Ukrajinský parlament po protestoch poľskej diplomacie odstránil zo svojej internetovej stránky príspevok oslavujúci vodcu ukrajinských nacionalistov z čias druhej svetovej vojny Stepana Banderu. Poľsko od ruskej invázie na Ukrajinu z konca minulého februára vystupuje ako jeden z najväčších spojencov Kyjeva.

„Pre poľský štát je oslavovanie Banderu neprijateľné,“ povedal námestník poľského ministra zahraničných vecí Arkadiusz Mularczyk v poľskom rozhlase. Odstránenie príspevku z parlamentného webu svedčí podľa neho o tom, že „ukrajinská strana vypočula hlas Poľska“.

Ukrajinský parlament v nedeľu zverejnil na twitteri fotografiu náčelníka ukrajinského generálneho štábu Valerija Zalužného pred Banderovým portrétom s pripomienkou, že 1. januára uplynulo 114 rokov od Banderovho narodenia. O deň neskôr poľský premiér a ministerstvo zahraničia protestovali.

Zatiaľ čo Ukrajinci – najmä zo západu krajiny – vidia v Banderovi bojovníka za nezávislosť a slobodu vlasti, Poliaci ho považujú za zodpovedného za vyvraždenie viac ako 100-tisíc Poliakov vo Volyni ukrajinskými nacionalistami počas druhej svetovej vojny. Niektorí ukrajinskí historici však namietajú, že v čase volynského masakru bol Bandera uväznený v nacistickom koncentračnom tábore a že etnické čistky tu podnikali aj Poliaci.

Bandera počas druhej svetovej vojny ako vodca ukrajinských nacionalistov jednostranne vyhlásil samostatný ukrajinský štát a spoliehal na podporu nemeckého Wehrmachtu. Bol ale zatknutý gestapom a uväznený. Jeho prívrženci medzitým na niektorých miestach spolupracovali s Nemcami, inde proti nim bojovali.

Neskôr brutálne vyháňali a vyhladzovali Poliakov z dnešnej západnej Ukrajiny, na svedomí mali aj vyvražďovanie Židov a volynských Čechov. Bandera je tak jednou z najkontroverznejších postáv európskej histórie. V októbri 1959 ho v Nemecku zavraždil sovietsky agent./agentury/

 X X X

Šéf ruských vojakov Prigožin: Každý dom v Bachmute sa rovná pevnosti

Ruskí vojaci bojujú o jediný dom v Bachmute na ukrajinskom Donbase aj niekoľko týždňov, povedal ruskej agentúre RIA Novosti šéf Rusů Jevgenij Prigožin. Ukrajinskí vojaci vo vojenskom terénnom vozidle Humvee v meste Bachmut v doneckom regióne, december 2022

Každý dom v Bachmute sa podľa Prigožina rovná pevnosti a mesto, pre ktoré Rusko používa sovietsky názov Artemovsk, je pretkané hustou sieťou obranných línií. Ruská armáda sa snaží dobyť Bachmut už takmer osem mesiacov, ale postupuje len veľmi pomaly.

„Artemovsk, to je pevnosť v každom dome. Naši chlapci sa bijú o každý dom, niekedy aj viac ako jeden deň. Niekedy aj týždne o jeden dom,“ opísal boje v Bachmute Prigožin, zakladateľ Wagnerovej (v ruskom prepise Vagnerovej) súkromnej vojenskej spoločnosti . Ruskí vojaci podľa neho postupujú dom za domom.

Hrôza vojny. Ako vyzerá Rusmi obliehaný Bachmut

Keď potom ruskí vojaci prerazia jednu z obranných línií v meste, väčšinou zisťujú, že za ňou leží niekoľko ďalších, posťažoval sa tiež Prigožin. „Dnes ráno dobyli jeden dom a prerazili obranu. Ale za tým domom je ďalšia obrana, a nie jedna,“ priblížil Prigožin, ktorý odhadol počet obranných línií v Bachmute na 500. „Čo desať metrov, to hranica obrannej línie,“ povedal aj Prigožin.

Tvrdohlavosť, s ktorou sa Rusko aj za cenu obrovských strát snaží o dobytie Bachmutu, je pre mnohých armádnych expertov zarážajúca, podotkol ruský nezávislý portál Moscow Times. Mesto má podľa neho malý strategický význam a pre Rusko môže ísť o otázku prestíže – po toľkých mesiacoch bojov Moskva nechce uznať porážku.

Čo odkazuje ukrajinský vojak Rusom z pekla na Zemi, z Bachmutu?

Ruský postup pri Bachmute v novembri a decembri oproti októbru ešte spomalil, uviedli minulý mesiac americkí analytici z Inštitútu pre štúdium vojny. Operačné schopnosti ruských síl podľa nich zapríčiňujú okrem iného veľké straty Wagnerovej skupiny.

V Bachmute zdevastovanom urputnými bojmi zostáva asi 10-tisíc obyvateľov. Pred vojnou v meste žilo 70-tisíc ľudí./agentury/

X X X

Bonduelle čelí obvineniu, že dodávala konzervy ruským vojakom. Aj s prianím skorého víťazstva

Francúzska spoločnosť Bonduelle čelí od víkendu podozreniu, že dodala konzervy s jedlom ruským vojakom. S odvolaním sa na snímky darčekového koša, ktoré kolujú na sociálnych sieťach, to uviedla stanica TF1. Podľa fotografií bol k balíčku potravín priložený odkaz s gratuláciou ruskej armáde. Spoločnosť obvinenia odmietla a agentúre AFP povedala, že ide o „podvrh“.

Užívatelia twitteru vyzývali na bojkot spoločnosti potom, čo sa na sociálnej sieti rozšírili fotografie, na ktorých sú vidieť štyri plechovky so zeleninou s logom Bonduelle. V koši je aj odkaz v ruštine: „Milí vojaci, prajeme vám šťastný Nový rok! Prajeme vám veľa šťastia a skoré víťazstvo!“

Osoba na fotografii má na sebe maskáčové nohavice a tričko s modrými a bielymi vodorovnými pruhmi. Novinár Stéphane Kenech poznamenal, že ide o tričko, ktoré je súčasťou uniformy ruských vojakov.

Stanica TF1 vyhľadala zdroj fotografií na ruskej sociálnej sieti Vkontakte, išlo o stránku s názvom „Yartsevo LIVE“, ktorá poskytuje spravodajstvo z mesta Jarcevo na západe Ruska. Príspevok, ktorý je teraz zmazaný, je stále k dispozícii v archívnej verzii.

Stránka sa v príspevku odvoláva na „blahoželania“ zaslané spoločnosťou Bonduelle desaťtisícom účastníkov ozbrojeného konfliktu. Uvádza tiež, že „sama spoločnosť potvrdila, že podpora našich obrancov je neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej zodpovednosti Bonduelle“. Web citoval istú Jekaterinu Jelisejevovú, o ktorej písal ako o šéfke Bonduelle v Rusku.

Bonduelle obvinenia odmieta

Spoločnosť obvinenia odmieta. Vo vyhlásení skupina uviedla, že popiera „nepravdivé informácie, ktoré sa o nej šíria na ruských sociálnych sieťach“. Firma dodala, že „pokračuje vo svojej činnosti v Rusku s jediným cieľom zabezpečiť obyvateľstvu prístup k základným potravinám v tejto krajine a v susedných štátoch“.

Reakcia spoločnosti ale podľa TF1 vyvoláva otázku, ako sa mohli jej výrobky ocitnúť na ruskej frontovej línii. Neexistujú totiž žiadne dôkazy o tom, že by fotografie boli upravené. Stanica uvádza, že ruská pobočka potravinárskeho gigantu sa zúčastňuje kampane s názvom „Košík láskavosti“, ktorá sa začala z iniciatívy ruskej potravinovej banky. Túto informáciu Bonduelle potvrdila a povedala, že akcia sa koná každý rok a nemá žiadnu spojitosť s armádou.

Hoci majú byť potraviny pre najzraniteľnejších, podľa mnohých serverov z nich majú prospech aj „rodiny mobilizovaných“ a vojaci samotní.

Humanitárne koše pre vojakov boli zrejme skutočne odoslané niekoľko dní pred Vianocami. Gubernátor Smolenskej oblasti na Vkontakte hovoril o odoslaní siedmich ton humanitárnej pomoci na front. Na otázku ohľadom tejto skutočnosti Bonduelle uviedla, že distribúcia potravinových darov nie je v jej kompetencii, ale stará sa o ňu ruská potravinová banka.

Čo sa týka správy v darčekovom koši, ktorú podpísala Jelisejevová, francúzska spoločnosť potvrdila, že skutočne je šéfkou ruskej pobočky Bonduelle. Správa je ale podľa firmy falošná. Denník Le Figaro napísal, že Jelisejevová podľa jedného článku z ruského Forbesu v 90. rokoch pracovala ako prekladateľka pre ruskú tajnú službu FSB.

Bonduelle je jednou z mála francúzskych spoločností, ktoré po invázii na Ukrajinu pokračujú vo svojej činnosti v Rusku, rovnako ako predajňa pre domácich majstrov Leroy Merlin, holding Association familiar Mulliez alebo výrobca mliečnych výrobkov Lactalis./agentury/

X X X

  Mobily či debili? Rusi riešia, kto zavinil novoročný masaker

V Makijivke, mieste zrejme najväčších jednorazových ruských strát od začiatku invázie na Ukrajine, ešte stále rozoberajú závaly a rátajú mŕtvych. Moskva už v pondelok netradične priznala, že pri novoročnom útoku na budovu priemyslovky slúžiacej ako kasárne v okupovanej časti Donbasu zahynulo 63 jej vojakov, pričom pripúšťa, že počet obetí môže byť vyšší. Kyjev odhaduje, že o život zrejme prišlo až štyristo zo šesťsto ruských vojakov, ktorí práve oslavovali príchod Nového roka.

 Podľa ruského ministerstva obrany štyri z odpálených šiestich rakiet HIMARS zasiahli v Makijivke „objekt dočasného rozmiestnenia“. K útoku došlo po tom, čo si regrúti po príchode do budovy školy okolo polnoci hromadne zapli mobilné telefóny, tvrdí zdroj z orgánov činných v trestnom konaní, na ktorý sa odvoláva agentúra TASS. „Predbežne bolo dôvodom zásahu HIMARS aktívne používanie mobilných telefónov prichádzajúcim vojenským personálom. Nepriateľ pomocou prieskumného komplexu ECHELON odhalil aktivitu celulárnej komunikácie a polohu účastníkov,“ cituje ho ruská štátna agentúra.

 Podľa agentúry Bloomberg USA zvažujú, že dodajú Ukrajincom bojové vozidlá Bradley. Pozrite si na videu US Army, prečo by sa tieto zbrane Kyjevu v boji s ruskými okupantmi hodili.

Daniil Bezsonov, vysoký predstaviteľ Moskvy v okupovanom regióne Donecka, informoval, že rakety vypálené zo salvového raketometu americkej výroby zasiahli ubikáciu mobilizovaných záložníkov dve minúty po polnoci. „Sú mŕtvi a zranení, presný počet zatiaľ nie je známy,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram.

Ubikácie pri muničáku

Skaza bola o to väčšia, že regrutovaní ruskí vojaci pochádzajúci zväčša zo Samarskej oblasti boli ubytovaní v budove, kde sa nachádzal veľký sklad streliva a blízko nej nádrže s palivom a zaparkovaná vojenská technika. Munícia po zásahu raketami vybuchla, pričom explózia objekt úplne zrovnala so zemou.

Americký Inštitút pre štúdium vojny zaznamenal, že zničujúci ukrajinský zásah v Makijivke vyvolal v ruskom informačnom priestore kritiku ruského velenia, pričom ministerstvo obrany sa snaží zvaliť zodpovednosť na úrady anektovaného doneckého regiónu a samotných mobilizovaných vojakov, ktorí porušili bezpečnostné pravidlá tým, že si zapli mobily.

 Ruskí vojnoví blogeri zúria nad „debilitou“ ruských generálov, ktorí zhromažďujú veľký počet ruských regrútov na jedinom mieste a navyše tesne vedľa skladu munície. Viacerí upozorňujú, že počet obetí je podstatne vyšší ako údaje uvádzané ruským ministerstvom obrany.

„Pokiaľ ide o počet obetí, stále nie sú k dispozícii konečné údaje, pretože mnoho ľudí je vedených ako nezvestní – zostali pod troskami. V každom prípade je mŕtvych a zranených mnoho stoviek,“ napísal na Telegrame Igor Strelkov, občianskym priezviskom Girkin, ruský ultranacionalista, ktorý bol v minulosti „ministrom obrany“ doneckých separatistov. „Naši generáli sú z princípu nepoučiteľní, hoci oni sami – po letných pogromoch veliteľských stanovíšť – sa radšej držia ďalej od miesta zverených jednotiek, mimo dosahu nepriateľských rakiet,“ konštatoval Strelkov.

Chyby majú svoje meno

„To, čo sa stalo v Makijivke, je strašné,“ napísal Archanjel Specnaz Z, ďalší ruský vojenský bloger, ktorého na Telegrame sleduje takmer trištvrte milióna ľudí. „Kto prišiel na nápad umiestniť personál vo veľkom počte do jednej budovy, kde aj hlupák pochopí, že keď ju zasiahne delostrelectvo, bude tam veľa zranených alebo mŕtvych?“ napísal. Velitelia sa podľa neho zjavne nestarali o muníciu, ktorá je na bojisku uskladnená chaoticky. „Každá chyba má svoje meno,“ upozornil.

 Po skladaní účtov volá aj reportér ruskej štátnej televízie Andrej Medvedev, ktorý je aj podpredsedom moskovskej mestskej rady. „Ubytovanie personálu v budovách namiesto v krytoch priamo pomáha nepriateľovi. Zo situácie v Makijevke treba vyvodiť tie najtvrdšie závery,“ napísal na Telegrame.

Vladen Tatarskij, vojenský bloger, ktorého prezident Vladimir Putin na jeseň prijal v Kremli, v príspevku na Telegrame označil najvyšších ruských dôstojníkov za „nekvalifikovaných idiotov“ a navrhol, aby boli postavení pred vojenský tribunál.

Rybar, najsledovanejší telegramový kanál vojenských blogerov, ktorý má vyše milión čitateľov, citoval názor preživších záložníkov z Makijivky. Podľa nich je za to, čo sa stalo, zodpovedný veliteľ pluku plukovník Roman Enikejev. Rybar im ale dal len čiastočne za pravdu. „Jedinou chybou plukovníka je, že slepo plnil pokyny svojich nadriadených a nedokázal presídliť jemu zverenú jednotku v súlade s realitou frontu,“ konštatoval kanál blízky ministerstvu obrany, ktorý vinu pripísal veleniu 1. armádneho zboru ľudových milícií samozvanej Doneckej republiky.

Podľa ukrajinského generálneho štábu ruská armáda na prelome rokov utrpela ťažké straty nielen v Makijevke. V posledný deň roka takmer päťsto ruských vojakov zahynulo či bolo zranených pri zásahu ich zoskupenia pri obci Čulakivka v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, uvádza utorňajšie hlásenie štábu, podľa ktorého na Nový rok nasledoval zásah ruskej jednotky v rovnakom regióne pri obci Fedorovka, kde „sa straty nepriateľa ešte spresňujú“./agentury/

X X X

Putin nemá plán. Experti hodnotia, na čo sa ešte vo vojne spolieha

 Rusko vojnu proti Ukrajine prehráva. Podľa amerického denníka Washington Post sa ľudia, ktorí patria k elitám režimu, čoraz častejšie pýtajú, či má šéf Kremľa Vladimir Putin nejaký plán, ako ďalej. A zdá sa, že odpoveď znie, že nemá.

 Ruský prezident Vladimir Putin udelil veliteľovi ruskej vojnovej operácie na Ukrajine Sergejovi Surovikinovi Rad svätého Juraja tretej triedy. Vzhľadom by vývoj invázie je však otázne, za čo Surovikin vyznamenanie v skutočnosti dostal.

Washington Post to tvrdí na základe rozhovorov so svojimi zdrojmi v Rusku, ktoré majú blízko k mocenským kruhom, ale ktoré chceli vzhľadom na citlivosť témy zostať v anonymite.

 Podľa agentúry Bloomberg USA zvažujú, že dodajú Ukrajincom bojové vozidlá Bradley. Pozrite si na videu US Army, prečo by sa tieto zbrane Kyjevu v boji s ruskými okupantmi hodili.

Izolovaný šéf Kremľa

„Medzi ľuďmi okolo neho je obrovská frustrácia. Očividne nevie, čo má robiť,“ povedal pre noviny o Putinovi jeden ruský miliardár, ktorý udržiava kontakty s najvyššími predstaviteľmi. Pripomenul aj nedávno zrušenú veľkú tradičnú tlačovú konferenciu ruského prezidenta.

„V tomto vystúpení mal byť plán. Ale neexistuje žiadny plán. Myslím si, že jednoducho nevedia, čo povedať. Samozrejme, Putin je izolovaný. Aj tak sa nerád rozpráva s ľuďmi. Okolo neho bol veľmi úzky okruh osôb a ten sa teraz ešte zúžil,“ tvrdí zdroj z Ruska pre Washington Post.

Putin má problémy aj na svetovej scéne. Nedávno sa síce zhováral s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a pozval ho na návštevu Moskvy, ale Rusko nie je v žiadnej diplomatickej ofenzíve.

 „Lukašenko je jediný, koho môže skutočne navštíviť. Všetci ostatní sa s ním stretnú len vtedy, keď je to nevyhnutné,“ objasnil pre Washington Post Putinove zahraničné vzťahy zdroj blízky ruským diplomatickým kruhom. Šéf Kremľa mal schôdzku s bieloruským diktátorom Alexandrom Lukašenkom pred Vianocami.

Zároveň to vyzerá tak, že rastie nevraživosť medzi regulárnymi ruskými ozbrojenými silami a vagnerovskými žoldniermi pod vedením Jevgenija Prigožina. Upozornil na to webový portál Rádia Slobodná Európa.

Prigožin sa minulý týždeň vyjadril k videu, ktoré sa šírilo na sociálnych sieťach, a na ktorom vagnerovci vulgárne nadávajú vrcholným predstaviteľom armády. Niektoré ruské média tvrdili, že nahrávka, ktorá mala vzniknúť pri Bachmute, je dielom Ukrajiny. Prigožin to však poprel.

 Samohybné delo 2S7 Pion (Pivónia) sa v ZSSR začalo vyrábať v 70. rokoch minulého storočia. Dnes ho Ukrajinci používajú proti ruským okupantom. Delo dokázalo strieľať aj s jadrovou muníciou. Pozrite si video 43. delostreleckej brigády pozemných síl Ukrajiny.

„Chlapci ma požiadali, aby som povedal, že keď sedíte v teplej kancelárii, je ťažké počúvať o problémoch v prvej línii, ale keď každý deň ťaháte mŕtve telá svojich priateľov a vidíte ich naposledy, vtedy sú zásoby veľmi potrebné,“ pripomenul Prigožin to, že ruskí vojaci pri Bachmute, kde momentálne prebiehajú najhoršie boje, nedostávajú potrebný výstroj a výzbroj.

Ruský investigatívny novinár Denis Korotkov pre Current Time TV vyhlásil, že Putin po viacerých vojenských neúspechoch dáva veľký dôraz na dobytie mesta, hoci to nemá žiadny väčší strategický význam.

„Už dlho sa hovorí, že Rusi by mali Bachmut dobyť, ale stále sa im to nepodarilo,“ zdôraznil Korotkov s tým, že vagnerovci, ktorí na Ukrajine bojujú, sú závislí od dodávok zásob od regulárnej armády.

Zdravotné problémy?

Faktom je, že je veľmi náročné preniknúť za oponu diania putinovského režimu. Neistota potom nahráva najrôznejším špekuláciám o zdravotnom stave šéfa Kremľa. Tie ešte v posledných dňoch podporil rozhovor šéfa ruského oddelenia Dánskej obrannej služby pre denník Berlingske, ktorého noviny predstavili iba pod krstným menom Joakim.

 Predstaviteľ spravodajskej organizácie prišiel s tvrdením, že Putinovo rozhodnutie spustiť vlani 24. februára veľkú inváziu proti Ukrajine ovplyvnila aj hormonálna liečba proti rakovine, ktorú vraj ruský prezident podstúpil.

„Megalománia je jeden zo známych vedľajších účinkov terapie, ktorú bral. Nie je to niečo, čo môžem povedať s istotou, ale myslím si, že to ovplyvnilo jeho rozhodnutia, keď začal vojnu proti Ukrajine,“ citoval denník Joakimovo hodnotenie Putinových krokov.

Ruské možnosti

Nedá sa vylúčiť, že vojna by sa skončila, keby sa zdravotný stav šéfa Kremľa z nejakých dôvodov náhle zhoršil. Putin vlani v októbri dovŕšil 70 rokov. Ak bude ruský prezident naďalej pri moci, i keď nemá konkrétny plán, expert na Rusko Mark Galeotti pre britský denník Times načrtol, čo sa od neho asi dá v súvislosti s agresiou proti Ukrajine očakávať.

Podľa odborníka bude Putin naďalej dúfať, že Západ minimálne obmedzí podporu pre Kyjev, keďže ani jeho zásoby zbraní nie sú nekonečné. A Moskva skúsi niečo aj po vojenskej stránke.

„V prvom rade to bude jarná ofenzíva alebo skôr ofenzívy. V súčasnosti sa tempo operácií na bojiskách východnej a južnej Ukrajiny mierne spomalilo. Je to však len pokoj pred búrkou. Jar znamená, že príde odmäk a lepkavé blato, ale keď sa pominú, obe strany pravdepodobne začnú s obnovenými ofenzívami,“ napísal pre Times Galeotti.

 Analytik tvrdí, že Rusko využilo asi polovicu z 300-tisíc rezervistov, ktorých zverbovalo v septembri a októbri. Z ďalších vytvorilo nové jednotky, ktoré síce nie sú veľmi dobre vycvičené, ale ich počet by mal Moskve umožniť prípravu nových útokov. Zároveň sa v krajine očakáva ďalšia mobilizácia.

Nevyzerá to však tak, že by okupanti dokázali prevziať zásadnú iniciatívu na bojisku. A to by mohlo mať vplyv aj na vnútorné pomery putinovskej diktatúry. „Akékoľvek ruský postup bude pravdepodobne obmedzený, dočasný a bude stáť tak veľa, že vyvinie tlak na domáci systém a ešte viac prehĺbi nepokoj medzi elitou, ktorú táto vojna nepresvedčila. V súkromí je ruská verejnosť nešťastná a stavia sa skepticky k ostrej štátnej propagande,“ tvrdí Galeotti.

„Jasným cieľom ukrajinskej vlády je, aby sa Rusi stiahli z okupovaného územia. Kyjev hovorí, že potom môže s Moskvou rokovať. Je to odkaz, ktorý chce ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozšíriť najviac, ako je to len možné,“ povedala pre Pravdu Maria Avdejevová, bezpečnostná expertka z Charkova. „Ukrajina potrebuje isté medzinárodné garancie a viac podpory od ostatných krajín. Dúfam, že spoločne dokážeme prinútiť Rusko, aby stiahlo svojich vojakov a zastavilo vojnu. Momentálne sa Moskva stále usiluje do boja vrhnúť ďalšie jednotky, takpovediac ako krmivo pre delá,“ dodala Avdejevová./agentury/

X X X

Strach v Michalovciach. Desivé VIDEO brutálneho činu: Páchateľa chytili, no ľudia sa necítia bezpečne

Novoročná tragédia, akú by nechceli zažiť nikto z nás. Michalovcami otriasla v nedeľu ráno brutálna vražda. Štyridsaťšesťročná bývalá zdravotná sestra Erika si šla vybrať vybrať peniaze a potom na ňu chladnokrvne zaútočil vrah, ktorý ju naháňal niekoľko metrov. Uštedril jej niekoľko bodných rán. Prázdnymi ulicami sa pred šiestou ráno ozýval jej krik, ktorý však nikto nepočul. Otrasný skutok zachytili aj kamery v uliciach mesta. Páchateľ unikal dva dni, polícia ho nakoniec chytila. Nič to však nemení na tom, že obyvatelia mesta sa necítia bezpečne.

 Polícia našla bezvládne telo Eriky skoro ráno v širšom centre Michaloviec. Dovtedy sa zdali byť silvestrovské oslavy vcelku pokojné. Oznámenie o násilnej trestnej činnosti prišlo po pol siedmej ráno, na miesto boli ihneď vyslaní príslušníci rôznych útvarov. Bezvládne telo našla na zemi okoloidúca žena. „Niekoľko bodných rán, ktoré utrpela 46-ročná Michalovčanka, bolo nezlučiteľných so životom a na mieste im podľahla,“ informovala hovorkyňa košickej polície Lenka Ivanová v nedeľu poobede.

Páchateľa chytili, no ľudia žijú v strachu

Po páchateľovi sa rozbehlo intenzívne pátranie, ktoré trvalo dva dni. Policajti nakoniec podozrivého zadržali v utorok v skorých ranných hodinách. Údajne ho mali chytiť vo vlaku smerujúcom do Českej republiky. Polícia zatiaľ nič bližšie nekomentovala. Nič to však nezmenilo na tom, že vo východoslovenskom meste zavládol medzi obyvateľmi strach. „Ani sa mi nechce veriť, že také niečo sa mohlo stať v našom meste. Keď mám povedať pravdu, prvým informáciám som nechcel ani uveriť. Som chlap, ale po tejto udalosti mám aj ja strach vyjsť po zotmení na ulicu. Nikto zatiaľ nevie, či to bol náhodný čin nejakého opilca, alebo máme v meste zákerného vraha,“ uviedol pre Pravdu starší pán, ktorý prechádzal pri mieste činu.

 „Nepoznala som ju, ale ľudia hovoria, že pracovala kedysi v našej nemocnici. Ale je to jedno, bola to mladá žena, ktorá určite takto nemala prísť o život. Je mi jej veľmi ľúto,“ hovorí s povzdychom pani prechádzajúca sa neďaleko miesta činu so psom. „Bývam tu neďaleko a fakt sa bojím,“ dodala. Na mieste, kde sa tragédia stala, začali pribúdať sviečky. Ľudia si tak uctili Erikinu pamiatku. Pri horiacich sviečkach sa zastavil aj mladý pár. Do reči im veľmi nebolo.

Erika, budeš mi chýbať

„O tom čo sa stalo som sa dozvedela od mojej kamarátky. Potrebujem niečo vybaviť na úrade a hoci je biely deň, neodvážila som sa ísť sama. Preto som si so sebou vzala priateľa. Vždy som sa cítila bezpečne, no teraz sa situácia úplne zmenila,“ hovorí žena a ešte silnejšie sa primkne k svojmu priateľovi.

 Asi 30-ročný Jozef tiež krútil hlavou. „Bol som v banke vybaviť nejaké veci. Vraj si tam tá zavraždená žena vyberala z bankomatu peniaze. Hneď keď som vošiel dnu, tak som si na ňu spomenul. Nevieme zatiaľ, kto to bol, ale normálny človek to byť nemohol. Niektorí už od rozkoše ani nevedia, čo robia. Aj keby mu dali 25 rokov natvrdo, život to tej žene nevráti,“ dodal s povzdychom. „Úprimnú sústrasť. Stalo sa to neďaleko od nás. Až sa človek nestačí čudovať, čo sa tu deje. Kto mohol spraviť niečo také hrozné a hlavne prečo?“ pýtal sa Marek.

 Obeťou vraždy bola 46-ročná Erika O.

Na Eriku spomínajú známi ako na milú osobu, ktorá bola vždy ochotná pomôcť. Milovala život a najradšej ho trávila aj s otcom v Taliansku. Jej smrť zasiahla aj jej kamarátku Gabrielu. „Ťažko mi je opísať to prázdno, ktoré cítim a ktoré sa zväčšuje, keď pomyslím na teba, moja Erika. Ani neviem, akými slovami vyjadriť svoju bolesť pri pomyslení na teba,“ napísala na sociálnej sieti.

Na Eriku spomínala na sociálnej sieti aj jedna z jej blízkych kamarátok

„Erika moja, ďakujem ti za tvoje priateľstvo, za tvoju podporu. Ostaneme vždy, ako si mi raz povedala, sestrami,“ uviedla jej kamarátka, ktoré smrť blízkej osoby zasiahla. „Ja ani neviem, akú bolesť a strach si v tej chvíli musela prežívať. Nikdy na teba nezabudnem,“ dodala so slovami, že aj keď tu nie je, vždy ostanú najlepšími priateľkami.

Ohavný čin takmer v centre mesta

Na mieste, kde sa tragédia stala, ľudia zapálili sviečky, aby si ju uctili. K ohavnému činu došlo skoro ráno na Nový rok. Bývalá zdravotná sestra Erika si mala v skorých ranných hodinách ísť vybrať peniaze z bankomatu. Nie je známe, prečo tak urobila. Niektorí tvrdia, že sa vracala z práce, iní, že si len v teplákoch odskočila z domu v čase, keď jej partner ešte spal. V ten deň mali ísť na návštevu k Erikiným rodičom.

Už tam si ju mal podľa tvrdení polície i niekoľkých ďalších svedkov sledovať vrah. Krátko potom, ako si peniaze vybrala, ju mal najskôr viackrát bodnúť na parkovisku na Ulici Sama Chalupku do rôznych častí trupu. Erika sa nevzdávala a ako ukazujú aj zábery z bezpečnostných kamier, po prvom útoku utekala a kričala o pomoc. Ulice však boli prázdne a výkriky zúfalej a vystrašenej ženy nikto nepočul. Páchateľ ju nakoniec dobehol pri lekárni a zasadil jej posledných pár rán. Erika útok neprežila. Telo našla až neskôr po pol siedmej náhodná okoloidúca a hľadali ju aj rodičia.

„Zabezpečené boli aj kamerové záznamy z okolia, kde k udalosti došlo, ktoré policajti vyhodnocujú a analyzujú,” uviedla po skutku krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. V Michalovciach je funkčných viac ako 80 kamier, ktoré sú napojené na centrálny dispečing mestskej polície. Ako je možné, že služba ihneď nezaregistrovala problém na ul. kpt. Nálepku? „Keďže to bola silvestrovská noc, aj z našej strany bol vyvinutý zvýšený výkon. V meste sme mali do štvrtej hodiny ráno tri motohliadky. Potom dve skončili a tá tretia pokračovala až do šiestej ráno. Potom nastúpila zásahová hliadka, ktorá mesto monitoruje nonstop 24 hodín,“ vysvetlil pre Pravdu náčelník mestskej polície v Michalovciach Dušan Šanta.

„Taktiež máme stálu službu, ktorá dohliada na kamerové systémy,“ vysvetlil. Správanie páchateľa bolo podľa neho zo začiatku také, že nič nenasvedčovalo tomu, že by mohlo dôjsť k násilnému činu. „Až neskôr, keď sme sa k tomu vrátili, tak sme si objasnili celý priebeh, ako to na mieste vyzeralo. Sledovať nonstop 12 monitorov je fakt náročné. Služba si približuje veci, kde sú nejaké situácie, ktoré by bolo treba riešiť,“ povedal.

„Mesto bolo v tom čase ‚mŕtve‘, všetci ľudia po silvestrovských oslavách spali. O pol siedmej už každý spal. Ak by žena bola cítila nejaké nebezpečenstvo, určite by do uličky neodbočila. Keď však páchateľ videl, že vyberala peniaze z bankomatu, vyštartoval po nej. Raz sa mu ešte vyšmykla, ale potom sa tomu mužovi podarilo dokonať svoj čin. Celú noc však ľudia mohli počuť rôzne hulákanie oslavujúcich ľudí. Okná majú v zime pozatvárané, tak asi aj preto nikto nereagoval,“ dodal.

Na sociálnych sieťach sa objavili informácie, že obeť útoku kedysi pracovala ako zdravotná sestra v neďalekej nemocnici. „Išlo o bývalú zamestnankyňu nemocnice. Viac o tomto prípade neviem,“ reagoval hovorca siete nemocníc Svet zdravia a ProCare Tomáš Kráľ pre dolnozemplínsky Korzár. Motív zatiaľ známy nie je, no predpokladá sa, že mohlo ísť o majetkový prospech./agentury/

X X X

Superdlhý tunel popod Karpaty je bližšie realizácii. Schválil ho envirorezort

Tunel pod Karpatmi by mal mať dĺžku takmer 12 kilometrov. Stavať by sa mal približne 6 až 7 rokov.

 Tunel – západný portál, Marianka.

Ministerstvo životného prostredia súhlasí s výstavbou tunela Karpaty v masíve Malých Karpát, ktorý má byť súčasťou obchvatu Bratislavy. Envirorezort vydal záverečné stanovisko v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA): „Na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona príslušný orgán súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti podľa realizačného variantu V3a, ktorý možno vyhodnotiť za najpriaznivejší v porovnaní s ostatnými navrhovanými variantmi, a to hlavne z hľadiska únosnosti jeho vplyvov na životné prostredie,“ konštatuje envirorezort.

Tunel – západný portál, Marianka.

Tunel s dĺžkou 11,76 kilometra by mali vybudovať na trase Rača – Záhorská Bystrica. Začiatok riešeného územia je severovýchodne od bratislavskej Rače. Vyústenie tunela sa plánuje severozápadne od obce Marianka. Ráta sa aj s mostom, cez ktorý bude diaľnica D4 prechádzať ponad štátnu cestu I/2.

Pri výrube tunela bude postupne horninový masív rozpojovaný rotačným pohybom frézovej (raziacej) hlavy, ktorá je vybavená reznými a valivými dlátami, rozpojená hornina bude padať na hlavu raziaceho stroja, odkiaľ bude rôznymi dopravníkmi transportovaná von z tunela. Priemerná dĺžka doby razenia tunelových rúr bude 22 mesiacov, tzn. celková dĺžka výstavby sa predpokladá na 5,6 roka.

Obchvat Bratislavy aj s predpokladanou trasou tunelu.

Úsek diaľnice má končiť v mimoúrovňovej križovatke Záhorská Bystrica, kde sa má napojiť na úsek Stupava Juh a križovatku diaľnic D4 a D2. Navrhovaný variant projektu má spĺňať pôvodné zameranie trasovania diaľnice D4 ako veľkého diaľničného okruhu okolo miest Viedeň a Bratislava, ktorý by mal zásadný dopravný význam./agentury/

X X X

V Česku sú dôchodky dvojnásobné a platy 2,5-násobné. Ako je na tom Slovensko po 30 rokoch?

Slovensku nestačilo tridsať rokov na to, aby ekonomicky dokázalo dobehnúť Českú republiku. Štartovacia čiara Česka bola lepšia ako Slovenska a to sa odrazilo v tom, že Slovensko veľmi rýchlo výrazne zaostávalo. Veľkým problémom Slovenska je aj to, že v podstate nemá víziu budúcnosti.

Hospodársky model krajiny slovenské vlády v uplynulých rokoch postavili na nízkych mzdách. Tie prispeli k tomu, že Slovensko je do veľkej miery montážnou linkou. V tomto smere však už nemáme v podstate žiadny potenciál dlhodobého hospodárskeho rastu.

Výsledkom je, že aj keď sme v minulosti dokázali dobiehať Európsku úniu (EÚ) aj Česko, v súčasnosti sa nám už susedná krajina aj celé európske spoločenstvo opäť vzďaľujú. „Raz sme išli hore, raz dole, raz sme viac tvorili, inokedy viac trovili, raz sme išli so západným civilizačným prúdom, raz proti nemu,“ poznamenal Ivan Mikloš, ekonóm a minister financií vlád Mikuláša Dzurindu.

Upozorňuje, že Slovensko spomedzi jedenástich krajín, ktoré vstupovali do EÚ v roku 2004, patrilo k najvyspelejším. Lepšie na tom boli len Slovinci a Česi. Dnes to už zďaleka neplatí. „V roku 2021 to bolo už predposledné desiate miesto, pričom za nami bolo už len Bulharsko. Kým pri rozdelení v roku 1993 sme dosahovali 66 percent českej ekonomickej úrovne, v roku 2012 to bolo 91,7 percenta, ale v roku 2021 už len 74,7 percenta,“ upozorňuje Mikloš.

 Národná banka Slovenska – ako sa vyvíjali Česko a Slovensko počas 30 rokov

Zdá sa, že zdroje, na ktorých v minulosti rast krajiny stál, sa vyčerpali. Prejavuje sa to v tom, že krajina, ktorá bola v minulosti známa ako „tatranský tiger“, výrazne zaostáva. Podmienky pre život sa na Slovensku síce zlepšujú, no porovnanie s Českom a aj EÚ ukazuje negatívny trend.

„Posledné roky sa konvergencia prakticky zastavila a model založený na nižších mzdách a kopírovaní technológií je takpovediac vyčerpaný. Pre kvalitatívne nakopnutie ekonomiky je potrebné strategicky cieliť hospodársku politiku na rozvoj digitálneho a inovačného potenciálu, ktorý dáva predpoklady na dlhodobý rast,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

Podľa jeho slov bude potrebné otvoriť pracovný trh cudzincom, no v porovnaní s Českom v tom za tridsať rokov od rozdelenia federácie v podstate zlyhávame. Čistá migrácia do Česka sa v roku 1993 vyšplhala na 5 476 ľudí a v roku 2021 to bolo už takmer päťdesiattisíc ľudí. Slovensko sa za tri dekády v podstate nepohlo z miesta. Čistý prílev ľudí zo zahraničia bol v roku 1993 celkovo 1 751 ľudí a v roku 2021 to bolo 2 338 cudzincov.

Aj tento údaj ukazuje, že Slovensko je v porovnaní so svojím väčším bratom z čias federácie výrazne menej atraktívne. To sa podpisuje pod napredovanie oboch ekonomík. Česko navyše malo po rozdelení federácie lepšiu východiskovú pozíciu. To všetko sa odzrkadľuje v tom, že sme sa nedokázali na Česko dotiahnuť prakticky v žiadnom ekonomickom ukazovateli.

Denník Pravda sa pozrel na to, ako sa za 30 rokov vyvíjala naša ekonomika v porovnaní s priemerom EÚ a Česka.

 1. Výkon ekonomiky

Porovnanie hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily hovorí, že väčšina ekonomického výkonu federácie ostala po rozdelení v Česku. V roku 1993 sa podľa Svetovej banky výkon slovenskej ekonomiky v parite kúpnej sily dostal na 7 467 dolárov na obyvateľa. V rovnakom roku sa výkon Česka dostal na 12 117 dolárov na obyvateľa. Výkon EÚ bol v tom čase zhruba 16 200 dolárov na obyvateľa. V roku 1995 sa Slovensko posunulo zhruba na 8 700 dolárov na obyvateľa, no výkon českej ekonomiky sa dostal na 13 852 dolárov na obyvateľa. Česká republika teda rástla rýchlejšie, kým Slovensko bojovalo o svoju identitu v období mečiarizmu.

V roku 1995 slovenský hrubý domáci produkt meraný v parite kúpnej sily dosahoval necelú polovice výkonu EÚ. V tomto čase už výkon českej ekonomiky bol 77,9 percenta HDP. Výrazne vzadu bola slovenská ekonomika do roku 2000 potom nasledovalo obdobie dobiehania EÚ a aj Českej republiky.

„Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 percenta priemeru EÚ 27 a zhruba na 90 percent českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie Západu sa takmer zastavilo,“ upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS). Slovenskej ekonomike jednoducho utekajú roky a nožnice sa roztvárajú, na konci roka 2021 bol výkon slovenskej ekonomiky zhruba 33-tisíc dolárov na obyvateľa, Česko bolo o päťdesiat percent vyššie na úrovni 45-tisíc dolárov na jedného obyvateľa.

Česko sa teda za obdobie do konca roka 2021 dokázalo dostať takmer na priemer EÚ, keďže priemerný výkon celej únie sa dostal na 48 480 dolárov na obyvateľa. Slovensko na konci roku 2021 bolo zhruba tam, kde sa bratská republika nachádzala v roku 2015.

2. Nezamestnanosť

Pozícia Slovenska bola po rozdelení federácie objektívne výrazne horšia. Slovensko opustil ekonomický motor, to sa okamžite prejavilo vo výraznom náraste nezamestnanosti. „Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 percenta, čo bolo trikrát viac než v Česku. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k dvadsiatim percentám,“ upozorňuje NBS.

Najhoršia situácia na trhu práce bola na Slovensku v čase, keď ekonomiku krajiny formovali reformy vlád Mikuláša Dzurindu. Tie dostali Slovensko do EÚ a následne začala miera nezamestnanosti postupne klesať až na rekordne nízku úroveň 5,7 percenta v roku 2019. Ani to však na väčšiu českú ekonomiku nestačí, miera nezamestnanosti tam v roku 2019 bola na úrovni dvoch percent, čo bolo najmenej v rámci celej EÚ.

V tomto smere sú teda výsledky Slovenska veľmi solídne, no Česko je jednoducho príliš náročný súper. V treťom kvartáli tohto roka bola na Slovensku miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni šesť percent a v Česku sa v októbri minulého roka miera nezamestnanosti dostala na 3,5 percenta

 3. Medzinárodná pozícia

Česká ekonomika je jednoducho v lepšom stave a vnímajú to aj medzinárodné trhy. Z ich pohľadu stráca Česko na Nemecko, európsku ekonomickú jednotku výrazne menej. Ukazujú to ratingové hodnotenia najvýznamnejších agentúr Moody’s, Standard & Poor’s a Fitch.

„Česko v súčasnosti zaostáva za Nemeckom o deväť stupienkov, pretože v hodnotení každej z uvedených agentúr majú české dlhopisy o tri stupne horšie hodnotenie ako dlhopisy nemecké. Slovenské dlhopisy ale zaostávajú za tými nemeckými o dokonca o štrnásť stupienkov. V rokoch 2006 až 2010 pritom Slovensko vykazovalo prevažne lepší súhrnný rating ako Česko,“ hovorí Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank.

4. Verejný dlh

Spolu s výkonom ekonomiky rastie aj dlh krajiny, výkon ekonomiky teda nie je samonosný. Za tridsať rokov od rozdelenia federácie sa dlh oboch krajín zhruba strojnásobil. Z pohľadu maastrichtských požiadaviek je na tom ale Česko opäť lepšie. „V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako dvadsať percent HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol trojnásobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu šesťdesiat percent HDP. Ani v Českej republike neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu. Od úrovne presahujúcej trinásť percent HDP v roku 1995 sa dostal v roku 2021 na hranicu 42 percent HDP,“ interpretuje kondíciu verejných financií NBS.

Česko má dlhodobo nižší celkový dlh ako Slovensko, relatívne podobne na tom obe krajiny boli okolo roku 2008. Následne ale slovenská ekonomika vo všeobecnosti stratila výkon a s krízou prišla aj výraznejšia diera vo verejných financiách. Výsledkom je, že aktuálne je výška verejného dlhu výrazne nižšia práve v Českej republike.

5. Platy

Slovenská ekonomika nestíha ani vo výške zárobkov. Mzdy a dôchodky rastú na Slovensku pomalšie ako v Česku, miera nezamestnanosti je u nás vyššia. V porovnaní s rokom 1993 sa priemerná mzda Slovákov zdvojnásobila, dôchodky sa dostali na 1,9-násobok. Česká reálna mzda sa dostala na 2,5-násobok, dôchodky sa zhruba zdvojnásobili.

Napriek tomu, že zaostávame, v absolútnom porovnaní s minulosťou sme jednoznačne výrazne bohatší. Kým Slovákom s priemernou mzdou stačil v roku 1993 mesačný plat napríklad na dva detské bicykle, v roku 2021 si občan s priemernou mzdou mohol dovoliť až šesť týchto bicyklov. Výrazne dostupnejšie sú však rôzne tovary. Môžeme si dovoliť viac mäsa, ovocia, ale napríklad aj elektroniky. V roku 1993 stál jeden televízor viac ako priemernú mesačnú mzdu, v roku 2021 stačil priemerný zárobok aj na dva televízne prijímače. Slováci teda bohatnú, no Česko za uplynulých tridsať rokov urobilo dopredu jednoducho väčší skok.

Mikloš: Treba reformovať

V týchto číslach sa odráža určitý úspech slovenskej ekonomiky, no na dobiehanie Česka a ani EÚ to nestačí. Slovensku chýba dlhodobé reformné úsilie, navyše globálne prostredie je náročnejšie ako kedykoľvek predtým. Slovensko podľa Mikloša potrebuje zlepšenie vo viacerých oblastiach. „Po prvé, zdravé a udržateľné verejné financie. Po druhé, stále sa zlepšujúce podnikateľské prostredie. Po tretie, kvalitná a efektívna verejná správa a kvalitné verejné služby. A po štvrté, vedomostná spoločnosť, teda kvalitné školy, veda, výskum, inovatívna ekonomika,“ uzatvára bývalý minister financií Ivan Mikloš./agentury/

X X X

Poľské médiá píšu o zázraku na čerpačkách. Ceny mali prudko vyletieť, vodiči ostali prekvapení

S blížiacim koncom roka sa poľskí vodiči obávali toho, že od Nového roka im citeľne zdražie tankovanie. Od 1. januára sa totiž daň z pridanej hodnoty (DPH) na pohonné hmoty vrátila na pôvodnú sadzbu 23 percent. Vláda ju prechodne znížila na osem percent, aby ľuďom uľavila v čase rastúcej inflácie. Ako však uvádzajú poľské médiá, ľudia boli „svedkami zázraku na čerpacích staniciach“, pretože ceny sa nezmenili.

Tamojšie médiá a analytici špekulujú, či vodiči celé týždne za benzín a naftu neplatili zbytočne viac, ako mali. Informuje portál Business Insider.

 Náhle zníženie cien

Dôvod, prečo ceny na poľských čerpačkách nevzrástli, je ten, že petrochemická spoločnosť PKN Orlen koncom roka výrazne znížila veľkoobchodné ceny pohonných hmôt. Tisíc litrov 95-oktánového benzínu v piatok stálo 5 900 zlotých (1 261 eur), v sobotu už len 5 200 zlotých, čo je v prepočte 1 111 eur.

Analytička trhu s pohonnými hmotami Urszula Cieślaková však informuje, že v posledných dňoch uplynulého roka sa nestalo nič, čím by sa dalo vysvetliť náhle zníženie cien. Dá sa teda povedať, že od novembra ceny jednoducho nafúkol Orlen, hovorí analytička pre Business Insider.

Ceny mohli byť nižšie

Podľa manažéra investičného fondu Polaris FIZ Dawida Czopeka existujú dôvody predpokladať, že ceny na čerpacích staniciach v Poľsku mohli byť nižšie už dlhšie. Poukazuje na to, že od októbra cena ropy klesá, čo malo za následok pokles cien pohonných hmôt v Európe. Upozorňuje, že v Poľsku ostali ceny nezmenené, a preto mal Orlen v decembri veľký priestor na to, aby de facto výrazne znížil ceny pohonných hmôt. Vodiči v Poľsku sa podľa neho preto značnú časť jesene „skladali“ na to, aby vo svojich peňaženkách nepocítili novoročný návrat k pôvodnej sadzbe DPH. „Od jesene teda preplácame,“ tvrdí pre poľský portál gazeta.pl.

Czopek upozorňuje tiež na to, že aj napriek tomu, že mali v Poľsku zníženú DPH na pohonné hmoty, tamojší vodiči platili rovnaké ceny na čerpačkách ako inde v Európe. „Už v decembri sa objavila zvláštna situácia, že napriek zníženej DPH, napriek tomu, že sme riešili zrušenie niektorých poplatkov za pohonné hmoty, cena na čerpacej stanici bola podobná ako napríklad v Česku alebo Rakúsku,“ dodáva.

 Hlavný ekonóm PKN Orlen Adam B. Czyżewski v rozhovore pre Poľskú tlačovú agentúru vysvetlil, že nemali inú možnosť. „Obviňujú nás, že keď sme znížili cenu 30. decembra, mohli sme to urobiť skôr,“ vysvetľuje. Podľa neho tak nemohli urobiť, pretože to nedovoľovala situácia na trhu a mohlo sa stať, že by vznikali dlhé rady vodičov na čerpačkách./agentury/

X X X

Uzavreli vyšetrovanie kauzy Norberta Bödöra o podplácaní policajtov

Policajti navrhujú podať obžalobu v prípade korupčnej kauzy Norberta Bödöra. Ten vinu odmieta.

Nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra obviňujú, že podplácal policajtov, aby neobvinili príbuzného bývalého ministra za Smer Štefana Žigu. Policajti už v tomto prípade ukončili vyšetrovanie a navrhujú podať obžalobu. V utorok večer o tom informovala TV Markíza.

Obvinenému oligarchovi Bödörovi kladú za vinu, že v minulosti mal zaplatiť 50-tisíc eur policajným vyšetrovateľom, aby zahľadili prípad, v ktorom figuroval Žiga. Jeho firma sa mala zapliesť do karuselových podvodov.

Proti Bödörovi svedčí spolupracujúci obvinený Bernard Slobodník, niekdajší funcionár NAKA. Štefan Žiga by sa mal pre obvinenie z dodplácania postaviť pred sudcu Špecializovaného trestného súdu už budúci týždeň, aktuality.sk

X X X

Dopravný podnik v Košiciach šetrí, časť spojov po sviatkoch zostane v prázdninovom režime

Vlani už mestskej spoločnosti chýbalo viac ako sedem miliónov, poslanci jej celú sumu neschválili. Neprijatý rozpočet na rok 2023 v Košiciach ovplyvní od 9.januára mestskú hromadnú dopravu. Mestský podnik to zdôvodnil rozpočtovým provizóriom.

Košická mestská hromadná doprava premávala od 23.decembra 2022 v režime školské prázdniny. Trvať to malo až do 8.januára tohto roka.

Nevylučujú ďalšie obmedzenia

V mimoriadnom ozname košický dopravný podnik informoval, že takzvaný školský režim potrvá aj po 9.januárim, a to až do odvolania.

„Z dôvodu neschváleného rozpočtu mesta na rok 2023 a z toho vyplývajúceho rozpočtového provizória DPMK nedisponuje dostatočným objemom financií na bežné fungovanie a prevádzku mestskej hromadnej dopravy. Z tohto dôvodu je tak nútený pristúpiť k niekoľkým obmedzeniam,“ informovala Vladimíra Bujňáková, hovorkyňa košického dopravného podniku.

Aj po 9.januári bude podľa hovorkyne premávať autobusová doprava podľa cestovných poriadkov platných v režime „pracovné dni – školské prázdniny“. Týkať sa to nebude električkových spojov a školských autobusov, ktoré budú premávať podľa cestovných poriadkov platných v režime „dni školského vyučovania“.

„Vzhľadom na predbežne oznámenú výšku dotácie mesta Košice pre výkony mestskej hromadnej dopravy vo verejnom záujme možno v blízkej budúcnosti predpokladať realizáciu ďalších obmedzení,“ doplnila Bujňáková.

Peniaze chýbali už vlani

Dopravný podnik už v septembri požiadal mesto, ktoré je 100-percentným akcionárom, o dofinancovanie v sume 6,42 milióna eur. Zdôvodnil to poklesom počtu cestujúcich, výpadkom tržieb, ako aj nárastom cien. V novembri sa už potrebná suma zvýšila na 7,72 milióna eur. Zvýšenie spôsobili najmä výdavky na naftu, a CNG či na elektrickú energiu.

Už vtedy v správe predloženej poslancom mestského zastupiteľstva koncom novembra dopravný podnik upozornil, že ak sa podnik nedofinancuje, ohrozí to okrem iného aj výplaty miezd zamestnancom či plynulý chod premávky mestskej hromadnej dopravy.

Na mimoriadnom zastupiteľstve vtedy poslanci schválili sumu 4,45 milióna eur a o možnom dofinancovaní mali rokovať v polovici decembra. Na tomto zastupiteľstve generálny riaditeľ dopravného podniku Vladimír Padyšák varoval, že firma bude musieť prijať úsporné opatrenia. Poslanci dofinancovanie neschválili a primátora požiadali, aby zabezpečil v programovom rozpočte na rok 2023 dofinancovanie preukázanej straty dopravného podniku za rok 2022, aktuality.sk

X X X

V Iráne obvinili dvoch Francúzov a jedného Belgičana zo špionáže

V islamskej republike od prepuknutia protestov v septembri minulého roka zadržali najmenej 40 cudzincov.

Irán v utorok obvinil zo špionáže a ohrozenia národnej bezpečnosti krajiny dvoch Francúzov a jednéhou Belgičana. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters.

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová zatknutie dvojice francúzskych občanov potvrdila v novembri, keď sa v Iráne konali rozsiahle protivládne protesty, píše DPA. Colonnová už v októbri oznámila, že v Iráne zadržiavajú (ďalších) piatich Francúzov, napísala vtedy na svojej webovej stránke rozhlasová stanica Radio France Internationale (RFI).

Iránske úrady v minulosti zadržali viacerých občanov európskych krajín a vzniesli voči nim obvinenia, dodáva DPA.

Irán kritici obviňujú z politických hier

V islamskej republike od prepuknutia protestov v septembri minulého roka zadržali najmenej 40 cudzincov. Bezpečnostné služby ako dôvod uvádzajú obvinenia zo špionáže. Kritici však Iránu vyčítajú, že zneužíva zahraničných občanov ako politických rukojemníkov, píše DPA.

Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra v reakcii na smrť Kurdky Mahsy Amíníovej (22). Zomrela vo väzbe po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy.

Iránske bezpečnostné zložky voči účastníkom protestov tvrdo zakročili. Stovky osôb prišli o život a ďalšie tisíce boli zadržané. Niekoľko osôb bolo odsúdených na smrť a najmenej dvaja muži boli v spojitosti s protestami popravení, aktuality.sk

X X X

Po plyne smerujú nadol aj ceny elektriny. Podpísali sa pod to dva kľúčové faktory

 Veľkoobchodné ceny zemného plynu v Európe pokračujú v poklese. Teplé počasie, ktoré by malo podľa predpovedí vydržať aj na budúci týždeň, totiž obmedzilo dopyt a znížilo obavy z výpadkov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Bloomberg a Reuters.

 Letecký pohľad na tanker so skvapalneným plynom v blízkosti prístavného terminálu. Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame sa v utorok predpoludním oslabil až o 6,5 %. Neskôr zmazal časť strát a o 10.23 h SEČ sa obchodoval nižšie o 4,2 % po 73,80 eura za megawatthodinu (MWh). V pondelok (2. 1.) jeho cena klesla na najnižšiu úroveň od februára 2022, ešte než Rusko zaútočilo na Ukrajinu.

Mierne počasie zmiernilo obavy z výpadkov elektriny a prechodu na prídelový systém. Zásobníky v Európe zostávajú naplnené nad priemer na toto ročné obdobie. Teplé počasie dokonca umožnilo štátom EÚ, aby v uplynulých dňoch ukladali nadmerný plyn do zásobníkov. Podľa združenia Gas Infrastructure Europe (GIE) naplnenosť európskych zásobníkov predstavuje okolo 84 %, čo je výrazne nad 5-ročným priemerom 70 %. Nemecké zásobníky sú aktuálne naplnené dokonca na viac než 90 %.

 Ďalším pozitívnym faktorom je veterné počasie, ktoré výrazne zvýšilo výrobu veternej elektriny. Očakáva sa, že v stredu (4. 1.) by sa mala produkcia elektriny z vetra v Nemecku pohybovať v blízkosti rekordných úrovní.

Nárast produkcie elektriny z vetra a návrat ďalších jadrových kapacít vo Francúzsku, čo viac než vykompenzovalo zvýšený dopyt, spôsobili, že v utorok takisto výrazne klesla ceny elektriny.

Cena referenčného TTF kontraktu od začiatku decembra padla približne o polovicu a zaznamenala rekordný pokles. Na historické maximum sa dostala počas leta, keď vyskočila až na 345 eur za MWh. Príčinou bolo vtedy zastavenie dodávok plynu z Ruska. Aj napriek aktuálnemu uvoľneniu na európskom trhu s plynom a výraznému poklesu sú ceny stále relatívne vysoké. Na porovnanie, v roku 2020 sa ceny na burze TTF pohybovali pod 20 eur za MWh./agentury/

X X X

Dánsko zažilo prvý rok bez bankových lúpeží

V roku 2000 sa stalo 221 bankových lúpeží, potom od roku 2017 pomaly ich počet klesal na menej než desať ročne.

Dánsko zaznamenalo svoj prvý rok bez bankových lúpeží, pretože peňažná hotovosť sa používa čoraz menej. V pondelok o tom informoval dánsky zväz zamestnancov vo finančných službách. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Pre rozširovanie bezhotovostných služieb viedlo banky k obmedzovaniu používania hotovosti a lupičom tak zostal malý priestor na lúpeže, uviedol vo vyhlásení zväz.

„To je naozaj úžasné. Pretože vždy, keď sa lúpež stala, pre zamestnancov to znamenalo extrémne veľké vypätie,“ uviedol v oznámení Steen Lund Olsen, viceprezident zväzu Finansforbundet. „Vplyv emócií po takej situácii ani trochu nepochopíte, ak ste ju nezažili na vlastnej koži,“ dodal.

V roku 2000 sa stalo 221 bankových lúpeží, potom od roku 2017 pomaly ich počet klesal na menej než desať ročne, uviedol Finansforbundet.

Dánska centrálna banka vlani v marci oznámila, že používanie peňažnej hotovosti sa zmenšilo takmer o polovicu z 23 percent platieb v roku 2017 na 12 percent v roku 2021. Pandémia koronavírusu zrýchlila upúšťanie od hotovosti, dodala centrálna banka.

Zväz zamestnancov vo finančných službách poznamenal, že kým lúpeže sa stali zriedkavou udalosťou, „mnohí bankoví zamestnanci, ktorí boli olúpení, stále zápasia s následkami“.

Niektorí stále trpia príznakmi ako „obavy, skľúčenosť, podráždenosť, nepokoj a nespavosť“, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: Putin nariadil, premietanie dokumentu o útoku na Ukrajinu

Putin nariadil ministerstvu obrany, aby poskytlo pomoc filmárom, ktorí budú produkovať dokumentárne filmy venované „hrdinstvu účastníkov špeciálnej vojenskej operácie“.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok nariadil ministerstvu kultúry, aby od začiatku februára zabezpečilo v ruských kinách premietanie dokumentárnych filmov venovaných útoku na Ukrajinu a boju proti „neonacistickej“ ideológii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že ministerstvo to má zabezpečiť do 1. februára. Putin zároveň nariadil ruskému ministerstvu obrany, aby poskytlo pomoc ruským filmárom, ktorí budú produkovať dokumentárne filmy venované „hrdinstvu účastníkov špeciálnej vojenskej operácie“, dodal Kremeľ. Moskva používa slovné spojenie „špeciálna vojenská operácia“ pre pomenovanie vojny proti Ukrajine. Šéf rezortu obrany Sergej Šojgu má prezidentovi podať správu o tomto úsilí do 1. marca.

Rusko vlani 24. februára zaútočilo proti Ukrajine s cieľom „demilitarizovať“ a „denacifikovať“ svojho suseda, pripomína AFP.

Ruské štátne televízie odvtedy zintenzívnili propagandu, ktorá ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine vychvaľuje ako hrdinov. Činnosť mnohých nezávislých denníkov bola v Rusku po 24. februári pozastavená, pričom mnohí novinári opustili krajinu.

Kritikom ruskej ofenzívy na Ukrajine hrozí v Rusku trest odňatia slobody a slová ako „vojna“ či „invázia“ sú v súvislosti s bojmi na Ukrajine úplne zakázané, píše AFP, aktuality.sk.

X X X

Nie, bohatí nebohatnú na úkor chudobných (Rainer Zitelmann)

Státisíce Slovákov ohrozuje chudoba

Čínsky hospodársky zázrak sa začal ekonomickými reformami Teng Siao-pchinga. Teng vyhlásil: „Nech najskôr zbohatnú iba niektorí!“ V nasledujúcich dekádach čínsky štát povolil súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a umožnil, aby silnejšie pôsobil slobodný trh.

Mnohí ľudia veria tomu, že bohatí sa stávajú bohatými na úkor iných. Tento pohľad na svet sa nazýva aj viera v nulový súčet. Jeho stúpenci totiž považujú hospodársky život za hru s nulovým súčtom práve tak ako tenis, kde jeden hráč musí prehrať, aby druhý vyhral. Vo svojej básni Abeceda nemecký básnik Bertolt Brecht sformuloval toto nastavenie mysle na nulový súčet nasledovne:

„Chudobný muž s úškrnom vraví: Ak by som nebol chudobný, ty by si nebol bohatý.“

Hoci toto zmýšľanie je veľmi bežné, je zásadne chybné. Dokazuje to aj vývoj v Číne za ostatné štyri dekády. Nikdy v dejinách neuniklo tak veľa ľudí pred krutou chudobou za taký krátky čas ako v Číne. Podľa oficiálnych údajov Svetovej banky bol podiel extrémne chudobných ľudí v Číne v roku 1981 88,3 %. V roku 1990 klesol na 66,2 %. A v roku 2015 žilo v extrémnej chudobe iba 0,7 % čínskej populácie. Za toto obdobie klesol počet chudobných v Číne z 878 miliónov na menej ako 10 miliónov.

 Čína: menej chudoby a viac miliardárov

„Nech najprv zbohatnú niektorí“

Čínsky hospodársky zázrak sa začal ekonomickými reformami Teng Siao-pchinga. Teng vyhlásil: „Nech najskôr zbohatnú iba niektorí!“ V nasledujúcich dekádach čínsky štát povolil súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a umožnil, aby silnejšie pôsobil slobodný trh. Napriek tomu, že štát má stále silný vplyv na čínsku ekonomiku, podstatne zredukoval od čias Mao Ce-tunga svoju rolu. A za Tenga boli po celej Číne vytvorené kapitalistické „špeciálne ekonomické zóny“.

Za Maa nebol v Číne ani jeden miliardár. V roku 2010 ich už bolo vďaka Tengovým kapitalistickým reformám 64. Dnes ich je 324, nepočítajúc 71 miliardárov v Hongkongu. V súčasnosti nemá žiadna iná krajina na svete okrem USA toľko miliardárov ako Čína. Ak by teória nulového súčtu bola správna, tento vývoj by nemohol nastať. Domnienky o nulovom súčte v ekonomike sú nesprávne: enormný pokles chudoby a súbežný dramatický nárast počtu miliardárov sú len dve strany tej istej mince.

Väčšina bohatých ľudí nezbohatne preto, že oberajú chudobných, ale preto, že vytvárajú veľký úžitok pre iných. Jack Ma je najbohatší človek v Číne s majetkom 34,6 miliardy amerických dolárov. Zbohatol, lebo založil Alibabu a ďalšie úspešné firmy, ktoré naplnili potreby stámiliónov jeho spoluobčanov.

Bohatí vytvárajú úžitok pre celú spoločnosť

Pohľad na zoznam miliardárov sveta podľa Forbesu ukazuje, že takmer každý na tomto zozname zbohatol ako podnikateľ alebo preto, že pokračoval v podnikaní, ktoré založili jeho rodičia, a pozdvihol ho na vyššiu úroveň. Väčšina z desiatich najbohatších ľudí na svete sa vypracovala od základu. Jeff Bezos, v roku 2019 najbohatší muž sveta s čistým imaním 131 miliárd dolárov, sa stal bohatým podobne ako Jack Ma, konkrétne prostredníctvom e-obchodu.

Bill Gates, aktuálne druhý najbohatší muž na svete (a dlhodobo najbohatší), nezbohatol okrádaním chudobných, ale tým, že svetu niečo dal. A to nehovorím o miliardách, ktoré Gatesova nadácia darovala na filantropické účely, ale o počítačovom hardvéri a softvéri vrátane programov Office, ktoré toľkí z nás používajú každý deň.

Larry Ellison, číslo sedem na zozname Forbesu, vybudoval svoje bohatstvo na softvéri pre databázy manažmentu vzťahov so zákazníkmi. Za ním nasleduje s číslom osem Mark Zuckerberg, ktorý dostal úžasný nápad s Facebookom, ktorý má dnes takmer dve miliardy užívateľov. Larry Page a Sergey Brin s číslami 10 a 14 zbohatli, lebo vyvinuli najúspešnejší vyhľadávač na planéte.

Viera v nulový súčet škodí

Viera v nulový súčet je nielen zavádzajúca. Má aj negatívny vplyv na každého jedného jej stúpenca aj na spoločnosť ako celok. Psychológovia zistili, že táto viera je hlavným zdrojom závisti. Každý, kto sa domnieva, že jediný spôsob, ako zbohatnúť, je na úkor iných, bude prirodzene bohatým závidieť ich bohatstvo. Nastavenie mysle na nulový súčet je aj východiskom socialistických teórií, ktoré priniesli ľudstvu tak veľa utrpenia za posledných približne sto rokov. Bertolt Brecht, autor na začiatku citovanej básne, nebol iba básnik, ale aj komunista, ktorý obdivoval Stalina.

Každý, kto verí, že zbohatnúť je možné iba na úkor iných, vytvára prekážku pre svoj vlastný úspech. Poctiví ľudia, ktorí veria, že všetci bohatí sú podvodníci, sa sami nikdy nebudú usilovať zbohatnúť. Viera v nulový súčet funguje ako podvedomá psychologická bariéra proti bohatstvu. A ľudia bez morálnych škrupúľ, ktorí rozmýšľajú v jeho intenciách, môžu skĺznuť k zločineckému životu. Na celom svete sú väznice plné ľudí, ktorí si mysleli, že môžu zbohatnúť iba na úkor iných.

Fakty hovoria niečo úplne iné, ako dokazuje príklad Číny. Najväčší hospodársky úspech v ľudských dejinách sa začal uvedomením si, že keď ľudia zbohatnú (aj extrémne) ako podnikatelia, je to k úžitku každého, nie na škodu spoločnosti. Z čínskych ekonomických reforiem neprofitovalo iba niekoľko miliardárov, ale aj – a to je dôležitejšie – stámilióny, ktoré predtým žili v krutej chudobe.

Článok bol pôvodne zverejnený na webe časopisu Forbes. Preložil ho Svetozár Gavora, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Rainer Zitelmann je historik, sociológ a autor bestsellerov, aktuality.sk