Za mreže sa ani nechystal, zobral si však topánky bez šnúrok. Bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský bude stíhaný na slobode, potvrdil jeho advokát Marián Bošanský. Jeho sobotný výsluch sa skončil krátko pred 23.00 h, Pčolinský je obvinený v rámci akcie NAKA pod názvom Rozuzlenie.

 Informoval o tom portál Aktuality. Pčolinský na NAKA vypovedal po súčasnom šéfovi Slovenskej informačnej služby Michalovi Aláčovi, ktoré vyšetrovateľ v piatok zobral do väzby.

Pčolinský prišiel na políciu v sobotu krátko pred 10. hodinou. O detailoch obvinenia nechcel médiám viac povedať, pretože mu zatiaľ nebolo doručené a oboznámi sa s ním až dnes na výsluchu. K piatkovému zatknutiu Aláča jeho predchodca uviedol, že podobný osud môže postretnúť aj jeho.

 „Zobral som si lieky, nemám topánky so šnúrkami, zobral som si preukaz poistenca, občiansky preukaz. Za mreže sa nechystám, ale som pripravený,“ povedal.

Advokát Marián Bošanský, ktorý zastupuje Aláča a aj Pčolinského, je presvedčený, že Aláč pôjde na slobodu. Aláč podľa jeho slov obvinenie odmieta. „Je nepredstaviteľné, aby zločinecká skupina mohla existovať v čase, kedy bol bývalý šéf SIS Pčolinský vo väzbe a Aláč nepoznal hlavu zločineckej skupiny,“ uviedol Bošanský pre viaceré médiá. Ako Bošanský ďalej informoval, od rána prebiehala konfrontácia, vyšetrovateľ vysvetlil dôvody kolúzneho zadržania. Aláč podľa slov Bošanského vníma zadržanie ako nevyhnutné, aby objasnil všetky podozrenia. Zostáva pritom zadržaný ešte minimálne jeden deň.

Dnes prebieha výsluch Pčolinského, ktorý má podľa Bošanského k prípadu čo povedať a očakáva, že výsluch vnesie svetlo do prípadu. Nepredpokladá, že by niekto dal súhlas so vzatím jeho klientov do väzby. Bošanský v sobotu ráno označil prístup vyšetrovateľa za korektný. Snaží sa podľa neho odstrániť kolúzne dôvody zadržania Aláča v rámci 48-hodinovej lehoty. Uvedomuje si, v akej funkcii jeho klient je a chápe kolúzne dôvody zadržania. Verí však, že polícia v krátkej dobe vypočuje potrebných svedkov. Aláč podľa slov Bošanského nezvažuje odchod z funkcie a odmieta obvinenie vo všetkých bodoch. Vidia v ňom viacero nezrovnalostí a považujú ho za nelogické.

Obava z marenia vyšetrovania

„Vo veci M. A. aktuálne prebiehajú procesné úkony zo strany polície, osoba V. P. v týchto chvíľach vypovedá na NAKA. Po ukončení procesných úkonov polície bude so závermi oboznámený službukonajúci prokurátor ÚŠP, ktorý si vec dôkladne preštuduje a následne rozhodne o ďalšom postupe,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Aláča polícia zadržala pre možné marenie vyšetrovania. Vyšetrovateľ sa teda obával, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených. Polícia ho v cele môže držať 48 hodín. To je čas, ktorý má vyšetrovateľ s prokurátorom na to, aby sa rozhodli, či bude pre šéfa SIS žiadať väzbu.

K zadržaniu šéfa tajných sa bližšie nevyjadrila ani SIS. „Slovenská informačná služba vzala na vedomie výsledky prvotných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní. S cieľom nezasahovať do priebehu trestného konania v tomto štádiu sa SIS nebude k veci vyjadrovať,“ skonštatovala hovorkyňa.

 Policajný prezident Štefan Hamran vo štvrtok informoval, že polícia zadržala a obvinila bývalých členov tímu Oblúk z inšpekcie ministerstva vnútra, ktorý v minulosti vyšetroval príslušníkov NAKA, ktorých ľudovo prezývajú čurillovci, a tiež bezpečnostné špičky štátu. Za zásahom NAKA sú podozrenia z manipulácie výpovedí a vyšetrovanie najväčších káuz od volieb v roku 2020.

 Medzi obvinenými sú okrem Aláča a Pčolinského aj riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Roman Konečný. Obvinení sú aj podnikateľ Petr Košč, ktorý je dlhodobo na úteku, ďalej bývalý policajt Ján Kaľavský, ktorý je v Bosne a Hercegovine, a tiež bývalý príslušník SIS Martin Ciriak. Toho sa polícii podarilo zadržať. Polícia zadržala aj dvoch podozrivých, ktorí však nie sú obvinení – aktívneho policajta Michala Višvádera a vyšetrovateľa Jozefa Khandla.

Kto je kto v Akcii Rozuzlenie

Obvinení

Peter Košč je podnikateľ, ktorý je v pátraní od 1. apríla 2021. Obžalovaný je aj v inej trestnej veci. Vladimír Pčolinský je bývalý riaditeľ SIS, obvinený je tiež v inej trestnej veci. Michal Aláč je riaditeľ SIS. Ján Kaľavský je bývalý príslušník NAKA, ktorý je v pátraní od 7. októbra 2021 a je neprávoplatne odsúdený. Martin Ciriak je bývalý príslušník SIS. Zadržali ho ako obvineného 17. augusta 2023.

Zadržaní ako podozriví 17. augusta 2023

Jozef Khandl je príslušník NAKA. Michal Višváder je aktívny policajt a bývalý príslušník Úradu inšpekčnej služby./agentury/

 X X X

 Šéf rozviedky vystríha Rusov pred cestou do „zvrhlej“ Európy. Jeho dcéra tam chodí dovolenkovať a manželka na nákupy

Súčasná Európa nemôže byť pre zdravého človeka príťažlivá, tvrdí šéf ruskej rozviedky. Svojimi výrokmi z moskovskej konferencie o medzinárodnej bezpečnosti si vyslúžil výsmech.

 Podľa Sergeja Naryškina, šéfa ruskej rozviedky, sa človeka stvoreného na Boží obraz na Západe ,,snažia nahradiť všetkými druhmi transrodových ľudí a biomechanoidov“.

„Pre duchovne a fyzicky zdravého človeka je skutočne nepríjemné a niekedy dokonca desivé prísť do Európy – rozmnožilo sa tam toľko rôznych druhov zvráteností,“ citovala agentúra TASS niekdajšieho konškoláka prezidenta Vladimira Putina, s ktorým sa spriatelil už v roku 1980 v čase štúdií na leningradskej akadémii KGB.

Naryškin, ktorý je riaditeľom ruskej zahraničnej spravodajskej služby od roku 2016, spoluobčanov varoval pred cestovaním do európskych krajín, pretože im tam podľa neho hrozí nebezpečenstvo. „Človek je stvorený na Boží obraz a západniari sa ho snažia nahradiť všetkými druhmi transrodových ľudí a biomechanoidov,“ poznamenal. Nevysvetlil, čo rozumie pod pojmom biomechanoid. O to búrlivejšiu diskusiu vyvolal na sociálnych sieťach.

„Sergej Naryškin nám venoval slovo, ktoré bude odteraz pravidelnou súčasťou nášho programu. BIOMECHANOIDY. Nezáleží na tom, čo to znamená a či to niečo znamená. Toto je slovo, na ktoré sme čakali!“ uštipačne poznamenal na Telegrame publicista Anton Orech.

O výraze, ktorý sa v sci-fi literatúre používa pre robota zvieracej alebo antropomorfnej podoby, na stanici Rossija 1 v televíznej relácii 60 minút uvoľnene besedoval aj moderátor Jevgenij Popov s kremeľským propagandistom Sergejom Markovom. Zhodli sa, že Naryškin má pravdu a ruské elity by sa nemali chodiť rekreovať na Západ. A keď už, tak by sa „mali dať pred cestou zaočkovať proti biomechanoidom“.

Naryškin je už takmer desať rokov na čiernej listine EÚ i USA. Zápis na personálny sankčný zoznam si vyslúžil ako vtedajší predseda dolnej komory ruského parlamentu za aktívnu účasť na anexii Krymu. Podľa portálu Censor.net mu preto napríklad Fínsko v roku 2015 nepovolilo vstup na svoje územie.

Pravda, neznamená to, že by sa Naryškin odvtedy na Západ už ani raz nepozrel. Služobne bol podľa portálu Echo v roku 2018 v Spojených štátoch, kde sa stretol so šéfom CIA Mikeom Pompeom a po začiatku ruskej agresie proti Ukrajine v roku 2022 rokoval v Turecku s Pompeovým nástupcom Williamom Burnsom.

Zato najbližší rodinní príslušníci Naryškina, ktorí zatiaľ neboli zaradení na sankčný zoznam, si výlety na „zvrátený“ Západ stále s chuťou užívajú. „V apríli tohto roku si v Paríži všimli jeho manželku Tatianu Naryškinovú. Manželku hlavného ruského spravodajského dôstojníka odfotili v Mercedese triedy S za stotisíc dolárov, ktoré patrí ruském veľvyslanectvu,“ píše Echo.

Naryškinova dcéra Veronika zase miluje letoviská v Grécku a Taliansku a minulé leto sa vybrala do Turecka, členskej krajiny NATO, napísal na komunikačnej platforme Telegram investigatívny novinár Sergej Ježov.

Veronika, dcéra šéfa ruskej rozviedky Sergeja Naryškina, si na „zvrhlom“ Západe rada užíva.

Snímky z jej dovoleniek v „nepriateľských krajinách“, ako ich na svojom čiernom zozname označuje ruské ministerstva zahraničných vecí, zverejnil začiatkom tohto roka portál Insider. Veronika Naryškinová má síce svoj Instagram pred cudzími zamknutý, jej priateľka, s ktorou sa chodí rekreovať, sa ale spoločnými fotografiami na sociálnych sieťach rada chváli.

Manželka a dcéra šéfa ruskej rozviedky sa očividne nedali zastrašiť ani jeho predchádzajúcim varovaním, že by sa z nich mohli na Západe stať „plne ovládané transhumanistické chiméry“. Práve na ne chcú „západné totalitárno – liberálne režimy na čele s USA premeniť človeka zo slobodnej bytosti potom, čo ho zbavia všetkého ľudského“, cituje Echo z jedného z nedávnych novinových rozhovorov Naryškina.

Politológ Abbas Galliamov, niekdajší pisateľ Putinovych prejavov, nerozumie, prečo sa Naryškin pokúša presviedčať Rusov, že kvôli tamojším zvrhlíkom by pre nich pobyt na Západe bol fyzicky neznesiteľný. „Ak je to tak, potom kým sú členovia Naryškinovej rodiny, ktorí z nejakého dôvodu neustále chodia k týmto zvrhlíkom?“ pýta sa.

Sarkasticky pritom Galliamov dodáva, že „manželka šéfa zahraničnej rozviedky, ktorá sa pred troma mesiacmi vrátila z Paríža, mu možno spestrila intímny život natoľko, že šokovaný začal rozprávať o európskych zvrátenostiach“./agentury/

X X X

 Kollár do nebies vychválil Žilinku: Čestný človek, jediný slušný, posledná bašta spravodlivosti

Generálny prokurátor Maroš Žilinka je čestný človek, ktorý sa riadi zákonom, tvrdí predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

 Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

„Našťastie tu máme jedného slušného človeka, ktorý presne dodržiava literu zákona. Pán Žilinka má ruky zviazané zákonom. Je to posledná bašta spravodlivosti, ktorá je držaná na generálnej prokuratúre,“ uviedol Kollár v relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní. Práve Sme rodina nominovala Žilinku do funkcie. Šéf GP cez kontroverzný paragraf 363 zrušil obvinenie z podplácania poslancovi Martinovi Borguľovi, ktorý kandidoval práve za Sme rodina. Žilinka rovnako v roku 2021 zrušil obvinenie exšéfa SIS a nominta Sme rodina Vladimíra Pčolinského.

 Kollár vlani v októbri v relácii Na telo uviedol, že podľa jeho informácií sa Maroš Žilinka nechystá kandidovať na prezidenta. Ak by tak ale urobil, hnutie Sme rodina by ho podporilo. Kollár tiež v septembri 2021 vtedajšej koalícii pohrozil, že ak sa pokúsi zrušiť paragraf 363, tak Sme rodina odíde z vlády.

Opačný názor ako Kollár má na Žilinku napríklad Saska, ktorá po tom, ako šéf GP pagarafom 363 oslobodil spod obžaloby exministra vnútra Roberta Kaliňáka, uviedla, že išlo o neprijateľný zásah do dôvery v spravodlivosť a o predzvesti toho, čo nás čaká v prípade víťazstva Smeru v parlamentných voľbách. Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) avizovala, že strana chce ďalej presadzovať úpravu paragrafu 363, aby generálny prokurátor nemal možnosť negatívne a rozsiahlo zasahovať do vyšetrovania.

Atómový kufrík Smeru

Podobne to vníma aj Juraj Šeliga z Demokratov. „Žilinka a jeho námestníci každý deň potvrdzujú potrebu reformy generálnej prokuratúry. Ak by niekto povedal, že Žilinka je Ficov, Kaliňákov a Gašparov atómový kufrík, súhlasím s ním,“ uviedol.

 „Čakali sme, že mafia sa bude snažiť pred voľbami vyviniť zo všetkého zla, ktoré napáchala. Zrušenie Kaliňákovho obvinenia paragrafom 363 sme preto od generálneho prokurátora očakávali. Názor na konanie GP si urobí každý občan sám,“ uviedlo hnutie OĽANO. Podobne to vníma aj predsedníčka strany Za ľudí Veronika Reišová a avizuje reformu prokuratúry. „Pretože túto ručnú brzdu spravodlivosti treba zrušiť,“ podotkla.

 Branislav Vančo z Progresívneho Slovenska tvrdí, že z komunikácie GP nie je zrejmé, pre aké konkrétne nezákonnosti zrušili Kaliňákovo obvinenie. „Takýto postup považujeme za neprijateľný, pretože vyvoláva pochybnosti a nedôveru k fungovaniu spravodlivosti na Slovensku. Paragraf 363 sa stal negatívnym symbolom, ale nemuselo to tak byť,“ uviedol.

Ústave neodporuje

V júni tohto roka Ústavný súd rozhodol, že paragraf 363 Trestného poriadku nie je v rozpore s Ústavou SR. „Toto konanie neslúži na naprávanie prípadných pochybení pri aplikácii v konkrétnych prípadoch,“ povedal šéf ústavného súd Ivan Fiačan. Ústavný súd podľa neho neposudzuje optimálnosť právneho predpisu ale to, či rešpektuje medze ústavy. „Napadnutá časť trestného poriadku neodporuje ústave z hľadiska žiadneho navrhovateľmi označeného úseku,“ povedal Fiačan.

 Poslanci parlamentu sa ešte na jeseň roku 2021 obrátili na Ústavný súd SR, aby posúdil ústavnosť paragrafu 363 Trestného poriadku „Sme presvedčení, že tak ako, generálny prokurátor využíva tento predpis, musí byť posúdený z hľadiska účelu a nejakej rovnováhy, ktorú veľká časť obyvateľov Slovenska pociťuje, že je narušená,“ povedal vtedy poslanec Alojz Baránik.

Podľa prieskumu agentúry Focus z mája Žilinkovi dôveruje 42 percent Slovákov, zatiaľ čo 49 percent mu nedôveruje. Žilinka mal vo februári roku 2021 48-percentnú dôveru a v novembri 2022 45-percentnú. Šéf GP má najväčšiu dôveru medzi voličmi Republiky (70 percent). Naopak, najmenej mu dôverujú voliči Progresívneho Slovenska (29 percent)./agentury/

X X X

Nastal deň D. Ukrajinci začali s výcvikom na stíhačky F-16, zabrať musia aj v angličtine

Výcvik ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16 sa začal, uviedol ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov stanicu Kanal 24. Podľa neho môže trvať až niekoľko mesiacov. Miesto, kde sa inštruktáž odohráva, nespresnil.

 „Výcvik sa už začal,“ povedal Reznikov s tým, že sa na ňom bude podieľať koalícia 11 krajín podporujúcich Ukrajinu, ktorá od vlaňajšieho februára čelí ruskej invázii. Súčasťou programu bude aj školenie ukrajinských inžinierov a technikov. Piloti aj personál absolvujú okrem iného kurz angličtiny, pretože doterajšia úroveň ich znalostí nie je často dostačujúca.

 Na dodávke lietadiel F-16 Ukrajine sa dohodli Dánsko a Holandsko, ktoré pre tento krok získali v tomto týždni podľa neoficiálnych zdrojov súhlas Spojených štátov. Lietadlá F-16 vyrába americká zbrojovka Lockheed Martin.

Americký prezident Joe Biden v máji schválil výcvikové programy pre ukrajinských pilotov na F-16. Okrem školení v Dánsku by malo vzniknúť školiace stredisko v Rumunsku.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat však tento týždeň uviedol, že nie je nádej, že by Ukrajina mohla stíhačky F-16 zaradiť do svojej výzbroje ešte tento rok.

Ukrajinské letectvo je čo do počtu strojov výrazne menšie ako ruské. Napriek tomu si Moskva nebola schopná vytvoriť na ukrajinskom bojisku trvalú leteckú prevahu. Dodávka stíhačiek F-16 by mohla výrazne prispieť k zlepšeniu ochrany ukrajinského vzdušného priestoru a tiež podporiť snahy ukrajinskej armády o vypudenie ruských okupačných síl./agentury/

X X X

Je rusofób a snaží sa to zakryť. Šéf ruských atlétov ostro kritizuje hlavu medzinárodnej organizácie

Získal jednoznačnú podporu. Sebastian Coe získal vo voľbe prezidenta Svetovej atletiky 192 zo 195 hlasov. Bude tak zastávať silný mandát, čo sa nepáči Rusom, ktorých aj naďalej nechce pustiť na scénu a odmieta aj ich štart ako neutrálnych športovcov.

 Prezident Svetovej atletiky Sebastian Coe počas tlačovej konferencie v Bratislave.

„V prípade Ruska nie som neutrálny. Krátko pred vlaňajšími ME v Mníchove som sedel s ukrajinským dievčaťom, ktorá štyri hodiny predtým prišla o matku pri útoku na panelák v Kyjeve. Nemôžem byť neutrálny v otázke Ruska,“ vraví v rozhovore pre český web iDnes Coe.

Na otázku, či je podľa neho možné, že sa ruskí športovci objavia na medzinárodných súťažiach do OH 2024 v Paríži zareagoval jasne.

 „Nemám krištáľovú guľu, ale je to nepravdepodobné. Najmä vzhľadom na to aká je momentálne situácia na Ukrajine.

Riešenie je pri tom jednoduché. Stači aby ruská armáda opustila Ukrajinu,“ konštatuje Coe, ktorý je najzarytejším spomedzi šéfov medzinárodných športových federácií v otázke návratu Rusov na scénu.

Jeho slová vyvolali ostré protesty ruských politikov a najvyšších športových funkcionárov.

Prezident Ruského olympijského výboru Stanislav Pozdňjakov vyhlásil, že Coe je zameraný proti jeho zemi od chvíle, keď sa v roku 2015 stal šéfom atlétov.

„Pán Coe presadzuje odvtedy konzistentnú rusofóbnu politiku. Na jeho správaní sa nič nemení, mení sa len motív a faktory, ktorými sa snaží zakryť rusofóbiu, ktorú predvádza,“ reagoval Pozdňjakov pre agentúru TASS.

 Coe podľa neho najskôr diskriminoval Rusov kvôli dopingovým škandálom a teraz si za zámienku zobral „špeciálnu vojenskú operáciu.“

Pozdňjakov zdôraznil, že Coeove správanie je podľa neho v rozpore s olympijským duchom.

„Na prvom mieste boli vždy ideály priateľstva, vzájomného rešpektu a snaha o dokonalosť. Coe zrejme na tieto ideály zabudol,“ hodnotí Pozdňjakov, ktorý vlani povzbudzoval ruských športovcov aby bojovali vo vojne proti Ukrajine.

Začiatkom týždňa mu prezident Putin udelil za služby vlasti štátne vyznamenanie Rád Alexandra Nevského./agentury/

X X X

Vašo Patejdl bol najväčší hitmaker na Slovensku, hovorí hudobný publicista Rado Mešša

Na nečakané úmrtie Vaša Patejdla reaguje aj hudobný dramaturg Rádia Slovensko, hudobný publicista Rado Mešša.

 Vašo Patejdl má za sebou výnimočne bohatú kariéru, čo znamenal pre slovenskú populárnu hudbu?

Vašo Patejdl bol výnimočný skladateľ, ale aj interpret, ktorého si nikto nepomýlil – za roky pôsobenia v skupine Elán, ale ani v jeho sólovej kariére. Aj pri písaní pre iných interpretov si vytvoril svoj vlastný štýl, ktorý bol vždy rozpoznateľný. Bol asi najväčší hitmaker na Slovensku.

Napísal množstvo hitov nielen pre Elán, ale aj pre Beátu Dubasovú, Mariku Gombitovú a mnoho ďalších spevákov. Netreba zabúdať ani jeho autorské muzikály, z ktorých boli najpopulárnejšie Fontány pre Zuzanu. Výnimočný bol aj jeho hlas, každý okamžite spoznal, že spieva Vašo Patejdl. V československej a v slovenskej hudbe bol výrazný zjav.

 O Patejdlovi je známe, že ako jeden z nemnohých muzikantov mal klasické hudobné vzdelanie. Ako to ovplyvnilo jeho tvorbu?

Na rozdiel od niektorých iných, ktorým klasické hudobné vzdelanie bráni v tvorbe populárnej hudby, Vašovi to naopak pomohlo. Najmä jeho znalosť hudobnej kompozície mu otvárala nové obzory, kam sa iní nemajú veľmi ako dostať.

X Bol úspešný nielen ako člen najúspešnejšej slovenskej skupiny Elán, ale aj v sólovej kariére. Čo bolo v jeho sólovej tvorbe najvýraznejšie?

Sú to skladby, ktoré napísal pre muzikály Fontána pre Zuzanu I a III, skladby ako Voda, čo ma drží nad vodou, Ak nie si moja a mnohé ďalšie. Úspešné boli aj skladby z jeho sólových albumov Dvojčatá, Kamarátka nádej, Mal som rád beatnikov alebo Nepriznaná a iné. Darilo sa mu aj v sólovej kariére, jeho návrat do Elánu priniesol kapele ďalšie hity. Vašo Patejdl bol veľmi plodný autor jeho veľké hity budú charakterizovať 80. a 90. roky, no aj tie nasledujúce.

 Prečo vlastne na čas odišiel od Elánu?

Presné dôvody nepoznám, ale rozhodne chcel skúsiť niečo iné, viac sa venovať autorskej tvorbe, čo sa pri Eláne, ktorý veľa koncertoval, nedalo. Jeho návrat do kapely svedčí o tom, že do Elánu patril a zotrval v ňom až do svojich posledných dní.

X Na budúci rok mala kapela naplánované veľké koncerty.

Áno, v septembri mali koncertovať v Prahe a v Bratislave, vystúpenia mali byť spojené s oslavou Vašovej a Jožovej sedemdesiatky, žiaľ, Vašo sa jej už nedožil. Kapela sa rozhodne, či koncert zahrajú, no v každom prípade vstupenky boli vypredané na rok vopred. Mali to byť veľké koncerty na jeseň 2024 v Prahe v O2 Aréne a v Bratislave na Zimnom štadióne. Oba boli vypredané, čo svedčí o veľkej sláve Elánu ako najpopulárnejšej československej a slovenskej hudobnej kapely.

X Vašo Patejdl bol najväčší hitmaker na Slovensku, hovorí hudobný publicista Rado Mešša

 Na nečakané úmrtie Vaša Patejdla reaguje aj hudobný dramaturg Rádia Slovensko, hudobný publicista Rado Mešša.

 X Vašo Patejdl má za sebou výnimočne bohatú kariéru, čo znamenal pre slovenskú populárnu hudbu?

Vašo Patejdl bol výnimočný skladateľ, ale aj interpret, ktorého si nikto nepomýlil – za roky pôsobenia v skupine Elán, ale ani v jeho sólovej kariére. Aj pri písaní pre iných interpretov si vytvoril svoj vlastný štýl, ktorý bol vždy rozpoznateľný. Bol asi najväčší hitmaker na Slovensku.

Napísal množstvo hitov nielen pre Elán, ale aj pre Beátu Dubasovú, Mariku Gombitovú a mnoho ďalších spevákov. Netreba zabúdať ani jeho autorské muzikály, z ktorých boli najpopulárnejšie Fontány pre Zuzanu. Výnimočný bol aj jeho hlas, každý okamžite spoznal, že spieva Vašo Patejdl. V československej a v slovenskej hudbe bol výrazný zjav.

 X O Patejdlovi je známe, že ako jeden z nemnohých muzikantov mal klasické hudobné vzdelanie. Ako to ovplyvnilo jeho tvorbu?

Na rozdiel od niektorých iných, ktorým klasické hudobné vzdelanie bráni v tvorbe populárnej hudby, Vašovi to naopak pomohlo. Najmä jeho znalosť hudobnej kompozície mu otvárala nové obzory, kam sa iní nemajú veľmi ako dostať.

X Bol úspešný nielen ako člen najúspešnejšej slovenskej skupiny Elán, ale aj v sólovej kariére. Čo bolo v jeho sólovej tvorbe najvýraznejšie?

Sú to skladby, ktoré napísal pre muzikály Fontána pre Zuzanu I a III, skladby ako Voda, čo ma drží nad vodou, Ak nie si moja a mnohé ďalšie. Úspešné boli aj skladby z jeho sólových albumov Dvojčatá, Kamarátka nádej, Mal som rád beatnikov alebo Nepriznaná a iné. Darilo sa mu aj v sólovej kariére, jeho návrat do Elánu priniesol kapele ďalšie hity. Vašo Patejdl bol veľmi plodný autor jeho veľké hity budú charakterizovať 80. a 90. roky, no aj tie nasledujúce.

 X Prečo vlastne na čas odišiel od Elánu?

Presné dôvody nepoznám, ale rozhodne chcel skúsiť niečo iné, viac sa venovať autorskej tvorbe, čo sa pri Eláne, ktorý veľa koncertoval, nedalo. Jeho návrat do kapely svedčí o tom, že do Elánu patril a zotrval v ňom až do svojich posledných dní.

Na budúci rok mala kapela naplánované veľké koncerty.

Áno, v septembri mali koncertovať v Prahe a v Bratislave, vystúpenia mali byť spojené s oslavou Vašovej a Jožovej sedemdesiatky, žiaľ, Vašo sa jej už nedožil. Kapela sa rozhodne, či koncert zahrajú, no v každom prípade vstupenky boli vypredané na rok vopred. Mali to byť veľké koncerty na jeseň 2024 v Prahe v O2 Aréne a v Bratislave na Zimnom štadióne. Oba boli vypredané, čo svedčí o veľkej sláve Elánu ako najpopulárnejšej československej a slovenskej hudobnej kapely.

Vašo Patejdl bol najväčší hitmaker na Slovensku, hovorí hudobný publicista Rado Mešša

Na nečakané úmrtie Vaša Patejdla reaguje aj hudobný dramaturg Rádia Slovensko, hudobný publicista Rado Mešša.

 Vašo Patejdl má za sebou výnimočne bohatú kariéru, čo znamenal pre slovenskú populárnu hudbu?

Vašo Patejdl bol výnimočný skladateľ, ale aj interpret, ktorého si nikto nepomýlil – za roky pôsobenia v skupine Elán, ale ani v jeho sólovej kariére. Aj pri písaní pre iných interpretov si vytvoril svoj vlastný štýl, ktorý bol vždy rozpoznateľný. Bol asi najväčší hitmaker na Slovensku.

Napísal množstvo hitov nielen pre Elán, ale aj pre Beátu Dubasovú, Mariku Gombitovú a mnoho ďalších spevákov. Netreba zabúdať ani jeho autorské muzikály, z ktorých boli najpopulárnejšie Fontány pre Zuzanu. Výnimočný bol aj jeho hlas, každý okamžite spoznal, že spieva Vašo Patejdl. V československej a v slovenskej hudbe bol výrazný zjav.

X  O Patejdlovi je známe, že ako jeden z nemnohých muzikantov mal klasické hudobné vzdelanie. Ako to ovplyvnilo jeho tvorbu?

Na rozdiel od niektorých iných, ktorým klasické hudobné vzdelanie bráni v tvorbe populárnej hudby, Vašovi to naopak pomohlo. Najmä jeho znalosť hudobnej kompozície mu otvárala nové obzory, kam sa iní nemajú veľmi ako dostať.

X Bol úspešný nielen ako člen najúspešnejšej slovenskej skupiny Elán, ale aj v sólovej kariére. Čo bolo v jeho sólovej tvorbe najvýraznejšie?

Sú to skladby, ktoré napísal pre muzikály Fontána pre Zuzanu I a III, skladby ako Voda, čo ma drží nad vodou, Ak nie si moja a mnohé ďalšie. Úspešné boli aj skladby z jeho sólových albumov Dvojčatá, Kamarátka nádej, Mal som rád beatnikov alebo Nepriznaná a iné. Darilo sa mu aj v sólovej kariére, jeho návrat do Elánu priniesol kapele ďalšie hity. Vašo Patejdl bol veľmi plodný autor jeho veľké hity budú charakterizovať 80. a 90. roky, no aj tie nasledujúce.

 X Prečo vlastne na čas odišiel od Elánu?

Presné dôvody nepoznám, ale rozhodne chcel skúsiť niečo iné, viac sa venovať autorskej tvorbe, čo sa pri Eláne, ktorý veľa koncertoval, nedalo. Jeho návrat do kapely svedčí o tom, že do Elánu patril a zotrval v ňom až do svojich posledných dní.

Na budúci rok mala kapela naplánované veľké koncerty.

Áno, v septembri mali koncertovať v Prahe a v Bratislave, vystúpenia mali byť spojené s oslavou Vašovej a Jožovej sedemdesiatky, žiaľ, Vašo sa jej už nedožil. Kapela sa rozhodne, či koncert zahrajú, no v každom prípade vstupenky boli vypredané na rok vopred. Mali to byť veľké koncerty na jeseň 2024 v Prahe v O2 Aréne a v Bratislave na Zimnom štadióne. Oba boli vypredané, čo svedčí o veľkej sláve Elánu ako najpopulárnejšej československej a slovenskej hudobnej kapely./agentury/

X X X

Neslýchaný škandál na Pribinových slávnostiach

Ťažko nájdeme v dejinách Slovenska inú podobnú manifestáciu alebo verejné zhromaždenie, ktoré by sa skončilo takým škandálom. Reč je o Pribinových slávnostiach 13. augusta 1933 v Nitre. Pôvodné poslanie osláv bolo pritom bohumilé – uctiť si 1 100. výročie vysviacky prvého kresťanského chrámu v strednej Európe.

 Hlavný program štvordňových osláv pripadol na nedeľu 13. augusta. Po rannej omši, ktorá sa konala v Piaristickom kostole a celebroval ju Andrej Hlinka, sa mnohotisícový sprievod vydal do neďalekých Janíkoviec (dnes je to mestská časť Nitry).

Na tamojšom letisku sa o 11. hodine začala manifestácia venovaná jubileu „založenia prvého kresťanského chrámu západného slovanstva“.

Podľa odhadov sa na ploche letiska zhromaždilo 80 až 100-tisíc ľudí. V popredí okolo tribúny stálo niekoľko tisíc mladých ľudákov.

Na slávnostnej tribúne zaujali miesta predstavitelia centrálnej vlády, najvyšší cirkevní hodnostári, zástupcovia diplomatického zbo­ru…

Podľa oficiálneho plánu mal s prejavom vystúpiť najprv predseda vlády Jan Malypetr, po ňom nitriansky biskup Karol Kmeťko a krajinský prezident, agrárnik Jozef Ország. Ale skôr ako sa dostali k slovu, ozvali sa z davu výkriky „My chceme Hlinku!“, ktoré prerástli do mohutného skandovania.

Búrlivá reakcia donútila ministra Milana Hodžu, aby poslal po Hlinku. Na tribúnu ho vyniesla skupina študentov bohoslovcov.

S Hlinkom ako rečníkom program vôbec nepočítal. Dôvod? Jeho vtedajšie autonomistické a protičeské postoje. Teraz rečnil ako prvý, pričom veľmi temperamentne.

„My tu chceme byť doma a chceme, aby Slovensko patrilo Slovákom,“ vyhlásil. „Budeme bojovať za naše kresťanské a národné práva.“ Stotisícové publikum, zložené prevažne z prívržencov autonómie, mu odpovedalo zborovo: „Budeme bojovať!“

Pôvodne mierumilovná manifestácia sa zvrhla na demonštráciu sily ľudovej strany a hnutia autonomistov. Historik Ivan Kamenec oprávnene charakterizuje nitrianske udalosti ako politický škandál.

Tak ich už vtedy vnímali mnohí doma i v zahraničí. Oslavy 1¤100. výročia vysviacky prvého kresťanského kostola sa zvrhli na niečo celkom iné. O príčinách si ešte povieme, teraz aspoň stručne, čo všetko tomu predchádzalo.

 Hľadal sa Pribinov chrám

Kostol malo dať postaviť nitrianske knieža Pribina v rokoch 828 – 833 pre svoju bavorskú manželku. Mal stáť niekde na mieste dnešného Nitrianskeho hradu alebo na Martinskom vŕšku, presne sa to nevie.

Samotné knieža bolo vtedy ešte pohanom, jeho manželka, podľa povesti „krásna Adelaida“ už kresťankou. Do Nitry – v tých časoch nazývanej Nitrawa – sa údajne prisťahovala s celým kresťanským sprievodom. Chrám mal spočiatku slúžiť predovšetkým im.

Vznik chrámu zaznamenal jediný dochovaný historický prameň – spis Conversio Bagoariorum et Carantanorum (O obrátení Bavorov a Korutáncov), ale až v roku 870. Ide o dokument z pisárskej dielne salzburského arcibiskupstva.

V spise sa hovorí, že keď sa Ratbod stal prefektom Východnej marky, čiže niekedy okolo roku 833, prišiel k nemu cez Dunaj „akýsi Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov“.

V nasledujúcej kapitole toho istého spisu sa uvádza aj svätenie kostola salzburským arcibiskupom Adalramom na Pribinovom naddunajskom majetku. Ten mal vlastniť ešte pred osudným vyhnaním.

„Pribinova naddunajská dŕžava je zahalená tmou, ktorú nijaký súdobý prameň neosvetľuje,“ konštatuje Matej Harvát z Historického ústavu SAV. Zároveň vo svojej pozoruhodnej štúdii prináša prehľad rôznych (niekedy až protichodných ) výkladov príslušných pasáži v spise „Conversio…“

Predmetom sporov medzi historikmi je najmä veta o svätení kostola v Nitre. Je to jednoznačne vsuvka, ale dodnes je otázne – povedané s Harvátom – či ide o vsuvku z druhej polovice 9. storočia, ktorú do textu iba štylisticky nešikovne včlenil pôvodný autor, alebo o okrajovú poznámku prevzatú do hlavného textu neskorším jeho odpisovateľom, prípadne – dokonca – až o neskorší výklad originálu.

Pochybnosti o tom, kde „prvý chrám“ stál, kedy ho postavili – a či ho vôbec v Nitre postavili – a teda i vysvätili, boli aj pred 80 rokmi a pretrvávajú dodnes.

Organizátorov osláv to však neodradilo a prípravy ešte zintenzívnili. Podujatie chceli totiž pôvodne usporiadať už v septembri 1930, ale keď si lepšie ozrejmili rozsah prípravných prác i nevyhnutné finančné náklady, odložili ho až na leto 1933.

Takto mohli oslavy prepojiť s 1 900. výročím umučenia a smrti Ježiša Krista, čím by akcia dostala výrazne nábožensko-duchovný ráz.

Naďalej sa však zvádzal boj medzi rôznymi zainteresovanými skupinami, o poslanie.

Pod patronátom vlády a štátu

Oslavy mali dva prípravné výbory. Prvý vznikol hneď po tom, čo sa rímskokatolícka cirkev a mesto Nitra podujali zorganizovať Pribinove slávnosti.

Dôkladne to preskúmal ďalší historik zo Slovenskej akadémie vied Róbert Arpáš. Podľa neho už 12. apríla 1930 sa v sídle nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka zišli na porade popredné osobnosti Nitry. Nechýbal starosta Karol Cobori a okresný náčelník Rudolf Haláchy.

Prípravný „komitét“ už 1. septembra 1930 požiadal vládu ČSR, aby prevzala nad podujatím patronát. „Ide tu o oslavu dejinnej udalosti mimoriadneho významu,“ dôvodili členovia výboru.

Vláda reagovala kladne, prisľúbila patronát a uložila jednotlivým ministerstvám v Prahe, aby sa zapojili do prípravných prác. Slávnosti mali mať celoštátny charakter.

Postupovať sa malo tak ako počas svätováclavského milénia – osláv tisícročia od smrti českého kniežaťa Václava. Ich nosnou ideou malo byť upevňovanie jednoty československého štátu, jednoty Čechov a Slovákov.

Prípravný výbor zvažoval aj rozsiahle reštaurovanie románskej kaplnky na Nitrianskom hrade, ktorá sa dovtedy považovala za pôvodný Pribinov chrám. Vykopávky však odhalili pod kaplnkou hrob z 11. storočia, a to bolo takmer dvesto rokov po Pribinovom kniežatstve.

Archeologický výskum na Nitrianskom hrade v roku 1930 priniesol ďalšie prekvapenia. Archeológovia tam nenarazili na žiadne vrstvy z 9. storočia! Čiže kaplnku nebolo treba urýchlene reštaurovať… Ale rozpočet osláv sa aj tak postupne vyšplhal k sedemmiestnym číslam.

 Krajinský úrad poskytol 100-tisíc korún, prezidentská kancelária 10-tisíc, ale ostatné chýbajúce finančné prostriedky musela odsúhlasiť a uvoľniť vláda. Len na propagáciu osláv dala 400-tisíc.

Navyše, účastníci Pribinových slávností dostali od štátu rôzne úľavy. Ich súčasťou boli dva dni dovolenky navyše pre štátnych zamestnancov a 50-percentná zľava z cestovného po železnici pre všetkých návštevníkov.

Organizátori predpokladali, že svetská, národná časť osláv sa uskutoční pred monumentálnym pamätníkom Pribinu, ktorý bolo treba ešte len postaviť.

Ministerstvo vnútra zámer podporilo a svojim organizáciám nariadilo, aby prípravnému výboru boli nápomocné. Sochu Pribinovi však v Nitre napokon odhalili až v roku – 1989!

V januári 1933 československá vláda oficiálne prevzala patronát nad oslavami a vznikol Jubilejný výbor, na čele s krajinským prezidentom Országom.

V apríli výbor vyzval „všetkých Slovákov a Čechov“, aby spoločne chránili „dlhým spoločným utrpením a spoločnou krvou vydobytý štát československý“. Iným smerom sa však v tom čase uberali prípravy osláv ľudákmi a celým tzv. autonomistickým hnutím.

 Ľudáci: My sme tu doma!

V ľudovej strane sa medzitým sformovalo silné radikálne krídlo, reprezentované mladými politikmi. Prejavilo sa už v júni 1932 na Kongrese mladej slovenskej generácie v Trenčianskych Tepliciach.

O štyri mesiace zorganizovali ľudáci (HSĽS) spoločne s národniarmi (SNS) Martina Rázusa spoločnú manifestáciu autonomistov vo Zvolene. V prijatom manifeste vyhlásili, že československý národ neexistuje a že Slováci si zaslúžia právo na politickú, kultúrnu a hospodársku autonómiu.

Mladoľudáci svojím nadšením strhli vtedy už 68-ročného Hlinku a časom sa k nim priklonil aj Jozef Tiso. Od začiatku nesúhlasili s tým, aby hlavné slovo pri organizovaní Pribinových slávností mala vláda. Jej chápanie osláv vnímali ako sebapropagáciu pražského centralizmu.

„Budú rozprávať bájky a legendy o československom národe,“ vyjadril sa Hlinka. „Jednota medzi Slovákmi a Čechmi je historický humbug a podvod.“

Treba vari pripomenúť, že v tom čase sa už aj na Slovensku naplno prejavili dôsledky svetovej hospodárskej krízy s veľkou nezamestnanosťou a zastavením výroby v mnohých prevádzkach.

Radikáli z ľudovej strany, ktorá predtým dvakrát po sebe vyhrala na Slovensku voľby do pražského parlamentu (v rokoch 1925 i 1929), sa po nástupe Adolfa Hitlera k moci už jasne orientovali na Nemecko. Propagovali jeho východiská z krízy (výstavba diaľnic a pod.) a nacionalistickú politiku.

Ľudáci sa preto chytili Pribinových slávností ako jedinečnej príležitosti na verejnú prezentáciu svojho programu. HSĽS začala pobádať svojich členov a sympatizantov, aby v hojnom počte a v národných krojoch prišli do Nitry na oslavy.

A aby pritom využili vládou poskytnuté zľavy na cestovnom po železnici. Podobne, aj keď o čosi neskôr, postupovali národniari.

Podľa odhadov sa hlavných osláv 13. augusta zúčastnilo len desať percent neautonomistov. S tým však nepočítali ani usporiadatelia, ani vláda.

 Pribinu si nedáme odslovenčiť

Tisícky mladoľudákov obsadili plochu tesne pred tribúnou, hoci usporiadatelia pre nich vyznačili vzdialenejší úsek letiska.

Už v úvode článku sme spomenuli, že dav si vypýtal ako hlavného rečníka Hlinku, ktorý podľa oficiálneho plánu vôbec nemal vystúpiť. V denníku Slovák však krátko pred manifestáciou oznámil, že tam bude, lebo „slávnosti slovenského vladára Pribinu si nedáme odslovenčiť a odkresťančiť.“

Škandál po tom, čo sa Hlinka svojvoľne ujal moderovania celého podujatia, bol neslýchaný. Vyzýval jedného rečníka po druhom, aby sa ujali slova. Mal k nim poznámky a pripomienky. Tíšil alebo podnecoval dav. Prejav Országa komentoval slovami: „Aj on je Slovák.“

Rozhlas predčasne ukončil priamy prenos z podujatia. Výjavom na tribúne i v publiku sa prizerali zahraniční hostia vrátane vysokých cirkevných hodnostárov z okolitých štátov.

Čo si asi pomysleli? Po Országovi prehovoril ešte ministerský predseda Malypetr a prečítal posolstvo prezidenta Tomáša G. Masaryka. Jeho motto znelo: „Nikto, kto sa hlási ku kresťanstvu, nesmie hlásať nenávisť.“ Väčšina davu však už voči podobným odkazom bola hluchá.

Vášne neopadli ani po tom, čo usporiadatelia vypli ozvučenie plochy letiska. Keď sa na záver hrala československá štátna hymna, ľudáci ju rušili zborovým spevom slávnostnej piesne Hej, Slováci! (neskôr sa stala hymnou slovenského štátu).

 K násiliu neprišlo len vďaka Hlinkovej autorite. Mládež ho potom niesla na čele štvortisícového sprievodu pred Piaristický kostol v Nitre, kde ešte raz krátko prehovoril.

Podľa úradnej správy poukázal na „veľké víťazstvo“ svojej strany a ohlásil „neúprosný boj“ vláde. Po ňom vystúpil aj Tiso, ktorý označil československý režim za „čvachoslovenský systém“.

Ďalšie oslavy v pondelok i v utorok už prebiehali podľa plánu, ale doma i v zahraničí sa písalo najmä o nedeľnej demonštrácii.

Kto na koho doplácal?

Viacerí „čechoslovakisti“, napríklad košickí legionári, volali po prísnych trestoch pre „výtržníkov“ podľa zákona na ochranu republiky.

Dočasne bolo zastavené vydávanie ľudáckych novín, okamžite ich však nahradili iné. Minister Ivan Dérer navrhoval rozpustiť HSĽS, novelizovaný zákon to umožňoval. Rozbehlo sa niekoľko súdnych procesov, ale nikoho neuväznili, stranu nezakázali.

V parlamente i v médiách sa zniesla kritika na organizátorov podujatia, ktorí sa vraj nepostarali o riadnu bezpečnostnú službu na letisku.

Podľa Kamenca bolo chybou vylúčiť zo zoznamu rečníkov predsedu najsilnejšej politickej strany na Slovensku. Olej do ohňa priliala Praha tvrdením o doplácaní Čiech a Moravy na Slovensko.

Slovenským požiadavkám začala vychádzať v ústrety, keď už bolo neskoro – v jeseni 1938. Slovensko sa potom dočkalo nielen autonómie, ale o pol roka aj „samostatnosti“, pravda, pod patronátom nacistického Nemecka.

 Kto bol vlastne Pribina?

Prvý panovník, vladár, kráľ „starých Slovákov“ (či dokonca všetkých Slovanov), ako to stojí v mýtoch, bájach, legendách a povestiach? Alebo prvé známe knieža priamych predkov súčasných Slovákov? V starých letopisoch rôznej, často pochybnej, historickej hodnoty mal desať rôznych mien (od Privina cez Priuina až po Brynna).

Presne sa nevie, len predpokladá, že žil „okolo rokov 800 až 861“.

Starší historizujúci spisovatelia a publicisti tvrdili – bez opory v hodnoverných historických zdrojoch – že v rokoch 825 až 833 stál Pribina na čele ohromného Nitrianskeho kniežatstva. Sídliť mal v Nitre (ale ani to nie je „nabetón“ isté) a jeho kniežatstvo sa malo rozprestierať v dolnom Pohroní, na dolnom a strednom Považí a Ponitrí.

Niektorým obrodeneckým historikom alebo autorom s bujnejšou fantáziou to nestačilo a k Nitrianskemu kniežatstvu pridávali aj územie až po Spiš, Novohrad a Gemer, prípadne ešte časť územia medzi Dunajom a Tisou.

Mladší bádatelia, napríklad Miroslav Lysý, zaraďujú Pribinu skôr medzi „druhostupňové“ kniežatá na Morave v 9. storočí. Samostatného kmeňového vládcu by predsa moravský panovník Mojmír nevyháňal z jeho panstva, aby potom skončil v Panónsku, ako sa to stalo Pribinovi.

Bez ohľadu na to sa Pribina stal významnou postavou našich dejín a slovenskej mytológie. Každý národ potrebuje mýty, ktoré obsahujú morálne a hodnotiace kritériá a pomáhajú mu čerpať poučenia pre súčasnosť.

Ide len o to, aby sa mýtus približoval k historickým faktom a príliš od nich „neutekal“. Aby sa nestával zdrojom vypätého nacionalizmu, ale skôr zdravého národného sebavedomia a poznania./agentury

X X X

Do duelu zavolali lídrov Republiky a ĽSNS, RTVS reagovala na kritiku a protest

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) odvysielala v Sobotných dialógoch duel predstaviteľov strán Republika a Kotlebovej ĽSNS.

Tento krok ostro skritizovala iniciatíva Zabudnuté Slovensko a pred rozhlasovou budovou usporiadala tichý protest s názvom Stop fašizmu. RTVS pozvala do debaty Milana Uhríka (Republika) a Mareka Kotlebu (ĽSNS).

O proteste informovali na sociálnej sieti zakladajúci členovia iniciatívy Michal Karako a Andrej Bán.

Doplnili, že sa na ňom zúčastnil aj vedec, historik a odborník na holokaust Ivan Kamenec, ktorý sa ako dieťa počas druhej svetovej vojny niekoľko mesiacov skrýval v bunkroch v horách pred fašistami.

Protestujúcich pobúril krok telerozhlasu

Protestujúci zdôraznili, že pozvanie politikov strán, ktorí sa nikdy nedištancovali od extrémizmu, považuje za „prejav nebezpečného pokračujúceho trendu, a to ich legitimizácie v slovenskej spoločnosti“.

„Uhrík, ktorý sa svojho času odmietol k holokaustu vyjadriť s argumentom, že vtedy nežil a nie je historik, tak bude mať príležitosť sa dovzdelať,“ uviedla iniciatíva pred reláciou.

„Za poburujúci považujeme aj fakt, že diskusia s predstaviteľmi Republiky a ĽSNS bude v RTVS v predvečer výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste ´68. Slovenskí extrémisti dnes, skryto aj otvorene, podporujú podobný akt, ruskú agresiu na Ukrajine,“ uviedla ďalej na sociálnej sieti.

„S ľútosťou konštatujeme, že táto krajina sa nedokáže jasne postaviť k téme extrémistov a ich politických aktivít. Naopak, sú čoraz viac akceptovaní“ uzavreli zo aktivisti zo Zabudnutého Slovenska.

Stanovisko RTVS

Aktuality.sk sa pýtali RTVS, či zostavu zloženú z predstaviteľov Republiky a ĽSNS nepovažuje za chybu.

Hovorkyňa telerozhlasu Zuzana Vicelová nám odpísala, že RTVS už v predstihu avizovala, že ide o „mimoriadne letné vydania“ politických relácií Sobotné dialógy a O 5 minút 12, ktoré sa venujú jesenným voľbám.

„Dramaturgický zámer od začiatku súvisel s nadchádzajúcou volebnou jeseňou a program bol pripravený a naplánovaný v predstihu. RTVS sa rozhodla vždy dať pri jednom diskusnom stole priestor politickým subjektom, ktoré sú si programovo a ideovo blízke, presadzujú podobné politiky a dlhodobo oslovujú podobného voliča,“ vysvetľovala hovorkyňa.

Ako príklad uviedla 12. august, kedy sa v Sobotných dialógoch stretli predseda strany Mikuláš Dzurinda (Modrí, Most – Híd), líder Krisztián Forró (Szövetség – Aliancia) a šéf zoskupenia Zsolt Simon (MF, ODS, ZR, RK, DS), aktuality.sk

X X X

Rusi po polstoročí na Mesiaci? Misia je ohrozená, Luna-25 hlási „neštandardnú situáciu“

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos oznámila „neštandardnú situáciu“ na palube modulu Luna-25, ktorý má v pondelok pristáť na Mesiaci. O 14:10 moskovského času (13:10 SELČ) modul podľa harmonogramu dostal pokyn na úpravu svojej obežnej dráhy okolo jediného prirodzeného satelitu Zeme.

 Ruská raketa Sojuz-2.1b štartuje zo štartovacej rampy na kozmodróme Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe v piatok 11. augusta. Na obežnú dráhu Zeme vyniesol mesačnýmodul Luna-25.

Počas tejto operácie ale došlo k „neštandardnej situácii“, ktorá znemožnila vykonať manéver s danými parametrami, citovala tlačová agentúra TASS oznámenie Roskozmosu. Problém teraz analyzujú odborníci, uviedol bez podrobností vesmírny úrad.

Modul, ktorý Rusko vyslalo do vesmíru 11. augusta, dosiahol obežnú dráhu okolo Mesiaca v stredu 16. augusta. Pristáť podľa plánov má v pondelok v oblasti južného pólu, kde má pátrať po vode a analyzovať pôdu. Od 13. augusta, kedy modul prvýkrát zapol svoje vedecké zariadenia, až do dneška Roskosmos hlásil bezproblémový priebeh letu. Či dnešná „neštandardná situácia“ naruší harmonogram pristátia alebo celkový priebeh misie zatiaľ nie je jasné.

Luna-25 nadväzuje na poslednú lunárnu misiu Sovietskeho zväzu, Luna-24, ktorá v roku 1976 dokázala pristáť na Mesiaci, odobrať vzorky a vrátiť sa na Zem.

Na projekte Luna-25 a ďalších ruských misiách na Mesiac sa mala podieľať aj Európska kozmická agentúra (ESA), ktorá však po ruskom vpáde na Ukrajinu vlani vo februári prerušila spoluprácu s Moskvou. Rusko následne vyhlásilo, že jeho lunárne programy budú pokračovať a že európske vybavenie a technológie nahradia svojimi./agentury/

X X X

Hľadá sa nový riaditeľ košického dopravného podniku. Čas je do konca septembra

Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) nemá od polovice júna generálneho riaditeľa. Doterajšieho, Vladimíra Padyšáka, odvolalo mestské zastupiteľstvo pred dvoma mesiacmi. Mesto teraz hľadá nového riaditeľa.

 MHD v Košiciach zatiaľ funguje, no nákup nových autobusov a električiek je nevyhnutný.

Košický magistrát si ale dáva načas. Primátor mal v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva z 13. júna 2023 vyhlásiť výberové konanie na nového generálneho riaditeľa DPMK do 60 dní. Nakoniec to mesto tesne stihlo. Ale prečo na poslednú chvíľu? „V zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva sme 14. augusta zverejnili na webe mesta a portáli profesia.sk oznam o vyhlásení výberového konania na post generálneho riaditeľa DPMK, do ktorého sa záujemcovia môžu prihlásiť v termíne do 29. septembra 2023. Obdobný postup sme zvolili aj v marci 2021, keď bol vyhlásený konkurz na hlavného architekta mesta,“ uviedol hovorca mesta Dušan Tokarčík.

„Keďže aj tentoraz chceme, aby sa informácia o výberovom konaní dostala k čo najväčšiemu počtu potenciálnych uchádzačov, plánujeme v nasledujúcich dňoch zverejniť tento oznam aj na ďalších komunikačných kanáloch mesta ako mesačník a web novín V skratke,“ dodal hovorca s tým, že mesto zvažuje aj inzerciu v niektorom z celoslovenských ekonomických médií, resp. uverejnenie oznamu na sociálnej sieti Linkedin.

 Funkciu generálneho riaditeľa dočasne vykonáva riaditeľ riadenia dopravy DPMK Roman Danko. Ešte v júni avizoval, že chce pokračovať v už rozbehnutých aktivitách, ktoré zahŕňajú získanie peňazí na nákup nových autobusov a električiek. „Zatiaľ neviem potvrdiť, ani vyvrátiť svoju účasť vo výberovom konaní na generálneho riaditeľa DPMK. Uvidím, premyslím si to,“ komentoval Danko v júni otázku, či sa bude uchádzať o miesto generálneho riaditeľa DPMK. V týchto dňoch je na dovolenke v zahraničí, no podľa našich informácií sa zatiaľ stále nerozhodol. Podobne ako ostatní prípadní kandidáti má čas do 29. septembra, keď sa výberové konanie uzavrie.

Dodržiavanie predpisov aj nepopulárne opatrenia

Nový generálny riaditeľ DPMK má mať podľa ponuky zverejnenej na portáli profesia.sk plat 4000 eur plus príplatok za výkon funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti. Flexibilná platová zložka bude stanovená vopred a naviazaná na dosahovanie ročných výkonnostných ukazovateľov a plnenie manažérskych cieľov. Napokon, ako predstaviteľ vrcholového manažmentu spoločnosti a štatutár spoločnosti – člen predstavenstva DPMK bude zodpovedný za riadenie a chod chod podniku.

Aké sú ďalšie požiadavky na kandidátov? Majú mať schopnosť identifikovať podnikateľské a obchodné príležitostí, tvoriť, predkladať a vykonávať stratégie rozvoja spoločnosti. Ďalej predkladať a realizovať obchodné, investičné a finančné plány spoločnosti, zodpovednosť za obchodné výsledky, hospodárenie spoločnosti a plnenie strategických plánov. Budúci generálny riaditeľ bude zodpovedať za začlenenie spoločnosti do integrovaného dopravného systému. Zaujímavou požiadavkou je spôsobilosť na realizáciu neodkladných nepopulárnych opatrení. Zároveň bude musieť predložiť „Stratégiu rozvoja podniku“ v rozsahu maximálne do 10 strán formátu A4.

 Koľkí sa prihlásia?

Keďže výberové konanie na pozíciu generálneho riaditeľa je ešte čerstvé, ťažko povedať, koľko kandidátov sa prihlási. Podľa mestského poslanca a člena predstavenstva DPMK Michala Djordjeviča musí byť budúci generálny riaditeľ predovšetkým odborne zdatný a dobrý krízový manažér s ekonomickým, alebo právnickým vzdelaním a zároveň silná osobnosť.

„Viem si predstaviť aj zotrvanie pána Danka, ktorý je dočasne poverený riadením DPMK. V dopravnom podniku je dlhé roky a má skúsenosti. Ak by sa prihlásil, bol by jeden z horúcich kandidátov,“ myslí si Djordjevič. Napriek tomu ale nie je veľký optimista. „Zdanlivých 4000 eur v hrubom nie je pre špičkového manažéra veľká suma. Lebo na generálneho riaditeľa bude vyvíjaný veľký tlak médií, ľudí a v neposlednom rade aj mestského zastupiteľstva. Preto nemám ružové okuliare a myslím si, že do výberového konania sa neprihlási veľa špičkových manažérov,“ mieni Djordjevič.

 Ďalším dôvodom, ktorý môže kvalitných kandidátov odrádzať, je aj súčasný stav DPMK. „Vekový priemer vodičov je vysoký a noví sa nehrnú. S platmi sa asi zatiaľ veľa robiť nedá, no možno by bolo dobré ponúknuť benefity, napríklad v podobe ubytovania, ktoré je v súčasnosti dosť drahé. Mohli by sme tak prilákať uchádzačov, ktorí nie sú z Košíc ani z blízkeho okolia,“ argumentuje Djordjevič.

Ďalšou veľkou výzvou pre nového generálneho riaditeľa bude aj obnova vozového parku. „Potrebuje modernizáciu ako soľ. Veď stále premávajú aj 20-ročné autobusy. Rovnako treba nové električky, aj obnovenie trolejbusovej dopravy,“ dodal Djordjevič s tým, že by bol rád členom komisie, ktorá vyberie nového generálneho riaditeľa. „Bol by som tam za poslancov. Posledné slovo bude mať aj tak mestské zastupiteľstvo, ktoré ma aj nominovalo a schválilo za člena predstavenstva,“ uzavrel Djordjevič.

Odvolaný riaditeľ: Pre mesto nie je MHD prioritou

Doterajší generálny riaditeľ DPMK Vladimír Padyšák, ktorého mestské zastupiteľstvo odvolalo na júnovom zasadnutí tvrdí, že situácia v dopravnom podniku bola napätá. „Treba si uvedomiť, že bol obrovský tlak na to, aby sme dokázali udržať zamestnancov v dopravnom podniku – aby vodiči neodchádzali inde,“ opísal situáciu Padyšák.

Pridáva, že ak bude mesto prevádzkovať modernú MHD, tak je šanca, že priláka aj viac vodičov. Možno prídu aj sami. „Ale ak budú v prevádzke staré autobusy, tak to pre nich nebude veľmi motivujúce. Lebo sú iní dopravcovia, ktorí možno neponúkajú oveľa vyšší plat, ale prevádzkujú modernejšie autobusy. To je určite väčšia motivácia, ako šoférovať staršie vozidlo a čakať, kedy sa čo pokazí. Veď k finančným problémom, ktoré boli v dopravnom podniku, sa pridružili personálne, čo zhoršovalo situáciu ešte viac. Ak chce mesto kvalitnú hromadnú dopravu, tak sa musí stať prioritou. V našom meste už niekoľko rokov nie je,“ myslí si Padyšák.

Ako jeden z dôvodov uvádza aj fakt, že nedochádzalo k pravidelnej obnove vozového parku tak, ako by bolo žiaduce. „To znamená nakúpiť každý rok 10% z celkového počtu autobusov. Lebo životnosť autobusu je zhruba desať rokov. Jediný nákup sa urobil ešte za bývalého vedenia, aj to prostredníctvom klasického úveru v čase, keď mesto krváca. Radšej treba utlmiť aktivity, ktoré nie sú pre mesto životne dôležité a presmerovať peniaze do dopravného podniku, aby bola MHD udržaná aspoň na takej úrovni, ako je teraz. Pritom už bolo prijatých množstvo úsporných opatrení a doprava zďaleka nezodpovedá modernému mestu 21. storočia,“ priznáva Padyšák.

Podľa neho by pre nového generálneho riaditeľa mal byť prioritou rozvoj dopravného podniku. Za dôležitú považuje aj komunikáciu s mestom, aby presvedčil magistrát, že MHD je krvný obeh mesta a mesto na ňu musí nájsť financie.

„Treba veriť, že nový generálny riaditeľ presvedčí primátora, aby bol dostatok prostriedkov na zabezpečenie údržby aspoň v takom rozsahu, ako doteraz. Servis a údržba vozidiel bude stále drahšia. Aj preto treba nájsť cestu na obnovu vozového parku tak, aby sa staré vozidlá konečne vyradili a mohli byť nahradené novými. Na to je najlepšie získať prostriedky z externého prostredia, napríklad z eurofondov,“ argumentuje bývalý generálny riaditeľ DPMK.

 A ako vidí možný návrat trolejbusov do Košíc? „Päť mesiacov po mojom nástupe som dal pripraviť stratégiu obnovy trolejbusovej dopravy v Košiciach. Náklady boli vyčíslené na tri milióny eur. Išlo o obnovu infraštruktúry pre trolejbusy tak, aby bola opäť schopná slúžiť pre taký počet trolejbusov, ako bol na začiatku prevádzky. Ale za celý čas svojho pôsobenia som nedokázal presvedčiť mesto na to, aby nám prvý rok dalo 1,4 milióna eur na opravu rozvodní a v druhom roku 1,6 milióna na opravu trolejbusovej infraštruktúry. To svedčí o tom, že trolejbusová doprava nebola prioritou, uviedol Padyšák, ktorý za súčasného vedenia mesta, keď je na čele primátor Polaček, určite neuvažuje o tom, že by sa prihlásil do výberového konania.

Nový generálny riaditeľ to podľa neho bude mať veľmi zložité. „Treba si uvedomiť, že je to hlavne o postoji mesta k MHD. Ak bude prioritou, tak je ťažká misia pre nového generálneho riaditeľa splniteľná. Ak nie, budeme v priamom prenose sledovať úpadok MHD v meste, za ktorý bude samozrejme vždy obvinený nový generálny riaditeľ aj napriek tomu, že v tom bude nevinne,“ uzavrel Padyšák.

Nedostatok vodičov – celoeurópsky problém

DPMK má v súčasnosti 224 autobusov a 96 električiek. Najmä autobusy nemá kto šoférovať. V roku 2020 zamestnával dopravný podnik 531 vodičov, o rok neskôr 529. Ako bonus ponúka možnosť získať zadarmo vodičský preukaz skupiny D na autobus, pričom ale na oplátku musí novo prijatý zamestnanec odpracovať niekoľko rokov ako šofér MHD. Podľa kolektívnej zmluvy má vodič autobusu hodinovú mzdu vo výške 5,52 eur na hodinu, pričom sa po nedávnom výstražnom štrajku má navýšiť o 19 percent. Letné odmeny pre zamestnancov DPMK stúpli z 200 na 250 eur.

Bratislavský dopravný podnik je na tom s vozovým parkom podstatne lepšie ako košický, ale aj jeho trápi nedostatok šoférov. Jedným, ale nie jediným dôvodom sú platy, ktorými nemôžu konkurovať zahraničiu či súkromným firmám. „Nedostatok vodičov nie je len bratislavský či košický fenomén, dokonca ani celoslovenský, ale európsky. Preto aj my uvítame každého nového zamestnanca. Mnohí odchádzajú do dôchodku, plus je tu aj prirodzená fluktuácia. Pomáhame vodičom s ubytovaním formou zvýhodneného nájomného. Navyše ponúkame aj príplatky nad rámec zákona,“ vyratúva bonusy hovorca Dopravného podniku Bratislava Martin Chlebovec. Problém sčasti pomáhajú riešiť vodiči z Ukrajiny a zo Srbska, presnejšie Vojvodiny, kde žijú Slováci. „Nie je tam veľká jazyková bariéra, keďže znalosť slovenčiny je nevyhnutná. Dispečeri vydávajú pokyny v slovenskom jazyku,“ uzavrel hovorca.

O tom, že (nielen) budúci generálny riaditeľ DPMK bude musieť riešiť problém s nedostatkom vodičov, svedčia aj skúsenosti portálu profesia.sk. A tie potvrdzujú súčasný nepriaznivý vývoj. „Aktuálne sú zverejnené pracovné ponuky pre vodičov a vodičky autobusov viacerých dopravných spoločností, napríklad Dopravný podnik Bratislava, Arriva, SAD Žilina či SAD Prešov. Niektorí už v názve inzerátu uvádzajú plat či nástupný bonus, aby prilákali záujemcov,“ vysvetlila hovorkyňa portálu Lucia Melcerová. Upresnila, že tento rok je priemerný počet reakcií na jednu ponuku pre vodiča/vodičku autobusu na Profesia.sk necelých 11, čo je najmenej za ostatných šesť rokov.

Na spomínanom portáli je viacero ponúk práce pre vodičov autobusov. Napríklad SAD Prešov ponúka mesačnú mzdu do 1500 eur, pričom ubytovanie je zabezpečené. V bratislavskom dopravnom podniku môžu zarobiť od 1400 do 2000 eur v hrubom. Žilinská SAD ponúka 1500 eur rovnako aj so zabezpečeným ubytovaním./agentury/

X X X

Herečka Hana Gregorová: Bulvár sa nedá skrotiť, bulvár môžete len ignorovať

 V seriáloch ju nevidíme inak – len ako ráznu dámu, ktorá si vie pri všetkom dupnúť. Výnimkou nie je ani jojkársky seriál Hranica, kde stvárňuje šéfku pohraničnej pašeráckej dynastie.

„Neviem si predstaviť stvárňovať ženu, ktorú týra manžel. Určite by som skôr hrala manželku, ktorá mláti svojho muža,“ tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk herečka Hana GREGOROVÁ.

X Čím si seriál získal fanúšikov a čo vám imponovalo, keď prišla ponuka zahrať si v ňom?

Uvažovanie, prečo som prijala ponuku, je v podstate ako rovnaká otázka inštalatérovi – prečo išiel opraviť umývadlo. Beriem to ako prácu, vyštudovala som ju a potešila som sa, že prišla táto príležitosť. Ako dôchodkyňa nemusím sedieť doma a lúštiť krížovky. Máme úžasný mladý kolektív, je zložený zo šikovných hercov. Všetci sú milí, príjemní, vtipní a pripravení. Takže radosť tam chodiť a nakrúcať.

Osobne mi imponuje príbeh seriálu a temperament postavy, ktorú hrám. Dejová linka je tak vystavaná, že je uveriteľná. To je na tom to pekné.

X Zahrali ste si – dnes už to môžeme povedať – aj v kultovom Paneláku. Vysielal sa dlhé roky. Spôsobil vám to, že vás zviazal do nejakej rutiny či väčšej disciplíny?

Disciplínu musíte mať už zo školy. Chvalabohu, mala som šťastie, že sme mali profesorov naozaj hereckých bardov. Vedeli sme, že na akékoľvek nakrúcanie musíte chodiť pripravený, počúvať hereckého partnera či kolegu, a to je dôležité.

Samozrejme, seriálová výroba ide úplne inak, než to bolo pri inscenáciách. Je to rýchlejšie tempo. Čo je dobrá ostrá, je kontrolovateľné okamžite. Ale vždy je to práca, ktorú musíte odviesť profesionálne.

X V Paneláku ste hrali tvrdohlavú svokru, v Hranici je to šéfka miestnych pašerákov. Takéto postavy máte rada alebo by ste si radi vyskúšali iné polohy?

Nemám herecké sny a pravdupovediac k mojej vizáži by asi niekto ťažko uveril, že som týraná a životom utláčaná žena. Myslím, že vždy musím mať takéto temperamentné postavy, ktoré vedia, ako naložiť so životom.

Úprimne, ani by som si netúžila zahrať opačné úlohy. Tie zlé a charakterovo výrazné postavy sú nepochybne zaujímavejšie než jednoduchšie či utiahnuté v kúte.

Postavy bývajú rôznorodé, ale vždy tam treba dať kúsok zo seba. Čo také by som si rada vysnívala? Neviem si predstaviť stvárňovať ženu, ktorú týra manžel. Určite by som skôr hrala manželku, ktorá mláti svojho muža.

X Čo podľa vás majú diváci radi na Hranici?

To, že je populárna, vidieť na výsledkoch a číslach sledovanosti. Aj na ulici sa stretávam s pozitívnymi reakciami ľudí. Samozrejme, keď skončí, to ešte neznamená, že si naň budú roky spomínať. Ale možno áno. Doteraz ma zastavujú ľudia a pripomínajú mi Odsúdené či Panelák. Niečo v ľuďoch zostáva v pamäti a niečo nie. Ale taká je už herecká práca.

X Máte svoju seriálovú srdcovku?

Ťažko povedať. Ja som som mala rada všetky seriály. Ale momentálne mám srdcovku práve Hranicu.

 X Vraj rada varíte a podelíte sa s tým aj na pľaci s hereckými kolegami. Čo rada pripravujete?

To sa spýtam tu prítomného kolegu Števka Martinoviča, čo rada varím. Takže?

Štefan Martinovič: Lokše s pečienkou, krémeše aj štrúdle. Máme radi aj slivkové či ovocné kysnuté koláče. Pochutili sme si tiež na paprike na oleji zapekanú so syrom.

X Nechcete s tým naložiť tak, aby z vás bola kuchárska influencerka?

Ježišmária, nenávidím sociálne siete a všetko okolo nich. Zbožňujem spomienky na mladý život, kedy sme nemali sociálne siete. Keď k nám raz prišiel nejaký frajer, mama povedala nie som doma, aj keď som bola. Bodka. Dnes vás každý vystopuje na základe telefónu.

Prijímam to a akceptujem, ale vôbec neholdujem sociálnym sieťam. Určite zo mňa žiadna influencerka nikdy nebude. Tak ako majú mnohí početných sledujúcich, tak pre mňa je radosť a útecha to, že všetkým moje jedlo chutí a zožerú ho za chvíľku (smiech). To je oveľa väčšia potecha, než keby som mala milión sledovateľov.

X Ako s vám žije v Rajke? Pociťujete nejaké ekonomické dopady, ktoré v súčasnosti sa týkajú Maďarov?

Žije sa mi veľmi dobre. Zbožňujem to tam a je to príjemné. Pripomína mi to detstvo v tom, ako sa všetci poznáme. Dobre sme vychádzali, požičiavali sme si vajíčka či rebrík. Takto fungujeme a mám to rada.

Sú tam pekné susedské vzťahy. Čo sa týka zdražovania, nedávno som kupovala kilo kuracích pŕs za 1199 foritnov (3,13 eura). Takú cenu nenájdete ani v Čechách, ani na Slovensku. Takže nie je to asi až taká pravda, ako sa hovorí. Choďte si tam raz nakúpiť a uvidíte.

X Niektorí umelci sa zapájajú do občianskych aktivít. V súčasnosti najmä do takých, že vyzývajú ľudí, aby sa zúčastnili na septembrových voľbách. Vy ste v tom ako nastavená?

Viete čo, ja sa vôbec nebudem k politike vyjadrovať. Pamätáte si film Všichni dobrí rodáci? Hral v ňom môj manžel Radek Brzobohatý a Vašek Lohnický, keď skončil na hnojisku, zakričal: Politika je sviňa! Je to aj moje krédo a tohto sa snažím držať. Nikdy by som k politike nechcela niečo hovoriť a ani si nemyslím, že práve umelci sú tí vyvolení, ktorí by sa k tomu mali vyjadrovať.

X V médiách si tiež striktne strážite svoje súkromie. Prezradíte, aké sú vaše limity – čo o sebe zverejníte?

Otázky na telo sa snažím premlčať a napriek tomu vedia o mne napísať veci, ktoré nevyslovím. Myslím si, že každý si má zamiesť pred vlastným prahom. Moja práca je mojím verejným postojom.

Veľakrát sa o sebe dočítam niečo, čo som nehovorila. Dookola idú na mňa tie isté otázky či poznámky. Nie sú ani tak o práci ako o súkromí – kto je vedľa mňa a prečo. Ale to už je údel ľudí, ktorí sú verejne známi.

Ale musím povedať, že novinári sa už pri mne naučili, že na ne neodpovedám. Už mi ich ani toľko nedávajú.

X Takže ste skrotili bulvár?

Bulvár sa nedá skrotiť. Bulvár môžete len ignorovať, aktuality.sk

X X X

V Rakúsku pátrajú po 16-ročnom českom vodákovi, zmizol na rieke Salza

V Rakúsku sa začalo rozsiahle pátranie po 16-ročnom českom vodákovi, ktorý sa dnes prevrátil so svojim kajakom na medzi vodákmi obľúbenej rieke Salza a bol silným prúdom strhnutý pod hladinu.

 Napriek veľkému nasadeniu záchranárov ich akcia doteraz nebola úspešná a bude pokračovať v nedeľu, informovala agentúra APA s odvolaním sa na políciu.

Nešťastie sa stalo pri obci Palfau v spolkovej krajine Štajersko. Vodáka hľadajú rakúski vodní záchranári, potápači z radov hasičov, armády aj polície a tiež posádky vrtuľníkov.

Pátracia akcia, pri ktorej potápači využívajú aj podvodného robota, bola večer prerušená a bude pokračovať v nedeľu od 07:30, uviedli hasiči z mesta Liezen. Podľa nich sa do dnešného pátrania zapojilo 90 ľudí./agentury/