Orbánov kompromis pre Ukrajinu. V SR ruší špeciálnu prokuratúru, tresty za horalkovú kriminalitu. Dvesto rokov Slávy dcéry. Polícia upozorňuje na podvodníkov, vydávajúsa za policajtov. Zdravotné sestry opäť v tieni pozornosti štátu, žiadajú viac kompetencií

Orbán súhlasí s uvoľnením 50 miliárd eur pre Ukrajinu pod jednou podmienkou. Maďarský premiér Viktor Orbán potvrdil, že Budapešť minulú sobotu poslala do Bruselu kompromisnú verziu dohody o odblokovaní financií EÚ pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur, ktorá spočíva v každoročnom schvaľovaní pomoci. Podľa Orbána je kompromisom, že financie budú pridelené Ukrajine pod podmienkou, že „zaručíte, že sa každý rok rozhodneme, či budeme tieto peniaze naďalej posielať alebo nie“. To v podstate znamená príležitosť pre Maďarsko každoročne blokovať pomoc.

Veľvyslanci pri EÚ sa dnes jednomyseľne zhodli na vyčlenení miliárd eur z výnosov z aktív Ruskej centrálnej banky, mrazených v Európe. Ide o prvý krok v pláne na pomoc financovaniu obnovy Ukrajiny po ruskej invázii, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z belgického predsedníctva.

Výbor stálych zástupcov pri Európskej únii (COREPER) podľa Reuters v zásade súhlasil s týmto prvým krokom na dnešnom večernom stretnutí, ktoré sa konalo len niekoľko dní pred mimoriadnym summitom EÚ, na ktorom sa lídri EÚ budú pokúšať prekonať odpor Maďarska voči plánu poskytnúť Kyjevu 50 miliárd eur na nasledujúce štyri roky. Európska komisia by potom mala navrhnúť vyčlenenie peňazí z revidovaného únijného rozpočtu a ich prevedenie Kyjevu, aj keď nie je jasné, kedy by ich Ukrajina dostala.

Francúzsko a Nemecko už vyslovili svoje výhrady voči plánu a Európska centrálna banka varovala, že by to mohlo oslabiť dôveru v euro a znepokojiť globálne trhy.

EÚ, Spojené štáty, Japonsko a Kanada v roku 2022 zmrazili viac ako 300 miliárd dolárov. Zhruba 200 miliárd z tejto sumy je držaných v Európe, najmä v medzinárodnom centre pre vysporiadanie platieb Euroclear v Belgicku. (čtk, reuters)

X X X

Ukrajinskí poslanci predložili v pondelok v parlamente návrh zákona, ktorý chce zvrátiť avizovaný zákaz používania spermií či vajíčok padlých vojakov a vojačiek pre umelé oplodnenie.

Nový kontroverzný zákon vstúpi do platnosti v marci. Podľa jeho súčasného znenia sa po smrti vojakov či vojačiek zničia ich predtým uskladnené spermie či vajíčka. Na Ukrajine to vyvolalo emotívnu diskusiu, pričom krajina takmer dva roky čelí ruskej invázii, čo znamená aj veľké ľudské straty.

Podpredsedníčka parlamentu Olena Kondraťuková informovala, že poslanci predkladajú v pondelok pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zrušila posmrtná likvidácia uskladneného biologického materiálu vojakov. „Vlna verejného rozhorčenia, dúfajme, presvedčí poslancov, aby zaň hlasovali,“ povedala.

Vlani schválený zákon ukrajinským vojakom a vojačkám umožňuje bezplatne zmraziť svoje spermie či vajíčka, aby sa mohli použiť, ak by boli zranení v boji. V prípade ich úmrtia sa však tento biomateriál má zničiť.

Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva už skôr vyhlásilo, že reprodukčné kliniky „zmrazený biomateriál padlých vojakov“ likvidovať nebudú. Sporné nariadenie bude podľa ministerstva čoskoro v spolupráci s poslancami zrušené.

Kondraťuková, členka opozičnej strany Vlasť (Baťkivščyna) navrhuje, aby nové znenie zákona umožnilo použitie spermií a vajíčok nielen vdovám a vdovcom, ale aj ich nezosobášeným partnerom či dokonca rodičom padlých vojakov.

Na rozdiel od mnohých iných európskych krajín je na Ukrajine legálne surogátne (náhradné) materstvo. V tomto prípade plod donosí a dieťa porodí tzv. náhradná matka. Pred súčasnou vojnou bola preto vyhľadávanou destináciou pre mnohé páry zo zahraničia.

Od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 počet obyvateľov Ukrajiny výrazne znížili vojenské straty a emigrácia. Podľa agentúry AFP v zahraničí žije až 7,5 milióna Ukrajincov. (afp, tasr)

X X X

Maďarsko podporuje suverenitu Ukrajiny, vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v pondelok v Užhorode po schôdzke so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom, podľa ktorého neexistuje otázka, ktorú by Kyjev a Budapešť nedokázali v rámci dvojstranného dialógu vyriešiť.

Szijjártó s Kulebom rokoval vlani v decembri v Bruseli, terajšie stretnutie však bolo ich prvou dvojstrannou oficiálnou schôdzkou od vypuknutia vojny na Ukrajine.

 Sprava ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas spoločnej tlačovej konferencie v ukrajinskej obci Kamianycia 29. januára 2024

Kuleba ocenil, že rozhovor charakterizovala otvorenosť, konštruktívnosť a čestnosť. Politik poďakoval Maďarsku za humanitárnu pomoc Ukrajine. Hlavnou témou schôdzky bola podľa jeho slov euroatlantická integrácia Ukrajiny. „Vychádzame z predpokladu, že členstvo Ukrajiny v Európskej únii by najlepšie vyhovovalo záujmom Maďarska,“ dodal Kuleba.

Szijjártó zopakoval postoj maďarskej strany, ktorá požaduje návrat práv maďarskej menšiny žijúcej v Zakarpatskej oblasti k stavu pred rokom 2015. Kuleba reagoval, že je potrebné objasniť detaily, o ktorých budú strany diskutovať v rámci bilaterálneho dialógu, a problém bude definitívne vyriešený.

Na schôdzke v Užhorode bol prítomný aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Máme záujem na stretnutí maďarského premiéra s ukrajinským prezidentom. Dnes sme k tomu urobili veľmi silný krok,“ povedal Jermak v súvislosti s pripravovanou schôdzkou Viktora Orbána s Volodymyrom Zelenským. (tasr, telex.hu)

X X X

Ruský útok na obec Znob-Novhorodske v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny v pondelok zabil troch civilistov a jedného zranil. Uviedol to starosta obec Petro Hončarov pre televíziu Suspiľne. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Medzi obeťami sú dvaja muži, ktorý sa v čase útoku nachádzali pri miestnej pošte, a utrpeli zranenia. Jeden z nich zomrel pri prevoze v sanitke. Ďalšími obeťami boli muž a žena, ktorí zomreli na mieste, keď ich rodinný dom zasiahla raketa Grad, dodal Hončarov.

Obce v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajine čelia takmer každodenným útokom ruských síl, keďže ležia neďaleko ruských hraníc.´

X X X

Zdá sa, že je to len otázka času, kedy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhodí vrchného veliteľa ozbrojených síl krajiny Valerija Zalužného. Možnosťou ešte je, že ten sám rezignuje. Dvojica dlhodobo tvorila tandem. Minuloročná neúspešná ofenzíva Ukrajiny proti ruským okupantom však mnohé zmenila.

X X X

Minister spravodlivosti Susko: Nevidím dôvod definovať šikanovanie ako nový trestný čin

Podľa slov šéfa rezortu spravodlivosti sa v Trestnom zákone nachádzajú skutkové podstaty trestných činov, ktoré možno pri šikane aplikovať.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) nevidí dôvod definovať šikanovanie ako nový trestný čin. V Trestnom zákone sa podľa neho nachádzajú skutkové podstaty trestných činov, ktoré možno pri šikane aplikovať.

„Nevidíme osobitný dôvod definovať úzko špecifikované skutkové podstaty nových trestných činov, ktoré by mali postihovať nejakú činnosť, ak sa dajú zaradiť už pod iné skutkové podstaty trestných činov,“ vysvetlil minister.

Pripomenul, že Trestný zákon a trestné právo je prostriedok, ktorý má byť použitý v úplne krajnom prípade, keď zlyhajú všetky ostatné prostriedky ochrany. Šikanovanie zároveň podľa jeho slov riešia aj iné druhy práva.

Poslanci Národnej rady budú o novele Trestného zákona a o zrušení špeciálnej prokuratúry rokovať na schôdzi, ktorá začína zajtra o 13:00. Koalícia sa zatiaľ nevyjadrila či pristúpi znova k skráteniu rozpravy, tak ako to spravila v prvom čítaní, keď obmedzila diskusiu len na 20 hodín. Podľa informácií portálu Aktuality.sk bude postoj koalície ku skráteniu rozpravy záležať od toho, koľko opozičných poslancov sa do písomnej rozpravy v druhom čítaní prihlási, aktuality.sk

X X X

Jeden vrtuľník Viper má silu dvadsiatich tankov. Robert Kaliňák o nich aj tak pochybuje

 O vrtuľníky Viper, ktoré nám ponúkajú Spojené štáty americké s výraznou zľavou, majú záujem aj iné krajiny. Minister obrany chce radšej rokovať o zľave na protivzdušné systémy.

„Tieto vrtuľníky by boli takou čerešničkou na torte, lenže my nemáme ani tú tortu.“ Týmito slovami reagoval minister obrany Robert Kaliňák (Smer) vo víkendovej relácii O 5 minút 12 na otázku, či Slovensko využije ponuku Spojených štátov amerických na predaj vrtuľníkov AH-1Z Viper za zľavnenú cenu.

Kaliňák argumentoval tým, že sú to útočné stroje, ktoré nezapadajú do obranného konceptu slovenských ozbrojených síl. So slovami aktuálneho šéfa rezortu obrany nesúhlasí analytik Vladimír Bednár, ktorý argument ministra o možnosti nasadiť tieto vrtuľníky len do útočných operácií spochybňuje. Podľa jeho slov by vedeli nahradiť napríklad aj časť tankových vojsk.

„Útočné vrtuľníky sú omnoho efektívnejšie ako tanky aj v obrannom, ale aj v útočnom spôsobe boja, zároveň sú omnoho efektívnejšie v ďalších vojenských scenároch,“ uviedol analytik Bednár.

Jeden Viper ako 20 tankov

Minister Kaliňák chce obstarávanie novej vojenskej techniky zamerať práve na tankové vojská. Analytik je presvedčený, že nákup 12 kusov vrtuľníkov Viper za 340 miliónov dolárov, na ktoré nám USA dávajú zľavu približne 700 miliónov dolárov, by v konečnom dôsledku mohol ušetriť verejné zdroje aj pri nákupe tankovej techniky.

Bednár sa odvoláva na analýzy, ktoré sa potvrdili aj v bojových konfliktoch, nevynímajúc aktuálnu vojnu na Ukrajine. Ruská armáda počas invázie nasadila svoje bojové vrtuľníky aj do obranných operácií. Podľa spomínaných analýz dokáže jeden bojový vrtuľník nahradiť – vďaka veľkej manévrovateľnosti, rýchlosti a výzbroji – aj 20 kusov bojových tankov.

„Bojová hodnota 12 vrtuľníkov, za ktoré by sme zaplatili 340 miliónov dolárov, by svojou bojovou silou zodpovedala šiestim tankovým práporom, vybaveným 240 modernými tankami napríklad Leopard 2A7 v cene od 3,1 po 3,6 miliardy eur,“ prepočítal Bednár nákladovosť oboch prípadných riešení.

Vrtuľníky chcú aj vojaci

Nákup vrtuľníkov podporil – okrem bývalých ministrov Jaroslava Naďa (Demokrati) a Martina Sklenára, ktorí ponuku vyrokovali – aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko. Ten sa ešte v októbri minulého roka vyjadril, že by znamenal významnú úsporu prostriedkov. Už vtedy dodal, že ak by nový minister obrany vrtuľníky predsa len nekúpil, rešpektoval by toto rozhodnutie. „Tieto vrtuľníky majú nezastupiteľný význam pre obranu SR vrátane tej munície,“ skonštatoval Zmeko.

Práve munícia, konkrétne 500 kusov riadených striel Hellfire, je zaujímavou súčasťou nákupu, ktorý nám Američania ponúkli. V minulosti sa totiž za ministra obrany Martina Glváča (Smer) kupovali vrtuľníky Blackhawk bez zbraní, čo obmedzilo škálu činností, na ktoré sa môžu použiť.

Jediný vrtuľník Viper môže niesť až 16 kusov rakiet Hellfire, ktoré sú v bojovom nasadení vysoko účinné najmä proti obrneným cieľom.

 Slovenské vzdušné sily v minulosti prevádzkovali bojové vrtuľníky Mi-24, tie však na rozdiel od našich českých susedov vyradili už v roku 2011 z výzbroje a neboli nahradené. Ozbrojené sily tak prišli o jednu z bojových schopností. Aj Česká republika sa rozhodla nakúpiť desať vrtuľníkov Viper, pričom prvé už dostala spolu s ďalším typom obstaraných vrtuľníkov Venom. Náčelník generálneho štábu našej armády Zmeko v minulosti vyzdvihol možnosť spolupracovať s českou stranou či už pri údržbe, ale aj prevádzkovaní vrtuľníkov – ak by sme prevádzkovali rovnaký typ týchto strojov.

Radšej rakety

Minister Kaliňák by však chcel s americkými predstaviteľmi vyrokovať možnosť presunu približne 700-miliónovej zľavy na nákup strategického protivzdušného systému Patriot. Analytik Vladimír Bednár tento scenár optimisticky nevidí. „Je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa súčasnej vláde podarí dosiahnuť zľavu 700 miliónov dolárov pri prípadnom nákupe systému Patriot.“

Podobne sa k takejto možnosti stavia aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď. „Treba si uvedomiť, že zľava 700 miliónov dolárov sa viaže na už vyrobené vrtuľníky Viper, ak túto ponuku nezoberieme my, sú tu iné krajiny NATO, ktoré vrtuľníky kúpia. Takže tým by sme o túto zľavu prišli a následne by museli USA hľadať ďalších 700 miliónov na zľavu zo spomínaného systému Patriot, to je vysoko nepravdepodobné,“ uviedol Naď.

Naď ďalej uviedol, že už vyrokovanie ponuky na vrtuľníky bolo veľmi náročné a Slovensko sa potom stalo takpovediac prvým záujemcom v poradovníku na ich nákup. „Museli sme veľmi intenzívne rokovať, aby túto ponuku dali nám, čo sa nám podarilo okrem iného aj vďaka tomu, že sme Ukrajine podarovali stíhacie lietadlá MiG-29,“ dodal bývalý minister obrany.

Aktuálne by sa ťažko dala vyrokovať zľava na nákup prostriedkov protivzdušnej obrany aj preto, že po týchto systémoch je vysoký dopyt. Potrebuje ich Ukrajina, ktorá systémy využíva na ochranu pred dronmi a raketami, ale zháňajú ich aj iné krajiny, ktoré posilňujú výzbroj práve v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Minister Kaliňák sa nevyjadril, či Slovensko nakoniec vrtuľníky Viper obstará, ak USA nebudú súhlasiť s udelením zľavy na nákup protivzdušnej obrany. Prípadný nákup systému Patriot však kritizuje bývalý minister Naď. A to najmä preto, že v minulosti už ministerstvo obrany, ako aj Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií vyhodnotili ako najvýhodnejší nákup v kategórii protivzdušnej obrany stredného dosahu iný komplet, ktorý je produktom izraelsko-indickej výroby – má označenie Barak MX.

„Odborníci vybrali systém Barak MX aj preto, že jeho veľkou výhodou je to, že môže používať rakety krátkeho, stredného aj dlhého doletu, takže ide o systém, ktorý vie fungovať aj v režime stredného až dlhého doletu. Nemusíte potom kupovať Patriot, ktorý stojí omnoho viac,“ uviedol Naď.

Vláda Ľudovíta Ódora schválila nákup jedného systému Barak MX za 128 miliónov eur, podľa Naďa je však možné dokúpiť ďalšie. Systém Barak sa aktuálne ponúka s raketou s maximálnym doletom 100 kilometrov (na rozdiel od systému Patriot, kde vo verzii PAC 3 je maximálny dolet 120 kilometrov a vo verzii Skyceptor až 180 kilometrov). Vo vývoji je však nová raketa Barak ER, ktorej dosah má byť až 150 kilometrov.

Veľkou výhodou systému Barak MX je aj to, že batérie vedia spolupracovať s novými 3D radarmi Elta, ktorých 17 kusov Slovensko objednalo ešte v roku 2021. Vďaka tomu dokáže systém Barak MX takpovediac „vidieť“ oveľa ďalej ako systém Patriot. Podľa informácií Aktuality.sk by mali prvé kusy radarov doraziť na Slovensko v prvom štvrťroku 2024, aktuality.sk

X X X

Ruší špeciálnu prokuratúru a tresty za horalkovú kriminalitu. Vládnu novelu má opraviť návrh Tibora Gašpara

Pozmeňovací návrh mení výšky spôsobených škôd a rieši problém novely s ústavou. Ostatné zmeny sú skôr kozmetické. Novela by mala po novom platiť od polovice marca.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 24 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

 Úrad špeciálnej prokuratúry chce koalícia naďalej zrušiť, nič na tom nemení ani pozmeňovací návrh predsedu brannobezpečnostného výboru Tibora Gašpara (Smer). Menia sa však výšky spôsobených škôd, od ktorých sa odvíja klasifikácia trestných činov, a v niektorých prípadoch sa sprísňujú tresty.

Gašpar do Národnej rady doručil pozmeňovací návrh, ktorým vláda Roberta Fica upravuje svoju vlastnú novelu trestných kódexov. Návrh posúva účinnosť novely z dnes už neaktuálneho januárového termínu na 15., respektíve 20. marec. Vtedy má zaniknúť aj Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorému dnes šéfuje Daniel Lipšic.

„Len minimum zmien sa týka tej kritiky, ktorá zaznievala zo strany opozície. Veľká časť sú legislatívno-technické úpravy,“ komentoval dnes na rokovaní ústavnoprávneho výboru koaličný pozmeňujúci návrh poslanec Slobody a solidarity Ondrej Dostál, ktorý predložil aj vlastný pozmeňovací návrh. Je nepravdepodobné, že by ho koalícia podporila.

Niektoré spisy prokurátorom nechajú

Gašparov pozmeňovák nijako nerieši prísľub generálneho prokurátora Maroša Žilinku, že rozpojednávané veci zostanú pôvodným dozorujúcim prokurátorom, ktorí dnes pôsobia na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Minister spravodlivosti Boris Susko sľubuje, že sa tak stane aj bez zakotvenia v novele.

„Po dohode s generálnym prokurátorom, ten to povedal, tam, kde boli podané obžaloby alebo sú tesne pred podaním obžaloby, tieto spisy zostanú pod dozorom prokurátorov ÚŠP,“ povedal minister. Podľa neho nebol dôvod to legislatívne upravovať, lebo vláda v tomto dôveruje generálnemu prokurátorovi. Návrh dnes prerokuje ústavnoprávny výbor. O novele by sa malo začať zajtra rokovať v druhom čítaní.

Spomínanú dohodu s generálnym prokurátorom však poprel Susko hneď po rokovaní výboru, keď sa Aktuality pýtali na to, či sa vie na jej základe zaručiť za to, že prokurátorom spisy nevezmú. „Ja som nehovoril o žiadnej dohode s pánom generálnym prokurátorom. To je prvá vec, nehovorte iné, než som povedal. Ja som povedal, že generálny prokurátor vyhlásil, že tie spisy, v ktorých sú podané obžaloby alebo sú pred obžalobou budú ďalej dozorovať prokurátori špeciálnej prokuratúry,“ odpovedal Susko, zdôraznil však, že neexistuje právo na zákonného prokurátora a je to iba v kompetencii generálneho prokurátora.

Kritizované hranice spôsobenej škody znížia

Novela čelila kritike pre tempo, akým sa ju vládna koalícia snaží presadiť bez odbornej diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní. Ale aj pre výrazné zmiernenie trestov za ekonomickú trestnú činnosť či korupciu. Dôležitým ukazovateľom pre ich vymedzenie je výška spôsobenej škody. Tá v novele ministra spravodlivosti Borisa Suska dramaticky rástla.

Opozícia kritizovala napríklad fakt, že väčšiu škodu stanovil zákonodarca až na 35-tisíc eur. Pozmeňovací návrh ráta s istým zmiernením na 20-tisíc eur. Hranica pre značnú škodu sa znižuje z 350-tisíc eur na 250-tisíc eur a škoda veľkého rozsahu sa kozmeticky upravuje zo 700-tisíc eur na 650-tisíc eur. Na porovnanie, novela z dielne Viliama Karasa rátala so škodou veľkého rozsahu od 250-tisíc eur. Za malú škodu sa naďalej má považovať škoda prevyšujúca 700 eur. Do tejto sumy sa skutok neposudzuje ako trestný čin, ale len ako priestupok. Opozičný návrh poslancov Ondreja Dostála a Márie Kolíkovej ráta s malou škodou na úrovni 500 eur a ďalšie hranice sa majú zvyšovať o desaťnásobok, stonásobok a päťstonásobok tejto sumy.

Opozícia kompromis nevidí

Samotný pozmeňujúci návrh má 21 strán a obsahuje 89 bodov, čo je podľa predstaviteľov opozície dôkazom, že sa zmena trestného kódexu nemala diať v skrátenom legislatívnom konaní. Myslia si, že práve dlhá rozprava v parlamente pomohla upriamiť pozornosť vlády na problémy, ktoré v novele sú a ak by na ne neupozornili, tak by ich koalícia v návrhu ponechala.

Napriek tomu nie sú s pozmeňovacím návrhom spokojní. „Ten pozmeňujúci návrh ide presne v tom duchu, ako to avizoval Robert Fico, že na podstate sa nič nemení. Sú to naozaj také kozmetické úpravy, aby mohla koalícia verejnosti tvrdiť, že pristúpili na nejaký kompromis, ale v skutočnosti o žiaden kompromis nejde. Naozaj naďalej platí, že po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu bude zrušená špeciálna prokuratúry, zaniknú niektoré veľké kauzy, ako Gorila, Mýtnik III a tak ďalej,“ povedal poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel.

 Gašparov pozmeňovák rieši aj problém s prípadmi, ktoré sa už pojednávajú na Špecializovanom trestnom súde, ale po novele by sa mali aj tie presunúť na všeobecné súdy.

Zákonodarca na ne totiž zabudol a neupravil ich v prechodných ustanoveniach. V praxi by to znamenalo, že napríklad eurofondová kauza Ľubice Roškovej by sa tesne pred rozsudkom mala presťahovať do Humenného, čím by však bolo porušené Roškovej ústavné právo na zákonného sudcu.

Horalková kriminalita nebude

Pozmeňovací návrh sa snaží riešiť aj otázku takzvanej „horalkovej“ kriminality, keď vo väzení opakovane končia páchatelia drobných krádeží. Vypúšťa totiž ustanovenie, že za krádež sa považuje skutok, ak bol za obdobný čin dotyčný postihnutý v priebehu posledných 12 mesiacov a hrozí zaň väzenie až na dva roky. Za mrežami tak reálne končili aj ľudia za krádež čipsov v supermarkete. Tento bod Gašparov návrh úplne vypúšťa. „Má za cieľ zamedziť trestnému postihu bagateľných skutkov, pri ktorých vznikala škoda v jednotkách eur, resp. ani nemusela vzniknúť škoda,“ píše sa v odôvodnení.

Argumentuje sa aj štatistikou, podľa ktorej k 12. januáru 2023 vykonávalo trest odňatia slobody 921 odsúdených za toto konkrétne ustanovenie. „Reálne je tento počet odsúdených počas kalendárneho roka vplyvom priebežnej obmeny odsúdených (nástup trestu/prepustenie) odhadom približne o 50 až 70 % vyšší, pretože táto skupina odsúdených vykonáva spravidla kratší trest odňatia slobody.“ Zároveň sa v druhom odseku, teda za krádež s väčšou škodou (nad 20-tisíc eur) trest zvyšuje na jeden až štyri roky.

Vyššie tresty za ekonomické delikty

Pozmeňovací návrh ráta aj s miernym zvýšením trestov v porovnaní s novelou. Pri sprenevere alebo podvode sa napríklad pri škode vyššej ako 20-tisíc trestná sadzba mení z pôvodne navrhovaných šesť mesiacov až tri roky na „až na štyri roky“, teda bez dolnej hranice výšky trestu. „Účelom je rozšírenie sadzieb z dôvodu zabezpečenia efektívneho vyšetrovania v prípade majetkovej kriminality, kde bola spôsobená škoda viac ako 20000 eur,“ píše sa v odôvodnení. Mierne sa zvyšuje trestná sadzba aj pri subvenčnom podvode.

Pri prijímaní úplatku v značnom rozsahu sa zavádza nové ustanovenie. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin v značnom rozsahu. Potom nasleduje ďalší odsek, ktorý ráta s trestom na tri roky až desať rokov pri veľkom rozsahu.

Rovnako sa upravuje aj trest za podplácanie v značnom rozsahu na jeden až päť rokov. Pri korupcii pribudlo ustanovenie, ktoré sa týka verejných činiteľov.

„Kto ako verejný činiteľ alebo zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda alebo na účely toho, aby konal alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Európskej únie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.“ K tomuto ustanoveniu pribudlo obdobné aj pre podplácanie. Zmeny už vopred avizoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Opozičný návrh ráta s vypustením všetkých bodov, ktoré zmierňujú postihy za korupciu.

Chcú preskúmať právoplatné dohody

V Gašparovom pozmeňujúcom návrhu sa lehota na využitie dovolania zjednocuje na tri roky teda na rovnaký čas v prospech aj v neprospech obvineného. Minister spravodlivosti Boris Susko hovorí, že jedným z dôvodov, prečo vláda novelizuje trestné právo je možnosť preskúmať už právoplatné súdom schválené dohody o vine a treste. A preto potrebuje predĺžiť lehotu na tri roky.

„Práve inštitút spolupracujúcich obvinených a uzatváranie dohôd o vine a treste boli jedným zo spôsobov, ako boli manipulované trestné konania a toto treba do budúcna preskúmať,“ vyhlásil na výbore. Podľa novely minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá.

Premlčacie lehoty sa budú skracovať

Návrh Tibora Gašpara nerieši razantné skrátenie premlčacích dôb v novele. Vypúšťa len ustanovenie, ktoré malo skomplikovať prerušenie premlčania.

Podľa vládnej novely trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je pri trestných sadzbách z hornou hranicou do desať rokov len tri roky. Pri závažnejších skutkoch kde horná hranica presahuje desať rokov sa premlčacia doba skracuje na päť rokov. A desať rokov bude len, ak ide o trestný čin, za ktorý možno dať doživotný trest.

Poslanec Dostál navrhuje všetky body, ktoré skracujú premlčacie lehoty, vypustiť. „Nevidíme reálny dôvod na to, aby sa menili premlčacie doby, lebo ak sa skrátia, budú mať za následok zhoršenú možnosť vyšetrenia trestných činov,“ vysvetlil. Po prijatí novely by boli premlčané aj prípady, kde obvineniam čelia Jaroslav Haščák, Miroslav Výboh či Peter Kažimír. Stačí ak by novela platila čo i len jediný deň.

Dostál spolu s exministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou tiež navrhuje, aby novela bola účinná až od 1. januára 2025. Argumentuje rozsahom zmien.

Rokovanie o pozmeňovacích návrhoch aj o samotnej novele v druhom čítaní začne na parlamentnej schôdzi, ktorá začína zajtra o 13:00. Koalícia sa zatiaľ nevyjadrila či pristúpi znova k skráteniu rozpravy, tak ako to spravila v prvom čítaní, keď obmedzila diskusiu len na 20 hodín. Podľa opozície im tak nedovolila vyjadriť všetky pripomienky, ktoré k návrhu mali. Koalícia zas argumentovala tým, že debata o skrátenom legislatívnom konaní trvala v parlamente 14 dní a opozícia mala dosť času sa k návrhu vyjadriť.

Podľa informácií portálu Aktuality.sk bude postoj koalície ku skráteniu rozpravy záležať od toho, koľko opozičných poslancov sa prihlási do písomnej rozpravy v druhom čítaní. Tibor Gašpar dnes po výbore povedal, že zatiaľ nemá informácie o tom, že by chceli v koalícii debatu limitovať, aktulity.sk

X X X

Polícia upozorňuje na podvodníkov, ktorí sa cez WhatsApp vydávajú za policajtov

Zneužívajú logo Policajného zboru a hrajú sa na vyšetrovateľov, ktorí ľudí odhalili ako páchateľa trestného činu, informuje polícia.

Polícia upozorňuje na podvodníkov, ktorí sa prostredníctvom aplikácie WhatsApp vydávajú za policajtov. „Zneužívajú logo Policajného zboru a hrajú sa na vyšetrovateľov, ktorí vás odhalili ako páchateľa trestného činu,“ spresnili policajti na sociálnej sieti.

„Obľúbenou taktikou podvodníkov je vydávať sa za oficiálne inštitúcie. Pod zámienkou falošnej legitimity totiž chcú svoje potenciálne obete vystrašiť a prinútiť ich k tomu, aby im poskytli to, čo od nich chcú. Či sú to peniaze alebo osobné, platobné, prípadne iné citlivé údaje,“ ozrejmila polícia s tým, že skutočný policajt takúto správu nikdy nepošle.

Polícia odporúča ignorovať telefonáty

Policajti v takýchto prípadoch odporúčajú ignorovať telefonáty aj správy, prípadne zvážiť ich nahlásenie mobilnému operátorovi. „Nikdy neposkytujte akékoľvek citlivé údaje, ktoré by mohli byť zneužité. Ak je číslo na prvý pohľad podozrivé, zablokujte ho,“ varujú, aktuality.sk

X X X

Novému taiwanskému prezidentovi Peking zrejme telefón nezdvihne (názor Kristíny Kironskej)

Uprezidentských a parlamentných voľbách  nie sú žiadni veľkí víťazi ani porazení. Priniesli však aj jedno prekvapenie.

 Pred dvomi týždňami sa konali na Taiwane prvé ostro sledované voľby v tomto roku. Pred nimi v krajine panovalo napätie. Niektoré rodiny sa kvôli politike dokonca prestali medzi sebou rozprávať. Všetci hovorili, že „tentoraz ide o veľa“, ale to sa pri taiwanských voľbách hovorilo aj naposledy pred štyrmi rokmi (2020) ako aj štyri roky predtým (2016) a ešte predtým (2012).

 Keby sme takto pokračovali, dostaneme sa až do roku 1996, kedy na ostrove prebehli prvé priame voľby prezidenta sprevádzané čínskym zastrašovaním vo forme raketových testov vo vodách obklopujúcich Taiwan. Čína ostrov považuje za odpadlícku provinciu (napriek tomu, že Komunistická strana Číny Taiwan nikdy neovládala) a proti voľbám všemožne protestuje.

Žiadni veľkí víťazi

Tentoraz boli prezidentské voľby spojené s parlamentnými, a taiwanské médiá zhodnotili výsledok slovami „žiadni veľkí víťazi ani porazení“. Všetky tri hlavné strany získali niečo, aj keď menej, ako chceli.

Vládna Demokratická pokroková strana DPP si udržala prezidentské kreslo. Prvýkrát v histórii ho má nejaká strana tretíkrát za sebou. Väčšinu v parlamente sa jej však udržať nepodarilo.

Opozičná strana národniarov KMT je jednou z najbohatších strán vo svete. Kedysi vládla veľkej Číne, no po prehratej občianskej vojne sa stiahla na Taiwan. Tam vládla železnou rukou až kým sa pomery nezmenili a ostrov sa demokratizoval.⁠⁠⁠ Získala najviac kresiel v parlamente, ale nie väčšinu.

V situácii, kde dve najsilnejšie strany majú približne rovnaký počet kresiel, je víťazom práve tretia strana, Taiwanská ľudová strana TPP. So svojimi ôsmimi kreslami bude mať v parlamente nasledujúce štyri roky rozhodujúci hlas.

Dominovali domáce témy

Napriek tomu, že v zahraničí dominuje v súvislosti s Taiwanom téma Číny a vzťahov v taiwanskej úžine, v kampani, naopak, prevládali hlavne domáce témy: prehlbujúca sa nerovnosť medzi ľuďmi, vysoké ceny nehnuteľností (ak vlastníte v Bratislave byt, v jeho hodnote by ste si v Taipei kúpili maximálne pivnicu), stagnujúce platy, energetická bezpečnosť alebo služby v opatrovníctve (škôlky a domovy dôchodcov).

Téma vzťahov s Čínou, samozrejme, tiež rezonovala. Všetky tri strany zdôrazňovali zachovanie status quo, teda terajšieho stavu, kedy Taiwan vystupuje ako de facto nezávislá krajina s vlastnou vládou, menou, hranicami, armádou. Strany sa však líšia v prístupe k Číne a v tom, či s ňou viac alebo menej spolupracovať.

KMT je za spoluprácu, kým DPP je podstatne obozretnejšia. V zahraničí sa vládna DPP často nesprávne označuje ako strana, ktorá presadzuje de iure nezávislosť, a opozičná KMT ako strana ktorá je za pripojenie k Číne. Obe strany sa voči takýmto popisom vymedzujú, napriek tomu práve takéto titulky dominujú v zahraničných médiách.

Tretia, relatívne nová, strana TPP nemá jasné ideologické vymedzenie a vyhraňuje sa voči obom stranám. Razí teda takzvanú tretiu cestu, avšak len v rétorickej rovine. V skutočnosti ide o konzervatívnu stranu s populistickým lídrom, ktorý má podstatne bližšie k národniarom z KMT.

Voľby mohli dopadnúť inak

V každom prípade si táto strana získala srdcia mnohých, najmä mladších ľudí. Výsledok je o to ohromujúcejší, že v Taiwane tradične o moc bojujú dve silné strany a ďalšie menšie takmer nemajú šancu sa popri nich presadiť.

Keby sa vo voľbách strany TPP a KMT spojili – o čo sa skutočne pokúšal aj bývalý prezident a človek s veľkým vplyvom v KMT Ma Jing-ťiou – výsledok by mohol vyzerať úplne inak. Ich dvaja kandidáti sa však nevedeli dohodnúť, kto z nich by kandidoval na prezidenta a kto na viceprezidenta. Nakoniec teda zvíťazil tretí.

Budúci prezident, William Laj (alebo Laj Čching-te), bude do funkcie menovaný v máji. Očakáva sa, že sa bude venovať témam, ktoré sa riešili počas kampane. Tým, že v parlamente jeho strana nevyhrala väčšinu, len ťažko bude presadzovať nové projekty a veľa bude záležať na dohode s opozíciou.

Taiwan už zažil podobnú situáciu v parlamente začiatkom milénia a tie roky boli veľmi turbulentné, sprevádzané mnohými konfliktami a dokonca fyzickými potýčkami v parlamente.

Čína odmieta rokovať

V otázke Činy môžeme očakávať kontinuitu s politikou terajšej prezidentky Cchaj Jing-wen. Samotný Laj nemá nič proti dialógu s Čínou, avšak je pravdepodobné, že Peking mu telefón nezdvihne. Čina sa v minulosti vyjadrila, že odmieta rokovať so stranou DPP, nech už je prezidentom ktokoľvek.

V otázke vzťahov v taiwanskej úžine si stanovuje podmienky Čína. Chce, aby DPP uznala takzvaný konsenzus z roku 1992, na základe ktorého je Taiwan spolu s pevninou súčasťou jednej Činy. To však DPP odmieta, preto môžeme očakávať ďalšie štyri roky, počas ktorých nebudú prebiehať žiadne rozhovory medzi Taiwanom a Čínou. Rovnako ako počas posledných dvoch mandátov prezidentky Cchaj Jing-wen.

Niektoré susedné krajiny, napríklad Japonsko, Singapur, a Filipíny, Taiwanu a novému prezidentovi gratulovali. Čína protestovala – veľvyslancov týchto krajín si povolala na koberček a pripomenula im, že Čína je len jedna a Taiwan je jej súčasťou, nech sa deje čokoľvek (princíp jednej Číny). Takáto reakcia sa dala očakávať, keďže ide o dlhodobú pozíciu Číny.

Zatienené gratulácie

Filipínske ministerstvo zahraničných vecí sa ospravedlnilo, že tweet prezidenta Marcosa Juniora bol spôsobom, ako poďakovať Taiwanu za to, že v krajine pracuje vyše 200-tisíc Filipíncov a Filipínok. Pracujú najmä v továrňach a v domácnostiach ako opatrovateľky.

Iné krajiny, ako Vietnam, Kambodža, alebo Indonézia, sa vyjadrili, že sa budú držať politiky jednej Číny a nového taiwanského prezidenta menovite nespomenuli. Všetky gratulácie-negratulácie v ázijsko-pacifickom regióne však zatienilo vyhlásenie štátu Nauru len dva dni po voľbách.

Tento pacifický ostrovný štát, ktorý doteraz diplomaticky uznával Čínsku republiku (ako sa Taiwan oficiálne nazýva), oznámil, že uznal Čínsku ľudovú republiku (teda pevninskú Čínu). Taiwanu tak zostáva len dvanásť oficiálnych diplomatických spojencov. Čína totiž nepovoľuje oficiálne diplomatické vzťahy s obomi krajinami naraz, aktuality.sk

X X X

Podľa Emmanuela Macrona sa Európa musí pripraviť pre prípad, že USA znížia alebo zastavia pomoc Kyjevu

Kongresmani sú stále menej ochotní pri schvaľovaní finančnej pomoci Kyje. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyzval európske štáty na dlhodobú podporu Ukrajiny. Krajiny Európy sa podľa jeho slov musia pripraviť aj na prípad, že by USA zastavili vojenskú podporu pre Kyjev. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Musíme sa zorganizovať tak, že ak Spojené štáty urobia zvrchované rozhodnutie zastaviť alebo znížiť pomoc (pre Ukrajinu), nebude to mať žiadny vplyv na situáciu na bojisku,“ povedal Macron v Štokholme po boku švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona.

Rokovania o pomoci Kyjevu v USA viaznu

„My Európania musíme naďalej podporovať Ukrajincov,“ uviedol Macron a zdôraznil, že Ukrajina je európska krajina. „Je to predovšetkým náš problém,“ dodal s tým, že strategickým cieľom je, aby Rusko nezvíťazilo.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poslal Washington Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov. Mnohí republikánski kongresmani však čoraz menej podporujú ďalšiu podporu pre Ukrajinu a tvrdia, že jej chýba jasný a konečný cieľ.

Americký prezident Joe Biden žiada Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rokovania však viaznu, keďže republikáni podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom, aktuality.sk

X X X

Vláde dochádza čas. Záujem o slovenské dlhopisy klesol, musí ukázať šetriaci plán

 Už v dohľadnom čase sa môže spustiť „snehová guľa problémov“, ktorá nepôjde zastaviť.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 24 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Štát si v januári na finančnom trhu požičal 1,27 miliardy eur. Celkový dopyt po slovenských dlhopisoch v takzvanej konkurenčnej časti ponuky dosiahol 2,09 miliardy eur a priemerný výnos bol nižší ako štyri percentá, v jednom prípade klesol pod tri percentá. Ministerstvo financií vydalo správu, že s výsledkami pôžičky je spokojné.

Krátko nato však vyšla analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), v ktorej ekonómovia varujú, že už pred rokom 2030 začne výrazne narastať riziko nesplácania dlhodobých záväzkov štátu. Už teraz sme si pritom všimli, že záujem investorov do slovenského dlhu bol v minulých rokoch väčší ako teraz.

Hrozí pokles životnej úrovne

RRZ menuje, že slovenským verejným financiám spôsobuje problém kokteil troch faktorov – dlhy z minulých rokov, úroky z rastúceho dlhu a starnutie populácie.

Rada vypočítala, že pokiaľ sa politika štátu nezmení, tempo zadlžovania štátu bude ešte zrýchľovať a do roku 2040 sa jeho dlh viac než strojnásobí a priblíži k 170 percentám HDP.

„V takomto scenári môžeme očakávať zásadnejšie problémy s financovaním dlhu a postupnej straty dôvery zo strany finančných trhov a ratingových agentúr už pred rokom 2030,“ uvádza. Čím menšiu dôveru bude mať Slovensko medzi investormi, tým drahšie si bude požičiavať.

RRZ pritom predpokladá, že už po roku 2025 začne výrazne narastať riziko neschopnosti splácať dlhodobé záväzky. Pri zhoršovaní udržateľnosti verejných financií by tlaky na financovanie dlhu prišli ešte skôr.

Vystríha preto, že pokiaľ vláda nezareaguje rýchlo a dostatočne razantne, už po roku 2030 môže Slovensko vyhlásiť takzvaný default – neschopnosť splácať dlh alebo nutnosť využiť európsky záchranný mechanizmus, známy ako trvalý euroval, ktorý vznikol po finančných problémoch Grécka.

V praxi by to znamenalo prudký ekonomický šok, pokles životnej úrovne a vplyv na schopnosť štátu financovať dosiahnutú úroveň verejných služieb a sociálnych politík, upozorňuje RRZ.

 Už teraz nás vidia ako rizikový štát

Keď klesli začiatkom roka výnosy dlhopisov, Slovensko sa z pohľadu analytika ČSOB Mareka Gábriša zviezlo na vývoji týkajúcom sa takmer všetkých krajín EÚ. „To však zďaleka neznamená že sme za vodou. Dokonca aj v Taliansku klesla v úvode roka riziková prirážka napríklad pri benchmarkovom 10-ročnom dlhopise,“ upozornil pre Aktuality.sk.

Aj Radovan Ďurana z INESS v stanovisku pre Aktuality.sk prezentuje názor, že aktuálne investori viac pozerajú na celý región než konkrétnu krajinu, keď ide o takú malú ekonomiku, ako je Slovensko.

Keď sme sa bližšie pozreli na záujem o slovenské štátne dlhopisy, pri nedávnej januárovej ponuke bol dopyt iba 1,57-násobný, zatiaľ čo v roku 2019 až 3,45-násobný a v rokoch 2020 až 2023 v priemere 2,5-násobný. Znamená to, že investori už teraz Slovensku prestávajú veriť?

Analytik VÚB banky Michal Lehuta vysvetľuje, že pod pokles dopytu sa síce významne podpísal koniec nakupovania dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky – známe ako kvantitatívne uvoľňovanie, no zároveň v tom vidí i zvýšenie rizikovosti Slovenska ako dlžníka.

„Dnes je Slovensko kvôli vojne na Ukrajine, ale aj rozpočtovej nezodpovednosti vnímané finančnými trhmi ako druhá najrizikovejšia krajina po Taliansku s enormným dlhovým bremenom,“ komentuje Lehuta.

Gábriš z ČSOB hodnotí januárový predaj slovenských dlhopisov ako test, ktorý mal zistiť záujem o dlhopisy s dlhou splatnosťou až okolo 30 rokov. Tiež si všíma ukazovateľ pomeru dopytu nad ponukou (B/C ratio, pozn. red.), ktorý však tiež môže mať svoje výpovedné limity, lebo rovnakí investori môžu dávať svoje ponuky za rôzne ceny, vysvetľuje expert.

„Slovensko malo tento ukazovateľ ,preupísanosti‘ v prípade dlhopisu so splatnosťou 2051 na úrovni 1,81, ale napríklad dnes vieme, že Nemecko malo v januári pri podobnej splatnosti B/C ratio 2,15 (2052), respektíve 2,47 (2053), pričom aukcia bol v rozpätí pár dní a platený výnos bol nižší ako u nás,“ porovnáva odborník. Väčší dopyt bol o francúzske (2,32 a splatnosť 2054) či rakúske dlhopisy (2,0 a splatnosť 2053).

Za dobrú správu teda Gábriš považuje, že existuje dopyt po dlhopisoch s dlhšou splatnosťou. Neznáme však zostáva, kto ich nakupoval, s čím je spojená určitá neistota.

„V istej miere to v niektorých prípadoch teoreticky mohli byť aj centrálne banky, aj keď nie priamo, ale eventuálne sprostredkovane. V takom prípade by však bolo otázne, v akej miere a ako dlho (dopyt) vydrží, keďže priestor centrálnych bánk sa postupne zatvára,“ konštatuje analytik ČSOB.

Dodáva ešte, že obvykle dlhopisy s dlhou dobou splatnosti kupujú inštitucionálni investori, typicky najmä poisťovne. „Ich dopyt môže byť nárazový. Teda tieto dva faktory ako momentálny sentiment a inštitucionálny dopyt môžu byť zradné, lebo nemusia trvať dlho,“ myslí si Gábriš.

Pozrite si na grafe, koľko si štát požičiaval v jednotlivých rokoch a aký bol dopyt investorov:

Nevyužité roky

Výsledky zlého hospodárenia štátu si môžeme všimnúť pri porovnaní výnosov 10-ročných dlhopisov Slovenska a ďalších krajín:

Po vstupe do eurozóny v roku 2009 si Slovensko požičiavalo drahšie ako Portugalsko, Taliansko, Španielsko a bolo na úrovni Grécka.

Následne v januári 2011 sme už boli pod ich úrovňou a porovnávali sme sa s veľkou ekonomikou Talianska. V januári 2021 sa Slovensko nachádzalo dokonca na úrovni Nemecka.

Dnes je všetko inak a štát si požičiava lacnejšie iba oproti už vyššie spomínanému Taliansku.

Prečo taký obrat? „Slovensku v danom období veľmi pomohlo to, že sme boli v eurozóne, mali sme relatívne zdravé fundamenty a trhy nás preto zaradili do takzvanej skupiny semi-core countries, teda skupiny, ktorá je svojím rizikom blízko krajín s oveľa lepším ratingom alebo likviditou trhu,“ odpovedá Gábriš.

Neskôr Slovensko ťažilo aj z uvoľnenej politiky Európskej centrálnej banky, ktorá nakupovala dlhopisy do svojho portfólia. Podľa analytika ČSOB vďaka nej Slovensko šetrilo na úrokoch miliardy eur, no tento čas nevyužilo na upratanie verejných financií.

Keď sa situácia obrátila, prišla inflácia, skončil nákup štátnych dlhopisov centrálnymi bankami a výrazný nárast úrokových sadzieb, reagoval aj trh. „Začal prirodzene oveľa viac pozerať na riziko jednotlivých dlžníkov, keďže sa vytratila jedna veľká časť dopytu, ale naopak, ponuka dlhopisov evidentne neklesá,“ opisuje Gábriš.

Pozrite si na grafe výnosy 10-ročných dlhopisov Slovenska a vybraných krajín eurozóny v rôznych obdobiach:

Agentúry môžu spustiť lavínu

Pripomeňme, že už v decembri znížila Slovensku úverové hodnotenie agentúra Fitch. Lehuta z VÚB banky sa obáva, že Moody’s alebo S&P ju budú nasledovať v tomto roku. „Keďže napriek proklamáciám a opatreniam za dve miliardy eur Slovensko v tomto roku svoj deficit neznižuje, ale ďalej zvyšuje,“ zdôvodňuje pre Aktuality.sk.

Aj keď zatiaľ sa požadované úroky platené investorom nezvýšili na neudržateľné úrovne, môže to byť spojené s charakterom dlhopisových trhov. Gábriš vysvetľuje, že majú obvykle väčšiu zotrvačnosť ako napríklad trhy s cudzími menami. No keď raz začnú ťažkosti, tak „sa enormne rýchlo nabaľujú“ a je ťažké „snehovú guľu problémov“ zastaviť.

„Preto často prichádzajú už vopred varovania od nezávislých ekonómov, inštitútov, think-tankov, ratingových agentúr a, žiaľ, ak nie sú vypočuté, tak sa to môže skončiť až tak ako v prípade Grécka,“ vystríha.

Lehuta sa domnieva, že práve zníženie ratingu ďalšími agentúrami mohlo byť výkričníkom aj pre zahraničných investorov – ktorí zatiaľ rozpočtovo nezodpovedné krajiny eurozóny až tak veľmi nepenalizujú vyššími rizikovými prirážkami na výnosy z dlhopisov. Na druhej strane pripomína, že počas dlhovej krízy v rokoch 2010 až 2015 sme videli, ako sa dôvera finančných trhov vie štátu „celkom rýchlo vytratiť“ ešte pred reakciou ratingových agentúr.

„Ak vláda počas roka nepredstaví skutočné úsporné opatrenia, a teda tieto nebudú figurovať ani v budúcoročnom rozpočte, je možné očakávať aj pravdepodobnosť zásadnejších problémov s financovaním štátu,“ vyjadril obavy Lehuta pre Aktuality.sk.

Za zmienku stojí aj vyjadrenie premiéra bývalej úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, ktorý pôsobil ako viceguvernér Národnej banky Slovenska a člen RRZ. V rozhovore pre Sme.sk už minulý rok povedal, že ak štát ani po voľbách hlavy štátu „nebude naozaj razantne konsolidovať“, tak už vláda Roberta Fica „môže mať pomerne vážny problém zohnať peniaze na finančných trhoch“.

Popri finančných trhoch budú z pohľadu Lehutu tlačiť Slovensko k šetreniu aj európske inštitúcie, pričom už teraz Európska komisia konštatuje, že Slovensko neplní odporúčania Rady EÚ, alebo právne spory, keďže štátny rozpočet ignoruje legislatívu takzvaných výdavkových limitov.

Odstrašujúcim príkladom pre Slovensko napokon môže byť Grécko. Na margo jeho úsporných opatrení Gábriš z ČSOB ešte uviedol, že oproti niektorým krajinám Južnej Ameriky to tam „nebolo až také zlé“. „Pokles životnej úrovne bol naozaj citeľný, ale v skutočnosti to teoreticky mohlo byť aj oveľa horšie v prípade spontánneho nekontrolovaného riešenia dlhových problémov,“ predpokladá.

„Výhoda“ nízkoúročených dlhopisov

Za pozornosť takisto stojí, že v januárovej aukcii ponúkal štát dlhopisy aj starých emisií, ktoré prinášajú ročne nízke výnosy. Aby priniesli trhové oveľa vyššie zhodnotenie, musia byť predané pod ich menovitú hodnotu. Štát teda celé roky hradí malé platby a nakoniec musí splatiť veľkú istinu.

Lehuta z VÚB banky to nevníma negatívne, lebo „zľava“ sa do štatistík dlhu a deficitu započítava a štát presne vie, koľko likvidity bude tento rok reálne potrebovať.

Gábriš dodáva, že rovnako postupujú aj niektoré iné krajiny a je to dedičstvo extrémne nízkych úrokov v minulosti.

Predaj jedného dlhopisu vo viacerých kolách aukcií navyše šetrí štátu náklady, podčiarkuje Ďurana z INESS. Zatiaľ nevidí, že by na budúce vlády čakali neúmerne vyššie splátky istín oproti iným rokom. „Každopádne platí, že každým súčasným deficitom vláda komplikuje život budúcim vládam,“ odkazuje.

 Doteraz to konsolidácia nebola

Vláda už síce prišla v decembri s „konsolidačným“ balíkom, ktorý obsahoval zvýšenie daní či odvodov. Odborníci však kritizujú, že síce štát vyberie viac peňazí, ale zároveň ich hneď rozdáva na 13. dôchodok či pokračujúce dotácie regulovaných cien energií. Ak chce vláda bankrotu predísť, cestu vidí Lehuta jedine v dvoch alternatívach:

škrtení výdavkov, čo sa dá dosiahnuť buď ich nominálnym znižovaním, alebo obmedzovaním ich rastu v ďalších rokoch, alebo zvyšovaním daní, odvodov, poplatkov a pokút.

Štátu radí Lehuta hľadať opatrenia, ktoré budú ekonomiku, a teda aj ľudí najmenej bolieť. „Môže ísť napríklad o zvýšenie adresnosti sociálnej politiky, škrtanie výdavkov a zamestnanosti vo verejnej správe nad rámec nevyhnutnosti,“ odporúča Lehuta.

Ďurana z INESS ľudí pripravuje priamo na obmedzovanie sociálnej podpory, dotácií na energie, prepúšťanie úradníkov či zmrazenie ich miezd.

Aj Gábriš očakáva pomalší rast výdavkov – aj sociálnych – v porovnaní s rastom cien. Očakávať podľa neho rovnako treba vyššie dane a poplatky. „Koniec koncov rast niektorých administratívnych poplatkov v desiatkach percent pozorujeme už teraz,“ dáva do pozornosti, aktuality.sk

X X X

Soták skritizoval politikov, Ficovi poslal jasný odkaz. Železiarne Podbrezová rekordný zisk nezopakovali

Vlaňajšie ochladenie európskej ekonomiky naplno pocítili aj slovenskí priemyselníci. Železiarňam Podbrezová sa v minulom roku prepadli objednávky, čo sa odzrkadlilo aj v koncoročných výsledkoch. Tie zatiaľ neboli zverejnené, o ťažkom roku však píše v podnikových novinách šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták.

Rok 2023, neuvidia, koľko námahy nás stálo prispôsobiť sa úbytku zákaziek o 28 percent a ako sme bojovali s vysokou cenou elektrickej energie,“ prihovára sa Soták svojim zamestnancom. „Neuvidia ani to, koľko námahy a disciplíny bolo treba, aby sme využívali výrobné kapacity čo najefektívnejšie,“ dodáva.

Hospodársky výsledok, ktorý železiarne dosiahli za rok 2023, je kladný. Aj napriek ťažkému roku nemusel najväčší horehronský zamestnávateľ prepúšťať.

 Ešte predvlani mali železiarne zrejme najúspešnejší rok vo svojej histórii, keď im zisk vystrelil desaťnásobne. Rok 2022 skončili s rekordným ziskom skoro 50 miliónov eur. Vtedy spoločnosť ťažila z oživenia dopytu po pandémii a z toho, že sa jej v plnej miere podarilo preniesť zvýšené náklady aj do koncových výrobkov. Pomohla aj dlhodobá zmluva na dodávky elektriny. Vlani bola situácia diametrálne odlišná. V Európe sa kolesá ekonomiky pribrzdili, pretože sa toľko nevyrábalo a nestavalo.

Soták pripomína, že sú závislí od toho, ako sa bude vyvíjať ekonomika v Európe a vo svete. Silne exportne orientovaná firma, ako sú Železiarne Podbrezová, pocítila pokles objednávok v plnej miere.

Pokles objednávok

Vlaňajších prvých päť mesiacov výroby bolo na dobrej úrovni. Zvrat prišiel v júni, keď zaznamenali pokles dopytu, a teda aj výroby. Ak by sme porovnali rok 2022, keď bol objem výroby na 100 percent, tak vlani bol objem v celej spoločnosti naplnený len na 73 percent. „V novodobej histórii našej akciovej spoločnosti to však stále nebol najhorší rok v porovnaní z krízovým rokom 2009, keď výroba bola na úrovni 56 percent oproti roku 2022,“ hovorí o objemoch výroby v podnikovom magazíne Miloš Dekrét, výrobný riaditeľ spoločnosti Železiarne Podbrezová.

 Už koncom vlaňajška sa situácia dokonca začala zlepšovať a objednávky začali stúpať. Pre železiarne už nebol najväčší problém prepad objednávok, ale to, že na nových objednávkach nemal kto pracovať. Výrobca rúr tak začal riešiť rovnaké problémy ako zvyšok priemyselníkov, teda nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Dekarbonizácia spolu s nedostatkom pracovníkov sa tak pre priemysel stali najpálčivejšími problémami súčasnosti. Nepriaznivý stav potvrdzuje aj predseda Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz, ktorý upozorňuje, že tento problém si vyžaduje okamžitú pozornosť. „Očakáva sa, že do roku 2025 bude v priemyselných podnikoch chýbať približne 70-tisíc zamestnancov a ďalšie desaťtisíce v súvisiacich odvetviach, ako je doprava a logistika,“ povedal pre Pravdu.

Bez prepúšťania

Ešte na začiatku roka si v predstavenstve Železiarní Podbrezová povedali, že ani napriek poklesu objemu výroby nebudú znižovať stavy zamestnancov. Nedostatok zákaziek v jednotlivých prevádzkarňach riešili plánovanými prestojmi, počas ktorých zamestnanci čerpali dovolenku, technologické voľno, prípadne 60-percentnou náhradou mzdy.

 Ukázalo sa, že ponechanie si zamestnancov bolo správne strategické rozhodnutie. Už v januári sa totiž situácia otočila a zákazky začali opäť rásť. Zrazu bol nedostatok pracovníkov, až 150 ich odišlo do predčasného dôchodku. Soták preto vyzýva svojich zamestnancov, aby navrhli ľuďom vo svojom okolí, nech prídu pracovať do železiarní. Na pozíciu operátora výroby ponúkajú plat od 1 425 do 1 500 eur či na pozíciu elektrotechnika 1 500 eur, ukazujú dáta na portáli profesia.sk. Spoločnosť dokonca za spostredkovanie zamestnanca ponúka 300 eur.

Kritika politikov

Soták púta pozornosť tiež svojou ostrou kritikou politikov. Predstavitelia štátu jeho pozornosti neunikli ani tentoraz. Vo svojom novoročnom príhovore stihol skritizovať tri minulé vlády. „U nás na Slovensku sme mali tri neúspešné vlády a politici mali zamestnancov na chvoste svojho záujmu,“ píše svojim zamestnancom s tým, že od súčasnej vlády dostali prísľub, že situácia sa zmení.

Nebýva zvykom, že Soták kritizuje Ficovu garnitúru, teraz však urobil výnimku. Ficovej vláde vyčíta, že od januára zvýšila zamestnávateľom a živnostníkom zdravotné odvody. Je to jedno z opatrení konsolidačného balíka na tento rok. „Nikde sa však nedočítate, že vláda chce vytvoriť podmienky, aby zamestnanci z toho, čo zarobia, dostávali viac peňazí. Naopak, politici sa budú snažiť zvyšovať odvody a napĺňať štátny rozpočet najmä od tých, ktorí ho i tak najviac napĺňajú,“ zakončil./agentury/

X X X

Pri páde zo Sněžky zahynuli dvaja turisti, zasahoval poľský aj český vrtuľník

V Krkonošiach platí už niekoľko dní výstraha pred zľadovateným terénom na hrebeňoch.

Dvaja ľudia neprežili v utorok pád na zľadovatenom povrchu na vrchu Sněžka. Po ďalšom človeku pátrali záchranári pomocou vrtuľníkov. Podľa českej Horskej služby sú obeťami zrejme poľskí turisti. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz, píše TASR.

Nešťastie sa odohralo na severnej (poľskej) strane Sněžky. Hlásenie o páde niekoľkých osôb do kotla Lomniczki na poľskej strane prijala Horská služba ČR okolo 14.00 h. Na pomoc zraneným sa hneď vydali záchranári z oboch krajín, vrátane dvoch českých a jedného poľského vrtuľníka.

Sněžka (1603 m n. m.) sa nachádza na česko-poľskej hranici v pohorí Krkonoše a je najvyšším vrchom ČR. Horskí záchranári varovali, že pohyb za súčasných poveternostných podmienok na tejto hore môže byť zradný. Už niekoľko dní platí v Krkonošiach výstraha pred zľadovateným terénom na hrebeňoch, aktuality.sk

X X X

Prezidentku Zuzanu Čaputovú privítala v Ottawe zástupkyňa generálnej guvernérky

Karakatsanisová v príhovore poukázala na to, že Kanaďanov slovenského pôvodu je viac ako 68.000.

Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú privítala v kanadskej Ottawe zástupkyňa generálnej guvernérky a sudkyňa Najvyššieho súdu Kanady Andromache Karakatsanisová. Zastúpila tak generálnu guvernérku Kanady Mary Simonovú, ktorá sa pre zdravotne problémy nemohla na ceremónii zúčastniť. Ceremoniál s vojenskými poctami sa odohral v sídle generálnej guvernérky Rideau Hall. V záhrade sídla spoločne symbolicky zasadili strom.

„Sme silní priatelia, partneri a spojenci, ale máme spoločné aj rovnaké priority, ako je ochrana ľudských a demokratických práv, ochrana klímy. Naše vzťahy sú veľmi dobré, konštruktívne, bez záťaže. Vidím potenciál prehĺbenia našej spolupráce napríklad v hospodárstve,“ priblížila Čaputová. Spoločne budú diskutovať o bezpečnostných výzvach a rešpektovaní medzinárodných pravidiel.

Karakatsanisová v príhovore poukázala na to, že Kanaďanov slovenského pôvodu je viac ako 68.000. Množstvo z nich sa podľa nej do krajiny prisťahovalo po okupácii v roku 1968. „Útočisko a domov našli v Kanade. Odvtedy oni a ich potomkovia zohrávajú dôležitú úlohu v prispievaní k rozmanitosti a sile Kanady,“ podotkla zástupkyňa generálnej guvernérky.

Slovenská prezidentka absolvuje aj štátnu večeru

Kanada a Slovenská republika majú podľa Karakatsanisovej úzke vzťahy založené na silných väzbách. „Ako členovia NATO máme spoločný záujem o mier a bezpečnosť a spoločne pracujeme na dosiahnutí tohto cieľa. Naše sily napríklad hrdo slúžia bok po boku v Lotyšsku, čo je veľkým dôkazom nášho záväzku odstrašovať a brániť východné krídlo NATO,“ povedala Karakatsanisová. Zároveň uviedla, že obe krajiny pokračujú v budovaní silnejších obchodných vzťahov, sú odhodlané riešiť klimatické zmeny a skúmať trvalo udržateľné zdroje energie.

„V čase celosvetových nepokojov môžu naše krajiny veľa získať zlepšovaním obchodných vzťahov, zachovávaním medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a spoločným úsilím o globálny mier a bezpečnosť,“ skonštatovala zástupkyňa generálnej guvernérky.

Slovenská prezidentka sa v utorok ešte stretne s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, s ktorým absolvuje aj štátnu večeru, aktuality.sk

X X X

Dvesto rokov Slávy dcéry. Čo ostalo zo vzájomnosti „bratských“ národov?

Kto zo Slovákov by nevedel o Slávy dcére? Málokto ju však čítal. Teraz bude príležitosť. Čoskoro uplynie 200 rokov od prvého vydania tejto rozsiahlej básnickej skladby Jána Kollára. Rodák z Mošoviec stvárnil vo veršoch myšlienku slovanskej vzájomnosti, spolupráce jazykovo, mentálne, historicky či dokonca pokrvne spríbuznených národov pri ich kultúrnom povznesení a oslobodení.

V predminulom storočí sa pre túto ideovo-politickú koncepciu nadchli v strednej Európe tisíce národovcov s nálepkou panslávov alebo slavianofilov. Zdá sa, že dnes leží v troskách a niektorí odborníci tvrdia, že v prepadlisku dejín skončilo aj Kollárovo dielo. Ba český literárny historik a kritik Marin C. Putna vyhlasuje, že Slávy dcéra je „najúmrtnejšie zo všetkých diel, ktoré boli napísané v češtine“. Našťastie, je to ojedinelý hlas.

Ale poďme pekne po poriadku.

Po slovanskom cintoríne

Prvé vydanie Slávy dcéry vyšlo tlačou v roku 1824 v Budíne, dnešnej Budapešti. Ján Kollár tam pôsobil od roku 1819 ako evanjelický farár. Krátko predtým dokončil štúdium teológie v Jene.

Vo voľnom čase cestoval po okolí tohto univerzitného mesta na rieke Sála v Durínsku a zistil – ako to kedysi vyjadril Július Filo st. – že sa pohybuje po slovanskom cintoríne. „Všade slovanské mená a neslovanskí obyvatelia,“ napísal o niekoľko desaťročí neskôr vo svojich memoároch. Zrejme preháňal, lebo dediny a mestečká po Lužických Srboch videl aj tam, kde dokázateľne neboli. Na mnohých miestach však nachádzal stopy po vymierajúcom slovanskom národe. Potomkovia Srbov v okolí Jeny už boli nezvratne ponemčení. Ostali im však – ako neskôr spomínal – „slovanské tváre“.

 Našiel tam, v obci Lobeda pri Jene, aj svoju veľkú lásku – Wihelmínu, dcéru miestneho evanjelického pastora. Išlo podľa všetkého naozaj o ponemčenú rodinu Lužických Srbov. Mladý Kollár sa do Wilhelmíny zaľúbil, dokonca ju požiadal o ruku, matka však bola rozhodne proti. Vraj nevydá dcéru do Uhorska, veď je to isté, akoby ju poslala na Sibír…

Wilhelmína sa však stala predobrazom Míny, áno, Slávy dcéry.

Kollár počas svojich teologických štúdií pocítil zrejme strach, že osud Lužických Srbov môžu nasledovať ďalšie slovanské národy vrátane Slovákov a rozplynú sa v germánskom alebo v maďarskom mori. Zároveň sa básnikovi zapáčila idea zjednotenia Nemecka, vtedy veľmi živá v radoch nemeckej mládeže. Už v júni 1815 vznikol Nemecký spolok, ktorý zlúčil suverénne kniežatstvá a slobodné mestá do jedného zväzu. Bola to predzvesť zrodu nemeckého národného štátu o 33 rokov neskôr. Čo tak zjednotiť aj Slovanov a zachrániť im budúcnosť, pomyslel si Kollár.

Oveľa neskôr priznal, že práve tam, na brehoch Sály našiel inšpiráciu pre svoje kľúčové dielo: „Najviac zneliek prvého spevu Slávy dcéry skrslo na týchto vychádzkach a prechádzkach, v hájoch, záhradách a na lúkach jenského okolia.“

Kto bol Miliduch? Posledný lužickosrbský kráľ, ktorý zomrel v roku 806. Prečo písal Kollár v dobovej češtine, a nie v slovenčine? Odpoveď je zložitejšia, ako by sa mohlo zdať.

Kollár proti Štúrovi

Kollár sníval podľa Feldeka o československom jazyku a písal češtinou, do ktorej miešal slovenské slová. „Naháňal dva zajace, uchádzal sa o miesto v českej i v slovenskej literatúre – a tak sa mu podarilo stáť sa nečítaným hneď dvakrát,“ myslí si Feldek. „Živej slovenčine sa vzdialil, k živej češtine sa nepriblížil.“

Česká klasická filologička Eva Stehlíkova bola presvedčená, že väčšina bohemistov (aj tých solídne vzdelaných) Slávy dcéru nikdy nečítala. „Vedia tak akurát ,stůj, noho, posvátná’ a tí sčítanejšií ešte ,sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou’,“ vyhlásila táto profesorka Karlovej univerzity pred desiatimi rokmi.

Ale už pred dvomi storočiami varoval český národný buditeľ a básnik Josef Jungmann o generáciu mladšieho Kollára: „V Čechách nebude sa nikdy písať tak, ako vy píšete, s nechuťou sa odvraciame od tohto spôsobu. A v tom je príčina, že vás už nie medzi našich, ale medzi spisovateľov iného nárečia kladieme.“

 Mimochodom, Česi si neskôr prisvojovali Kollára viac ako Slováci. Keď v roku 1852 zomrel, pochovali ho najprv v Pešti, ale v roku 1904 jeho telesné ostatky previezli do Prahy, kde sa konal slávnostný pohreb.

Prečo Kollár nenapísal Slávy dcéru v slovenčine? Jednak kodifikovaný spisovný slovenský jazyk vznikol až o dve desaťročia neskôr, ale bez ohľadu na to Kollár uznával len štyri nárečia „jedného slovanského jazyka“ ruské, poľské, československé a srbochorvátske (ilýrske). Preto sa postavil aj proti Štúrovej slovenčine.

Malo to hlbšie príčiny. „Jeho koncepcia slovanstva vychádzala z teórie o jednom slovanskom národe, ktorý hovorí štyrmi hlavnými nárečiami,“ upozorňuje profesor Miroslav Vojtech z Univerzity Komenského, Trocha predbiehame, ale zdá sa, že Tomáš G. Masaryk si vyššie cenil Jána Kollára ako Ľudovíta Štúra.

„Nie Štúr, ale Kollár!“ zvolal pri jednej príležitosti vtedy ešte len budúci prezident ČSR. Aj neskôr sa odvolával na niektoré myšlienky autora Slávy dcéry ako na jeden z ideových zdrojov vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Veď Masaryk razil koncepciu čechoslovakizmu, jednotného československého národa, v ktorom Slováci sú len jeho vetvou. Tvrdil, že medzi českým a slovenským jazykom je menší rozdiel ako medzi dvoma slovenskými nárečiami.

„Ján Kollár bol Slovák, a predsa písal po česky. Aj ja som Slovák a píšem po česky – prečo by tak nemohli robiť aj ostatní Slováci?“ pýtal sa Masaryk.

 Utópia menom Všeslávia

Kollár vo svojich neskorších prácach, najmä v Kázňach a rečiach, dokonca vyzýval Slovanov, aby sa vzdali svojich kmeňových názvov v pomenovaniach: „Neříkajme ja jsem Slovák, Moravan, Čech, ja Slezák, Polák, Serb, Horvat a tak dále, ale říkajme: ja jsem Slavjan! Nebo to první oslabuje cit této národní velikosti a trhá řetěz jednoty.“ Onen veľký národ nazýval „Všesláviou“.

Kollár však na rozdiel od Ľudovíta Štúra nezašiel tak ďaleko, aby volal po politickom splynutí všetkých slovanských národov do jedného slovanského štátu s cárskym Ruskom na čele. Navyše s odmietnutím Západu a jeho kultúrno-civilizačných výdobytkov.

„Hoci aj Kollár sa netajil výhradami voči niektorým javom západnej kultúry, nerozčleňuje Západ a Východ v zmysle absolútneho protikladu, ako to v neskoršom období robil Štúr,“ pripomína profesor Vojtech.

Kollár na rozdiel od Štúra nechcel nahradiť katolicizmus a protestantizmus ortodoxným pravoslávím, rešpektoval mnohosť náboženstiev a pestrosť kultúr.

 „Vzájemnost možná jest i tam, kde se národu rozličnost náboženství a věr, písma a liter, podnebí a krajín, zvykov a obyčajov nacháza,“ napísal v práci O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1836.

Autor Slávy dcéry akoby sa obával „babylonu jazykov“, ktorý podľa neho Slovanov rozdeľovali. V rozhovore s českým buditeľom Josefom Michlom, ktorý ho v tom čase v Budíne navštívil, preto poznamenal, že „najvzdelanejšie slovanské kmene – ruský, český, poľský a ilýrsky (juhoslovanský) budú musieť svoje nárečia ostatným požičať a tie si ich prevezmú.“

Jeho predstava sa do istej miery naplnila po prvej svetovej vojne, keď vzniklo Československo, Poľsko, Juhoslávia a Sovietsky zväz.

 Nesvornosť plodí rozbroje

Slávy dcéra mala niekoľko verzií, tú pôvodnú jej autor postupne prepracúval, obohacoval o ďalšie sonety a spevy. Kým prvé vydanie malo len predspev, tri spevy, a 151 zneliek, druhé z roku 1832 už päť spevov a 615 sonetov.

V definitívnej verzii, dokončenej krátko pred smrťou básnika o dvadsať rokov neskôr, počet zneliek narástol na konečných 645. Žiaľ, prebásnenú do spisovnej slovenčiny máme len prvú verziu.

S Ruskom na čele bude vesele?

Aj Kollár – ako takmer všetci predstavitelia českého a slovenského obrodenia – si idealizoval cárske Rusko a pripisoval mu kľúčovú úlohu v zjednocovaní Slovanstva. Bolo to aj pod vplyvom napoleonovských vojen, z ktorých Rusko vyšlo ako víťaz a takmer záchranca Európy. Ale hlavne zo zúfalstva – slovanské národy, najmä tie menšie, trpeli pod cudzím útlakom a hrozilo im odnárodnenie.

Hlas Karla Havlíčka Borovského, ktorý ako jediný mal za sebou ročný pobyt v Rusku, pôsobil príliš disharmonicky vo vtedajšom zbore rusofilov, aby mu ostatní uverili. V roku 1844 vydal o tom Havlíček pre cársky režim nelichotivé svedectvo. Bývalý slavianofil razil zrazu heslo „Najprv Čech, až potom Slovan“!

Havlíček upozorňoval na odvrátenú stranu slovanskej vzájomnosti – na hrozbu veľkoruského šovinizmu. „Kým nebude odčinená krivda/ spáchaná na Ukrajine, nie je možný ozajstný európsky mier a slovanské porozumenie,“ napísal.

V tom čase väčšina ukrajinského územia patrila do cárskeho Ruska, kým západné oblasti do Rakúsko-Uhorska. Cárska vláda považovala Ukrajincov za Malorusov a ukrajinčinu – za dialekt ruštiny. Malorusov chcel cár stoj čo stoj poruštiť a mal v tom podporu ruských slavianofilov. Minister vnútra Piotr Valujev podpísal tajný obežník, ktorým zakazoval vydávanie vedeckých, náboženských kníh, a predovšetkým učebníc v ukrajinčine.

Havlíček však vystúpil aj proti utláčaniu Rusínov Poliakmi: „Mali by uznať Rusínov za seberovný slovanský kmeň, ba čo viac, Poliaci by ho mali všemožne podporovať.“

Kollár to akoby nevnímal alebo o tom ani nevedel. V jednom svojom sonete uvažuje, ako by mala vyzerať socha Slovanstva v ľudskej podobe. Jej trup by tvorili Poliaci, ramená a ruky – Česi, nohy – Srbi, menšie časti tela Chorváti, Slezania, Slováci a ďalšie slovanské kmene. A Rusko? Bolo by hlavou tejto sochy.

 Kollár nemohol čítať kontroverzný Štúrov spis Slovanstvo a svet budúcnosti a my nevieme, ako by ho posudzoval. Dielo prvýkrát vyšlo 15 rokov po Kollárovej smrti. Štúr v ňom označil Západ za mravne skazený a Rusku pripisoval „poslanie a právo rozmetať všetky slovanské separatistické tendencie a nárokovať si hegemóniu v celej rodine slovanských národov“.

Vieme však, že Masaryk v prvom projekte budúceho spoločného štátu v roku 1915 si ho predstavoval ako monarchiu a zvažoval možnosť, že český, resp. československý trón by sa ponúkol ruskému veľkokniežaťu Nikolajovi Nikolajovičovi.

Na historické udalosti nemožno nazerať ináč ako optikou doby, v ktorej sa udiali. A mať na zreteli, že všetko sa vyvíja v priestore i v čase.

 Slovania zoči-voči nacizmu

Aj myšlienka všeslovanskej vzájomnosti bola raz na vzostupe a inokedy o nej nebolo počuť. Do popredia sa dostávala najmä v čase existenčného ohrozenia slovanských národov. Obyčajne vtedy sa aj Slováci a Česi utiekali k „veľkému dubisku“, na Východ. Ale len čo sa odtiaľ dočkali pomoci, obracali zraky na Západ.

Veľký spisovateľ Fiodor Dostojevskij si koncom 1877 poznamenal do denníka: „Po oslobodení začnú (slovanské kmene) svoj nový život tým, že požiadajú Európu, napríklad Anglicko a Nemecko, aby im zaručili a ochránili slobodu, a hoci Rusko bude v orchestri európskych mocností, urobia to na obranu pred Ruskom.“

Dostojevskij tu mal zrejme na mysli nielen vonkajšiu slobodu, čiže štátnu nezávislosť, suverenitu, ale aj vnútornú slobodu človeka. A vnímal aj obavy menších slovanských národov z toho, že „Rusko by ich hneď pohltilo“, čo sa napokon v 20. storočí v tej či onej forme aj dialo.

Tomu však predchádza smrteľná hrozba, ktorú predstavoval nacizmus. Dnes sa už zhruba vie, čo zamýšľal Adolf Hitler so Slovanmi. Generálny plán Východ kalkuloval nielen s ponemčením, ale aj so zotročením tých Slovanov, ktorí zostanú po „rasovej očiste“ nažive. Malo im postačiť štvorročné vzdelanie, znalosť počítania do 500 a schopnosť podpísať sa. Veď pri práci na stavbách alebo veľkostatkoch nepotrebovali títo moderní otroci vedieť ešte aj čítať.

Zo zachovaných nacistických dokumentov vyplýva, že takýto osud čakal 15 až 20 percent Poliakov, 35 percent Ukrajincov a 25 percent Bielorusov. Ostatných bolo treba „odstrániť“ napríklad vysídlením na Sibír. Podobný údaj o Rusoch v týchto dokumentoch chýba. Zrejme preto, že ich bolo tak veľa a ani Hitler nevedel, kde vziať toľkých Nemcov, ktorí by osídlili uvoľnený priestor.

V archívoch sa nenašlo ani presnejšie roztriedenie Slovákov na otrokov a ostatných. Nemecký historik Johann Kaiser sa však na základe dôkladného štúdia v archívoch domnieva, že Slováci mali mať rovnaký osud ako ďalšie slovanské národy. K takémuto záveru ho oprávňovali napríklad tajné rasové prieskumy, ktoré lekári SS uskutočňovali na území Slovenska od januára 1941.

 Už v priebehu vojny sa zdvihla vlna slovanskej vzájomnosti v národných hnutiach odporu po celej Európe. Bezprostredne po oslobodení a obnove Československa chcel prezident Edvard Beneš realizovať svoj projekt čisto slovanského štátu – bez Nemcov a Maďarov. S odsunom nemeckého obyvateľstva sa mu to podarilo, transfer Maďarov neprešiel u spojencov.

V roku 1947 prišlo na slová z Dostojevského proroctva. Oslobodení Česi a Slováci zatúžili mať ešte viac slobody a chceli požiadať Západ, aby im pomohol prostredníctvom Marshallovho plánu. Moskva zakázalo Prahe ho prijať. Časť komunistov sa odvolávala na starší Stalinov prísľub, že nebude mať nič proti vlastnej ceste Čechov a Slovákov k socializmu. Už to zrejme neplatilo.

V prvých povojnových rokoch sa na Devíne vždy začiatkom leta konali Dni slovanskej vzájomnosti. Naposledy v roku 1951, lebo Devín sa dostal do prísne stráženého pohraničného pásma. Ale nielen preto. Juhoslávia pod vedením „krvavého psa Tita“ zišla zo správnej cesty. Navyše z pohľadu teórie proletárskeho, neskôr socialistického internacionalizmu mala slovanská vzájomnosť priúzke rámce, bola doslova prežitkom. Zato každý rok sa konal Mesiac československo-sovietskeho priateľstva.ň

 V januári 1952 si české a slovenské médiá pripomenuli 100. výročie úmrtia J. Kollára. Rudé Právo citovalo v úvodníku jeho okrídlené verše:

Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážití každou. Ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.

Vzápätí nasledoval aktuálny ideologický výklad. „Ako živo znejú tieto slová nášho klasika práve dnes, keď stámilióny príslušníkov porobených národov bojujú za zvrhnutie otrokárskeho panstva západných imperialistov!“

 Slovenský Goethe v Pešti

Každá doba a každá moc si prispôsobovala Kollára svojím potrebám a na svoj spôsob. Z jeho tvorby vyberala raz mýtotvorné, fantastické prvky a inokedy skôr realistické. V jednom sonete sa básnik pýtal, čo bude so Slovanmi o sto rokov a priblížil svoju predstavu ich budúcnosti. Všetkých by mala spojiť „láska a vzájemnosť“.

Skrátka, všetci Slovania by mali byť bratia. Jeden čas – niekoľko desaťročí – sa dokonca rečnilo a písalo o „bratských národoch“. Ale potom prevládol názor „radšej žiť osve, ako pod kuratelou staršieho brata“.

Rozchod Srbov s Chorvátmi bol krvavý, Čechov so Slovákmi – zamatový. Rozpadlo sa i „veľké dubisko“ na Východe. Medzi kedysi bratskými národmi Rusmi a Ukrajincami dnes zúri vojna. Zdalo by sa, že myšlienka slovanskej vzájomnosti leží v troskách. Ale napríklad medzi Slovákmi a Čechmi nie sú síce bratské vzťahy, ale nadštandardné áno.

Pravdu má asi český historik a filozof Adam Votruba, keď za nevyhnutné predpoklady slovanskej vzájomnosti do budúcnosti považuje rovnoprávnosť a kultúrnu blízkosť (popri geografickej a záujmovej) predovšetkým menších národov. Ale kultúrne zbližovanie Slovanov kládol predsa do popredia aj Kollár. A čo so Slávy dcérou? Ostáva „základným dielom slovenskej literatúry s hlbokým presahom do 20. storočia“. Napísal Peter Zajac. Autora Slávy dcéry nazval Róbert Kiss Szemán, maďarský literárny historik „slovanským Goethem v Pešti“.

Slovanským, čiže aj slovenským Goethem.

X X X

Zdravotné sestry opäť v tieni pozornosti štátu? Žiadajú viac kompetencií, lekári namietajú

Kým v zahraničí sa jedna zdravotná sestra počas služby stará o sedem, maximálne desať pacientov, v slovenských nemocniciach je to bežne pätnásť až tridsať chorých. Aj napriek tomu, že sestry tvoria najväčšiu časť zdravotníckeho personálu a každoročne prízvukujú, že ich je málo, štát ich obchádza. Miesto sestier navyšuje počty študentov medicíny. Situácii navyše veľmi nepomáhajú ani ich kolegovia z fachu, lekári. Hoci sú tiež prepracovaní, odľahčiť svoju záťaž tým, že by sestrám dali viac kompetencií, nechcú.

 Pri zatraktívnení povolania sa roky hovorí o pracovných kompetenciách, o postavení sestry ako i o odbúraní nekonečnej byrokracie. To znamená, že by niektoré činnosti, najmä „papierovačky“, vykonala skutočne administratívna sila s nižšou kvalifikáciou namiesto zdravotných sestier. Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) by zdravotné sestry na základe ich vzdelania mohli vykonávať viac odborných činností, ako robia dnes. Rozšírenie ich kompetencií by podľa nej zlepšilo prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti, ako aj ušetrilo financie v systéme.

Príkladom sú ambulancie vo Francúzsku. Ak pacient vyhľadá zdravotnícku pomoc s bežnými ťažkosťami, lekára ani neuvidí. Administratívu vybaví asistent, odbery či základné ošetrenie spraví sestra a lekár za dverami následne vyhodnotí liečbu a ďalší postup.

Lekárom samostatnejšie sestry prekážajú

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je vo väčšine krajín Európskej únie založené na dôkazoch dobrej praxe. Podľa SK SaPA sa takto k lepšej dostupnosti opatery pre pacientov a občanov dopracovali do veľkej miery vďaka sestrám s pokročilou praxou. Tie v zahraničí už bežne roky legálne vykonávajú odborné činnosti, ktoré na Slovensku vykonávajú lekári.

Ošetrovateľské činnosti tvoria podľa komory sestier 80 percent všetkých činností v zdravotníctve. „Pri takmer všetkých činnostiach pacient vidí sestru, od príjmu až po prepustenie z nemocnice, čo zahŕňa množstvo činností, napríklad posúdenie stavu pacienta, zaznamenanie a dokumentovanie anamnézy,“ vymenoval riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober. Dodal, že sestra tiež kontroluje a pozoruje stav pacienta, odovzdáva hlásenia iným sestrám, koordinuje poskytovanú starostlivosť, riadi činnosť zdravotníckych asistentov a sanitárov, riadi prípravu a podáva liečbu pacientovi na základe pokynov lekára, zároveň sleduje a vyhodnocuje účinok liekov. Pôsobí aj ako sprostredkovateľ medzi pacientom a lekárom.

Sestry chýbajú po celom Slovensku

Univerzitná nemocnica v Bratislave napríklad láka nové sestry, ktoré podpíšu pracovnú zmluvu, na náborový príspevok v hodnote 4-tisíc eur. V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) chýbajú sestry predovšetkým na Klinike detskej psychiatrie, Klinike detskej neurológie, Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny, ale aj na ďalších pracoviskách. „Sestry hľadáme permanentne a celkovo by sme ich potrebovali prijať zhruba viac ako 60,“ vyčíslila hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická. Fakultná nemocnica Trenčín zháňa 67 sestier, vo FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica chýba podľa hovorkyne Ruženy Maťašeje 60 sestier a 10 pôrodných asistentiek, pričom najakútnejšia situácia je na oddelení centrálnych operačných sál. Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach zasa zháňa najmä sestry so špecializáciou v inštrumentovaní na operačných sálach a so špecializáciou v odbore anestéziologická a intenzívna starostlivosť. „Situáciu sa snažíme riešiť aktívnou personálnou politikou – náborom na stredných zdravotníckych školách a lekárskych fakultách v odbore ošetrovateľstvo,“ uviedla hovorkyňa Monika Krišková.

Ako potom vyzerá viac odborných kompetencií? Napríklad v Poľsku a Švédsku sestry predpisujú lieky, vo Veľkej Británii odpájajú pacienta od umelej pľúcnej ventilácie, manažujú mimotelový obeh, vo Švajčiarsku vedú anestéziu u pacientov s nízkym rizikom ohrozenia. Sestry tak síce žiadajú od štátu viac pracovných povinností, je to ale v duchu efektívnejšie využitého pracovného času. Prekvapivo sa však krátko po tejto iniciatíve vyjadrili lekári so zamietavým postojom. Hoci sú tiež prepracovaní, odľahčiť svoju záťaž tým, že by sestrám dali viac kompetencií, nechcú.

Tretia strana, teda ministerstvo zdravotníctva, sa prikláňa viac k požiadavkám sestier. Nedávno informovalo, že prácu na úprave kompetencií zdravotníkov už začalo. Lekári sa ale sťažujú a žiadajú, aby sa zmeny diali pod ich taktovkou. „Komora sestier a pôrodných asistentiek žiada zvýšenie kompetencií, ministerstvo zdravotníctva plánuje úpravy. Iniciatíva komory sestier zabudla na to najpodstatnejšie – na stanovisko lekárov. Lekári by mali podstatným spôsobom určovať, ktoré kompetencie prináležia sestrám,“ uviedla v stanovisku Slovenská lekárska komora a zdôraznila, že sestry sú oproti lekárom „stredný zdravotnícky personál“.

Komora sestier vyzvala SLK, aby svoje slová prehodnotila. Zároveň SLK skritizovala za stavanie sa do pozície, kde chcú rozhodovať a určovať rozsah a obsah kompetencií iných zdravotníckych profesií. Sestry uznávajú, že pri nastavovaní zdravotníckeho systému je potrebná vzájomná komunikácia, ale len za predpokladu rešpektu autonómie ošetrovateľstva, rovnako ako medicíny. „Okrem iného je dôležité, aby sme upustili od rigidného riadenia zdravotníctva a použitia direktívnych nástrojov. Poukazujeme tiež na to, že slovenská legislatíva a zdravotníctvo už 20 rokov nekategorizuje zdravotníkov na nižší, stredný alebo vyšší zdravotnícky personál,“ zdôraznila komora. Nemocniční lekári si pod hrozbou štrajku počas pandemickej krízy vydupali vyššie platy, no na sestry štát zabúda. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek varuje, že personálna kríza v ošetrovateľstve ohrozuje zdravie, bezpečnosť a životy pacientov.

 Podpora štúdia ošetrovateľstva

Kým sa ministerstvo zdravotníctva sústreďuje na navyšovanie počtu medikov na lekárskych fakultách, ošetrovateľstvo padá na kolená. Podľa riaditeľa kancelárie komory sestier Kobera sa v sektore ocitli v štádiu deštrukcie pracovníkov v zdravotníctve. „Neutíchajúca pracovná záťaž, morálna ujma spôsobená neschopnosťou sestier poskytnúť pacientom takú starostlivosť, akú by samy chceli, spôsobujú vyhorenie a odchod z profesie,“ podotkol.

Kober si je vedomý, že zvýšenie počtu pracovnej sily v zdravotníctve nie je ľahká úloha. Štát však podľa neho ukázal, že pri lekároch sa to dá – na navýšenie počtu slovenských medikov na univerzitách vyhradil jeden milión ročne. Lekárske fakulty tiež dostali od predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas) prísľub, že financovanie zabezpečí na šesť rokov, teda tak, aby nová generácia medikov systém začala stabilizovať. K sestrám bol štát o niečo menej konkrétny: dostali odkaz, že aj o ich profesiu bude postarané.

Situáciu zhoršuje aj súčasný trend, podľa ktorého ročne odchádza do dôchodku viac sestier, ako ich do odboru príde pracovať. Konkrétne, ročne pribudne štyristo absolventov štúdia ošetrovateľstva, lenže zo systému do dôchodku ročne odíde 800 až 900 sestier. Analytik Matej Bárta z inštitútu INESS upozornil, že zatiaľ čo v roku 2021 pripadalo na jednu sestru 19 jednotlivcov vo veku viac ako 70 rokov, v roku 2030 to podľa analýzy inštitútu bude už 30 jednotlivcov, teda nárast bude o 58 percent.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pripomína, že aj univerzity, na ktorých sa študuje ošetrovateľstvo, majú priestorové, ale aj pedagogické kapacity, ktoré sa dajú rozšíriť. „Ale to nejde bez finančnej podpory. Záujem o štúdium ošetrovateľstva narastá, my však nie sme schopní vzdelávať väčší počet študentov,“ spresnil Kober.

Komora pripomína, že ak sa zvýši počet sestier s bakalárskym vzdelaním, zníži sa pravdepodobnosť úmrtia pacienta. To znamená, že o čo vyššie vzdelanie a nižší priemerný počet pacientov, o to lepšie výsledky v úmrtnosti. Na Slovensku podľa komory skúsené a vzdelané sestry sú, s vyšším vzdelaním ich je celkovo až vyše 50 percent. Problémom je ich nedostatok.

„Neviem, či na Slovensku existuje oddelenie, kde by mala sestra do desať pacientov. Realita je u nás taká, že naša sestra sa musí starať v priemere o 15 až 20 pacientov, v nočnej službe sa toto číslo môže aj zdvojnásobiť. Akú úmrtnosť pacientov teda máme my?“ pýta sa Kober. Dodal, že okrem nedostatku sestier sú tu ešte aj tradičnejšie faktory, ktoré by mali byť pri riešení prioritné. Tieto úzko súvisia s odmeňovaním, pracovnými podmienkami, správnym zaradením, kompetenciami a celkovým riadením jednotlivých pracovísk.

Niečo sa pridá, niekde sa uberie

Poslanec Peter Stachura (KDH) upozorňuje, že pri absolventoch nie je alarmujúci stav u lekárov, ale pri zdravotných sestrách. „Do zdravotníckeho povolania na Slovensku nastupuje iba okolo 50 percent všetkých absolventov, čo je veľmi negatívne,“ dopĺňa Stachura. Z absolventov lekárskych fakúlt do systému nastúpi zhruba 75 percent.

Odpor k navyšovaniu medikov na lekárskych fakultách vyjadrila aj Slovenská asociácia študentov medicíny. Prezidentka asociácie Laura Banovčanová sa obáva, že to povedie k prehlbovaniu existujúcich medzier v kvalite prípravy budúcich lekárov a zníženiu atraktivity fakúlt. Študenti preto žiadajú prehodnotenie návrhu.

Podotkla, že prvým krokom v riešení personálnej poddimenzovanosti zdravotníctva je v rámci vysokého školstva trvalé odstránenie už existujúcich závažných nedostatkov. Ich riešenia si podľa asociácie vyžadujú strategický plán aj finančné krytie zo strany štátu. „Až po nastavení systému do podoby, ktorá bude spoľahlivo zodpovedať súčasným počtom študujúcich, môžeme iniciovať prípadné rokovania na tému ich navyšovania,“ skonštatovala asociácia.

Fakty o sestrách na Slovensku

X Aký je priemerný počet sestier v Európskej únii?

Zatiaľ čo v krajinách EÚ je priemerný počet sestier 8,4 na tisíc obyvateľov, na Slovensku je to 5,7. Ak by sme chceli dosiahnuť priemer počtu sestier EÚ, potrebovali by sme tu mať 46-tisíc sestier, reálne ich máme na Slovensku 31-tisíc. Na Slovensku teda podľa údajov komory chýba viac ako 14-tisíc sestier a podľa OECD je jedinou krajinou, ktorá sestry permanentne stráca, nie naberá.

X V o čo horšom postavení sú sestry oproti kolegyniam a kolegom zo susedných krajín?

Oproti Českej republike sú naše sestry menej platené a je ich výrazne menej. V Poľsku je počet sestier na 1000 obyvateľov porovnateľný s nami, avšak celkové počty začali rásť, sestrám išli hore mzdy a Poliaci sestrám umožnili robiť aj ďalšie pokročilé činnosti, ktoré súvisia s ich nadobudnutým vzdelaním. Maďarsko má viac sestier ako Slovensko, ale situácia tam nie je lichotivá. Prax vo väčšine krajín EÚ je úplne iná a založená na dôkazoch dobrej praxe.

X Koľko sestier je v dôchodkovom veku?

Vekový priemer sestier na Slovensku dnes dosahuje číslo 52 rokov. Komora setier registruje stále viac ako päťtisíc sestier vo veku nad 60 rokov. Ide o sestry, ktoré môžu už teraz využiť možnosť predčasných dôchodkov. Z tohto počtu evidujú viac ako 2500 sestier vo veku nad 65 rokov. Tieto sestry môžu odísť zo dňa na deň.

X Ako sa dá zlepšiť postavenie sestier?

Vysokým počtom pacientov a častými službami sa podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek zvyšuje psychické a fyzické zaťaženie a skracuje sa čas, ktorý sestra trávi s pacientom, či odpočinkom. Ako sa teda dá podľa nich zefektívniť ošetrovateľská starostlivosť? „Zlepšenie pomeru medzi sestrou a pacientom. To znamená, že v nemocniciach by malo pracovať viac sestier ako dnes, potrebné je aj zabezpečiť pomocný personál, zníženie pracovného zaťaženia, zvýšenie miezd, či odstránenie zbytočnej byrokracie vo vedení dokumentácie. „Potrebná je digitalizácia ošetrovateľskej dokumentácie, podporu dobrej komunikácie, odstránenie šikany na pracoviskách a zefektívnenie manažérskych postupov a podporu nových, kvalitných ľudí vo vedúcich pozíciách,“ zdôraznila komora./agentury/

X X X

Obvinených v rámci akcie Meskáč prepustili zo zadržania na slobodu

Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

Šesť obvinených osôb v rámci policajnej akcie Meskáč prepustili po vypočutí zo zadržania na slobodu. S rozhodnutím vyšetrovateľa stíhať obvinených na slobode sa stotožnil aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

Priblížila, že páchaná trestná činnosť mala súvisieť s výkonom zamestnania a u niektorých osôb aj s korupciou. „Keďže všetkých šesť osôb ukončilo zamestnanecký pomer mestského policajta bezodkladne dohodou, s čím zamestnávateľ súhlasil, nebolo možné preto skonštatovať dôvod preventívnej väzby,“ zdôvodnila hovorkyňa. Iný väzobný dôvod nebol vzhliadnutý.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala a obvinila v rámci pondelkovej (29. 1.) akcie s krycím názvom Meskáč šesť osôb. Prípad realizovala v súčinnosti s vedením bratislavskej mestskej polície. Ide o trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku, aktuality.sk

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.