V nedeľu ráno prezident Peter Pellegrini dôrazne odsúdil streľbu na Donalda Trumpa počas jeho kampane. „Som hlboko znepokojený prerastaním násilia do politiky na celom svete. O svojom prezidentovi majú občania Spojených štátov, ale aj všetkých ďalších demokratických krajín sveta rozhodnúť vo volebných miestnostiach, a nie streľbou na uliciach,“ reagoval muž, ktorého pred mesiacom inaugurovali do úradu.
„Použitie násilia pri presadzovaní svojho politického názoru musí byť vždy čo najdôraznejšie odsúdené a vinníci spravodlivo potrestaní, aby ľudia nestrácali dôveru v demokraciu a demokratické štátne inštitúcie a nezačali brať ‚spravodlivosť‘ do vlastných rúk,“ doplnil.
Slovenský prezident sa len nedávno vrátil zo samitu NATO, ktorý sa konal v americkom Washingtone.
Blanár: Násilie nie je riešením
„Slovenská republika odsudzuje útok na kandidáta na amerického prezidenta,“ reagoval minister zhraničných vecí Juraj Blanár.
Doplnil: „V žiadnej politickej diskusii, za žiadnych okolností nie je možné riešiť nesúhlas s iným názorom atentátom. Násilie nie je riešením politického nesúhlasu, ale útokom na základné princípy demokracie. Po skúsenostiach s atentátom na predsedu vlády SR Roberta Fica o to dôraznejšie odmietame akékoľvek schvaľovanie či nabádanie k takýmto činom. Prajeme skoré uzdravenie D. Trumpovi.“
Šimečka: Fico či Trump si to nezaslúžia
Neskôr zverejnil stanovisko aj predseda Progresívneho Slovenska a podpredseda parlamentu Michal Šimečka:
„Násilie v demokratickej politike nemá mať miesto. Voči nikomu, ani voči tým, ktorí sami šíria nenávisť. Nikto, ani Robert Fico či Donald Trump si nezaslúžia, aby na nich kvôli ich politickým krokom a názorom strieľali. Tieto incidenty treba jednoznačne odsúdiť. Zároveň však nesmú byť zámienkou na zneužitie moci, ani na boj proti základným hodnotám demokracie.“
Premiér Robert Fico v reakcii nevynechal médiá
Pred dvomi mesiacmi bol terčom atentátu v Handlovej Robert Fico. Na streľbu na Donalda Trumpa v nedeľu ráno reagoval obviňovaním médií. „Scenár ako cez kopirák. Keby útočník na D. Trumpa vedel po slovensky, stačilo by mu prečítať denník N, Sme alebo Aktuality, aby dostal chuť ‚urobiť poriadok‘ s neposlušným bývalým prezidentom USA. Scenár ako cez kopirák. Politickí oponenti D. Trumpa sa ho pokúšajú zatvoriť a keď im to nevychádza, tak toľko štvú verejnosť, až nejaký úbožiak zoberie zbraň. A teraz budeme svedkami rečí o potrebe zmierenia, ukľudnenia a odpustenia…“
Podľa dostupných informácií bol 20-ročný strelec z Pensylvánie Thomas Matthew Crooks registrovaným voličom Republikánskej strany.
Pokus o atentát na amerického prezidentského kandidáta odsúdil aj popredseda parlamentu poverený jeho vedením Peter Žiga:
„Ozbrojený útok na Donalda Trumpa na predvolebnom mítingu je desivý útok na podstatu demokracie a slobodnú politickú súťaž. Verím, že sa tento odsúdeniahodný zločin dôsledne vyšetrí a nebude sa opakovať. Rovnako dôrazne varujem pred akýmkoľvek zľahčovaním a bagatelizovanim tohto hrozného činu. Nedávna podobná smutná skúsenosť na Slovensku poukázala na rozdelenú spoločnosť, potrebu hlbokej sebareflexie celej spoločnosti a zastavenie šírenia nenávisti.“
Minister Šutaj Eštok vníma ďalšiu výstrahu pre demokraciu
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že streľba na Trumpa je ďalšou výstrahou pre demokraciu. Tá podľa jeho slov znamená, že politické rozhodnutia robia ľudia vo volebných miestnostiach, nie so zbraňami na uliciach.
„Predstava, že ak nedokážem politického oponenta poraziť v demokratickom volebnom súboji, tak ho fyzicky zlikvidujem, je koniec demokracie a začiatok násilia, ktoré v minulosti neraz končilo občianskymi vojnami,“ vyjadril sa minister.
Odsúdil akékoľvek politicky motivované násilie na Slovensku i vo svete a pevne verí, že tak urobia všetky relevantné politické sily – bez ohľadu na to, či obeť atentátu je alebo nie je ich osobným favoritom.
Europoslanec Štefanec: Je dôležité prispieť k upokojeniu situácie
„Som zhrozený z útoku na exprezidenta USA. Násilie nemá v demokratickej spoločnosti miesto a rôzne názory sa vyjadrujú slobodne vo voľbách, nie streľbou a ubližovaním iným,“ reagoval europoslanec za KDH a vedúci slovenskej delegácie EPP Ivan Štefanec.
„Tak ako nedávno na Slovensku, aj dnes v USA je dôležité prispieť k upokojeniu situácie a svoju zodpovednosť v tom majú všetci občania a najmä verejní činitelia,“ doplnil.
Šéf KDH Majerský: Zastavme politickú nenávisť
Podľa predsedu kresťanských demokratov treba zastaviť politickú nenávisť. „Opäť sme svedkami streľby na politika. Pokus o vraždu Donalda Trumpa na zhromaždení v Pensylvánii spôsobil smrť a vážne zranenia niekoľkých účastníkov. Skončil sa život aj samotného útočníka. Donald Trump má zranené ucho a podľa lekárov je v stabilizovanom stave,“ vyjadril sa Milan Majerský
Tvrdí, že je zdesený z nárastu politickej nenávisti v demokratickom svete. „Vyslovujem prosbu, aby sme sa vrátili k pokojnému hľadaniu spoločného dobra, kde má prevážiť sila argumentov a nie zbraní a násilia. Prajem Donaldovi Trumpovi a ďalším zraneným skoré uzdravenie a úprimnú sústrasť pozostalým,“ uzavrel.
Expremiér Heger: Násilie vždy treba odsúdiť
„Absolútne odsudzujem útok na Donalda Trumpa. Násilie do spoločnosti ani do politiky nepatrí a treba ho vždy odsúdiť, a urobiť všetko preto, aby sa neopakovalo. Donaldovi Trumpovi prajem skoré uzdravenie,“ reagoval bývalý premiér Eduard Heger, ktorý naposledy neúspešne kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Poliačik o otváraní dverí Trumpovi do Bieleho domu
Na útok na amerického prezidentského kandidáta reagoval aj Martin Poliačik, ktorý kandidoval v júnových voľbách do Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko:„Streľba na Donalda Trumpa, rovnako ako streľba na Roberta Fica, nepomáha nikomu. Paralyzuje akúkoľvek vecnú diskusiu, hrotí emócie, vnáša do politiky krv a legitimizuje násilie.“
„Populistom a autokratom dáva do rúk dôvody na možné zneužívanie silových zložiek, umierneným a prodemokratickým politikom vytvára morálne dilemy pri kritike oponentov,“ doplnil Poliačik s tým, že výsledok nepraje slobode, demokracii ani zdravej občianskej spoločnosti. „A výsledok tejto konkrétnej streľby otvára bezškrupulóznemu človeku a odsúdenému zločincovi dvere do Bieleho domu ešte širšie, než boli otvorené doteraz,“ tvrdí muž, ktorému sa minulý mesiac do europarlamentu napokon nepodarilo prebojovať.
„Z hľadiska politického marketingu to Trump zvládol bravúrne. Bohužiaľ, tento talent má neodškriepiteľný,“ uzavrel Poliačik.
Remišová: Neprijateľné je aj šíriť nenávisť
Reagovala aj líderka strany Za ľudí Veronika Remišová: „Atentáty na politikov sú neprijateľné, či je to Trump alebo Fico, no rovnako je neprijateľné šíriť nenávisť na dosahovanie moci.“, aktuality.sk
X X X
Streľba na Trumpa, agenti ho krvavého stiahli z pódia. Útočník je mŕtvy, zastrelil ho ostreľovač
Na predvolebnom mítingu Donalda Trumpa v Pensylvánii zazneli zvuky výstrelov, následne zakrvaveného exprezidenta odviedli bezpečnostné zložky z pódia. Muža, ktorý po ňom strieľal z výšky, zastrelil ostreľovač. Podľa denníka The Washington Post 20-ročný útočník Thomas Crooks Crooks bol registrovaný republikán podľa záznamov o voličoch v štáte Pensylvánia. Niekoľko rokov predtým však podľa NY Times dal malý príspevok cez demokratickú darcovskú platformu na projekt pre liberálnych voličov.
Republikánsky kandidát na prezidenta, bývalý prezident Donald Trump, obkľúčený agentmi tajnej služby USA na predvolebnom zhromaždení v sobotu 13. júla 2024 v Butleri v Pensylvánii.
Moment streľby na exprezidenta Donalda Trumpa na predvolebnom zhromaždení v Pensylvánii
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) uzavrel vzdušný priestor nad Bethel Parkom, odkiaľ Crooks pochádzal. Bethel Park je predmestie Pittsburghu a nachádza sa zhruba 70 kilometrov od pensylvánskeho mesta Butler, kde k streľbe došlo.
Trump opustil po ošetrení v nemocnici Pensylvániu a teraz je v New Jersey. Zábery na sociálnych sieťach ukazujú, ako vystupuje z lietadla.
Trumpova kampaň uviedla, že v reakcii na incident posilní bezpečnostné opatrenia. Trumpovi republikáni chcú napriek útoku budúci týždeň usporiadať nominačný zjazd v Milwaukee v štáte Wisconsin, na ktorom má 78-ročný exprezident získať nomináciu na prezidenta
Trump pri prejave v meste Butler spadol na zem. Rýchlo ho obkľúčili ozbrojení ochrankári a zostal chvíľu ležať, uviedla televízna stanica Sky News. Na záberoch bolo vidieť krv na jeho tvári. Z pódia odchádzal so zaťatou päsťou. Ochranka ho odviedla k autu a vzala ho preč. Exprezident na svojej sociálnej sieti uviedol, že guľka mu poranila hornú časť pravého ucha a silno krvácal.
Okrem strelca, ktorý poranil republikánskeho prezidentského kandidáta, prišiel o život aj jeden z účastníkov. Dvaja ďalší ľudia majú kritické zranenia.
Server Politico uviedol, že pri streľbe bol zranený synovec texaského republikánskeho zástupcu Ronnyho Jacksona. „Guľka mu prešla cez krk a krvácal,“ povedal Jackson pre Fox News a dodal, že jeho synovec sedel za Trumpom a bol „v línii paľby“.
Strelec vystrelil až osem nábojov z pušky typu AR, zo strechy priľahlej k miestu konania a bol v čase streľby vzdialený 200 až 300 yardov (v prepočte 180 až 275 metrov), uviedli zdroje z orgánov činných v trestnom konaní pre ABC News.
Streľba na mítingu republikánskeho kandidáta na amerického prezidenta je vyšetrovaná ako pokus o úkladnú vraždu exprezidenta Donalda Trumpa, uviedla agentúra AP a odvolala sa na informácie polície. Vedúcu úlohu pri vyšetrovaní sobotňajšej streľby na mítingu republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa neskôr prevzal Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI). FBI to uviedol vo svojom sobotňajšom komuniké. Americký minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas sľúbil urobiť maximum pre ochránenie prezidentských kandidátov.
„FBI prevzal úlohu vedúceho federálneho policajného orgánu pri vyšetrovaní incidentu, ktorý sa týka bývalého prezidenta Donalda Trumpa a ktorý sa odohral v Butlere v Pensylvánii,“ uviedol FBI.
Vyšetrovanie streľby, pri ktorej prišli dvaja ľudia vrátane strelca o život a Trump a niekoľko ďalších osôb utrpelo zranenia, je v počiatočnej fáze. Na mieste činu podľa informovaného zdroja, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters, našli policajti automatickú pušku.
FBI zatiaľ nezistil motív strelca. Vyšetrovatelia vedia len o jednom strelcovi. „Nie je dôvod“ sa obávať „ďalšej hrozby“, uviedol FBI. Neskôr úrad potvrdil, že ide o 20-ročného Thomasa Matthewa Crooksa z Pensylvánie.
Tajná služba uviedla, že Trump je v bezpečí. „K incidentu došlo večer 13. júla na mítingu Trumpa v Pensylvánii. Tajná služba zaviedla ochranné opatrenia a bývalý prezident je v bezpečí. Teraz je to aktívne vyšetrovanie tajnej služby a ďalšie informácie budú zverejnené, až keď budú k dispozícii,“ uviedol Anthony Guglielmi, šéf komunikácie tajnej služby United States Secret Service na sociálnej sieti X.
Prezident Joe Biden odsúdil streľbu na zhromaždení Donalda Trumpa a podľa CNN uviedol, že „v Amerike nie je miesto pre tento druh násilia“.
„Je to choré, je to jeden z dôvodov, prečo musíme zjednotiť túto krajinu,“ povedal tiež. „Nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo. Nemôžeme byť takí, nemôžeme to pripustiť.“ Biden dodal, že sa pokúsil skontaktovať s Trumpom, pričom poznamenal, že bývalý prezident je so svojimi lekármi a zdá sa, že sa mu darí dobre. Podľa Bieleho domu neskôr Biden a Trump spolu hovorili.
Demokratický guvernér štátu Pensylvánia Josh Shapiro tiež skutok odsúdil: „Násilie namierené proti akejkoľvek politickej strane alebo politickému lídrovi je absolútne neprijateľné. Nemá miesto v Pensylvánii ani v Spojených štátoch,“ uviedol na sociálnej sieti. Dodal, že o situácii je informovaný a polícia pracuje na mieste, spolu s miestnymi aj federálnymi partnermi.
Trumpov hovorca Steven Cheung informoval, že bývalý prezident je v poriadku. „Prezident Trump ďakuje poriadkovým zložkám a prvým zasahujúcim za ich rýchle kroky počas tohto odporného činu. Je v poriadku a je na prehliadke v miestnom lekárskom zariadení,“ uviedol hovorca.
Polícia zábavný park, v ktorom sa akcia konala, evakuovala. Na mieste zostali prevrhnuté stoličky, lokalitu obohnala polícia žltou páskou. Nad dejiskom drámy prelietaval vrtuľník, zatiaľ čo na zemi operovali poriadkové zložky.
Podľa agentúry Reuters zdroj z Bidenovej kampane uviedol, že kampaň prerušuje komunikáciu a pracuje na urýchlenom stiahnutí televíznych šotov.
Udalosti vyvolali zdesenie medzi politikmi i ďalšími osobnosťami. „Musíme všetci odsúdiť tento odporný čin a pričiniť sa o to, aby to neviedlo k ďalšiemu násiliu,“ zdôraznila viceprezidentka USA Kamala Harrisová.
„V našej demokracii nie je miesto pre politické násilie,“ napísal exprezident Barack Obama na sieti X. Majiteľ tejto siete Elon Musk vyjadril Trumpovi podporu a vyjadril nádej v jeho rýchle zotavenie.
„Som zdesený tým, čo sa stalo na Trumpovom mítingu v Pensylvánii a cítim úľavu, že bývalý prezident Trump je mimo nebezpečenstva. Politické násilie v našej krajine nemá miesto,“ uviedol vo vyhlásení líder demokratov v Senáte Chuck Schumer.
Vyjadril sa už napríklad aj nový britský premiér Keir Starmer: „Sme šokovaní scénami z mítingu prezidenta Trumpa v Pensylvánii. Odsudzujeme čo najdôraznejšie všetky formy politického násilia a posielame v tejto chvíli želanie všetkého najlepšieho prezidentovi Trumpovi a jeho rodine“./agentury/
X X X
Zinscenované? Po atentáte na Trumpa sa začali raketovo šíriť konšpirácie. Polícia mala o strelcovi echo krátko pred útokom
Najmenej dvaja ľudia, ktorí boli pri sobotnej streľbe na amerického exprezidenta Donalda Trumpa, povedali médiám, že pred útokom upozornili políciu na strelca, ktorý sa pohyboval na streche vedľa mítingu s voličmi. Muž, ktorý sa podľa úradov pokúsil Trumpa zavraždiť, mal vo svojom aute výbušniny. S odvolaním sa na zdroje blízke vyšetrovaniu o tom informovali The Wall Street Journal a CNN.
Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump sa prihovára svojím priaznivcom počas mítingu v meste Butler v americkom štáte Pensylvánia krátko pred útokom, 13. júla 2024
Jeden zo svedkov povedal spravodajskej spoločnosti BBC, že polícia mala aspoň tri minúty na reakciu, kým muž začal strieľať.
Muž menom Greg nebol v publiku pred Trumpovým pódiom, začiatok jeho prejavu na západe Pensylvánie ale počúval spoza hranice areálu, kde sa míting konal. Odhadol, že niekoľko minút po začiatku exprezidentovho prejavu si s kamarátmi všimli „chlapa, ako lezie… po streche budovy vedľa nás“.
„Mal pušku, jasne sme ho videli s puškou… Ukazovali sme naňho,“ pokračoval Greg. Povedal, že jeho skupinka upozorňovala prítomných strážnikov a že tiež mávala na členov prezidentskej ochranky, ktorí situáciu mapovali z diaľky ďalekohľadom. Podľa Grega uplynuli „najmenej tri alebo štyri minúty“, kým muž na streche začal strieľať.
Strelca na streche videl aj Ben Macer, ktorý lokálnu televíziu KDKA opísal, že o tom povedal strážnikovi. „Keď som sa otočil, aby som šiel späť, kde som bol, tak začali výstrely, a potom to bol jednoducho chaos,“ uviedol.
Strelca po niekoľkých výstreloch zneškodnili členovia Trumpovej ochranky, teda agenti takzvanej tajnej služby poverenej ochranou prezidentov a exprezidentov USA.
Podľa Grega útočníka pred streľbou nemohli vidieť, pretože bol na strane strechy odvrátenej od Trumpovho pódia. „Ale prečo nie je tajná služba na všetkých tých strechách tu? Ako, toto nie je veľké miesto,“ povedal muž.
Policajní ostreľovači na streche jednej z budov neďaleko mítingu Donalda Trumpa v meste Butler krátko po pokuse o atentát na amerického exprezidenta, 13. júla 2024
Otázky ohľadom bezpečnostných opatrení prichádzajú aj od amerických komentátorov a politikov. Republikánsky kongresman James Comer ešte v sobotu večer vyzval riaditeľku tajnej služby Kimberly Cheatleovú, aby prišla za týždeň vypovedať v Snemovni reprezentantov. Trump a jeho blízki však bezprostredne po útoku ďakovali bezpečnostným zložkám za rýchlu reakciu.
Muž, ktorý sa podľa úradov pokúsil Trumpa zavraždiť, mal vo svojom aute výbušniny. S odvolaním sa na zdroje blízke vyšetrovaniu o tom informovali denník The Wall Street Journal a televízia CNN. Auto 20-ročného podozrivého, ktorý bol na mieste činu zastrelený, bolo zaparkované neďaleko dejiska Trumpovho sobotňajšieho mítingu v Pensylvánii. Podľa informácií CNN sa výbušniny našli aj v jeho bydlisku.
Konšpiračné teórie
Po sobotňajšom atentáte na Trumpa, ktorý bol pri útoku zranený, sa na internete rýchlo rozšírili konšpiračné teórie a nepodložené a nepravdivé tvrdenia, napísal server NBC News.
V prvých chvíľach po streľbe na predvolebnom mítingu v Pensylvánii používatelia sociálnych sietí špekulovali nielen o totožnosti útočníka, ktorého úrady neskôr identifikovali, ale aj o tom, že atentát bol na politické zadanie či dokonca zinscenovaný.
Neprehľadné situácie po útoku využili konšpiračnú teoretici, niektorí politici a ďalší na šírenie nepodložených tvrdení na sociálnych sieťach. Tie pritom do značnej miery ustúpili od moderovania obsahu súvisiaceho s politickými aktualitami.
Krátko po útoku video incidentu na sociálnych sieťach videli milióny používateľov. Po Trumpovi sa druhým najviac šíriacim sa slovom na sieťach v súvislosti s atentátom stalo podľa NBC News slovo „zinscenovaný“.
Tento výraz sa pritom objavil vo viac ako 228-tisíc príspevkoch na sieti X. Početné príspevky na tejto sieti, ktoré tvrdili, že atentát bol zinscenovaný, mali za hodinu niekoľko miliónov zhliadnutí.
Žiadne dôkazy ale nenasvedčujú tomu, že by streľba bola zinscenovaná – Trump bol viditeľne zranený, jeden člen publika bol zabitý a dvaja ďalší boli zranení. V príspevkoch na sieťach Instagram a Threads sa objavili podobné tvrdenia, ale mali menšiu sledovanosť.
Šíriť sa na sieťach začal aj názov ľavicového hnutia Antifa. Niektoré príspevky útok nepravdivo pripisovali „extremistovi z Antify Markovi Violetsovi“. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) ale neskôr útočníka identifikoval ako 20-ročného Thomasa Matthewa Crooksa.
NBC v tejto súvislosti píše, že po streľbách, ktoré sa dostávajú na titulné strany novín, sa veľmi často na sieťach šíria príspevky, ktoré chybne identifikujú páchateľov, čo môžu podporovať aj snahy o zvýšenie sledovanosti.
V príspevkoch na sieťach X, Telegram a na ďalších platformách používatelia tvrdili, že Violetsa identifikovala polícia. Príspevky obsahovali fotografiu muža v slnečných okuliaroch a čiernej čiapke, o ktorej autori tvrdili, že ide o screenshot z videa umiestneného na YouTube pred útokom, v ktorom muž hovorí, že „spravodlivosť sa blíži“. Nič z toho ale nebola pravda.
Príspevky boli zdieľané overenými účtami na X. Jeden z populárnych overených účtov, Wall Street Silver, ktorý je známy šírením dezinformácií, zverejnil toto tvrdenie 1,3 milióna sledujúcich a neskôr ho bez vysvetlenia zmazal. Tvrdenie šírili aj ruské propagandistické účty, kanály MAGA a Proud Boy na sieti Telegram.
Osoba v príspevkoch je v skutočnosti Marco Violi, taliansky youtuber, ktorý vloguje o futbale. Lož sa zrejme začala šíriť z pokusu o vtip a prvýkrát bola zverejnená na sieti X z účtu @Moussolinho, ktorý mylne ukazoval na Violiho ako na strelca, píše NBC News. Príspevok obsahoval fotografiu Violiho prevzatú z účtu iného užívateľa, ktorý často zverejňoval videá s Violim.
Violi na svojom vlastnom účte na instagrame napísal, že to nie je pravda. „Dôrazne popieram, že som do tejto situácie zapojený. Bol som hore uprostred noci (presnejšie o druhej ráno v Taliansku) kvôli mnohým oznámeniam, ktoré som dostal na instagrame a na sieti X. Som v Taliansku, som v Ríme a nemal som tušenie, čo sa stalo,“ uviedol. Teraz chystá právne kroky.
Tvrdenia bez dôkazov
Konšpiračný teoretik Alex Jones po incidente naživo vysielal pre státisícové publikum na sieti X. V sérii príspevkov, ktoré boli v sobotu zhliadnuté miliónkrát, Jones obvinil takzvaný „deep state“.
Podľa tejto teórie predstavuje konšpiračný „hlboký štát“ (anglicky deep state) tajnú sieť členov federálnej vlády a tajných služieb, ktorá spolupracuje s vysoko postavenými subjektmi a jedincami v oblastiach financií a priemyslu s cieľom ovplyvňovať smerovanie krajiny.
Podobne účty na sieti X so stovkami tisíc sledujúcich, známe zdieľaním obsahu konšpiračných teórií QAnon, získali milióny zhliadnutí zdieľaním mien vysoko postavených demokratov a republikánov, ktorí sa podľa nich v plánovaní atentátu „možno spolčili“ s americkou Ústrednou spravodajskou službu (CIA). Tieto tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi.
Republikánsky člen Snemovne reprezentantov Mike Collins z Georgie z atentátu na Trumpa obvinil amerického prezidenta Joea Bidena. „Biden dal rozkaz,“ napísal politik, o ktorom agentúra AP napísala, že na sociálnych sieťach často zverejňuje provokatívne tvrdenia.
Ako sa strelec dostal k Trumpovi tak blízko?
Americká tajná služba vyšetruje, ako sa strelec ozbrojený útočnou puškou v štýle AR dokázal dostať dostatočne blízko na to, aby počas mítingu dokázal vystreliť na bývalého prezidentského kandidáta Donalda Trumpa a zraniť ho. Na vyšetrovaní sa podieľa aj americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).
Trumpova kampaň v reakcii na útok prisľúbila posilnenie bezpečnostných opatrení. Republikánska strana chce napriek útoku budúci týždeň usporiadať stretnutie v meste Milwaukee v štáte Wisconsin. Trump samotný vyhlásil, že sa na toto stretnutie teší.
Polícia zablokovala ulicu v Bethel Parku, odkiaľ pochádzal útočník, ktorý strieľal na Donalda Trumpa. Bethel Park je predmestie Pittsburghu a nachádza sa zhruba 70 kilometrov od pensylvánskeho mesta Butler, kde k streľbe došlo
Atentátnikom strieľajúcim na Trumpa je 20-ročný Thomas Matthew Crooks z predmestia Bethel Park v Pennsylvánii vzdialeného približne 70 kilometrov od miesta konania mítingu. Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) v nedeľu pre „špeciálne bezpečnostné dôvody“ uzavrel letecký priestor nad oblasťou, odkiaľ Crooks pochádzal.
Agentúra Reuters s odvolaním na štátne zoznamy voličov uvádza, že Crooks bol členom exprezidentovej Republikánskej strany.
Pri útoku bola použitá poloautomatická útočná puška AR-15, ktorá je civilnou verzioamerickej útočnej pušky M16 používanou americkou armádou. Útočník údajne strieľal na vzdialenosť menej ako 150 metrov. Vojaci americkej armády musia na vzdialenosť 150 metrov na úspešné absolvovanie základného výcviku zasiahnuť puškou M16 cieľ veľkosti človeka.
Trump vyzval Američanov na zjednotenie
Donald Trump v nedeľu vyzval Američanov, aby sa zjednotili a nedovolili zlu zvíťaziť. Svojim priaznivcom poďakoval za ich myšlienky a modlitby po sobotňajšom atentáte na jeho predvolebnom mítingu v Pensylvánii.
„Len Boh zabránil tomu, aby sa stalo niečo nepredstaviteľné. Nebudeme sa báť, ale naopak, zostaneme odolní vo svojej viere a vzdorní tvárou v tvár zlobe,“ napísal republikánsky prezidentský kandidát v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth.
Trump zároveň uviedol, že teraz je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sa občania zjednotili a ukázali svoj skutočný charakter Američanov, zostali silní a odhodlaní. Bývalý americký prezident dodal, že miluje svoju krajinu a teší sa ako sa prihovorí svojmu veľkému národu na nasledujúcom mítingu vo Wisconsine./agentury/
X X x
Koľko zarábajú v USA ochrankári, ktorí strážia aj Trumpa, a čo musia zvládnuť? Ich predchodcovia odhaľovali falošné doláre
Chránia v prvom rade najvýznamnejších amerických politikov a tiež najbližších členov ich rodiny. Vo federálnej agentúre, ktorá spadá pod ministerstvo vnútornej bezpečnosti, ich pracuje približne 4500. Jej oficiálny názov znie Tajná služba USA. Kto sú muži i ženy v tmavých okuliaroch so zbraňou poruke, ktorí strážia aj Donalda Trumpa, na ktorého bol spáchaný atentát?
Vznik tejto agentúry sa spája ešte s predminulým storočím. Keď ju založili, patrila pod rezort financií. „Na konci občianskej vojny bola takmer tretina všetkej meny v obehu falšovaná, čo ohrozovalo finančnú stabilitu krajiny. Na vyriešenie tohto problému zradili v roku 1865 tajnú službu ako úrad ministerstva financií na potlačenie rozšíreného falšovania peňazí,“ ozrejmuje na svojej webovej stránke Tajná služba USA.
Na predvolebnom zhromaždení v Pensylvánii na exprezidenta Donalda Trumpa vystrelil páchateľ, ktorého následne zlikvidovali bezpečnostné zložky. / Zdroj: C-SPAN
Na začiatku 20. storočia sa poslanie agentúry upravilo. Viedla k tomu tragédia, ktorá sa stala v septembri 1901. Podobne ako v prípade atentátu na Trumpa to bolo v období predvolebnej kampane, ale s dvomi rozdielmi: úradujúci prezident William McKinley sa chystal získať druhý mandát v Bielom dome a útočník ho zabil.
Vtedajšieho lídra USA jeho blízki spolupracovníci nabádali, aby si dával pozor na verejnosti, pretože sa obávali prevalenia vlny násilia anarchistov z Európy do Spojených štátov. Najsmutnejšie známym atentátom vo svete sa v danom období stala streľba na talianskeho kráľa v júli 1900. Umberta I. zavraždil anarchista Gaetano Bresci. Podobnej ideológii podľahol Leon Czolgosz. Bol to syn americko-poľských rodičov, ktorý sa v Buffale zaradil medzi ľudí, čo si chceli podať ruku s McKinleym. Keď prišiel na rad, vytiahol z vreckovky revolver a prezidenta smrteľne zranil. Po atentáte na McKinleyho padlo rozhodnutie, že prezident bude mať zabezpečenú ochranu 24 hodín denne.
Na prelome 19. a 20. storočia boli automobily na cestách raritou (prvý naftový motor zostrojil Nemec Rudolf Diesel v roku 1897). Theodore Roosevelt, ktorý prevzal moc po zavraždenom McKinleym ako dovtedajší viceprezident, sa vozil v koči. Biely dom začal používať limuzíny až neskôr. Ochrankárom určite padlo vhod, keď dcérska firma automobilky Ford vyrobila pre prezidenta prvé opancierované vozidlo značky Lincoln. Bolo to na začiatku roku 1942, čo súviselo s potrebou väčšej ochrany hlavy štátu po vstupu USA do druhej svetovej vojny.
Obrnená limuzína so stiahnutou strechou však predstavuje fakticky nulovú ochranu. Osudným sa to stalo v novembri 1963 prezidentovi Johnovi F. Kennedymu, keď sa v Dallase viezol v kabriolete. Bohužiaľ, jedna z guliek, ktoré vystrelil atentátnik Lee Harvey Oswald ho smrteľne zasiahla do hlavy. Odvtedy sú šéfovia Bieleho domu v kabriolete už len históriou.
Ochrankári Tajnej služby USA sa starajú o bezpečnosť prezidenta a viceprezidenta, čo rovnako platí o ich najbližších rodinných príslušníkoch. Ochranku majú nepretržite garantovanú aj bývalí šéfovia Bieleho domu a ich manželky, štát ju poskytuje aj ich deťom vo veku do 16 rokov. Nárok na týchto telesných strážcov majú tiež hlavní kandidáti v prezidentských voľbách vrátane ich žien. Amerických ochrankárov prideľujú aj významným štátnikom, ktorí pricestujú na návštevu do USA.
Koho prijímajú medzi telesných strážcov? „Tajná služba berie iba najlepších. Hľadáme uchádzačov, ktorých schopnosti zodpovedajú ich výnimočnému charakteru. Brániť Ameriku s nami. Narodili ste sa, aby ste chránili plody demokracie,“ všeobecne zdôrazňuje agentúra na svojej webovej stránke. Samozrejme, že medzi hlavné kritériá patria fyzická zdatnosť a psychická odolnosť.
Nástupný ročný plat ochrankára sa pohybuje od 53,5-tisíc do 59-tisíc amerických dolárov (USD). Tí, ktorým neskôr zveria najnáročnejšie úlohy, zarobia od 130-tisíc do 142,5-tisíc USD. Ich ročný príjem sa ešte môže zvýšiť: majú právo dostať príplatok vo výške 25 percent mzdy. Prijatým uchádzačom, ktorí ovládajú cudzie jazyky, sľubujú nástupný finančný bonus. Počas pracovného pomeru môžu využívať rôzne benefity, patrí sem napríklad finančne výhodná životná poistka.
Noví ochrankári sa neocitnú hneď ani v najjednoduchšom teréne. Čaká ich najprv povinných sedem mesiacov výučby, telesných cvičení, streľby a správania sa v simulovaných kritických situáciách. Uspejú len tí, ktorí dosiahnu požadovaný počet bodov v testoch. Webová stránka tajnej služby napríklad informuje, že pri zvládnutí 55 kľukov za minútu sa dá získať najviac bodov v tejto disciplíne. (Platí to pre mužov vo veku 20 – 29 rokov. V prípade žien v rovnakej vekovej skupine je najlepšie hodnotený výsledok 40 kľukov za minútu.) Žiaden bod nezíska ten, kto ich urobí menej ako 38; u žien menej ako 19.
Bežecká príprava spočíva v tom, aby adept mal prijateľný čas na trati dlhej 1,5 míle, čo je zhruba 2,4 kilometra. Muži, ktorí majú 20 – 29 rokov, dostanú najlepšiu známku, keď to dokážu za menej ako 10 minút a 17 sekúnd, ženy pod 12 minút a 50 sekúnd. Testov je veľa a rôzneho druhu, skrátka platí, čo píše Tajná služba USA, že berie do svojich radov len najlepších.
Zdatný americký ochrankár musí byť šikovný nielen na súši: vyžaduje sa od neho, aby počas prípravy dokázal zachrániť topiaceho sa človeka a z určitej vzdialenosti ho vytiahol z vody von.
Medzi požiadavkami, ktoré musí splniť uchádzač, sa nájde aj jedna zmienka, ktorá asi niektorých Američanov prekvapí. Do Tajnej služby USA prijímajú len mužov a ženy, čo nemajú viditeľné označenia na svojom tele; konkrétne na hlave, respektíve na tvári, na krku, na rukách a na prstoch. Kto si dal umelo upraviť vizáž a chce, aby ho prijali, musí si na vlastné náklady tetovanie zo seba dať odstrániť./agentury/
X X X
Päť rokov po pandémii a zdražovaní. Ako prežilo zlé časy Slovensko oproti susedom?
Zlé časy najvyspelejšie ekonomiky sveta nezlomili. Nezamestnanosť je nízka, voľných pracovných miest je mnoho a platy – aj keď nie všade rovnako silno – rastú. To sú správy z novej analýzy Organizácie pre hospodársku organizáciu a rozvoj (OECD).
„Trhy práce sa ukázali ako odolné v dôsledku nepriaznivých otrasov a naďalej dosahovali vysokú výkonnosť. Mnohé krajiny zaznamenávajú historicky vysokú úroveň zamestnanosti a nízku úroveň nezamestnanosti. Uprostred napätých podmienok na trhu práce a poklesu inflácie teraz reálne mzdy každoročne rastú v mnohých krajinách, hoci v približne polovici z nich sú pod úrovňou z roku 2019,“ hlási pozitívne správy organizácia.
Ako sa darí nášmu stredoeurópskemu regiónu? Až na Česko veľmi dobre. Údaje dokopy za takmer päť rokov – od konca roka 2019, teda tesne pred príchodom pandémie Covidu-19 do začiatku roka 2024 – narástla reálna hodinová mzda na Slovensku o 4,6 percenta. V Maďarsku dokonca o 13,5 percenta a v Poľsku o 6,5 percenta. Česko okupuje opačný koniec tabuľky – za toto obdobie klesli mzdy o 7,5 percenta. Pre porovnanie, polovici krajín v klube najbohatších štátov, za skoro päť rokov platy neporástli.
Platy rástli aj pre nízkopríjmových ľudí
Reálne mzdy sú očistené od rastu cien, to znamená, že ak stúpajú, ľudia si vedia za ne viac kúpiť. „Po rýchlejšom poklese inflácie, ako sa očakávalo, reálne mzdy v súčasnosti rastú v mnohých krajinách, aj keď v približne polovici z nich zostávajú pod úrovňou z roku 2019. Existujú určité náznaky, že v priemere sa počas krízy životných nákladov reálnym mzdám pracovníkov s nízkymi mzdami darilo lepšie ako mzdám pracovníkov so strednými a vysokými mzdami,“ konštatuje správa.
Dobrou správou je, že takmer všetky minimálne mzdy v krajinách OECD prekonali úrovne z roku 2019, čím lepšie chránia najmenej zarábajúcich.
Inou dobrou správou je, že nezamestnanosť klesá na historicky najnižšie úrovne. Dávno sú preč časy 30-percentnej nezamestnanosti z 90-tych rokov. V súčasnosti máme opačný problém – nemá kto pracovať. Ešte pred pandémiou malo Slovensko podľa OECD mieru nezamestnanosti do 6 percent, v súčasnosti klesá k piatim percentám.
Podobný vývoj je aj v regióne. Najnižšiu mieru ľudí bez práce má Česko – ani nie 3 percentá. Nasleduje Poľsko, Maďarsko a Rakúsko.
Dobré umiestnenie
Slovensko sa dobre umiestnilo aj v rebríčku zamestnaní, ktoré sú tak-zvané „zelené“. To znamená, že to sú povolania, ktoré sa objavili v dô-sledku prechodu na zelenú ekonomiku a ktoré predtým neexistovali – napríklad analytici obchodovania s uhlíkom alebo servisní technici ve-terných turbín.
Sú to tiež povolania, ktoré nie sú nové, ale ktorých zručnosti a úlohy sa menia v dôsledku prechodu na zelenú ekonomiku ako napríklad inštalatéri, ktorí sa teraz špecializujú na inštaláciu tepelných čerpadiel.
Slovensko je v rebríčku na druhom mieste, až 25 percent zamestnaní súvisí so zelenou ekonomikou. Lepšie je iba Estónsko. Priemer krajín je približne 20 percent.
OECD predpovedá, že do roku 2030 až štvrtina povolaní prejde zmenou – zaniknú také, ktoré sa neuplatnia v novej čistejšej ekonomike a vzniknú také, ktoré budú potrebné v bezemisnej ekonomike. Ľudia sa ale nemusia báť, staré zamestnania zaniknú a nahradia ich nové.
Akých pracovných miest sa to presne dotkne? „Prechod ovplyvní pracovné miesta ďaleko za hranicami energetického sektora a dotkne sa mnohých profesií, od vodičov autobusov cez stavebných robotníkov až po poľnohospodárov,“ tvrdí štúdia.
No zároveň objavia sa aj určití víťazovia a porazení. Na to musia myslieť politici a postarať sa o tých, ktorí zo zmeny nebudú profitovať. „To znamená byť transparentný voči občanom a zabezpečiť, aby opatrenia na zmiernenie zmeny klímy sprevádzali sociálne a hospodárske politiky, ktoré zmierňujú negatívne dôsledky na jednotlivé pracovné miesta a domácnosti a zároveň zabezpečujú udržateľný rast, ktorý je spravodlivý,“ pokračuje štúdia.
Pri pohľade do budúcnosti – do roku 2030 – je nepravdepodobné, že by prechod na zelenú ekonomiku výrazne znížil alebo zvýšil počet zamestnaní. Z dlhodobého hľadiska – napríklad do roku 2050 – organizácia odhaduje, že môžeme dokonca pridať pracovné miesta do ekonomiky
Druhou výzvou sú regionálne rozdiely. V praxi totiž existujú lokality, kto-ré môžu byť zánik „špinavých“ miest negatívne ovplyvnené – Ľudia prídu o prácu vo svojom regióne a podobnú tam nenájdu.
„Bez politických opatrení by väčšinu bremena prechodu znášali nízkokvalifikovaní pracovníci a domácnosti vo vidieckych oblastiach, zatiaľ čo vysokokvalifikovaní mestskí pracovníci by boli v najlepšej pozícii, aby mohli ťažiť z výhod. Rozdiel medzi mestom a vidiekom a rozdiel v zručnostiach vyvolávajú otázky o základnej spravodlivosti, pričom zvyšujú napätie, ktoré môže podkopať politickú podporu potrebnú na prechod na bezemisnú ekonomiku,“ hovorí správa o transformácii, ktorá nás čaká./agentury/
X X X
Dostane sa únosca študentky na slobodu? Ďalší lekári píšu, že na psychiatriu nepatrí
Ivo P. bol hospitalizovaný na dvoch psychiatrických klinikách s rovnakým výsledkom, a to, že tam nemá čo robiť. Už ružinovskí lekári písali na súd, že sa nestotožňujú s posudkom psychiatričky Danice Caisovej.
Bývalému záchranárovi Ivovi P. hrozilo za znásilnenie a únos študentky Sone 15 rokov vo väzení. Prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry však jeho stíhanie zastavila po posudku znalkyne – psychiatričky Danice Caisovej. Podľa nej bol v čase spáchania skutku nepríčetný, a preto za to nemôže niesť trestnoprávnu zodpovednosť.
Znalkyňa Caisová uviedla pre web Tvnoviny.sk, že je síce viazaná mlčanlivosťou, ale za svojím posudkom si stojí. Iný názor však majú lekári v ružinovskej nemocnici, kam sa Ivo P. dostal po zrušení obvinenia a prepustení z vyšetrovacej väzby. A najnovšie sa v podobnom duchu vyjadrili aj lekári z Pinnelovej nemocnice v Pezinku, kam bývalého záchranára umiestnil súd.
Podľa zistení Aktuality.sk po vstupnom vyšetrení a takmer mesiaci klinického pozorovania konštatovali, že Ivo P. netrpí ochorením, pre ktoré bol vyhlásený za nepríčetného. Je pokojný, spolupracuje, netrpí halucináciami ani bludmi, je sociabilný a netrpí ani žiadnymi poruchami správania. Neužíva žiadne psychofarmaká, lebo na to jednoducho nie je dôvod, aktuality.sk
X X X
Trump s krvavým uchom a americkou zástavou
Ide to dookola ako slučka na všetkých zahraničných spravodajských kanáloch. Bývalý (a možno aj budúci) prezident Spojených štátov Donald Trump sa chytá za ucho. Vidíme krv, hádže sa na zem, aby sa kryl pred ďalším útokom.
Republikánsky kandidát na prezidenta, bývalý prezident Donald Trump, obkľúčený agentmi tajnej služby USA na predvolebnom zhromaždení v sobotu 13. júla 2024 v Butleri v Pensylvánii.
Okamžite sa naňho vrhajú členovia ochranky a chránia ho vlastným telom. Kto si v noci zo soboty na nedeľu zapol správy na niektorej spravodajskej stanici, videl, ako exprezidenta nakladajú do auta a zábery mu mohli byť povedomé. Podobné sme mohli vidieť na Slovensku asi pred dvoma mesiacmi. Vtedy útočník vystrelil na premiéra Roberta Fica, teraz mladý atentátnik na Donalda Trumpa.
Nedávno v Handlovej, teraz pri meste Butler v Pensylvánii. Ďalší atentát. A opäť na politika, ktorý nevystupuje ako „baránok“. Trump s krvavým uchom, so zaťatou päsťou a s americkou zástavou v pozadí získal najlepší predvolebný plagát, zatiaľ čo Biden tie svoje, kritizujúce Trumpa, stiahol.
Dalo by sa povedať, že v USA majú atentáty na prezidentov svoju tradíciu, výstrely na premiéra Slovenskej republiky boli o to šokujúcejšie, že v týchto končinách k podobným útokom dochádza zriedkavo, na Slovensku vlastne prvýkrát.
Či už sme sympatizantmi Roberta Fica a Donalda Trumpa, alebo nie, zhodneme sa v tom, že je dobré, že prežili. Tak ako u nás násilie odsúdili nielen koaliční, ale aj opoziční politici, v USA tak ihneď po atentáte na svojho rivala urobil prezident Joe Biden.
Môžeme mať diametrálne rozdielne názory, môžeme si nadávať, môžeme niekedy zvýšiť hlas a použiť v zápale diskusie ostrejšie slová, ale fyzické násilie do politiky nepatrí – v USA ani na Slovensku. Ak sa tak predsa len stalo v krátkom časovom úseku dvakrát po sebe, objavujú sa úvahy, že oba prípady majú spoločného menovateľa: vyhrotenie nenávistnej atmosféry ako súčasť politického boja.
Dobre, poďme sa pozrieť na ďalšie paralely a spoločné znaky útokov. Robert Fico na sociálnej sieti tvrdí, že je to „ako cez kopirák“. Určite však nemožno súhlasiť s jeho nenávistným záverom, že útočníkovi by stačilo čítať niektoré naše médiá, aby dostal chuť „urobiť poriadok“ s neposlušným bývalým prezidentom USA.
Premiérovi iste nemožno závidieť jeho zranenia a fakt, že sa ocitol v ohrození života, dá sa pochopiť aj jeho hnev a frustrácia, no napriek tomu, čo zažil, predsa by mal len vážiť slová a nezvaľovať vinu za atentáty na slovenské médiá.
Vytvárať dojem, že existuje akési progresívno-demokratické sprisahanie proti populárnym politikom, je nezodpovedné.
Ale áno, isté podobné znaky tu sú. Bude to tým, že atentáty páchajú narušené osobnosti, nie normálni ľudia, ktorí sa stali „obeťou propagandy“. Vystreliť na politika môže mladý aj starý pomätenec. Ten americký mal 20 rokov. Podobne ako slovenský atentátnik šesťdesiatnik Cintula nebol politicky vyhranený. Registrovaný ako republikánsky volič daroval predtým 15 dolárov aktivistickej skupine ActBlue, ktorá pomáha demokratickým politikom.
Nechajme bokom, že Ficovi a Trumpovi prinesú atentáty politické body, nikto im zranenia nepraje. Čo je horšie, v Pensylvánii vrah zasiahol nevinných ľudí a jeden zaplatil životom. Ako cez kopirák určite nie je postup americkej a slovenskej ochranky, v Pensylvánii sme mohli vidieť, ako má zásah vyzerať. Ale nehrajme sa na FBI, ochranku vyhodnotia kompetentní. Je však tragédiou, že pri likvidácii politických protivníkov sa ľudstvo vracia k stredovekým metódam, keď ľudský život akoby nemal žiadnu cenu./agentury/
X X X
Futbaloví králi Európy sú zo Španielska. Pretlačili Anglicko a oslavujú rekordný titul
Futbalisti Španielska získali štvrtýkrát titul na majstrovstvách Európy a osamostatnili sa na čele historického rebríčka.
Gólová radosť Španielov vo finále ME 2024.
V nedeľňajšom finále na Olympijskom štadióne v Berlíne zvíťazili nad Anglickom 2:1 vďaka gólom Nica Williamsa zo 47. a Mikela Oyarzabala z 86. minúty.
Za „Albion“ vyrovnal na priebežných 1:1 Cole Palmer. Španieli sa predtým tešili z trofeje Henriho Delaunaya v rokoch 1964, 2008 a 2012.
„La Furia Roja“ tak premenila na titul aj tretiu finálovú účasť za uplynulých päť kontinentálnych šampionátov. Z piatich účastí v boji o titul vyhrala štyri. Angličania sa dostali do finále druhýkrát za sebou. Pred troma rokmi podľahli Talianom až po penaltovom rozstrele.
X X X
Finále ME 2024
Španielsko – Anglicko 2:1 (0:0)
Do španielskej zostavy sa vrátili po kartových trestoch obrancovia Carvajal a Le Normand. Southgate nasadil na ľavý kraj od začiatku Shawa, ktorý nahradil Trippiera. V úvodnej desaťminútovke sa ani jeden tím nehrnul do ofenzívy, hralo sa medzi šestnástkami a od začiatku s dôrazom na osobné súboje. V 12. minúte sa dostal do šestnástky Williams, ktorý si chcel kľučkou obhodiť Stonesa, no ten sa mu šmýkačkou hodil do strely. Z následného rohu skúsil zakončiť „polonožničkami“ Le Normand, ale mieril vedľa.
Aj Angličania si z prvého nebezpečného výpadu vybojovali roh, ten však odvrátil Morata. V 24. minúte Kane vysunul Shawa, ktorý si v pokutovom území prehodil loptu cez šmýkačku Carvajala, posunul ju, ale ani jeden z troch Angličanov vo vápne sa nedostal k zakončeniu. Hra bola zviazaná taktickými pokynmi, ktoré oba tábory dodržiavali do bodky najmä v defenzívach a tak bolo pred šestnástkami len veľmi málo miesta i času niečo vymyslieť.
Po polhodine tak bolo dokopy len päť striel, štyri zablokované a ani jedna na bránu. Zmeniť sa to snažili najmä Španieli, ktorí hrali s loptou a na polovičke súpera, Angličania boli väčšinu času zatiahnutí v defenzívnom bloku a čakali na brejky. V 43. minúte dostal Morata loptu do šestnástky, nedokázal si však zaseknúť Guehiho a loptu odkopol Stones. Na druhej strane sa Kaneovi vrhol do strely Rodri. Prvá veľká šanca prišla až v závere polčasu, keď sa po predĺženom centri dostal ku zakončeniu Foden, no v páde trafil len do rúk Simona.
V závere prvého polčasu sa zranil Rodri a tak do druhého nastúpil na jeho miesto Zubimendi. Ten sa ani nestihol dotknúť lopty a Španieli viedli 1:0. Prvýkrát v zápase zaváhal na ľavej strane Shaw, ktorý neustrážil Yamala, ten dostal dobrú prihrávku od Carvajala, potiahol loptu pred šestnástku, poslal ju do nábehu Williamsovi, ktorý prestrelil Pickforda – 1:0. Vzápätí mohlo byť 2:0, Williams našiel uličkou Olma, ale ten z jedenástky netrafil bránu. Angličanom sa po góle rozpadla obrana a do 55. minúty mohli inkasovať ďalšie dva góly.
Morata sa dostal za obranu, ale jeho zakončenie nemalo dôraz a Williamsova strela išla tesne vedľa ľavej žrde. Southgate na to reagoval striedaním a v 61. minúte stiahol kapitána Kanea, ktorého nahradil semifinálový hrdina Watkins. V 64. minúte si Bellingham šikovne spracoval loptu, zbavil sa tak troch brániacich hráčov, ale z hranice šestnástky trafil vedľa. Na druhej strane pokazili Angličania rozohrávku, Olmo vysunul Yamala, ktorého strelu musel s námahou vytlačiť na roh Pickford.
V 68. minúte odišiel z ihriska aj druhý kapitán, Moratu nahradil Oyarzabal. Na druhej strane prišiel na ihrisko Palmer a Southgateovi opäť vyšiel ťah so striedaniami. Po pravom krídle unikol Saka, jeho prízemný center sklepol Bellingham a Palmer trafil s prispením jemného teču k ľavej žrdi – 1:1. Anglicko sa tak na turnaji opäť dokázalo vrátiť do zápasu. V 82. minúte mohol po brejku rozhodnúť Yamal, ale namieril len do Pickforda.
Španieli však pokračovali v tlaku a štyri minúty pred koncom rozhodli. Cucurella pri brejku potiahol loptu, poslal perfektnú prihrávku do behu Oyarzabalovi, ktorého neustrážil Guehi a striedajúci útočník v sklze upravil na 2:1. Angličania však ešte mali možnosť vyrovnať, no po rohu v 90. minúte na trikrát nedostali loptu hlavičkami do siete, jednu z nich zastavil na čiare Olmo./agentury/
X X X
Francúzska ministerka športu si zaplávala v Seine, o pár dní by si to mal vyskúšať i Macron
Francúzska ministerka športu Amelie Oudeaová-Casteraová si necelé dva týždne pred štartom OH v Paríži zaplávala v rieke Seina. Urobila tak v blízkosti Mosta Alexandra III., kde sa majú konať súťaže v triatlone a diaľkovom plávaní.
Kvalita vody v Seine je už niekoľko mesiacov predmetom diskusií. Podľa najnovšej analýzy, ktorú mesto predložilo v piatok, viac než 80 percent testovaných vzoriek vyhovovalo limitným hodnotám. V rieke si majú v najbližších dňoch zaplávať aj primátorka hlavného mesta Anne Hidalgová i francúzsky prezident Emmanuel Macron, informovala agentúra DPA, aktuality.sk
X X X
Zomrel režisér Blaho Uhlár
Slovenský režisér, dramaturg, scenárista a pedagóg zomrel vo veku 72 rokov.
Zomrela významná osobnosť slovenského divadla Blaho Uhlár. O jeho úmrtí v nedeľu večer informoval jeho kamarát, vydavateľ Koloman Kertész Bagala na sociálnej sieti.
Uhlár sa narodil 26. augusta 1951 v Prešove. Na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave začal študovať réžiu v roku 1969. Trnavčania ho poznajú vďaka pôsobeniu v niekdajšom Divadle pre deti a mládež (v súčasnosti ide o Divadlo Jána Palárika), kde začal tvoriť v roku 1974.
Dlhé roky pôsobil ako umelecký šéf bratislavského alternatívneho divadla Stoka, ktoré zakladal v roku 1991. Vďaka tamojším inscenáciám získal mnoho úspechov doma i v zahraničí. Priestory Stoky boli zároveň niekdajším centrom nezávislej kultúry, kde sa konali politické diskusie.
Okrem režisérskej a dramaturgickej práci sa venoval aj pedagogickej činnosti. Vlastné skúsenosti odovzdával mladšej generácii.
Vyznamenala ho prezidentka, ocenila župa
V januári 2024 vyznamenala Blaha Uhlára prezidentka Zuzana Čaputová radom Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia.
V júni 2024 získal cenu Trnavského samosprávneho kraja 2024 za kultúru.
„S hlbokou úctou a smútkom sa lúčime s Blahom Uhlárom (1951-2024), režisérom, dramatikom a zakladateľom Divadla Stoka, ktoré bolo dlhé roky srdcom alternatívnej kultúry aj pre Staré Mesto,“ reagovala bratislavská mestská časť na sociálnej sieti.
O zosnulom režisérovi ďalej uviedla: „Blaho Uhlár bol nielen vizionárom, ale aj pilierom nezávislej kultúry na Slovensku. Jeho Divadlo Stoka, založené spolu s Milošom Karáskom v roku 1991, bolo miestom, kde sa rodili odvážne myšlienky a búrlivé diskusie, čím formovalo nielen umenie, ale aj spoločenský dialóg.“
Podľa mestskej časti sa Divadlo Stoka, roky sídliace na Pribinovej ulici, stalo epicentrom kultúrneho života a odporu proti konformizmu, ktorý v 90. rokoch hýbal spoločnosťou. „Aj po nútenom sťahovaní v roku 2006 Uhlár pokračoval v tvorbe, čím neustále potvrdzoval svoju oddanosť umeniu a spoločnosti.“, aktuality.sk
X X X
Nemecko nominovalo troch mužov a tri ženy, z ktorých vyberie svojich vlajkonosičov na otváracom ceremoniáli tohtoročných OH v Paríži.
V užšom výbere figurujú tenista Alexander Zverev i basketbalista Dennis Schröder. Nemecký olympijský športový zväz (DOSB) oznámil športovcov v nedeľu, pričom fanúšikovia a členovia olympijského tímu budú hlasovať, kto ponesie vlajku na slávnosti, ktorá sa uskutoční v piatok 26. júla na rieke Seina a odštartuje historicky 33. olympijské hry a tretie v Paríži.
Zverev získal zlato vo dvojhre na uplynulých OH v Tokiu. Vo finále vtedy zdolal Karena Chačanova reprezentujúceho Ruský olympijský výbor hladko 6:3, 6:1. Schröder bol kapitánom basketbalového tímu, ktorý získal pre svoju krajinu historicky prvý titul na MS. Obaja uviedli podľa agentúry DPA, že by sa tejto pocte veľmi potešili. Tretím kandidátom medzi mužmi je Christian Reitz, ktorý získal zlatú medailu v rýchlopalnej pištoli 60 v roku 2016 a chystá sa súťažiť na svojich piatych hrách.
Medzi ženami sú v trojici zlatá futbalová medailistka z roku 2016 Alexandra Poppová. Spolu s dvojnásobnou olympijskou víťazkou v drezúre Jessicou von Bredowovou-Werndlovou a Annou-Mariou Wagnerovou, ktorá získala dve bronzové medaily v džude pred tromi rokmi v Tokiu. Vlajkonosiči budú vyhlásení 25. júla, deň pred otváracím ceremoniálom, aktuality.sk
X X X
Ohlušujúci potlesk ešte pred víťazným setom! Princezná Kate prišla na Wimbledon, z reakcie publika idú zimomriavky a podpory malej Charlotte slzy
Vzácny hosť, o prítomnosti ktorého sa špekulovalo týždne, zavítal napokon na finále mužskej dvojhry vo Wimbledone. Princezná Kate sa usadila do kráľovskej lóže.
Princezná Kate z Walesu máva nadšene divákom a hosťom finále vo Wimbledone. Dočkala sa vrúcneho prijatia.
Hoci špekulácie trvali dlho, v sobotu napokon všetkým špekuláciam urobil koniec oznam z paláca, tlmočený portálom BBC News. Ten uvádzal, že kráľovský palác potvrdil účasť vojvodkyne z Cambridge a princeznej z Walesu na nedeľňajšom zápase. Aj tak však mnohí čakali, či sa náhodou niečo na poslednú chvíľu nezmení. Nezmenilo.
Manželka následníka trónu, princa Williama, sa ukázala na verejnosti len druhýkrát od marcového oznámenia svojej diagnózy a štartu liečby rakovinového ochorenia. Za túto príležitosť si vybrala práve jeden z najslávnejších grandslamových turnajov na svete. Kate má za sebou operáciu brucha, pri ktorej jej vyoperovali zhubný nádor a podstúpila aj preventívnu chemoterapiu. S rakovinou bojoval aj kráľ Karol III., otec jej manžela.
Príchod 42-ročnej Kate sa niesol v znamení ohlušujúceho potlesku a nadšeného pokriku. Mnohí diváci mávali drobnými britskými vlajočkami a postavili sa, keď elegantná tmavovláska vo fialových šatách schádzala dolu schodmi a zamierila do VIP boxu. Kate bola prijatím dojatá, vyčarila nadšený úsmev a pred usadením sa pozdravila pár ľudí, s ktorými sa jej stretli pohľady.
Hoci viacerí očakávali, či nebude princeznú sprevádzať manžel William, nestalo sa tak. Namiesto neho sa však trojnásobná mama zjavila v spoločnosti svojej dcéry – princeznej Charlotte, druhej z troch detí. Dvojicu sprevádzala aj Pippa Middleton, sestra princeznej. Obe s úľubou a spokojne pozerali na moment, keď sa Kate tešila z vrúcneho prijatia. Momentky s dcérkou Charlotte, ktorá prajne pozerá na svoju mamu – posledné mesiace bojujúcu s rakovinou – okamžite obleteli svet a zaradili sa medzi titulné fotografie mapujúce nedeľňajší zápas.
Potlesk pre princeznú Kate a nadšené reakcie publika sledovali aj jej dcéra princezná Charlotte a jej sestra, Pippa Middleton.
Ešte pred príchodom na tribúnu sa stretla členka kráľovskej rodiny so zástupkyňami tenisového športu a tiež s telesne postihnutými tenistkami. Pár minút strávila aj s víťazkou ženskej dvojhry – českou hráčkou Barborou Krejčíkovou. Kate neskôr odovzdala pohár víťazovi zápasu Španielovi Carlosovi Alcarazovi, ktorý obhájil titul a zvíťazil nad Srbom Novakom Djokovičom./agentury/