Päť poslancov Ruska do vojny, proti Zelenskému, USA, Anglii. Volkswagen bez plynu ide preč

 Chceme odísť na rusko-ukrajinský front, tvrdí niekoľko členov dolnej komory ruského parlamentu. Zrejme málokto čakal, že o zapojenie do čiastočnej mobilizácie prejavia zákonodarcovia. Stalo sa: päť poslancov požiadalo ministra obrany Sergeja Šojgua, aby ich zo záložníkov urobil slúžiacich vojakov. O svoje zaradenie na front sa zaujímajú štyria poslanci vládnucej strany Jednotné Rusko a jeden zákonodarca z Liberálnodemokratickej strany Ruska.

Dmitrij Chubezov, ktorý má 50 rokov, bol kedysi na vojenčine zaradený k zdravotníkom a rovnako by chcel pôsobiť po mobilizácii. „Požiadam o najnebezpečnejší sektor frontu a som pripravený pracovať aj ako zdravotník, ktorý vyťahuje chlapov z bojiska, kde je to najviac nebezpečné. Som si istý, že ma podporia, pretože armáda a vojenskí lekári išli vždy ruka v ruke,“ citovala ho webová stránka Jednotného Ruska.

O zámere niekoľkých poslancov odísť na front informoval ako prvý tajomník Jednotného Ruska Andrej Turčak. „Ich žiadosť posúdi ministerstvo obrany,“ poznamenal.

Ďalším záujemcom z vládnucej strany je 54-ročný poslanec Dmitrj Sablin, ktorý často používa nacionalistickú rétoriku. Boje na Ukrajine dokonca už vníma viac-menej ako konflikt Ruska s členskými štátmi NATO a s ďalšími podporovateľmi Ukrajiny. „Proti Rusku teraz fakticky bojuje 55 krajín Západu. Ich velenie, zbrane a jedovitá nenávisť k Rusku sú namierené proti všetkým nám,“ citovala ho webová stránka Jednotného Ruska. Sablin dodal, že Západ zabudol, že Rusko vždy zvíťazilo. Použil na to prípady porážky Napoleona a Hitlera.

Ďalším bojachtivým poslancom z vládnucej strany je 47-ročný Vitalij Milonov. Ten uviedol, že sa už nachádza v Doneckej oblasti na území, ktoré obsadila ruská armáda (stále je však civilista). Tvrdí, že príbuzní o ničom nevedeli. Na otázku, čo mu povedali na to, že chce odísť do oblasti bojových operácií, odpovedal stručne. „Nuž ako reagovali… Dozvedeli sa o tom z médií. Všetko je normálne, chápu to,“ citoval ho server Fontanka.

V poradí štvrtým záujemcom o mobilizáciu z Jednotného Ruska je 51-ročný poslanec Sergej Sokol. „Narodil som sa v rodine námorného dôstojníka a od detstva viem, čo je vojenská prísaha a skutočná služba vlasti. Mám troch synov a chcem byť pre nich rovnakým príkladom, akým je stále môj otec pre mňa. Hneď v prvý deň som preto podal žiadosť o moju mobilizáciu,“ objasnil na videonahrávke na kanáli YouTube.

Z Liberálnodemokratickej strany Ruska žiada o svoje presunutie na front 49-ročný poslanec Stanislav Naumov. Aj on podobne ako zmienení štyria z Jednotného Ruska poslal písomnú žiadosť Šojguovi. „Po štúdiu na vojenskej katedre som získal hodnosť poručíka v zálohe. V armáde som neslúžil a moja vojenská odbornosť nie je zaradená do zoznamu tých, ktorým sa dáva prednosť v rámci čiastočnej mobilizácie, ale som pripravený na rekvalifikáciu,“ povedal pre agentúru URA.

Celé to však má háčik. Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin síce upozornil poslancov, že nie sú „obrnení“ pred mobilizáciou, ale podstatné je to, čo uvádza legislatíva. „Na základe paragrafu 18 zákona o mobilizačnej príprave a o mobilizácii v Rusku sa členom Rady federácie a Štátnej dumy udeľuje odklad odvodu do vojenskej služby pre mobilizáciu,“ napísali noviny Vedomosti.

X X X

Iránu je ľúto, že Ukrajina znížila úroveň ich vzájomných diplomatických vzťahov na základe správ, že Irán dodáva Rusku vojenské drony. Vyplýva to z vyhlásenia iránskeho ministerstva zahraničných vecí.

 X X X

 Poľsko neumožnilo po sprísnení obmedzení vstup do krajiny niekoľkým desiatkam Rusov. Pre agentúru PAP to v sobotu uviedla hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská.

Od pondelka do štvrtka bol zamietnutý vstup do krajiny 54 ruským občanom, spresnila Michalská. Podľa televízie TVN24 tiež poznamenala, že na hraniciach so susednou Kaliningradskou oblasťou vládol pokoj. Pohraničná stráž po vyhlásení ruskej mobilizácie nezaznamenala žiadny nárast dopravy.

Počas posledných dvoch rokov mali Rusi povolený vstup do Poľska len za výnimočných okolností. Od pondelka sa však obmedzenia voči ruským občanom cestujúcim za turizmom, kultúrou, športom a obchodom sprísnili.

Nové obmedzenia budú od 26. septembra platiť aj na letiskách a v prístavoch. Znamená to, že Rusi cestujúci za prácou alebo zábavou nebudú môcť vstúpiť do Poľska zo žiadnej krajiny mimo schengenského priestoru. (tasr)

X X X

Ruský prezident Putin sa v posledných týždňoch viac zapojil do strategického vojenského plánovania invázie na Ukrajine a odmietol žiadosti svojich veliteľov v teréne, aby sa mohli stiahnuť z dôležitého mesta Cherson na juhu krajiny. S odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov to napísal denník The New York Times.

 X X X

 Ruské ministerstvo obrany zbavilo funkcie námestníka Dmitrija Bulgakova, ktorý zodpovedal za armádnu logistiku. Dôvod nie je známy. Rezort uviedol iba to, že Bulgakov bol „odvolaný v súvislosti s prechodom do inej funkcie“.

Na pozícii námestníka pre „materiálno-technické zásobovanie ozbrojených síl“ ho nahradí generálplukovník Michail Mizincev, ktorý figuruje ich na sankčných zoznamoch západných krajín kvôli svojej úlohe pri obliehaní Mariupoľa.

Personálna zmena sa odohráva na pozadí pokračujúcej ruskej mobilizácie aj problémov so zásobovaním ruských vojsk bojujúcich na Ukrajine. (čtk)

X X X

 Na rusko-gruzínskych hraniciach sa vytvoril desať kilometrov dlhý rad. Informovala o tom v sobotu z Tbilisi dopisovateľka televízie BBC. Zvýšený počet ruských občanov sa stále snaží opustiť Rusko po tom, čo tamojší prezident Vladmir Putin vyhlásil v stredu čiastočnú mobilizáciu. Podľa dopisovateľsky BBC čakajú niektorí ľudia na rusko-gruzínskych hraniciach aj 20 hodín.

Premávka sa okrem toho zvýšila aj na rusko-fínskych hraniciach. Počet ľudí prechádzajúcich z Ruska do Fínska sa v posledných dňoch zdvojnásobil, uviedla pre BBC vedúca predstaviteľka fínskeho kraju Južná Karélia Satu Sikanenová.

„Pre náš kraj je to samozrejme vážna situácia, no chcem zdôrazniť, že máme silných príslušníkov pohraničnej stráže, silné obranné jednotky a Fínsko sa pripája k NATO, takže sme v bezpečí,“ uviedla Sikanenová. (tasr)

X X X

Zrejme málokto čakal, že o zapojenie do čiastočnej mobilizácie prejavia zákonodarcovia. Stalo sa: päť poslancov požiadalo ministra obrany Sergeja Šojgua, aby ich zo záložníkov urobil slúžiacich vojakov. O svoje zaradenie na front sa zaujímajú štyria poslanci vládnucej strany Jednotné Rusko a jeden zákonodarca z Liberálnodemokratickej strany Ruska.

 X X X

 Účasť na referendách o pripojení k Rusku v ukrajinských oblastiach okupovaných ruskými silami dosiahla v piatok okolo 20 percent. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Referendá o pripojení k Rusku začali v piatok v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré okupujú ruské sily – v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Hlasovanie bude prebiehať päť dní až do utorka 27. septembra.

V Doneckej oblasti dosiahla účasť na referendách 23,6 percenta, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na tamojších proruských predstaviteľov. Vyše 20,5 percenta voličov hlasovalo v piatok v Záporožskej oblasti a v Chersonskej oblasti dosiahla účasť asi 15 percent, uvádza agentúra Interfax s odvolaním sa na tamojšie volebné úrady.

„Podľa nášho názoru je to na prvý deň hlasovania dosť,“ uviedla vedúca Ruskom dosadenej volebnej komisie v Chersonskej oblasti Marina Zacharovová.

Hlasovacia miestnosť bola pritom zriadená aj v Moskve, kde sa môžu na referende zúčastniť obyvatelia spomínaných štyroch ukrajinských regiónov, ktorí v súčasnosti žijú v Rusku.

X X X

Ruské úrady začali rozdávať povolávacie rozkazy aj mužom, „ktorí sa vzdali ukrajinského občianstva a získali pas Ruskej federácie“, uvádza ukrajinské ministerstvo obrany.

 X X X

Dvaja ľudia zomreli a traja utrpeli zranenia pri piatkovom ruskom bombardovaní v Doneckej oblasti. Gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko uviedol, že obete hlásili z miest Bachmut a Krasnohorivka. „Rusi sa budú zodpovedať za všetky svoje zločiny v našej krajine!“ vyhlásil gubernátor.

Útoky v noci na sobotu pokračovali v Zaporižžskej oblasti. Gubernátor oblasti Oleksandr Staruch konštatoval, že ruské bombardovanie zasiahlo obytný sektor a spôsobilo požiar niekoľkoposchodovej budovy. Dodal, že pri útoku jeden človek zomrel a siedmi boli zranení. (sita/sky news)

X X X

Slovensku hrozí justičný armagedon? Nový minister spravodlivosti žiada odklad súdnej mapy

Výmeny súdnych budov, sťahovanie kancelárií, presun obrovského množstva spisov, zmätení účastníci konaní či dokonca až zastavenie pojednávaní. Veľká reorganizácia justície z dielne exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) známa ako súdna mapa môže podľa viacerých odborníkov spôsobiť kolaps justície. Kolíková tesne pred zhmotnením ohlasovaných zmien rezort opustila a zodpovednosť za hroziace fiasko ostala na jej nástupcovi Viliamovi Karasovi. Ten upozorňuje, že reformu nie je možné aplikovať do praxe načas.

 V súvislosti s reformou súdov sa zišli pred parlamentom aj justiční zamestnanci, ktorí tento rok v apríli proti zmenám protestovali.

„Dnešok je významný deň pre našu justíciu. Podarilo sa presadiť najväčšiu zmenu slovenského súdnictva za ostatné desaťročia, ktorá sa dotkne každého súdu,“ vyhlásila spokojná Kolíková po tom, čo reformu súdnej mapy 27. apríla schválila Národná rada.

Kľúčovou časťou reformy má byť väčšia špecializáciu sudcov. „Aby ľudia mali rýchlejšie, kvalitnejšie a zrozumiteľnejšie súdne rozhodnutia a aby sa vytvoril reálny priestor pre náhodný výber sudcov. Osobitne s ohľadom na všetko, s čím sa v justícii teraz boríme a na akej úrovni nedôveryhodnosti je, považujem za dôležité nastaviť systém tak, aby nekalým praktikám na súdoch ani nedával priestor,“ vysvetlila.

Ministerka však už v počiatku svojich snáh narazila na odpor takmer celého justičného prostredia. To sa síce stotožňovalo s cieľmi reformy, zvolené nástroje na ich dosiahnutie však predstavitelia súdnictva či prokuratúry považovali za nenáležité. Spôsob, akým Kolíková svoju reformu presadzovala, kritizovala v minulosti aj Slovenská advokátska komora vtedy ešte na čele s Kolíkovej nástupcom Viliamom Karasom.

 Karas už v minulosti vyjadril obavy z ochromenia súdnych procesov a neželaného zdržania. Toto znepokojenie pramení aj z nedostatočnej komunikácie a otvorenej diskusie Kolíkovej, na ktoré sa sťažovalo celé justičné prostredie.

„Veci treba riešiť systémovo, po odbornej a poctivej diskusii naprieč spoločenským spektrom. Akékoľvek významné reformné úsilie môže byť úspešné len vtedy, keď bude sprevádzané aspoň elementárnou mierou akceptácie zo strany odbornej verejnosti a jednotlivých zložiek justície,“ upozornil Karas.

Aby z reformy nebolo fiasko

Tento problém si zjavne uvedomuje aj premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý u nového ministra ocenil práve schopnosť spájať. „Jeho silnou ideou je budovanie inštitucionálnej dôvery, ale taktiež spájanie ľudí z rozličných častí justície,“ vyzdvihol Karasa po jeho vymenovaní premiér.

Aj keď Karas kritizoval nedostatočnú komunikáciu Kolíkovej voči justičnému prostrediu, odmietol, že by s ňou mal problém. S Kolíkovou boli spolužiaci na právnickej fakulte a ich vzájomný vzťah nazval v minulosti priateľským.

Nielen nedostatok akceptácie, ale aj samotná pripravenosť implementácie schválených zmien zjavne nedosiahla želaný cieľ. Karas deklaroval, že nastávajúci chaos z aplikácie novej súdnej mapy skrotí a reformu sa pokúsi dotiahnuť do úspešného konca.

 „Žiadne z týchto varovaní sudcov neberiem na ľahkú váhu a skutočne aj z toho, čo som navnímal počas prvých dní na ministerstve, vidím, že tie riziká sú reálne. Napriek tomu mám záujem sa s touto vecou popasovať a spraviť všetko preto, aby sa reforma neskončila fiaskom. Aj na tomto mieste preto zopakujem, že k reforme súdnej mapy budem pristupovať dobromyseľne. Budem robiť všetko preto, aby bola úspešná a aby neboli ohrozené práva ľudí pri domáhaní sa spravodlivosti na súdoch,“ ubezpečil Karas v rozhovore pre Pravdu.

Následne sa však situácia ukázala pravdepodobne vážnejšia, než pôvodne predpokladal. Požiadal totiž o odloženie uvedenia zmien do praxe. „Sudcovia hovoria, že v januári tu bude justičný armagedon a súdy sa zaseknú. Konštatuje to aj nový minister spravodlivosti, ktorý nás požiadal, aby sme prijali zákon, odkladajúci účinnosť súdnej mapy o niekoľko mesiacov, pretože ministerstvo spravodlivosti to nie je schopné aplikovať do praxe,“ upozornil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.

„Obavy ministerstva spravodlivosti potvrdzuje aj Generálna prokuratúra,“ reagoval pre Pravdu hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Štyri mestské súdy

Deklarované ciele reformy chcela ministerka pôvodne dosiahnuť znížením počtu okresných súdov z 54 na 30, vznikom dvojice mestských súdov v Bratislave a Košiciach ako aj nahradením ôsmich krajských súdov trojicou odvolacích súdov. Zavŕšením jej reformy by mal byť vznik troch odvolacích správnych súdov, nad ktorými má stáť nový, už pol roka fungujúci Najvyšší správny súd.

Napokon je všetko inak a po tlaku koaličných partnerov musela Kolíková pristúpiť ku mnohým kompromisom. Nezaniknú žiadne krajské súdy, nevzniknú dva mestské súdy a nezanikne ani väčšina malých okresných súdov.

Podarilo sa tiež presadiť vznik samostatných správnych súdov so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach, ktoré pôvodne chcela v Košiciach, Žiline a Nitre. Pri krajských súdoch prišlo vôbec k najväčšej zmene. Mali ostať tri – v Trnave, Žiline a v Prešove, napokon budú v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach.

Výrazné zmeny neobišli ani dva plánované mestské súdy. V Košiciach, kde všetky sídlia v jednej budove, sa síce zlúčia, v Bratislave však namiesto jedného vzniknú až štyri mestské súdy špecializované podľa agendy – Mestský súd Bratislava I pre trestnoprávnu agendu, Mestský súd Bratislava II pre rodinnoprávnu agendu, Mestský súd Bratislava III pre obchodnoprávnu agendu a Mestský súd Bratislava IV pre občianskoprávnu agendu.

Tieto zmeny schvaľuje aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá prácu Kolíkovej ocenila. „Očakávania verejnosti ste napĺňala zvýšením ochrany obetí trestných činov, lepším zaisťovaním majetku z trestnej činnosti a predovšetkým súdnou reformou, ktorá, hoci bola vnímaná kontroverzne, prinesie väčšiu špecializáciu súdov a dúfajme zlepší aj prístup k spravodlivosti. Osobitne chcem vyzdvihnúť zriadenie Najvyššieho správneho súdu,“ uviedla Čaputová 13. septembra v prejave po prijatí Kolíkovej demisie.

Súdna mapa a nutný chaos

Zmeny organizácie súdnych obvodov začnú platiť od 1. januára 2023. Ústavný právnik Radoslav Procházka tvrdí, že v januári a pravdepodobne aj vo februári nebudú pojednávania, keďže mnohí sudcovia nevedia, kde budú od januára sedieť a kam majú pojednávania vytyčovať.

„Ten chaos, čo ste zo strany štátu videli počas pandémie, bol v porovnaní s veľkým sťahovaním súdov iba predkrm,“ napísal Procházka na začiatku septembra v Denníku N. Najväčší problém sa očakáva kvôli zriadeniu štyroch mestských súdov práve v hlavnom meste.

Exministerka Kolíková to dôrazne odmietla. „Pre bratislavské okresné súdy to znamená, že od 1. januára všetci sudcovia ostávajú na svojom mieste, vytyčujú a majú vytyčovať pojednávania tam, kde sú, s tým personálom, s ktorým pracujú doteraz,“ povedala Kolíková na začiatku septembra. Reforma na bratislavských súdoch od 1. januára sa má podľa ministerky uskutočniť tak, že urobia rozvrhy práce, na základe ktorých budú sudcovia zadeľovaní k jednotlivým prípadom, ktoré budú prichádzať od 1. januára.

Podobný názor ako Procházka však zdieľal aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Očakáva preto, že Karas to bude mať na ministerstve veľmi ťažké. „Jeho predchodkyňa mu zanechala rezort v katastrofálnom stave rozvratu, pre zle nastavenú súdnu mapu hrozí kolaps justície a zastavenie alebo aspoň výrazné spomalenie pojednávaní; niektoré už realizované a iné pripravované zmeny v zásadných zákonoch, ktoré presadzovala, môžu destabilizovať fungovanie právneho štátu. V rezorte spravodlivosti treba urýchlene zorientovaného odborníka a krízového manažéra, ktorý kľúčové reformy dotiahne, prípadne upraví do funkčnej, kvalitnej a odbornou verejnosťou rešpektovanej podoby,“ tvrdí dekan Burda.

Prezidentka po Karasovom vymenovaní uznala, že nový minister si získal medzi advokátmi rešpekt. „Príchodom na ministerstvo spravodlivosti si však musíte získať rešpekt všetkých zložiek, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní spravodlivosti. Zo všetkého najviac však rešpekt verejnosti, ktorá dlhodobo v téme spravodlivosti, od všetkých jej predstaviteľov, očakáva nie len technokratické právne konštatovania, ale predovšetkým jasné hodnotové postoje,“ pripomenula novému ministrovi Čaputová.

X X X

Radikálne vyhlásenie Volkswagenu: Ak nebude plyn, stiahneme sa z východnej Európy. Veľký závod má automobilka aj na Slovensku

 Nemecká automobilka Volkswagen (VW) by mohla presunúť výrobu z domáceho trhu aj z krajín východnej Európy, ak by súčasný nedostatok plynu pokračoval aj po najbližšej zime. To ukazuje, do akej miery energetická kríza vyvolaná inváziou Ruska na Ukrajinu môže zasiahnuť do európskeho priemyslu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

 Najväčšia automobilka v Európe tento týždeň oznámila, že ak budú problémy s dodávkami plynu pretrvávať dlhší čas po tejto zime, jednou z možností riešenia produkcie v strednodobom horizonte je jej presunutie do iných krajín. VW má veľké závody v Nemecku, Českej republike a na Slovensku, pričom tieto krajiny patria v Európe k najviac závislým od ruského plynu.

Rozhodnutie Ruska výrazne obmedziť dodávky zemného plynu do Európy zvýšilo obavy, že v Nemecku bude plyn na prídel. Najnovšie informácie, že zásobníky sú už naplnené na 90 %, čím Nemecko predbehlo pôvodné očakávania, síce obavy z nedostatku plynu počas zimných mesiacov zmiernili, Nemci však stále čelia riziku, že vyčerpané zásoby sa im bez ruského plynu v ďalšej sezóne nepodarí doplniť.

 Ako povedal hovorca Volkswagenu v telefonickom rozhovore, v prípade rozhodnutia firmy presunúť výrobu by najväčšie šance mali krajiny na juhozápade Európy, prípadne pobrežné oblasti v severnej Európe. Majú totiž lepší prístup k skvapalnenému zemnému plynu (LNG) dovážanému po mori. Volkswagen už má závody napríklad v Portugalsku, Španielsku a Belgicku, teda v krajinách, ktoré majú LNG terminály.

Aj keď VW uviedol, že na prípadný nedostatok plynu počas zimy sa „pripravil najlepšie, ako mohol,“ obáva sa dôsledkov vysokých cien suroviny na jeho dodávateľov. „Politici musia obmedziť súčasnú nekontrolovanú explóziu cien plynu a elektriny,“ povedal šéf VW pre vonkajšie vzťahy Thomas Steg. „Najmä malé a stredne veľké podniky náročné na energie budú mať v dodávateľskom reťazci obrovské problémy a budú nútené znížiť, prípadne až zastaviť produkciu,“ dodal Steg./agentury/X X X

Budúcoročný rozpočet štátu bude v nejakej podobe schválený, predpokladá Krajniak

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak to uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy v diskusii s podpredsedom Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Jánom Richterom (Smer).

 Krajniak predpokladá, že rozpočet parlament schváli. „Keby ho neschválil, tak celá inflačná pomoc, energetické šeky a ďalšia pomoc domácnostiam by nemohla byť budúci rok vyplácaná, lebo by sa išlo podľa rozpočtu z tohto roka. V rozpočte tie výdavky, ktoré budeme potrebovať na inflačnú pomoc, nemáme. Som si na 100 % istý, že v nejakej podobe štátny rozpočet bude schválený. Nikto si nevezme na svedomie, že by sme povedali ľuďom – nebudete mať vyššie dôchodky, nebudete mať vyššiu pomoc, lebo je rozpočtové provizórium. To si podľa mňa nemôže dovoliť nikto,“ povedal Krajniak.

„Štátny rozpočet je zákon roka. Kto chce vládnuť, musí mať takú podporu, aby si vedel takýto dôležitý zákon schváliť. Koalícia snáď nemôže očakávať, že opozícia podporí štátny rozpočet, lebo to je politický zákon. Teraz je však situácia taká, že nová opozícia, vrátane strany SaS, zablokuje parlament, kedy chce. To takto ďalej nemôže fungovať. Niečo sa musí zmeniť. Buď koalícia uzatvorí nejaké dohody so SaS, alebo s niekým, aby sa parlament odblokoval, lebo takto sa ďalej fungovať nebude. V konečnom dôsledku sa za štátny rozpočet ani hlasovať nebude, lebo parlament nebude uznášaniaschopný,“ uviedol Richter.

 Krajniak pripomenul, že slovenské domácnosti sa do konca roka nemusia obávať zvýšenia cien energií. „A v novembri, dostatočne dlho vopred, budú vedieť, koľko budú platiť (za energie), aká bude finančná pomoc od štátu a koľko bude predstavovať ‚zrazenie‘ ceny energií, aby ich výdavky boli čo najnižšie. O domácnosti bude postarané tak, aby si každý účty za energie mohol dovoliť zaplatiť,“ ubezpečil minister práce. Domácnosti s najnižšími príjmami (dôchodcovia, rodiny s deťmi) aj napriek ‚zrazeniu‘ cien energií dostanú podľa jeho slov finančnú pomoc od štátu.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa Krajniakových slov nastaví ceny energií tak, aby si ich každá domácnosť mohla dovoliť. „Neviem garantovať, že v tejto situácii sa ceny nezdvihnú. To čo viem garantovať, že sa zdvihnú takým spôsobom, aby to bolo únosné,“ podčiarkol minister práce s tým, že elektriny a plynu bude dostatok. Bude však podľa neho potrebné, aby sa s energiami aj viac šetrilo.

Podľa Richtera protiinflačná a energetická pomoc domácnostiam nie je systémová. „Tu treba hľadať systémové riešenia. Priemerná, respektíve nízkopríjmová domácnosť potrebuje jednorazovo pomoc minimálne 1000 eur, aby sa vedela pohnúť zo súčasného stavu. Kde sa pohnete, všetko dražie,“ dodal Richter./agentury/

X X X

Krajniak: Nemecko si povedalo, že ide vyrábať energie ekologicky a my to máme platiť

Problémy s cenami energií nemáme len kvôli Putinovi. Podľa ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) sú za tým krajiny, ktoré si povedali, že idú vyrábať energie ekologicky. Povedal to v relácii RTVS Sobotné dialógy.

O koľko eur stúpnu domácnostiam výdavky na energie od januára 2023, minister práce Milan Krajniak povedať nevedel. Avizoval však takzvané energetické šeky, o ktorých podobe by sa malo rozhodnúť v priebehu novembra.

Výšku pomoci im pomôže vypočítať softvér, ktorý zoberie do úvahy príjmy aj výdavky domácnosti. Oveľa skôr však štát potrebuje riešiť pomoc verejnému sektoru a firmám, v pondelok sa k tejto téme má stretnúť tripartita.

Krajniak: Drahšie energie nedopustíme

Slovenské domácnosti majú ceny energií zastropované do konca decembra 2022, to znamená, že do konca roka sa im nezdvihnú žiadne ceny za plyn či elektrinu (s výnimkou bytových kotolní). Vyššie ceny však prichádzajú do úvahy od januára 2023 a o ich výške by sa mali dozvedieť v novembri.

Predpoklad, že zdražovanie bude predstavovať od 50 do 100 percent, s akým kalkulovalo ministerstvo hospodárstva koncom leta, je podľa Krajniaka neprípustný a musí to byť menej.

Obyvateľom v relácii odkázal, že trhové ceny, aké už dnes platia ľudia v okolitých štátoch a predstavujú nezriedka aj desaťnásobok cien spred energetickej krízy, na Slovensku nedopustí.

Ekologická elektrina

Do 30. septembra má pripraviť celoeurópske riešenie aj Európska Komisia, podľa Krajniaka by však toto riešenie Slovensko stálo 14 miliárd eur, čo je neprípustné a nepomôže ani 140-miliónová kompenzácia, ktorú nám EÚ ponúkla.

Prostredníctvom ministerstva hospodárstva a zahraničných vecí preto podali protinávrh, aby sa po zdanení vybrané nadmerné zisky prerozdelili férovo podľa toho, koľko energie sa kde vyrobí a koľko sa spotrebuje.

Minister Krajinak však avizoval aj takzvaný plán B, podľa ktorého bude možné ceny energií regulovať a vláda bude môcť určiť, že elektrina alebo plyn nebude môcť byť vyvezená do zahraničia, alebo bude môcť distribučným spoločnostiam prikázať, komu má byť plyn či elektrina dodaná a za akú cenu. Tu zdôraznil, že štát sa bude musieť vysporiadať aj s tým, ako napríklad zrušiť zmluvy, ktoré mali tieto distribučné spoločnosti už vopred uzavreté.

Počas diskusie nešetril kritikou voči EÚ, na ktorej riešenie energetickej krízy by Slovensko nemalo čakať so založenými rukami.

„Problém s cenami energií tu nemáme len kvôli Putinovi, to je vymyslené. Je to kvôli tomu, že Nemecko a ďalšie štáty si povedali, že idú robiť ekologickú elektrinu. Povedali si, vypneme jadro, vypneme uhlie a teraz, keď sa ukázalo, že nie sú schopní vyrábať dostatok elektriny pre svoj trh, my to máme platiť. To nie je fér a Slovensko s tým súhlasiť nebude,“ povedal Krajniak.

Podľa bývalého ministra práce Jána Richtera sme si sankciami proti Rusku strelili do vlastného kolena. S Putinom sme podľa neho mali viac rokovať, aby nesiahol po zbrani.

Pomoc pre domácnosti

Krajniak spomenul aj takzvané energetické šeky, o ktorých podobe sa však ešte nerozhoduje. Podľa neho musí štát počkať na to, o koľko eur zrazí ceny energií EÚ a od týchto cien sa potom budú vyvíjať aj ceny pre Slovensko.

„Následne budeme znižovať dvomi spôsobmi. Faktúra bude nižšia, to bude tým zastropovaním, a tie domácnosti, pre ktoré to nebude únosné, budeme dotovať takzvanými energetickými šekmi. Máme softvér, ktorý bude prepočítavať situáciu v domácnosti tak, aby to bolo pre ňu únosné vzhľadom na príjmy a výdavky,“ povedal Krajniak.

Apeloval tiež na ľudí, aby aj šetrili. „Budeme mať dostatok komodity elektriny a plynu, budeme ju vedieť regulovať tak, aby sme túto zimu prežili normálne, bez zásadného ombedzovania,“ odkázal ľuďom.

Okrem energetickej pomoci dostanú dôchodcovia 14. dôchodok v rozmedzí 30 eur až 210 eur, podľa výšky dôchodku.

Podľa Jána Richtera by nízkopríjmová domácnosť potrebovala najmenej tisíc eur, aby preklenula ťažké obdobie. Ako príklad, že sa zvyšujú ceny všetkého, nielen energií, zažartoval, že jemu prišlo zaplatiť vyššiu cenu za poľovný lístok. Štrnáste dôchodky, ktoré majú byť vyplatené jednorazovo v novembri, nepovažuje za systémové riešenie.

Podľa Krajniaka je systémovým riešením valorizácia dôchodkov, ktorú chystajú od 1. januára a bude predstavovať v priemere 60 eur mesačne. Pripomenul tiež pomoc pre rodiny, v rámci ktorej sa má zvýšiť daňový bonus aj prídavok na dieťa, aktuality.sk

X X X

Voľby 2022: Šéfkuchár, spevák, historik, Bratislavčania majú výber na post primátora

Z deviatich kandidátov jedna kandidátka zrejme odstúpi, i tak je ponuka na pozíciu primátora hlavného mesta rôznorodá.

Jedna žena a osem mužov figuruje na kandidátke na primátora Bratislavy. V roku 2018 sa o tento post uchádzalo desať kandidátov, z nich traja si kampaň zopakujú.

Kto kandiduje

Post primátora chce obhájiť Matúš Vallo. Kandiduje za Team Bratislava a strany Progresívne Slovensko a SaS. V roku 2018 získal 58 578 hlasov, čo predstavovalo 36,5 percenta. Architekt vtedy kandidoval ako občiansky kandidát s podporou tímu odborníkov zjednotených pod názvom Team Vallo. Po nástupe rozbehol viaceré veľké projekty vrátane novej parkovacej politiky a postupnej rekonštrukcie električkových radiál. Kritizovali ho, že na magistráte pracuje viac zamestnancov, ako za jeho predchodcu.

Podnikateľ a šéfkuchár Miroslav Heredoš kandiduje za Národnú koalíciu/nezávislí kandidáti. Pôvodne bol v Republike, potom odtiaľ odišiel. V gastronómii sa pohybuje a pracuje od roku 2000. Varil ako stážista u svetoznámeho šéfkuchára bez čapice Jamieho Olivera. Má poradenskú firmu a poskytuje šéfkuchárske konzultačné poradenstvo.

Bizarného kandidáta postavili Kotlebovci. Manažér, spevák, moderátor, šoumen, promóter a herec Martin Jakubec mal už v roku 2017 záujem o funkciu predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. V roku 2018 kandidoval na post starostu obce Hrubá Borša. O rok neskôr sa uchádzal o stoličku Prezidenta SR. Pre nesplnený vekový limit nebol oprávnený kandidovať. Teraz chce byť primátorom Bratislavy.

Odmieta antigénové a PCR testovanie, kritizuje vakcináciu a spochybňuje závažnosť pandémie. V marci dvaja poslanci parlamentu za OĽaNO podali okrem iných aj na neho trestné oznámenie. Mohol podľa nich naplniť skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia mieru, apartheidu a diskriminácie osôb. Na sociálnej sieti schvaľoval a ospravedlňoval vojnový konflikt na Ukrajine.

Dlhoročný starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý kandiduje za strany Sme rodina, Kresťanskodemokratické hnutie, Za ľudí, Dobrá voľba a umiernení a Szövetség – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | Aliancia – Maďari. národnosti. regióny.

Nie je ani nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. V komunálnych voľbách v roku 2006 bol ako nezávislý kandidát zvolený za poslanca miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. V novembri 2009 sa stal poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Od roku 2010 je starostom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto.

Vo februári 2017 kandidoval za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, skončil na druhom mieste.

Na jeseň 2020 ho zadržala bratislavská krajská kriminálna polícia. Vyšetrovateľ ho obvinil z dvoch prečinov a dvoch zločinov zneužívania právomoci verejného činiteľa. Tých sa podľa obvinenia dopustil v prípade troch developerských projektov, ktoré zastavil. Stíhanie v auguste 2022 zastavili. Obvinenia z trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa zrušil ešte vlani generálny prokurátor.

Herečka Milena Minichová účinkuje v slovenských a českých seriáloch, ale aj vo viacerých divadlách. Hrala v Ordinácii v ružovej záhrade, Paneláku, v seriáloch Vyprávěj či Za sklom. Uchádzať o post primátorky sa mala za Stranu moderného Slovenska Milana Urbániho. Pre Denník N povedala, že nakoniec bude kandidovať len za starostku bratislavského Starého Mesta.

Prednosta Miestneho úradu mestskej časti Staré Mesto a manažér investičnej firmy Martin Mlýnek kandiduje za strany NOVA, Občianska konzervatívna strana, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a Kresťanská únia.

Je členom Občianskej konzervatívnej strany, v súčasnosti je jej podpredsedom. V roku 2010 kandidoval do bratislavského mestského zastupiteľstva. V rokoch 2010 až 2012 pôsobil ako člen dozornej rady spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko. V roku 2014 kandidoval na poslanca miestneho zastupiteľstva v Dúbravke, v októbri 2017 sa vzdal poslaneckého mandátu.

Za Hnutie občan národ spravodlivosť kandiduje Peter Poláček, ktorý pôsobí ako štatutárny zástupca spoločnosti.

Píše o sebe, že medzi jeho špeciálne schopnosti patrí krízové vyjednávanie, sieťovanie a vytváranie multisektorovej a multidisciplinárnej spolupráce, a to najmä v oblasti multidisciplinárnych inovácií, IT, technologického rozvoja, stavebníctva, dopravy, energetiky, bezpečnosti, samosprávy a verejnej správy.

Manažér Andrej Trnovec kandiduje za Slovenskú ľudovú strana Andreja Hlinku.

V roku 2018 sa chcel stať aj primátorom Bratislavy, no s 886 hlasmi skončil na ôsmom mieste. Kandiduje zároveň za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. O post župana sa uchádzal aj v rokoch 2001, keď s 305 hlasmi skončil na 11. mieste, v roku 2005 na ôsmom a v roku 2017 získal 454 hlasov a 14.miesto.

Historik, teológ, zakladateľ Bratislavských korunovačných slávností a manažér Miroslav Vetrík kandiduje za Život – národná strana.

V komunálnych voľbách v roku 2014 neúspešne kandidoval na starostu bratislavského Starého Mesta, v roku 2018 sa uchádzal o kreslo primátora Bratislavy. V roku 2012 sa bez úspechu pokúsil dostať aj do NR SR.

Pôsobil ako asistent nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Spochybňoval koronavírus, naznačoval, že je to umelo vytvorený vírus na zničenie časti populácie, bojoval aj proti vakcínam. Napokon ochorel, domáca liečba mu nezabrala a museli ho hospitalizovať.

Spojené samosprávne voľby do orgánov miest a obcí a orgánov samosprávnych krajov sa uskutočnia v sobotu 29. októbra, aktuality.sk

X X X

Rusko nahradilo popredného generála zodpovedného za logistiku armády

Niektorí analytici veria, že práve logistika je slabou stránkou ruskej armády, čo jej spôsobuje problémy už od začiatku invázie.

Rusko oznámilo v sobotu, že nahradilo najvyššie postaveného generála zodpovedného za logistiku armády Dmitrija Bulgakova. Rusko k tejto zmene pristúpilo po tom, čo tamojší prezident Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu, ktorá odhalila rozsiahle logistické nedostatky, píše agentúra AFP.

„Armádny generál Dmitrij Bulgakov bol uvoľnený z funkcie námestníka ministra obrany“ a nahradí ho generálplukovník Michail Mizincev, uviedlo na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany.

Británia uvalila na Mizinceva (60) sankcie za jeho úlohu pri obliehaní ukrajinského prístavného mesta Mariupol, ktoré ruská armáda dobyla v máji.

Ruské vojenské ťaženie na Ukrajine a nedávne úspechy ukrajinskej armády pri protiofenzíve odhalili vážne logistické nedostatky ruskej armády. Niektorí analytici dokonca veria, že práve logistika je slabou stránkou ruskej armády, čo jej spôsobuje problémy už od začiatku invázie.

Čiastočná mobilizácia, ktorú v stredu nariadil ruský prezident, pritom predstavuje pre ruskú armádu z logistického hľadiska ďalšiu výzvu. Stovky tisíc povolaných záložníkov pochádzajúcich z každého kúta krajiny bude totiž treba povolať, vyzbrojiť a vycvičiť predtým, než budú vyslaní na bojisko, píše AFP, aktuality.sk

X X X

Rusi upravili kalašnikov, aby lepšie zabíjal

 Ruský výrobca pušky Kalašnikov AK-12 oznámil, že urýchlil jej streľbu a zabezpečil, aby vojaci mali väčšiu kontrolu nad spôsobmi paľby. „Verzia AK-12, ktorá vstúpila do služby v roku 2018, bude mať obojsmerné ovládanie režimov streľby,“ zmienil sa pre agentúru RIA Novosti o jednom z vylepšení Alan Lušnikov, šéf koncernu Kalašnikov.

 Lušnikov dodal, že jeho zbrojári v čo najkratšom čase vybrali technické riešenia, vyrobili prototyp a predviedli ho zástupcom ministerstva obrany. Tento silový rezort rozhodne, kedy začne ešte väčšmi vynovený Kalašnikov AK-12 používať v plnom rozsahu ruská armáda. Nie je vylúčené, že nová verzia tejto pušky sa objaví už na bojiskách rusko-ukrajinského frontu.

Server Vojennoje obozrenie pripomenul, ako nový kalašnikov vznikal. Vyvíjali ho prakticky od nuly. Mal byť totiž zásadne novým modelom legendárneho kalašnikova, ktorý sa spája s jeho autorom, vojenským konštruktérom Michailom Kalašnikovom (zomrel v decembri 2013 vo veku 94 rokov).

Moderný kalašnikov si objednalo ruské ministerstvo obrany. Zbrojári mu poskytli prvý prototyp v roku 2013. „Automatická zbraň však neprešla testami. Zároveň koncern Kalašnikov pre stratený čas musel navrhnúť nový výrobok v čo najkratšom čase,“ napísal server. Vývojári odstraňovali nedostatky tak, aby vylepšenia zodpovedali najvyšším nárokom.

 Návštevníčka zbrojárskeho veľtrhu s modernou podobou útočnej pušky kalašnikov. Snímka je z roku 2019, keď sa v Soči konal summit rusko-africký summit.

V rokoch 2018 – 2020 ruská armáda mala zaradený Kalašnikov AK-12 do výzbroje viacerých svojich vojenských útvarov, aby generálny štáb zistil kvalitu pušky v praxi. (V roku 2018 armáda dostala od koncernu prvú zásielku v počte 2500 kusov.) Potom nasledovali ďalšie zlepšováky.

Vylepšený kalašnikov dokáže vystreliť 700 nábojov za jednu minútu. Medzi inovatívnymi prvkami je aj to, že automatická zbraň je ľahšia, ako boli predchodcovia tohto typu. Je označovaná za piatu generáciu útočných pušiek typu Kalašnikov.

X X X

 Briti odhadujú, že Rusi chcú zaplaviť ukrajinské vojenské priechody

Ruské sily sa pravdepodobne pokúšajú útočiť na priehrady na Ukrajine.

Ruské sily sa pravdepodobne pokúšajú zaútočiť na priehrady na Ukrajine s cieľom zaplaviť ukrajinské vojenské priechody. V pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany, píše denník The Guardian.

Podľa britského rezortu obrany útoky „pravdepodobne nespôsobili výrazné narušenie ukrajinských operácií vzhľadom na vzdialenosť medzi poškodenými priehradami a bojovými oblasťami“.

Ruské sily zasiahli v stredu a vo štvrtok balistickými raketami alebo podobnými zbraňami priehradu na rieke rieka Siverskyj Donec po tom, čo minulý týždeň zasiahli priehradu pri meste Kryvyj Rih v strednej časti Ukrajiny.

Ukrajinské sily postupujú ďalej po prúde pozdĺž oboch riek. Keďže ruskí velitelia sú čoraz viac znepokojení svojimi operačnými neúspechmi, pravdepodobne sa pokúšajú zaútočiť na priehrady, aby zaplavili ukrajinské vojenské priechody, dodalo britské ministerstvo.

X X X

  Oligarchu Výboha roky podozrievali, že stojí za Doprastavom. Súd ho tam nevidí

Oficiálnym vlastníkom stavebnej firmy je tak len Dušan Mráz, dlhoročný manažér firmy.

Doprastav je najväčšia stavebná firmu na Slovensku, v roku 2012 sa však dostala do finančných problémov. Odvtedy začali médiá tento stavebný gigant spájať s oligarchom Miroslavom Výbohom, ktorý je osobným priateľom expremiéra Roberta Fica.

Reštrukturalizáciu Doprastavu totiž riadila firma zo skupiny MiddleCap – k jednej jej zložke sa v roku 2019 priznal oligarcha Výboh ako konečný užívateľ výhod. Okrem toho sa v orgánoch Doprastavu objavil aj Roman Guniš zo skupiny MiddleCap.

Pozadie Doprastavu napokon od roku 2018 preveroval žilinský súd, ale oligarchu Výboha tam ako aktuálneho skutočného majiteľa nenašiel.

„Okresný súd Žilina (…) v konaní o kvalifikovanom podnete oznamovateľa o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora rozhodol: Konanie sa zastavuje,“ uvádza sa v súdnom verdikte.

Súd pritom pripustil, že nie je isté, či pred povinným zverejňovaním koncových majiteľov firiem nebolo pozadie Doprastavu iné, ako je dnes.

Hľadali aj v histórii

Aby sme rozhodnutie žilinského súdu pochopili, treba si povedať, akým spôsobom pozadie firiem preveruje. Prípad Doprastavu otvoril na základe kvalifikovaného podnetu. Potom začal posudzovať zápis tejto stavebnej firmy v registri partnerov verejného sektora.

Od roku 2017 sa tam zo zákona povinne zapisujú všetky organizácie, ktoré chcú obchodovať so štátom. Musia pritom uviesť aj svojho konečného užívateľa výhod – teda osoby, ktoré z firmy profitujú (vlastnia viac ako 25 % hodnoty spoločnosti). Súd preveroval, či zapísaný vlastník je skutočne tou osobou, ktorá užíva prospech z firmy.

V zápise Doprastavu figuruje ako konečný užívateľ výhod len Dušan Mráz, ktorý vo firme pracoval ešte za čias minulého režimu, dostal sa do vrcholového manažmentu a v privatizácii sa stal jej akcionárom. Dnes Mrázovi patria akcie firmy Irol, ktorá vlastní viac ako 99 % akcií Doprastavu.

Súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že aj keď bol spochybnený zápis firmy do registra, pri rozhodovaní musel zájsť aj do histórie a preveriť viacero vzťahov Doprastavu zo skoršieho obdobia, keď register ešte ani neexistoval.

„Súd posudzuje úplnosť a správnosť zápisu spätne ku dňu začatia konania, avšak v prípade skúmania úverových vzťahov musel v danom prípade vychádzať z obdobia od roku 2013, aby z chronologickej postupnosti vývoja úverového financovania partnera verejného sektora (Doprastav – pozn. redakcie), pri zohľadnení vzájomných súvislostí ako napr. prípadných personálnych zmien v partnerovi verejného sektora, mohol dospieť k záveru o správnosti zápisu ku dňu začatia konania.“

Pochybnosti mali, ale rozhodujú len o správnosti zápisu

Súd skonštatoval, že v období pred povinným zverejňovaním skutočných vlastníkov firiem naozaj nemusel byť vlastníkom Doprastavu výhradne Dušan Mráz. V predchádzajúcich obdobiach totiž mali záložné právo na akcie Doprastavu postupne hneď dve schránkové firmy z Cypru.

„S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že má pochybnosti o skutočnom konečnom užívateľovi výhod v období pred zápisom partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. (…) Avšak v priebehu konania boli produkované také dôkazy zo strany partnera verejného sektora, z ktorých súd vyvodil záver, že k rozhodnému momentu, ku ktorému posudzuje správnosť a úplnosť zápisu, nemá súd relevantné pochybnosti o správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora.“

Zo súdneho rozhodnutia vyplýva zaujímavá informácia: Doprastav dnes vlastne nevie, od koho si v minulosti požičiaval peniaze. Napriek tomu, že malo ísť o nemalú sumu, Doprastav zmluvu nemá a súdu poslal vyjadrenie, podľa ktorého sa domnievajú, že zmluva by mohla byť na súde v obchodnom registri.

Výboh Doprastav netuneloval

Ako sme v úvode spomínali, reštrukturalizáciu Doprastavu riadila firma MiddleCap. Jej činnosť voči stavebnému gigantu súd vyhodnotil ako reálnu (teda nie účelovú). Služby, ktoré MiddleCap poskytol Doprastavu, podľa súdu nemali známky tunelovania.

„Spoločnosť MiddleCap Advisory nikdy nebola odmeňovaná od dosiahnutia bežného hospodárskeho výsledku, čiže nezinkasovala žiadne peňažné plnenie za dosiahnutý prevádzkový zisk spoločnosti, a teda finančné plnenia, ktoré partner verejného sektora (Doprastav – pozn. redakcie) vyplatil spoločnosti MiddleCap Advisory nemali charakter akéhosi tunelovania či vyťahovania zdrojov z partnera verejného sektora,“ uvádza sa v rozhodnutí súdu.

Rozhodnutie súdu je pre stavebný gigant dobrou správou, keďže sa naďalej môže uchádzať o verejné zákazky.

Už celé roky patrí medzi najväčších hráčov na stavebnom trhu na Slovensku. Jeho problémy v roku 2012 pramenili zo situácie v celom sektore, kde bolo menej práce. Firmy vtedy súťažili o každú zákazku aj za cenu, že ich ponuky boli pod reálnymi nákladmi. To Doprastavu spôsobilo veľké ťažkosti, až sa napokon dostal do reštrukturalizácie, ktorú v roku 2014 schválil aj súd.

Firma sa stabilizovala a jej tržby sú dnes okolo 200 miliónov eur ročne. Zisk firmy však od roku 2017 strmo klesá. V roku 2021 firma vykázala čistý zisk len na úrovni 400-tisíc eur.

Podnet na preverenie zápisu spoločnosti Doprastav v registri partnerov verejného sektora podal člen redakcie Aktuality.sk.

 X X X

Viezlo Kaliňáka do basy. Novinár Vagovič mlčí, ako získal policajné auto pre svoj súkromný klip

 Auto, ktorým prevážajú policajti zadržaných na súd, propaguje knihu novinára Mareka Vagoviča. Novinár odmieta povedať, akým spôsobom ho získal.

 Policajné auto, ktoré doviezlo na súd Roberta Kaliňáka v apríli 2022 je rovnaké a má aj rovnaké EČV ako policajné auto použité v súkromnom promo klipe novinára.

Informáciu ako prvý priniesol týždenník Plus 7 dní. Vagovičovu knihu Padreho klan propaguje špeciálny videoklip, kde si zahrali aj známi herci ako Marek Majeský, Gregor Hološka či Miro Noga. Kniha má byť thrilerom o policajnej mafii, ktorá slúžila na potieranie „politických oponentov Šéfa a strany Zder“.

Policajná dodávka, ktorá sa objavila v klipe, má rovnaké číslo ako auto, ktoré preváža zadržaných na súd, napríklad viezlo aj obvineného Roberta Kaliňáka. Keď sa týždenník pýtal Vagoviča na to, ako mohlo auto patriace policajnému zboru „účinkovať“ v súkromnom klipe, zareagoval: “ To ťažko! Neviem, odkiaľ to máte. Ja takúto informáciu nemám.“.

 Auto, ktoré priviezlo Roberta Kaliňáka na súd, je rovnaké a s rovnakým evidenčným číslom ako auto použité v súkromnom klipe novinára Mareka Vagoviča. (22. 4. 2022)

Keď sa ho redaktorka spýtala, či mal auto požičané z NAKA, zareagoval podráždene: „Ja vám nebudem odpovedať na tieto otázky. To je moja súkromná aktivita, akým spôsobom ja využijem konkrétnych ľudí a autá v súkromnom projekte. Do toho vás naozaj nič nie je. To nie je vaša vec. To je moja súkromná vec. Vydávam knihu, natočil som trailer. To je všetko, čo k tomu viem povedať,“ povedal Vagovič a zložil telefón. Na sociálnej sieti, kde mal zverejnené fotografie z nakrúcania klipu, číslo na aute zmazal.

 Zábery z klipu na promo knihy Mareka Vagoviča. Vľavo je policajná dodávka s číslom, vpravo podobný záber, kde je číslo už zmazané.

Podobne pochodil aj portál O médiách, ktorý mu položil podobné otázky a Vagovičovi pripomenul, že „upozorňovať na korupciu, štátnu mafiu a pri tom sa tváriť, že policajné auto, a možno aj ľudia z polície v jeho reklame, je jeho súkromná vec, je ďaleko od podstaty fungovania nezávislého investigatívneho novinára“.

Vagovič sa podľa portálu ozval a poslal niekoľko osobných invektív, ale „na „otázky webu Omediach.com – či bolo v klipe použité policajné auto, či tam asistovali policajti, či má spoluprácu pri knihe s políciou a s kým ju prípadne na polícii dohodol – stále neodpovedal“.

Otázky o tom, či auto použité v klipe bolo policajné a či sú na videu nakrútení aj skutoční policajti z NAKA dostali od oboch redakcií aj Policajný zbor SR. Zatiaľ bez odpovede.

Marek Vagovič je investigatívny novinár, ktorý písal pre viaceré redakcie, známe je najmä jeho pôsobenie v Aktualitách, v súčasnosti je v Konzervatívnom denníku Postoj. Plánuje sa aj jeho vlastná relácia vo verejnoprávnej televízii RTVS./agentury/

X X X

Novinka v Rimavskej Bani. Súčasťou náučného chodníka o SNP je aj guľometný bunker

RI V Rimavskej Bani v okrese Rimavská Sobota pribudol nový náučný chodník s piatimi zastávkami, ktorý návštevníkom približuje tunajšie boje z obdobia Slovenského národného povstania. Náučný chodník slávnostne otvorili v sobotu, súčasťou podujatia bola i komentovaná prehliadka a historická rekonštrukcia bojov.

Pre TASR to uviedol Viktor Brádňanský z oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer.

Nový náučný chodník s názvom Bojisko Rimavská Baňa má dĺžku 4,5 kilometra a s piatimi zastaveniami vytvára okruh medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany. Chodník prechádza miestami, kde v období medzi 19. až 22. októbrom 1944 došlo k bojovým stretom medzi postupujúcimi nemeckými jednotkami a povstaleckou armádou.

„Na každom zastavení je systematicky opísaný priebeh jednotlivých udalostí. Na niektorých stanovištiach sú vybudované aj repliky obranných postavení, ktoré dotvárajú obraz bojov, ktoré sa tu odohrávali,“ uviedol Brádňanský.

Jedným z nich je napríklad replika guľometného bunkra na kóte Hrb, ktorý sa v sobotu v rámci otváracieho podujatia stal dejiskom historickej rekonštrukcie bojov. Tá mala návštevníkom priblížiť udalosti z októbra 1944, pri ktorých na tomto mieste padol i štábny práporčík Ján Kutlík.

Náučný chodník v Rimavskej Bani vznikol ako súčasť komplexnejšieho projektu s názvom Cesta SNP Gemerom-Malohontom. Jeho zámerom je prepojiť viaceré lokality od obce Jesenské, cez Rimavskú Sobotu, Rimavskú Baňu, Hnúšťu až po sedlo Dielik.

„Hlavnou myšlienkou chodníka je udržať v kolektívnej pamäti SNP a našich predkov a hrdinov, ktorí v ňom bojovali a padli,“ skonštatoval Brádňanský.

Realizáciu chodníka Bojisko Rimavská Baňa finančne podporilo Ministerstvo obrany SR. Na projekte spolupracovali občianske združenie Gemerské grúne, OOCR Gemer, obce Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany a Banskobystrický samosprávny kraj. Chodník vybudovali dobrovoľníci a členovia klubu vojenskej histórie Krasnogvardejci, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.