Tajné zmeny vo vedení SIS? Exministerka Kolíková sa zbláznila, tvrdí Gašpar. Prezidentka Zuzana Čaputová dostala na stôl meno nového riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) no rozhodla sa s jeho vymenovaním počkať. Vláda navrhla a schválila Pavla Gašpara, syna bývalého policajného prezidenta.
Prezidentka svoje otáľanie zdôvodnila, tým že aj vládna koalícia prišla s menom kandidáta až po štyroch mesiacoch od prebratia moci. Hlava štátu zdôraznila, že o nominácii Gašpara mladšieho vopred nevedela a musí sa s tým dôkladne oboznámiť.
Medzitým premiér Robert Fico (Smer), že SIS bude mať svojho riaditeľa čoskoro a vláda prijala zmenu, kedy zmenila štatút SIS. Výsledkom je, že do informačnej služby by mohol nastúpiť Gašpar ako riadny zamestnanec a stať sa námestníkom služby.
Prezidentka upozornila, že považuje schválenú úpravu v štatúte SIS za účelovú zmenu, prostredníctvom ktorej môžu byť obídené právomoci hlavy štátu. Poukázala aj na to, že proces výmeny vedenia SIS sa deje v utajenom režime a bez zodpovedajúcej komunikácie zo strany vládnej koalície.
Zverejnenie tajnej zmeny štatútu SIS žiadala opozícia na mimoriadne zvolaných výboroch. „Poslankyňa SaS Mária Kolíková sa zbláznila, keď žiadala na výbore na kontrolu SIS zverejniť štatút, ktorý vládna koalícia zmenila,“ vyhlásil poslanec Tibor Gašpar. Dodal však, že to, kedy budeme mať nového riaditeľa SIS, je na prezidentke.
„Pani prezidentka si dáva na čas a politikárči,” okomentoval postoj hlavy štátu Samuel Migaľ z Hlasu. Vláda zmenila štatút a ak aj prezidentka nevymenuje riaditeľa SIS, službu zrejme bude riadiť poverený námestník – tým by mal byť Pavol Gašpar. Migaľ pripomenul, že nový štatút len rieši prenos istých kompetencií z jedného námestníka SIS na ďalšieho námestníka. „Som presvedčený o tom, že by to malo ostať v utajení,“ dodal.
Podľa Zuzany Števulovej z PS koalícia zahmlieva a utajuje obsadenie vedenia informačnej služby. „Bude to mať vplyv na dôveryhodnosť SIS. Pavol Gašpar by mal byť objektom záujmu SIS a nie jej riaditeľom. Nemá odborné skúsenosti, nebude profesionál, ktorý dovedie SIS k nezávislému a odbornému plneniu základných kompetencií.
Na čele SIS by mal byť človek, o ktorom bude verejnosť vedieť, ako bol vybratý,” dodala v relácii V politike. Branislav Gröhling (SaS) navrhol, aby koalícia počkala na voľbu nového prezidenta a ten sa rozhodne, či nominanta Gašpara vymenuje za riaditeľa SIS.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini v relácii RTVS O 5 minút 12 priznal, že žiadne iné meno na post riaditeľa SIS koalícia nemá. Zdôraznil, že je to záležitosť predsedu vlády Fica, ktorému sa riaditeľ zodpovedá./agentury/
X X X
Hlas podporuje rokovania s Rusmi o mieri na Ukrajine, SaS vyčíta pokrytectvo
Juraj Krúpa z SaS kritizoval, že strana Hlas sľubovala euroatlantickú vládu. Teraz vraj vo všetkom súhlasí s premiérom Robertom Ficom.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) schvaľuje, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) sa stretol s ruským šéfom diplomacie. Argumentuje, že so Sergejom Lavrovom sa stretol aj americký minister zahraničných vecí. „Konečne tu máme zahraničnú politiku suverénnu,” povedal Šutaj Eštok v diskusii Na telo (TV Markíza). Šéf rezortu vnútra hovorí, že sa treba stretávať s Američanmi, Rusmi aj Číňanmi.
„Kroky, aby sa mier uskutočnil, musia mať nejakú postupnosť. Tak sa dohaduje mier, že len zbrojíme a nechceme sa s Rusmi stretnúť? Máme zobrať flinty, ísť za Lavorvom a ho bodnúť?” Šutaj Eštok uznáva, že po jednom stretnutí slovenského a ruského ministra zahraničných vecí sa mier na Ukrajine nedohodne. Zároveň verí, že stretnutie Blanára s mužom zo sankčných zoznamov prinesie výsledky.
„Pán Blanár jasne vytkol Lavrovovi a náš postoj je jasný. Rusko je agresor, Rusko tento konflikt začalo, my sme Ukrajine pomohli,” povedal minister Šutaj Eštok. Hlas trvá na tom, že mierové rokovania sa dajú riešiť iba diplomatickou cestou.
Juraj Krúpa z SaS vyčítal ministrovi, že Hlas sľuboval euroatlantickú orientáciu vlády. „Ale keď dôjde na tieto témy, tak zázračne mlčí,” kritizoval Krúpa.
Vnímajú ho ako proruského, tvrdí Krúpa
Hlas podľa neho len prikyvuje Robertovi Ficovi (Smer), ktorý robí v zahraničí Slovensku hanbu. „Vy by ste sa mali premenovať zo strany Hlas na Súhlas,” dodal opozičný poslanec. Na adresu Fica povedal, že ho v zahraničí „vnímajú ako proruského premiéra, nie ako suverénneho.”
Krúpa vytkol, že rokovanie o mieri medzi Blanárom a Lavrovom je pokrytecké. „To je ten mier, ktorý má byť na úkor Ukrajiny.”
Na cestu ministra Blanára do Turecka zareagovala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa nej stretnutie slovenského a ruského ministra zahraničných vecí nás neposunulo bližšie k mieru na Ukrajine. Podľa prezidentky najrýchlejšia cesta k mieru vedie cez ruského prezidenta Vladimira Putina, keď svojim jednotkám nariadi odísť z Ukrajiny, „nie tým, že mu dávame nádej na víťazstvo a akceptáciu“.
Premiér Robert Fico v reakcii na sociálnej sieti napísal, že „politická malosť prezidentky vytŕča na konci jej mandátu ako Čomolungma.“, aktuality.sk
X X X
Peter Pellegrini: Iné meno na šéfa SIS nemáme. Prezidentka by mala rozhodnúť o Pavlovi Gašparovi
Predseda KDH Milan Majerský vyzval premiéra, aby rokoval s prezidentkou o inom kandidátovi na post riaditeľa Slovenskej informačnej služby.
Predseda Hlasu Peter Pellegrini trvá na tom, že vymenovanie šéfa Slovenskej informačnej služby by malo ostať v rukách hlavy štátu. Zuzana Čaputová však po zverejnení mena nominanta na riaditeľa SIS povedala, že zatiaľ sa tým zaoberať nebude.
„Tak nech pani prezidentka rozhodne, že Pavol Gašpar nespĺňa podmienky a nech také rozhodnutie vydá,” kritizoval Pellegrini postoj prezidentky.
Vláda prišla s menom kandidáta až po štyroch mesiacoch od prebratia moci v štáte a práve týmto argumentoval aj prezidentský palác. Hlava štátu Zuzana Čaputová zdôraznila, že o nominácii Gašpara vopred nevedela a musí sa s tým dôkladne oboznámiť.
Pellegrini v relácii RTVS O 5 minút 12 priznal, že žiadne iné meno na post riaditeľa SIS koalícia nemá. Zdôraznil, že je to záležitosť predsedu vlády Roberta Fica (Smer), ktorému sa riaditeľ zodpovedá.
Koalícia však medzičasom našla spôsob, ako obísť prezidentku a zmenila štatút SIS. Výsledkom je, že do informačnej služby by mohol nastúpiť Pavol Gašpar ako riadny zamestnanec a stať sa námestníkom služby. Zároveň by mal také kompetencie ako riadny šéf služby.
Dnes máme na čele námestníka, ktorý je poverený riadením služby. „Ak zajtra dostane srdcovú slabosť a pôjde na dva mesiace ležať, kto bude riadiť SIS?” spytoval sa Pellegrini v relácii RTVS O 5 minút 12.
„Vládna koalícia si hľadá cestičky, ako obísť niektoré procesy, ktoré by mali byť štandardné,” oponoval predseda KDH Milan Majerský. Napraviť reputáciu SIS sa dá len tak, že tam príde kvalitný profesionál, ktorý má skúsenosti a prinavráti dobré meno informačnej službe, poznamenal opozičný poslanec.
„Akým spôsobom získa SIS informácie od medzinárodných inštitúcií? Veď je dnes natoľko spochybnená, že nám nikto nedá informácie. Neverím, že vo vládnej koalícii nemáte jedného kvalitného človeka, ktorý má skúsenosti,” spytoval sa šéf KDH v diskusii.
Pellegrini poprel, že by koalícia schválne obchádzala prezidentku. Keď však nekonala hneď, musel konať predseda vlády, dodal šéf Hlasu. Argumentoval tým, že aj v minulosti viedli SIS nominanti aktuálnej vlády a zodpovedali sa premiérovi.
„Nie je právomocou prezidenta spochybňovať niekoho len preto, že je to syn niekoho,” reagoval šéf parlamentu a kandidát na prezidenta Pellegrini na diskusie o tom, či má Gašpar mladší dostatočné skúsenosti na vedenie informačnej služby.
Pavol Gašpar je aktuálne štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti. Doteraz nevysvetlil svoje majetky. Na poľovníckej chate, ktorú odpočúvala polícia, inštruoval exministra vnútra ako má vypovedať ako svedok, za čo bol aj chvíľu obvinený, no stíhanie stopli. Denník Sme zverejnil, že Gašpar mladší bol podozrivý aj zo sprostredkovania úplatku, no prípad sa mal stať v roku 2015 a po piatich rokoch bol premlčaný. Ďalej ho orgány činné v trestnom konaní vyšetrovať nemohli. Pavol Gašpar je v rodinnom vzťahu s Norbertom Bödörom, ktorého ako advokát zastupoval a ktorý je stíhaný za založenie zločineckej skupiny v polícii. Ďalším obvineným je aj Tibor Gašpar, otec Pavla Gašpara. Kauza Očistec je na súde, čaká sa na hlavné pojednávanie.
Pellegrini pri obhajobe vládneho nominanta poznamenal, že aj bývalý predseda vlády Igor Matovič bol podozrivý z daňového podvodu a skutok bol premlčaný. Viac zdecimovaná SIS už ani nemôže byť, lebo posledných dvoch riaditeľov obvinila polícia, poznamenal šéf Hlasu, aktuality.sk
X X X
Poľsko ukončilo kontroly na hraniciach so Slovenskom
Kontroly na hraniciach zaviedlo Poľsko v októbri minulého roka, pôvodne na dobu 10 dní. V poslednom nariadení kontroly trvali do 2. marca.
Poľsko v nedeľu oficiálne ukončilo dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskou republikou, informuje TASR podľa agentúry DPA.
Poľsko zaviedlo hraničné kontroly z dôvodu prílevu nelegálnych migrantov cez takzvanú balkánsku trasu 4. októbra minulého roka, pôvodne na desať dní. Odvtedy ich však opakovane predĺžilo, celkovo šesťkrát. Podľa nariadenia vydaného koncom januára mali kontroly platiť do soboty 2. marca.
Ako upozornilo v piatok (1. 3.) ministerstvo vnútra vo Varšave, poľské úrady budú situáciu s migrantmi priebežne sledovať a v prípade zvýšenia ohrozenia môžu hraničné kontroly obnoviť. Pohraničná stráž bude zároveň pokračovať v kontrolách v rámci krajiny, zameraných na boj proti nelegálnej migrácii na hlavných komunikačných ťahoch a na ďalších vybraných miestach.
Tisíce kontrol počas dvoch dní
Poľská pohraničná stráž na sociálnej sieti X v piatok informovala, že len za uplynulé dva dni jej príslušníci skontrolovali na hranici so Slovenskom celkovo 12 600 osôb a 6800 vozidiel.
Poľsko i Slovensko sú členmi bezvízového schengenského priestoru, čo znamená, že bežne nevykonávajú na spoločných hraniciach kontroly, pripomína DPA. Viacero ďalších európskych krajín však predĺžilo dočasné hraničné kontroly v rámci boja proti nelegálnej migrácii, aktuality.sk
X X X
Pri stroskotaní člnu s migrantmi sa utopilo sedemročné dievča
Na palube menšieho člnu sa nachádzalo 16 osôb. Migranti smerovali do Británie. Tých čo prežili incident previezli do nemocnice a hospitalizovali.
Sedemročné dievča sa topilo v nedeľu po stroskotaní menšieho člnu s dovedna 16 migrantmi na palube. Plavidlo smerovalo zo severného Francúzska do Británie, oznámila prefektúra francúzskeho departementu Nord. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Veľkosť člna „nebola dostatočne prispôsobená na taký veľký počet osôb“, uviedli vo vyhlásení tamojšie úrady. Plavidlo v dôsledku toho stroskotalo niekoľko kilometrov od pobrežia krátko po tom, ako naň pasažieri nastúpili pri pokuse preplávať kanál Aa.
Predstavitelia dodali, že dievča, ktoré sa pri incidente utopilo, cestovalo spolu so svojimi rodičmi a troma ďalšími súrodencami. Po nešťastí ich všetkých hospitalizovali v meste Dunkirk, dodáva AFP, aktuality.sk
X X X
Pellegrini odcestoval na pracovnú cestu na Cyprus
Na pracovnej ceste v hlavnom meste Cypru sa má predseda Národnej rady SR stretnúť s najvyššími predstaviteľmi krajiny i so slovenskými krajanmi.
Predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini odcestoval v nedeľu popoludní na pracovnú cestu do hlavného mesta Cypru Nikózie. Okrem stretnutí s najvyššími predstaviteľmi republiky navštívi aj zástupcov slovenských krajanov. Stretne sa aj so slovenskými vojakmi pôsobiacimi v mierovej misii OSN.
Na pôde Snemovne reprezentantov prijme Pellegriniho spolu s delegáciou NR SR jej predsedníčka Annita Demetriosová.
Šéf slovenského parlamentu sa zúčastní aj na podujatí pri príležitosti 60. výročia Mierovej misie OSN na Cypre (UNFICYP). Na ceremónii sa budú udeľovať medaily a pamätné mince členom misie. Na programe je tiež ceremónia odhalenia pamätníka 43 štátom prispievajúcim do UNFICYP.Na záver pracovnej cesty má Pellegriniho prijať prezident Cyperskej republiky Nikos Christodoulides, aktuality.sk
X X X
Tresty sa budú opäť meniť. Koalícia po stopke od Ústavného súdu pripravuje ďalšie úpravy
Len vo stredu potvrdil Ústavný súd SR (ÚS) svoje rozhodnutie pozastaviť účinnosť časti novely trestných kódexov a koalícia momentálne hovorí o nových úpravách trestných sadzieb.
Kým podľa prezidentky Zuzany Čaputovej išlo o dobrú správu pre demokraciu a právny štát, tak podľa Tibora Gašpara (Smer) je rozhodnutie ÚS „politické, nejasné a nezrozumiteľné“.
V relácii V politike na ta3 kritizoval, že súd pozastavil účinnosť celej novely Trestného zákona, ktorá sa týkala znižovania sadzieb, skracovanie premlčacích lehôt a nastavenia výšky škôd.
Podotkol, že pri ÚS pozastavil aj také zmeny, na ktoré v minulosti poukazoval, že sú protiústavné a pripomenul, že vlani v októbri rozhodol ÚS o tom, že je potrebné upraviť prepadávanie majetku.
„Rozhodoval pod časovým tlakom na požiadavku prezidentky,“ dodal poslanec Smeru. Kritizoval, že Ústavný súd porušil doterajšiu rozhodovaciu prax a posudzoval zákon, ktorý ešte nevyšiel v Zbierke zákonov.
No líder Hlasu Peter Pellegrini priznal, že koalícia pripravuje ďalšiu rozsiahlu zmenu trestnej politiky. „Je to rozsiahla rekodifikácia, ktorá pôjde štandardným procesom,“ povedal v diskusii na RTVS s tým, že koalícia to chce presadiť v rámci súčasného volebného obdobia. Pellegrini tvrdí, že by bol nerád, „ak by sme mohli podozrievať Ústavný súd, že zasiahol do pozičnej hry“. Vyhlásil však, že nechce spochybňovať rozhodnutie súdu, a to bez rozdielu na to, či sa mu páči alebo nie.
Pozastavený zákon však doteraz nebol zverejnený v Zbierke zákonov a Pellegrini podľa jeho slov nevidel dôvod, prečo by sa mal ponáhľať s poslaním novely Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. „Účinnosť bola až 15. marca, a preto som nevidel dôvod, načo sa ponáhľať,“ povedal s tým, že dodržal zákonné lehoty.
Pellegrini poslal novelu na zverejnenie po 21 dňoch, ako mu ukladá zákon. Teraz má minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) ďalších 15 dní na to, aby zverejnenie novely zverejnil v zbierke. O tom, že koalícia bude reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu ďalšou novelou Trestného zákona, hovoril aj Gašpar. Akú bude mať novela podobu priblížiť, nechcel a podľa neho to ukáže až čas. „Nepredpokladám, že teraz sa s tým bude niekto ponáhľať a pôjde to v riadnom konaní,“ ozrejmil.
Samuel Migaľ z Hlasu sa nechal počuť, že je dohodou koalície alebo koaličnej rady, či a kedy takúto novelu zákona pripraví. Odpovedal tak na otázku, či bude predložená novela skôr alebo počkajú na verdikt súdu. Hlas spolu so Smerom odmietajú, že by rozhodnutie Ústavného súdu SR bolo nejakou súťažou. Reagovali tak aj na opozíciu, podľa ktorej ide o víťazstvo demokracie, ústavnosti, spravodlivosti a ľudských práv.
Podľa Števulovej neberie nikto vláde právo predkladať a novelizovať zákony, musí to však prejsť riadnym legislatívnym konaním. Zdôrazňuje potrebu kvalitnej trestnej legislatívy. Na margo rozhodnutia Ústavného súdu poznamenala, že súd vie dobre, čo robí a vie zareagovať, keď sa niekto snaží prekaziť jeho základnú úlohu. Snahy koalície o znižovanie jeho dôveryhodnosti odsudzuje.
ČÍTAJTE VIACKto vyhral prvé kolo v bitke o novelu Trestného zákona? Ani Fico, ani Čaputová
Poslanec Branislav Gröhling (SaS) odmieta tvrdenia o ‚spiknutí‘ opozície voči koalícii. ÚS SR svojim rozhodnutím podľa neho chcel len zabrániť „najväčším škodám“. Nezverejnenie novely zákona v Zbierke zákonov považuje za obštrukciu. Opozícii nebráni presadzovať svoju vôľu, ale robiť by to mala korektne a dodržiavaním pravidiel.
Koalícia a opozícia sa nezhoduje ani v prípade nedávneho stretnutia šéfov diplomacie Slovenska a Ruska Juraja Blanára (Smer) a Sergeja Lavrova. Števulovú toto rokovanie mimoriadne pobúrilo, označila ho za cynické a hanebné. Stretnutiu nerozumie ani Gröhling, považuje ho za nepriateľské gesto voči partnerom v NATO a EÚ. Obaja vš. /agentury/
X X X
Nemecká polícia stále pátra po členoch extrémistickej skupiny RAF
Nemecká polícia v nedeľu zatkla dvoch mužov v súvislosti s pátraním po členoch ľavicovej extrémistickej organizácie Frakcia Červenej armády. Po ďalších úkonoch bolo zistené, že nejde o hľadané osoby.
V prípade osôb zadržaných v nemeckej metropole Berlín v súvislosti s pátraním po unikajúcich podozrivých teroristoch z krajne ľavicovej extrémistickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF) nejde o dvoch dlhodobo hľadaných mužov – Ernsta-Vilkera Stauba a Burkharda Garwega. Oznámil to v nedeľu spolkový úrad kriminálnej polície v Dolnom Sasku, informuje TASR podľa agentúry DPA.
Polícia v nedeľu ráno uskutočnila rozsiahle razie po Berlíne v rámci pátrania po spomenutých dvoch mužoch. Podozriví teroristi sú už desaťročia na úteku.
Počas razií došlo k zatknutiu dvoch osôb a polícia následne preverovala ich identitu. Nemecké úrady pátrajú po unikajúcich členoch tejto teroristickej organizácie, známej tiež pod názvom skupina Baader-Meinhof, už viac než 30 rokov, pripomína DPA.
Nedeľňajšie zatýkanie prišlo po tom, čo sa polícii v Berlíne minulý týždeň podarilo zadržať podozrivú krajne ľavicovú teroristku Danielu Kletteovú.
Kletteovú (65) zatkli v jej prenajatom berlínskom byte v pondelok večer. Na úteku bola 30 rokov, žila však pod falošnou identitou v centre nemeckej metropoly.
Úrady v krajine spomenutú trojicu obviňujú z pokusu o vraždu a série lúpežných prepadnutí, ku ktorým došlo v období rokov 1999 až 2016.
Polícia pátra po tretej generácii
RAF bola založená v roku 1968 extrémistami Andreasom Baaderom, Gudrun Ensslinovou a Ulrike Meinhofovou. Jej členovia boli aktívni aj v 90. rokoch 20. storočia. Podobne ako Kletteová, aj Staub a Garweg patrili k tretej generácii bývalej RAF.
Toto extrémistické zoskupenie počas svojej vlády teroru zavraždilo 30 ľudí, v roku 1998 však bolo rozpustené. Skupina svoje útoky ospravedlňovala zámerom zničiť kapitalistický spoločenský poriadok v Západnom Nemecku. Rozšírené sú špekulácie, že RAF bola sčasti dotovaná komunistickým Východným Nemeckom a jeho tajnou políciou Stasi, píše DPA, aktuality.sk
X X X
Prieskum SANEP: Súhlasili by ľudia na Slovensku so zrušením práva veta pri hlasovaní v EÚ?
Mali by mať malé krajiny ako je aj Slovensko rovnaký hlas ako veľké štáty? Považujete úvahy o zrušení práva veta za obmedzenie malých krajín? Pýtala sa na to agentúra SANEP v exkluzívnom prieskume.
Agentúra SANEP sa zamerala v prieskume aj na otázky prípadného zrušenia slovenského práva veta v Európskej únii.
Prevažná väčšina ľudí (79,5 %) si myslí, že hlas malých členských krajín EÚ (napr. Slovenska, Česka, Maďarska, pobaltských krajín) má mať rovnakú váhu v rámci EÚ ako hlas veľkých krajín (napr. Nemecka, Francúzska). Opačný názor má 11,2 percenta obyvateľov a 9,3 percenta ľudí nemá v tejto otázke jasno.
Čo hovoríte vy: Majú mať malé krajiny v EÚ rovnako silný hlas ako veľké?
Viac ako tri štvrtiny ľudí (76 %) tiež považuje úvahy o zrušení práva veta v rámcoch EÚ za obmedzenie vplyvu malých členských krajín. Naopak, menej ako sedmina respondentov (13,3 %) také obavy z obmedzenia vplyvu malých krajín nemá./agentury/
X X X
SPISOVATEL Z VALAŠSKÝCH KLOBOUK MŇAČKO
KNIHA PRO FIALU ČR: JAK CHUTNÁ MOC
Mňačko bol dobrák aj búrlivák. Obávaného komunistu vyfackal pred očami papalášov
Ladislav Mňačko mal povahu Jánošíka, hovorí o ňom Jozef Leikert, autor dvoch životopisných kníh o jednom z najznámejších slovenských spisovateľov 20. storočia (Taký bol Ladislav Mňačko, 2008; Mňačko a Izrael, 2020). Od Mňačkovej smrti uplynulo 24. februára presne 30 rokov a 29. januára tohto roku uplynulo 105 rokov od jeho narodenia. „V mladosti veril ideám komunizmu, ale neskôr mal odvahu ísť odvážne proti funkcionárom strany, ktorí podľa neho prznili myšlienky socializmu,“ poznamenal Leikert.
Ako Mňačko dospel ku komunistickému svetonázoru?
Vyrastal v Martine na okraji mesta v robotníckej kolónii. Žil v prostredí naplnenom ideami o sociálnej rovnosti. Mimochodom, býval v dome na Marxovej ulici… Nazdávam sa však, že skutočným komunistom nikdy nebol, aj keď veril komunistickým myšlienkam. Bol sociálnym demokratom a tým zostal do smrti.
Dlho však publikačnou činnosťou išiel poruke komunistickému režimu.
Svoje chyby neskôr veľmi oľutoval. Pri dôkladnejšom pohľade na jeho osobnosť vidieť, že jedenásť rokov bol poslušný komunista, jedenásť rokov kritický komunista a tridsaťšesť rokov tvrdý antikomunista.
Mňačkova novinárska kariéra sa po skončení druhej svetovej vojny spájala nielen s bratislavskou Pravdou, ale aj s pražským Rudým právom.
Mňačko sa najprv presadil v Prahe. Mal totiž dar pútavo písať aj o zdanlivo všedných veciach. Dokonca až tak zaujal Klementa Gottwalda, vtedajšieho šéfa Komunistickej strany Československa (KSČ), že si vyžiadal, aby ho sprevádzal na volebných mítingoch. Nemal však z neho dobrý pocit.
Prečo?
Vo všetkom s Gottwaldom nesúhlasil. Aj z ľudskej stránky mal voči nemu výhrady, Gottwald sa k nemu správal nevšímavo až odmerane, viackrát mal pocit, že nie je dobrý človek. Na pracovné cesty chodievali v jednom aute – Tatrapláne, Gottwald sedával vedľa šoféra a Mňačko vzadu. Veľmi sa nerozprávali, Mňačko ho zjavne nezaujímal, nikdy sa ho napríklad neopýtal na rodinu alebo ako sa mu darí.
Prečo neskôr vymenil prácu v novinách v Prahe za redakciu v Bratislave?
Z Rudého práva sa Mňačko rozhodol odísť do Pravdy po tom, čo ho nevyberane zahriakol komunistický funkcionár Rudolf Slánský, ktorý mal v tom období rovnako silné postavenie ako Klement Gottwald. Na redakčnej porade v Rudom práve sa dostali do ostrého sporu.
Slánský sa výhražne opýtal Mňačka, či chce skončiť za mrežami ako niektorí. Až tak ho urazil a nahneval, že si v Prahe zbalil kufre a pobral sa do Bratislavy. Ako redaktor Pravdy, ale aj neskôr, keď pôsobil v Kultúrnom živote, sa zastal nejedného človeka a viacerým pomohol, napríklad Ladislavovi Galanovi.
O čo išlo?
Začalo sa to tým, že Mňačka okolo polnoci koncom roku 1950 zbuntoval šéfredaktor Pravdy Eduard Friš. Nasadli do auta, že odfrčia do Rožňavy, kam sa vezú aj členovia ústredného výboru komunistickej strany.
Nadránom dorazili do mesta, kde sa vzbúrili manželky baníkov, lebo zlyhalo zásobovanie chlebom. Muži sa pridali k svojim ženám, a dokonca hrozili, že vstúpia do štrajku, ale podarilo sa ich presvedčiť, aby sa vrátili do práce. Krajský šéf strany Ladislav Priesol sa chcel vyhnúť zodpovednosti a všetku vinu zvaľoval na Ladislava Galana, generálneho riaditeľa podniku Mlyny a pekárne.
Mňačko sa zrejme angažoval za to, aby ho nepotrestali.
Presne tak. Galana súdili v Košiciach a Mňačko dostal príkaz od šéfredaktora napísať niekoľko článkov priamo zo súdnej siene. Ubytoval sa v hoteli, kde si raz večer kúpil fľašu kubánskeho rumu a dlho do noci rozmýšľal. Doľahli naňho všetky krivdy, pred očami sa mu premietali osudy kamarátov, ktorých nespravodlivo posadili za mreže.
Precitol. Uvedomil si, že sa dejú svinstvá, a prešiel na druhú stranu. Je otázka pre psychológov, či sa človek môže zmeniť z noci do rána, ale v Mňačkovi rozhodnutie dlhšie vrelo a odrazu vykypelo. Galana sa potom zastal nielen článkami uverejnenými v Pravde, ale aj návštevami funkcionárov, ktorí mali s kauzou do činenia.
Znie to zvláštne, pretože komunistickí pohlavári si viac-menej robili, čo chceli. Prečo by mali dať za pravdu redaktorovi, ako bol Mňačko?
Mňačko sa nebál, bol zdravo drzý a mal už vybudovanú určitú pozíciu. Raz ho chceli na straníckej schôdzi pokarhať a on sebavedome pri odchode z miestnosti členom komisie povedal, že skôr, ako prídu domov, dostanú stranícky trest oni. Zľakli sa a zmenili tón. Nebál sa isto aj preto, lebo nemal deti, manželstvo mu nefungovalo a nemohli ho vydierať cez rodinu.
Ako dopadol Galan?
Najväčšmi zásluhou Mňačka sa dostal na slobodu. Najprv ho odsúdili na trest smrti, potom trest znížili na dvadsať rokov väzenia a po čase ho podmienečne prepustili. Proces bol jednoznačne zinscenovaný. Mňačko osobne navštívil tých, ktorí mali čosi s procesom.
Stretol sa aj so sudcom a vyčítal mu, že Galana odsúdil na trest smrti. Dozvedel sa, že ho narýchlo v Bratislave posadili do lietadla, počas letu si mal preštudovať spis, na ktorého konci bol vložený čistý list a na ňom napísané „trest smrti“. Kým bol Galan vo väzbe, Mňačko dokonca finančne pomáhal členom jeho rodiny.
Mal peniaze nazvyš?
Na honorároch veľmi dobre zarábal. Nebol lakomý, veľa peňazí minul na posedenia s kamarátmi. Bol jednoducho bohém a skvelý rozprávač. Známy bol aj tým, že veľakrát za všetkých pri stole zaplatil účet. Po uzávierke, keď vyšlo nové číslo Kultúrneho života, počastoval v Klube spisovateľov všetkých redaktorov, ale aj ostatných prítomných.
Máte ešte nejaké príklady Mňačkovej odvahy?
Pristavme sa napríklad pri roku 1956, vtedy sa v Prahe konal II. zjazd československých spisovateľov. Bolo to po odhalení kultu osobnosti Stalina, keď sa zároveň rúcal komunistami budovaný mýtus o bezchybnosti režimu. Niektorí spisovatelia, ako František Hrubín a Jaroslav Seifert, mali na zjazde smelé príspevky, ale azda najrevolučnejší prejav mal Ladislav Mňačko.
O čom Mňačko hovoril?
Viem od neho, že si pripravil dva prejavy. Prvý mu odsúhlasili vo vedení zväzu, druhý nikomu neukázal. Nakoniec sa rozhodol prečítať text, ktorý nevideli. Okrem iného povedal, aby zviezli na Václavské námestie v Prahe všetky kádrové materiály, urobili z nich vatru a opiekli si slaninku. Prejavom spustil lavínu upozornení na chyby komunistov vrátane vlastných prešľapov.
Zmienili ste sa, že Mňačko vedel byť zdravo drzý. Ako sa to prejavovalo?
Mňačkovu odvahu či drzosť najlepšie vystihujú konkrétne situácie. Napríklad keď bol šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život, dokázal sa postaviť za každú správnu vec. Neuhýnal. Vtedy cenzori v tlačiarni pred sadzbou dostávali na kontrolu všetky články a tie, s ktorými súhlasili, označili zelenou pečiatkou.
Mňačko sa často odmietal podriadiť, nechcel vymeniť žiaden materiál ani vypustiť z textu požadované vety. A keď bolo najhoršie a hrozilo, že sa rotačka včas nespustí, zavolal na ústredný výbor strany ideologickému tajomníkovi Vasilovi Biľakovi. V stredu, v čase uzávierky vydania Kultúrneho života, sa údajne Biľak vo svojej kancelárii zdržiaval dlhšie, ak by bolo treba zasiahnuť, keď sa Mňačko nepohodne s cenzormi.
Ten mal na Biľaka počas normalizácie ťažké srdce a nesúhlasil s ním, ale spomínal, že vždy nebol taký a dalo sa s ním dohodnúť. Napríklad len vďaka nemu vyšla kniha Oneskorené reportáže. Po knihe Kde končia prašné cesty nemal šancu na vydanie novej. Jediný Biľak sa za jeho novú knihu zasadil. Raz sa však Biľakovi pred uzávierkou Kultúrneho života nedovolal a bolo zle-nedobre.
Čo sa stalo?
Sekretárka povedala Mňačkovi do telefónu, že súdruh Biľak odcestoval na poradu ideologických tajomníkov bratských krajín do Moskvy. Pretože nástojil na tom, aby cenzormi neschválený úvodník bol vytlačený a oni mu neustúpili, najnovšie vydanie Kultúrneho života nevyšlo včas.
Čitatelia hútali, čo závažné sa mohlo stať, keď vo štvrtok nedostali obľúbený časopis, ktorý sa istý čas predával podpultovo. Nahnevaný Mňačko sa vyparil, dva dni o ňom v Bratislave nikto nič nevedel, až sa nakoniec objavil v Prahe. Napokon mávol rukou a odkázal, aby číslo vyšlo. Bodka za prípadom to však nebola, pretože Mňačko sa rozhodol podať výpoveď – ako šéfredaktor dobrovoľne skončil.
Často sa dostával do sporov s komunistickými funkcionármi?
Zakaždým, keď obhajoval svoj názor alebo niekoho sa zastával. Spomeniem, že všetkým umelcom ležal v žalúdku zástupca oddelenia kultúry na ústrednom výbore strany Tomáš Slouka, ktorý im priam naháňal strach. Keď prišiel na vernisáž, často prikázal zvesiť obrazy, čo sa mu nepáčili, dokonca aj nariadil zrušiť celú výstavu.
Alebo dal zošrotovať už vytlačené knihy, prípadne z rukopisov pred tlačou nariadil vyhodiť celé pasáže. Mňačko sa proti nemu postavil a povedal mu, že ak neprestane, jedného dňa ho vyfacká. Vysmial sa mu, že to si nedovolí, lebo on je pracovníkom ústredného výboru strany. Mňačko sa nezľakol a odpovedal, že teda dostane facku pred celým výborom…
Zostalo pri slovách?
Nie. Počas osláv výročia Povstania roku 1961 sa členovia ústredného výboru strany vydali na výletnú plavbu po Dunaji. Medzi pozvanými bol aj Mňačko ako uznávaný spisovateľ. Po oficiálnej časti pristúpil k nenávidenému funkcionárovi a vylepil mu dve zauchá za všetko zlé, čo robí umelcom.
Incident riešilo predsedníctvo komunistickej strany, ale aj vedenie spisovateľov. Výsledok bol, že Mňačka nepotrestali, ale Tomáša Slouku premiestnili na východné Slovensko, lebo inzultovaný funkcionár nemôže riadiť umelcov. Mňačko mal naozaj meno a mohol si všeličo dovoliť…
Ako ho poznali ľudia, s ktorými dobre vychádzal?
U Mňačka platilo staré známe príslovie, že v núdzi poznáš priateľa. Kamarátom bol ochotný kedykoľvek pomôcť, často aj finančne. Od českého literárneho kritika Antonína Jelínka viem, že nezištne pomohol aj jemu, keď prvý raz dostal povolenie na dovolenku s rodinou do Talianska. Pred cestou potreboval zohnať valuty, lebo na devízový prísľub sa dalo vymeniť málo korún.
Známy mu síce sľúbil, že mu zoženie nejakú západnú menu, ale pár hodín pred odchodom mu oznámil, že sa mu peniaze nepodarilo zohnať. Keď sa s tým zdôveril Mňačkovi, navrhol mu, aby sa vo Viedni zastavil vo vydavateľstve Fritz Molden. Na vizitku napísal, aby pánovi Jelínkovi vyplatili jeho honorár za knihu preloženú do nemčiny. Povedal, že peniaze mu môže vrátiť v korunách v prepočte oficiálneho bankového kurzu a „kurzu“ na čiernom trhu.
Roku 1967 Mňačko nevídaným spôsobom vyjadril nesúhlas s tým, že Československo prerušilo diplomatické styky s Izraelom. Súvisel jeho krok s tým, že mal údajne židovský pôvod?
Nie, Ladislav Mňačko nebol Žid, Židovka bola jeho prvá manželka Hedviga. V Izraeli mal niekoľko známych, ktorých spoznal počas dvoch služobných ciest. Prvýkrát Izrael navštívil roku 1949, keď sa ako akreditovaný novinár zúčastnil na slávnostnom vyhlásení vzniku židovského štátu. Druhý raz pricestoval do Izraela roku 1961, keď súdili nacistického vojnového zločinca Adolfa Eichmanna.
Ako vyslaný reportér písal do Pravdy a iných periodík o procese, ktorý ostro sledoval celý svet. Keď Československo expresne rýchlo po rozhodnutí Sovietskeho zväzu tiež prerušilo s Izraelom diplomatické styky, Mňačko si povedal, že musí čo najviditeľnejšie prejaviť svoj protest. Rozhodol sa pre nedovolený odchod do Izraela. Žil tam desať mesiacov, potom sa v máji 1968 vrátil do vlasti.
O tri mesiace, 21. augusta 1968, vpadli do Československa okupačné vojská.
Mňačko po pár dňoch – 28. augusta – emigroval. Bál sa, že za protest a odchod do Izraela ho Sovieti odvlečú do gulagu. Po krátkych pobytoch v Izraeli, Taliansku a západnom Nemecku sa natrvalo usadil v Rakúsku, len niekoľko kilometrov od našich hraníc. Do Československa sa vrátil roku 1989, hneď po novembrových udalostiach.
V Rakúsku predal dom, ale na Slovensku sa nevedel takpovediac zabývať. Navyše mu prekážali prejavy primitívneho fanatického nacionalizmu, dostával výhražné listy a mnohí si o ňom mysleli, že je zazobaný milionár zo Západu, čo vôbec nebola pravda. Nakoniec si vybral na bývanie Prahu. Využil možnosť, keď na Barrandove poskytovali byty známym osobnostiam po návrate z emigrácie. Aj potom sa však rád vracal na Slovensko.
Pri jednej dlhšej návšteve, keď v Stupave písal svoje pamäte, mu prišlo nevoľno a zakrátko v bratislavskej nemocnici zomrel. Pochovaný je na Gemeri v malej rázovitej obci Lukovištia v okrese Rimavská Sobota, kde má hrob aj básnik Ivan Krasko, otec jeho druhej manželky Evy./agentury/
X X X
Táňa Pauhofová: Nie som politická herečka, každé zlo sa raz zožerie
JOJ čoskoro spustí nový komediálny seriál a herečka Táňa Pauhová si v ňom zahrá samú seba. Vrátane starostí počas materskej dovolenky.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Do projektu Vytoč svojho agenta si odskočila prakticky na pár hodín, no podelila sa s nami o postrehy nielen z hereckého remesla.
„Prioritou je moja dcéra. Prácu a čas, ktorý strávim bez nej, si dôkladne vyberám,“ prezradila v rozhovore pre Aktuality.sk.
X Účinkovanie v Agentovi bolo príjemné osvieženie vašej materskej dovolenky?
Nakrúcala som práve v Prahe film s Jirkom Mádlom, ktorý bol taký láskavý, že na môj čas a priestor počkal 8 mesiacov. Príbeh sa točí, okrem iného, okolo mimoriadnych udalostí z Redakcie medzinárodného života v Československom rozhlase – tíme Milana Weinera a udalostí, ktoré sprevádzali vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968.
Mala som tú česť stvárniť výnimočnú ženu Věru Stovíčkovú, odvážnu a nekompromisnú redaktorku. Zodpovednosť to bola obrovská, práca skvelá, zmysluplná, hoci namáhavá. Takže možnosť nakrútiť medzi tým dva dni s nadhľadom nejakú „Pauhofovú Táňu“ v tomto seriáli bolo naozaj osviežujúce. Netreba sa brať až tak vážne.
X Boli tieto nakrúcania len istým „úletom“ v zmysle, aby ste si oprášili hereckú prácu, alebo pomaly prichádza čas, kedy chcete byť v hereckom povolaní aktívnejšia?
Nedefinujem to takto. Prioritou je moja dcéra. Prácu a čas, ktorý strávim bez nej, si dôkladne vyberám. Otázkou teda nie je to, či chcem alebo nechcem byť aktívnejšia. Je to ako súhrn dynamiky a výziev, ktoré mi prídu do cesty. Všetko po dôkladnom zvážení.
X Spomínali ste neraz, že čas ste mali rozpočítaný na minúty. Čo sa zmenilo?
Prvých osem mesiacov vládlo bezčasie. Venovali sme sa výhrade dcérke. Všetok svoj čas, energiu a pozornosť sme zamerali na našu novú úlohu a dar, ktorý nám bol zverený. To robíme stále, pomaly sme sa ale obaja museli naučiť fungovať aj mimo náš vnútorný priestor, a to si vyžaduje ešte lepší time-manažment, než som mala predtým.
Takže ten predošlý – do narodenia dcérky – vnímam spätne ako dobrý trenažér na to, čo máme teraz. Aby sme vedeli plnohodnotne fungovať ako rodičia, partneri, aj aby sme mohli tvoriť a realizovať sa tak, ako nám je dobre.
X O tom bezčasí ste už v minulosti rozprávali s tým, že ste vraj boli veľmi dlho odstrihnutá od vonkajšieho sveta – aby ste sa s dcérkou lepšie spoznali. Ako vyzeralo to odstrihnutie? To znie ako taký sabatikal.
Ani nie (smiech). Ak by to bol sabatikal, bol by veľmi výnimočný. Nikdy som sa necítila taká zraniteľná, bezmocná a unavená. Zrazu som vstúpila na úplne neznámu pôdu, priority boli jasne dané a situácia veľmi náročná. Takže bolo jasné, kde je moje miesto a že nejaký čas sa v tomto bezčastí stratím. A stálo to za to.
X Stále platí, čo ste vyslovili kedysi, že plánujete mať tri deti?
Veľa mojich predstáv dnes považujem za také milé, smiešne, nezrelé či roztopašné nezmysly. Ja mám v tomto jednom celú škôlku (smiech).
X Patríte medzi umelcov, ktorí sa postavili na tribúnu a povedali, čo sa im v krajine nepáči. Teraz ste v úzadí, keďže ste utlmili vaše pracovné tempo. Nedusíte v sebe nespokojnosť zo spoločensko-politickej situácie?
Nedusím. S manželom a rodinou o tom, čo sa deje, otvorene diskutujeme. Postavím sa vždy, s tým nič neurobím. Teraz sú na tribúnu oslovení iní a je to tak správne. Nemá to byť opakujúca sa šou len nejakej skupinky. Organizátori oslovujú ľudí, ktorých považujú za dôležitých v danom období, aby niečo povedali.
Je úžasné, koľko ľudí sa na protestoch stretávalo, koľko z nich má odvahu prísť aj vystúpiť. Bodaj by sa situácia zmenila tak, aby sme sa mohli radšej všetci stretávať v divadlách, galériách či na koncertoch.
X Pokiaľ sú na protestoch opakujúci sa kritici, ľudia si ich takto v myslia zafixujú. Nemali ste obavy pred týmito náladami aj vy – stali by ste sa pre niekoho „politickou“ herečkou?
Tieto obavy nemám, lebo ňou nie som. Som herečkou, ktorá hľadá zaujímavé herecké príležitosti a občiankou Táňou Pauhofovou, ktorá v niektorých prípadoch musí vyjadriť svoj názor. Kto v tom nedokáže – alebo nechce nájsť rozdiel – tomu to aj tak nevysvetlím. Škatuľkovanie celkovo vnímam ako prejav nezrelosti alebo nedostatku úsilia.
X Dlhodobo počúvame konštatovania o tom, aké je Slovensko polarizované. Máte dnes ako matka obavy, do akej krajiny prichádzajú naši potomkovia?
Dejiny ukazujú, že ani najväčšie zlo nevydrží navždy. Zožerie sa. Zároveň sú vždy ľudia, ktorí proti nemu povstanú. Volám ich „tí, čo držia nebo“. A deti sa rodili aj do neporovnateľne horších pomerov. Možno to boli práve tí, čo to nebo potom držali.
Samozrejme, mám strach, pretože chcem pre svoje dieťa bezpečnosť, slobodu, mier, solidaritu, česť, toleranciu, právo. Chcem aby vyrastala v krajine, kde je dobre. To chce predsa každý rodič, pokiaľ netrpí neláskou alebo nie je nejakým spôsobom chorý. Takže istým obavám sa v súčasnej situácii človek naozaj nevyhne.
X Ako ste vnímali – z pohľadu prvorodičky a matky – výroky poslancov, ktorí obhajovali znížené premlčacie lehoty?
Znížiť lehoty za znásilnenie a zvýšiť tresty za marihuanové mastičky, ako sa toto môže stať? Považujem to za absolútne nepochopenie a zneužitie moci. Je to výsmech obetiam, ktoré máme chrániť. Je to nerešpektujúce, nedôstojné a neúctivé. Je to krok späť a boľavý, aktuality.sk