Prezident Pellegrini SR mimoriadne vystúpil: Kritizoval vládu i opozíciu. Hodnoty spojené so 17. novembrom 1989 nie sú samozrejmosťou. Je povinnosťou nás všetkých pripomínať si ich, vyhlásil prezident Peter Pellegrini v mimoriadnom príhovore v STVR s tým, že s Nežnou revolúciou sa spájajú sloboda, demokracia, odmietnutie násilia, snaha o zmierenie spoločnosti aj prirodzená túžba po lepšom živote. Vyzval v tejto súvislosti na zastavenie šírenia nenávisti.

 „Ak sme niečo na novembrových námestiach spoločne a rozhodne odmietali, bolo to násilie. Čo je však dnešnou slovenskou realitou? Čoraz agresívnejšie slovné násilie, ktoré stále viac a viac otravuje politickú a spoločenskú diskusiu, a prostredníctvom sociálnych sietí a médií sa šíri do každej oblasti ľudského života. Ale žiaľ, už aj skutočné fyzické násilie s politickým pozadím, ktoré sme za 35 rokov demokratického života nepoznali,“ vyhlásil.

Hlava štátu v tejto súvislosti poukázala na atentát na premiéra Roberta Fica (Smer) v Handlovej. Skritizovala, že politická i občianska scéna žije aj po incidente spôsobom, akoby sa nič nestalo. „Preto v tento deň dôrazne pripomínam, ak nezastavíme šírenie nenávisti, môže sa stať jednou z najväčších hrozieb pre stratu toho, čo sme si v novembri 1989 nenásilnou a pokojnou cestou vybojovali,“ poznamenala.

 Pellegrini hovoril aj o spolupatričnosti ako jednom z odkazov udalostí z novembra 1989. V tejto súvislosti poukázal na polarizáciu dnešnej spoločnosti. Vyzval ľudí, aby vystúpili zo svojich „bublín“ a skúsili pochopiť aj iné postoje.

Pripomenul tiež potrebu pripomínania si hodnôt Nežnej revolúcie. Mrzí ho preto, že vláda k sviatku nepripravila žiadne oficiálne oslavy. „Presne tak, ako príchod svätého Cyrila a Metoda, Slovenské národné povstanie či Duklianska operácia, aj 17. november znamenal zásadnú zmenu v našich životoch,“ skonštatoval.

Okrem vlády skritizoval aj opozíciu. Obe podľa neho rezignovali na pripomenutie významu Nežnej revolúcie pre celé Slovensko. „Sedemnásty november nie je dňom, ktorému máme dávať stranícku či politickú nálepku. Nie je to deň, kedy si máme pripomínať vlastné politické úspechy, alebo naopak, protestovať proti súčasnej, demokraticky zvolenej moci,“ povedal. Sedemnásty november podľa jeho slov patrí všetkým občanom SR.

Myslí si, že význam toho, čo dokázal zmeniť November ’89, musí byť evidentný nielen v rozsahu slobôd a demokracie, ale aj v napredovaní štátu a jeho sociálnych vymožeností. Štát preto podľa musí ponúknuť aj reálnu víziu do budúcnosti. „Potrebujeme nielen dokončiť základné infraštruktúrne projekty a konečne dostať na vyššiu úroveň naše nemocnice, školy, cesty, železnice či fabriky, ale musíme aj vedieť, kam naše úsilie smeruje, a kde je miesto Slovenska na mape sveta v 21. storočí,“ zdôraznil úlohu súčasnej i budúcich vlád.

Upozornil, že ak túto víziu pre mladú, nastupujúcu generáciu nedokážeme zadefinovať a následne aj efektívne napĺňať, dôsledkom môže byť dlhodobé a vážne sklamanie ľudí z demokratického politického zriadenia. „A to už môže byť vážny problém pre všetko, čo 17. november do našich životov priniesol a čoho sa za žiadnych okolností nechceme a nemôžeme vzdať,“ varovala hlava štátu./agentury/

X X X

Putina pred novou mobilizáciou chráni ekonomika smrti. Koľko platí za preliatu krv ruských vojakov?

Pre Michaila je vojna rovnaká práca ako okopávanie zeleninovej záhrady. Len výnosnejšia. Kremeľ v rámci ekonomiky smrti míňa desiatky miliárd eur.

 Otec a syn 35-ročného ruského vojaka Daniila Dumenka, ktorý zahynul počas bojov na Ukrajine, stoja pri jeho rakve počas pohrebu v ruskom meste Vožskij neďaleko Volgogradu.

V lete 2024 trikrát pobudol na fronte, zapojil sa do ruskej ofenzívy vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti. Bol dvakrát zranený. Má prerazený ušný bubienok, na tele jazvy po črepinách. Ale nič neľutuje – za tri mesiace sa mu podarilo zarobiť viac ako za celé roky v civile.

 Vojaka z východnej Sibíri vyspovedal internetový žurnál Ľudi Bajkala. Michail, ktorému redakcia pozmenila meno, aby mohol rozprávať bez obáv z postihu, sa pochválil, že za každé zranenie dostal tri milióny rubľov. Ďalších 1,3 milióna bol bonus, keď podpísal zmluvu s armádou. Spolu je to 7,3 milióna, plus riadny žold. V prepočte ide o úctyhodnú sumu 68-tisíc eur.

Bradley v akcii! Ukrajinské obrnence z USA ničia ruské pozície

\ Michail naznačil, že je fatalista. Veril, že bude mať šťastie a zatiaľ mu to v zásade vyšlo. Ďalej by však už pokúšať osud nechcel.

Za krátky čas v bojovej zóne videl priveľa „dvestých“ (kódové označenie pre mŕtvych) a „tristých“ (zranených). A tak sa rozhodol opísať so všetkými drastickými podrobnosťami „mlynček na mäso“, ktorý zomlel mnohých jeho spolubojovníkov. Tí, rovnako ako on, vo vojne nevideli ani vlastenectvo, ani zmysel, len veľa peňazí.

„Prečo si sa rozhodol všetko toto porozprávať? opýtal sa ho reportér.

„Aby bolo menej naivných hlupákov,“ odpovedal Michail. „Medzi čerstvými kontraktormi bolo veľa devätnásť- až dvadsaťročných chlapcov. Niektorým nabulíkali, že budú v jednotke len zakrúcať žiarovky, iní si myslia, že sú to ľahki zarobené paniaze, pri čom sa to dá niekde v závetrí presedieť. Ale nik to nepresedí. Bez známych, kontaktov, sa s vami babrať nebudú,“ dodal.

 Napriek rekordným stratám ruskej armády vidina rýchlo zarobených peňazí je stále silnejšia než strach zo smrti, či zvyšku života stráveného v invalidnom kresle. Vladimir Putin od jesene 2022, keď povolal do zbrane 300-tisíc rezervistov, nemusel vyhlásiť ďalšiu nepopulárnu mobilizáciu. Denne sa do náborových stredísk hrnú ďalšie a ďalšie stovky nových kontraktorov, aby sa upísali armáde. Spravodajské služby Spojených štátov a Británie odhadujú ich počet na 25– až 30-tisíc mesačne.

„Vojna je v súčasnosti na chodobnom ruskom vidieku racionálnou ekonomickou voľbou,“ napísal tento týždeň denník Wall Street Journal (WSJ), podľa ktorého v niektorých najbiednejších regiónoch krajiny sú vojenské platy päťnásobne vyššie ako miestny priemer. Rodiny padlých navyše dostávajú od vlády vysoké odškodné.

Rodinám regrútov tieto sumy menia život. Ruský ekonóm Vladislav Inozemcev vypočítal, že rodina 35-ročného muža, ktorý bojoval rok a potom zahynul na bojisku, dostane zo žoldu a odškodného za smrť približne 14,5 milióna rubľov, čo zodpovedá 140-tisíc eurám. To je viac, ako by dotyčný v niektorých regiónoch v súhrne zarobil, keby v civilnom sektore pracoval do veku 60 rokov. Rodiny majú nárok aj na ďalšie bonusy a výplaty poistného.

„Ísť na front a po roku zomrieť je ekonomicky výhodnejšie, ako žiť ďalej,“ ironicky poznamenal pre WSJ Inozemcev, ktorý tento jav nazýva „ekonomikou smrti“.

Ekonomika smrti pre štát nie je lacnou záležitosťou. Ekonómovia zrátali, že len na odškodné pre pozostalých po padlých vojakoch Rusko od júna 2023 do júna 2024 vyplatilo 28,5 miliardy eur.

 Ďalšie desiatky miliárd eur idú ako bolestné pre ranených a dokaličených vojakov. Prezident Putin tento týždeň nariadil zvýšiť jednorazovú platbu pre účastníkov vojny na Ukrajine, ktorí utrpeli zranenia s následkom invalidity, na štyri milióny rubľov (38-tisíc eur).

V prezidentskej vyhláške, zverejnenej vo štvrtok na oficiálnom internetovom portáli právnych informácií sa uvádza, že štát spätne doplatí túto sumu aj vojakom, ktorí utrpeli ťažké zranenie za uplynulé obdobie dvoch a trištvrte roka od začiatku invázie na Ukrajinu.

Len o deň predtým ruská vláda prijala uznesenie o výške platieb za bojové zranenia a zmrzačenia, ktorým zaviedla diferenciáciu medzi ľahkými a ťažkými zraneniami. Doteraz raneným vojakom bez rozdielu závažnosti zdravotnej ujmy prináležala suma 3 miliónov rubľov. Kabinet Michaila Mišustina výšku platby pri ľahkom zranení znížil na jeden milión rubľov, kým za ťažké zranenie ho ponechal na troch miliónoch. Po kritických ohlasoch, ktoré zverejnili viacerí vojenskí blogeri, však Putin ťažko raneným pridal ešte jeden milión./agentury/

X X X

Andrej Danko odmieta splniť požiadavku Roberta Fica. Huliak varuje pred dôsledkami

Aktuality.sk sa dnes rozprávali aj s Rudolfom Huliakom, ktorý potvrdil, že sa s ním Robert Fico ani Andrej Danko zatiaľ nerozprávali. Varuje ich, že môžu prísť o troch poslancov.

Hádky Andreja Danka a Rudolfa Huliaka sa ani napriek volaniu premiéra neblížia ku koncu. Robert Fico sa tvári, že so situáciou nemá nič spoločné a na zodpovednosť volá šéfa SNS, z ktorého klubu traja poslanci Národnej koalície odišli.

Keď túto tému vytiahol moderátor relácie Sobotné dialógy na STVR, Fico reagoval pomerne podráždene. „Ak si myslíte, že sa budem s vami vybavovať o pánovi Huliakovi, ste na veľkom omyle,“ ostro odpovedal. „Ja sa tomu venovať nemôžem, lebo na to nemám čas,“ dopovedal Fico tento víkend a vyzval Andreja Danka, aby rebéliu Rudolfa Huliaka vyriešil on.

Predseda národniarov to však odmieta robiť. Huliaka dávnejšie nazval zradcom a teraz sa s ním odmieta rozprávať. Aktuality.sk sa o téme rozprávali aj s Rudolfom Huliakom, ten varuje pred následkami, ktoré môžu prísť.

X X X

Andrej Danko požiadal povereného predsedu NR SR Petra Žigu o schválenie cesty do Moskvy

\Chce navštíviť ruskú Štátnu dumu v januári 2025.

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) a podpredseda parlamentu Andrej Danko oficiálne požiadal povereného predsedu Národnej rady SR Petra Žigu (Hlas-SD) o súhlas so zahraničnou pracovnou cestou do Ruskej federácie.

Plánuje si cestu zaplatiť z vlastných peňazí

V prípade pozitívnej odpovede chce v januári 2025 navštíviť ruskú Štátnu dumu, pričom si cestu chce zaplatiť z vlastných peňazí. Informovala o tom hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.Danko má podľa jej slov oficiálne pozvanie od predsedu ruskej Štátnej dumy na návštevu Ruskej federácie.

„Podpredseda NR SR Andrej Danko verí, že Peter Žiga cestu schváli a umožní tak bilaterálne rokovania predsedovi SNS na najvyššej úrovni,“ dodala. Témami tohto rokovania majú byť najmä dodávky energetických zdrojov „s cieľom pomoci SR najmä v zimnom období“. „Slovensko je bez ruského plynu, ruskej ropy, ale hlavne jadrového paliva neschopné ekonomicky konkurovať západným štátom,“ tlmočila Škopcová postoj šéfa SNS./agentury/

X X X

Slovensku závidia doliny apokalypsy. Sú plné života a nádeje

Mali to tu všetko zožrať chrobáky. Malo vymrieť všetko živé. Vyschnúť. A potom zhorieť do tla. Nemal tu zostať jediný živý strom. A bez stromov v krajine mali povodne spustošiť podhorské dediny. Lenže udial sa pravý opak.

Podľa niektorých odborníkov mal lykožrút dokonca zabiť najvzácnejšie stromy z oboch dolín – limby. Nestalo sa, limbový les prosperuje.

Život tu prekvitá. Ubehlo 20 rokov, čo pozoruhodný príbeh dvoch tatranských dolín, Tichej a Kôprovej, fascinuje vedcov. Európska komisia ho dokonca kladie za vzor pre celú Európu.

Presne pred dvomi dekádami to bola odpísaná krajina. 19. novembra 2004 Vysoké Tatry spustošila víchrica Alžbeta, dolámala stromy na 12-tisíc hektároch, akoby zrovnala so zemou tretinu Bratislavy. Fotografie boli desivé, novinové titulky nariekali o mesačnej krajine. A mnohí vedci nechápali – prečo sa priväzujú aktivisti k stromom a bránia strojom, aby pozbierali popadané drevo? Čo tu chránia? Smrekové „pole“? Tu nie je žiaden prales hodný ochrany. Veď tieto popadané smreky pred vyše polstoročím vysadil človek.

Málokto aktivistom veril. Málokto tušil, že ochraňujú nádej. Dnes je z pohľadu vedy jednoznačné, že ide o úspešný príbeh. Ktorý by sa neuskutočnil, nebyť ďalšej sily, mohutnejšej ako víchrica – ľudskej odvahy. Aktivistov, ochranárov, odborníkov a úradníkov, ktorí sa nebáli vzdorovať a zabránili ťažbe v Tichej a Kôprovej doline.

 Neveria, že sa vráti príroda

Začnime ale v Bratislave. Na workshope venovanom najnovším envirotrendom debatujú ľudia zapálení pre zdravé životné prostredie, milujúci prírodu. Zrazu zaznie výčitka: Ty veríš, že budeme mať znova priezračné potoky s rybami? Lúky s motýľmi? Pralesy? Nebuďme naivní!

Nie je to osamotený názor. Varoval pred ním už pred desaťročím Edward O. Wilson, jeden z najuznávanejších prírodovedcov, v útlej knižke Half – Earth (Polozem). Cituje environmentalistu Erlea C. Ellisa z Univerzity v Marylande v USA: „Prestaňte sa usilovať zachrániť planétu. Príroda je preč. Žijete na použitej planéte. Ak vás to trápi, skúste to prekonať. Žijeme v Antropocéne.“

Sú ďalší vedci, ktorí presviedčajú, že sa treba zmieriť s tým, že človek zničil planétu natoľko, že niet cesty späť. Že sa všetka tá úžasná príroda, všetky jej tvory, už nikdy nevrátia. Vraj je to naivný sen. Ide o jednu z najnebezpeč­nejších myšlienok. Legitimizuje ničenie prírody, ospravedlňuje zaostalé, nedospelé narábanie so svetom. Je to vo svojej podstate rovnako nebezpečná myšlienka ako tá, ktorá hovorí, že celý dnešný svet je zlý, ľudia sú zlí a vraj je naivné venovať úsilie pozitívnym ideám, slušnosti, etike.

Nič z toho nie je naivné. Dôkazy ležia práve v Tichej a Kôprovej doline.

Rieka, z ktorej sa môžete napiť

Prichádzajú ich študovať vedci z rôznych kútov Európy v rámci projektu pod názvom wildE. A pozor, nie sú to len environmentalisti, ale najmä experti zo sociálnych vied či z ekonómie. V rámci celej Európy sa vytypovalo osem lokalít, na ktorých budú vedci do hĺbky skúmať, ako môžu územia, ktoré sa ponechali divočine, pomôcť Európskej únii dosiahnuť klimatické, ekonomické a sociálne ciele.

Nejde tu o žiadne meditovanie nad divokou prírodou bez ľudí. Práve naopak. Vedci budú analyzovať riešenia, ktoré efektívne pomôžu prírode aj ľuďom, oplatia sa biodiverzite aj ekonomike.

Mám tú česť prejsť sa s týmito vedcami Tichou dolinou. Práve sa zastavujú pri rieke Belá, aby sa dozvedeli, že ide o jednu z posledných divokých riek v strednej Európe. Môžete sa z nej napiť. „Naozaj?“ neveriacky po sebe hodia očkom. Priamo z rieky?

Z Tichej a Kôprovej doliny tečie okrem skvelej vody sloboda a pozitívna energia. Nie je to básnická metafora, ale fakt. Obe doliny sú domovom zvláštneho javu.

Pred 20 rokmi sa občianski aktivisti a ochranári postavili proti ťažbe v Tichej a Kôprovej doline. Nebyť ich odvahy, v oboch dolinách by dnes nebola žiadna divočina.

Už si mysleli, že vyhynul

Tu neubúdajú, ale vracajú sa vzácne druhy. Huby, hmyz, vtáky, rastliny. Vracajú sa v takej miere, že tu prestávajú byť vzácne, sú bežné a šíria sa do okolia. Tatranský národný park je jediné miesto na Slovensku, kde sa darí ikone horských lesov – hlucháňovi hôrnemu. Jedine tu jeho populácia podľa výskumu rastie. Všade inde tento úžasný tvor – hynie.

Vedci tu len nedávno objavili mimoriadne vzácny druh lišajníka, ktorý desaťročia považovali za vyhynutý na Slovensku – Usnea scabrata. V Kôprovej doline výskumníci zaznamenali vôbec najviac druhov lišajníkov a húb spomedzi všetkých skúmaných smrekových pralesov na Slovensku.

V oboch dolinách skoro vôbec nehorelo, aj keď tým pred 20 rokmi strašili lesohospodári. Ponechané vysušené stromy mali vzbĺknuť ako vatra. Nestalo sa. Drvivá väčšina požiarov v území za uplynulé dve desaťročia bola na plochách, kde sa – ťažilo.

Tichá dolina na jeseň. Pekne vidieť, ako sa pomedzi suché stromy dvíha nový les.

Nezožral to tu lykožrút. Štúdia Slovenskej akadémie vied a Štátnej ochrany prírody jednoznačne ukázala, že tam, kde sa nezasahovalo, bol počet stromov zabitých lykožrútom nižší ako na plochách, kde sa zasahovalo, čiže ťažilo.

Už v úvode Tichej doliny, kúsok za grandhotelom, si každý môže pozrieť zvláštnu líniu tiahnucu sa úbočím Žeruchy. V spodnej časti je les, ktorý sa ešte zachraňoval rúbaním. V hornej časti je les, ktorý sa zachraňoval – nechaním na pokoji. Je zreteľne vidieť, že les v hornej polovici, kde sa nezasahovalo, je po 20 rokoch oveľa mohutnejší, pestrejší. V spodnej polovici jasne vidieť, ako sa z lesa „zachráneného“ pílami (vychovaného sekerami) odvaľuje pôda.

Ale to všetko sú už známe fakty. Pozornosť expertov z projektu wildE pútajú nové súvislosti, ktoré sa len teraz vo vede začínajú brať do úvahy, aktuality

X X X

Maliar Andrej Dúbravský: Neodbornosť v kultúre? Vedenie múzea sa vymenilo, moje obrazy skončili nad gaučmi zberateľov 

Stačil jeden obraz, aby jeho meno zarezonovalo naprieč Slovenskom.\Do povedomia sa dostal vďaka kritike ministerke kultúry, pritom svoje diela vystavuje v New Yorku a Berlíne.

„Kontroverzným umelcom som sa chcel stať ako 20-ročný. Nepodarilo sa. Dnes, keď maľujem prevažne včeličky a húsenice, som najkontroverznejší maliar v krajine,“ usmieval sa v rozhovore pre Aktuality.sk maliar Andrej DÚBRAVSKÝ.

Priznáva tiež, že ho viac než falzifikáty jeho diel hnevá kšeftárstvo s nimi: „Nechcem dopadnúť tak, že budem mať také drahé obrazy, že sa nebudú dať zlacniť a nikto si ich nebude môcť kúpiť.“

Umelec, ktorý sa otvorene hlási ku queer komunite, sa tento rok stal patrónom Filmového festivalu inakosti. V Bratislave sa bude konať od 20. do 26. novembra.

X Ľudia z festivalu priznali, že veľmi dlho riešili, ako vás osloviť. Máte pocit, že sa vás vo všeobecnosti ľudia boja?

Mňa to úplne šokovalo. Väčšinu roka som v zahraniční a potom keď som na Slovensku, bývam na vidieku, a preto ani neviem, čo si o mne ľudia myslia. Potom započujem, že dlho nado mnou ľudia premýšľajú, keď ma chcú osloviť. Takže super, nech sa ma boja, než keby ma nemali celkovo nerešpektovať (smiech…).

X Prečo ste kývli stať sa patrónom festivalu?

Keďže som často rozlietaný po svete a popritom sa dejú rôzne udalosti v krajine, mám pocit, že by som mal priložiť ruku k dobrým nápadom. Napríklad prispieť k zlepšovaniu života queer ľudí na Slovensku alebo celkovo k zlepšovaniu demokracie.

Nemám vždy túto možnosť, lebo bývam zaneprázdnený maľovaním alebo pripravujem výstavy. Alebo jednoducho neviem ako to urobiť, Teraz sa mi ponúkla možnosť tým najlepším možným spôsobom – cez maľbu, ktorá mi je najbližšia.

XNovinárom ste o sebe povedali, že o vás vedia všetko a že ste už „starý gej“. Okrem toho ste sa v minulosti posťažovali, že vás mnohí vnímajú ako „gej maliara“, pričom túžite, aby ste boli v ich očiach ako „super maliar“. Stále je to tak?

Tá nálepka gej maliara sa zmenila na maliara z dediny. Každý umelec má na sebe isté nálepky a ja sa ich asi tiež nezbavím. Zžívam sa s nimi, lebo sa im nedá vyhnúť, možno s nimi dnes zámerne pracujem.

Gej maliar súvisel s mladosťou, keď som začínal kariéru. Bolo tam veľmi veľa neistoty a sebapochybnosti. Snažil som sa niečo dokázať okoliu i sebe a nemať nálepky. Ale postupne som si nad nimi vytvoril väčší nadhľad – čo si o mne kto myslí.

X Dostávate hejt spolu s partnerom – čo sa ľuďom na vás nepáči?

Musím sa priznať, že je toho málo.

X Je to tým, že sa pohybujete v umelecko-kultúrnej bubline?

Možno je to tým, že výtvarné umenie zaujíma menej ľudí, cez ktoré by ma mohli poznať. Na druhej strane je super, že ľudí vôbec zaujíma. Asi krikľúňov zjavne umenie až tak veľmi nezaujíma. Oni sa vyhejtujú na politikoch, hercoch. Hejtovať maliara je asi strata času (smiech…).

Spomínam si však na kauzu, keď pani ministerka kultúry dala vlani zvesiť v Slovenskom rozhlase môj obraz. Potom som dostával správy cez sociálne siete. Šokovalo ma ani nie to, že mám nenávistné odkazy, ale to, že sa ma boja.

Ako keby som maliarskou tvorbou mohol ohroziť ich rodiny či životy. To z nich majú moje obrazy spraviť teplých ľudí? Úprimne mi to bolo ľúto. A môžu za to najmä politici, ktorí svojich voličov vydesili. Nemyslím, že by umelec a umenie malo byť pre spoločnosť strašidlom, aktuality.sk

X X X

 Trapas Španielov na úkor Slovenska. Znetvorenú vlajku mali slovenské tenistky v súboji s USA neustále pred očami

Slovenské tenistky si na prestížnom turnaji Pohára Billie-Jean Kingovej zahrajú vo štvrťfinále. V nedeľu v ňom nastúpia proti Austrálii.

Slovenské tenistky.

Slovenky rozhodli o svojom postupe po včerajšom víťazstve 2:1 nad favorizovanými Američankami.

Organizátori turnaja, ktorý sa koná v španielskej Malage, sa však dopustili veľkého pochybenia.

Počas celého večera bola na hlavnom kurte vyvesená znetvorená slovenská vlajka.

X X X

Andrej Danko odmieta splniť požiadavku Roberta Fica. Huliak varuje pred dôsledkami

sk sa dnes rozprávali aj s Rudolfom Huliakom, ktorý potvrdil, že sa s ním Robert Fico ani Andrej Danko zatiaľ nerozprávali. Varuje ich, že môžu prísť o troch poslancov.

Hádky Andreja Danka a Rudolfa Huliaka sa ani napriek volaniu premiéra neblížia ku koncu. Robert Fico sa tvári, že so situáciou nemá nič spoločné a na zodpovednosť volá šéfa SNS, z ktorého klubu traja poslanci Národnej koalície odišli.

Keď túto tému vytiahol moderátor relácie Sobotné dialógy na STVR, Fico reagovalpomerne podráždene. „Ak si myslíte, že sa budem s vami vybavovať o pánovi Huliakovi, ste na veľkom omyle,“ ostro odpovedal. „Ja sa tomu venovať nemôžem, lebo na to nemám čas,“ dopovedal Fico tento víkend a vyzval Andreja Danka, aby rebéliu Rudolfa Huliaka vyriešil on.

Predseda národniarov to však odmieta robiť. Huliaka dávnejšie nazval zradcom a teraz sa s ním odmieta rozprávať. Aktuality.sk sa o téme rozprávali aj s Rudolfom Huliakom, ten varuje pred následkami, ktoré môžu prísť./agentury/

X X X

Ako sa kradnú autá na Slovensku? Unikátny dokument Slováka Bariho spojil políciu, zlodejov aj obete, uvidia ho diváci 23 krajín sveta

Už s prvým krátkym dokumentom zabodoval vo svete. Slovenský režisér Dominik Bari sa s ním dostal do širšieho výberu na Oscara. Jeho novinka sa posunula od cestopisu k akčnému žánru a ešte pred premietaním dosiahla výnimočný úspech.

Ukradnuté auto, ktoré patrilo invalidovi, sme vrátili, tvrdí zlodej v novom dokumente Autíčkari

Film Autíčkari sa zaoberá témou krádeží áut, pričom rieši prípad autíčkarského gangu, ponúka rekonštrukciu prípadu, pri ktorom polícia chytila zlodejov, ale aj pohľady obetí. Do dokumentu vstúpila produkčne streamovacia platforma Max a aj vďaka tomu ho od piatka môžu vidieť diváci v 23 krajinách sve­ta.

„Veľmi si vážim túto podporu, ktorú mi preukázali počas celého nakrúcania tohto projektu. My sme ho začali nakrúcať, keď som bol čerstvý absolvent filmovej školy a to bežne naozaj nefunguje tak, že za vami príde streamovací gigant a povie, že vám dá polmilióna na to, aby ste nakrútili film,“ uviedol režisér Dominik Bari pre Pravdu. Suma, ktorou platforma vznik snímky podporila, prekročila 400-tisíc eur. Na výsledku je to však vidieť.

Autíčkari pôsobia veľkolepo, je tam veľa záberov, lokácií a rekonštrukcie krádeží, ale aj zásahy policajtov či kukláčov sú veľmi autentické a efektné. Prínosom celovečerného dokumentu, ktorým sa chcel autor priblížiť aj mladšej diváckej cieľovke, je však najmä prítomnosť ľudí, ktorí si uvedené zažili na vlastnej koži. Či už ide o okradnutých alebo dokonca jedného zo zlodejov.

„Bol to naozaj ťažký oriešok ľudí presvedčiť, ale myslím si, že samotní poškodení pochopili, že tá téma je naozaj dôležitá. Keď o tom dnes porozprávajú a ten príbeh dnes ukážu, možno to zajtra pomôže niekomu ďalšiemu,“ komentoval autor oslovenie ľudí, ktorým autá v minulosti odcudzili. Priznal však, že sa kontaktoval so stovkami poškodených, jeho ponuku prijali len niekoľkí. V prípade jedného z bývalých členov autíčkarskeho gangu mu pomohli aj súkromní detektívi. „Podarilo sa nám dostať do filmu jednu veľkú rybu, ktorá nám vlastne poodhalila určité postupy a fungovanie týchto štruktúr na Slovensku,“ prezradil Bari. Dodal, že samotného autíčkara do tváre nikdy nevidel. Na pľac prišiel s maskou a po nakrúcaní hneď odišiel.

Vznik filmu Autíčkari prebiehal v utajení a niektoré pasáže sa nakrúcali len s pár vybranými členmi tímu. Inak, však ide o vôbec najpočetnejší štáb, s akým Dominik Bari pracoval.

„Bolo dôležité, aby zlodeji nezistili, že robíme aj s políciou. Mal som za to, že ak by k takému niečomu došlo, tak úroveň informácií, ktoré by nám tým pádom povedali v rozhovoroch, by bola buď žiadna alebo obmedzená,“ konštatoval Dominik Bari a tak logicky nasledovala aj otázka, či sa nebojí vyhrážok alebo dodatočnej konfrontácie po tom, ako je film dokončený. „Nie, ale je pravda, že ma na projekcie sprevádza ochranka,“ uviedol v relácii Ide o nás.

Zmyslom snímky je prevencia a s tou by chcel autor pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Pripravené sú besedy na školách „Momentálne máme v zozname asi 50 škôl, kde sa bude film premietať a následne po filme bude beseda so žiakmi a kriminalistami alebo s policajtami z oddelenia prevencie,“ prezradil tiež Dominik Bari, ktorý už pripravuje ďalší dokument. Jeho veľká časť je už natočená a opäť sa vrátil k cestopisu.

V relácii Ide o nás sa dozviete viac aj o ňom, ale tiež o ambíciách rodáka z Košíc v kariére filmového režiséra. Hovorili sme tiež o jeho úspešnom dokumente Oymyakon alebo o tom, ako sa mu podarilo stať sa súčasťou posolstvo nadácie herca Leonarda DiCapria. Viac si pozrite v našej relácii.

X X X

Ako sa kradnú autá na Slovensku? Unikátny dokument Slováka Bariho spojil políciu, zlodejov aj obete, uvidia ho diváci 23 krajín sveta

Už s prvým krátkym dokumentom zabodoval vo svete. Slovenský režisér Dominik Bari sa s ním dostal do širšieho výberu na Oscara. Jeho novinka sa posunula od cestopisu k akčnému žánru a ešte pred premietaním dosiahla výnimočný úspech.

Ukradnuté auto, ktoré patrilo invalidovi, sme vrátili, tvrdí zlodej v novom dokumente Autíčkari

Film Autíčkari sa zaoberá témou krádeží áut, pričom rieši prípad autíčkarského gangu, ponúka rekonštrukciu prípadu, pri ktorom polícia chytila zlodejov, ale aj pohľady obetí. Do dokumentu vstúpila produkčne streamovacia platforma Max a aj vďaka tomu ho od piatka môžu vidieť diváci v 23 krajinách sve­ta.

„Veľmi si vážim túto podporu, ktorú mi preukázali počas celého nakrúcania tohto projektu. My sme ho začali nakrúcať, keď som bol čerstvý absolvent filmovej školy a to bežne naozaj nefunguje tak, že za vami príde streamovací gigant a povie, že vám dá polmilióna na to, aby ste nakrútili film,“ uviedol režisér Dominik Bari pre Pravdu. Suma, ktorou platforma vznik snímky podporila, prekročila 400-tisíc eur. Na výsledku je to však vidieť.

Autíčkari pôsobia veľkolepo, je tam veľa záberov, lokácií a rekonštrukcie krádeží, ale aj zásahy policajtov či kukláčov sú veľmi autentické a efektné. Prínosom celovečerného dokumentu, ktorým sa chcel autor priblížiť aj mladšej diváckej cieľovke, je však najmä prítomnosť ľudí, ktorí si uvedené zažili na vlastnej koži. Či už ide o okradnutých alebo dokonca jedného zo zlodejov.

„Bol to naozaj ťažký oriešok ľudí presvedčiť, ale myslím si, že samotní poškodení pochopili, že tá téma je naozaj dôležitá. Keď o tom dnes porozprávajú a ten príbeh dnes ukážu, možno to zajtra pomôže niekomu ďalšiemu,“ komentoval autor oslovenie ľudí, ktorým autá v minulosti odcudzili. Priznal však, že sa kontaktoval so stovkami poškodených, jeho ponuku prijali len niekoľkí. V prípade jedného z bývalých členov autíčkarskeho gangu mu pomohli aj súkromní detektívi. „Podarilo sa nám dostať do filmu jednu veľkú rybu, ktorá nám vlastne poodhalila určité postupy a fungovanie týchto štruktúr na Slovensku,“ prezradil Bari. Dodal, že samotného autíčkara do tváre nikdy nevidel. Na pľac prišiel s maskou a po nakrúcaní hneď odišiel.

Vznik filmu Autíčkari prebiehal v utajení a niektoré pasáže sa nakrúcali len s pár vybranými členmi tímu. Inak, však ide o vôbec najpočetnejší štáb, s akým Dominik Bari pracoval.

„Bolo dôležité, aby zlodeji nezistili, že robíme aj s políciou. Mal som za to, že ak by k takému niečomu došlo, tak úroveň informácií, ktoré by nám tým pádom povedali v rozhovoroch, by bola buď žiadna alebo obmedzená,“ konštatoval Dominik Bari a tak logicky nasledovala aj otázka, či sa nebojí vyhrážok alebo dodatočnej konfrontácie po tom, ako je film dokončený. „Nie, ale je pravda, že ma na projekcie sprevádza ochranka,“ uviedol v relácii Ide o nás.

Zmyslom snímky je prevencia a s tou by chcel autor pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Pripravené sú besedy na školách „Momentálne máme v zozname asi 50 škôl, kde sa bude film premietať a následne po filme bude beseda so žiakmi a kriminalistami alebo s policajtami z oddelenia prevencie,“ prezradil tiež Dominik Bari, ktorý už pripravuje ďalší dokument. Jeho veľká časť je už natočená a opäť sa vrátil k cestopisu.

V relácii Ide o nás sa dozviete viac aj o ňom, ale tiež o ambíciách rodáka z Košíc v kariére filmového režiséra. Hovorili sme tiež o jeho úspešnom dokumente Oymyakon alebo o tom, ako sa mu podarilo stať sa súčasťou posolstvo nadácie herca Leonarda DiCapria. Viac si pozrite v našej relácii.