovaná zmena poisťovniam a znížila záťaž pre zdravotnícky systém? Poisťovňa Dôvera zámer návrhu podporuje. „Po tejto zmene bude viac kontrolovaný vstup do verejného systému, a to nielen slovenského, ale aj európskeho. Často sa stávalo, že vydané živnostenské oprávnenie na Slovensku a s tým vydané povolenie na pobyt za účelom podnikania tieto osoby predkladali v inom členskom štáte ako štatút osoby podnikajúcej v EÚ. To znamená, že si zmenili bydlisko bez informovania slovenskej zdravotnej poisťovne, v ktorej potom narastali dlhy na poistnom, a na druhej strane bola čerpaná nákladná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte EÚ,“ vysvetlili v stanovisku pre Pravdu.

Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa k otázkam stručne odpísala, že novelu z dielne ministerstva zdravotníctva posudzuje v rámci interného pripomienkového konania. Union v reakcii na návrh skonštatovala, že ako jediná poisťovňa na Slovensku má v ponuke verejné zdravotné poistenie aj komerčné zdravotné poistenie. „Z tohto pohľadu zmena legislatívy neznamená, že nebudeme vedieť našim poistencom poskytnúť krytie na území SR. Z pohľadu klienta však zmena môže spôsobiť nejasnosti, o aký typ poistenia si má dojednať,“ odpísala poisťovňa.

Union ďalej uviedla, že zdravotná poisťovňa eviduje z roka na rok nárast nákladov na zdravotnú starostlivosť cudzincov. „Z uvedeného je teda možné predpokladať, že cudzinci tvoria významný podiel klientely v ambulanciách,“ skonštatovali. Kým bolo zámerom ministerstva znížiť nápor cudzincov na zdravotnícky systém, cieľ pravdepodobne nedosiahne. Podľa Union totiž dopady pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nebudú žiadne. „Nevnímame, že táto zmena významným spôsobom ovplyvní zdravotnícky systém. Pacienti budú naďalej liečení v rámci systému. Zmení sa iba forma poistného krytia,“ skonštatovali.

Odstrašíme ľudí zo zahraničia

Ombudsman Dobrovodský uznáva, že štát má voľnosť pri nastavovaní zdravotno-poistnej politiky, a preto nie je možné novelu hodnotiť z pohľadu dodržiavania ľudských práv a slobôd. Nevylučuje však, že ohľadom návrhu bude kontaktovať ministra Šaška, aby zmenu na rezorte ešte zvážili. „Uvedené opatrenie by mohlo viesť k tomu, že cudzinci sa budú Slovensku vyhýbať, čo by pre štát znamenalo stratu potenciálneho prínosu podnikateľského kapitálu zo zahraničia,“ hovorí na margo novely.

 Krajina popritom bytostne potrebuje ľudí zo zahraničia lákať a aj ich dlhodobo udržiavať. Naposledy na to upozorňoval Šaškov stranícky kolega Peter Kmec. Vicepremiér za Hlas v apríli zverejnil rozsiahly materiál, v ktorom analyzoval vplyv Ukrajincov na prosperitu Slovenska. Ide totiž o najpočetnejšiu skupinu cudzincov z tretej krajiny, ktorí na Slovensku bývajú. Dá sa preto predpokladať, že aj novela Ministerstva zdravotníctva sa najviac dotkne práve občanov susedného štátu.

Kmecov rezort pritom vo svojom materiáli zdôrazňuje, že trh práce v SR bude v nasledujúcich desiatich rokoch každoročne potrebovať od 70 do 80-tisíc nových pracovníkov. Pre demografický vývoj na Slovensku sa tento deficit dá vykryť iba prisťahovalcami, a preto by sa štát mal na túto situáciu pripravovať už teraz. Štát by preto podľa materiálu mal čo najviac podporovať prijatie občanov z Ukrajiny a podnikateľov so sídlom na Ukrajine „za rovnakých podmienok ako občanov a podnikateľov zo SR (rovnaké práva aj povinnosti)“.

V materiáli sa sčasti aj vysvetľuje, prečo si zahraniční občania na Slovensku často rozhodnú zarábať ako SZČO. Rýchlo sa zamestnať na trvalý pracovný pomer je pre nich často náročné a súvisí s viacerými administratívnymi procesmi. Integráciu do trhu práce komplikuje aj imigrácia s dieťaťom. „Starostlivosť o deti im obmedzuje čas a možnosti hľadania práce. Okrem toho sú ich očakávania týkajúce sa práce a príjmu vyššie, keďže sa snažia zabezpečiť dostatok prostriedkov pre svoje rodiny,“ píše sa v správe.

 Úrad vicepremiéra preto konštatuje, že štát by mal vytvárať podmienky na efektívne zapojenie cudzincov do domácej ekonomiky. A to tak, aby mali záujem u nás zostať, nielen prejsť tranzitom do prosperujúcejších a vyspelejších krajín. „Tento krok vyžaduje strategické opatrenia, ako sú najmä zlepšenie integrácie na pracovnom trhu, zjednodušenie administratívnych procesov či vytvorenie stimulov na dlhodobejšie zotrvanie,“ píše sa v analýze. Otázne tak je, či novela Ministerstva zdravotníctva je v súlade s týmto odporúčaním./agentury/

X X X

 Chat Control: Európska únia chce čítať všetky naše správy a konverzácie, aj šifrované

Návrh, ktorý sa označuje ako „Chat Control“ alebo legislatíva o prevencii a boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí, by umožnil prístup ku kompletnej privátnej komunikácii všetkých občanov EÚ.

 Európska únia chce, aby bolo možné prečítať komunikáciu s end-to-end šifrovaním. Prevádzkovatelia aplikácií to odmietajú.

Európska únia sa v posledných mesiacoch čoraz viac sústreďuje na oblasť kybernetickej bezpečnosti a ochrany pred terorizmom, no niektoré z jej návrhov vyvolávajú vážne obavy medzi odborníkmi aj verejnosťou. Podľa viacerých zdrojov, vrátane renomovaného portálu Politico a nezávislých digitálnych právnych organizácií, sa Európska komisia usiluje o zavedenie legislatívnych opatrení, ktoré by mohli de facto umožniť dešifrovanie súkromných konverzácií občanov do roku 2030.

Zámer únie vychádza zo snahy zabezpečiť účinnejší boj proti šíreniu detskej pornografie, organizovanému zločinu a teroristickým aktivitám v online priestore. V praxi by však takáto legislatíva znamenala zásah do súkromia občanov a oslabenie princípu tzv. end-to-end šifrovania, ktoré dnes využívajú populárne komunikačné aplikácie ako WhatsApp, Signal, Messenger a podobne. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby obsah správ a súborov videl len odosielateľ a príjemca, pričom aj samotní prevádzkovatelia nemajú technickú možnosť dáta rozšifrovať.

 Návrh, ktorý sa aktuálne diskutuje v Bruseli, sa oficiálne označuje ako „Chat Control“ alebo legislatíva o prevencii a boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Komisia v ňom presadzuje, aby poskytovatelia služieb elektronických komunikácií začali používať nástroje na detekciu a nahlasovanie podozrivého obsahu. Kritici však varujú, že implementácia takýchto technológií by si vyžadovala zavedenie takzvaných „backdoorov“ (špeciálnych vstupov do šifrovaných systémov), čo by otvorilo dvere nielen pre vyšetrovanie kriminality, ale aj pre potenciálne zneužitie zo strany autoritárskych režimov alebo kybernetických útočníkov.

Podľa expertov z Európskeho výboru na ochranu údajov a Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS, z anglického European Data Protection Supervisor) by akékoľvek povinné oslabovanie šifrovania mohlo viesť k systematickému narúšaniu dôvernosti komunikácie a ohrozeniu základného práva na súkromie. Odborníci tiež upozorňujú, že raz oslabený šifrovací algoritmus sa stáva trvalým rizikom pre všetkých používateľov, bez ohľadu na účel pôvodnej legislatívy.

 Na strane podporovateľov návrhu však stoja viaceré vládne inštitúcie členských štátov, ktoré argumentujú, že bezpečnostné hrozby v online priestore neustále rastú a tradičné vyšetrovacie metódy sú často neúčinné. Niektorí predstavitelia členských štátov tvrdia, že rovnováha medzi ochranou súkromia a verejnou bezpečnosťou sa musí prispôsobiť aktuálnym hrozbám, aby bolo možné efektívnejšie predchádzať závažnej trestnej činnosti.

Diskusia o tejto téme sa vyostruje aj v technologickej sfére. Viacero spoločností pôsobiacich v oblasti kybernetickej bezpečnosti už vydalo vyhlásenia, v ktorých upozorňujú, že v prípade prijatia sporných opatrení budú nútené zvažovať obmedzenie alebo stiahnutie svojich služieb z európskeho trhu. V reakcii na to sa objavujú hlasy, že legislatíva môže mať negatívny dopad na digitálnu ekonomiku únie a oslabiť dôveru používateľov voči európskym inštitúciám.

 Cieľom Európskej komisie dosiahnuť zavedenie týchto opatrení do praxe najneskôr do roku 2030. Tento dátum je súčasťou širšieho balíka plánov na posilnenie tzv. Digitálnej dekády, ktorého súčasťou je aj snaha o vybudovanie jednotného európskeho digitálneho priestoru.

Budúcnosť návrhu však zatiaľ ostáva nejasná, keďže o jeho konečnej podobe sa bude ešte rozhodovať na úrovni Rady EÚ a Európskeho parlamentu. Viaceré členské štáty už naznačili, že budú žiadať výrazné úpravy, a očakáva sa aj silný odpor zo strany občianskej spoločnosti a technologických lídrov./agentury/

X X X

Moderátorka čelí kritike za veľmi odvážne odevy na MS klubov. Nie si na pláži, oboril sa na ňu fanúšik

Ženy s mikrofónom sú už vo viacerých krajinách bežnou súčasťou futbalových zápasov. Talianska moderátorka Eleonora Incardonová sa na prebiehajúcich MS klubov objavuje vo vyzývavých odevoch, ktoré podľa časti fanúšikov nemajú so športovou žurnalistikou nič spoločné.

 Eleonora Incardonová pred televíznymi kamerami.

Incardonová sa dočkala kritických komentárov po tom, čo na štvrťfinálový zápas klubového šampionátu medzi Fluminense a Al Hilal dorazila v krémovo zafarbenom outfite. Na sebe mama pnuté nohavice, top s ramienkami a hlbokým výstrihom a sako, ktoré však pre horúčavy veľmi rýchlo odložila.

Na sociálnych sieťach sa dočkala komplimentov, no časť fanúšikov si pri pohľade na sporo odetú ženu kládla otázku, či to už nie je príliš.

„Veď nepracuješ na pláži. Nepatríš sem,“ napísal jeden z nich na instagramový účet moderátorky, ktorú na na sociálnych sieťach sleduje 1,3 milióna užívateľov.

Je to OK, ale čo to má spoločné s futbalom alebo serióznou športovou žurnalistikou?“ pýtal sa ďalší. „Samotný futbal sa stal druhoradou témou,“ znela často sa opakujúca výčitka.

Vystúpenie moderátorky v „skromnom“ odeve sa stalo virálnym. Samotné majstrovstvá sveta klubov čelia opakovanej kritike, okrem iného aj za to, že sa konajú uprostred leta a tímy nepredvádzajú svoje najlepšie výkony.

„Si jedným z dôvodov, prečo sa oplatí túto súťaž sledovať,“ vyjadril Talianke svoj obdiv jeden z fanúšikov.

Možno by reakcie niektorých divákov boli zhovievavejšie, keby sama 34-ročná moderátorka pred časom nehovorila o tom, že nechce byť hodnotená na základe svojho vzhľadu.

„Pamätám si, že si hovorila, že nemáš rada, keď ťa niekto hodnotí iba podľa vzhľadu. A teraz? Ukážeš sa pri postrannej čiare v podprsenke,“ rypol si jeden z divákov na internete.

Ku kritike sa pridala aj futbalová moderátorka Valentina Maceriová, ktorá moderuje prestížne večery Ligy majstrov pre švajčiarsku televíznu stanicu Blue.

„Ak hovoríte s hráčmi a funkcionármi a chcete byť s nimi na rovnakej úrovni, toto nie je vhodné oblečenie. Niekedy to môže byť sexi, ale aj vulgárne,“ povedala pre nemecké noviny Bild.

Incardonová sa prezentovala odevmi na hrane dobrého vkusu už v minulosti pri zápasoch talianskej ligy. Spoločnosť DAZN a jej personálna politika sú už nejaký čas pod paľbou kritiky.

Moderátorky síce udržia pri prenosoch viac fanúšikov, ale ich nasadenie je rozporuplné a podľa mnohých jednostranne preferované./agentury/

X X X

Trump udiera na farmaceutický svet: chce uvaliť drakonické clá na lieky. Plánuje tiež clá na meď

Americký prezident Donald Trump v utorok 8. júla vyhlásil, že plánuje zaviesť 50-percentné clo na dovoz medi a zároveň pohrozil oveľa vyšším clom na farmaceutické výrobky.

 Trump povedal, že produkty farmaceutických firiem „budú zaťažené veľmi, veľmi vysokou sadzbou, napríklad 200 percent“. Tieto clá na farmaceutické výrobky by mali začať platiť zhruba o rok. Šéf Bieleho domu totiž chce výrobcom poskytnúť čas na presťahovanie svojich prevádzok do Spojených štátov.

 „Čoskoro oznámime clá na farmaceutiká, čipy a ešte pár ďalších vecí,“ povedal tiež Trump novinárom pri zasadnutí svojho kabinetu v Bielom dome. Kedy presne, ale neuviedol.

„Dáme ľuďom zhruba rok, rok a pol na to, aby sem prišli,“ poznamenal tiež na adresu farmaceutických spoločností.

Americký minister obchodu Howard Lutnick potom televízii CNBC oznámil, že podrobnosti o clách na lieky administratíva oznámi koncom mesiaca.

 Trump zámer zaviesť clá na farmaceutické produkty v minulosti spomenul opakovane. Podľa obchodnej databázy OSN sa vlani do USA doviezli farmaceutické výrobky za takmer 213 miliárd USD.

Trump môže pokračovať v prepúšťaní zamestnancov ministerstiev

Americký prezident Donald Trump môže pokračovať v rozsiahlom prepúšťaní zamestnancov ministerstiev a ďalších úradov, rozhodol dnes podľa agentúr AP a Reuters americký najvyšší súd. Zrušil totiž nariadenie súdu nižšej inštancie, ktorý prepúšťanie dočasne zastavil.

O pozastavení rozhodla 22. mája okresná sudkyňa zo San Franciska Susan Illstonová, podľa ktorej Trump prekročil svoju právomoc, pretože hlava štátu môže zásadne reštrukturalizovať federálne úrady iba vtedy, keď na to dostane oprávnenie od Kongresu. Podobne to 30. mája videl odvolací súd v tomto západoamerickom meste.

Najvyšší súd ale skonštatoval, že ústava neobsahuje ustanovenia, ktoré by obmedzovali prezidentskú právomoc týkajúcu sa obsadenia federálnych úradov, a tiež, že prezident nepotrebuje zvláštne povolenie od Kongresu na výkon svojich právomocí podľa druhého článku ústavy.

Zástupcovia odborov, ktorí sa obrátili na súdy, tvrdili, že kroky úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) povedú k strate práce pre státisíce federálnych zamestnancov, rušeniu úradov v celej federálnej vláde a drastickému zmenšeniu agentúr oproti tomu, čo schválil Kongres.

Znižovanie počtu zamestnancov plánuje viacero amerických úradov, vrátane ministerstiev financií, obchodu, zahraničia, zdravotníctva či pôdohospodárstva./agentury/

X X X

Verejnosť má podľa GP Žilinku právo vedieť, kto letel špeciálom do Nemecka. Podal protest

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal protest v prípade rozhodnutia Ministerstva vnútra čiastočne nevyhovieť infožiadosti o zoznam pasažierov letu vládneho špeciálu do Nemecka z júna minulého roka. Rezort vnútra podľa Žilinku nevykonal test proporcionality. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

 Ako informovala hovorkyňa, generálny prokurátor je toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov konajúcich o infožiadosti sú arbitrárne, pretože neposkytujú jasnú a presvedčivú odpoveď na to, ako sa vysporiadali s kolíziou dvoch ústavných práv, a to práva na ochranu osobných údajov versus práva na informácie. Inak povedané, minister vnútra a ministerstvo vnútra nevykonali podľa prokuratúry test proporcionality.

 „Generálny prokurátor je presvedčený, že verejnosť má právo na informácie, či sú prostriedky z verejných zdrojov na zahraničné cesty verejných činiteľov využívané zákonne a účelne,“ zdôraznila Tökölyová.

Doplnila, že s poukazom na porušenie ustanovení správneho poriadku a zákona o slobode informácií generálny prokurátor navrhuje, aby bolo rozhodnutie ministra vnútra ako nezákonné zrušené a aby bolo v rozkladovom konaní rozhodnuté v súlade so zákonom.

 Politickí predstavitelia sa v júni minulého roku zúčastnili na zápase Slovenska proti Belgicku v nemeckom Frankfurte. Rezort vnútra však argumentoval, že na futbalové Majstrovstvá Európy v Nemecku leteli na základe oficiálneho pozvania a nešlo o voľnočasovú aktivitu ústavných činiteľov.

Do Nemecka konkrétne leteli traja ministri za Hlas – šéf vnútra Matúš Šutaj Eštok, školstva Tomáš Drucker a práce Erik Tomáš, a dvaja podpredsedovia vlády – Andrej Danko (SNS) a Peter Žiga (Hlas), dvaja štátni tajomníci a asi 20 zástupcov z viacerých ministerstiev.

Ministerstvo vnútra v tejto súvislosti uviedlo, že v rámci cesty sa zúčastnení stretli aj s představila./agentury/

X X X

Miliónový požiar v Londýne nebola náhoda: Stopy vedú až k Vagnerovej skupine!

 Rozsudok v prípade bude vynesený na jeseň.

Súdna porota v Londýne v utorok uznala troch mužov za vinných z úmyselného podpálenia skladu vo východnom Londýne, v ktorom sa nachádzalo vybavenie určené pre Ukrajinu. Podľa britskej prokuratúry za útokom z 20. marca 2024 stáli agenti ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny konajúci na pokyn ruskej vojenskej rozviedky. Rozsudok v prípade bude vynesený na jeseň. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

 V sklade vo štvrti Leyton vo východnom Londýne boli uskladnené generátory a družicové zariadenia Starlink, ktoré mali byť odoslané na Ukrajinu. Práve Starlink zohráva kľúčovú úlohu v ukrajinskej obrane proti ruskej invázii, poznamenala agentúra AP.

Podľa obžaloby Vagnerova skupina využila svojich britských sprostredkovateľov na nábor páchateľov medzi miestnymi obyvateľmi. Britské úrady uviedli, že útok bol súčasťou širšej kampane, za ktorou podľa západných predstaviteľov stojí Moskva a jej spriaznené subjekty.

 Porota na londýnskom Centrálnom trestnom súde v utorok uznala troch mužov vo veku 23 a 20 rokov za vinných z podpaľačstva s priťažujúcimi okolnosťami. Štvrtý, 61-ročný, muž bol porotou oslobodený. Požiar, ktorý založili, spôsobil škody vo výške približne milióna libier (1,16 milióna eur).

Prokuratúra uviedla, že podpaľačský útok zorganizovali 21-ročný Dylan Earl a 23-ročný Jake Reeves. Prokurátor Duncan Penny pred porotou zdôraznil, že Earl „vedome konal na príkaz Vagnerovej skupiny“, ktorá je v Británii zakázaná ako teroristická organizácia, pričom „vedel, že koná proti Ukrajine a v prospech ruských záujmov“.

 Súd bol zároveň informovaný, že táto dvojica plánovala ďalšie útoky – vrátane podpálenia reštaurácie a vinotéky v londýnskej štvrti Mayfair a únosu ich majiteľa, podnikateľa ruského pôvodu Jevgenija Čičvarkina, ktorý žije v Británii v exile.

V tejto kauze boli stíhaní ešte ďalší dvaja muži: jeden bol v utorok uznaný za vinného pre neposkytnutie informácií o pláne útoku v Mayfair, ale zbavený obvinenia v prípade neposkytnutia informácií o príprave podpaľačstva skladu. Druhý bol oslobodený vo všetkých bodoch obžaloby, aktuality.sk

X X X

Štát zásadne predĺžil intervaly STK. Týka sa to desiatok tisíc motoristov. Kto nemusí chodiť na kontrolu každé dva roky?

Majitelia motocyklov, trojkoliek a štvorkoliek už nebudú musieť absolvovať STK každé dva roky. Nový zákon im výrazne ušetrí peniaze aj čas.

 Slovenská legislatíva minulý rok priniesla dôležitú zmenu pre približne 160-tisíc motoristov. Intervaly technickej kontroly (STK) pre motocykle, trojkolky a štvorkolky sa predlžujú – namiesto každých dvoch rokov po prvej štvorročnej kontrole postačí absolvovať STK raz za štyri roky, na zmenu upozornil web Techbyte.sk.

Zmena sa týka vozidiel kategórií L3e až L7e a cieľom je zjednodušiť administratívne povinnosti motoristov a znížiť ich náklady. V praxi to znamená, že jazdci na dvoch, troch či štyroch kolesách budú musieť navštíviť STK o polovicu menej často než doteraz.

Podľa štátu nejde o bezpečnostné riziko. Motocykle a podobné vozidlá vykazujú totiž podľa doterajších údajov nižšiu mieru závažných technických porúch, ktoré by ohrozovali premávku.

Pozor, zmena neplatí pre všetkých

Zjednodušenie sa týka len spomínaných kategórií. Pre osobné automobily zostávajú pravidlá nezmenené – prvá technická kontrola po štyroch rokoch od prvej evidencie a potom každé dva roky.

Vodiči by si mali termíny STK dôsledne strážiť. Pokuta za nezrealizovanú technickú kontrolu môže dosiahnuť až 165 eur. Ak navyše nie je vykonaná ani emisná kontrola, sankcia sa môže vyšplhať až na 330 eur.

Slovensko zjemňuje, Európa zvažuje sprísnenie

Zatiaľ čo slovenský štát pristúpil k liberalizácii pravidiel, na úrovni Európskej únie sa diskutuje o opačnom prístupe – niektoré krajiny zvažujú skrátenie lehôt medzi kontrolami s cieľom zvýšiť bezpečnosť na cestách.

Napriek priaznivej zmene odborníci motoristom odporúčajú, aby vozidlá pravidelne kontrolovali a venovali sa ich údržbe aj mimo predpísaných STK. Predĺžený interval totiž znamená, že prípadné technické nedostatky sa môžu odhaliť až po dlhšom čase./agentury/

X X X

Problémy v Markíze? Moderátor Televíznych novín uvádzal správu o mafii, pustili reklamný blok

„Čo to je toto?“ vyjadril počudovanie Jaroslav Zápala, ktorý v TV Markíza pracuje viac ako štvrťstoročie, keď sa počas živého vysielania vyskytla technická chyba.

Hlavná spravodajská relácia TV Markízy Televízne noviny sa v utorok večer pre technické komplikácie neodvíjala podľa plánov jej tvorcov. Keď v druhej polovici relácie moderátor Jaroslav Zápala čítal z papiera namiesto čítačky text o tom, ako špičky polície informovali o organizovanej zločineckej skupine, ktorej praktiky pripomínali činy mafie z 90. rokov minulého storočia, nenasledoval avizovaný spravodajský materiál, ale diváci sa dočkali reklamného bloku.

„Čo to je toto?“ bolo počuť v živom vysielaní z úst Zápalu, ktorý pracuje v Markíze už od roku 2000. Navyše nesedel ani titulok. Diváci namiesto upútavky k prispevku o mafii videli na televíznych obrazovkách nápis „Hviezda skejtbordingu“. Po reklamnom bloku už čítačka fungovala a plánovaný spravodajský materiál o akcii Funeral odvysielali.

Vysvetlenie

Autor príspevku o mafii Martin Prôčka pre Aktuality.sk neskôr potvrdil, že materiál, ktorý pripravil, bol odvysielaný bez akéhokoľvek zásahu. „Šlo o technickú chybu v redakčnom systéme,“ ozrejmil.

Nie je to tak dávno, čo v komerčnej televízii bolo horúco pre stiahnutie moderátorskej dvojice Viktora Vinczeho a Zuzany Čimovej z hlavného spravodajstva. Proti manažérskemu rozhodnutiu sa vtedy rozhodli vystúpiť desiatky ľudí zvnútra TV Markíza.

Vincze viedol v televízii spravodajské odbory po odchode Michala Kovačiča, ktorého vyhodili po tom, ako sa v živom vysielaní posťažoval na škrtanie relácie Na telo a varoval pred „orbanizáciou médií“ na Slovensku, aktuality.sk

X X X

Búrka v Splite si vyžiadala 24 zranených a spôsobila rozsiahle materiálne škody

Vietor a krupobitie poškodili lode, autá, strechy aj historické pamiatky.

Krátka, intenzívna búrka sprevádzaná prívalovým dažďom a krupobitím, ktorá v utorok dopoludnia zasiahla časť chorvátskeho mesta Split, si vyžiadala 24 zranených. Išlo o ľahké zranenia, ako sú zlomeniny, pomliaždeniny a škrabance, informuje TASR na základe správy portálov oe24.at a index.hr.

Búrka spôsobila aj značné materiálne škody. Na autá spadlo množstvo stromov. Na rušné parkovisko sa prevrátilo pódium pripravené pre hudobný festival pod holým nebom.

Škody v prístave

V prístave sa odtrhol od kotviska trajekt spoločnosti Jadrolinija a unášaný vetrom narazil do pravého boku osobnej lode, ktorá sa krátko nato potopila.

V lodenici sa na výrobné haly zrútil žeriav.

Silný vietor vážne poškodil strechu štadióna Poljud, kde hrá svoje domáce zápasy futbalový klub Hajduk Split, ako aj hraciu plochu.

Poškodené historické pamiatky

Rozsiahle škody utrpel aj Františkánsky kostol a kláštor svätého Antona Paduánskeho. V peristyle slávneho Diokleciánovho paláca zo štvrtého storočia siahala voda do výšky pol metra.

Riaditeľstvo civilnej ochrany oznámilo, že tiesňové linky v Splitsko-dalmatínskej župe prijali do 14:00 hod. viac ako 500 hlásení od občanov o následkoch silnej búrky. Týkali sa najmä polámaných stromov, ktoré poškodili vozidlá alebo zablokovali cesty, zaplavených ciest a pivníc a poškodených striech.

Silná búrka zasiahla v utorok aj Solin, ktorý je severným predmestím Splitu, kde takisto spôsobila veľké materiálne škody, aktuality.sk