O čom bude rečniť po boku Lavrova? Rusi získali na svoju ideologickú konferenciu ako rečníka Errola Muska. Juhoafrický podnikateľ a bývalý regionálny politik je otec najbohatšieho človeka na svete Elona Muska. Vystúpi na podujatí Fórum budúcnosti 2050, ktoré sa koná v Moskve 9. a 10. júna, čiže tento pondelok a utorok. Účastníci majú hľadať odpoveď hlavne na otázku, ako bude vyzerať Rusko i celý svet v polovici 21. storočia.

Errol Musk (na snímke s dcérou Alexandrou Muskovou). Fotografia je z 4. júna tohto roku, keď bol na návšteve Indie. Stade zrejme priletel do Moskvy.

 Vo viacerých diskusiách predstaví svoj pohľad dokopy 39 rečníkov. Organizátori na webovej stránke umiestnili fotografiu 79-ročného Muska hneď vedľa hlavného hosťa, ktorým je šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. „Inžinier, biznismen, obchodník s drahými kameňmi, otec Elona Muska,“ napísali pri jeho snímke.

„Pozvali ma veľmi zaujímavé osobnosti, aby sme sa porozprávali o budúcnosti,“ poznamenal Musk pre televíznu stanicu Carygrad. „Teším sa na stretnutie so všetkými. Pokiaľ viem, Rusi patria medzi najinteligentnejších ľudí na svete. Bolo by hlúpe neopýtať sa ich na názor na všetky možné otázky,“ citovala ho agentúra TASS po prílete do Moskvy. Dodal, že ani minútu nerozmýšľal, či prijme pozvanie na konferenciu.

 Účasť Muska na konferencii nie je prekvapivá, pretože obdivuje ruského prezidenta Vladimira Putina. Vysvitlo to pred dvomi mesiacmi, keď poskytol rozhovor stanici BBC. Šéfa Kremľa označil za silného vodcu, ktorý hovorí logické veci. „Keď sa naňho pozeráte ako na človeka, nie v kontexte medzinárodnej politiky, je ťažké nemať k Putinovi rešpekt,“ podotkol Musk. Čo sa týka ruskej invázie na Ukrajinu, v úvahe zašiel tak ďaleko, že tvrdil, že až čas ukáže, kto rozpútal vojnu.

Svoj obdiv k Putinovi potvrdil Musk aj teraz v Moskve. „Je veľmi pôsobivý človek,“ citovala Juhoafričana agentúra RIA-Novosti. Poznamenal, že by sa rád naučil od Putina zručnosti efektívneho riadenia. Stretnú sa spolu? Musk na túto otázku neodpovedal, vylúčiť sa to však nedá.

Dalo by sa povedať, že Musk poslúžil záujmom Kremľa už pred jeho vystúpením na konferencii. Rozplýval sa nad životom v Moskve, pričom to vyznelo podobne, ako keď v januári tohto roku niekoľko slovenských koaličných politikov vychvaľovalo pomery v hlavnom meste Ruskej federácie. (Andrej Danko z SNS poukazoval na bohatý výber masla v supermarketoch a Richard Glück zo Smeru ocenil, že v obchodoch sa predáva veľa toaletného papiera.)

 „Musím povedať, že neverím vlastným očiam. Žasnem nad rozlohou Moskvy, jej čistotou, nádhernými cestami. Ten, kto projektoval toto mesto, je génius,“ zdôraznil Musk. Pokračoval, že v ruskej metropole sa nachádza prvýkrát v živote, pričom ľutuje, že ju nenavštívil už skôr. Zvlášť ho fascinovalo bezpečné prostredie: „Všade v parkoch sa ženy a deti prechádzajú bez strachu o svoje životy, sú jednoducho šťastné. Tento zážitok mi zostane navždy.“/agentury/

X X X

Trump vždy zbabelo cúvne aj pri zahraničnej politike (názor Gideona Rachmana)

Napriek slovám o ohni a síre je americký prezident nervózny z použitia sily.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.

Gideon Rachman je hlavný zahraničnopolitický komentátor Financial Times

Vďaka Donaldovi Trumpovi a môjmu kolegovi z FT Robertovi Armstrongovi teraz mnohí svetoví investori hovoria o „obchode Taco“. Robert vymyslel slovné spojenie „Trump vždy zbabelo cúvne“, v origináli „Trump always chickens out“, v skratke Taco. Vzorec vyzerá takto: americký prezident sľúbi, že na vybraný cieľ zavedie masívne clá. Neskôr ich však zníži alebo odloží, často v reakcii na nepriaznivú reakciu trhov.

Doteraz sa tak stalo v prípade Kanady a Mexika, potom pri „recipročných clách“ uvalených na väčšinu ľudstva (a niektoré tučniaky), potom pri 145-percentnej sadzbe na Čínu. Hrozba zvýšenia ciel na EÚ na 50 percent trvala celý víkend. Preto Taco.

Trumpa na frázu Taco upozornili na tlačovej konferencii minulý týždeň. Nepobavilo ho to. Označil to za „hnusnú otázku“. Je hnusná, lebo je presná. V skutočnosti „Taco“ nie je len užitočná heuristika pre investorov. Ukazuje sa, že je to aj kľúč k analýze Trumpovej zahraničnej politiky.

Vyhrážky väčšinou nesplní

Ako upozorňuje Jeremy Shapiro z Európskej rady pre zahraničné vzťahy vo svojej nedávnej štúdii, Trump rád hrozí použitím sily, až z toho tuhne krv v žilách. Veľmi zriedkavo však svoje hrozby aj uskutoční. Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump preslávil tým, keď pohrozil Severnej Kórei „ohňom a sírou“ a tiež uvažoval o tom, že vymaže Afganistan „z povrchu zemského“ do desiatich dní.

A čo sa stalo? Začal rokovať so Severnou Kóreou o jej jadrovom programe. Keď rokovania nakoniec zlyhali, nenasledoval po nich oheň a síra, ale amnézia. Severná Kórea za posledných päť rokov urýchlila svoj program jadrových zbraní. Zdá sa, že Trump na tento problém zabudol.

Pokiaľ ide o Afganistan, Trump nakoniec súhlasil so stiahnutím amerických vojsk bez toho, aby zabezpečil skutočné ústupky zo strany Talibanu, čím pripravil pôdu pre pád Kábulu počas Bidenovej vlády.

Najvýraznejším použitím sily v Trumpovom prvom funkčnom období bolo zabitie veliteľa iránskych jednotiek Kuds Kásema Sulejmáního v januári 2020. Trump však tento útok bezpilotným lietadlom povolil až po tom, ako dostal uistenie, že riziko iránskej odvety je nízke.

Útočí len proti slabším

Pri pohľade na dve obdobia Trumpovho pôsobenia v úrade Shapiro zistil, že doteraz sa použitím sily vyhrážal 22-krát, ale len v dvoch prípadoch to skutočne dodržal. Silu použil celkovo v 25 prípadoch. Väčšinou išlo o obmedzené útoky proti teroristickým skupinám ako je Isis alebo al-Káida. Len v dvoch prípadoch im však predchádzala prezidentova hrozba.

Shapiro pri skúmaní týchto údajov dospel k jasnému záveru: „Trump používa hrozby a silu podobne ako šikanátor na detskom ihrisku: hoci je veľký a navonok mocný, v skutočnosti sa bojí použiť silu v akejkoľvek situácii, ktorá čo i len trochu pripomína férový boj… Skutočné násilie používa len proti oveľa slabším nepriateľom, ktorí nemajú nádej na odvetu.“

Aplikovanie princípu Taco na dnešné zahraničnopolitické krízy je poučné. Trump pohrozil, že povolí útoky na Irán, ak sa súčasné rokovania o obmedzení jeho jadrového programu skončia neúspechom. Jeho minulosť však naznačuje, že sa pravdepodobne bude naďalej veľmi zdráhať udrieť na Irán, nech už rokovania dopadnú akokoľvek.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, Trump bude pravdepodobne ešte opatrnejší ako Bidenova vláda ku všetkému, čo by mohlo viesť k eskalácii konfliktu s Ruskom. Napriek minulotýždňovému varovaniu amerického ministra obrany Peta Hegsetha, že čínsky útok na Taiwan možno hrozí „bezprostredne“, zdá sa, že Trump by tiež neriskoval vojnu kvôli Taiwanu, nech by Čína urobila čokoľvek.

Kričí, no oháňa sa ceruzkou

V Trumpových kruhoch sa hovorí o použití americkej armády na boj proti mexickým drogovým kartelom. Možno sa však bude obávať zaplietať sa s nimi aj vtedy, ak bude existovať riziko, že kartely by mohli opätovať útok na území Spojených štátov.

Obávať by sa mali lokality, ktoré vyzerajú zraniteľne, alebo pri ktorých je nepravdepodobné, že by sa mohli brániť. Grónsko môže patriť do tejto kategórie, čo naznačuje, že Dánsko a EÚ musia nájsť spôsob, ako dať Trumpovi najavo, že ak podnikne kroky voči ostrovu, zaplatí za to.

Trump, samozrejme, nie je vo svojej neochote použiť silu ojedinelý. Joe Biden aj Barack Obama sa tiež výrazne vyhýbali nasadeniu amerických vojsk do boja. Podobne ako pri Trumpovi, aj ich názory pri výkone prezidentskej funkcie formovali trpké skúsenosti z vojen v Iraku a Afganistane.

To, čím sa Trump od nich odlišuje, nie je jeho neochota ísť do vojny, ale do očí bijúci kontrast medzi jeho rétorikou tvrdého chlapa a opatrnosťou v skutočnom svete. Zdá sa, že súčasný prezident obrátil naopak slávnu vetu Teddyho Roosevelta o tom, že treba hovoriť potichu a nosiť veľký kyjak. Trump radšej hlasno kričí, a oháňa sa ceruzkou.

Je tu však jeden zjavný problém, keď sa princíp Taco príliš preceňuje. Teraz, keď ho na to upozornili, sa Trump môže nechať nahovoriť na to, aby sa pokúsil dokázať, že je skutočne tvrdý chlap. Deň po nepríjemnej otázke „Taco“ Trump zvýšil americké clo na zahraničnú oceľ na 50 percent.

Málokedy je dobrý nápad vysmievať sa tomu, kto šikanuje. Krajiny, ktoré tušia, že Trumpove divoké hrozby nebudú nič znamenať, by asi urobili najlepšie, keby si to nechali pre seba., aktuality.sk

X X X

Ruský vyjednávač hrozí koncom sveta: Ak sa pokúsite získať späť dobyté územia, bude jadrová vojna

Ruský vyjednávač Vladimir Medinskij vyhlásil, že ak sa vojna na Ukrajine zastaví bez skutočného mierového riešenia, hrozí jadrový konflikt. Podľa jeho slov by sa Ukrajina spolu s NATO v budúcnosti mohla pokúsiť získať späť územia okupované Ruskom, čo by podľa neho mohlo vyústiť až do zničenia planéty.

 Uviedla to ruská štátna agentúra TASS. Medinskij zároveň zdôraznil, že ak by sa konflikt zmrazil bez definitívnej dohody, situácia by sa mohla podobať kaukazskému regiónu Náhorný Karabach, kde roky prebiehal ozbrojený spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom. „Ak sa konflikt zastaví na línii frontu bez uzavretia skutočného mieru, iba sa podpíše nejaké prímerie, tento región sa premení na obrovský Karabach,“ vyhlásil. Podobne ako v tomto prípade by sa mohli ukrajinské územia stať nestabilným a sporným bodom na mape Európy, tvrdí.

Moskva preto podľa neho požaduje „plnohodnotný mier“, ktorý by zahŕňal medzinárodné uznanie tzv. nových území – teda častí Ukrajiny, ktoré Rusko okupuje a považuje za svoje. Tento návrh však Kyjev dlhodobo odmieta a trvá na obnovení svojej územnej celistvosti vrátane Krymu a Donbasu.

Vyhlásenie prichádza v čase, keď Ukrajina tvrdí, že má čoraz väčší tlak a podporu zo Západu, ktorá by mohla prinútiť Moskvu zastaviť agresiu. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno vyhlásil, že krajina je „veľmi blízko okamihu“, kedy Rusko donúti k ukončeniu vojny. Vyhliadky na uzavretie mieru sú však naďalej veľmi vzdialené.

Ultranacionalista ako vrchný vyjednávač

Vladimir Medinskij v súčasnosti pôsobí ako poradca prezidenta Vladimira Putina pre históriu a humanitné vedy a je kľúčovou postavou v ruskej delegácii na mierových rokovaniach s Ukrajinou. Medinskij je známy svojimi ultranacionalistickými názormi a kontroverznou interpretáciami histórie, ktoré často glorifikujú ruskú minulosť a popierajú ukrajinskú štátnosť. Jeho knihy, vrátane série Mýty o Rusku, boli kritizované za historické skreslenia a propagandistický obsah, napísal The Telegraph.

Ako vyjednávač zastupoval Rusko už počas neúspešných rozhovorov s Ukrajinou na jar 2022 v Istanbule a Bielorusku. Medinskij je považovaný za lojálneho stúpenca Putina, no jeho úloha je často vnímaná ako skôr symbolická než strategická. Kritici, vrátane ukrajinskej strany, ho označujú za ideologického aktéra bez významných diplomatických schopností. V roku 2017 čelil škandálu, keď jeho dizertačná práca z histórie bola označená za nevedeckú, no titul si udržal. Medinskij je pod sankciami USA a Kanady za šírenie dezinformácií o ruskej agresii na Ukrajine.

 Ruské podmienky

Rusko na rokovaniach v Istanbule zopakovalo svoje dlhodobé požiadavky, ktoré Ukrajina považuje za kapituláciu. Medzi hlavné podmienky patrí medzinárodné uznanie Krymu ako súčasti Ruska, úplné stiahnutie ukrajinských síl zo štyroch oblastí, ktoré Rusi plne neovládli ani po troch rokoch (Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson) a záruky, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. Rusko taktiež požaduje neutralitu Ukrajiny, obmedzenie jej vojenských kapacít a uznanie práv rusky hovoriaceho obyvateľstva. Tieto podmienky boli formálne predložené v ruskom memorande na júnových rokovaniach.

Rusko navyše odmieta bezpodmienečné prímerie, argumentujúc, že by to umožnilo Ukrajine prezbrojiť sa. Vladimir Medinskij počas rozhovorov zdôraznil, že Rusko je pripravené pokračovať vo vojne „desiatky rokov“, ak Ukrajina nepristúpi na ruské podmienky. Ruská strana taktiež navrhla „balíček“ podmienok, ktorých detaily neboli zverejnené, no pravdepodobne zahŕňajú ďalšie ústupky zo strany Ukrajiny. Tieto požiadavky sú vnímané ako maximálne a nereálne, čo naznačuje, že Rusko nemusí mať skutočný záujem o kompromis.

 Podmienky Ukrajiny

Ukrajina na rokovaniach trvala na úplnom stiahnutí ruských vojsk zo všetkých okupovaných území, vrátane Krymu, a na návrate všetkých unesených detí a väzňov. Prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil potrebu bezpečnostných záruk od svetových mocností, najmä USA, a odmietol akékoľvek obmedzenia ukrajinskej vojenskej sily po uzavretí mieru. Ukrajina taktiež požaduje reparácie za vojnové škody a stíhanie ruských predstaviteľov za vojnové zločiny.

Ukrajinský návrh obsahuje 30-dňové bezpodmienečné prímerie ako prvý krok k ďalším rokovaniam, čo Rusko opakovane odmietlo. Ukrajina navrhla aj dlhodobé konzultácie o štatúte Krymu na obdobie 15 rokov, no trvá na tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny. Tieto podmienky odrážajú odhodlanie Ukrajiny brániť svoju suverenitu a odmietať ruské územné nároky, čo vedie k pretrvávajúcemu patu v rokovaniach./agentury/

X X X

Zrejme rekordný útok Ruska: Vo vzduchu bolo skoro 500 dronov či rakiet. Sme blízko k okamihu, keď môžeme ukončiť vojnu, tvrdí Zelenskyj

 Rusko v noci na dnešok na útok proti Ukrajine použilo 479 dronov a 20 rakiet a striel, uviedlo ukrajinské letectvo. Ukrajina sa veľmi priblížila k momentu, keď môže prinútiť Rusko ukončiť vojnu, alebo ju aspoň zastaviť, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pre masívne ruské útoky na západ Ukrajiny sa do vzduchu v pondelok vzniesli poľské a spojenecké vojenské lietadlá, umiestnené v Poľsku. Cieľom bolo zaistiť bezpečnosť vzdušného priestoru krajiny.

X X X

 Rusko a KĽDR obnovia tento mesiac priame železničné spojenie pre cestujúcich medzi Moskvou a Pchjongjangom, prvýkrát od roku 2020. Oznámili to ruské dráhy. Podľa štátnych železníc, ktoré majú v Rusku monopol, vlaky medzi oboma metropolami pôjdu dvakrát v mesiaci, prvé vyjazdia z hlavného mesta Severnej Kórey 17. júna a cesta dlhá viac ako 10-tisíc kilometrov potrvá osem dní. Pôjde o najdlhší priamy železničný spoj na svete, píše agentúra Reuters.

Ďalšie priame železničné spojenie medzi Pchjongjangom a Chabarovskom, ležiacim na východe Ruska pri hraniciach s Čínou, má nasledovať o dva dni neskôr.

Spoje budú prevádzkovať severokórejské štátne dráhy. V prípade trasy Moskva-Pchjongjang bude severokórejské vagóny pripojené k pravidelnému spoju Moskva-Vladivostok a potom znovu k inému vlaku.

 X X X

 Orbán: Rusi sú na globálny konflikt príliš slabí, nedokážu poraziť ani Ukrajinu

Maďarský premiér Viktor Orbán povedal, že nevidí skutočnú vojenskú hrozbu zo strany Ruska pre krajiny NATO. Podľa jeho slov sa totiž ukázalo, že Rusko nie je schopné dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine, ale dodal, že Ukrajina vojnu prehráva. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Orbán to povedal v rozhovore pre francúzsku televíziu LCI.

 Orbán povedal, že sa neobáva, že by sa rusko-ukrajinská vojna premenila na globálny konflikt. Povedal, že Rusi sú na to príliš slabí, nedokážu poraziť ani Ukrajinu, takže nemôžu skutočne zaútočiť na NATO.

Skutočné rokovania o ukončení vojny na Ukrajine podľa maďarského premiéra budú medzi Ruskom a Spojenými štátmi. „Ani Európa, ani Ukrajina sa s Ruskom nedohodnú. Ukrajina preto, lebo prehráva vojnu, a Európa preto, lebo je do nej príliš zapojená. Musí prísť dohoda medzi Rusmi a Američanmi,“ dodal predseda maďarskej vlády./agentury/

X X X

 Ľudí z koalície sme sa pýtali na vyhrážky Ruska: minister Huliak si zaspomínal na okupáciu, Gašpar vidí aj hrozbu

\Kým na Slovensku sa o tom veľmi nehovorí, v zahraničí už viaceré politické či vojenské špičky vyzvali na to, aby sa krajiny NATO pripravili na možnú konfrontáciu s Ruskom.

Zrušenie obmedzení na dostrel západných zbraní dodávaných na Ukrajinu vyvolal v Rusku veľký rozruch. Miestne politické elity to pobúrilo natoľko, že sa vyhrážali celej Európe, ktorej mestá sa vraj po tomto rozhodnutí stali terčom ruských zbraní. Preto sme sa pýtali predstaviteľov našej vládnej koalície, čo si myslia o týchto slovách.

Vo vyjadreniach Rusov totiž nezaznieva, že k Slovensku by vďaka politike Roberta Fica či ďalších mali iný prístup ako k zvyšku západného sveta.

Predstavitelia našej vládnej koalície zaujali prekvapivo rôznorodý postoj od pochybností, či to Rusi myslia vážne, až k ich odsúdeniu.

   Huliak: Chodili sme do ruských obchodov

Najústretovejší bol voči slovám predstaviteľov Ruska minister športu a predseda Národnej koalície Rudolf Huliak.

„My na Slovensku sme ruského partnera nikdy nevnímali ako agresora, ktorý má záujem okupovať alebo iným spôsobom ohroziť našu krajinu,” hovorí minister s tým, že z detstva si pamätá prítomnosť Rusov na Slovensku a podľa neho s nimi bola dobrá spolupráca. Aktuality.sk

X X X

Zomrel majster špionážneho románu Frederick Forsyth, spolupracoval aj s britskou tajnou službou

Vo veku 86 rokov zomrel britský spisovateľ a majster špionážneho románu Frederick Forsyth, informovala BBC. Písal špionážne a politické thrillery i brilantné poviedky, v ktorých dovedna miešal fakty s fikciou.

 Svet prvýkrát výrazne zaujal románom Deň pre Šakala, ktorý bol tiež úspešne sfilmovaný.

Forsyth pôsobil ako novinár a spravodajca agentúr Reuters a BBC, ale tiež ako spolupracovník britskej zahraničnej špionážnej agentúry MI6, k čomu sa pred rokmi priznal.

Britský spisovateľ zomrel po krátkej chorobe, oznámil jeho literárny agent Jonathan Lloyd vo vyhlásení. „Smútime nad odchodom jedného z najväčších svetových spisovateľov thrillerov,“ napísal Lloyd.

Kniha Deň Šakala, ktorá vyšla v roku 1971 a preslávila Forsytha po celom svete, opisuje pokus o atentát na bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla. Forsyth v ňom dovedna využil svoje skúsenosti a vtedajšie obľuby literatúry faktu a vytvoril vlastný literárny útvar. Na jeho napísanie mu vraj stačilo iba 35 dní.

V ďalšom úspešnom titule Spis Odessa (1972) sa Forsyth zaoberal povojnovým vplyvom nacistov a nemeckým pocitom viny, v Žoldákoch (1974) opísal (vraj aj z vlastnej skúsenosti) prípravu prevratu v jednej „banánovej“ republike. Štvrtý protokol (1984) zase popisoval svet tajných služieb a dej knihy Vyjednávač (1989) sa odohrával vo svete terorizmu, únosov a vydierania. S vojnou v Perzskom zálive sa Forsyth tvorivým spôsobom vysporiadal románom Božia päsť (1994). Na slávneho Fantoma opery nadviazal Fantomom Manhattanu (1999) a v románe Mstitel (2003) vytvoril koláž niekoľkých ľudských osudov spojených s vojnami 20. storočia.

K novším titulom patrí román Afganec z roku 2006 o plukovníkovi SAS vo výslužbe, ktorý sa pokúsi preniknúť priamo medzi lídrov arabských teroristov. A tiež Kobra z roku 2010, príbeh o drogách a veľkých peniazoch, alebo Liška z prostredia tajných služieb./agentury/

X X X

Drobček a Buldog ako jeden generál. Kto je šéf ukrajinskej tajnej služby, ktorý naháňa Rusom strach?

Priezvisko sa mu k povahe nehodí, vystihuje ho prezývka. Volá sa Vasyľ Maľuk, stojí na čele Služby bezpečnosti Ukrajiny, čiže riadi tajných agentov. Od začiatku ruskej invázie najviac upútal na seba pozornosť po nedávnom útoku na ruské vojenské základne so strategickými bombardérmi. Aké ďalšie úspechy dosiahol a čím si získal priazeň ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ešte pred vypuknutím vojny?

 Obyvateľ Kyjeva prechádza okolo steny s grafitom Vasyľa Maľuka. Šéf ukrajinskej tajnej služby má medzi kolegami prezývku buldog.

 Maľuka, ktorý má 42 rokov, kolegovia prezývajú Buldog. Zjavne ide zakaždým odhodlane za určeným cieľom. Chce dokázať veľké veci. Nič malé, čo vyplýva z jeho priezviska. Maľuk znamená v preklade z ukrajinčiny malý, malé dieťa, drobček. Veľké plány mal už ako chlapec a podarilo sa mu splniť si to, čo si zaumienil: „Od detstva som sníval, že sa stanem dôstojníkom špeciálnych zložiek. Od deviatej triedy na škole som sa na to pripravoval fyzicky aj psychicky. Športoval som, neskôr som študoval právo,“ pripomenula stanica BBC slová Maľuka, keď parlament odsúhlasil jeho nomináciu na šéfa tajnej služby.

 Funkcu oficiálne prevzal vo februári 2023, predtým bol od júla 2022 poverený vedením tajnej služby. Pred ním ju riadil Ivan Bakanov, s ktorým sa Zelenskyj pozná od detstva. Kamarát z mladosti ho však nakoniec v mnohom sklamal, vybral si preto človeka, ktorý celú svoju kariéru venoval práci v spravodajskej službe. Dovtedy sa Maľuk zaoberal hlavne bojom proti korupcii a organizovanému zločinu.

Keby Rusi nezaútočili na Ukrajinu, Maľuk by sa možno definitívne rozlúčil s pôsobením v tajnej službe. V polovici februára 2022 sa stal totiž námestníkom ministra vnútra. Vo funkcii však vydržal len jedenásť dní. Po invázii bol oveľa cennejší z pohľadu Zelenského v spravodajských zložkách. Medzitým Maľuk pomáhal organizovať obranu Kyjeva. Prezident ho po návrate do tajnej služby vymenoval za prvého zástupca šéfa a povýšil ho do hodnosti brigádneho generála (v súčasnosti je Maľuk už generálporučík).

 Maľuk zaujal Zelenského hneď, keď sa zoznámili. Britskému denníku Guardian to povedal nemenovaný predstaviteľ tajnej služby. Bolo to v roku 2019, niekedy v prvým mesiacoch vládnutia nového prezidenta (Zelenskyj sa ujal moci v máji toho roku). „Maľuk nastúpil so Zelenským do helikoptéry a začal mu ukazovať všetky porušenia v Žytomyrskej oblasti. Ukazoval mu, kde sa nelegálne ťaží jantár,“ ozrejmil pracovník spravodajskej služby. „Zelenskyj bol ohúrený a vyhlásil, že Maľukovi dáva právomoc riešiť tieto problémy,“ dodal.

Tí, čo poznajú Maľuka už dlhé roky, podľa Guardianu o ňom povedali, že kedysi sa venoval boxu, ale prestal s týmto športom, keď si zranil ruku. Poznamenali ďalej, že nikdy nemal politické ambície.

Akú úlohu zohral Maľuk pri príprave útokov na ruské vojenské letecké základne, ku ktorým došlo 1. júna tohto roku? Ivan Stupak, ktorý do roku 2015 robil v tajnej službe a nepochybne ešte udržiava kontakty s jej príslušníkmi, tvrdí, že nápad vznikol takpovediac na nižších poschodiach rozviedky. „Idea sa Maľukovi zapáčila. Bola tam jedna prekážka: prezident. Existovala vysoká pravdepodobnosť, že Zelenskyj odmietne tento nápad, ale Maľuk ho presvedčil,“ uviedol Stupak pre Guardian bez toho, aby objasnil, prečo by sa ukrajinský líder mohol postaviť proti návrhu udrieť na ruské strategické bombardéry.

 Kým na Ukrajine považujú Maľuka za hrdinu, naopak, v Rusku v ňom vidia teroristu. Napriek tomu, že v Moskve vedeli, že stopercentne nepochodia, na jar 2024 požiadali Kyjev o jeho vydanie. Rusi mu dávali za vinu páchanie atentátov na ich území. Maľuk reagoval pohŕdavo: „Rozhodnutie o zatykači, ktorý vydali sudcovia, čo ich má Kremeľ vo svojom vrecku, si nezaslúži nijakú pozornosť. Mňa, rovnako ako všetkých Ukrajincov, zaujíma len jeden súdny proces – proti ich pánovi.“ Ozrejmil, že chce vidieť ruského prezidenta na lavici obžalovaných na medzinárodnom haagskom súde.

Ak sa dá veriť údajom, ktoré zverejňuje ukrajinská tajná služba (treba si uvedomiť, že niektoré dáta môžu byť zveličené v rámci informačnej vojny), tak od začiatku Putinovej invázie zničila takmer 2-tisíc ruských tankov a viac ako 3-tisíc obrnených vozidiel. Chváli sa aj likvidáciou nemalého počtu lietadiel, raketových odpaľovacích systémov a muničných skladov. Maľuk v jednom z mála svojich rozhovorov poukázal aj na úspešné údery proti približne 30 ropným rafinériám. „Pre Rusov to znamená ušlý zisk z predaja ropy vo výške 17 miliárd dolárov,“ povedal Maľuk podľa serveru Ukrinform.

 Tajná služba pod vedením Maľuka má však veľa práce aj priamo na Ukrajine. Hovorí sa nielen o odhaľovaní špiónov, ale aj o odkrývaní prípadov, keď dochádza k falšovaniu úradnej listiny. V októbri 2024 Maľuk na sociálnej sieti Telegram informoval v mene tajnej služby o krokoch proti tým, ktorí si chcú vybaviť nepravdivé potvrdenie, že nemôžu vstúpiť do armády, a samozrejme aj proti úradníkom, ktorí tieto dokumenty poskytujú za úplatok: „Od začiatku roku sme získali podozrenia zo spáchania trestnej činnosti voči 64 pracovníkom vojenských odvodových komisií, deväť z nich už bolo odsúdených. Zároveň tajná služba iniciovala zrušenie 4106 potvrdení o invalidite, ktoré boli zhotovené na základe fiktívnych dokumentov.“/agentury/

X X X

Autor románu Šakal Frederick Forsyth zomrel vo veku 86 rokov po krátkej chorobe

Vo veku 86 rokov zomrel známy britský autor Frederick Forsyth. Autor bestselleru Šakal napísal vyše 20 románov, ktoré sa predali v miliónoch výtlačkov.

Vo veku 86 rokov po krátkej chorobe zomrel britský spisovateľ, autor politických bestsellerov Frederick Forsyth. S odvolaním sa na jeho literárneho agenta o tom v pondelok informovala agentúra AFP, píše TASR.

Forsyth vystriedal počas života viacero povolaní – slúžil ako pilot britského Kráľovského letectva, pracoval ako spravodajca agentúry Reuters vo Východnom Berlíne a v Paríži i ako reportér britskej stanice BBC v Afrike. Pôsobil aj ako agent tajnej služby MI6.

Napísal dve desiatky románov, z ktorých sa po celom svete predalo približne 70 miliónov výtlačkov. Celosvetovo ho preslávil politický thriller „Šakal“ o profesionálnom nájomnom vrahovi. Na motívy tejto knihy bol nakrútený aj seriál v hlavnej úlohe s Eddiem Redmaynom a Lashanou Lynchovou.

V slovenskom preklade Forsythovi vyšli romány „Spis Odessa“, „Ikona“, „Fantóm Manhattanu“, „Štvrtý protokol“, „Diabolská alternatíva“, „Veterán“, „Pomstiteľ“, „Šakal“, „Afganec“, „Kobra“ či „Zoznam smrti“., aktuality.sk

X X X

Aj prezident požaduje dlhodobú víziu Slovenska

V našej krajine si jej „lídri“ osvojili neštátnický princíp – odvádzať pozornosť občanov od kardinálnych prioritných problémov. Tie spočívajú najmä v absencii strategického manažmentu štátu na báze dlhodobej vízie.

 „Dymovými clonami“ sa často zakrývajú zásadné a kľúčové dlhodobo nezvládnuté problémy predovšetkým systémového, komplexného a holistického riadenia štátu. Ako sa opätovne pričiniť a v pokore pomôcť Slovensku?

Naša krajina potrebuje konečne vysoko odborne nastaviť strategický manažment štátu opierajúci sa o dlhodobú (aspoň na 30 rokov) reálnu víziu SR v organickom prepojení na víziu EÚ a NATO. A z nej by malo vyplývať či od nej by sa mali odvíjať všetky parciálne a špeciálne stratégie riadenia, ale aj všetky programové vyhlásenia každej vlády. Vízia by mala byť zákonom číslo dva – po Ústave SR. To by mohlo eliminovať aj istú živelnosť a svojvoľnosť v štvorročnom riadení štátu „systémom“ od volieb do volieb, keď jedna vláda niečo strednodobo naplánuje a nasledujúca z opačného politického tábora to neguje – a to sa dookola opakuje.

Každý zvlášť na vlastnom piesočku

A predsa tu v týchto dňoch zažiarilo svetielko nádeje. Prezident Peter Pellegrini vo svojej správe o stave SR nás uistil, že Prezidentský palác bude miestom, ktoré je otvorené odborníkom a vždy pridá pomocnú ruku k vytvoreniu dlhodobej vízie a perspektívy Slovenska, pretože tie nám, podľa jeho slov, chýbajú. Prezident spomenul aj zarážajúci fakt, a to, že máme plné šuplíky koncepcií, vízií či stratégií. Dokopy viac ako 150 strategických dokumentov, ktoré však nie sú nijako prepojené.

Áno, je to nežiaduci rezortizmus. Ministerstvá míňajú veľa financií na vlastné „stratégie“, a potom sa štyri roky „hrajú na vlastnom piesočku“. Každý rezort si akosi bráni svoje práva a kompetencie a dokonca iné organizačné útvary, rezorty štátu sa vnímajú ako nepriateľské. Chýba takpovediac tímová spolupráca, chýba zreťazenie. Lebo platí, že reťaz je taká silná, aký silný je jej najslabší článok. Aj vo výročnej správe Najvyššieho kontrolného úradu SR sa uviedlo: „Štát funguje bez cieľa a je v dlhodobom úpadku. V riadení absentuje dlhodobá udržateľnosť a  prevláda nesystematickosť, čo môže vytvárať priestor pre lobistické skupiny a napĺňanie ich cieľov na úkor verejného prospechu.“

Nemožno teda myslieť len na krátkodobý politický zisk, ktorý sa dosahuje rozličnými emočnými „búrkami“ a odvádzaním pozornosti od podstatných problémov. Teda nemá ísť o úspech Smeru, Hlasu, PS, SNS, KDH a tak ďalej.

Je preto veľmi potešujúce, že Prezidentský palác chce byť miestom, kde sa bude dať diskutovať aj so skutočnými odborníkmi o spoločnej a dlhodobej vízii. Súrne sú tiež reformy a nastavenie dlhodobého manažmentu samosprávy, ako aj problémy nasadenia moderných technológii vrátane kvantových technológií a AI do riadenia štátu a jeho satelitov. Napríklad vláda ČR už v roku 2024 zaradila kvantové technológie medzi strategické oblasti múdreho strategického manažmentu štátu. Celú vládu ČR údajne asi pol roka školili špičkoví odborníci v tejto mimoriadne zložitej oblasti a vysvetľovali im, že váhanie pri prudko sa rozvíjajúcich technológiách môže predstavovať veľké riziko. Vyžaduje si to však tiež základné pochopenie a súlad výkonnej i zákonodarnej moci, koalície i opozície, ministrov, štátnych tajomníkov, ale aj rešpektovanie názorov vedcov.

Prezident SR tiež múdro dodal, že máme nastaviť strategické riadenie tak, aby sa stalo „Slovensko v roku 2035 krajinou so vzdelanými ľuďmi, ktorá sa nebráni pokroku, ale, naopak, podporuje inovácie a moderné technológie“. Vyslovil tiež prianie, aby sme si na Slovensku dokázali dopestovať a vyrobiť dostatok kvalitných, zdravých a cenovo dostupných potravín a stali sa krajinou, kde si dokážeme vyrobiť dostatok čistej, stabilnej a lacnej energie.

EÚ – náš životný priestor

Áno, nemožno teda myslieť len na krátkodobý politický zisk, ktorý sa dosahuje rozličnými emočnými „búrkami“ a odvádzaním pozornosti od podstatných problémov. Teda nemá ísť o úspech Smeru, Hlasu, PS, SNS, KDH a tak ďalej, ale o prospešnosť pre SR ako integrovaný štátny útvar v rámci EÚ. Súvisí s tým aj negatívum: v SR existovalo v apríli 2025 spolu 55 politických strán a ešte vznikli štyri nové. Aj toto je brzda nielen rozumného manažmentu SR, ale aj efektov „konsolidácie“. Po 32 rokoch existencie samostatnej SR to teda bez veľkej a zásadnej reformy riadenia štátu a samosprávy nepôjde.

A dobre by to nešlo ani bez členstva SR v EÚ a NATO. Pritom celkom iste potrebujeme vyžadovať aj podporovanie princípu subsidiarity v riadení EÚ, aj suverénne a múdre postoje SR v zahraničnej politike „na všetky štyri svetové strany“ atď. Všetko v prospech občanov SR.

A hlava nášho štátu tiež konštatovala aj to, že Západ nie je len jednou zo štyroch svetových strán, ale tou najdôležitejšou stranou, pretože z únie k nám prichádza až 89 % investícií a 78 % exportu smeruje opačným smerom. Podľa prezidenta je EÚ nielen hospodárskym, ale aj bezpečnostným priestorom – preto ju nesmieme za žiadnych okolností opúšťať. To sú zvlášť varovné slová v dnešnej rozbúrenej medzinárodnej situácii.

To by malo byť smerovanie a hodnoty vedúce k pokojnejšiemu, ku kvalitnejšiemu a k bezpečnejšiemu životu všetkých ľudí (nielen politikov) na Slovensku. Aj my všetci na Slovensku musíme konať tak, aby sme zanechali našu vlasť (aj celú Zem) obývateľnú pre budúce generácie. To by mal byť záväzok politikov číslo jeden ľuďom, ktorí im dali svoju dôveru. Inak sa budeme aj naďalej posúvať „systémom“ krok vpred a dva kroky späť./agentury/

X X X

Poslanecký klub Poprad na 1. mieste preto iniciuje zvolanie mimoriadneho zastupiteľstvo mesta Poprad, aby primátor Anton Danko informoval o aktuálnej situácií a riešil ju v prospech občanov mesta Poprad.

„V čase, keď sú v ohrození stovky pracovných miest v priemyselnom parku Poprad-Matejovce, je nevyhnutné, aby primátor jasne komunikoval, čo sa deje a v čom je problém. Vyzývame preto primátora Antona Danka, aby zvolal mimoriadne zastupiteľstvo mesta Poprad a rozprával sa s poslancami, investormi a zamestnancami,“ žiada predseda poslaneckého klubu Poprad na 1. mieste a poslanec NR SR, František Majerský.

Mesto Poprad nemôže fungovať bez dobrého vzťahu s investormi a zamestnávateľmi. Poslanecký klub Poprad na 1. mieste chce touto iniciatívou ukázať, že mesto Poprad je zaujímavé pre podnikateľov.

„Chceme vyslať jasný signál všetkým, že mesto Poprad víta nové investície, chce spolupracovať so zamestnávateľmi a pritiahnuť aj talenty zo zahraničia naspäť do Popradu. Iba v meste, kde je dobré pracovné prostredie budú naši mladí radi ostávať, zakladať si rodiny a spokojne žiť,“ dodáva František Majerský.

„Chceme do mesta dostať ďalšie pracovné miesta a to aj s pridanou hodnotou. Na to však potrebujeme, aby bolo mesto dôveryhodným partnerom, ktorý vytvára stabilné prostredie pre rozvoj existujúcich zamestnávateľov, a je perspektívne pre nových. Chceme preto, aby mesto vysvetlilo svoje kroky a verime, že od súdnych konaní prejde radšej ku konštruktívnemu dialogu,“ uzatvára poslanec mestského zastupiteľstva v Poprade Martin Baloga., aktuality.sk

X X X

Muž z Popradu odovzdal podvodníkom 24-tisíc eur: naletel na drsnú scénu ako z filmu

Podvodníci okradli v Poprade staršieho muža, prišiel o tisícky eur. O prípade informovala krajská policajná hovorkyňa v Prešove Jana Ligdayová s tým, že dôchodcu telefonicky kontaktovali v piatok (6. júna) predpoludním s tým, že jeho dcéra mala dopravnú nehodu, pri ktorej zrazila ženu.

 „Vraj dcére hrozí väzenie. Neznáma žena uviedla, že by vedela mužovej dcére pomôcť vyhnúť sa trestnému stíhaniu, no on musí zložiť 50-tisíc eur. Oslovený povedal, že toľko peňazí pri sebe nemá, ale že má peniaze v banke. Dohodli sa teda, že muž mal ísť do banky po peniaze. Vybral 24-tisíc eur a odovzdal ich podľa dohovoru páchateľom na určenom mieste,“ priblížila hovorkyňa.

 Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade začal v prípade trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu. Ligdayová dodala, že konanie staršieho muža bolo určite pod obrovským stresom a strachom o svoju dcéru. „Aj v takýchto situáciách si však treba zachovať chladnú hlavu a zavolať na linku 158 alebo si informácie overiť u svojich blízkych,“ uzavrela hovorkyňa./agentury/

X X X

Slovensko v zovretí chudoby – porovnanie slovenskej a poľskej ekonomiky

Čistá priemerná reálna mzda na Slovensku v parite kúpnej sily je podľa Eurostatu u nás najnižšia v EÚ. Priemerne zarábajúci občan zarobil za rok 2024 celkom 16 784 eur, čo predstavuje 58 % priemeru EÚ (28 906 eur). Iba o trochu lepšie ako Slovensko je na tom Lotyšsko (17 734 eur) a Chorvátsko (18 481 eur).

 Rozdiely v údajoch nezohľadňujú pritom počet odpracovaných hodín, kde Slovensko patrí medzi štáty, kde mesačne zamestnanec odrobí minimálne o šesť hodín viac, ako predstavuje priemer únie.

Paradoxom ukazovateľov chudoby je skutočnosť, že lepšie je na tom i Rumunsko a dokonca aj Bulharsko. Priemerná čistá reálna mzda je v Bulharsku v parite kúpnej sily 18 721 eur, pričom na výplatnej páske v čistom je to menej ako na Slovensku.

Dôvodom je prepočet cez paritu kúpnej sily, kde sa do úvahy berú ceny v Bulharsku – pri mnohých tovaroch a službách sú výrazne nižšie ako u nás. Prudké tempo zvyšovania platov a miezd v Rumunsku najmä v roku 2024 nemožno považovať za zdravý vývoj, pretože je sprevádzaný veľmi veľkým deficitom verejných financií a vyššou infláciou.

Prekvapujúco vyzerá porovnanie s Poľskom. Priemerná reálna čistá mzda za rok 2024 bola na úrovni 23 897 eur. Dôvodom výborných výsledkov hodnotenia našich severných susedov je štruktúra tamojšej ekonomiky s oveľa menším podielom produkcie citlivej na medzinárodné výkyvy v dopyte.

Ide napríklad o automobilový priemysel, ktorého podiel na výkone ekonomiky je u nás oveľa väčší ako u severných susedov. Poľsko je tiež lídrom v čerpaní eurofondov, pričom u nás platí presný opak. Výsledkom je budovanie kvalitnej cestnej a železničnej infraštruktúry, ktorá má pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu a je motiváciou pre zahraničných investorov.

A to napriek tomu, že krajina doteraz nezaviedla euro. Ekonomike sa darí napriek tomu, že tamojší exportéri sa museli popasovať s posilňovaním poľského zlotého v roku 2024, ktorý si za uplynulý rok polepšil viac ako o 20 %. So zavedením eura sa Poľsko preto pravdepodobne vôbec ponáhľať nebude, aj keď posilňovanie vlastnej meny je spojené s vyšším úrokovými sadzbami. Poľsko si preto v domácej mene požičiava na krytie deficitov verejných financií drahšie ako Slovensko v eurách.

Väčšina štátov EÚ bez ohľadu na to, či ide o krajinu so spoločnou menou, alebo nie, je pod tlakom nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. Na rozdiel od Slovenska a Maďarska v štátoch EÚ pocítili firmy i obyvatelia krajín od roku 2022 podstatné zdraženie energií.

Napríklad v ČR dnes elektrina a pitná voda pre domácnosti sú minimálne dvojnásobne drahšie ako za riekou Morava. Plošné dotácie energií vzhľadom na deficit verejných financií si nemôžeme dovoliť ani my. Plánované zrušenie plošných dotácií preto bude skúškou ohňom pre firmy i rodiny.

Horúcim zemiakom sa pre všetky krajiny EÚ sa stávajú aj výdavky na obranu. V tejto oblasti si hlboko do vrecka plánuje siahnuť najmä Nemecko, ako aj susedné Rakúsko. Táto alpská krajina v zmysle medzinárodných dohôd svetových mocností je od roku 1955, keď poslala zo svojho územia preč Červenú armádu, neutrálnou krajinou. Jej výdavky na obranu ešte aj teraz neprekračujú 0,8 % HDP, čo je oveľa menej ako dvojpercentný priemer štátov NATO./agentury/

X X X

Vymieranie Rusov sa zrýchľuje, Kremeľ zúfa

Koncom mája 2025 zaradilo ruské ministerstvo spravodlivosti do zoznamu „zahraničných agentov“ demografa Alexeja Rakšu. Stal sa tisícim „inoagentom“ v zozname. Rakša žije v Moskve a signál je jasný: prestaň hovoriť o tom, čo sa deje. Ďalší krok po zozname je väzenie.

Príčinou umlčania Rakšu, ako posledného ruského demografa otvorene hovoriaceho o vymieraní obyvateľstva, bolo nedávne oznámenie rekordného pádu pôrodnosti. Pád počtu novorodencov prebil na jar 2025 nové dno a podľa Rakšu sa dnes v Rusku rodí tak málo detí ako koncom 18. storočia.

V rokoch 2019 až 2024 klesla populácia Ruska o 3,75 milióna. To sú oficiálne údaje štatistického úradu Rosstat. Podľa databázy CIA klesla ruská populácia v roku 2024 na menej ako 141 miliónov ľudí. Reálna situácia je bez pochýb oveľa horšia ako to, čo uvádza Rosstat. Dôvod je jednoduchý: štatistiky v totalitných štátoch sú vždy upravené tak, aby sa páčili vrchnosti a neukazovali svetu slabosť krajiny. Niežeby štatistici nepoznali viac-menej reálne čísla. Tie ale prenásobia tým, čo sme kedysi nazývali bulharská konštanta, a do správ idú čísla, ktoré chce vrchnosť počuť. Myslieť si, že je to dnes v Rusku inak, je ako veriť rozprávkam starej matere. Sám Rakša pracoval v Rosstate až do roku 2020, keď ho vyrazili za to, že upozorňoval na „nezrovnalosti“ údajov o umieraní počas covidu.

Vo veľkom miznú dediny

Príčiny demografickej krízy sú známe: pád pôrodnosti, rast úmrtnosti a pokles imigrácie. Medzi rokmi 2019 a 2024 klesol v Rusku počet pôrodov z 1,48 milióna na 1,22 milióna. O úmrtnosti za všetko hovorí jedno číslo: podľa OSN je očakávaná doba dožitia mužov pri narodení v Rusku 67,3 roka. Na porovnanie, u mužov na Slovensku je to 75 rokov, v Česku 77 a v Taliansku až 81,5 roka.

Aby Rusky začali rodiť, pravoslávny oligarcha Konstantin Malofejev navrhol zrušenie dôchodkového systému. Nech sa vraj o starých starajú ich deti.

Štatistiky cudne mlčia o tom, že etnickí Rusi vymierajú oveľa rýchlejšie ako príslušníci okupovaných národov. Už v roku 2021 predstavovali Rusi necelých 72 % obyvateľstva Ruska. Pribúdajú len príslušníci podrobených národov. Medzi rokom 2021 a 2025 najviac stúpol počet obyvateľov Ingušska (+ 4,8 %), Čečenska (4,3 %) a Dagestanu (2,4 %), teda moslimských území v Rusku. V tom istom období klesol počet obyvateľov v Kurganskej a Pskovskej oblasti o 4,2 %, v Orolskej, Vladimirskej, Belgorodskej, Tambovskej oblasti centrálneho Ruska o viac ako 3,5 %. V 21 oblastiach bol úbytok viac ako 3 % a pád populácie vykázalo 63 z 83 oblastí.

Vyľudňovanie Ruska nie je len výsledkom poklesu pôrodnosti a rastu úmrtnosti. Značná časť vyľudňovania krajiny ide na vrub migrácie: ľudia masovo opúšťajú biedne regióny a utekajú do Moskvy, Petrohradu a zopár ďalších miest. Nejde o nič nové: už v roku 2010 bolo zo 153 000 dedín v Rusku 20 000 úplne vymretých. Ďalších 36 000 malo menej ako 10 obyvateľov a len čakali, kedy zomrie posledná bábuška. Pred pár rokmi počet vymretých dedín prekročil 30 000 a internet je plný príbehov mŕtvych dedín a regiónov. Pád pritom zažívajú aj mnohé mestá – medzi rokmi 2010 a 2021 klesol v 80 ruských mestách počet obyvateľov o viac ako 8 %.

Všetko v norme, hystéria však rastie

Spomínaný demograf Rakša sa snažil znížiť riziko umlčania tým, že používal z propagandy dobre známu techniku relativizácie. Keď hovorí o demografickom páde Ruska, vždy opakuje, že k poklesu pôrodnosti a populácie dochádza aj v krajinách Európy, v Japonsku a inde v bohatom svete. Naznačuje, že je vlastne všetko v norme.

Na prostejších ľudí to funguje. Lenže je to ako mať rakovinu a utešovať sa tým, že aj sused má nádchu. Kľúčový parameter totiž nie je počet ľudí, ale hustota osídlenia. Bez nej nie je možné územie rozvíjať. Hustota populácie v Rusku je menej ako deväť ľudí na štvorcový kilometer, na Urale a Sibíri menej ako traja ľudia. Na Slovensku je to 115, v Česku 140, v Nemecku 240. Priemer EÚ je 105. Áno, na svete sú aj krajiny s menšou hustotou osídlenia, napríklad s Ruskom susediaci Kazachstan alebo vyspelá Kanada. Žiadna sa však nehrá na veľmoc, nevedie vojny proti susedom a ich populácie vytrvalo rastú.

Mnohí Rusi sú si demografickej krízy vedomí, ale masové straty obyvateľstva počas covidu a vojny proti Ukrajine priviedli Moskvu do demografickej hystérie. Kým covid zabíjal hlavne starých ľudí, vojna zabíja a fyzicky a duševne mrzačí státisíce mladých Rusov, ktorí by mali plodiť a vychovávať deti. Nečudo, že Rosstat prestal v marci 2025 uverejňovať dokonca aj bulharskými konštantami upravované štatistiky.

O čo je však menej čísiel, o to väčšia je hystéria v ruských médiách a medzi politikmi. Aby Rusky začali rodiť, pravoslávny oligarcha Konstantin Malofejev navrhol zrušenie dôchodkového systému. Nech sa vraj o starých starajú ich deti. To je len návrh, ale realitou v mnohých oblastiach sa stalo vyplácanie po 100 000 rubľov (zhruba 1 000 eur) tehotným žiačkam. Nech deti rodia deti! Pätnásť- či šestnásťročnej tehotnej žiačke sa 1 000 eur môže zdať veľká suma. No a všadeprítomné sú bilbordy s obrázkom embrya a salutujúceho škôlkara vo vojenskej prilbe a v maskáčoch. Nápis na bilborde hovorí, o čo presne ide: „Obráň mňa dnes, ja teba obránim zajtra.“ Vymierajúce Rusko, 2025./agentury/

X X X

Moc a právo na Ukrajine a v Palestíne

1Na Slovensku sa stala nevídaná vec. V liberálnej bubline vznikol spor o genocídu v Gaze páchanú Izraelom. Už samotná debata je víťazstvom, pretože narúša doterajšiu hegemóniu proizraelského nastavenia väčšiny slovenských elít.

 Na jednej strane sporu je výzva vláde, aby rešpektovala medzinárodné právo, odkazujúca na možné genocídy na Ukrajine a v Palestíne, na druhej stretnutia Fica s Putinom a vládny nákup zbraní od Izraela. Zatiaľ čo kritika Ukrajiny je druhou stranou vítaná, odsúdenie izraelského konania je predmetom sporu.

Hoci táto výzva môže byť symbolicky pre jeden z ľavicových bojov prelomová, je zároveň pre ďalšie takéto boje potenciálne problematická. Vychádza totiž z predstavy, že medzinárodné právo je rešpektu hodné. Z pohľadu medzinárodnej politiky je takáto predstava prinajmenej pochybná. Medzinárodné právo je tak často porušované dominantnými mocnosťami, že je zjavné, že ľavicové boje proti zahraničnému útlaku ho musia odmietnuť.

Bojujú totiž proti aktérovi, ktorý sa neštíti jedným tlačidlom zavraždiť 100 000 ľudí (Hirošima), pričom ostáva nespochybnenou vedúcou silou tzv. slobodného sveta. To neznamená, že medzinárodné právo v sebe neobsahuje užitočné morálne princípy a že nemá zmysel tieto princípy vo vybraných prípadoch aplikovať aj na štáty, ktoré sú v opozícii proti jeho hlavným porušovateľom. No predstava, že medzinárodné právo treba aplikovať na každý medzinárodný spor, môže byť pre ľavicu príliš zväzujúca.

Spor o to, či je legitímne klásť na roveň súčasné konanie Ruska a Izraela, je zmysluplný, ale z opačného pohľadu, než ako to vníma časť liberálneho spektra. Tá argumentuje v intenciách medzinárodného práva a vraždenie Izraela vníma ako oprávnené.

Z pohľadu ľavicovej snahy o rovnosť v medzinárodnej politike je konanie Izraela potrebné odsúdiť. Právnické definície môžu byť pri tomto odsudzovaní užitočné. Izrael totižto dlhodobo utláča palestínsky ľud a je zároveň kľúčovým spojencom Spojených štátov. Práve toto spojenectvo robí z Izraela apriori problematický štát.

V prípade Ruska je to potom presne naopak, hoci to neznamená, že je nutné akceptovať všetky ruské kroky. Medzinárodné právo však nie je vhodným nástrojom na odsúdenie Putinovej zahraničnej politiky. Je totiž nestranné.

Lenže medzinárodná politika operuje v mocenskom kontexte, a nie v nestrannom mocenskom vákuu ako právo. Mocenské vzťahy Ruska so Spojenými štátmi a s ich európskymi spojencami, v ktorých je Rusko jednoznačne slabším aktérom, nás nútia pri hodnotení „agresie/špeciálnej operácie“ na Ukrajine odmietnuť medzinárodné právo.

To neznamená, že ľavica nemôže argumentovať, že ruský útok nebol nevyhnutný alebo že je genocídou unášať deti, masovo vraždiť civilistov či viesť oficiálne genocídne reči. Tieto argumenty však potrebujú zaznievať v kontexte mocenskej politiky, teda v kontexte globálneho amerického imperializmu, a nie v čisto právnej terminológii, ktorá tento kľúčový kontext ignoruje./agentury/

X X X

Angela Merkelová sa vyjadrila k pamätnej „zrade“ dohodnutej s Putinom. Nebola schopná povedať, čo by asi bolo na mieste

Keby si súdnejší politici boli schopní priznať chyby, možno by sa menej darilo populistom.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová bola jednoznačne najväčšou osobnosťou európskej politiky po roku 2000.

No s priznávaním vlastnej chyby má problém aj ona.

Na diskusii v Prahe obhajovala začiatkom júna 2025 dohodu, ku ktorej v roku 2015 „dotlačila“ spolu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom vtedajšieho ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.

Ten z rokovaní v Minsku odišiel predčasne a navyše poriadne nazlostený.

O dva dni po tom, ako Merkelová, Hollande a Vladimir Putin slávnostne ohlásili okamžité prímerie, Rusi spustili útok na železničný uzol Debaľceve. Až potom sa zastavili.

Merkelová s odstupom času tvrdí, že dohoda z Minska Ukrajinu zachránila.

Inak by vraj Putin postupoval ďalej a dopadla by ako Gruzínsko v roku 2008.

S jej argumentáciou, že Kyjev tak získal čas, aby bezprecedentne dobudoval armádu, je možné súhlasiť.

No ten získala aj Moskva a v roku 2015 mala sotva pripravenú armádu na boj s takým veľkým štátom, akým je Ukrajina.

Najpodstatnejšou okolnosťou však je, že Nemecko, tak ako iné štáty EÚ, pokračovalo v nakupovaní ropy a plynu z Ruska. A tým Putinovi poskytli „záplavu“ peňazí na vyzbrojenie.

Od politika formátu Merkelovej by mohlo zaznieť, že Putina podcenila a že je jej veľmi ľúto, že na to desaťtisíe Ukrajincov po rozpútaní plnoformátovej vojny v roku 2022 zaplatili životom., aktuality.sk

X X X

Ministerstvo tento rok povolilo odstreliť už 126 medveďov

 Ministerstvo vraj podrobne hodnotí každú žiadosť o odstrel medveďa. Zásahové tímy sa majú sústrediť na ochranu verejnosti pri rastúcom výskyte medveďov v blízkosti obcí.

Od začiatku tohto roka vydalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR spolu 24 výnimiek na 126 jedincov medveďa hnedého. Z tohto počtu poľovníci do konca mája odlovili 13 problémových kusov. Zásahový tím pre medveďa hnedého eliminoval doteraz 19 synantropných jedincov. Konštatoval to vo štvrtok v Banskej Bystrici štátny tajomník MŽP Filip Kuffa v rámci vyhodnotenia aktuálnej situácie v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na Slovensku.

„Každá jedna žiadosť je prísne vyhodnocovaná. V každom rozhodnutí je stanovené územie. Sú totiž územia, kde sa loviť nemôže. Žiadna bezhlavá poprava 350 medveďov, ako nás obviňovali, sa nekoná,“ reagoval Kuffa.

 Zásahy tímov v obciach

Ako pripomenul, zásahové tímy posilnili a rozšírili ich na územia národných parkov. Zasahujú vtedy, keď sa problémové medvede objavia v intraviláne obce alebo v jej bezprostrednom okolí, kde poľovníci nemôžu robiť odlov.

Spôsoby odlovu sú viaceré. Prvý je výnimka, druhý spôsob, ktorý bol vlani pomerne rozšírený, sú dohody medzi Štátnou ochranou prírody SR a poľovnými združeniami a tretí je zásahový tím. Ten vlani eliminoval 58 problémových jedincov a poľovníci ich odlovili 36.

Kuffa tiež zdôraznil, že regulácia počtov medveďa hnedého pred nástupom tejto vlády bola žalostná. Štatistiky pritom evidujú jasný nárast útokov tohto zvieraťa na človeka.