Rusko má zbrane, ktoré sú schopné v prípade ohrozenia jeho existencie zničiť nepriateľa, a to vrátane Spojených štátov. Podľa agentúry Reuters to uviedol tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev, ktorý zároveň obvinil Washington, že podceňuje jadrovú silu Moskvy.
Patrušev je posledným z radu vysokopostavených ruských činiteľov, ktorí v nedávnej dobe pohrozili použitím ruského jadrového arzenálu.
„Americkí politici sú chytení do pasce vlastnej propagandy, stále sú presvedčení, že v prípade priameho konfliktu s Ruskom sú Spojené štáty schopné vykonať preventívny raketový úder, po ktorom už Rusko nebude schopné odpovedať. To je krátkozraká a veľmi nebezpečná hlúposť,“ povedal Patrušev štátnemu denníku Rossijskaja gazeta.
„Rusko je trpezlivé a nikoho nezastrašuje svojou vojenskou prevahou. Má však moderné unikátne zbrane schopné v prípade ohrozenia svojej existencie zničiť akéhokoľvek protivníka, vrátane Spojených štátov,“ dodal Patrušev, ktorý je považovaný za blízkeho spojenca prezidenta Vladimira Putina.
Rusko uviedlo, že jedným z dôvodov začatia invázie na Ukrajinu vlani vo februári bolo čeliť ním vnímanej bezpečnostnej hrozbe vyplývajúcej zo zbližovania Kyjeva s NATO. Odvtedy Moskva bez toho, aby verejne predložila dôkazy, obviňuje Západ, že sa vyhráža jadrovými zbraňami, a hovorí o pripravenosti použiť v krajnom prípade vlastné jadrové zbrane, ak by bola ohrozená samotná existencia ruského štátu.
Od ruskej vojny proti Ukrajine, Moskva pravidelne vyťahuje jadrovú kartu. Odborníci tvrdia, že cieľom Kremľa je zastrašiť Západ, aby vojensky nepomáhal Kyjevu. „Máme všetky scenáre, ktoré by mohol ruský prezident Vladimir Putin použiť,“ povedal nedávno pre televíziu CBNN vysokopostavený predstaviteľ americkej armády, ktorý chcel zostať v anonymite. USA sa pri stratégii atómového odstrašenia opierajú o takzvanú jadrovú triádu. Tvoria ju strategické bombardéry, jadrové ponorky a medzikontinentálne balistické rakety. Pozrite si jadrovú triádu na videu US Department of Defense./agentury/
X X X
Slovnaft reaguje na Matoviča: Je to politický útok, daň z vojny nepovažujeme za uzavretú. Obraciame sa na prezidentku
Kto príde 30. septembra na parlamentné voľby, dostane 500 eur. Takúto možnosť navrhuje šéf OĽaNO Igor Matovič preto, aby sa podľa jeho slov zvýšila účasť vo voľbách a zachránila sa tak demokracia. Už tento týždeň poslanci môžu rozhodnúť o tom, či sa 500-eurová odmena stane realitou. Aby štát mohol rozdávať, niekde na to musí vziať.
Za cieľ si preto poslanci Obyčajných ľudí na čele s Matovičom zvolili peniaze z nadmerných ziskov, ktoré mala bratislavská rafinéria Slovnaft. Pre ňu minulý týždeň schválili vyššiu daň, ktorú bude platiť ďalší rok navyše. Do minulého týždňa mal Slovnaft zaplatiť 55 percent z nadziskov za rok 2022. Po novom bude platiť 70-percentnú sadzbu aj za rok 2023.
Kritici Matovičovho plánu odmeniť za účasť na voľbách hovoria o volebnej korupcii. Nápad sa nepozdáva ani koaličným partnerom. Predseda Sme rodina Boris Kollár si napríklad vie predstaviť, že sa prostriedky z nadmerných ziskov použijú na zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny.
Jediná slovenská rafinéria Slovnaft hovorí o politickom útoku. Slovnaft zvažuje podanie žaloby na arbitrážny súd a plánuje sa obrátiť aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú. „Vieme že v obdobnej veci pri inej energetickej spoločnosti už minule využila svoje ústavné právo a vrátila zákon parlamentu,“ tvrdí pre Pravdu hovorca spoločnosti Anton Molnár. Slovnaft nepovažuje danú vec vôbec za uzavretú. „Vnímame to ako cielený politicky útok na podstatu firmy bez toho, aby predkladatelia a schvaľovatelia daného návrhu vyhodnotili budúce dopady na krajinu a obyvateľstvo,“ dodáva Molnár.
Štát na „atómovku“ nemá peniaze
Prvých približne 500 miliónov eur pre voličov je takmer istých. Takto zareagoval líder Obyčajných ľudí Igor Matovič na schválenie zákona o mimoriadnom zdanení bratislavskej rafinérie. „Predložili sme návrh na zdanenie mimoriadneho zisku, ktorý má rafinéria Slovnaft z toho, že dováža lacnú ruskú ropu, ale predáva na Slovensku naftu a benzín za európske ceny,“ vyhlásil Matovič. Podpísať ho ešte musí prezidentka Zuzana Čaputová. Matovič tvrdí, že z ruskej ropy potečie do štátneho rozpočtu približne 500 miliónov eur. „Týmto spôsobom už máme zarobené prostriedky pre jeden milión voličov,“ prepočítal líder OĽaNO.
V posledných parlamentných voľbách však prišlo k urnám oveľa viac voličov. Zúčastnili sa skoro tri milióny ľudí zo 4,4 milióna zapísaných voličov. Ak by však k urnám prišli až tri milióny voličov, štát by jednorazovo musel vynaložiť zhruba 1,5 miliardy eur. Aj preto je to podľa ekonóma Ľuboša Pavelku chytanie holuba na streche, ktorý môže hocikedy uletieť. „Najmä preto, že na objem peňazí potrebných na rozhadzovanie 500-eurových poukážok pre všetkých voličov by bolo potrebné mimoriadnu vojnovú daň od týchto firiem vyberať aspoň 4 či 5 rokov. Za predpokladu, že dovtedy bude jej výber vôbec aktuálny,“ napísal.
O odmene 500 eur za hlasovanie vo voľbách sa bude rozhodovať v parlamente tento týždeň. Viaceré strany majú k tomu výhrady a avizujú, že návrh nepodporia. Poslanec Branislav Gröhling (SaS) v reakcii na Matovičov návrh vyhlásil, že je populistický a na podporu SaS môže zabudnúť. „Všetci vidíme, že je to jasná volebná korupcia, on nás presviedča, že to tak nie je,“ vyhlásil.
Líder Hlasu Peter Pellegrini aj šéf Smeru Robert Fico návrh odmeny vo voľbách považujú za nezmysel. Pre Matoviča tak bude náročné nájsť dostatočný počet hlasov na to, aby zákon prešiel. Už teraz avizuje, že má pripravený aj plán B a C v prípade, ak by nedokázal získať dostatočný počet hlasov. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) si vie predstaviť použiť peniaze z nadmerných ziskov rafinérie napríklad na zníženie DPH na potraviny. Tie medziročne zdraželi skoro o 30 percent. „Aj z mimoriadneho odvodu by sme vedeli podporiť zníženie DPH na potraviny,“ povedal v relácii Na telo.
Rok ohromujúcich ziskov
Energetický a petrochemický sektor počítajú v tomto období tučné zisky. Začiatkom februára mnohé z najväčších európskych ropných a plynárenských spoločností oznámili rekordné zisky za minulý rok. Výnosy majú z prudko rastúcich nákladov na energiu, ktoré boli spôsobené predovšetkým vojnou Ruska proti Ukrajine.
Po ruskom útoku na Ukrajinu sa začali západné štáty odkláňať od ruskej ropy. Jej cena pre stratu kupcov smerovala nadol. Z lacnej ruskej ropy profitovala aj bratislavská rafinéria Slovnaft. Ešte pred rokom sa ruská ropa Urals predávala s vyše 30-percentným diskontom. S takouto výraznou zľavou sa ruská ropa predáva dodnes. Cena severomorskej ropy Brent je na úrovni 74 dolárov za barel. Ruská ropa Urals sa predáva za cenu 48 dolárov za barel, ukazujú údaje rafinérie Neste Oil.
Slovnaft tak k mimoriadnym ziskom neprišiel vďaka svojmu umu či podnikateľskej šikovnosti, ale v dôsledku vojny na Ukrajine. Aj preto sa ešte na jeseň na úrovni EÚ dohodlo mimoriadne zdanenie spoločností, ktoré sú víťazi súčasnej krízy a počítajú mimoriadne zisky. Kritici dane z nadmerných ziskov argumentujú tým, že znižuje motiváciu firiem k tvorbe zisku. Zisky by podľa nich mali spoločnosti reinvestovať na podporu inovácií, z ktorých bude mať prospech celá spoločnosť.
Investovať potrebuje aj Slovnaft. Napríklad do prestavby technológií, aby mohli spracovávať aj iné než ruskú ropu. „Zdanenie odčerpá potrebné financie na investovanie do zmeny technológií na spracovanie inej ako tradičnej ropy, odčerpá peniaze na pravidelnú údržbu a v neposlednom rade odčerpá financie na investície do nízkoemisných technológií súvisiacich so zelenou politikou EÚ,“ vymenúva hovorca rafinérie. Slovnaft má podľa neho len na najbližšie tri roky naplánované investície v hodnote 700 miliónov eur.
Po novom bude Slovnaft dodávať na trh ropné produkty vyrobené v jednej z vlastných rafinérií spracovaním ropy vyťaženej na ložisku, ktoré je v jej spoluvlastníctve. Umožní jej to zásielka vlastnej ľahkej ropy Azeri z ropného poľa ACG v Azerbajdžane, kde je matka Slovnaftu, teda maďarská spoločnosť MOL tretím najväčším akcionárom.
Tankerom sa z ropného pola prepraví až do chorvátskeho prístavu Omišalj a následne sa ropovodom Adria dostane až na spracovanie do Slovnaftu. Skúšobné spracovanie alternatívnej ropy sa začne v apríli.
Trasa, ktorou putuje ropa z Azerbajdžanu, cez Chorvátsko až do Slovnaftu.
Zvýšenie mimoriadnej dane
Na extra dani z nadziskov chce štát od energetických firiem vyzbierať okolo 400 miliónov eur. Pôvodným plánom bolo ich prerozdeliť medzi domácnosti a firmy, aby dokázali zvládať zvýšené náklady za energie. Daň je nazvaná ako solidárny príspevok a zaplatia ju firmy, ktoré vytvárajú aspoň 75 percent svojho obratu z hospodárskej činnosti v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.
Ťažba uhlia nakoniec je z platenia príspevku vyňatá, umožnil to pozmeňovací návrh Petry Hajšelovej (Sme rodina). Poslanci na druhej strane odmietli dva pozmeňovacie návrhy. Peter Kremský (OĽaNO) navrhoval zvýšenie sadzby na 90 percent, Marián Viskupič (SaS) zase ponechanie na doterajšej úrovni 55 percent.
Pre výpočet dane budú kľúčové dve sumy. Prvou je priemer toho, čo firmy zarábali v minulých rokoch, navýšený o dvadsať percent. Priemer porovnávacích období sa podľa dôvodovej správy počíta zo štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, z ktorých prvé sa začalo po 1. januári 2018. Druhou je zisk z minulého roka. Zdaní sa rozdiel medzi týmito sumami. Zákon začne platiť od 1. mája. Zvýšením sadzby z 55 na 70 percent by štát mohol vybrať zhruba o 130 miliónov eur viac./agentury/
X X X
Čo sa deje s európskymi bankami, je tu opäť nový Lehman Brothers? Tentoraz je to úplne iné
Kríza v bankovom sektore nepoľavuje. Skôr naopak. Na zoznam problémových inštitúcií sa v závere minulého týždňa dostala Deutsche Bank. Je to s náskokom najväčšia banka v najväčšej európskej ekonomike.
V prípade tejto spoločnosti však nenastal takzvaný beh na banku, no problémy takej veľkej inštitúcie si všíma celá Európa a svet. Pri behu na banku ide o situáciu, keď príliš veľa klientov žiada vyplatenie svojich vkladov v príliš krátkom čase.
Ak by totiž aj táto banka padla, bol by to otras v nemeckej ekonomike, a tá má pre Slovensko kľúčový význam.
Európska centrálna banka (ECB) svojím konaním však naznačuje, že neverí, že by mal nastať apokalyptický scenár krachu európskych bánk. ECB totiž aj v marci ďalej zvyšovala úrokové sadzby a práve vyššie sadzby sú jedným z dôvodov, prečo začali padať finančné inštitúcie.
„Obrazy bezsenných nocí strávených snahou ochrániť Európu pred kolapsom ožili a nebolo jednoduché sa im ubrániť. Prínosom a obrovskou výhodou spomínaných bezsenných nocí je to, že dnes môžeme pokojne spávať. Súčasné dianie nevnímam ako pilotnú epizódu novej globálnej šlamastiky. Je to skôr pripomenutie potreby mať sa na pozore. Roky počúvam, ako prílišnou reguláciou dusíme finančný sektor a aké kontraproduktívne to je. Nesúhlasil som vtedy, nesúhlasím ani dnes,“ hodnotí situáciu Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska (NBS).
Denník Pravda prináša odpovede na najdôležitejšie otázky okolo aktuálnej situácie s európskymi bankami a Deutsche Bank:
X Ako sú na tom slovenské banky?
Národná banka už od vypuknutia problémov v americkom bankovom sektore hovorí o tom, že banky na Slovensku sú stabilné a ich podnikanie konzervatívne. „Udalosť, ktorá sa stala v Spojených štátoch, je veľmi špecifická. Na Slovensku žiadnu podobnú banku nenájdete, pretože obchodné modely bánk na Slovensku sú konzervatívne a výrazne viac diverzifikované,“ zdôraznil jej hovorca Peter Majer. Práve situácia v USA naštartovala následné krízy ďalších bánk. Na stanovisku NBS sa nič nemení ani po prepuknutí problémov v najväčšej nemeckej banke. Klienti slovenských bánk nemajú dôvod na paniku. Problémy zatiaľ majú najmä bankové domy, ktoré sú citlivé na náladu investorov.
Tá, samozrejme, do určitej miery ovplyvňuje všetky banky. No slovenský bankový sektor pred výraznou hrozbou stál napríklad vtedy, keď pod vplyvom pandémie hrozilo, že výrazne stúpne podiel nesplácaných úverov. Vtedy štát pripravil program pandemického odkladu splátok a šírenie ochorenia COVID-19 banky napokon nerozkolísalo a objem nesplácaných úverov je aktuálne nižší ako tesne pred vypuknutím pandémie.
To naznačuje, že model podnikania založený na výbere vkladov a poskytovaní úverov na Slovensku funguje. Platí to aj v čase rastúcich úrokových sadzieb. Väčšina príjmov, ktoré slovenské banky majú, pochádza z úrokov. Sú to približne dve tretiny všetkých príjmov bánk.
Problém pre celú slovenskú ekonomiku by nastal najmä vtedy, ak by veľkým problémom muselo čeliť Nemecko. Práve táto krajina je totiž náš najvýznamnejší obchodný partner.
X Prečo nastala okolo nemeckej Deutsche Bank nervozita?
Deutsche Bank nie je inštitúcia bez problémovej minulosti. Kríza, ktorá vznikla v USA, do určitej miery odhaľuje slabšie miesta v bankových sektoroch aj v Európe a ukazuje sa, že najmä finančné trhy veľkej nemeckej banke v týchto náročnejších časoch neveria.
Finančný svet je pomerne komplikovaný a nervozita trhov sa môže odraziť na rôznych ukazovateľoch. Nervozita trhov voči Deutsche Bank nabrala na sile vo štvrtok večer, keď stúpla cena finančného nástroja CDS (Credit Default Swap). Ide o finančný nástroj pomocou ktorého sa môžu investori poistiť proti jej úpadku. Ak totiž firma skrachuje, nebude môcť vyplatiť cenný papier. To, že cena tejto poistky začala rásť, bol signál o tom, že trhy považujú problémy tento banky za pravdepodobnejšie. Je to podobný model fungovania ako štandardné poistenie. Ak si napríklad človek chce poistiť dom proti živlom, poisťovne vyhodnocujú, či sa v danej oblasti napríklad nevyskytujú záplavy. Ak áno, poistné môže byť vyššie, prípadne toto riziko poisťovne odmietnu kryť.
Cena CDS sa vo štvrtok vyšplhala na 173 bázických bodov, kým počas predchádzajúceho dňa bola táto riziková prirážka 142 bázických bodov.
„Keď teraz po páde Credit Suisse trh v prostredí naďalej rastúcich úrokových sadzieb hľadá ďalší slabý kus, Deutsche Bank je popredným adeptom,“ hodnotil situáciu analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda s tým, že cena trhového poistenia proti krachu sa v piatok dostala na rekordné úrovne.
To následne viedlo k tomu, že počas piatkového dňa akcie banky výrazne poklesli. Ešte v stredu sa cena akcií banky pohybovala na úrovni okolo desať eur za kus, následne počas piatka klesla táto cena zhruba na osem eur za akciu. Počas pondelka hodnota akcií mierne narástla a počas pondelka bola pod hranicou deväť eur za akciu.
Deutsche Bank, rovnako ako napríklad Credit Suisse a UBS, patrí medzi tridsať globálne systémovo dôležitých bánk. V roku 2022 dosiahla čistý zisk 5,7 miliardy eur a v súvahe má aktíva v hodnote viac ako 1,3 bilióna eur. V spoločnosti pracovalo ku koncu minulého roka zhruba 85-tisíc ľudí.
X Je európsky bankový sektor v ohrození?
Existuje všeobecná zhoda analytikov na tom, že aktuálna situácia sa nepodobá na to, čo svet zažíval po páde Lehman Brothers. Od pádu tej banky prijali jednotlivé krajiny množstvo regulačných opatrení a záchranných mechanizmov, ktoré majú vzniku podobnej krízy zabrániť.
X Ako reaguje ECB?
Konanie centrálnej banky naznačuje, že situáciu zatiaľ za mimoriadne vážnu nepovažuje. Signálom o tom je aj to, že ECB svoje úrokové sadzby zvyšovala aj v marci. Je teda presvedčená, že bankový trh zvýšenie sadzieb vydrží a naďalej tak bojuje predovšetkým s nadmerným tempom zdražovania v eurozóne. Práve rast úrokových sadzieb bol iskrou, ktorá bola na začiatku aktuálneho napätia v bankových sektoroch v dôležitých západných ekonomikách. Situáciu okolo banky sa snaží upokojiť aj nemecký premiér Olaf Scholz, keď poznamenal, že najväčšia nemecká banka je zisková a stabilná. Dôveru bankovému sektoru vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Šéfka ECB Christine Lagardová poznamenala, že bankový sektor v eurozóne je „odolný“.
X Prečo má problémy práve Deutsche Bank?
Banka mala problémy už v minulosti, v roku 2019 predstavila plán vlastnej reštrukturalizácie. Banka má na konte desať ziskových štvrťrokov za sebou, no predtým zápasila s nízkou ziskovosťou, navyše má aj ďalšie problémy. V roku 2017 banka dostala pokutu vo výške 7,2 miliardy dolárov od amerických úradov za to, že zavádzala investorov pri predaji cenných papierov, ktoré boli naviazané na hypotéky. Banke navyše neprajú ani ďalšie okolnosti. Finančné trhy citlivo vnímajú napríklad to, že úrokové sadzby stúpajú nielen v eurozóne, ale naďalej aj v USA. Fed dvíhal sadzby na svojom stredajšom zasadnutí. To pre trhy znamená určitý stres a pozíciu Deutsche bank v očiach investorov to zhoršilo. V neprospech banky hrajú aj parametre záchranného plánu banky Credit Suisse. Súčasťou balíka opatrení je aj odpísanie dlhopisov približne za 16 miliárd švajčiarskych frankov. To vytvorilo tlak na to, aby klesala cena podobných dlhopisov v portfóliu Deutsche Bank.
Aký je vplyv na iné banky?
Samozrejme, negatívny. Index Stoxx Europe 600 Banks, ktorý sleduje bankové tituly v Európe, zaznamenal ďalšiu vlnu poklesu. Ešte počas stredy bola hodnota indexu zhruba 150 bodov, počas piatka hodnota indexu klesla na 136 bodov. V pondelok sa situácia stabilizovala a v čase uzávierky článku bola hodnota indexu zhruba 140 bodov. Počas piatka klesali hodnoty akcií bánk naprieč celou Európou. V mínuse boli švajčiarske, francúzske, britské a aj ďalšie nemecké bankové tituly.
X x Má banka Deutsche Bank rovnaké problémy ako banky v USA a vo Švajčiarsku?
Nie. Každá banka, ktorá v posledných dňoch bola pod drobnohľadom, mala vlastné problémy a nedostatky. V USA spoločnosti čelili behu na banky, to je situácia, ktorú by nezvládli ani úplne zdravé banky. Nepríjemné na celej situácii je, že nech sú problémy bánk akékoľvek, kľúčové je, aby banky nestratili dôveru klientov. Každá banka, ktorej sa to stane, smeruje do úpadku. Práve preto Švajčiarsko tlačilo na to, aby sa problémová Credit Suisse spojila s iným hráčom na trhu. Záchranný plán ale v plnej miere trhy neuspokojil, preto ostala situácia na finančných trhoch napätá a to teraz dobehlo nemeckého giganta. Ani táto banka a ani Credit Suisse nezbankrotovala./agentury/
X X X
Pellegrini siaha po mene z 90. rokov, Banáš nemá záujem. Kto plánuje vymeniť Čaputovú?
Slovensko čaká rok politických kampaní. Popri tej k predčasným parlamentným voľbám sa už začína rozbiehať aj súťaž o prezidentský palác. Hoci sa budú voľby hlavy štátu konať až budúci rok, svoj záujem už avizovalo niekoľko mien a viacerí ďalší o zapojení uvažujú. Už dnes je však isté, že jedno známe meno na kandidátnej listine nebude.
Je ním spisovateľ a bývalý politik Jozef Banáš, ktorý sa v posledných rokoch zviditeľnil aj ako obľúbenec konšpirátorov. Do pozornosti sa dostal napríklad po prepuknutí pandémie koronavírusu, keď spochybňoval vážnosť ochorenia covid-19. Neskôr sa sám infikoval a ocitol sa v nemocnici. Po tejto skúsenosti svoje postoje k chorobe prehodnotil.
Do politiky sa nevráti
„Vylučujem to. Ľudia mi píšu a oslovujú ma,“ odpovedal nám Banáš s tým, že sa nechystá znova vstúpiť do politiky. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu pôsobil ako poslanec ANO, neskôr SDKÚ.
Známy spisovateľ sa objavil začiatkom marca v prieskume agentúry Focus, ktorý si objednala televízia Markíza. Agentúra sa ľudí pýtala na to, koho by chceli mať za prezidenta. Oslovení mali odpovedať spontánne, teda bez toho, že by dostali zoznam vopred vybratých mien.
Banášov výsledok nebol nijak zásadný, vybralo si ho len 1,2 percenta opýtaných. No vzhľadom na to, že išlo o spontánne odpovede, nedá sa hovoriť o neúspechu.
Čaputová rozhodnutie odkladá
Rebríčku dominovala aktuálna hlava štátu Zuzana Čaputová. Tú by si želalo vo funkcii 18,3 percenta respondentov. Napriek vysokej popularite prezidentka rozhodnutie, či sa bude uchádzať o funkciu aj druhýkrát, odkladá.
Definitívne rozhodnutie by malo padnúť do pár týždňov. „Ešte mám nejaký čas sa rozhodnúť. Chcem vyslať signál, že to rozhodovanie a zvažovanie je maximálne zodpovedné,“ povedala nedávno v diskusii Denníka N.
Ak sa Čaputová rozhodne zabojovať o palác aj druhýkrát, isté je, že znovu bude čeliť aj obľúbencovi dezinformačnej scény, bývalému šéfovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi. Ten už ohlásil, že začína so zberom podpisov, aby mohol kandidovať ako nezávislý.
Prezidentka sa s ním stretla už v kampani pred piatimi rokmi. Harabin vtedy síce nepostúpil do druhého kola, no s viac ako 300-tisíc hlasmi skončil na tretej pozícii.
Sekundovať mu bude aj Ján Drgonec, ktorého si dezinformačná scéna obľúbila najmä počas pandémie covid-19. Drgonec je rešpektovaný odborník na ústavné právo. Posledné roky sa však zameral najmä na spochybňovanie protipandemických opatrení, čo mu prinieslo slávu v týchto kruhoch.
Známe tváre
Harabin možno nebude jediný kandidát, ktorého si ľudia môžu pamätať z prezidentských volieb v roku 2019. Tým ďalším je podnikateľ a vedec Robert Mistrík. Pred štyrmi rokmi prispel Mistrík k úspechu Čaputovej tým, že sa pred prvým kolom vzdal práve v jej prospech.
Dnes by už zrejme takýto krok nespravil. Čoraz častejšie prezidentku kritizuje – napríklad za to, že za rektora Vysokej školy Danubius v Sládkovičove vymenovala exministra školstva za SNS Petra Plavčana – a v našom rozhovore nevylúčil ani opätovnú kandidatúru na prezidenta.
Pellegriniho debaty s Weissom
Prieskum Focusu však ukázal aj ďalšie mená. Na druhom mieste skončil predseda strany Hlas Peter Pellegrini so šiestimi percentami a na treťom šéf Smeru Robert Fico s 5,4 percenta.
Ani jeden z lídrov z v súčasnosti preferenčne najsilnejších politických strán zatiaľ o kandidatúre nehovoril a úvahy o nej nepotvrdili ani nám. „Toto je predčasná otázka – teraz sa plne sa sústreďujeme na kampaň na parlamentné voľby,“ odpovedala pre Aktuality.sk hovorkyňa Hlasu Patrícia Macíková.
Smer na naše otázky neodpovedal. Dá sa však predpokladať, že rovnako ako Pellegrini sa Fico sústredí najmä na predčasné voľby. Práve ich výsledok môže ovplyvniť aj jeho záujem uchádzať sa o post hlavy štátu.
Hlas sa však možno prikloní k ikone slovenskej ľavicovej politiky 90. rokov Petrovi Weissovi. Po Nežnej revolúcii patril Weiss k reformným komunistom, neskôr stál pri transformácii komunistickej strany na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).
„Nemôžem to vylúčiť,“ odpovedal pred týždňom podpredseda Hlasu Richard Raši v relácii Na telo na otázku, či strana podporí vo voľbách práve Weissa.
Ani Weiss nevylúčil, že sa ocitne na zozname kandidátov na post hlavy štátu. „Áno, všimol som si, že sa moje meno spomína v súvislosti s kandidátmi na prezidenta. Samozrejme, človek to berie ako ocenenie, keď sa jeho meno skloňuje v takejto dôležitej pozícii. Ale žiadnu takú ponuku na kandidatúru, ktorá by ma oslovila, som zatiaľ nedostal. Je to veľmi ťažké rozhodovanie a všetko to je zatiaľ v rovine špekulácií,“ povedal Weiss pre Aktuality.sk s tým, že si vie predstaviť všeličo.
Potvrdil tiež, že s lídrom Hlasu Petrom Pellegrinim sa rozpráva, no ide podľa neho len o debaty o „obnove sociálnej demokracie“ na Slovensku.
Uhrík, Radičová či Chmelár kandidovať nebudú
Z prieskumu vyplynuli aj ďalšie mená, ako napríklad predseda krajne pravicovej Republiky Milan Uhrík, bývalá premiérka Iveta Radičová či politológ a bývalý kandidát na prezidenta Eduard Chmelár.
Všetci traja pre Aktuality.sk kandidatúru vylúčili. Uhrík ani kandidovať nemôže, v čase volieb totiž nebude mať ešte 40 rokov, čo je zákonná podmienka pre výkon funkcie. „Ale za Republiku určite nejakého kandidáta postavíme alebo vrámci širšej spolupráce podporíme,“ uviedol, aktuality.sk
X X X
Tabák odchádza od Kollára. Vraj sa jej nepozdáva zahraničná politika hnutia
Poslankyňa Romana Tabák opúšťa hnutie Sme rodina. Nezhodla sa s jeho predsedom Borisom Kollárom (Sme rodina) v zahraničných otázkach.
„Nemôžem sa stotožniť s názorom klubu Sme rodina, ktorého som bola členom, že posielame na Ukrajinu naše stíhačky MiG–29. Dôvodom je klamlivý a nelegitímny spôsob, akým prišlo k darovaniu našich migov na Ukrajinu,“ ozrejmila portálu Topky.
Tabák tvrdí, že na jednej strane rešpektuje názor poslaneckého klubu Sme rodina, ale ako „nečlenka strany nevedela ovplyvniť stanovisko strany“. „Preto som sa rozhodla vystúpiť,“ spresnila. Podľa informácii denníka Pravda však problém nastal pri zostavovaní kandidátky pre predčasné voľby.
Romana Tabák sa do parlamentu dostala na kandidátnej listine OĽaNO. Po tom, čo sa rozhodla nehlasovať za väzobné stíhanie predsedu Smeru Roberta Fica ju z klubu vyhodili. Následne vstúpila do poslaneckého klubu Sme rodina, teraz bude pokračovať ako nezaradená poslankyňa.( Tabák odchádza od Kollára. Vraj sa jej nepozdáva zahraničná politika hnutia
Poslankyňa Romana Tabák opúšťa hnutie Sme rodina. Nezhodla sa s jeho predsedom Borisom Kollárom (Sme rodina) v zahraničných otázkach.
„Nemôžem sa stotožniť s názorom klubu Sme rodina, ktorého som bola členom, že posielame na Ukrajinu naše stíhačky MiG–29. Dôvodom je klamlivý a nelegitímny spôsob, akým prišlo k darovaniu našich migov na Ukrajinu,“ ozrejmila portálu Topky.
Tabák tvrdí, že na jednej strane rešpektuje názor poslaneckého klubu Sme rodina, ale ako „nečlenka strany nevedela ovplyvniť stanovisko strany“. „Preto som sa rozhodla vystúpiť,“ spresnila. Podľa informácii denníka Pravda však problém nastal pri zostavovaní kandidátky pre predčasné voľby.
Romana Tabák sa do parlamentu dostala na kandidátnej listine OĽaNO. Po tom, čo sa rozhodla nehlasovať za väzobné stíhanie predsedu Smeru Roberta Fica ju z klubu vyhodili. Následne vstúpila do poslaneckého klubu Sme rodina, teraz bude pokračovať ako nezaradená poslankyňa./agentury/
X X X
Bude Smer len bezmocný víťaz? Výhra nemusí znamenať nič. Heger má v rukách bonus, Kollár mení postoj
Tretí prieskum, tretie prvenstvo pre Smer, tretia nádej pre novú stranu dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera. No a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár sa zrejme postaví tak, ako bude fúkať povolebný vietor. Aj tieto trendy ukázali posledné tri prieskumy, v ktorých sa objavili aj Hegerovi Demokrati. Do odovzdania kandidátok ostávajú necelé tri mesiace. Výhra Smeru v predčasných voľbách nemusí znamenať nič, no Heger by mohol zatočiť s osudom OĽaNO.
O tom, že sa politici sústredia viac na blížiace sa voľby než na reálne problémy krajiny, svedčí aj situácia v parlamente. Koaličné zákony potrebné pre plán obnovy neprechádzajú, a aj keď koaličná zmluva vyprší až koncom marca, podľa OĽaNO a Sme rodina už neplatí. Hnutie Borisa Kollára navyše pomáha presadzovať aj návrhy tarabovcov či extrémistickej Republiky.
Heger: Som pripravený na politický zápas aj s Matovičom
Všetko sa odráža aj na preferenciách, no ani tie nemusia predvídať budúcnosť strán. Napriek tomu sa nimi lídri, či už to priznajú, alebo nie, riadia. Vidno to na ich činoch či zmene postoja. Smeru zrejme vychádza útočná rétorika, šírenie dezinformácií či vykresľovanie členov strany ako obetných baránkov „zlej“ vlády.
Bezmocný víťaz?
Smer je prvý už v treťom prieskume a čo sa týka výsledku, od Hlasu ho delí asi jeden percentuálny bod. Do predčasných volieb ostáva pol roka. Prípadná výhra Smeru by však automaticky neznamenala, že bude zostavovať vládu, podobne ako to bolo roku 1998. Voľby vtedy síce vyhralo HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom, no vládu zostavoval Mikuláš Dzurinda a SDKÚ.
Sám líder Smeru Robert Fico cez víkend povedal, že šanca, že skončia v opozícii, je 50 k 50. „Či bude Fico zostavovať vládu, nebude závisieť od neho, ako skôr od stredopravých politických strán, ktoré sa budú rozhodovať, či Pellegriniho zoberú na milosť,“ povedal pre denník Pravda politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Výhra Smeru by podľa neho znamenala, že stredopravé strany, ktoré pred troma rokmi vytvorili vládnu koalíciu s ústavnou väčšinou, „premrhali šancu urobiť zo Slovenska modernú krajinu a posunúť ho míľovými krokmi dopredu“. Voliči by okrem toho pravicovým politikom ukázali, že chyby a amaterizmus neodpúšťajú.
Robert Fico po neúspešnom hlasovaní o uznášaniaschopnosti parlamentu SR k otvoreniu 87. mimoriadnej schôdze NRSR o dodaní stíhačiek na Ukrajinu a skoršom termíne predčasných volieb. 28. február 2023.
Smer by mal na zostavenie vlády relatívne malú šancu. Väčšina strán ho zo spolupráce vylúčila. Líder Hlasu Peter Pellegrini tak spravil nepriamo, keď Fica označil za politika minulosti. To, že s ním nechce sedieť vo vláde, však ešte neznamená, že by Hlas nemohol byť v koalícii so Smerom.
Zmena nastala i v postoji Borisa Kollára. Ten doteraz viackrát povedal, že si spoluprácu s Ficom nevie predstaviť. Cez víkend už hovoril inak a z povolebnej spolupráce nateraz nechce vylúčiť už ani Smer, čím spochybnil slová svojho ministra Milana Krajniaka, že Sme rodina zrejme Smer odmietne. Podľa politológa to bola markantná zmena. „Kollár spoluprácu po voľbách v predchádzajúcom období odmietal, ale vyzerá to tak, že si otvára dvere aj pre prípadnú spoluprácu so Smerom,“ zhodnotil Štefančík s tým, že Kollárova zmena postoja by nemala nikoho prekvapiť.
„Boris Kollár sa zvykne postaviť tak, ako fúka vietor. Ak bude po voľbách fúkať ten správny vetrík, postaví sa tak, aby to vyhovovalo najmä jemu osobne,“ upozornil politológ. Smer by mal podľa aktuálneho prieskumu šancu vytvoriť koalíciu s parlamentnou väčšinou so stranami Hlas a Sme rodina (79 mandátov) alebo v kombinácii Smer, Hlas a Republika (83 mandátov), ktorú Pellegrini takisto nepriamo vylúčil.
Kľúčovým hráčom bude po voľbách jednoznačne Pellegriniho Hlas, a to aj vtedy, ak skončí na druhom mieste. Šanca na vytvorenie vlády bude v jeho prípade vyššia ako pri Smere. „Ak sa budú stredopravé strany k spolupráci s Hlasom stavať negatívne, ako to napríklad nedávno urobil poverený premiér Heger, spolupráci Hlasu so Smerom a s Kollárom nebude nič stáť v ceste,“ skonštatoval Štefančík.
O „vysnívanej vláde“ Hlasu, Progresívneho Slovenska (PS) a strany SaS už hovorí aj Fico a ešte pred ním ju opakovane vyťahoval aj predseda OĽaNO Igor Matovič. Líder Smeru uviedol, že nikoho nebude prosiť, aby zmenil svoj politický postoj. Hlas má aktuálne najväčší koaličný potenciál a vládu by okrem spomínaných koalícií so Smerom vedel zostaviť aj bez kedysi najsilnejšej strany.
Spolu s PS, SaS a Demokratmi by mali 74 mandátov, no ak by sa pridala strana Sme rodina, mali by pohodlných 88 hlasov. V rovnakom zložení bez Demokratov by to bolo 79 mandátov. Ak by sa k Hlasu pridalo PS, liberáli a KDH, mali by 76 mandátov. Keby sa Pellegrini spojil so subjektmi Demokrati, KDH a Sme rodina, podľa prieskumu Focusu by im do parlamentnej väčšiny chýbalo desať hlasov. Kombinácia bez Hlasu v zložení PS, Demokrati, Sme rodina a SaS by mala len 56 hlasov.
Kancelársky bonus
Okrem prvenstva Smeru prekvapili aj Demokrati. Len dva dni po predstavení strany dosiahli v prieskume Ipsosu pre Denník N takmer päť percent a podľa nedeľného prieskumu Focusu by sa dostali do parlamentu so ziskom deviatich kresiel. Pre stranu, čo prešla relatívne chaotickou cestou a sú v nej staronové tváre na čele s Hegerom, ktorý si v parlamente nedokázal udržať dôveru, je to veľmi solídny štart.
Heger o novej strane: Je to moja vízia, nie Matovičova
Miroslavovi Kollárovi sa zase zrejme vyplatilo „obetovať“ Mikuláša Dzurindu. S Modrou koalíciou, ktorá zanikla ešte pred oficiálnym vznikom, získali v prieskume necelé tri percentá. Čím zaujal voličov „premiér bez chuti a zápachu“?
„Heger má v rukách niečo, čo Nemci kedysi nazvali kancelárskym bonusom. Inak povedané, koncentrácia mediálnej pozornosti na osobu šéfa vlády. Ak by Heger nebol poverený viesť vládu, klesli by preferencie Demokratov prudko smerom nadol. Heger túto výhodu teraz má, zatiaľ čo Dzurinda nie. A nemal by ju ani Matovič,“ pripomenul Štefančík.
Podľa neho už teraz vidno, že Heger má oveľa väčší potenciál ako jeho materská strana OĽaNO na čele s konfliktným Matovičom. V strane má navyše aj štyroch členov vlády – Jaroslava Naďa (minister obrany), Jána Budaja (minister životného prostredia), Rastislava Káčera (minister zahraničných vecí) a Karla Hirmana (minister hospodárstva).
Matovič však na seba dokáže strhnúť pozornosť povestnými „atómovkami“. „A keďže im momentálne klesli preferencie, predpokladám, že o chvíľu budeme svedkami ďalšieho nezmyselného nápadu z dielne majiteľa OĽaNO,“ uviedol Štefančík. Nepredpokladá však, že by došlo k prekvapujúcemu zvratu v prospech Matoviča ako v roku 2020, keď dokázal vytiahnuť OĽaNO z piatich na 25 percent.
„Matovič je dobrý opozičný politik, pretože vie upozorniť na problém. Lenže po roku 2020 ukázal, že ako politik s vládnou zodpovednosťou je totálne neschopný,“ porovnal politológ. Podľa neho je preto dosť možné, že Hegerovi Demokrati nakoniec OĽaNO z parlamentu vytlačia. Svedčí o tom hneď prvý prieskum. Kým predtým malo OĽaNO okolo ôsmich percent, v prieskume s Demokratmi by ich volilo zhodne 4,8 percenta voličov.
A napriek tomu, že obaja lídri hovoria o priateľskom rozchode, postupne si do Demokratov kopol aj Matovič. Demokrati boli najprv pre OĽaNO najbližším politickým partnerom. Miroslav Kollár však odmietol, že by boli OĽaNO 2 a s Matovičovým hnutím sa spájať neplánuje. Týždeň nato si už Matovič našiel zámienku na útok.
Heger a Naď spoluprácu s Hlasom síce vylúčili, no Káčer ju pripustil. „Ak pripúšťajú spoluprácu s mafiou po voľbách, sú na druhom brehu a sú naši politickí nepriatelia,“ vyhlásil Matovič. Hlas aj Demokrati neskôr vzájomnú spoluprácu vylúčili.
Heger je pripravený aj na politický súboj s Matovičom. Zdôraznil, že sa od lídra svojej materskej strany úplne odstrihol. Matovič prejavil záujem o spoluprácu s maďarskou stranou Aliancia – Szövetség, ktorá chce ísť do volieb samostatne. „Ale má otvorené dvere pred tými, ktorí chcú pracovať pre rozvoj práv národnostných komunít a nimi obývaných regiónov,“ doplnila hovorkyňa strany Klára Magdeme. Či OĽaNO pomôže spolupráca s Alianciou, nie je jasné. V prieskumoch majú Maďari stabilne okolo 4,5 percenta. Otázne je, či by to pomohlo Aliancii.
„Skôr nie ako áno. Ak sa Aliancia dá dokopy s OĽaNO, nepôjde o stranícky záujem, ale čisto osobný. Tým by si strana mohla uškodiť v očiach maďarsky hovoriacej verejnosti,“ zhrnul Štefančík.
Malý veľký hráč Danko
Kým sa Smer sporí s Hlasom a stredopravé strany len hovoria o spolupráci, líder SNS Andrej Danko v pozadí spája menšie strany do tzv. národného bloku. Na výslnie sa tak dostáva po dlhšej politickej odmlke. Viackrát pritom zopakoval, že by uvítal najmä spoluprácu s Hlasom a Smerom. Hlas to nekomentoval a Smer vylúčil, že by boli na spoločnej kandidátke. Obe strany podľa Danka rokovania odmietli.
Líder SNS však pokračuje v rokovaniach s menšími krajne pravicovými stranami, ako je Národná koalícia či Slovenský Patriot. K posledným novinkám patrí takmer hotová dohoda s troma poslancami zo strany Život okolo Tomáša Tarabu. Spoločne už prišli aj s návrhom na zriadenie nového ministerstva cestovného ruchu a športu, ktorého vznik by podporil aj Boris Kollár. V tomto prípade však podľa Štefančíka nie je dôležité, či sa k SNS pridá Taraba, alebo niekto iný.
Po voľbách v roku 2016 opäť zvíťazil Smer a vládu zostavil s Mostom-Híd, SNS a vtedy ešte existujúcou stranou Radoslava Procházku #Sieť a Kaliňák sa stal tretíkrát ministrom vnútra. V roku 2016 bola strana po parlamentných voľbách na niekoľko mesiacov súčasťou vládnej koalície, no postupne sa kvôli vnútorným rozporom rozpadla. Smer, SNS, Most-Híd podpísali novú koaličnú zmluvu.
„SNS oslovuje podobného voliča, akého oslovujú aj Fico, Uhrík či Kotleba. Aj tu platí úmera, že čím viac je strán podobného zamerania, o to menšia šanca je prekonať päťpercentné volebné kvórum,“ vysvetlil. Lídra SNS sme už v parlamente jedno obdobie zažili. Akým hráčom by teda bol v prípade úspechu Danko so SNS po voľbách?
„Bol by prvý, kto by sa Ficovi ponúkol do volebnej koalície. Cez nastrčené osoby by spravoval pridelené ministerstvá a tie by čelili veľkým škandálom. Presne tak, ako sme to zažili v minulosti,“ naznačil Štefančík./agentury/
X X X
Jednej z hlavných aktérok Gorily Anne Bubeníkovej sa prepadli rozprávkové zisky
Za tri roky zarobila viac ako dva milióny eur čistého zisku. Po rokoch sa jej zisk z biznisu dostal „do normálu“ – klesol pod 100-tisíc eur. Odkiaľ pochádzali zdroje predchádzajúcich ziskov? Nevedno, bývalá šéfka výkonného výboru Fondu národného majetku Anna Bubeníková nechce odpovedať.
Bývalá vysoká štátna úradníčka Anna Bubeníková, ktorá je jednou z hlavných aktérok kauzy Gorila, sa už dávno stiahla z verejného života a vrhla sa na podnikanie. Jej Realitné investičné družstvo malo každoročne veľmi vysoké zisky: 835-tisíc eur (v roku 2019), 802-tisíc eur (v roku 2020) a 639-tisíc (v roku 2021). V minulom roku však zisk družstva veľmi výrazne skočil smerom nadol, dosiahol hodnotu „len“ 93-tisíc eur.
Najprv neviditeľná
Spoločnosť Realitné investičné družstvo vznikla v roku 2017 a v jej zápise v obchodnom registri figuruje len advokát Milan Hrbek. Navonok teda nebolo známe, že za družstvom v skutočnosti stojí Bubeníková.
V roku 2021 však už fungoval register právnických osôb, ktorý odhalil konečných užívateľov výhod všetkých spoločností na Slovensku. Aktuality.sk si všimli, že skutočnou majiteľkou Realitného investičného družstva je práve Anna Bubeníková.
Okrem toho, že sa v družstve roky hromadili obrovské zisky, je zaujímavé ešte z jedného dôvodu – Bubeníková cez družstvo totiž vlastní 10-percentný podiel developerskej skupiny Corwin, ktorú založil Marián Hlavačka, exmanažér HB Reavis. Corwin tvrdí, že Bubeníková svoj podiel dostala automaticky ako odmenu za svoju manažérsku prácu pre túto skupinu. Podľa staršieho vyjadrenia hovorcu Michala Hájeka tam dohliada na všetky projektové tímy, ktoré riešia aktuálne developerské projekty skupiny. Corwin stojí za viacerými realitnými projektmi najmä v Bratislave.
Zakladateľ Corwinu Hlavačka chválil Bubeníkovú v rozhovore pre Denník N, že „z hľadiska projektového manažmentu je extrémne schopný človek“. Podozrenia okolo Bubeníkovej, ktoré pramenia z kauzy Gorila, skupina Corwin nerieši a podľa denníka Sme sa nechcela vyjadrovať ani k jej obvineniu.
Pomer medzi ziskom Bubeníkovej družstvom a ziskom skupiny Corwin (spoločnosti Corwin SK) fungoval od roku 2019 mimoriadne zvláštne. Realitné investičné družstvo, ktoré vlastní 10 percent v Corwine, vykázalo v spomínanom roku zisk 835-tisíc eur, kým Corwin mal zisk iba na úrovni 1748 eur.
V roku 2020 boli zisky Corwinu a Bubeníkovej vyrovnané. Až v roku 2021 zisk skupiny výrazne prekročil zisk jej menšinového majiteľa, teda družstva Bubeníkovej. Corwin v danom roku vykázal zisk vyše dva milióny eur, Bubeníkovej družstvo zisk na úrovni 639-tisíc eur – teda približne tretinu z výšky zisku Corwinu.
No a vlani Bubeníkovej družstvo vykázalo zisk už len 93-tisíc eur, hospodársky výsledok Corwinu ešte nie je známy.
Anna Bubeníková však pre Aktuality.sk neodpovedala na otázku, či jej státisícové zisky pochádzali od Corwinu alebo z iných aktivít.
S novinármi sa nebaví
Po rokoch od odchodu z verejnej funkcie síce Bubeníková prvý raz poskytla verejné vyjadrenie, ale o svojom zvláštnom biznise nechcela povedať vôbec nič.
„Všetky údaje sú verejne dostupné, skontrolujte si ich. Ja nie som verejne činná osoba a s novinármi nekomunikujem,“ odpovedala tesne pred zložením telefónu na otázku, odkiaľ pochádzali nadmerné zisky jej spoločnosti za predchádzajúce roky.
Zhovorčivejší nebol ani Corwin. „Spoločnosti Corwin neprináleží komentovať skutočnosti týkajúce sa iných firiem, a to platí aj pre ich hospodárske výsledky,“ odpovedal hovorca developera Michal Hájek na otázku, koľko peňazí poslali Bubeníkovej družstvu ako dividendu. Nekomentovať sa rozhodli aj Bubeníkovej obvinenie. „Spomínané skutočnosti nebudeme až do skončenia konania žiadnym spôsobom komentovať,“ dodal Hájek.
Obvinená v kauze Gorila
Anna Bubeníková bola v rokoch 1998 – 2006, teda za Dzurindových vlád, členkou výkonného výboru Fondu národného majetku, ktorý zodpovedal za privatizácie štátnych firiem. Za Radičovej vlády v rokoch 2010 – 2012 bola jeho predsedníčkou.
Podľa spisu Gorila mala často navštevovať konšpiračný byt na Vazovovej ulici v Bratislave, kde s vtedajším šéfom Penty Jaroslavom Haščákom rozoberala privatizácie.
Bubeníková sa v spise Gorila spomína viac ako dvestokrát, často v častiach spomínajúcich provízie od Penty. „Haščák chcel preto 2 mil. EUR rozdeliť medzi Annu Bubeníkovu, Jozefa Juricu (riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM) a ministra hospodárstva Jirka Malchárka,“ uvádza časť spisu opisujúca privatizáciu energetických spoločností.
„Bubeníkova sa rozhorčuje, že s Jožom volala a ten jej do telefónu rozprával všetky mená (Meinl Bank atď.),“ uvádza tiež spravodajský materiál Gorila. Meinl bank získala 60-percentný podiel v privatizácii Banky Slovakia (dnešná Privatbanka z portfólia Penty), ktorú zastrešoval Fond národného majetku. Na valnom zhromaždení banky zastupovala Meinl Bank Denisa Schultzová, ktorá pôsobila ako manažérka Penty vo viacerých spoločnostiach finančnej skupiny, aktuality.sk
X X X
Ceny ropy v pondelok narástli o viac než tri percentá
Ceny ropy sa v pondelok zvýšili o viac ako tri percentá. Prispeli k tomu obavy o dodávky potom, čo ruský prezident Vladimir Putin cez víkend vyhlásil, že rozmiestni taktické jadrové zbrane v susednom Bielorusku.
To ešte zvýšilo napätie medzi Západom a Moskvou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v máji sa v pondelok o 18.38 h SELČ predával po 71,27 USD (66,16 eura). To bolo o 2,46 USD alebo 3,55 percenta viac ako v predchádzajúci týždeň na konci obchodovania.
Cena májového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent vzrástla o 2,32 USD alebo 3,09 percenta na 77,31 USD za barel, aktuality.sk
X X X
Európsky súd zamietol sťažnosti Fica a Kaliňáka súvisiace s kauzou Súmrak
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol sťažnosti šéfa Smeru Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Sťažnosti súviseli s obvineniami, ktoré im boli vznesené v apríli 2022 v rámci vyšetrovania, nad ktorým vykonával dozor Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe.
Ministerstvo priblížilo, že špeciálny prokurátor bol v danej veci z konania vylúčený rozhodnutím generálneho prokurátora, pričom sťažovatelia vzniesli námietky zaujatosti aj voči všetkým ostatným prokurátorom ÚŠP. „Tieto námietky generálny prokurátor posúdil ako žiadosť, aby dozor nad vyšetrovaním v trestnej veci sťažovateľov vykonávala iná súčasť prokuratúry, pričom zákon o prokuratúre neumožňoval takéto opatrenie urobiť,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe.
Fico s Kaliňákom sa sťažovali, že vzhľadom na všeobecnú systémovú zaujatosť ÚŠP, dozor nad vyšetrovaním v ich trestnej veci nebol nestranný, a že ich námietka zaujatosti bola svojvoľne posúdená ako žiadosť o odňatie a prikázanie veci, v dôsledku čoho boli zbavení účinného prostriedku nápravy. V novembri 2022 im Generálna prokuratúra SR podľa paragrafu 363 Trestného poriadku obvinenia zrušila.
„Napriek tomu sťažovatelia trvali na pokračovaní v konaní pred ESĽP tvrdiac, že dôvody zrušenia ich obvinení generálnym prokurátorom boli odlišné od dôvodov, na ktorých boli založené ich námietky zaujatosti, že nedostali žiadne odškodnenie za údajné porušenie ich práv podľa dohovoru a že neexistuje záruka, že obvinenie nebude opätovne vznesené, opäť pod dozorom ÚŠP,“ uviedlo ministerstvo.
ESĽP vo svojom rozhodnutí pripomenul, že otázku spravodlivosti trestného procesu možno v zmysle jeho judikatúry zodpovedať až po preskúmaní konania ako celku, teda až po jeho skončení. „Z tohto hľadiska, po rozhodnutí generálneho prokurátora z novembra 2022 voči sťažovateľom aktuálne neprebieha konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o trestnom obvinení proti nim,“ sprostredkovalo ministerstvo argumentáciu ESĽP.
Ďalej ESĽP pripomenul, že záruky nezávislosti a nestrannosti, zahrnuté v práve na spravodlivý proces sa vzťahujú na súd rozhodujúci o trestnom obvinení a nie na orgány prokuratúry. Pokiaľ sťažovatelia spochybňujú spôsob, akým s ich námietkou zaobchádzal generálny prokurátor, je podľa ESĽP otázne, či vyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, keďže takúto námietku nepredložili Ústavnému súdu. „Na základe uvedeného ESĽP dospel k záveru, že sťažnosti sú ako celok neprijateľné a zamietol ich,“ dodal rezort spravodlivosti./agentury/
X X X
Nemecko ochromil megaštrajk, aký krajina nezažila dlho. Odborári zastavili dopravu, prekáža im inflácia
Odborári požadujú zvýšenie platov, ktoré skresala inflácia. Tá je však v Nemecku v rámci eurozóny len priemerná.
Najväčšia krajina Európskej únie si na taký masový protest odborárov nepamätá už desaťročia, aj preto dostal prívlastok „megaštrajk“.
V pondelok sa v celej krajine takmer zastavil život. Nelietali lietadlá, nevypravovali sa vlaky a prakticky vôbec nefungovala ani medzimestská autobusová doprava.
No zatiaľ čo autobusové či vlakové stanice zívali prázdnotou, ulice veľkých nemeckých miest od Hamburgu až po Berlín zaplnili desaťtisíce štrajkujúcich odborárov.
Nemcov trápi inflácia. Slováci majú dvakrát vyššiu
Nemecko rovnako ako iné krajiny Európskej dnes čelí pomerne vysokej inflácii, hoci v rámci eurozóny „len“ na priemernej úrovni. Vo februári dosiahol rast spotrebiteľských cien medziročne úroveň 8,7 percenta. No ako vidieť na grafe nižšie, na Slovensku bol rast cien takmer dvakrát rýchlejší.
Štrajk organizujú dva odborové zväzy zastupujúce väčšinu zamestnancov verejnej dopravy. Prvý – Verdi – zastupuje až 2,5 milióna zamestnancov, druhý – EGV (Zväz železníc a dopravy) – ďalších štvrť milióna pracujúcich Nemcov.
„Boj pracujúcich, ktorý nemá žiadny dosah, je bezzubý,“ povedal pre verejnoprávny rozhlas Phoenix šéf odborového zväzu Verdi – Frank Werneke. Priznal, že miliónom bežných Nemcov teraz jeho odborári robia zo života peklo, ale podľa neho je „lepší jeden deň napätia“ ako dlhé týždne ignorácie.
Oba odborárske zväzy žiadajú navýšenie platov, ktoré však má byť vyššie, ako je súčasná inflácia. Verdi žiada zvýšenie na úrovni 10,5 percenta, EGV požaduje až 12-percentný nárast miezd. Vláda im navrhla 5-percentné zvýšenie a jednorazovú podporu na úrovni 1000, resp. 1500 eur v tomto a budúcom roku. Odmietli to.
Samotný národný vlakový prepravca Deutsche Bahn štrajk odsúdil. Už v nedeľu však musel preventívne zrušiť všetky diaľkové a mnohé regionálne spoje.
Nemecký megaštrajk sa začal dnes o polnoci a o polnoci by sa mal aj skončiť. Odborári sú pripravení ho zopakovať, ak nebudú splnené ich podmienky.
Štrajkujú aj Briti a Francúzi
Štrajkuje sa aj inde v Európe. Minulý týždeň už deviaty deň zaplnili ulice francúzskych miest demonštranti a na mnohých miestach došlo aj k násilnostiam. Radnica v ikonickom meste Bordeaux sa ocitla v plameňoch a policajti proti davu použili aj slzotvorný plyn a násilie.
Francúzi protestujú proti zvýšeniu odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Prezident Emmanuel Macron odmieta ustúpiť a v parlamente preto čelil už dvom pokusom o odvolanie. Neúspešne.
Britský kráľ Karol III. musel pre štrajk zrušiť návštevu Francúzska, štrajkuje sa však aj v jeho domovine. Tento mesiac tam protestovali lekári, univerzitní pedagógovia, ale aj regionálni novinári z BBC či zamestnanci metra.
Asi najviac medzi Britmi zarezonoval štrajk zdravotníkov, tí ho však aspoň dočasne prerušili.
Britskí odborári majú okrem iných požiadaviek jednu spoločnú – v čase vysokej inflácie žiadajú zvýšenie platov aspoň na úroveň nárastu cien. Inflácia v krajine vo februári dosiahla 10,4 percenta./agentury/
X X X
Stop v reprezentácii! Slováci pocestujú na MS bez hráčov z KHL
Vedenie slovenskej hokejovej reprezentácie sa uznieslo, že hráči z KHL nebudú do konca sezóny súčasťou národného tímu.
K tomuto kroku pristúpilo po pondelňajších rozhovoroch s hráčmi pôsobiacimi v nadnárodnej súťaži na začiatku neoficiálneho reprezentačného kempu. Slovenský zväz ľadového hokeja o tom informoval na svojej oficiálnej webovej stránke.
„Uplynulé týždne sme viedli dlhú debatu s hráčmi z KHL. Majú výkonnosť na to, aby mohli bojovať o účasť v záverečnej nominácii MS.
Počas debát sme dospeli k jednotnému názoru, že pre pokojný priebeh prípravy a stopercentnú koncentráciu nášho tímu na turnaj bude lepšie, ak v tejto sezóne hráčov z KHL z nominácie na šampionát vynecháme,“ citoval portál hockeyslovakia.sk zo spoločného stanoviska tímu a samotných hráčov.
V pondelok popoludní sa v Bratislave začal neoficiálny kemp so šiestimi hráčmi, ktorým sa skončila klubová sezóna.
Šesticu tvoria brankári Šimon Latkóczy, Eugen Rabčan, Matej Tomek a útočníci Viliam Čacho, Marek Hrivík a Šimon Petráš./agentury/
X X X
Rastúce ceny energií zvyšujú náklady na vykurovanie. Prinášame Vášmu biznisu 5 tipov, ako ušetriť
Vysoké ceny energií trápia nielen domácnosti, ale aj facility managerov, majiteľov kancelárskych budov, hotelov a penziónov.
Energetická kríza vyvolala obrovský impulz pre rozvoj obnoviteľných zdrojov. Výzvou aktuálnej zimy je naučiť sa, ako efektívnejšie narábať s energiami a pritom si zachovať komfort, na ktorý sme zvyknutí. Vďaka tomu sa lepšie pripravíte na horšie časy, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Náklady na vykurovanie a ohrev vody tvoria pomerne významnú časť prevádzkových nákladov budov. Ak budete dodržiavať nasledujúce efektívne opatrenia, môžete výrazne ušetriť.
Nezabudnite na audit
Pre komplexnú energetickú analýzu možno osloviť profesionálov a nechať si vypracovať energetický audit. Firma vďaka nemu získa prehľad spotreby energií, návrhy efektívnych opatrení či vyčíslenie predpokladaných investičných nákladov a ich návratnosti. Takéto služby ponúka napr. spoločnosť Daikin. Na ich webovej stránke stačí vyplniť nezáväzný formulár.
Následne Vás bude kontaktovať osobný zástupca, ktorý Vám bude k dispozícii počas celého projektu, až po prípadnú realizáciu. Navrhne Vám riešenie na mieru pre Vašu budovu. Ešte predtým, ako sa vedenie firmy rozhodne, aký spôsob analýzy spotreby využije a aké opatrenia prijme, je dôležité si uvedomiť rozlohu firemných priestorov, ale tiež aj to, či sídli vo vlastnej budove.
Dobrá investícia šetrí rozpočet
Keď sa povie šetrenie energií, mnohí sa ako prví zamerajú na osvetlenie. V prvom rade je dôležité preškoliť zamestnancov, že efektívne šetrenie prichádza s vypnutým osvetlením, keď sa v miestnosti nikto nenachádza. Ďalšou možnosťou sú šetrnejšie LED žiarovky, ktoré čoraz častejšie nahradzujú tie klasické. Tie sa podľa odborníkov vyznačujú až o 80 percent nižšou spotrebou.
Efektívne vetranie vďaka rekuperácii
Zatiaľ čo v minulosti bolo vetranie zabezpečené aj netesnosťami stavby, dnes sú také budovy energeticky náročné a na prevádzku veľmi drahé.
Jedným zo spôsobov, ako predchádzať tepelným stratám, sa považuje rekuperácia. Vďaka nej je do budovy privádzaný čerstvý vzduch a odvádzaný je ten použitý. Výnimočnosť rekuperácie je v zabezpečení veľmi efektívneho vetrania bez toho, aby sme stratili vzácne a dnes tak drahé teplo.
Nižší účet vám zaručí aj inštalácia tepelných čerpadiel. S inovatívnym riešením prichádza napríklad spoločnosť Daikin. Tá vo svojom portfóliu ponúka Invertorové tepelné čerpadlo, ktoré zabezpečí vykurovanie, chladenie aj prípravu teplej vody.
Vzhľadom na široký výkonový rozsah je vhodné pre bytové domy ale aj komerčné priestory. Japonská kvalita sa nezaprie, tepelné čerpadlá Daikin sú známe vysokou spolahlivosťou, účinnosťou a úspornosťou. Svedčí o tom aj záruka, ktorú si môžete predĺžiť až na päť rokov.
Pri výmene starých zdrojov vykurovania vieme v určitých prípadoch využiť existujúce potrubie a elektrické rozvody, aby sa eliminovali dodatočné náklady. Chráni tiež životné prostredie, pretože využíva obnoviteľné zdroje energie a používa ekologickejšie chladivo. Navyše, energetickú účinnosť môžete zvýšiť aj pripojením k solárnemu riešeniu.
Viac informácií o tom, ako dokážete dlhodobo ušetriť energiu aj peniaze, ktoré môžete investovať do svojho biznisu, získate na tomto mieste./agentury/
X X X
Lenovo a Fortinet prinášajú moderným dátovým centrám bezpečnosť a istotu
Keď spoja sily technologickí giganti, vznikne z toho zákaznícky servis, ktorý na Slovensku zatiaľ nemá obdobu.
Každý, kto sa aspoň raz stretol s nákupom notebooku či tabletu, celkom iste natrafil na značku Lenovo. No len málokto vie, že spoločnosť má okrem svojej hlavnej značky aj divíziu ISG – Infrastructure solution group.
Tá sa zaoberá vývojom a predajom riešení pre moderné dátové centrá a infraštruktúry. „Od roku 2015 sme formou akvizícií prestúpili z IBM do Lenova. Máme na starosti kompletnú infraštruktúru pre našich zákazníkov. Naše portfólio je naozaj široké. Dnes sme v oblasti datacentier tretí najlepší na trhu a pomaly sa blížime k číslu 2. Považujem to však za naozaj veľký úspech vzhľadom na veľkosť nášho lokálneho tímu,,“ hovorí Wojciech Wszół, Senior Sales Engineer Lenovo ISG.
Procesor Intel® Xeon® Platinum s podporou umelej inteligencie
Medzi hlavné produkty divízie patrí napríklad Lenovo ThinkSystem. Ide o sadu serverov a príslušenstva pre dátové centrá, ktoré umožňujú rýchle a spoľahlivé spracovanie dát. „Začiatkom januára sme ohlásili nové portfólio Lenovo Thinksystem V3, ktoré je poháňané procesormi 4. generácie Intel® Xeon® Scalable. Tieto servery už prevádzkuje väčšina našich zákazníkov,“ vysvetľuje Wojciech Wszół.
Nová generácia spomínaných procesorov Intel® Xeon® Platinum prináša niekoľko inovácií pre umelú inteligenciu či strojové učenie, vrátane novej inštrukcie Intel® DL Boost, ktorá zväčšuje výkon aplikácií. Nové procesory sú rychlejšie, optimalizovanejšie a môžu sa pochváliť podporou pre novú generáciu pamäte DDR5 či PCI Express piatej generácie.
Bezpečnosť je mimoriadne dôležitá aj vrámci samotných procesorov. Intel® teda do novinky zahrnul ďalšie bezpečnostné prvky. Sapphire Rapids obsahuje nové zabezpečenie Intel® Software Guard Extensions (SGX), ktoré poskytuje izoláciu a ochranu dát aj pred hrozbami z vnútra systému. Okrem toho je veľmi dôležitá aj nová architektúra, ktorá sa pýši až 56 jadrami na jednom čipe. Samotný processor prináša zároveň aj priamo akceleraciu pre AI workloady pomocou Intel® AMX.
Budúcnosť je v Edge Computingu
Lenovo ISG sa však zaoberá aj rôznymi trendmi v IT oblasti. Tie riešia v portfóliu s názvom Lenovo ThinkAgile. Ide o konvergované riešenia pre dátové centrá, ktoré kombinujú serverové, sieťové a úložné riešenia do jedného integrovaného systému.
„ThinkAgile obsahuje dva typy riešení, prvý z nich je takzvaný hyperkonvergovaný (HCI). Ide o jeden z špeciálnych prístupov, ako navrhovať riešenia pre zákazníkov. Druhý typ v ktorom vidíme obrovský potenciál aj v budúcnosti je ThinkEdge – Edge Computing,“ približuje Wojciech Wszół z Lenovo ISG.
Edge Computing je téma, ktorá sa na Slovensku ešte len pomaly dostáva do povedomia. Úzko súvisí aj s napredujúcim trendom vo výrobných podnikoch, či modernizácií takzvaného Priemyslu 4.0.
Širokú paletu úložných riešení pre dátové centrá nájdu potencionálni zákazníci v riešení Lenovo Storage, vďaka ktorému sa môžu spoľahnúť na efektívne a spoľahlivé ukladanie dát.
„Na diskových poliach vidíme obrovský nárast dát. Pri zákazníkoch vidíme čoraz väčší dopyt po veľkokapacitných diskoch či rýchlom prístupe k dátam. Tu máme teda opäť celkom silné zastúpenie,“ tvrdí Wszół.
V neposledom rade musia byť dátové centrá spoľahlivo a rýchlo sieťovo poprepájané tak, aby nedošlo k zbytočným chybám či výpadkom. Toto má pod palcom riešenie Lenovo Networking.
Poslednú dobu technologický gigant však rozširuje aj svoju servisnú časť – Lenovo Services. Ide o služby podpory a riadenia pre dátové centrá, ktoré umožňujú efektívne a spoľahlivé fungovanie infraštruktúry. „Okrem klasických služieb ako napríklad poskytovanie proaktívnej podpory, služieb či inštalačných prác vidíme veľký potenciál v riešeniach AaaS ( anything as a service ) pod značkou Lenovo TruScale. Tento typ však zatiaľ nie je ešte na Slovensku dostupný. Som však presvedčený, že maximálne do jedného roka sa spustí aj u nás,“ očakáva Wojciech Wszół. Práve v tomto bode však Lenovo požiadalo o pomocnú ruku.
Bezpečnosť na prvom mieste
Počas pandémie rapídne narástli rôzne typy útokov či už na užívateľskej strane alebo tej firemnej. Čiastočne sa pod to podpísala aj práca z domu. „Otvorene však musíme povedať, že v tejto sfére má Lenovo isté deficity. V protfóliu nemáme toľko riešení, aby sme dokázali nastaviť komplexnú bezpečnosť. Preto sme sa rozhodli nájsť lídra na trhu, ktorý je expertom v tejto oblasti,“ priznáva Wszół. A podarilo sa – Lenovo ISG sa v krátkom čase dohodlo na vzájomnej spolupráci so spoločnosťou Fortinet. „Vďaka tomu vznikne komplexné riešenie pre naších zákazníkov. Teraz dokážeme pri spoločných projektoch pokryť oblasť v ktorej sme expertmi my, a spoločnosť Fortinet zase doplní odbornosť vo svojej sfére.“
Vlastná databáza, technológie aj skúsenosti
Zo vzájomnej spolupráce môže vyťažiť práve spomínaný Lenovo TruScale Infrastructure Services, ktorý poskytuje všetku silu a strategickú výhodu najnovšieho hardvéru dátového centra prostredníctvom obchodného modelu s priebežnými platbami. „Pri tomto type riešenia sme schopní nastaviť všetko na mieru presne podľa želania zakázníka. Vďaka tomu posúvame servisnú divíziu na novú úroveň. Tento set riešení si však vyžaduje vyššiu formu bezpečnosti. Preto spolupracujeme so spoločnosťou Fortinet, ktorá ju dokáže zabezpečiť,“ uviedol Wojciech Wszół.
Fortinet je globálny líder v kybernetickej bezpečnosti, ktorý disponuje veľmi širokým integrovaným a natívne automatizovaným portfóliom v tejto oblasti. Spoločnosť je na trhu od roku 2000 a za ten čas si získala dôveru u viac ako 600 tisíc zákazníkov po celom svete.
„Máme vybudovanú vlastnú globálnu databázu kybernetických útokov a hrozieb (FortiGuard Threat Inteligence), prostrednítcom ktorej sme schopní okamžite reagovať na kybernetické hrozby a zároveň vývíjať a vylepšovať svoje vlastné riešenia. Na základe toho vieme globálne vyhodnotiť aj tie najnovšie hrozby a problémy a vďaka kombinácii znalostí a bohatých skúseností expertov v našich tímoch a umelej inteligencii vieme takéto hrozby a problémy okamžite identifikovať a mitigovať. Práve toto nás odlišuje od iných kyberbezpečnostných firiem, “ hovorí Juraj Rumanovský, systémový inžinier zo spoločnosti Fortinet. Veď posúďte sami, Fortinet má ako jediná firma cez 1300 vlastných patentov a ďalší vlastný vývoj neustále napreduje.
Našou výhodou oproti konkurencii je aj to, že portfólio, ktoré ponúkame do IT sietí, vieme použiť aj v priemyselných, teda OT, sieťach,“ pokračuje Juraj Rumanovský.
Vďaka technológii Security Fabric ktorá predstavuje natívne prepojenie všetkých produktov v portfóliu spoločnosti Fortinet, dokáže Fortinet neustále vylepšovať a zabezpečovať aj ich vlastné riešenia. „Ak napríklad niekto v USA objaví tzv. zero day, teda útok, ktorý ešte nebol nikde rozpoznaný, náš FortiGuard Threat Inteligence ho zachytí a informácia o takomto novom útoku sa prostredníctvom technológie Fabric natívne a hlavne automaticky zozdieľa tak, aby o nej boli infomované všetky naše zariadenia a teda zákazníci kdekoľvek na svete, “ dopĺňa.
„Vďaka veľkému počtu zákazníkov sa zvyšuje pravdepodobnosť, že vieme zachytiť útok a pripraviť na neho všetkých našich zákazníkov,“ pripomína Michala Mistríková, Channel account manager z Fortinetu.
Keď sa giganti dopĺňajú
Líder v kybernetickej bezpečnosti si však uvedomuje, že síce disponuje mnohými riešeniami, vďaka ktorým dokážu pomôcť zákazníkom s veľkou škálu požiadaviek, stále existujú veľmi špecificky profilované riešenia, ktoré vedia lepšie vyriešiť špecificky profilované riešenia. „Naše riešenia sa však dokážu plne zintegrovať aj s riešeniami iných výrobcov. Práve preto vznikla diskusia so spoločnosťou Lenovo, kedy oni dokážu pokryť napríklad edgecomputing, databázové, cloudové, serverové možnosti a Fortinet vie takéto riešenia plne zabezpečiť, “ nadväzuje Juraj Rumanovský.
Spoločný prienik môžu dvaja technologickí lídri nájsť v datacentrách či priemyselných sieťach. Práve priemysel čelí veľkým príležitostiam kyber útokov a z toho vyplýva aj ochrana, ktorú Fortinet dokáže poskytnúť v nadväznosti na to, čo vie ponúknuť aj Lenovo.
„Vyvíjame si vlastné zariadenia a teda sa nemusíme spoliehať na iných výrobcov, ale na druhej strane, keď je to potrebné, s nimi spolupracujeme. Integrovaná spolupráca je pre nás mimoriadne dôležitá a je tiež štandardom po celom svete,“ ukončil Rumanovský./agentury/
X X X
Bude mať Pellegrini inú možnosť ako Fica?
V posledných týždňoch jeden prieskum za druhým potvrdil zmenu na čele obľúbenosti politických strán. Dlhodobo na prvej priečke usadený Hlas vystriedal už odpísaný Smer. Už to nemusí byť Peter Pellegrini, kto bude po voľbách rozdávať karty, ale jeho bývalý šéf Robert Fico.
Pellegrini si až príliš zvykol na svoje výsadné postavenie a to sa mu teraz vypomstieva. Rovnako tak prílišné vymedzovanie voči Smeru a koketovanie s pravicovými liberálmi. Voliči Hlasu si vážia slušnosť, umiernenosť a iný štýl politiky – teda to, čo im dlhý čas prekážalo na politike Smeru – no to v žiadnom prípade neznamená, že sa z nich stali fanúšikovia pravicových strán. Lenže práve koalíciu s nimi im Pellegrini po voľbách nepriamo ponúka.
Až veľmi okato a často sa dištancuje od Smeru, zvlášť Fica a jeho politického štýlu a praktík, no zároveň sa príliš nebráni spolupráci s liberálnymi a stredopravými stranami. A pôvodní voliči ešte „starého“ Smeru si to neprajú. Nech už je Fico, aký je, vždy lepší ako Richard Sulík, Michal Šimečka alebo Eduard Heger. A to potvrdzujú aj prieskumy. Smer v poslednom čase rastie priamo úmerne na úkor Hlasu.
Navyše sa zmenila doba. Na Ficove kauzy sa zabudlo, na stole je zdražovanie, inflácia, sociálne témy. A tie vie predseda Smeru naservírovať svojmu okruhu voličov a sympatizantov. Naopak, Pellegrini akoby presne nevedel, kto je jeho volič. Ak naďalej bude trvať, že so Smerom po voľbách nepôjde za žiadnu cenu a bude stále koketovať s pravicovými stranami, tak ešte pred voľbami ho neminie prudký pád. Nebol by to prvý prípad ľavicovej strany, ktorá v snahe byť čo najmodernejšia prišla takmer o všetkých voličov. Varovaním by mal byť úpadok českej ČSSD, ktorej voličov bez okolkov prebral pôvodne pravicový Andrej Babiš.
Práve reálna obava z dosiaľ nepredstaviteľného návratu Fica na premiérske kreslo môže do septembrových volieb úplne poprehadzovať celú politickú scénu.
Hlas má momentálne svoje miesto neisté a Smer nulový koaličný potenciál, okrem Republiky a SNS. Podľa prieskumu Focusu by väčšinu v NR SR získala koalícia Smeru, Hlasu a Sme rodina. Hoci Boris Kollár to bude jednoznačne vylučovať, ideové spriaznenie tu je. A keďže v Česku existovala v minulom volebnom období menšinová koalícia tolerovaná komunistami, nemôžeme vylúčiť ani podobný variant s Republikou.
Pravicové strany by na pomyslenie, že zostavia budúcu vládu, mali zabudnúť. V prieskumoch zatiaľ nebodujú a sú až príliš roztrieštené ľudsky i ideologicky na konzervatívcov a liberálov. Akékoľvek účelové spájanie viacerých strán proti Smeru a Hlasu, ktoré by len tesne dosiahlo parlamentnú väčšinu 76 poslancov, opäť privedie iba zmätok a nestabilitu. Tak to fungovalo za Radičovej, Matovičovej i Hegerovej vlády.
Na scéne nie ani jeden pravicový politik, ktorý by dokázal váhou svojej osobnosti spájať. Naopak, čím viac sa blížia voľby, tým viac sme svedkami väčšieho trieštenia. A nádej, že OĽaNO predsa len neprelezie päť percent (ako naznačil prieskum Focusu), čo by k stabilite rozhodne pomohlo, je zatiaľ malá.
Práve reálna obava z dosiaľ nepredstaviteľného návratu Fica na premiérske kreslo môže do septembrových volieb úplne poprehadzovať celú politickú scénu. Robiť preto ďalekosiahle úvahy o budúcich koalíciách je veľmi ošemetné a sú to teraz iba čisté špekulácie./agentury/
X X X
Netanjahu odloží reformu justície o niekoľko týždňov. Do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil odloženie kontroverznej justičnej reformy o niekoľko týždňov, do ďalšieho zasadnutia parlamentu. Chce o zákone viesť dialóg a dosiahnuť „široký konsenzus“. Netanjahu to uviedol vo svojom dnešnom večernom vyhlásení k národu. Zároveň zdôraznil, že jeho vláda by nikdy nepripustila občiansku vojnu. Krajina podľa neho čelí kríze, ktorá je skutočnou hrozbou pre národnú jednotu Izraelčanov.
Zhromaždenie priaznivcov vládneho návrhu súdnej reformy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua neďaleko parlamentu v Jeruzaleme 27. marca 2023.
„Ak existuje možnosť vyhnúť sa občianskej vojne prostredníctvom dialógu, beriem si čas na to, aby mohol prebehnúť dialóg,“ vyhlásil Netanjahu v televíznom prejave. Dodal, že vzhľadom na „národnú zodpovednosť“ preto druhé a tretie čítanie zákona o vymenovaní sudcov odkladá do ďalšieho zasadnutia Knesetu. To je podľa listu The Times of Israel plánované na začiatok mája, niektoré médiá spomínajú koniec apríla.
Ako poznamenala britská stanica BBC, prejav izraelského premiéra bol pomerne krátky. Okrem iného v ňom vyhlásil, že „urobí všetko, aby našiel riešenie“. Krajina sa podľa neho teraz ocitla na „nebezpečnej križovatke“. „Extrémistická menšina“ je pripravená rozdeliť národ, povedal Netanjahu.
Posunutie reforiem v pondelok avizoval aj izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir, predseda krajne pravicovej strany Ocma Jehudit (Židovská sila).
Justičná reforma, ktorá by vládnej koalícii poskytla kontrolu nad vymenovaním sudcov najvyššieho súdu a umožnila prehlasovať súdne rozhodnutie jednoduchou parlamentnou väčšinou, vyvoláva v Izraeli už niekoľko týždňov masové protesty.
Pred parlamentom protestovalo 80-tisíc ľudí
Protestujúci v pondelok zablokovali v Jeruzaleme všetky cesty, ktoré vedú ku Knesetu, píše spravodajský denník Haarec. Pre obavy zo stretov medzi demonštrantmi a krajnou pravicou bola posilnená policajná prítomnosť. Netanjahu vyzval odporcov aj zástancov reformy, aby sa pri dnešnom proteste zdržali násilia. Izraelské médiá informujú, že protestnej akcii v Jeruzaleme sa zúčastňuje asi 80 000 ľudí.
Podľa denníka The Times of Israel boli doteraz v Jeruzaleme zadržaní traja demonštranti, ktorí sa podľa všetkého dostali do priameho kontaktu s policajtmi, ktorí okrem iného použili vodné delá. Mnoho ciest blízko budovy parlamentu zablokovala polícia, križovatku pri moste Chord Bridge, ktorá je hlavným vstupom do mesta, zase blokovali protestujúci, ktorých sa príslušníci bezpečnostných zložiek snažili rozohnať.
Tisíce demonštrantov protestovalo tiež pred Ben Gurionovou univerzitou v Beerševe. Ďalší ľudia znovu vyšli s izraelskými vlajkami do ulíc v Tel Avive a Haife, demonštrácie sa konali tiež v rade ďalších izraelských miest.
Odbory zvolali generálny štrajk
Kvôli súdnej reforme v pondelok odbory zvolali generálny štrajk, pozastavené boli odlety z Ben Gurionovho medzinárodného letiska, zatvorili sa nákupné centrá a pobočky začali zatvárať aj banky. Prevádzku pozastavili tiež dva hlavné izraelské prístavy, v Haife a Ašdode.
Podľa agentúry Reuters dali odbory pokyn pripojiť sa k štrajku tiež izraelským veľvyslanectvom po celom svete. Izraelské veľvyslanectvo v Prahe na otázku ČTK uviedlo, že sa k protestnej akcii pridalo a že bude riešiť iba naliehavé prípady.
Desaťtisíce Izraelčanov protestovali proti plánu premiéra Benjamina Netanjahua pred parlamentom v Jeruzaleme 27. marca 2023.
V Jeruzaleme bola posilnená policajná prítomnosť kvôli obavám zo stretov medzi odporcami reformy a krajnou pravicou. Krajne pravicová skupina futbalových fanúšikov, ktorá si hovorí La Familia, totiž oznámila, že bude na podporu justičnej reformy demonštrovať v Jeruzaleme, nie večer v Tel Avive, ako bolo pôvodne v pláne, píše denník The Times of Israel.
Netanjahu na twitteri vyzval demonštrantov z radov pravice a ľavice, aby sa zdržali násilia a správali sa zodpovedne. „Sme bratia,“ dodal. Izraelský 12. televízny kanál uviedol, že niektorí ľudia z premiérovho okolia Netanjahuovi radili, aby počkal, akú vysokú účasť bude mať pravicový pochod zástancov reformy.
Krajne pravicový minister vyzval na protidemonštrácie
Ako uviedol izraelský minister financií a šéf krajne pravicovej strany Náboženský sionizmus Bezalel Smotrič, vláda nesmie podľahnúť tlaku a reformu zrušiť. Priaznivcov reformy vyzval, aby dorazili do Jeruzalema. „Nesmieme zastaviť reformu zameranú na nápravu súdneho systému a izraelskej demokracie. Nesmieme sa poddať násiliu, anarchii a divokým štrajkom,“ uviedol.
Reforma súdnictva, ktorá by koalícii poskytla kontrolu nad vymenovaním sudcov najvyššieho súdu a umožnila vláde prehlasovať súdne rozhodnutia s jednoduchou parlamentnou väčšinou, vyvoláva už niekoľko týždňov masové protesty. Odporcovia návrhu tvrdia, že oslabia izraelskú demokraciu. Zástancovia reformy naopak tvrdia, že zmeny sú potrebné na obmedzenie aktivistických sudcov. Situácia v krajine sa vyostrila po tom, ako v nedeľu Netanjahu odvolal ministra obrany Joava Galanta, ktorý v sobotu varoval, že snaha presadiť reformu za každú cenu môže znamenať ohrozenie bezpečnosti krajiny./aagentury/
X X X
Maďarský parlament ratifikoval vstup Fínska do NATO
Poslanci maďarského parlamentu v pondelok večer schválili návrh ratifikovania vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie. O vstupe Švédska do NATO zákonodarný zbor nerozhodol. S odvolaním sa na server Telex.hu to uviedol spravodajca TASR v Budapešti. Za návrh hlasovalo 182 poslancov, proti boli šiesti.
Server pripomína, že maďarské ministerstvo zahraničných vecí predložilo návrh ratifikácie vstupu dvoch škandinávskych krajín parlamentu pred vyše ôsmimi mesiacmi. Fínsko potrebuje už len ratifikáciu Turecka.
Premiér Viktor Orbán 25. februára povedal, že na stretnutí frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia. Na schôdzke totiž zaznelo, že politici týchto krajín „hrubo a neopodstatnene urážali Maďarsko“. Do oboch severských krajín preto vyslali parlamentnú delegáciu. Členovia maďarskej delegácie rokovali v Štokholme 7. marca a ďalší deň potom v Helsinkách.
Švédsky premiér Ulf Kristersson 23. marca v Bruseli vyhlásil, že od Budapešti bude žiadať vysvetlenie, prečo maďarský parlament odkladá ratifikáciu vstupu Švédska do aliancie NATO. „Budem sa pýtať, prečo teraz oddeľujú Švédsko od Fínska. Takéto signály sme doteraz nedostali, takže to dnes určite predostriem Orbánovi,“ povedal Kristersson./agentury/
X X X
SaS kritizuje Záborskej pozmeňujúci návrh k zákonu o príspevku pri narodení dieťaťa
Opozičná SaS upozorňuje na pozmeňujúci návrh predložený poslankyňou parlamentu Annou Záborskou (OĽANO) a poslancami OĽANO k zákonu o príspevku pri narodení dieťaťa.
Tvrdí, že vďaka návrhu by mohli Záborskej spriatelené organizácie čerpať peniaze zo štátneho rozpočtu, konkrétne z kapitoly Úradu vlády SR.
„Dnes môžu dotácie z úradu vlády ísť na podporu národných kultúrnych pamiatok, podporu športu či riešenie problémov rómskej komunity. Návrh Anny Záborskej však chce rozšíriť tento okruh o spriatelené pro-life organizácie,“ zdôraznila poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS). Považuje za diskriminačné a neprípustné, aby úrad vlády finančne podporoval výhradne také organizácie, ktorých hlavnou činnosťou je bojovať proti ženským právam a interrupciám.
Navrhovaná novela zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí predpokladá zvýšenie príspevku pri narodení štvrtého dieťaťa na plnú sumu 829,86 eura, aktuality.sk