Spojené štáty v „mierovom“ pláne, ktorý schválil prezident Donald Trump, požadujú kompletnú kapituláciu Ukrajiny. Biely dom požaduje absolútnu kapituláciu Ukrajiny. Putin si vytvára pôdu pre ďalší útok, tvrdia experti. Spojené štáty v „mierovom“ pláne, ktorý schválil prezident Donald Trump, požadujú kompletnú kapituláciu Ukrajiny. Napísali to vo svojej správe analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého americký návrh zároveň „nastavuje podmienky pre budúcu ruskú agresiu“.
O existencii plánu ako prvý informoval server Axios, ktorý sa odvoláva na amerických a ruských predstaviteľov. Podľa týchto informácií na dokumente pracuje americký vyjednávač Steve Witkoff a ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev. Návrh má podľa Axiosu 28 bodov rozdelených do štyroch kategórií: mier na Ukrajine, bezpečnostné záruky, bezpečnosť v Európe a budúce vzťahy USA s Ruskom a Ukrajinou.
Agentúra AFP doplnila, že plán zahŕňa uznanie „nezákonnej anexie Krymu“, postúpenie okupovaných území Rusku a výrazné zníženie ukrajinskej armády na 400-tisíc vojakov.
Analytici ISW tieto podmienky hodnotia mimoriadne kriticky. Podľa nich ide o „kompletnú kapituláciu Ukrajiny“, ktorá by „Ukrajinu pripravila o kľúčové obranné pozície a schopnosti nevyhnutné na obranu pred budúcou ruskou agresiou, a to zjavne bez akýchkoľvek garancií“. ISW uvádza, že takýto plán vytvára pre Rusko priestor na obnovenie útočných operácií. ISW dodalo, že plán bol schválený americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Americký návrh taktiež podľa medializovaných informácií požaduje, že v Záporožskej a Chersonskej oblasti by územie zostalo rozdelené podľa súčasných frontových línií, pričom menšie ruské ústupky by sa riešili neskôr. Vysokopostavený predstaviteľ blízky tejto veci pre AFP uviedol, že „dostávame signály, že musíme tento plán prijať.“
Americká administratíva sa domnieva, že je v záujme Kyjeva dohodnúť sa ihneď, pretože podľa ich analýz Ukrajina o tieto územia na bojisku pravdepodobne aj tak príde. Formálne rokovania, ktoré vedie osobitný vyslanec Steve Witkoff (ktorý o ňom podrobne diskutoval s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom), sa nekonajú len medzi USA, Ruskom a Ukrajinou. Na koncipovaní plánu sa podieľajú aj Katar a Turecko, ktorých sprostredkovanie pomohlo pri vojne v Gaze.
Rokovania sa pritom neposúvajú podľa plánov. Kremeľ oznámil, že síce s Washingtonom stále komunikuje, no pokiaľ ide o možný mierový plán, nemá od augustového summitu Trumpa s Vladimirom Putinom čo nové oznámiť. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dodal, že zatiaľ nebolo vykonanej dosť práce na to, aby mohol byť usporiadaný nový summit. Ten bol pritom v polovici októbra oznámený, no následne po telefonáte ministra zahraničia Marka Rubia s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom zrušený. Biely dom už tiež začal o návrhu informovať európskych činiteľov, napísal Axios s odvolaním sa na svoje zdroje.
Witkoff mal o iniciatíve rokovať so Zelenským v stredu v Ankare, no cestu odložili, pretože Zelenskyj údajne od dohody, ktorú predtým dojednal Umerov, ustúpil a nemá záujem o Trumpovom pláne diskutovať. Zelenskyj namiesto toho cestoval do Ankary s plánom vypracovaným s európskymi partnermi, ktorý Rusko nikdy nebude akceptovať, a žiadal mierové rokovania v širšom formáte za prítomnosti európskych partnerov, tvrdí zdroj Axiosu.
Prezident Donald Trump tento týždeň schválil 28-bodový plán pre mier medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal pre americký kanál NBC News vysoký predstaviteľ administratívy. Na formulovaní plánu sa podieľali Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio a prezidentov zať Jared Kushner, uviedol úradník. „Plán sa zameriava na poskytnutie bezpečnostných záruk obom stranám s cieľom zabezpečiť trvalý mier,“ povedal vysoký predstaviteľ pre NBC News. „Zahŕňa veci, ktoré Ukrajina chce a potrebuje pre trvalý mier.“
Podľa šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej Európa vždy podporovala dlhodobý a spravodlivý mier a víta akékoľvek úsilie o jeho dosiahnutie.
„Samozrejme, aby akýkoľvek plán fungoval, sú potrební Ukrajinci a Európania, to je úplne zrejmé,“ povedala podľa agentúry Unian. Kallasová tiež zdôraznil, že v tejto vojne „je jeden agresor a jedna obeť“a zatiaľ neexistujú žiadne známky ústupkov zo strany Ruska. Na otázku, či sa EÚ podieľala na vývoji v USA, Kallas odpovedal: „Pokiaľ viem, nie“. Uviedla, že o pláne budú diskutovať šéfovia ministerstiev zahraničných vecí EÚ./agentury/
X X X
Donbas v prenájme a povinný ruský jazyk. Trumpov návrh je ešte šokujúcejší
Podľa nových zistení, o ktorých informoval denník The Telegraph, má takzvaný „mierový plán USA“, vypracovaný za účasti Ruska, obsahovať požiadavku, aby Ukrajina prenajala Rusku časť Donbasu, ktorú má pod kontrolou.
Ukrajinský vojak Brigády Liuť brániaci svoju zem na neznámom mieste. Tamojšie ministerstvo zverejnilo fotografiu s popisom: „Pokračujeme v našom boji za modro-žltú vlajku a budúce generácie.“
Podľa plánu Kyjev síce odovzdá kontrolu nad Donbasom, ale ponechá si vlastnícke právo. Ako uviedli zdroje oboznámené s návrhom, „Rusko bude platiť nešpecifikovaný nájom za kontrolu nad regiónom“.
„Plán s 28 bodmi bol dôkladne prerokovaný USA a Ruskom počas nedávnych tajných rokovaní, čo opäť vyvolalo obavy, že Ukrajina je odsunutá z diskusie o svojej budúcnosti,“ napísal denník.
Okrem toho, že Ukrajina musí odovzdať svoje územia, plán predpokladá zníženie počtu Ozbrojených síl Ukrajiny na polovicu a zákaz vlastniť rakety dlhého doletu.
Plán tiež zablokuje rozmiestnenie zahraničných vojsk na Ukrajine, ukončí vojenskú pomoc USA a zakáže pristátie zahraničných diplomatických lietadiel v krajine. Ruský jazyk sa stane štátnym a Ruská pravoslávna cirkev získa oficiálny status na okupovaných územiach.
Ukrajine má byť zároveň umožnené rokovať o bezpečnostných zárukách s USA a európskymi vládami „na podporu možného prímeria“. Podľa zdrojov „Biely dom požadoval od prezidenta Volodymyra Zelenského, aby súhlasil s týmito podmienkami“.
Obchodný štýl Trumpa
The Telegraph uviedol, že myšlienka prenajať Donbas zapadá do „obchodného štýlu dohôd Donalda Trumpa“. Donbas je podľa denníka „bohatý na nerastné suroviny“ a Moskva by mala platiť „daň z pôdy, aby kompenzovala finančné straty, ktoré Ukrajina utrpela v dôsledku straty prístupu k svojim územiam“.
Hoci odovzdanie územia by podľa ukrajinskej ústavy vyžadovalo referendum, návrh prenájmu by takúto povinnosť obchádzal.
Rezignácia amerického emisára
Po zverejnení informácií o pláne oznámil svoju rezignáciu generálporučík Keith Kellogg, špeciálny predstaviteľ Donalda Trumpa pre Ukrajinu. Podľa jeho spolupracovníka „Kellogg sa domnieva, že Rusko zavádza Trumpovu administratívu“.
Európske zdroje citované denníkom tvrdia, že detaily plánu nepoznali. The Telegraph pripomenul, že európski predstavitelia vraj „často súkromne kritizujú“ amerického vyjednávača Steva Witkoffa, pretože ho považujú za „príliš náchylného na vplyv Rusov“. Podľa dostupných informácií sa na príprave plánu podieľajú aj Katar a Turecko, ktoré podporujú sprostredkovateľské úsilie USA.
Na Donbase pokračujú ťažké boje, najmä v meste Pokrovsk, ktoré The Telegraph označuje za najdôležitejší logistický uzol Ukrajiny./agentury/
X X X
Putin bol hospitalizovaný, podrobil sa lekárskej prehliadke. Vďaka Bohu, konštatoval po nej
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že je vo výbornej zdravotnej kondícii. Agentúra DPA informuje, že podľa jeho slov nedávno podstúpil dvojdňové vyšetrenia, ktoré to potvrdil.
„Vďaka Bohu, všetko bolo v poriadku,“ vyhlásil 73-ročný prezident počas návštevy výstavy v Moskve. Vysvetlil, že nedávno bol hospitalizovaný, no z nemocnice ho hneď na ďalší deň prepustili.
DPA pripomína, že Putinove zdravie je už roky predmetom neustálych špekulácií. Kremeľ podľa agentúry miestami až dramaticky zdôrazňuje jeho fyzickú kondíciu a na fotografiách ho v minulosti bolo vidno bez trička v divočine či potápajúceho sa za starovekými amforami.
Napriek tvrdeniam Kremľa sa špekulácie o Putinovom zdravotnom stave v poslednej dobe zintenzívnili v dôsledku jeho niekedy dlhších absencií na verejnosti. Podľa DPA niektoré špekulácie dokonca naznačujú, že má dvojníka, no Kremeľ tieto tvrdenia opakovane odmieta./agentury/
X X X
Ukrajina už má Trumpov plán prímeria. Zelenskyj sa stretne s Američanmi
Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oznámila, že od Spojených štátov obdržala návrh plánu na ukončenie vojny s Ruskom. Rusko je otvorené mierovému urovnaniu s Ukrajinou, ktoré ale musí viesť k odstráneniu základných príčin konfliktu, vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov o postoji Moskvy ohľadom nového plánu Spojených štátov pre Ukrajinu. V reakcii na medializované plány Bieleho Domu sa dnes Volodymyr Zelenskyj má stretnúť s americkými vojenskými činiteľmi.
Záchranári odstraňujú trosky obytnej budovy, ktorá bola ťažko poškodená ruským útokom na Ternopil na Ukrajine v stredu 19. novembra 2025.
x XX
Letisko v litovskom Vilniuse vo štvrtok pozastavilo prevádzku po tom, čo sa na radare opäť objavili balóny používané pašerákmi. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na litovské Národné centrum krízového riadenia.
Litovská vláda tvrdí, že balóny, ktoré narúšajú jej vzdušný priestor, posielajú cez hranicu bieloruskí pašeráci cigariet. Túto aktivitu označila za hybridný útok a bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka viní z toho, že zámerne nezasahuje proti pašerákom.
V reakcii na tieto incidenty litovská vláda koncom októbra uzatvorila hraničné priechody s Bieloruskom. Opätovne ich otvorila iba vo štvrtok ráno.
Lukašenko označil uzatvorenie hraníc za súčasť hybridnej vojny proti Minsku. Zároveň však pred vyše týždňom poveril svojho ministra zahraničných vecí Maxima Ryžankova, aby viedol rokovania s Litvou o situácii na spoločných hraniciach.
X XX
Súčasťou najnovšieho 20. balíka sankcií Európskej únie voči Rusku majú byť aj sankcie voči dodávkam ropy a spolupráci v oblasti atómovej energie. Podľa agentúry MTI na to po zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli upozornil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Podľa neho to je už za „červenou čiarou“, ktorú maďarská vláda nikdy nedovolí prekročiť, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Szijjártó zdôraznil, že zabránenie ruským dodávkam ropy a jadrovej spolupráci by bolo v príkrom rozpore s maďarskými národnými záujmami. „Bez spolupráce s Ruskom v oblasti ropy a jadrovej energie neexistuje maďarská energetická bezpečnosť ani zníženie účtov domácností za energie. Ak sa bude musieť opustiť spolupráca s Rusmi v oblasti ropy a jadrovej energie, účty za energie sa pre maďarské rodiny v krátkodobom horizonte strojnásobia,“ dodal.
X X X
Podľa maďarského ministra Budapešť nedovolí európskym politikom, ktorých nazval „fanatikom sankcií“, aby zvyšovali náklady maďarských rodín na energie. A to najmä preto, že Spojené štáty udelili Maďarsku výnimku z obmedzení zameraných na ruský energetický sektor.
„Zatiaľ čo na druhej strane oceánu vidia a chápu, že kvôli geografickej polohe Maďarska nie je možné fyzicky zásobovať krajinu bez energetických zdrojov z Ruska, tu v Bruseli to nechápu. Aj to je znak šialenstva,“ podčiarkol Szijjártó.
x XX
Ruské ministerstvo obrany zverejnilo video, podľa ktorého Moskva kontroluje časť východoukrajinského mesta Pokrovsk.
*Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oznámila, že od Spojených štátov obdržala návrh plánu na ukončenie vojny s Ruskom. Kyjev je podľa vyhlásenia pripravený s Washingtonom konštruktívne rokovať o jeho znení, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
„Prezident Ukrajiny oficiálne dostal od americkej strany návrh plánu, ktorý by podľa amerického úsudku mohol pomôcť oživiť diplomaciu,“ napísala kancelária na sociálnych sieťach. „Sme pripravení, tak ako aj doteraz, konštruktívne spolupracovať s americkou stranou, ako aj s našimi partnermi v Európe a vo svete, aby výsledkom bol mier,“ dodala.
Kancelária ukrajinského prezidenta k návrhu neposkytla žiadne podrobnosti. O ďalšom postupe v mierových rokovaniach bude podľa vyhlásenia Zelenskyj rokovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom „v najbližších dňoch“.
Podľa medializovaných informácií 28-bodový mierový plán Američania konzultovali s Ruskom a jeho znenie je z veľkej časti založené na požiadavkách Moskvy. Podľa zdroja agentúry AFP zahŕňa územné ústupky Ukrajiny či výrazné zníženie veľkosti ukrajinskej armády výmenou za bezpečnostné záruky zo strany USA.
Plán údajne zostavili najvyššie postavení predstavitelia americkej administratívy za uplynulých niekoľko týždňov počas konzultácií s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom a ukrajinskými predstaviteľmi, citovala svoj anonymný zdroj televízia NBC News.
Na jeho zostavovaní sa údajne podieľal Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, viceprezident USA J.D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio a prezidentov zať Jared Kushner.
X X X
Európska únia má jednoduchý dvojbodový plán: oslabiť Rusko a podporovať Ukrajinu. Povedala to dnes novinárom po rokovaní ministrov zahraničných vecí v Bruseli šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová. EÚ bude pracovať na ďalších sankciách proti ruskej tieňovej flotile, oznámila okrem iného.
Ďalšie úniové protiruské sankcie sa podľa Kallasovej budú týkať samotných lodí z takzvanej tieňovej flotily aj subjektov, ktoré umožňujú ich prevádzkovanie. Blok sa teraz podľa nej zameria na príslušné dohody s krajinami, pod ktorých vlajkami lode plávajú.
Lode, ktoré sú súčasťou takzvanej tieňovej flotily, Moskva používa na obchádzanie sankcií, ktoré sa týkajú exportu ruskej ropy. Únia ich uvalila kvôli už takmer štvorročnej ruskej agresii proti Ukrajine. Tieto plavidlá sú však spájané aj s únikmi ropy as poškodzovaním kritickej podmorskej infraštruktúry, ako sú napríklad komunikačné káble. Rusko má podľa odhadov k dispozícii viac ako tisícku takých plavidiel plávajúcich pod rôznymi vlajkami.
Medzi úniovými ministrami zahraničia podľa šéfa českej diplomacie Jana Lipavského zaznievala veľká podpora pre takzvanú reparačnú pôžičku Ukrajine financovanú zo mrazených ruských aktív v Európe. Lipavský to povedal po skončení dnešného rokovania v Bruseli. Existujú však stále krajiny, ktoré s tým majú problém, český minister spomenul najmä Belgicko, kde sa nachádza väčšina mrazených ruských aktív.
„Česko k tomu pristupuje pozitívne, konštruktívne, snažíme sa nájsť riešenie, nezatvárať dvere. Je ale jasné, že ak má Rusko peniaze, vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, proti Európe, tak by sme mali využiť tieto peniaze, než sa snažiť opäť využiť peniaze daňových poplatníkov,“ vyhlásil Lipavský.
Ďalšia finančná podpora pre Ukrajinu je jednou z hlavných tém posledných dní. Na stole sú podľa Európskej komisie tri možnosti, z ktorých raz je práve takzvaná reparačná pôžička Kyjevu. Očakáva sa, že definitívne rozhodnutie by malo padnúť na summite EÚ v decembri.
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó ešte pred rokovaním novinárom povedal, že by Európska únia naopak kvôli korupčnému škandálu na Ukrajine mala zastaviť všetky platby Kyjevu. V podobnom duchu vystúpil podľa Lipavského maďarský minister aj na rokovaní šéfov diplomacií. „Pozitívna správa ale predsa je, že korupcia je vyšetrovaná, že prezident Zelenskyj postupuje pomerne razantne,“ uviedol k tomu český minister s tým, že to „berie ako dobrú správu a očistný proces, hoci ho to neteší“.
X X X
Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli schválili návrh na uvalenie sankcií voči desiatim ruským predstaviteľom. Podľa vyhlásenia Rady EÚ sú zodpovední za porušovanie ľudských práv a potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Rusku, informuje TASR.
Na sankčný zoznam pribudli predstavitelia ruského väzenského systému pre bitie zadržaných, vážny nedostatok potravín a obmedzený prístup k lekárskej starostlivosti či právnej pomoci vo väzniciach. Tieto praktiky sa týkali aj ukrajinských vojnových zajatcov, píše Rada EÚ. Zadržaní boli údajne počas výsluchov vystavovaní fyzickému aj psychickému nátlaku s cieľom prinútiť ich k priznaniu sa k vojnovým či teroristickým zločinom. V dôsledku zlého zaobchádzania zomrelo najmenej 15 ľudí, vrátane ukrajinskej investigatívnej novinárky Viktorije Roščynovej.
Sankcie sa vzťahujú aj na predstaviteľov ruského súdnictva v prípade prenasledovania aktivistu a bývalého moskovského poslanca Alexeja Gorinova. Ruské úrady ho uväznili po tom, ako verejne vyjadril nesúhlas s vojnou proti Ukrajine.
Ďalší sankcionovaní sa podľa Rady EÚ podieľali na politicky motivovaných procesoch proti novinárom a aktivistom spájaným so zosnulým opozičným lídrom Alexejom Navaľným a jeho nadáciou.
Súčasťou sankcií je zmrazenie majetku a zákaz cestovať do EÚ. Občania a spoločnosti v Únii majú zakázané so sankcionovanými osobami obchodovať.
EÚ vo svojom vyhlásení zopakovala, že naďalej dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv a represie v Rusku a je hlboko znepokojená pokračujúcim zhoršovaním situácie, najmä v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine.
X X X
Ukrajinské drony v noci na dnes opäť zasiahli a poškodili rafinériou v Rjazani, jednu z najväčších v Rusku, tvrdí ukrajinský generálny štáb. Naposledy sa táto rafinéria stala cieľom náletu ukrajinskej armády 15. novembra, niekoľkokrát zasiahnutá bola už skôr. Rjazaň sa nachádza asi 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.
„Po zásahu cieľa vypukol požiar v oblasti zariadenia na sekundárne spracovanie ropy,“ napísal ukrajinský generálny štáb na sociálnej sieti. Pripomenul, že rafinéria v Rjazani má byť schopná spracovať až 17,1 milióna ton ropy ročne, vyrába štyri druhy benzínu, naftu a 840.000 ton leteckého petroleja ročne, a významne sa tak podieľa na zásobovaní ruskej armády a letectva.
Útok na rafinériu a ďalšie ciele v hĺbke Ruska vysvetľuje Kyjev snahou oslabiť vojenský a ekonomický potenciál ruských agresorov a prinútiť Rusko k ukončeniu vojny proti Ukrajine.
X X X
Spolok Skupina D spúšťa ďalšiu kampaň s názvom Charlie One na obranné drony pre Ukrajinu. O jej začatí informoval čestný predseda spolku a náčelník generálneho štábu českej armády Karol Řehka v príspevku na platforme X. Nový projekt má zaobstarať lovcov dronov, takzvané interceptory. Spolok v minulosti realizoval projekt drony Nemesis, na ktorý vybral viac ako 263 miliónov korún.
„Projekt Charlie One prichádza v situácii, keď Rusko posiela na územie Ukrajiny stovky útočných dronov každú noc a terorizuje tak takmer celé územie. Prichádza v situácii, keď Ukrajina nevyhnutne potrebuje našu pomoc,“ povedal Řehka vo videu na sieti X. Dodal, že každý dron zostrelený nad Ukrajinou je dronom, ktorý nedoletí do Česka.
Lovec dronov je špecializovaný obranný dron určený na likvidáciu útočných dronov pred dosiahnutím ich cieľov v bezpečnej vzdialenosti od obývaných oblastí. Štartuje v priebehu niekoľkých minút, vyhľadá vzdušnú hrozbu, sleduje svoj cieľ a zničí ho priamo vo vzduchu. Spolok na webe uvádza, že z taktických dôvodov nezverejňuje detaily o výrobcovi ani presné technické parametre. Cena jedného obranného dronu je 60.000 korún, aktuálne je vybraných 137.500 korún.
Projekt získal názov podľa Řehkovej prezývky. „Kampaň nesie meno Charlie práve vďaka morálnej autorite, ktorú generál Řehka predstavuje, a jeho iniciatíve chrániť civilistov,“ uvádza spolok.
Spolok Skupina D pri projekte drony Nemesis čelil aj kritike kvôli nejasnému vývozu dronov na Ukrajinu. Orgány činné v trestnom konaní preverovali podozrenie vrátane možného zneužívania diplomatických pasov a údajného pašovania dronov za účasti príslušníkov armády. Ministerka obrany Jana Černochová (ODS) už vlani informovala, že vec preveruje aj inšpekcia ministerstva obrany. Řehka predtým uviedol, že vývoz dronov v projekte Nemesis bol v poriadku a zákon nikto neporušil.
X X X
Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková vo štvrtok oznámila, že sa v Kyjeve stretla s tajomníkom amerického ministerstva obrany pre pozemné sily Danom Driscollom. V súvislosti s pokračujúcimi ruskými útokmi na Ukrajinu vyhlásila, že je zásadné posilniť energetické a finančné sankcie proti Rusku. Stratégia vyvíjania tlaku na Rusko sa podľa Svyrydenkovej ukazuje ako účinná.
Driscoll pricestoval na návštevu Ukrajiny v stredu spolu s náčelníkom generálneho štábu pozemných síl USA Randym Georgem. Vo štvrtok by sa mali v Kyjeve stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, potvrdila podľa agentúry AFP jeho kancelária.
„Táto návšteva poskytuje vysokopostaveným vojenským predstaviteľom sprevádzajúcim tajomníka dôležitú príležitosť posúdiť situáciu na mieste a na vlastné oči vidieť dôsledky ruskej agresie,“ napísala Svyrydenková na sieti X.
Podľa informácií stanice NBC News, ktorá sa odvolala na americký zdroj, je cesta predstaviteľov USA na Ukrajinu plánom Bieleho domu, ktorého cieľom je „obnoviť mierové rokovania“.
Americké veľvyslanectvo v Kyjeve uviedlo, že Driscoll a George prišli na Ukrajinu v mene administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na misiu zameranú na „na zistenie faktov a stretnutie s ukrajinskými predstaviteľmi“.
Návšteva sa zároveň koná v čase, keď médiá informujú o podrobnostiach nového 28-bodového mierového plánu z dielne USA, ktoré jeho prípravu konzultovali s Ruskom. Plán, ktorý tento týždeň schválil Trump, podľa zdroja AFP zahŕňa územné ústupky Ukrajiny v prospech Ruska a výrazné zníženie veľkosti ukrajinskej armády, výmenou za bezpečnostné záruky zo strany USA.
Kyjev sa na zostavovaní navrhovaného plánu nezúčastnil, dostal iba informácie o jeho hrubých obrysoch, uviedol zdroj blízky ukrajinskej vláde a európsky predstaviteľ.
X X X
Ukrajina si vo štvrtok prevzala 1000 tiel od ruskej strany, oznámilo ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Rusko tvrdí, že tieto ostatky patria padlým ukrajinským vojakom. Ukrajina podľa ruských médií vrátila telá 30 ruských vojakov.
„Dnes sa uskutočnila repatriačná misia. Na Ukrajinu sa vrátilo 1000 tiel, ktoré podľa tvrdenia ruskej strany patria ukrajinským vojakom,“ uviedlo ukrajinské veliteľstvo na platforme Telegram. Dodalo, že vyšetrovatelia a experti z ministerstva vnútra čoskoro podniknú nutné kroky na identifikáciu vrátených ostatkov.
Odovzdanie tiel potvrdili pre ruské médiá aj nemenované zdroje. Ukrajina podľa nich vrátila ostatky 30 ruských vojakov.
Strany sa na veľkej výmene vojnových zajatcov dohodli na tohtoročných priamych rokovaniach v tureckom Istanbule. Ide o jedinú dohodu, ktorú strany počas troch kôl rokovaní dosiahli.
Agentúra Reuters pripomína, že Ukrajina a Rusko si od začiatku vojny vymenili tisíce tiel. Ukrajina v minulosti obvinila Rusko z toho, že telá vracia neusporiadaným spôsobom a že niekedy posiela telá ruských vojakov. Rusko tieto obvinenia odmieta. Výmena tiel je podľa AFP jednou z mála oblastí spolupráce medzi Kyjevom a Moskvou od začiatku vojny vo februári 2022.
Podľa verejne dostupných informácií Ukrajina počas prebiehajúcej vojny prevzala od Ruska dovedna 15.000 tiel, informuje AFP.
Poľský veľvyslanec v Rusku Krzysztof Krajewski uviedol, že sa v nedeľu stal v Petrohrade terčom útoku. Skupina osôb ho najprv slovne napadla a následne sa na neho pokúsila zaútočiť aj fyzicky, v čom im zabránila osobná ochranka veľvyslanca. Incident potvrdil vo štvrtok v rozhovore s poľskou tlačovou agentúrou PAP, informuje varšavský spravodajca TASR.
X XX
Na jedného z hlavných strojcov ruskej invázie na Ukrajinu striehla smrť medzi pochovanými v Moskve. V Rusku sa objavila informácia, že exminister obrany Sergej Šojgu sa mal stať obeťou atentátu na cintoríne. Patrí medzi najbližších spolupracovníkov šéfa Kremľa Vladimira Putina. Od mája 2024 pôsobí tento 70-ročný politik vo funkcii tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.
xXX
Rusko je otvorené mierovému urovnaniu s Ukrajinou, ktoré však musí viesť k odstráneniu základných príčin konfliktu, vyhlásil dnes hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov o postoji Moskvy ohľadom nového plánu Spojených štátov pre Ukrajinu. Hovorca podľa agentúr uviedol, že cez kontakty medzi Moskvou a Washingtonom teraz Rusko nerokuje s USA o ukončení vojny proti Ukrajine. Američania podľa médií tajne svoj plán konzultujú s Rusmi.
„Rusko zostáva otvorené (mierovému) urovnaniu, ale to musí viesť k odstráneniu základných príčin konfliktu,“ povedal Peskov. Moskva a Washington sú podľa hovorcu v kontakte, ale nemožno podľa neho povedať, že by sa viedli rusko-americké konzultácie ohľadom ukončenia vojny Ruska proti Ukrajine.
Ruský prezident Vladimir Putin ako o „základných príčinách“ vpádu ruských vojsk do susednej krajiny hovorí o ruských požiadavkách na veľké územné ústupky zo strany Kyjeva, výrazné obmedzenie ukrajinských ozbrojených síl a záruku, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. Kyjev ruské požiadavky odmieta ako kapituláciu po takmer štyroch rokoch obrany proti ruskej agresii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa má dnes stretnúť s americkými vojenskými činiteľmi po tom, ako podľa médií USA pripravujú plán predpokladajúci, že sa napadnutá krajina vzdá územia a výrazne zníži svoje vojenské schopnosti. Plán schválil americký prezident Donald Trump, uviedla televízia NBC News s odvolaním sa na zdroje v Bielom dome.
X X X
Z víkendovej sabotáže na železničnej trati medzi Varšavou a Lubline na východe Poľska, ktorá slúži okrem iného na prepravu zbraní pre Ukrajinu, sú podozriví Jevhenij Ivanov a Oleksandr Kononov, napísal dnes poľský spravodajský server. Oboch podozrivých, ktorí sú ukrajinskej národnosti, označil za strojcov sabotáže a teroristov v ruských službách.
Podľa nových zistení, o ktorých informoval denník The Telegraph, má takzvaný „mierový plán USA“, vypracovaný za účasti Ruska, obsahovať požiadavku, aby Ukrajina prenajala Rusku časť Donbasu, ktorú má pod kontrolou.
Kyjev a Európa musia byť zapojení do akéhokoľvek mierového plánu pre Ukrajinu, vyhlásila vo štvrtok šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Jej vyjadrenia prišli po správach, že Spojené štáty pripravili nový návrh na ukončenie vojny na Ukrajine.
„Aby akýkoľvek plán fungoval, je potrebné, aby sa doň zapojili Ukrajinci a Európania,“ zdôraznila Kallasová pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli. Pripomenula, že vo vojne „je jeden agresor a jedna obeť. A z ruskej strany sme nepočuli o žiadnych ústupkoch,“ doplnila.
„Vítame všetky zmysluplné snahy o ukončenie tejto vojny, ale ako sme už povedali, musia byť spravodlivé a trvalé… Ak by Rusko skutočne chcelo mier, už dávno by súhlasilo s bezpodmienečným prímerím,“ zdôraznila Kallasová.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot doplnil, že mier na Ukrajine nemôže znamenať jej „kapituláciu“. Diskusie o ukončení konfliktu by sa podľa neho mali začať prímerím na frontovej línii, ktoré umožní rokovania o územných a bezpečnostných otázkach.
Šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani tiež vyhlásil, že Európa musí v mierovom procese zohrávať aktívnu úlohu. „Je ťažké komentovať uniknuté informácie v médiách. Návrh podrobne posúdime, keď bude oficiálne predstavený,“ poznamenal podľa agentúry ANSA.
Ďalší ministri zaujali podobný postoj, píše Reuters. Niektorí zdôraznili, že o americkom pláne zatiaľ nedostali žiadne informácie a pred ďalším vyjadrením budú potrebovať jeho detaily.
X XX
Po ruskom útoku na ukrajinské mesto Ternopiľ z noci na stredu je naďalej nezvestných 22 ľudí, oznámil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Počet obetí stúpol na 26. TASR o tom informuje podľa príspevku Zelenského na sieti X.
„Naši záchranári celú noc pracovali v Ternopile, pátracie a záchranné akcie pokračujú. Nezvestných je 22 ľudí – pokračuje úsilie o ich nájdenie,“ napísal ukrajinský prezident a zverejnil zábery z miesta útoku zobrazujúce zničenú budovu a prebiehajúce záchranné akcie.
Zelenskyj objasnil, že do operácie nasadili viac než 230 záchranárov z deviatich oblastí Ukrajiny. „V niektorých častiach je možné pracovať len ručne z dôvodu vážneho poškodenia a fragmentácie stavieb. To sťažuje pátranie,“ konštatoval.
Prezident tvrdí, že potvrdených je dosiaľ 26 obetí vrátane troch detí. Ministerstvo vnútra v stredu po útoku uviedlo, že zranených je vyše 70 osôb vrátane 15 detí. Ide o jeden z najsmrtiacejších ruských útokov na západe Ukrajiny od začiatku invázie vo februári 2022, píše agentúra AFP.
Ruské sily už viac než tri a pol roka denne útočia na ukrajinské územie, pričom s blížiacou sa zimou zintenzívnili útoky na energetickú infraštruktúru. Ukrajina odpovedá útokmi na ropné sklady, rafinérie a ďalšie ciele v Rusku.
X X X
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo štvrtok na Facebooku reagoval na list predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, v ktorom EK žiada od členských štátov Európskej únie viac financií na podporu Ukrajiny. Premiér v príspevku odmietol všetky tri návrhy foriem financovania Ukrajiny, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Von der Leyenová požiadala členské štáty EÚ o 135 miliárd eur a navrhla tri spôsoby financovania. Orbán označil všetky tri možnosti za absurdné a poznamenal, že zámerom Maďarska je zamerať sa na dosiahnutie mieru. K spomínanej sume premiér poznamenal, že je „cenou za pokračovanie vojny“.
„Prvým návrhom formy financovania je, aby sa členské štáty zložili dobrovoľne z vlastných rozpočtov. Akoby nemali nič lepšie na práci. Druhou možnosťou je známy bruselský kúzelnícky trik – čerpanie spoločného úveru. Dnes na vojnu nie sú peniaze, takže za ňu zaplatia naše vnúčatá. Je to absurdné,“ píše v príspevku maďarský premiér.
Tretí návrh, ktorý označil Orbán za „pohodlné riešenie“, by sa týkal zmrazených aktív. Podľa maďarského premiéra sú dôsledky tejto možnosti nepredvídateľné a Úniu by čakalo množstvo súdnych sporov a kolaps eura.
„Voľme teda zdravý rozum. Prestaňme financovať vojnu, ktorú nemožno vyhrať, a posielať peniaze skorumpovanej ukrajinskej vojnovej mafii a sústreďme svoje úsilie na dosiahnutie mieru. Je čas vrátiť sa z bruselskej slepej uličky,“ uzavrel Orbán.
Predsedníčka EK v pléne Európskeho parlamentu (EP) 13. novembra v Bruseli vyhlásila, že je nevyhnutné dostať ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaciemu stolu a ukončiť vojnu na Ukrajine. Zdôraznila, že Komisia pracuje na možnostiach, ako pokryť finančné potreby Kyjeva na nasledujúce dva roky, k čomu sa na októbrovom summite EÚ prihlásili aj lídri členských štátov. Ako najefektívnejšie riešenie opäť označila takzvanú reparačnú pôžičku financovanú zo zmrazených ruských aktív.
X XX
Spojené štáty v „mierovom“ pláne, ktorý schválil prezident Donald Trump, požadujú kompletnú kapituláciu Ukrajiny. Napísali to vo svojej správe analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého americký návrh zároveň „nastavuje podmienky pre budúcu ruskú agresiu“.
X XX
0 Obrovské peniaze pre armádu a, naopak, reálne menej financií do zdravotníctva. Aj túto podobu majú návrhy štátneho rozpočtu a súvisiacich zákonov, ktoré v druhom čítaní schválila dolná komora ruského parlamentu. Jednou z hlavných noviniek sa stane zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Ekonomická situácia v spojitosti s vysokými nákladmi na vedenie vojny proti Ukrajine prinútila vládu, aby predložila poslancom nepopulárne opatrenia.
X X X
Najmenej troch zranených si vyžiadali ruské útoky na Dnepropetrovskú oblasť, oznámil šéf regiónu Vladyslav Hajvanenko. Ďalší dvaja ľudia, 17-ročné dievča a muž vo veku 85 rokov, boli zranení pri ruskom ostreľovaní susednej Chersonskej oblasti na juhovýchode krajiny, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na úrady. V Ternopíle, kde ruský útok v stredu zabil 26 ľudí, je ďalej nezvestných 22 osôb. Tisíce obyvateľov ruského pohraničia sa ocitli bez prúdu po ukrajinských útokoch na elektrárne, uviedol gubernátor Kurskej oblasti, susediaci s Ukrajinou.
V Ternopíle na západe Ukrajiny pokračuje pátranie po nezvestných po stredajšom ruskom útoku. „Doteraz sa nezvestných 22 ľudí,“ napísal dnes na sociálnej sieti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „V súčasnosti je potvrdených 26 mŕtvych, vrátane troch detí,“ dodal.
„Zranení boli traja muži, 38-ročný muž je vo vážnom stave,“ napísal Hajvanenko, podľa ktorého Rusi k útokom na Dnepropetrovskú oblasť použili drony, kĺzavé bomby, delá a raketomety. Nad regiónom protivzdušná obrana zničila 24 ruských dronov.
Rusko v noci vyslalo proti Ukrajine celkovo 136 dronov, z ktorých 106 sa podarilo zneškodniť, informovalo ukrajinské letectvo. Zaznamenalo 29 zásahov na 16 miestach.
X X X
Ukrajina oznámila, že identifikovala veliteľa jednotky ruskej armády ako podozrivého z niektorých vrážd, ktoré boli spáchané v ukrajinskom meste Buča neďaleko Kyjeva počas ruskej okupácie. Podľa Ukrajiny ide o dôležitý krok k odhaleniu štruktúry velenia stojacej za masovými popravami civilistov na predmestí ukrajinskej metropoly Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Ruské jednotky zanechali telá ľudí ležať na uliciach Buče, keď sa odtiaľ koncom marca 2022 stiahli po niekoľko týždňov trvajúcej okupácii na začiatku invázie na Ukrajinu. Ukrajinské úrady tvrdia, že v masových hroboch našli viac než 450 tiel, zatiaľ čo v širšom okolí Buče boli zabité stovky ľudí.
Ukrajinskí prokurátori v rámci vyšetrovania už predtým označili za podozrivých desiatky ruských vojakov v prípade masakier v Buči. Teraz ale oznámili, že prvýkrát podozrievajú aj konkrétneho veliteľa jednotky ruských ozbrojených síl. Tieto úkony sú procesným krokom smerujúcim k možnému zatykaču.
„Dôkazy ukazujú, že Jurij Vladimirovič Kim je podozrivý z trestnej zodpovednosti za 17 vrážd a štyri prípady zlého zaobchádzania, ktoré úmyselne spáchali sily pod jeho velením v Buči,“ uviedla nadácia Global Rights Compliance vo vyhlásení, ktoré cituje aj zástupcu ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Leščenka.
X X X
V jednoliatom tábore ukrajinských vládnych poslancov sa objavila trhlina. Časť z nich presadzuje rozsiahle zmeny vo vláde. Ozvali sa po tom, čo zaznela aj požiadavka, aby prezident odvolal vedúceho svojho kancelárie. Ide o reakciu na veľký korupčný škandál, ktorý vypukol minulý týždeň, pričom sa nedá vylúčiť, že ešte bude pokračovať s novými odhaleniami.
Prezident Donald Trump tento týždeň schválil 28-bodový plán pre mier medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý najvyšší predstavitelia administratívy potichu vypracovali počas posledných niekoľkých týždňov v konzultácii s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom a ukrajinskými predstaviteľmi, povedal pre americký kanál NBC News vysoký predstaviteľ administratívy.
Na formulovaní plánu sa podieľali Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio a prezidentov zať Jared Kushner, uviedol úradník.
„Plán sa zameriava na poskytnutie bezpečnostných záruk obom stranám s cieľom zabezpečiť trvalý mier,“ povedal vysoký predstaviteľ pre NBC News. „Zahŕňa veci, ktoré Ukrajina chce a potrebuje pre trvalý mier.“
Úradník neuviedol podrobnosti plánu, o ktorom sa domnieva, že je stále predmetom rokovaní s kľúčovými zúčastnenými stranami. O existencii plánu ako prvá informovala spoločnosť Axios. Agentury/
X XX
Donbas v prenájme a povinný ruský jazyk. Trumpov návrh je ešte šokujúcejší
Podľa nových zistení, o ktorých informoval denník The Telegraph, má takzvaný „mierový plán USA“, vypracovaný za účasti Ruska, obsahovať požiadavku, aby Ukrajina prenajala Rusku časť Donbasu, ktorú má pod kontrolou.
Ukrajinský vojak Brigády Liuť brániaci svoju zem na neznámom mieste. Tamojšie ministerstvo zverejnilo fotografiu s popisom: „Pokračujeme v našom boji za modro-žltú vlajku a budúce generácie.“
Podľa plánu Kyjev síce odovzdá kontrolu nad Donbasom, ale ponechá si vlastnícke právo. Ako uviedli zdroje oboznámené s návrhom, „Rusko bude platiť nešpecifikovaný nájom za kontrolu nad regiónom“.
„Plán s 28 bodmi bol dôkladne prerokovaný USA a Ruskom počas nedávnych tajných rokovaní, čo opäť vyvolalo obavy, že Ukrajina je odsunutá z diskusie o svojej budúcnosti,“ napísal denník.
Okrem toho, že Ukrajina musí odovzdať svoje územia, plán predpokladá zníženie počtu Ozbrojených síl Ukrajiny na polovicu a zákaz vlastniť rakety dlhého doletu.
Plán tiež zablokuje rozmiestnenie zahraničných vojsk na Ukrajine, ukončí vojenskú pomoc USA a zakáže pristátie zahraničných diplomatických lietadiel v krajine. Ruský jazyk sa stane štátnym a Ruská pravoslávna cirkev získa oficiálny status na okupovaných územiach.
Ukrajine má byť zároveň umožnené rokovať o bezpečnostných zárukách s USA a európskymi vládami „na podporu možného prímeria“. Podľa zdrojov „Biely dom požadoval od prezidenta Volodymyra Zelenského, aby súhlasil s týmito podmienkami“.
Obchodný štýl Trumpa
The Telegraph uviedol, že myšlienka prenajať Donbas zapadá do „obchodného štýlu dohôd Donalda Trumpa“. Donbas je podľa denníka „bohatý na nerastné suroviny“ a Moskva by mala platiť „daň z pôdy, aby kompenzovala finančné straty, ktoré Ukrajina utrpela v dôsledku straty prístupu k svojim územiam“.
Hoci odovzdanie územia by podľa ukrajinskej ústavy vyžadovalo referendum, návrh prenájmu by takúto povinnosť obchádzal.
Rezignácia amerického emisára
Po zverejnení informácií o pláne oznámil svoju rezignáciu generálporučík Keith Kellogg, špeciálny predstaviteľ Donalda Trumpa pre Ukrajinu. Podľa jeho spolupracovníka „Kellogg sa domnieva, že Rusko zavádza Trumpovu administratívu“.
Európske zdroje citované denníkom tvrdia, že detaily plánu nepoznali. The Telegraph pripomenul, že európski predstavitelia vraj „často súkromne kritizujú“ amerického vyjednávača Steva Witkoffa, pretože ho považujú za „príliš náchylného na vplyv Rusov“. Podľa dostupných informácií sa na príprave plánu podieľajú aj Katar a Turecko, ktoré podporujú sprostredkovateľské úsilie USA.
Na Donbase pokračujú ťažké boje, najmä v meste Pokrovsk, ktoré The Telegraph označuje za najdôležitejší logistický uzol Ukrajiny.
X XX
Fico končí s konsolidáciou: „Vyhadzujeme peniaze do luftu.“ Premiér volá po rozbehnutí projektov
Slovenská diaľnica v korunách stromov je už otvorená. V rámci Európy je jediná svojho druhu, celosvetovo patrí do prvej dvojky. Podobnú „konkurenciu“ má len v Spojených štátoch, konkrétne v Kalifornii
Na otvorení rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna to vo štvrtok vo svojom príhovore uviedol predseda vlády Robert Fico (Smer). Skonštatoval, že je potrebné naštartovať hospodársky rast, ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru) preto vyzval „vytiahnuť zo šuflíka“ pripravené infraštruktúrne projekty.
Predseda vlády v príhovore pripomenul, že úsek medzi Kriváňom a Mýtnou bol financovaný zo štátneho rozpočtu. Skonštatoval tiež, že v súčasnosti namiesto investícií do ďalších diaľnic a rýchlostných ciest musí vláda konsolidovať. „My doslova vyhadzujeme teraz peniaze do luftu, lebo musíme držať nejaké čísla kvôli tomu, že v roku 2023 sme dostali najhoršie verejné financie v celej Európskej únii,“ povedal Fico.
V budúcom roku však už podľa premiéra konsolidácia nemôže pokračovať takým spôsobom, ako v ostatných dvoch rokoch. „Už nie je priestor na zvyšovanie daní, už nie je priestor na škrtanie štandardov sociálneho štátu, my musíme ísť cez hospodársky rast,“ povedal Fico. Ministra dopravy preto vyzval, aby povyťahoval pripravené infraštruktúrne projekty, ktoré nie sú zafinancované, a vláda urobí všetko pre to, aby na tie menšie našla finančné prostriedky.
V súvislosti s otvorením úseku R2 medzi Kriváňom a Mýtnou premiér ocenil proces prípravy projektu i samotnú výstavbu diela. „Každý úsek diaľnice alebo rýchlostnej komunikácie je doslova požehnaním pre región. Aj tento úsek rýchlostnej komunikácie významne pomôže tomuto regiónu, pretože sme sa prakticky priblížili až k Lučencu,“ uviedol Fico.
Rýchlostnú cestu R2 Kriváň – Mýtna, ktorej súčasťou je i najdlhší most na Slovensku, slávnostne otvorili vo štvrtok pred poludním. Motoristi budú môcť úsek využívať od neskoršieho popoludnia./agentury/
X X X
Diaľnica v korunách stromov je v Európe jediná. Motoristi si ju už môžu naplno užívať
Slovenská diaľnica v korunách stromov je otvorená. V rámci Európy je jediná svojho druhu, celosvetovo patrí do prvej dvojky. Podobnú „konkurenciu“ má len v Spojených štátoch, konkrétne v Kalifornii.
Otvorenie rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna bolo veľkou slávnosťou. Odštartovali ho v sprievode rezkej hudby a tancov Lúčničiarov. Okrem šéfa rezortu dopravy Jozefa Ráža (nom. Smer) a viacerých ďalších ministrov nechýbal ani premiér Robert Fico (Smer). Ten priamo na mieste konštatoval, že tento úsek privítajú s obrovskou radosťou nielen ľudia žijúci v dotknutom regióne, ale celé Slovensko.
„Stojí doslova v korunách stromov. Mal som možnosť sledovať, ako toto umelecké dielo rastie, keď sme často prechádzali pod jeho piliermi. Projektantom zaň patrí vďaka,“ poznamenal predseda vlády. Vyzdvihol pritom aj ľudí, ktorí na takýchto stavbách pracujú v extrémnom počasí. „Keď sa horúčavy šplhajú k štyridsiatim stupňom, alebo počas obrovských mrazov, dažďov a víchric. Bez nich by podobné stavby nikdy nevznikali,“ zdôraznil. Zopakoval, že novootvorený úsek významne pomôže celému regiónu.
„Prakticky sme sa priblížili až k Lučencu. Verím, že minister dopravy urobí všetko preto, aby bol čo najrýchlejšie dokončený aj obchvat Zvolena. Tým sa vlastne úplne plynule naviažeme na diaľnicu a cez rýchlostnú komunikáciu až smerom do Lučenca,“ povedal Fico s tým, že sú to mimoriadne dôležité investície a v tomto tempe musia pokračovať ďalej. Dodal, že tento projekt bol plne financovaný zo štátneho rozpočtu, pričom všetky potrebné rozhodnutia boli prijaté pred rokom 2020.
Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna je už otvorená.
Náklady na stavbu, aj s prekonávaním nepredvídaných prekážok, dosiahli 271 miliónov eur. Len odstránenie skládky odpadu, ktorá sa nachádzala v trase diaľnice, stálo takmer 6,5 milióna eur. Celkovo sa hodnota prác naviac vyšplhala na necelých 8 miliónov.
Komfort a časové úspory
Minister Ráž pripomenul, že región, v ktorom novinku otvárajú, je jeho srdcu blízky. „Za týmto kopcom je Poľana, kde nad Hriňovou môj pradedo hral na fujare a dedo pásol kravy. Potom išiel do mesta a podarilo sa mu založiť súbor, ktorý nám tu dnes vystupoval,“ spomenul svojich predkov. Otvorenie tohto úseku podľa neho prinesie veľký pokoj najmä obciam, ktoré sa nachádzajú pod rýchlostnou komunikáciou.
„Cesta prvej triedy sa kľukatila pod touto estakádou – bola úzka a nebezpečná. Takýto infraštruktúrny projekt prináša v prvom rade bezpečnosť, vyšší komfort a, samozrejme, aj časové úspory,“ zdôraznil. Pokračoval, že stavebne povolenie majú už aj ďalšie úseky smerom na východ.
„Verím, že sa podarí nájsť spôsob, ako financovať obchvat Zvolena sliačskym variantom. Čoskoro budeme oznamovať výsledok environmentálneho posúdenia a ďalšie infraštruktúrne projekty,“ konštatoval.
Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček sa teší, že dielo sa podarilo dokončiť. „Každému, kto tadiaľto pôjde, umožníme už prejsť bezpečnejšou a naozaj nádhernou rýchlostnou cestou,“ podotkol. Vzápätí spomenul množstvo šikovných ľudí, ktorí sa na výsledku podieľali.
„Pre nás to len začína. Tým, že stavbári tu skončili, pre našu prevádzku to znamená dlhé desaťročia starostlivosti,“ zhodnotil Macháček. Tento unikátny úsek, pričom až 6,5 z celkových 9 kilometrov tvorí estakáda, si totiž, pri teplote klesajúcej k nule, vyžaduje častejšie preventívne posypy. Takisto monitorovanie poveternostných podmienok vo výške, tiež posilnenie strediska Lučenec o šiestich zamestnancov a dva nové sypače.
Výška novej komunikácie dosahuje na niektorých miestach až 45 metrov.
Vydrží 1 500 rokov?
Viaceré piliere tamojších estakád siahajú až do výšky 45 metrov. Skruže niektorých mostov stavali vo výške tridsiatich metrov, pričom použili zhruba tri desiatky vysokých žeriavov. Denne sa na stavbe nachádzalo, počas štyroch rokov jej trvania, od 450 do 500 pracovníkov. Výkonný riaditeľ firmy Doprastav Dušan Mráz tvrdí, že toto dielo má viacero unikátov.
„Najvzácnejším technickým prvkom tohto mosta je dilatácia v strede rozpätia. To znamená, že vzdialenosť medzi piliermi je 150 metrov a v strede, čiže po 125 metroch, je mostná dilatácia,“ vysvetlil Mráz. „Toto je len druhý most na svete, ktorý to má takto umiestnené. Jediný, ktorý to tak doteraz mal, je Benicia-Martinez v Kalifornii. Takže my máme európsky unikát, ktorý je v celosvetovom meradle dvojkou,“ objasnil Mráz.
Krásu tohto diela oceňuje aj starosta obce Kriváň Imrich Paľko. O to viac, že odľahčí cesty vedúce ich územím. „Pomôže to najmä Novohradu a ľuďom dochádzajúcim do zamestnania, keďže tu máme priemyselný park,“ hovorí. „Je to krásna stavba, veď to sami vidíte. Kriváň bude atraktívnejší stále viac. Podporí to aj turizmus,“ mieni. Ozrejmil, že stavbári odtiaľ ešte úplne neodchádzajú. „V okolí diaľnice budú robiť nejaké úpravy, takže sa nelúčime. Ešte rok tu diaľničiari zostanú,“ uzavrel.
Stavbu obdivuje aj starostka Mýtnej Ivana Kondačová. „Je famózna a dúfam, že bude slúžiť ďalších 1 500 rokov,“ usmiala sa. Na dokončenie vraj všetci v obci netrpezlivo čakali. „V ostatných mesiacoch tu bol obrovský nápor dopravy, takže sme si vydýchli,“ zdôvodnila.
Primátorka Lučenca Alexandra Pivková zhodnotila, že otvorenie tohto úseku je veľkým prínosom nielen pre ich mesto, ale tiež celý Novohrad. „Možno priláka ďalších investorov, s ktorými už rokujeme. Snažíme sa, aby aj dopravná infraštruktúra, a napojenie sa na ďalšie regióny, priniesla ďalšie možnosti. Verím, že nám to prinesie ďalšie rozvojové možnosti,“ povedala. /agentury/
X XX
Trumpa na pohreb bývalého viceprezidenta Cheneyho nepozvali
Vo washingtonskej Národnej katedrále sa dnes na pohrebe bývalého amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho zišiel rad smútočných hostí z oboch politických strán.
Exprezident Joe Biden si podáva ruku s bývalým viceprezidentom Mikom Penceom, s Jill Bidenovou a bývalou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou pred začiatkom pohrebu bývalého viceprezidenta Dicka Cheneyho vo Washingtonskej národnej katedrále vo štvrtok 20. novembra 2025.
Na obrad dorazili bývalý demokratický prezident Joe Biden aj republikánsky exprezident George W. Bush. Súčasný prezident Donald Trump nebol podľa agentúry AP pozvaný. Cheney v minulosti označil Trumpa za zbabelca, ktorý sa podľa neho pokúsil pomocou klamstiev ukradnúť prezidentské voľby v roku 2020.
Na obrad prišli aj Mike Pence, ktorý bol viceprezidentom počas Trumpovho prvého mandátu v rokoch 2017 až 2021, a bývalá demokratická viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorú Cheney podporil proti Trumpovi pri minuloročných prezidentských voľbách. Trump pred voľbami arabským a moslimským voličom podľa AP povedal, že by sa mali pozastaviť nad Cheneyho podporou Harrisovej, pretože Cheney „zabil viac Arabov ako akákoľvek ľudská bytosť na Zemi“, čím odkazoval na americkú inváziu do Iraku v roku 2003.
Cheney zomrel 3. novembra vo veku 84 rokov na komplikácie spojené so zápalom pľúc a s kardiovaskulárnym ochorením. Bol 46. viceprezidentom USA a slúžil po boku prezidenta Georgea W. Busha dve funkčné obdobia v rokoch 2001 až 2009. Predtým bol kongresmanom za Wyoming a ministrom obrany vo vláde Georgea Busha staršieho. Stanica CNN ho označila za architekta „vojny proti terorizmu“ a uviedla, že pomohol uvrhnúť USA do vojny v Iraku na základe chybných záverov./agentury/
X X X
Žilinský krajský prokurátor obvinil Žilinku zo zasahovania do trestných stíhaní. Ten to odmieta
Žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh obvinil v liste adresovanom Rade prokurátorov a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku z nezákonného zasahovania do trestných stíhaní. Žilinka to odmieta, tvrdenia v liste označil za klamstvá. Vyplýva to zo štvrtkového mimoriadneho rokovania brannobezpečnostného výboru. Zasadnutie bude pokračovať v pondelok (24. 11.). Opozícia sa obáva, že vedenie výboru sa pokúša ovplyvňovať prokuratúru.
„Domnievam sa, že pán generálny prokurátor Slovenskej republiky mal od určitého obdobia v týchto trestných veciach záujem, jednak na určení právnej kvalifikácie konania obvinených, na urýchlenom skončení trestných konaní bez ohľadu na stav dokazovania a tiež na určitom spôsobe meritórneho skončenia týchto veci,“ prečítal z listu na začiatku rokovania predseda výboru Richard Glück (Smer). Informoval tiež, že Žilinka Baloghovi nepovolil na výbore vystúpiť.
Predseda výboru zároveň poukázal, že približne hodinu pred začiatkom rokovania prišiel ďalší list. V ňom má Balogh hovoriť o tom, že aktuálne žiada o status oznamovateľa. List má podľa neho 15 strán a členovia výboru sa s ním potrebujú pred diskusiou oboznámiť. Rokovanie tak prerušil do pondelka.
Glück Maroša Žilinku podľa svojich slov požiada, aby umožnil šéfovi krajskej prokuratúry na výbore vystúpiť. Obhajoval tiež svoje rozhodnutie rokovanie prerušiť.
Generálny prokurátor obvinenia odmieta. Výroky z listu označil za klamstvá. „Nikdy, nikdy sme nevydali žiaden negatívny pokyn, ktorý zákon zakazuje. To znamená: nestíhať, nedať návrh na väzbu, neobžalovať a podobne. Ale vždy sme reagovali len na zistené nedostatky,“ vyhlásil.
Žilinka priblížil, že šéf žilinskej prokuratúry na svojom mieste skončí, no nie preto, lebo by chcel ako jeho nadriadený do prípadov zasahovať. Balogh podľa neho priamo zadal nadlimitnú zákazku na nábytok v hodnote 150-tisíc eur a nepostupoval pri tom v súlade so zákonom. Generálny prokurátor navyše tvrdí, že na kancelárske vybavenie ani nemal v rozpočte peniaze a generálnu prokuratúru žiadal o preplatenie nákupu.
Šéf prokuratúry tiež podľa svojich slov nevidí dôvod, aby sa jeho podriadený zo Žiliny prišiel na rokovanie výboru vyjadriť. Je presvedčený, že predseda výboru Glück má konflikt záujmov. V liste má byť totiž naznačené, o aké politicky exponované kauzy ide. Glück konflikt záujmov odmieta.
Opozícia kritizuje vedenie výboru, že takéto zasadnutie zvolalo. Členka výboru Irena Bihariová (PS) považuje list za všeobecne napísaný. „Nie je našou povinnosťou, ani právom, viesť krížový výsluch o vyšetrovaní,“ zdôraznila. Naznačila, že sa na pondelkovom pokračovaní nezúčastní.
Poslanec SaS Juraj Krúpa to považuje za ovplyvňovanie prokuratúry. „Zároveň neviem pochopiť na záver, prečo sa to prerušilo. Prečo sme nemohli prerokovať niektoré veci. Alebo prerušiť sa mohlo, ale mohlo sa prerušiť, ja neviem, na 40 minút. Tí, ktorí vedia trošku rýchlejšie čítať, by možno zvládli prečítať 15 strán, aby sme sa mohli ďalej oboznamovať,“ myslí si./agentury/
X X X
Päť najväčších problémov trhu práce: Ako sa pripraviť?
Slovenský trh práce čakajú zásadné zmeny: spomaľovanie ekonomiky, starnutie populácie, vyššia migrácia, dopady AI a tlak dekarbonizácie na priemysel.
Podľa odborníkov VÚB banky bude kľúčové pripraviť sa na päť najväčších výziev:
- Ochladenie ekonomiky a nezamestnanosť
Počet pracovných ponúk na úradoch práce začína klesať a nezamestnanosť po rokoch mierne rastie. „Podľa NBS by mala naša ekonomika rásť len o 0,8 percenta, v budúcom roku spomaliť na 0,5 percenta. Pri tomto spomalení nemôžu mzdy rásť dlhodobo rýchlejšie než produktivita práce. Priemerný rast miezd tak zostane na úrovni do štyroch percent ročne,“ uviedol Michal Lehuta, makroanalytik VÚB banky. Najviac ohrozené sú sektory priemyselnej výroby, dopravy, obchodu a skladovania.
- Migrácia a nízka mobilita
Odchod mladých, najmä kvalifikovaných absolventov, patrí k najväčším stratám. Len 40 percent absolventov zahraničných univerzít sa vracia na Slovensko, medzi najúspešnejšími maturantmi je to dokonca len tretina. Slabá atraktivita slovenského trhu práce pre talenty súvisí s nižšími mzdami, nedostatkom príležitostí, ale aj s nízkou kvalitou verejných služieb.
„Boj o zahraničný kapitál vystriedal boj o talenty. Slovensko potrebuje vytvoriť lepšie podmienky, aby prilákalo ľudí s vyššou pridanou hodnotou,“ vysvetľuje Lehuta. Počet cudzincov na Slovensku však rýchlo rastie – aktuálne tvoria už viac než 6 percent populácie (362-tisíc osôb k júnu 2025).
- Starnutie a „strieborná ekonomika“
Slovensko starne a čoraz viac ľudí bude pracovať vo vyššom veku. Vek odchodu do dôchodku sa predlžuje, pričom finančná bilancia občana so štátom sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dostáva do mínusu už okolo 63. roku života. „Čistá bilancia počas života je v priemere mínus 96-tisíc eur. To znamená, že budeme od štátu žiadať viac, než bude schopný dať,“ upozornil špecialista na depozitá a investície Štefan Hronec z VÚB banky. Na druhej strane sa rozvinie tzv. strieborná ekonomika – od zdravotníctva cez sociálne služby až po špecializované výrobky pre starších.
- Automatizácia a umelá inteligencia
Nástup umelej inteligencie a automatizácie mení povahu práce. Podľa OECD bude ich dopad závisieť od toho, do akej miery technológie doplnia alebo nahradia ľudskú prácu. Riziko sa netýka len manuálnych profesií, ale čoraz viac aj kvalifikovaných pozícií. Rastú sektory služieb, kde budú dôležité sociálne zručnosti, analytické myslenie, kreativita, schopnosť spolupráce s digitálnymi nástrojmi.
„Takmer 40 percent dnešných kvalifikácií môže byť do roku 2030 zastaraných a až 59 percent bude potrebovať upgrade. Celoživotné vzdelávanie už nie je voľba, ale nevyhnutnosť,“ dodáva Hronec. Slovensko však v rebríčkoch celoživotného vzdelávania patrí na spodné priečky OECD.
- Dekarbonizácia a nové šance
Znižovanie emisií skleníkových plynov bude znamenať zásadnú reštrukturalizáciu priemyslu. Ohrozené sú energeticky náročné odvetvia ako metalurgia, výroba cementu či spaľovacie motory. Naopak, rásť by malo stavebníctvo, obnoviteľná energetika či nové investície do inovácií. „Dekarbonizácia je drahý proces, ale prináša aj nové príležitosti. Tí, ktorí sa prispôsobia, môžu získať konkurenčnú výhodu,“ dopĺňa Lehuta.
Dopady na spoločnosť
Päť kľúčových problémov trhu práce je vzájomne prepojených. Slabší ekonomický rast a starnutie obyvateľstva znamenajú väčší tlak na verejné financie, migrácia ovplyvňuje dostupnosť pracovnej sily a technológie menia štruktúru pracovných miest. Riešenia preto musia byť komplexné – od podpory rekvalifikácií a zvyšovania kvalifikácie, cez lákanie talentov zo zahraničia, až po reformy dôchodkového systému.
„Trh práce v najbližších rokoch čakajú turbulencie. Pre ľudí, firmy aj štát bude kľúčové, ako rýchlo a flexibilne sa prispôsobia novým podmienkam. Kľúčom môže byť celoživotné vzdelávanie, schopnosť adaptibility a schopnosť tímovej spolupráce. Pomôcť môže aj poistenie proti nedobrovoľnej strate práce,“ uzatvára Hronec./agentury/
X XX
USA a Rusko rokujú o novom pláne na ukončenie vojny na Ukrajine, tvrdí Axios
Spojené štáty a Rusko potajme chystajú plán na ukončenie vojny na Ukrajine po vzore mierového plánu pre Gazu. Informácie získal portál Axios od zdrojov z viacerých krajín.
Spojené štáty v spolupráci s Ruskom potajme pripravujú nový plán na ukončenie vojny na Ukrajine po vzore mierového plánu pre Gazu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informáciu priniesol v utorok portál Axios s odvolaním sa na americké, ruské i ukrajinské zdroje, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Mierový plán je podľa Axiosu rozdelený do 28 bodov a podobne ako Trumpov plán pre Gazu pozostáva zo štyroch kategórií – mieru na Ukrajine, bezpečnostných zárukách, bezpečnosti v Európe a budúcej podobe amerických vzťahov s Ruskom a Ukrajinou.
Zapojenie USA a Ruska
Americký zdroj Axiosu uvádza, že hlavným strojcom plánu je osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff. Ten údajne „o ňom podrobne diskutoval“ s osobitným vyslancom ruského prezidenta Vladimira Putina Kirillom Dmitrijevom.
O pláne bola vraj už informovaná aj ukrajinská strana. Axios píše, že Witkoff o ňom rokoval s tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Rustemom Umerovom začiatkom tohto týždňa v Miami. Americký zdroj uvádza, že Biely dom postupne začína o pláne informovať aj európskych predstaviteľov.
Podľa ruského zdroja je Moskva ohľadom úspešnosti plánu optimistická, pretože oproti predchádzajúcim pokusom „je vypočutý ruský názor“. Axios uvádza, že nie je jasné, ako plán urovnáva kontroverzné otázky, napríklad rozdelenie územia na východe Ukrajiny, aktuality.sk
X X X
Šéf maďarskej diplomacie reaguje na návrh EÚ: Sankcie proti spolupráci s Ruskom sú neakceptovateľné
Rada EÚ zvažuje sankcie voči ruským energetickým zdrojom. Maďarsko s takýmito krokmi nesúhlasí, pretože by ohrozili ich hospodárstvo a zvýšili energetické náklady rodín.
Súčasťou najnovšieho 20. balíka sankcií Európskej únie voči Rusku majú byť aj sankcie voči dodávkam ropy a spolupráci v oblasti atómovej energie. Podľa agentúry MTI na to po zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli upozornil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Podľa neho to je už za „červenou čiarou“, ktorú maďarská vláda nikdy nedovolí prekročiť, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Szijjártó zdôraznil, že zabránenie ruským dodávkam ropy a jadrovej spolupráci by bolo v príkrom rozpore s maďarskými národnými záujmami. „Bez spolupráce s Ruskom v oblasti ropy a jadrovej energie neexistuje maďarská energetická bezpečnosť ani zníženie účtov domácností za energie. Ak sa bude musieť opustiť spolupráca s Rusmi v oblasti ropy a jadrovej energie, účty za energie sa pre maďarské rodiny v krátkodobom horizonte strojnásobia,“ dodal.
Energetická bezpečnosť Maďarska
Podľa maďarského ministra Budapešť nedovolí európskym politikom, ktorých nazval „fanatikom sankcií“, aby zvyšovali náklady maďarských rodín na energie. A to najmä preto, že Spojené štáty udelili Maďarsku výnimku z obmedzení zameraných na ruský energetický sektor, aktulity.sk
X XX
Ukrajinská premiérka vyzýva USA k zintenzívneniu sankcií voči Rusku
Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková zdôraznila nutnosť finančných a energetických sankcií voči Rusku počas návštevy amerických predstaviteľov v Kyjeve.
Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková vo štvrtok oznámila, že sa v Kyjeve stretla s tajomníkom amerického ministerstva obrany pre pozemné sily Danom Driscollom. V súvislosti s pokračujúcimi ruskými útokmi na Ukrajinu vyhlásila, že je zásadné posilniť energetické a finančné sankcie proti Rusku. Stratégia vyvíjania tlaku na Rusko sa podľa Svyrydenkovej ukazuje ako účinná. Informovala o tom stanica Sky News, píše TASR.
Driscoll pricestoval na návštevu Ukrajiny v stredu spolu s náčelníkom generálneho štábu pozemných síl USA Randym Georgem. Vo štvrtok by sa mali v Kyjeve stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, potvrdila podľa agentúry AFP jeho kancelária.
Priamy pohľad na agresiu
„Táto návšteva poskytuje vysokopostaveným vojenským predstaviteľom sprevádzajúcim tajomníka dôležitú príležitosť posúdiť situáciu na mieste a na vlastné oči vidieť dôsledky ruskej agresie,“ napísala Svyrydenková na sieti X.
Podľa informácií stanice NBC News, ktorá sa odvolala na americký zdroj, je cesta predstaviteľov USA na Ukrajinu plánom Bieleho domu, ktorého cieľom je „obnoviť mierové rokovania“.
Nový mierový plán
Americké veľvyslanectvo v Kyjeve uviedlo, že Driscoll a George prišli na Ukrajinu v mene administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na misiu zameranú na „na zistenie faktov a stretnutie s ukrajinskými predstaviteľmi“.
Návšteva sa zároveň koná v čase, keď médiá informujú o podrobnostiach nového 28-bodového mierového plánu z dielne USA, ktoré jeho prípravu konzultovali s Ruskom. Plán, ktorý tento týždeň schválil Trump, podľa zdroja AFP zahŕňa územné ústupky Ukrajiny v prospech Ruska a výrazné zníženie veľkosti ukrajinskej armády, výmenou za bezpečnostné záruky zo strany USA.
Kyjev sa na zostavovaní navrhovaného plánu nezúčastnil, dostal iba informácie o jeho hrubých obrysoch, uviedol zdroj blízky ukrajinskej vláde a európsky představitel, aktualit.sk