Blaha dostal červenú a Fico je na čiernom zozname. Líder Smeru Robert Fico sa v stredu stretol s veľvyslancami členských štátov Európskej únie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických. Fico sa veľvyslancom posťažoval, že ho chce vláda trestnoprávne zlikvidovať, pozatýkať opozíciu a hovoril aj o tom, že mu prekáža, že odvolaná vláda tu chce vládnuť „ešte takmer celý rok“.

 Okrem iného sa hovorilo aj o vojne Ukrajine. Britská, francúzska aj americká ambasáda kritizovali Smer za to, že šíria dezinformácie. Fico však po stretnutí a kritike reagoval v piatok znova. Brusel musí podľa neho počuť aj iný názor a Západ konvenčnú vojnu s Ruskom nevyhrá.

Fico bývalej koalícii: Bojíte sa demokracie, pokiaľ ide o voľby

Ostrá kritika

Najviac sa voči vyjadreniam Smeru ozvali Briti, Francúzi a Američania. Vyjadrili znepokojenie nad tým, aké názory Smer na vojnu má a aké názory prezentuje. Na stretnutí bol šéf Smeru Robert Fico, predseda predsedu zahraničného výboru Marián Kéry a inicioval ho podpredseda parlamentu a strany Smer Juraj Blanár. Britský veľvyslanec Nigel Baker v úvode ocenil stretnutie so Smerom a aj to, že odsúdili vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine.

Bakera však vyjadril hlboké znepokojenie nad vyjadreniami niektorých poslancov Smeru. „Opakovane šíria dezinformácie o vojenskom konflikte, dodávkach západných zbraní, o spojeneckých štátoch alebo o Severoatlantickej aliancii. Takéto vyjadrenia nenapomáhajú dôvere v úprimné bilaterálne vzťahy a narúšajú dlho budované partnerstvá,“ uviedlo veľvyslanectvo.

Obavy mali aj Francúzi. „Francúzsky veľvyslanec spolu s ďalšími veľvyslancami vyjadril svoje obavy zo zahraničnopoli­tickej orientácie strany Smer. Zdôraznil najmä potrebu politickej, vojenskej, hospodárskej a finančnej podpory Ukrajiny zo strany partnerov z EÚ a spojencov z NATO v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine,“ napísali na sociálnej sieti.

Americký veľvyslanec Gautam Rana vyjadril plnú dôveru slovenským inštitúciám, že si volí lídrov, ktorí si vážia demokratické princípy, za ktoré tak dlho a ťažko bojovali. Na adresu stretnutia sa vyjadril nepriamo, no je jasné, že narážal na vyjadrenia predstaviteľov Sme­ru.

„Zopakoval som, že je mimoriadne dôležité bojovať proti dezinformáciám na Slovensku vrátane tých, ktorí šíria lži o Spojených štátoch a našom veľvyslanectve. Vymýšľanie a opakovanie dezinformácií s cieľom dosiahnuť krátkodobý politický zisk poškodzuje demokratické inštitúcie a znižuje dôveru ľudí v ich zvolených predstaviteľov,“ citovalo veľvyslanectvo Ranu, podľa ktorého ide o globálny problém.

Západ vojnu s Ruskom nevyhrá

Stretnutie sa podľa oficiálneho vyjadrenia Smeru nieslo v otvorenej a konštruktívnej atmosfére. Krátko na to sa však ukázalo, že sa nevyvíjalo podľa predstáv Roberta Fica. Veľvyslanci totiž ostro kritizovali vyjadrenia Smeru. „Dnes bolo veselo. Kto je za mier, je extrémista, kto je za vojnu je mierový aktivista,“ uviedol Fico s tým, že horúco bolo najmä téme vojny na Ukrajine.

„Keď som odmietol posielanie slovenských zbraní na Ukrajinu, onemeli, hoci to počuli odo mňa 100×,“ skonštatoval. Šéf Smeru dlhodobo hovorí o tom, že je potrebné zastaviť dodávky zbraní na Ukrajinu a že sankcie voči Rusku sú neúčinné.

„Pochopil som, že každý, kto odmieta vojnu, má zlú zahraničnú politiku. Zvláštny západný svet,“ komentoval. Všetci lídri krajín EÚ, Veľkej Británia aj USA však vojnu odmietajú, neodmietajú pomoc krajine, ktorá je vo vojne, aby ochránili aj susedov Ukrajiny. No a v piatok po kritike opäť reagoval na stretnutie. Brusel podľa neho potrebuje počuť aj iný názor na vojnu.

 Poslanci schválili septembrový termín volieb.

Sťažoval sa, že veľvyslancov nezaujal rozklad štátu, historické zadlžovanie, šíriaca sa chudoba, vysoké ceny a ani „opakujúce sa pokusy zlikvidovať a pozatvárať opozíciu“. Fico chce dokonca otvoriť rokovania o obrannej zmluve s USA, čo zaujalo veľvyslanca Ranu. V oboch reakciách zdôraznil, že západ nikdy konvenčnú vojnu s Ruskom nevyhrá a je potrebné začať rokovania medzi USA, Ruskom, Ukrajinou a EÚ.

Americká agentka, wehrmacht a Bratčikov

Šírenie podobných názorov, nad ktorými vyjadrili veľvyslanci znepokojenie, je tradičnou formou prezentácie, ktorou sa Smer v opozícii ubral. Poslanci Smeru viackrát označili prezidentku Zuzanu Čaputovú za „americkú agentku“, ktorá robí len to, čo jej na americkej ambasáde povedia. Najhlasnejšie sa na jej adresu vyjadroval Ľuboš Blaha, ktorý ju okrem iného označil za vlastizradkyňu a na jednom z mítingov verboval dav, aby jej vulgárne nadával. Blanár vtedy uviedol, že nič také nepočul.

 Aj preto sa Čaputová rozhodla začiatkom minulého roka podniknúť právne kroky. Okresný súd v Bratislave v marci rozhodol, že Blaha sa má zdržať akýchkoľvek nenávistných prejavov voči prezidentke a označovať ju za americkú agentku či vlastizradkyňu a musel vymazať aj svoje statusy.

„Výroky žalovaného (…) nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, pretože v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností. Jeho statusy majú útočnú povahu s cieľom vyvolávať a podnecovať silné negatívne emócie,“ konštatoval súd. Blaha sa odvolal, no prezidentke dal za pravdu aj odvolací súd.

 Zuzana Čaputová

Blaha už síce tieto slová nepoužíva, no „americkú agentku“ pravidelne vyťahuje Fico, ktorý od začiatku vojny spochybňuje sankcie voči Rusku, usporiadal niekoľko protivládnych demonštrácií, kde prezentoval podobné názory. Výročie SNP v lete po šiestich mesiacoch od začiatku vojny oslávil s veľvyslancom Ruska Igorom Bratčikovom vo Zvolene, pričom sa oficiálnych osláv nezúčastnil. Formálne si pozval aj ukrajinského, českého či francúzskeho veľvyslanca, ale neúspešne.

Vtedajší minister zahraničných vecí Ivan Korčok to kritizoval. „Je nehorázne, že smeráci sa ako jeden muž postavili za oficiálneho predstaviteľa štátu, ktorý vedie brutálnu vojnu proti nášmu susedovi,“ vyhlásil Korčok. „Smer už definitívne a oficiálne, nielen verbálne, stojí na strane agresora a podporuje ho vo vojne proti Ukrajine,“ dodal.

 Bratičkova si zavolali na ľudskoprávny výbor v apríli minulého roka, aby vysvetlil, čo predchádzalo zabíjaniu civilistov v Buči a v ostatných sídlach. Ruský veľvyslanec na výbor neprišiel, miesto toho posla desaťstranový text. Peter Pollák vtedy uviedol, že je neprijateľné, aby súhlasili s tým, čo im Bratčikov poslal.

Podľa Polláka totiž text od ruského veľvyslanca obsahoval „rovnaké lži, aké razí ruská propaganda“. Bratčikov okrem iného šíril aj status o zničenom cintoríne v Ladomirovej. Vyhlásil, že starosta dal zdemolovať cintorín, na ktorom ležia ruskí vojaci padlí za prvej svetovej vojny. Polícia to potom označila za hoax s odvolaním sa na vyjadrenie miestneho starostu, podľa ktorého boli odstránené betónové obrubníky, ktoré sa rozpadávali a nebola už možná ich oprava. Cintorín nebol ani zdemolovaný a nie je ani ruský.

 Šéf Smeru okrem toho čelil kritike aj potom, čo nemeckú armádu nazval wehrmachtom (názov armády v nacistickom Nemecku, pozn. redakcie). Opakovane spochybňoval aj spojencov v NATO. Okrem toho sa Fico ocitol aj na čiernom zozname Centra boja proti dezinformáciám, ktoré je orgánom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, po boku francúzskej političky Marine Le Penovej či amerického senátora Randa Paula. Ide o ľudí, ktorí podľa Ukrajiny podporujú ruskú propagandu. Na zozname je celkovo 75 ľudí. Fico podľa centra podporuje ruskú propagandu aj tvrdeniami o tom, že Ukrajina na rozdiel od Ruska neplní podmienky Minských dohôd, že nejde preukázať zodpovednosť Ruska za vojnu na Ukrajine.

Ostrá predvolebná kampaň

Napriek týmto vyjadreniam podpora Smeru v prieskumoch rastie. Je jasné, aký štýl si Smer v opozícii zvolil a že sa na svoju stranu snaží podobnými heslami nalákať nespokojný národ. Predvolebná kampaň bude veľmi ostrá, avizovali to už viacerí politici. Politológ Tomáš Koziak to len potvrdzuje a podľa neho nás čaká horúce leto. „Robert Fico tvrdil, že to tu rozbije so zbíjačkami. Táto veľmi tvrdá rétorika nasvedčuje, že kampaň bude mimoriadne ostrá, pretože pôjde skutočne o veľmi veľa v zmysle toho, že Robert Fico sa potrebuje dostať k moci,“ myslí si politológ.

Dodal, že orgány činné v trestnom konaní sa dostávajú veľmi blízko Fica. „Zoberme si napríklad obvinenie bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, to je jeho bezprostredne najbližší spolupracovník. Fico nemá inú možnosť, ako zachraňovať ľudí okolo seba. Keď sa opäť dostane k moci, môže primäť OČTK, aby konali tak, ako konali za jeho vlády,“ uviedol Koziak. Tvrdí, že pre Fica je záležitosť predvolebnej kampane kľúčová a určite tomu prispôsobí aj rétoriku kampane.

„V prípade, že sa Fico dostane k moci, procesy, ktoré tu boli nastavené, sa určite zvrátia. To nebude dobré pre vládnu koalíciu, lebo sa môže situácia obrátiť a predseda Smeru-SD bude zrejme pomstychtivý,“ vysvetlil politológ a dodal, že nás čaká veľmi horúce politické leto.

Koziak si taktiež myslí, že predvolebná kampaň bude útočiť na emócie a môže byť až vulgárneho charakteru. „S politickou kultúrou bude mať málo čo spoločné. Keď je málo politickej kultúry, ľudia majú tendenciu hľadať riešenia u tých, ktorí ponúkajú rýchle a lacné riešenia, a to sú extrémisti. Politická kultúra dostane ešte viac na frak ako dostala doteraz. Nečaká nás nič dobré,“ zdôraznil politológ./agentury/

X X X

Zomrela Naďa Urbánková, ktorej talent objavil – a slávne okuliare jej nasadil – Jiří Suchý

Speváčka Naďa Urbánková bojovala v minulosti s rakovinou prsníka, ale zomrela na covid. Vedelo sa, že je v nemocnici, že sa má zle, jej dcéra Jana vyzývala k modlitbám, ale správa o speváčkinej smrti v piatok 3. februára aj tak verejnosť prekvapila a zasiahla.

 Speváčka a herečka Naďa Urbánková na zábere z roku 2003.

Fanúšikov mala možno väčšinou už len v staršej generácii, ale jej pesničky pozná asi každý. Najmä tú Závidím (s textom Jiřího Grossmanna), kde sa spieva práve o smrti a túžbe po živote: „Vždyť ja chci jen žít, jak žít se má a o nic víc…“

Naďa Urbánková sa tejto piesne naspievala do sýtosti a aj celý jej život bol k nej štedrý: Však získala päť Zlatých slávikov!

 Naďa Urbánková sa narodila 30. júna 1939 v Novej Pake, zomrela ako 83-ročná v Prahe. Mala výnimočný život, dosiahla vysoké méty a obohatila českú i slovenskú kultúru o svoj jedinečný vklad a vplyv. Patrila totiž medzi spevácke idoly šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Všetci ju obdivovali a milovali, patrila k špičke. Mala nielen talent, ale bola to aj veľká kočka s dlhými nohami a intelektuálnym šmrncom.

Pôvodne chodila na zdravotnícku školu a niečo z imidžu pôvabnej sestričky jej zostalo po celý život. Okrem šarmu bolo v nej niečo spoľahlivé, usporiadané, možno až samaritánske. A to spolu s pôvabmi vytváralo zvláštnu, nie príliš ambicióznu krásu. Nesálala z nej súťaživosť, rivalita, mala stály nedráždivý imidž, bola teda milá všetkým (ale aj zostala potom trocha v úzadí).

Na scénu vstúpila s typickým účesom a najmä vo veľkých okuliaroch, ktoré k nej patrili ako poznávacie znamenie a veľmi jej svedčali. Asi ako Lennonovi jeho lennonky, tiež boli okrúhle. Pre Naďu ich vraj vymyslel Jiří Suchý, zrejme cítil, že ju treba ozvláštniť. Pôsobila kultivovane, jej sexappeal bol skôr skrytý, bolo na nej vidno, že sa pohybuje medzi špičkami vtedajšieho umeleckého sveta. Spievala v Semafore, spolupracovala so Suchým, Šlitrom, Formanom, Roháčom, mala rešpekt kolegov aj divákov. Hrala v kultovom filme Kdyby tisíc klarinetů, v divadelnom predstavení Dobře placená procházka, jej meno sa spája s unikátnymi projektmi.

 Smerovala k humoru

Najviac však asi Naďu Urbánkovú ovplyvnil práve už spomenutý všestranný tvorca Jiří Grossman, autor napríklad hitu Drahý můj. Nielenže jej písal texty, ale mala možnosť vystupovať spolu s ním a Miloslavom Šimkom v divadelnom klube Olympik, kde títo dvaja vystupovali so svojimi humornými textami. Oni hrali, ona spievala. Žiaľ, Jiří Grossmann zomrel ako tridsaťročný v roku 1971. Naďa Urbánková však už bola na správnej ceste a zotrvala na nej až do konca. Aj v staršom veku ešte koncertovala a vyjadrovala sympatické názory.

O jej súkromí sa vedelo málo, nefigurovala v žiadnych škandáloch, hoci vydatá bola tri razy a osud sa jej všelijako komplikoval. Vlastne až oveľa neskôr preniklo na verejnosť, že mala vážny a vzťah s Josefom Abrhámom, ktorý trval osem rokov. Zoznámili sa pri nakrúcaní filmu Bahno v roku 1968. Naďa patrila do sveta hudby a Josef Abrhám do sveta divadla, možno to ich rozdelilo. On sa v Činohernom klube zblížil s Libušou Šafránkovou a Naďu Urbánkovú opustil. Iste aj tento vzťah mal na speváčku vplyv a prehĺbil jej umelecké cítenie.

Prejavovalo sa to vo výbere pesničiek, ktoré spievala a ako ich spievala. V jej prejave bolo zanietenie, ale aj nadhľad. Negýčovo spievala smutné skladby, blízky jej bol ale aj humor. Kto by nepoznal priam pochodovú Vilém peče housky s textom Zděňka Svěráka na melódiu americkej ľudovej piesne. Tam spieva Naďa Urbánková: „Můj Vilém peče housky a málo mě má rád, on očička má ouzký a věčne chtěl by spát…“

Na mužov vraj, ako sa sama vyjadrila, šťastie nemala, ale vyhrabala sa z každej smoly a v práci si držala úroveň. Tešila sa zo svojej dcéry Jany Fabiánovej, ktorá aj verejnosti oznámila maminu smrť. Jana je jej pokračovateľkou, je to speváčka, tanečnica, feministka. Pozornosť sa na ňu sústredila, keď prednedávnom medializovala svoju skúsenosť s českou celebritou, psychiatrom Janom Cimickým, ktorý ju vraj chcel bozkávať v ordinácii. Po tomto incidente sa rozprúdila v Česku diskusia o sexuálnom obťažovaní.

Naďa Urbánková bola skôr miernejší typ, do verejných sporov nešla, ale na svoju dcéru bola hrdá. Sama sa charakterizovala ako dedinské dievča z Podkrkonošia, kde vyrastala, a neskôr z Vysočiny, kde žila teraz. Vďaka talentu si však získala celé Česko aj Slovensko a patrí k nezabudnuteľným./agentury/

X X X

Akú cenu má Bachmut? Pre Zelenského pevnosť, pre Putina kľúč k Donbasu

Portugalsko prisľúbilo Ukrajine dodanie tankov typu Leopard 2 nemeckej výroby, potvrdil v sobotu tamojší premiér António Costa. Presný počet týchto bojových vozidiel, ktoré majú byť doručené ukrajinským silám, zatiaľ nešpecifikoval.

„Pracujeme na tom, že sa vzdáme niektorých našich tankov,“ povedal Costa počas návštevy portugalskej misie v Stredoafrickej republike. Dodal, že síce vie, koľko tankov Leopard 2 Portugalsko dodá Kyjevu, avšak zverejnené to bude až vo vhodnom okamihu. Ako možný termín dodania uviedol Costa v štátnej televízii RTP rovnaký časový rámec, ktorý bol avizovaný na európskej úrovni – „do konca marca“.

Momentálne je Portugalsko v kontakte s Nemeckom, čo sa týka „logistickej operácie na doručenie náhradných dielov, aby bolo možné uviesť do prevádzky tie tanky, ktoré aktuálne nie je možné nasadiť“, priblížila štátna tlačová agentúra Lusa.

Costa zdôraznil, že obranyschopnosť Portugalska musí byť zaistená napriek dodávkam tankov pre Ukrajinu. Dôvodom je aj to, aby krajina dokázala plniť svoje úlohy v rámci Severoatlantickej aliancie. Nutné je preto opraviť tanky, ktoré nie je možné teraz nasadiť, aby boli nimi nahradené moderné Leopardy 2, ktoré majú byť dodané Ukrajine. Portugalská armáda disponuje 37 tankami Leopard 2A6, ktoré pred niekoľkými rokmi kúpila po vyradení od Holandska. (dpa, tasr)

X X X

Nemeckí vyšetrovatelia nemajú zatiaľ žiadne dôkazy o tom, že za výbuchmi na plynovode Nord Stream 1 a 2, ku ktorým došlo na jeseň minulého roku, stojí Rusko. „V súčasnosti sa to nedá dokázať. Vyšetrovanie prebieha,“ povedal spolkový generálny prokurátor Peter Frank v rozhovore pre nedeľné vydanie nemeckého denníka Die Welt, s ktorým sa vopred oboznámila agentúra DPA.

Na mieste činu boli pomocou dvoch výskumných plavidiel odobrané vzorky vody a pôdy, ako aj zvyšky potrubia. „Všetko to bolo komplexne zdokumentované. V súčasnosti to forenzne vyhodnocujeme,“ informoval prokurátor Frank.

Koncom septembra minulého roku boli na potrubí plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori zaznamenané štyri úniky plynu, ktorým predchádzali dva výbuchy. Švédske bezpečnostné orgány v novembri uviedli, že šlo o závažnú sabotáž, avšak neuviedli vinníka.

Miesta výbuchov sa nachádzajú v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm v medzinárodných vodách vo výlučnej ekonomickej zónach Dánska a Švédska. Obe krajiny vykonávajú vlastné vyšetrovanie. „Sme však v kontakte,“ povedal Frank. (dpa, tasr)

X X X

Ruský moderátor Vladimir Solovjov navrhol zhodiť taktickú jadrovú bombu na ukrajinskom území pri hraniciach s Poľskom. Týmto spôsobom sa podľa neho podarí zabrániť dodávkam západných zbraní Kyjevu.

 X X X

Ukrajina a Rusko si opäť vymenili desiatky vojnových zajatcov. Oznámili to v sobotu predstavitelia oboch strán. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnych sieťach napísal, že v rámci najnovšej výmeny bolo oslobodených 116 Ukrajincov. Ruské ministerstvo obrany hovorí o 63 prepustených ruských zajatcoch.

Podľa Jermaka sú medzi oslobodenými ukrajinskými vojakmi niektorí z obrancov Mariupola, partizáni z Chersonskej oblasti, ako aj ostreľovači zajatí počas pokračujúcich ťažkých bojov o východoukrajinské mesto Bachmut. „Ďalšia veľká výmena väzňov. Dostali sme späť 116 našich ľudí. Sú medzi nimi obrancovia Mariupola, chersonskí partizáni, ostreľovači z oblasti Bachmutu a ďalší naši hrdinovia,“ napísal Jermak na Twitteri.

Zároveň zverejnil videá a fotografie, na ktorých vidno prepustených vojakov prevážaných autobusmi. Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že sa v rámci výmeny vrátilo z Ukrajiny do vlasti 63 ruských vojakov.

Podľa ministerstva boli medzi nimi aj zajatci „špeciálnej kategórie“, ktorých prepustenie sa podarilo dosiahnuť vďaka sprostredkova­teľskému úsiliu Spojených arabských emirátov. Ďalšie podrobnosti o tejto skupine zajatcov Moskva neuviedla.

Výmeny zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom sú pomerne pravidelné a je to jediná oblasť, v ktorej ešte prebieha dialóg medzi bojujúcimi stranami. Rokovania na iných úrovniach a na iné témy uviazli v mŕtvom bode.

Prvá tohtoročná výmena zajatcov bola ohlásená 8. januára. Ukrajina koncom januára oznámila, že odovzdala Rusku zoznam s menami 748 vážne chorých a ťažko ranených ukrajinských zajatcov, ktorých prepustenie malo byť predmetom ďalších rokovaní. (ap, tasr)

X X X

Nemecký spolkový prokurátor Peter Frank podporil medzinárodné vyšetrovanie ruských vojnových zločinov na Ukrajine: či už na pôde existujúceho Medzinárodného trestného súdu (ICC) alebo prípadného špeciálneho tribunálu.

Podľa Franka je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo dokázalo vyvodiť zodpovednosť voči predstaviteľom štátov, predovšetkým voči „tým, čo prijímajú politické rozhodnutia o rozpútaní vojny a voči osobám, ktoré tieto rozhodnutia implementujú na najvyšších vojenských úrovniach.

„Podľa môjho názoru to podporuje návrhy, aby sa takéto prípady riešili na medzinárodnej úrovni,“ uviedol nemecký spolkový prokurátor pre Die Welt. Podľa jeho slov by sa stíhanie zločinov páchaných na Ukrajine mohlo zrealizovať prostredníctvom štruktúr ICC so sídlom v Haagu alebo vytvorením nového špeciálneho tribunálu. Príslušné rozhodnutie musí podľa neho prijať medzinárodné spoločenstvo.

Nemecká spolková prokuratúra spustila už v marci tohto roku vlastné vyšetrovanie podozrení z vojnových zločinov spáchaných v priebehu Ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine. Vyšetrovatelia sa zatiaľ pokúšajú zhromaždiť čo najviac súvisiacich dôkazov bez toho, aby sa zameriavali na mená konkrétnych podozrivých.

Podľa Franka existujú stovky indícií o páchaní vojnových zločinov na Ukrajine. V súčasnosti sa pozornosť nemeckých vyšetrovateľov zameriava hlavne na hromadné vraždenie ukrajinských civilistov v Buči a na systematické ruské útoky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny. (tasr, dpa)

X X X

Prístavné mesto Odesa na juhu Ukrajiny a časť priľahlého okresu je po požiari elektrickej rozvodne bez prúdu. S odvolaním sa na elektrárenskú spoločnosť DTEK o tom informovala agentúra Unian. Energetici podľa DTEK teraz vynakladajú maximálne úsilie na obnovu dodávok energie do objektov kritickej infraštruktúry. Príčina požiarov zatiaľ nie je jasná.

„Energetici robia pre obnovu dodávok elektriny všetko, čo je v ich silách,“ uviedla aj na facebooku správa Odesy. Mobilizované podľa nej boli všetky sily a prostriedky štátnej služby pre mimoriadne situácie.

Zatiaľ nie je jasné, čo presne dnes ráno haváriu v jednom z kľúčových objektov energetickej infraštruktúry v Odesskom okrese spôsobilo. Ukrajinské energetické objekty sa ale pravidelne stávajú terčom vzdušných útokov ruských síl. (unian.ua, čtk)

X X X

Ukrajinské sily v noci na dnešok zasiahli priemyselný objekt v ruskej Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou, vyhlásil jej gubernátor Vjačeslav Gladkov. O aký objekt ide, nespresnil. Uviedol tiež, že v regióne bude ďalej platiť vysoký stupeň teroristického nebezpečenstva, a to na neurčito.

Podľa nariadenia prezidenta krajiny Vladimira Putina zo začiatku tohto týždňa môžu gubernátori vyhlasovať vo svojej oblasti rôzne stupne tohto nebezpečenstva na neobmedzenú dobu. Kyjev sa k vyhláseniu gubernátora nevyjadril.

Predtým mali gubernátori možnosť vyhlasovať stav teroristického nebezpečenstva len maximálne na 15 dní. Americkí analytici z Inštitútu pre štúdium vojny si myslia, že ruskí činitelia používajú predlžovanie stavu na to, aby mohli sprísňovať prostriedky vynucovania práva. Ďalším dôvodom môže byť aj snaha vykresliť Ukrajinu ako nebezpečenstvo pre Rusko, čím sa Moskva pokúša udržiavať medzi ruským obyvateľstvom podporu svojej invázie do susednej krajiny.

Ruské pohraničné regióny hlásia útoky ukrajinských ozbrojených síl od začiatku vojny na Ukrajine pravidelne. Kyjev sa k týmto útokom, ktoré obvykle cielia na sklady pohonných hmôt a munície alebo elektrickej rozvodne, nehlási a označuje ich za pôsobenie „karmy“ v čase, keď Rusko vedie vojnu proti Ukrajine.

„Nutnosť predĺženia žltého stupňa teroristického nebezpečenstva je úplne očividná. Z toho dôvodu bude oddnes platiť na neobmedzenú dobu,“ napísal dnes ráno gubernátor Belgorodskej oblasti na sociálnej sieti Telegram. Takzvaný žltý stupeň je v ruskom systéme druhý najvyšší a znamená vysoké nebezpečenstvo.

Gubernátor tiež uviedol, že v objekte, ktorý podľa neho ukrajinské sily zasiahli, vypukol požiar. Ten sa už podľa neho podarilo uhasiť. V súvislosti s útokom podľa Gladkova nikto neutrpel zranenia.

Na telegrame sa podľa ruskojazyčného vydania BBC News po gubernátorovom oznámení šírili videá pomerne rozsiahleho požiaru. Ten podľa informácií na tejto sieti mohol vzniknúť v sklade ropy blízko metalurgického závodu v Borisovciach, ktorý leží asi 30 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. (čtk, understandingwar­.org)

X X X

Spojené štáty sprísnili sankcie voči iránskemu výrobcovi dronov – spoločnosti Paravar Pars, pričom najnovšie ich uvalili na členov jej predstavenstva. V zdôvodnení ministerstva financií USA sa píše, že Irán dodáva bezpilotné lietadlá, ktoré Rusko používa na útoky na kritickú infraštruktúru na Ukrajine.

V dokumente sa tiež avizuje, že USA budú naďalej identifikovať všetky prvky iránskeho programu bezpilotných lietadiel.

Irán popiera dodávky bezpilotných lietadiel typu Šáhid do Ruska, s ktorými začal po invázii ruskej armády na Ukrajinu pred takmer rokom. USA tomuto tvrdeniu Teheránu neveria, pričom uvádzajú, že existuje veľa dôkazov o opaku. (rferl.org, reuters, tasr)

X X X

Minister Krajniak uvažuje nad veľkou zmenou. Dôchodky chce dvíhať o desiatky eur každému

Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) uvažuje o návrhu valorizovať dôchodky o pevnú sumu. Ako príklad uviedol zvýšenie dôchodkov o 45 eur. Nezaradený poslanec, ktorý pôsobí v mimoparlamentnom Hlase-SD Erik Tomáš tvrdí, že tento návrh dôchodcov ukráti oproti ich návrhu. Uviedli to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

 „Týmto by sme percentuálne pomohli dôchodcom s najnižšími dôchodkami viac ako tým, ktorí majú 900-eurový dôchodok,“ povedal Krajniak. Dodal, že ak má byť zmyslom najviac pomôcť ľuďom s najnižšími dôchodkami, tak iný spôsob valorizácie ako ten súčasný je lepší.

Pokiaľ by bol podľa Tomáša presadený ich zákon, tzv. dôchodcovská inflácia by vystúpila podľa očakávaní na 17 percent. Chápe, že valorizácia dôchodkov o pevnú sumu by viac pomohla ľuďom s nižšími dôchodkami, ale tým ľuďom, ktorí viac peňazí odvádzali do Sociálnej poisťovne, by to nepomohlo.

 Krajniak je tiež za rozmrazovanie minimálnych dôchodkov. Hlas-SD bude podľa Tomáša presadzovať aj ponechanie 13. dôchodku.

Minister práce je tiež pripravený nájsť kompromis pri „obedoch zadarmo“. Považuje za správne, aby si rodič mohol vybrať, či chce „obed zadarmo“ alebo daňový bonus. Tomáš hovorí, že pre rodiny s vysokým príjmom by možnosť „obedov zadarmo“ byť nemala. Išlo by o približne päť percent domácností. Krajniak to tiež považuje za správne.

Krajniak považuje za lepšie, že budú predčasné voľby v septembri. Ak by neprešiel žiadny termín predčasných volieb, voľby by boli vo februári 2024 a to je podľa neho najhoršie riešenie. Za to, že budú predčasné voľby v septembri, viní Tomáš stranu SaS, ktorá najprv povalila vládu a potom sa s bývalými koaličnými partnermi dohodla na termíne. Tomáš sa zhodol s Krajniakom, že v slovenskej politike treba skončiť s chaosom./agentury/

X X X

Brazília v Atlantiku potopila svoju bývalú lietadlovú loď – údajne plnú azbestu

Brazília kúpila túto 266-metrovú lietadlovú loď v roku 2000 za 12 miliónov dolárov.

Brazília v piatok potopila vyradenú lietadlovú loď, a to aj napriek protestom ochrancov prírody, ktorí tvrdili, že táto bývalá francúzska loď bola plná toxických materiálov.

Brazílske námorníctvo podľa agentúry AFP informovalo, že k „plánovanému a kontrolovanému potopeniu došlo v piatok neskoro popoludní“ miestneho času približne 350 kilometrov od brazílskeho pobrežia v Atlantickom oceáne – v oblasti s „približnou hĺbkou 5000 metrov.“

Rozhodnutie vyradiť 60-ročnú loď Sao Paulo, ktoré bolo oznámené vo štvrtok, prišlo po tom, ako sa brazílske úrady márne snažili nájsť prístav, ktorý by bol ochotný plavidlo prijať.

Hoci predstavitelia rezortu obrany uviedli, že plavidlo potopia v „najbezpečnejšej oblasti“, environmentalisti toto rozhodnutie napadli a tvrdili, že lietadlová loď obsahuje tony azbestu, ťažkých kovov a iných toxických materiálov, ktoré by sa mohli vylúhovať do vody a znečistiť tak morský potravinový reťazec.

Devastácia lode

Lietadlová loď bola postavená koncom 50. rokov 20. storočia vo Francúzsku, ktorého námorníctvu slúžila 37 rokov pod názvom Foch. V 60. rokoch sa zúčastnila na prvých francúzskych jadrových testoch v Tichomorí i na nasadení v Afrike, na Blízkom východe a v bývalej Juhoslávii v 70. až 90. rokoch 20. storočia.

Brazília kúpila túto 266-metrovú lietadlovú loď v roku 2000 za 12 miliónov dolárov. V roku 2005 vypukol na jej palube požiar, čo urýchlilo devastáciu tejto lode. Minulý rok Brazília poverila tureckú firmu Šök Denizcilik demontážou lode Sao Paulo na šrot.

V auguste, práve keď sa ju vlečný čln chystal odtiahnuť do Stredozemného mora, však turecké environmentálne orgány tento plán zablokovali. Brazília potom lietadlovú loď priviezla späť, ale nepovolila jej vstup do prístavu s odvolaním sa na to, že predstavuje „vysoké riziko“ pre životné prostredie./agentury/

X X X

Matovič chce zosekať platy poslancov, nech ich platia strany: OĽaNO má peňazí, že nevieme čo s nimi

Voľby majú byť v septembri, aby mali policajti viac času na vyšetrovanie káuz, nie preto, že by OĽaNO potrebovalo peniaze z rozpočtu, tvrdí Igor Matovič. Vyjadril sa tak počas rozpravy na januárovej schôdzi. Zároveň uviedol, že príde s návrhom na zníženie platov poslancov.

 Poslanci NRSR vpravo Igor Matovič a vľavo chrbtom Richard Nemec (obaja OĽANO) po schválení termínu predčasných parlamentných volieb na 30. septembra 2023.

„Čiže keď sa pýtate prečo september? No preto, lebo chceme dať viacej času orgánom činným v trestnom konaní. Keď si myslíte, že OĽANO je odkázané na to, aby sme získali nejaký ďalší štátny príspevok za tie tri mesiace, tak jednoducho nie sme takí trápni ako vy. My tie peniaze nemíňame, tri štvrtiny z nich máme na účte čo sme dostali, ani v podstate nevieme čo máme s nimi spraviť,“ povedal Matovič.

 Ďalej uviedol, že chce prísť s návrhom na zníženie platov poslancov. „Poslanci nemusia mať päťtisícové platy. V pohode môžu mať dvojtisícové platy a politické strany sú dostatočne bohaté na to, aby si platili svojich poslancov zo štátneho príspevku,“ povedal Matovič.

X X X

Predaj elektromobilov v Nórsku rastie, hoci im arktická zima robí problémy

Rekordné štyri z piatich nových áut (80 %) predaných v minulom roku v Nórsku boli elektrické.

Nórski majitelia elektrických áut majú slovo, ktoré výstižne opisuje, ako sa cítia, keď sa nervózne pozerajú na indikátory batérie počas jazdy v mrazivom počasí, „rekkevideangst“ alebo „úzkosť z dojazdu“. Majiteľ Tesly Philip Benassi o tom vie svoje, ale podobne ako ostatní Nóri sa s tým naučil vyrovnať. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

S teplotami často klesajúcimi pod nulu, členitým terénom a dlhými úsekmi odľahlých ciest nepôsobí Nórsko ako najideálnejšie miesto na jazdu elektromobilom, ktorému sa v chladnom počasí rýchlejšie vybíja batéria. Napriek tomu je krajina nesporným majstrom sveta, pokiaľ ide o vozidlá s nulovými emisiami.

Rekordné štyri z piatich nových áut (80 %) predaných v minulom roku v Nórsku boli elektrické. A to v krajine, ktorá je významným producentom ropy.

Základné pravidlá

Benassi, obchodný zástupca kozmetickej spoločnosti, si kúpil elektromobil Tesla S v roku 2018 a ročne v ňom najazdí 20 000 až 25 000 kilometrov.

Ako väčšina nových majiteľov elektrických vozidiel, aj on mal na začiatku chvíle paniky, keď videl, ako rýchlo klesol ukazovateľ batérie na opustenej vidieckej ceste. Po rokoch má však už celkom dobrú predstavu o tom, koľko kilowattov potrebuje, a tiež, že sa to veľmi líši v závislosti od toho, či auto strávilo noc vonku alebo v garáži, povedal agentúre AFP.

„Platia tieto základné pravidlá – mráz okolo -10 stupňov Celzia zníži prevádzkový dosah približne o tretinu v porovnaní s letným počasím a silnejší, -20 stupňov Celzia alebo viac, až o polovicu,“ povedal fínsky konzultant Vesa Linja-aho. „Zapakovaním auta v garáži sa dá tento jav trochu zmierniť,“ dodal.

Vodiči v Nórsku si musia dobre naplánovať svoje trasy, ale automobilové aplikácie a rozsiahla nórska sieť s viac ako 5600 rýchlymi a superrýchlymi nabíjacími stanicami im pomáhajú tento proces zjednodušiť.

Elektromobily tvorili v minulom roku 54 % zaregistrovaných nových áut vo Finnmark, najsevernejšom nórskom regióne v Arktíde, kde teplota občas klesla až na -51 stupňov Celzia, čo je znak toho, že problém chladu nie je neriešiteľný.

„Teraz má stále viac nových elektromobilov systémy na predhrievanie batérií, čo je veľmi inteligentné, pretože získate väčší dojazd, a ak sa vaše auto zahreje pred nabíjaním, bude sa nabíjať rýchlejšie,“ povedala šéfka Nórskej asociácie elektrických vozidiel Christina Buová.

Daňové úľavy

Chladu sa však neobávajú len majitelia elektromobilov. Ak je naozaj veľmi chladno, nevedia niekedy naštartovať ani autá s naftovým motorom.

Podľa asociácie viac ako 20 % áut na nórskych cestách je teraz elektrických – a ekologických, keďže elektrina, ktorú spotrebúvajú, sa vyrába takmer výlučne z vodnej energie.

Nórska dlhodobá politika daňových úľav pre elektrické autá uľahčila prechod, hoci vláda začala znižovať niektoré stimuly, aby zaplátala rozpočtový deficit v minulom roku.

Existuje „jednoduchá odpoveď na to, prečo máme v Nórsku taký úspech, a to sú zelené dane“, povedala Buová. „Zdaňujeme to, čo nechceme, konkrétne autá na fosílne palivá, a propagujeme to, čo chceme, elektrické autá. Je to také jednoduché. Ak to dokáže Nórsko, dokážu to aj ostatní,“ dodala, aktuality.sk

X X X

Envirorezort nebude iniciovať žiadne zmeny zákona o vodovodoch, ktorého časť je neústavná

ÚS v decembri rozhodol, že časť zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách je v rozpore s ústavou.

Envirorezort nebude iniciovať žiadne zmeny zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorého časť je v rozpore s ústavou. Pre TASR to uviedlo tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

„Podľa nálezu Ústavného súdu (ÚS) SR ak v lehote šesť mesiacov Národná rada Slovenskej republiky neschváli novelu zákona, ktorá bude reflektovať toto rozhodnutie, budú pasáže zákona, ktoré sú v rozpore s ústavou, automaticky vymazané zo Zbierky zákonov,“ vysvetlilo MŽP. Zároveň pripomenulo, že rešpektuje rozhodnutie súdu.

ÚS v decembri rozhodol, že časť zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách je v rozpore s ústavou. Ide o ustanovenia, ktoré ukladajú vlastníkom verejných vodovodov povinnosť na vlastné náklady zabezpečovať opravy a údržbu vodovodných prípojok, ktoré sa na vodovod pripájajú, aktuality.sk

X X X

Z historických chát v Kremnici majú byť apartmány. Aktivisti ich navrhli medzi pamiatky

 Vizuál historických objektov, ktoré ašpirujú na zápis medzi pamiatky, firma sľubuje zachovať.

KREMNICA: Areál niekdajších víl a horských chát na okraji Kremnice, ktorých história siaha do 19. storočia a čias monarchie, má už niekoľko mesiacov nových majiteľov.

Historické objekty, z ktorých časť desaťročia chátra bez využitia, chcú zmeniť na apartmány. Tvrdia však, že charakter obľúbenej oddychovej zóny Kremničanov zachovajú.

Súbor piatich chát aktuálne ašpiruje aj na zápis medzi národné kultúrne pamiatky. S návrhom prišla ešte v dobe, keď bol areál na predaj, skupina miestnych historikov a odborníkov na pamiatky.

Avizujú rekonštrukciu aj nové chatky

Majiteľom areálu sa ešte vlani v apríli stala novozaložená eseročka Toliar so sídlom v Nových Zámkoch.

Stojí za ňou rodina Volšíkovcov, ktorá už od 90. rokov minulého storočia podniká na juhu Slovenska v stavebníctve a podľa centrálneho registra zmlúv pracovala aj na zákazkách pre štát a samosprávy.

Na Kremnicu má osobné väzby. Pri kúpe ju oslovila poloha neďaleko turistického mesta, existencia inžinierskych sietí aj blízkosť lyžiarskych stredísk Krahule a Skalka.

Chaty chce postupne zrekonštruovať a prestavať na apartmány so zámerom predať ich záujemcom o takúto formu individuálnej rekreácie.

V centrálnom objekte s retro krčmičkou vyhľadávanou bežkármi, turistami aj miestnymi, zvažujú vlastníci zachovať, prípadne rozšíriť služby. „V tomto prípade ešte nie sme pevne rozhodnutí, či to len postavíme a predáme, alebo to budeme prevádzkovať. So službami však skúsenosti nemáme,“ povedal jeden z konateľov firmy Gabriel Volšík v súvislosti s chatou Toliar. Tento názov odkazujúci na minciarsku tradíciu Kremnice ponesie celý projekt aj do budúcna.

Ani po obnove by objekty nemali byť odizolované od turistického chodníka pozdĺž nich.

Na mieste firma počíta aj s výstavbou niekoľkých nových objektov. „Veľký priestor tam nie je, takže by to mali byť dve, možno štyri menšie novostavby v duchu šaletov,“ povedal o pláne stavať rekreačné horské chatky v alpskom štýle.

 Zvonku ich zásadne nezmenia

Majitelia nepredpokladajú, že by niektorú z pôvodných chát museli zbúrať. „Strechy a žľaby sú poznačené zubom času, pod budovy zateká, niektoré sadajú. Našli sme aj poškodené medzistropy, časť trámov je zhnitá,“ opísal ďalší z konateľov spoločnosti Alexander Volšík, no dodal, že havarijné stavy chcú čo najskôr začať opravovať, aby objekty ochránili pred vplyvmi dažďa a snehu.

Ako prvé tak zrejme prídu na rad tri nevyužívané chaty – takzvaná Zoja a dve menšie v jej blízkosti.

Tam, kde bude možné drevené konštrukcie ošetriť a zachrániť, ich chcú zachovať, ostatné demontujú a vymenia za nové.

Existujúce budovy zvonku zásadne meniť nechcú. Pribudnúť môžu nejaké okenné a dverné otvory naviac.

„Pracujeme na projektovej dokumentácii. Náročnejšie to bude zvonku, kde sa budeme musieť prispôsobiť požiadavkám pamiatkového úradu, vnútrajšok je z tohto hľadiska o niečo menej problematický,“ povedal Alexander Volšík.

Interiéry prispôsobia dnešným nárokom na apartmány.

Pri vonkajšej podobe objektov nechcú prísť do konfliktu s pamiatkarmi, stavebným úradom či kremnickou verejnosťou. „Uprednostňujeme vecný dialóg a kompromis, nie ísť hlavou proti múru,“ povedal Volšík. Pomôcť majú aj archívne fotografie a materiály.

Stromov zrejme ubudne

Areál by mal aj naďalej tvoriť jeden celok, no počítajú s výrubmi náletových drevín aj dospelých stromov, z ktorých niektoré už podľa Volšíka škodia stavu budov.

„Chceli by sme to prevzdušniť. Na historických fotkách napríklad stáli chaty na takmer holom kopci, nebolo tam toľko stromov.“

Návrh komplexu na zápis medzi pamiatky síce môže predĺžiť a čiastočne predražiť rekonštrukciu, vidia v ňom však aj plus.

„Apartmány si zrejme budú kupovať vrstvy obyvateľstva, ktoré si to môžu dovoliť, a pre nich môže byť pozitívom, že budú mať apartmán v kultúrnej pamiatke.“

Koľko by kompletná rekonštrukcia a oživenie chát malo stáť, ešte vlastníci nevedia. Pôjde však o milióny. S prácami by chceli začať už tento rok.

 Vyhľadávané klimatické kúpele

Združenie SOS Kremnica chce z chát vo Zvolenskej doline pamiatky najmä preto, aby dostali potrebnú ochranu a akýkoľvek vlastník ich nemohol necitlivo prestavať, prípadne bez vysvetlenia asanovať.

S výstavbou vilovej kolónie sa podľa zistení historikov začalo v rokoch 1888 – 1889. Prvým bol Lovecký alebo Poľovnícky roh. Tento hotel či ubytovňu nechalo podľa predsedu združenia Daniela Haasa Kianičku vybudovať mesto Kremnica, ktoré ho potom prenajímalo súkromníkom. Už vtedy bola Zvolenská dolina obľúbeným výletným miestom.

K rozšíreniu areálu došlo v rokoch 1903 až 1905, keď pribudli vila Františka Jozefa, dnes hlavný objekt rekreačného strediska, a dve menšie vilky Arpád a Alžbeta. Stavby pritom korešpondovali s okolitým horským prostredím.

Historička Lucia Krchnáková odhalila, že za ich projektovaním stál významný budapeštiansky architekt a staviteľ Sándor Aigner.

V roku 1922 si areál od mesta prenajal hlavný mestský lekár Edmund Klein. V tom čase došlo k prestavbe najstaršieho objektu na väčšiu vilu, ktorá slúžila ako sanatórium a bola známa ako Ozdravovňa Dr. Kleina.

Počas jeho pôsobenia došlo aj k prestavbe a rozšíreniu vily František Jozef a neskôr k stavbe úplne nového objektu najbližšie k mestu – takzvaného Domu pre rekonvalescentov. Dnes je známy ako Zoja, ktorá je zrejme najviac schátranou zo všetkých budov komplexu.

Vo Zvolenskej doline v tomto období prekvitali klimatické kúpele, ktoré využívali na liečebné účely horský vzduch aj tamojšiu pramenitú vodu.

V období socializmu sa celý areál označoval jednotným názvom Rekreačné stredisko ROH Hron. Po roku 1989 nehnuteľnosti postupne menili majiteľov a dostali sa do súkromných rúk.

Miesto, ktoré obľubujú generácie Kremničanov

Návrh na zápis medzi pamiatky neznamená automaticky ochranu objektov. Po začatí správneho konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku však už zákon na možné hrozby myslí.

„Vlastník je podľa pamiatkového zákona povinný chrániť vec pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo vývozom a oznámiť každú zmenu vlastníctva nehnuteľnosti pamiatkovému úradu, teda musí sa k nehnuteľnosti správať ako ku kultúrnej pamiatke,“ vysvetlili Tatiana Plavcová z Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici, kde aktuálne spracúvajú podklad pre vyhlásenie.

Pamiatkari už so spoločnosťou Toliar o procese komunikovali, zatiaľ však nemajú informácie o konkrétnych stavebných prácach, ktoré plánuje.

Primátor Kremnice Martin Novodomec opísal komplex ako „významné miesto oddychu, vychádzok aj zábavy generácií Kremničanov“.

Ide o miesto, kam z Kremnice vedie takzvaný Grobňový chodník a ktoré je častou zastávkou návštevníkov cestou na Skalku.

„Chceme, aby aj do budúcna zostalo zachované s jeho historickým charakterom a slúžilo verejnosti v podobnom duchu ako dnes. Na druhej strane, areál potrebuje investície, keďže zub času a investičný dlh sa tam výrazne prejavili,“ okomentoval. Mesto bude budúce zásahy sledovať predovšetkým z pozície stavebného úradu. /agentury/

X X X

Embargo na výrobky z ruskej ropy zvýši cenu pohonných látok

Pomerne zásadné zmeny čakajú aj bratislavskú rafinériu Slovnaft.

Zákaz dovozu výrobkov z ruskej ropy, ktorý bude v krajinách Európskej únie platiť od nedele (5.2.), zvýši cenu pohonných hmôt, najmä nafty. Európa totiž nie je vo výrobe nafty sebestačná, upozornili viacerí analytici. S blížiacim sa termínom zavedenia embarga rástli aj ceny akcií rafinérskych firiem zameraných na produkciu nafty. Zmeny nastanú i v bratislavskej rafinérii Slovnaft.

„Predpokladáme, že na ceny pohonných látok v Európe bude embargo pôsobiť prorastovo. Nafta sa totižto do EÚ dovážala hlavne z Ruska, alebo vyrábala hlavne z ruskej ropy,“ uviedla pre TASR analytička 365.bank Jana Glasová. EÚ musí ruskú naftu nahradiť dodávkami z iných krajín, čo tlačí na rast jej ceny. „Koniec – koncov, problémy s naftou na európskom trhu už dlhšiu dobu spôsobujú, že nafta je drahšia ako benzín a aj v medziročnom porovnaní zaznamenala výraznejšie zdraženie,“ priblížila Glasová.

Nárast cien akcií

S blížiacim sa termínom zavedenia embarga na ruské ropné produkty výrazne rastie cena akcií európskych rafinérií, najmä tých silno zameraných na produkciu dieselových palív. „Dôvodom rastu cien akcií týchto podnikov, a teda ich predpokladanej ziskovosti, je utiahnutý európsky trh s ropnými produktmi, najmä dieselovými palivami, ktorý je s blížiacim sa embargom stále napätejší,“ upozornil hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda.

Európske krajiny doposiaľ znížili svoj dovoz ruských dieselových palív na približne polovicu. Zatiaľ čo pred ruskou inváziou na Ukrajinu dovážali z Ruska približne polovicu všetkých importovaných dieselových palív, v súčasnosti je to podľa Kovandu asi 27 %. V uplynulých týždňoch sa krajiny predzásobili ruskou naftou, čo by mohlo zmierniť možný cenový šok po zavedení embarga. „Investori do akcií zmienených firiem však usudzujú, že k rastu ceny dôjde, čo podporí ich marže a ziskovosť,“ dodal Kovanda.

Zmeny v Slovnafte

Pomerne zásadné zmeny čakajú aj bratislavskú rafinériu Slovnaft. Slovensko síce má výnimku na dovoz ruskej ropy, od nedele však nebude môcť vyvážať niektoré produkty z tejto ropy do krajín EÚ okrem Česka. Aj možnosť exportu pohonných látok vyrobených z ruskej ropy k našim západným susedom je však časovo obmedzená do decembra tohto roka. Slovnaft preto bude musieť časť ruskej ropy nahradiť dovozom z iných krajín, a to ropnými tankermi a nasledovne z Chorvátska cez ropovod Adria.

„V tomto roku očakávame, že takto nahradíme zhruba 30 % pôvodne ruskej ropy alternatívnou ropou,“ spresnil hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Dodal, že schopnosť plynule naďalej zásobovať trhy v Rakúsku či Maďarsku aktuálne do veľkej miery závisia od funkčnosti ropovodu Adria. „Skupina MOL a Slovnaft má s chorvátskym prevádzkovateľom ropovodu, spoločnosťou JANAF uzavretú len krátkodobú zmluvu na najbližšie mesiace. Čo bude potom, aktuálne nevieme predpokladať, keďže chorvátska strana si kladie neadekvátne finančné podmienky,“ upozornil Molnár.

Slovnaft si už vlani spracovanie alternatívnej ropy odskúšal. Išlo podľa Molnára o ropu z Blízkeho východu, keď počas piatich novembrových dní rafinéria spracovala dodávku jedného tankera. Hovorca dodal, že spracovanie a preprava alternatívnej ropy bola o 15 miliónov eur drahšia voči doterajším nákladom, aktuality.sk

X X X

U Remišovej má skončiť štátny tajomník pre IT Hargaš. Prečo a kto má byť nástupcom

Dôvodom je vraj budúca politická kariéra. Možný nástupca už v rezorte informatizácie pracoval – donedávna.

Na ministerstve pre investície a informatizáciu (MIRRI) Veroniky Remišovej by mal vo funkcii v krátkej dobe skončiť štátny tajomník zodpovedný za IT agendu Ján Hargaš.

Pre Živé.sk to uvádzajú viaceré nezávislé zdroje, aj z prostredia štátneho IT.

Hargaš okrem funkcie na ministerstve pôsobí aj v dozornej rade štátnej softvérovej firmy Slovensko IT, ktorej rezort je jediným akcionárom. Predtým pôsobil ako Remišovej poradca.

 Vstup do politiky nepotvrdzuje

V kuloároch sa hovorí, že za predčasným Hargašovým koncom môžu byť jeho chystané politické aktivity, uvádzajú pre Živé.sk dva zdroje. Majú súvisieť s politickou stranou Progresívne Slovensko (PS), ktorej podpredsedom je Michal Truban – jeden zo spoluzakladateľov mimovládky Slovensko.Digital, na ktorej čele stál v minulosti i Hargaš.

Samotný štátny tajomník tento vývoj nepotvrdzuje. „Som stále vo funkcii štátneho tajomníka MIRRI a žiaden vstup do politickej strany (ani PS) teraz neplánujem. Keď sa na tom niečo zmení, určite o tom budete vedieť,“ napísal pred pár dňami pre Živé.sk. Pýtali sme sa ho ale na možný vstup do politiky v rámci Progresívneho Slovenska, čo neznamená len vstup do strany, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku zlyhala integrácia Rómov. Čo bude ďalej?

Rómovia, prichádzajúci do Francúzska z krajín EÚ sa viditeľne nechcú integrovať. Hovorí o tom Manuel Valls, francúzsky minister vnútra. Správu priniesol web Tyden.cz.

Francúzska vláda sa snažila umožniť Rómom, ktorí prichádzajú do krajiny o ich uplatnenie ako aj bývanie. Stretla sa však len s nezáujmom. Integračné dediny, ako ich nazývajú sa nestretli s požadovaným efektom. Väčšina Rómov sa vo Francúzsku nechce integrovať. Ako dôvody odmietavého postoja k integrácií Rómovia uvádzajú kultúrne rozdiely či to, že sú v rukách rómskych sietí, ktoré ich nútia k prostitúcii alebo k žobraniu.

Problémové spolunažívanie Rómov s domácim obyvateľstvom

Podľa ministra Vallsa bude Francúzsko pokračovať v rušení rómskych táborov, ktoré si stavajú pri blízkych chudobných štvrtiach. Spolunažívanie Rómov s miestnym obyvateľstvom sa stáva problematické a vedie dokonca až k násiliu.  „Odhadujeme, že úplne nelegálne u nás teraz vo viac ako 400 táboroch žije asi 20 tisíc rómskych mužov žien a detí, ktorí pochádzajú väčšinou z Rumunska a Bulharska,“ povedal pre denník Le Figaro minister vnútra Valls.

Francúzsko má v pláne postupne vysťahovať všetkých Rómov, ktorí nespĺňajú podmienky pobytu do krajín odkiaľ prichádzajú. Väčšinou ide práve o Rumunsko a Bulharsko.

Výška finančnej pomoci pre Rómov na Slovensku by mohla byť známa v júni

Koľko peňazí z eurofondov pôjde na začleňovanie Rómov do spoločnosti, stále nie je známe. Isté však je, že táto téma bude patriť medzi priority programového obdobia 2014 až 2020. Agentúre SITA to povedal hovorca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik. „Očakávame, že návrh dohody bude dokončený v júni tohto roka,“ informoval Králik.

Slovensko a Európska komisia (EK) o veci intenzívne rokujú, hovorí Králik. Pre EK nie je rozhodujúce, ktorý rezort či inštitúcie si problematiku rozdelia. EK bude podľa Králika predovšetkým skúmať ucelenú stratégiu vypracovanú slovenskou stranou, ktorá by mala jasne definovať, čo a akým spôsobom chce Slovensko v tejto oblasti dosiahnuť do roku 2020. Už v prvom kroku by sa malo vyhodnotiť, čo sa podarilo alebo nepodarilo v tejto oblasti dosiahnuť počas súčasného programového obdobia. Špecifikácia priorít, rozdelenie do operačných programov a spôsoby čerpania budú v Partnerskej dohode, ktorú uzavrieme s EK.

Euróska komisia chce výsledky

EK chce, aby naša stratégia stála na osvedčených projektoch s hmatateľnými výsledkami. Zároveň by sme mali identifikovať prekážky v efektívnom čerpaní eurofondov, ktoré boli vyčlenené pre túto oblasť. Až následne v druhom kroku by sa malo rozhodnúť, ktorý rezort alebo ktoré rezorty vo vzájomnej súčinnosti, by mali túto stratégiu zaviesť.

Denník Pravda na začiatku týždňa informoval, že podľa predbežného návrhu sa eurofondy pre Rómov opäť rozčlenia pod viaceré ministerstvá. Slovensko by malo dostať viac ako v uplynulom programovom období, denník píše o 300-miliónovej podpore. Ako viackrát povedal splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák, doposiaľ sa európske peniaze určené na pomoc Rómom minuli všade, len nie tam, kde ich samotní Rómovia potrebovali. Tentokrát chce, aby sa systém čerpania nastavil adresnejšie a projekty sa dôslednejšie sledovali, aktuality.sk

X X X

Napíše seminárku a oklame učiteľov. Umelá inteligencia je stále hlúpa, ale v týchto chvíľach mení náš svet

 Revolučný softvér ChatGPT sme testovali aj na učiteľoch a tí jeho výkon hodnotia zmiešane. Práce, ktoré napísal, sa dajú prirovnať k zlému študentovi, ktorý však neprepadne. To sa ale v budúcnosti môže zmeniť.

Keď si sedemnásťročný gymnazista Jakub nedávno nevedel rady s domácou úlohou, nechal si jej časť vypracovať umelou inteligenciou. Tá sa mu však nepáčila a napokon ju prerobil podľa seba.

O čosi inak však s tým istým zadaním pochodil jeho spolužiak — umelá inteligencia v podobe aplikácie ChatGPT mu na jeho žiadosť vypracovala domácu úlohu, za ktorú mu učiteľ udelil 90 percent. To, čo spravil Jakubov spolužiak, však dnes robia milióny študentov po celom svete.

Koncom novembra minulého roka predstavila spoločnosť OpenAI asi doposiaľ najväčší zlom vo svete umelej intelilgencie — jazykový model ChatGPT. Viete s ním komunikovať prakticky na všetky témy.

Na požiadanie vám napíše text piesne, báseň či esej do školy. Na to posledné teraz musia reagovať učitelia po celom svete — niektorí ChatGPT preklínajú, kým iní hľadajú spôsoby, ako si ním pomôcť a zapojiť ho do vzdelávacieho systému a vyučovania.

Slovenskí učitelia dokážu ChatGPT odhaliť len čiastočne. Mnohí jeho výkon prirovnávajú k nie veľmi bystrému žiakovi, ktorý však neprepadne.

Slovenský odborník: Je to ako príchod kalkulačky

Četbot ChatGPT mení pohľad na umelú inteligenciu a začína sa ním zaoberať aj laická verejnosť. Všímajú si ho aj prestížne americké univerzity, ktoré už začali blokovať prístup k četbotu cez školské pripojenie.

„Chápem, prečo to učitelia cítia tak, ako to cítia,“ povedal šéf OpenAI, ktorá softvér vyvinula, Sam Altman.

„Pokiaľ sa škola snaží žiaka naučiť nejakú zručnosť alebo vedomosť,“ hovorí pre Aktuality.sk odborník na jazykové modely Matúš Pikuliak. “…je pochopiteľné, že neakceptujú, keď sa žiak namiesto učenia spoľahne na počítač. Je to podobný vzťah ako kalkulačka a aritmetika,“ dodáva výskumník Kempelenovho inštitútu inteligentých technológií.

Ako tvrdí, napriek tomu, že máme kalkulačky, stále učíme deti základné aritmetické operácie.

Ako v prípade kalkulačiek, aj ChatGPT by sme mohli využiť na to, aby nám pomohol zlepšiť súčasný vzdelávací systém. Tento priestor tam sčasti vidí aj Pavol Hardoš, ktorý prednáša na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

„Skúšal som, nech mi navrhne osnovy nového predmetu — ponúkol obstojný ‚obkec‘, na ktorom by sa dalo stavať, ale navrhoval mi aj použiť neexistujúcu literatúru.“ Takisto testoval četbot a skúšal, či dokáže vygenerovať testové otázky. „Tam to bolo poslabšie, ale keď som mu zadal konkrétny text a spýtal sa ho, nech mi vygeneruje otázky s viacerými možnosťami o porozumení textu, zvládol to celkom pekne,“ hodnotí četbot vysokoškolský pedagóg.

Keď sme mu však dali napísať text o právach LGBTI+ ľudí, u profesorky žurnalistiky Márii Stankovej nepochodil. Ak by bola umelá inteligencia študentom, dala by mu D alebo E. „Určite by som za autora nepovažovala človeka so slovenským materinským jazykom,“ povedala o texte, ktorý sme jej zaslali na skúšku.

Milión používateľov za päť dní

Keď päť ľudí okolo Sama Altmana započalo prácu na startupe OpenAI, nikto z nich nemal potuchy, že takmer o sedem rokov neskôr vyvinú najrýchlejšie rastúcu online službu — četbota ChatGPT. Projekt OpenAI v roku 2015 pri jeho začiatkoch podporil aj miliardár Elon Musk. Ten však v roku 2018 opustil predstavenstvo spoločnosti a dnes pretvára sociálnu sieť Twitter.

Koncom minulého roka 30. novembra spustili četbota a počet jeho používateľov začal rýchlo stúpať. Už 5. decembra Altman vo svojom tvíte oznámil, že počet jeho používateľov presiahol jeden milión. Podľa dát portálu Statista ide tak o prvú internetovú službu, ktorá dosiahla túto métu v takom krátkom čase.

„ChatGPT je veľmi silný jazykový model, ktorý ako prvý ponúkol takto robustné možnosti konverzovať v prirodzenom jazyku na mnohé témy. Modely s podobnými vlastnosťami existovali už predtým, tu je to zabalené do veľmi kvalitného a verejne dostupného výrobku,“ vysvetľuje službu odborník na jazykové modely a výskumník Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Matúš Pikuliak. Tento četbot dokáže podľa neho priniesť používateľom hodnotu, odpovedať na ich otázky, viesť diskusiu, pomôcť s písaním aj porozumením textu.

„Nejde ani tak o zlom, ako skôr o kulmináciu jedného výskumného smeru. Zlepšovanie technológie hlbokého učenia, na ktorej beží aj ChatGPT, v oblasti spracovania prirodzeného jazyka môžeme sledovať už takmer 10 rokov,“ výskumník objasňuje, čo znamená pre svet umelej inteligencie spustenie četbota. Podľa experta sa tieto zlepšenia dostávajú k používateľom napríklad pri strojovom preklade, pri prepise reči do textu, pri vyhľadávaní na internete a inde.

Práve ChatGPT inšpiroval aj Google k nápadu využívať umelú inteligenciu. Plány na zakomponovanie umelej inteligencie do portfólia svojich služieb má firma predstaviť svojim zamestnancom na internej konferencii spoločnosti v máji.

Jazykový model ChatGPT dokáže so svojimi schopnosťami komponovať texty, písať poéziu, hodnotiť texty, a ak ho o to viete poprosiť tak, aby na to neprišiel, aj domácu úlohu, ktorú vám udelili v škole. Avšak bot pracuje iba s dátami, ktoré boli dostupné najneskôr v septembri 2021.

„Bohužiaľ, nemôžem ti robiť domácu úlohu. Dôrazne odporúčam, aby si si ju urobil/a sám/sama, pretože tým získavaš vedomosti a zručnosti, ktoré sú nezastupiteľné pre tvoj vzdelávací a osobný rast,“ odpísal nám bot, keď sme ho explicitne požiadali o vypracovanie školskej úlohy.

3fotky v galériiPavol HardošZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

ChatGPT ako pomocník učiteľov

Napriek tomu, že priamy pokyn na vypracovanie úlohy odmietol, ak mu poviete, aký text chcete napísať, bez problémov vám ho pošle. Práve to podnietilo mnoho amerických univerzít zablokovať prístup k četbotu cez školské pripojenie. Zároveň to však spustilo spoločenskú diskusiu o tom, či je vôbec efektívne zadávať žiakom písomné úlohy. Otázne je, či súčasný systém vzdelávania nebude musieť podstúpiť pre rozvoj umelej inteligencie prudkú zmenu.

New York Times tvrdí, že učitelia by sa napriek jeho zneužiteľnosti mali naučiť pracovať s umelou inteligenciou a prehodnotiť súčasný stav edukačného systému a skúšania. V tom im môžu byť práve nástroje umelej inteligencie, ako napríklad ChatGPT, nápomocné.

Takýmto spôsobom sa podarilo využiť systém napríklad slovenskému vysokoškolskému pedagógovi Pavlovi Hardošovi, keď experimentoval s jazykovým modelom. „Skúšal som, ako dokáže umelá inteligencia odpovedať na moje otázky,“ hovorí s tým, že bol zvedavý, ako si četbot dokáže poradiť s minulými otázkami na teste ku kurzu o demokratických teoriách. Ako však opisuje, jeho úmyslom nebolo využiť umelú inteligenciu na prerábanie otázok, skôr išlo o kontrolu obtiažnosti a ľahkosti podvádzania.

„Pri nerevidovanej otázke som mal dojem, že ChatGPT by viedol k nepresnej, obkecávacej odpovedi, akých vidím dosť aj bez neho a zmenil som otázku tak, že už ponúkal úplné výmysly, lebo zjavne nevie povedať, keď niečo nevie,“ dodáva Hardoš.

Ministerstvo školstva: Je ťažké rozpoznať robota od študenta

Financial Times píše, že „ChatGPT vytiahne školské skúšky z temných čias“. Práve pre rýchly rozvoj umelej inteligencie ani Hardoš zrejme už nebude zadávať študentom písomné testy. Naznačuje, že študentov bude musieť prinútiť písať texty ručne – s pomocou pera a papiera. „Pri tomto tempe zlepšovania umelej inteligencie a zlepšovaní povedomia študentov o ňom neočakávam, že budúci rok budem vôbec môcť robiť online písomné testy. Buď prejdem na písanie esejí perom na papier priamo v učebni, alebo na ústne skúšanie.“

S otázkami o četbote sme oslovili aj ministerstvo školstva. „Ministerstvo školstva pozorne sleduje svetové trendy, ako reagovať na meniace sa výzvy a nové nástroje v oblasti všeobecne dostupných nástrojov umelej inteligencie, výsledky štúdií a príklady dobrej praxe,“ odpovedal nám rezort, ktorého vedením je dočasne poverený Ján Horecký. Ministerstvo tiež dodalo, že neignoruje fakt, že tieto nástroje sú dostupné, žiaci a študenti ich používajú, a že sa budú rýchlo vyvíjať.

Spoľahlivé dáta o tom, aká časť učiteľov vníma existenciu ChatGPT ako problém, ministerstvo zatiaľ nemá. Rezort to zdôvodňuje tým, že od jej uvedenia ešte neuplynuli ani dva mesiace. „Učitelia, ktorí sa stihli zoznámiť s nástrojom a jeho možnosťami, alebo identifikovali jeho využívanie žiakmi, ho zrejme ako možný problém častokrát považujú.“

„Uvedomujeme si,“ tvrdí ministerstvo, „že je veľmi náročné rozpoznať, či text, domáca úloha, projekt, esej, školská či seminárna práca, vznikli výhradne nástrojom umelej inteligencie. Na druhej strane, hrozbe sa dá do určitej miery čeliť.“ Jednou z možností podľa rezortu školstva je, že učitelia budú k rôznym prácam žiakov a študentov pristupovať kriticky a analyzovať prvky a opakujúce sa črty špecifické pre tieto nástroje.

Pikuliak z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií tvrdí, že s existenciou ChatGPT sa jednoducho treba zmieriť. „Školy budú musieť existenciu týchto nástrojov akceptovať,“ tvrdí odborník a dodáva, že ChatGPT a podobné modely môžu fungovať ako vynikajúci asistenti pri písaní. Pikuliak priznáva, že aj on sám ho pri písaní vedeckých článkov po anglicky používa, aby opravil jeho „nedokonalú angličtinu“. „No na formulovanie argumentov si ale stále musím vystačiť sám.“

Jedným z ďalších nedostatkov vzdelávacieho systému je aj krátky čas pedagógov vyhradený pre každého študenta individuálne. Jeden stredoškolský učiteľ z USA pre New York Times povedal, že si pri kontrolovaní a posudzovaní prác pomohol práve touto vymoženosťou. Dodal, že práve ChatGPT mu ich ohodnotil oveľa detailnejšie a užitočnejšie, ako by bol on schopný stihnúť za krátky časový úsek, ktorý má vyhradený pre práce každého študenta.

„Pokiaľ sa takýto četbot dobre pripraví, mohol by aj žiakom zo znevýhodneného prostredia priniesť obrovskú hodnotu, kedy by dokázal s dieťaťom podľa jeho potrieb interagovať, vysvetľovať, ozrejmovať a tak ďalej,“ hovorí Pikuliak. Nemyslí si však, že by hrozilo, že nahradí ľudských učiteľov, môže ich ale vhodne doplniť. „V momentálnom stave ešte také spoľahlivé nie sú a mohli by dieťa naučiť aj nesprávne informácie. Po poriadnom otestovaní by to ale v kontrolovanom prostredí mohlo byť možné.“

 Možno mu dať morálne zásady?

ChatGPT však má aj úskalia. „Osobne za najväčší problém považujem tendenciu modelu ‚halucinovať‘— vymýšľať si fakty, údaje, tvrdenia. Model sa snaží vždy vygenerovať text najlepšie ako vie a má teda tendenciu generovať odpovede, ktoré znejú že by mohli byť správne, ale nemusia byť nutne ukotvené v realite,“ konštatuje Pikuliak.

„To, aké opodstatnené sú jednotlivé kritiky, ukáže zrejme až budúcnosť, keď takéto modely začnú používať masy ľudí. Možno sa ukáže, že niektoré kritiky opodstatnené neboli a chyby v umelej inteligencii žiadnu veľkú škodu nespôsobujú. Taktiež ale môžu vzniknúť úplne nové problémy, ktoré doteraz nikto nepredpokladal,“ hovorí Pikuliak, ktorý sa zaoberá práve jazykovými modelmi ako je ChatGPT.

Modely ako ChatGPT podľa odborníka možno kritizovať z rôznych hľadísk. V Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií, v ktorom Pikuliak pôsobí, takéto modely kriticky skúmajú. Ide napríklad o ich schopnosti produkovať dezinformácie alebo ich tendencie generovať škodlivé stereotypy o rôznych skupinách ľudí.

Veľmi diskutovanou problematikou sa však stáva aj to, ako dať takémuto softvéru určité morálne zásady, aby nemohol byť využitý na nekalé účely jeho používateľov. „Ako nástroj takýto model morálne zásady mať nemôže, aspoň v bežnom vnímaní toho, čo je to morálka. Ako nástroj ale môže byť zneužitý zlým aktérom na nemorálne účely, alebo môže omylom vygenerovať nevhodný text,“ konštatuje na margo morálky softvéra Pikuliak.

ChatGPT je v tomto ohľade celkom zaujímavý, pretože, ako tvrdí expert, v OpenAI si dali naozaj silno záležať na tom, aby nebolo možné prinútiť chatbot vygenerovať niečo škodlivé, alebo aby niečo škodlivé nevygeneroval náhodou. „Pri otázkach o politike, zdraví a podobne je model veľmi často zdržanlivý a odmietne vygenerovať konkrétnu odpoveď, namiesto toho odkáže na relevantnú autoritu. Toto je správanie, ktoré mu vnukli náročky, keďže usúdili, že takéto správanie je najvhodnejšie,“ vysvetľuje správanie bota expert na umelú inteligenciu.

Slovenský novinár by z neho zatiaľ nebol

Novinárka Insideru Beatrice Nolanová podala životopisy napísané práve týmto četbotom. Malo sa jednať o dve pracovné pozície — správca sociálnych sietí a účtovník. Na tie jej odpovedali dvaja náborári, ktorí mali záujem o pohovor. Keď však hodnotili životopisy podrobnejšie, zhodnotili, že im chýbala osobnosť a boli podľa nich moc formálne a suché.

Keď sme komunikovali s četbotom, dali sme mu za úlohu napísať text o právach LGBTI+ ľudoch na Slovensku. Text sme na zhodnotenie poslali profesorke z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Márii Stankovej. Tá sa zaoberá štýlom písania, vetnou skladbou a učí mladých žurnalistov komponovať texty.

Výsledok môžete posúdiť aj sami:

Text o právach LGBTI+ ľudí na Slovensku, ktorý vyprodukovala umelá inteligencia:

Na Slovensku sa LGBTI+ (lesbické, gay, bisexuálne, transrodové a intersexuálne) ľudia stále stretávajú s diskrimináciou a nedostatočnou ochranou svojich práv. Napriek tomu, že v posledných rokoch došlo k určitým pokrokom v tejto oblasti, stále existuje veľa prípadov diskriminácie na základe pohlavia a sexuality.

Rovnaké manželstvo pre homosexuálne páry stále nie je uznané na Slovensku, aj keď Európsky súd pre ľudské práva vydal rozhodnutie, že takéto odmietnutie je nezákonné. Registrácia partnerstva pre homosexuálne páry tiež nie je možná.

Transrodoví ľudia čelia diskriminácii v rôznych oblastiach, ako napríklad v zamestnaní, vzdelávaní a zdravotníctve. Zmena pohlavia na doklade totožnosti je veľmi ťažká a vyžaduje lekársky posudok a chirurgický zákrok.

Intersexuálni ľudia čelia diskriminácii v dôsledku nedostatočného porozumenia ich situácie a nedostatku ochrany pred nespravodlivým chirurgickým zákrokom.

V poslednom čase sa začali konať protesty a aktivity za práva LGBTI+ ľudí a viacerí verejní činitelia sa začali vyjadrovať v prospech ich práv. Avšak stále existuje veľa prác, ktoré treba urobiť na ochranu práv LGBTI+ ľudí na Slovensku a boj proti diskriminácii. Je dôležité, aby sa vláda a spoločnosť začali viac angažovať v tejto oblasti a podporovali práva LGBTI+ ľudí.

Pedagogička by text zaradila medzi priemernejšie až horšie. Štylistika je podľa nej podpriemerná, vzhľadom na krátky rozsah sa tiež zbytočne často opakujú niektoré slovné spojenia. „V texte sú využité zvláštne konštrukcie, neprirodzený slovosled – to všetko pôsobí nápadne, príznakovo, hoci cieľom toho textu nie je pútať na jazyk a štylistiku. Text obsahuje aj nejasné slovné spojenia či zle použité polysémické výrazy, z ktorých viaceré nezodpovedajú jazykovej praxi, úzu, ani legislatíve,“ hodnotí Stanková

Keď sme sa pýtali, ako by zadanie ohodnotila, keby jej ho odovzdá študent, povedala, že by váhala medzi hodnotením D a E. Nevedela by však, že ide o text umelej inteligencie, i keď by sa domnievala, že materinským jazykom autora nie je slovenčina., aktuality.sk

X X X

V terapii: Potrebujem psychoterapiu? Zázraky nečakajte, zlepšenie kvality života áno

Psychoterapia nie je len o tom, aby sa človek vyrozprával. Je to práca, počas ktorej postupne nachádza silu čeliť traumám. A nie je len pre ľudí, ktorí sa práve cítia zle. Na odborníka sa môžete obrátiť napríklad aj s požiadavkou sebarozvoja.

Keď v novembri 2019 našli v bratislavskom prístave dobitú ženu, stránky bulváru sa zaplnili informáciami o brutálnom útoku so sexuálnym motívom. Ľudia si šepkali o sériovom vrahovi a medzi ženami zavládol strach z vychádzania von po zotmení.

Jednou z nich bola aj Jana. Správy o smrti Violy, ktorá bola len o niekoľko rokov staršia od nej, ju hlboko zasiahli. Podobne ako mnoho ďalších Slovákov a Sloveniek o prípade veľa čítala a premýšľala. A pocit ohrozenia ju neopúšťal, ani keď sa zatvorila vo svojom byte.

„Bývala som na šiestom poschodí, ale aj tak som mala v hlave predstavu, že niekto môže prejsť cez okno a ublížiť mi. Bolo mi jasné, že to je hlúposť. Hoci sa prípad neskôr uzavrel tak, že nešlo o vraždu, v tom čase sa hovorilo o neznámom vrahovi. Bála som sa, že jeho ďalšou obeťou môžem byť ja,“ opisuje Jana, ktorej meno sme zmenili, lebo si želala zostať v anonymite.

Neskôr sa však k jej strachu pripojil aj zvláštny pocit neprítomnosti. Opisuje ho ako zahmlenie či dívanie sa na svet z akvária. „Akoby som bola odstrihnutá od svojho prežívania. Fyzicky som síce bola v každodenných situáciách, ale akoby som ich neprežívala emočne.“

Už po dvoch dňoch tohto pocitu vedela, že s ňou niečo nie je v poriadku. Vyhľadala pomoc psychoterapeutky. Postupne pochopila, že jej stav súvisí s faktom, že bola v detstve svedkom domáceho násilia a násilia na ženách zo strany otca. Prípad Violy v nej oživil pocity, ktoré prežívala ako dieťa. Psychoterapia jej však pomohla.

„Pochopila som, že to súvisí s mojím detstvom. Je veľa vecí, ktorým stále nerozumiem a myslím si, že bude trvať ešte veľmi dlho, kým pochopím všetko, čo sa mi stalo. Vďaka terapii však už rozumiem vzorcom toho, prečo sa mi určité veci v živote dejú,“ vysvetľuje Jana.

V každom veku

Janu k vyhľadaniu pomoci priviedla výraznejšia psychická nepohoda. Každý to však má s vyhľadaním terapie inak. Univerzálna odpoveď na to, kto by ju mal vyhľadať, totiž neexistuje. Podľa psychoterapeuta Martina Milera to môže byť ktokoľvek, kto sa vo svojom prežívaní dlhodobo necíti optimálne.

„Môžu to byť ľudia, ktorí sú dlhodobo skleslí, majú pocit straty energie či úzkostné stavy. Môžu však prísť aj s tým, že im nie je jasné ich životné smerovanie alebo že prestupujú na mieste. Veľkú oblasť tvoria vzťahy – napríklad si nie sú istí, či je ich súčasný vzťah v poriadku,“ vymenúva. Dodáva, že mnohí ľudia nevedia, čo vôbec koncept úzkostí znamená. Úzkosti sa môžu prejavovať aj somaticky, ako točenie hlavy, búšenie srdca, tlak na hrudníku či zovreté hrdlo a potenie rúk. Tiež môže ísť o obavy alebo pocity podobné tým, ktoré prichádzajú pred skúškou v škole.

Psychoterapeutka Alena Hrčková upozorňuje, že vždy je na samotnom človeku, aby vyhľadal pomoc a nikoho do nej nemožno nútiť. „Mal by prísť, keď cíti, že v jeho živote niečo nie je v poriadku, že sa mu neustále opakuje rovnaký vzorec a nevie sa z neho dostať von. Môže ísť o partnerské vzťahy, vzťahy s deťmi či kolegami. Vždy však ide o mieru utrpenia konkrétneho človeka. Každý sám cíti, kedy nastal správny čas.“ Do jej praxe pred pandémiou prichádzali hlavne ľudia s depresívnymi stavmi, v posledných rokoch však prevažujú klienti s úzkosťami.

Kým niektorí sa dostanú k terapeutovi už ako deti či adolescenti, iní ho navštívia až ako seniori. A aj to má zmysel – terapia je v poriadku v každom veku. Miler opisuje, že má aj klientov na dôchodku.

„Aj v tomto veku ošetrujeme traumy z detstva. Klienti vo vyššom veku si v sebe neraz nesú nikdy nevypovedanú bolesť aj päťdesiat rokov. Terapia im môže pomôcť uľaviť si z nej a vidieť niektoré veci inak,“ konštatuje.

Pohľad do minulosti

Človek sa v každom prípade musí pripraviť na to, že načrie do svojej minulosti. Jana hovorí, že pred prvým sedením u terapeuta sa cítila tak zle, že nerozmýšľala, o čom z detstva bude musieť premýšľať a hovoriť. Priznáva, že miestami to bolo náročné, no dnes cíti výsledky.

„S najhorším som bojovala zhruba rok. K psychoterapeutke som chodila raz či dvakrát týždenne. Úzkosti potom prestali, a hoci ich mám občas aj dnes, viem, prečo sa to deje a aj vďaka tomu to potom prejde. Naučila som sa tiež odsledovať, kedy je toho na mňa priveľa a dávam si na seba väčší pozor,“ hovorí.

Terapia vo všeobecnosti však nie je oddychovou aktivitou, kam sa človek chodí vyrozprávať. Ide o prácu, na ktorú musí vynaložiť energiu. „Samozrejme, niektoré sedenia môžu byť veľmi príjemné a pohodové, človeku sa uľaví. V zásade je to však práca na sebe. Prinajmenšom na začiatku rozoberá aj nepríjemné veci. Na druhej strane – keby to bolo len nepríjemné, klient by tam predsa nechodil,“ poukazuje Miler.

Aj psychoterapeutka Hrčková uznáva, že bez otvárania nepríjemných tém to nejde: „Psychoterapia je liečba emócií a zranení duše. Keď nie sme rozhodnutí alebo schopní ísť do bolestí, terapeut to musí rešpektovať. V tom prípade ich však nemôžeme liečiť. Ak svoje duševné zranenia len prelepujeme, nevyčistíme a neliečime ich – teda ich popierame a vyhýbame sa im –, dobehnú nás,“ vysvetľuje.

Niektorí ľudia sa prvej návšteve terapeuta vyhýbajú práve zo strachu z návratu k bolestivým spomienkam. „Mal som klienta, ktorý sa dlho odhodlával prísť, a potom sa hneď na prvom sedení snažil povedať všetky ťažké veci. Na jednej strane je to pochopiteľné, na druhej strane – terapia funguje na vzťahovom princípe. Ľudia sa skôr či neskôr k týmto ťažkým veciam dostanú, ale najprv sa musí vytvoriť vzťah s terapeutom – musíte ho poznať, aby bolo pre vás ako klienta menej náročné otvoriť sa.“

Ako sa mať lepšie

V konečnom dôsledku má návrat k traumám priniesť úžitok. „Človek napokon cíti, že je lepšie vedieť pravdu, pozrieť sa do zrkadla alebo zmeniť uhol pohľadu. Nemusíme s tým byť spokojný – ale hneď ako dokážeme problém uchopiť, vieme ho aj riešiť,“ myslí si Miler.

Uznáva však, že v procese psychoterapie sa klient môže ocitnúť v zmätku. Prirovnáva to k veľkému upratovaniu v byte. „Veci máme nejak uložené a možno to vyzerá fajn a funguje to. Ale niekde už máme priveľa vecí, niečo by sme mohli premiestniť, iné vyhodiť a pri niektorých veciach je škoda, že sú zastrčené vzadu. Keď robíme veľké upratovanie, väčšinou máme v určitom bode ešte väčší neporiadok. Vtedy si človek povie, že sa do toho možno ani nemal púšťať. Toto však nie je cieľ – je to len medzistupeň, pri ktorom môžeme veci roztriediť, uvedomiť si, čo môžeme vyhodiť, čo by sme si mali zohnať a čomu dokážeme nájsť lepšie miesto.“

Dodáva, že niekedy treba nájsť silu čeliť traumám alebo sa priznať k neporiadku, ktorý dlhodobo schovávame. „Na prvý pohľad to možno vyzerá dobre, ale keď nám tam niečo hnije, prinajmenšom to dobre nevonia. Niekedy to môže vyzerať tak, že keď si upraceme, vyzerá to úplne rovnako ako predtým – ale nie je to rovnaké. Inak sa v tom cítime. A to je dosť podstatné.“

Inak sa cíti aj Jana. „Určite to má zmysel. Keď vytiahnete kostlivca zo skrine, už tam nebude – máte o jedného menej. Z každej terapie, aj keď bola ťažká, som odišla s pocitom úľavy. Veľmi mi to ovplyvnilo život, cítim sa lepšie,“ zhrnula.

Od mínusu k nule

Psychoterapeut Miler upozorňuje, že od terapie netreba čakať rýchle a radikálne zmeny v priebehu jedného až troch sedení. Ide skôr o beh na dlhšiu trať. „S nadhľadom by som výsledky terapie opísal ako Haškovu satirickú stranu: Strana mierneho pokroku v medziach zákona. Samozrejme, veľmi závisí od objednávky a konkrétneho terapeutického smeru či terapeuta,“ vysvetľuje. „Jednoducho – psychoterapia má priniesť zlepšenie kvality života. Ľudia zmenia návyky, životný štýl či pohľad na vzťahy.“

Ľudia totiž fungujú na základe určitých vzorcov, ktoré sa podľa Hrčkovej dajú v terapii upravovať. Aj vďaka tomu netreba rozoberať každú jednu traumu s terapeutom – ak prídete na koreň veci, pochopíte vzorec pri množstve ťažkostí. „Dlhodobou prácou dokážeme prísť vzorcu a bolesti na koreň – hovoríme tomu vnútorný intrapsychický nevedomý konflikt. Znemožňuje nám urobiť veci slobodne, zdravo a zrelo. Tento konflikt dokážeme povoliť tak, že si spájame životné súvislosti, hľadáme, kde sa začal, čo sa stalo, a začíname chápať to, čo sme mali len na nevedomej úrovni. Keď sa konflikt uvoľní, človek na seba začne inak nazerať a začne sa to premietať do ostatných oblastí života. Stane sa to jeho novou zručnosťou, múdrosťou. Sám sa stáva slobodným, silným a schopným zdravo napredovať v živote.“

A Martin Miler pripomína, že na terapiu môže prísť aj človek, ktorý sa jednoducho túži posunúť. „Človek nemusí nevyhnutne prísť len preto, že sa nemá dobre. Mám aj klientov, ktorí terapiu navštevujú, aj keď im je lepšie. Chcú sa ďalej rozvíjať. Netreba ísť vo svojom stave len z mínusu na nulu – terapiou sa môžu dostať aj na plusové hodnoty. Aj sebarozvoj je legitímnou požiadavkou pri vyhľadaní psychoterapeutickej pomoci,“ uzatvára./agentury/