Papež: Orbán povedal, že Rusi majú plán ukončiť vojnu 9. mája, Kuciak opäť v SR na súde

 Pápež František potvrdil, že sa chce stretnúť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, avšak Moskva na žiadosť o stretnutie doteraz nereagovala. Maďarský premiér Viktor Orbán počas aprílovej návštevy vo Vatikáne pápežovi Františkovi povedal, že Rusi majú plán ukončiť vojnu na Ukrajine 9. mája. V rozhovore pre taliansky denník Corriere Della Sera, ktorý bol publikovaný v utorok, to povedal najvyšší pontifex. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ochota ísť do Moskvy

„Orbán, keď som ho stretol (21. apríla), mi povedal, že Rusi majú plán, že 9. mája bude po všetkom. Dúfam, že je to tak… Som pesimista, ale musíme urobiť všetky možné gestá na zastavenie vojny,“ uviedol pápež pre taliansky denník.

František v rozhovore potvrdil, že sa chce stretnúť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, avšak Moskva na žiadosť o stretnutie doteraz nereagovala.

„Požiadal som kardinála Parolina, aby poslal Putinovi odkaz, že som ochotný ísť do Moskvy… Zatiaľ sme nedostali odpoveď a stále na (stretnutí) trváme, aj keď sa obávam, že Putin nemôže a ani nechce mať toto stretnutie v tomto čase,“ uviedol pápež a dodal, že v tejto chvíli neplánuje symbolickú návštevu Kyjeva, pretože najskôr treba ísť do Moskvy.

Bezvýsledná komunikácia s patriarchom Kirillom

Na otázku, či by mohol ruského prezidenta obmäkčiť ruský patriarcha Kirill, pápež povedal, že s najvyšším predstaviteľom ruskej pravoslávnej cirkvi komunikoval, avšak bezvýsledne.

„Hovoril som s Kirillom 40 minút cez (aplikáciu) Zoom. Prvých dvadsať (minút) mi čítal všetky ospravedlnenia vojny. Počúval som ho a povedal som mu. Nič z toho nechápem. Brat môj, nie sme klerici štátu, nemôžeme používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša. Sme pastiermi toho istého svätého Božieho ľudu,“ uviedol pápež a dodal, že moskovský patriarcha sa nemôže stať „Putinovým miništrantom“. František spresnil, že s Kirillom mal naplánované stretnutie v Jeruzaleme 14. júna, ktoré bolo neskôr zrušené.

„Bolo by to naše druhé stretnutie (s Kirillom) tvárou v tvár, ktoré by nemalo nič spoločné s vojnou. Avšak aj on súhlasil, že (stretnutie) by vyslalo nejednoznačný signál,“ priblížil pápež.

Agentúra Reuters upozornila na to, že František až doteraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine menovite nespomenul Vladimira Putina. Pri kritike používal výrazy ako neopodstatnená agresia či invázia. Napriek tomu bol však podľa agentúry postoj Vatikánu v súvislosti s dianím na Ukrajine jasný, aktuality.sk

 X X X

  Sulík o zákaze ropy: Pri embargu chcem pre Slovensko výnimku, je to extrémne dôležité

 Slovensko bude trvať na výnimke z embarga na nákupy ruskej ropy, ak sa stane predmetom nových sankcií EÚ voči Rusku. V pondelok večer uviedol minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS) po skončení mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre energetiku v Bruseli.

 Európska komisia (EK) by mohla vynechať Maďarsko a Slovensko z pripravovaného embarga na nákup ruskej ropy, pretože obe členské krajiny EÚ sú od jej dovozu silne závislé. Informovali o tom tlačová agentúru Reuters a týždenník Politico s odvolaním sa na nemenovaných diplomatických predstaviteľov EÚ.

Rusko predstavuje 25 % dovozu ropy do EÚ, avšak tento podiel sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líši. Kým napríklad Belgicko dovezie osem percent ruskej ropy, pre Slovensko ide o 100-percentnú závislosť od Ruska. Slovensko aj Maďarsko sú silne závislé od dovozu ruskej ropy a majú ťažkosti pri hľadaní alternatívnych dodávok.

 „Toto je pre nás extrémne dôležitý bod. My nie sme schopní sa tak rýchlo prispôsobiť spracovaniu ľahšej ropy. V Slovnafte sa spracováva ťažká ruská ropa. Celú tú náhradu pripraviť potrvá niekoľko rokov, čiže na tej výnimke určite budem trvať,“ odkázal Sulík.

Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela rovnako pre TASR potvrdil, že táto téma nebola predmetom pondelňajších rokovaní v Bruseli a nerokovalo sa o žiadnych výnimkách.

 „Česká strana je zástancom pozície spoločného postupu celej Európskej únie, čo sa týka dohody na embargu, zabezpečenia dodávok a aj spravodlivej distribúcie týchto dodávok,“ povedal Síkela.

Európska komisia najneskôr v utorok (3. 5.) dokončí prípravu ďalšieho, už šiesteho balíka sankcií EÚ voči Rusku pre vojnu na Ukrajine. V stredu (4. 5.) totiž v Bruseli zasadajú veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER) a nový balík zhodnotia z pohľadu svojich národných záujmov./agentury/

X X X

Kauza Kuciak je opäť na súde

 Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a prípravy vrážd troch elitných právnikov. Pojednávať sa bude aj bez Kočnerovho advokáta Mareka Paru, ktorého Najvyšší súd včera vzal do väzby.

 Marian Kočner počas pojednávanie v kauze vraždy Ján Kuciaka na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 3. mája 2022

Pojednávanie v kauze Kuciak je spojené s prípadom prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Práve táto trojica by dnes mala na súde vypovedať v pozícii poškodených. Žilinka je konkrétne predvolaný na 10:30, Lipšic na 13:00 a Šufliarsky o 14:30.

 Pred začiatku súdu hrozilo, že pojednávanie bude odročené pre väzobné stíhanie Paru. „Pretože som mala informáciu, že sa koná o väzobnom stíhaní jediného obhajcu obžalovaného Kočnera, požiadala som Špecializovaný trestný súd o podanie informácie o rozhodnutí súdu. Poverila som vyššieho súdneho úradníka, aby vygeneroval náhradného obhajcu, ktorým bol na štvrtý pokus vybratý Vladimír Menich,“ vysvetlila predsedníčka senátu.

 Na súd sa v utorok dostavili len odsúdení Marián Kočner a Tomáš Szabó, ako aj ich spoluobžalovaní Dušan Kracina a Darko Dragič, ktorí sú vo väzbe. Ospravedlnila sa Alena Zsuzsová.

Pojednávanie sa naposledy konalo ešte 14. apríla, kedy si do čela senátu sadla namiesto Pamely Záleskej Ružena Sabová. Čítali sa viaceré listinné dôkazy. Súd tiež rozhodol o vylúčení matky zavraždenej Zlatici Kušnírovej ako poškodenej.

 Na pojednávaní tiež odznelo priznanie jedného z obžalovaných Tomáša Szabóa. Ten už je právoplatné odsúdený v prípade vraždy novinára a priznanie najnovšie urobil aj v prípade prípravy vrážd dnes už trojice prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelí obžalobe päť osôb – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Tomáš Szabó, Dušan Kracina a Darko Dragič. Objednávka vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017, prijať ju mala Zsuzsová./agentury/

X X X

GP Žilinka nevedel, či bude riešiť nadávky politikov Smeru na prezidentku: Preverím si to

Generálny prokurátor Miroš Žilinka uviedol, že nevie, či sa bude zaoberať vulgárnymi vyjadreniami z protestu politikov Smeru na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej.

Žilinka prišiel v utorok vypovedať na Špecializovaný trestný súd v prípade prípravy vraždy jeho osoby. Novinári sa ho pýtali, či bude riešiť vulgárne nadávky politikov Smeru na adresu hlavy štátu. Odpovedal im, že nevie.

„Nesledoval som spoločenské dianie. Neviem sa vyjadriť. Preverím si to, keď si pozriem monitoring,“ reagoval.

Video podľa jeho slov nemal dôvod pozerať. „Žiadne video som nevidel, na mítingu som nebol a mal som iné starosti,“ dodal. Novinárov požiadal, aby ho nechali sústrediť sa na výsluch.

Prvomájové stretnutie predstaviteľov Smeru s občanmi v Nitre prerástlo do vulgárnych útokov na prezidentku. Časť ľudí, ktorí sa v nedeľu na nitrianskom Svätoplukovom námestí zhromaždili, začala po pokrikoch podpredsedu strany Ľuboša Blahu kričať, že hlava štátu je „americká ku.va“.

 Prípad speváčky Magušinovej

Maroš Žilinka vlani v novembri nechal cez Úrad špeciálnej prokuratúry preveriť, či výrokmi komentátora denníka SME na adresu speváčky Simy Magušinovej nedošlo k spáchaniu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

Zdôvodňoval to okrem iného aj pochybnosťami o tom, či sa v tejto veci „neprekračovali hranice slobody prejavu“, aktuality.sk

X X X

Podľa sudcu Klimenta nahrávky z chaty sú legálne. Priťažili Parovi

 „Právo na spravodlivý proces je aj napriek tomu, že dôkazy boli získané nezákonným spôsobom,“ uviedol sudca Juraj Kliment.

 Prominentný advokát Marek Para je vo väzbe. Poslal ho tam Najvyšší súd, ktorý tak zmenil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu. Podľa predsedu senátu Juraja Klimenta ide do väzby, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Kedykoľvek Kliment spomenul slovo väzba, veľavravne sa zahľadel na Paru. Ten už strávil dve noci v policajnej cele a novinárom odpovedal, že „už vie, aké je to byť na druhej strane“.

Pri obave z ovplyvňovania svedkov podľa súdu ide najmä o bývalého riaditeľa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera, ktorého Para aj zastupuje ako advokát. Para tiež zastupuje nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, no i odsúdeného Mariana Kočnera. Tí boli údajne na čele zločineckej skupiny a s nimi mal Para spolupracovať na diskreditácii prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka.

Sudca Kliment zdôraznil, že korunným svedkom prípadu proti Parovi je práve prokurátor Špirko, ktorý v kauze už vypovedal. NAKA vo veci zmapovala Parov pohyb na policajnom prezídiu. Bývalý šéf finančnej jednotky Bernard Slobodník vypovedal napríklad o tom, ako sa s Parom stretol priamo v kancelárii vtedajšieho šéfa NAKA. Z elektronickej knihy návštev polícia zmonitorovala Parove návštevy na prezídiu na minútu presne. Prokurátora Špirka mal riešiť napríklad aj s vtedajším šéfom elitnej jednotky Petrom Hraškom. Okrem toho Špirka aj sledovali. Svedčí o tom bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.

 Mandzák: Rozhodnutie Najvyššieho súdu považujem za nezákonné.

„Opätovné otvorenie tohto vyšetrovania je odkaz všetkým, že žiaden tento skutok do budúcnosti nezostane nevyšetrený a bude vyvodená konkrétna trestná zodpovednosť. Je to zdvihnutý prst tým osobám, ktoré by chceli v tomto trende pokračovať,“ vyhlásil Kliment. Podľa Michala Mandzáka, obhajcu obvineného Paru, predseda senátu týmto prejavom dokumentoval svoju zaujatosť.

NAKA zadržala advokáta Paru spoločne s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom v stredu 20. apríla. Kým Kaliňáka zadržali v akcii Súmrak, Para čelí obvineniam v akcii Kaifáš. Obvinený je zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Máj, výsluchov čas

Výsluchy svedkov sú v týchto kauzách naplánované na máj. Vypočutí budú postupne Slobodník, Ľuboš Varga, Hraško, Gašpar, jeho syn Gašpar mladší, Bödör, ako aj jeho otec Miroslav, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a Krajmer. Podľa Najvyššieho súdu by to zrejme mala byť dostatočná lehota aj na samotnú väzbu pre Paru.

Podľa Klimentových slov majú ešte byť vypočutí aj vyšetrovateľ Peter Merkovský z NAKA, advokátka Alexandra Kokavcová, Vasiľ Špirko, ale aj Marian Kočner. Kliment pripomenul, že advokáta usvedčuje komunikácia z Kočnerovej Threemy, ale aj výpovede Makóa a tiež Slobodníka. Podľa Najvyššieho súdu ide o dostatočné dôvody na väzbu.

Senát Najvyššieho súdu sa nestotožňuje ani s rozhodnutím nitrianskeho krajského súdu, ktorý rozhodol, že nahrávky, ktoré vznikli vlani na poľovníckej chate pri Nitre, sú nelegálne. Predseda senátu Kliment sa odvoláva na precedens Európskeho súdneho dvora z roku 2021. „Právo na spravodlivý proces je aj napriek tomu, že dôkazy boli získané nezákonným spôsobom – teda bez súhlasu súdu, ak to nemalo za následok, že celkové konanie bolo nespravodlivé,“ zdôraznil Kliment.

„Išlo o bezprecedentné vymieňanie informácií,“ myslí si prokurátor. „Pevná štruktúra zločineckej skupiny je aj dôvodom kolúznych aktivít obvineného,” dodal. Vo veci by mal byť vypočutý aj expremiér Robert Fico (Smer). „Matovičova a Lipšicova klika sa nezastaví pred ničím,“ vyhlásil Fico hodinu po vzatí Paru do väzby. Tvrdí, že predseda senátu Kliment je zaujatý. „Para je mimoriadne dôležitý advokát v medializovaných politických kauzách,“ dodal. Tvrdí, že preto je potrebné Parovi zavrieť ústa. „Nezákonne stíhaným berie Kliment možnosť obhajoby,“ tvrdí Fico a proces prirovnáva k fašistickým svinstvám.

Kto ešte nie je zaujatý?

Podľa vyšetrovateľa Para vedome pomáhal členom zločineckej skupiny, ktorej mal podľa Klimenta šéfovať práve mladší z Bödörovcov. V uznesení o obvinení sa píše, že mal v júli 2016 po vzájomnej dohode úmyselne navodiť situáciu, ktorá by umožnila stíhať prokurátora Vasiľa Špirka.

„S cieľom znemožniť výkon dozorovej činnosti prokurátora minimálne v trestnej veci týkajúcej sa dodávok informačných technológií ministerstva vnútra a taktiež vo veci týkajúcej sa spoločnosti BA HAUS, k čomu obvinený využil podnikateľa Ľuboša Vargu,“ píše sa v uznesení.

Pondelkové rozhodnutie Najvyššieho súdu Parov obhajca Mandzák považuje „za nezákonné“. „Chýba dôvodnosť obvinenia a chýba aj konkrétna kolúzna aktivita. Rozhodnutie Najvyššieho súdu je založené len na domnienkach a hypotézach,“ dodal obhajca. Podľa neho ide o zásah do výkonu advokácie vo vzťahu k Parovi.

Na začiatku pojednávania stíhaný advokát namietal zaujatosť predsedu senátu Najvyššieho súdu Klimenta. Senát však rozhodol, že zaujatý nie je./agentury/

X X X

Zomrel známy sexuológ Radim Uzel, bojoval s ťažkou chorobou

Vo veku 82 rokov zomrel známy sexuológ Radim Uzel, ktorý bojoval s rakovinou žalúdka.

 Správu o úmrtí priniesol denník Blesk, ktorému smutnú informáciu potvrdil vnuk Radima Uzla. Známy sexuológ skonal v noci z nedele na pondelok v nemocnici v Motole.

V roku 2021 prišiel Uzel o manželku, s ktorou žil 52 rokov, následne mu diagnostikovali rakovinu žalúdka, kvôli ktorej podstúpil dva chirurgické zákroky a chemoterapie.

Prvýkrát o nádore prehovoril v októbri 2021. „Pokúšali sa to dokonca operovať, dvakrát sa to nepodarilo. Pažerák sa onkologickou liečbou ako tak ešte drží, ale veľa života už vo mne nie je,“ povedal vtedy pre iDNES.cz. Ako dodal, stres zo straty partnera je tým najväčším, ktorý človeka postretne.

Uzel bol známym popularizátorom sexuológie, vysokoškolským pedagógom a riaditeľom Spoločnosti pre plánovanie rodiny a sexuálnu výchovu. Pôsobil aj ako súdny znalec. Počas svojho života vystupoval v množstve televíznych a rozhlasových relácií, publikoval v tlači a napísal viacero odborných i populárnych kníh o antikoncepcii, plánovanom rodičovstve a poruchách plodnosti. Upozornil však na seba i kontroverznými výrokmi o sexuálnom obťažovaní.

Bol absolventom brnianskej lekárskej fakulty, viedol gynekologickú sexuológiu a endokrinológiu v Ostrave, po roku 1989 prešiel do Ústavu pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe. Bol čestným predsedom Spoločnosti pre plánovanie rodiny a sexuálnu výchovu.

Okrem vedeckej a osvetovej činnosti sa Uzel angažoval aj v politike. Na začiatku 90. rokov stál pri zrode neparlamentnej Nezávislej erotickej iniciatívy, neskôr premenovanej na Nezávislú iniciatívu. Niekoľkokrát kandidoval do Senátu, naposledy v roku 2012 za Stranu práv občanov Zemanovcov na Břeclavsku. V júni 2002 bol na kandidátke národných socialistov pre voľby do Poslaneckej snemovne, do parlamentu sa však nikdy nedostal.

Na verejnosti sa naposledy ukázal 7. marca 2022, keď sa zúčastnil na odovzdávaní štátnych vyznamenaní na Pražskom hrade a od prezidenta Miloša Zemana dostal medailu Za zásluhy./agentury/

X X X

Nemecké stíhačky vzlietli pre blížiace sa ruské lietadlo

Dve stíhačky nemeckých vzdušných síl zo základne v Šlezvicku-Holštajnsku museli cez víkend vzlietnuť po tom, ako bolo spozorované ruské prieskumné lietadlo blížiace sa k Nemecku cez Baltské more. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá o tom informovala v utorok.

Ruské lietadlo v sobotu spozorovali v medzinárodnom vzdušnom priestore pri ostrove Rujana. Nemecké stíhačky nakoniec toto lietadlo odprevadili ďalej od Nemecka.

Pri podobnom incidente narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska, ktoré si v pondelok z tohto dôvodu predvolalo ruského veľvyslanca.

Dánsko aj Švédsko totiž tvrdia, že ruské lietadlo typu Antonov AN-30 vstúpilo v piatok večer do ich vzdušného priestoru, keď letelo východne od dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori, ktorý leží pri juhovýchodnom pobreží Švédska.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie pred vyše dvoma mesiacmi začala vo Švédsku aj Fínsku intenzívna debata o tom, či by krajiny nemali vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Obavy v súvislosti s bezpečnosťou krajín totiž vyvolal aj incident zo začiatku marca, keď štyri ruské stíhačky narušili švédsky vzdušný priestor, aktuality.sk

X X X

Eurokomisár Reynders pre spravodlivosť: Opozíciu som si vypočul, ale neprišiel som ju podporiť

Keď organizujete reformy súdnictva, keď sa usilujete bojovať s korupciou, možno z toho bude vyplývať viac prípadov vyšetrovania a stíhania. Chápem, že pre slovenskú verejnosť to môže byť šok. Počkajme si na koniec celého procesu,“ povedal Didier Reynders, ktorý má v Európskej komisii (EK) na starosti oblasť spravodlivosti. Minulý týždeň navštívil Slovensko.

 X Boli ste belgickým ministrom financií, potom ste riadili rezort zahraničných vecí, teraz ste eurokomisárom pre spravodlivosť. Neočakávam, že ste za tie roky podrobne sledovali vývoj na Slovensku, ale určite ste s ním mali veľa kontaktov. Prekvapilo vás, keď ste počuli správu, že bývalého premiéra Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka obvinili zo založenia zločineckej skupiny a z ďalších vecí? A to je len jeden prípad. Vo väzení je napríklad bývalý špeciálny prokurátor a mohol by som dlho pokračovať. Vyzerá z Bruselu Slovensko ako problematická krajina?

V EK mám na starosti spravodlivosť. Jedným z dôvodov, prečo som navštívil Slovensko, je oblasť právneho štátu. Je zložité povedať, či má krajina efektívne fungujúci justičný systém, alebo či tu vznikla problematická situácia. Musíme si počkať na výsledky vyšetrovania a žalôb. Chápem, že slovenská verejnosť to vníma ako špecifickú situáciu, ale také veci sa už stali aj v iných členských štátoch. Pre eurokomisiu je dôležité, či na takéto prípady budú inštitúcie reagovať správne. Usilujeme sa veci ešte zlepšiť. Ale fakt, že niektoré prípady sú už v rukách spravodlivosti, je možno dobrým signálom, že inštitúcie fungujú. No aby sme to mohli povedať s určitosťou, musíme vidieť finálne kroky v celom procese a asi aj konečné rozhodnutia.

X Viem, že aj v mnohých iných krajinách čelili bývalí či dokonca úradujúci premiéri obvineniam. Ale rozsah toho, čo sa deje na Slovensku, je takmer bezprecedentný. Ak sa pozriete na celý reťazec prípadov, ľudia sa pýtajú, či v krajine vôbec fungoval systém spravodlivosti. A keď nie, prečo s tým niečo neurobili aj európske inštitúcie?

Pýtali ste sa ma, aké mám informácie o situácii. Ako člen federálnej vlády som sa zúčastnil na zasadnutiach 40 rôznych predsedníctiev Rady Európskej únie. V roku 2001 som šéfoval Euroskupine (združuje ministrov financií eurozóny, pozn. red.). Už roku 2016 som v Rade EÚ žiadal, aby sme robili hodnotenie fungovania právneho štátu, a aby sme o tejto téme diskutovali so všetkými krajinami. Som veľmi hrdý na to, že o niekoľko rokov neskôr som už ako člen eurokomisie mal možnosť začať proces vytvárania správ o kvalite právneho štátu vo všetkých členských štátoch. Nie je to náhoda, že v dokumente z roku 2020 o právnom štáte v EÚ sa prvá kapitola týka nezávislosti, kvality a efektívnosti súdnych systémov. Druhá je o boji proti korupcii a tretia o pluralite a slobode médií. A potom štvrtá o deľbe moci. Ako bývalý minister financií som videl, akú v únii venujeme pozornosť rozpočtovej situácii, štrukturálnym reformám, dôchodkovým a sociálnym systémom. Ale veľmi sme sa nezaoberali hodnotami. Mali sme pocit, že to príde samo. Že keď sa stanete členom únie, automaticky z toho vyplýva, že plne rešpektujete jej hodnoty. Ale nie je to tak. A týka sa to novších, ale aj starších členov. V mnohých štátoch sme zaznamenali určité odchýlky od fungovania právneho štátu. Nikto nie je dokonalý a ani netvrdíme, že členské krajiny musia byť dokonalé, ale žiadame o zlepšenie situácie. Keď organizujete reformy súdnictva, keď sa usilujete bojovať s korupciou, možno z toho bude vyplývať viac prípadov vyšetrovania a stíhania. Chápem, že pre verejnosť to môže byť šok. No ak som dobre informovaný, veľa ľudí z polície a zo súdnictva chce spolupracovať s úradmi, aby vysvetlili situáciu. Počkajme si preto na koniec celého procesu.

X Stretli ste sa s expremiérom Ficom.

Stretol som sa s opozíciou, s podpredsedom Národnej rady a v delegácii boli aj dvaja bývalí premiéri. Vo všetkých členských štátoch nadväzujem kontakty s vládou aj s opozíciou.

X Neobávate sa, že Fico schôdzku s vami označí za vyjadrenie podpory? Parlament práve rozhoduje o jeho vydaní na väzobné stíhanie.

Keď navštívim členskú krajinu, je to možnosť stretnúť sa s vládnymi aj s opozičným poslancami. U vás som sa rozprával s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, so študentmi, zástupcami súdneho stavu či Slovenskej advokátskej komory. Stretnutie s opozíciou som absolvoval, aby som si ju vypočul, nie aby som ju podporil. Je však dobré rozprávať sa s rôznymi poslancami, ale nielen o jednotlivých prípadoch, ale aj o mnohých reformách, o ktorých sa vo vašej krajine diskutuje.

X Pýtal som sa vás na bývalého premiéra aj preto, lebo Fico tvrdí, že poslal list lídrom členských krajín o svojom prípade, a viacerí sú vraj znepokojení vývojom na Slovensku, hoci neprezradil, kto sa takto vyjadril. Keď sa v tomto momente hovorí v Bruseli o Slovensku, zaujíma sa niekto o to, čo sa tu deje?

Prišiel som, čo je dobrým dôkazom, že nás situácia zaujíma. Ako som už vysvetľoval, mojím zámerom je vypočuť si pripomienky občianskej spoločnosti, vlády aj opozície. Pri nich ma veľmi zaujíma, čo si myslia o celkovej situácii, no nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým prípadom. Ak k nim niečo povedia predstavitelia opozície, je to ich zodpovednosť. Neprišiel som na Slovensko niekoho podporiť. Aby sme si však v EK urobili dobrý obraz o situácii v členských štátoch, musíme sa rozprávať so všetkými zainteresovanými stranami. Neznamená to, že na konci diskusie sa budeme riadiť ich návrhmi.

X Hovorili ste s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou o zapojení sa Slovenska do tímu Eurojustu, ktorý by sa mal zaoberať vojnovými zločinmi na Ukrajine. Aký je cieľ tejto iniciatívy? Bude tento tím identifikovať možných páchateľov a čo bude nasledovať potom?

V prvom rade musíme zhromaždiť potrebné dôkazy. Na tom sa môžu podieľať aj členské štáty, keď budú zbierať svedectvá od utečencov z Ukrajiny. Eurojustu sme rozšírili kompetencie. Znamená to, že bude dôkazy zhromažďovať a potom ich bude odovzdávať všetkým prokurátorom. Keď hovoríme o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu, samozrejme, snažíme sa zorganizovať dobrú koordináciu. Celý proces však bude v rukách prokurátorov a potom národných či medzinárodných tribunálov, respektíve Medzinárodného trestného súdu (ICC). Nie je to politická diskusia, ale súdna. Eurojust má spoločný vyšetrovací tím, ktorý vytvorili Poľsko, Litva a Ukrajina a môže sa k nemu pripojiť aj ICC. Požiadal som členské štáty EÚ, aby uvažovali o možnosti, že sa tiež pridajú. V Prahe bola reakcia ministra spravodlivosti taká, že Česko sa na tom chce zúčastniť a bude o tom rokovať na vláde. V Bratislave to bolo to isté. Ministerka spravodlivosti povedala, že zorganizuje diskusiu s generálnym prokurátorom a so všetkými zainteresovanými, aby sa zúčastnili. Takto môžeme efektívne pracovať. Ak sa začne vyšetrovanie v rôznych členských štátoch, na Ukrajine alebo v ICC, je lepšie mať všetkých prokurátorov pohromade v spoločnom tíme. Už som mal takúto skúsenosť so spoločným vyšetrovacím tímom v prípade zostrelenia letu MH-17.

X Ako to fungovalo?

Súčasťou spoločného tímu boli Ukrajina, Malajzia, Austrália, Holandsko a Belgicko. Je lepšie, keď prokurátori spolupracujú. Ale aby som vám ukázal na príklade, že vyšetrovanie je nezávislé, nedávno sme mali stretnutie Eurojustu so všetkými prokurátormi, aj z Ukrajiny a ICC, aby som im vysvetlil, čo robíme. Bol som však len na prvej časti tej schôdzky. Lebo potom prokurátori pokračovali v dôvernom režime. Chcem to zdôrazniť, lebo niekedy počúvam veľa komentárov, čo by sme mali urobiť s páchateľmi. Ale zásady právneho štátu musíme dodržiavať aj v takejto veľmi zložitej situácii v prípade ruskej agresie proti Ukrajine. Musí to byť nezávislý proces s prokurátormi a na konci s tribunálmi a so súdmi. My sa len usilujeme, aby organizácia vyšetrovania bola čo najefektívnejšia. Jednou z požiadaviek ICC a Eurojustu je, aby sme sa vyhli nadmernej dokumentácii. Som veľmi rád, že novinári či mimovládne organizácie sa snažia zbierať dôkazy. Ale ak s nimi chceme ísť k prokurátorovi, musíme ich filtrovať, aby sme si boli istí, že používame rovnakú metodiku, že medzi nimi nie sú žiadne falošné správy. Aj preto žiadame členské štáty, aby poslali expertov na Ukrajinu, a viete, že Slovensko sa k tomu pridalo, rovnako Francúzsko, Česko a ďalšie krajiny.

X Myslíte si, že ruský prezident Vladimir Putin je vojnovým zločincom?

Ako som už povedal, som komisárom pre spravodlivosť. Samozrejme, na politickej úrovni padlo rozhodnutie o vojne. A je jednoznačné, že sme svedkami agresie Ruska na Ukrajine. Mojou prácou je však prispieť k zbieraniu dôkazov, aby prokurátori mali čo najlepšie možnosti, aby pred súdy dostali tých, čo sú zodpovední za to, čo sa deje. Ako komisár pre spravodlivosť nemôžem začať hovoriť, či niekto niečo urobil, alebo neurobil. Som si istý, že na Ukrajine sa dejú vojnové zločiny. Je však rozdiel medzi tým, keď hovoríme, že ich vidíme, a tým, keď vravíme, kto za ne nesie zodpovednosť. Je jasné, že niekto ich spáchal. Teraz to bude úloha vyšetrovateľov, prokurátorov a nakoniec sudcov, aby k tomu niečo povedali. A mojou prácou je, aby mali v tomto procese k dispozícii čo najefektívnejšie nástroje.

X EÚ sa dohodla na sankciách proti Rusku. V tejto chvíli však aj na Slovensku máme debatu, či by platba Gazpromu za plyn rubľami znamenala, že členské krajiny ich porušia. Aký máte na to názor?

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa k tomu vyjadrila jasne. Dohodli sme sa na nejakých sankciách a musíme sa usilovať, aby neexistovali mechanizmy, pomocou ktorých by sa dali tieto opatrenia obchádzať. Ak sa o to pokúsite, spáchate zločin. Keď to urobí nejaký štát, samozrejme, je to tiež problém. Predsedníčka eurokomisie jednoznačne odkázala členským krajinám a spoločnostiam, že musia sankcie dodržiavať a nemajú sa ich snažiť obchádzať./agentury/

X X X

Poslanci budú v SR o Ficovi rokovať do noci. Pellegrini je proti väzbe ktoréhokoľvek poslanca

Keď pred necelými dvoma týždňami polícia obvinila šéfa Smeru Roberta Fica a prvýkrát sa začalo hovoriť aj o možnom väzobnom stíhaní, zdalo sa, že parlament s prípadným súhlasom na jeho vzatie do väzby nebude mať problém. Koalícia má totiž formálne ústavnú väčšinu. Po pár dňoch je zrejmé, že to také jednoduché nebude.

Zástupca špeciálneho prokurátora Ladislav Masár poslal Národnej rade žiadosť o vydanie Fica už 22. apríla, no poslanci o nej začali rokovať až minulý týždeň vo štvrtok. Zasadnutiu pléna ešte predchádzalo povinné rokovanie mandátového a imunitného výboru.

O väzbe rozhoduje súd

Dnes sa poslanci k rozprave o lídrovi Smeru vrátili. Keby s vydaním napokon súhlasili, neznamenalo by to, že predseda Smeru pôjde do väzby. O tej rozhodujú dva stupne súdov.

Rozpravu však zákonodarcovia pravdepodobne tak skoro neukončia. Poslanci z radov Smeru sa totiž rozhodli pre obštrukciu a robia všetko pre to, aby diskusia trvala čo najdlhšie.

Do rozpravy sa písomne prihlásilo až 35 poslancov, desiati z nich už vo štvrtok a v piatok rečnili. To znamená, že ďalších 25 zákonodarcov ešte bude chcieť hovoriť. Každý z nich môže v pléne rozprávať 20 minút.

Budú rokovať do noci

Keď už všetci svoje vystúpenia ukončia, poslanci sa ešte budú môcť do rozpravy prihlásiť písomne. Obštrukcia, po ktorej Smer siahol, spočíva v tom, že množstvo poslancov strany reaguje na rečníkov faktickými poznámkami.

Jedna faktická poznámka trvá maximálne dve minúty. Na jedného poslanca však reaguje aj niekoľko desiatok iných. Rozprava sa tak naťahuje do absurdných rozmerov. Poslanci koalície sa preto v pondelok obrátili na Smer, aby s obštrukciami prestal.

„Smer a Hlas by mali prestať s obštrukciami. Robia obštrukcie a divadlo len preto, aby naťahovali rozpravu. Dokonca vystupujú aj takí poslanci, čo v živote neprehovorili. Je to až komické. Vyzývam ich, aby s tým prestali a dali voľný priechod spravodlivosti,“ tvrdí napríklad Roman Foltin z SaS. S podobnou výzvou prišiel aj Juraj Šeliga zo Za ľudí.

Smer im odkázal, že teda v Národnej rade predloží procedurálny návrh, ktorým by prerušili rokovanie o Ficovi a plénum by mohlo diskutovať o pomoci ľuďom. S takýmto návrhom koalícia určite nebude súhlasiť.

Koalícia sa preto rozhodla pre radikálny krok, ktorým chce uzavrieť rokovanie čo najskôr. Ráno schválila procedurálny návrh poslanca OĽaNO Michala Šipoša, vďaka ktorému bude rokovať aj po 19.00, keď bežný rokovací deň končí. Diskusia v Národnej rade sa tak dnes bude ťahať až dovtedy, kým nevystúpia všetci poslanci. To môže trvať aj do neskorej noci, možno až do skorého rána. Poslanci Smeru proti tomu ostro namietali.

Parlament môže byť proti

Čas pritom môže zohrávať v prípade potenciálnej väzby Fica dôležitú úlohu. Prokurátor, ktorý poslal Národnej rade žiadosť o vydanie súhlasu na väzobné stíhanie, vyrátal, že do konca mája by mali byť skončené všetky výsluchy. Potom už predsedu Smeru nie je dôvod držať vo väzbe (ak by ho tam poslali súdy), konštatuje prokurátor.

Aj nekonečná rozprava o Ficovi jedného dňa dospeje do konca a na rad príde hlasovanie. Vôbec však nie je isté, že parlament rozhodne o Ficovom vydaní.

Na to, aby o Ficovej väzbe mohol rozhodovať sudca, by stačil súhlas nadpolovičnej väčšiny z prítomných zákonodarcov. Ak by ich v parlamente bolo všetkých 150, čo je veľmi málo pravdepodobné, za by muselo byť aspoň 76 poslancov.

Proti budú všetci poslanci Smeru, Hlasu, Republiky, ĽSNS aj strany Život. Ficovo vydanie však možno vôbec nepodporí ani 17-členný klub Sme rodina. Boris Kollár už vyhlásil, že sa pri hlasovaní zdrží, celý klub vraj bude mať zelenú kartu. Nie je vylúčené, že všetci budú nasledovať svojho šéfa.

Koalícia má spolu so štyrmi nezaradenými poslancami v parlamente tesnú väčšinu – 77 poslancov – aj bez kollárovcov. Niektorí však môžu pri hlasovaní chýbať, konečný výsledok je teda neistý a môže závisieť od viacerých faktorov.

Pellegrini proti väzbe poslancov

Proti súhlasu s vydaním na väzobné stíhanie sa dnes postavila aj Ficova niekdajšia dvojka Peter Pellegrini, dnes predseda Hlasu. Svoje vystúpenie v Národnej rade začal tým, že v normálnom demokratickom štáte sa stáva, že poslanci páchajú trestné činy a že za to môžu byť aj väzobne stíhaní.

Okamžite však spochybnil to, že Slovensko takýmto štátom je. Dôveru v nestranný proces podľa neho nabúrava Daniel Lipšic na čele špeciálnej prokuratúry, pexeso s opozičnými politikmi, ktoré zverejnila krátko po voľbách predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová a vyjadrenia expremiéra Igora Matoviča, aby opozícia čakal na príchod NAKA.

Fica sa priamo nezastal a jeho vinu nespochybňoval. Kritizoval dôveryhodnosť systému spravodlivosti, ktorý označil za „spráchnivený”. V takejto atmosfére teda Pellegrini spoločne s ostatnými poslancami Hlasu, ktorých je spolu 11, nepodporí súhlas s vydaním ktoréhokoľvek poslanca, nie len Fica, na väzobné stíhanie, aktuality.sk

X X X

ŠTS: Expolicajti z kauzy Očistec, ktorí brali úplatky, dostali podmienečný trest

Milan Žáčik a Ivan Bobocký boli obvinení z viacerých trestných činov v kauze Očistec

Na trest troch rokov väzenia s podmienečným odkladom na štyri roky a trest prepadnutia majetku odsúdil v utorok Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, bývalých policajtov Milana Žáčika a Ivana Bobockého. Obaja boli obvinení z viacerých trestných činov v kauze Očistec. Rozsudok je právoplatný.

Dohoda o vine a treste

ŠTS schválil dohodu o vine a treste, ktorej predpokladom je plné priznanie viny, vzdanie sa práva na verejný proces a možnosti odvolať sa voči rozsudku. Odsúdení a ich právny zástupca sa odmietli vyjadriť pre médiá. Okrem toho dostali aj niekoľkoročný zákaz činnosti a majú zakázané sa stretávať so spolupáchateľmi.

Podľa prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry expolicajti boli obvinení z rozsiahlej trestnej činnosti, boli činní pre zločineckú skupinu, prijímali úplatky a dopustili sa zneužívania právomoci verejného činiteľa. Jedným zo skutkov z roku 2015 bolo aj sledovanie politika Igora Matoviča, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ako i ďalších osôb, na čom mal záujem nitriansky podnikateľ Norbert B.

„ŠTS bez akýchkoľvek výhrad schválil dohodu o vine a treste podľa návrhu prokurátora. Rozsudok nadobudol právoplatnosť,“ reagoval prokurátor, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.